1.

Vozidlá musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby boli dostatočne odolné a vydržali používanie, na ktoré sú určené počas ich bežnej životnosti, s prihliadnutím na pravidelnú a plánovanú údržbu a aby nastavenia osobitného vybavenia, ktoré sú zreteľne a jednoznačne stanovené v návode na obsluhu dodávanom s vozidlom. Výrobca vozidla poskytne na tieto účely podpísané vyhlásenie.

2.

Montáž a konštrukcia vozidla v montážnych závodoch, najmä postupy týkajúce sa rámu, podvozku a karosérie a hnacej jednotky musia byť zahrnuté do systému zabezpečovania kvality, aby sa zaistilo, že dôležité mechanické spoje, napr. zvary a závitové spoje, ako aj ostatné príslušné charakteristiky materiálu, sa náležite kontrolujú a overujú.

3.

Schvaľovací úrad overí systém zabezpečovania kvality ako súčasť opatrení na zabezpečenie zhody výroby uvedených v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 167/2013.

4.

Schvaľovací úrad overí, že v prípade stiahnutia vozidla v dôsledku vážneho bezpečnostného rizika bude schvaľovaciemu úradu a Komisii na požiadanie okamžite sprístupnená špecifická analýza systémov vozidla, komponentov a/alebo častí vo forme inžinierskych výpočtov, virtuálnych skúšobných metód a/alebo skúšok konštrukcie.

5.

Typové schválenie vozidla nesmie byť udelené, ak existuje dôvod pochybovať o tom, či je výrobca vozidla schopný poskytnúť analýzu uvedenú v bode 4. Táto pochybnosť by sa mohla vzťahovať buď na dostupnosť, alebo existenciu takejto analýzy (napr. žiadosť o typové schválenie obmedzenej série vozidiel od výrobcu so sídlom mimo EÚ zastupovaného stranou, u ktorej nie je pravdepodobné, že má zmysluplný prístup k takejto analýze).

1.1.

„regulátor otáčok“ je zariadenie používané na meranie a regulovanie otáčok motora a/alebo vozidla;

1.2.

„hnacia sústava“ je skupina komponentov, ktoré vytvárajú hnaciu silu a prenášajú ju na povrch vozovky, vrátane motora, prevodovky, hnacích hriadeľov, diferenciálov a poháňaných kolies alebo pásov;

1.3.

„neoprávnený zásah“ je neoprávnená úprava, ktorá môže ohroziť funkčnú bezpečnosť, najmä zvýšením výkonu vozidla, a poškodiť životné prostredie;

1.4.

„zariadenie obmedzujúce rýchlosť“ znamená zariadenie, ktorého prvoradou funkciou je riadiť dodávku paliva do motora, aby obmedzil rýchlosť na stanovenú hodnotu.

2.1.

V rámci skúšok na účely typového schválenia sa priemerná rýchlosť meria na rovnej dráhe, ktorú traktor musí prejsť v oboch smeroch z letmého štartu. Povrch dráhy je pevný; dráha je rovná a aspoň 100 metrov dlhá; môže však obsahovať svahy so sklonom nie viac ako 1,5 %.

2.2.

Počas skúšky je traktor nezaťažený a v prevádzkovom stave bez prídavných záťaží alebo osobitného vybavenia a tlak v pneumatikách je taký, ako je predpísané pre cestnú prevádzku.

2.3.

Pri skúškach musí byť traktor vybavený novými pneumatikami, ktoré majú najväčší valivý polomer, vyjadrený ako rýchlostný index, určený výrobcom pre traktor.

2.4.

Počas skúšky je prevodový pomer taký, aby bola dosiahnutá maximálna rýchlosť vozidla, pričom je regulátor plynu úplne otvorený.

2.5.

Vzhľadom na rôzne neodstrániteľné chyby spôsobené najmä meracou technikou a nárastom otáčok motora pri čiastočnom zaťažení je prijateľné, keď nameraná rýchlosť presiahne hodnotu maximálnej konštrukčnej rýchlosti o 3 km/h. S cieľom zohľadniť zmeny v dôsledku rozmeru pneumatiky je povolená dodatočná odchýlka 5 %.

2.6.

Aby schvaľovacie úrady mohli vypočítať maximálnu teoretickú rýchlosť traktorov, výrobca ako návod stanoví prevodový pomer, aktuálny pohyb hnacích kolies dopredu zodpovedajúci jednej úplnej otáčke a otáčky za minútu pri maximálnom výkone úplne otvoreným regulátorom plynu a regulátorom otáčok, ak je ním traktor vybavený, nastaveným tak, ako je predpísané výrobcom. Maximálna teoretická rýchlosť sa vypočíta bez toho, aby boli dotknuté odchýlky uvedené v bode 2.5.

3.1.

Ak výrobca montuje regulátor otáčok ako štandardné vybavenie, musí ho namontovať a skonštruovať tak, aby traktor spĺňal požiadavky bodu 2 na maximálnu konštrukčnú rýchlosť.

4.1.1.

Nastaviteľné zariadenia obmedzujúce rýchlosť musia spĺňať požiadavky na vozidlá kategórie N2 a N3 stanovené v bodoch 1 a 2, bode 13.2 časti II, bodoch 21.2 a 21.3 časti III, bode 1 prílohy 5 a prílohe 6 k predpisu EHK OSN č. 89, ako sa uvádza v prílohe I.

4.3.1.

Výrobca zabezpečí, aby schvaľovací úrad a technická služba mali potrebné informácie a v prípade potreby aj potrebné vozidlá, pohonné systémy, komponenty a samostatné technické jednotky, ktoré im umožnia overiť, či boli splnené požiadavky tejto prílohy.

4.3.2.

Výrobca v žiadosti o typové schválenie vyhlási, že sa zaväzuje, že nebude uvádzať na trh zameniteľné komponenty, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu výkonu pohonnej jednotky nad úroveň, ktorá sa vzťahuje sa na príslušný variant.

4.4.1.

V prípade vozidiel vybavených elektrickým/elektronickým zariadením, resp., zariadeniami, ktoré obmedzujú výkon jeho pohonnej jednotky, výrobca vozidla poskytne technickým službám údaje a dôkazy, ktorými preukáže, že úprava alebo odpojenie zariadenia alebo jeho napájací systém nepovedú k zvýšeniu výkonu pohonnej jednotky.

4.4.2.

Akékoľvek vozidlo vybavené elektronickým riadením obsahuje funkcie, ktoré bránia úprave s výnimkou prípadov povolených výrobcom. Výrobca povolí úpravy, ak sú potrebné z dôvodu diagnostiky, servisu, kontroly, doplnkového vybavenia alebo opravy vozidla.

4.4.3.

Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre musia byť odolné voči neoprávneným zásahom.

4.4.4.

Prevádzkové parametre pohonnej jednotky zabezpečené počítačovým kódom nesmú byť meniteľné bez použitia špeciálnych nástrojov a postupov: napr. zaspájkované alebo zaliate počítačové komponenty či zapečatené alebo zaspájkované počítačové vložky.

4.4.5.

Všetky vymeniteľné kalibračné pamäťové čipy musia byť zaliate, uzavreté v zapečatenej schránke alebo musia byť chránené elektronickými algoritmami a nesmú sa dať vymeniť bez použitia špeciálneho náradia a postupov.

4.4.6.

Výrobcovia využívajúci programovateľné systémy počítačových kódov (napr. elektrickú vymazateľnú programovateľnú permanentnú pamäť, EEPROM), zabraňujú neoprávnenému preprogramovaniu. Výrobcovia použijú vyspelú stratégiu ochrany pred neoprávneným zásahom a ochranné funkcie proti zápisu vyžadujúce si elektronický prístup k počítaču, ktorý má výrobca k dispozícii mimo vozidla a ku ktorému majú mať patrične zabezpečený prístup aj nezávislí prevádzkovatelia.

4.4.7.

Uložené palubné diagnostické chybové kódy v riadiacej jednotke, resp. jednotkách hnacej sústavy alebo motora, teda číselné alebo alfanumerické identifikačné znaky, ktoré identifikujú alebo označujú chybu, nemožno vymazať odpojením palubného počítača z napájacieho vedenia vozidla alebo odpojením či zlyhaním batérie vozidla alebo uzemnenia.

1.

Ako sa uvádza v prílohe I na riadenie motorových vozidiel platia pre vozidlá kategórií Tb a Cb s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 60 km/h požiadavky stanovené v bodoch 2, 5 a 6 a v prílohách 4 a 6 k predpisu EHK OSN č. 79.

1.1.

Na riadenie vozidiel patriacich do kategórie Tb a Cb s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 40 km/h a nepresahujúcou 60 km/h sa uplatňujú požiadavky normy ISO 10998: 2008, Amd 1 2014.

1.2.

Riadenie traktorov kategórie Cb je v súlade s bodom 3.9 prílohy XXXIII.

2.

Požiadavky na námahu vynaloženú na riadenie pre vozidlá uvedené v bode 1, sú rovnaké ako požiadavky na vozidlá kategórie N2, stanovené v bode 6 predpisu EHK OSN č. 79, ako sa uvádza v prílohe I.

V prípade vozidla vybaveného obkročným sedadlom a riadidlami musí byť námaha vynaložená na riadenie v strede riadidiel rovnaká.

1.1.

„Riadiace zariadenie“ je celé zariadenie, ktorého účelom je meniť smer pohybu traktora.

Za súčasti riadiaceho zariadenia sa môžu považovať ovládacie prvky riadenia, prevod riadenia, riadené kolesá a prípadne špeciálne zariadenie vytvárajúce prídavnú alebo nezávislú energiu.

1.2.

„Mechanizmus riadenia“ predstavuje všetky prvky medzi ovládaním riadenia a riadenými kolesami s výnimkou špeciálneho zariadenia vymedzeného v bode 1.3. Mechanizmus riadenia môže byť mechanický, hydraulický, pneumatický, elektrický alebo môže byť kombináciou týchto druhov.

1.3.

„Špeciálne zariadenie“ je tá časť riadenia, ktorou sa vytvára prídavná alebo nezávislá sila. Prídavnú alebo nezávislú silu možno vytvárať ľubovoľným mechanickým, hydraulickým, pneumatickým alebo elektrickým systémom alebo ľubovoľnou kombináciou týchto systémov (napríklad olejovým čerpadlom, kompresorom, batériou atď.).

1.4.

„Riadenie s posilňovačom“ je zariadenie, v ktorom je sila na vychýlenie riadených kolies zabezpečená svalovou silou vodiča a špeciálnym zariadením. Zahŕňa to riadenie, v ktorom sa sila potrebná na riadenie vytvára za normálnych podmienok iba v špeciálnom zariadení, ale ktoré v prípade poruchy špeciálneho zariadenia umožňuje použiť na riadenie svalovú silu vodiča.

1.5.

„Servoriadenie“ je zariadenie, v ktorom je sila na vychýlenie riadených kolies zabezpečená výlučne špeciálnym zariadením.

1.6.

„Diferenciálne riadenie“ je spôsob riadenia kolies alebo pásov, pri ktorom sa traktor nasmeruje prostredníctvom odlišnej rýchlosti otáčania medzi kolesami alebo pásmi na ľavej a pravej strane.

1.7.

„Riadené kolesá“ sú:

2.1.

Riadenie musí zabezpečovať ľahké a bezpečné ovládanie traktora a musí vyhovovať podrobným požiadavkám uvedeným v bode 3.

2.2.

Riadenie traktorov kategórie C je v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 3.9 prílohy XXXIII.

2.3.

Požiadavky stanovené v bode 2.2 sa neuplatňujú na traktory kategórie C s oceľovými pásmi vybavené diferenciálnym riadením. Rozdiel v rýchlosti rotácie, ako je uvedené v bode 1.6, sa dosiahne buď kombináciou mechanických komponentov, ako sú brzdy a diferenciál, alebo samostatným prevodom pre ľavú a pravú stranu, ako sú napríklad oddelené hydrostatické prevody. Ak riadiaci systém je v kombinácii s brzdovým systémom, uplatňujú sa požiadavky stanovené na základe článku 17 ods. 2 písm. b) a článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 167/2013.

3.1.1.

Ovládanie riadenia sa musí dať ľahko používať a uchopiť pre predpokladaný rozsah dospelých užívateľov, pokiaľ ide o rozdiely v ich výške a sile. Musí byť skonštruované takým spôsobom, aby umožňovalo postupné vychyľovanie. Smer pohybu ovládania riadenia musí zodpovedať žiadanej zmene smeru traktora.

3.1.2.

Námaha vynaložená na riadenie, ktorá sa vyžaduje na dosiahnutie kruhu otáčania s polomerom 12 m, počnúc z priameho smeru vpred, nesmie prekročiť 25 daN. Ak v prípade riadenia s posilňovačom, ktorý nie je spojený s iným zariadením, zlyhá pomocný zdroj energie, požadovaná námaha vynaložená na riadenie nesmie prekročiť 60 daN.

3.1.3.

