19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/751

z 29. apríla 2015

o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Fragmentácia vnútorného trhu má škodlivý vplyv na konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest v Únii. Odstránenie priamych a nepriamych prekážok brániacich správnemu fungovaniu a dokončeniu integrovaného trhu s elektronickými platbami, bez rozlišovania medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami, je nevyhnutným predpokladom správneho fungovania vnútorného trhu.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (4) sa zaistil právny základ pre vytvorenie vnútorného trhu pre platby v rámci celej Únie, keďže sa podstatne zjednodušila činnosť poskytovateľov platobných služieb vytvorením jednotných pravidiel, pokiaľ ide o poskytovanie platobných služieb.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (5) sa stanovila zásada, že poplatky hradené používateľmi za cezhraničnú platbu v eurách sú rovnaké ako za príslušnú platbu v rámci členského štátu vrátane platobných transakcií viazaných na kartu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (6) sa stanovili pravidlá fungovania úhrad a inkás v eurách na vnútornom trhu, z jeho rozsahu pôsobnosti sa však vylúčili platobné transakcie viazané na kartu.

(5)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (7) je harmonizovať určité pravidlá zmlúv uzatváraných medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi vrátane pravidiel týkajúcich sa poplatkov za používanie platobných prostriedkov, na základe ktorých sú členské štáty povinné zakázať obchodníkom, aby účtovali spotrebiteľom za použitie daného platobného prostriedku poplatky, ktoré prevyšujú náklady, ktoré znáša obchodník, na použitie daného platobného prostriedku.

(6)

Bezpečné, efektívne, konkurencieschopné a inovatívne elektronické platby sú nevyhnutné, ak majú spotrebitelia, obchodníci a spoločnosti plne využívať výhody vnútorného trhu, obzvlášť keďže sa vo svete čoraz viac využíva elektronický obchod.

(7)

Niektoré členské štáty vydali alebo pripravujú právne predpisy na priame či nepriame regulovanie výmenných poplatkov, ktoré upravujú viacero otázok vrátane stropov výmenných poplatkov na rôznych úrovniach, poplatkov účtovaných obchodníkovi, pravidiel rešpektovania všetkých kariet alebo opatrení na usmerňovanie spotrebiteľov. Existujúce administratívne rozhodnutia v niektorých členských štátoch sa výrazne líšia. S cieľom zabezpečiť, aby boli úrovne výmenných poplatkov jednotnejšie, sa predpokladá ďalšie zavádzanie regulačných opatrení na vnútroštátnej úrovni zamerané na úpravu úrovní uvedených poplatkov alebo rozdielov medzi nimi. Tieto vnútroštátne opatrenia by pravdepodobne viedli k významným prekážkam brániacim dobudovaniu vnútorného trhu v oblasti platieb viazaných na kartu a internetových a mobilných platieb viazaných na kartu, a v dôsledku toho by obmedzovali slobodu poskytovať služby.

(8)

Platobné karty sú najčastejšie používaným elektronickým platobným nástrojom pri maloobchodných nákupoch. Integrácia trhu s platobnými kartami v Únii však ešte zďaleka nie je dokončená, keďže mnohé platobné riešenia sa nemôžu rozvíjať za hranicami krajín, ktoré ich zaviedli, a novým účastníkom s pôsobnosťou v celej Únii to bráni vo vstupe na trh. Je potrebné odstrániť prekážky účinného fungovania trhu s kartami vrátane prekážok v oblasti platieb viazaných na kartu a internetových a mobilných platieb viazaných na kartu.

(9)

V snahe umožniť účinné fungovanie vnútorného trhu by sa malo propagovať a zjednodušiť používanie elektronických platieb v prospech obchodníkov a spotrebiteľov. Karty a iné elektronické platby sa môžu používať viacúčelovejším spôsobom vrátane možnosti platiť online, aby sa mohli využiť výhody vnútorného trhu a elektronického obchodu, pričom elektronické platby navyše poskytujú obchodníkom potenciálne bezpečné platby. Platobné transakcie viazané na kartu namiesto používania platieb v hotovosti by preto mohli byť pre obchodníkov a spotrebiteľov prínosné za predpokladu, že poplatky za používanie kartových schém budú stanovené na ekonomicky efektívnej úrovni a zároveň budú prispievať k spravodlivej hospodárskej súťaži, inováciám a vstupu nových subjektov na trh.

(10)

Výmenné poplatky sa zvyčajne uplatňujú medzi poskytovateľmi platobných služieb prijímajúcimi kartu a poskytovateľmi platobných služieb vydávajúcimi kartu v rámci určitej kartovej schémy. Výmenné poplatky sú hlavnou súčasťou poplatkov, ktoré prijímajúci poskytovatelia platobných služieb účtujú obchodníkom za každú transakciu viazanú na kartu. Obchodníci následne uvedené náklady na karty zahŕňajú, rovnako ako všetky svoje iné náklady, do celkových cien tovaru a služieb. Hospodárska súťaž medzi kartovými schémami zameraná na presviedčanie poskytovateľov platobných služieb, aby vydávali svoje karty, vedie k vyšším, nie nižším výmenným poplatkom na trhu, čo je v rozpore s cenovou disciplínou, ktorú zvyčajne zaisťuje hospodárska súťaž v trhovom hospodárstve. Okrem jednotného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže na výmenné poplatky by sa regulovaním takýchto poplatkov zlepšilo fungovanie vnútorného trhu a prispelo by sa k zníženiu transakčných poplatkov pre spotrebiteľov.

(11)

Existujúca široká škála výmenných poplatkov a ich výška bráni tomu, aby na trh vstúpili „noví“ účastníci s pôsobnosťou v celej Únii, ktorí by fungovali na základe obchodných modelov s nižšími alebo žiadnymi výmennými poplatkami, čo je na úkor možných úspor z rozsahu a sortimentu a s tým spojenej výslednej efektívnosti. Táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na obchodníkov a spotrebiteľov a bráni inováciám. Skutočnosť, že účastníci s pôsobnosťou v celej Únii by museli ponúknuť vydávajúcim bankám minimálne najvyššiu úroveň výmenného poplatku prevládajúceho na trhu, na ktorý chcú vstúpiť, takisto vedie k pretrvávajúcej fragmentácii trhu. Existujúce domáce schémy s nižšími alebo nulovými výmennými poplatkami môžu byť takisto donútené opustiť trh vzhľadom na tlak, ktorý vyvíjajú banky s cieľom získať vyššie príjmy z výmenných poplatkov. V dôsledku toho spotrebitelia a obchodníci čelia obmedzenému výberu, vyšším cenám a nižšej kvalite platobných služieb, zatiaľ čo ich schopnosť využívať platobné riešenia s pôsobnosťou v celej Únii je takisto obmedzená. Obchodníci navyše nemôžu prekonať problém rozdielov v poplatkoch tak, že by využili služby akceptácie kariet, ktoré ponúkajú banky v iných členských štátoch. Osobitné pravidlá uplatňované v rámci kartových schém vyžadujú na základe svojich územných postupov udeľovania povolenia uplatňovanie výmenného poplatku „miesta predaja“ (krajina obchodníka) pre každú platobnú transakciu. Táto požiadavka bráni prijímateľom v tom, aby úspešne ponúkali svoje služby cezhranične. Rovnako môže brániť maloobchodníkom v znižovaní ich platobných nákladov v prospech spotrebiteľov.

(12)

Uplatňovaním existujúcich právnych predpisov Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže sa nepodarilo túto situáciu napraviť.

(13)

V snahe zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a výraznému narušeniu hospodárskej súťaže z dôvodu odlišných zákonov a administratívnych rozhodnutí je preto potrebné prijať v súlade s článkom 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie opatrenia na riešenie problému vysokých a rozdielnych výmenných poplatkov, aby poskytovatelia platobných služieb mohli poskytovať svoje služby cezhranične a aby spotrebitelia a obchodníci mohli využívať cezhraničné služby.

(14)

Uplatnením tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnych pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zachovali alebo zaviedli nižšie stropy alebo opatrenia s rovnakým cieľom alebo účinkom pomocou vnútroštátnych právnych predpisov.

