3.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 56/131

(1)

Na základe antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila v decembri 2013 vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) konečné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov), v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8501310081, 8501310089, 8501320041, 8501320049, 8501330061, 8501330069, 8501340041, 8501340049, 8501612041, 8501612049, 8501618041, 8501618049, 8501620061, 8501620069, 8501630041, 8501630049, 8501640041, 8501640049, 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Opatrenia mali formu valorického cla na úrovni 27,3 % až 64,9 %.

(2)

V pôvodnom prešetrovaní predložila Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) v mene skupiny vyvážajúcich výrobcov Komisii cenový záväzok. Rozhodnutím 2013/423/EÚ (3) Komisia prijala uvedený cenový záväzok, pokiaľ ide o dočasné antidumpingové clo. Komisia po tom, ako jej skupina vyvážajúcich výrobcov spolu s CCCME oznámili zmenené znenie cenového záväzku, potvrdila vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ (4) prijatie zmeneného cenového záväzku (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečných opatrení. Komisia odvtedy prijala vykonávacie rozhodnutie 2014/657/EÚ (5), ktorým sa objasňuje plnenie záväzku. Prijala aj päť nariadení, ktorými sa odvoláva prijatie záväzku v prípade viacerých vyvážajúcich výrobcov (6).

(3)

Komisia 5. mája 2015 uverejnila oznámenie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uplatniteľných na dovoz prešetrovaného výrobku (7). Rozsah revízneho prešetrovania sa obmedzoval na referenčnú hodnotu používanú pre mechanizmus úpravy ceny stanovený v skôr uvedenom záväzku. Ukončilo sa v januári 2016 na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/12 (8).

(4)

Komisia začala 28. mája 2015 prešetrovania obchádzania, ktoré sa týkajú možného obchádzania antidumpingových aj vyrovnávacích opatrení uložených na dovoz prešetrovaného výrobku dovozom prešetrovaného výrobku, odosielaného z Malajzie a Taiwanu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane (9)  (10). V dôsledku toho sa dané opatrenia rozšírili aj na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) odosielaných z Malajzie a Taiwanu s výnimkou niekoľkých skutočných výrobcov, u ktorých sa nezistilo obchádzanie (11).

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (12) pôvodných opatrení bola Komisii 4. septembra 2015 doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť podalo združenie EU ProSun v mene výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) v Únii, a podporili ju výrobcovia z Únie, ktorých spoločná výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý vyrába tá časť výrobného odvetvia Únie, ktorá žiadosť podporila alebo odmietla.

(6)

Komisia začala 5. decembra 2015 revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie a uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie  (13) („oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti“).

(7)

V ten istý deň Komisia začala ex offo čiastočné priebežné revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ktoré bolo obmedzené na preskúmanie toho, či je alebo nie je v záujme Únie zachovať v súčasnosti platné opatrenia týkajúce sa článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka (14) (ďalej len „oznámenie o začatí priebežného revízneho prešetrovania“).

(8)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“). Rovnaké obdobia sa použili v rámci čiastočného priebežného revízneho prešetrovania.

(9)

V oznámeniach o začatí prešetrovaní Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaniach. Komisia okrem toho informovala žiadateľov, iných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a orgány ČĽR, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovaní týka, a vyzvala ich, aby sa na nich zúčastnili.

(10)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovaní a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia informovala zainteresované strany, že v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia zamýšľa použiť Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) a Indiu, ako aj Japonsko, Malajziu, Južnú Kóreu a Taiwan, ako tretie krajiny s trhovým hospodárstvom. Komisia informovala známych výrobcov v uvedených krajinách o začatí prešetrovaní a vyzvala ich na účasť.

(12)

Komisia v oznámeniach o začatí prešetrovaní uviedla, že môže vybrať vzorku čínskych vyvážajúcich výrobcov (pokiaľ ide o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti), výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov z Únie (pokiaľ ide o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti aj priebežné revízne prešetrovanie) v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(13)

Komisia v oznámeniach o začatí prešetrovaní uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja v EÚ s prihliadnutím na objem výroby a geografické umiestnenie, ktorý sa mohol primerane prešetriť v dostupnom čase. Vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie vyrábajúcich moduly a troch vyrábajúcich články. Do predbežnej vzorky boli zaradení vertikálne integrovaní aj neintegrovaní výrobcovia. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky. Všetky spoločnosti, ktoré boli predbežne vybrané, súhlasili so zaradením do predbežnej vzorky.

(14)

Viaceré zainteresované strany predložili k navrhovanej vzorke pripomienky. Kritizovali skutočnosť, že názvy a umiestnenie niekoľkých výrobcov z Únie boli dôverné, čo im znemožnilo predložiť pripomienky týkajúce sa podielu vybraných výrobcov, pokiaľ ide o celkový objem výroby a predaja výrobného odvetvia Únie.

(15)

Komisia pripomenula, že všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky okrem spoločností SolarWorld, WARIS Srl (ďalej len „Waris“) a Sillia VL (ďalej len „Sillia“) v počiatočnej fáze konania požiadali, aby ich názvy zostali dôverné. Komisia tieto žiadosti rešpektovala, vyzvala ich však, aby potvrdili svoj záujem zostať v anonymite počas celého trvania revíznych prešetrovaní a aby svoju žiadosť náležite odôvodnili. Všetky dotknuté spoločnosti s výnimkou jednej potvrdili svoju pôvodnú žiadosť a poskytli odôvodnenia svojich žiadostí. Spoločnosti konkrétne uviedli, že sa obávajú straty obchodných činností v ČĽR a/alebo dodávok surovín a komponentov odoberaných z ČĽR. Tieto dôvody sa pokladali za opodstatnené. Komisia sa preto rozhodla prijať ich žiadosť o anonymitu a zamietnuť žiadosti zainteresovaných strán o odhalenie totožnosti a umiestnenia výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Spomedzi anonymných spoločností súhlasila so zverejnením svojho názvu v konečnej vzorke iba spoločnosť Jabil Assembly Poland sp. zoo. (ďalej len „Jabil“).

(16)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia pred výberom predbežnej vzorky výrobného odvetvia Únie toto odvetvie nevymedzila. Preto sa nemohol vyjadriť k tomu, či je predbežná vzorka reprezentatívna. Okrem toho sú niektorí z vybraných výrobcov z Únie, napríklad spoločnosť SolarWorld, vertikálne integrovaní, keďže vyrábajú články, ktoré sa používajú najmä na výrobu ich vlastných modulov. Existuje teda riziko, že výroba toho istého finálneho výrobku, modulov, sa započítala dvakrát.

(17)

Z oznámení o začatí prešetrovaní vyplýva, že pojem „výrobné odvetvie Únie“ odkazuje na všetkých výrobcov modulov a hlavných komponentov (t. j. článkov) z Únie. Výrobné odvetvie Únie už navyše bolo jasne vymedzené v pôvodnom prešetrovaní. A nakoniec, výroba článkov pre vlastnú spotrebu už bola odpočítaná pri skúmaní situácie a reprezentatívnosti výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(18)

Viaceré iné zainteresované strany tvrdili, že Komisia nemala zaradiť do vzorky spoločnosti Waris a Sillia, keďže ide o malých výrobcov modulov z Únie. Ako takí majú veľmi špecifický obchodný model, ktorý nie je reprezentatívny. Komisia mala zaradiť skôr veľké a stredne veľké spoločnosti, ako je napríklad spoločnosť Jabil.

(19)

Komisia tento argument zamietla, keďže do vzorky zaradila značný počet veľkých a stredne veľkých výrobcov modulov. Spoločnosti Waris a Sillia boli do vzorky zaradené s cieľom zabezpečiť širšiu geografickú reprezentatívnosť.

(20)

Komisia musela po začatí konania vylúčiť zo vzorky spoločnosť Sillia z dôvodu nedostatočnej spolupráce. Zostávajúci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky potom predstavovali 38,8 % celkového predaja v EÚ a 55 % celkovej výroby modulov v Únii. V prípade článkov predstavovali 76,6 % celkového objemu predaja v EÚ a 77 % celkovej výroby v Únii. Z tohto dôvodu sa upravená vzorka naďalej považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(21)

Aby sa Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovaní.

(22)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na tento malý počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(23)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti na účely stanovenia dumpingu predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť požiadala Komisia všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Konzultovalo sa aj s orgánmi dotknutej krajiny.

(24)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo 81 vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine (často skupiny viacerých spoločností). Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku troch skupín na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v dostupnom čase. Všetky tri skupiny vyvážali moduly do EÚ, jedna vyvážala aj články. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(25)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že vzorka vyvážajúcich výrobcov je nevhodná, pretože sa výrazne líši od vzorky výrobcov z Únie z hľadiska výroby a výrobnej kapacity spoločností zaradených do vzorky.

(26)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 24, Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Podľa článku 17 základného nariadenia má byť použitá vzorka štatisticky správna na základe informácií dostupných v čase výberu alebo obsahovať najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno primerane prešetriť v rámci dostupného času. Vzorka vyvážajúcich výrobcov má preto reprezentovať vyvážajúcich výrobcov a nie ich náprotivky z Únie. Ako potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora, vzorka vyvážajúcich výrobcov nemusí odrážať vzorku výrobcov z Únie (15). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(27)

Komisia zaslala dotazníky trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky v ČĽR, deviatim výrobcom z Únie a viac ako stovke ďalších zainteresovaných strán, napr. neprepojeným dovozcom, dodávateľským a odberateľským spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámeniach o začatí prešetrovaní.

(28)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa vykonalo v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(29)

Komisia oznámila 20. decembra 2016 všetkým zainteresovaným stranám základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých plánuje zachovať platné antidumpingové opatrenia, a vyzvala všetky zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky zainteresovaných strán Komisia zvážila a vo vhodných prípadoch zohľadnila. Po poskytnutí informácií Čínska obchodná komora, spoločnosti Wacker, Solar Power Europe (ďalej len „SPE“) a združenie Solar Alliance for Europe (ďalej len „SAFE“) požiadali o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach a týmto žiadostiam sa vyhovelo.

(30)

Po tom, čo výbor uvedený v odôvodnení 379 nevydal žiadne stanovisko, Komisia zverejnila svoj úmysel skrátiť obdobie, počas ktorého by sa opatrenia uplatňovali, z 24 na 18 mesiacov. Vyzvala zainteresované strany, aby k tomuto bodu predložili pripomienky.

(31)

Dotknutým výrobkom sú fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka (hrúbka článkov nepresahuje 400 mikrometrov) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“ alebo „dotknutý výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8501310081, 8501310089, 8501320041, 8501320049, 8501330061, 8501330069, 8501340041, 8501340049, 8501612041, 8501612049, 8501618041, 8501618049, 8501620061, 8501620069, 8501630041, 8501630049, 8501640041, 8501640049, 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielané z Čínskej ľudovej republiky, pokiaľ nie sú v režime tranzit v zmysle článku V Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT).

(32)

Z vymedzenia prešetrovaného výrobku sú vylúčené tieto druhy výrobku:

(33)

Fotovoltické moduly a články premieňajú slnečné svetlo na elektrickú energiu. Táto premena sa vykonáva v článkoch, ktoré absorbujú svetelné žiarenie a prostredníctvom kryštalického kremíka ho premieňajú na elektrickú energiu.

(34)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(35)

Komisia rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či v súčasnosti dochádza k dumpingu a či je pravdepodobné, že by pri prípadnom uplynutí platnosti platných opatrení na dovoz z ČĽR došlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(37)

Vzhľadom na to, že ČĽR sa považuje za krajinu s netrhovým hospodárstvom, normálna hodnota bola v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovená na základe ceny v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel sa musela vybrať analogická krajina.

(38)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina použila India. Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania informovala zainteresované strany, že plánuje použiť USA a Indiu (ako požadoval žiadateľ), ako aj Japonsko, Malajziu, Južnú Kóreu a Taiwan ako na potenciálne analogické krajiny.

(39)

Komisii boli doručené pripomienky k výberu analogickej krajiny od šiestich zainteresovaných strán. Všetky strany sa vyjadrili v prospech Taiwanu. Jedna strana podporila Južnú Kóreu ako alternatívu. Zároveň všetky strany namietali proti USA vzhľadom na existujúce opatrenia na ochranu obchodu a narušenia spôsobené domácim subvencovaním. Tri strany namietali aj proti Indii z dôvodu domácej neefektívnosti.

(40)

Komisia po kontaktovaní všetkých známych výrobcov podobného výrobku vo všetkých potenciálnych analogických krajinách zabezpečila spoluprácu od jedného výrobcu na Taiwane a od jedného výrobcu v USA. Spolupracujúci výrobca na Taiwane vyrábal hlavne články, predával však moduly aj články. Väčšinu modulov, ktoré predával tento výrobca, vyrábali tretie strany na základe dohody o spracovaní za poplatok, podľa ktorej by tretia strana dostávala články a poplatok za spracovanie a dodávala by moduly. Niektoré moduly boli jednoducho zakúpené od tretích strán, ktorým by spolupracujúci výrobca predával články. Všetky tieto moduly boli následne predávané pod značkou spolupracujúceho výrobcu. Spolupracujúci výrobca v USA je prepojený s hlavným výrobcom z Únie – SolarWorld – a vyrábal články aj moduly, na domácom trhu však predával iba moduly.

(41)

Taiwanský aj americký trh sa zdajú konkurencieschopným trhom, s viacerými domácimi výrobcami a značným dovozom zo zahraničia. Trh so solárnymi panelmi v USA je však chránený antidumpingovými a vyrovnávacími clami na dovoz z Číny a antidumpingovými clami na dovoz z Taiwanu. Taiwan nemá zavedené žiadne takéto opatrenia.

(42)

Keďže spolupracujúci výrobca v USA nepredával počas ORP články na domácom trhu a na rozdiel od USA nie je taiwanský trh chránený opatreniami na ochranu obchodu, Komisia považovala Taiwan za vhodnejšiu tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom.

(43)

Dve zainteresované strany po poskytnutí informácií tvrdili, že Komisia vybrala nevhodného výrobcu v analogickej krajine, keďže vyrába menšie množstvá článkov ako vyvážajúci výrobcovia a jeho moduly vyrábajú tretie strany na základe dohody o spracovaní za poplatok.

(44)

V zmysle článku 2 ods. 7 základného nariadenia Komisia nevyberá výrobcov v analogickej krajine. Vyberá tretie krajiny s trhovým hospodárstvom. Napriek značnému úsiliu Komisie o zabezpečenie širokej spolupráce vo všetkých potenciálnych analogických krajinách spolupracoval iba jeden výrobca na Taiwane. Tento výrobca bol zároveň aj jediný spolupracujúci výrobca v rámci celého prešetrovania, ktorý predával moduly aj články. Napokon spolupracujúci výrobca na Taiwane vykonáva svoju činnosť v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, ktorú ako analogickú krajinu pre tento prípad podporili všetky strany, ktoré vyjadrili pripomienky k tejto otázke, vrátane jednej z dvoch strán, ktoré toto tvrdenie vzniesli. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté, keďže nebola žiadna iná alternatíva a voľba bola vzhľadom na okolnosti prípadu vhodná.

(45)

Informácie získané od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine sa použili podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia ako základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(46)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja výrobcu v analogickej krajine na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Na základe tohto ustanovenia je domáci predaj reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja uvedeného výrobcu a podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja každého vyvážajúceho výrobcu dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípade reprezentatívneho domáceho predaja podobného výrobku sa ako normálna hodnota použili ziskové domáce ceny. Keď domáci predaj podobného výrobku nebol reprezentatívny, normálna hodnota bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia. V prípade, keď sa podobný výrobok nepredával v reprezentatívnych množstvách, Komisia ďalej rozhodla, že nebude uplatňovať poslednú vetu článku 2 ods. 2, keďže reprezentatívny predaj na každú spoločnosť bol nižší ako 1 %, čo je príliš málo na to, aby bol reprezentatívny v zmysle uvedeného ustanovenia.

(47)

Normálna hodnota bola vytvorená tak, že k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine počas obdobia revízneho prešetrovania sa pripočítali:

(48)

V prípade druhov výrobku predávaných na domácom trhu sa pre tieto druhy pripočítali priemerné výdavky PVA a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítali vážené priemerné výdavky PVA (od 2 % do 5 %) a zisk (od 1,5 % do 6 %) zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(49)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že pri vytváraní normálnej hodnoty Komisia neberie do úvahy výhody štrukturálnych nákladov čínskych tzv. spoločností úrovne Tier 1 (16). Podľa tejto strany by sa preto malo 22 % výrobných nákladov odpočítať. Tá istá strana tiež namietala proti tomu, že Komisia vytvorila normálnu hodnotu pripočítaním výdavkov PVA a zisku k výrobným nákladom. Podľa tejto strany ide o dvojité započítavanie, keďže akýkoľvek poplatok za spracovanie by už obsahoval určité výdavky PVA a zisk.

(50)

Iná zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia nedokázala poskytnúť prehľad o objeme a reprezentatívnosti výroby a predaja článkov vyrobených výrobcom v analogickej krajine a modulov vyrobených na základe dohody o spracovaní za poplatok. Podľa tejto strany Komisia nedokázala vysvetliť, ako sa vypočítali výrobné náklady modulov vyrobených na základe dohody o spracovaní za poplatok. Tá istá spoločnosť požiadala, aby Komisia poskytla viac podrobností o výpočte vytvorenej normálnej hodnoty článkov aj modulov. Komisia by okrem toho mala poskytnúť podrobné informácie o štruktúre nákladov partnerskej spoločnosti pre spracovanie za poplatok a o jej veľkosti s cieľom určiť, či by mohla dostatočne využívať úspory z rozsahu a či je poplatok za spracovanie účtovaný tollingovej spoločnosti reprezentatívny. Komisia by mala tiež posúdiť reprezentatívnosť poplatku za spracovanie, ktorý platil výrobca v analogickej krajine, a to jeho porovnaním s poplatkom za spracovanie, ktorý spoločnosť Jabil dostala za rovnakú službu v Únii.

(51)

Ako už bolo uvedené, keď bolo potrebné vytvorenie normálnej hodnoty, táto normálna hodnota bola vytvorená na základe článku 2 ods. 3 základného nariadenia (t. j. výrobné náklady v krajine pôvodu plus výdavky PVA a zisk). Údajné cenové zvýhodnenie čínskych spoločností úrovne Tier 1 sa pri tomto postupe nemá brať do úvahy, keďže podľa základného nariadenia na to neexistuje žiadny základ. Okrem toho nebolo v príslušnom podaní jasne uvedené, ako zainteresovaná strana vyčíslila 22 %. Komisia takisto nesúhlasila s tým, že pripočítanie výdavkov PVA a zisku vedie k dvojitému započítaniu. Cena akejkoľvek predávanej suroviny alebo poskytovanej služby v trhovom hospodárstve bude obsahovať časť výdavkov PVA a zisku dodávateľa. Toto tvrdenie je teda v rozpore s tým, ako by sa mala vytvoriť normálna hodnota podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(52)

Ako už bolo uvedené, Komisia posúdila reprezentatívnosť domáceho predaja výrobcu v analogickej krajine. Podrobné výsledky tohto testu a objem výroby a predaja však nie je možné zverejniť, keďže predstavujú dôverné obchodné informácie uvedeného výrobcu. Výrobné náklady modulov vyrábaných na základe dohody o spracovaní za poplatok sa skladali z výrobných nákladov článkov používaných v moduloch a z poplatku za spracovanie. Pokiaľ ide o ďalšie podrobnosti o výpočte vytvorenej normálnej hodnoty článkov aj modulov, Komisia konštatovala, že ide o dôverné obchodné informácie. Okrem toho niektoré z nich, ako napríklad štruktúra nákladov agentov, sú nielen dôverné, ale pre Komisiu aj pre výrobcu v analogickej krajine nedostupné. V súvislosti s touto žiadosťou je úplne zásadné, že zainteresovaná strana nespochybňuje, že Taiwan je vhodnou treťou krajinou s trhovým hospodárstvom. Zainteresovaná strana ho naozaj vo svojom predchádzajúcom podaní za takú uznala a USA a Indiu zamietla ako nevhodné analogické krajiny. Neexistuje žiadny náznak ani argument predložený ktoroukoľvek zo zainteresovaných strán, že poskytovatelia služby výrobcovi v analogickej krajine vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom sa nesprávajú podľa trhových síl.

(53)

Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(54)

Komisia v prvom rade stanovila vývoznú cenu na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi v Únii alebo na základe cien ďalšieho predaja v prípade, ak sa dotknutý výrobok predával cez prepojených dovozcov v Únii.

(55)

Aby sa preskúmalo, či boli vývozné ceny do Únie spoľahlivé, a vzhľadom na existenciu záväzkov sa vývozné ceny do Únie analyzovali vo vzťahu k minimálnej dovoznej cene (ďalej len „MDC“) stanovenej v rámci záväzku. V skutočnosti bolo potrebné zistiť, či bola vývozná cena do Únie stanovená na určitej úrovni najmä z dôvodu MDC stanovenej v záväzku, a následne či bola alebo nebola spoľahlivá. Komisia v tejto súvislosti skúmala, či na základe váženého priemeru na úrovni každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky bola alebo nebola vývozná cena do Únie podstatne vyššia ako MDC. Komisia tiež skúmala, ako táto cena súvisela s cenami vývozu do tretích krajín.

(56)

V prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola vývozná cena do Únie v priemere na úrovni MDC. Okrem toho bola ich vývozná cena do Únie výrazne vyššia ako vývozné ceny do tretích krajín. Vývoznú cenu do Únie teda významne ovplyvňoval záväzok, a preto je nespoľahlivá.

(57)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že toto zistenie potvrdzuje, že MDC slúži ako všeobecná cenová referenčná hodnota pre trh Únie, a tým určuje úroveň cien všetkých modulov predávaných v Únii bez ohľadu na to, kde sa moduly vyrobili.

(58)

Komisia túto súvislosť nespozorovala. Skutočnosť, že vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky nemohli predávať pod MDC, pretože sa na nich vzťahovali podmienky záväzku, neznamená, že iní vyvážajúci výrobcovia z ČĽR aj z iných tretích krajín tak nerobili, pokiaľ to bolo hospodársky životaschopné. MDC navyše zároveň nemôže slúžiť ako referenčná hodnota, pretože podlieha obchodnému tajomstvu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(59)

Vzhľadom na neexistenciu spoľahlivej vývoznej ceny týchto čínskych vyvážajúcich výrobcov v dôsledku existencie záväzku v tomto prípade Komisia zvažovala inú metodiku na stanovenie vývoznej ceny. Vzhľadom na to, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predávali solárne panely na svetovom trhu, Komisia použila jednotkové vývozné ceny pre solárne panely predávané na najväčších vývozných trhoch mimo EÚ (Čile, India, Japonsko a Singapur, v závislosti od vyvážajúceho výrobcu) vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, keď tieto predajné ceny nezahŕňali clá na ochranu obchodu. Zdalo sa, že India má zavedené opatrenia na ochranu obchodu, Komisia však mohla použiť údaje od vyvážajúcich výrobcov, ktorí tieto clá neplatili, a to z dôvodu uvedeného v odôvodnení 60. Následne sa po poskytnutí informácií ukázalo, že tieto clá počas ORP už neboli v platnosti (pozri ďalej odôvodnenie 86).

(60)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážajú dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v tretej krajine, jednotková vývozná cena bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz na trh príslušnej tretej krajiny v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(61)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážajú dotknutý výrobok do tretej krajiny prostredníctvom prepojenej spoločnosti konajúcej ako dovozca, jednotková vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom na trhu príslušnej tretej krajiny. V tomto prípade sa na základe údajov, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a ktoré overila Európska komisia, vykonali úpravy ceny o všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane výdavkov PVA (od 0,05 % do 9 % v závislosti od údajov, ktoré vykázala predmetná spoločnosť a ktoré boli v súvislosti s ňou overené) a o vzniknuté zisky (od 1 % do 3 % v závislosti od údajov, ktoré vykázala predmetná spoločnosť a ktoré boli v súvislosti s ňou overené). V tomto prípade sa transakcie z predaja vrátane antidumpingových alebo vyrovnávacích ciel nezohľadňovali, keďže nie sú spoľahlivým indikátorom pre cenu pri neexistencii opatrení. Z toho dôvodu boli transakcie, pri ktorých sa zaplatilo clo, v Spojených štátoch amerických vylúčené, keďže väčšina z týchto transakcií sa uskutočnila prostredníctvom prepojených dovozcov.

(62)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že pri vytvorení vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 Komisia nesprávne vykonala úpravy o výdavky PVA a zisk prepojených obchodníkov v ČĽR a v Hongkongu.

(63)

Tá istá zainteresovaná strana poukázala na to, že niektoré úpravy mohli byť započítané dvakrát, keď sa pripočítali priame predajné výdavky (keďže už boli zahrnuté do PVA). Táto strana tiež zdôraznila, že jej úroveň dumpingu v porovnaní s jej úrovňou podhodnotenia môže poukazovať na niektoré chyby vo výpočtoch.

(64)

Komisia tieto tvrdenia akceptovala. Príslušná úprava na účet obchodníkov v ČĽR a v Hongkongu sa vykonala podľa článku 2 ods. 10 písm. i) namiesto podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Komisia tiež upravila svoje výpočty tak, aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu určitých úprav. Komisia okrem toho v nadväznosti na pripomienku o dumpingu a podhodnotení zistila vo svojich výpočtoch administratívnu chybu, ktorú opravila. Zmeny vo výpočtoch nemajú žiaden vplyv na záver a návrh. Napriek tomu bola strana informovaná o zmenách, ktoré sa vykonali po jej pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií, a v prípade potreby mohla opäť predložiť pripomienky.

(65)

Na účely stanovenia vývoznej ceny sa jednotková vývozná cena stanovená tak, ako je uvedené vyššie, následne vynásobila množstvami predanými do Únie počas ORP.

(66)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií spochybnila používanie vývozných cien tretích krajín. Podľa tejto strany majú Čile a Singapur obmedzené solárne zariadenia a predstavujú malý podiel celkového vývozu článkov a modulov z ČĽR. Tá istá strana požiadala Komisiu, aby poskytla prehľad predaja na vývoz do jednotlivých krajín vo vypočítanej vývoznej cene a vážených priemerných vývozných cien v každej zo štyroch posudzovaných vývozných krajín, a to v Čile, Indii, Japonsku a Singapure.

(67)

Iná zainteresovaná strana tvrdila, že zmena metodiky výpočtu a používanie cien pre tretie krajiny na výpočet vývoznej ceny je podľa výkladu Súdneho dvora (17) v rozpore s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia.

(68)

Ako už bolo vysvetlené, Komisia pri každom vyvážajúcom výrobcovi zaradenom do vzorky použila jeho najväčšie vývozné trhy. Čile a Singapur nepredstavujú malé podiely dotknutého(-ých) vyvážajúceho(-ich) výrobcu(-ov) zaradeného(-ých) do vzorky. Čo sa týka žiadosti o prehľad predaja na vývoz do každej krajiny vo vypočítanej vývoznej cene a vážených priemerných vývozných cien v každej zo štyroch posudzovaných vývozných krajinách, Komisia poznamenáva, že tieto informácie obsahujú dôverné obchodné informácie. Tieto informácie boli navyše získané od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. V rámci osobitného poskytnutia informácií sa im tieto informácie vrátili, aby mohli overiť, či sa správne použili pri príslušnom výpočte. Od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky neboli prijaté žiadne pripomienky k tejto otázke. Na znázornenie tohto bodu možno uviesť tieto rozpätia: Čile od 12 % do 18 % vývozu príslušného vyvážajúceho výrobcu(-ov); India od 9 % do 15 % vývozu príslušného vyvážajúceho výrobcu(-ov); Japonsko od 12 % do 22 % vývozu vyvážajúceho výrobcu(-ov) a Singapur od 40 % do 60 % vývozu vyvážajúceho výrobcu(-ov).

(69)

Pokiaľ ide o zmenu metodike, pravdou je, ako to zjavne vyplýva z článku 11 ods. 9 základného nariadenia, že ako všeobecné pravidlo musí byť metodika výpočtu dumpingového rozpätia použitá v revíznom prešetrovaní rovnaká ako metodika použitá v pôvodnom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingových opatrení. Toto ustanovenie však obsahuje výnimku, ktorá umožňuje uplatnenie odlišnej metodiky v prípade, v ktorom sa okolnosti zmenili. Ako už bolo vysvetlené, účinok záväzku na vývozné ceny do Únie bol preskúmaný a zistilo sa, že v dôsledku existencie MDC sú tieto ceny nespoľahlivé. V súlade s článkom 11 ods. 9 bola Komisia s prihliadnutím na zmenu podmienok oprávnená uplatňovať metodiku, ktorá bola odlišná od metodiky, ktorá sa použila v pôvodnom prešetrovaní. V rozsudku, na ktorý sa zainteresovaná strana odvoláva, je táto možnosť výslovne uvedená, Rada sa však rozhodla, že sa o ňu nebude opierať. A napokon, prístup Komisie potvrdil aj Súdny dvor (18).

(70)

Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(71)

Komisia porovnala normálnu hodnotu s vývoznými cenami za solárne panely na najväčších vývozných trhoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mimo Európskej únie (Čile, India, Japonsko a Singapur, v závislosti od vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky).

(72)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali o dopravu a poistenie (od 0,02 % do 7 % v závislosti od údajov, ktoré nahlásila predmetná spoločnosť a ktoré boli v súvislosti s ňou overené), náklady na manipuláciu a nakládku a vedľajšie náklady (od 0 % do 1 % v závislosti od údajov, ktoré nahlásila predmetná spoločnosť a ktoré boli v súvislosti s ňou overené), úverové náklady (od 0,05 % do 0,5 % v závislosti od údajov, ktoré nahlásila predmetná spoločnosť a ktoré boli v súvislosti s ňou overené) a bankové poplatky (od 0 % do 0,03 % v závislosti od údajov, ktoré nahlásila predmetná spoločnosť a ktoré boli v súvislosti s ňou overené).

(73)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(74)

Takto stanovené dumpingové rozpätia sa pohybujú v rozmedzí od 23,5 % do 31,5 %.