Na účely kontroly plnenia bodu 3.1.2, traktor opíše špirálový pohyb pri rýchlosti 10 km/h, počnúc z priameho smeru vpred, na suchom, plochom povrchu vozovky, ktorý poskytuje dobrú priľnavosť pneumatikám. Zaznamená sa námaha, vynaložená na ovládanie riadenia do okamihu, kedy sa riadenie dostane do polohy, zodpovedajúcej začiatku pohybu traktora po kruhu otáčania s polomerom 12 m. Doba trvania tohto manévru (časový interval od okamihu, v ktorom sa po prvý raz pohlo ovládaním riadenia, do okamihu, kedy ovládanie riadenia dosiahne polohu, v ktorej sa robia merania) nesmie prekročiť päť sekúnd v normálnych prípadoch a osem sekúnd v prípade poruchy špeciálneho vybavenia. Jeden manéver sa musí urobiť doľava a jeden doprava.

Na účely skúšky musí byť traktor naložený až po jeho technicky maximálnu prípustnú hmotnosť; tlaky v pneumatikách a rozloženie hmotnosti na nápravy musia vyhovovať pokynom výrobcu. Predovšetkým tlak pásov nesmie prekročiť hodnoty stanovené v bode 3.3 prílohy XXXIII.

3.2.1.

Riadenie nemusí obsahovať ani elektrický, ani plne pneumatický mechanizmus riadenia.

3.2.2.

Mechanizmus riadenia musí byť skonštruovaný tak, aby plnil akékoľvek prevádzkové požiadavky. Musí byť ľahko prístupný pre potreby údržby a kontroly.

3.2.3.

V prípade mechanizmu riadenia, ktorý nie je plne hydraulický, musí byť možné riadiť traktor aj v prípade poruchy hydraulických alebo pneumatických prvkov mechanizmu riadenia.

3.2.4.

Mechanizmus riadenia, ktorý sa ovláda len hydraulicky a má špeciálne vybavenie musí plniť tieto požiadavky:

3.3.1.

Všetky kolesá môžu byť riadené.

3.4.1.

Špeciálne zariadenie, používané v typoch riadenia, je povolené za týchto okolností:

1.1.

„normálny prevádzkový tlak“ je tlak hustenia za studena špecifikovaný výrobcom vozidla zvýšený o 0,2 baru;

1.2.

„Rýchlomer“ je tá časť rýchlomerného zariadenia, ktorá udáva vodičovi rýchlosť jeho vozidla v ktoromkoľvek danom momente.

2.1.

Všetky traktory s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 30 km/h musia byť vybavené rýchlomerom podľa požiadaviek stanovených v tejto prílohe.

2.2.

Ak má rýchlomer stupnicu a nie číslicový displej, musí byť stupnica jasne čitateľná.

2.3.

Presnosť rýchlomerného zariadenia sa skúša podľa tohto postupu:

2.4.

1.

normy ISO 5721-1: 2013 o zornom poli výhľadu dopredu a stieračoch predného skla;

2.

časť týkajúca sa výhľadu z traktora do bočnej strany v norme ISO 5721-2: 2014 o zornom poli do bočnej strany a dozadu poľnohospodárskych traktorov.

1.1.

„Vzťažný bod očí vodiča“ je poloha stanovená dohodou, keď oči vodiča traktora sú teoreticky umiestnené v jedinom bode. Tento bod je umiestnený v rovine rovnobežnej k pozdĺžnej stredovej rovine traktora a prechádzajúcej cez stred sedadla 700 mm zvisle nad priesečnicou tejto roviny a povrchom sedadla a 270 mm v smere panvovej opierky od zvislej roviny prechádzajúcej prednou hranou povrchu sedadla a kolmo na pozdĺžnu stredovú rovinu traktora (obrázok 1). Takto určený vzťažný bod sa vzťahuje na sedadlo, ktoré je neobsadené a je nastavené v strednej polohe špecifikovanej výrobcom traktora.

1.2.

„Bezpečnostný zasklievací materiál vyžadovaný pre výhľad vodiča dozadu“ sú všetky zasklenia umiestnené za rovinou prechádzajúcou vzťažným bodom očí vodiča a kolmou na pozdĺžnu stredovú rovinu vozidla, cez ktoré môže vodič sledovať cestu pri riadení alebo manévrovaní vozidla.

2.4.4.1.

Bežná priepustnosť svetla nesmie byť menšia ako 70 %.

2.4.4.2.

Čelné sklo musí byť správne namontované vo vzťahu k vzťažnému bodu očí vodiča.

2.4.4.3.

Ako sa uvádza v prílohe I, vozidlá kategórií T a C s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou maximálne 40 km/h, musia byť vybavené jedným z typov bezpečnostného zasklievacieho materiálu stanoveným v prílohe 4, prílohe 5, prílohe 6, prílohe 8 alebo prílohe 10 k predpisu EHK OSN č. 43.

2.4.4.4.

Vozidlá kategórií T a C s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 40 km/h, musia byť vybavené jedným z typov bezpečnostného zasklievacieho materiálu uvedených v bode 2.4.4.3. s výnimkou prílohy 5 k predpisu EHK OSN č. 43, ako sa uvádza v prílohe I.

2.4.5.1.

Bezpečnostné zasklenie musí mať bežnú priepustnosť aspoň 70 %.

2.4.5.2.

Ako sa uvádza v prílohe I, plastový bezpečnostný zasklievací materiál vyžadovaný pre výhľad vodiča dozadu musí byť okrem typového schválenia komponentu uvedeného v bode 2.4.3 označený aj symbolom A/L alebo B/L, ako je stanovené v bodoch 5.5.5 a 5.5.7 predpisu EHK OSN č. 43.

2.4.5.3.

Ako sa uvádza v prílohe I, bezpečnostný zasklievací materiál, ktorý nie je potrebný pre výhľad vodiča dozadu alebo do strán musí byť okrem značky typového schválenia komponentu podľa bodu 2.4.3 označený symbolom V uvedeným v bode 5.5.2 predpisu EHK OSN č. 43, ak je priepustnosť svetla nižšia ako 70 %.

2.4.5.4.

Plastový bezpečnostný zasklievací materiál, ktorý nie je potrebný pre výhľad vodiča dozadu, musí byť okrem typového schválenia komponentu uvedeného v bode 2.4.3 označený aj symbolom A/L alebo B/L, ako je uvedené v bodoch 5.5.5., 5.5.6. a 5.5.7. predpisu EHK OSN č. 43, ako sa uvádza v prílohe I.

2.4.5.5.

V prípade plastových bezpečnostných zasklení sa ustanovenia týkajúce sa odolnosti voči oderu, uvedené v bode 2.4.5.2 nevzťahujú na strešné okná a zasklenia umiestnené v streche vozidla. Nevyžaduje sa žiadna skúška alebo symbol odolnosti voči oderu.

2.1.

Vnútorné spätné zrkadlá sú zaradené do triedy I. Vonkajšie spätné zrkadlá sú v triede II. Traktory musia byť vybavené dvomi spätnými zrkadlami triedy II a prípadne spätným zrkadlom triedy I, označeným značkou typového schválenia podľa predpisu EHK OSN č. 46, ako sa uvádza v prílohe I, v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a prílohou XX k tomuto nariadeniu.

2.2.

Spätné zrkadlá musia byť pripevnené takým spôsobom, aby počas obvyklých jazdných podmienok zostali stabilné.

2.3.

Vozidlá vybavené obkročným sedadlom a riadidlami musia spĺňať požiadavky predpisu EHK OSN č. 81, ako sa uvádza v prílohe I, namiesto požiadaviek uvedených v bodoch 2.1 a 2.2 a v bodoch 3 až 6.

2.4.

Prídavné spätné zrkadlá a spätné zrkadlá určené na sledovanie pripojeného náradia pri práci na poli nemusia bezpodmienečne podliehať typovému schváleniu komponentu, ale musia byť umiestnené v súlade s požiadavkami nastavenia obsiahnutými v bodoch 3.1. až 3.5.

3.1.

Vonkajšie spätné zrkadlo triedy II musí byť umiestnené tak, aby vodič, ktorý sedí na sedadle vodiča v obvyklej polohe, mal jasný výhľad na tú časť vozovky, ktorá je vymedzená v bode 5.

3.2.

Vonkajšie spätné zrkadlo musí byť viditeľné cez tú časť čelného skla, ktorá je stieraná stieračom čelného skla alebo cez bočné okná, ak je nimi traktor vybavený.

3.3.

Vonkajšie spätné zrkadlá nesmú prečnievať za vonkajší obrys karosérie traktora alebo súpravy traktora a prívesu o viac, ako je nevyhnutné na dosiahnutie zorného poľa uvedeného v bode 5.

3.4.

Keď sa spodný okraj vonkajšieho spätného zrkadla zaťaženého traktora nachádza menej ako 2 m nad vozovkou, nesmie takéto spätné zrkadlo prečnievať viac ako 0,20 m cez celkovú šírku traktora alebo súpravu traktora a prívesu, meranú bez spätných zrkadiel.

3.5.

Ak sú splnené požiadavky bodov 3.3 a 3.4. môžu spätné zrkadlá prečnievať cez povolenú maximálnu šírku traktora.

4.1.

Vodič musí byť schopný nastaviť každé vnútorné spätné zrkadlo zo svojho sedadla.

4.2.

Vodič musí byť schopný nastaviť vonkajšie spätné zrkadlo bez toho, aby opustil sedadlo vodiča. Poloha zrkadla však môže byť zaistená zvonka.

4.3.

Požiadavky stanovené v bode 4.2 sa nevzťahujú na vonkajšie spätné zrkadlá, ktoré sa po sklopení automaticky vrátia do svojej pôvodnej polohy alebo sa môžu znovu nastaviť do svojej pôvodnej polohy bez použitia nástrojov.

5.1.

Zorné pole pre pravé alebo ľavé vonkajšie spätné zrkadlo musí byť také, aby vodič mohol vzadu až po horizont vidieť aspoň tú rovnú časť cesty, ktorá je vľavo respektíve vpravo od roviny rovnobežnej s vertikálnou pozdĺžnou stredovou rovinou a ktorá prechádza cez najkrajnejší bod vľavo alebo vpravo celkovej šírky traktora alebo kombinácie traktora s prívesom.

5.2.

Výrobcovia sa môžu rozhodnúť, či uplatnia požiadavky stanovené buď v bode 5.1, alebo požiadavky stanovené v norme ISO 5721-2: 2014.

1.1.

„Virtuálne terminály“ sú elektronické palubné informačné systémy s obrazovkami, ktoré používateľovi poskytujú vizuálne informácie o výkone vozidla a jeho systémov, a ktoré mu umožňujú monitorovať a kontrolovať rôzne funkcie prostredníctvom dotykovej obrazovky alebo klávesnice.

1.2.

Ovládacie prvky súvisiace s virtuálnymi terminálmi musia byť v súlade s normou ISO 15077:2008 (príloha B).

1.3.

Informačné systémy pre vodiča musia byť navrhnuté tak, aby minimalizovali rozptyľovanie vodiča, pričom súčasne poskytovali potrebné informácie.

1.

Svietidlá a zariadenia na svetelnú signalizáciu, ak sú namontované na vozidlách kategórií T a C, musia spĺňať všetky príslušné požiadavky stanovené v predpisoch EHK OSN, ktoré sa vzťahujú na tieto vozidlá, ako je uvedené v prílohe I.

2.

Žiarovky, plynové výbojky a moduly LED pre svietidlá a zariadenia na svetelnú signalizáciu namontované na vozidlách kategórie R musia byť v súlade so všetkými príslušnými požiadavkami ustanovenými v predpisoch EHK OSN č. 37, 99 a 128, ako sa uvádza v prílohe I.

3.

Svietidlá a zariadenia na svetelnú signalizáciu, ak sú namontované na vozidlách kategórií R a S, musia spĺňať všetky príslušné požiadavky na vozidlá kategórie O uvedené v predpisoch EHK OSN, ako je uvedené v prílohe I.

1.1.

„priečna rovina“ je zvislá rovina, kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla;

1.2.

„samostatné svietidlá“ sú svietidlá, ktoré majú samostatné rozptylové sklá, samostatné zdroje svetla a samostatné puzdrá;

1.3.

„skupinové svietidlá“ sú svietidlá, ktoré majú samostatné rozptylové sklá a samostatné zdroje svetla, ale spoločné puzdro svietidla;

1.4.

„združené svietidlá“ sú svietidlá, ktoré majú samostatné rozptylové sklá, ale spoločný zdroj svetla a spoločné puzdro svietidla;

1.5.

„zlúčené svietidlá“ sú svietidlá, ktoré majú samostatné zdroje svetla (alebo jediný zdroj svetla, ktorý je v prevádzke za odlišných podmienok), celkom alebo čiastočne spoločné rozptylové sklá a spoločné puzdro svietidla;

1.6.

„svietidlá s premenlivou polohou“ sú svietidlá, ktoré môžu byť vzhľadom na vozidlo premiestňované, bez toho, aby boli odpojené;

1.7.

„diaľkový svetlomet“ je svietidlo používané na osvetlenie vozovky na veľkú vzdialenosť pred vozidlom;

1.8.