(15)

S cieľom zjednodušiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu kartových, internetových a mobilných platieb v prospech spotrebiteľov a obchodníkov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na cezhraničné a domáce vydávanie a prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu. Ak si obchodníci budú môcť zvoliť prijímateľa mimo vlastného členského štátu („cezhraničné prijímanie“), čo sa uľahčí stanovením rovnakej maximálnej výšky domácich aj cezhraničných výmenných poplatkov za prijímané transakcie a zákazom územného udeľovania povolenia, malo by byť možné zabezpečiť potrebnú právnu jasnosť a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže medzi kartovými schémami.

(16)

V dôsledku jednostranných opatrení a záväzkov prijatých v rámci konaní vo veci porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže sa mnohé cezhraničné platobné transakcie uskutočnené kartou v Únii už vykonávajú pri dodržiavaní maximálnych výmenných poplatkov. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu pre služby spojené s prijímaním kariet by sa ustanovenia týkajúce sa cezhraničných a domácich transakcií mali uplatňovať súbežne a v primeranom období po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, pričom sa zohľadní obťažnosť a komplexnosť migrácie kartových schém, ku ktorej dôjde v dôsledku tohto nariadenia.

(17)

Na trhu sú k dispozícii dva hlavné typy kreditných kariet. V prípade debetných kariet s odloženou splatnosťou sa z účtu držiteľa karty odpíše celková suma transakcií k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu, obvykle raz za mesiac, a to bez toho, aby sa platil úrok. V prípade ostatných kreditných kariet môže držiteľ karty využiť kreditný nástroj s cieľom splatiť časť splatných súm k neskoršiemu dátumu, než je stanovený dátum, spolu s úrokmi alebo inými nákladmi.

(18)

Všetky platobné transakcie viazané na debetné a kreditné karty by mali podliehať maximálnej sadzbe výmenných poplatkov.

(19)

Posúdenie vplyvu ukázalo, že zákaz výmenných poplatkov pre transakcie s debetnou kartou by bol výhodný pre prijímanie kariet, používanie kariet, rozvoj jednotného trhu a vytvoril by viac výhod pre obchodníkov a spotrebiteľov než limit stanovený na akejkoľvek vyššej úrovni. Okrem toho by zabránil negatívnym účinkom vyplývajúcim z vyššieho stropu v týchto vnútroštátnych schémach s veľmi nízkymi alebo žiadnymi výmennými poplatkami za debetné transakcie v dôsledku cezhraničnej expanzie alebo vstupu nových subjektov na trh zvyšujúcich výšku poplatkov na úroveň stropu. Zákazom výmenných poplatkov za transakcie s debetnou kartou sa rieši aj hrozba exportovania modelu výmenných poplatkov do oblasti nových, inovačných platobných služieb, ako sú napríklad mobilné a online schémy.

(20)

Stropy v tomto nariadení sú založené na takzvanom „teste indiferentnosti obchodníkov“ vypracovanom v ekonomickej literatúre, na základe ktorého sa určuje úroveň poplatku, ktorú by bol obchodník ochotný uhradiť, ak by mal porovnať náklady na použitie platobnej karty zákazníkom s nákladmi na platby bez karty (v hotovosti) (pri zohľadnení poplatku za služby hradeného prijímajúcej banke, t. j. poplatku účtovaného obchodníkovi a výmennom poplatku). Stimuluje sa tak používanie efektívnych platobných nástrojov, keďže sa propagujú karty, ktoré poskytujú väčšie transakčné výhody, pričom sa zároveň zabraňuje neprimeraným poplatkom účtovaným obchodníkovi, ktorými by sa prenášali skryté náklady na ostatných spotrebiteľov. V opačnom prípade by z dôvodu kolektívnych dohôd o výmenných poplatkoch mohli vznikať nadmerné poplatky účtované obchodníkovi, keďže obchodníci sa zdráhajú odmietnuť nákladné platobné nástroje zo strachu pred stratou obchodu. Zo skúseností vyplynulo, že uvedené úrovne sú primerané, pretože nespochybňujú fungovanie medzinárodných kartových schém a poskytovateľov platobných služieb. Prinášajú takisto výhody obchodníkom a spotrebiteľom a poskytujú právnu istotu.

(21)

Z posúdenia vplyvu napriek tomu vyplýva, že v niektorých členských štátoch sa výmenné poplatky vyvinuli tak, že umožňujú spotrebiteľom mať prospech z efektívnych trhov s debetnými kartami, pokiaľ ide o akceptovanie kariet a ich používanie s nižšími výmennými poplatkami než sú poplatky zodpovedajúce úrovni indiferentnosti obchodníkov. Členské štáty by preto mali mať možnosť stanoviť nižšie výmenné poplatky za domáce transakcie s debetnými kartami.

(22)

S cieľom zabezpečiť stanovenie poplatkov za debetné karty hospodársky efektívnym spôsobom by sa pri zohľadnení štruktúry domácich trhov s debetnými kartami mala okrem toho ponechať možnosť stanoviť stropy výmenných poplatkov ako paušálnu sumu. Paušálna suma môže tiež podporovať používanie platieb viazaných na kartu týkajúcich sa súm nízkej hodnoty (mikroplatby). Malo by sa umožniť uplatňovanie takýchto paušálnych súm aj v kombinácii s percentuálnou sadzbou za predpokladu, že na domácej úrovni suma takýchto výmenných poplatkov nepresiahne v rámci jednotlivých kartových schém osobitnú percentuálnu sadzbu celkovej ročnej transakčnej hodnoty. Ďalej by sa malo umožniť stanoviť nižší percentuálny strop výmenného poplatku za transakciu a mala by existovať možnosť stanoviť pevný maximálny poplatok ako limit poplatku vyplývajúceho z uplatniteľnej percentuálnej sadzby na transakciu.

(23)

Berúc do úvahy, že týmto nariadením sa majú harmonizovať výmenné poplatky po prvýkrát v kontexte situácie, keď existujúce schémy debetných kariet a výmenné poplatky sú veľmi rozdielne, je navyše nevyhnutné zabezpečiť flexibilitu v prípade domácich trhov s platobnými kartami. Preto počas primeraného prechodného obdobia by malo byť možné v prípade domácich transakcií s debetnými kartami uplatniť na domácej úrovni vo vzťahu ku všetkým domácim transakciám s debetnými kartami v rámci každej kartovej schémy vážený priemerný výmenný poplatok vo výške nepresahujúcej 0,2 % ročnej priemernej transakčnej hodnoty. Vo vzťahu k stropu výmenného poplatku vypočítaného z ročnej priemernej transakčnej hodnoty v rámci jednej kartovej schémy postačuje, aby bol poskytovateľ platobných služieb účastníkom niektorej kartovej schémy (alebo iného druhu systému fungujúceho medzi poskytovateľmi platobných služieb), v ktorom sa v prípade všetkých domácich transakcií s debetnými kartami uplatňuje vážený priemerný výmenný poplatok nepresahujúci 0,2 %. Aj v tomto prípade možno uplatniť paušálny poplatok alebo percentuálny poplatok alebo kombináciu týchto poplatkov za predpokladu, že sa dodrží vážený priemerný maximálny strop.

(24)

S cieľom stanoviť relevantné stropy výmenných poplatkov v prípade domácich transakcií s debetnými kartami je vhodné umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom oprávneným zabezpečovať súlad s týmto nariadením zber informácií týkajúcich sa počtu a hodnoty všetkých transakciách s debetnými kartami v rámci určitej kartovej schémy alebo transakcií s debetnými kartami týkajúcich sa jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb. V dôsledku toho by kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb mali byť povinní poskytovať príslušným vnútroštátnym orgánom relevantné údaje stanovené uvedenými orgánmi, a to v nimi určených lehotách. S cieľom zabezpečiť, aby sa všetky relevantné údaje sprístupnili príslušným orgánom, ktoré by mali mať v každom prípade možnosť vyžadovať, aby sa takého informácie zbierali prostredníctvom kartových schém, by sa mali oznamovacie povinnosti rozšíriť na poskytovateľov platobných služieb, ako sú vydavatelia a prijímatelia, a nielen na kartové schémy. Okrem toho je dôležité, aby členské štáty zabezpečili primeranú úroveň oznamovania relevantných informácií týkajúcich sa uplatniteľných stropov výmenných poplatkov. Vzhľadom na to, že kartové schémy všeobecne nie sú poskytovateľmi platobných služieb, na ktorých sa vzťahuje prudenciálny dohľad, príslušné orgány môžu vyžadovať, aby informácie zasielané týmito subjektmi osvedčil nezávislý audítor.

