25.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 138/117


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/894

z 24. mája 2017,

ktorým sa menia prílohy III a VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, pokiaľ ide o genotypizáciu oviec

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (1), a najmä na jeho článok 23 prvý odsek,

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií (TSE) hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Uvedené nariadenie sa vzťahuje na produkciu a uvádzanie živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu na trh a v určitých osobitných prípadoch na ich vývoz.

(2)

V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovuje, že každý členský štát má vykonať ročný program monitorovania TSE v súlade s prílohou III k uvedenému nariadeniu, v ktorej sa stanovujú pravidlá pre systém monitorovania. V kapitole A časti II uvedenej prílohy sa stanovujú pravidlá monitorovania oviec a kôz a v časti II bode 8.2 uvedenej kapitoly sa stanovuje, že všetky členské štáty majú určiť genotyp priónového proteínu pre kodóny 136, 141, 154 a 171 minimálnej vzorky oviec, ktorá je reprezentatívna pre celú populáciu oviec v členskom štáte, pričom v prípade členských štátov s dospelou populáciou oviec vyššou ako 750 000 oviec musí táto vzorka pozostávať minimálne zo 600 zvierat a v prípade ostatných členských štátov musí vzorka pozostávať minimálne zo 100 zvierat.

(3)

Od zavedenia požiadavky náhodnej genotypizácie stanovenej v kapitole A časti II bode 8.2 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa dosiahli pôvodné ciele mapovania genotypov oviec vnímavých na klusavku a identifikovania rezistentných genotypov oviec podľa jednotlivých krajín. Náhodná genotypizácia oviec je však naďalej užitočná v členských štátoch, ktoré v súlade s článkom 6a nariadenia (ES) č. 999/2001 a kapitolou C prílohy VII k uvedenému nariadeniu vykonávajú šľachtiteľský program so zameraním na odolnosť svojich populácií oviec voči TSE a ktorých šľachtiteľský program je zameraný na vplyv na genetický profil ich celkovej populácie oviec. Týmto členským štátom vykonávanie náhodnej genotypizácie zlomku ich celkovej populácie oviec umožňuje posúdiť, či má zavedený šľachtiteľský program želaný účinok, ktorým je zvýšenie frekvencie alely ARR pri súčasnom znížení prevalencie tých alel, pri ktorých sa zistilo, že zvyšujú vnímavosť na TSE.

(4)

V kapitole C prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovujú minimálne požiadavky na šľachtiteľský program pre odolnosť oviec proti TSE v členských štátoch a v časti 1 bode 1 uvedenej kapitoly sa stanovuje, že šľachtiteľský program sa má týkať čried s vysokou genetickou hodnotou. V bode 1 druhom odseku sa povoľuje tým členských štátom, ktoré majú zavedený šľachtiteľský program, aby rozhodli o umožnení odberu vzoriek a genotypizácie len plemenných baranov z čried, ktoré sa nezúčastňujú na šľachtiteľskom programe. Uvedené ustanovenie sa použije, ak má mať šľachtiteľský program členského štátu vplyv na genetický profil celkovej populácie oviec. Požiadavka náhodnej genotypizácie stanovená v kapitole A časti II bode 8.2 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mala obmedziť na tie členské štáty, ktoré vykonávajú šľachtiteľský program a ktoré umožňujú odber vzoriek a genotypizáciu plemenných baranov z čried, ktoré sa nezúčastňujú na šľachtiteľskom programe.

(5)

Zo stanoviska Vedeckej skupiny pre biologické riziko (BIOHAZ) Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) k šľachtiteľskému programu pre odolnosť oviec voči TSE (ďalej len „stanovisko EFSA“) z 13. júla 2006 (2) vyplýva, že súčasná požiadavka stanovená v kapitole A časti II bode 8.2 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 999/2001 o vykonávaní náhodnej genotypizácie 100 alebo 600 oviec za rok, v závislosti od veľkosti populácie oviec v členskom štáte, sa zdá byť nedostatočná na monitorovanie vplyvu šľachtiteľského programu na celkovú populáciu oviec členského štátu, a to vzhľadom na malú veľkosť požadovanej vzorky. V stanovisku EFSA sa odporúča zvýšenie veľkosti vzorky a konštatuje sa, že za predpokladu, že prevalencia genotypu, na ktorú je zamerané monitorovanie, je 50 %, by sa každý rok muselo testovať 1 560 zvierat s cieľom zistiť 5 % zmenu prevalencie genotypu s úrovňou spoľahlivosti 95 %. Keďže je nepravdepodobné, že 5 % zmena v prevalencii genotypu na úrovni celkovej populácie oviec by sa uskutočnila v rámci jedného roka, takúto náhodnú genotypizáciu je vhodné vykonávať raz za tri roky.