„tlmený stretávací svetlomet“ je svietidlo používané na osvetlenie vozovky pred vozidlom bez toho, aby nevhodne oslňovalo alebo obťažovalo oproti prichádzajúcich vodičov alebo iných účastníkov cestnej premávky;

1.9.

„zakrývateľné svietidlo“ je svietidlo, ktoré je možné sčasti alebo úplne skryť, keď nie je používané. Takýto výsledok možno dosiahnuť pomocou posuvného krytu, premiestnením svetlometu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami. Výraz „zasúvateľný“ sa používa konkrétne na označenie zakrývateľného svietidla, ktoré možno zasunúť do karosérie;

1.10.

„predné hmlové svietidlo“ je svietidlo zlepšujúce osvetlenie vozovky za hmly, sneženia, búrok alebo v mrakoch prachu;

1.11.

„spätné svietidlo“ je svietidlo používané na osvetlenie vozovky za vozidlom a upozornenie ostatných účastníkov cestnej premávky, že vozidlo cúva alebo bude cúvať;

1.12.

„smerové svietidlo“ je svietidlo, ktoré sa používa na upozornenie ostatných účastníkov cestnej premávky, že vodič má v úmysle zmeniť priamy smer jazdy doprava alebo doľava;

1.13.

„varovný svetelný signál“ je zariadenie, ktoré umožňuje súčasnú činnosť všetkých smerových svietidiel traktora, upozorňujúce na zvláštne nebezpečenstvo, ktoré traktor dočasne predstavuje pre ostatných účastníkov cestnej premávky;

1.14.

„brzdové svietidlo“ je svietidlo upozorňujúce ostatných účastníkov cestnej premávky nachádzajúcich sa za vozidlom, že pozdĺžny pohyb vozidla je úmyselne spomaľovaný;

1.15.

„svietidlo na osvetlenie zadnej poznávacej značky“ je zariadenie, používané na osvetlenie priestoru určeného pre zadnú poznávaciu značku; môže sa skladať z rôznych optických komponentov;

1.16.

„predné obrysové svietidlo“ je svietidlo používané na označenie prítomnosti a šírky vozidla, pozorovaného spredu;

1.17.

„zadné obrysové svietidlo“ je svietidlo používané na označenie prítomnosti a šírky vozidla, pozorované zozadu;

1.18.

„zadné hmlové svietidlo“ je svetlo slúžiace na lepšiu viditeľnosť traktora zozadu pri hustej hmle;

1.19.

„parkovacie svietidlo“ je svietidlo používané k upozorneniu na prítomnosť stojaceho vozidla v zastavanej oblasti. V tomto prípade nahrádza predné a zadné obrysové svietidlá;

1.20.

„doplnkové obrysové svietidlo“ je svietidlo montované na vonkajšom obryse čo najbližšie k hornému okraju vozidla a určené na zreteľné označenie jeho celkovej šírky. Tento signál je v prípade niektorých vozidiel určený na doplnenie predných a zadných obrysových svietidiel s cieľom osobitne upútať pozornosť na veľkosť vozidla;

1.21.

„pracovné svietidlo“ je zariadenie na osvetlenie pracovného priestoru alebo postupu;

1.22.

„odrazové sklo“ je zariadenie, ktoré upozorňuje na prítomnosť vozidla prostredníctvom odrazu svetla vyžarovaného zdrojom svetla nespojeného s týmto vozidlom, pričom pozorovateľ je v blízkosti tohto zdroja svetla. Na účely tohto predpisu sa za odrazové sklá nepovažujú:

1.23.

„bočné obrysové svietidlo“ je svietidlo používané na označenie prítomnosti vozidla pri pohľade zboku;

1.24.

„denné svietidlo“ je svietidlo nasmerované dopredu, ktoré sa používa na zvýšenie viditeľnosti vozidla pri jeho jazde za denného svetla;

1.25.

„uhlové svietidlo“ je svietidlo používané na prídavné osvetlenie tej časti vozovky, ktorá sa nachádza v blízkosti prednej hrany vozidla na strane, do ktorej bude vozidlo zatáčať;

1.26.

„vonkajšie svietidlo“ je svietidlo používané na doplnkové osvetlenie vstupu a výstupu vodiča a cestujúceho z vozidla alebo pri nakladacích činnostiach;

1.27.

„manévrovacia svietidlo“ je svietidlo používané na prídavné osvetlenie na boku vozidla na pomoc počas pomalého manévrovania;

1.28.

„adaptívny systém predného osvetlenia“ je zariadenie na osvetlenie typovo schválené v súlade s predpisom EHK OSN č. 123, ako sa uvádza v prílohe I, ktoré zabezpečuje, že sa svetlá s odlišnými vlastnosťami automaticky prispôsobujú premenlivým podmienkam použitím tlmeného svetla (stretávacieho svetla) a podľa potreby hlavného (diaľkového) svetla;

1.29.

„svietiaca plocha“ je kolmý priemet celého otvoru odrazovej plochy, v prípade diaľkového svetlometu s reflektorom, stretávacieho svetlometu s reflektorom, predného hmlového svietidla s reflektorom alebo v prípade svetlometov s elipsoidným reflektorom kolmý priemet projekčného rozptylového skla na priečnu rovinu. Ak plocha výstupu svetla svietidla zakrýva len časť celého otvoru odrazovej plochy, berie sa do úvahy len priemet tejto časti.

V prípade stretávacieho svetlometu je svietiaca plocha obmedzená zdanlivou stopou svetelného rozhrania na rozptylovom skle. Ak sú odrážač a rozptylové sklo vzájomne nastaviteľné, mala by sa použiť stredná polohy nastavenia;

1.30.

„svietiaca plocha“ je kolmý priemet svietidla do roviny kolmej na jej referenčnú os a dotýkajúcej sa vonkajšej plochy výstupu svetla svietidla, pričom tento priemet je ohraničený okrajmi tienidiel umiestnených v tejto rovine, z ktorých každé umožňuje prepustiť v smere referenčnej osi len 98 % celkovej svietivosti svietidla, v prípade zadného obrysového svietidla, parkovacieho svietidla, diaľkového svetlometu, stretávacieho svetlometu, predného hmlového svietidla, ktoré nie sú vybavené odrážačom.

V prípade zariadenia na svetelnú signalizáciu, ktorého svietiaca plocha obklopuje úplne alebo čiastočne svietiacu plochu s inou funkciou alebo obklopuje neosvetlenú plochu, sa samotná svietiaca plocha môže považovať za plochu výstupu svetla;

1.31.

„svietiaca plocha“ odrazového skla alebo návestného panelu je, ako uvádza žiadateľ počas postupu typového schvaľovania komponentu pre odrazové sklo, kolmý priemet odrazového skla do roviny kolmej na svoju referenčnú os a ohraničenú rovinami, priľahlými k daným najkrajnejším častiam optickej sústavy odrazového skla a rovnobežnými s touto osou. Na účely stanovenia spodného a horného okraja a bočných okrajov zariadenia sa zohľadňujú len roviny horizontálne a vertikálne;

1.32.

„vonkajšia plocha výstupu svetla“ je tá časť vonkajšej plochy priehľadného rozptylového skla, ktorá uzatvára zariadenie pre osvetlenie alebo pre svetelnú signalizáciu a ktorá umožňuje vyžarovať svetlo;

1.33.

„viditeľná svietiaca plocha“ v určitom smere pozorovania je kolmý priemet buď okraja svietiacej plochy premietnutej na vonkajší povrch rozptylového skla alebo plocha výstupu svetla na rovinu kolmú k smeru pozorovania a dotýkajúca sa najvzdialenejšieho bodu rozptylového skla;

1.34.

„referenčná os“ je charakteristická os svetelného signálu určená výrobcom svietidla a používaná ako referenčný smer (H = 0°, V = 0°) pre fotometrické merania a pri montáži svietidla na vozidlo;

1.35.

„referenčný stred“ je priesečník referenčnej osi s vonkajšou plochou výstupu svetla, stanovený výrobcom svietidla;

1.36.

„uhly geometrickej viditeľnosti“ sú uhly, ktoré ohraničujú pole minimálneho priestorového uhla, v ktorom je viditeľná zdanlivá plocha svietidla. Táto oblasť priestorového uhlu je ohraničená výsekmi gule, ktorej stred sa zhoduje s referenčným stredom svietidla a ktorej rovnobežka je rovnobežná s vozovkou. Tieto výseky sú určované v závislosti od referenčnej osi. Horizontálne uhly β zodpovedajú zemepisnej dĺžke, zvislé uhly α zemepisnej šírke;

1.37.

„najvzdialenejší vonkajší okraj“ na oboch stranách vozidla je rovina rovnobežná s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a dotýkajúca sa vonkajšieho bočného okraja vozidla, bez ohľadu na prečnievanie:

1.38.

„celková šírka“ je vzdialenosť medzi obidvomi vertikálnymi rovinami vymedzenými vo vyššie uvedenej definícii najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja;

1.39.

„jednoúčelové svietidlo“ je:

1.40.

„dve svietidlá“ je jediná plocha výstupu svetla v tvare pásu alebo pruhu, ak je takýto pás alebo pruh umiestnený symetricky voči strednej pozdĺžnej rovine vozidla a siaha na obidvoch stranách vozidla do vzdialenosti minimálne 0,4 m od najvzdialenejšieho okraja vozidla a jeho dĺžka je najmenej 0,8 m; osvetlenie takého povrchu zabezpečujú najmenej dva zdroje svetla, umiestnené čo najbližšie k jeho koncom; plocha výstupu svetla môže byť vytváraná súborom jednotiek umiestnených vedľa seba tak, aby priemety čiastkových plôch výstupu svetla na priečnu rovinu predstavovali najmenej 60 % plochy najmenšieho obdĺžnika opísaného k priemetom uvedených jednotlivých plôch výstupu svetla;

1.41.

„vzdialenosť medzi dvomi svietidlami“, ktoré smerujú tým istým smerom, je vzdialenosť medzi kolmými priemetmi okrajov obidvoch svietiacich plôch na rovinu kolmú k príslušnému smeru;

1.42.

„nepovinné“ znamená, že montáž zariadenia na svetelnú signalizáciu je ponechaná na rozhodnutie výrobcu;

1.43.

„prevádzková kontrolka“ je optický alebo akustický signál (alebo akýkoľvek obdobný signál) oznamujúci, že určité zariadenie bolo uvedené do činnosti a či funguje správne;

1.44.

„farba svetla vyžarovaného zo zariadenia“ je farba vyžarovaného svetla podľa predpisu EHK OSN č. 48, ako sa uvádza v prílohe I;

1.45.

„nápadné označenie“ je zariadenie určené na zvýšenie viditeľnosti vozidla pri pohľade zboku alebo zozadu (alebo v prípade prívesov, dodatočne spredu) odrazom svetla vyžarovaného zo zdroja svetla, ktorý nie je spojený s vozidlom, pričom pozorovateľ je v blízkosti tohto zdroja svetla;

1.46.

„kontrolka zapojenia obvodu“ je kontrolka, ktorá ukazuje, že zariadenie bolo zapnuté, ale neukazuje, či funguje správne alebo nie;

1.47.

„zadná označovacia tabuľka pomalých vozidiel“ je trojuholníková tabuľka so skosenými rohmi s charakteristickým vzorom, vybavená odrazovými a fluorescenčnými materiálmi alebo zariadeniami (trieda 1); alebo len odrazovými materiálmi alebo zariadeniami (trieda 2) (pozri napr. predpis EHK OSN č. 69, ako sa uvádza v prílohe I).

1.48.

„dvojica“ je sústava svietidiel s rovnakou funkciou na ľavej a pravej strane vozidla;

1.49.

„rovina H“ je horizontálna rovina, v ktorej leží referenčný stred svietidla;

1.50.

„svetelná funkcia“ je svetlo vyžarované zariadením na osvetlenie vozovky a predmetov v smere pohybu vozidla;

1.51.

„funkcia svetelnej signalizácie“ je svetlo vyžarované alebo odrážané zariadením, ktoré poskytuje ostatným účastníkom cestnej premávky vizuálnu informáciu o prítomnosti, identifikácii a/alebo zmene pohybu vozidla;

1.52.

„zdroj svetla“ je jeden alebo viac prvkov viditeľného žiarenia, ktoré môžu byť zostavené s jedným alebo viacerými priehľadnými krytmi a so základňou pre mechanické a elektrické spojenie.

Zdroj svetla môže byť tvorený aj vonkajším výstupom svetlovodu ako časti distribuovaného systému osvetlenia alebo svetelnej signalizácie, ktorý nemá zabudované vonkajšie rozptylové sklá;

1.53.

„plocha výstupu svetla“ je v prípade zariadenia na osvetlenie, zariadenia na svetelnú signalizáciu alebo odrazového skla povrch deklarovaný výrobcom v žiadosti o typové schválenie zariadenia zobrazeného na výkrese.

2.1.

Opis typu vozidla so zreteľom na rozmery a vonkajší tvar vozidla a počet a umiestnenie zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu; musí byť uvedený riadne označený typ vozidla.

2.2.