(75)

Ako je uvedené v odôvodnení 48, vývoznú cenu do Únie významne ovplyvňoval záväzok, a preto je nespoľahlivá. Napriek tomu porovnala Komisia v záujme úplnosti váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku do Únie. Na základe toho sa zistilo, že počas ORP sa dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, pohybovali od 8,9 % do 14,8 %.

(76)

Z tohto výpočtu vyplynul dumping v prípade vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa počas ORP vzťahovali záväzky. Je potrebné pripomenúť, že MDC v záväzkoch sa nezakladala na dumpingovom rozpätí. To znamená, že záväzkami sa úplne neodstránil dumping zistený v pôvodnom prešetrovaní.

(77)

Po poskytnutí informácií sa jedna zainteresovaná strana, ktorá nebola vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, sťažovala, že neboli poskytnuté žiadne podrobnosti o výpočte dumpingových rozpätí.

(78)

Komisia konštatovala, že podrobné výpočty boli poskytnuté vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ktorí poskytli údaje, a títo výrobcovia tieto výpočty overili. Poskytnutie informácií tretím stranám, ktoré idú nad rámec zmysluplného zhrnutia uvedeného vo všeobecnom informačnom dokumente a v tomto nariadení, by bolo v rozpore s uplatniteľnými ustanoveniami o potrebe vyváženosti medzi ochranou obchodného tajomstva a procesnými právami.

(79)

Ako sa rozoberalo v odôvodneniach 55 až 59, vývozná cena do Únie bola v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v priemere na úrovni MDC. Okrem toho bola ich vývozná cena do Únie výrazne vyššia ako vývozné ceny do tretích krajín. V dôsledku toho je veľmi pravdepodobné, že v prípade neexistencie záväzku by sa vývozná cena do Únie znížila na úroveň vývozných cien do tretích krajín. Preto by pravdepodobné dumpingové rozpätie v prípade neexistencie opatrení bolo v rozmedzí od 23,5 % do 31,5 %, ako je stanovené v odôvodnení 74. Tieto dumpingové rozpätia sú podstatne vyššie ako tie, ktoré boli stanovené na základe vývoznej ceny do Únie počas ORP (ktoré boli v rozmedzí od 400 EUR/kW do 700 EUR/kW v prípade modulov a od 100 EUR/kW do 400 EUR/kW v prípade článkov). Ako sa uvádza v odôvodnení 75, tieto dumpingové rozpätia sú v rozmedzí od 8,9 % do 14,8 %.

(80)

Pri analýze, či existovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení, Komisia zároveň analyzovala tieto prvky: atraktívnosť trhu Únie a výrobnú kapacitu a spotrebu v dotknutej krajine.

(81)

Trh Únie predstavoval v roku 2012 až 60 % ročnej celosvetovej novej inštalovanej kapacity. Odvtedy sa jeho význam znížil na 14 % v roku 2015, ako sa uviedlo v odôvodnení 197. Očakáva sa, že jeho podiel zostane v budúcnosti významný. Prognózy rastu trhu Únie, pokiaľ ide o ročnú celosvetovú novú inštalovanú kapacitu, sú však v porovnaní s ostatnými krajinami sveta skromné.

(82)

Únia aj napriek tomu zostáva dôležitým trhom s ročnou novou inštalovanou kapacitou na úrovni približne 7,2 GW počas ORP a jej tri členské štáty (Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo) sa nachádzajú v prvej desiatke trhov so solárnymi modulmi v roku 2015 (19). Okrem toho sa uložením a posilnením opatrení na ochranu obchodu proti dovozu z ČĽR zo strany Kanady, Indie a USA znížila atraktívnosť týchto trhov pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, a tým by sa zvýšila príťažlivosť trhu Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(83)

Čínski výrobcovia sa stále veľmi zaujímajú o trh Únie. Napriek zavedeniu antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v roku 2013 si udržali si na trhu Únie silnú pozíciu. Ich podiel na trhu s modulmi klesol zo 66 % v roku 2012 na 41 % v ORP, zatiaľ čo ich podiel na trhu s článkami sa zvýšil zo 7 % v roku 2012 na 16 % v ORP. Odráža to trend, že zvyšujúci sa počet výrobcov z Únie obmedzuje svoju činnosť na segment výroby modulov, pričom články nakupuje v tretích krajinách. Predstavujú výrobu modulov v Únii. Zároveň to odráža tendenciu, podľa ktorej tí vyvážajúci výrobcovia, ktorí majú výrobné zariadenia aj v iných tretích krajinách ako v ČĽR, odvolajú svoj záväzok a predávajú do Únie z týchto tretích krajín.

(84)

Okrem toho, ako ukázalo prešetrovanie obchádzania v roku 2015, niektorí čínski výrobcovia sa snažili vyhnúť opatreniam tým, že ich obchádzali cez Taiwan a Malajziu, najväčšie tretie krajiny, pokiaľ ide o dovoz do Únie. Od uloženia opatrení boli viaceré záväzky odvolané. Odvolania boli buď dobrovoľné alebo z dôvodu porušenia alebo neuskutočniteľnosti záväzku (pozri podrobné odkazy v poznámke pod čiarou č. 6).

(85)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že napriek opatreniam na ochranu obchodu proti dovozu z ČĽR je USA atraktívnym trhom vďaka stimulom a veľmi vysokej miere prirodzeného slnečného svitu. Okrem toho, podľa tej istej strany India v rozpore so skutočnosťami, ktoré sú uvedené vyššie, nemá žiadne opatrenia na ochranu obchodu zamerané proti dovozu z ČĽR. India navyše plánuje výrazne zvýšiť svoju inštalovanú kapacitu.

(86)

Pokiaľ ide o USA, Komisia konštatovala, že strana neposkytuje žiadny dôkaz o tom, že stimuly v plnej miere kompenzujú nevýhodu, ktorú predstavujú clá pre výrobcov z ČĽR. Komisia v skutočnosti netvrdila, že trh USA nie je atraktívny, ale že existenciou ciel sa znižuje jeho atraktívnosť. Pokiaľ ide o Indiu, navrhované clo sa neuplatňovalo a v júni 2014 sa jeho platnosť skončila. Aj keď sa v Indii clá neuplatňujú, clá v Kanade a v USA zvyšujú atraktívnosť trhu Únie, ak platnosť opatrení uplynie. Trh Únie sa takisto nestáva neatraktívnym, pretože všetky ostatné opísané úvahy stále platia.

(87)

Voľná kapacita všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR spolupracujúcich pri tomto prešetrovaní je podľa ich odpovedí poskytnutých pri výbere do vzorky na úrovni okolo 33 %. Len samotné tieto spoločnosti mali voľnú kapacitu počas ORP (okolo 10 GW) schopnú uspokojiť celý trh Únie. Je potrebné poznamenať, že voľná kapacita najväčších spolupracujúcich výrobcov podľa objemu je oveľa nižšia, ich využitie kapacity sa pohybuje od 86 % do 97,8 %.

(88)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tieto údaje spochybnila tvrdiac, že štyria najväčší čínski výrobcovia (Trina, JA Solar, Jinko a Canadian Solar) vykonávali činnosť pri plnom využití kapacity. Podľa tejto zainteresovanej strany predstavujú títo štyria výrobcovia viac ako 40 % z celkového čínskeho vývozu (približne 11,2 GW). Z toho vyplýva, že na dosiahnutie 43 % voľnej kapacity v roku 2016, ktorú uviedla Komisia, by všetci menší výrobcovia museli vykonávať činnosť s využitím kapacity iba na 20 %. Zainteresovaná strana požiadala Komisiu, aby poskytla podrobné údaje o výpočte priemeru vo výške 43 %.

(89)

Komisia v prvom rade poznamenala, že voľná kapacita všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR spolupracujúcich pri tomto prešetrovaní sa odhaduje asi na 33 %, a nie na 43 %. Okrem toho sú vyššie uvedené výpočty tejto strany založené na predpoklade, že spoločnosti JA Solar a Canadian Solar spolupracovali pri prešetrovaní. Títo dvaja výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali. Ich kapacita a využitie kapacity sú teda Komisii neznáme a pri vyššie uvedených výpočtoch neboli zohľadnené.

(90)

Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(91)

Celková čínska výrobná kapacita modulov sa odhaduje na 96,3 GW/rok v roku 2015 a očakáva sa, že v roku 2016 dosiahne 108 GW/rok (20). Zároveň sa odhaduje, že celosvetový dopyt bol 50,6 GW v roku 2015, a predpokladá sa, že v roku 2016 sa zvýši na 61,7 GW (21). Celková voľná kapacita čínskych výrobcov značne presiahla celosvetový dopyt, konkrétne o 47,5 % v roku 2015, a v roku 2016 ho má presiahnuť o 42,9 %.

(92)

Viaceré strany tvrdili, že čínsky domáci dopyt sa v posledných niekoľkých rokoch zvyšoval a do prvého štvrťroku 2016 dosiahol 50 % čínskej výroby solárnych modulov. Čína by údajne do roku 2020 mala okolo 20 GW nových zariadení ročne. Ako je však uvedené predtým v texte a ďalej rozvedené v odôvodneniach 186 až 195, nadmerná kapacita čínskych vyvážajúcich výrobcov by bola schopná uspokojiť celkový celosvetový dopyt v budúcnosti vrátane všetkých rýchlo rastúcich trhov, ako sú samotná Čína, India, Japonsko a Južná Amerika spolu.

(93)

Obe zainteresované strany spochybnili údaje týkajúce sa kapacity v ČĽR a globálnej spotreby, ktoré používa Komisia. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že na pokrytie rastúceho dopytu po solárnych zariadeniach v ČĽR a inde bude v blízkej budúcnosti potrebná ďalšia kapacita. Podľa tejto strany Komisia neposkytla žiadne náležité argumenty týkajúce sa toho, že údajná nadmerná kapacita v ČĽR by bola určená pre trh Únie.

(94)

Tieto tvrdenia sú analyzované ďalej v odôvodneniach 190 – 191.

(95)

Vzhľadom na odhadovanú značnú voľnú kapacitu v ČĽR v kombinácii s atraktívnosťou trhu Únie z hľadiska veľkosti a predajnej ceny, najmä pokiaľ ide o cenovú úroveň vývozu ČĽR do tretích krajín, a v minulosti zaznamenané praktiky obchádzania, Komisia dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by viedlo k výraznému nárastu dumpingového dovozu solárnych článkov a modulov z ČĽR do Únie.

(96)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania viac ako 100 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(97)

Všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie sa použili na stanovenie celkovej výroby Únie pre ORP, keďže úplné verejné informácie o výrobe neboli k dispozícii. Tieto informácie zahŕňali: makroekonomické údaje poskytnuté žiadateľom, ale zozbierané v jeho mene nezávislou poradenskou firmou Europressedienst; odpovede týkajúce sa situácie, ktoré zainteresované strany poskytli v štádiu pred začatím prešetrovania, a overené vyplnené dotazníky od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(98)

Na základe toho sa celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovala približne na 3 409 MW pre moduly a 1 270 MW pre články.

(99)

Časť výrobného odvetvia Únie je vertikálne integrovaná a čo sa týka výroby článkov, podstatná časť výroby výrobného odvetvia Únie bola určená na vlastnú spotrebu (96 %). Z toho vyplýva, že voľný trh pre články bol veľmi nepatrný. Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií spochybnila posledné vyhlásenie tvrdiac, že voľný trh predstavuje veľkú časť z celkového trhu pre články (odhadom 3 409 MW, pozri ďalej tabuľku 1b). Komisia túto opravu prijala, keďže trh vlastnej spotreby v Únii naozaj predstavoval len 31,8 % z celkovej spotreby článkov. To však nemení nič na zistení, že podstatná časť výroby článkov výrobného odvetvia Únie bola určená na vlastnú spotrebu a nemá vplyv na analýzu ujmy a záujmu Únie. Voľný trh pre články je v skutočnosti uspokojovaný hlavne dovozom, a nie predajom výrobcov článkov z Únie, vzhľadom na skutočnosť, že väčšina výrobcov článkov opustila trh v posledných rokoch.

(100)

S cieľom stanoviť, či bola výrobnému odvetviu Únie naďalej spôsobovaná ujma, a na určenie spotreby a rôznych hospodárskych ukazovateľov súvisiacich so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia preskúmala, či a v akom rozsahu sa má v analýze zohľadniť následné používanie výroby podobného výrobku („vlastná spotreba“) výrobným odvetvím Únie.

(101)

Komisia analyzovala tieto ekonomické ukazovatele so zreteľom na celkovú činnosť (vrátane vlastnej spotreby výrobného odvetvia): spotrebu, objem predaja, výrobu, výrobnú kapacitu, využitie kapacity, rast, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivitu, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a veľkosť dumpingového rozpätia. Komisia v súlade s pôvodným prešetrovaním pri týchto ukazovateľoch zistila, že na výrobu určenú na vlastnú spotrebu mala hospodárska súťaž dovozu z dotknutej krajiny rovnaký vplyv. Články určené pre trh vlastnej spotreby sa použili ako hlavný komponent na výrobu modulov. Preto priama konkurencia dovozu modulov z dotknutej krajiny, ktorej čelia výrobcovia modulov z Únie, vyvíjala aj nepriamy tlak na predajné ceny výrobkov na vlastnú spotrebu a/alebo náklady na výrobu článkov používaných v týchto moduloch. Okrem toho sa dovozom článkov z ČĽR zvýšil tlak na výrobcov modulov využívajúcich výrobu článkov pre vlastnú spotrebu. Súťažili nielen s modulmi zmontovanými v tretích krajinách z čínskych článkov, ale aj s modulmi zmontovanými v Únii s použitím týchto dovážaných čínskych článkov.

(102)

Preto na rozdiel od iných prípadov (22), pri ktorých bolo pri analýze ujmy relevantné rozlišovať medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom, keďže sa zistilo, že výrobky určené pre vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii dovozu, Komisia v tomto prípade stanovila, že pri väčšine hospodárskych ukazovateľov nebolo rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom odôvodnené.

(103)

Avšak pokiaľ ide o ziskovosť, Komisia skúmala len predaj na voľnom trhu. Ceny na trhu vlastnej spotreby boli stanovené na základe rôznych politík oceňovania (transferové oceňovanie vo virtuálnej trhovej cene, prevod na základe skutočných nákladov atď.). Neodrážali teda vždy nezávislé trhové ceny a nemohli sa brať do úvahy pri posudzovaní tohto ukazovateľa.

(104)

Po poskytnutí informácií viaceré strany tvrdili, že stav výrobného odvetvia článkov v Únii sa mal posudzovať samostatne pre trh vlastnej spotreby a pre voľný trh. Po prvé, tvrdili, že Komisia neposkytla riadnu argumentáciu k tomu, ako je trh vlastnej spotreby v rovnakej miere ovplyvňovaný hospodárskou súťažou dovozu z ČĽR. Po druhé, jedna strana tvrdila, že keďže Komisia usúdila, že ceny na trhu vlastnej spotreby boli nespoľahlivé na posúdenie ziskovosti, je rovnako nesprávne vyvodiť záver, že na tieto ceny bol vyvíjaný tlak v dôsledku dovozu modulov. Po tretie, spoločná analýza týchto dvoch trhov je v rozpore so skutočnosťou, že počas posudzovaného obdobia spotreba článkov klesla menej ako spotreba modulov. Pravdepodobne to znamená, že medzi dovozom modulov a dovozom článkov a medzi poklesom dovozu článkov a cenami článkov vystavených voľnému trhu neexistuje priama súvislosť.

(105)

Po prvé, v rozpore s tvrdeniami týchto strán poskytla Komisia v odôvodneniach 101 – 102 podrobnú argumentáciu k tomu, ako je trh vlastnej spotreby pre články v rovnakej miere ovplyvňovaný hospodárskou súťažou dovozu z ČĽR. Keďže článok je hlavným komponentom pre výrobu modulu, dovozom modulov z ČĽR dochádza k nepriamemu tlaku na vlastnú predajnú cenu článkov, ak sa transferová cena zakladá na virtuálnej trhovej cene. Pri alternatívnej možnosti, ak je transfer založený na skutočných nákladoch, dovážanými článkami sa vyvíja tlak na spoločnosti, aby svoj výrobný proces viac zefektívnili. Po druhé, napriek tomu, že ceny na trhu vlastnej spotreby nie sú spoľahlivé na posúdenie ziskovosti, Komisia dospela k záveru, že vývoj týchto cien je relevantným faktorom na posúdenie toho, či trh vlastnej spotreby čelí hospodárskej súťaži zo strany dovozu z ČĽR. Po tretie, Komisia netvrdila, že medzi dovozom modulov a dovozom článkov existuje priama súvislosť. Zistila skôr, že vlastná spotreba článkov takisto podlieha priamej hospodárskej súťaži dovozu článkov a nepriamej hospodárskej súťaži dovozu modulov, keďže vlastné články sa používajú na výrobu modulov. Napokon, zainteresovanej strane sa nepodarilo dokázať, že neexistuje prepojenie medzi cenami článkov na voľnom trhu a poklesom dovozu článkov. Ako je zrejmé z tabuľky 8b, predajné ceny odvetvia výroby článkov v Únii skutočne stúpli, keď dovoz článkov z Číny klesol z hľadiska objemu aj podielu na trhu medzi rokom 2014, keď opatrenia nadobudli plnú účinnosť, a ORP. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(106)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že spoločná analýza trhu vlastnej spotreby a voľného trhu pre články v skutočnosti eliminuje analýzu voľného trhu, keďže sú to len 4 % z celkovej výroby článkov v Únii. Komisia teda nepreskúmala stav domáceho výrobného odvetvia ako celku, a preto nespĺňa požiadavky „objektívnosti“ stanovené v článku 3.1 antidumpingovej dohody.

(107)

Komisia nepochopila, ako spoločná analýza trhu vlastnej spotreby a voľného trhu pre články eliminuje analýzu voľného trhu. Komisia v skutočnosti analyzovala viaceré ukazovatele ujmy iba pre voľný trh, napríklad ziskovosť, predajné ceny a návratnosť investícií. Okrem toho, niektoré ukazovatele sú analyzované súhrnne, dokonca aj v prípadoch, keď sa vykonáva osobitná analýza trhu vlastnej spotreby a trhu neurčeného pre vlastnú spotrebu (23). K týmto ukazovateľom často patrí: výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady práce. V neposlednom rade vykazovali ukazovatele ujmy tých výrobcov článkov z Únie, ktorí predávali výlučne na voľnom trhu, rovnaký trend, a v dôsledku toho sa na nich takisto vzťahujú závery zistené pre celé odvetvie výroby článkov v Únii. Čínska vláda trvala na tom, že podľa judikatúry WTO sa musí v prípade, že existuje trh vlastnej spotreby pre časť prešetrovaného výrobku, vykonať porovnávacia analýza. Komisia sa domnievala, že ak by sa aj táto požiadavka vzťahovala na tento veľmi špecifický prípad, v každom prípade bola splnená. Pre časť výroby článkov v Únii, ktorá sa predáva na trhu vlastnej spotreby, sa ujma stanovila na základe nepriameho cenového tlaku na úrovni modulov, do ktorých sú tieto články zabudované. Pre časť výroby článkov v Únii, ktorá sa predáva na voľnom trhu, sa ukazovatele ujmy posudzovali tiež samostatne a vykazujú rovnaké trendy ako v prípade časti trhu pre vlastnú spotrebu (ktoré vzhľadom na to, že táto časť predstavuje 96 % výroby Únie, sú prakticky totožné so súhrnným vyhodnotením). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(108)

Čínska vláda takisto tvrdila, že vyhlásením o tom, že výrobcovia modulov v Únii konkurujú modulom montovaným v tretích krajinách s čínskymi článkami, sa nezákonne rozširuje rozsah prešetrovania. Tieto moduly však boli zahrnuté do rozsahu prešetrovania od začiatku, keďže článkami sa udeľuje pôvod modulom (24). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(109)

Po poskytnutí informácií druhá strana tvrdila, že analýza ziskovosti na základe 4 % výroby článkov v Únii nie je reprezentatívna z hľadiska presného posúdenia potreby zachovania ciel. Komisia konštatovala, že len ziskovosť bola posúdená výlučne na základe predaja článkov nezávislým zákazníkom z dôvodov uvedených v odôvodnení 103. Avšak na účely posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie boli všetky ostatné ukazovatele analyzované s prihliadnutím na trh vlastnej spotreby článkov, ako aj na voľný trh s článkami. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(110)

Spoločnosť Jabil počas ORP montovala moduly v mene iných spoločností ako zmluvný výrobca. Za túto službu montovania platili ostatné spoločnosti poplatok. Taktiež prevzali celú zmluvnú zodpovednosť za predaj modulov zmontovaných spoločnosťou Jabil. Z toho vyplýva, že príjmy vykazované spoločnosťou Jabil nepochádzali z predaja modulov, ale z poplatkov za službu. Komisia sa preto rozhodla rozlišovať medzi údajmi o zisku spoločnosti Jabil a údajmi o zisku zvyšku odvetvia výroby modulov v Únii (pozri odôvodnenia 160 a 161). Pri zostávajúcich ukazovateľoch ujmy nebolo možné overiť montážne činnosti poskytované spoločnosťou Jabil pre nespolupracujúcich výrobcov modulov, a preto neboli brané do úvahy.

(111)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií požiadala o ďalšie objasnenie toho, aké údaje od spoločnosti Jabil boli alebo neboli zohľadnené a z akého dôvodu. Pre všetky ukazovatele ujmy s výnimkou ziskovosti zohľadnila Komisia všetky údaje, ktoré poskytla spoločnosť Jabil, ktoré sa týkajú spolupracujúcich výrobcov modulov z Únie Do úvahy sa vzali len uvedené údaje, keďže ich bolo možné overiť, zatiaľ čo zvyšok sa nebral do úvahy vzhľadom na osobitný obchodný model spoločnosti Jabil a skutočnosť, že konečné predajné ceny nebolo možné overiť.

(112)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového objemu dovozu dotknutého výrobku a objemu celkového predaja podobného výrobku v Únii vrátane predaja určeného na vlastnú spotrebu. Celkový predaj výrobného odvetvia Únie sa zakladal na informáciách poskytnutých firmou Europressedienst, ktoré boli v prípade potreby opravené, a údajoch z odpovedí zainteresovaných strán týkajúcich sa situácie predložených v štádiu pred začatím prešetrovania a overených vyplnených dotazníkov spoločností zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 116, údaje o dovoze vychádzali z databázy Comext a údajov, ktoré Komisii nahlásili členské štáty v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“). Údaje o spotrebe sa overili porovnaním s inými zdrojmi (25).

(113)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1a

Spotreba modulov v Únii (v MW)

Tabuľka 1b

Spotreba článkov v Únii (v MW)

(114)

Vo všeobecnom vyjadrení spotreba v Únii medzi rokom 2012 a ORP výrazne klesla. Spotreba modulov v Únii klesla o 56 %. Po dramatickom poklese medzi rokmi 2012 a 2013 o 35 % však zostala spotreba v roku 2014 a v ORP pomerne stabilná.

(115)

Pokiaľ ide o články, spotreba sa znížila o niečo menej, konkrétne o 26 % v posudzovanom období. Pokles spotreby nastal najmä medzi rokmi 2013 a 2014, keď sa prudko znížila o 26 %. Napriek tomu sa počas ORP začala spotreba obnovovať, keď sa v porovnaní s rokom 2014 zvýšila o 4,5 %.

(116)

Objem a hodnota dovozu vychádzajú z rôznych zdrojov. Za rok 2012 a sčasti za rok 2013 sa pri nich vychádzalo z údajov, ktoré poskytol žiadateľ, ktoré však zhromaždila v jeho mene firma Europressedienst, keďže v tom čase sa moduly a články dovážali do Únie v rámci colných položiek pre iné výrobky, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania, a údaje Eurostatu sa preto nemohli použiť. Údaje Eurostatu sa mohli použiť po zavedení registrácie dovozu modulov a článkov 6. marca 2013 (26). V dôsledku toho za zvyšok roku 2013, za rok 2014 a za ORP opierala Komisia svoje zistenia o databázu Comext (27) a databázu podľa článku 14 ods. 6

(117)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2a

Dovoz modulov z ČĽR (v MW) a podiel na trhu  (28)

Tabuľka 2b

Dovoz článkov z ČĽR (v MW) a podiel na trhu

(118)

Počas posudzovaného obdobia klesol objem dovozu modulov z ČĽR o 73 %, čo zodpovedá zníženiu podielu na trhu o 39 %, t. j. zo 66 % v roku 2012 na 41 % počas ORP. Avšak po uložení súčasných opatrení v roku 2013 klesol objem dovozu modulov medzi rokmi 2013 a 2014 o 45 %, pričom spotreba klesla o 31 %.

(119)

Pokiaľ ide o články, v kontexte zmenšujúceho sa trhu vzrástol objem dovozu počas posudzovaného obdobia o 65 %, čo malo za následok oveľa väčšie zvýšenie podielu na trhu, t. j. o 123 % (zo 7 % v roku 2012 na 16 % počas ORP). V tom istom čase vzrástol medzi rokmi 2013 a 2014 dovoz článkov o 59 %, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu o 10 percentuálnych bodov. Aj napriek tomu, že tento prudký nárast nepokračoval v ORP, úroveň dovozu zostala oveľa vyššia počas ORP ako v rokoch 2012 a 2013.

(120)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe databázy Comext a databázy podľa článku 14 ods. 6.

(121)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3a

Dovozné ceny modulov (EUR/kW)

Tabuľka 3b

Dovozné ceny článkov (EUR/kW)

(122)

Priemerná dovozná cena z ČĽR klesla v priebehu posudzovaného obdobia o 22 % v prípade modulov a o 43 % v prípade článkov. V prípade modulov dovozná cena klesla v rokoch 2012 a 2013 a následne po nadobudnutí účinnosti opatrení sa medzi rokmi 2013 a 2014 zvýšila o 6,3 %. Medzi rokom 2014 a ORP opäť mierne klesla, a to o 1,6 %. Pokiaľ ide o články, dovozná cena klesla počas posudzovaného obdobia o 43 %. Medzi rokmi 2012 a 2013 klesla o 30 % a naďalej klesala medzi rokmi 2013 a 2014, kedy sa prudko znížila o ďalších 19,4 %. Mierne sa však zvýšila medzi rokom 2014 a ORP, a to o 1,4 %.

(123)

Ako sa uvádza v oddiele 3.2.3, takmer všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí predávali moduly a články počas ORP z ČĽR do Únie, mali cenové záväzky a ich vývozné ceny do EÚ boli stanovené na základe týchto cenových záväzkov, v ktorých sa stanovila minimálna dovozná cena. Mimo minimálnej dovoznej ceny sa uskutočnilo len 1,6 % objemu dovozu modulov a 0,6 % článkov (29). Z toho vyplýva, že tieto vývozné ceny by sa nemohli považovať za relevantný ukazovateľ na stanovenie cenového správania vyvážajúcich výrobcov, keby neboli zavedené opatrenia.

(124)

Viaceré strany po poskytnutí informácií tvrdili, že na stanovenie cenového podhodnotenia by sa mala použiť vývozná cena do EÚ, a vypočítali, že na tomto základe nedošlo k žiadnemu cenovému podhodnoteniu. Je pravda, že na základe vývozných cien do EÚ sa nezistilo žiadne cenové podhodnotenie pri moduloch a iba veľmi nepatrné cenové podhodnotenie pri článkoch. Komisia však dospela k záveru, že absencia cenového podhodnotenia z dôvodu súladu s MDC nebola rozhodujúcim ukazovateľom pre analýzu súčasného stavu výrobného odvetvia Únie. Ako sa uviedlo v odôvodnení 170, Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie naďalej trpelo ujmou z minulých dumpingových praktík zistených pri predchádzajúcom prešetrovaní a zo zistených praktík obchádzania uvedených v odôvodnení 4 a nemalo dostatok času na zotavenie.

(125)

Priemerná cena dovozu z tretích krajín do Únie sa takisto zakladala na databáze Comext a údajoch podľa článku 14 ods. 6 a vyvíjala sa takto:

Tabuľka 4a

Moduly – dovoz z tretích krajín

Tabuľka 4b

Články – dovoz z tretích krajín

(126)

V posudzovanom období vzrástol dovoz modulov z tretích krajín do EÚ o 30 %. Najväčší nárast bol zaznamenaný medzi rokmi 2013 a 2014, kedy sa objem zvýšil o 48 %. Jeho podiel na trhu sa výrazne zvýšil z 9 % v roku 2012 na 25 % v ORP. K najväčšej zmene došlo opäť medzi rokmi 2013 a 2014, kedy vzrástol podiel na trhu z 13 % na 28 %. Po ČĽR boli najväčšími vývozcami Taiwan, Malajzia a Singapur. Treba poznamenať, že dovoz z Taiwanu a Malajzie mohol zahŕňať obchádzanie (pozri odôvodnenie 4).

(127)

Pokiaľ ide o články, dovoz z iných krajín klesol počas posudzovaného obdobia o 47 %. K najväčšiemu poklesu, t. j. o 52 %, došlo medzi rokmi 2013 a 2014, pričom medzi rokom 2014 a ORP sa mierne zvýšil o 9 %. To viedlo k poklesu podielu na trhu zo 70 % v roku 2012 na 51 % v ORP. Pokles medzi rokmi 2013 a 2014 bol zo 75 % na 48 % a následne sa počas ORP mierne zvýšil o tri percentuálne body. Pokiaľ ide o články, Taiwan a Malajzia boli najväčšími vývozcami, po ktorých nasledovali ČĽR a USA. Treba poznamenať, že dovoz z Taiwanu a Malajzie mohol zahŕňať obchádzanie (pozri odôvodnenie 4).

(128)

Priemerné vývozné ceny z tretích krajín pre moduly aj články počas posudzovaného obdobia značne poklesli, v súlade s čínskymi cenami a cenami Únie. V prípade modulov sa počas posudzovaného obdobia znížili o 21 % a v prípade článkov o 45 %. Aj tieto ceny môžu byť ovplyvnené praktikami obchádzania (pozri odôvodnenie 4).

