18.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 74/1

(1)

Vykonávanie kontrol na vonkajších hraniciach zostáva jednou z hlavných záruk priestoru bez kontroly vnútorných hraníc a významne prispieva k zaisteniu dlhodobej bezpečnosti Únie a jej občanov. Takéto kontroly sa vykonávajú v záujme všetkých členských štátov. Jedným z cieľov takýchto kontrol je zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku členských štátov bez ohľadu na pôvod takéhoto ohrozenia, a to aj v prípade, že takéto ohrozenie spôsobujú občania Únie.

(2)

V súčasnosti sú pravidlom pre osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, minimálne kontroly založené na rýchlom a priamom overení platnosti cestovného dokladu na prekročenie hranice. Fenomén zahraničných teroristických bojovníkov, z ktorých mnohí sú občanmi Únie, poukazuje na potrebu posilnenia kontrol na vonkajších hraniciach, pokiaľ ide o osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie.

(3)

Cestovné doklady osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, by sa preto mali systematicky kontrolovať pri vstupe na územie členských štátov a pri výstupe z neho s použitím príslušných databáz o odcudzených, zneužitých, stratených a neplatných cestovných dokladoch s cieľom zabezpečiť, aby takéto osoby nezatajili svoju skutočnú totožnosť.

(4)

Členské štáty sú povinné pri vstupe systematicky kontrolovať štátnych príslušníkov tretích krajín s použitím všetkých príslušných databáz. Malo by sa zaistiť, aby sa takéto kontroly systematicky vykonávali aj pri výstupe.

(5)

Príslušníci pohraničnej stráže by mali tiež systematicky kontrolovať osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, s použitím Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“) a iných príslušných databáz Únie. Tým by nemalo byť dotknuté nahliadanie do vnútroštátnych databáz a databáz Interpolu.

(6)

Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich pohraničná stráž mala na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach prístup k príslušným vnútroštátnym databázam a databázam Únie vrátane SIS a databázy odcudzených a stratených cestovných dokladov (ďalej len „SLTD“) Interpolu s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie tohto nariadenia.

(7)

Takéto systematické kontroly by sa mali v súlade s článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (2) vykonávať v plnom súlade s príslušným právom Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia by sa pri nich mala v plnej miere rešpektovať ľudská dôstojnosť.

(8)

V súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) 2016/399 by mali členské štáty nasadiť dostatočné počty vhodného personálu a prostriedkov na vykonávanie systematických kontrol s cieľom zabrániť tomu, aby takéto kontroly spôsobovali neprimerané čakacie doby a obmedzovali tok dopravy na vonkajších hraniciach.

(9)

Povinnosť vykonávať systematické kontroly pri vstupe a výstupe sa uplatňuje na vonkajších hraniciach členských štátov. Tiež sa uplatňuje, a to pri vstupe aj výstupe, na vnútorných hraniciach členských štátov, v prípade ktorých sa už overenie v súlade s platnými postupmi schengenského hodnotenia úspešne ukončilo, ale rozhodnutie o zrušení kontrol na ich vnútorných hraniciach podľa príslušných ustanovení príslušných aktov o pristúpení sa ešte neprijalo. S cieľom zabrániť tomu, aby osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, pri prekračovaní pozemných vnútorných hraníc týchto členských štátov podliehali týmto kontrolám dvakrát, malo by byť na základe posúdenia rizík možné, aby pri výstupe podliehali takýmto kontrolám na nesystematickom základe.

(10)

Technologický vývoj v zásade umožnil nahliadanie do príslušných databáz takým spôsobom, aby to malo obmedzený vplyv na trvanie prekračovania hranice, keďže kontroly dokladov aj osôb možno vykonávať paralelne. V tomto kontexte by mohli byť relevantné automatizované systémy hraničnej kontroly. Využívanie údajov o cestujúcich získaných v súlade so smernicou Rady 2004/82/ES (3) alebo v súlade s inými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom by mohlo tiež prispieť k urýchleniu procesu vykonávania požadovaných kontrol počas prekračovania hraníc. Preto je možné posilniť kontroly na vonkajších hraniciach bez toho, aby to malo neprimeraný nepriaznivý vplyv na osoby cestujúce v dobrej viere, s cieľom lepšie identifikovať osoby, ktoré majú v úmysle zatajiť svoju skutočnú totožnosť alebo v súvislosti s ktorými bol vykonaný príslušný zápis z bezpečnostných dôvodov alebo na účely ich zadržania. Systematické kontroly by sa mali vykonávať na všetkých vonkajších hraniciach.

