15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/28

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/1848

z 5. októbra 2015

o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 148 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

keďže:

(1)

Členské štáty a Únia by mali pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti, so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a pracovné trhy reagujúce na hospodárske zmeny so zreteľom na dosiahnutie cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty považujú s ohľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade.

(2)

Únia má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rovnosť medzi ženami a mužmi. Únia pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.

(3)

Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov sú v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovených v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184 (4). Spolu tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020 (ďalej len „integrované usmernenia Európa 2020“) a Rada ich má prijať, aby sa nimi riadili politiky členských štátov a Únie.

(4)

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti a v oblasti makroekonomických a štrukturálnych politík. Európsky semester spája rôzne nástroje do zastrešujúceho rámca pre integrovaný viacstranný dohľad nad hospodárskymi, rozpočtovými, sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a je zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 najmä v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (5). Zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra, ako sa stanovuje v ročnom prieskume rastu Komisie na rok 2015, by malo ešte viac zlepšiť jeho fungovanie.

(5)

Finančná a hospodárska kríza odhalila a zdôraznila významné nedostatky v hospodárstve Únie a v hospodárstvach jej členských štátov. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. Zabezpečenie prechodu na inteligentný, udržateľný a inkluzívny stav rastu a tvorby pracovných miest v Únii je kľúčovou výzvou súčasnosti. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a správy hospodárskych záležitostí Únie. Na základe kombinácie opatrení na strane ponuky a dopytu by tieto opatrenia politiky mali zahŕňať zvýšenie investícií, obnovený záväzok v prospech štrukturálnych reforiem a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti, a to so zreteľom na ich vplyv na oblasť zamestnanosti a sociálnu oblasť. V tomto smere je hodnotiaca tabuľka kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v rámci spoločnej správy Rady a Komisie z roku 2015 o zamestnanosti mimoriadne užitočným nástrojom, ktorý prispeje k včasnému odhaleniu kľúčových problémov a rozdielov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a k identifikovaniu oblastí, kde sú najviac potrebné politické riešenia.

(6)

Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a umožňovať existenciu potrebného politického priestoru na dôkladné zváženie sociálno-ekonomických otázok.

(7)

Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky krízy a zamerať sa na vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Mal by byť zabezpečený prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie by sa mali zredukovať, čo by sa malo dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce. Členské štáty by tiež mali zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny.

(8)

Opatrenia v súlade s integrovanými usmerneniami Európa 2020 sú dôležitým príspevkom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (ďalej len „Stratégia Európa 2020“). Stratégia Európa 2020 by mala spočívať na integrovanom súbore európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali vykonávať, aby dosiahli pozitívne účinky presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem, primeraný celkový súbor hospodárskych politík a jednotnejší príspevok európskych politík k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

(9)

Hoci sú integrované usmernenia Európa 2020 adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

(10)

Integrované usmernenia Európa 2020 udávajú členským štátom smer pri vykonávaní reforiem, pričom odrážajú ich vzájomnú závislosť medzi členskými štátmi. Tieto integrované usmernenia sú v súlade s Paktom stability a rastu a s platnými európskymi právnymi predpismi. Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom.

(11)

Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by mali úzko spolupracovať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijímajú usmernenia politík zamestnanosti členských štátov, ktoré sú uvedené v prílohe. Tieto usmernenia sú súčasťou integrovaných usmernení Európa 2020.

Článok 2

Členské štáty zohľadnia usmernenia uvedené v prílohe vo svojich politikách zamestnanosti a programoch reforiem, ktoré sa predkladajú v súlade s článkom 148 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Luxemburgu 5. októbra 2015

Za Radu

predseda

N. SCHMIT

(1)  Stanovisko z 8. júla 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 27. mája 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Stanovisko zo 4. júna 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4)  Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27).

(5)  Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).

PRÍLOHA

USMERNENIA POLITÍK ZAMESTNANOSTI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

ČASŤ II INTEGROVANÝCH USMERNENÍ EURÓPA 2020

Usmernenie č. 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

Členské štáty by mali uľahčovať vytváranie kvalitných pracovných miest, odstraňovať prekážky, ktorým čelia podniky pri zamestnávaní ľudí, podporovať podnikanie, a najmä zakladanie a rast malých podnikov. Členské štáty by mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.

Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre rast a zamestnanosť, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu. Zníženie zdaňovania práce by malo byť zamerané na odstránenie bariér a odrádzajúcich faktorov, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä pre tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení.

Členské štáty by mali spolu so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi podporovať mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožnia, aby boli mzdy schopné reagovať na vývoj produktivity. Mali by sa zohľadniť rozdiely v zručnostiach a rozdiely v hospodárskej výkonnosti medzi regiónmi, odvetviami a spoločnosťami. Pri stanovovaní minimálnych miezd by členské štáty a sociálni partneri mali zvážiť ich vplyv na chudobu zamestnaných ľudí, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť.

Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily, jej zručností a kompetencií

Členské štáty by v spolupráci so sociálnymi partnermi mali podporovať produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií. Členské štáty by mali urobiť potrebné investície do všetkých systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť ich účinnosť a efektívnosť pri zvyšovaní úrovne zručností a kompetencií pracovnej sily, čím sa jej v kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien umožní lepšie predvídať rýchlo sa meniace potreby dynamických trhov práce v hospodárstve, ktoré je čoraz závislejšie od digitálnych technológií, a reagovať na ne. Členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o zlepšenie prístupu ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých a vykonávať stratégie aktívneho starnutia, ktoré umožňujú dlhší produktívny vek.