(129)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(130)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov získaných od žiadateľa, ktoré overila porovnaním s odpoveďami týkajúcimi sa situácie zaslanými niekoľkými výrobcami z Únie v štádiu pred začatím prešetrovania a s overenými vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré sa nachádzali vo vyplnených dotazníkoch, ktoré zaslali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(131)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(132)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(133)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5a

Moduly – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

Tabuľka 5b

Články – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(134)

Celková výroba modulov v Únii klesla v priebehu posudzovaného obdobia o 26 %, medzi rokom 2014 a ORP však vzrástla o 4,5 %. Oproti poklesu spotreby výrobná kapacita reagovala na trend znižovania výroby a takisto sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 25 %. Miera využitia kapacity preto zostala v období od začiatku do konca posudzovaného obdobia stabilná a počas ORP dosiahla 53 %. Medzi rokom 2014 a ORP však došlo k významnému nárastu vo využití kapacity o 9 percentuálnych bodov (čo je nárast o 19 %). Treba poznamenať, že výrobcovia modulov z Únie zaradení do vzorky mali počas posudzovaného obdobia oveľa vyššiu mieru využitia kapacity, ktorá počas ORP dosiahla 85 %, čo predstavuje nárast o 39 % v porovnaní s rokom 2012 (61 %).

(135)

Výroba článkov v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 19 %. Kým medzi rokmi 2012 a 2013 sa výroba znížila o 31 %, medzi rokmi 2013 a 2014 vzrástla o 49 % a medzi rokom 2014 a ORP o ďalších 15 %. Časovo sa to zhodovalo s uložením antidumpingových opatrení v decembri 2013, kým spotreba v období medzi rokmi 2012 a 2014 neustále klesala, ale medzi rokom 2014 a ORP sa zvýšila. Výrobná kapacita sa zároveň počas posudzovaného obdobia znížila o 24 %, čo viedlo k výraznému nárastu využitia kapacity zo 45 % v roku 2012 na 70 % v ORP. Podobne ako výrobcovia modulov aj výrobcovia článkov zaradení do vzorky mali oveľa vyššiu mieru využitia kapacity ako celé výrobné odvetvie Únie (86 %), ktorá zostala počas posudzovaného obdobia na stabilnej úrovni.

(136)

Na záver sa dá skonštatovať, že výrobné odvetvie Únie znížilo svoju kapacitu v reakcii na zníženie spotreby. Zároveň výrobné odvetvie Únie zvýšilo výrobu počas ORP v porovnaní s rokom 2014, čo ešte viac zlepšilo mieru využitia kapacity.

(137)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6a

Moduly – objem predaja a podiel na trhu

Tabuľka 6b

Články – objem predaja a podiel na trhu

(138)

V posudzovanom období poklesol objem predaja modulov o 40 %. V súvislosti s poklesom spotreby o 56 % sa však táto skutočnosť premietla do značného zvýšenia podielu na trhu počas posudzovaného obdobia o 40 %, dosahujúc 35 % počas ORP.

(139)

Pokiaľ ide o články, objem predaja výrobného odvetvia Únie vzrástol počas posudzovaného obdobia o 9 %. To viedlo k zvýšeniu podielu na trhu z 23 % v roku 2012 na 33 % počas ORP, kým spotreba klesla oveľa menej ako v prípade modulov, t. j. o 26 %.

(140)

V súvislosti so znižujúcou sa spotrebu a nadobudnutím účinnosti antidumpingových opatrení sa výrobnému odvetviu Únie podarilo zvýšiť svoj podiel v prípade modulov aj článkov.

(141)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7a

Moduly – zamestnanosť a produktivita

Tabuľka 7b

Články – zamestnanosť a produktivita

(142)

Zamestnanosť klesla medzi rokom 2012 a ORP v prípade modulov o 64 % a v prípade článkov o 38 %. K hlavnému poklesu (o 53 %) v počte zamestnancov v prípade modulov došlo medzi rokmi 2013 a 2014, čo je omnoho väčší pokles v porovnaní s poklesom výroby počas toho istého obdobia (o 27 %). V prípade článkov počet zamestnancov medzi rokmi 2013 a 2014 vzrástol o 22 %, čo bolo oveľa menej ako nárast výroby – o 49 % počas toho istého obdobia. To viedlo k značnému zvýšeniu produktivity pre moduly, ako aj pre články, konkrétne o 103 % pre moduly a o 94 % pre články počas posudzovaného obdobia. Produktivita sa medzi rokmi 2013 a 2014 zvýšila o 57 % v prípade modulov a o 22 % v prípade článkov.

(143)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií namietala proti zisteniam Komisie týkajúcim sa počtu zamestnancov zamestnaných vo výrobnom odvetví Únie a tvrdila, že došlo k dvojitému započítaniu zamestnancov vo výrobe článkov a modulov najväčšej spoločnosti, teda spoločnosti SolarWorld. Údaje týkajúce sa zamestnancov spoločnosti SolarWorld a všetkých ostatných spoločností zaradených do vzorky boli riadne overené a zabezpečilo sa, aby v prípade vertikálne integrovaných spoločností neboli žiadni zamestnanci započítaní dvakrát. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(144)

Ako je vysvetlené v oddiele 3.2.3, počas obdobia revízneho prešetrovania mali na vývozné ceny vyvážajúcich výrobcov do Únie vplyv záväzky, a teda neboli dostatočne spoľahlivé na to, aby sa použili pri určovaní pravdepodobnosti pokračovania lebo opätovného výskytu dumping v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení.

(145)

Z analýzy ukazovateľov ujmy však vyplýva, že zavedené opatrenia mali pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, ktoré sa pokladá za odvetvie zotavujúce sa z účinkov minulého dumpingu.

(146)

Do vzorky boli zaradení len traja výrobcovia článkov, pričom dvaja z nich sú členmi združenia EU ProSun. Spolupracovali pri predkladaní žiadosti, ktorá obsahovala číselné údaje o oboch výrobcoch. Všetky údaje, ktoré sa vzťahovali na mikroekonomické ukazovatele pre články, ktoré možno priamo vysledovať k tretej spoločnosti, ktorá nie je členom združenia EU ProSun, sú teda uvedené ako rozpätia v záujme zachovania dôvernosti tohto výrobcu z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní.

(147)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8a

Moduly – predajné ceny v Únii

Tabuľka 8b

Články – predajné ceny v Únii

(148)

Uvedená tabuľka ukazuje vývoj jednotkovej predajnej ceny na voľnom trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Predajné ceny sa v posudzovanom období výrazne znížili, t. j. v prípade modulov o 25 % a v prípade článkov o 32 %. Kým v prípade modulov predajné ceny počas celého posudzovaného obdobia neustále klesali, v prípade článkov sa medzi rokom 2014 a ORP zvýšili o 5 percentuálnych bodov. Predaj článkov na voľnom trhu tvoril menej ako 5 % z celkovej výroby výrobcov zaradených do vzorky a okrem toho jeden výrobca predával veľké množstvá za veľmi nízke ceny v očakávaní ukončenia svojej podnikateľskej činnosti v EÚ. Preto z tohto ukazovateľa nemožno vyvodiť žiadny zmysluplný záver. U niektorých výrobcov zaradených do vzorky boli články pre vlastnú spotrebu prevedené alebo dodané na výrobu modulov pomocou inej metodiky (transferové oceňovanie vo virtuálnej trhovej cene, prevod na základe skutočných nákladov atď.). Preto z vývoja cien výrobkov na vlastnú spotrebu nemožno vyvodiť žiadny zmysluplný záver.

(149)

Jednotkové výrobné náklady sa v posudzovanom období prudko znížili, t. j. v prípade modulov o 46 % a v prípade článkov o 42 %.

(150)

Predajné ceny v prípade modulov boli v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady, počas posudzovaného obdobia však rozdiel postupne klesal, a to najmä po uložení opatrení v roku 2013. Hoci predajná cena predstavovala v roku 2012 iba 71 % z jednotkových výrobných nákladov v prípade modulov, v roku 2013 to bolo 80 %, v roku 2014 to bolo 94 % a v ORP 94,5 %. Rozdiel medzi predajnou cenou a výrobnými nákladmi sa teda medzi rokom 2013 a ORP prudko znížil, a to o 14 percentuálnych bodov.

(151)

V roku 2012 predstavovala predajná cena v prípade článkov 60 % – 67 % jednotkových výrobných nákladov, v roku 2013 to bolo 72 % – 80 %, v roku 2014 to bolo 65 % – 72 % a v ORP 72 % – 79 %. Avšak, ako už bolo vysvetlené, vývoj za rok 2014 a ORP bol veľmi ovplyvnený výnimočne nízkymi cenami jedného výrobcu z Únie. V prípade ďalších dvoch spoločností zaradených do vzorky predstavoval trend 75 % – 80 % v roku 2014 a 81 % – 86 % v ORP, čo je vo veľkej miere v súlade s vývojom v oblasti modulov.

(152)

Celkovo sa výrobné odvetvie začalo zotavovať z minulého dumpingu, ale zároveň zvýšilo úsilie o znovuzískanie svojej konkurencieschopnosti, najmä zvýšením produktivity pracovnej sily vo výrobnom odvetví v Únii, ako je uvedené v odôvodnení (141), čo malo za následok zvýšenie produktivity a zvýšenie využitia kapacity.

(153)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9a

Moduly – Priemerné náklady práce na zamestnanca

Tabuľka 9b

Články – Priemerné náklady práce na zamestnanca

(154)

Medzi rokom 2012 a ORP sa priemerné náklady práce na zamestnanca v prípade modulov aj článkov zvýšili o 16 %. Tento nárast bol spôsobený najmä vyplácaním odstupného v súvislosti s racionalizáciou počtu zamestnancov a mzdovou infláciou.

(155)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10a

Moduly – Zásoby

Tabuľka 10b

Články – Zásoby

(156)

Zásoby počas posudzovaného obdobia mierne vzrástli o 3 % a výrazne sa zvýšili v prípade článkov, a to o 156 %. Zásoby však v prípade modulov aj článkov klesli ako percentuálny podiel z celkovej výroby, a to o 66 % v prípade modulov a o 20 % v prípade článkov.

(157)

Zásoby nemožno v tomto odvetví považovať za významný ukazovateľ ujmy, keďže výroba a predaj sú založené najmä na objednávkach, a výrobcovia si preto väčšinou udržiavajú obmedzené zásoby.

(158)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11a

Moduly – Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

Tabuľka 11b

Články – Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(159)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(160)

Ako sa uvádza v odôvodnení 110, jedna spoločnosť zaradená do vzorky, spoločnosť Jabil, je montážnym hospodárskym subjektom a nie je zapojená do obchodnej činnosti predaja modulov. Zaznamenala iný vývoj ziskovosti. Zisková bola počas celého posudzovaného obdobia a svoju ziskovosť zvýšila počas ORP, pričom dosiahla 5 % – 15 %. Spoločnosť Jabil však dosiahla svoje zisky na základe poplatku, ktorý vyberala od svojich zákazníkov za službu montáže, a nie na základe predaja modulov. Okrem toho jej nevznikli náklady súvisiace s predajom modulov, ako napríklad marketingové náklady (vznikli jej iba náklady na hľadanie nových zmluvných výrobcov). Jej štruktúra nákladov bola zároveň odlišná od štruktúry nákladov typického výrobcu modulov, ktorý je plne zodpovedný za výrobu a predaj svojho výrobku. Spoločnosť Jabil mala napríklad nižší pracovný kapitál, náklady na zásoby, záväzky a pohľadávky, ako aj nižšie náklady na výskum a vývoj.

(161)

Komisia zistila, že údaj o ziskovosti v prvom stĺpci tabuľky 11a kombinuje údaje z dvoch rôznych skupín. Na jednej strane zahŕňal výrobcov modulov, ktorí výrobok vyrábajú a predávajú ho. Na strane druhej zahŕňal aj spoločnosť Jabil zaradenú do vzorky, ktorá moduly len montuje. Komisia sa z dôvodu získania reálneho pohľadu na stav výrobného odvetvia rozhodla, že vo svojej ďalšej analýze bude tieto dve skupiny odlišovať. Pridala teda do tabuľky 11a druhý stĺpec, ktorý považovala za spoľahlivejší pre posúdenie ziskovosti odvetvia výroby modulov v Únii.

(162)

Výrobcovia modulov zaradení do vzorky s výnimkou spoločnosti Jabil boli počas posudzovaného obdobia stratoví. Straty sa však v priebehu posudzovaného obdobia znížili o 244 %. V porovnaní s rokom 2012 klesli v roku 2013 o 5,5 percentuálneho bodu. Stalo sa tak v rovnakom čase, ako nadobudli účinnosť opatrenia (predbežné opatrenia nadobudli účinnosť 6. júna 2013). V rokoch 2013 až 2014, kedy sa účinky opatrení vzťahovali na celý rok, klesli straty podstatne viac, a to o 18,5 percentuálneho bodu. Počas ORP sa straty mierne zvýšili o 0,8 percentuálneho bodu. Na túto skutočnosť mali vplyv hlavne straty vzniknuté jednému výrobcovi z Únie, ktorý následne rozhodol o zastavení výroby. Súčasne všetkým ostatným výrobcom z Únie zaradeným do vzorky ich straty počas ORP v porovnaní s rokom 2014 naďalej klesali.

(163)

Viaceré strany po poskytnutí informácií spochybnili vylúčenie spoločnosti Jabil z údajov o zisku zo zvyšku odvetvia výroby modulov v Únii. Tvrdili, že spoločnosť Jabil bola zriedkavým príkladom ziskového výrobcu a že vylúčenie je nekonzistentné s rozhodnutím akceptovať výrobcu z analogickej krajiny, ktorý využíva takúto dohodu o spracovaní za poplatok na to, aby moduly, ktoré predáva, montovala iná spoločnosť. V rozpore s tým, čo uvedené strany tvrdia, Komisia nevylúčila spoločnosť Jabil z analýzy ziskovosti. V snahe o zmysluplnejšiu analýzu citlivosti skôr poskytla dva samostatné súbory údajov. Tie ukazujú, že dokonca aj pri zahrnutí spoločnosti Jabil je výrobné odvetvie Únie v priemere a ako celok stratové. Takisto z nich vyplýva, že medzi jednotlivými výrobcami z Únie existujú veľké rozdiely, a to v závislosti od ich obchodného modelu, ako je uvedené v odôvodneniach 110 a 160. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Komisia okrem toho poznamenáva, že v žiadnom prípade neexistuje rozpor v prístupe, pokiaľ ide o výrobcu z analogickej krajiny a výrobné odvetvie Únie. Výrobca v analogickej krajine je skôr podobný zákazníkom spoločnosti Jabil, a nie vlastnému obchodnému modelu spoločnosti Jabil. Hoci výrobca v analogickej krajine preberá plnú zodpovednosť za predaj modulov zmontovaných inou spoločnosťou, spoločnosť Jabil je montážnym hospodárskym subjektom, ktorý od svojich zákazníkov vyberá poplatok za spracovanie za montážnu službu, ktorú poskytuje. Aj z toho dôvodu sa Komisia v prípade analýzy ujmy zameriava na transakcie medzi spoločnosťou Jabil a inými výrobcami v Únii, ktorí sú v rovnakej situácii ako výrobca z analogickej krajiny (pozri odôvodnenie 52).

(164)

Pokiaľ ide o výrobcov článkov, straty počas posudzovaného obdobia klesli o 2 %. Znížili sa o 31,9 percentuálneho bodu v období medzi rokmi 2012 a 2013, medzi rokmi 2013 a 2014 však vzrástli o 20,3 percentuálneho bodu a v období medzi rokom 2014 a ORP o 10,7 percentuálneho bodu. V prípade článkov však mali na ziskovosť vplyv dve mimoriadne udalosti. Na jednej strane jeden z výrobcov zaradených do vzorky vstúpil na trh počas posudzovaného obdobia, zmenil však vykazovanie niektorých svojich výrobných nákladov v posledných rokoch posudzovaného obdobia, čo malo za následok vysoké straty. Na druhej strane boli predajné ceny mimoriadne nízke a vysoko stratové v prípade iného výrobcu zaradeného do vzorky počas ORP, keď bol v procese ukončovania výroby. Naopak, tretí výrobca zaradený do vzorky svoje straty v priebehu posudzovaného obdobia neustále znižoval.

(165)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Podobne ako ziskovosť zaznamenal negatívny vývoj medzi rokom 2012 a ORP. Čistý peňažný tok v prípade modulov klesol počas posudzovaného obdobia o 11 %, zatiaľ čo v prípade článkov sa počas rovnakého obdobia znížil o 44 %. Na výkyvy peňažného toku, ktoré nastali v roku 2014 pri moduloch aj článkoch, mali vplyv mimoriadne udalosti, ku ktorým došlo v súvislosti s jedným veľkým výrobcom z Únie. Na jednej strane tento výrobca nadobudol existujúcu továreň za nízku nákupnú cenu a na druhej strane reštrukturalizoval svoj dlh. V roku 2015 pokračoval v značnom splácaní svojich úverov, čo malo za následok záporný peňažný tok z činností financovania. Je nutné poznamenať, že tento výrobca vykázal v porovnaní s rokom 2014 kladný peňažný tok z prevádzkových činností a výrazné zlepšenie prevádzkového výsledku. Dvaja ďalší výrobcovia modulov z Únie mali v ORP kladný a zlepšujúci sa peňažný tok, zatiaľ čo ďalší dvaja výrobcovia článkov mali záporný, ale zlepšujúci sa peňažný tok.

(166)

Pokiaľ ide o investície, z predtým uvedených tabuliek vyplýva, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo medzi rokom 2012 a ORP svoje investície v prípade modulov o 2 %. Investície sa medzi rokmi 2013 a 2014 zvýšili o 40 % a medzi rokom 2013 a ORP o 98 %.

(167)

Celkové investície v prípade článkov klesli medzi rokom 2012 a ORP o 61 %. Na všeobecný trend, pokiaľ ide o investície v prípade článkov, malo opäť vplyv rozhodnutie jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky o zastavení výroby. Zároveň sa investície ostatných dvoch výrobcov zaradených do vzorky medzi rokom 2014 a ORP štvornásobne zvýšili.

(168)

Viaceré strany po poskytnutí informácií poukázali na to, že investície do článkov počas celého posudzovaného obdobia klesali a uloženie opatrení nemalo na ne pozitívny vplyv. Po prvé, aj keď to fakticky platí pre celú vzorku, ako je uvedené v predchádzajúcom odôvodnení, tento trend ovplyvnilo rozhodnutie jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky zastaviť výrobu. Tento výrobca zrealizoval na začiatku obdobia značné investície, ale takmer žiadne na konci obdobia. Po druhé, ďalší výrobca zaradený do vzorky uskutočnil v roku 2013 počiatočné investície, čo sa odráža vo veľkom náraste celkových investícií v uvedenom roku. Po tretie, po tom, ako opatrenia začali ovplyvňovať ziskovosť spoločností, investície celej vzorky medzi rokom 2014 a ORP vzrástli, čo odráža skutočnosť, že obaja výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí zostali na trhu, v uvedenom období štvornásobne zvýšili svoje investície. Preto bolo tvrdenie, že investície neboli pozitívne ovplyvnené uložením opatrení, zamietnuté.

(169)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas celého posudzovaného obdobia zostala záporná z dôvodu čistých strát, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Únie. Návratnosť investícií pre moduly sa počas posudzovaného obdobia zlepšila o 4 percentuálne body, ale v porovnaní s rokom 2013 sa výrazne zlepšila v roku 2014 o 7 percentuálnych bodov a v ORP o 8 percentuálnych bodov. Návratnosť investícií sa počas posudzovaného obdobia v prípade článkov zhoršila o 25,8 – 28,4 percentuálneho bodu.

(170)

Výrobné odvetvie Únie vo všeobecnosti naďalej trpelo ujmou počas posudzovaného obdobia vzhľadom na krátke obdobie, ktoré uplynulo od uloženia pôvodných opatrení, a rozsah dumpingu a úroveň ujmy zistené pri predchádzajúcom prešetrovaní. Okrem toho, k pokračovaniu ujmy prispeli aj zistené praktiky obchádzania, ako sa uvádza v odôvodnení 4. Avšak od polovice roka 2013 (predbežné opatrenia nadobudli účinnosť 6. júna 2013), a najmä počas roka 2014 (prvý celý rok s platnými antidumpingovými opatreniami) a počas ORP, sa výrobné odvetvie Únie začalo postupne zotavovať.

(171)

Niektoré ukazovatele ujmy naozaj vykazovali pozitívne trendy. Pokiaľ ide o moduly, výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj predaj modulov v Únii o 2,8 % a následne medzi rokom 2014 a ORP zvýšilo svoj podiel na trhu o 9,4 %. Počas toho istého obdobia výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju vlastnú spotrebu a predaj článkov v Únii o 6,3 % a udržalo si podiel na trhu na úrovni 33 %. Okrem toho, počas toho istého obdobia výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoje využitie kapacity o 9 percentuálnych bodov v prípade modulov a o 8 percentuálnych bodov v prípade článkov, a to zvýšením výroby a znížením existujúcej kapacity. Zároveň dosiahlo výrazný nárast produktivity, a tým zníženie rozdielu medzi svojimi predajnými cenami a priemernými výrobnými nákladmi. Predchádzajúce cenové podhodnotenie zo strany čínskeho vývozu sa okrem toho zastavilo vďaka jeho súladu s MDC (žiadne cenové podhodnotenie pri moduloch a iba zanedbateľné cenové podhodnotenie pri článkoch počas ORP). V dôsledku toho, hoci výrobné odvetvie Únie bolo počas ORP stále stratové, jeho straty v porovnaní s rokmi 2012 a 2013 v prípade modulov výrazne klesli. Straty výrobného odvetvia Únie v prípade článkov sa však neznížili, pretože, ako je vysvetlené v odôvodnení 165, boli ovplyvnené mimoriadnymi udalosťami, ku ktorým došlo u dvoch výrobcov zaradených do vzorky. Naopak, tretí výrobca zaradený do vzorky svoje straty počas ORP znížil, a tak zaznamenal rovnaký trend ako trend pozorovaný pri moduloch.

(172)

Výrobné odvetvie Únie medzi rokom 2014 a ORP takisto zvýšilo svoje investície v prípade modulov o 41 % a v prípade článkov o 63 %.

(173)

Avšak aj napriek vynaloženému úsiliu a všetkým pozitívnym trendom, ktoré z toho vyplývali, sa výrobné odvetvie Únie stále nedokázalo zotaviť z minulého dumpingu zo strany čínskych vývozcov. Ako už bolo uvedené, výrobcovia článkov aj výrobcovia modulov boli počas ORP stratoví a vykazovali záporné peňažné toky a návratnosť investícií. Okrem toho, napriek tomu, že objem dovozu čínskeho vývozu klesol v prípade modulov, ich podiel na trhu bol stále vyšší ako podiel výrobcov z Únie. Pokiaľ ide o články, objem dovozu v ORP výrazne vzrástol v porovnaní s rokom 2012 (o 65 %), čím získal väčší podiel na trhu. Čínsky dovoz článkov vyvíjal nepriamy tlak aj na trh s modulmi výrobcov pre vlastnú spotrebu, a tým sa bránilo jeho ďalšiemu rastu. Čínsky dovoz preto naďalej vstupoval na trh Únie vo významných objemoch a za ceny, ktoré boli nižšie ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie.

(174)

Viaceré strany po poskytnutí informácií tvrdili, že Komisia neposúdila účinky dovozu modulov z tretích krajín na výrobné odvetvie Únie, ktoré boli uskutočnené v značných objemoch a za ceny nižšie ako ceny čínskeho vývozu.

(175)

Komisia uznala, že vplyv dovozu modulov z tretích krajín predstavuje dôležitý faktor pri posudzovaní stavu výrobného odvetvia EÚ, avšak tento dovoz bol oveľa menej dôležitý než čínsky dovoz – podiel na trhu v prvom prípade bol 25 % (vrátane modulov, ktoré v skutočnosti boli čínske, ale patrili do praktík obchádzania) a podiel na trhu v druhom prípade bol 41 % počas ORP (a vzhľadom na obchádzanie bol v skutočnosti vyšší). Okrem toho, medzi rokom 2014 a ORP klesol podiel dovozu z tretích krajín na trhu o 10 %, zatiaľ čo podiel čínskeho dovozu sa v rovnakom období zvýšil o 4,9 %. Tieto dva faktory ukazujú, že na výrobné odvetvie Únie mal oveľa silnejší vplyv čínsky dovoz než dovoz z tretích krajín. Navyše, ceny modulov z tretích krajín neboli nižšie ako ceny čínskeho vývozu. Ako vyplýva z tabuľky 4a, vážená priemerná cena všetkého dovozu z tretích krajín bola počas ORP 550 EUR/kW, čo bola vyššia cena než priemerná čínska vývozná cena – 544 EUR/kW. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(176)

Pokiaľ ide o články, viaceré strany tvrdili, že ujmu spôsobuje dovoz z tretích krajín, keďže ziskovosť počas ORP v porovnaní s rokom 2014 klesla, čo spôsobil pokles čínskeho dovozu a súčasný nárast dovozu z tretích krajín.

(177)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 164, zvýšenie strát výrobcov zaradených do vzorky počas ORP bolo ovplyvnené mimoriadnymi udalosťami, ktoré sa stali dvom výrobcom článkov z Únie, zatiaľ čo tretí (a najväčší) výrobca zaznamenal počas ORP nárast ziskovosti v porovnaní s rokom 2014. Po druhé, aj keď dovoz z Číny medzi rokom 2014 a ORP klesol o 3 percentuálne body, medzi rokom 2013 a ORP sa zvýšil o 7 percentuálnych bodov, a to napriek nadobudnutiu účinnosti opatrení. Z toho vyplýva, že dovoz z Číny mal naďalej významný vplyv na výrobné odvetvie Únie. Po tretie, pokiaľ ide o dovoz z tretích krajín, tento sa medzi rokom 2014 a ORP v skutočnosti zvýšil o 2 percentuálne body, ale medzi rokom 2013 a ORP klesol o 24 percentuálnych bodov. Jeho vplyv na výrobné odvetvie Únie preto v období po zavedení opatrení v skutočnosti klesol. Preto bolo tvrdenie, že ujmu spôsobuje dovoz z tretích krajín, zamietnuté.

(178)

Po poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že niektoré ukazovatele ujmy sa zlepšili až v ORP, a nie ihneď po uložení opatrení. Neexistuje teda žiadna jasná súvislosť medzi uložením opatrení a rôznymi pozitívnymi trendmi.

(179)

Komisia uznala, že niektoré ukazovatele ujmy, napríklad pokiaľ ide o moduly, podiel na trhu, výrobu a využitie kapacity, sa zlepšili až počas ORP, a nie v roku 2014. Vzhľadom na rozsah dumpingu a ujmu zistené v predchádzajúcom prešetrovaní však trvalo určitý čas, kým sa zvrátili negatívne trendy platné pre celé výrobné odvetvie. To sa dá vysvetliť tým, že v čase uloženia pôvodných opatrení bolo výrobné odvetvie Únie v procese konsolidácie, pričom mnohí výrobcovia sa už nachádzali v úpadku alebo tesne pred ním, ale trh opustili až v roku 2014. Táto skutočnosť mala veľký vplyv na všetky makroekonomické ukazovatele, ktoré zahŕňali aj takéto spoločnosti. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že niekoľko ukazovateľov, ako je podiel na trhu, výroba, využitie kapacity a výrobná kapacita, ktoré zaznamenali negatívny trend na úrovni celého výrobného odvetvia Únie, vykazovalo pozitívny trend už v roku 2014, pokiaľ ide o výrobcov modulov aj článkov z Únie zaradených do vzorky. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(180)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že výrobnému odvetviu Únie sa darí a plne sa zotavilo z predchádzajúcej ujmy. Tieto strany po poskytnutí informácií tieto tvrdenia zopakovali. Predovšetkým z údajov uvedených vo finančných výkazoch spoločností SolarWorld a Jabil, ktoré sú zďaleka najväčšími výrobcami modulov z Únie, údajne vyplývalo, že ich obchodná činnosť v Únii v niekoľkých posledných rokoch rástla a títo výrobcovia zvýšili objem výroby, kapacitu, využitie kapacity, predaj na vývoz a produktivitu, pričom výrobné náklady a zásoby klesali.

(181)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky (vrátane spoločností Jabil a SolarWorld) zvýšili v roku 2014 a v ORP svoj objem výroby, kapacitu, využitie kapacity, predaj na vývoz a produktivitu, pričom znížili svoje výrobné náklady a zásoby. Tvrdenie, že výrobné odvetvie sa plne zotavilo z predchádzajúcej ujmy, však odporuje zisteniam prešetrovania, ktoré sú založené na skutočných overených údajoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Mnoho mikroekonomických ukazovateľov sa predovšetkým zakladá len na predaji nezávislým zákazníkom v Únii (napríklad ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií). Niektoré zo spoločností zaradených do vzorky majú navyše významnú výrobu mimo Únie, ktorá nie je zahrnutá do mikroekonomických ukazovateľov. Naopak verejne dostupné finančné dokumenty sú zamerané na všetky činnosti dotknutých spoločností a často poskytujú informácie o konsolidovanej účtovnej závierke celých skupín. Závery o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia preto nevychádzali z verejne dostupných finančných dokumentov, ale z podrobnejších a overených informácií o situácii v Únii, ktoré boli poskytnuté iba v rámci prešetrovaní. Okrem toho vyvodené závery o stave výrobného odvetvia Únie sa zakladali na údajoch od všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky a nielen od spoločností SolarWorld a Jabil. A nakoniec, pokiaľ ide o spoločnosť Jabil, ako už bolo vysvetlené, táto spoločnosť moduly len montovala, nenesie však plnú zmluvnú zodpovednosť za ich predaj. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(182)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia mala vziať do úvahy vplyv rozsiahlych investícií realizovaných spoločnosťou SolarWorld. Uvedené investície mali údajne nepriaznivý vplyv na spoločnosť a výrobné odvetvie ako celok, a to vzhľadom na jej významný podiel na produkcii výrobného odvetvia Únie.