(6)

V stanovisku EFSA sa takisto odporúča zhromažďovanie epidemiologicky relevantných údajov, ako je napríklad región, typ čriedy alebo stáda a pohlavie zvieraťa, na účely následných úprav a monitorovania riadneho plánu odberu vzoriek. Preto je vhodné, aby členské štáty mali možnosť určiť presnú veľkosť vzoriek, frekvenciu odberu reprezentatívnych vzoriek a genotypizáciu ich národnej populácie oviec so zohľadnením epidemiologických údajov zhromaždených počas predchádzajúcich kampaní odberu vzoriek, za predpokladu, že plán odberu vzoriek umožňuje prinajmenšom zistenie 5 % zmeny prevalencie genotypu počas trojročného obdobia s úrovňou spoľahlivosti 95 %.

(7)

Požiadavka náhodnej genotypizácie stanovená v kapitole A časti II bode 8.2 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mala vypustiť a nahradiť požiadavkou stanovenou v kapitole C časti 1 prílohy VII k uvedenému nariadeniu stanovujúcou, že členské štáty vykonávajúce šľachtiteľský program pre ovce a umožňujúce odber vzoriek a genotypizáciu plemenných baranov z čried, ktoré sa nezúčastňujú na šľachtiteľskom programe, by mali vykonávať genotypizáciu náhodnej vzorky oviec, reprezentatívnej pre celkovú populáciu oviec v členskom štáte, a to buď aspoň 1 560 zvierat raz za tri roky, alebo s veľkosťou vzorky a s frekvenciou, ktorú určí členský štát na základe kritérií stanovených v predchádzajúcom odôvodnení.

(8)

Prílohy III a VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Keďže náhodná genotypizácia je organizovaná za kalendárny rok, táto zmena by mala byť uplatniteľná od 1. januára 2018.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy III a VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2018.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. mája 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.

(2)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2006) 382, 1 – 46.


PRÍLOHA

Prílohy III a VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa menia takto:

1.

Príloha III sa mení takto:

a)

V kapitole A časti II sa bod 8 nahrádza takto:

„8.   Genotypizácia

Pri každom pozitívnom prípade TSE u ovce sa určí genotyp priónového proteínu pre kodóny 136, 154 a 171. Nájdené prípady oviec genotypov, ktoré zapíšu alanín na obe alely na kodón 136, arginín na obe alely na kodón 154 a arginín na obe alely na kodón 171, sa musia okamžite hlásiť Komisii. Ak je pozitívnym prípadom TSE prípad atypickej klusavky, určí sa aj genotyp priónového proteínu pre kodón 141.“

b)

V kapitole B časti I(A) sa bod 8 nahrádza takto:

„8.

Genotyp a podľa možností plemeno každej ovce, ktorá mala pozitívne výsledky testov TSE a z ktorej sa odobrali vzorky v súlade s kapitolou A časťou II bodom 8.“

2.

V prílohe VII sa v kapitole C časti 1 dopĺňa tento bod 8:

„8.

Ak členský štát povolí v súlade s druhým odsekom bodu 1 odber vzoriek a genotypizáciu plemenných baranov z čried, ktoré sa nezúčastňujú na šľachtiteľskom programe, genotyp priónového proteínu pre kodóny 136, 141, 154 a 171 sa určí pre minimálnu vzorku reprezentatívnu pre celú populáciu oviec členského štátu, buď:

a)

raz za tri roky s minimálnou vzorkou pozostávajúcou aspoň z 1 560 oviec, alebo

b)

s frekvenciou a s veľkosťou vzorky určenou členským štátom na základe súladu s týmito kritériami:

i)

pri pláne odberu vzoriek sa zohľadňujú príslušné epidemiologické údaje zozbierané počas predchádzajúcich prehľadov vrátane údajov týkajúcich sa genotypu priónového proteínu oviec pre kodóny 136, 141, 154 a 171 podľa plemena, regiónu, veku, pohlavia a typu stáda alebo čriedy;

ii)

plán odberu vzoriek umožňuje prinajmenšom zistenie 5 % zmeny prevalencie genotypu počas trojročného obdobia s 80 % výkonnosťou a 95 % úrovňou spoľahlivosti.“