(25)

Niektoré platobné nástroje na domácej úrovni umožňujú platiteľovi iniciovať platobné transakcie viazané na kartu, ktoré kartová schéma nedokáže rozlíšiť ako debetné či kreditné kartové transakcie. Rozhodnutia držiteľa karty sú pre kartové schémy a pre prijímateľa neznáme; v dôsledku toho kartová schéma nemá možnosť uplatniť na debetné a kreditné kartové transakcie (ktoré sú rozlíšiteľné na základe určenia lehôt dohodnutých v prípade debetovania platobných transakcií) rozdielne stropy stanovené v tomto nariadení. Vzhľadom na to, že je potrebné zachovať funkčnosť existujúcich obchodných modelov a zároveň zabrániť neoprávneným alebo nadmerným nákladom na dodržiavanie súladu s právnymi predpismi a zároveň berúc do úvahy význam zabezpečenia primeraných rovnakých podmienok medzi rôznymi kategóriami platobných kariet je vhodné uplatňovať na takéto domáce platobné transakcie s „univerzálnymi kartami“ rovnaké pravidlo, aké je ustanovené v tomto nariadení pre transakcie s debetnými kartami. Napriek tomu by sa mal pre tieto platobné nástroje ponechať dlhší čas na adaptáciu. Členské štáty by preto mali mať možnosť ako výnimku a počas prechodného obdobia 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stanoviť maximálny podiel domácich platobných transakcií s univerzálnymi kartami, ktoré sa považujú za rovnocenné s transakciami uskutočnenými kreditnými kartami. Napríklad strop pre kreditnú kartu by sa mohol uplatňovať na stanovený podiel celkovej hodnoty transakcií pre obchodníkov alebo prijímateľov. Matematický výsledok týchto ustanovení by bol potom ekvivalentný uplatňovaniu jediného stropu výmenného poplatku na domáce platobné transakcie vykonávané univerzálnymi kartami.

(26)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky transakcie, v rámci ktorých sa poskytovateľ platobnej služby platiteľa, ako aj poskytovateľ platobnej služby príjemcu platby nachádzajú v Únii.

(27)

V súlade so zásadou technologickej neutrality stanovenou v Digitálnej agende pre Európu by sa toto nariadenie malo vzťahovať na platobné transakcie viazané na kartu bez ohľadu na prostredie, v ktorom sa transakcia vykonáva, a to aj pomocou maloobchodných platobných nástrojov a služieb, ktoré môžu byť offline, online alebo mobilné.

(28)

Transakcie viazané na platobnú kartu sa všeobecne vykonávajú na základe dvoch hlavných obchodných modelov, takzvaných trojstranných kartových schém (držiteľ karty – prijímajúca a vydávajúca schéma – obchodník) a štvorstranných kartových schém (držiteľ karty – vydávajúca banka – prijímajúca banka – obchodník). Mnohé štvorstranné kartové schémy využívajú explicitný výmenný poplatok, ktorý je väčšinou mnohostranný. S cieľom uznať existenciu implicitných výmenných poplatkov a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetkých by sa mali trojstranné kartové schémy, ktoré používajú poskytovateľov platobných služieb ako vydavateľov alebo prijímateľov, považovať za štvorstranné kartové schémy a riadiť sa rovnakými pravidlami, pričom transparentnosť a ostatné opatrenia týkajúce sa obchodných pravidiel by sa mali uplatňovať na všetkých poskytovateľov. Berúc do úvahy osobitosti existujúce aj v takýchto trojstranných schémach je však vhodné umožniť prechodné obdobie, počas ktorého môžu členské štáty rozhodnúť, že nebudú uplatňovať pravidlá týkajúce sa stropu výmenných poplatkov, ak takéto schémy majú v dotknutom členskom štáte veľmi obmedzený trhový podiel.

(29)

Služba vydávania je založená na zmluvnom vzťahu medzi vydavateľom platobného nástroja a platiteľom a to bez ohľadu na to, či vydavateľ vedie finančné prostriedky v mene platiteľa. Vydavateľ poskytuje platobné karty platiteľovi, autorizuje transakcie vykonané prostredníctvom terminálov alebo obdobných zariadení a môže zaručiť platbu prijímateľovi za transakcie, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušnej schémy. Samotná distribúcia platobných kariet alebo technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov, preto nepredstavuje vydávanie.

(30)

Prijímanie služby predstavuje reťazec operácií od iniciácie platobnej transakcie viazanej na kartu až po prevod finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu platby. V závislosti od členského štátu a použitého obchodného modelu je prijímanie služby organizované odlišne. Preto poskytovateľ platobných služieb, ktorý platí výmenný poplatok, nie je vždy v zmluvnom vzťahu priamo s príjemcom platby. Na sprostredkovateľov poskytujúcich časť služieb prijímania, ale bez priameho zmluvného vzťahu s príjemcami platby, by sa napriek tomu malo vzťahovať vymedzenie prijímateľa podľa tohto nariadenia. Služba prijímania sa poskytuje nezávisle od toho, či prijímateľ vedie finančné prostriedky v mene príjemcu platby. Technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov alebo prevádzkovanie terminálov, nepredstavuje prijímanie.

(31)

Je dôležité zabezpečiť, aby ustanovenia o výmenných poplatkoch, ktoré majú uhrádzať alebo prijímať poskytovatelia platobných služieb, neboli obchádzané alternatívnymi tokmi poplatkov uhrádzaných v prospech vydavateľov. Aby sa tomu zabránilo, „čistá náhrada“ poplatkov, zaplatených vydavateľom pre kartové schémy alebo prijatých vydavateľom od kartových schém prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa, vrátane možných poplatkov za udelenie povolenia, by sa mala považovať za výmenný poplatok. Pri výpočte výmenného poplatku na účely kontroly, či dochádza k obchádzaniu pravidiel, sa do úvahy vezme celková výška platieb alebo stimulov, ktoré prijal vydavateľ od kartových schém v súvislosti s regulovanými transakciami, mínus poplatky hradené vydavateľom v prospech kartovej schémy. Zohľadňované platby, stimuly a poplatky môžu byť priame (t. j. na základe objemu alebo podľa transakcií) alebo nepriame (vrátane marketingových stimulov, bonusov, rabatov za splnenie určitých objemov transakcií). Pri kontrole toho, či dochádza k obchádzaniu ustanovení tohto nariadenia, by sa mali zohľadniť najmä zisky vydavateľov vyplývajúce z osobitných programov vykonávaných spoločne vydavateľmi a kartovými schémami, ako aj príjmy z poplatkov za spracovanie, udeľovanie povolenia a iných poplatkov prinášajúcich príjmy kartovým schémam. Pri posudzovaní možného obchádzania tohto nariadenia by malo byť prípadne možné zohľadniť aj vydávanie platobných kariet v tretích krajinách, ak ho potvrdzujú ďalšie objektívne prvky.

(32)

Spotrebitelia si väčšinou nie sú vedomí poplatkov, ktoré platia obchodníci za platobný nástroj, ktorí využívajú. Rôzne motivačné praktiky, ktoré uplatňujú vydavatelia (ako sú cestovné poukážky, bonusy, rabaty, reverzné transakcie, poistenia zdarma atď.), môžu usmerňovať spotrebiteľov k využívaniu platobných nástrojov, z ktorých vydavateľom plynú vysoké poplatky. Aby sa tomu zabránilo, opatrenia, ktorými sa ukladajú obmedzenia výmenných poplatkov, by sa mali uplatňovať len na platobné karty, ktoré sa stali masovými výrobkami a ktoré obchodníci všeobecne ťažko odmietajú z dôvodu ich všeobecného vydávania a používania (t. j. spotrebiteľské debetné a kreditné karty). S cieľom zlepšiť účinné fungovanie trhu v neregulovaných častiach sektora a obmedziť presun obchodu z regulovaných do neregulovaných častí sektora je potrebné prijať súbor opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú oddelenie schémy od infraštruktúry, usmerňovanie platiteľa zo strany príjemcu platby a selektívne akceptovanie platobných nástrojov zo strany príjemcu platby.