Zoznam zariadení podľa určenia výrobcu, ktoré majú tvoriť vybavenie na osvetlenie a svetelnú signalizáciu; tento zoznam môže pre každú funkciu zahrňovať niekoľko typov zariadení; okrem toho môže byť v zozname pri každej funkcii uvedená dodatočná poznámka „alebo rovnocenné zariadenie“.

2.3.

Nákres zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu ako celku so zobrazením umiestnenia jednotlivých zariadení na vozidle.

2.4.

Výkres alebo výkresy pre každé svietidlo so zobrazením svietiacej plochy iného svietidla, zariadenia na osvetlenie alebo signalizačného svietidla.

Plocha vyžarujúca svetlo zariadenia na osvetlenie, zariadenia na svetelnú signalizáciu alebo odrazového skla sa deklaruje podľa jednej z týchto podmienok:

2.5.

Technickej službe zodpovednej za vykonávanie schvaľovacích skúšok sa musí predložiť nezaťažené vozidlo, vybavené kompletnou súpravou zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu, reprezentujúce typ vozidla, ktorý má byť schválený.

5.6.1.

byť namontované súmerne k strednej pozdĺžnej rovine;

5.6.2.

byť vzájomne súmerné vzhľadom na strednú pozdĺžnu rovinu;

5.6.3.

spĺňať tie isté kolorimetrické požiadavky; ako aj

5.6.4.

mať v zásade totožné fotometrické vlastnosti.

5.8.1.1.

Fotometrické a kolorimetrické požiadavky svietidla sú splnené vtedy, keď sú vypnuté všetky ostatné funkcie, s ktorými je toto svietidlo v skupine, združené alebo zlúčené.

Keď je však predné alebo zadné obrysové svietidlo zlúčené s jednou funkciou alebo viacerými funkciami, ktoré sa môžu aktivovať spolu s nimi, požiadavky na farbu každej z týchto iných funkcií sú splnené vtedy, keď sú zlúčené funkcie a predné alebo zadné obrysové svietidlá zapnuté.

5.8.1.2.

Brzdové svietidlá a smerové svietidlá nesmú byť zlúčené.

5.8.1.3.

Keď sú brzdové svietidlá a smerové svietidlá v skupine, musia byť splnené tieto podmienky:

5.8.2.1.

buď celková plocha priemetu rôznych častí na rovinu dotýkajúcu sa vonkajšieho povrchu vonkajšieho rozptylového skla a kolmá k referenčnej osi zaberá minimálne 60 % najmenšieho štvoruholníka opisujúceho uvedený priemet alebo vzdialenosť medzi dvoma susediacimi/dotýkajúcimi sa rôznymi časťami nepresahuje 15 mm, keď sa meria kolmo k referenčnej osi. Táto požiadavka sa nevzťahuje na odrazové sklo.

5.8.2.2.

V prípade závislých svietidiel nesmie vzdialenosť medzi susediacimi viditeľnými svietiacimi plochami v smere referenčnej osi presahovať 75 mm, keď sa meria kolmo na referenčnú os.

5.11.1.

pokiaľ ide o viditeľnosť červeného svetla spredu, s výnimkou červeného najzadnejšieho obrysového bočného svietidla, viditeľná svietiaca plocha červeného svetla nesmie byť priamo viditeľná pre pozorovateľa, ktorý sa pohybuje v pásme 1 podľa doplnku 1;

5.11.2.

pokiaľ ide o viditeľnosť bieleho svetla zozadu, s výnimkou spätných svetlometov a bieleho nápadného označenia namontovaného na vozidle, zdanlivá plocha výstupu bieleho svetla nesmie byť priamo viditeľná pre pozorovateľa, ktorý sa pohybuje vo vnútri pásma 2 v priečnej rovine ležiacej vo vzdialenosti 25 m za vozidlom (pozri doplnok 1);

5.11.3.

pásma 1 a 2 skúmané okom pozorovateľa sú vo svojich rovinách ohraničené:

5.12.1.

sú predné a zadné obrysové svetlá alebo bočné obrysové svetlá združené alebo zlúčené s týmito svietidlami použité ako parkovacie svietidlá;

5.12.2.

je funkcia pre predné obrysové svietidlá nahradená podľa bodu 5.13.1.

5.13.1.1.

ich elektrické spojenia musia zabezpečiť, aby v prípade poruchy ktoréhokoľvek z týchto zariadení na osvetlenie, sa predné obrysové svietidlá automaticky uviedli do činnosti; ako aj

5.13.1.2.

náhradné svietidlo/funkcia pre príslušné obrysové svietidlo spĺňa požiadavky stanovené v bodoch 6.8.1 až 6.8.6, a

5.13.1.3.

ak je v skúšobnom protokole náhradného svietidla uvedený vhodný dôkaz preukazujúci splnenie požiadaviek uvedených v bode 5.13.1.2.

5.15.1.

diaľkový svetlomet: biela;

5.15.2.

stretávací svetlomet: biela;

5.15.3.

predné hmlové svietidlo: biela alebo selektívna žltá;

5.15.4.

spätné svietidlo: biela;

5.15.5.

smerové svietidlo: oranžová;

5.15.6.

svetelný výstražný signál: oranžová;

5.15.7.

brzdové svietidlo: červená;

5.15.8.

osvetlenie zadnej poznávacej značky: biela;

5.15.9.

predné obrysové svietidlo: biela;

5.15.10.

zadné obrysové svietidlo: červená;

5.15.11.

zadné hmlové svietidlo: červená;

5.15.12.

parkovacie svietidlo: biela vpredu, červená vzadu; oranžová, ak je zlúčená s bočnými smerovými svietidlami alebo s bočnými obrysovými svietidlami;

5.15.13.

bočné obrysové svietidlo: oranžová; najzadnejšie bočné obrysové svietidlo však môže byť červené, ak je v skupine, združené alebo zlúčené so zadným obrysovým svietidlom, zadným doplnkovým obrysovým svietidlom, zadným hmlovým svietidlom, brzdovým svietidlom alebo je v skupine alebo má časť plochy výstupu svetla spoločnú so zadným odrazovým sklom;

5.15.14.

koncové obrysové svietidlo: biela vpredu, červená vzadu;

5.15.15.

denné svietidlo: biela;

5.15.16.

zadné odrazové sklo, iné ako trojuholníkové: červená;

5.15.17.

zadné odrazové sklo, trojuholníkové: červená;

5.15.18.

predné odrazové sklo, iné ako trojuholníkové: biela alebo bezfarebná;

5.15.19.

bočné odrazové sklo iné ako trojuholníkové: oranžová; najzadnejšie bočné odrazové sklo však môže byť červené, ak je v skupine alebo má časť plochy výstupu svetla spoločnú so zadným obrysovým svietidlom, zadným doplnkovým obrysovým svietidlom, zadným hmlovým svietidlom, brzdovým svietidlom alebo červeným najzadnejším bočným obrysovým svietidlom alebo iným ako trojuholníkovým zadným odrazovým sklom;

5.15.20.

uhlové svietidlo: biela;

5.15.21.

nápadné označenie: biela alebo žltá na boku; červená alebo žltá vzadu;

5.15.22.

vonkajšie svietidlo: biela;

5.15.23.

manévrovacia svietidlo: biela;

5.16.2.1.

Výpadok energie potrebnej na manipuláciu so svietidlom.

5.16.2.2.

prerušenie, impedancia alebo skrat na kostre v elektrickom obvode, poruchy v hydraulickom alebo pneumatickom vedení, Bowdenových lankách, solenoidoch alebo v iných komponentoch riadiacich alebo prenášajúcich energiu určenú na aktiváciu zakrývacieho zariadenia.

5.17.1.1.

tieto svietidlá zostávajú pripevnené ku vozidlu, aj keď sa ich poloha zmení;

5.17.1.2.

tieto svietidlá sa môžu zablokovať v polohe požadovanej pre podmienky cestnej premávky. Zablokovanie musí byť automatické.

aby sa určili dolné, horné a priečne hranice svietiacej plochy, použijú sa len tienidlá s horizontálnymi alebo vertikálnymi hranami, aby sa overila vzdialenosť k najvzdialenejším okrajom vozidla a výška nad vozovkou.

Na iné aplikácie svietiacej plochy, napr. vzdialenosť medzi dvoma svietidlami alebo iné funkcie, sa použije tvar obvodu tejto svietiacej plochy. Tienidlá musia zostať rovnobežné, môže sa však použiť iné natočenie.

6.1.4.1.

Šírka: Vonkajšie okraje svietiacej plochy nesmú byť v žiadnom prípade bližšie k najvzdialenejšiemu vonkajšiemu okraju vozidiel, ako vonkajšie okraje svietiacej plochy stretávacích svetlometov.

6.1.4.2.

Výška: Žiadne konkrétne špecifikácie.

6.1.4.3.

Dĺžka: Na prednej časti vozidla. Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak vyžarované svetlo priamo ani nepriamo neobťažuje vodiča cez spätné zrkadlá a/alebo iné plochy na vozidle, ktoré odrážajú svetlo.

6.1.9.1.

Celková maximálna svietivosť diaľkových svetlometov, ktoré môžu byť zapnuté súčasne, nesmie prekročiť 430 000 cd, čo zodpovedá referenčnej hodnote 100.

6.1.9.2.

Táto maximálna svietivosť sa stanoví sčítaním jednotlivých referenčných označení, ktoré sú na niektorých svetlometoch vyznačené. Každému svetlometu označenému „R“ alebo „CR“ sa pridelí referenčné označenie „10“.

6.2.4.1.

Šírka: Žiadne konkrétne špecifikácie.

6.2.4.2.

Výška:

6.2.4.3.

Dĺžka: Čo možno najbližšie k prednej časti traktora; vyžarované svetlo však nesmie za žiadnych okolností obťažovať vodiča priamo ani nepriamo prostredníctvom spätných zrkadiel a/alebo iných odrazových povrchov traktora.

Geometrická viditeľnosť

:

Je určená uhlami α a β geometrickej viditeľnosti.

α= 15° smerom nahor a 10 ° smerom nadol,

β= 45° von a 5° dnu.

6.2.6.1.1.

Ak je výška stretávacích svetlometov minimálne 500 mm a maximálne 1 500 mm, sklon stretávacieho svetla sa musí dať znížiť o 0,5 až 6 %.

6.2.6.1.2.

Stretávacie svetlomety sa musia nasmerovať tak, aby sa pri meraní vo vzdialenosti 15 m od svetlometu vodorovná priamka, oddeľujúca osvetlenú zónu od neosvetlenej, nachádzala vo výške, ekvivalentnej iba polovici vzdialenosti medzi vozovkou a stredom svetlometu.

6.2.6.2.1.

Korektor sklonu svetlometov môže byť nastaviteľný automaticky alebo manuálne.

6.2.6.2.2.

Korektory, ktoré sú nastavované ručne, či už spojito alebo nespojito, musia mať základnú polohu, v ktorej je možné nastaviť počiatočný sklon svietidiel pomocou obvyklých nastavovacích skrutiek alebo podobných prostriedkov.

Tieto ručne nastaviteľné korektory musia byť ovládateľné z miesta vodiča.

Spojito nastaviteľné korektory musia mať referenčné značky uvádzajúce hlavné podmienky zaťaženia vozidla, ktoré vyžadujú nastavenie stretávacieho svetla.

6.2.6.2.3.

Stretávacie svetlo nesmie zaujať polohu, v ktorej je sklopené menej ako pri pôvodnom nastavení.

6.3.4.1.

Šírka: Žiadne konkrétne špecifikácie.

6.3.4.2.

Výška: najmenej 250 mm nad vozovkou. Žiadny bod svietiacej plochy nesmie byť vyššie než najvyšší bod svietiacej plochy stretávacieho svetlometu.

6.3.4.3.

Dĺžka: Čo možno najbližšie k prednej časti traktora; vyžarované svetlo však nesmie za žiadnych okolností obťažovať vodiča priamo ani nepriamo prostredníctvom spätných zrkadiel a/alebo iných odrazových povrchov traktora.

Geometrická viditeľnosť

:

Je určená uhlami α a β geometrickej viditeľnosti.

α= 5° smerom nahor a smerom nadol;

β= 45° von a 5° dnu.

6.4.4.1.

Šírka: Žiadne konkrétne špecifikácie.

6.4.4.2.

Výška: Najmenej 250 mm a najviac 1 200 mm nad vozovkou.

Ak však tvar, konštrukcia, dizajn alebo prevádzkové podmienky vozidla neumožňujú dodržať výšku 1 200 mm svietidla je výška sa môže zvýšiť až na 4 000 mm.

V druhom prípade musí byť svietidlo namontované so sklonom smerom dolu najmenej 3° na montážnu výšku viac ako 2 000 mm a nie viac ako 3 000 mm a najmenej 6° na montážnu výšku viac ako 3 000 mm a nie viac ako 4 000 mm.

Pre montážnu výšku maximálne 2 000 mm nie je potrebný žiadny sklon.

6.4.4.3.

Dĺžka: Vzadu na vozidle.

Geometrická viditeľnosť

:

Je určená uhlami α a β geometrickej viditeľnosti.

α= 15° smerom nahor a 5° smerom nadol;

β= 45° vpravo i vľavo, ak je len jedno svietidlo;

β= 45° von a 30° dovnútra, ak sú dve svietidlá.