(11)

Ak by však vykonávanie systematických kontrol na hraniciach s použitím databáz malo neprimeraný vplyv na tok dopravy na hraniciach, členské štáty by mali mať možnosť nevykonávať tieto systematické kontroly, ak sa na základe posúdenia rizík určí, že takéto zmiernenie kontrol nepovedie k bezpečnostným rizikám. Toto posúdenie rizík by sa malo zaslať Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (4) a malo by byť predmetom pravidelného podávania správ Komisii aj agentúre. Možnosť nevykonávať tieto systematické kontroly by sa však mala uplatňovať len počas obmedzeného prechodného obdobia, pokiaľ ide o vzdušné hranice. Na hraničných priechodoch, na ktorých sa tieto systematické kontroly nevykonávajú, by sa mala zistiť totožnosť osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, a to na základe preukázania alebo predloženia pravého cestovného dokladu, ktorý je platný na prekročenie hranice. Na uvedený účel by sa tieto osoby mali podrobiť rýchlemu a priamemu overeniu platnosti cestovného dokladu na prekročenie hranice a prítomnosti znakov falšovania alebo pozmeňovania, a to podľa potreby pomocou technických zariadení, a v prípadoch, keď existujú pochybnosti o cestovnom doklade alebo keď existujú náznaky, že by takáto osoba mohla predstavovať hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy členských štátov, príslušník pohraničnej stráže by mal nahliadnuť do všetkých príslušných databáz v súlade s týmto nariadením.

(12)

Ak má členský štát v úmysle vykonávať cielené kontroly s použitím príslušných databáz, pokiaľ ide o osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, mal by bezodkladne informovať ostatné členské štáty, agentúru a Komisiu. Postup takého informovania by mala vypracovať Komisia v spolupráci s členskými štátmi v súlade s Praktickou príručkou pre príslušníkov pohraničnej stráže (Schengenská príručka).

(13)

Únia nariadením Rady (ES) č. 2252/2004 (5) zaviedla biometrické identifikátory, t. j. podobu tváre a odtlačky prstov ako bezpečnostné prvky v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi. Uvedené bezpečnostné prvky boli zavedené s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestovných pasov a cestovných dokladov a vytvoriť spoľahlivé prepojenie medzi držiteľom a cestovným pasom alebo cestovným dokladom. Členské štáty by preto v prípade pochybností o pravosti cestovného dokladu na prekročenie hranice alebo o totožnosti jeho držiteľa mali overiť aspoň jeden z týchto biometrických identifikátorov. Ten istý prístup by sa mal podľa možností uplatňovať na kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín.

(14)

S cieľom uľahčiť systematické kontroly s použitím databáz by mali členské štáty postupne prestať vydávať cestovné doklady, ktoré nemajú strojovo čitateľné časti.

(15)

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (6).

(16)

Členské štáty by vo vlastnom záujme a v záujme ostatných členských štátov mali vkladať údaje do databáz Únie. Mali by tiež zabezpečiť, aby tieto údaje boli presné a aktuálne a aby boli získané a vložené v súlade so zákonom.

(17)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím databáz najmä v reakcii na zvýšenú hrozbu terorizmu, sa týka jednej zo záruk priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, a teda riadneho fungovania schengenského priestoru, nie je možné ho uspokojivo dosiahnuť jednotlivo na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(18)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(19)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (7); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(20)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (8); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(21)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (10).

(22)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (12).

(23)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (13), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (14).

(24)

Pokiaľ ide o využívanie SIS, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011. Výsledkami vyhľadávania v SIS by nemal byť dotknutý článok 1 ods. 4 rozhodnutia Rady 2010/365/EÚ (15).

(25)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznávané najmä Chartou.

(26)

Nariadenie (EÚ) 2016/399 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Pri vstupe a pri výstupe osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, podliehajú týmto kontrolám:

2a.   Ak by kontroly s použitím databáz uvedených v odseku 2 písm. a) a b) mali neprimeraný vplyv na tok dopravy, môže členský štát rozhodnúť vykonať tieto kontroly cielene na osobitných hraničných priechodoch, a to na základe posúdenia rizík týkajúcich sa verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti, verejného zdravia alebo medzinárodných vzťahov ktoréhokoľvek členského štátu.

Rozsah a trvanie dočasného zúženia na cielené kontroly s použitím databáz neprekročí mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná, a vymedzí sa v súlade s posúdením rizík vykonaným dotknutým členským štátom. Posúdenie rizík stanoví dôvody dočasného zúženia na cielené kontroly s použitím databáz, zohľadní, okrem iného, neprimeraný vplyv na tok dopravy a poskytne štatistiky o cestujúcich a incidentoch súvisiacich s cezhraničnou trestnou činnosťou. Posúdenie rizika sa pravidelne aktualizuje.