(33)

Oddelenie schémy od infraštruktúry by umožnilo všetkým spracovateľom súťažiť o zákazníkov schém. Keďže náklady na spracovanie tvoria významnú časť celkových nákladov na akceptáciu kariet, je dôležité, aby bola táto časť hodnotového reťazca otvorená účinnej hospodárskej súťaži. Na základe oddelenia schémy od infraštruktúry by mali byť kartové schémy a spracovateľské subjekty z hľadiska účtovníctva, organizácie a procesu rozhodovania nezávislé. Nemali by sa dopúšťať diskriminácie, napríklad tak, že si vzájomne poskytnú preferenčné zaobchádzanie alebo vyhradené informácie, ktoré nie sú dostupné ich konkurentom v príslušnom segmente trhu, že uložia neúmerné informačné požiadavky svojmu konkurentovi v príslušnom segmente trhu, že budú uplatňovať krížové subvencovanie svojich príslušných činností alebo že budú uzatvárať dohody o spoločnom riadení. Takéto diskriminačné postupy prispievajú k fragmentácii trhu, nepriaznivo ovplyvňujú vstup nových účastníkov na trh a bránia vstupu účastníkov s pôsobnosťou v celej Únii na trh, keďže bránia dobudovaniu vnútorného trhu s platbami viazanými na kartu a internetovými a mobilnými platbami viazanými na kartu, a to na úkor obchodníkov, spoločností a spotrebiteľov.

(34)

Pravidlá uplatňované v rámci kartových schém a postupy, ktoré uplatňujú poskytovatelia platobných služieb, väčšinou udržiavajú obchodníkov a spotrebiteľov v nevedomosti, pokiaľ ide o rozdiely v poplatkoch, a znižujú transparentnosť trhu, napríklad „spájaním“ poplatkov alebo tým, že zakazujú obchodníkom, aby si vybrali lacnejšiu značku karty v prípade kariet, na ktorých je spoločne umiestnených niekoľko značiek (co-badged cards) alebo aby usmerňovali spotrebiteľov k využívaniu týchto lacnejších kariet. Dokonca aj keď obchodníci vedia o odlišných nákladoch, pravidlá schémy im často bránia v tom, aby konali v záujme zníženia poplatkov.

(35)

Platobné nástroje znamenajú pre príjemcu platby rôzne náklady, pričom určité nástroje sú drahšie ako iné. S výnimkou prípadu, keď je použitie určitého platobného nástroja pre určité kategórie platieb uložené zákonom alebo platobný nástroj nemôže byť odmietnutý z dôvodu jeho štatútu zákonného platidla, by sa príjemcovi platby mala v súlade so smernicou 2007/64/ES ponechať možnosť usmerňovať platiteľov k používaniu konkrétneho platobného nástroja. Kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb ukladajú v tomto smere príjemcom platieb niekoľko obmedzení, ako napríklad obmedzenie odmietania konkrétnych platobných nástrojov v prípade nízkych súm zo strany príjemcu platby, obmedzenie poskytovania informácií platiteľovi o poplatkoch, ktoré vznikli príjemcovi platby pri použití konkrétneho platobného nástroja, alebo obmedzenie uložené príjemcovi platby týkajúce sa počtu pokladní v jeho obchode, v ktorých sú akceptované konkrétne platobné nástroje. Uvedené obmedzenia by sa mali zrušiť.

(36)

V prípadoch, keď príjemca platby usmerňuje platiteľa k používaniu konkrétneho platobného nástroja by príjemca platby nemal od platiteľa požadovať poplatky za použitie platobných nástrojov, ktorých výmenné poplatky sú regulované v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa v takýchto situáciách výhody príplatkov stávajú obmedzenými a situácia na trhu sa stáva zložitou.

(37)

Pravidlo rešpektovania všetkých kariet je dvojitá povinnosť, ktorú ukladajú vydavatelia a kartové schémy príjemcom platby, aby akceptovali všetky karty rovnakej značky bez ohľadu na rôzne náklady týchto kariet (prvok „rešpektovania všetkých produktov“) a bez ohľadu na konkrétnu vydávajúcu banku, ktorá kartu vydala (prvok „rešpektovania všetkých vydavateľov“). Je v záujme spotrebiteľa, aby v prípade rovnakej kategórie kariet príjemcovia platby nemohli diskriminovať medzi vydavateľmi alebo držiteľmi karty a aby kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb mohli uložiť túto povinnosť príjemcom platby. Z toho dôvodu prvok „rešpektovania všetkých vydavateľov“ v rámci pravidla rešpektovania všetkých kariet je opodstatneným pravidlom v rámci systému platobných kariet, keďže bráni príjemcom platby v tom, aby diskriminovali jednotlivé banky, ktoré kartu vydali. Prvok „prijímania všetkých produktov“ je v zásade postup viazania, ktorý má účinok viazania akceptácie kariet s nízkymi poplatkami na akceptáciu kariet s vysokými poplatkami. Odstránenie prvku „rešpektovania všetkých produktov“ z pravidla „rešpektovania všetkých kariet“ by umožnilo obchodníkom, aby obmedzili výber platobných kariet, ktoré prijímajú, len na platobné karty s nízkymi (nižšími) poplatkami, z čoho by mali prospech aj spotrebitelia vďaka zníženým nákladom obchodníkov. Obchodníci akceptujúci debetné karty by potom neboli nútení akceptovať kreditné karty a tí, ktorí akceptujú kreditné karty, by neboli nútení akceptovať komerčné karty. V záujme ochrany spotrebiteľa a schopnosti spotrebiteľa používať platobné karty čo najčastejšie by však obchodníci mali byť povinní akceptovať karty, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku, len ak sú vydané v rámci rovnakej značky a patria do rovnakej kategórie (predplatené karty, debetné karty alebo kreditné karty). Výsledkom tohto obmedzenia by bolo konkurenčnejšie prostredie aj v prípade kariet, ktorých výmenné poplatky nie sú regulované týmto nariadením, keďže obchodníci by získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých tieto karty akceptujú. Tieto obmedzenia by sa mali ohraničiť a mali by sa považovať za prijateľné len na zvýšenie ochrany spotrebiteľa poskytujúcej spotrebiteľom primeranú úroveň istoty týkajúcej sa skutočnosti, že ich platobné karty bude obchodník akceptovať.

(38)

Poskytovatelia platobných služieb by mali z technického aj komerčného hľadiska zabezpečiť jasné rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a komerčnými kartami. Je preto dôležité vymedziť komerčnú kartu ako platobný nástroj, ktorý sa používa len na služobné výdavky, ktoré sa majú zúčtovať priamo na ťarchu účtu podniku alebo subjektu verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby.

(39)

Príjemcovia platby a platitelia by mali mať možnosť identifikovať všetky kategórie kariet. Z toho dôvodu by mali byť rôzne značky a kategórie identifikovateľné elektronicky a v prípade novo vydaných platobných nástrojov viazaných na kartu vizuálne na zariadení. Okrem toho by platiteľ mal byť informovaný o akceptácii svojho platobného prostriedku (svojich platobných prostriedkov) na danom predajnom mieste. Je potrebné, aby akékoľvek obmedzenie používania danej značky príjemca platby oznámil platiteľovi v rovnakom čase a za rovnakých podmienok ako informáciu o tom, že je určitá značka akceptovaná.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby bola hospodárska súťaž medzi značkami účinná, je dôležité, aby si platobnú aplikáciu vyberali používatelia, a nie aby ju určoval hlavný trh pozostávajúci z kartových schém, poskytovateľov platobných služieb alebo spracovávateľov. Takéto usporiadanie by nemalo platiteľom a príjemcom platby brániť v tom, aby stanovili prednastavený výber aplikácie, ak je to technicky možné, za predpokladu, že tento výber možno pri každej transakcii zmeniť.