—

buď je motor v chode,

—

alebo jedno zo zariadení ovládajúce spustenie alebo zastavenie motora je v takej polohe, že chod motora je možný.

6.5.3.1.

Predné a doplnkové bočné svietidlá môžu byť samostatné, zoskupené alebo združené.

6.5.3.2.

Pre prípojné vozidlá alebo ťahané zariadenia:

Dve zadné smerové svietidlá (kategória 2).

6.5.4.1.

Šírka: S výnimkou smerových svietidiel kategórie 1 v usporiadaní „C“ a pre doplnkové smerové svietidlá nemôže byť okraj svietiacej plochy, ktorý je najvzdialenejší od strednej pozdĺžnej roviny vozidla, ďalej ako 400 mm od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla. Vzdialenosť medzi vnútornými okrajmi dvoch svietiacich plôch nesmie byť menšia než 500 mm.

V prípade, že zvislá vzdialenosť medzi zadným smerovým svietidlom a zodpovedajúcim zadným obrysovým svietidlom nie je väčšia než 300 mm, vzdialenosť medzi najvzdialenejším vonkajším okrajom vozidla a vonkajším okrajom zadného smerového svietidla nesmie prekročiť o viac než 50 mm vzdialenosť medzi najvzdialenejším vonkajším okrajom vozidla a vonkajším okrajom zodpovedajúceho zadného obrysového svietidla.

Osvetľovací povrch predných smerových svietidiel by mal byť vzdialený nie menej než 40 mm od svietiacej plochy stretávacích svetlometov alebo predných hmlových svietidiel, ak sú namontované.

Menšia vzdialenosť je povolená v prípade, že svietivosť smerových svietidiel je v ich referenčnej osi najmenej 400 cd.

6.5.4.2.

Výška: Nad vozovkou najmenej 400 mm a najviac 2 500 mm a 4 000 mm pre doplnkové smerové svietidlá.

Pre vozidlá s maximálnou šírkou nepresahujúcou 1 300 mm nie menej ako 350 mm nad vozovkou.

6.5.4.3.

Dĺžka: Vzdialenosť medzi referenčným stredom svietiacej plochy smerového svietidla kategórie 1 (usporiadanie B), smerového svietidla kategórie 5 (usporiadanie B a C) a priečnou rovinou, ktorá vyznačuje predný okraj celkovej dĺžky traktora, nesmie presiahnuť 1 800 mm. Ak konštrukcia traktora neumožňuje splniť podmienku minimálnych uhlov viditeľnosti, môže byť táto vzdialenosť zväčšená na 2 600 mm.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálne uhly: pozri doplnok 2.

Vertikálne uhly: 15° nad a pod horizontálou.

Zariadenia kategórie S1 alebo S2 podľa predpisu EHK OSN č. 7: traktory a vozidlá kategórie R a S musia byť vybavené takýmito brzdovými svietidlami.

Zariadenia kategórie S3 alebo S4 podľa predpisu EHK OSN č. 7: traktory a vozidlá kategórie R a S musia byť vybavené takýmito brzdovými svietidlami.

6.7.2.1.

Okrem prípadu, keď je namontované zariadenie kategórie S3 alebo S4, môžu byť na vozidlá namontované dve nepovinné zariadenia kategórie S1 alebo S2.

6.7.2.2.

Len v prípade, že stredná pozdĺžna rovina vozidla neprechádza pevným panelom karosérie, ale oddeľuje jednu alebo dve časti vozidla (napr. dvere) tak, že nie je dostatočný priestor na montáž jediného zariadenia kategórie S3 alebo S4 v strednej pozdĺžnej rovine nad takýmito pohyblivými časťami, môžu sa namontovať buď:

6.7.4.1.

Šírka:

V prípade, keď je podľa bodu 6.7.2 prípustné vysunutie jedného svietidla kategórie S3 alebo S4 mimo strednú pozdĺžnu rovinu, nesmie pri tomto vysunutí dôjsť k prekročeniu 150 mm vzdialenosti referenčného stredu svietidla od strednej pozdĺžnej roviny.

6.7.4.2.

Výška:

Na vozidlá môžu byť namontované ďalšie dve zariadenia kategórie S 1 alebo S 2:

nad vozovkou minimálne 400 mm a maximálne 4 000 mm.

6.7.4.3.

Dĺžka:

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 45 smerom von aj dovnútra.

Vertikálny uhol: 15° nad a pod horizontálou.

6.8.4.1.

Šírka: Tento bod svietiacej plochy, ktorý je najďalej od strednej pozdĺžnej roviny traktora, nesmie byť vzdialený viac ako 400 mm od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla. Vzdialenosť medzi vnútornými okrajmi obidvoch príslušných svietiacich plôch nesmie byť menšia ako 500 mm.

6.8.4.2.

Výška: Nad vozovkou minimálne 400 mm a maximálne 2 500 mm.

Pri vozidlách, ktoré sú vpredu vybavené na montáž prenosných zariadení, ktoré by mohli zakrývať predné obrysové svietidlá, môžu byť montované dve ďalšie predné obrysové svietidlá v maximálnej výške 4 000 mm.

6.8.4.3.

Dĺžka: Žiadne špecifikácie za predpokladu, že svietidlá sú nasmerované dopredu a že sa dodržia uhly geometrickej viditeľnosti uvedené v bode 6.8.5.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: Pre dve predné polohové svetlá: 10° smerom dovnútra a 80° smerom von. Uhol 10° dovnútra však môže byť zmenšený na 5°, pokiaľ karoséria neumožňuje dodržať hodnotu 10°. V prípade vozidiel s celkovou šírkou neprevyšujúcou 1 400 mm možno tento uhol zmenšiť na 3°, ak tvar karosérie neumožňuje dodržať hodnotu 10°.

Vertikálny uhol: 15° a pod horizontálou. Vertikálny uhol pod horizontálou môže byť zmenšený na 10°, ak je výška svietidla nad vozovkou menšia ako 1 900 mm, a na 5°, ak je táto výška menšia ako 750 mm.

6.9.4.1.

Šírka: S výnimkou bodu 6.9.5.1 nesmie byť bod svietiacej plochy, ktorý je najďalej od strednej pozdĺžnej roviny vozidla, vzdialený od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla o viac ako 400 mm.

Vzdialenosť medzi vnútornými okrajmi obidvoch príslušných svietiacich plôch nesmie byť menšia ako 500 mm. Táto vzdialenosť môže byť zmenšená na 400 mm, pokiaľ je celková šírka vozidla menšia ako 1 400 mm.

6.9.4.2.

Výška: okrem prípadov uvedených v bode 6.9.5.1, nad vozovkou minimálne 400 mm a maximálne 2 500 mm.

Pre vozidlá s maximálnou šírkou nepresahujúcou 1 300 mm nie menej ako 250 mm nad vozovkou.

6.9.4.3.

Dĺžka: Na zadnej časti vozidla. Nie viac ako 1 000 mm od najzadnejšieho bodu vozidla.

Časti vozidla, ktoré rozširujú najzadnejší bod svietiacej plochy zadných obrysových svietidiel o viac než 1 000 mm, musia byť vybavené prídavným zadným obrysovým svietidlom.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: pre dve zadné obrysové svietidlá: buď 45° smerom dovnútra a 80° smerom von, alebo 80° smerom dovnútra a 45° smerom von.

Vertikálny uhol: 15° nad a pod horizontálou. Uhol pod horizontálou môže byť zmenšený na 10°, ak je výška svietidla nad vozovkou menšia ako 1 900 mm, a na 5°, ak je táto výška menšia ako 750 mm.

6.9.5.1.

Ak nie je možné dodržať uvedené požiadavky na umiestnenie a viditeľnosť, môžu byť namontované štyri obrysové svietidlá za predpokladu, že budú v súlade s týmito montážnymi špecifikáciami:

6.10.4.1.

Šírka: Ak je namontované len jedno zadné hmlové svietidlo, musí byť vzhľadom k strednej pozdĺžnej rovine vozidla na strane vozidla opačnej k smeru premávky, ktorý je predpísaný v štáte evidencie vozidla. Vzdialenosť medzi zadným hmlovým svietidlom a brzdovým svietidlom musí byť vo všetkých prípadoch väčšia ako 100 mm.

6.10.4.2.

Výška: Nad vozovkou: najmenej 400 mm, najviac 1 900 mm alebo najviac 2 500 mm, ak tvar karosérie neumožňuje dodržať maximálnu hodnotu do 1 900 mm.

6.10.4.3.

Dĺžka: na zadnej časti vozidla.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 25° smerom dovnútra aj von.

Vertikálny uhol: 5° nad a pod horizontálou.

6.11.4.1.

Šírka: Bod svietiacej plochy, ktorý je najviac vzdialený od pozdĺžnej strednej roviny vozidla, nesmie byť vzdialený viac ako 400 mm od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla. Okrem toho v prípade dvojice svietidiel, musia byť umiestnené na boku vozidla.

6.11.4.2.

Výška: Nad vozovkou: minimálne 400 mm a maximálne 2 500 mm.

6.11.4.3.

Dĺžka: Žiadne konkrétne špecifikácie.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 45° smerom von, smerom dopredu a smerom dozadu.

Vertikálny uhol: 15°nad a pod horizontálou. Vertikálny uhol pod horizontálou sa však môže zmenšiť na 10°, ak je výška svietidla nad vozovkou menšia ako 1 500 mm; a na 5°, ak je táto výška menšia ako 750 mm.

6.12.4.1.

Šírka: Čo možno najbližšie k najvzdialenejšiemu vonkajšiemu okraju vozidla.

6.12.4.2.

Výška: V najvyššej výške zlučiteľnej s požadovaným umiestnením na šírku a na symetriu svietidiel.

6.12.4.3.

Dĺžka: Žiadne zvláštne požiadavky.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 80° smerom von.

Vertikálny uhol: 5° nad a 20 pod horizontálou.

6.14.4.1.

Šírka: S výnimkou bodu 6.14.5.1 nesmie byť bod svietiacej plochy, ktorý je najďalej od strednej pozdĺžnej roviny vozidla, vzdialený od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla o viac ako 400 mm. Vzdialenosť medzi vnútornými okrajmi odrazových skiel musí byť najmenej 600 mm. Táto vzdialenosť sa môže zmenšiť na 400 mm, ak je celková šírka vozidla menšia ako 1 300 mm.

6.14.4.2.

Výška: S výnimkou bodu 6.14.5.1 nesmie menej ako 400 mm a viac ako 900 mm nad vozovkou.

Pre vozidlá s maximálnou šírkou nepresahujúcou 1 300 mm nie menej ako 250 mm nad vozovkou.

Horný limit však môže byť zvýšený najviac na 1 200 mm, pokiaľ nie je možné dodržať výšku 900 mm bez použitia držiakov, ktoré by mohli byť ľahko zničené alebo zohnuté.

6.14.4.3.

Dĺžka: Žiadne konkrétne špecifikácie.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 30° smerom dovnútra aj von.

Vertikálny uhol: 15° nad a pod horizontálou. Ak je odrazové sklo nižšie ako 750 mm nad vozovkou, vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť až na 5°.

6.14.5.1.

Ak nie je možné dodržať uvedené požiadavky na umiestnenie, môžu byť namontované štyri odrazové sklá za predpokladu, že budú v súlade s týmito montážnymi špecifikáciami:

6.15.4.1.

Šírka: Žiadne konkrétne požiadavky.

6.15.4.2.

Výška: Najmenej 400 mm a najviac 900 mm nad vozovkou.

Horný limit však môže byť zvýšený najviac na 1 500 mm, pokiaľ nie je možné dodržať výšku 900 mm bez použitia držiakov, ktoré by mohli byť ľahko zničené alebo zohnuté.

6.15.4.3.

Dĺžka: Jedno odrazové sklo nesmie byť viac ako 3 m od najprednejšieho bodu vozidla a to isté odrazové sklo alebo druhé odrazové sklo nesmie byť viac ako 3 m od najzadnejšieho bodu vozidla. Vzdialenosť medzi dvoma susednými odrazovými sklami na tej istej strane vozidla nesmie presahovať 6 m.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 20° smerom dopredu a dozadu.

Vertikálny uhol: 10° nad a pod horizontálou. Ak je odrazové sklo nižšie ako 750 mm nad vozovkou, vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť až na 5°.

6.17.4.1.

Šírka: Bod svietiacej plochy, ktorý je najviac vzdialený od pozdĺžnej strednej roviny vozidla, nesmie byť vzdialený viac ako 400 mm od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla. Na vozidlách kategórie R a S táto vzdialenosť nesmie byť väčšia ako 150 mm.

Vzdialenosť medzi vnútornými okrajmi obidvoch príslušných zdanlivých plôch nesmie byť menšia ako 600 mm. Táto vzdialenosť môže byť zmenšená na 400 mm, pokiaľ je celková šírka vozidla menšia ako 1 300 mm.

6.17.4.2.

Výška: Nad vozovkou najmenej 300 mm a najviac 1 500 mm. Ak to nie je možné kvôli konštrukcii predné odrazové sklá sa namontujú na čo najnižšej úrovni.