(183)

Po prvé, investície, na ktoré táto strana odkazuje, sa uskutočnili v roku 2015 a týkali sa nielen článkov a modulov, ale aj inej výroby v EÚ, napríklad doštičiek (31). Preto tieto investície mali len čiastočný vplyv na posúdenie ziskovosti obchodnej činnosti spoločnosti v oblasti modulov a článkov. Po druhé, ako zdôraznili iné strany, skupina SolarWorld dosiahla v roku 2016 (32) vo svojich európskych a mimoeurópskych podnikoch pozitívne výsledky. Nezdá sa, že by to v tomto štádiu naznačovalo, že už uskutočnené investície mali negatívny vplyv na spoločnosť. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(184)

S cieľom posúdiť pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ak by uplynula platnosť opatrení voči ČĽR, sa analyzoval potenciálny vplyv čínskeho dovozu na trh Únie a na výrobné odvetvie Únie v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(185)

Ako sa ukázalo v oddiele 4.5, výrobné odvetvie Únie počas ORP naďalej trpelo ujmou. Ako sa uvádza v oddiele 3.3, v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu. Okrem toho sa stanovilo, že vyvážajúci výrobcovia predávali za dumpingové ceny do tretích krajín, a ak by uplynula platnosť opatrení, do Únie a na trh Únie by vstupovali pri ešte nižších cenách ako sú tie, za ktoré v súčasnosti predávajú do Únie.

(186)

Čínska výrobná kapacita v prípade modulov sa pre rok 2015 odhadovala na 96,3 GW/rok a očakáva sa, že v roku 2016 dosiahne 108 GW/rok (33). Zároveň sa celosvetový dopyt odhadoval v roku 2015 na 50,6 GW a predpokladalo sa, že v roku 2016 sa zvýši na 61,7 GW (34) alebo podľa iného zdroja na 68,7 GW (35). Komisia preto dospela k záveru, že celková voľná kapacita čínskych výrobcov v roku 2015 značne presiahla celosvetový dopyt, konkrétne o 47,5 %, a v roku 2016 ho presiahne o 42,9 % alebo o 36 %, v závislosti od zdroja. Iný zdroj uviedol, že celkový celosvetový dopyt v roku 2015 bol 58 GW (36), čo by znamenalo nadmernú kapacitu čínskych výrobcov na úrovni 39,8 % za rok 2015.

(187)

Aj keby sa v Číne v budúcnosti nenainštalovala žiadna nová kapacita, existujúca kapacita by bola ešte stále výrazne vyššia ako predpokladaný svetový ročný dopyt po solárnych zariadeniach. Pri najpravdepodobnejšom scenári (tzv. stredný scenár) by totiž v roku 2020 dopyt dosiahol 97 GW (37) alebo 95 GW (38), ktorý by plne pokryla existujúca čínska kapacita. Výrobná kapacita čínskych solárnych modulov navyše posledných 10 rokov neustále rastie. Napríklad v období medzi rokmi 2012 a 2015 sa viac ako zdvojnásobila (zo 43,8 GW (39) v roku 2012 na 96,3 GW v roku 2015). Podľa Bloomberg New Energy Finance („BNEF“) sa len v roku 2016 v Číne oznámila alebo bola vo výstavbe ďalšia kapacita zodpovedajúca 2 GW. Okrem toho neexistuje žiadny dôkaz naznačujúci, že čínska kapacita by sa v blízkej budúcnosti nemala ďalej rozširovať, vzhľadom na sto, že minimálne posledných päť rokov sa neustále rozširuje. Preto aj pri menej pravdepodobnom scenári (tzv. vysoký scenár) zvýšenia celosvetového ročného dopytu až na 120 GW (40) v roku 2020 je pravdepodobné, že samotní čínski výrobcovia by boli stále schopní uspokojiť dopyt v plnom rozsahu, pretože by im stačilo rozširovať svoju existujúcu kapacitu v oveľa nižšom tempe než v minulosti, t. j. iba o 11,3 % za 4 roky.

(188)

Viaceré zainteresované strany po poskytnutí informácií spochybnili údaje týkajúce sa kapacity v ČĽR a celosvetovej spotreby, ktoré používa Komisia. Tvrdili, že združenie Solar Power Europe nebolo dostatočne spoľahlivé ako zdroj, pretože berie do úvahy len moduly už pripojené do siete, pričom spoločnosti IHS a BNEF poskytujú presnejší výhľad, keďže uvádzajú moduly zakúpené na účely inštalácie.

(189)

Komisia však už údaje a prognózy spoločnosti IHS analyzovala v odôvodneniach uvedených skôr v texte a údaje spoločností BNEF sa od údajov spoločnosti IHS výrazne nelíšia (41). V skutočnosti sa odhady spoločností BNEF a IHS úplne zhodujú na rok 2016 (68,7 GW konzervatívny scenár a 70,7 GW optimistický scenár) a na rok 2017 (72,9, resp. 77,5 GW), pričom na rok 2018 sa nepatrne odlišujú (BNEF: 83 GW; IHS: 82 GW) (42), čo je posledný rok, pre ktorý má spoločnosť BNEF vypracovaný odhad. Tento argument sa preto zamietol.

(190)

Tie isté strany spochybnili aj celkové množstvo voľnej kapacity stanovené Komisiou. Konkrétne jedna zainteresovaná strana uviedla, že v roku 2016 to bolo 70 GW. Neposkytla však zdroj informácií ani akúkoľvek metodiku, na základe ktorej tento údaj stanovila. Aj keby bol tento údaj správny, odhadovaná voľná kapacita by bola stále dostatočná na pokrytie celého celosvetového dopytu, a to aj v prípade najoptimistickejšieho odhadu na rok 2016 (70,7 GW (43)). Žiadna z ostatných strán neposkytla žiadny odhad ani necitovala štúdiu alebo správu, ktoré by naznačovali, že voľná kapacita stanovená Komisiou by sa mala znížiť. Týmto argumentom sa preto nemenia závery, ku ktorým sa predtým dospelo.

(191)

Viaceré zainteresované strany uviedli pred poskytnutím a po poskytnutí informácií, že spoločnosti úrovne Tier 1 majú oveľa nižšiu nadmernú kapacitu ako zostávajúce spoločnosti úrovne Tier 2 a úrovne Tier 3. Podľa BNEF majú spoločnosti úrovne Tier 1 odhadovanú výrobnú kapacitu modulov v roku 2016 v ČĽR 46 GW, čo je skutočne menej ako celková kapacita spoločností úrovne Tier 2 a Tier 3 spolu, ktorá sa odhaduje na 62 GW (44). Na celosvetovom trhu však pôsobia čínske spoločnosti všetkých úrovní Tier. Pokiaľ ide o Úniu, po uložení existujúcich opatrení vyvážali nielen spoločnosti úrovne Tier 1, ale aj spoločnosti úrovne Tier 2 a úrovne Tier 3, aj keď v menších množstvách (podiel spoločností úrovne Tier 2 a úrovne Tier 3 na celkovom čínskom dovoze sa v roku 2014 odhadoval na 13,6 %). Komisia preto usúdila, že na účely stanovenia voľnej kapacity dostupnej v Číne by sa mala brať do úvahy kapacita všetkých typov čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(192)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií spochybnila zistenie, že pri stanovovaní voľnej kapacity, ktorá je dostupná v Číne, by sa mala vziať do úvahy nadmerná kapacita všetkých typov vyvážajúcich výrobcov.

(193)

Komisia poukázala na to, že už kapacita, ktorú majú k dispozícii spoločnosti úrovne Tier 1, predstavuje 90 % celkovej svetovej spotreby v roku 2015 (odhadovanej na 50,6 GW). Okrem toho skutočnosť, že spoločnosti úrovne Tier 2 a Tier 3 vyvážali do EÚ, aj keď len malé objemy, ukazuje, že sú aktívne na trhu Únie a neobmedzujú svoj predaj iba na čínsky trh alebo iné trhy. Napokon sa očakáva, že po nedávnych odstúpení od záväzkov týkajúcich sa prevažne spoločností úrovne Tier 1 sa dovoz spoločností úrovne Tier 2 a Tier 3 výrazne zvýši. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(194)

Viaceré strany tvrdili pred poskytnutím aj po poskytnutí informácií, že nadmerné kapacity v Číne boli do veľkej miery nadhodnotené, keďže dopyt po solárnych zariadeniach sa na celosvetovej úrovni sústavne zvyšoval. Celosvetový ročný dopyt naozaj vzrástol medzi rokmi 2014 a 2015 o 25 % (zo 40,3 GW na 50,6 GW) (45). Ako však už bolo uvedené, odhadovaná nadmerná kapacita čínskych výrobcov prevyšuje súčasný dopyt o 47,5 %. Preto aj pri najoptimistickejšom scenári rastu celosvetového dopytu by čínski výrobcovia s najväčšou pravdepodobnosťou ešte stále mali dostatočnú voľnú kapacitu na uspokojenie tohto dopytu. Tento argument sa preto zamietol.

(195)

Pokiaľ ide o články, existujúca kapacita čínskych vyvážajúcich výrobcov sa v roku 2016 odhaduje na 76,6 GW, čo v porovnaní s rokom 2015 (68 GW) predstavuje nárast o 12 % (46). Keďže celosvetový dopyt po článkoch je približne rovnaký ako svetový dopyt po moduloch, čínski vyvážajúci výrobcovia mali v roku 2015 nadmernú kapacitu článkov na úrovni 25,6 % a v roku 2016 na úrovni 19,5 %. Okrem toho v roku 2016 na Čínu pripadalo 72,8 % celosvetovej existujúcej kapacity článkov, čo je výrazne viac ako všetky ostatné tretie krajiny. Nasledujúce štyri tretie krajiny s najväčšími dostupnými kapacitami, ktoré sú oveľa menšie ako má Čína (Taiwan: 11 GW; Malajzia: 4 GW; Kórea: 2,7 GW; Japonsko: 1,9 GW). Komisia na základe toho dospela k záveru, že Čína má významnú nadmernú kapacitu, aj pokiaľ ide o výrobu článkov.

(196)

Niektoré strany tvrdili, že trh Únie už pre čínskych výrobcov nie je atraktívny. Tvrdili, že čínska výroba článkov a modulov sa skôr zameria na rýchlo sa rozvíjajúce trhy v Ázii, ako je Japonsko a India. Okrem toho čínsky domáci dopyt v posledných niekoľkých rokoch rástol, pričom v prvom štvrťroku 2016 dosiahol 50 % čínskej výroby solárnych modulov. Čína by údajne do roku 2020 mala ročne inštalovať nové zariadenia s približne 20 GW. V súvislosti s narastajúcim počtom solárnych zariadení v Číne, Indii a na iných trhoch v juhovýchodnej Ázii by preto bola výroba čínskych solárnych modulov v prvom rade určená na uspokojenie rastúceho dopytu na týchto trhoch.

(197)

Je pravda, že trh Únie už nie je taký významný, ako býval v minulosti, kedy tvoril až 60 % ročnej celosvetovej inštalovanej kapacity (v roku 2012). Takisto sa neočakáva, že bude patriť medzi rýchlo sa rozvíjajúce trhy. Prognózy rastu trhu Únie sú v porovnaní so zvyškom sveta pomerne skromné. Podľa stredného scenára združenia Solar Power Europe sa očakáva rast ročnej spotreby solárnej energie v Európe z 8,2 GW na zhruba 15 GW v roku 2020 (47). V odhadoch združenia Solar Power Europe sú však zahrnuté aj krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ (Turecko, Švajčiarsko atď.); jeho prognóza rastu pre 28 členských štátov Únie je ešte menej optimistická, konkrétne približne 11,6 GW (48) na rok 2020. Únia je však aj naďalej významným trhom predstavujúcim 14 % celkového celosvetového trhu a očakáva sa, že jej podiel na celosvetovom trhu zostane v budúcnosti významný. V roku 2015 patrili tri z jej členských štátov (Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko) medzi prvých desať najvýznamnejších trhov so solárnymi modulmi. Okrem toho, ako už bolo uvedené, nadmerná kapacita čínskych vyvážajúcich výrobcov by bola schopná uspokojiť celkový celosvetový dopyt v budúcnosti vrátane všetkých rýchlo rastúcich trhov, ako sú samotná Čína, India, Japonsko a Južná Amerika spolu. V neposlednom rade sa uložením a posilnením opatrení na ochranu obchodu okrem iného zo strany Kanady a USA znížila atraktívnosť týchto trhov, čím by sa ešte viac zvýšila atraktívnosť trhu Únie, keby sa opatrenia zrušili.

(198)

I napriek uloženiu antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v roku 2013 majú čínski vyvážajúci výrobcovia naďalej veľký záujem o trh Únie, čo dokazuje aj skutočnosť, že si na trhu Únie udržiavajú silnú pozíciu. Ako sa uviedlo v oddiele 4.4, podiel dovozu modulov z Číny na trhu bol počas ORP 41 % a podiel dovozu článkov z Číny na trhu počas ORP bol 16 % a v porovnaní s dovozom z tretích krajín si svoje postavenie na trhu úspešne udržiava (a v prípade článkov dokonca zlepšuje). Objem čínskeho dovozu modulov a jeho podiel na trhu sú oveľa významnejšie ako objem dovozu z tretích krajín a jeho podiel na trhu, ktoré predstavovali spolu len 25 %. Pokiaľ ide o články, podiel tretích krajín na trhu predstavoval počas ORP 51 %, to však znamená, že výrazne klesol (o 32 %) oproti roku 2013, keď mali tretie krajiny 75 % podiel na trhu. Okrem toho napriek tomu, že opatrenia nadobudli účinnosť v roku 2013, čínsky dovoz článkov vzrástol medzi rokom 2013 a ORP o 77,8 %. Navyše, ako sa ukázalo aj pri prešetrovaní obchádzania v roku 2015, niektorí čínski výrobcovia sa snažili vyhnúť opatreniam tým, že ich obchádzali cez Taiwan a Malajziu, najväčšie tretie krajiny z hľadiska dovozu.

(199)

Viaceré strany po poskytnutí informácií spochybnili zistenie, že trh Únie je naďalej atraktívnym trhom pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. Jedna zo strán poukázala na to, že prognózy rastu trhu Únie ako celku by sa mali znížiť na základe poklesu počtu nových zariadení v Únii o 18 % v prvých deviatich mesiacoch roku 2016 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo vedie k pomerne pesimistickému odhadu dopytu Únie na rok 2016 na úrovni 7,1 GW. Viedlo by to aj k nasledovaniu pesimistického vývoja dopytu Únie až do roku 2020. Okrem toho tvrdila, že tri hlavné trhy Únie (Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko) budú v budúcnosti ďalej strácať atraktívnosť.

(200)

V skutočnosti je odhadovaný celkový dopyt Únie na úrovni 7,1 GW, ako ho uviedla zainteresovaná strana, pomerne dobrý výsledok na rok 2016, keďže je do značnej miery v súlade s pôvodným odhadom združenia Solar Power Europe podľa stredného scenára na rok 2016 (7,3 GW) (49). Odhad tejto strany, podľa ktorého sa dopyt Únie bude na tomto základe vyvíjať do roku 2020 podľa nízkeho scenára, teda nie je podložený údajmi, ktoré sama poskytla. V každom prípade, aj keby sa dopyt vyvíjal podľa najhoršieho možného scenára a podiel trhu Únie v rámci celosvetového trhu by klesol, tým by sa trh Únie nevyhnutne nestal pre čínskych vývozov neatraktívny, pretože všetky ostatné už opísané úvahy stále platia. Aj keď relatívny podiel trhu Únie na celosvetovom dopyte možno klesá, daný trh stále zostáva pre čínskych vývozov atraktívny. Inak by sa nevyskytovali praktiky obchádzania, ktoré sa zase zistili pri nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa Malajzie a Taiwanu.

(201)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že Čína by do roku 2020 ročne inštalovala 20 GW solárnych systémov, pri prešetrovaní Komisie sa získal dôkaz, že ČĽR by nebola schopná tento vysoký cieľ udržať. V získaných informáciách o trhu sa uvádza, že tento čínsky cieľ sa zníži v dôsledku nedostatočnej sieťovej infraštruktúry, podstatnej nadmernej ponuky na trhu a deficitu vo fonde na podporu energie z obnoviteľných zdrojov (50). Cyklické výkyvy na čínskom trhu so solárnymi zariadeniami sa ďalej rozoberajú v odôvodnení (356).

(202)

Jedna strana po poskytnutí informácií citovala tlačovú správu Čínskej národnej správy pre energetiku, v ktorej sa oznamuje, že podľa plánu rozvoja v oblasti solárnej energie na najbližších päť rokov sa plánuje, že do roku 2020 sa nainštaluje kapacita fotovoltickej energie v objeme najmenej 105 GW. Táto strana tvrdila, že to povedie k ďalšiemu zvýšeniu dopytu v Číne.

(203)

Cieľ 105 GW kumulovanej inštalovanej kapacity je pomerne nízky a podľa BNEF (51) bude splnený už v roku 2017. Tento nízky cieľ je preto irelevantný, keďže naznačuje, že po roku 2017 by sa nemal očakávať žiadny rast, čo je v rozpore s prognózami, podľa ktorých čínsky trh bude rásť. Komisia zároveň už analyzovala v odôvodnení 201 scenár rastu čínskeho trhu, hoci nižšieho ako 20 GW za rok až do roku 2020. Tento argument bol preto zamietnutý.

(204)

Komisia takisto analyzovala, či v prípade uplynutia platnosti opatrení bude čínsky dovoz prichádzať do Únie za ceny nižšie ako súčasné ceny Únie.

(205)

Takmer všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí predávali moduly a články počas ORP z ČĽR do Únie, mali cenové záväzky a ich vývozné ceny do EÚ boli určené týmito cenovými záväzkami, v ktorých sa stanovovala minimálna dovozná cena. Takéto vývozné ceny sa preto nemohli považovať za relevantný ukazovateľ na stanovenie cenového správania vyvážajúcich výrobcov v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(206)

Preto sa namiesto toho použili ceny do tretích krajín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Zistilo sa, že vývoz vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky do tretích krajín počas ORP podhodnocoval ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky v priemere o 2,2 % v prípade článkov a od 5,6 % do 9,2 % v prípade modulov. Číselné údaje ukazujú priemerné cenové podhodnotenie na vyvážajúceho výrobcu (najnižšie rozpätie medzi spoločnosťami a najvyššie rozpätie medzi spoločnosťami). V prípade článkov je len jedno rozpätie podhodnotenia, keďže ide o priemerné cenové podhodnotenie v prípade jediného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky, ktorý vyváža články do Únie.

(207)

Jedna zo strán požiadala o prehľad váženej priemernej ceny podľa štyroch posudzovaných vývozných krajín (Čile, India, Japonsko a Singapur), aby sa mohla vyjadriť k zisteniam týkajúcim sa cenového podhodnotenia. Pri výpočtoch podhodnotenia sa neprihliadalo na váženú priemernú cenu zodpovedajúcu jednotlivým tretím krajinám, ale sčítali sa vážené priemerné ceny všetkých štyroch vývozných krajín spolu, čím sa správne zohľadnili množstvá a ceny, za ktoré sa tento vývoz uskutočňoval. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(208)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že vyvážajúci výrobcovia by nemali motiváciu zvýšiť svoj predaj do Únie, ak by uplynula platnosť opatrení. Komisia nebola o tejto hypotéze presvedčená. Ako ukázali zistené rozpätia cenového podhodnotenia, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, vyvážajúci výrobcovia by mohli zvýšiť svoj objem predaja do EÚ. Keďže ich ceny v Únii by boli nižšie ako ceny výrobcov z Únie, je samozrejme primerané očakávať, že čínsky vývoz by bojoval o väčší podiel na trhu v Únii. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(209)

Komisia preto dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by čínsky dovoz prichádzal do Únie za ceny nižšie ako súčasné ceny výrobného odvetvia Únie a pravdepodobne by zvýšil svoj objem predaja a získal podiel na trhu.

(210)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že v ČĽR existuje značná voľná kapacita v prípade modulov aj článkov. Trh Únie zostáva atraktívny z hľadiska veľkosti a predajnej ceny, najmä v porovnaní s cenovou úrovňou vývozu ČĽR do tretích krajín, čo ďalej potvrdzujú záznamy o minulých praktikách obchádzania. Komisia v dôsledku toho zistila, že existuje veľká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by viedlo k pokračovaniu dumpingu, ktorého výsledkom by bolo pokračovanie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(211)

Viaceré zainteresované strany pred poskytnutím aj po poskytnutí informácií taktiež tvrdili, že ak Komisia zistí, že výrobné odvetvie Únie naďalej trpí ujmou, túto ujmu spôsobuje niekoľko ďalších faktorov, ktoré súhrnne zapríčiňujú celú ujmu:

(212)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia uznala, ako je uvedené v oddiele 5.3.2, že zmeny a v niektorých členských štátoch pozastavenie alebo ukončenie schém podpory viedli po dosiahnutí vrcholu spotreby, ktorý nastal v roku 2011, k poklesu spotreby v Únii v rokoch 2012 – 2014. Tento výrazný pokles spotreby sťažuje rast výrobného odvetvia Únie. Komisia však pri predchádzajúcom prešetrovaní zistila, že výrobné odvetvie Únie bolo nútené znižovať svoje ceny hlavne v dôsledku tlaku zo strany dumpingového dovozu, a nie v dôsledku zmien schém podpory (52). Prílev čínskych dumpingových výrobkov bol preto hlavnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo počas predchádzajúceho prešetrovania. Okrem toho napriek poklesu spotreby medzi rokom 2012 a ORP o 56 % zvýšilo výrobné odvetvie Únie svoj podiel na trhu v prípade modulov o 40 % a v prípade článkov o 47 %. Výrobné odvetvie Únie takisto začalo medzi rokom 2014 a ORP, keď sa začal prejavovať ochranný účinok opatrení, ako sa uvádza v odôvodnení (171), zvyšovať objem svojho predaja. Odvetvie výrazne znížilo aj svoje náklady (pozri tabuľky 8a a 8b) a zlepšilo využitie kapacity. Preto sa napriek poklesu spotreby a vzhľadom na platné opatrenia výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať z minulej ujmy. Tento argument sa preto zamietol.

(213)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, kapacita výrobného odvetvia Únie nie je porovnateľná s kapacitou, ktorú v posledných rokoch dosiahli čínski vyvážajúci výrobcovia. Po prvé, čínske spoločnosti dosiahli masovú výrobu a (nadmerné) kapacity v období, keď obsadili niekoľko trhov vo svete, a to čiastočne vďaka dumpingovým cenám, ako zistila nielen Európska komisia, ale aj orgány USA a Kanady. Naproti tomu prílev veľkého objemu dumpingového dovozu mal práve opačný účinok na výrobcov vystavených týmto nekalým praktikám. Komisia pri predchádzajúcom prešetrovaní (53) stanovila, že v roku 2010 v kontexte podobnej existujúcej kapacity (6 983 MW v roku 2010 a 6 467 MW v ORP) dosiahlo výrobné odvetvie Únie zisk 10 %. Masívny dovoz čínskych dumpingových výrobkov spôsobil, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne klesla, čo účinne zabránilo tomu, aby realizovalo nové investície na dosiahnutie úspor z rozsahu. Ochranný účinok opatrení umožnil výrobnému odvetviu Únie konsolidovať a výrazne znížiť svoje náklady v roku 2014 a počas ORP a dostať sa na správnu cestu, aby mohlo využívať výhody úspor z rozsahu. Jedna strana po poskytnutí informácií spochybnila tento výrok. Tvrdila, že investície po uložení opatrení klesli a neumožňovali úspory z rozsahu. V rozpore s týmto výrokom investície počas ORP v skutočnosti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vzrástli, a to v prípade modulov aj článkov. Aj toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(214)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, Komisia stanovila (pozri tabuľky 4a a 4b), že priemerné dovozné ceny z Číny boli v porovnaní s príslušnými priemernými dovoznými cenami z tretích krajín mierne vyššie v prípade článkov a mierne nižšie v prípade modulov. Kým v prípade článkov boli čínske dovozné ceny o 4 % vyššie ako dovozné ceny z tretích krajín, v prípade modulov boli o 1 % nižšie. Z toho vyplýva, že tento argument bol vecne nesprávny, a preto sa zamietol. Tvrdenie, že v dôsledku dovozu z tretích krajín sú opatrenia neúčinné, sa rozoberá v odôvodneniach 324 a 325.

(215)

Čo sa týka štvrtého tvrdenia, pri prešetrovaní sa zistilo, že v prípade modulov boli priemerné dovozné ceny z Číny sústavne nižšie ako priemerné predajné ceny EÚ výrobcov z Únie. Napríklad, počas ORP bola priemerná dovozná cena z Číny 544 EUR/kW (54), kým priemerná cena Únie bola 593 EUR/kW. Z toho dôvodu bolo toto tvrdenie takisto vecne nesprávne, a preto sa zamietlo. Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie naďalej trpí značnou ujmou v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(216)

Jedna zainteresovaná strana po poskytnutí informácií tvrdila, že ujma je spôsobená opatreniami, keďže zvyšujú náklady na články pre vertikálne neintegrovaných výrobcov modulov. Ako sa však uvádza ďalej v oddiele 6.4.1, výrobcovia modulov majú prístup k článkom za nízke ceny z tretích krajín a ponuka týchto článkov nebola nedostatočná. Tento argument sa preto zamietol.

(217)

Tento oddiel je zameraný na záujem výrobcov modulov z Únie. Záujem výrobcov článkov z Únie je analyzovaný v oddiele 6 – čiastočné priebežné revízne prešetrovanie.

(218)

Existuje viac ako 100 známych výrobcov modulov. Výrobné odvetvie Únie zastupuje združenie EU Pro Sun, ktoré je žiadateľom. Združenie EU Pro Sun zastupuje 31 výrobcov doštičiek, článkov a modulov z Únie.

(219)

Pokračovanie opatrení umožní výrobnému odvetviu Únie udržať si svoj zvýšený podiel na trhu v Únii a zotaviť sa zo značnej ujmy. Ako sa uvádza v odôvodnení 137, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vzrástol z 25 % v roku 2012 na 35 % v ORP. Ako sa zistilo v oddiele 4.6, vzhľadom na predajné ceny čínskych modulov do tretích krajín a vysoké voľné kapacity v ČĽR budú v prípade uplynutia platnosti opatrení prichádzať do Únie čínske moduly za ceny nižšie ako minimálna dovozná cena a vo významnejších objemoch. Pokračovanie opatrení by preto chránilo výrobné odvetvie Únie pred intenzívnym a nespravodlivým cenovým tlakom, ktorý by bol inak vyvíjaný čínskym dovozom.

(220)

Ak sa opatrenia nepredĺžia, vysoké investície do výskumu a vývoja a kapitálové investície, ktoré boli realizované v rámci výroby modulov v Únii, by sa mohli stať nadbytočnými, pretože ich nie je možné jednoducho zmeniť na produktívne využitie v iných odvetviach. V prípade úpadku výrobcov modulov z Únie by väčšina zo 6 300 osôb zapojených do výroby modulov stratila zamestnanie. Táto pracovná sila je do veľkej miery vysokokvalifikovaná. Naopak pokračovaním opatrení získa výrobné odvetvie Únie viac času na úplné zotavenie sa z účinkov minulého dumpingu.

(221)

Jedna strana po poskytnutí informácií vyzvala Komisiu, aby identifikovala výrobcov článkov a modulov, ktorí nepodporujú opatrenia. Komisia objasnila, že sa neprihlásila a proti opatreniam nenamietala žiadna strana, ktorá sa považuje za súčasť výrobného odvetvia Únie. Tá istá strana žiadala Komisiu, aby zo zoznamu 31 spoločností zastúpených združením EU ProSun odčítala výrobcov doštičiek v Únii. Komisia objasnila, že združenie EU ProSun zastupuje 29 výrobcov článkov a modulov z Únie.

(222)

Niektoré strany po poskytnutí informácií nesúhlasili s tým, že tieto opatrenia sú v záujme Únie. Tieto strany tiež nesúhlasili s tým, že čínske dumpingové výrobky vyvíjali nespravodlivý cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. Taktiež tvrdili, že Komisia bola motivovaná cieľom udržať podiel výrobného odvetvia Únie na trhu a že Komisia chránila malú časť odvetvia solárnej energie na úkor celého hodnotového reťazca v oblasti solárnej energie.

(223)

Komisia pripomenula, že podľa základného nariadenia sú obchodné opatrenia zamerané na ochranu výrobného odvetvia Únie pred značnou ujmou spôsobovanou dumpingom za predpokladu, že je v záujme Únie. V tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa zistila pravdepodobnosť dumpingu a pokračovania ujmy, ak by platnosť opatrení uplynula. Komisia takisto zistila, že trh Únie so solárnymi modulmi sa zmenšil z niekoľkých dôvodov, ktoré nesúviseli s uložením opatrení, ako sa uvádza v odôvodnení 270. Rast podielu výrobného odvetvia Únie na trhu je preto kľúčový ukazovateľ, ktorý ukazuje, že dané opatrenia boli účinné.

(224)

Komisia preto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení v súvislosti s modulmi je jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(225)

Značný počet dodávateľských a odberateľských spoločností z Únie, či už individuálne, alebo prostredníctvom svojich združení, vyzval na ukončenie opatrení z dôvodu záujmu Únie. Tvrdia, že ide o opatrenia, ktoré majú nepredvídané negatívne dôsledky pre prevažnú väčšinu pracovných miest v európskom odvetví solárnej energie. Uviedli, že opatrenia spôsobujú nárast cien solárnych zariadení, čo má tlmiaci účinok na dopyt, a tiež všetky negatívne dôsledky na zamestnanosť v odberateľskom aj dodávateľskom odvetví. Okrem toho tvrdili, že širšie politické ciele týkajúce sa zmeny klímy a podpory obnoviteľných zdrojov energie sú tiež negatívne ovplyvnené. Poukázali aj na zmenené okolnosti od prijatia konečných opatrení v decembri 2013, a to najmä na prechod od systémov podpory v pevných cenách (napr. výkupné sadzby a výkupné prémie) k súťažiam, dosiahnutie parity siete solárnymi elektrárňami v určitých regiónoch Únie alebo pre určité skupiny zákazníkov a na ratifikáciu Parížskej dohody na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy zo strany Únie v októbri 2016 s cieľom obmedziť zmenu klímy. A napokon, niektoré strany tvrdili, že v Únii nie je na pokrytie dopytu Únie dostatočná výroba modulov; že opatrenia sa stali neúčinné vzhľadom na nárast vývozu zo strany tretích krajín a že opatrenia boli prínosom najmä pre vývozcov v tretích krajinách.

(226)

Prihlásili sa dvaja neprepojení dovozcovia modulov a poskytli vyplnené dotazníky, ktoré boli následne overené, ako je uvedené v odôvodnení 28. Títo neprepojení dovozcovia takisto zaslali niekoľko ďalších podaní, v ktorých vyjadrili svoje názory na to, prečo by sa mali opatrenia ukončiť. Dovozcovia solárnych panelov trpia slabou ziskovosťou. Taktiež predložili zoznam iných dovozcov a veľkoobchodníkov, ktorí od zavedenia registrácie čínskych solárnych modulov v marci 2013 vyhlásili úpadok alebo výrazne znížili svoju zamestnanosť. Niektoré z týchto spoločností, napr. spoločnosť Gehrlicher, poukázali na uloženie opatrení na čínske solárne moduly ako na hlavný dôvod svojej platobnej neschopnosti. Neprepojení dovozcovia tvrdia, že opatreniami sa zvyšuje cena solárnej energie a oslabuje sa dopyt.

(227)

Neprepojení dovozcovia tiež tvrdili, že cenový záväzok týkajúci sa MDC spôsobuje nevýhody im a iným odberateľským spoločnostiam, ktoré pôsobia na medzinárodných trhoch, napr. spoločnosti v oblasti inžinierskej činnosti, obstarávania a stavebníctva, keďže obmedzuje ich schopnosť nakupovať moduly od popredných čínskych výrobcov na úrovni Tier 1. Záväzok neumožňuje paralelný predaj prešetrovaného výrobku v Únii a mimo Únie. Čínski vývozcovia preto nemôžu dodávať moduly neprepojeným dovozcom, ktorí pôsobia aj na trhoch mimo Únie (napr. vo Švajčiarsku alebo v USA), ak sú súčasťou veľkoobchodného portfólia neprepojených dovozcov v rámci Únie. Tvrdí sa, že táto skutočnosť predstavuje významnú nevýhodu, pokiaľ ide o účasť týchto spoločností ako veľkoobchodníkov a realizátorov projektov na celosvetovo rastúcom fotovoltickom trhu.

(228)

Neprepojení dovozcovia takisto tvrdili, že opatrenia vo svojej súčasnej podobe vytvárajú ďalšie značné podnikateľské riziko a administratívne zaťaženie. Podľa ich názoru ďalšie administratívne kroky, ako je vydanie osvedčenia Čínskej obchodnej komory pre stroje a elektrické zariadenia (ďalej len „CCCME“) a dôkladné kontroly zo strany colných orgánov Únie, predlžujú celkový čas od objednávky až po dodanie zo 7 na 11 týždňov.

(229)

Komisia zistila, že aj po uložení opatrení zostal podiel čínskych modulov na trhu Únie pomerne vysoký. Aj napriek tomu, že trhový podiel čínskych modulov v Únii sa v roku 2012 znížil zo 66 %, v ORP stále zostával na vysokej úrovni 41 %. Čína preto zostala najväčším predajcom modulov v Únii, pred výrobným odvetvím Únie, ktorého podiel na trhu počas ORP bol 35 %. Nezávislým dovozcom navyše nič nebránilo získavať solárne moduly z tretích krajín. Spolupracujúci dovozcovia aspoň do určitej miery nahradili čínske moduly modulmi z tretích krajín. Spolupracujúci dovozcovia, ktorí pôsobia ako veľkoobchodníci a systémoví integrátori (55), takisto predávali moduly výrobného odvetvia Únie; preto profitovali z nárastu podielu na trhu, pokiaľ ide o dovoz zo zvyšku sveta, ako aj z nárastu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Z toho dôvodu sa musia slabšie výsledky spolupracujúcich dovozcov čiastočne pripísať poklesu dopytu Únie v nadväznosti na cyklické výkyvy, ktorými prešlo odvetvie solárnej energie Únie, ako je podrobnejšie uvedené v oddiele 5.3.2 ďalej v texte.

(230)

Zákaz paralelného predaja sa zaviedol s cieľom predísť kompenzačným obchodom, ktoré by mohli oslabiť záväzok. Zaviedli sa ďalšie administratívne kroky pre čínsky dovoz s cieľom zlepšiť monitorovanie opatrení a vyhnúť sa akejkoľvek forme obchádzania opatrení, ktoré by mohlo oslabiť záväzok.

(231)

Niektoré strany po poskytnutí informácií tvrdili, že Komisia nezohľadnila záujem dovozcov. Podľa ich názoru sa opatreniami zvýšili ceny, za ktoré by bolo možné výrobky v oblasti solárnej energie kúpiť. Dovozcovia preto pocítili pokles dopytu.

(232)

Komisia poznamenala, že hlavným cieľom opatrení bolo opätovné nastolenie ceny, ktorá nespôsobuje ujmu, za výrobok, ktorý bol podľa zistení dumpingový. Toto logicky prináša určitý nárast ceny dumpingového výrobku. Čínske dumpingové výrobky mali pred uložením opatrení veľmi vysoký podiel na trhu Únie. Ich podiel na trhu klesol po tom, ako sa uložili opatrenia. Ako je však podrobne uvedené v oddiele 5.3, Komisia zistila, že toto zvýšenie cien spôsobené obnovením cenovej úrovne nespôsobujúcej ujmu malo len obmedzený vplyv na celkový dopyt v Únii. Komisia preto dospela k záveru, že neprepojení dovozcovia trpeli len okrajovo pre pokles dopytu v dôsledku opatrení.

(233)

Ako zainteresované strany sa zaregistrovalo viac ako 140 odberateľských spoločností. Odberateľské spoločnosti sú subjekty vykonávajúce inštaláciu solárnych panelov; spoločnosti v oblasti inžinierskej činnosti, obstarávania a stavebníctva, spoločnosti v oblasti prevádzky a údržby a spoločnosti pôsobiace v oblasti projektového financovania. Kým väčšina spoločností sa len zaregistrovala ako zainteresované strany bez akejkoľvek následnej činnosti, približne 30 spoločností poskytlo lepšie podložené podania, v ktorých namietajú proti opatreniam. Vyplnený dotazník predložili tri spoločnosti v oblasti inžinierskej činnosti, obstarávania a stavebníctva. Viac než 400 odberateľských spoločností zo všetkých členských štátov okrem toho podpísalo otvorený list, v ktorom sa vyzýva na ukončenie opatrení.

(234)

Viac ako 30 celoeurópskych a národných združení, ktoré zastupujú spoločnosti v oblasti solárnej energie, zaslalo listy, v ktorých sa namieta proti opatreniam. Medzi nimi bolo aj Európske združenie dodávateľov elektrických zariadení (AIE), ktoré tvrdí, že zastupuje záujmy subjektov z Únie, ktoré vykonávajú inštaláciu zariadení, na európskej úrovni. Najaktívnejšie združenia boli SPE a SAFE. SAFE je ad hoc združením 50 nemeckých spoločností a združenie SPE tvrdí, že je najreprezentatívnejším združením odvetvia solárnej energie v Európe s viac ako 100 európskymi členmi, z ktorých viac ako 80 podporuje jeho stanovisko týkajúce sa ukončenia opatrení v súvislosti so solárnymi modulmi aj s článkami.

(235)

Združenie EU Pro Sun poukázalo na to, že viaceré veľké národné združenia v oblasti solárnej energie zostali voči opatreniam neutrálne, aj keď niektoré z nich sú členmi združenia SPE. V tomto prípade ide najmä o Bundesverband Solarwirtschaft (BSW), Nemecko (najväčšie európske združenie v oblasti solárnej energie); British Photovoltaic Association (BPVA); Syndicat des Energies Renouvenables (SER), Francúzsko; a ANIE Rinnovabili (sekcia pre energiu z obnoviteľných zdrojov v rámci združenia Confindustria), Taliansko. Okrem toho EU Pro Sun tiež tvrdí, že má podporu 150 európskych subjektov vykonávajúcich inštaláciu. Žiadny subjekt vykonávajúci inštaláciu solárnych panelov však otvorene nevystúpil na podporu opatrení. Európska konfederácia odborových zväzov a európsky odborový zväz IndustriALL zaslali spoločný list podporujúci opatrenia. Nemecké združenie spotrebiteľov elektrickej energie (Bund der Energieverbraucher) zaslalo list v prospech opatrení na úrovni, ktorá zohľadňuje úsporu nákladov vyplývajúcich z technického rozvoja.

(236)

Združenie EU ProSun po poskytnutí informácií spochybnilo tvrdenie, že na podporu opatrení otvorene nevystúpil žiadny subjekt vykonávajúci inštaláciu. Združenie EU Pro Sun poukázalo na list 150 subjektov vykonávajúcich inštaláciu, ktorí podporujú opatrenia, a na list podpísaný dvoma členmi Fachpartnerbeirat der Solar World AG, ktoré boli v oboch prípadoch zaslané v októbri 2016. Komisia konštatovala, že 150 subjektov vykonávajúcich inštaláciu požiadalo o anonymitu, preto Komisia naďalej konštatovala, že otvorene nevystúpili na podporu opatrení. Komisia tiež poznamenala, že Fachpartnerbeirat der Solar World AG údajne zastupuje viac ako 800 subjektov vykonávajúcich inštaláciu, ale názvy týchto subjektov neboli poskytnuté. Komisia však potvrdila, že dva subjekty vykonávajúce inštaláciu, ktoré podpísali otvorený list v mene Fachpartnerbeirat der Solar World AG, opatrenia otvorene podporili.

(237)

Strany, ktoré namietajú proti opatreniam z dôvodu záujmu Únie, tvrdili, že odberateľské spoločnosti predstavujú viac ako 80 % zamestnanosti a pridanej hodnoty v európskom hodnotovom reťazci solárnej energie. Poukázali na oveľa vyšší počet pracovných miest, ktoré vytvárajú v porovnaní s výrobcami článkov a modulov v Únii. Združenie SPE predložilo správu vypracovanú spoločnosťou Ernst & Young, v ktorej sa uvádza, že odberateľské odvetvie zamestnáva viac ako 110 000 osôb. V správe sa však nevysvetlila metodika výpočtu tohto vysokého počtu zamestnancov. Ďalšia strana uviedla, že odberateľské odvetvie zamestnáva približne 65 000 osôb, na základe predpokladu zhruba 7 EPPČ (ekvivalentu plného pracovného času)/MW/rok. Ani táto strana však svoje predpoklady nepodložila.

(238)

Na základe analýzy niektorých reprezentatívnych projektov v odvetví pozemných zariadení a komerčných a rezidenčných zariadení Komisia zistila, že počet pracovných miest v odberateľskom odvetví neprevyšuje 50 000 osôb. Pri tomto údaji sa vychádza z predpokladu, že celková inštalácia (celková inštalácia zahŕňa projekt a prípravu miesta, distribúciu, logistiku, samotnú inštaláciu a režijné náklady pre všetky tieto činnosti) si vyžaduje v priemere 5,2 EPPČ/MW/rok (56) a prevádzka a údržba si vyžadujú približne 0,08 EPPČ/MW/rok. Avšak vzhľadom na to, že výroba článkov a modulov poskytuje zhruba 8 000 pracovných miest, je tvrdenie, že odberateľské odvetvie vytvára podstatne viac pracovných miest ako výroba článkov a modulov, správne.

(239)

V rámci prešetrovania Komisie sa taktiež zistilo, že väčšina pracovných miest v odberateľskom odvetví v oblasti solárnej energie spočíva v inštalácii modulov na strechy rezidenčných a komerčných budov a v ich pozemnej inštalácii. Tieto pracovné miesta si zvyčajne nevyžadujú značné kapitálové investície špecifické pre inštaláciu solárnych zariadení – mnohé nástroje a stroje, ako napríklad žeriavy, bagre, vrtáky atď., možno použiť aj na iné stavebné práce. Kým niektoré subjekty vykonávajúce inštaláciu sa zameriavajú výhradne na odvetvie solárnej energie a sú schopné realizovať úlohy s veľmi vysokou pridanou hodnotou, mnohé subjekty vykonávajúce montáž vykonávajú aj iné práce v odvetví stavebníctva alebo energetiky alebo dokážu jednoducho prejsť na uvedené odvetvia bez toho, aby to výrazne ovplyvnilo ich príjmy. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že mnoho subjektov vykonávajúcich inštaláciu nedávno prešlo na stavebné odvetvie z dôvodu nízkej marže pri inštalácii solárnych zariadení a zvyšujúcich sa marží pri výstavbe budov v Nemecku. Prežitie alebo hospodársky blahobyt mnohých subjektov vykonávajúcich inštaláciu preto nezávisí len od samotného odvetvia solárnej energie.

(240)

To isté čiastočne platí aj pre väčšinu spoločností v oblasti inžinierskej činnosti, obstarávania a stavebníctva, ktoré sa prihlásili pri prešetrovaní. Väčšina z nich sa podieľa aj na vývoji iných obnoviteľných zdrojov energie alebo ide o veľké stavebné spoločnosti realizujúce projekty v sektore všeobecného stavebníctva. Vplyv opatrení na príjmy a zamestnanosť v rámci odberateľských spoločností závisí od vplyvu opatrení na dopyt, ktorý sa rozoberá v oddiele 5.3 ďalej v texte.

(241)

Viaceré strany po poskytnutí informácií spochybnili úvahu Komisie, že v správe Ernst & Young sa nevysvetľuje metodika jej výpočtu zamestnanosti v odberateľskom odvetví solárnej energie. Združenie Solar Power Europe poskytlo určité dodatočné informácie o metodike. Komisia sa dokonca aj po poskytnutí týchto dodatočných informácií naďalej domnievala, že metodika je stále nejasná, najmä ani v správe, ani v dodatočných informáciách sa neuvádza, koľko ľudí bolo zamestnaných pri inštalácii reprezentatívneho projektu v oblasti solárnej energie v jednotlivých kľúčových segmentoch.

(242)

Viaceré strany po poskytnutí informácií tvrdili, že Komisia podhodnotila množstvo pracovných miest v odberateľskom odvetví v Únii. Tieto strany predložili ďalšie správy, v ktorých odhadujú počet pracovných miest v Únii v roku 2014 podľa „Eurobserver“ na 120 250 (57) a v Nemecku podľa GWS/DIW/DLR v roku 2015 na 31 600 pracovných miest (58).

(243)

Komisia zistila, že správa GWS/DIW/DLR sa vzťahovala na celkovú zamestnanosť v celom hodnotovom reťazci v oblasti solárnej energie. Z toho vyplýva, že 31 600 pracovných miest uvedených v danej správe zahŕňalo aj dodávateľské odvetvie, ako aj výrobu článkov a modulov. Predpokladá sa, že nemecké dodávateľské odvetvie zamestnáva niekoľko tisíc ľudí – len samotná spoločnosť Wacker tvrdila, že poskytuje približne 3 000 pracovných miest. Závody solárnych výrobných zariadení a pomocných systémov pre elektrárne takisto tvrdili, že zamestnávajú niekoľko tisíc ľudí. Tieto pracovné miesta sú len čiastočne ovplyvnené predajom v Únii, keďže dodávateľské spoločnosti vyvážajú väčšinu svojej produkcie mimo Únie.

(244)

Okrem toho sa uvádza, že približne 10 000 ľudí pracuje v rámci činností prevádzky a údržby. Správa neobsahuje vymedzenie prevádzky a údržby. Komisia predpokladala, že prevádzka a údržba sa vzťahuje na všetky činnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie bezproblémového fungovania existujúcich solárnych zariadení, ako je čistenie panelov, opravy, prevádzka distribučných centier atď. Tieto pracovné miesta sa počítajú na základe existujúcej kumulatívnej kapacity solárnych zariadení, ktorá je v Nemecku takmer 40 GW (59). Z toho vyplýva, že na už existujúcich 10 000 pracovných miest v oblasti prevádzky a údržby môžu mať opatrenia, ktoré budú uložené, vplyv iba do takej miery, do akej by bránili výmene zastaraných zariadení. Avšak na základe priemernej životnosti dvadsať rokov a pomerne nedávnemu dátumu inštalácie väčšiny zariadení by boli tieto pracovné miesta ovplyvnené iba vtedy, keby opatrenia zostali v platnosti dlhšie ako na obdobie, ktoré sa navrhuje v tomto nariadení. Počet osôb zamestnaných v odberateľskom odvetví v Nemecku, na ktoré by mohli mať opatrenia vplyv, je teda podstatne menší ako 31 600 osôb.

(245)

V správe Eurobserveru sa nerozlišuje medzi pracovnými miestami v odberateľskom, dodávateľskom a výrobnom odvetví. Okrem toho je číselný údaj o zamestnanosti v odvetví solárnej energie v Nemecku uvedený v danej správe rovnaký ako číselný údaj uvedený v štúdii GWS, DIW, DLR pre rok 2014. Komisia preto usúdila, že počet osôb zamestnaných v odberateľskom odvetví v Únii, na ktoré by mohli mať opatrenia údajne vplyv, je oveľa menší ako 120 250 osôb.

(246)

Viaceré strany po poskytnutí informácií nesúhlasili so zistením Komisie, že je ľahšie zmeniť pracovné miesta z inštalácie modulov na odvetvie všeobecného stavebníctva ako z výroby modulov na iné odvetvia. Žiadna zo strán však neposkytla žiadne presné údaje o tom, aký podiel prác pri inštalácii panelov vykonávajú spoločnosti v oblasti všeobecného stavebníctva (t. j. zemné práce a terénne úpravy pre pozemné zariadenia a spevnenie konštrukcie strechy pre strešné zariadenia).

(247)

Komisia už súhlasila s tým, že výrazne väčší počet osôb bolo zamestnaných v odberateľskom odvetví ako vo výrobe modulov. Zistila tiež, že mnoho pracovných miest v odberateľskom odvetví si vyžaduje osobitné zručnosti, ktoré sťažujú prechod na iné odvetvia. Zároveň však dospela k záveru, že kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim pracovné miesta v odberateľskom odvetví je vplyv opatrení na dopyt. Celkový počet zamestnancov a otázky, či je alebo nie je ťažké prejsť na iné odvetvia, sa v tejto súvislosti stávajú nepodstatnými. Ako sa podrobne rozoberá v oddiele 5.3, Komisia zistila, že opatrenia mali len obmedzený vplyv na dopyt po solárnych moduloch, a tým aj obmedzený vplyv na zamestnanosť v odberateľskom odvetví.

(248)

Hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti vyrábajú suroviny, ako napríklad polykryštalický kremík a doštičky; výrobné zariadenie pre články a moduly, ako aj komponenty na vyrovnávanie sústavy, ako napr. invertory, zásobníky, montáž atď. Na jednej strane spoločnosť Solar World, ktorá je zároveň najväčším výrobcom doštičiek z Únie, opatrenia podporuje. Okrem toho sa v prospech opatrení vyjadril jeden ďalší výrobca doštičiek z Únie, ktorý sa prihlásil. Na druhej strane osem iných dodávateľských spoločností v Únii, ktoré sa prihlásili, namietalo proti opatreniam. Väčšina týchto hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti sa však prihlásila v neskoršom štádiu alebo neposkytla vyplnený dotazník. Vyplnený dotazník poskytol len jeden výrobca polykryštalického kremíka – Wacker Chemie AG (ďalej len „Wacker“), ktorý bol overený, ako sa uvádza v odôvodnení 28.

(249)

Hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti vyzývajúce na ukončenie opatrení zopakovali tvrdenie, že opatrenia oslabujú dopyt prostredníctvom zvýšených cien, čo má negatívny vplyv na celý hodnotový reťazec solárnej energie. Viaceré spoločnosti tvrdili, že v dôsledku oslabeného dopytu trpia znížením obratu, ziskov, stratou pracovných miest a nedostatočnými prostriedkami na investície do výskumu a vývoja. Avšak vzhľadom na to, že svoje podania zaslali neskoro a nevyplnili dotazníky, ich situáciu nebolo možné overiť. Komisia odhadla, že dodávateľské odvetvie môže zamestnávať niekoľko tisíc osôb.

(250)

Overený výrobca polykryštalického kremíka poskytuje viac ako 2 000 priamych pracovných miest a približne 1 000 nepriamych pracovných miest v Únii. Má tiež veľký rozpočet na priamy výskum a vývoj vo výške viac ako 17 miliónov EUR na výrobu surovín pre oblasť solárnej energie. Hoci obrat a zamestnanosť spoločnosti Wacker zostali v prešetrovanom období stabilné, táto spoločnosť je dôrazne proti opatreniam, pričom tvrdí, že majú negatívny vplyv na obchodné vzťahy s ČĽR. ČĽR je jednoznačne najväčším výrobcom solárnych doštičiek a článkov, preto je obrat výrobcu polykryštalického kremíka a niekoľko tisíc pracovných miest závislých od neobmedzeného prístupu na čínsky trh, ktorý má klesajúcu tendenciu. Spoločnosť Wacker a niektoré ďalšie strany tvrdili, že ochranou neefektívneho odvetvia – výroby solárnych článkov a modulov – spôsobujú opatrenia závažné škody odvetviam, v ktorých má Európa stále konkurenčnú výhodu.

(251)

Združenie nemeckých výrobcov zariadení (ďalej len „VDMA“) zaslalo list s výzvou na revízne prešetrenie úrovne MDC a poukázalo na skutočnosť, že výrobné náklady v odvetví solárnej energie sa neustále znižujú. Združenie VDMA naznačilo, že výrobcovia solárnych článkov a modulov sledovali historickú nábehovú krivku v oblasti solárnej energie, ktorá predstavovala 21 %. Združenie VDMA zároveň tvrdilo, že nemeckí výrobcovia fotovoltických zariadení sú kľúčovým faktorom takéhoto znižovania nákladov. Odhaduje sa, že výrobcovia zariadení zamestnávajú niekoľko tisíc ľudí a sú hlavnými prispievateľmi do výskumu a vývoja v odvetví solárnej energie.

(252)

Viaceré strany tvrdili, že Komisia správne nevyvážila záujem hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti oproti záujmu výrobného odvetvia Únie. Komisia opätovne zdôraznila, že len jeden hospodársky subjekt z dodávateľskej oblasti – spoločnosť Wacker – poslal úplne vyplnený dotazník a bolo možné ho overiť. Záujmy tejto spoločnosti boli zohľadnené v analýze, ako je uvedené v odôvodnení 250. Niekoľko ďalších hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti sa prihlásilo až vo veľmi pokročilom štádiu s krátkym podaním. Komisia nemohla riadne overiť vplyv opatrení na iné hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti. Komisia v každom prípade zistila, že opatrenia mali len obmedzený vplyv na dopyt po solárnych moduloch a v dôsledku toho na predaj v Únii a ziskovosť iných hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti.

(253)

Komisia uznala základný predpoklad neprepojených dovozcov a odberateľského a dodávateľského odvetvia, že uplynutie platnosti opatrení môže byť užitočné pre obrat a počet pracovných miest v týchto odvetviach. Možno teda vyvodiť záver, že predĺženie opatrení nie je v ich záujme. Komisia však zároveň zistila, že vplyv opatrení a pravdepodobný účinok ich ukončenia na tieto hospodárske subjekty a nové zariadenia v Únii sú výrazne nadhodnotené vo väčšine podaní spoločností, ktoré namietajú proti opatreniam, ako sa podrobne analyzuje v oddiele 5.3 ďalej v texte. Pokiaľ ide o údajné administratívne zaťaženie vyplývajúce zo záväzku, mohlo by sa začať priebežné revízne prešetrovanie formy opatrení s cieľom lepšie chrániť záujmy neprepojených dovozcov a hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti.

(254)

Viaceré strany tvrdili, že Komisia nevzala do úvahy záujem spotrebiteľov. Komisia skonštatovala, že ich záujmy o nižšie ceny sa prekrývajú so záujmami používateľov v odberateľskom odvetví posúdenými v oddiele 5.2.3. Komisia preto nevykonala samostatnú analýzu pre spotrebiteľov.

(255)

Po poskytnutí informácií združenie SAFE poskytlo podrobnejšie podanie, v ktorom sa analyzuje vplyv opatrení na nemeckých spotrebiteľov elektrickej energie. Štúdia združenia SAFE dospela k záveru, že odstránením opatrením by nemeckí spotrebitelia elektrickej energie mohli ušetriť približne 570 miliónov EUR ročne za predpokladu, že moduly by bolo možné kúpiť za 0,40 až 0,45 EUR/W a že by sa dosiahol ročný cieľ na úrovni 2 500 MW. Okrem toho spoločnosť Wacker tvrdila, že ukončenie opatrení by mohlo ušetriť spotrebiteľom 1 miliardu EUR ročne. Táto suma bola vypočítaná porovnaním rozdielu medzi MDC a predpokladanou cenou solárnych modulov 0,42 EUR/W v minulosti a očakávanou cenou 0,32 EUR/W v roku 2017.

(256)

Komisia konštatovala, že tieto výpočty sú založené na príliš zjednodušujúcich predpokladoch. Po prvé, pri MDC sa využil mechanizmus úpravy. Preto počas väčšiny posudzovaného obdobia nebol rozdiel medzi MDC a priemernou celosvetovou nákupnou cenou modulov taký veľký. Väčší rozdiel medzi týmito dvoma cenami vznikol až v roku 2016. Tento rozdiel bol aspoň čiastočne odstránený poslednou úpravou MDC, ktorá nadobudla účinnosť na začiatku roka 2017. S cieľom vyhnúť sa príliš veľkému rozdielu medzi MDC a celosvetovou nákupnou cenou modulov v budúcnosti a ďalej znižovať vplyv opatrení na spotrebiteľov má Komisia v úmysle začať priebežné revízne prešetrovanie týkajúce sa formy a úrovne MDC. Treba poznamenať, že v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti nie je možné zmeniť úroveň opatrení, keďže na to je potrebné priebežné revízne prešetrovanie.

(257)

Po druhé, ceny, ktoré použili strany pri svojich výpočtoch, sa týkajú modulov z multikryštalického kremíka v nižšej kvalite. Napriek tomu je veľká časť modulov predávaných v Únii tvorená vysoko účinnými modulmi z multikryštalického kremíka a z monokryštalického kremíka. Ich ceny sú podstatne vyššie, a preto rozdiel medzi MDC, ktorá sa uplatňuje bez rozdielu na všetky moduly, a skutočnou nákupnou cenou bol ešte menší.

(258)

Komisia preto skonštatovala, že tieto opatrenia mali len veľmi obmedzený vplyv na finančné prostriedky spotrebiteľov a na využívanie solárnej energie.

(259)

Niektoré strany taktiež tvrdili, že MDC, ktorá zvyšuje cenu modulov, je dôvodom nesplnenia ročných cieľov v oblasti využívania solárnej energie v Nemecku. Komisia nebola presvedčená o tom, že táto príčinná súvislosť má len jednu príčinu. Rozdiel medzi MDC a priemernou predajnou cenou bol menší ako strany predpokladali, a opatrenia výrazne neovplyvnili dopyt. Komisia preto dospela k záveru, že MDC nemala významný vplyv na nesplnenie cieľov v oblasti využívania solárnej energie.

(260)

Prakticky všetky strany, ktoré sa prihlásili s námietkami proti opatreniam, tvrdili, že opatreniami sa zvyšuje cena nových solárnych zariadení a oslabuje sa dopyt po solárnych moduloch, čím sa solárna energia stáva pre spotrebiteľov drahšia. Kým niektorí priznali, že k poklesu počtu solárnych zariadení v Únii dochádza aj v dôsledku zmien a v niektorých členských štátoch v dôsledku pozastavenia alebo ukončenia schém podpory, skonštatovali, že opatrenia zapríčiňujú umelo vysoké ceny a ešte viac spomaľujú využívanie solárnej energie. Tvrdili, že nedávne politické zmeny, ako napríklad zavedenie verejných súťaží pre nové solárne zariadenia, zhoršujú škody spôsobené vyššími cenami modulov v dôsledku zavedených opatrení. Podľa ich názoru by sa ukončením opatrení umožnilo zníženie nákladov na výrobu solárnej energie v Únii, čím by koneční spotrebitelia získali výhody, stimuloval by sa dopyt po solárnych paneloch a znížili by sa náklady na zásobovanie čistou energiou ako takou.

(261)

Komisia identifikovala tri segmenty na trhu so solárnymi zariadeniami v Únii:

(262)

Komisia usúdila, že v ORP a v predchádzajúcich rokoch stáli za dopytom vo všetkých troch segmentoch schémy podpory, ako je uvedené v oddiele 5.3.2 ďalej v texte. Komisia takisto usúdila, že na konci ORP a v roku 2016 došlo k dôležitým zmenám a za dopytom po týchto troch segmentoch boli v čoraz väčšej miere samostatné faktory. Dopyt po veľkých úžitkových solárnych parkoch poháňajú v čoraz väčšej miere verejné súťaže, ako sa uvádza v oddiele 5.3.3, a možno vo veľmi malej miere parita siete. Dopyt po komerčných a rezidenčných zariadeniach je čoraz viac hnaný dosiahnutím maloobchodnej parity siete, a to so započítaním daní alebo bez započítania daní, ako sa uvádza v oddiele 5.3.4.

(263)

Odporcovia opatrení tvrdili, že MDC zabránila, aby výrobky v oblasti solárnej energie sledovali nábehovú krivku nákladov, pričom úroveň štátnej pomoci sa prispôsobila tejto nábehovej krivke. Tento rozpor medzi klesajúcou štátnou pomocou a stagnujúcimi cenami spôsobil podľa ich názoru pokles dopytu po solárnych paneloch v Únii. Podľa ich názoru sa nepotvrdilo očakávanie Komisie vyjadrené v pôvodnom nariadení, že schémy podpory sa budú upravovať priebežne v súlade s vývojom cien projektov (60). V dôsledku toho zažívajú všetky dodávateľské a odberateľské spoločnosti vážnu ujmu zo zmenšenia trhu Únie. Odporcovia uviedli, že toto zistenie je potvrdené okrem iného v štúdii nemeckého ministerstva hospodárstva a energetiky (61).

(264)

Tieto strany tvrdili, že hoci MDC zostala od roku 2013 pomerne stabilná, odvetvie solárnej energie naďalej dosahovalo nábehovú krivku zodpovedajúcu 21 % (62). Táto nábehová krivka znamená, že s každým zdvojnásobením kumulatívneho inštalovaného výkonu solárnych zariadení sa výrobné náklady znižujú o 21 %. Kumulatívny celosvetový výkon solárnych zariadení v roku 2013 predstavoval približne 130 GW a očakáva sa, že na konci roku 2016 dosiahne 290 GW. To znamená, že doteraz sa zdvojnásobil a predpokladané výrobné náklady sa znížili o 21 %. Uviedli, že MDC bola v určitom období v roku 2016 o 30 % nad svetovou zmluvnou predajnou cenou, ako uviedla spoločnosť PV Insights a iné zdroje. Podľa ich názoru to znamená, že európsky spotrebiteľ bol prakticky vylúčený z výhod celosvetového zníženia výrobných nákladov.

(265)

Vzhľadom na uvedené tvrdenia Komisia uznala, že odvetvie solárnej energie má strmú nábehovú krivku a náklady na výrobu solárnej energie sa znižujú. Z tohto dôvodu sa do záväzku/MDC zaviedol mechanizmus úpravy založený na cenách, ktoré uviedla agentúra Bloomberg – jedna z agentúr, ktoré sa venujú získavaniu informácií o trhu. Ceny na konkurenčnom trhu by mali zohľadňovať zníženie výrobných nákladov. Napriek tomu sa cenový index, ktorý používa Komisia, zmenil len nepatrne. To nastoľuje otázku, ktorú Komisia neanalyzovala v tomto prešetrovaní, či index agentúry Bloomberg stále primerane odráža vývoj ceny na svetovom trhu. Keďže ide o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktorým nie je možné zmeniť úroveň alebo formu opatrení, túto záležitosť nebolo potrebné ďalej preskúmať.

(266)

Ak sa zainteresované strany domnievajú, že existuje lepší spôsob, ako zohľadniť v úrovni opatrení nábehovú krivku odvetvia solárnej energie a z toho vyplývajúci vývoj ceny na svetovom trhu, na ich požiadanie možno začať priebežné revízne prešetrovanie. Z už citovanej analýzy štúdie nemeckého ministerstva hospodárstva a energetiky, ktorú vykonala Komisia, vyplýva, že hlavným dôvodom nedosiahnutia cieľa 2 500 MW nových zariadení v Nemecku v roku 2014 boli postupne sa znižujúce sadzby odmeňovania spolu so stagnujúcimi cenami za zariadenia. V tejto štúdii sa poukázalo aj na to, že ceny na trhu so solárnymi zariadeniami neodrážajú nevyhnutne náklady na výrobu solárnych zariadení, ale vyplývajú zo značných celosvetových nadmerných kapacít. Komisia zistila, že veľkoobchodné ceny solárnych zariadení stagnujú nielen v Únii, ale na celom svete. Celosvetové ceny solárnych modulov denominované v eurách v skutočnosti dokonca vzrástli v druhej polovici roku 2014, ako uviedlo niekoľko agentúr, ktoré sa venujú získavaniu informácií o trhu, napríklad PV Insights (63) a BNEF (64).

(267)

Komisia zároveň zistila, že schémy podpory boli v niektorých členských štátoch v rokoch, ktoré predchádzali opatreniam, na vysokej úrovni, keďže boli upravené na úroveň cien Únie a cien z ostatných tretích krajín, napríklad Japonska, Taiwanu alebo Spojených štátov amerických. Niektoré schémy podpory neboli navrhnuté tak, aby zvládli masívny prílev modulov z Číny za dumpingové ceny. Takýto prílev spôsobil rozmach zariadení v rokoch, ktoré predchádzali opatreniam. Solárne zariadenia dosiahli vrchol v roku 2011 a v tom čase boli ciele týkajúce sa využívania solárnej energie v niektorých členských štátoch výrazne prekročené. V správe Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov z júna 2015 sa uvádza, že na technologickej úrovni dosiahla fotovoltická energia (solárna energia) úrovne využívania pôvodne plánované pre rok 2020 už v roku 2013 (65). V niektorých členských štátoch to spôsobilo nečakaný finančný nápor na schémy podpory. Politickou reakciou bolo zníženie úrovne podpory alebo dokonca pozastavenie a/alebo zmena schémy podpory. Tieto zmeny boli potrebné aj pre už nainštalované zariadenia, inak by podpora viedla k nadmernej kompenzácii investorov (66).

(268)

Vývoj na trhu so solárnymi zariadeniami v Spojenom kráľovstve v rokoch 2014 – 2016 slúži aj ako ďalší dôkaz o tom, že úroveň schém podpory bola hlavnou hnacou silou dopytu v Únii. Pokiaľ boli k dispozícii vysoké výkupné sadzby, trh prudko rástol, a to aj v prípade, že boli zavedené opatrenia na ochranu obchodu. Po skončení výkupných sadzieb na začiatku roku 2016 sa objem nových zariadení prepadol. Potvrdzuje sa to aj v publikácii Global Outlook združenia SPE: nedávny rozmach solárnych zariadení v Spojenom kráľovstve, ktoré je európskym oneskorencom v tejto oblasti, takisto vyvolali predovšetkým stimuly pre úžitkové systémy, ktoré sa skončili v marci 2016 (67).

(269)

Kým vo väčšine správ vypracovaných agentúrami, ktoré sa venujú získavaniu informácií o trhu, sa ako hlavné dôvody stagnácie dopytu po solárnej energii v Únii zvyčajne uvádzajú klesajúce schémy podpory a regulačná neistota, takmer vôbec sa v nich nepoukazuje na opatrenia. V publikácii Global Market Outlooks združenia Solar Power Europe sa poukazuje tiež na nižšie stimuly a neistotu vo vývoji na trhu, ako aj na škrty schém podpory pre existujúce zariadenia s cieľom zabrániť nadmernej kompenzácii, ako na hlavnú príčinu poklesu na európskych trhoch so solárnymi zariadeniami. Napríklad pokiaľ ide o situáciu v Nemecku, v publikácii Global Outlook 2015 združenia SPE sa uvádza: „Nemecko, na druhom mieste v roku 2014, inštalovalo menej ako 2 GW (1,9 GW), čo je pod oficiálnym cieľom 2,5 GW. Svetový líder v oblasti fotovoltických zariadení (t. j. Nemecko) bol pod tlakom, aby znížil náklady na schému podpory, a výsledkom nových predpisov bolo 75 % pokles trhu za dva roky (zo 7,6 GW na 1,9 GW)“ (68).

(270)

Komisia pozorovala, že v rokoch 2010 až 2013 došlo k rozmachu dopytu po solárnych zariadeniach, za ktorým bol v niektorých členských štátoch nesúlad medzi výkupnými sadzbami stanovenými na úrovni primeranej ceny za modul a celkovou úrovňou cien, vytváranou nespravodlivo dumpingovými čínskymi modulmi. Pokles dopytu v roku 2013 a v nasledujúcich rokoch bol nevyhnutným dôsledkom rozmachu zariadení v predchádzajúcich rokoch. Značný pokles v spotrebe/inštalácii solárnych modulov sa začal už v roku 2012, čo sa zhodovalo s podstatným znížením výkupných sadzieb v uvedenom roku v niektorých členských štátoch. Dopyt v Únii sa v období 2014 – ORP zvyšoval len v Spojenom kráľovstve, členskom štáte, ktorý mal v tom čase najatraktívnejšie schémy podpory. Komisia preto dospela k záveru, že schémy podpory boli hlavnou hnacou silou dopytu v ORP a v predchádzajúcich rokoch. Možno teda dospieť k záveru, že neprepojení dovozcovia a odberateľské a dodávateľské odvetvie utrpeli do značnej miery v dôsledku prepadu spotreby Únie, ktorý nesúvisí s uložením opatrení.

(271)

V rámci nových pravidiel štátnej pomoci Únie (69) musia byť do začiatku roku 2017 schémy podpory „trhové“ v prípade všetkých väčších zariadení nad 1 MW (70) s výnimkou prípadov, keď boli tieto schémy podpory povolené pred nadobudnutím účinnosti týchto nových pravidiel. V takom prípade môžu zostať nezmenené až do konca obdobia platnosti povolenia (71). Trhové mechanizmy sú zelené certifikáty a verejné súťaže.

(272)

Verejné súťaže predstavujú jeden z trhových mechanizmov, ktoré sa vyžadujú podľa týchto nových pravidiel štátnej pomoci. V rámci takéhoto mechanizmu poskytnú vlády požadovanú výšku kapacity, ktorá sa má nainštalovať, na aukciu. V súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie sú verejné súťaže v zásade technologicky neutrálne, ale môžu byť aj špecificky zamerané na jednotlivé technológie, napríklad ak sa to vyžaduje na zabezpečenie potrebnej diverzity energetických zdrojov.

(273)

Realizátori solárnych parkov predkladajú ponuku s najnižšou cenou, pri ktorej súhlasia, že sa im bude platiť za energiu, ktorú sa chystajú privádzať do sústavy počas životnosti solárneho parku.

(274)

Odporcovia opatrení tvrdia, že v rámci nového systému verejných súťaží citlivého na cenu bude mať MDC čoraz väčší negatívny vplyv na využívanie solárnej energie, keďže sa ňou zvyšuje cena modulov – hlavného komponentu solárneho systému. Podľa týchto strán môžu súťaže na vybudovanie kapacity spolu s ukončením opatrení priniesť výrazné úspory. Čím budú solárne systémy lacnejšie, o to viac môžu byť vlády povzbudené, aby budovali solárne zariadenia, keďže úspory nákladov sa priamo premietnu do konečnej ceny elektrickej energie. V dôsledku klesajúcej ceny za solárny systém bude pre členské štáty jednoduchšie dosiahnuť ciele v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

(275)

Tieto strany uviedli Nemecko ako príklad. Podľa nich sa už uskutočnilo niekoľko pilotných aukcií, ktoré boli celkom úspešné v stlačení priemernej ceny na 7,25 eurocentov/kWh v auguste 2016. Združenia SPE a SAFE poskytli analýzu, v ktorej naznačujú, že výsledkom odstránenia MDC by mohol byť potenciálny pokles cien systému o 10 % v prípade úžitkových fotovoltických zariadení v Únii prostredníctvom verejných súťaží. Negatívny vplyv opatrení na výsledok verejných súťaží je potvrdený aj v najnovšom vydaní Global Market Outlook združenia SPE (72). Jedna ďalšia strana predpokladala, že vzhľadom na súčasný klesajúci trend na svetových trhoch môže cena za solárnu energiu klesnúť v Nemecku na 5 eurocentov/kWh, ak sa opatrenia zrušia, hoci svoje zistenia nepodložila.

(276)

Strany, ktoré namietajú proti opatreniam, uviedli, že v niektorých jurisdikciách, najmä v Spojenom kráľovstve, existuje pri solárnej energii povinnosť konkurovať iným obnoviteľným formám energie, ako je napríklad energia z veterných elektrární na pevnine. Keďže na veternú energiu sa nevzťahujú žiadne obchodné opatrenia, solárna energia nemohla konkurovať veternej energii a prostredníctvom týchto aukcií sa uskutočnilo len veľmi málo projektov v oblasti solárnej energie. Niektoré strany tvrdili, že Nemecko zvažuje aj zavedenie technologicky neutrálnych súťaží a že takéto neutrálne súťaže prehlbujú znevýhodnenie v podobe vyšších cien spôsobených opatreniami, keďže solárna energia prehráva v súťažiach v prospech iných technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje, najmä veternej energie.

(277)

Strany, ktoré podporujú opatrenia, uviedli, že súťaže a celkové ciele v oblasti zariadení boli zavedené presne z toho dôvodu, aby mohli vlády kontrolovať úroveň využívania solárnej energie a aby zabránili cyklickým výkyvom pri zariadeniach, ku ktorým dochádzalo v minulosti.

(278)

Komisia obmedzila svoju analýzu na schémy podpory pre veľké úžitkové solárne systémy na Nemecko, Francúzsko a v Spojené kráľovstvo. Tento výber je odôvodnený tým, že počas ORP predstavovali približne 80 % ročných nových solárnych zariadení v Únii. Bolo teda primerané pozrieť sa na vývoj v týchto troch členských štátoch ako indikátor situácie v Únii ako celku.

(279)

Analýza sa zakladá na informáciách, ktoré predložili zainteresované strany, na informáciách, ktoré zhromaždila Komisia počas prešetrovania, a na informáciách, ktoré členské štáty predložili Komisii na účely kontroly štátnej pomoci.

(280)

Nemecko a Francúzsko už stanovili svoje ciele na nasledujúce tri roky. Francúzsko plánuje dve ročné kolá verejnej súťaže s kapacitou 500 MW na každé kolo, ktoré sa týkajú solárnej energie v rokoch 2017 – 2019. Spolu to predstavuje celkovo 1 000 MW nových zariadení ročne. Nemecko plánuje verejné súťaže na ročný objem solárnej energie 600 MW na obdobie od roku 2017 najmenej do roku 2020.

(281)

Naopak, Spojené kráľovstvo nevypisuje technologicky špecifické verejné súťaže pre solárnu energiu. Vo februári 2015 sa konala verejná súťaž v oblasti viacerých technológií, v ktorej súťažili solárne moduly s inými technológiami na účely uzatvorenia rozdielových zmlúv. V Spojenom kráľovstve sa v súčasnosti neplánujú žiadne nové verejné súťaže, keďže vláda zastáva názor, že energia z úžitkových veterných elektrární na pevnine a solárna energia môžu súťažiť s inými zdrojmi elektrickej energie bez schém podpory.

(282)

V prípade Nemecka a Francúzska nemôžu mať opatrenia žiadny vplyv na úžitkový dopyt po solárnych moduloch, keďže pre solárnu energiu sú „vyhradené“ verejné súťaže a kapacita je pevne stanovená. Jediným rozdielom je nepatrne vyššia cena pre konečných spotrebiteľov, ktorí musia pokryť náklady na súťaž buď prostredníctvom daní, alebo poplatkov.

(283)

Analýza je odlišná v prípade Spojeného kráľovstva, keďže verejné súťaže sú technologicky neutrálne a v žiadnom prípade sa neplánujú žiadne nové verejné súťaže. V tejto oblasti súťaží slnečná energia na trhu so všetkými ostatnými formami energie. Opatrenia však nespôsobili nekonkurencieschopnosť solárnej energie. Na aukcii z februára 2015 sa pre solárnu energiu stále vyčlenilo 18,5 % kombinovanej kapacity vo výške 2,1 GW. Z tejto súťaže vyplýva, že dokonca aj pri zavedených opatreniach je solárna energia schopná úspešne konkurovať v technologicky nešpecifickej verejnej súťaži (73). Opatreniami sa mohol maximálne mierne znížiť význam solárnej energie vo výsledkoch súťaže, t. j. solárna energia mohla pri absencii opatrení získať väčší podiel v technologicky neutrálnych verejných súťažiach. Komisia nakoniec usúdila, že keby sa opatrenia zrušili a solárne moduly by sa kupovali za dumpingové ceny, verejné súťaže v oblasti viacerých technológií by poskytovali solárnym modulom nespravodlivú výhodu oproti iným obnoviteľným zdrojom energie. Opatreniami preto solárna energia nezískava konkurenčnú nevýhodu, ale skôr sa nimi obnovujú rovnaké podmienky medzi všetkými technológiami.

(284)

Komisia dospela k záveru, že medzi klesajúcimi cenami za kWh a zvýšeným dopytom po solárnej energii neexistuje žiadna súvislosť. Konkrétne Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo nezvýšili svoje ciele týkajúce sa využívania solárnej energie, pretože realizátori projektov predkladali v rámci aukcií v oblasti kapacity nižšie ponuky. Verejné súťaže sa v členských štátoch zavádzali skôr s cieľom kontrolovať úroveň využívania solárnej energie. Túto skutočnosť uznalo aj združenie SPE v publikácii Globak Outlook z roku 2015: „Podobným spôsobom sú verejné súťaže na jednu technológiu alebo verejné súťaže v oblasti viacerých technológií znovu na vzostupe aj vo Francúzsku, Veľkej Británii a v Nemecku, pričom ich myšlienkou je lepšie riadiť vývoj trhu s fotovoltickými zariadeniami v príslušných odvetviach“ (74).

(285)

Združenie SPE tvrdilo, že Komisia poskytla neúplný a dokonca nepresný obraz o jeho stanovisku týkajúcom sa vplyvu opatrení na verejné súťaže. Komisia potvrdila, že združenie SPE vo svojej publikácii Global Market Outlook z roku 2016 a v niekoľkých ďalších podaniach tvrdilo, že podľa jeho názoru má MDC negatívny vplyv na výsledok verejných súťaží. Komisia však s týmto názorom nesúhlasila, ako už bolo podrobne uvedené. Komisia zároveň konštatovala, že združenie Solar Power Europe vo svojej publikácii Global Market Outlook na roky 2016 – 2020 naďalej usudzuje, že verejné súťaže môžu vlády používať na kontrolu alebo dokonca obmedzenie využívania solárnej energie. „Politickí lídri často uprednostňujú distribuované systémy solárnej energie na strechách, kde vytlačia konkurenciu akejkoľvek inej technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a na rozdiel od pozemných fotovoltických elektrární nesúťažia s inými použitiami. Toto bol najmä prípad v európskych krajinách, kde sú pozemné fotovoltické systémy vykonávaním verejných súťaží niekedy obmedzované veľkostne (napríklad v Nemecku do 10 MW), a tiež objemom  (75)“.

(286)

Pojem „parita siete“ znamená bod v čase, v ktorom vyvíjajúca sa technológia bude vyrábať elektrickú elektrinu za rovnakú cenu ako v prípade konvenčných technológií. V podstate existujú dve formy parity siete. K veľkoobchodnej parite siete dochádza v prípade, ak solárny systém (zvyčajne veľký úžitkový systém, ktorý je pripojený k prenosovej alebo distribučnej sústave) dokáže vyrábať energiu za merné náklady na výrobu elektrickej energie (levelised cost of electricity, ďalej len „LCOE“) (76), ktoré sú nižšie, ako je cena kúpnej sily z veľkoobchodného trhu, na ktorom súťažia všetci hlavní (zvyčajne konvenční) výrobcovia. Na veľkoobchodnej úrovni sa energia predáva veľmi veľkým priemyselným odberateľom a verejnoprospešným službám, ktoré distribuujú energiu domácnostiam a íným menším koncovým používateľom. K maloobchodnej parite siete dochádza v prípade, ak solárny systém (zvyčajne inštalovaný na streche používateľa) dokáže vyrábať energiu za LCOE, ktoré sú nižšie ako náklady na maloobchodnú cenu elektrickej energie (vrátane všetkých prenosových a distribučných poplatkov, prirážky za verejnú službu a daní).

(287)

Komisia najprv analyzovala situáciu pre veľkoobchodnú paritu siete a následne pre maloobchodnú paritu siete.

(288)

Veľkoobchodná parita siete. Odporcovia opatrení uviedli, že v prípade odstránenia opatrení by mohli veľké solárne zariadenia dosiahnuť veľkoobchodnú paritu siete v najslnečnejších častiach Únie, napríklad v Španielsku. Podľa obchodného plánu, ktorý predložil jeden z členov združenia SAFE, by mohli dosiahnuť náklady LCOE 3,8 eurocentov/kWh v španielskom regióne Cádiz v prípade, keby zakúpili moduly za 0,35 eurocentov/W. Táto strana sa domnievala, že by mohli dosiahnuť cenu modulu 0,35 eurocentov/W od čínskych výrobcov úrovne Tier 1 pre transakciu veľkého množstva za neexistencie ciel pre projekt dodaný na začiatku roku 2017. Tvrdili, že pri takýchto nízkych nákladoch LCOE sa v rámci solárnej energie nedosahuje len parita siete s inými konvenčnými zdrojmi energie, ale neexistuje ani žiadny iný spôsob výroby elektrickej energie, ktorý by ju v blízkej budúcnosti mohol poraziť. Táto cenová výhoda spolu s ostatnými aktívami krajín južnej Európy, t. j. dobré prepojenia v rámci siete, stabilné politické a hospodárske prostredie a silná a likvidná mena, im dáva jedinečnú príležitosť stať sa novými európskymi lídrami vo výrobe energie. Podľa týchto strán opatrenia bránia dosiahnutiu tohto cieľa.

(289)

Komisia zistila, že španielsky región Cadiz má jednu z najlepších hodnôt slnečného žiarenia v Únii (najviac hodín slnečného svitu ročne), čím sa maximalizuje výroba energie na jeden modul. Vzhľadom na omnoho menšie slnečné žiarenie vo väčšine častí Únie sa uvidí, kedy bude možné zreprodukovať dosiahnutie veľkoobchodnej parity siete na ostatných trhoch, hoci sa zdá, že britská vláda predpokladá, že to nastane čoskoro. Komisia takisto zistila, že existujú veľké rozdiely v oblasti veľkoobchodných cien v jednotlivých členských štátoch, čo znamená, že k veľkoobchodnej parite siete dôjde pri rôznych cenách v závislosti od dotknutého členského štátu.

(290)

Komisia preto dospela k názoru, že v blízkej budúcnosti sa veľkoobchodná parita siete nedosiahne v Únii na širokom základe, a to ani v prípade neexistencie opatrení.

(291)

Po poskytnutí informácií viaceré strany nesúhlasili si záverom Komisie, že v blízkej budúcnosti sa veľkoobchodná parita siete nedosiahne v Únii na širokom základe, a to ani v prípade uplynutia platnosti obchodných opatrení Tieto strany poukázali na šesťstranovú správu vypracovanú inštitútom Becquerel, ktorý skúmal potenciál pre veľkoobchodnú paritu siete v jedenástich členských štátoch. Túto správu financovali tri strany prešetrovania, ktoré namietajú proti opatreniam.

(292)

Komisia poznamenala, že iné zdroje sú menej optimistické než inštitút Becquerel, pokiaľ ide o úroveň nákladov LCOE na výrobu solárnej energie a následne o načasovanie dosiahnutia parity siete solárnou energiou v Európe. Napríklad v podrobnej správe BNEF (77) sú prognózy rozpätí nákladov LCOE pre kľúčové trhy, ako napríklad Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené kráľovstvo, oveľa vyššie. Rozdiely sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

(293)

Inštitút Becquerel predpokladal kapitálové výdavky vo výške 0,726 EUR/W bez rozlišovania medzi členskými štátmi. BNEF predpokladal oveľa vyššie kapitálové výdavky a diferencované podľa členských štátov: Francúzsko 0,99 EUR/W; Nemecko 0,9 – 0,94 EUR/W, Taliansko 0,76 – 0,99 EUR/W a Spojené kráľovstvo 0,9 – 0,94 EUR/W. Tento rozdiel by sa dal do určitej miery vysvetliť tým, že inštitút Becquerel predpokladal ceny modulov pri neexistencii opatrení. Avšak oveľa nižšie kapitálové výdavky sa zadajú nepravdepodobné, najmä vzhľadom na to, že podľa BNEF sú v Únii kapitálové výdavky aj tak nižšie ako v iných krajinách, v ktorých sa opatrenia na ochranu obchodu neuplatňujú, napríklad v Turecku 1,04 EUR/W a Spojených arabských emirátoch 1,14 EUR/W.

(294)

Inštitút Becquerel a BNEF majú preto rozdielne prognózy. Nezhodnú sa, pokiaľ ide o čas, kedy sa budovanie úžitkových solárnych elektrární stane definitívne lacnejšie ako prevádzka existujúcej elektrárne na fosílne palivo. Inštitút Becquerel predpokladá v prípade Francúzska, že už k tomu došlo, v prípade Spojeného kráľovstva predpokladá, že k tomu dôjde v roku 2018, a v prípade Nemecka predpokladá, že k tomu dôjde v roku 2020. BNEF však predpokladá, že úžitkové solárne elektrárne sa stanú definitívne lacnejšie ako elektrárne na fosílne palivo až niekedy medzi rokmi 2025 a 2030 v prípade všetkých troch týchto členských štátov (79). Preto sa podľa BNEF úžitkové solárne elektrárne budú využívať vo väčšine častí Únie vo väčšom meradle až po roku 2025 (80).

(295)

Napokon sa v správe inštitútu Becquerel dospelo k záveru, že: „Fotovoltická elektrická energia by mohla byť konkurencieschopná na niektorých z najväčších trhov Európy do roku 2019 a vo väčšine európskych krajín […] v priebehu piatich nasledujúcich rokov“. To znamená, že pri väčšine členských štátov vrátane Nemecka sa očakáva, že dosiahnu paritu siete len v prípade, že platnosť opatrení sa nastaví tak, aby uplynula v roku 2019, dokonca aj v spornom prípade, že predpoklady a zistenia v správe inštitútu Becquerel sa dovtedy ukážu ako správne.

(296)

SPE poskytlo dve správy Deutsche Bank (81), ktoré boli podľa jeho názoru v rozpore s názorom Komisie, že v blízkej budúcnosti by sa nedosiahla veľkoobchodná parita siete. Komisia skonštatovala, že tieto dve správy sa v skutočnosti týkali maloobchodnej parity siete, nie veľkoobchodnej parity siete, čo potvrdzuje nielen text, ale aj vysoké náklady LCOE, ktoré sa porovnali s nákladmi LCOE na výrobu solárnej energie. Ako je vysvetlené v bezprostredne nasledujúcich odôvodneniach, Komisia nepopierala, že v niektorých častiach Únie sa maloobchodná parita siete už dosiahla.

(297)

Maloobchodná parita siete. Odporcovia opatrení zároveň uviedli, že strešné solárne zariadenia už dosiahli maloobchodnú paritu siete, čiže sa stali ekonomicky životaschopné, a to aj bez subvencií, v členských štátoch, v ktorých sú maloobchodné ceny elektrickej energie vysoké, ako napríklad v Nemecku. Jedna zo strán doložila tento bod príkladom obchodného centra. Toto centrum má veľkú strešnú plochu pre panely, ktoré sa majú inštalovať, a energiu potrebuje počas dňa, keď sa vykonávajú hlavné činnosti. Jeho energetická náročnosť sa tak zhoduje s vrcholom výroby solárnej energie. V Nemecku je cena, ktorá sa musí zaplatiť za každú kWh, v súčasnosti približne 20 eurocentov/kWh, pričom náklady LCOE na strešné solárne zariadenia sú približne 10 eurocentov/kWh. Inštalácia panelov môže preto priniesť značné úspory na poplatkoch za elektrickú energiu, najmä zákazníkom, ktorí počas dňa používajú veľa energie. Počas pôvodného prešetrovania nešlo o tento prípad, keď elektrická energia vyrobená zo solárnych zdrojov vždy potrebovala subvencie na to, aby bola životaschopná. V situácii, keď subvencie už nie sú relevantné, má na rozhodnutie zákazníka inštalovať solárny systém vplyv konečná cena modulu, pričom v súčasnosti túto cenu zvyšujú opatrenia.

(298)

Komisia podrobnejšie preskúmala trh z hľadiska maloobchodnej parity siete v Nemecku, pretože strany sa k nej v priebehu prešetrovania obšírne vyjadrovali.

(299)

Treba rozlišovať medzi zariadeniami, ktoré sú určené pre vlastnú spotrebu, a zariadeniami, ktoré dodávajú elektrickú energiu do sústavy.

(300)

Komisia súhlasila s názorom, že dosiahnutie parity siete solárnou energiou je veľmi žiaduci vývoj, pretože pomáha v boji proti zmene klímy a pri znižovaní účtov spotrebiteľov za elektrickú energiu. Zistila, že odstránením opatrení by sa znížila cena solárnych panelov, čím by sa zvýšil počet miest, v ktorých možno dosiahnuť maloobchodnú paritu siete.

(301)

Komisia zároveň zistila, že počas ORP boli investície do komerčných a rezidenčných strešných zariadení pre vlastnú spotrebu, pri ktorých sa nevyužíva žiadna schéma podpory, spomalené v dôsledku regulačnej neistoty týkajúcej sa toho, či sa tieto zariadenia zaradia do odvodu na financovanie nemeckej schémy podpory – príplatok EEG. V nadväznosti na regulačnú zmenu navrhnutú Nemeckom s cieľom dosiahnuť súlad s právnymi predpismi Únie v oblasti štátnej pomoci majú subjekty, ktoré sami spotrebúvajú energiu z obnoviteľných zdrojov energie (niekedy sa nazývajú výrobcovia-spotrebitelia), povinnosť zaplatiť v Nemecku odvod viac ako 2 eurocenty za kWh. Ak má projekt náklady LCOE 10 eurocentov/kWh, samotný odvod teda zdražuje ním vyrobenú elektrickú energiu o 20 % (82).

(302)

Komisia má za cieľ znižovať v budúcnosti regulačnú neistotu. Podľa návrhu koncepcie trhu s elektrickou energiou a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie sú spotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú spotrebu […] oprávnení vykonávať vlastnú spotrebu […] bez toho, aby podliehali neprimeraným postupom a poplatkom, ktoré neodrážajú výšku nákladov (83). V správach agentúr z oblasti získavania informácií o trhu sa poukazuje aj na skutočnosť, že regulačné zmeny majú vplyv na dopyt. V jednej z najnovších správ BNEF sa uvádza, že nemecké odvetvie komerčných a rezidenčných malých fotovoltických zariadení upadá už od nadobudnutia účinnosti mesačného znižovania (vyplatenia výkupnej ceny) a príplatku za vlastnú spotrebu (84). Pri zvážení všetkých skutočností z uvedeného príkladu dosiahnutia parity maloobchodnej ceny vyplýva, že solárne moduly už dokážu vyrábať elektrickú energiu za cenu, ktorá je oveľa nižšia ako maloobchodná dodacia cena v Nemecku. Po dosiahnutí potrebnej regulačnej istoty v právnych predpisoch Únie by sa mal dopyt, ktorý nie je založený na schémach podpory, zvyšovať. Tento dopyt bude pravdepodobne viac citlivý na úroveň cien solárnych panelov, a preto bude pravdepodobne viac citlivý aj na opatrenia.

(303)

V prípade zariadení, ktoré dodávajú energiu do sústavy, určujú dopyt predovšetkým schémy podpory, ktoré možno na zariadenia do 1 MW naďalej využívať bez vykonávania súťaží. Na určitej úrovni podpory bude dopyt mierne vyšší, ak sa opatrenia odstránia. Súčasne sa z rozpočtových dôvodov vo väčšine členských štátov podpora výrazne znížila, čiže tento dopyt sa zmenšuje bez ohľadu na opatrenia.

(304)

Združenie SPE po poskytnutí informácií tvrdilo, že Komisia nesprávne vyvodila závery o vplyve na regulačnú neistotu a príplatku EEG len na základe nemeckého príkladu. Komisia opätovne zdôraznila, že podobné negatívne podmienky existujú v mnohých členských štátoch. To isté konštatovalo aj združenie SPE vo svojej najnovšej publikácii Global Market Outlook 2016 – 2020 pre Španielsko: „[…] španielska vláda […] bránila rozvíjajúcemu sa trhu vlastnej spotreby daňou za solárnu energiu a vysokými pokutami pre nedeklarovaných výrobcov-spotrebiteľov“ (85) a „Osud solárnej energie v Španielsku je podobný ako v niekoľkých ďalších bývalých trhoch s výkupnými sadzbami: Belgicku, Bulharsku, Českej republike a Grécku. Trhy so solárnymi zariadeniami na Slovensku a v Slovinsku sa takmer úplne zastavili“ (86); ako aj: „Dokonca aj niektoré rozvinuté trhy s distribuovanými strešnými solárnymi zariadeniami majú problémy, keďže sa transformujú z trhov s výkupnými sadzbami alebo trhov čistého merania na systémy vlastnej spotreby. Je to tak aj napriek tomu, že solárna energia je v mnohých prípadoch lacnejšia ako maloobchodná elektrická energia. Prekážky, ktoré sa zaviedli v prípade strešných solárnych zariadení v niektorých európskych krajinách (dane zo solárnej energie pre vlastnú spotrebu, bránenie predaju nadbytočnej energie alebo ponúkanie len veľkoobchodných cien) a pokračujúca diskusia o ďalších obmedzeniach už odradili mnoho potenciálnych kupcov od investovania do vlastného systému solárnej energie“ (87). Komisia teda tento argument zamietla.

(305)

Komisia po vykonaní hĺbkovej analýzy zistila, že v súvislosti s vplyvom opatrení na dopyt je dôležité rozlišovať medzi rôznymi odvetviami a rôznymi typmi dopytu.

(306)

Dopyt vyplývajúci zo schém podpory. Ak sú schémy podpory technologicky špecifické, opatrenia nemajú vplyv na dopyt. Ak sú schémy podpory technologicky neutrálne, opatrenia znižujú šance solárnej energie na výhru. Komisia však aj pri týchto súťažiach konštatuje, že solárna energia získala významný podiel na trhu, čo svedčí o tom, že dokonca aj pri opatreniach je schopná súťažiť o projekty úžitkových zariadení.

(307)

Veľkoobchodná parita siete. Veľkoobchodnú paritu siete možno v tomto štádiu a v blízkej budúcnosti dosiahnuť iba v ideálnych umiestneniach, ak vôbec, a to aj v prípade, že ceny solárnych panelov sa znížia v dôsledku zrušenia opatrení. Aj tu možno očakávať, že dodatočný dopyt pri neexistencii opatrení bude nízky, a okrem toho závisí od úrovne veľkoobchodnej ceny v dotknutom členskom štáte.

(308)

Maloobchodná parita siete. Maloobchodná parita siete sa v súčasnosti dosahuje pri komerčných zariadeniach v členských štátoch, ktoré majú vysoké maloobchodné ceny, ako je Nemecko, a to aj napriek obmedzenému slnečnému žiareniu v týchto krajinách. Hlavnými faktormi sú tu dane, poplatky za využívanie siete a odvody na schémy podpory. Dôležitým krokom k dosiahnutiu stabilného prostredia priaznivého pre rast sú nové pravidlá týkajúce sa koncepcie trhu s energiou, ktoré Komisia oznámila 1. decembra 2016 (88), a nové pravidlá týkajúce sa prechodu na čistú energiu orientovaného na spotrebiteľa, ktoré Komisia navrhla 30. novembra 2016 (89). Po prijatí návrhu Komisie spoluzákonodarcami sa očakáva, že sa zvýši dopyt po komerčných zariadeniach určených na vlastnú spotrebu. V tomto prípade môže mať odstránenie opatrení, pokiaľ ide o komerčné systémy, významnejší vplyv, keďže neexistuje žiadne obmedzenie dopytu v podobe obmedzeného objemu výroby, ktorý by sa podporoval v rámci schém podpory, a žiadna konkurencia iných zdrojov energie, v rozpore s veľkoobchodnou paritou siete. Čo sa týka rezidenčných zariadení, dosiahnutie maloobchodnej parity siete bude trvať dlhšie, keďže sa musia vybaviť nákladnými uskladňovacími zariadeniami, ktoré budú vhodné pre väčšinu používateľov, ktorí energiu používajú na vlastnú spotrebu (90).

(309)

Viaceré strany po poskytnutí informácií nesúhlasili so zistením, že opatrenia mali na dopyt po moduloch len obmedzený vplyv. Tvrdili, že investície sú motivované očakávanou mierou návratnosti, a preto čím je cena solárneho modulu nižšia, tým je návratnosť investícií a pravdepodobnosť realizácie vyššia.

(310)

Komisia pripomenula, že vždy súhlasila s tým, že cena má vplyv na dopyt. Napriek tomu podľa jej názoru v súčasnosti vyvíjajú na dopyt oveľa výraznejší vplyv iné faktory, než relatívne mierny nárast ceny modulov spôsobený MDC. Tieto faktory sú na jednej strane regulačná neistota, ale na druhej strane zámerné kroky vlády na kontrolu úrovne využívania solárnej energie. Tieto kroky zahŕňajú stanovenie celkových ročných cieľov v oblasti zariadení, zavedenie verejných súťaží na kapacitu a uloženie daní na vlastnú spotrebu.

(311)

Komisia takisto uznala, že v niektorých prípadoch, ako sú technologicky neutrálne verejné súťaže, mohla mať MDC výraznejší vplyv na dopyt po solárnej energii. Komisia zároveň zistila, že bez MDC by odstránenie vplyvu dumpingovej solárnej energie malo nespravodlivú konkurenčnú výhodu v porovnaní s ostatnými obnoviteľnými zdrojmi energie. Komisia takisto zistila, že solárna energia bola pomerne úspešná v technologicky neutrálnych súťažiach, a to aj s MDC, ktorou sa iba obnovujú rovnaké podmienky.

(312)

Komisia nakoniec našla ďalšie dôkazy o tom, že vlády môžu v blízkej budúcnosti prijať ďalšie opatrenia na kontrolu využívania solárnej energie, ako je napríklad zavedenie nákladovo efektívnejších sadzieb za používanie siete na solárne zariadenia. BNEF predpokladala, že: mnohé európske regulačné orgány budú reagovať na pokles nákladov na solárnu energiu od roku 2018 tým, že používatelia solárnych panelov budú musieť platiť fixné náklady na pripojenie k sieti, takže kúpou solárnych panelov budú môcť ušetriť iba pohyblivú časť ceny za energiu. Vychádzame pri tom z odhadov štruktúry nákladov siete jednotlivých krajín. Tým sa znižuje zbytočná časť účtu za energiu až o 30 % ceny elektrickej energie vo väčšine krajín EÚ. Ak sa tak nestane, vybudovanie by mohlo mať drahšie, ale náklady siete sú nekryté  (91).

(313)

Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté a Komisia sa naďalej domnievala, že opatrenia majú len veľmi obmedzený vplyv na dopyt po solárnej energii v Európe.

(314)

Väčšina strán, ktoré namietajú proti opatreniam, uviedla, že opatrenia majú negatívny vplyv na dosiahnutie cieľov v oblasti zmeny klímy. Toto tvrdenie podporuje aj päť environmentálnych mimovládnych organizácií. Tieto strany zdôraznili, že Únia a členské štáty sa v niekoľkých rozhodnutiach a dohodách zaviazali, naposledy v Parížskej dohode, že znížia emisie skleníkových plynov a zabránia zmene klímy. Únia stanovila právne záväzný cieľ zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 20 % (92). Komisia stanovila aj politický rámec pre cieľ na úrovni 27 % do roku 2030. Tento nový ambiciózny cieľ bol prijatý v roku 2014 po uložení konečných opatrení. V októbri 2016 Európska únia ratifikovala Parížsku dohodu na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy týkajúcu sa boja proti zmene klímy, ktorá je prvou univerzálnou právne záväznou celosvetovou dohodou o klíme, po tom, ako Európsky parlament prevažnou väčšinou hlasoval za túto dohodu. Prechod na dodávku nízkouhlíkovej energie je hlavným prvkom tohto úsilia a energia vyrobená zo solárnej energie zostáva jedným z najsľubnejších zdrojov energie na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy.

(315)

Strany, ktoré namietajú proti opatreniam, uviedli, že opatrenia komplikujú dosiahnutie cieľov v oblasti klímy tým, že spomaľujú využívanie solárnej energie. Tvrdili, že obnova celosvetových trhových cien za solárnu energiu umožní Únii rýchlejšie dekarbonizovať svoju výrobu energie. Poukázali aj na to, že existuje rozpor medzi politikou Únie v oblasti zmeny klímy a obchodnou politikou Únie. Kým v súvislosti s politikou v oblasti zmeny klímy sa presadzujú a dotujú obnoviteľné zdroje energie, v rámci obchodnej politiky sa zvyšuje ich cena a ovplyvňuje sa dostupnosť.

(316)

Komisia sa zhodla na tom, že ratifikácia Parížskej dohody na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy týkajúcej sa boja proti zmene klímy je veľmi dôležitým medzníkom v podpore celosvetovej spolupráce smerom k zmierneniu zmeny klímy. Solárna energia je jedným z kľúčových zdrojov energie na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy. Komisia súčasne zistila, že dopyt Únie po solárnych zariadeniach v blízkej budúcnosti bude opatreniami ovplyvnený len v obmedzenej miere (pozri oddiel 5.3). Tento stav sa zmení po tom, ako sa maloobchodná parita siete stane významným zdrojom dopytu. Odstránenie opatrení preto v tomto štádiu neprispeje k dosiahnutiu cieľov v oblasti životného prostredia vo veľkej miere.

(317)

Združenie EU Pro Sun vyjadrilo niekoľko ďalších pripomienok v otvorenom liste, ktorý je odpoveďou na pozíciu mimovládnych organizácií, ktoré vyzývajú na ukončenie opatrení z environmentálnych dôvodov. Združenie EU Pro Sun uviedlo, že ak sa príjme celá perspektíva dodávateľského reťazca v oblasti solárnej energie, panely vyrobené v Únii budú mať oveľa menšiu uhlíkovú stopu. Moduly vyrobené v Únii nebude potrebné prepravovať na veľké vzdialenosti. Odvetvie solárnej energie v EÚ vďaka výrobným normám Únie a požiadavkám na ochranu životného prostredia na jednej strane a vyšším nákladom na energiu na druhej strane systematicky znižuje svoju spotrebu energie v porovnaní s čínskymi výrobcami. Je to mimoriadne dôležité vzhľadom na to, že výroba solárnych modulov a ich surovín sú energeticky náročné. Združenie EU Pro Sun takisto poukázalo na to, že existuje určitý rozpor medzi skutočnosťou, že niektoré mimovládne organizácie podpisujú list vyzývajúci na ukončenie opatrení z dôvodu záujmu Únie, t. j. aj v prípade zistenia nekalých obchodných praktík, a nedávnym vyhlásením jedného z ich predstaviteľov, ktorý vyzýva k väčšej aktivite na zabezpečenie spravodlivého obchodu priaznivého pre životné prostredie.

(318)

Komisia dospela k záveru, že opatrenia majú iba obmedzený vplyv na dosahovanie krátkodobých cieľov Únie v oblasti klímy.

(319)

Niektoré strany po poskytnutí informácií nesúhlasili s vyhlásením, že dovážané výrobky v oblasti solárnej energie majú väčšiu uhlíkovú stopu ako tie, ktoré sa vyrábajú v Únii. Tieto strany tvrdili, že výroba polykryštalického kremíka a doštičiek predstavovala najväčší podiel na dopyte po primárnej energii, čiže najdôležitejší je pôvod polykryštalického kremíka a doštičiek. Tieto strany tiež poukázali na to, že výroba elektrickej energie má v jednotlivých členských štátoch inú uhlíkovú stopu. Keďže výroba modulov a ich surovín je energeticky náročná, je dôležité, v ktorom členskom štáte sa moduly a ich komponenty vyrobili.

(320)

Komisia nemohla podrobne analyzovať tieto tvrdenia v krátkej lehote po poskytnutí informácií. Vysvetlila, že spracovala iba podanie združenia EU ProSun a nikdy nevyhlásila, že dovážané solárne zariadenia majú väčšiu uhlíkovú stopu. Bez ohľadu na uhlíkovú stopu modulov z Únie a čínskych modulov Komisia skôr znovu zdôraznila hlavný záver, že opatrenia mali doteraz len veľmi obmedzený vplyv na dopyt po solárnej energii. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia nemajú významný vplyv na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti životného prostredia.

(321)

Niektoré strany, ktoré vyzývajú na ukončenie opatrení, tvrdili, že v Únii je nedostatok výrobných kapacít na pokrytie dopytu Únie po moduloch a opatrenia sú neúčinné z hľadiska výrazného zvyšovania výrobných kapacít výrobcov článkov a modulov z Únie. Dopyt Únie odhadli na menej ako 8 GW a výroba modulov dotknutými zainteresovanými stranami v Únii predstavovala menej ako 4 GW. To údajne znamená, že najmenej polovica modulov sa aj tak musí dovážať. Tieto strany uviedli, že očakávanie Európskej komisie vyjadrené v pôvodnom nariadení o tom, že v strednodobom horizonte je primerané predpokladať, že výrobné odvetvie Únie rozšíri svoje výrobné kapacity, aby pokrylo dopyt, čo umožní dosiahnuť úspory z rozsahu, ktoré zasa umožnia ďalšie znižovanie cien, sa nenaplnilo.

(322)

Komisia zistila, že hoci je výroba modulov v Únii nižšia ako dopyt Únie, v Únii sa nikdy nezaznamenal nedostatok modulov. Cenový záväzok/MDC umožnili dovoz z Číny za spravodlivé ceny. Hoci dovoz z ostatných krajín sveta zaznamenal relatívny nárast, výrobnému odvetviu Únie sa podarilo zvýšiť svoj podiel na trhu Únie medzi rokom 2012 a ORP z 25 % na 35 %. Opatrenia preto umožnili výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoju výrobu a predaj vzhľadom na veľkosť trhu Únie a pokryť väčšiu časť dopytu. Ako sa uvádza v oddiele 5.3.2, spotreba Únie výrazne klesla v dôsledku obmedzení schém podpory, čím sa rast výrobného odvetvia Únie oveľa viac sťažuje. Aj napriek tomu sa výrobnému odvetviu Únie podarilo ďalej posilňovať a dosiahnuť významné zníženie nákladov. V Únii je navyše značná voľná kapacita výroby modulov, ktorá by sa v prípade zvýšenia dopytu mohla uviesť späť do prevádzky. Komisia preto usúdila, že opatrenia nie sú príčinou nedostatku dodávok modulov na trhu Únie a že opatrenia boli účinné pri rozširovaní výroby Únie vzhľadom na veľkosť trhu Únie.

(323)

Strany, ktoré namietajú proti opatreniam, uviedli, že kapacity výroby modulov mimo Číny rastú veľmi rýchlo. Citovali rôzne správy agentúr z oblasti získavania informácií o trhu, podľa ktorých kombinovaná výrobná kapacita v iných ázijských krajinách rastie veľmi rýchlo; v roku 2015 dosiahla 7 GW a predpokladá sa, že v roku 2016 stúpne až na 10 GW. Bude to údajne viac ako dopyt Únie, ktorý strany odhadujú na približne 8 GW. Značnú časť týchto nových kapacít inštalovali čínske spoločnosti. Niekoľko veľkých čínskych spoločností zároveň ukončilo záväzok dobrovoľne, aby mohli dodávať na trh Únie z krajín mimo ČĽR. Strany tvrdili, že výsledkom bude, že narastajúci objem lacných modulov sa môže vyvážať do Únie z tretích krajín, a to aj vtedy, ak opatrenia zostanú v platnosti. Oponenti opatrení preto uviedli, že očakávanie Komisie vyjadrené v pôvodnom nariadení o tom, že ostatné tretie krajiny masívne nenasmerujú svoj vývoz na trh Únie (93), sa nenaplnilo.

(324)

Z prešetrovania Komisie vyplynulo, že podiel na trhu, pokiaľ ide o dovoz z ČĽR do EÚ, klesol zo 66 % v roku 2012 na 41 % v ORP, a podiel na trhu, pokiaľ ide o dovoz z ostatných krajín sveta okrem ČĽR (hlavne Taiwanu, Malajzie, Kórey a Singapuru) sa zvýšil z 9 % na 25 %. Podiel na trhu, pokiaľ ide o výrobcov z Únie, vzrástol z 25 % v roku 2012 na 35 % v ORP. Dovoz z tretích krajín teda nezabránil tomu, aby výrobné odvetvie Únie získalo naspäť významný podiel na trhu Únie.

(325)

Komisia takisto zistila, že zatiaľ čo kapacity výroby modulov v juhovýchodnej Ázii rastú rýchlo, stále predstavujú zlomok kapacít v Číne (94). Továrne v juhovýchodnej Ázii predávajú aj veľké objemy na trh USA a do ostatných krajín, ktoré uložili obchodné opatrenia na čínske moduly, napríklad India a Kanada. Zároveň sa očakáva rast solárnych zariadení v juhovýchodnej Ázii a následne sa očakáva, že určité objemy sa budú predávať v rámci regiónu. Komisia preto dospela k záveru, že kapacity výroby modulov v juhovýchodnej Ázii sú nedostatočné na pokrytie významnej časti dopytu Únie a na to, aby sa opatrenia stali neúčinné. V každom prípade je cieľom opatrení zabezpečiť, aby sa dovoz solárnych modulov a článkov z ČĽR uskutočňoval za spravodlivé a nedumpingové ceny, a skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie by mohlo podliehať konkurencii z iných krajín, neznamená, že to robí opatrenia neúčinnými.

(326)

Jedna strana uviedla, že vývoj podielov na trhu ukazuje, že z opatrení mali prospech najmä dovozcovia z tretích krajín. Táto strana tvrdila, že situácia je podobná prípadu chovaného lososa atlantického (95), v ktorom Komisia ukončila opatrenia, pretože by viedli k značnému čistému presunu bohatstva z Únie a presun bohatstva k dovozcom z tretích krajín by výrazne prevyšoval akékoľvek výhody, ktoré by z opatrení výrobné odvetvie Únie získalo.

(327)

Ako už bolo uvedené, výrobnému odvetviu Únie sa podarilo medzi rokom 2012 a ORP zvýšiť svoj podiel na trhu Únie z 25 % na 35 %. To znamená, že tretie krajiny neprebrali väčšinu podielu na trhu, ktorý mali v minulosti čínski výrobcovia. Komisia sa navyše domnieva, že situácia vo výrobnom odvetví Únie v prípade chovaného lososa atlantického bola veľmi odlišná – v tomto prípade bol podiel na trhu, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, oveľa menší a zvýšil sa len z 2,7 % v roku 1998 na 4,3 % v roku 2001. V uvedenom prípade bol veľmi nízky podiel výrobného odvetvia Únie na trhu jedným z kľúčových dôvodov, prečo by uloženie opatrení viedlo k značnému čistému presunu bohatstva zo Spoločenstva, keďže trh sa prispôsobuje vyšším cenám (96). V tomto prípade malo výrobné odvetvie Únie z opatrení značný prospech. Prípad chovaného lososa atlantického teda nemôže slúžiť ako precedens.

(328)

Podľa strán, ktoré namietajú proti opatreniam, neoznámili výrobcovia z Únie žiadne dôveryhodné plány na rozšírenie svojej kapacity. Naopak, spoločnosť Solar World, ktorá je najväčším výrobcom v Únii, nedávno prepustila niekoľko stoviek dočasných pracovníkov zo svojich európskych zariadení a uzatvorila dohody výrobcov pôvodných zariadení na výrobu solárnych panelov v Thajsku. Strany, ktoré namietajú proti opatreniam, tvrdili, že toto je ďalší dôkaz o tom, že úspešná výroba solárnych modulov sa môže vykonávať len vo veľkých výrobných zariadeniach, ako sú napríklad ázijské zariadenia.

(329)

Spoločnosť SolarWorld odpovedala, že uzatvorila dočasné zmluvy výrobcov pôvodných zariadení s cieľom pokryť nárast celosvetového dopytu na konci roku 2015 a v prvej polovici roka 2016. Spoločnosť Solar World uviedla, že pochybnosti o výsledku prebiehajúceho prešetrovania spôsobili vyššie úrokové sadzby na ich kapitálové investície, ktoré požadujú finanční investori. Z toho dôvodu išlo o racionálne ekonomické rozhodnutie odložiť kapitálovo intenzívne rozšírenie svojich výrobných kapacít až do ukončenia prešetrovania a namiesto toho dočasne využívať dostupné kapacity zmluvných výrobcov. Spoločnosť Solar World takisto uviedla, že všetky moduly vyrobené ich partnerom v rámci výrobcov pôvodných zariadení mimo Únie boli odoslané mimo Únie.

(330)

Získané informácie o trhu potvrdili, že prvá polovica roka 2016 bola obdobím rozmachu a druhá polovica roka 2016 bola obdobím nízkeho dopytu spôsobujúceho prepad cien vyplývajúci z nadmernej ponuky modulov (97). V tejto súvislosti možno rozhodnutie spoločnosti Solar World o prepustení dočasných zamestnancov chápať ako ťažké rozhodnutie, avšak odôvodnené okolnosťami na trhu. Spoločnosť Solar World takisto znížila objemy, ktoré vyrábali zmluvní výrobcovia do takej miery, ako to bolo zmluvne možné.

(331)

Komisia preto skonštatovala, že vzhľadom na neistotu a nedávny celosvetový cyklický výkyv je rozhodnutie výrobcu z Únie o tom, že odloží rozširovanie kapacity a namiesto toho sa bude spoliehať na dostupné výrobné kapacity zmluvných výrobcov, ekonomicky opodstatnené a nevyplýva z neho, že výroba v Únii sa stala neudržateľnou.

(332)

Hodnotiac a vyvažujúc konkurenčné záujmy Komisia analyzovala, či by bol negatívny účinok na neprepojených dovozcov a dodávateľské a odberateľské odvetvia a iné už analyzované účinky neprimerané v porovnaní s pozitívnym účinkom na výrobcov prešetrovaného výrobku z Únie. Podľa článku 21 ods. 1 tretej vety základného nariadenia sa venovala osobitná pozornosť potrebe vylúčiť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu a obnoviť efektívnu konkurenciu.

(333)

Kľúčové bolo zhodnotiť pravdepodobný vplyv pokračovania opatrení na budúcnosť dopytu Únie po solárnych moduloch. Ak by sa týmito opatreniami výrazne obmedzil dopyt, dalo by sa povedať, že ochrana relatívne malého výrobného odvetvia Únie by mohla neúmerne ovplyvniť výrazne väčšie dodávateľské odvetvie a odberateľské odvetvie. Ako sa však uvádza v odôvodnení 313, opatrenia mali len obmedzený vplyv na dopyt Únie po solárnych moduloch. Táto situácia sa pravdepodobne nezmení skôr, ako členské štáty príjmu a vykonajú novú smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov. Oproti tomuto zisteniu sa dalo do súvislosti tvrdenie o vplyve na pracovné miesta. Hoci ukončenie opatrenia by mohlo pomôcť pri vytváraní určitých nových pracovných miest, zároveň by bezprostredne ohrozilo existujúce pracovné miesta v odvetví solárnych článkov a modulov v Únii (približne 8 000). Z toho vyplýva, že samotné číselné porovnanie súčasných pracovných miest vo výrobnom odvetví Únie s existujúcimi pracovnými miestami v odberateľskom odvetví (približne 50 000) alebo dodávateľskom odvetví (približne 5 000 – 10 000) nebolo vhodné.

(334)

Vzhľadom na to, že politiky na podporu energie z obnoviteľných zdrojov sa musia v nadväznosti na nadobudnutie platnosti nových pravidiel v rámci právnych predpisov Únie o štátnej pomoci zreformovať a že sa v nich pravdepodobne vykonajú ďalšie zmeny, keď spoluzákonodarcovia prijmú návrh Komisie na novú smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie, nie je možné prijať stanovisko o záujme Únie na obdobie dlhšie ako 18 mesiacov. Z niektorých zistení vyplýva, že opatrenia môžu mať väčší vplyv na dopyt v budúcnosti, keď sa dokončí prechod na politiky podpory energie z obnoviteľných zdrojov, vyjasní sa fiškálna situácia týkajúca sa vlastnej spotreby a dosiahne sa parita siete vo väčších častiach Európy a pre určité skupiny spotrebiteľov. Ako sa uvádza v odôvodneniach 302 a 308, nové pravidlá týkajúce sa koncepcie trhu s energiou, ktoré Komisia oznámila 1. decembra 2016 (98), a nové pravidlá týkajúce sa prechodu na čistú energiu orientovaného na spotrebiteľa, ktoré Komisia navrhla 30. novembra 2016 (99), sú dôležitým krokom k dosiahnutiu stabilného prostredia priaznivého pre rast. Komisia sa preto rozhodla obmedziť predĺženie platnosti opatrení na 18 mesiacov.

(335)

Po dodatočnom poskytnutí informácií uvedenom v odôvodnení 30 Komisia dostala tri rôzne súbory pripomienok. Výrobcovia z EÚ vo všeobecnosti žiadali Komisiu, aby zachovala pôvodné 24-mesačné obdobie, pričom argumentovali, že poskytnutý návrh na skrátenie obvyklého trvania obdobia z piatich rokov na dva už predstavuje spravodlivý kompromis medzi jednotlivými záujmami. Niektoré zainteresované strany, ktoré zastupujú dodávateľské a odberateľské odvetvie, privítali skrátenie obdobia na 18 mesiacov, zatiaľ čo ostatné uprednostňovali úplné ukončenie opatrení. Čínska vláda vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia zamýšľa zachovať opatrenia, hoci iba na 18 mesiacov. Podobne ako niektoré zainteresované strany z dodávateľského a odberateľského odvetvia aj čínska vláda kritizovala skutočnosť, že v texte návrhu vykonávacieho aktu nebola žiadna zmienka o okamžitom ukončení opatrení po tomto období.

Komisia konštatovala, že opatrenia môžu mať väčší vplyv na dopyt v budúcnosti, keď sa dokončí prechod na politiky podpory energie z obnoviteľných zdrojov, vyjasní sa fiškálna situácia týkajúca sa vlastnej spotreby a dosiahne sa parita siete vo väčších častiach Európy. Tým sa odôvodňuje, že opatrenia by sa mali výnimočne predĺžiť len na obdobie 18 mesiacov, po ktorom by ich platnosť uplynula v súlade s platnými pravidlami základného nariadenia. Na základe dôkazov, ktoré sú v tomto štádiu k dispozícii, Komisia usúdila, že pri hľadaní rovnováhy medzi pravdepodobnými negatívnymi účinkami na dodávateľské a odberateľské odvetvie aj na zákazníkov a medzi výhodami, ktoré by opatrenia priniesli výrobnému odvetviu Únie, 18 mesiacov predstavuje vhodný kompromis zohľadňujúci tieto protichodné záujmy

(336)

Pri prešetrovaní záujmov neprepojených dovozcov bola Komisia konfrontovaná so sťažnosťami na veľkú administratívnu záťaž, ktorú musia znášať, zatiaľ čo výrobcovia z Únie sa sťažovali na existujúce obchádzanie. Týmito problémami sa môže zaoberať priebežné revízne prešetrovanie týkajúce sa formy opatrení. A napokon sa konštatuje, že Komisia si uvedomila, že mechanizmus úpravy MDC sa neriadil strmou nábehovou krivkou pre odvetvie solárnej energie (100). Súčasný systém úpravy preto mohol európskym spotrebiteľom znemožniť zužitkovať globálne zvýšenie efektívnosti, čo môže vyvolať potrebu túto otázku revízne prešetriť. Možno ju riešiť v priebežnom revíznom prešetrovaní týkajúcom sa akéhokoľvek mechanizmu úpravy, ktorý by sa mohol spájať s inou formou opatrenia.

(337)

Komisia dospela k celkovému záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na ukončenie opatrení z dôvodu záujmu Únie. Zároveň však dospela k záveru, že revízne prešetrovanie ex offo týkajúce sa otázok uvedených v odôvodnení 336 je primerané.

(338)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, Komisia začala z vlastnej iniciatívy čiastočné priebežné revízne prešetrovanie (ďalej len „priebežné revízne prešetrovanie“) obmedzené na preskúmanie toho, či je alebo nie je v záujme Únie zachovať v súčasnosti platné opatrenia týkajúce sa článkov.

(339)

Toto revízne prešetrovanie sa začalo kvôli existencii dôkazov prima facie o tom, že okolnosti, na základe ktorých sa uložili pôvodné opatrenia, sa zmenili. Konkrétne, po reštrukturalizácii a konsolidácii výrobného odvetvia Únie značný počet výrobcov článkov ukončil výrobu. Veľká časť zostávajúcich kapacít na výrobu článkov v Únii bola podľa všetkého do veľkej miery určená pre vlastnú spotrebu pri výrobe modulov. Z toho vyplýva, že predaj článkov od výrobného odvetvia Únie nezávislým používateľom bol kvantitatívne veľmi obmedzený, pričom vertikálne neintegrovaní výrobcovia modulov boli závislí od článkov dodávaných z krajín mimo Únie. Komisia preto považovala za rozumné preskúmať, či je pokračovanie uložených opatrení týkajúcich sa článkov ešte stále v záujme Únie.

(340)

V Únii je 12 výrobcov článkov, ktorí sú Komisii známi. Výrobné odvetvie Únie zastupovalo združenie EU Pro Sun, ktoré je žiadateľom vo veci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o existujúce antidumpingové opatrenia. Združenie EU Pro Sun zastupovalo štyroch výrobcov článkov z Únie. Stanovisko združenia EU Pro Sun výslovne podporili ďalší dvaja výrobcovia článkov. Združenie EU Pro Sun zastupovalo aj spoločnosť Solar World ako dodávateľského výrobcu doštičiek a jedného ďalšieho výrobcu doštičiek z Únie.

(341)

V rámci pôvodného prešetrovania Komisia zistila, že masívny prílev dumpingových čínskych solárnych článkov a modulov do Únie prispel k úpadku mnohých výrobcov článkov z Únie. Uloženie opatrení umožnilo zostávajúcim výrobcom z Únie obnoviť, konsolidovať a stabilizovať výrobu článkov. Konkrétne výrobné aktíva a zamestnanci jedného z najväčších výrobcov článkov v Únii (Bosch Solar Energy) zostali v prevádzke, pretože ich v roku 2014 prevzala spoločnosť Solar World.

(342)

Ak by sa opatrenia týkajúce sa článkov ukončili, čínsky vývoz článkov za dumpingové ceny by sa zopakoval vo veľkých objemoch, čo by spôsobilo značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie s veľmi negatívnymi dôsledkami pre odvetvie výroby článkov v Únii. Veľké kapitálové investície do sofistikovaného zariadenia na výrobu článkov by sa stali zbytočnými. Stratiť zamestnanie by mohlo až 1 700 vysokokvalifikovaných pracovníkov. Komisii bol tiež oznámený zámer niekoľkých spoločností z Únie obnoviť približne 300 MW kapacity v prípade, ak sa opatrenia zachovajú.

(343)

Zhoršenie situácie odvetvia Únie na výrobu článkov by tiež nepriaznivo ovplyvnilo činnosti Únie v oblasti výskumu a vývoja. Článok je hlavným komponentom modulu a značná časť výskumu a vývoja v hodnotovom reťazci solárnej energie je zameraná na články. Ak by sa opatrenia týkajúce sa článkov odstránili, európske investície do výskumu a vývoja by sa spomalili a doteraz získané odborné znalosti by sa stali zbytočnými alebo by sa museli preniesť do tretích krajín. Preto existuje riziko, že vylúčenie článkov by upevnilo závislosť výrobcov modulov z Únie od dovážaných článkov.

(344)

Ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov môže takisto oslabiť opatrenia týkajúce sa modulov. Čínski výrobcovia by tak mali možnosť vyvážať články za nespravodlivé ceny a montovať ich do modulov buď prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, alebo prostredníctvom zmluvných výrobcov so sídlom v Únii. Linky na zmontovanie modulov možno zriadiť pomerne rýchlo, čoho dôkazom je rýchle vybudovanie kapacít výroby modulov v juhovýchodnej Ázii (pozri odôvodnenie 323). Združenie EU Pro Sun uviedlo, že takýto scenár sa uskutočnil v USA v rokoch 2012 až 2014, keď opatrenia týkajúce sa modulov neboli účinné. Situácia sa zmenila až vtedy, keď sa pôvodné vymedzenie výrobku rozšírilo aj na články.

(345)

Pokračovanie opatrení týkajúcich sa článkov je preto jednoznačne v záujme výrobcov článkov z Únie a môže priniesť určité výhody aj výrobcom modulov z Únie.

(346)

Spoločnosť Jabil po poskytnutí informácií spochybnila zistenie Komisie, že ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov by umožnilo čínskym výrobcom vyvážať články za nespravodlivé ceny a montovať ich do modulov buď prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, alebo prostredníctvom zmluvných výrobcov so sídlom v Únii. V reakcii na tvrdenie spoločnosti Jabil Komisia pripomenula, že zistila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu a ujmy v prípade, ak by boli opatrenia zrušené. Komisia tiež vysvetlila, že zmluvní výrobcovia, ako napríklad spoločnosť Jabil, majú výrazne odlišný obchodný model a štruktúru nákladov ako zvyšok výrobného odvetvia Únie. Zmluvní výrobcovia predovšetkým fungujú s oveľa menšími režijnými zdrojmi, keďže nemajú rovnakú zodpovednosť za predaj, marketing a výskum a vývoj svojich výrobkov, ako je uvedené v odôvodneniach 110 a 160. Preto ak by Komisia zrušila opatrenia týkajúce sa článkov v záujme výrobcov modulov z Únie, nič by nemohlo zmluvným výrobcom so sídlom v Únii zabrániť v montovaní modulov z dumpingových čínskych článkov. Zmluvný výrobca v skutočnosti dokonca ani nemusí vedieť, aká je skutočná cena článku, keďže jeho bežný obchodný model pozostáva z účtovania poplatkov za spracovanie inej spoločnosti, ktorá poskytuje vstupy a preberá plnú zodpovednosť za predaj výstupov. Komisia sa preto aj naďalej domnievala, že ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov by mohlo viesť k nespravodlivým cenám modulov, ktoré by mohli byť montované v Únii z dumpingových čínskych článkov buď prostredníctvom prepojených spoločností, alebo zmluvných výrobcov.

(347)

Združenie SPE po poskytnutí informácií tvrdilo, že medzi dovozom článkov z ČĽR a predajom článkov vyrobených v Únii neexistuje žiadna príčinná súvislosť; podľa jeho názoru čelilo výrobné odvetvie Únie konkurencii z tretích krajín. Tá istá strana tvrdila, že opatrenia nechránia investície do odvetvia výroby článkov a že pracovná sila v oblasti výroby článkov nie je ohrozená z dôvodu nadbytočnosti, ak platnosť opatrení uplynie. Táto strana tiež tvrdila, že na trh vlastnej spotreby článkov nemá vplyv dovoz čínskych článkov.

(348)

Komisia vykonala ďalšiu analýzu vplyvu predaja článkov z tretích krajín, ako je uvedené v odôvodnení 176, a znova zdôraznila, že predaj z tretích krajín nespôsobuje ujmu. Taktiež ďalej analyzovala vplyv opatrení na investície do odvetvia výroby článkov v Únii, ako je uvedené v odôvodnení 168, a znova zdôraznila, že tieto opatrenia majú pozitívny vplyv na investície. Okrem toho zistila vplyv čínskeho dovozu na trh vlastnej spotreby článkov v Únii, ako je uvedené v odôvodnení 105. Vzhľadom na súčasnú nízku ziskovosť odvetvia výroby článkov v Únii sa Komisia naďalej domnievala, že pracovnej sile v oblasti výroby článkov v Únii by hrozila strata zamestnania, ak by nechala uplynúť platnosť opatrení.

(349)

Neprihlásili sa žiadni neprepojení dovozcovia článkov aktívni počas ORP. Články dovážajú buď výrobcovia modulov z Únie alebo prepojení dovozcovia čínskych výrobcov.

(350)

Prihlásilo sa sedem európskych výrobcov modulov, ktorí žiadali o vylúčenie článkov z opatrenia. Niektoré z týchto spoločností podporujú stanovisko združenia EU Pro Sun týkajúce sa pokračovania opatrení pre moduly. Niektoré dodávateľské a odberateľské spoločnosti predložili podania, v ktorých namietajú konkrétne proti opatreniam pre články; avšak väčšina dodávateľských a odberateľských spoločností sa zamerala na príčiny a účinky ukončenia opatrení týkajúcich sa modulov.

(351)

Strany žiadajúce ukončiť opatrenia týkajúce sa článkov upozornili na skutočnosť, že takmer všetky články vyrobené v Únii používajú vertikálne integrované spoločnosti interne. Z tohto dôvodu sú vertikálne neintegrovaní výrobcovia modulov, ktorí tvoria viac ako 65 % produkcie modulov v Únii, závislí od dovozu článkov. Tieto strany tvrdili, že na takmer celý dovoz článkov do Únie sa vzťahujú buď opatrenia, alebo zvýšené colné kontroly v dôsledku opatrení proti obchádzaniu týkajúcich sa malajských a taiwanských článkov (101). Spôsobuje to dodatočnú administratívnu a finančnú záťaž pre výrobcov modulov, ktoré nie sú vertikálne integrovaní. Strany, ktoré namietajú proti opatreniam týkajúcim sa článkov, taktiež uviedli, že opatrenia týkajúce sa článkov boli neúčinné, pretože nedokázali priviesť nové kapacity do Únie. Opatreniami sa podľa ich názoru zvyšuje aj cena finálneho výrobku, t. j. modulov, s negatívnym vplyvom na dopyt, zákazníkov a širšie ciele v oblasti environmentálnej politiky Únie.

(352)

Strany žiadajúce ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov tvrdili, že na trhu Únie nie sú k dispozícii žiadne články vyrobené v Únii. V Únii existuje len niekoľko výrobcov článkov a takmer všetci výrobcovia používajú svoje články interne a tretím stranám predávajú len veľmi malé množstvo. Malý objem, ktorý sa predáva, má zvyčajne nižšiu kvalitu. Komisia sa na základe svojho prešetrovania súhlasila, že články, ktoré predáva výrobné odvetvie Únie na trhu Únie, uspokojujú menej ako 5 % dopytu vertikálne neintegrovaných výrobcov modulov z Únie.

(353)

Strany ďalej tvrdili, že aj keby sa na voľnom trhu Únie predávalo viac článkov z Únie, kapacita Únie a výroba článkov v Únii by zďaleka nestačili uspokojiť celkový dopyt po článkoch v Únii a ešte menej by uspokojovali celkový dopyt po moduloch. Komisia zistila, že výroba článkov v Únii bola v ORP 1 270 MW, čo znamená, že by mohla pokryť 37 % z celkového dopytu po článkoch v Únii, ktorý sa odhaduje na 3 409 MW. Kapacita výroby článkov v Únii by mohla pokryť asi 18 % z celkového dopytu po moduloch v Únii – zhruba 7 200 MW v ORP.

(354)

Niektoré strany tvrdili, že opatrenia týkajúce sa článkov predstavujú výhodu iba pre jednu spoločnosť – spoločnosť Solar World – a väčšinu ostatných vertikálne neintegrovaných výrobcov modulov postavili do konkurenčnej nevýhody voči tejto spoločnosti. Spoločnosť Solar World tvorila počas ORP viac ako 70 % z celkovej výroby článkov v Únii. Spoločnosť Solar World nepredáva žiadne články na voľnom trhu, okrem tých, ktoré považuje za články nespĺňajúce jej vysoké normy. Tieto strany tvrdili, že jediný spôsob, akým môžu kupovať články, je dovoz z tretích krajín. Ak sa opatrenia týkajúce sa článkov neukončia, zostali by v porovnaní s dominantným výrobcom článkov v Únii v konkurenčnej nevýhode.

(355)

Ako už bolo uvedené, Komisia zistila, že výroba článkov v Únii predstavovala 35 % dopytu po článkoch v Únii, pričom tento podiel už vzrástol z hodnoty 23 % z roku 2012. To znamená, že podstatnú časť dopytu Únie môžu pokryť články vyrobené v Únii bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o predaj na vlastnú spotrebu. Komisia takisto pripomenula, že priemerné náklady na výrobu článkov v Únii boli vyššie ako priemerná čínska a taiwanská zmluvná predajná cena (podľa správy spoločnosti PV Insights). To znamená, že vertikálne neintegrovaní výrobcovia modulov z Únie mohli nakupovať články z krajín mimo Únie za podobné alebo ešte nižšie ceny. Tento záver platí aj pri zohľadnení skutočnosti, že články, ktoré vyrobili vertikálne integrovaní výrobcovia v Únii, sú vysoko efektívne a vysokokvalitné, a preto sú drahšie. Z toho vyplýva, že opatrenia neposkytujú vertikálne integrovaným výrobcom článkov a modulov konkurenčnú výhodu pred vertikálne neintegrovanými výrobcami.

(356)

Komisia ďalej zistila, že jediné obdobie, keď mali vertikálne neintegrovaní výrobcovia modulov z Únie ťažkosti pri získavaní článkov, sa zhodovalo s mimoriadne prudkým nárastom dopytu na konci roku 2015 a na začiatku roku 2016 v ČĽR. Počas tohto obdobia dosiahol čínsky dopyt po solárnych zariadeniach vrchol na úrovni 22 GW (102). Čínsky cieľ týkajúci sa solárnych zariadení mal podporu v štedrých systémoch odmeňovania, ktoré spôsobili dočasný rozmach zariadení. Dokonca aj čínske významné nadmerné kapacity výroby článkov sa stali dočasne nedostatočnými na pokrytie tohto neobyčajne prudkého nárastu dopytu. Niektorí čínski výrobcovia modulov sa výnimočne museli uchýliť k dovozu článkov zo zahraničia, čo spôsobilo dočasný celosvetový nedostatok ponuky článkov a zvýšené ceny článkov. Zmluvné predajné ceny za články, podľa údajov spoločnosti PVInsights, boli vyššie ako MDC počas tohto obdobia nedostatku článkov, t. j. od novembra 2015 do marca 2016. Preto aj keby opatrenia neboli zavedené, výrobcovia modulov z Únie by sa boli stretli s podobnými problémami s ponukou článkov, keďže v ČĽR došlo v tomto relatívne krátkom období k jednorazovému nedostatku článkov.

(357)

Toto obdobie prehriateho dopytu po článkoch sa tiež čiastočne zhodovalo s prešetrovaním Komisie zameraným proti obchádzaniu, pokiaľ ide o čínske články a moduly, a to cez Malajziu a Taiwan. V dôsledku registrácie článkov a modulov s účinnosťou od dátumu začatia prípadu obchádzania, t. j. od mája 2015, vznikli výrobcom modulov z Únie určité ďalšie ťažkosti súvisiace s ponukou. Výrobcovia modulov zaznamenali obdobie neistoty, keďže nevedeli, či sú ich taiwanskí a malajskí dodávatelia skutočnými výrobcami a či budú od predmetných ciel oslobodení. Nakoniec sa vo februári 2016 zistilo, že skutočnými výrobcami je viac ako 20 malajských a taiwanských výrobcov článkov, ktorí spolupracovali pri danom prešetrovaní. Dočasná neistota týkajúca sa ponuky sa skončila odstránením tejto neistoty.

(358)

Komisia tiež zistila, že tvrdenie o tom, že opatrenia týkajúce sa článkov chránia iba jednu spoločnosť – Solar World – je neopodstatnené. Ako sa uvádza v odôvodnení (340), ďalších päť výrobcov článkov výslovne podporuje pokračovanie opatrení týkajúcich sa článkov. Komisia vie o existencii viac ako desiatich výrobcov článkov v Únii. Hlavným dôvodom toho, prečo jeden výrobca v súčasnosti predstavuje viac ako 70 % výroby všetkých článkov v Únii, je skutočnosť, že mnoho iných výrobcov článkov opustilo trh, pretože nedokázali znášať nespravodlivú hospodársku súťaž zo strany čínskych dumpingových výrobkov. Kým väčšina z týchto výrobcov odišla z trhu, spoločnosť Solar World prevzala v roku 2014 jedného z najväčších výrobcov článkov. Tento výrobca odchádzal z trhu a ak by k prevzatiu nebolo došlo, zamestnanie by stratilo viac ako 500 vysokokvalifikovaných pracovníkov. Spoločnosť Solar World tvrdila, že bez zavedených opatrení by nielen že nebola schopná prevziať druhú spoločnosť a zachrániť jej pracovné miesta, ale jej vlastné zariadenia na výrobu článkov by dnes boli v úpadku.

(359)

Vertikálne neintegrované spoločnosti z Únie, ktoré montujú moduly, nečelia preto ani nedostatkom ponuky, ani konkurenčnej nevýhode v porovnaní s vertikálne integrovanými spoločnosťami. Z toho vyplýva, že spotrebiteľov modulov v Únii negatívne neovplyvňuje skutočnosť, že výroba článkov v Únii dokáže pokryť len relatívne malú časť spotreby modulov.

(360)

Strany žiadajúce ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov tvrdili, že opatrenia spôsobujú vertikálne neintegrovaným výrobcom modulov značné dodatočné obchodné riziko, záťaž pre prevádzkový kapitál a administratívne zaťaženie. Príčinou má byť dodržiavanie komplexných postupov v rámci záväzku. Niektorí výrobcovia modulov uviedli, že situácia sa zhoršila po začatí prešetrovania obchádzania proti Taiwanu a Malajzii. Vertikálne neintegrovaní výrobcovia podliehajú prísnym kontrolám dokladov a tovar sa colne vybavuje aj v prípade, ak ho dovážajú od spoločností, ktoré sú oslobodené. Sťažovali sa, že v niektorých prípadoch spôsobili jednoduché procesné nedostatky v dokumentácii, ako je napríklad chýbajúca pečiatka alebo podpis na správnom mieste, omeškanie v trvaní niekoľkých týždňov. Čínske články, ktoré sa dovážajú na základe záväzku, podliehajú podobným prísnym colným kontrolám a zaťažujúcim administratívnym postupom. Na základe toho títo výrobcovia uviedli, že takmer 100 % dovozu článkov do Únie podlieha dôslednej kontrole zo strany colných orgánov, čo spôsobuje omeškania prepravy, dodatočnú administratívna činnosť a zvýšené požiadavky na prevádzkový kapitál. V dôsledku toho trpia ďalšou konkurenčnou nevýhodou nielen v porovnaní s výrobcami vo zvyšku sveta, ale aj s vertikálne integrovaným popredným európskym výrobcom modulov.

(361)

Komisia pripomenula, že prijala ďalšie kroky na zlepšenie monitorovania opatrení a na zabránenie akejkoľvek forme obchádzania a krížovej kompenzácie, ktoré by mohli oslabiť účinnosť záväzku. Iné riešenia, ktoré by mohli účinne chrániť výrobné odvetvie Únie a zabrániť obchádzaniu zo strany čínskych modulov, môžu byť predmetom priebežného revízneho prešetrovania. Rozšírené kontroly zo strany colných orgánov členských štátov sú potrebné na účinnú ochranu výrobného odvetvia Únie pred prílevom výrobkov za nespravodlivé ceny.

(362)

Viaceré strany žiadajúce ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov tvrdili, že sa nimi zvyšujú náklady na hlavný komponent solárnych modulov a následne sa zvyšujú ceny nových solárnych zariadení, čo znižuje dopyt po solárnych moduloch. Niektoré strany tvrdili, že mimo ORP, v druhej polovici roku 2016, klesli priemerné celosvetové zmluvné predajné ceny výrazne pod MDC, čím sa vytvára ďalší nápor na vertikálne neintegrovaných výrobcov modulov z Únie.

(363)

Komisia zistila, že priemerná celosvetová zmluvná predajná cena za články, podľa údajov spoločnosti PVInsights, bola blízko k MDC v priebehu väčšiny času, keď boli opatrenia v platnosti. Opatrenia teda výrazne nezvýšili cena hlavného komponentu modulov, ak sa ako referenčná hodnota použije priemerná celosvetová zmluvná predajná cena.

(364)

Komisia skonštatovala, že celosvetové zmluvné predajné ceny sa výrazne znížili v druhej polovici roku 2016, keď odvetvie solárnej energie prechádzalo cyklickým výkyvom, ako sa uvádza v odôvodnení 356. Ceny článkov sa vo štvrtom štvrťroku 2016 stabilizovali a dokonca začali opäť stúpať, čo je pre cyklické výkyvy predvídateľné. Napriek tomu je však pravdepodobné, berúc do úvahy účinok nábehovej krivky odvetvia solárnej energie, že nová dlhodobejšia cena solárnych článkov sa dostane pod úroveň, ktorá prevládala pred nedávnym cyklickým výkyvom. Ako sa uvádza v odôvodnení 265, cenový index, ktorý Komisia použila na úpravu MDC, neodrážal v plnej miere takéto zníženia nákladov na výrobu solárnych článkov a modulov počas väčšej časti roka 2016. Lepší spôsob, ako zohľadniť vývoj nábehovej krivky odvetvia solárnej energie pri úrovni opatrení, sa môže preskúmať v priebežnom revíznom prešetrovaní.

(365)

Vplyv opatrení na dopyt po solárnej energii v Únii bol podrobne analyzovaný v oddiele 5.3. Komisia zistila, že niekoľko ďalších faktorov má oveľa väčší vplyv na dopyt po moduloch než opatrenia. Keďže články predstavujú hlavný komponent modulov, tieto závery platia aj pre články.

(366)

Združenie SPE po poskytnutí informácií tvrdilo, že priemerná celosvetová nákupná cena za články sa nepribližovala MDC po väčšinu času, keď boli opatrenia v platnosti. Táto strana podporila svoje vyhlásenie článkom z novembra 2016 z periodika PV-Magazine (103) a údajmi z platformy Energy Trend PV (104).

(367)

MDC úzko kopírovala celosvetové ceny článkov v eurách od decembra 2013, keď boli opatrenia uložené, až do septembra 2015, keď sa ORP skončilo, ako uviedla spoločnosť PVInsights. Komisia takisto skonštatovala, že v roku 2016, mimo posudzovaného obdobia, sa MDC dočasne odchýlila od celosvetových nákupných cien. Citovaný článok, ako aj predložené údaje svedčili o cenovom vývoji v solárnom odvetví mimo posudzovaného obdobia. Komisia preto zopakovala, že opatrenia týkajúce sa článkov mali na neintegrovaných výrobcov modulov len veľmi malý vplyv.

(368)

Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov z dôvodu záujmu Únie. Predovšetkým zistila, že tieto opatrenia boli účinné pri zachovaní a do istej miery obnovení výroby článkov v Únii. Články vyrobené v Únii predstavujú významnú časť dopytu Únie po článkoch. Odstránenie opatrení týkajúcich sa článkov by pravdepodobne viedlo k zrúteniu odvetvia výroby článkov v Únii, strate pracovných miest pre vysokokvalifikovaných pracovníkov a súvisiaceho výskumu a vývoja. Komisia tiež dospela k záveru, že opatrenia týkajúce sa článkov neposkytujú vertikálne integrovaným výrobcom modulov v Únii konkurenčnú výhodu v porovnaní s vertikálne neintegrovanými výrobcami. Vertikálne neintegrovaní výrobcovia modulov majú prístup k dostatočnej ponuke článkov mimo Číny za ceny, ktoré nie sú vyššie ako ceny, ktoré interne účtujú vertikálne integrovaní výrobcovia.

(369)

Okrem toho sa konštatuje, že pri posudzovaní záujmov vertikálne neintegrovaných výrobcov modulov bola Komisia konfrontovaná s mnohými sťažnosťami na veľké administratívne zaťaženie, ktoré sa na nich kladie, zatiaľ čo výrobcovia z Únie sa sťažovali na prebiehajúce obchádzanie opatrení. Týmito problémami sa môže zaoberať priebežné revízne prešetrovanie týkajúce sa formy opatrení.

(370)

Komisia na záver konštatovala, že mechanizmus úpravy MDC po väčšinu roka 2016 nesledoval strmú nábehovú krivku odvetvia solárnej energie pre články. Je preto možné, že súčasný systém úpravy európskym výrobcom modulov neumožnil zužitkovať globálne zvýšenie efektívnosti, čo môže vyvolať potrebu túto otázku revízne prešetriť. Možno ju riešiť v priebežnom revíznom prešetrovaní týkajúcom sa akéhokoľvek mechanizmu úpravy, ktorý by sa mohol spájať s inou formou opatrenia.

(371)

Po poskytnutí informácií niektoré strany takisto tvrdili, že navrhované priebežné revízne prešetrovanie by trvalo príliš dlho na to, aby sa chránili záujmy neintegrovaných výrobcov modulov. Komisia konštatovala, že po poskytnutí informácií, konkrétne začiatkom roku 2017, sa MDC podstatne znížila, čo výrazne zmenšilo rozdiel medzi MDC a priemernou celosvetovou predajnou cenou. Komisia má navyše v úmysle ukončiť uvedené priebežné revízne prešetrovanie v roku 2017.

(372)

Zo záverov, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania dumpingu a pokračovania ujmy, v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že antidumpingové opatrenia, ktoré sa vzťahujú na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR, uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013, by sa mali zachovať.

(373)

Ako je vysvetlené v oddiele 5.3, opatrenia môžu mať väčší vplyv na dopyt v budúcnosti, keď sa dokončí prechod na politiky podpory energie z obnoviteľných zdrojov, vyjasní sa fiškálna situácia týkajúca sa vlastnej spotreby a dosiahne sa parita siete vo väčších častiach Európy. Tým sa odôvodňuje, že opatrenia by sa mali výnimočne predĺžiť len na obdobie 18 mesiacov, po ktorom by ich platnosť uplynula v súlade s platnými pravidlami základného nariadenia. Na základe dôkazov, ktoré sú v tomto štádiu k dispozícii, Komisia usúdila, že pri hľadaní rovnováhy medzi pravdepodobnými negatívnymi účinkami na dodávateľské a odberateľské odvetvie aj na zákazníkov a medzi výhodami, ktoré by opatrenia priniesli výrobnému odvetviu Únie, 18 mesiacov predstavuje vhodný kompromis zohľadňujúci tieto protichodné záujmy

(374)

Združenie EU Pro Sun po poskytnutí informácií s touto argumentáciou nesúhlasilo. Tvrdilo, že platnosť opatrení by sa mala predĺžiť o obdobie piatich rokov. Združenie vyjadrilo názor, že regulačná neistota, ktorá znižuje dopyt po solárnej energii, sa v blízkej budúcnosti neodstráni. Iba päťročné predĺženie by vytvorilo stabilitu potrebnú na podporu ďalšieho oživovania výrobného odvetvia Únie, a to vytvorením lepšieho investičného prostredia. Komisia opätovne zdôraznila, že odvetvie solárnej energie Únie prechádza zásadnou prechodnou fázou, konkrétne sa odkláňa od tradičného nástroja podpory – výkupných cien – k verejným súťažiam pre veľké úžitkové solárne zariadenia a k vlastnej spotrebe pre komerčné, a v menšej miere pre rezidenčné solárne zariadenia. Podľa jej názoru je pravdepodobné, že tento prechod bude mať merateľné účinky vo viacerých členských štátoch už do 18 mesiacov. Komisia predovšetkým očakávala, že mnohé verejné súťaže na kapacitu solárnych zariadení sa uskutočnia už v tomto období a že využívanie solárnej energie stimulované maloobchodnou paritou siete sa zvýši. Komisia preto naďalej považovala za vhodné predĺžiť platnosť opatrení len na 18 mesiacov.

(375)

Vyvážajúci výrobcovia z Malajzie a Taiwanu, ktorí boli oslobodení od opatrení rozšírených vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/185, sú oslobodení aj od opatrení uložených týmto nariadením.

(376)

Vzhľadom na vyvodené závery, že na základe záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na ukončenie opatrení týkajúcich sa článkov, čiastočné priebežné revízne prešetrovanie, ktoré sa začalo podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, by sa malo ukončiť.

(377)

Záväzok prijatý Komisiou vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ, naposledy zmeneným vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1998 (105), sa počas trvania konečných opatrení uložených týmto nariadením naďalej uplatňuje. Vývozcovia, na ktorých sa záväzok vzťahuje, sú uvedení v zozname v prílohe k uvedenému rozhodnutiu.

(378)

Ako sa však uvádza v odôvodneniach 336 a 337, ako aj 369 a 370, je takisto vhodné, aby sa začalo priebežné revízne prešetrovanie ex offo týkajúce sa formy opatrenia a s ním spojeného mechanizmu úpravy.

(379)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 základného nariadenia nevydal stanovisko a jednoduchá väčšina všetkých jeho členov sa vyslovila proti návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie. Komisia predložila zmenený návrh vykonávacieho nariadenia Komisie odvolaciemu výboru.

(380)

Odvolací výbor nevydal stanovisko,

—

prenosné solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov a ktoré zásobujú prístroje elektrickou energiou alebo nabíjajú batérie,

—

tenkovrstvové fotovoltické výrobky,

—

fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s inou funkciou, ako je výroba elektrickej energie, a ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu vyrobenú zabudovaným(-i) fotovoltickým(-i) článkom(-ami) na báze kryštalického kremíka,

—

moduly alebo panely s výstupným napätím nepresahujúcim 50 V a výstupným výkonom nepresahujúcim 50 W výhradne na priame použitie ako nabíjačky batérií v systémoch s rovnakými charakteristikami napätia a výkonu.

—

od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (pôvodné obdobie prešetrovania) výrobok opísaný v odseku 1 do Únie nevyvážal,

—

nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Čínskej ľudovej republike, na ktorého sa vzťahujú antidumpingové opatrenia uložené týmto nariadením,

—

v skutočnosti vyvážal do Únie dotknutý výrobok po období prešetrovania, na ktorom sa opatrenia zakladajú, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,

a)

spoločnosť uvedená v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/707/EÚ, v znení neskorších zmien, vyrobila, prepravila a fakturovala uvedené výrobky priamo alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, takisto uvedenej v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/707/EÚ, či už svojim prepojeným spoločnostiam v Únii konajúcim ako dovozca, ktorý navrhuje tovar na prepustenie do voľného obehu v Únii, alebo prvému nezávislému zákazníkovi konajúcemu ako dovozca, ktorý navrhuje tovar na prepustenie do voľného obehu v Únii, a

b)

k takémuto dovozu je priložená faktúra súvisiaca so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje aspoň prvky a vyhlásenie uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu;

c)

k takémuto dovozu je priložené osvedčenie o vývoznom záväzku v súlade s prílohou IV k tomuto nariadeniu;

d)

tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu vo faktúre súvisiacej so záväzkom.

a)

vždy, keď sa v súvislosti s dovozom opísaným v odseku 1 stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v uvedenom odseku nie je splnených, alebo

b)

keď Komisia odvolá prijatie záväzku podľa článku 8 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2016/1036 v nariadení alebo rozhodnutí, v ktorom sa odkazuje na konkrétne transakcie, a vyhlási príslušné faktúry súvisiace so záväzkom za neplatné.

i)

spoločnosťou (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutá krajina) ALEBO

ii)

subdodávateľskou treťou stranou pre (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutá krajina)

(nehodiacu sa možnosť z dvoch uvedených možností prečiarknite),

s použitím fotovoltických článkov na báze kryštalického kremíka vyrobených spoločnosťou (názov a adresa spoločnosti) [doplnkový kód TARIC (doplní sa, ak sa na dotknutú krajinu vzťahujú platné pôvodné opatrenia alebo opatrenia proti obchádzaniu)] v (dotknutá krajina). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží a/alebo ak vo vyššie uvedenom vyhlásení nie je uvedený jeden alebo ani jeden doplnkový kód TARIC, uplatňuje sa colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“ a v colnom vyhlásení sa musí uviesť doplnkový kód TARIC B999.