Mali by sa riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zabezpečila kvalita výsledkov vzdelávania a znížil počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku. Členské štáty by mali zvýšiť dosiahnutú úroveň vzdelania, podporovať systémy učenia sa prácou, ako je duálne vzdelávanie, modernizovať odborné vzdelávanie a zvyšovať počet príležitostí na uznávanie a validáciu zručností a kompetencií nadobudnutých mimo formálneho vzdelávania.

Mala by sa riešiť otázka vysokej nezamestnanosti a nečinnosti. Mala by sa výrazne znížiť dlhodobá a štrukturálna nezamestnanosť a malo by sa jej predchádzať prostredníctvom komplexných a vzájomne sa posilňujúcich stratégií, ktoré zahŕňajú individualizovanú aktívnu podporu návratu na trh práce. Otázka vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú v procese vzdelávania, nie sú zamestnaní ani nie sú v procese odbornej prípravy (NEET), by sa mala riešiť komplexne prostredníctvom štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí.

Mali by sa zredukovať prekážky zamestnanosti najmä pre znevýhodnené skupiny.

Účasť žien na trhu práce by sa mala zvýšiť a rovnosť medzi ženami a mužmi je potrebné zaručiť aj prostredníctvom rovnakého odmeňovania. Podporovať by sa malo zosúladenie pracovného a rodinného života, najmä pokiaľ ide o prístup k dostupnému a kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve a k dostupným a kvalitným službám starostlivosti a k dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti.

Členské štáty by mali plne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom zlepšiť zamestnanosť, sociálne začlenenie, celoživotné vzdelávanie a verejnú správu.

Usmernenie č. 7: Zlepšovanie fungovania trhov práce

Členské štáty by mali brať do úvahy zásady flexibility a istoty (ďalej len „zásady flexiistoty“). Mali by obmedziť segmentáciu na trhu práce a predchádzať jej a bojovať proti nelegálnej práci. Pravidlá týkajúce sa ochrany zamestnanosti, pracovné právo a inštitúcie by mali poskytovať vhodné prostredie na nábor zamestnancov a zároveň ponúkať primerané úrovne ochrany všetkým už zamestnaným osobám aj osobám hľadajúcim zamestnanie. Mali by sa zabezpečiť kvalitné pracovné miesta z hľadiska sociálno-ekonomického zabezpečenia, organizácie práce, možností vzdelávania a odbornej prípravy, pracovných podmienok (vrátane zdravia a bezpečnosti) a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

Členské štáty by v súlade s vnútroštátnymi postupmi a s cieľom podporiť lepšie fungovanie a efektívnosť sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni mali do navrhovania a vykonávania príslušných reforiem a politík aktívne zapojiť národné parlamenty a sociálnych partnerov.

Členské štáty by mali posilniť aktívne politiky trhu práce zlepšením ich efektívnosti, zacielenia, dosahu, rozsahu a vzájomného pôsobenia spolu s pasívnymi opatreniami, ktoré sprevádzajú práva a povinnosti nezamestnaných aktívne si hľadať prácu. Tieto politiky by sa mali zamerať na lepšie zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce a na podporu udržateľných zmien.

Členské štáty by sa mali snažiť o lepšie a efektívnejšie verejné služby zamestnanosti zamerané na zníženie nezamestnanosti a skrátenie času nezamestnanosti podporovaním uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom poskytovania individuálnych služieb, podporovaním dopytu na trhu práce a uplatňovaním systémov merania výkonnosti. Členské štáty by mali účinne aktivizovať tých, ktorí sa môžu zúčastňovať na trhu práce, a túto účasť im umožňovať a zároveň chrániť tých, ktorí sa zúčastňovať nemôžu. Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce prístupné všetkým ženám a mužom zavedením účinných antidiskriminačných opatrení, ako aj zvyšovaním zamestnateľnosti prostredníctvom investovania do ľudského kapitálu.

Podporovať by sa mala mobilita pracovníkov s cieľom naplno využiť potenciál európskeho trhu práce. Mali by sa odstrániť prekážky mobility v zamestnaneckých dôchodkoch a uznávaní kvalifikácií. Členské štáty by mali zároveň predchádzať zneužívaniu existujúcich pravidiel a vziať na vedomie potenciálny únik mozgov z určitých regiónov.

Usmernenie č. 8: Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a presadzovanie rovnakých príležitostí

Členské štáty by mali modernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu a primeranú ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca, a zároveň podporovať sociálne začlenenie, rovnaké príležitosti pre ženy aj mužov a riešiť nerovnosti. Dopĺňanie univerzálneho prístupu selektívnymi prístupmi zlepší efektívnosť, pričom zjednodušenie by malo viesť k lepšej dostupnosti a kvalite. Väčšia pozornosť by sa mala venovať preventívnym a integrovaným stratégiám. Systémy sociálnej ochrany by mali podporovať sociálne začlenenie nabádaním ľudí, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti. Zásadný význam majú finančne dostupné, prístupné a kvalitné služby, ako je starostlivosť o deti, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie a služby zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Osobitnú pozornosť treba tiež venovať základným službám a opatreniam na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia.

Na tento účel by sa mali komplementárnym spôsobom využívať rôzne nástroje v súlade so zásadami aktívneho začleňovania vrátane podporných služieb na aktiváciu trhu práce, prístupných kvalitných služieb a adekvátnej podpory príjmu, ktoré sú zamerané na individuálne potreby. Systémy sociálnej ochrany by mali byť vytvorené tak, aby uľahčovali dosah na všetky na to oprávnené osoby, podporovali ochranu ľudského kapitálu a investovanie doň a pomáhali zabraňovať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, znižovať ich a chrániť pred nimi počas celého životného cyklu.

V kontexte nárastu dlhovekosti a demografickej zmeny by členské štáty mali zabezpečiť trvalú udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov pre ženy a mužov. Členské štáty by mali zlepšiť kvalitu, dostupnosť, efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a dbať pritom o zabezpečenie udržateľnosti.