6.17.4.3.

Dĺžka: Na prednej časti vozidla.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 30° smerom dovnútra aj von.

Vertikálny uhol: 10° nad a pod horizontálou. Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť na 5°, ak je odrazové sklo montované vo výške menšej ako 750 mm nad vozovkou.

6.17.5.1.

Ak nie je možné dodržať uvedené požiadavky na umiestnenie a viditeľnosť, môžu byť namontované štyri odrazové sklá za predpokladu, že budú v súlade s týmito montážnymi špecifikáciami:

6.18.4.1.

Šírka: Žiadne konkrétne špecifikácie.

6.18.4.2.

Výška: Najmenej 250 mm a najviac 2 500 mm nad vozovkou.

6.18.4.3.

Dĺžka: Najmenej jedno bočné obrysové svetlo musí byť umiestnené v strednej tretine vozidla, pričom najprednejšie bočné svetlo nesmie byť od prednej časti vozidla ďalej než 3 m. Vzdialenosť medzi dvomi susednými bočnými obrysovými svietidlami nesmie presahovať 3 m. Pokiaľ konštrukcia alebo prevádzkové použitie vozidla neumožňuje splnenie tejto požiadavky, môže byť táto vzdialenosť zväčšená na 4 m.

Geometrická viditeľnosť

Horizontálny uhol: 45° smerom dopredu a smerom dozadu; táto hodnota však môže byť zmenšená na 30°.

Vertikálny uhol: 10° nad a pod horizontálou. Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť až na 5°, ak je bočné obrysové svietidlo montované vo výške menšej ako 750 mm nad vozovkou.

Horizontálne

:

smerom von a 20° smerom dovnútra.

Vertikálne

:

smerom nahor a 10° smerom nadol.

Horizontálne

:

30° až 60° smerom von.

Vertikálne

:

10 ° smerom nahor a nadol.

6.20.7.1.

Uhlové svietidlo na jednej strane vozidla sa môže automaticky zapnúť, ak sú na tejto strane vozidla aktivované smerové svietidlá a/alebo sa zmení uhol riadenia z polohy pre priamu jazdu vpred na danú stranu vozidla.

Uhlové svietidlo sa musí automaticky vypnúť, keď sa vypnú smerové svietidlá a/alebo sa uhol riadenia vráti do polohy pre priamu jazdu vpred.

6.20.7.2.

Keď je spätné svietidlo zapnuté, obidve uhlové svietidlá môžu byť súčasne zapnuté, nezávisle od polohy volantu alebo smerového svietidla. V tomto prípade sa musia uhlové svetlá vypnúť, keď je vypnuté spätné svietidlo.

6.23.9.1.

motor je vypnutý;

6.23.9.2.

dvere vodiča alebo spolujazdca sú otvorené;

6.23.9.3.

dvere nákladného priestoru sú otvorené.

a)

predtým, ako sa vozidlo začne pohybovať prvýkrát po každej manuálnej aktivácii pohonného systému, alebo

b)

je zaradený spätný prevodový stupeň, alebo

c)

sa aktivuje kamerový systém, ktorý podporuje parkovacie manévre.

6.25.4.1.

Šírka: S výnimkou bodu 6.25.5.1 nesmie byť bod svietiacej plochy, ktorý je najďalej od strednej pozdĺžnej roviny vozidla, vzdialený od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla o viac ako 400 mm. Vzdialenosť medzi vnútornými okrajmi odrazových skiel musí byť najmenej 600 mm. Táto vzdialenosť sa môže zmenšiť na 400 mm, ak je celková šírka vozidla menšia ako 1 300 mm.

6.25.4.2.

Výška: S výnimkou bodu 6.25.5.1 nesmie byť menšia ako 400 mm a viac ako 1 500 mm nad vozovkou.

6.25.4.3.

Dĺžka: Žiadne konkrétne špecifikácie.

Geometrická viditeľnosť

:

Horizontálny uhol: 30° smerom dovnútra aj von.

Vertikálny uhol: 15° nad a pod horizontálou. Vertikálny uhol pod horizontálou sa môže zmenšiť až na 5°, ako je odrazové sklo nižšie ako 750 mm.

6.25.5.1.

Ak nie je možné dodržať uvedené požiadavky na umiestnenie a viditeľnosť, môžu byť namontované štyri odrazové sklá za predpokladu, že budú v súlade s týmito montážnymi špecifikáciami:

povinné na vozidlách kategórie S s celkovou šírkou viac ako 2,55 m.

Voliteľné na vozidlách kategórie S s celkovou šírkou, ktorá nepresahuje 2,55 m.

Šírka:

Bod svietiacej plochy, ktorý je najviac vzdialený od pozdĺžnej strednej roviny vozidla, nesmie byť vzdialený viac ako 100 mm od najvzdialenejšieho vonkajšieho okraja vozidla. Táto hodnota sa môže zvýšiť, ak tvar karosérie neumožňuje dodržať hodnotu do 100 mm.

Výška:

Žiadne konkrétne špecifikácie.

Dĺžka:

Žiadne konkrétne špecifikácie.

1.1.

„Vnútorné vybavenie“ sú vnútorné časti priestoru pre cestujúcich, iné ako vnútorné spätné zrkadlá a zahŕňajú:

1.2.

„Úroveň prístrojovej dosky“ je čiara definovaná bodmi dotyku vertikálnych dotyčníc k prístrojovej doske.

1.3.

„Elektricky ovládané okná“ sú okná, ktoré sa zatvárajú pomocou napájacieho zdroja vozidla.

1.4.

„Otvor“ je najväčší nezakrytý otvor medzi horným okrajom alebo predným okrajom, v závislosti od smeru zatvárania, elektricky ovládaného okna, priečky alebo strešného panelu a konštrukciou vozidla, ktorá tvorí ohraničenie okna, priečky alebo strešného panelu pri pohľade z vnútra vozidla alebo v prípade systému priečok zo zadnej časti priestoru pre cestujúcich.

1.1.1.1.

Zóna bezpečnej vzdialenosti A nad vzťažným bodom sedadla vodiča a umiestnená pred ním, ako je stanovené na obrázku 1, nesmie obsahovať akékoľvek nebezpečné nerovnosti alebo ostré hrany, ktoré by mohli zvýšiť riziko vážneho zranenia posádky. Ak časti nachádzajúce sa v zóne bezpečnej vzdialenosti A nad vzťažným bodom, nachádzajúce sa pred ním, spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch 1.1.2 až 1.1.6, predpokladá sa, že spĺňajú aj túto požiadavku.

Obrázok 1

1.1.1.2.

Zóna bezpečnej vzdialenosti A, ktorej stred sa nachádza vo vzdialenosti 670 mm nad stredom prednej hrany sedadla spolujazdca, ak je namontované, a umiestnená pred ním, ako je stanovené na obrázku 2, nesmie obsahovať akékoľvek nebezpečné nerovnosti alebo ostré hrany, ktoré by mohli zvýšiť riziko vážneho zranenia posádky. Ak časti nachádzajúce sa v zóne bezpečnej vzdialenosti A nad vzťažným bodom, nachádzajúce sa pred ním, spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch 1.1.2 až 1.1.6, predpokladá sa, že spĺňajú aj túto požiadavku.

Obrázok 2

1.1.1.3.

V prípade vozidiel vybavených volantom, lavicovými sedadlami alebo sklápacími sedadlami vo viac ako jednom rade, musí prostredie zadných sedadiel, ak sú namontované, spĺňať požiadavky prílohy XVII k nariadeniu (EÚ) č. 3/2014 (1).

1.1.3.1

Akékoľvek kovové podporné úchytky nesmú mať vyčnievajúce hrany.

1.1.3.2.

Časti, ktoré môžu prísť do styku s pologuľou s priemerom 165 mm, ako je uvedené v bode 3.2.1., pri približovaní k polomeru zóny A na obrázku 1, musia mať zaokrúhlené hrany s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm.

1.1.3.3.

Spúšťače okien, ak sú namontované, môžu od povrchu panelu vyčnievať 35 mm.

1.1.3.4.

Požiadavky uvedené v bodoch 1.1.3.1, 1.1.3.2 a 1.1.3.3 sa nevzťahujú na komponenty, ktoré sa nachádzajú za volantom, teda priestore vymedzenom vrcholom kužeľa, pričom tento vrchol je stredom zóny A na obrázku 1 a obruba volantu je základňou tohto kužeľa.

1.1.4.1.

Dolná hrana prístrojovej dosky musí byť zaokrúhlená pri polomere zakrivenia minimálne 19 mm.

1.1.4.2.

Spínače, ovládacie tiahla a pod. vyrobené z tuhého materiálu, ktoré vyčnievajú z panela o 3,2 mm až 9,5 mm, merané podľa metódy uvedenej v bode 3, musia mať plochu priečneho prierezu minimálne 2 cm2, meranú vo vzdialenosti 2,5 mm od najviac vyčnievajúceho bodu.

1.1.4.3.

Ak tieto komponenty vyčnievajú o viac ako 9,5 mm od povrchu prístrojovej dosky, musia byť navrhnuté a skonštruované s prierezom najmenej 6,5 cm2 v oblasti nachádzajúcej sa maximálne 6,5 mm od najviac vyčnievajúceho bodu.

1.1.4.4.

1.1.4.5.

V prípade výčnelku, ktorý predstavuje komponent vyrobený z netuhého materiálu s tvrdosťou menšou ako 60 jednotiek stupnice Shore A a ktorý je namontovaný na tuhý podklad, požiadavky uvedené v bodoch 1.1.4.2 až 1.1.4.4 sa uplatňujú len na tuhý podklad.

1.1.4.6.

Požiadavky stanovené v tejto časti sa vzťahujú na vybavenie, ktoré nie je uvedené v bodoch 1.1.2 až 1.1.6, ktoré v súlade s požiadavkami stanovenými v bodoch 1.1.1 až 1.1.6 a na základe jeho umiestnenia vo vozidle môže prísť do kontaktu s cestujúcimi. Ak sú také časti zhotovené z materiálu s tvrdosťou podľa Shore A menšou než 60, a sú namontované na jednom alebo viacerých tuhých podkladoch, platia uvedené požiadavky len na ich tuhé podklady.

2.1.1.

K žiadosti o typové schválenie EÚ komponentu sa priložia tieto vzorky, ktoré budú predložené technickej službe zodpovednej za vykonanie skúšok na udelenie typového schválenia komponentu:

2.1.2.

podľa výberu výrobcu buď vozidlo zastupujúce typ vozidla, ktorý má byť schválený, alebo časť, resp. časti vozidla, považované za podstatné pre kontroly a skúšky predpísané týmto predpisom, ako aj

2.1.3.

na požiadanie hore uvedenej technickej služby určité diely a vzorky použitých materiálov.

3.2.1.

Merací prístroj pre výčnelky pozostáva z hemisférickej makety hlavy priemeru 165 mm, v ktorej je posuvný piest s priemerom 50 mm.

3.2.2.

Vzájomná poloha rovného konca piestu a okraja makety hlavy sa zobrazuje na delenej stupnici, na ktorej pohyblivá ručička zaznamenáva najväčší rozmer dosiahnutý po odsunutí prístroja od skúšaného predmetu. Má byť merateľná minimálna vzdialenosť 30 mm; meracia stupnica má byť odstupňovaná po 0,5 mm, aby bolo možné stanoviť rozsah príslušných výčnelkov.

3.2.3.

Postup kalibrovania:

3.2.4.

Prístroj pre meranie výčnelkov je znázornený na obrázku 3.

3.3.1.

Stiahnutím piestu sa v makete hlavy vytvorí dutina a pohyblivá ručička sa priloží k piestu.

3.3.2.

Zariadenie sa priloží k výčnelku, ktorý sa má merať tak, aby maketa hlavy priliehala čo k najväčšiemu okolitému povrchu silou najviac 2 daN.

3.3.3.

Piest sa posúva dopredu, pokiaľ nepríde do kontaktu s výčnelkom, ktorý sa má merať, a na stupnici sa objaví veľkosť vyčnievania.

3.3.4.

Maketa hlavy sa zriadi tak, aby sa dosiahla maximálna hodnota vyčnievania. Veľkosť vyčnievania sa zaznamenáva.

3.3.5.

Ak sú dva alebo viac ovládačov umiestnené dostatočne blízko pri sebe, aby sa ich piest alebo maketa hlavy mohli dotknúť súčasne, postupuje sa takto:

—

rovina XX' zostáva rovnobežná so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla,

—

os X sa môže nakláňať nad a pod vodorovnú rovinu až po uhol 30°.

Pri vykonávaní skúšky uvedenej v tomto bode sa musia odstrániť všetky materiály s tvrdosťou podľa Shore A menšou než 60.

1.1.

„Vonkajší povrch“ je vonkajšok vozidla, a to vrátane kolies, pásov, dverí, nárazníkov, kapoty, prístupových otvorov a nádrží.

1.2.

„Polomer zakrivenia“ je polomer oblúka kružnice, ktorý sa najviac približuje k zaoblenému tvaru uvažovaného komponentu.

1.3.

„Najvzdialenejší vonkajší okraj“ vozidla je, vzhľadom na bočné steny vozidla, rovina rovnobežná so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla, zhodná s jeho vonkajšou bočnou hranou a vzhľadom na predok a zadok vozidla, kolmú priečnu rovinu vozidla zhodujúcu sa s jeho vonkajšími prednými a zadnými hranami, bez ohľadu na výčnelky:

2.1

Táto príloha sa uplatňuje na tie časti vonkajšieho povrchu, ktoré v podmienkach zaťaženého vozidla, vybaveného pneumatikami s najväčším priemerom alebo súpravou pásov s najväčšími vertikálnymi rozmermi, pre ktoré je schválené, so všetkými dvermi, oknami a prístupovými vekami zatvorenými sú buď:

2.2.

Účelom týchto ustanovení je znížiť riziko alebo závažnosť zranenia osoby pri náraze vonkajšej časti vozidla, alebo keď sa po karosérii telo šmýka v prípade kolízie. Toto platí v prípade, že vozidlo stojí, ako aj v prípade, že sa pohybuje.

2.3.

Táto príloha sa neuplatňuje na vonkajšie spätné zrkadlá.

2.4.

Táto príloha sa neuplatňuje na kovové časti vozidiel kategórie C.

3.1.

Vonkajší povrch vozidla nesmie vykazovať žiadne von nasmerované zahrotené alebo ostré časti, hrubé povrchy, ani výčnelky takého tvaru, veľkosti, smeru alebo tvrdosti, ktoré by mohli zvýšiť riziko alebo závažnosť telesného poranenia osoby pri náraze karosérie alebo, keď sa v prípade kolízie telo šmýka.

3.2.

Na „vonkajšom povrchu“ vozidla nesmú byť žiadne na vonkajšiu stranu nasmerované časti, ktoré by mohli zachytiť chodcov, cyklistov alebo motocyklistov.

3.3.

Žiadna vyčnievajúca časť vonkajšieho povrchu nesmie polomer zakrivenia menší ako 2,5 mm. Táto požiadavka sa nevzťahuje na časti vonkajšieho povrchu, ktoré vyčnievajú menej ako 5 mm, ale rohy takýchto častí smerujúce dozadu sú zaoblené s výnimkou prípadov, keď takáto časť vyčnieva menej ako 1,5 mm.

3.4.

Vyčnievajúce časti vonkajšieho povrchu vyrobené z materiálu s tvrdosťou podľa Shore A menšou než 60, môžu mať polomer zakrivenia menší než 2,5 mm. Postup merania tvrdosti podľa Shore A môže byť nahradený vyhlásením o tvrdosti od výrobcu komponentu.

3.5.

Vozidlá vybavené hydropneumatickými, hydraulickými alebo vzduchovými závesmi alebo automatickým vyvažovaním podľa zaťaženia musia byť skúšané pri najnepriaznivejších podmienkach normálnej jazdy vozidla udaných výrobcom.

3.6.

Nechránené pozemné nástroje alebo nástroje na zber plodín a zariadenia na distribúciu materiálu na vozidlách kategórie R a S, ktoré majú ostré hrany alebo zuby, keď sú zložené v režime cestnej dopravy, a na ktoré sa vzťahuje smernica 2006/42/ES, nemusia spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 3.1 až 3.5. Pre nechránené oblasti akejkoľvek inej časti vozidla kategórie R a S sa uplatňujú body 3.1 až 3.5.

1.

„Elektromagnetická kompatibilita“ je schopnosť vozidla, komponentu, resp. komponentov alebo samostatnej technickej jednotky, resp. jednotiek uspokojujúco fungovať vo svojom elektromagnetickom prostredí bez toho, aby spôsobovali neprípustnú elektromagnetickú poruchu pre čokoľvek v tomto prostredí.

2.

„Elektromagnetické rušenie“ znamená akýkoľvek elektromagnetický jav, ktorý môže zhoršiť výkon vozidla, komponentu či komponentov alebo technickej jednotky, resp. jednotiek. Elektromagnetické rušenie môže byť elektromagnetický šum, nežiaduci signál alebo zmena v samotnom prenosovom prostredí.

3.

„Elektromagnetická odolnosť“ je schopnosť vozidla, komponentu, resp. komponentov alebo samostatnej technickej jednotky, resp. jednotiek fungovať za prítomnosti elektromagnetického rušenia bez zhoršenia kvality.

4.

„Elektromagnetické prostredie“ je súhrn elektromagnetických javov existujúcich v danom mieste.

5.

„Referenčný limit“ je menovitá úroveň, ku ktorej sa vzťahujú limitné hodnoty typového schválenia a zhody výroby.

6.

„Referenčná anténa“ pre frekvenčný rozsah od 20 do 80 MHz znamená skrátený vyvážený dipól, ktorý je polovlnovým rezonančným dipólom pri 80 MHz, a pre frekvenčný rozsah nad 80 MHz znamená vyvážený polovlnový rezonančný dipól naladený na frekvenciu merania.

7.

„Širokopásmové elektromagnetické emisie“ sú emisie, ktoré majú šírku pásma väčšiu, ako je šírka pásma príslušného meracieho prístroja alebo prijímača.

8.

„Úzkopásmové elektromagnetické emisie“ sú emisie, ktoré majú šírku pásma menšiu, ako je šírka pásma príslušného meracieho prístroja alebo prijímača.

9.

„Elektrický/elektronický systém“ je elektrické a/alebo elektronické zariadenie, resp. zariadenia alebo sada, resp. sady zariadení spolu s akýmikoľvek pridruženými elektrickými pripojeniami, ktoré sú súčasťou vozidla, ale nie sú určené na typové schvaľovanie oddelene od vozidla.

10.

„Elektrická/elektronická montážna podskupina“ (EMP) znamená elektrické a/alebo elektronické zariadenie alebo sadu zariadení, ktoré majú byť súčasťou vozidla, spolu s akýmikoľvek pridruženými elektrickými pripojeniami a vedením, ktoré plnia jednu alebo viaceré špecializované funkcie.

11.

„Typ EMP“ vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite znamená EMP, ktoré sa nelíšia v súvislosti s vykonávanou funkciou alebo všeobecným usporiadaním prípadných elektrických a/alebo elektronických komponentov.

1.1.1.

Žiadosť o typové schválenie vozidla vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite podľa článku 22, 24 a 26 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 predkladá výrobca vozidla.

1.1.2.

Výrobca vozidla predkladá informačný dokument, ktorého vzor je stanovený v článku 68 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 167/2013.

1.1.3.

Výrobca vozidla vypracuje zoznam opisujúci všetky projektované kombinácie príslušných elektrických/elektronických systémov alebo EMP, typy karosérie (1), varianty materiálov karosérie (2), celkové usporiadanie elektrickej inštalácie, varianty motora, pravostrannú alebo ľavostrannú jazdnú verziu a verzie rázvoru. Príslušné elektrické/elektronické systémy vozidla alebo príslušné EMP sú tie, ktoré môžu emitovať významné širokopásmové alebo úzkopásmové žiarenie a/alebo tie, ktoré sú zahrnuté v priamom ovládaní vozidla vodičom (pozri bod 3.4.2.3).

1.1.4.

Z tohto rozpisu sa na účel skúšania vyberie reprezentatívne vozidlo na základe vzájomnej dohody medzi výrobcom a príslušným orgánom. Toto vozidlo reprezentuje typ vozidla špecifikovaný v informačnom dokumente stanovenom v článku 68 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 167/2013. Výber vozidla vychádza z elektrických/elektronických systémov ponúkaných výrobcom. Na účely skúšania z tohto zoznamu môže byť vybrané ešte jedno vozidlo, ak sa po vzájomnej dohode výrobcu a príslušného orgánu usúdi, že rôzne elektrické/elektronické systémy, ktoré obsahuje, majú pravdepodobne značný vplyv na elektromagnetickú kompatibilitu vozidla v porovnaní s prvým vozidlom, ktoré reprezentuje daný typ.

1.1.5.

Výber vozidla, resp. vozidiel v súlade s bodom 1.1.4 je limitovaný kombináciami vozidlo/elektrický/elektronický systém určenými pre skutočnú výrobu.

1.1.6.

Výrobca môže doplniť žiadosť o protokol zo skúšok, ktoré sa vykonali. Schvaľovací úrad môže takéto poskytnuté údaje použiť na účel vypracovania osvedčenia o typovom schválení EÚ.

1.1.7.

Vozidlo, ktoré reprezentuje typ, ktorý má byť schválený podľa bodu 1.1.4, musí byť poskytnuté technickej službe, ktorá samotnú skúšku vykonáva.

1.2.1.

Žiadosť o schválenie typu EMP vzhľadom na jej elektromagnetickú kompatibilitu podľa článku 22, 24 a 26 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 predloží výrobca vozidla alebo výrobca EMP. EMP môže byť schválená na žiadosť výrobcu buď ako „komponent“ alebo ako „samostatná technická jednotka (STJ)“.

1.2.2.

Výrobca vozidla predkladá informačný dokument, ktorého vzor je stanovený v článku 68 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 167/2013.

1.2.3.

Výrobca môže doplniť žiadosť o protokol zo skúšok, ktoré sa vykonali. Schvaľovací úrad môže takéto poskytnuté údaje použiť na účel vypracovania osvedčenia o typovom schválení EÚ.

1.2.4.

Vzorka EMP, ktorá reprezentuje daný typ, ktorý má byť schválený, sa poskytne technickej službe vykonávajúcej samotnú skúšku, po prípadnej diskusii s výrobcom napríklad o možných odchýlkach v usporiadaní, počte komponentov a počte snímačov. Ak to technická služba považuje za potrebné, odoberie sa ďalšia vzorka.

1.2.5.

Vzorka, resp. vzorky budú zreteľne a nezmazateľne označené obchodným názvom výrobcu alebo ochrannou známkou a označením typu.

1.2.6.

Tam, kde je to vhodné, sa uvedie akékoľvek obmedzenie použitia. Akékoľvek takéto obmedzenia sú obsiahnuté v informačnom dokumente uvedenom v článku 68 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a/alebo v osvedčení o typovom schválení EÚ uvedenom v článku 68 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 167/2013.

2.1.

Každá EMP vyhovujúca typu schválenému v súlade s týmto predpisom je označená značkou typového schválenia EÚ v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 167/2013 a prílohou XX k tomuto nariadeniu.

2.2.

V prípade elektrických/elektronických systémov v typoch vozidla schválených podľa tohto nariadenia sa nevyžaduje žiadne označenie.

2.3.

Označenia na EMP v súlade s bodmi 2.1 a 2.2 nemusia byť viditeľné, ak je EMP namontované vo vozidle.

3.1.1.

Vozidlo (a jeho elektrické/elektronické systémy alebo EMP) majú byť projektované, konštruované a montované tak, aby vozidlo za normálnych podmienok používania bolo v súlade s týmto nariadením.

3.2.2.1.

Ak sa meranie vykoná metódou opísanou v časti 3 so vzdialenosťou medzi vozidlom a anténou 10,0 ± 0,2 m, referenčné limity žiarenia sú 34 dB μV/m (50 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 30 do 75 MHz a 34 až 45 dB μV/m (50 až 180 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 75 do 400 MHz, tento limit rastie logaritmicky (lineárne) s frekvenciami nad 75 MHz, ako je znázornené v bode 5. Vo frekvenčnom pásme od 400 do 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 45 dB μV/m (180 μV/m).

3.2.2.2.

Ak sa meranie vykoná metódou opísanou v časti 3 s použitím odstupu vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, referenčné limity žiarenia sú 44 dB μV/m (160 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 30 do 75 MHz a 44 až 55 dB μV/m (160 až 562 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 75 do 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky (lineárne) zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v bode 6. Vo frekvenčnom pásme od 400 do 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 55 dB μV/m (562 μV/m).

3.2.2.3.

Na vozidle, ktoré reprezentuje daný typ, musia byť namerané hodnoty, vyjadrené v dB μV/m (μV/m), aspoň o 2,0 dB (20 %) nižšie ako referenčné limity.

3.3.2.1.

Ak sa meranie vykoná metódou opísanou v časti 4 s použitím odstupu vozidla od antény 10,0 ± 0,2 m, referenčné limity žiarenia sú 24 dB μV/m (16 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 30 do 75 MHz a 24 až 35 dB μV/m (16 až 56 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 75 do 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky (lineárne) zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v bode 7. Vo frekvenčnom pásme od 400 do 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 35 dB μV/m (56 μV/m).

3.3.2.2.

Ak sa meranie vykoná metódou opísanou v časti 4 s použitím odstupu vozidla od antény 3,0 ± 0,05 m, referenčné limity žiarenia sú 34 dB μV/m (50 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 30 do 75 MHz a 34 až 45 dB μV/m (50 až 180 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 75 do 400 MHz. Tento limit sa logaritmicky (lineárne) zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v bode 8. Vo frekvenčnom pásme od 400 do 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 45 dB μV/m (180 μV/m).

3.3.2.3.

Na vozidle, ktoré reprezentuje daný typ, majú byť namerané hodnoty, vyjadrené v dB mikrovoltoch/m, (mikrovoltoch/m), aspoň o 2,0 dB (20 %) nižšie ako referenčné limity.

3.3.2.4.

Napriek limitom stanoveným v bodoch 5.3.2.1, 5.3.2.2 a 5.3.2.3, ak v priebehu počiatočného kroku opísaného v bode 1.3 časti 4 je intenzita signálu meraná pri rádiovej anténe vozidla menšia ako 20 dB μV/m (10 μV/m) v celom frekvenčnom rozsahu 88 až 108 MHz, potom sa vozidlo považuje za vozidlo spĺňajúce limity úzkopásmových emisií a nevyžaduje sa žiadne ďalšie skúšanie.

3.4.2.1.

Ak sa skúšky vykonávajú metódou opísanou v časti 5, referenčná úroveň intenzity poľa je 24 V/m efektívnej hodnoty vo viac ako 90 %-ách frekvenčného pásma od 20 do 1 000 MHz a 20 V/m efektívnej hodnoty v celom frekvenčnom pásme od 20 do 1 000 MHz.

3.4.2.2.

Vozidlo, ktoré reprezentuje daný typ, sa považuje za vozidlo spĺňajúce požiadavky na odolnosť, ak počas skúšky vykonanej v súlade s časťou 5, pri vystavení intenzite poľa vyjadrenej vo V/m s hodnotou 25 % nad referenčnú úroveň, nenastanú žiadne mimoriadne zmeny v rýchlosti otáčania hnaných kolies vozidla, žiadne zníženie výkonu, ktoré by mohlo zmiasť ostatných účastníkov cestnej premávky, a žiadne zhoršenie priameho ovládania vozidla vodičom, ktoré by mohol vodič alebo iný účastník cestnej premávky spozorovať.

3.4.2.3.

Priame ovládanie vozidla vodičom sa vykonáva pomocou riadenia, brzdenia alebo reguláciou otáčok motora.

3.5.2.1.

Ak sa merania vykonajú metódou opísanou v časti 6, referenčné limity žiarenia sú 64 až 54 dB μV/m (1 600 až 500 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 30 do 75 MHz, pričom tento limit logaritmicky (lineárne) klesá pri frekvenciách nad 30 MHz, a 54 až 65 dB μV/m (500 až 1 800 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 75 do 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky (lineárne) zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v bode 9 tejto časti. Vo frekvenčnom pásme od 400 do 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 65 dB μV/m (1 800 μV/m).

3.5.2.2.

Na EMP, ktoré reprezentuje daný typ, majú byť namerané hodnoty, vyjadrené v dB μV/m, (μV/m), aspoň o 2,0 dB (20 %) nižšie ako referenčné limity.

3.6.2.1.

Ak sa merania vykonávajú metódou opísanou v časti 7, referenčné limity žiarenia sú 54 až 44 dB μV/m (500 až 160 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 30 do 75 MHz, pričom tento limit logaritmicky (lineárne) klesá pri frekvenciách nad 30 MHz, a 44 až 55 dB μV/m (160 až 560 μV/m) vo frekvenčnom pásme od 75 do 400 MHz, pričom tento limit sa logaritmicky (lineárne) zvyšuje pri frekvenciách nad 75 MHz, ako sa uvádza v bode 10 tejto časti. Vo frekvenčnom pásme od 400 do 1 000 MHz zostáva limit konštantný na úrovni 55 dB μV/m (560 μV/m).

3.6.2.2.

Na EMP, ktoré reprezentuje daný typ, majú byť namerané hodnoty, vyjadrené v dB μV/m, (μV/m), aspoň o 2,0 dB (20 %) nižšie ako referenčné limity.

3.7.2.1.

Ak sa skúšky vykonávajú metódou opísanou v časti 8, referenčné úrovne skúšky odolnosti sú 48 V/m pre skúšobnú metódu so 150 mm páskovým vedením, 12 V/m pre skúšobnú metódu s 800 mm páskovým vedením, 60 V/m pre skúšobnú metódu v bunke priečneho elektromagnetického typu (TEM), 48 mA pre skúšobnú metódu objemovej injektáže prúdom (BCI) a 24 V/m pre skúšobnú metódu voľného poľa.

3.7.2.2.

EMP, ktoré reprezentuje daný typ, pri intenzite poľa alebo prúdu 25 % nad referenčný limit, vyjadrenej vo vhodných lineárnych jednotkách, nesmie vykazovať žiadnu poruchu, spôsobujúcu akékoľvek zhoršenie výkonu, ktoré by mohlo zmiasť ostatných účastníkov cestnej premávky, alebo akékoľvek zhoršenie priameho ovládania vozidla vybaveného systémom, ktoré by mohol vodič alebo iný účastník cestnej premávky spozorovať.

6.1.1.

Limity platia vo frekvenčnom rozsahu od 30 do 1 000 MHz.

6.1.2.

Merania možno vykonať buď s kvázi špičkovými detektormi alebo so špičkovými detektormi. Limity uvedené v bodoch 3.2 a 3.5 časti 2 platia pre kvázi špičkovú metódu. Ak sa použije špičková metóda, pripočíta sa 38 dB na šírku pásma 1 MHz, alebo sa odpočíta 22 dB na šírku pásma 1 kHz.

1.3.1.

Táto skúška je určená na meranie úzkopásmových emisií, ktoré by mohli vychádzať zo systému na báze mikroprocesoru alebo iného úzkopásmového zdroja.

1.3.2.

Ako prvý krok sa pri rádiovej anténe vozidla meria úroveň emisií vo frekvenčnom pásme FM (88 až 108 MHz) prístrojom špecifikovaným v bode 1.2. Ak sa nepresiahne úroveň uvedená v bode 3.3.2.4 časti 2, potom sa vozidlo považuje za vyhovujúce požiadavkám tejto časti vzhľadom na toto frekvenčné pásmo a nemusí sa vykonať úplná skúška.

1.3.3.

Pri úplnom skúšobnom postupe sú prípustné dve alternatívne referenčné vzdialenosti antény: 10 m alebo 3 m od vozidla. V oboch prípadoch musia byť splnené požiadavky bodu 3.

4.1.

Všetky elektronické systémy vozidla musia byť v normálnom prevádzkovom režime a vozidlo musí stáť.

4.2.

Zapaľovanie musí byť zapnuté. Motor nesmie byť v prevádzke.

4.3.

Merania sa nesmú vykonávať za dažďa alebo iných zrážok ani skôr ako 10 minút po takomto daždi resp. iných zrážkach.

4.1.

Vozidlo musí byť nezaťažené s výnimkou zaťaženia nutným skúšobným zariadením.

4.1.1.

Motor poháňa kolesá hnanej nápravy normálnym spôsobom konštantnou rýchlosťou zodpovedajúcou trom štvrtinám maximálnej rýchlosti vozidla, ak výrobca z technických dôvodov neuprednostní inú rýchlosť. Motor vozidla sa zaťaží primeraným krútiacim momentom. Ak je to potrebné, hnacie hriadele môžu byť odpojené (napríklad v prípade vozidiel s viac ako dvoma nápravami), a to za predpokladu, že nepoháňajú komponenty spôsobujúce rušenie.

4.1.2.

Zapnuté sú stretávacie svetlomety.

4.1.3.

V činnosti sú ľavé alebo pravé smerové svietidlá.

4.1.4.

Všetky ostatné systémy, ktoré majú vplyv na ovládanie vozidla vodičom, sú zapnuté ako pri bežnom prevádzkovom stave vozidla.

4.1.5.

Vozidlo nie je elektricky spojené s oblasťou skúšania a nie je ani spojené s akýmkoľvek zariadením, okrem tých, ktoré sú uvedené v bodoch 4.1.1 alebo 4.2. Kontakt pneumatík s povrchom oblasti skúšania sa nepovažuje za elektrické spojenie.

4.2.

Ak existujú elektrické/elektronické systémy vozidla, ktoré tvoria integrálnu časť priameho ovládania vozidla, ktoré nefungujú tak ako stanovujú podmienky uvedené v bode 4.1, výrobca môže poskytnúť skúšobnému orgánu protokol alebo dodatočný dôkaz o tom, že elektrické/elektronické systémy vozidla spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Takýto dôkaz sa založí do dokumentácie o typovom schválení.

4.3.

Počas monitorovania vozidla sa používajú iba zariadenia, ktoré nespôsobujú rušenie. Exteriér vozidla a priestor pre cestujúcich sa monitoruje, aby sa zistilo, či sú splnené požiadavky tejto časti (napr. použitím videokamery, resp. videokamier).

4.4.

Vozidlo musí obvykle stáť čelom k pevnej anténe. Keď sú však elektronické riadiace jednotky a s nimi spojené vedenie s príslušenstvom prevažne v zadnej časti vozidla, skúška sa vykoná s vozidlom odvráteným od antény. V prípade dlhých vozidiel (t.j. okrem osobných automobilov a ľahkých dodávkových vozidiel), ktoré majú elektronické riadiace jednotky a s nimi spojené vedenie s príslušenstvom prevažne v strede vozidla, referenčný bod (pozri bod 5.4) môže byť stanovený buď na pravej alebo ľavej strane povrchu vozidla. Tento referenčný bod je v strede dĺžky vozidla alebo v jednom bode po strane vozidla vybranom výrobcom po dohode s príslušným orgánom po posúdení rozloženia elektronických systémov a usporiadania káblových zväzkov.

Takéto skúšanie sa môže vykonať len vtedy, keď to umožňuje fyzická konštrukcia skúšobnej komory. Umiestnenie antény sa musí zaznamenať v skúšobnom protokole.

5.1.1.

Typ, resp. typy generátora poľa sa vyberú tak, aby sa dosiahla požadovaná intenzita poľa v referenčnom bode (pozri bod 5.4) pri vhodných frekvenciách.

5.1.2.

Generátorom, resp. generátormi poľa môže byť anténa alebo antény alebo systém napájacieho vedenia.

5.1.3.

Konštrukcia a orientácia akéhokoľvek generátora poľa musí byť taká, aby bolo pole polarizované: od 20 do 1 000 MHz horizontálne alebo vertikálne.

5.2.1.1.

Fázový stred antény musí byť minimálne vo výške 1,5 m nad rovinou, na ktorej stojí vozidlo, ale minimálne 2,0 m nad rovinou, na ktorej stojí vozidlo, ak je strecha vozidla vo väčšej výške ako 3 m.

5.2.1.2.

Žiadna časť vyžarujúceho prvku antény nemá byť bližšie ako 0,25 m od plochy, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.2.1.

Prevádzkovým podmienkam je možné sa najviac priblížiť tak, že sa generátor poľa umiestni čo možno najďalej od vozidla. Táto vzdialenosť je v rozsahu od 1 do 5 m.

5.2.2.2.

Ak sa skúška vykonáva v uzavretom zariadení, vyžarovacie prvky generátora poľa nesmú byť bližšie ako 1,0 m od akéhokoľvek rádioabsorpčného materiálu a minimálne 1,5 m od steny uzavretého zariadenia. Medzi vysielacou anténou a skúšobným vozidlom nesmú byť počas skúšania žiadne absorpčné materiály.

5.3.1.

Vyžarovacie prvky generátora poľa nesmú byť bližšie ako 0,5 m od vonkajšieho povrchu karosérie vozidla.

5.3.2.

Generátor poľa sa umiestni v osi vozidla (v rovine pozdĺžnej symetrie).

5.3.3.

Žiadna časť systému napájacieho vedenia, s výnimkou roviny, na ktorej vozidlo stojí, nesmie byť bližšie ako 0,5 m od akejkoľvek časti vozidla.

5.3.4.

Akýkoľvek generátor poľa, ktorý je umiestnený nad vozidlom, má centrálne pokrývať aspoň 75 % dĺžky vozidla.

5.4.1.

Na účely tejto časti je referenčným bodom bod, v ktorom sa stanoví intenzita poľa a ktorý je vymedzený takto:

6.1.1.

Aby sa potvrdilo, že vozidlo spĺňa požiadavky tejto časti, skúša sa pri 14 ustálených frekvenciách v rozsahu, napr.:

27, 45, 65, 90, 120, 150, 190, 230, 280, 380, 450, 600, 750 a 900 MHz.

Musí sa brať ohľad na čas odozvy skúšobného zariadenia a čas zotrvania musí byť dostatočný na to, aby skúšobné zariadenie reagovalo za normálnych podmienok. V každom prípade nesmie byť kratší ako dve sekundy.

6.1.2.

Pri každej frekvencii sa použije jeden druh polarizácie – pozri bod 5.1.3.

6.1.3.

Všetky ostatné parametre skúšky sú také, ako je vymedzené v tejto časti.

6.1.4.

Ak vozidlo nesplní požiadavky skúšky vymedzené v bode 6.1.1, musí sa overiť, že sa tak stalo za príslušných skúšobných podmienok a nie je to výsledkom vytvorenia nekontrolovaných polí.

7.2.1.

Počas kalibračnej fázy substitučnej metódy (predtým než sa vozidlo umiestni v oblasti skúšania), intenzita poľa nesmie byť aspoň v 80 % kalibračných krokov menšia ako 50 % menovitej intenzity poľa v nasledujúcich miestach:

m

=

.