(41)

S cieľom zabezpečiť, aby bola možná náprava v prípade nesprávneho uplatnenia tohto nariadenia alebo v prípade výskytu sporov medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb, by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy alebo by mali prijať rovnocenné opatrenia. Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie za porušenie tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť, aby uvedené sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a aby sa uplatňovali.

(42)

Komisia by mala predložiť správu obsahujúcu štúdiu rôznych účinkov tohto nariadenia na fungovanie trhu. Je nevyhnutné, aby Komisia mala možnosť zberu informácií potrebných na vypracovanie takejto správy a aby príslušné orgány úzko spolupracovali s Komisiou pri zbere údajov.

(43)

Keďže ciele tohto nariadenia stanoviť jednotné požiadavky na platobné transakcie viazané na kartu a internetové a mobilné platby viazané na kartu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)

Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy alebo na spravodlivý proces, slobodu podnikania, ochranu spotrebiteľa a musí sa uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovujú jednotné technické a obchodné požiadavky na platobné transakcie viazané na kartu uskutočňované v rámci Únie, v prípade ktorých sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby nachádza v Únii.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na služby založené na osobitných platobných nástrojoch, ktoré sa môžu používať len obmedzeným spôsobom, pričom spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a)

nástroje umožňujúce držiteľovi nakupovať tovar alebo služby iba v priestoroch vydavateľa alebo v obmedzenej sieti poskytovateľov služieb na základe priamej obchodnej dohody s profesionálnym vydavateľom;

b)

nástroje, ktoré sa môžu používať iba na kúpu veľmi obmedzeného sortimentu tovaru alebo služieb;

c)

nástroje platné iba v jednom členskom štáte poskytované na žiadosť podniku alebo subjektu verejného sektora a regulované vnútroštátnym alebo regionálnym orgánom verejnej moci na osobitné sociálne alebo daňové účely s cieľom nakúpiť konkrétny tovar alebo služby od dodávateľov, ktorí majú obchodnú dohodu s vydavateľom.

3.   Kapitola II sa nevzťahuje na:

a)

transakcie s komerčnými kartami;

b)

výbery hotovosti z bankomatov alebo na priehradke u poskytovateľa platobných služieb a

c)

transakcie s platobnými kartami, ktoré vydali trojstranné kartové schémy.

4.   Článok 7 sa nevzťahuje na trojstranné kartové schémy.

5.   Ak trojstranná kartová schéma udeľuje iným poskytovateľom platobných služieb povolenie na vydávanie platobných nástrojov viazaných na kartu alebo prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu, alebo oboje, alebo vydáva platobné karty s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta, považuje sa za štvorstrannú kartovú schému. V súvislosti s domácimi platobnými transakciami sa však až do 9. decembra 2018 takáto trojstranná kartová schéma môže oslobodiť od povinností uvedených v kapitole II za predpokladu, že platobné transakcie viazané na kartu uskutočnené v členskom štáte v rámci takejto trojstrannej kartovej schémy nepresahujú ročne 3 % hodnoty všetkých platobných transakcií viazaných na kartu uskutočnených v uvedenom členskom štáte.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„prijímateľ“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzatvára zmluvu s príjemcom platby s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie viazané na kartu, z ktorých vyplýva prevod finančných prostriedkov v prospech príjemcu platby;

2.

„vydavateľ“ je poskytovateľ platobných služieb ktorý uzatvára zmluvu, na základe ktorej sa platiteľovi poskytne platobný nástroj s cieľom iniciovať a spracovať platobné transakcie platiteľa viazané na kartu;

3.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v rámci zmlúv o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na iné účely, než je jej obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť;

4.

„transakcia s debetnou kartou“ je platobná transakcia viazaná na kartu, vrátane transakcií s predplatenými kartami, ktorá nie je transakciou s kreditnou kartou;

5.

„transakcia s kreditnou kartou“ je platobná transakcia viazaná na kartu, v prípade ktorej je suma transakcie zúčtovaná v plnej výške alebo čiastočne k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu kalendárneho mesiaca na ťarchu platiteľa v súlade s vopred dohodnutým úverovým rámcom, a to s úrokom alebo bez úroku;

6.

„komerčná karta“ je akýkoľvek platobný nástroj viazaný na kartu vydaný pre podniky alebo subjekty verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činné fyzické osoby, ktorého použitie sa obmedzuje na služobné výdavky, pričom platby uskutočnené takýmito kartami sa zúčtujú priamo na ťarchu účtu podniku alebo subjektu verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby;

7.

„platobná transakcia viazaná na kartu“ je služba založená na infraštruktúre a obchodných pravidlách kartovej schémy zameraná na vykonanie platobnej transakcie prostredníctvom akejkoľvek karty alebo akéhokoľvek telekomunikačného, digitálneho alebo IT zariadenia alebo softvéru, pokiaľ je jej výsledkom debetná alebo kreditná transakcia s platobnou kartou. K platobným transakciám viazaným na kartu nepatria transakcie založené na iných druhoch platobných služieb;

8.

„cezhraničná platobná transakcia“ je platobná transakcia viazaná na kartu, v prípade ktorej sa vydavateľ a prijímateľ nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v prípade ktorej platobný nástroj viazaný na kartu vydal vydavateľ nachádzajúci sa v inom členskom štáte, než je miesto predaja;

9.

„domáca platobná transakcia“ je akákoľvek platobná transakcia viazaná na kartu, ktorá nie je cezhraničnou platobnou transakciou;

10.

„výmenný poplatok“ je poplatok, ktorý sa priamo alebo nepriamo (t. j. prostredníctvom tretej strany) uhrádza za každú transakciu medzi vydavateľom a prijímateľom, ktorí sa zúčastňujú na platobnej transakcii viazanej na kartu. Čistá náhrada alebo iná dohodnutá odplata sa považuje za súčasť výmenného poplatku;

11.

„čistá náhrada“ je celková čistá suma platieb, rabatov alebo stimulov, ktoré vydavateľ dostane od kartovej schémy, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa v súvislosti s platobnými transakciami viazanými na kartu alebo súvisiacimi činnosťami;

12.

„poplatok účtovaný obchodníkovi“ je poplatok, ktorý platí príjemca platby prijímateľovi v súvislosti s platobnými transakciami viazanými na kartu;

13.

„príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

14.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povolí platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva platobný príkaz;

15.

„platobná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s debetnou alebo kreditnou kartou;

16.

„kartová schéma“ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení na vykonávanie platobných transakcií viazaných na kartu, ktorý je oddelený od akejkoľvek infraštruktúry alebo platobného systému zabezpečujúcich jeho fungovanie a ktorý zahŕňa akýkoľvek osobitný rozhodovací orgán, organizáciu alebo subjekt zodpovedný za fungovanie tejto schémy;

17.

„štvorstranná kartová schéma“ je kartová schéma, v rámci ktorej sa platobné transakcie viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom tejto schémy, vydavateľa (na strane platiteľa) a prijímateľa (na strane príjemcu platby);

18.

„trojstranná kartová schéma“ je kartová schéma, v rámci ktorej samotná schéma poskytuje služby prijímania a vydávania, pričom sa platobné transakcie viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby v rámci tejto schémy. Keď trojstranná kartová schéma udelí povolenie iným poskytovateľom platobných služieb na vydávanie platobných nástrojov viazaných na kartu alebo prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu, alebo oboje alebo vydá platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta, považuje sa za štvorstrannú kartovú schému;

19.

„platobný nástroj“ je každé personalizované zariadenie (zariadenia) alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb a používaný na iniciovanie platobného príkazu;

20.

„platobný nástroj viazaný na kartu“ je akýkoľvek platobný nástroj vrátane karty, mobilného telefónu, počítača alebo akéhokoľvek iného technologického zariadenia obsahujúceho náležitú platobnú aplikáciu, ktorý platiteľovi umožňuje iniciovať platobnú transakciu viazanú na kartu, ktorá nie je úhradou ani inkasom v zmysle článku 2 nariadenia (EÚ) č. 260/2012;

21.

„platobná aplikácia“ je počítačový softvér alebo jeho ekvivalent vložený do zariadenia, ktorý umožňuje iniciovanie platobných transakcií viazaných na kartu a ktorý platiteľovi poskytuje možnosť vydávať platobné príkazy;

22.

„platobný účet“ je účet vedený v mene jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií, a to aj prostredníctvom osobitného účtu pre elektronické peniaze v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (8);

23.

„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

24.

„poskytovateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba oprávnená poskytovať platobné služby uvedené v prílohe k smernici 2007/64/ES alebo uznaná za vydavateľa elektronických peňazí v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 2009/110/ES. Poskytovateľ platobných služieb môže byť vydavateľom alebo prijímateľom, alebo súčasne jedným aj druhým;

25.

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobné služby ako platiteľ alebo príjemca platby, alebo súčasne ako jeden aj druhý;

26.

„platobná transakcia“ je úkon prevodu finančných prostriedkov iniciovaný platiteľom alebo v jeho mene, alebo príjemcom platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

27.

„spracovanie“ je poskytovanie služieb spracovania platobnej transakcie z hľadiska úkonov potrebných na spracovanie platobného pokynu medzi prijímateľom a vydavateľom;

28.

„spracovateľský subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba poskytujúca služby spracovania platobnej transakcie;

29.

„miesto predaja“ je adresa fyzických priestorov obchodníka, na ktorej sa platobná transakcia iniciuje. Ale:

a)

v prípade predaja na diaľku alebo zmlúv uzavretých na diaľku (t. j. v prípade elektronického obchodu) v zmysle článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ je miestom predaja adresa stáleho miesta podnikania, prostredníctvom ktorého obchodník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to bez ohľadu na umiestnenie internetových stránok alebo servera, a prostredníctvom ktorého sa platobná transakcia iniciuje;

b)

ak obchodník nemá stále miesta podnikania, miestom predaja je adresa, v súvislosti s ktorou je obchodník držiteľom platného povolenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a prostredníctvom ktorej sa platobná transakcia iniciuje;

c)

ak obchodník nemá stále miesto podnikania ani nie je držiteľom platného povolenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti, miestom predaja je korešpondenčná adresa, ktorá je určená na úhrady jeho daní súvisiacich s jeho predajnou činnosťou a prostredníctvom ktorej sa platobná transakcia iniciuje;

30.

„platobná značka“ je akýkoľvek hmotný alebo digitálny názov, termín, znak, symbol, alebo ich kombinácia, umožňujúci označenie kartovej schémy, v rámci ktorej sa platobné transakcie viazané na kartu vykonávajú;

31.

„spoločné umiestňovanie (‚co-badging‘)“ je uvádzanie dvoch alebo viacerých platobných značiek alebo platobných aplikácií tej istej značky na tom istom platobnom nástroji viazanom na kartu;

32.

„spoločné označovanie (‚co-branding‘)“ je uvádzanie aspoň jednej platobnej značky a aspoň jednej neplatobnej značky na tom istom platobnom nástroji viazanom na kartu;

33.

„debetná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s debetnou kartou s výnimkou transakcií s predplatenými kartami;

34.

„kreditná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s kreditnou kartou;

35.

„predplatená karta“ je kategória platobného nástroja, na ktorom sa uchovávajú elektronické peniaze vymedzené v článku 2 bod 2 smernice 2009/110/ES.

KAPITOLA II

VÝMENNÉ POPLATKY

Článok 3

Výmenné poplatky za transakcie so spotrebiteľskou debetnou kartou

1.   Poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani požadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu vo výške viac ako 0,2 % hodnoty transakcie v prípade akejkoľvek transakcie s debetnou kartou.

2.   Členské štáty môžu v prípade domácich transakcií s debetnou kartou:

a)

stanoviť strop výmenného poplatku za jednotlivú transakciu nižší ako je stanovený v odseku 1 a uložiť pevný maximálny poplatok ako limit poplatku vyplývajúceho z uplatniteľnej percentuálnej sadzby, alebo

b)

povoliť, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali výmenný poplatok za jednotlivú transakciu nepresahujúci 0,05 EUR, alebo v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, zodpovedajúcu sumu v národnej mene k 8. júnu 2015, ktorá sa reviduje každých päť rokov alebo kedykoľvek, ak sa významne zmení výmenný kurz. Tento výmenný poplatok za jednotlivú transakciu sa môže kombinovať aj s maximálnymi percentuálnymi sadzbami nepresahujúcimi 0,2 % za predpokladu, že suma výmenných poplatkov kartových schém nepresiahne 0,2 % celkovej ročnej transakčnej hodnoty domácich transakcií s debetnými kartami v rámci každej jednotlivej kartovej schémy.

3.   Do 9. decembra 2020 môžu členské štáty v súvislosti s domácimi transakciami s debetnými kartami umožniť poskytovateľom platobných služieb, aby uplatňovali vážený priemerný výmenný poplatok nepresahujúci ekvivalent 0,2 % ročnej priemernej transakčnej hodnoty všetkých domácich transakcií s debetnými kartami v rámci každej jednotlivej kartovej schémy. Členské štáty môžu stanoviť nižší strop pre vážený priemer pre výmenný poplatok uplatniteľný na všetky domáce transakcie s debetnými kartami.

4.   Ročné transakčné hodnoty uvedené v odsekoch 2 a 3 sa vypočíta na ročnom základe, a to počínajúc 1. januárom a končiac 31. decembrom, a uplatňuje sa od 1. apríla nasledujúceho roka. Referenčné obdobie pre prvý výpočet tejto hodnoty sa začne pätnásť kalendárnych mesiacov pred dátumom uplatňovania odsekov 2 a 3 a skončí sa tri kalendárne mesiace pred tým dátumom.

5.   Príslušné orgány uvedené v článku 13 vyžadujú od kartových schém a/alebo poskytovateľov platobných služieb, aby na základe ich písomnej žiadosti poskytli všetky informácie potrebné na overenie správnosti uplatňovania odsekov 3 a 4 tohto článku. Takéto informácie sa zašlú príslušným orgánom do 1. marca roka nasledujúceho po referenčnom období uvedenom v odseku 4 prvej vete. Akékoľvek iné informácie, ktoré by príslušnému orgánu mali umožniť overiť súlad s ustanoveniami tejto kapitoly, sa zasielajú príslušným orgánom na základe ich písomnej žiadosti a v nimi stanovenej lehote. Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby takéto informácie osvedčil nezávislý audítor.

Článok 4

Výmenné poplatky za transakcie so spotrebiteľskou kreditnou kartou

Poskytovatelia platobných služieb nesmú za žiadnu transakciu s kreditnou kartou ponúkať ani požadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu vo výške viac ako 0,3 % hodnoty transakcie. V prípade domácich transakcií s kreditnou kartou môžu členské štáty stanoviť nižší strop pre výmenný poplatok za jednotlivú transakciu.

Článok 5

Zákaz obchádzania

Na účely uplatňovania stropov uvedených v článkoch 3 a 4 sa akákoľvek dohodnutá odplata vrátane čistej náhrady, ktorá má rovnaký cieľ alebo účinok ako výmenný poplatok a ktorú prijme vydavateľ od kartovej schémy, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa vo vzťahu k platobným transakciám alebo súvisiacim činnostiam, považuje za súčasť výmenného poplatku.

KAPITOLA III

OBCHODNÉ PRAVIDLÁ

Článok 6

Udeľovanie povolení

1.   Akékoľvek územné obmedzenia v rámci Únie alebo pravidlá s rovnocenným účinkom obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolení alebo v pravidlách kartových schém týkajúce sa vydávania platobných kariet alebo prijímania platobných transakcií viazaných na kartu sú zakázané.

2.   Akákoľvek požiadavka alebo povinnosť získať povolenie alebo oprávnenie špecifické pre danú krajinu na vykonávanie činnosti na cezhraničnom základe alebo pravidlo s rovnocenným účinkom obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolení alebo v pravidlách kartových schém týkajúce sa vydávania platobných kariet alebo prijímania platobných transakcií viazaných na platobnú kartu sú zakázané.

Článok 7

Oddelenie kartových schém od spracovateľských subjektov

1.   Kartové schémy a spracovateľské subjekty:

a)

musia byť z hľadiska účtovníctva, organizácie a rozhodovacieho procesu nezávislé;

b)

nesmú uvádzať ceny za kartovú schému a činnosti spracovania v súhrnnej podobe a nesmú poskytovať takýmto činnostiam krížové subvencovanie;

c)

nesmú robiť žiadne rozdiely medzi svojimi dcérskymi spoločnosťami alebo akcionármi na jednej strane a používateľmi kartových schém a inými zmluvnými partnermi na strane druhej, a najmä nesmú žiadnym spôsobom podmieňovať poskytovanie akejkoľvek služby, ktorú ponúkajú, tým, aby ich zmluvný partner akceptoval akúkoľvek inú službu, ktorú ponúkajú.

2.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo schémy, môže od kartovej schémy vyžadovať, aby poskytli nezávislú správu potvrdzujúcu, že dodržiavajú súlad s odsekom 1.

3.   Kartové schémy musia umožniť, aby správy o autorizácii a zúčtovaní jednotlivých platobných transakcií viazaných na kartu boli oddelené a spracované rôznymi spracovateľskými subjektmi.

4.   Akákoľvek územná diskriminácia v pravidlách spracovania uplatňovaných kartovými schémami je zakázaná.

5.   Spracovateľské subjekty v rámci Únie zabezpečia, aby bol ich systém technicky interoperabilný s inými systémami spracovateľských subjektov v rámci Únie prostredníctvom uplatňovania noriem vypracovaných medzinárodnými alebo európskymi normalizačnými orgánmi. Okrem toho kartové schémy nesmú prijať ani uplatňovať obchodné pravidlá, ktorými sa obmedzuje interoperabilita s inými spracovateľskými subjektmi v rámci Únie.

6.   S cieľom zabezpečiť uplatňovanie odseku 1 písm. a) tohto článku Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) po konzultácii s poradným výborom uvedeným v článku 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9) môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov stanovujúcich požiadavky, ktoré by mali kartové schémy a spracovateľské subjekty dodržiavať.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 9. decembra 2015.

Na Komisiu sa v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom odseku tohto odseku.

Článok 8

Spoločné umiestňovanie a výber aplikácie

1.   Akékoľvek pravidlá uplatňované v rámci kartových schém a pravidlá obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolení alebo opatrenia s rovnocenným účinkom, ktoré bránia tomu, aby vydavateľ spoločne umiestnil dve alebo viaceré rôzne platobné značky alebo platobné aplikácie na platobnom nástroji viazanom na kartu, sú zakázané.

2.   Spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy s poskytovateľom platobných služieb požadovať, aby mal na platobnom nástroji viazanom na kartu dve alebo viaceré rôzne platobné značky za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb takúto službu ponúka. Poskytovateľ platobných služieb poskytne spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu pred podpísaním zmluvy jasné a objektívne informácie o všetkých dostupných platobných značkách a ich charakteristických prvkoch vrátane funkcionality, nákladov a zabezpečenia.

3.   Akékoľvek rozdiely v zaobchádzaní s vydavateľmi alebo prijímateľmi v pravidlách uplatňovaných v rámci schém a v pravidlách obsiahnutých v dohodách o udeľovaní povolení, pokiaľ ide o spoločné umiestňovanie rôznych platobných značiek alebo platobných aplikácií na platobnom nástroji viazanom na kartu, musia byť objektívne zdôvodnené a nediskriminačné.

4.   Kartové schémy nesmú poskytovateľom platobných služieb vydávajúcim kartu ani prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb ukladať povinnosť, aby v súvislosti s transakciami, ktoré sa vykonajú s akýmkoľvek zariadením, na ktorom sa nachádza ich platobná značka, no neuskutočnia sa prostredníctvom danej schémy, podávali správy a aby za ne platili poplatky, a nesmú im ukladať ani podobné povinnosti s rovnakým cieľom alebo účinkom.

5.   Akékoľvek zásady alebo rovnocenné opatrenia, ktorých účelom je nasmerovanie transakcií cez osobitný kanál alebo proces, a iné technické a bezpečnostné normy a požiadavky, pokiaľ ide o nakladanie s dvomi alebo viacerými rôznymi platobnými značkami a platobnými aplikáciami na platobnom nástroji viazanom na kartu, musia byť nediskriminačné a musia sa uplatňovať nediskriminačným spôsobom.

6.   Kartové schémy, vydavatelia, prijímatelia, spracovateľské subjekty a iní poskytovatelia technických služieb nesmú na platobný nástroj alebo vybavenie používané na mieste predaja umiestňovať automatické mechanizmy, softvér alebo zariadenia, ktorými sa obmedzuje výber platobnej značky alebo platobnej aplikácie alebo oboch platiteľom alebo príjemcom platby v prípade používania platobného nástroja so spoločným umiestnením viacerých značiek.

Príjemcovia platby si ponechajú možnosť inštalovať automatické mechanizmy do vybavenia používaného v mieste predaja, ktoré vykonajú prednostný výber určitej platobnej značky alebo platobnej aplikácie, ale príjemcovia platby nesmú v prípade kategórií kariet alebo súvisiacich platobných nástrojov akceptovaných príjemcom platby brániť platiteľovi v tom, aby nahradil takýto automatický prednostný výber, ktorý zadal príjemca platby vo svojom vybavení.

Článok 9

Zákaz spájania poplatkov

1.   Každý prijímateľ ponúka a účtuje svojim príjemcom platby poplatky účtované obchodníkovi, ktoré sú samostatne stanovené pre jednotlivé kategórie a jednotlivé značky platobných kariet s rôznymi výškami výmenných poplatkov, pokiaľ príjemcovia platby písomne nepožiadajú prijímateľa, aby účtovali spojené poplatky účtované obchodníkovi.

2.   Prijímatelia začlenia do svojich dohôd s príjemcami platby individuálne uvádzané informácie o výške poplatkov účtovaných obchodníkovi, výmenných poplatkov a poplatkov schémy uplatniteľných za každú kategóriu a značku platobných kariet, pokiaľ príjemca platby následne nepredloží inú písomnú požiadavku.

Článok 10

Pravidlo rešpektovania všetkých kariet

1.   Kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb nesmú uplatňovať žiadne pravidlo, ktorým sa príjemcovia platby akceptujúci platobný nástroj viazaný na kartu vydaný jedným vydavateľom zaväzujú, aby akceptovali aj iný platobný nástroj viazaný na kartu vydaný v rámci rovnakej kartovej schémy.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje na spotrebiteľské platobné nástroje viazané na kartu tej istej značky a tej istej kategórie predplatenej karty, debetnej karty alebo kreditnej karty podliehajúc výmenným poplatkom podľa kapitoly II tohto nariadenia.

3.   Odsekom 1 nie je dotknutá možnosť, aby kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb stanovili, že karty nesmú byť odmietnuté na základe identity vydavateľa alebo držiteľa karty.

4.   Príjemcovia platieb, ktorí sa rozhodnú neakceptovať všetky karty alebo iné platobné nástroje kartovej schémy, o tom spotrebiteľov informujú jasným a jednoznačným spôsobom súčasne s tým, ako informujú spotrebiteľa o akceptácii iných kariet a platobných nástrojov kartovej schémy. Takéto informácie sú zreteľne zobrazené pri vstupe do obchodu a pri pokladni.

V prípade predaja na diaľku sa tieto informácie zobrazia na webovej stránke alebo na inom príslušnom elektronickom alebo mobilnom médiu príjemcu platby. Tieto informácie musia byť platiteľovi poskytnuté v dostatočnom predstihu predtým ako platiteľ uzavrie kúpnu zmluvu s príjemcom platby.

5.   Vydavatelia zabezpečia, aby ich platobné nástroje boli elektronicky a v prípade novo vydaných platobných nástrojov viazaných na kartu aj viditeľne identifikovateľné, čím sa umožní príjemcom platby a platiteľom jednoznačne identifikovať, ktoré značky a kategórie predplatených kariet, debetných kariet, kreditných kariet alebo komerčných kariet si platiteľ vybral.

Článok 11

Pravidlá usmerňovania

1.   Akékoľvek pravidlá obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolenia, pravidlá uplatňované v rámci kartových schém a v dohodách uzavretých medzi prijímateľmi karty a príjemcami platby, ktoré bránia príjemcom platby v tom, aby usmerňovali spotrebiteľov k používaniu akéhokoľvek platobného nástroja uprednostňovaného príjemcom platby, sú zakázané. Tento zákaz sa vzťahuje aj na akékoľvek pravidlo, ktorým sa zakazuje príjemcom platby zaobchádzať s platobnými nástrojmi viazanými na kartu danej kartovej schémy výhodnejšie alebo menej výhodne než s inými platobnými nástrojmi viazanými na kartu.

2.   Akékoľvek pravidlá obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolenia, pravidlá uplatňované v rámci kartových schém a v dohodách uzavretých medzi prijímateľmi karty a príjemcami platby, ktoré bránia príjemcom platby v tom, aby informovali platiteľov o výmenných poplatkoch a poplatkoch účtovaných obchodníkovi, sú zakázané.

3.   Odsekmi 1 a 2 tohto článku nie sú dotknuté pravidlá o poplatkoch, zľavách alebo iných mechanizmoch usmerňovania stanovené v smernici 2007/64/ES a smernici 2011/83/EÚ.

Článok 12

Informácie pre príjemcu platby o jednotlivých platobných transakciách viazaných na kartu

1.   Po vykonaní jednotlivej platobnej transakcie viazanej na kartu poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby poskytne príjemcovi platby tieto informácie:

a)

referenciu umožňujúcu príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu viazanú na kartu;

b)

sumu platobnej transakcie uvedenú v mene, v ktorej sa pripísala na platobný účet príjemcu platby;

c)

sumu akýchkoľvek poplatkov za platobnú transakciu viazanú na kartu, pričom poplatok účtovaný obchodníkovi a suma výmenného poplatku sú uvedené samostatne.

S predchádzajúcim výslovným súhlasom príjemcu platby môžu byť informácie uvedené v prvom pododseku zlúčené podľa značky, aplikácie, kategórií platobného nástroja a sadzieb výmenných poplatkov vzťahujúcich sa na transakciu.

2.   Zmluvy medzi prijímateľmi a príjemcami platby môžu obsahovať ustanovenie o tom, že informácie uvedené v odseku 1 prvom pododseku sa poskytujú alebo sprístupňujú pravidelne, a to najmenej raz mesačne, dohodnutým spôsobom, ktorý umožňuje príjemcom platby uchovávať a reprodukovať informácie v nezmenenej podobe.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Príslušné orgány

1.   Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré budú splnomocnené zabezpečovať presadzovanie tohto nariadenia a ktorým budú udelené právomoci na vyšetrovanie a presadzovanie práva.

2.   Členské štáty môžu za príslušné orgány určiť existujúce orgány.

3.   Členské štáty môžu za príslušné orgány určiť jeden alebo viaceré orgány.

4.   Členské štáty informujú Komisiu o uvedených príslušných orgánoch do 9. júna 2016. Komisiu bezodkladne informujú o akejkoľvek následnej zmene týkajúcej sa uvedených orgánov.

5.   Určené príslušné orgány uvedené v odseku 1 musia mať primerané zdroje na výkon svojich povinností.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali dodržiavanie súladu s týmto nariadením vrátane snahy poskytovateľov platobných služieb obchádzať toto nariadenie, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania tohto súladu.

Článok 14

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré možno uplatniť pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich uplatňovanie.

2.   Členské štáty oznámia uvedené ustanovenia Komisii najneskôr do 9. júna 2016 a bezodkladne jej oznámia akúkoľvek následnú zmenu, ktorá sa ich týka.

Článok 15

Postupy urovnávania sporov, mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy

1.   Členské štáty zabezpečia a podporujú primerané a účinné mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy alebo prijmú rovnocenné opatrenia v súvislosti s urovnávaním sporov, ktoré vznikli na základe tohto nariadenia medzi príjemcami platby a ich poskytovateľmi platobných služieb. Na tieto účely členské štáty určia existujúce orgány, ak je to vhodné, alebo zriadia nové orgány. Tieto orgány sú od uvedených strán nezávislé.

2.   Členské štáty informujú o uvedených orgánoch Komisiu do 9. júna 2017. Komisiu bezodkladne informujú o akejkoľvek následnej zmene týkajúcej sa uvedených orgánov.

Článok 16

Univerzálne karty

1.   Na účely tohto nariadenia sa vo vzťahu k domácim platobným transakciám, ktoré kartová schéma nedokáže rozlíšiť ako transakcie s debetnými alebo kreditnými kartami, uplatňujú ustanovenia o debetných kartách alebo transakciách s debetnými kartami.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty až do 9. decembra 2016 stanoviť podiel transakcií nepresahujúci 30 % domácich platobných transakcií uvedených v odseku 1 tohto článku, ktoré sa považujú za rovnocenné s transakciami s kreditnými kartami, na ktoré sa uplatňuje strop výmenných poplatkov stanovený v článku 4.

Článok 17

Doložka o preskúmaní

Komisia do 9. júna 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V správe Komisie sa predovšetkým preskúma primeranosť úrovní výmenných poplatkov a mechanizmy usmerňovania, ako sú napríklad poplatky, pričom sa zohľadní používanie rôznych platobných prostriedkov a náklady na ne, ako aj miera vstupu nových účastníkov, nových technológií a inovatívnych obchodných modelov na trh. V posúdení sa zvážia najmä tieto skutočnosti:

a)

vývoj poplatkov pre platiteľov;

b)

úroveň hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi platobných kariet a kartovými schémami;

c)

vplyv na náklady platiteľa a príjemcu platby;

d)

úrovne zohľadnenia zníženia výmenných poplatkov zo strany obchodníkov;

e)

technické požiadavky a ich dôsledky pre všetky zúčastnené strany;

f)

vplyv spoločného umiestňovania na užívateľskú ústretovosť, najmä v prípade starších osôb a iných znevýhodnených používateľov;

g)

vplyv vylúčenia komerčných kariet z kapitoly II na trh, pričom sa porovná situácia v tých členských štátoch, v ktorých je príplatok zakázaný s členskými štátmi, v ktorých je povolený;

h)

vplyv osobitných ustanovení o výmenných poplatkoch za domáce transakcie s debetnými kartami na trh;

i)

vývoj cezhraničného prijímania a jeho vplyv na jednotný trh, pričom sa porovná situácia v prípade kariet so stanoveným stropom poplatkov a kariet, v prípade ktorých strop stanovený nie je, s cieľom zvážiť možnosť spresniť, ktorý cezhraničný poplatok sa vzťahuje na cezhraničné prijímanie;

j)

praktické uplatňovanie pravidiel o oddelení kartových schém a spracovania a potreba prehodnotiť právne odčlenenie;

k)

v závislosti od vplyvu článku 3 ods. 1 na skutočnú hodnotu výmenných poplatkov za transakcie s debetnou kartou strednej a vysokej hodnoty, uvedený odsek revidovať ustanovením o tom, že strop by sa mal obmedziť na nižšiu sumu 0,07 EUR alebo 0,2 % hodnoty transakcie.

Spolu so správou Komisie sa podľa potreby predloží aj legislatívny návrh, ktorý môže zahŕňať návrh zmeny maximálneho stropu výmenných poplatkov.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 8. júna 2015, s výnimkou článkov 3, 4, 6 a 12, ktoré sa uplatňujú od 9. decembra 2015, a článkov 7, 8, 9 a 10, ktoré sa uplatňujú od 9. júna 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 29. apríla 2015

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predsedníčka

Z. KALNIŅA-LUKAŠEVICA


(1)  Ú. v. EÚ C 193, 24.6.2014, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 78.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 20. apríla 2015.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).