Osoby, ktoré v zásade nepodliehajú cieleným kontrolám s použitím databáz, podliehajú aspoň kontrole s cieľom zistiť ich totožnosť na základe preukázania alebo predloženia cestovných dokladov. Takáto kontrola pozostáva z rýchleho a priameho overenia platnosti cestovného dokladu na prekročenie hranice a prítomnosti znakov falšovania alebo pozmeňovania, a to podľa potreby pomocou technických zariadení, a v prípadoch, keď existujú pochybnosti o cestovnom doklade alebo keď existujú náznaky, že by takáto osoba mohla predstavovať hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy členských štátov, príslušník pohraničnej stráže nahliadne do databáz uvedených v odseku 2 písm. a) a b).

Dotknutý členský štát bezodkladne zašle svoje posúdenie rizík a jeho aktualizácie Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len ‚agentúra‘) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (*2) a každých šesť mesiacov predloží Komisii a agentúre správu o uplatňovaní cielených kontrol s použitím databáz. Dotknutý členský štát môže rozhodnúť o utajení posúdenia rizík alebo jeho častí.

2b.   Ak má členský štát v zámere vykonávať cielené kontroly s použitím databáz podľa odseku 2a, bezodkladne to oznámi ostatným členským štátom, agentúre a Komisii. Dotknutý členský štát môže rozhodnúť o utajení tohto oznámenia alebo jeho častí.

Ak členské štáty, agentúra alebo Komisia majú v súvislosti so zámerom vykonávať cielené kontroly s použitím databáz obavy, bezodkladne o týchto obavách informujú dotknutý členský štát. Dotknutý členský štát vezme tieto obavy do úvahy.

2c.   Komisia do 8. apríla 2019 zašle Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie vykonávania a dôsledkov odseku 2.

2d.   Pokiaľ ide o vzdušné hranice, odseky 2a a 2b sa uplatňujú počas prechodného obdobia maximálne šiestich mesiacov od 7. apríla 2017.

Vo výnimočných prípadoch, keď na konkrétnom letisku existujú osobitné ťažkosti s infraštruktúrou, ktoré si vyžadujú dlhší čas na prispôsobenie umožňujúce vykonávanie systematických kontrol s použitím databáz bez neprimeraného vplyvu na tok dopravy, sa na tomto konkrétnom letisku môže šesťmesačné prechodné obdobie uvedené v prvom pododseku predĺžiť najviac o 18 mesiacov podľa postupu uvedeného v treťom pododseku.

Členský štát na tento účel najneskôr tri mesiace pred uplynutím prechodného obdobia uvedeného v prvom pododseku informuje Komisiu, agentúru a ostatné členské štáty o osobitných ťažkostiach s infraštruktúrou na dotknutom letisku, predpokladaných opatreniach na ich odstránenie a požadovanom čase na ich vykonanie.

Ak sa vyskytnú osobitné ťažkosti s infraštruktúrou, ktoré si vyžadujú dlhší čas na prispôsobenie, Komisia do jedného mesiaca od prijatia oznámenia uvedeného v treťom pododseku a po porade s agentúrou schváli dotknutému členskému štátu predĺženie prechodného obdobia pre dotknuté letisko, a v relevantných prípadoch stanoví dĺžku takéhoto predĺženia.

2e.   Kontroly s použitím databáz uvedených v odseku 2 písm. a) a b) možno vykonávať vopred na základe údajov o cestujúcich získaných v súlade so smernicou Rady 2004/82/ES (*3) alebo v súlade s inými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom.

Ak sa tieto kontroly vykonávajú vopred na základe takýchto údajov o cestujúcich, údaje, ktoré boli získané vopred, sa na hraničnom priechode overia ich porovnaním s údajmi v cestovnom doklade. Overí sa tiež totožnosť a štátna príslušnosť dotknutej osoby, ako aj pravosť a platnosť cestovného dokladu na prekročenie hranice.

2f.   Odchylne od odseku 2 môžu osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie a ktoré prekračujú vnútorné pozemné hranice členských štátov, v prípade ktorých sa už overenie v súlade s platnými postupmi schengenského hodnotenia úspešne ukončilo, ale rozhodnutie o zrušení kontrol na ich vnútorných hraniciach podľa príslušných ustanovení príslušných aktov o pristúpení sa ešte neprijalo, podliehať na základe posúdenia rizík kontrolám pri výstupe uvedeným v odseku 2 len na nesystematickom základe.

(*1)  Nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre ochranné prvky a biometriu v cestovných pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 385, 29.12.2004, s. 1)."

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1)."

(*3)  Smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24).“"

2.

V odseku 3 písm. a) sa body i) a ii) nahrádzajú takto:

3.

V odseku 3 písm. a) sa bod vi) nahrádza takto:

4.

V odseku 3 písm. g) sa body i) a ii) nahrádzajú takto:

5.

V odseku 3 písm. g) sa bod iii) nahrádza takto:

6.

V odseku 3 písm. h) sa bod iii) vypúšťa.

7.

V odseku 3 sa dopĺňajú tieto písmená: