27.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 22/14


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/141

z 26. januára 2017,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele používaného na zváranie na tupo, tiež dokončeného, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Komisia 29. októbra 2015 podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (2) oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitého príslušenstva na rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele používaného na zváranie na tupo, tiež dokončeného, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Taiwane (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Európskej únie.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 14. septembra 2015 podal výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva z nehrdzavejúcej ocele na zváranie na tupo v EÚ (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje 37 % až 48 % celkovej výroby Únie. Jeden výrobca sa prihlásil a vyjadril svoj nesúhlas.

(3)

Preto platí, že príslušné limity stanovené v článku 5 ods. 4 základného nariadenia boli v čase začatia prípadu splnené; t. j. „prešetrovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že sa na základe skúmania pozitívnych a negatívnych reakcií na podnet zo strany výrobcov podobného výrobku v rámci Únie ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia z Únie, ktorých celková výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá podnet podporila alebo odmietla Prešetrovanie sa však nezačne v prípade, ak výrobcovia z Únie, ktorí výslovne podporujú podnet, predstavujú menej ako 25 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie.“ Po začatí prešetrovania nie je potrebné, aby boli po celý čas prešetrovania splnené požiadavky na začatie konania. Súd to potvrdil v prípade situácie, keď spoločnosť stiahne svoju podporu pre podnet (4); to isté odôvodnenie sa analogicky uplatňuje v situácii, keď sa zmení vymedzenie výrobku.

(4)

V úvodnej fáze jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, že Komisia nesprávne vypočítala reprezentatívnosť navrhovateľa vo vzťahu k celkovej výrobe výrobného odvetvia Únie. Táto strana tvrdila, že súčasný navrhovateľ nemôže reprezentovať 43 % – 49 % výroby Únie, keďže v predchádzajúcej veci, ktorá sa týkala podobného vymedzenia výrobku, osem spoločností reprezentovalo 48 % výroby Únie. Komisia pripomenula, že hoci vymedzenie výrobku v týchto dvoch prešetrovaniach je skutočne podobné, presné vymedzenie výrobku a obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, sa líšia od vymedzenia výrobku a obdobia v predchádzajúcom prešetrovaní. Vykonané posúdenia a výsledky tohto posúdenia boli preto odlišné (t. j. v súčasnom prešetrovaní podnet predložili iní výrobcovia z Únie ako v prešetrovaní, ktoré sa začalo v roku 2012, a daní výrobcovia Únie boli definovaní na základe podobného výrobku v prešetrovaní z roku 2012). V poznámke k spisu o aktuálnom stave z 28. októbra 2015 sa stanovuje celková výroba podobného výrobku v Únii v období od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015 na 8 600 ton. Pri predchádzajúcom prešetrovaní, ktoré sa začalo v roku 2012, sa v poznámke k spisu o aktuálnom stave z 9. novembra 2012 stanovuje celková výroba podobného výrobku v Únii na 21 600 ton.

(5)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že počet spoločností podporujúcich podnet je nízky, 3 zo 16 výrobcov z Únie, a požiadala Komisiu, aby prešetrila, prečo sa ostatní výrobcovia z Únie nevyjadrili. V odpovedi na túto poznámku Komisia uviedla, že v čase začatia veci nezáleží na počte výrobcov podporujúcich podnet, len na ich podiele na objeme výroby výrobného odvetvia Únie, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(6)

Táto zainteresovaná strana okrem toho spochybnila zaradenie jedného výrobcu z Únie do vymedzenia výrobného odvetvia Únie, keďže tento výrobca z Únie vyrábal príslušenstvo s omnoho vyššou pridanou hodnotou ako ostatní výrobcovia z Únie. Prešetrovaním sa však potvrdilo, že tento výrobca z Únie vyrábal a predával aj podobný výrobok a jeho zaradenie do vzorky bolo odôvodnené. Týkalo sa len tých objemov výroby tohto výrobcu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

1.2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(7)

O začatí konania Komisia oficiálne informovala navrhovateľa, všetkých výrobcov z Únie, dovozcov, obchodníkov a používateľov, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a ich združenia, ako aj vyvážajúcich výrobcov a orgány krajín, ktorých sa týkalo začatie prešetrovania.

(8)

Komisia sa tiež obrátila na výrobcov v Brazílii, Indii, Malajzii, Kórei, Švajčiarsku, Thajsku a Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), ktoré boli v oznámení o začatí konania uvedené ako možné analogické krajiny na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR.

(9)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, na základe ktorých by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

1.3.   Výber vzorky

(10)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku.

a)   Výber vzorky výrobcov z Únie

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie zapojených do prešetrovania obmedzí svoju analýzu na primeraný počet výrobcov z Únie. V čase začatia konania sa prihlásili výrobcovia uvedení v odôvodnení (2), čiže jeden výrobca z Únie a skupina dvoch dcérskych spoločností so sídlom v Únii, ktorí vyrábali podobný výrobok.

(12)

Po uverejnení oznámenia o začatí konania požiadal o zaradenie do vzorky ďalší výrobca z Únie. Do vzorky boli preto zaradení štyria spolupracujúci výrobcovia z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali asi 47 % celkovej odhadovanej výroby Únie a vzorka sa považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(13)

Jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, spoločnosť Springer GmbH, však následne informoval Komisiu o svojom rozhodnutí nespolupracovať. Tento výrobca sa preto ďalej neprešetroval. Komisia napriek tomu dospela k záveru, že traja zostávajúci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ktorí predstavovali približne 43 % celkovej odhadovanej výroby Únie, sú stále reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie. Tento výrobca z Únie zároveň informoval Komisiu, že nie je len výrobcom z Únie, ale má aj dohodu o pasívnom zušľachťovaní s čínskym výrobcom.

(14)

Komisia okrem toho posudzovala vplyv vylúčenia príslušenstva s prírubami a príslušenstva s nízkou drsnosťou (pozri oddiel 2.2 nižšie) na reprezentatívnosť vzorky. Komisia zistila, že výroba prírubového príslušenstva a príslušenstva s nízkou drsnosťou nie je značná, pokiaľ ide o výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ani pokiaľ ide o celkovú výrobu Únie, a preto nemá žiadny vplyv na reprezentatívnosť vzorky, ktorá už bola vybraná.

(15)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že podľa štatistiky Eurostatu o obchode v rámci Únie výrobcovia z Únie, ktorí nepodporujú podnet, zvyšovali v rokoch 2010 – 2015 svoj predaj a predávali vysoké objemy za vysoké ceny.

(16)

Komisia analyzovala potenciálnu ujmu spôsobenú dovozom z dotknutých krajín vo vzťahu k výrobnému odvetviu Únie vrátane všetkých výrobcov z Únie prostredníctvom makroekonomických údajov [pozri odôvodnenia (193) – (207)]. Komisia ďalej konštatovala, že táto strana založila svoju analýzu na číselných znakoch KN, a to aj vrátane výrobkov mimo rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, nielen dotknutého výrobku. Objem uvádzaný v štatistike obchodu v rámci Únie sa navyše vo všeobecnosti netýka len výroby Únie, ale aj ďalšieho predaja dovezených výrobkov. Preto nebolo možné vyvodiť žiadny záver týkajúci sa predajných cien alebo objemu predaja výrobcov z Únie. V každom prípade platí, že mikroekonomické údaje vzorky sa považujú za reprezentatívne pre výrobné odvetvie Únie. To, že v týchto údajoch nie sú zahrnutí výrobcovia, ktorí nepodali podnet, je dôsledkom skutočnosti, že nepožiadali o zaradenie do vzorky.

b)   Výber vzorky dovozcov

(17)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(18)

Traja neprepojení dovozcovia poskytli informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. Spolu predstavovali 10 % odhadovaného objemu dovezeného z ČĽR a Taiwanu v období prešetrovania. Keďže Komisia mohla preskúmať všetkých dovozcov, ktorí sa prihlásili, nebol potrebný žiadny výber vzorky.

c)   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov na Taiwane

(19)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia na Taiwane v oznámení o začatí konania požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Informácie o začatí prešetrovania a oznámenie o začatí konania (ktorého súčasťou bol formulár na výber vzorky) boli zaslané 10 taiwanským spoločnostiam, ktoré boli v podnete určené ako výrobcovia vyvážajúci dotknutý výrobok do Únie. O zistenie a kontaktovanie ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, bol tiež požiadaný tchajpejský zastupiteľský úrad v Európskej únii.

(20)

Štyria vyvážajúci výrobcovia na Taiwane poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania a súhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na počet spolupracujúcich taiwanských vyvážajúcich výrobcov sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(21)

Počas prešetrovania dve zo štyroch spoločností ďalej nespolupracovali. Komisia tieto spoločnosti informovala, že podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia sa predbežné alebo konečné zistenia, pozitívne či negatívne, môžu vypracovať na základe dostupných skutočností.

d)   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (MET) a žiadosti o individuálne preskúmanie.

(22)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. O zistenie a kontaktovanie ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, bola tiež požiadaná misia Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii.

(23)

Požadované informácie poskytlo deväť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí požiadali o zaradenie do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku štyroch spoločností alebo skupín spoločností, ktoré reprezentujú asi 79 % vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie a odhadovaných 35 % celkového množstva vyvezeného z ČĽR do Únie v období prešetrovania. Kritériom, ktoré sa použilo na výber štyroch spoločností zaradených do vzorky, bol objem vývozu dotknutého výrobku do Únie v období prešetrovania. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi dotknutej krajiny, pričom neboli doručené žiadne pripomienky.

(24)

Počas prešetrovania ďalej nespolupracovala jedna zo štyroch spoločností vybraných do vzorky. Komisia túto spoločnosť informovala, že podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia sa predbežné alebo konečné zistenia, pozitívne či negatívne, môžu vypracovať na základe dostupných skutočností.

(25)

Žiadny zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nepožiadal o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „MET“). Päť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí neboli zaradení do vzorky, však požiadalo o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení (99), týmto žiadostiam sa nevyhovelo.

1.4.   Vyplnené dotazníky

(26)

Dotazníky sa zaslali štyrom spoločnostiam na Taiwane a štyrom spoločnostiam v ČĽR, ktoré boli zaradené do vzorky, štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a trom dovozcom, ktorí boli zaradení do vzorky.

(27)

Vyplnené dotazníky zaslali len dve spoločnosti z Taiwanu, tri z ČĽR, traja výrobcovia z Únie a traja dovozcovia.

(28)

Po predbežnom poskytnutí informácií zaslal vyplnený dotazník aj jeden z výrobcov v potenciálnej analogickej krajine so sídlom vo Švajčiarsku.

1.5.   Overovanie na mieste

(29)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností a tohto združenia:

výrobcovia z Únie

OSTP Sweden AB, Švédsko,

OSTP Finland OY, Fínsko,

Erne Fittings, Rakúsko,

neprepojený dovozca:

Arcus Nederland BV, Holandsko,

vyvážajúci výrobcovia na Taiwane:

Ta Chen Stainless Pipes Co. Ltd., Tchaj-čung,

King Lai Hygienic Materials Co. Ltd., Tchaj-nan,

vyvážajúci výrobcovia v ČĽR:

Suzhou Yuli Pipeline Industry Co. Ltd. a jej pridružené spoločnosti, Su-čou, Ťiang-su a Šanghaj,

Zhejiang Jndia Pipeline Industry Co. Ltd., Wen-čou,

Zhejiang Good Fittings Co. Ltd., Wen-čou.

(30)

Overovanie na mieste sa vykonalo aj v priestoroch švajčiarskej spoločnosti Rohrbogen AG (Bazilej), ktorá sa považovala za výrobcu z potenciálnej analogickej krajiny. Toto overovanie na mieste sa uskutočnilo po predbežnom poskytnutí informácií.

1.6.   Predbežné poskytnutie informácií

(31)

V predbežnej fáze prešetrovania sa Komisia rozhodla neuložiť predbežné antidumpingové opatrenia. Hlavným dôvodom pre toto rozhodnutie bolo trvajúce hľadanie primeranej analogickej krajiny, na základe ktorej by sa stanovila normálna hodnota pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. Keďže nebolo určené dumpingové rozpätie pre ČĽR, nebolo možné stanoviť ani úroveň kumulovaného dumpingového dovozu z oboch dotknutých krajín. Hoci údaje na účely analýzy rôznych ukazovateľov ujmy týkajúce sa výrobného odvetvia Únie boli k dispozícii, nevyhnutným prvkom na určenie ujmy v súlade s článkom 3 základného nariadenia sú objem a ceny dumpingového dovozu. V predbežnej fáze prešetrovania sa preto neurčila žiadna ujma a následne ani príčinná súvislosť medzi ujmou a dumpingovým dovozom.

(32)

Predbežné poskytnutie informácií bolo zainteresovaným stranám doručené 13. júla 2016. Po predbežnom poskytnutí informácií boli doručené písomné podania od jedného taiwanského vyvážajúceho výrobcu, jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, Čínskej obchodnej komory dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií a od navrhovateľa. Všetky tieto písomné podania sa rozoberajú v nasledujúcich odôvodneniach.

1.7.   Konečné poskytnutie informácií

(33)

Dokument s konečným poskytnutím informácií bol zainteresovaným stranám doručený 27. októbra 2016. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby do 16. novembra 2016 predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(34)

Pripomienky po konečnom poskytnutí informácií predložili traja čínski vyvážajúci výrobcovia, Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií, dvaja dovozcovia z Únie a navrhovateľ, o vypočutie úradníkom pre vypočutie požiadal výrobca z Únie, ktorý mal zároveň dohodu o pasívnom zušľachťovaní, a o vypočutie útvarmi Komisie požiadala Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií.

(35)

Počas vypočutia s úradníkom pre vypočutie výrobca z Únie požiadal, aby výrobky, ktoré sú spätne dovážané po pasívnom zušľachtení, boli vyňaté z cla, pretože nespôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, keďže s výrobou navrhovateľa sa prekrývajú len veľmi málo a pretože uloženie ciel by nebolo v záujme Únie, vzhľadom na jeho postavenie malého a stredného podniku (MSP), vzhľadom na skutočnosť, že na založenie svojej továrne získal štrukturálne fondy EÚ, a na skutočnosť, že uloženie ciel by zničilo jeho podnik. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili akékoľvek názory, ktoré majú v tejto súvislosti.

(36)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca okrem toho požiadal o opravu svojho názvu, ktorý bol nesprávne napísaný, a jeden dovozca z Únie navrhol presnejšie vymedzenie pojmu „príslušenstvo s nízkou drsnosťou“, čo Komisia akceptovala.

(37)

V súvislosti s konečným poskytnutím informácií dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií tvrdili, že lehota, ktorú Komisia poskytla na predloženie pripomienok zainteresovaných strán bola neprimeraná a neumožnila im, aby sa plne a komplexne zaoberali všetkými údajmi a odôvodneniami, ktoré boli prvýkrát predložené v konečnom poskytnutí informácií. Považovali to za závažné porušenie práva zainteresovaných strán na obhajobu v tomto konaní.

(38)

Komisia pripomenula, že antidumpingové konanie, ktoré sa začalo podľa článku 5 základného nariadenia, sa vykonáva v rámci prísnych lehôt. Týmto zainteresovaným stranám boli doručené informácie o rozhodnutí Komisie neuložiť predbežné opatrenia a o návrhu Komisie na uloženie konečných opatrení a mali primeraný čas na odpoveď. Podľa článku 20 ods. 5 základného nariadenia musí Komisia na predloženie pripomienok stanoviť lehotu najmenej desiatich dní po konečnom poskytnutí informácií. Poskytnutím 22 dní Komisia túto požiadavku splnila. Žiadna zainteresovaná strana nepožiadala v tejto súvislosti o predĺženie. Zdôrazňuje sa tiež, že v predbežnej fáze nebolo možné poskytnúť žiadne doplňujúce údaje, a to nielen pokiaľ ide o zistenia o dumpingu týkajúce sa ČĽR, ale aj vo vzťahu k ujme. Keďže nebolo určené dumpingové rozpätie pre ČĽR, nebolo možné stanoviť úroveň dumpingového dovozu z dotknutých krajín. Hoci údaje na účely analýzy rôznych ukazovateľov ujmy týkajúce sa výrobného odvetvia Únie sú k dispozícii, nevyhnutným prvkom na určenie ujmy v súlade s článkom 3 základného nariadenia sú objem a ceny dumpingového dovozu. V predbežnej fáze prešetrovania sa preto neurčila žiadna ujma. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(39)

V nadväznosti na pripomienky a žiadosti niektorých zainteresovaných strán po konečnom poskytnutí informácií Komisia poskytla ďalšie údaje a informácie. Toto dodatočné poskytnutie informácií sa uskutočnilo 25. novembra 2016. Následné písomné podania boli doručené od dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, Čínskej obchodnej komory dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií, navrhovateľa a troch dovozcov z Únie.

(40)

Počas vypočutia úradníkom pre vypočutie navrhovateľ požiadal, aby žiadosť o výnimku pre program pasívneho zušľachťovania, ktorú predložil jeden z výrobcov z Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 35, nebola uznaná, keďže tento výrobca z Únie dováža aj dotknutý výrobok vyrábaný v Číne. Navyše, v rozpore s tým, čo tvrdil, jeho výrobky konkurujú výrobku vyrábanému výrobným odvetvím Únie. Počas toho istého vypočutia navrhovateľ tiež vysvetlil, že väčšina obchodníkov v Únii má na sklade výrobky, ktoré majú dvojité osvedčenie podľa normy EN/DIN aj podľa normy ASME/ANSI. Navyše na rozdiel od tvrdenia jedného z obchodníkov sú výrobky podľa jednotlivých noriem navzájom zameniteľné.

(41)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií zopakovali svoje tvrdenia, najmä pokiaľ ide o neposkytnutie informácií o zisteniach týkajúcich sa ujmy v predbežnej fáze, ktoré, podľa ich názoru, nemožno odôvodniť nedostatkom údajov.

(42)

V reakcii na uvedené skutočnosti Komisia pripomína, že závery týkajúce sa ukazovateľov ujmy možno poskytnúť až po určení objemu dumpingového dovozu. V tomto konkrétnom prípade nebol vo vzťahu k ČĽR v predbežnej fáze určený žiadny dumping. Skutočnosť, že boli zhromaždené nespracované údaje o ukazovateľoch ujmy neznamená, že sa mohli vyvodiť závery o ukazovateľoch ujmy. Komisia zabezpečila primerané poskytnutie informácií v zmysle článku 20 základného nariadenia. Komisia sa domnieva, že právo týchto zainteresovaných strán na obhajobu bolo dodržané.

1.8.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(43)

Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

(44)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(45)

Po konečnom poskytnutí informácií viacero zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia mala preskúmať obdobie od roku 2010 po OP namiesto od roku 2012 po OP. Komisia v rámci svojej štandardnej praxe používa na analýzu trendov ujmy štvorročné obdobie. Strany nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by podporili záver, že posudzované obdobie bolo neprimerané.

(46)

Po dodatočnom poskytnutí informácií dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií zopakovali svoje tvrdenie týkajúce sa posudzovaného obdobia, pokiaľ ide o trendy ujmy. Ako bolo uvedené vyššie, štandardnou praxou Komisie na základe jej širokých právomocí pri prešetrovaniach na ochranu obchodu je použiť na posudzovanie ujmy štvorročné obdobie. Zainteresované strany navyše nepredložili žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by si vyžadovali, aby sa Komisia odchýlila od svojej štandardnej praxe. Okrem toho prípad (5), na ktorý odkazujú zainteresované strany, sa skončil stiahnutím podnetu. V tomto prípade sa preto neustanovila žiadna ujma. Dotknutý výrobok súčasného prešetrovania sa navyše líši od dotknutého výrobku ukončeného prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Dotknutý výrobok

(47)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je príslušenstvo na rúry a rúrky používané na zváranie na tupo, vyrobené z tried austenitickej nehrdzavejúcej ocele, ktoré zodpovedá typom 304, 304L, 316, 316L, 316Ti, 321 a 321H podľa normy AISI a ich ekvivalentom v iných normách, s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a s hrúbkou steny 16 mm alebo menej, s drsnosťou najmenej 0,8 mikrometra, bez prírub, tiež dokončené, s pôvodom v ČĽR a na Taiwane. Výrobok patrí pod číselné znaky KN ex 7307 23 10 a ex 7307 23 90.

(48)

Dotknutý výrobok sa v zásade vyrába rezaním a tvarovaním rúr a rúrok. Dotknutý výrobok sa používa na spájanie rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele a existuje v rôznych tvaroch, akými sú kolená, redukcie, spojky v tvare T a uzávery.

(49)

Dotknutý výrobok sa používa v širokej škále spotrebiteľských odvetví a finálnych aplikácií. Príkladmi sú:

petrochemický priemysel,

odvetvie nápojov a spracovania potravín a odvetvie liečiv,

lodiarsky priemysel,

výroba energie, elektrárne,

stavebníctvo a priemyselné zariadenia.

(50)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden dovozca z Únie tvrdil, že do vymedzenia výrobku by nemali byť zahrnuté uzávery, keďže sa nevyrábajú rezaním a tvarovaním rúrok.

(51)

V reakcii na toto tvrdenie sa uvádza, že dotknutý výrobok sa „v zásade“, ale nie „výlučne“ vyrába rezaním a tvarovaním rúr a rúrok. Ďalej sa pripomína, že z hľadiska trhového pohľadu sú uzávery druhom príslušenstva a ako také sa prezentujú v katalógoch spoločností. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(52)

Po konečnom poskytnutí informácií viacero strán uviedlo, že dovážané výrobky a výroba v Únii nie sú navzájom technicky zameniteľné vzhľadom na rôzne technické normy, t. j. EN/DIN a ASME/ANSI, alebo že výrobky vyrobené podľa noriem EN/DIN by mali byť z vymedzenia výrobku vylúčené.

(53)

Po prvé, je dôležité objasniť, že výrobné odvetvie Únie aj vyvážajúci výrobcovia, na ktorých sa vzťahuje prešetrovanie, vyrábajú podľa oboch druhov technických noriem. To platí aj pre spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky. Stroje používané na výrobu podľa rôznych noriem sú navyše rovnaké, a výrobný proces je rovnaký.

(54)

Po druhé, z prešetrovania a z vypočutia výrobcu z Únie, ktorý má aj dohodu o pasívnom zušľachťovaní, vyplynulo, že fyzikálne, technické a chemické vlastnosti výrobkov schválených podľa normy EN/DIN a podľa normy ASME/ANSI sú porovnateľné. Hoci podľa noriem sa môžu vyžadovať mierne rozdiely, pokiaľ ide o hrúbku a odolnosť, tieto rozdiely sa líšia pri každom druhu výrobku, a pri mnohých druhoch výrobkov existuje zásadné alebo úplné prekrývanie.

(55)

Po tretie, oba druhy výrobku sú vo vzájomnej konkurencii. Hoci je pravda, že pre určité projekty sa v špecifikáciách bude vyžadovať použitie normy EN/DIN alebo ASME/ANSI, v čase, keď sa technici rozhodujú o výbere normy, si obe špecifikácie konkurujú. Svedčí o tom skutočnosť, že používanie noriem EN/DIN a ASME/ANSI v jednotlivých štátoch sa líši na základe historických vzorcov, ale neexistujú žiadne prekážky, aby sa pre nové projekty kdekoľvek v Únii použila ktorákoľvek norma.

(56)

A napokon, priama konkurencia existuje dokonca aj po výbere normy, ak sa normy úplne prekrývajú, ako v prípade určitých druhov výrobku.

(57)

Komisia tiež pripomína, že napriek osobitným žiadostiam určeným spolupracujúcemu dovozcovi jej neboli doručené žiadne dôkazy preukazujúce, že podobný výrobok a dotknutý výrobok si nekonkurujú.

(58)

Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(59)

Po dodatočnom poskytnutí informácií viaceré zainteresované strany vrátane jedného neprepojeného dovozcu potvrdili uvedené zistenia prešetrovania. Tieto zainteresované strany zopakovali, že normy ASME/ANSI a EN/DIN sú vo veľkom rozsahu navzájom zameniteľné. Jedna zainteresovaná strana ďalej uviedla, že dodávatelia rúr a rúrok v Únii dodávajú výrobky s dvojitým osvedčením a ktorýkoľvek výrobca dotknutého výrobku môže tiež získať dvojité osvedčenie. Táto zainteresovaná strana ďalej uviedla, že väčšina zásob dotknutého výrobku a podobného výrobku u obchodníkov má v skutočnosti dvojité osvedčenie.

(60)

Keďže neexistovali žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa noriem výrobkov, tvrdenie, že dotknutý výrobok a podobný výrobok by sa mali analyzovať samostatne podľa normy ASME/ANSI a normy EN/DIN, bolo zamietnuté.

2.2.   Výrobky vylúčené z vymedzenia dotknutého výrobku

2.2.1.   Príslušenstvo s nízkou drsnosťou

(61)

Traja neprepojení dovozcovia, Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií a dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vo vymedzení výrobku sa dostatočne nerozlišuje medzi priemyselným a takzvaným „sanitárnym príslušenstvom“, hoci majú odlišné fyzikálne vlastnosti. Okrem toho uviedli, že výrobné odvetvie Únie nevyrába „sanitárne príslušenstvo“ a že do tohto antidumpingového konania by sa preto malo zahrnúť len „priemyselné príslušenstvo“.

(62)

Počas spoločného vypočutia traja neprepojení dovozcovia predložili dôkazy na podporu svojho tvrdenia a preukázali viacero kľúčových rozdielov medzi „priemyselným“ a „sanitárnym“ príslušenstvom na základe fyzikálnych vlastností, balenia, konečného využitia a cenovej úrovne.

(63)

Rozdiel sa musel znovu vymedziť z hľadiska fyzikálnych vlastností a primerané rozlišovanie bolo založené na povrchovej drsnosti príslušenstva. Namiesto používania termínu „sanitárne“ príslušenstvo je primerané hovoriť o „príslušenstve s nízkou drsnosťou“, čiže príslušenstve s priemernou drsnosťou (Ra) povrchovej úpravy nižšou ako 0,8 mikrometra. Toto príslušenstvo sa používa v odvetví potravín a nápojov, odvetví polovodičov a vo farmaceutickom odvetví a odvetví zdravotníctva.

(64)

Významné rozdiely sú v hladkosti povrchu a povrchovej úprave. Zakončenie príslušenstva s nízkou drsnosťou je zvyčajne zrezané kolmo (na rozdiel od šikmého) a vo všeobecnosti má nižšiu hrúbku stien a nižší vonkajší priemer. Existencia samostatných noriem nie je viditeľná, rovnako ako ani skutočnosť, že surovina pre príslušenstvo s nízkou drsnosťou je vždy zvitok valcovaný za studena alebo rúra ťahaná za studena (na rozdiel od valcovania za tepla pre príslušenstvo s vysokou drsnosťou). A napokon príslušenstvo s nízkou drsnosťou sa balí jednotlivo v plastových vreckách, zatiaľ čo príslušenstvo s vysokou drsnosťou sa balí hromadne do kartónu.

(65)

Neexistuje vzájomná zameniteľnosť: v odvetviach využívajúcich príslušenstvo s nízkou drsnosťou sa nemôže používať príslušenstvo s vysokou drsnosťou vzhľadom na hygienické požiadavky; príslušenstvo s nízkou drsnosťou zase nie je vhodné pre aplikácie využívajúce príslušenstvo s vysokou drsnosťou vzhľadom na jeho nižšie požiadavky týkajúce sa odolnosti voči tlaku a teplote a vyššie cenové úrovne. Z prešetrovania vyplynulo, že cenová úroveň príslušenstva s nízkou drsnosťou za kilogram je v priemere dva- až trikrát vyššia. Dôvodom je najmä náročnosť práce spojená s leštením a dodatočnou kontrolou kvality.

(66)

Keďže v čase vypočutia už boli dotazníky rozoslané, zásadná zmena uvedenia číselného kódu výrobku už nebola možná. Odlíšiť oba druhy príslušenstva však bolo možné pridaním samotnej fyzikálnej vlastnosti „drsnosť“ ako stĺpca v tabuľke podľa jednotlivých transakcií a ako doplňujúceho kritéria v tabuľke výrobných nákladov vo vyplnenom dotazníku. Odvetvie Únie aj dovozcovia z Únie sa napokon zhodli, že príslušenstvo s priemernou drsnosťou (Ra) povrchu nižšou ako 0,8 mikrometra sa nemá považovať za dotknutý výrobok. Útvary Komisie preto v predbežnej fáze prešetrovania dospeli k záveru, že toto príslušenstvo by sa malo vylúčiť z rozsahu pôsobnosti prešetrovania.

(67)

Po predbežnom poskytnutí informácií jeden z čínskych výrobcov zaradených do vzorky tvrdil, že príslušenstvo s nízkou drsnosťou by sa nemalo vylúčiť z vymedzenia výrobku. Táto spoločnosť spochybnila aj tvrdenia zainteresovaných strán týkajúce sa rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, baliacich materiáloch a úrovniach nákladov/cien a vzájomnej nezameniteľnosti príslušenstva s nízkou drsnosťou a príslušenstva s vysokou drsnosťou. Otázka týkajúca sa rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, baliacich materiáloch a cenovej úrovni príslušenstva s nízkou a vysokou drsnosťou sa však overila a potvrdila na mieste na Taiwane. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

2.2.2.   Prírubové príslušenstvo

(68)

Jeden čínsko-taiwanský vyvážajúci výrobca tvrdil, že prírubové príslušenstvo, čo znamená príslušenstvo so zakončením v tvare príruby, nie je dotknutým výrobkom na základe vymedzenia v oznámení o začatí konania.

(69)

Treba uviesť, že tvar zakončenia je určujúci pre techniku, ktorá sa môže použiť na pripojenie príslušenstva k rúre. Na výrobu príslušenstva používaného na zváranie na tupo a prírubového príslušenstva sa používajú odlišné techniky. Príslušenstvo používané na zváranie na tupo sa vyrába s použitím zváracej techniky, kým na výrobu prírubového príslušenstva sa naopak používa technika upínania a skrutkovania. Vo vysvetlivkách k číselným znakom KN z vymedzenia výrobku sa navyše špecifikuje, že zakončenia príslušenstva používaného na zváranie na tupo by mali byť zrezané do pravého uhla alebo skosené, aby sa uľahčilo ich privarenie k rúram.

(70)

Zistilo sa tiež, že výroba prírubového príslušenstva si vyžaduje dodatočné náklady z dôvodu väčších vstupov surovín a medziproduktov a zložitejšieho výrobného procesu. Z pohľadu výrobného procesu možno príslušenstvo používané na zváranie na tupo považovať za polovýrobky na výrobu prírubového príslušenstva.

(71)

Odvetvie Únie súhlasilo s názorom, že prírubové príslušenstvo je odlišný výrobok, a s jeho vylúčením z vymedzenia výrobku.

(72)

Útvary Komisie sa už v predbežnej fáze domnievali, že prírubové príslušenstvo by sa malo vylúčiť z rozsahu pôsobnosti prešetrovania. Neboli doručené žiadne pripomienky zainteresovaných strán spochybňujúce toto zistenie, toto rozhodnutie sa preto potvrdzuje.

2.3.   Podobný výrobok

(73)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

a)

dotknutý výrobok;

b)

výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Taiwanu [ktorý sa tiež použil ako analogická krajina pre ČĽR – pozri odôvodnenie (105)];

c)

výrobok vyrábaný a predávaný v Únii subjektmi výrobného odvetvia Únie.

(74)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   Taiwan

3.1.1.   Úvod

(75)

Ako sa uviedlo v odôvodnení (27), v prešetrovaní spolupracovali len dve taiwanské spoločnosti, ktoré poskytli úplne vyplnené antidumpingové dotazníky. Predaj týchto spoločností predstavoval 36 % dovozu dotknutého výrobku z Taiwanu do Únie v období prešetrovania.

(76)

Jedna zo spolupracujúcich spoločností vyrábala najmä príslušenstvo, na ktoré sa nevzťahuje revidované vymedzenie výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach (61) až (71) [príslušenstvo s priemernou drsnosťou (Ra) povrchovej úpravy nižšou ako 0,8 mikrometra a/alebo prírubové príslušenstvo]. Tento výrobca neuskutočňoval v období prešetrovania domáci predaj podobného výrobku.

(77)

Druhá spolupracujúca spoločnosť naopak uskutočňuje rozsiahlu výrobu väčšiny štandardných druhov príslušenstva, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti prešetrovania. Spoločnosť vyrába len na základe zváraných rúrok, len z ocele triedy 304 a 316 a len kolená a spojky v tvare T (a spojky v tvare T len s rovnakým priemerom hlavnej a vedľajšej rúrky, ktoré nie sú zvárané, ale vyrobené z jedného kusu rúrky, ktorej stred je „stiahnutý“, aby vznikol tvar T). Výrobca neuskutočňoval v období prešetrovania domáci predaj podobného výrobku.

3.1.2.   Normálna hodnota

(78)

V prípade oboch taiwanských vyvážajúcich výrobcov sa vzhľadom na chýbajúci domáci predaj podobného výrobku normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia pridaním vzniknutých predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a primeraného zisku k priemerným nákladom na výrobu dotknutého výrobku.

(79)

V prípade prvej spolupracujúcej spoločnosti sa výška predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a výška zisku určili v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia, čiže na základe skutočných súm uplatniteľných na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v bežnom obchode v prípade tohto výrobcu na domácom trhu krajiny pôvodu, najmä domáceho predaja príslušenstva s priemernou drsnosťou (Ra) povrchovej úpravy menšou ako 0,8 mikrometra.

(80)

V prípade druhej spolupracujúcej spoločnosti sa vzhľadom na chýbajúci domáci predaj podobného výrobku alebo tej istej všeobecnej kategórie výrobkov uplatnil článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti použila na vytvorenie normálnej hodnoty takú istú výšku predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a výšku zisku, aká sa použila v prípade prvej spoločnosti, čo boli jediné dostupné a overiteľné údaje a týkali sa predaja tej istej všeobecnej kategórie výrobkov na taiwanskom trhu.

(81)

Po predbežnom poskytnutí informácií druhý taiwanský vyvážajúci výrobca vzniesol určité námietky voči použitiu údajov prvého taiwanského výrobcu na vytvorenie jeho normálnej hodnoty. Po prvé, spoločnosť namietala (na základe otvorenej verzie vyplneného dotazníka a odpovedí druhého výrobcu na písomné upozornenie na nedostatky), že prvého výrobcu nemožno vôbec považovať za vyvážajúceho výrobcu dotknutého výrobku, keďže údajne vyrába a vyváža do Únie len druhy výrobku, ktoré boli vylúčené z vymedzenia výrobku, čiže príslušenstvo s nízkou drsnosťou a prírubové príslušenstvo. Po druhé, spoločnosť namietala, že použitie údajov o predajných, všeobecných a administratívnych výdavkoch jedinej spoločnosti na účely stanovenia normálnej hodnoty pre inú spoločnosť je v rozpore s rozhodnutím Odvolacieho orgánu WTO (6), že na stanovenie normálnej hodnoty sa nemôžu použiť predajné, všeobecné a administratívne výdavky jedinej spoločnosti.

(82)

V reakcii na uvedené námietky Komisia počas overovania na mieste v priestoroch tejto spoločnosti zistila, že časť výroby a predaja spoločnosti do Únie počas OP (najmä vákuové príslušenstvo s dodatočnou úpravou povrchu, ktorá viedla k drsnosti povrchu väčšej ako 0,8 mikrometra) patrí do vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Spoločnosť sa preto považovala za vyvážajúceho výrobcu dotknutého výrobku a pre túto spoločnosť sa vypočítalo dumpingové rozpätie. Treba zdôrazniť, že táto spoločnosť počas OP nepredávala tento druh výrobku na domácom trhu na Taiwane, čo má vplyv na metodiku vytvorenia normálnej hodnoty pre oboch taiwanských vyvážajúcich výrobcov, ako sa objasnilo v odôvodneniach (79) a (80). Po druhé, treba tiež pripomenúť, že rozhodnutím Odvolacieho orgánu WTO, ktoré cituje zainteresovaná strana, sa odkazuje na situáciu opísanú v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, čiže na použitie váženého priemeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov iného výrobcu, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny pôvodu. V tomto prípade sa však normálna hodnota vytvorila na základe článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, čiže s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi určenými na základe „ľubovoľnej inej primeranej metódy za predpokladu, že takto stanovená čiastka na zisk nepresiahne zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu“. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti Komisia potvrdzuje svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o zdroj údajov použitých na vytvorenie normálne hodnoty. Treba pripomenúť, že Komisia preskúmala aj alternatívny zdroj údajov na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na vytvorenie normálnej hodnoty, čiže údaje, ktoré poskytol spolupracujúci analogický výrobca vo Švajčiarsku. Tento údaj sa netýkal OP, ale potvrdilo sa, že vo finančnom roku 2014 a 2015 sa pohyboval v rozsahu 8 % až 12 %, čo je porovnateľné s upraveným údajom predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorý sa napokon použil pri výpočte, ako sa uvádza v odôvodnení (86).

(83)

Taiwanský vyvážajúci výrobca vo svojom podaní ďalej namietal neprimerané poskytnutie informácií o rozhodujúcich údajoch použitých na určenie normálnej hodnoty. Z dôvodu obchodného tajomstva sa v tomto konkrétnom poskytnutí informácií skutočne nemohli sprístupniť predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a úpravy nákladov použité pri výpočtoch. Uvedená spoločnosť, ktorá pozná vlastné výrobné náklady, by mohla ľahko odhadnúť celkovú priemernú úpravu, ktorá sa vykonala. Táto spoločnosť však požiadala o sprístupnenie osobitných údajov týkajúcich sa určitých prvkov výpočtu, konkrétne o úrovni predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, úpravách nákladov a cien na účely normálnej hodnoty a o úprave DPH vo vzťahu k normálnej hodnote.

(84)

V reakcii na túto žiadosť treba zdôrazniť, že presné údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch, zisku a upravených nákladoch, ktoré sa použili na vytvorenie normálnej hodnoty, nie je možné zverejniť, keďže údaje pochádzajú od jedinej spoločnosti, ktorá je taiwanským konkurentom spoločnosti požadujúcej tieto informácie, a táto spoločnosť požiadala o dôverné zaobchádzanie, pretože tieto údaje obsahujú obchodné tajomstvá. Táto žiadosť je zjavne odôvodnená. Najdôležitejšie údaje, čiže predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, použité pri konečnom výpočte sú však poskytnuté vo forme rozpätí v odôvodnení (86). Treba však tiež poznamenať, že úroveň úpravy nákladov bola veľmi nízka a mala zanedbateľný dosah na výšku normálnej hodnoty a dumpingové rozpätie. Nevykonala sa žiadna úprava cien, keďže na výpočet normálnej hodnoty sa nepoužili domáce ceny. V prípade Taiwanu sa nevykonala ani žiadna úprava DPH vo vzťahu k normálnej hodnote.

(85)

Táto spoločnosť na záver uviedla, že výška predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku jej konkurenta pre ňu nie je reprezentatívna. Spoločnosť tvrdila, že druhý výrobca na Taiwane prevádzkuje výrobu malého rozsahu a predáva vysoko špecializované výrobky, zatiaľ čo ona sa venuje masovej výrobe a predaju štandardných výrobkov.

(86)

Počas overovania na mieste sa skutočne potvrdilo, že výrobky vyrábané a predávané týmito dvoma spoločnosťami sú odlišné, a ich štruktúra predajných, všeobecných a administratívnych nákladov je preto tiež odlišná. Komisia sa preto rozhodla znížiť výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitých na vytvorenie normálnej hodnoty pre tohto druhého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu o podiel nákladov práce týkajúcich sa kontroly kvality a nákladov na výskum a vývoj. To viedlo k zníženiu úpravy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na úroveň 7 % – 13 % vyjadrených ako percento obratu, čím sa následne znížila výška jej individuálneho dumpingového rozpätia. Komisia zároveň usúdila, že ziskové rozpätie použité na vytvorenie normálnej hodnoty (1 % – 5 % obratu) bolo primerané. Konečná celková úprava výrobných nákladov, ktorá sa vykonala pri výpočte normálnej hodnoty pre tohto vyvážajúceho výrobcu, bola 15,36 %.

3.1.3.   Vývozná cena

(87)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali vývozný predaj do Únie priamo nezávislým zákazníkom so sídlom v Únii.

(88)

Vývozné ceny sa stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.1.4.   Porovnanie a dumpingové rozpätie

(89)

Normálna hodnota a vývozná cena spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa porovnali na základe cien zo závodu.

(90)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(91)

Na tomto základe boli vykonané úpravy na zohľadnenie nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, zliav a provízií, ktoré mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien. Celkové úpravy sa pohybovali v rozsahu 1 % – 10 % a boli založené na skutočných hodnotách uvedených taiwanskými vyvážajúcimi výrobcami a overených na mieste. Ide o údaje, ktoré taiwanské spoločnosti uviedli vo vzťahu k príslušným nákladovým položkám a ktoré im boli poskytnuté na overenie v osobitných poskytnutiach informácií.

(92)

Pripomína sa, že Komisia zamietla úpravu týkajúcu sa menového prepočtu, ktorú požadovala jedna zo zainteresovaných strán. Táto strana žiadala, aby Komisia namiesto výmenného kurzu zo dňa fakturácie použila výmenný kurz zo dňa úhrady. V základnom nariadení sa stanovuje, že na určenie výmenného kurzu sa spravidla použije dátum fakturácie, ale vo výnimočných situáciách sa môže použiť skorší dátum (napríklad dátum podpisu zmluvy). V základnom nariadení sa však nestanovuje žiadny právny základ na použitie dátumu po dni fakturácie. Dôvodom je, že k dátumu fakturácie je už cena nemenná a spoločnosť už nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o využití dumpingu. V každom prípade, ak by aj použitie neskoršieho dátumu bolo možné, čo nebolo, ako sa už objasnilo v predbežnom poskytnutí informácií, žiadateľ nepreukázal, že nastala dodatočná podmienka, čiže neustály pohyb výmenných kurzov.

(93)

Ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku sa pri každej spolupracujúcej spoločnosti porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(94)

Na základe toho sú vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Stanovené dumpingové rozpätie (v %)

King Lai Hygienic Materials Co., Ltd.

0,0

Ta Chen Stainless Pipes Co., Ltd.

5,1

(95)

V prípade nespolupracujúcich výrobcov sa Komisia musela spoliehať na dostupné skutočnosti podľa článku 18 ods. 6 základného nariadenia. Nespolupráca umožňuje dotknutým vyvážajúcim výrobcom neposkytnúť osobitné údaje týkajúce sa ich spoločnosti, na základe ktorých je možné posúdiť ich skutočné správanie v oblasti vývozu, a Komisia je povinná využiť najlepšie skutočnosti, ktoré sú vo vzťahu k týmto výrobcom k dispozícii. Komisia vo svojej rozhodovacej praxi na tento účel rozlišuje medzi prešetrovaniami s vysokou mierou spolupráce (t. j. viac ako 80 % oznámeného vývozu do Únie) a situáciami s nízkou mierou spolupráce (spolupráca na úrovni 80 % a menej). V tomto prípade bola miera spolupráce výrazne nižšia ako 80 %. Komisia sa domnieva, že v takejto situácii najvyššia miera dumpingu spolupracujúcich výrobcov nepredstavuje vhodnú približnú hodnotu miery dumpingu nespolupracujúcich výrobcov, a to z tohto dôvodu: je potrebné sa domnievať, že jedným z dôvodov, prečo sa toľko výrobcov rozhodlo nespolupracovať, je, že si uvedomovali, že ich miera dumpingu by bola omnoho vyššia ako u spolupracujúcich výrobcov. Skutočnosť, že v tomto prípade bola spolupráca odvolaná počas prešetrovania, podporuje túto domnienku. Komisia sa preto domnieva, že miera dumpingu nespolupracujúcich výrobcov sa najlepšie odzrkadľuje na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre reprezentatívny druh výrobku z hľadiska objemu, čiže predstavujúceho viac než 10 % vývozu do Únie, pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, u ktorého sa zistil dumping.

(96)

Po úprave predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitých na výpočet dumpingového rozpätia pre taiwanského spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ako sa uvádza v odôvodnení (86), dumpingové rozpätie pre celú krajinu vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavuje 12,1 %.

(97)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že zostatkové clo pre Taiwan by malo byť založené na podnete a malo by predstavovať 34,8 %. Navrhovateľ tvrdil, že väčšina taiwanských výrobcov dotknutého výrobku zámerne na konaní nespolupracovala, aby Komisii neumožnili použiť ich domáci predaj na výpočet normálnej hodnoty. Podľa navrhovateľa by sa preto mal ako najlepšia dostupná skutočnosť použiť výpočet normálnej hodnoty v podnete, ktorý bol založený na domácich cenách na Taiwane.

(98)

V reakcii na uvedené sa pripomína, že Komisia vo svojom výpočte zostatkového cla pre Taiwan používa najlepšie dostupné skutočnosti založené na údajoch zhromaždených a overených v rámci prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

3.2.   Čínska ľudová republika

3.2.1.   Analogická krajina

(99)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo priznané trhovohospodárske zaobchádzanie (MET), vytvára na základe cien alebo vytvorenej hodnoty na trhu tretej krajiny (analogická krajina). Žiadny zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nepožiadal o MET.

(100)

Navrhovateľ navrhol ako potenciálnu analogickú krajinu USA. Podľa dostupných informácií sa dotknutý výrobok okrem toho vyrába v mnohých iných krajinách na celom svete, ako sú Brazília, India, Japonsko, Malajzia, Kórea, Švajčiarsko a Thajsko. Všetky tieto krajiny sa považovali za potenciálne analogické krajiny.

(101)

Oslovení boli všetci známi výrobcovia (52) podobného výrobku v uvedených krajinách, ale žiadny z nich nespolupracoval. So spoluprácou súhlasila len jedna malajzijská spoločnosť, poskytla však nedostatočné informácie. Spoločnosť nedokázala poskytnúť údaje podľa číselného kódu výrobku, pokiaľ ide o náklady a domáce ceny. Jej nedostatočné údaje sa preto nemohli použiť na určenie normálnej hodnoty. Ďalej sa pripomína, že táto malajzijská spoločnosť odmietla overenie poskytnutých údajov na mieste.

(102)

V neskoršej fáze sa ako potenciálny analogický výrobca prihlásil jeden švajčiarsky výrobca a súhlasil so spoluprácou. Spoločnosť predložila požadovaný vyplnený dotazník, ktorý bol overený na mieste. Vzhľadom na pomerne obmedzenú škálu druhov výrobku, ktoré vyrábala táto spoločnosť, v porovnaní so širokou škálou druhov výrobku, ktoré do Únie vyvážali čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, však Komisia rozhodla, že údaje poskytnuté švajčiarskou spoločnosťou by neboli primerané na určenie normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov. V tejto súvislosti sa konštatuje, že priamo zhodných s druhmi výrobku, ktoré vyrábal švajčiarsky výrobca, bolo len 4,6 % druhov výrobku vyvážaných do Únie čínskymi výrobcami, ktoré predstavovali 4,2 % objemu čínskeho vývozu. V prípade Taiwanu, ktorý sa napokon použil ako analogická krajina, bola miera priamej zhody s druhmi výrobku vyvážanými do Únie čínskymi výrobcami na úrovni 7,7 %, pokiaľ ide o počet druhov výrobku, a na úrovni 11,1 %, pokiaľ ide o objem vývozu.

(103)

Komisia sa v tejto situácii rozhodla použiť ako analogickú krajinu druhú krajinu, ktorej sa týkalo prešetrovanie, čiže Taiwan, a to aj napriek argumentom, ktoré pôvodne predložili navrhovatelia, ktorí tvrdili, že taiwanské spoločnosti vyrábajú najmä druhy príslušenstva, ktorého základnou surovinou sú zvárané rúry (na rozdiel od čínskych výrobcov, ktorí používajú najmä bezšvové rúry). Rovnaký argument predložili aj čínski vyvážajúci výrobcovia. Na druhej strane, Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií sa vo svojej správe po predbežnom poskytnutí informácií domnievala, že údaje o taiwanských výrobných nákladoch by boli primeranejšie pre základ na vytvorenie normálnej hodnoty ako údaje výrobcov z Únie, čo v predbežnom poskytnutí informácií považovala za alternatívu aj Komisia.

(104)

Taiwan sa považoval za vhodný ako analogická krajina, pretože na rozdiel od tvrdenia navrhovateľov a bez ohľadu na používanie rôznych surovín poskytnuté údaje umožňovali riadnu metodiku priraďovania nákladov podľa rôznych vlastností číselného označenia výrobkov. Miera hospodárskej súťaže na taiwanskom trhu je navyše vysoká, keďže existujú najmenej desiati známi domáci výrobcovia dotknutého výrobku, a odráža sa to aj v silnej prítomnosti dovozu rôzneho pôvodu v situácii, keď je výška ciel mierna (7,5 % – 10 %).

(105)

Z uvedených dôvodov sa Komisia rozhodla použiť Taiwan ako analogickú krajinu pre ČĽR.

(106)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a Čínska komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií tvrdili, že výber Taiwanu ako analogickej krajiny bol neprimeraný, keďže použité výrobné náklady pochádzali len od jednej taiwanskej spoločnosti, ktorá nemala žiadny predaj na domácom trhu. Tieto strany tiež namietali, že miera zhody porovnateľných výrobkov bola príliš nízka. Tvrdenie o nízkej miere zhody porovnateľných výrobkov predniesol aj jeden dovozca z Únie. Táto spoločnosť tiež uviedla, že Čínu nemožno porovnávať s Taiwanom, keďže tieto dva subjekty majú rôznu úroveň indexu ľudského rozvoja a HDP na obyvateľa.

(107)

Vo vzťahu k týmto tvrdeniam sa najprv pripomína, že z rozhodnutia WTO (7) vyplýva, že všetkým druhom výrobku vyvážaným čínskymi vyvážajúcimi výrobcami sa má pripísať normálna hodnota. Komisia sa domnieva, že údaje zistené na úrovni jedného vyvážajúceho výrobcu z analogickej krajiny sú dostatočné na to, aby sa na nich založili zostávajúce druhy výrobku, keďže zistené druhy umožňujú ďalšie vytvorenie cien pre zostávajúce druhy výrobku. Výskyt len jedného takéhoto vyvážajúceho výrobcu nie je v žiadnom prípade výnimočný, ani nejde o novú prax. V základnom nariadení sa ďalej predpokladá, že ak neexistuje domáci predaj, normálnu hodnotu možno vytvoriť na základe výrobných nákladov. Po druhé sa pripomína, že miera indexu ľudského rozvoja a HDP nie sú činitele, na ktoré sa prihliada pri určovaní vhodnej analogickej krajiny. Pri určovaní vhodnej analogickej krajiny postupuje Komisia tak, ako bolo vysvetlené v odôvodnení (104). Uvedené tvrdenia sa preto zamietli.

(108)

A napokon dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a Čínska komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií nastolili otázky týkajúce sa údajnej závažnej procesnej chyby založenej na skutočnosti, že Komisia vypočítala dumpingové rozpätia čínskych výrobcov na základe ustanovení základného nariadenia o netrhovom hospodárstve. Tieto strany tvrdili, že právny základ na uplatnenie metodiky netrhového hospodárstva na určenie normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov uplynie 11. decembra 2016. Podľa týchto strán je preto pri akýchkoľvek konečných antidumpingových opatreniach prijatých po tomto dátume, čo bude aj prípad tohto konania, Komisia podľa práva WTO povinná uplatniť štandardnú metodiku na výpočet dumpingu.

(109)

Komisia v tejto situácii konštatuje, že nemá žiadnu voľnosť v tom, či uplatniť alebo neuplatniť súčasné pravidlá stanovené v základnom nariadení. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.2.2.   Normálna hodnota

(110)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (103), normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR bola určená na základe vytvorenej hodnoty v analogickej krajine, v tomto prípade na Taiwane, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(111)

Vzhľadom na chýbajúci domáci predaj podobného výrobku na Taiwane bola navyše normálna hodnota vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia tak, že k priemerným výrobným nákladom sa pridali vzniknuté predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk realizovaný na taiwanskom trhu počas obdobia prešetrovania.

(112)

Ako základ na stanovenie výrobných nákladov použila Komisia údaje jedného zo spolupracujúcich taiwanských výrobcov (Ta Chen). Treba pripomenúť, že druhý taiwanský spolupracujúci výrobca (King Lai) mal počas obdobia prešetrovania veľmi obmedzený objem výroby dotknutého výrobku a táto výroba sa týkala vysoko špecializovaných druhov výrobku. V tejto malej časti ich výroby, ktorá sa ešte považuje za dotknutý výrobok, spoločnosť King Lai vyrába výrobky, ktoré by sa mohli považovať za príslušenstvo s nízkou drsnosťou, ale s dodatočnou úpravou povrchu, ktorou sa ich povrchová drsnosť zvyšuje nad 0,8 mikrometra, a preto podľa vymedzenia v odôvodnení (47) ide o dotknutý výrobok. Toto príslušenstvo má veľmi vysoké výrobné náklady a ich zohľadnenie by skreslilo výpočet. Čínski výrobcovia zaradení do vzorky navyše nevyvážajú tieto druhy výrobkov do EÚ (aj keď by mohli spadať pod dané číselné kódy výrobku, keďže drsnosť nie je jedným z parametrov na určenie číselného kódu výrobku). Výrobné náklady tejto spoločnosti preto Komisia považovala za neprimerané na vytvorenie normálnej hodnoty pre čínskych výrobcov.

(113)

V súvislosti s vytvorením normálnej hodnoty jeden dovozca z Únie tvrdil, že výrobné náklady taiwanskej spoločnosti King Lai nie je možné použiť ako základ na výpočet normálnej hodnoty pre čínskych výrobcov, keďže spoločnosť King Lai vyrába iný výrobok, ktorý nie je možné považovať za priemyselné príslušenstvo a že to tiež zahŕňa iný výrobný postup a iné rozpätie ziskov.

(114)

V reakcii na toto tvrdenie sa opakovane pripomína, že Komisia nepoužila žiadne údaje o výrobných nákladoch spoločnosti King Lai na porovnanie s inými spoločnosťami. Na vytvorenie normálnej hodnoty iných spoločností Komisia použila len predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti King Lai vo vzťahu k rovnakej všeobecnej kategórii výrobku predávaného na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Pripomína sa tiež, že predajné, všeobecné a administratívne náklady použité na tieto výpočty boli upravené s cieľom zohľadniť rozdiely medzi výrobkami vyrábanými spoločnosťou King Lai a inými spoločnosťami. V súvislosti s použitým ziskom sa zdôrazňuje, že nejde o iné rozpätie (1 % – 5 %) ako u iných spoločností.

(115)

Ten istý dovozca z Únie tiež tvrdil, že druhý taiwanský výrobca, spoločnosť Ta Chen, ktorej výrobné náklady sa použili ako základ na výpočet normálnej hodnoty čínskych vyvážajúcich výrobcov, je veľká a integrovaná spoločnosť, a ako taká môže „optimalizovať náklady“. Táto spoločnosť sa preto nemôže porovnávať s malými čínskymi továrňami.

(116)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že výrobné náklady čínskych výrobcov neboli súčasťou analýzy v tomto konaní, keďže žiadny z čínskych výrobcov nepožiadal o trhovohospodárske zaobchádzanie. Treba však upozorniť na to, že údajné „optimalizované náklady“ taiwanského výrobcu môžu viesť len k nižšej vytvorenej normálnej hodnote, a preto k nižším dumpingovým rozpätiam pre čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(117)

S prihliadnutím na skutočnosť, že na Taiwane bolo možné identifikovať len obmedzený počet druhov výrobku vyvážaných do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, Komisia vytvorila normálnu hodnotu zostávajúcich druhov výrobku na základe výrobných nákladov najpodobnejších druhov výrobku vyrábaných na Taiwane s cieľom dosiahnuť úplné a spravodlivé porovnanie na základe výrobných nákladov, ktoré boli upravené vzhľadom na:

a)

rozdiely v použitých surovinách – na základe overených údajov o nákladoch výrobného odvetvia Únie, pričom výroba príslušenstva vyrábaného z bezšvových rúr je 2,12 až 2,97-krát drahšia než výroba príslušenstva zo zváraných rúr;

b)

rozdiely v triede ocele – na základe overených údajov výrobného odvetvia Únie, pričom úprava nákladov podľa triedy ocele sa vykonáva podľa nákladov najlacnejších tried ocele používaných na príslušenstvo vyrábané na základe zváraných rúr ako suroviny; táto úprava je v rozsahu od 1,49 po 3,60-násobok v závislosti od použitých tried ocele;

c)

rozdiely v tvaroch – na základe pozorovaných cenových rozdielov v obchodných transakciách čínskych vývozcov, pričom koleno sa považuje za najzákladnejší tvar a ostatné tvary (spojky v tvare T, redukcie, uzávery a špeciálne formy) sú 1,08 až 1,74-krát drahšie.

(118)

Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií vo svojom podaní po predbežnom poskytnutí informácií navrhla alternatívny základ na úpravu bodov a) a b) a v tejto súvislosti predstavila údaje z čínskych trhov. Tieto údaje sú však, po prvé, neoverené a, po druhé, pochádzajú z krajiny s netrhovým hospodárstvom. Ich použitím by sa preto poprela metodika analogickej krajiny na výpočet normálnej hodnoty. Toto tvrdenie Čínskej obchodnej komory dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií sa preto zamietlo.

(119)

Po konečnom poskytnutí informácií Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií, ako aj dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že úprava taiwanských údajov o nákladoch použitím údajov o nákladoch výrobného odvetvia Únie bola neodôvodnená. Tieto strany sa odvolali na bežnú prax Únie, keď sa to v minulých prípadoch nerobilo.

(120)

Ako bolo uvedené vyššie, minulá prax Únie bola revidovaná vzhľadom na rozhodnutie WTO uvedené v odôvodnení (107). S cieľom vytvoriť normálne hodnoty chýbajúcich druhov výrobku sa Komisia opierala o taiwanské údaje o nákladoch a upravila zistené a overené náklady uplatnením pomerných úprav, ktoré boli zistené na úrovni výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií neodôvodnila, prečo je to neodôvodnené, a/ani nenavrhla alternatívny prístup.

(121)

Po dodatočnom poskytnutí informácií Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií a dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoju námietku voči použitiu údajov výrobného odvetvia Únie na úpravu výrobných nákladov použitých na vytvorenie normálnej hodnoty pre chýbajúce druhy výrobku. Tieto strany zdôraznili, že Komisia neposkytla dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že rozdiely v nákladoch na suroviny na trhu EÚ sú na rovnakej úrovni ako na taiwanskom trhu. Tieto strany ďalej zopakovali svoje tvrdenie, že Komisia mohla na túto úpravu použiť rozdiely v čínskych vývozných predajných cenách bezšvového a zváraného príslušenstva, keďže predajné ceny „do istej miery odzrkadľujú trend rozdielov vo výrobných nákladoch“.

(122)

V reakcii na uvedené tvrdenia sa najprv zdôrazňuje, že Komisia nemohla porovnať mieru úprav pre druhy rúrok používaných ako suroviny či stupne ocele s údajmi z taiwanského trhu, keďže taiwanský výrobca, ktorého výrobné náklady sa použili ako základ na vytvorenie normálnej hodnoty jednoducho nepoužíval určité druhy surovín. To bol základný dôvod, prečo Komisia vôbec uvažovala o hľadaní chýbajúcich údajov o nákladoch mimo trhu analogickej krajiny. Po druhé, v súvislosti s použitím čínskych cien sa opakovane pripomína, že žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov v tomto konaní nepožiadal o trhovohospodárske zaobchádzanie. Čínske výrobné náklady preto neboli k dispozícii ani sa neskúmali. Komisia preto nemôže vyvodiť žiadny záver, pokiaľ ide o to, „do akej miery“ rozdiely v predajných cenách odzrkadľujú rozdiely vo výrobných nákladoch rôznych druhov príslušenstva (8). Okrem toho, ak by sa aj takéto závery mohli vyvodiť, uplatňovali by sa na výrobné náklady v krajine s netrhovým hospodárstvom. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(123)

Tieto zainteresované strany ďalej spochybnili úpravu, podľa ktorej je výroba príslušenstva vyrobeného z bezšvových rúr 2,12 až 2,97-krát drahšia ako príslušenstva zo zváraných rúr. Odvolali sa na nepodložené tvrdenie Čínskej obchodnej komory dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií predložené po predbežnom poskytnutí informácií, ktoré sa týkalo cenových úrovní a podľa ktorého je rozdiel medzi zváranými a bezšvovými rúrami menší ako 30 % ceny zváraných rúr.

(124)

V tejto súvislosti sa pripomína, že úprava, ktorú vykonala Komisia, je založená na pozorovanom rozdiele nákladov medzi príslušenstvom vyrobeným s použitím bezšvových rúr a príslušenstvom vyrobeným s použitím zváraných rúr, a nie na cenovom rozdiele medzi zváranými rúrami a bezšvovými rúrami ako takými. Treba tiež pripomenúť, že žiadny z čínskych vyvážajúcich výrobcov nepožiadal o trhovohospodárske zaobchádzanie. V dôsledku toho čínski vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadne údaje o výrobných nákladoch, a to ani po spochybnení určenia nákladov a rozdielov v nákladoch, ktoré stanovila Komisia. Štandardné cenníky sú navyše ešte viac vzdialené od určenia nákladov a cien, keďže neposkytujú dôkaz o skutočne uplatnených cenách a už vôbec nie o miere nákladov.

(125)

Na podporu svojich námietok zainteresované strany poskytli analýzu rozdielov založenú na cenových úrovniach výrobcov Zhejiang Good a Zhejiang Jndia, pričom na tomto základe dospeli k záveru, že uplatniteľná úprava cien by mala byť medzi 0,43 a 1,70 a 0,64 a 1,80 v uvedenom poradí.

(126)

Odhliadnuc od skutočnosti, že tieto rozpätia sa týkajú cien a nie nákladov, skutočnosť, že príslušenstvo na báze zváraných rúr sa niekedy predáva za vyššie ceny ako príslušenstvo na báze bezšvových rúr, neposkytuje dôkaz, že náklady by mali byť vyššie. Uvedené cenové úrovne sú skôr ilustráciou úplnej absencie hospodárskej väzby medzi nákladmi a cenou ponúknutou klientom, alebo to môže znamenať, že úlohu zohrávali iné činitele, akým je veľkosť objednávky. Komisia z dôvodu dôvernosti nemôže sprístupniť základné číselné údaje, môže však zverejniť ďalšie faktické údaje, podľa ktorých je úprava z príslušenstva na báze zváraných rúr (W) na príslušenstvo na báze bezšvových rúr (S) použitá na porovnanie podľa opisu číselného kódu výrobku takáto:

z W1 na S1

2,97

z W2 na S2

2,21

z W3 na S3

2,14

z W4 na S4

2,12.

Na stanovenie druhov výrobku vyvážaných čínskymi vyvážajúcimi výrobcami neboli potrebné ďalšie prepočty.

(127)

Komisia ďalej vykonala úpravy na prepočet najlacnejšej triedy ocele W1 na iné triedy a/alebo iné triedy na báze bezšvových rúr, opäť s použitím údajov o výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie. Komisia, opäť z dôvodu dôvernosti, nemôže sprístupniť základné číselné údaje, ale môže poskytnúť ďalšie faktické údaje:

z W1 na S2

3,14

z W1 na S3

3,60

z W1 na S4

3,16

z W1 na W3

1,69

z W1 na W4

1,49.

Na stanovenie druhov výrobku vyvážaných čínskymi vyvážajúcimi výrobcami neboli potrebné ďalšie prepočty.

(128)

Komisia chce tiež zdôrazniť, že zainteresované strany vo svojich pripomienkach k týmto činiteľom úpravy neodkazujú na cenové úrovne oboch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako urobili pri ostatných úpravách, s vysokou pravdepodobnosťou preto, lebo tieto číselné údaje nespochybňujú metodiku Komisie.

(129)

Pokiaľ ide o rozdiely v tvaroch, úpravy sa vykonali na základe údajov o predajných cenách štyroch vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, čo je úplnejšie ako dvaja výrobcovia, ktorých reprezentujú čínske zainteresované strany.

Pri cenovej úrovni kolien ako základe sú pomery takéto:

spojky v tvare T

1,08

redukcie

1,22

uzávery

1,29

iné tvary

1,74.

(130)

V nasledujúcom kroku vytvorenia normálnej hodnoty Komisia upravila výrobné náklady vypočítané podľa odôvodnení (112) až (117) pridaním predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Vzhľadom na chýbajúci domáci predaj podobného výrobku oboch spolupracujúcich taiwanských výrobcov a chýbajúci predaj rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov jedného z nich (Ta Chen) sa musel uplatniť článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti pri vytváraní normálnej hodnoty použila sumy predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a zisku, ktoré boli získané od druhej taiwanskej spolupracujúcej spoločnosti (King Lai) – jediné dostupné a overené údaje týkajúce sa predaja rovnakej všeobecnej kategórie výrobku na taiwanskom trhu.

(131)

Treba pripomenúť, že predajné, všeobecné a administratívne náklady použité na výpočet normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov boli upravené (znížené), keďže bolo overené, že traja čínski výrobcovia zaradení do vzorky tiež vyrábajú a predávajú najmä štandardné výrobky, ako bolo vysvetlené v odôvodnení (86). Konečná úroveň úprav predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na účely normálnej hodnoty je preto tiež rovnaká ako sa stanovuje v uvedenom odôvodnení.

(132)

V súvislosti s úpravami týkajúcimi sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov títo dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií vo svojich písomných podaniach po konečnom poskytnutí informácií súhlasili, že pri určovaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitých na vytvorenie normálnej hodnoty sa malo pristúpiť k zníženiu. To preto, lebo taiwanský vývozca, ktorého údaje sa v tejto súvislosti použili, nevyrába štandardný výrobok. Tieto strany zároveň spochybňujú, či Komisia vykonala riadne posúdenie, pokiaľ ide o úroveň tohto zníženia.

(133)

V tejto súvislosti sa pripomína, že úpravy sa uskutočnili na základe porovnania všeobecnej štruktúry predajných, všeobecných a administratívnych nákladov taiwanskej spoločnosti King Lai a druhej taiwanskej spoločnosti Ta Chen. Tento prístup sa zvolil, pretože spoločnosť King Lai bola jedinou spoločnosťou, ktorá mala domáci predaj na Taiwane (spoločnosť Ta Chen nemala domáci predaj tohto kódu výrobku ani žiadneho iného výrobku v rámci rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov). Úpravy sú odôvodnené, pretože prvá spoločnosť je výrobcom pokročilých, vysoko špecializovaných výrobkov, zatiaľ čo druhá spoločnosť vyrába štandardné výrobky (takže niektoré časti ich predajných, všeobecných a administratívnych nákladov sú, samozrejme, odlišné). Na základe tohto porovnania Komisia odpočítala od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti King Lai náklady na výskum a vývoj a časť nákladov práce spojených s oddelením kontroly kvality. V iných kategóriách predajných, všeobecných a administratívnych nákladov neexistovali medzi týmito dvoma spoločnosťami žiadne iné významné rozdiely. Treba zdôrazniť, že Komisia v tejto úprave odpočítala celé dve vyššie uvedené kategórie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia preto priznaním tejto úpravy zvolila konzervatívny prístup, keďže priznala vyššiu a nie nižšiu úpravu.

(134)

Zainteresované strany ďalej tvrdili, že Komisia neporovnala štruktúru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov tejto taiwanskej spoločnosti s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami.

(135)

V tejto súvislosti sa pripomína, že vzhľadom na to, že Taiwan je analogickou krajinou, majú sa použiť taiwanské predajné, všeobecné a administratívne náklady týkajúce sa domáceho predaja na Taiwane. Ich úprava na základe porovnania s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi čínskych výrobcov by znamenala, že ako referenčná hodnota sa použili náklady z krajiny s netrhovým hospodárstvom. Zdôrazňuje sa však, že v dôsledku úpravy, ktorú vykonala Komisia, boli predajné, všeobecné a administratívne náklady znížené na úroveň, ktorá nie je neprimeraná v porovnaní s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi čínskych spoločností zaradených do vzorky. Dve z troch čínskych spoločností zaradených do vzorky v skutočnosti uviedli vyššie úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov ako bola úroveň použitá na vytvorenie normálnej hodnoty.

3.2.3.   Vývozná cena

(136)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Únie priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností so sídlom mimo Únie.

(137)

Vývozné ceny sa stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.2.4.   Porovnanie a dumpingové rozpätie

(138)

Normálna hodnota a vývozná cena spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa porovnali na základe cien zo závodu.

(139)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(140)

Na tomto základe boli vykonané úpravy na zohľadnenie nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, zliav a provízií, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien. Celkové úpravy sa pohybovali medzi 5 % a 16 %, na základe skutočných hodnôt uvádzaných čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a overených na mieste. Ide o tie číselné údaje, ktoré čínske spoločnosti uviedli pre príslušné nákladové položky a ktoré im boli poskytnuté na overenie v osobitných poskytnutiach informácií.

(141)

Čína uplatňuje politiku preplácania DPH pri vývoze iba čiastočne a v tomto prípade sa DPH vo výške 8 % neprepláca. S cieľom zabezpečiť, aby normálna hodnota bola vyjadrená pri rovnakej úrovni zdaňovania ako vývozná cena, bola normálna hodnota upravená smerom nahor o tú časť DPH účtovanú na vývoz bezšvových rúr a rúrok s veľkým priemerom, ktorá nebola vrátená čínskym vyvážajúcim výrobcom (9).

(142)

K tejto úprave sa v písomných podaniach po konečnom poskytnutí informácií vyjadrili dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií. Tieto strany akceptovali zásadu, že sa má vykonať úprava o nepreplatenú DPH pri vývoze. Keďže však normálna hodnota je výrazne vyššia ako vývozná cena, zainteresované strany tvrdia, že úprava o 8 % by sa mala vykonať na vývoznej cene, pričom sa odvolávajú na chýbajúce trhovohospodárske zaobchádzanie a vyššie dumpingové rozpätia.

(143)

V tejto súvislosti sa konštatuje, že Komisia upravila normálnu hodnotu v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci T-423/09. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(144)

Ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku sa pri každej spolupracujúcej spoločnosti porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(145)

Na základe toho sú vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Stanovené dumpingové rozpätie (v %)

Zhejiang Good Fittings Co., Ltd

55,3

Zhejiang Jndia Pipeline Industry Co., Ltd.

48,9

Suzhou Yuli Pipeline Industry Co., Ltd. (*1)

30,7

Jiangsu Judd Pipeline Industry Co., Ltd. (*1)

30,7

Vážený priemer

41,9

(146)

Vážený priemer dumpingového rozpätia sa uplatní na spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky.

(147)

V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami jeden dovozca z Únie vo svojom podaní po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že rozdiel medzi dumpingovými rozpätiami vypočítaný pre taiwanskú spoločnosť King Lai (0 %) a jej prepojenú spoločnosť v Číne (41,9 %) je neodôvodnený, keďže tieto dve spoločnosti vyrábajú rovnaké druhy príslušenstva, ktoré sú vylúčené z vymedzenia výrobku.

(148)

V reakcii na uvedené sa najprv zdôrazňuje, že taiwanská spoločnosť King Lai nezískala dumpingové rozpätie 0 %, lebo vyrába príslušenstvo vylúčené z vymedzenia výrobku, ako to zrejme chápe tento dovozca z Únie. Pri výpočte dumpingového rozpätia pre spoločnosť King Lai sa neprihliadalo na výrobky vylúčené z vymedzenia výrobku. Spoločnosť však tiež vyrábala a vyvážala do Únie malý objem výrobkov patriacich do vymedzenia výrobku tohto prešetrovania. Preto sa pre túto spoločnosť muselo vypočítať dumpingové rozpätie, o ktorom sa zistilo, že je záporné. Na druhej strane spoločnosť King Lai v Číne nebola súčasťou vzorky, a preto sa pre túto spoločnosť nevypočítalo žiadne individuálne dumpingové rozpätie. Spoločnosť tak získala vážený priemer dumpingového rozpätia čínskych spoločností zaradených do vzorky. Bez ohľadu na to sa na výrobok, na ktorý sa nevzťahuje vymedzenie výrobku tohto prešetrovania, nebude uplatňovať žiadne antidumpingové clo. Preto ak je pravda, že spoločnosť King Lai v Číne vyváža do EÚ výrobok, na ktorý sa nevzťahuje vymedzenie výrobku tohto prešetrovania, potom sa na tento výrobok pri dovoze nebudú uplatňovať antidumpingové clá.

(149)

Vzhľadom na nízku mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov a v nadväznosti na dôvody uvedené v odôvodnení (95) bolo dumpingové rozpätie pre celú krajinu pre ČĽR stanovené na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre reprezentatívny druh výrobku z hľadiska objemu pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, u ktorého sa zistil dumping.

(150)

Na základe uvedených skutočností dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, predstavuje 64,9 %.

3.2.5.   Žiadosti o individuálne preskúmanie

(151)

Päť čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, požiadalo v tomto prešetrovaní o individuálne preskúmanie. S prihliadnutím na vysoký počet žiadostí Komisia dospela k záveru, že prijatie ktorejkoľvek z týchto žiadostí by bolo z hľadiska včasného ukončenia konania neprimerane zaťažujúce. V tejto súvislosti sa pripomína, že prijatie žiadostí týchto spoločností by viac než zdvojnásobilo počet spoločností, pre ktoré by sa vyžadoval individuálny výpočet dumpingového rozpätia, keďže pôvodná vzorka pozostávala zo štyroch vyvážajúcich výrobcov. Ďalej sa pripomína, že niektorí zo žiadateľov o individuálne preskúmanie sú súčasťou skupín. Podľa predbežných odpovedí týchto spoločností (formuláre na zaradenie do vzorky) by si individuálne preskúmanie vyžadovalo analýzu a overenie vyplnených dotazníkov najmenej siedmich spoločností.

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(152)

Podľa dostupných informácií z podnetu a následného prešetrovania podobný výrobok počas obdobia prešetrovania vyrábalo najmenej 16 výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie, ktorí tvoria celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa budú uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(153)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania sa odhadovala približne na 8 270 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky, a odhadovaných údajov poskytnutých navrhovateľom. Ako sa uvádza v odôvodneniach (11) až (13), na účely stanovenia možnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa pristúpilo k výberu vzorky. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali asi 43 % celkovej odhadovanej výroby podobného výrobku v Únii.

(154)

Jedna strana žiadala vysvetlenie, prečo sa objem celkovej výroby v Únii medzi predbežným a konečným poskytnutím informácií znížil o 80 ton. V predbežnom poskytnutí informácií sa celková výroba v Únii odhadovala na asi 8 350 ton. V odôvodnení vyššie sa uvádza, že celková výroba v Únii sa stanovila vo výške približne 8 270 ton. Dôvodom tohto rozdielu je, že útvary Komisie v predbežnej fáze nesprávne odhadli objem výroby jedného z výrobcov z Únie nezaradených do vzorky. Tento výrobca z Únie počas obdobia prešetrovania ukončil výrobu. Jeho výroba sa preto prepočítala s prihliadnutím na odstavenie jeho výroby. Komisia potvrdila, že celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania sa odhadovala na približne 8 270 ton.

(155)

Keďže vzorka spoločností pozostávala len z jedného výrobcu a skupiny spoločností, všetky údaje týkajúce sa mikroukazovateľov sa museli zabezpečiť indexom na ochranu dôverných informácií podľa článku 19 základného nariadenia.

4.2.   Spotreba v Únii

(156)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového odhadovaného objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a celkového objemu dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(157)

Objem predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie sa odhadol na základe skutočných overených údajov, ktoré poskytli výrobcovia zaradení do vzorky vo svojich vyplnených dotazníkoch, a v prípade nespolupracujúcich výrobcov na základe údajov, ktoré poskytol navrhovateľ.

(158)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení (47), dotknutý výrobok patrí pod dva číselné znaky KN: ex 7307 23 10 a ex 7307 23 90. Tieto dva číselné znaky KN však nezahŕňajú len dotknutý výrobok, ale aj výrobky mimo rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania. Z celkového objemu dovozu registrovaného pod uvedenými číselnými znakmi KN preto bolo potrebné odpočítať objem dovozu, ktorý nepatril do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania.

(159)

Navrhovateľ odhadol objem dovozu dotknutého výrobku každého pôvodu na základe svojej znalosti trhu. Pokiaľ ide o dotknuté krajiny, dospel sa k záveru, že výrobky, ktorých sa týka prešetrovanie, predstavovali absolútnu väčšinu objemu uvádzaného pod uvedenými dvoma číselnými znakmi KN, pričom pri ČĽR to bolo 90 % a pri Taiwane 100 %.

(160)

Na overenie tohto odhadu Komisia použila informácie doručené počas predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa príslušenstva z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sa začalo 10. novembra 2012. Toto prešetrovanie sa týkalo všetkých výrobkov zatriedených pod týmito dvoma číselnými znakmi KN vrátane dotknutého výrobku súčasného prešetrovania. Z vykonanej analýzy vyplýva, že najmenej 22,3 % výrobkov vyvezených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami pod týmito číselnými znakmi KN by patrilo mimo rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania. V prípade Taiwanu sa potvrdil percentuálny podiel poskytnutý navrhovateľom, čiže 100 %.

(161)

V prípade ČĽR sa Komisia rozhodla upraviť objem dovozu na základe najkonzervatívnejšieho pomeru, čiže 22,3 %.

(162)

Spotreba sa okrem toho ďalej upravila o objem prírubového príslušenstva a príslušenstva s nízkou drsnosťou (pozri oddiely 2.2.1 a 2.2.2), pričom oba druhy boli vylúčené z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Objem tohto dovozu sa odhadol na základe odpovedí zo vzorky na približne 150 ton v prípade ČĽR a 20 ton v prípade Taiwanu. Tieto množstvá sa preto odpočítali od odhadovaného objemu dovozu z ČĽR a Taiwanu. V prípade výrobného odvetvia Únie sa prešetrovaním zistilo, že vyrobený a predaný objem týchto vylúčených druhov výrobku je zanedbateľný.

(163)

Na základe uvedených informácií sa spotreba v Únii stanovila takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

 

2012

2013

2014

OP

Celková spotreba v Únii

13 766

14 350

14 671

14 145

Index (2012 = 100)

100

104

107

103

Zdroj: Eurostat, odpovede zo vzorky, overené vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(164)

Spotreba v Únii sa medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania zvýšila o 3 %.

4.3.   Dovoz z dotknutých krajín

4.3.1.   Súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu z dotknutých krajín

(165)

Komisia skúmala, či by sa dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(166)

Dumpingové rozpätia stanovené vo vzťahu k dovozu z ČĽR a Taiwanu sú zhrnuté v odôvodnení (145) a v odôvodnení (94) vyššie.

(167)

S výnimkou spoločnosti King Lai sú všetky tieto rozpätia nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení (94), objem nedumpingového dovozu bol zanedbateľný. Tento nedumpingový dovoz bol v každom prípade vylúčený z celkového objemu taiwanského dovozu dotknutého výrobku.

(168)

Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiel ČĽR a Taiwanu na trhu dosiahol v období prešetrovania úroveň 22,9 %, resp. 7,8 %, ako sa uvádza v odôvodnení (181).

(169)

Podmienky hospodárskej súťaže v prípade dumpingového dovozu z dotknutých krajín a podobného výrobku boli tiež podobné. Dovážané výrobky si skutočne navzájom konkurovali a konkurovali aj dotknutému výrobku vyrábanému v Únii. Výrobky sú navzájom zameniteľné a v Únii sa uvádzali na trh prostredníctvom porovnateľných predajných kanálov, keďže sa predávali podobným kategóriám koncových zákazníkov.

(170)

Všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia boli preto splnené a dovoz z dotknutých krajín bol na účely stanovenia ujmy preskúmaný súhrnne.

(171)

Po konečnom poskytnutí informácií viacero strán tvrdilo, že Komisia nedostatočne preskúmala podmienky hospodárskej súťaže medzi čínskym a taiwanským príslušenstvom pri dovoze do Únie, a aj medzi dovážaným príslušenstvom a výrobou v Únii.

(172)

Tieto strany na základe svojej znalosti trhu tvrdili, že existujú významné rozdiely medzi príslušenstvom vyrobeným a vyvážaným do Únie z Číny a z Taiwanu. Tieto strany sa domnievali, že medzi vyvážanými výrobkami neexistuje žiadna konkurencia vzhľadom na fyzikálne vlastnosti výrobkov, rozsah, v akom sú výrobky schopné slúžiť rovnakým alebo podobným koncovým používateľom, a rozsah, v akom spotrebitelia vnímajú výrobky ako alternatívny prostriedok na plnenie konkrétnych funkcií s cieľom uspokojiť konkrétny dopyt, a zaobchádzajú s nimi takýmto spôsobom.

(173)

Tieto strany tvrdili, že rozsiahle úpravy, ktoré Komisia vykonala na dosiahnutie určitej podobnosti porovnateľnosti cien medzi čínskymi a taiwanskými výrobkami, sú dôkazom výrazných rozdielov vo vlastnostiach týkajúcich sa surovín (bezšvové rúry a zvárané rúry), tried ocele a výrobného procesu. To má vplyv na cenu, ktorá vylučuje ich vzájomnú zameniteľnosť na trhu. Z trendu cien navyše vyplýva nerovnosť cien medzi výrobkami oboch pôvodov.

(174)

Po prvé, Komisia zastáva názor, že otázka konkurencie medzi rôznymi druhmi výrobku nie je na posúdenie ujmy rozhodujúca. Pokiaľ všetky druhy výrobku tvoria jeden výrobok z dôvodu uvedeného vyššie v odôvodneniach 43 až 50, nie je potrebné rozdeliť posúdenie ujmy na základe skutočnosti, že rôzne druhy výrobku údajne z pohľadu práva hospodárskej súťaže tvoria samostatné produktové trhy.

(175)

Po druhé, ak by aj otázka skutočnej konkurencie medzi druhmi výrobku bola relevantná, Komisia pripomína, že tvrdenie o absencii hospodárskej súťaže nie je podložené dôkazmi v spise. Komisia v skutočnosti zistila, že dotknuté výrobky vyvážané čínskym vyvážajúcim výrobcom a taiwanskými vyvážajúcimi výrobcami si na trhu Únie skutočne konkurujú. Tieto výrobky sú do veľkej miery navzájom zameniteľné. Tento záver podporila priemerná cena dotknutého výrobku. Tam, kde má dotknutý výrobok vyrábaný z bezšvových rúr podobnú cenu ako dotknutý výrobok vyrábaný zo zváraných rúr, existuje zjavné prekrývanie (10). Pokiaľ ide o konkurenciu s výrobným odvetvím únie, prešetrovaním sa potvrdilo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábali alebo by mohli vyrábať z oboch surovín a všetky druhy výrobku. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté a súhrnná analýza účinkov dovozu bola potvrdená.

(176)

Po dodatočnom poskytnutí informácií tieto zainteresované strany zopakovali svoje tvrdenie, že dovoz z dotknutých krajín sa nemal posudzovať súhrnne. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že aj keď sa hospodárska súťaž medzi dovozom z dotknutých krajín analyzuje na základe číselného kódu výrobku, výsledky sú rovnaké, čiže existuje jasná cenová konkurencia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(177)

Tieto strany okrem toho tvrdili, že vo výrobe jedného z výrobcov z Únie sa vyrába predovšetkým príslušenstvo zo špeciálnych tried nehrdzavejúcej ocele, zatiaľ čo 70 % čínskej výroby je najmä zo štandardných tried austenitickej ocele 304 alebo 316, čo znamená, že tieto výrobky si nekonkurujú.

(178)

V súvislosti s týmito tvrdeniami Komisia pripomenula, že konkurenčný vzťah medzi dotknutým výrobkom a podobným výrobkom bol potvrdený prešetrovaním v súhrnnej analýze, ako sa uvádza v odôvodnení (174). Navyše, pokiaľ ide o triedu ocele, jeden z výrobcov z Únie vybraných do vzorky v skutočnosti vyrábal podobný výrobok zo štandardných tried nehrdzavejúcej ocele, pričom išlo asi o 90 % jeho výroby. Z toho vyplýva, že čínske výrobky priamo konkurujú výrobkom tohto výrobcu z Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(179)

Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek ďalších pripomienok týkajúcich sa článku 3 ods. 4 základného nariadenia bolo potvrdené súhrnné vyhodnotenie dovozu z dotknutých krajín.

4.3.2.   Objem a trhový podiel dovozu z dotknutých krajín

(180)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu, navrhovateľovej znalosti trhu a ďalších informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii [pozri odôvodnenia (156) až (164)]. Trhový podiel dovozu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 1 vyššie.

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

 

2012

2013

2014

OP

Objem dumpingového dovozu z dotknutých krajín

3 395

3 877

4 508

4 340

Index (2012 = 100)

100

114

133

128

Trhový podiel dotknutých krajín (bez nedumpingového dovozu)

24,7 %

27,0 %

30,7 %

30,7 %

Index (2012 = 100)

100

110

124

124

Objem dovozu z ČĽR

2 686

2 759

3 248

3 238

Index (2012 = 100)

100

103

121

121

Podiel ČĽR na trhu

19,5 %

19,2 %

22,1 %

22,9 %

Index (2012 = 100)

100

99

113

117

Objem dumpingového dovozu z Taiwanu

709

1 118

1 260

1 102

Index (2012 = 100)

100

158

178

155

Trhový podiel Taiwanu (bez nedumpingového dovozu)

5,2 %

7,8 %

8,6 %

7,8 %

Index (2012 = 100)

100

151

167

151

Zdroj: Eurostat, overené vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(181)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

(182)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sa dovoz z dotknutých krajín v absolútnom vyjadrení výrazne zvýšil (o 28 %). Zodpovedajúci trhový podiel dumpingového dovozu do Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6 percentuálnych bodov.

4.3.3.   Ceny dovozu z dotknutých krajín a cenové podhodnotenie

(183)

Pokiaľ ide o vývoj dovozných cien, Komisia sa vzhľadom na absenciu alternatívneho zdroja musela pri stanovení priemerných cien dovozu spoliehať na údaje Eurostatu. Priemerná cena dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/t)

 

2012

2013

2014

OP

ČĽR

8 285

8 078

6 916

6 936

Index (2012 = 100)

100

98

83

84

Taiwan

7 543

5 189

4 653

5 840

Index (2012 = 100)

100

69

62

77

Zdroj: Eurostat.

(184)

Priemerné ceny čínskeho dumpingového dovozu klesli z 8 285 EUR/t v roku 2012 na 6 936 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia (2012 – OP) predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny čínskeho dumpingového dovozu približne 16 %. V tom istom období priemerné ceny taiwanského dumpingového dovozu klesli zo 7 543 EUR/t v roku 2012 na 5 840 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny taiwanského dumpingového dovozu približne 23 %.

(185)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia mala posúdiť účinok poklesu ceny niklu na cenu dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania, keďže vývoj ceny niklu je významným činiteľom ceny nehrdzavejúcej ocele. Hoci je pravda, že nikel je jedným z hlavných nákladových činiteľov výroby rúr (surovina dotknutého výrobku), neexistuje žiadny priamy vzťah s dotknutým výrobkom. Komisia okrem toho zistila, že cena dotknutého výrobku nie je vzájomne previazaná s cenou niklu (11). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(186)

Komisia posúdila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

a)

vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku od troch výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie upravené na úroveň cien zo závodu a

b)

zodpovedajúce vážené priemerné ceny CIF na hranici Únie podľa druhu výrobku dovezeného od spolupracujúcich výrobcov z dotknutých krajín prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi náklady po dovoze vo výške 2 % a dovozné clá vo výške 3,7 %.

(187)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami na základe skutočných nákladov, a po odpočítaní rabatov a zliav, ako ich uviedli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania.

(188)

Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingový dovoz z ČĽR a Taiwanu podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie o 59,4 %, resp. 76,1 %.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1.   Všeobecné poznámky

(189)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňa skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(190)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov a informácií uvedených v podnete a v príslušných prípadoch na základe štatistík Eurostatu, aby sa údaje týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch, ktoré boli riadne overené, od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(191)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(192)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(193)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2012

2013

2014

OP

Objem výroby

8 967

8 780

8 304

8 272

Index (2012 = 100)

100

98

93

92

Výrobná kapacita

22 779

21 194

21 163

19 721

Index (2012 = 100)

100

93

93

87

Využitie kapacity (%)

39

41

39

42

Index (2012 = 100)

100

105

100

106

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(194)

Objem výroby bol v rokoch 2012 – 2013 pomerne stabilný. Od roku 2013 po obdobie prešetrovania sa objem výroby výrobného odvetvia Únie znížil o 6 %. Počas posudzovaného obdobia došlo k celkovému zníženiu objemu výroby o 8 %.

(195)

Zároveň sa prudko znížila výrobná kapacita, a to o 13 %. To možno pripísať najmä zatvoreniu prevádzky jedného výrobcu z Únie a poklesu výroby ďalšieho výrobcu z Únie, čo viedlo k zníženiu výrobnej kapacity približne o 3 600 ton.

(196)

Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré odvetvie považuje za normálne. Ide však o teoretickú výrobnú kapacitu výrobného odvetvia Únie.

(197)

Využitie kapacity tohto konkrétneho výrobného odvetvia je zložité posúdiť, keďže sa môže líšiť v závislosti od druhu vybavenia a vyrábaného objemu. Jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa domnieval, že v minulosti sa dosiahlo využitie kapacity maximálne na úrovni 60 %. Vyššie uvedená teoretická výrobná kapacita je preto v porovnaní so skutočnou výrobnou kapacitou zjavne nadhodnotená.

(198)

Z toho vyplýva, že využitie kapacity zostávalo počas posudzovaného obdobia nízke, na úrovni približne 42 %. Vzhľadom na reštrukturalizáciu jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky a zatvorenie prevádzky jedného výrobcu z Únie sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia zvýšilo o tri percentuálne body. Nízkym využitím kapacity sa zhoršuje absorpcia fixných nákladov, čo je jednou z príčin nízkej ziskovosti výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

4.4.2.2.   Objem predaja a trhový podiel

(199)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii a jeho trhový podiel sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a trhový podiel

 

2012

2013

2014

OP

Objem predaja na trhu Únie v tonách

7 856

7 717

7 401

7 302

Index (2012 = 100)

100

95

91

89

Trhový podiel (%)

57,1

53,8

50,4

51,6

Index (2012 = 100)

100

94

88

90

Zdroj: Eurostat, podnet a overené vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(200)

Počas posudzovaného obdobia objem predaja výrobného odvetvia Únie celkovo klesol o 11 %, pričom spotreba v Únii sa zvýšila o 3 %. Objem predaja čínskych a taiwanských dumpingových výrobkov sa zvýšil o 945 ton (21 %, resp. 55 %), pričom spotreba v Únii sa zvýšila o 379 ton. V kontexte zvyšovania spotreby na trhu Únie sa zníženie predaja a trhového podielu výrobného odvetvia Únie zhoduje so zvýšením dovozu z dotknutých krajín. Z dôvodu sústavného tlaku dumpingového dovozu na ceny bolo výrobné odvetvie Únie navyše nútené znížiť výrobu s cieľom zabrániť predaju za stratové ceny.

4.4.2.3.   Zamestnanosť a produktivita

(201)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

 

2012

2013

2014

OP

Počet zamestnancov

581

526

532

484

Index (2012 = 100)

100

91

92

83

Produktivita (v tonách na zamestnanca) –

15,4

16,7

15,6

17,0

Index (2012 = 100)

100

108

101

110

Zdroj: Podnet a overené vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(202)

V súlade s poklesom výroby a predaja sa tiež pozorovalo výrazné zníženie miery zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie. Pristúpilo sa k prepúšťaniu s cieľom znížiť počet zamestnancov, čo predstavovalo zníženie pracovnej sily o 17 %. Preto je 10 %-né zvýšenie produktivity pracovnej sily výrobného odvetvia Únie merané ako ročný výstup na zamestnanca omnoho vyššie ako zvýšenie využitia kapacity o tri percentuálne body [pozri odôvodnenie (193)]. Z toho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa pokúšalo prispôsobiť meniacim sa trhovým podmienkam (zvyšovanie objemu dumpingového vývozu), aby zostalo konkurencieschopné.

4.4.2.4.   Zásoby

(203)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Zásoby

 

2012

2013

2014

OP

Konečné zásoby (v tonách)

2 191

1 850

2 002

1 697

Index (2012 = 100)

100

84

91

77

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (%)

24,4

21,1

24,1

20,6

Index (2012 = 100)

100

86

99

84

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(204)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob znížila o 23 %. Väčšinu druhov podobného výrobku, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie, je založených na konkrétnych objednávkach používateľov. Výrobné odvetvie však musí udržiavať aj zásoby rôznej škály výrobkov, aby dokázalo konkurovať rýchlym dodacím lehotám iných výrobcov. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby. Tento ukazovateľ zostal pomerne stabilný na úrovni približne 20 % – 24 % objemu výroby.

(205)

Dospelo sa k záveru, že zníženie výšky zásob bolo spôsobené najmä prísnejšími požiadavkami týkajúcimi sa prevádzkového kapitálu, ktoré uložilo vedenie výrobného odvetvia Únie.

4.4.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia

(206)

S výnimkou jedného malého taiwanského vývozcu boli všetky dumpingové rozpätia výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín zanedbateľný.

4.4.2.6.   Rast

(207)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 3 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 11 %. Bez ohľadu na toto zvýšenie spotreby výrobné odvetvie Únie stratilo trhový podiel. Trhový podiel dovozu z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia sa naopak zvýšil.

4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(208)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

 

2012

2013

2014

OP

Predajná cena

Index (2012 = 100)

100

95

96

95

Jednotkové výrobné náklady

Index (2012 = 100)

100

101

103

98

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky.

(209)

Táto tabuľka ukazuje vývoj jednotkovej predajnej ceny v Únii v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Priemerná jednotková predajná cena sa vyvíjala zhruba v súlade s vývojom výrobných nákladov. Od roku 2014 po obdobie prešetrovania došlo k zníženiu výrobných nákladov o 2 %, čo bolo ovplyvnené znížením ceny hlavnej suroviny, ale jednotková predajná cena sa znížila o 5 %.

(210)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia neprihliadala na všeobecnú situáciu na trhu. Došlo najmä k poklesu cien ropy, čím sa znížili výrobné náklady. Táto strana však nepredložila žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Predovšetkým zostalo nejasné, ako presne by sa pokles svetových cien ropy týkal výrobných nákladov tohto konkrétneho podobného výrobku. Analýza ujmy, ktorú vykonala Komisia, sa okrem toho týkala obdobia od roku 2012 po OP, v rámci ktorého sa prihliadalo na všetky suroviny vrátane energie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

4.4.3.2.   Náklady práce

(211)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2012

2013

2014

OP

Priemerné náklady práce na zamestnanca

Index (2012 = 100)

100

111

110

110

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky.

(212)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 10 %, čo je o niečo viac ako celkové zvýšenie cien v Únii v dôsledku inflácie. Táto skutočnosť by sa však mala vnímať v kontexte drastických škrtov v oblasti zamestnanosti, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach (201) a (202).

4.4.3.3.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál

(213)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2012

2013

2014

OP

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

Index (2012 = 100)

100

33

23

66

Index peňažného toku

(2012 = 100)

100

61

33

57

Investície

Index (2012 = 100)

100

178

128

122

Návratnosť investícií

Index (2012 = 100)

100

28

19

48

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky.

(214)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným odberateľom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(215)

Ziskovosť sa vyvíjala negatívne z [8 % – 10 %] v roku 2012 na [2 % – 4 %] v roku 2013 a 2014 a zlepšila sa počas OP, keď dosiahla [4 % – 6 %]. Počas posudzovaného obdobia spoločnosti zaradené do vzorky prišli o objem predaja a stratili trhový podiel a rozhodli sa sústrediť na segmenty s vysokou cenou, kde bol dumpingový dovoz menej prítomný. Táto stratégia im počas OP umožnila zvýšiť ziskovosť.

(216)

Preto kým v rokoch 2013 a 2014 spoločnosti zaradené do vzorky nedokázali presunúť zvýšenie výrobných nákladov na klientov, počas OP sa na ziskovosti spoločností zaradených do vzorky mohlo odraziť zníženie výrobných nákladov z dôvodu vyššieho využívania kapacity a menšieho konkurenčného tlaku v segmentoch trhu s vysokými cenami.

(217)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku zaznamenal klesajúci trend (–43 %), a to najmä v dôsledku zníženia zásob.

(218)

Návratnosť investícií sa v rokoch 2012 až 2014 znížila a obnovila sa počas OP v súlade s vývojom ziskovosti. Miera investícií výrobného odvetvia Únie sa od roku 2012 po obdobie prešetrovania zvýšila o 22 %. Toto zvýšenie o 22 % však treba vnímať vzhľadom na absolútne čísla. Miera investícií časti výrobného odvetvia Únie zaradenej do vzorky bola v roku 2012 menej ako jeden milión EUR a jeden milión dosiahla počas OP, najmä pokiaľ ide o výdavky týkajúce sa bežnej údržby a bezpečnostného vybavenia.

(219)

Viacero strán tvrdilo, že pokles ziskovosti od roku 2012 do roku 2013 by sa mal vykladať vzhľadom na podstatné zvýšenie investícií vo výrobnom odvetví Únie. Tieto strany pripomenuli, že investície sa v rokoch 2012 – 2013 zvýšili o 78 %. Po druhom poskytnutí informácií tieto strany zopakovali svoje tvrdenie a uviedli, že zvýšenie o 78 % by sa malo považovať za „obrovský“ investičný výdavok.

(220)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že výrobcovia z Únie neinvestovali s cieľom zlepšiť svoj výrobný postup, ale investovali do povinného bezpečnostného vybavenia a údržby, ako bolo uvedené vyššie. Hoci investície sa skutočne zvýšili, zároveň sa zásadne znížila návratnosť investícií. Investície by sa okrem toho mali porovnať s celkovým predajom podobného výrobku a dotknuté investície predstavovali len 2 % – 4 % celkového predaja podobného výrobku. Investície sú napokon len jedným z ukazovateľov ujmy a nemali by sa analyzovať izolovane.

5.   ZÁVER TÝKAJÚCI SA UJMY

(221)

Dospelo sa k záveru, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia nepriaznivý trend. Najmä ukazovatele ujmy týkajúce sa výroby a trhového podielu výrobcov z Únie odhaľujú závažné ťažkosti výrobného odvetvia Únie, ako aj existenciu sústavného podhodnocovania. Jediný priaznivý ukazovateľ, čiže mierne zvýšenie ziskovosti počas OP, sa dosiahol na úkor objemu predaja a trhového podielu presunom do segmentu s vysokými cenami. Nemusí ísť o trvalý stav, ak dumpingový vývoz vstúpi aj do segmentov s vysokými cenami. Z posúdenia všetkých makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov preto vyplýva celkový nepriaznivý trend. Preto je možné dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

6.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(222)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť zároveň poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu.

(223)

Týmito faktormi sú: dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja, nízke využitie kapacity výrobného odvetvia Únie a nedumpingový dovoz z Taiwanu.

6.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(224)

Predajné ceny vyvážajúcich výrobcov klesli v priemere z 8 129 EUR/t v roku 2012 na 6 658 EUR/t počas obdobia prešetrovania (–18,1 %). Sústavným znižovaním jednotkovej predajnej ceny počas posudzovaného obdobia dokázali vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín výrazne zvýšiť svoj trhový podiel v období od roku 2012 (24,7 %) do obdobia prešetrovania (30,7 %).

(225)

Od roku 2012 malo sústavné zvyšovanie dovozu z dotknutých krajín za ceny, ktorými sa podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, zjavný nepriaznivý vplyv na finančnú výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie v skutočnosti znižovalo náklady znižovaním zamestnanosti a zatváraním prevádzok, objem dumpingového vývozu sa zvyšoval pri sústavne sa znižujúcich cenách, čo prinútilo výrobné odvetvie Únie k zníženiu objemu predaja. Výrobné odvetvie Únie preto stratilo trhový podiel a nedokázalo využiť výhodu zvyšujúcej sa spotreby.

(226)

Vzhľadom na jasne stanovenú časovú zhodu medzi sústavne sa zvyšujúcou úrovňou dumpingového dovozu za nepretržite klesajúce ceny na jednej strane a stratou objemu predaja výrobného odvetvia Únie na strane druhej, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz je zodpovedný za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(227)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie predajných cien vyvážajúcich výrobcov sa vysvetľuje poklesom ceny niklu. Ako je však vysvetlené vyššie v odôvodnení (185), neexistuje žiadny priamy vzťah medzi cenou niklu a vývoznými cenami. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(228)

Viacero strán tvrdilo, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemožno pripísať dumpingovému dovozu z dotknutých krajín, keďže v posudzovanom období znížil ceny len jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky a ostatní výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dokázali udržať svoje predajné ceny. Toto tvrdenie sa zamieta z týchto dôvodov. Štatistiky v rámci EÚ nie sú v tomto prípade spoľahlivé, keďže nezahŕňajú len dotknutý výrobok, ale aj ďalší druh príslušenstva. Výrobné odvetvie Únie okrem toho v posudzovanom období síce výrazne nepokleslo (–5 %), avšak na úkor svojho objemu predaja, ktorý sa znížil o 11 %, ako aj svojho trhového podielu, ktorý sa v tom istom období znížil o 5,5 %.

(229)

Po druhom poskytnutí informácií zainteresované strany tvrdili, že v protiklade s tvrdením Komisie v odôvodnení (228) údaje uvedené v Eurostate svedčia o cenovom správaní výrobcov z Únie, a preto je správne tvrdiť, že ceny výrobcov z Únie zostali počas posudzovaného obdobia stabilné. V tejto súvislosti Komisia pripomína nasledujúce skutočnosti. Ako bolo vysvetlené vyššie, vymedzenie príslušného číselného znaku KN je širšie než vymedzenie dotknutého výrobku a podobného výrobku [pozri odôvodnenie (158)]. Tieto zainteresované strany sa okrem toho mýlia, keď tvrdia, že výrobcovia z Únie vyrábajú len podobný výrobok, ktorý patrí pod tieto dva číselné znaky KN. Výrobné odvetvie Únie v skutočnosti vyrába aj výrobky, ktoré nepatria do vymedzenia výrobku tohto nariadenia a patria pod tieto dva číselné znaky KN. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(230)

Keďže neboli vznesené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila, že dumpingový vývoz dotknutého výrobku spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

6.2.   Účinok iných faktorov

6.2.1.   Dovoz z tretích krajín

(231)

Objem dovozu z tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Objem dovozu z iných krajín (v tonách) a trhový podiel

 

2012

2013

2014

OP

Objem dovozu z tretích krajín

2 515

2 755

2 762

2 503

Index (2012 = 100)

100

110

110

100

Trhový podiel (%)

18,3

19,2

18,8

17,7

Objem dovozu zo Švajčiarska

1 217

1 340

1 476

1 503

Index (2012 = 100)

100

110

121

123

Trhový podiel (%)

8,8

9,3

10,1

10,6

Objem dovozu z Brazílie

339

350

229

278

Index (2012 = 100)

100

103

68

82

Trhový podiel (%)

2,5

2,4

1,6

2,0

Objem dovozu z Indie

120

146

204

201

Index (2012 = 100)

100

121

169

167

Trhový podiel (%)

0,9

1,0

1,4

1,4

Objem dovozu z Malajzie

195

322

297

314

Index (2012 = 100)

100

165

152

161

Trhový podiel (%)

1,4

2,2

2,0

2,2

Objem dovozu z iných tretích krajín

642

595

554

205

Index (2012 = 100)

100

93

86

32

Trhový podiel (%)

4,7

4,2

3,8

1,5

Zdroj: Eurostat, podnet a overené vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(232)

Najväčším vývozcom dotknutého výrobku do Únie po ČĽR je Švajčiarsko s trhovým podielom 10 % v porovnaní s podielom ČĽR a Taiwanu na úrovni 30,7 %. Ceny tohto dovozu boli podobné ako ceny výrobného odvetvia Únie, t. j. 10 300 EUR/t.

(233)

Objem a trhový podiel dovozu s pôvodom vo všetkých ostatných krajinách bol počas posudzovaného obdobia stabilný, t. j. približne 2 500 ton a 37 %. Preto je možné dospieť k záveru, že vplyv tohto dovozu nenarušil príčinnú súvislosť medzi čínskym/taiwanským dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(234)

Viacero zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia mala analyzovať cenový účinok dovozu s pôvodom v Indii. Po druhom poskytnutí informácií bolo toto tvrdenie zopakované a strany ďalej tvrdili, že priemerné indické ceny počas posudzovaného obdobia voľne klesali. Komisia zistila, že indický dovoz má trhový podiel na úrovni 1,4 %. Priemerná cena podobného výrobku s pôvodom v Indii bola počas obdobia prešetrovania približne 9 500 EUR/t. Hoci je pravda, že priemerná cena výrobku s pôvodom v Indii sa znížila z približne 13 700 EUR/t v roku 2012 na približne 9 500 EUR/t počas OP, stále bola o 27 % vyššia ako priemerná cena dotknutého výrobku s pôvodom v Číne a o 61 % vyššia v porovnaní s taiwanskými cenami. Tento dovoz preto nenarušil príčinnú súvislosť.

(235)

Viacero zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia mala analyzovať dovoz podobného výrobku z Ruska. Naopak, navrhovateľ tvrdil, že na tento dovoz sa pri analýze príčinnej súvislosti nemá prihliadať, keďže výrobky nahlásené pod číselnými znakmi KN nie sú podobnými výrobkami.

(236)

Komisia zistila, že dovozné ceny Ruska, uvádzané Eurostatom pre príslušné číselné znaky KN, boli počas obdobia prešetrovania na úrovni okolo 1 000 EUR/t. Ruský dovoz sa preto týka iného výrobku, ktorý je v porovnaní s čínskym dovozom viac než sedemkrát lacnejší. Tento dovoz sa preto z hľadiska analýzy príčinnej súvislosti považoval za bezpredmetný.

(237)

Po druhom poskytnutí informácií viaceré zainteresované strany tvrdili, že účinok dovozu s pôvodom v Rusku a Indii by sa mal posudzovať súhrnne. Ako sa uvádza v odôvodnení (236) vyššie, na vývoz s pôvodom v Rusku sa pri analýze príčinnej súvislosti neprihliadalo, pretože Komisia zistila, že na výrobky s pôvodom v Rusku sa nevzťahuje vymedzenie dotknutého výrobku, a preto nie sú predmetom tohto prešetrovania. Z tohto dôvodu nemožno tento dovoz súhrnne posudzovať s vývozom s pôvodom v Indii. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

6.2.2.   Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozného predaja

(238)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Výkonnosť v oblasti vývozu

 

2012

2013

2014

OP

Objem vývozu neprepojeným zákazníkom

645

553

530

596

Index (2012 = 100)

100

86

82

92

Priemerná cena (EUR/t)

13 567

12 386

11 890

11 619

Index (2012 = 100)

100

91

88

86

Zdroj: Overené vyplnené dotazníky.

(239)

Podľa údajov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vývozné ceny v posudzovanom období znížili o 14 % a objem vývozu neprepojeným zákazníkom v tretích krajinách sa znížil o menej ako 1 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie. Strata, ktorú utrpeli počas OP, však nebola významná a predstavovala menej ako 0,8 % celkového obratu výrobného odvetvia Únie.

(240)

Preto je možné vysloviť záver, že vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie nenarúša príčinnú súvislosť.

6.2.3.   Nízke využitie kapacity výrobného odvetvia Únie

(241)

Vzhľadom na nízke využitie kapacity spoločností zaradených do vzorky počas posudzovaného obdobia Komisia prešetrovala aj to, či nadmerná kapacita mohla prispieť k ujme, či dokonca narušiť príčinnú súvislosť. Komisia sa v tejto fáze domnieva, že to tak nie je. Po prvé, ako bolo vysvetlené v odôvodnení (197), spoločnosti musia mať významnú teoretickú kapacitu, aby dokázali vyhovieť všetkým požiadavkám zákazníkov, úplné využitie tejto teoretickej kapacity však nie je reálne. Po druhé, výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2012 ziskové pri nízkej miere využitia kapacity, z čoho vyplýva, že ujmu nespôsobuje nadmerná kapacita. Preto sa dospelo k záveru, že vplyv takéhoto nízkeho využitia kapacity je nepodstatný, a preto nemohol narušiť príčinnú súvislosť.

6.2.4.   Nedumpingový dovoz z Taiwanu

(242)

Objem nedumpingového dovozu počas OP bol bezvýznamný, na úrovni 300 kg v porovnaní s celkovou spotrebou Únie na úrovni 14 145 ton. Preto sa dospelo k záveru, že vplyv takéhoto dovozu na výrobné odvetvie Únie je nepodstatný, a preto nemohol narušiť príčinnú súvislosť.

6.3.   Záver o príčinnej súvislosti

(243)

Stanovila sa príčinná súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobcom z Únie a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(244)

Značný tlak ceny a objemu vyvíjaný na výrobné odvetvie Únie prostredníctvom rastúceho dumpingového dovozu z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia neumožnil výrobnému odvetviu Únie využiť výhody pomalého oživenia trhu EÚ. Z vyššie uvedenej analýzy ukazovateľov ujmy vyplýva, že hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie ako celku ovplyvnil rastúci dumpingový dovoz za nízke ceny z ČĽR a Taiwanu, ktorý podhodnocoval ceny Únie. Čínskym a taiwanským vývozcom sa podarilo získať významný trhový podiel (30,7 % počas OP v porovnaní s trhovým podielom 24,7 % v roku 2012) na úkor výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie stratilo od roku 2012 do OP 5,5 percentuálneho bodu svojho trhového podielu a 11 % objemu predaja, pričom spotreba na trhu Únie sa zvýšila.

(245)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Zistilo sa, že ostatné identifikované faktory, t. j. dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja, nízke využitie kapacity výrobného odvetvia Únie a nedumpingový dovoz z Taiwanu, nenarúšajú príčinnú súvislosť. Záver Komisie sa nelíšil ani v prípade posúdenia ich spoločného účinku: pri neexistencii dumpingového dovozu by výrobné odvetvie Únie nebolo nepriaznivo ovplyvnené v takom významnom rozsahu. Predovšetkým by trhový podiel neklesol na takú úroveň a dosiahla by sa primeraná ziskovosť.

(246)

Komisia na základe uvedeného dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a že ostatné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť.

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(247)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu existuje presvedčivý dôvod na vyslovenie záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia únie

(248)

Výrobné odvetvie Únie je rozmiestnené v 10 členských štátoch (Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko) a priamo zamestnáva približne 500 zamestnancov vo vzťahu k príslušenstvu na rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele používanému na zváranie na tupo.

(249)

Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza vyššie pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo zhoršenie situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(250)

Očakáva sa, že uložením konečných antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie a umožní sa obnova výrobného odvetvia Únie. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úroveň, ktorá sa považuje za nevyhnutnú pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie. Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z dotknutých krajín. Pripomína sa, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia negatívny trend.

(251)

Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a trhového podielu výrobcov z Únie. Uloženie opatrenia je preto dôležité na vrátenie trhu na nedumpingovú úroveň a úroveň nespôsobujúcu ujmu a na to, aby všetci výrobcovia mohli pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Naopak, pri neexistencii opatrení by bolo veľmi pravdepodobné ďalšie zhoršovanie hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(252)

Po tvrdení uvedenom v odôvodnení 35 Komisia danú žiadosť overila (vrátane overenia na mieste v sídle výrobného odvetvia Únie). Komisia dospela k záveru, že na rozdiel od predloženého tvrdenia: i) výrobky dovážané v rámci programu pasívneho zušľachťovania priamo konkurujú iným výrobkom výrobcov z Únie; ii) uložené clo, ktoré je clom vo výške 41,9 % platným pre tohto čínskeho výrobcu, s ktorým má spoločnosť z EÚ dohodu o pasívnom zušľachťovaní, by malo mať len mierny finančný vplyv (10 % – 15 %) na príjem toho výrobcu z Únie, ktorý vzniká v rámci činností pasívneho zušľachťovania; iii) životaschopnosť činnosti pasívneho zušľachťovania tohto výrobcu z Únie by nemala byť uložením opatrení ohrozená a počet zamestnancov by sa preto nemal znížiť, a účel fondov EÚ by nemal byť ohrozený. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Komisia tiež v tejto súvislosti pripomína, že v Colnom kódexe Únie sa predpokladá, že clá na ochranu obchodu sa spravidla uplatňujú na programy pasívneho zušľachťovania, ak operáciou vykonávanou mimo Únie vzniká nepreferenčný pôvod tovaru, čo je zrejme tento prípad. Žiadne clo by sa naopak neuplatňovalo v prípade a v rozsahu, v akom nepreferenčným pôvodom tovaru zostáva Únia.

(253)

Dospelo sa k záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. Uloženie antidumpingových opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zotaviť sa z účinkov zisteného dumpingu spôsobujúceho ujmu.

7.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(254)

Ako bolo uvedené v odôvodnení (18), podrobné informácie týkajúce sa vplyvu antidumpingových ciel predložil len jeden dovozca. Tento dovozca sa domnieval, že prvým účinkom bude zvýšenie ceny s nepriaznivým vplyvom na jeho výkonnosť z hľadiska dodacej lehoty a konkurencieschopnosti. Tento dovozca ďalej tvrdil, že by sa začal viac sústreďovať na iné krajiny vyrábajúce príslušenstvo, t. j. na Malajziu, Vietnam a Kóreu. Proces výberu nových partnerov inde by však stál čas a peniaze. Okrem toho by to prinieslo narušenie výšky jeho zásob a kvality výrobkov, čo by zasa malo nepriaznivý dosah na kvalitu služby poskytovanej zákazníkom.

(255)

Zistilo sa však, že dovozcovia dokážu prejsť na iné zdroje dodávok, nepriaznivý dosah opatrení preto možno zmierniť.

(256)

Po konečnom poskytnutí informácií jedna zainteresovaná strana toto zistenie spochybnila. Tvrdila, že výrobcovia z Únie nebudú schopní uspokojiť trh Únie. Navyše existujúci výrobcovia príslušenstva so sídlom napríklad v Malajzii a Thajsku by neboli schopní zabezpečiť množstvo a kvalitu na uspokojenie dovozcov z Únie.

(257)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Výrobcovia z Únie v súčasnosti fungujú pri priemernom využití svojej kapacity na úrovni 42 %. Preto je pravdepodobné, že budú schopní zvýšiť výrobu a dodávať na trh Únie viac ako dnes. Príslušenstvo sa okrem toho vyrába aj vo viacerých ďalších tretích krajinách, ako sú India, Malajzia, Thajsko, Kórea či Japonsko. Komisia sa preto domnieva, že neexistuje žiadne riziko nedostatku tohto výrobku na trhu Únie.

(258)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení nebude mať zásadne nepriaznivé účinky na dovozcov.

7.3.   Záujem používateľov

(259)

Používatelia dotknutého výrobku a podobného výrobku pochádzajú z rôznych priemyselných odvetví. Kľúčovým faktorom pre používateľov je dostupnosť výrobku v požadovanom množstve a požadovanej kvalite.

(260)

Keďže pri prešetrovaní spolupracoval len jeden používateľ, Komisia nemohla kvantifikovať vplyv opatrenia na používateľov všeobecne. Podľa odpovede tohto spolupracujúceho používateľa však bude vplyv akýchkoľvek antidumpingových opatrení na náklady tejto spoločnosti bezvýznamný (menej ako 1 % jej obratu). Výrobné odvetvie EÚ má v každom prípade kapacitu uspokojiť dopyt a existujú tiež ďalšie tretie krajiny, ktoré môžu dodávať do EÚ, ak prevládnu spravodlivé podmienky.

(261)

Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení nebude mať zásadný vplyv na používateľov.

7.4.   Záver týkajúci sa záujmu únie

(262)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu opatrení na dovoz dotknutého výrobku z dotknutých krajín.

(263)

Akékoľvek nepriaznivé účinky na neprepojených dovozcov a používateľov zmierňuje dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok.

(264)

Pri zohľadnení celkového vplyvu antidumpingových opatrení na trh Únie sa okrem toho zdá, že pozitívne účinky, najmä na výrobné odvetvie Únie, prevažujú nad potenciálnymi negatívnymi vplyvmi na iné záujmové skupiny.

8.   KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(265)

Na základe záverov Komisie o dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujme Únie by sa mali uložiť konečné opatrenia, aby sa umožnilo zotavenie výrobného odvetvia Únie z ujmy, ktorú spôsobuje dumpingový dovoz.

8.1.   Úroveň na odstránenie ujmy (rozpätie ujmy)

(266)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(267)

Ujma by bola odstránená, keby bolo výrobné odvetvie Únie schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno vo výrobnom odvetví tohto typu primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu.

(268)

Na určenie cieľového zisku Komisia zohľadnila zisk z neprepojeného predaja, ktorý sa používa na účel určenia úrovne odstránenia ujmy.

(269)

Cieľové ziskové rozpätie sa predbežne stanovilo na [7 % – 12 %] v súlade so ziskom dosiahnutým v roku 2012 v rámci neprepojeného predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Hoci čínsky a taiwanský dovoz už bol na trhu Únie prítomný, v roku 2012 sa ceny dumpingového dovozu ešte podstatne neznížili. Komisia preto považuje ziskovosť dosiahnutú v roku 2012 za ziskovosť dosiahnutú za normálnych trhových podmienok.

(270)

Komisia vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá výrobnému odvetviu Únie nespôsobí ujmu, pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške [7 % – 12 %] k výrobným nákladom výrobcov z Únie zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania. Výrobné náklady, ktoré uviedol jeden z troch výrobcov z Únie, sa prepočítali na základe štandardných nákladov (náklady na suroviny plus náklady na premenu plus predajné, všeobecné a administratívne náklady), keďže skutočné náklady neboli reprezentatívne vzhľadom na veľmi nízke množstvo vyrábané pre určité číselné kódy výrobku, ktorý sa predával počas OP.

(271)

Komisia stanovila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, náležite upravenej o dovozné náklady a clo, ktorá sa stanovila na účely výpočtu podhodnocovania ceny, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(272)

Na základe toho rozpätie predaja pod cenu siaha od 75,4 % po 127,1 % pri porovnaní čínskych cien CIF s cenami zo závodu výrobného odvetvia Únie a od 104,4 % po 110,0 % pri porovnaní taiwanských cien CIF s cenami zo závodu výrobného odvetvia Únie.

(273)

Po konečnom poskytnutí informácií viacero strán požiadalo o podrobnejší výpočet ujmy. Komisia zastávala názor, že všetky zainteresované strany už dostali podrobný výpočet ujmy. Komisia dodržala svoje štandardné postupy na sprístupnenie všetkých príslušných zistení s riadnym prihliadnutím na dôvernosť zdrojových údajov.

(274)

Viacero strán tvrdilo, že je neprimerané založiť cenu nespôsobujúcu ujmu na výrobných nákladoch troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že ich výrobné náklady sú reprezentatívne na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Tieto strany nevysvetlili, prečo by sa Komisia mala v tomto konkrétnom prípade odchýliť od svojho normálneho postupu využívania výrobných nákladov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Okrem toho v rozpore s týmto tvrdením sa na základe prešetrovania stanovilo, že výrobné náklady troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sú skutočne reprezentatívne z hľadiska výrobného odvetvia Únie. Komisia počas prešetrovania nezistila žiadnu otázku či problém, z ktorých by vyplynulo, že výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky neboli z hľadiska podobného výrobku reprezentatívne.

(275)

Zainteresované strany ďalej tvrdili, že výpočet rozpätia predaja pod cenu je chybný, keďže zo štatistík vyplýva, že priemerná cena jedného z troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky je výrazne vyššia ako u ostatných. Hoci Komisia uznáva skutočnosť, že ceny jedného z výrobcov z Únie sú vyššie ako u ostatných, pripomenula, že analýza cien na úrovni číselných znakov KN je zavádzajúca, keďže nezohľadňuje základný mix výrobkov a skutočnosť, že určité výrobky boli z vymedzenia výrobku vylúčené. Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, výpočet predaja pod cenu sa vykonal na základe výrobných nákladov podľa druhu výrobku. Preto sa použili len výrobné náklady zodpovedajúcich druhov výrobku.

(276)

Okrem toho, ak by aj Komisia mala odstrániť údaje o nákladoch tohto konkrétneho výrobcu z Únie a použila by len údaje ostatných výrobcov z Únie zaradených do vzorky, výsledky by boli v rovnakej škále. Rozpätia predaja pod cenu založené na tejto metodike sú v rozsahu od 60 % do 95 % pri porovnaní čínskych cien CIF s cieľovými cenami zo závodu výrobného odvetvia Únie. Uznanie tohto tvrdenia by však nemalo žiadny účinok na konečné opatrenia. Navyše by znamenalo porovnávanie druhov výrobku založených na úplne odlišnej surovine. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(277)

Viacero strán tvrdilo, že použitie štandardných nákladov namiesto skutočných nákladov viedlo k skreslenej cieľovej cene, keďže sa neprihliadalo na viacero vlastností výrobku. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že nezohľadnila výrobné náklady, ktoré uviedol jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky, pretože – v rozpore s tvrdením zainteresovaných strán – použitie skutočných výrobných nákladov by viedlo k skreslenému výsledku. Použitím metodiky štandardných nákladov mohla Komisia odstrániť skreslenie spôsobené nereprezentatívne nízkym množstvom. Komisia preto potvrdila vhodnosť použitej metodiky.

(278)

Viacero strán tvrdilo, že metodika použitá na výpočet predaja pod cenu by sa mala uplatniť rovnakým spôsobom, čiže pre dotknutý výrobok a podobný výrobok by sa mala použiť rovnaká skupina druhov výrobku. Komisia uznala nedostatky pôvodne použitej metodiky a revidovala podľa toho výpočet predaja pod cenu. Komisia konštatovala, že táto zmena mala vplyv len na druhy výrobku, pri ktorých sa ako surovina používajú bezšvové rúry a rúrky, a týkala sa len tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí používajú uvedenú surovinu. Nové rozpätia predaja pod cenu preto siahajú od 75,7 % po 112,2 % pri porovnaní čínskych cien CIF s cieľovými cenami zo závodu výrobného odvetvia Únie.

(279)

Po druhom poskytnutí informácií viacero zainteresovaných strán tvrdilo, že bolo neprimerané porovnať cenu vyvážajúcich výrobcov s cieľovou cenou stanovenou na základe triedy materiálu pre príslušenstvo vyrábané z bezšvových rúr. Tieto strany navyše zopakovali, že cieľová cena by sa mala stanoviť pre každý druh výrobku a nie pre každú triedu materiálu.

(280)

Komisia uvádza, že sa pokúsila vykonať výpočet podľa požiadavky zainteresovaných strán, t. j. na základe analýzy podľa jednotlivých číselných kódov výrobku. Zistila však, že výsledky boli pri určitých číselných kódoch výrobku nespoľahlivé vzhľadom na výrazne rozdielne množstvá dovážané do Únie a vyrábané výrobcami z Únie. Komisia preto dospela k záveru, že metodika opísaná v odôvodneniach (270) a (271) je vhodnejšia, a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(281)

Keďže neexistovali žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila rozpätia predaja pod cenu týkajúce sa Taiwanu tak, ako boli uvedené v odôvodnení (272) vyššie.

8.2.   Konečné opatrenia

(282)

Na základe uvedených skutočností sú konečné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

Spoločnosť

Rozpätie ujmy (v %)

Dumpingové rozpätie (v %)

Sadzba konečného antidumpingového cla (v %)

Taiwan

King Lai Hygienic Materials Co., Ltd.

0,0

0,0

Ta Chen Stainless Pipes Co., Ltd.

104,4

5,1

5,1

Zostatkové clo

110,0

12,1

12,1

Čínska ľudová republika

Zhejiang Good Fittings Co., Ltd

112,2

55,3

55,3

Zhejiang Jndia Pipeline Industry Co., Ltd.

105,9

48,9

48,9

Suzhou Yuli Pipeline Industry Co., Ltd. (*2)

75,7

30,7

30,7

Jiangsu Judd Pipeline Industry Co., Ltd. (*2)

75,7

30,7

30,7

Vážený priemer (*3)

93,1

41,9

41,9

Zostatkové clo (*4)

127,1

64,9

64,9

(283)

Sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby cla sa vzťahujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách a vyrábaného uvedenými subjektmi. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(284)

Spoločnosť môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla, ak zmení názov svojho subjektu alebo zriadi nový výrobný či obchodný subjekt. Žiadosť sa musí zaslať Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie vrátane informácií o zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, o predaji na domácom trhu a predaji na vývoz v súvislosti napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobného alebo obchodného subjektu. Komisia v odôvodnených prípadoch aktualizuje zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby antidumpingového cla.

(285)

Na minimalizáciu rizika obchádzania týchto opatrení z dôvodu rozdielov medzi colnými sadzbami je potrebné prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý bude dovezený bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“.

(286)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

9.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(287)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzvala zainteresované strany, aby v rámci stanovenej lehoty predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(288)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Konečné antidumpingové clo sa ukladá na dovoz príslušenstva na rúry a rúrky používaného na zváranie na tupo, vyrobeného z tried austenitickej nehrdzavejúcej ocele, ktoré zodpovedá typom 304, 304L, 316, 316L, 316Ti, 321 a 321H podľa normy AISI a ich ekvivalentom v iných normách, s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a s hrúbkou steny 16 mm alebo menej, s priemernou drsnosťou (Ra) povrchovej úpravy najmenej 0,8 mikrometra, bez prírub, tiež dokončeného, s pôvodom v ČĽR a na Taiwane. Výrobok patrí pod číselné znaky KN ex 7307 23 10 a ex 7307 23 90 (kódy TARIC 7307231015, 7307231025, 7307239015, 7307239025).

2.   Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľného na výrobok opísaný v odseku 1 a vyrábaný ďalej uvedenými spoločnosťami sú takéto:

Spoločnosť

Sadzba konečného antidumpingového cla (v %)

Doplnkový kód TARIC

Taiwan

King Lai Hygienic Materials Co., Ltd.

0,0

C175

Ta Chen Stainless Pipes Co., Ltd.

5,1

C176

Všetky ostatné spoločnosti

12,1

C999

Čínska ľudová republika

Zhejiang Good Fittings Co., Ltd.

55,3

C177

Zhejiang Jndia Pipeline Industry Co., Ltd.

48,9

C178

Suzhou Yuli Pipeline Industry Co., Ltd.

30,7

C179

Jiangsu Judd Pipeline Industry Co., Ltd.

30,7

C180

Všetky ostatné spolupracujúce spoločnosti:

ALFA Laval Flow Equipment (Kunshan) Co., Ltd.

41,9

C182

Kunshan Kinglai Hygienic Materials Co., Ltd.

41,9

C184

Wifang Huoda Pipe Fittings Manufacture Co., Ltd.

41,9

C186

Yada Piping Solutions Co., Ltd.

41,9

C187

Jiangsu Huayang Metal Pipes Co., Ltd.

41,9

C188

Všetky ostatné spoločnosti

64,9

C999

3.   Ak ktorýkoľvek vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike poskytne Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

a)

počas obdobia prešetrovania (od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015) nevyvážal do Únie výrobok opísaný v článku 1 ods. 1;

b)

nie je prepojený so žiadnym z vývozcov alebo výrobcov v Čínskej ľudovej republike, ktorí podliehajú opatreniam uloženým týmto nariadením a

c)

skutočne vyvážal do Únie dotknutý výrobok po období prešetrovania alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok na vývoz významného množstva do Únie, tabuľka v článku 1 ods. 2 sa môže zmeniť pridaním nového vyvážajúceho výrobcu k spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky, na ktoré sa preto vzťahuje vážený priemer colnej sadzby pre spoločnosti zaradené do vzorky.

4.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. januára 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51).

(3)  Ú. v. EÚ C 357, 29.10.2015, s. 5.

(4)  Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. septembra 2015, vec C-511/13 P, Philips Lighting Poland S.A., Philips Lighting BV/Rada Európskej únie, Hangzhou Duralamp Electronics Co., Ltd, GE Hungary Ipari és Kereskedelmi Zrt. (GE Hungary Zrt.), Osram GmbH, Európska komisia.

(5)  Rozhodnutie Komisie 2013/440/EÚ z 20. augusta 2013 o ukončení antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu príslušenstva na rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele používaného na zváranie na tupo, tiež dokončeného, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 223, 21.8.2013, s. 13).

(6)  EÚ/India Posteľná bielizeň (vec AB-2000-13) v bode 76: „…z použitia výrazu „vážený priemer“ v spojení s použitím slov „sumy“ a „vývozcovia alebo výrobcovia“ v množnom čísle v znení článku 2.2.2 bod ii) [antidumpingovej dohody WTO] jasne vyplýva použitie údajov od viac ako jedného vývozcu alebo výrobcu. Dospeli sme k záveru, že metódu na výpočet výšky predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a zisku uvedenú v tomto ustanovení možno použiť, len ak sú k dispozícii údaje týkajúce sa viac ako jedného vývozcu alebo výrobcu.“

(7)  Článok 215, Správa Odvolacieho orgánu, EÚ – Konečné antidumpingové opatrenia uložené na určité spojovacie materiály zo železa alebo z ocele z Číny, WT/DS397/AB/RW.

(8)  Treba tiež uviesť, že ceny v čínskom odvetví ocele sú samy osebe skreslené vzhľadom na činnosť štátnych podnikov a rôzne programy subvencií. Pozri okrem iného Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe, COM(2016) 155 final; Subsidies to Chinese Industry: State Capitalism, Business Strategy and Trade Policy (Subvencie pre čínsky priemysel: Štátny kapitalizmus, obchodná stratégia a obchodná politika), Usha C. V. Haley a George T. Haley, Oxford University Press, USA, 25. apríl 2013.

(9)  Túto metódu prijal Všeobecný súd vo svojom rozsudku zo 16. decembra 2011 vo veci T-423/09, Dashiqiao/Rada, ECLI:EU:T:2011:764, body 34 až 50.

(*1)  súčasť skupiny Yuli-Judd Group

(10)  Z porovnania podobných druhov výrobku predávaných čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a taiwanskými vyvážajúcimi výrobcami, čiže 45 druhov výrobku, vyplýva, že priemerná cena bezšvového čínskeho príslušenstva je približne o 15 % vyššia v porovnaní s priemernou cenou zváraného taiwanského príslušenstva. Vzhľadom na omnoho vyššiu kvalitu bezšvovej ocele a vplyv tejto kvality na rozhodnutie o kúpe si preto výrobky konkurujú, a to aj pri uplatnení skúšky založenej na práve hospodárskej súťaže.

(11)  Informácie získate na webovom sídle londýnskej burzy kovov, https://www.lme.com/en-gb/metals/non-ferrous/nickel/.

(*2)  Súčasť skupiny Yuli-Judd Group.

(*3)  Uplatní sa na spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky: ALFA Laval Flow Equipment (Kunshan) Co., Ltd., Kunshan Kinglai Hygienic Materials Co.,Ltd., Wifang Huoda Pipe Fittings Manufacture Co., Ltd., Yada Piping Solutions Co., Ltd., Jiangsu Huayang Metal Pipes Co., Ltd.

(*4)  Uplatní sa na nespolupracujúce spoločnosti a Shanghai Max Fittings Co., Ltd. (pôvodne spoločnosť zaradená do vzorky, ktorá zrušila spoluprácu).