24.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 248/80

(1)

Podľa článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu, respektíve dotknutých členských štátov.

(2)

Podľa článku 80 ZFEÚ sa politiky Únie v oblasti hraničných kontrol, azylu a prisťahovalectva a ich vykonávanie majú spravovať zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi a právne akty Únie prijaté v tejto oblasti majú obsahovať vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady.

(3)

Nedávna krízová situácia v Stredozemí podnietila inštitúcie Únie k tomu, aby okamžite uznali mimoriadne migračné toky v tomto regióne a vyzvali na prijatie konkrétnych opatrení solidarity s členskými štátmi v prvej línii. Komisia konkrétne predložila na spoločnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí a ministrov vnútra 20. apríla 2015 desaťbodový plán okamžitých opatrení, ktoré sa majú prijať v reakcii na túto krízu, medzi ktorými bol aj záväzok zvážiť možnosti mechanizmu núdzového premiestnenia.

(4)

Európska rada na svojom zasadnutí 23. apríla 2015 okrem iného rozhodla o posilnení vnútornej solidarity a zodpovednosti a predovšetkým sa zaviazala zvýšiť núdzovú pomoc členským štátom v prvej línii a zvážiť možnosti organizovania núdzového premiestnenia medzi členskými štátmi na dobrovoľnom základe, ako aj rozmiestniť tímy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) v členských štátoch v prvej línii na účely spoločného vybavovania žiadostí o medzinárodnú ochranu vrátane evidencie a odberu odtlačkov prstov.

(5)

Vo svojom uznesení z 28. apríla 2015 Európsky parlament opätovne zdôraznil, že je potrebné, aby Únia založila svoju reakciu na najnovšie tragické udalosti v Stredozemí na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti a aby zintenzívnila svoje úsilie v tejto oblasti v prospech tých členských štátov, do ktorých či už z absolútneho alebo relatívneho hľadiska prúdi najvyšší počet utečencov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

(6)

Členské štáty v prvej línii by okrem opatrení v oblasti azylu mali zintenzívniť úsilie o zavedenie opatrení na zvládanie zmiešaných migračných tokov na vonkajších hraniciach Európskej únie. Takéto opatrenia by mali chrániť práva osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a mali by zabrániť neregulárnej migrácii.

(7)

Európska rada na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015 okrem iného rozhodla, že súbežne by sa mali rozvinúť tri kľúčové dimenzie: premiestnenie/presídlenie, návrat/readmisia/reintegrácia a spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu. Európska rada sa vzhľadom na súčasnú núdzovú situáciu a záväzok posilniť solidaritu a zodpovednosť dohodla najmä na tom, že počas dvoch rokov sa dočasne a výnimočne z Talianska a Grécka do iných členských štátov premiestni 40 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, na ktorej sa budú podieľať všetky členské štáty.

(8)

Špecifické situácie členských štátov vyplývajú najmä z migračných tokov v iných geografických regiónoch, ako je západobalkánska migračná trasa.

(9)

V roku 2014 boli viaceré členské štáty konfrontované s výrazným zvýšením celkového počtu migrantov vrátane žiadateľov o medzinárodnú ochranu prichádzajúcich na ich územia a v niektorých z nich táto situácia pretrváva aj v roku 2015. Viacerým členským štátom bola poskytnutá núdzová finančná pomoc Komisie a operačná podpora úradu EASO s cieľom pomôcť im vyrovnať sa s týmto zvýšením.

(10)

Spomedzi členských štátov, ktoré zaznamenávajú značný tlak, najmä Taliansko a Grécko čelia vo svetle nedávnych tragických udalostí v Stredozemnom mori nebývalým tokom migrantov, medzi nimi aj žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí prichádzajú na ich územia a vytvárajú značný tlak na ich migračné a azylové systémy.

(11)

Vzhľadom na osobitnú situáciu členských štátov prijali zástupcovia vlád členských štátov zasadajúci v Rade 20. júla 2015 na základe konsenzu uznesenie o premiestnení 40 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Grécka a Talianska. Počas dvoch rokov sa z Talianska premiestni 24 000 osôb a z Grécka 16 000 osôb. Rada prijala 14. septembra 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/1523 (2), ktorým sa vytvoril dočasný a mimoriadny mechanizmus premiestnenia osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka do iných členských štátov.

(12)

V posledných mesiacoch sa opäť prudko zvýšil migračný tlak na južnej vonkajšej pozemnej a námornej hranici, pričom v dôsledku zvýšeného počtu migrantov prichádzajúcich do a z Grécka sa aj naďalej presúvali migračné toky zo stredného a východného Stredozemia smerom na západobalkánsku trasu. Vzhľadom na túto situáciu by sa mali zabezpečiť ďalšie dočasné opatrenia na zmiernenie azylového tlaku z Talianska a Grécka.

(13)

Podľa údajov Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) boli hlavnými oblasťami neregulárneho prekračovania hraníc do Únie v prvých ôsmich mesiacoch roku 2015 trasy vedúce stredným a východným Stredozemím. Od začiatku roka 2015 neregulárnym spôsobom vstúpilo do Talianska približne 116 000 migrantov (vrátane približne 10 000 neregulárnych migrantov, ktorí boli zaregistrovaní miestnymi orgánmi, ale ich ešte treba potvrdiť na základe údajov agentúry Frontex). Podľa zistení agentúry Frontex v máji a júni 2015 došlo k 34 691 neregulárnym prekročeniam hraníc a v júli a auguste k 42 356 prekročeniam, čo predstavuje zvýšenie o 20 %. Prudké zvýšenie bolo v roku 2015 zaznamenané aj v Grécku, kam prišlo viac ako 211 000 neregulárnych migrantov (vrátane približne 28 000 neregulárnych migrantov, ktorí boli registrovaní miestnymi orgánmi, ale ich ešte treba potvrdiť na základe údajov agentúry Frontex). Podľa zistení agentúry Frontex došlo v máji a júni 2015 k 53 624 neregulárnym prekročeniam hraníc a v júli a auguste k 137 000 prekročeniam, čo predstavuje zvýšenie o 250 %. Významný podiel celkového počtu neregulárnych migrantov odhalených v týchto dvoch regiónoch zahŕňal migrantov so štátnou príslušnosťou, ktorá na základe údajov Eurostatu spĺňa podmienky vysokej miery uznávania na úrovni Únie.

(14)

V Taliansku požiadalo podľa údajov Eurostatu a úradu EASO v období od januára do júla 2015 o medzinárodnú ochranu 39 183 osôb v porovnaní s 30 755 osobami v rovnakom období roku 2014 ( zvýšenie o 27 %). Podobný nárast počtu žiadostí sa zaznamenal v Grécku, kde bolo žiadateľov 7 475 (zvýšenie o 30 %).

(15)

Doposiaľ boli prijaté mnohé opatrenia na podporu Talianska a Grécka v rámci migračnej a azylovej politiky, medzi nimi aj poskytnutie značnej núdzovej pomoci a operačnej podpory EASO. Taliansko a Grécko boli druhým a tretím najväčším príjemcom finančných prostriedkov vyplatených počas obdobia 2007 – 2013 v rámci všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (SOLID) a okrem toho dostali značné núdzové finančné prostriedky. Taliansko a Grécko pravdepodobne zostanú aj v období rokov 2014 – 2020 naďalej hlavnými príjemcami prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF).

(16)

Z dôvodu pokračujúcej nestability a konfliktov v bezprostrednom susedstve Talianska a Grécka a následkov migračných tokov na ďalšie členské štáty je veľmi pravdepodobné, že sa na ich migračné a azylové systémy bude naďalej vyvíjať významný a zvýšený tlak, pričom veľký podiel migrantov môže potrebovať medzinárodnú ochranu. To dokazuje naliehavú potrebu preukázať solidaritu s Talianskom a Gréckom a doplniť doteraz prijaté opatrenia na ich podporu dočasnými opatreniami v oblasti azylu a migrácie.

(17)

Rada 22. septembra 2015 vzala na vedomie ochotu a pripravenosť členských štátov zapojiť sa do premiestnenia 120 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty, ktorými sa riadi politika Únie v oblasti azylu a migrácie. Rada sa preto rozhodla prijať toto rozhodnutie.

(18)

Malo by sa pripomenúť, že v rozhodnutí (EÚ) 2015/1523 sa stanovuje povinnosť pre Taliansko a Grécko zabezpečiť štrukturálne riešenia výnimočných tlakov na ich azylové a migračné systémy vytvorením stabilného a strategického rámca na riešenie krízovej situácie a zintenzívnením prebiehajúceho reformného procesu v týchto oblastiach. Plány, ktoré na tieto účely Taliansko a Grécko predložili, by sa mali aktualizovať tak, aby sa v nich toto rozhodnutie zohľadňovalo.

(19)

Berúc do úvahy, že sa Európska rada dohodla na súbore vzájomne prepojených opatrení, Komisii by sa mala zveriť právomoc v prípade potreby a po tom, ako sa dotknutému členskému štátu poskytla možnosť prezentovať svoje stanovisko, pozastaviť uplatňovanie tohto rozhodnutia na obmedzený čas v prípadoch, ak Taliansko alebo Grécko nedodržia svoje záväzky v tejto oblasti.

(20)

Od 26. septembra 2016 by sa malo pomerným spôsobom premiestniť 54 000 žiadateľov z Talianska a Grécka do iných členských štátov. Rada a Komisia by mali neustále vyhodnocovať situáciu, pokiaľ ide o masívny prílev štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov. Komisia by mala v relevantných prípadoch predložiť návrhy na zmenu tohto rozhodnutia s cieľom riešiť vývoj situácie na mieste a jeho dopad na mechanizmus premiestnenia ako aj rastúci tlak na členské štáty, najmä na členské štáty v prvej línii. Mal by sa pritom vziať do úvahy názor členského štátu, ktorý bude pravdepodobným príjemcom pomoci.

Ak sa toto rozhodnutie zmení v prospech iného členského štátu, tento členský štát by mal ku dňu nadobudnutia účinnosti príslušného pozmeňujúceho rozhodnutia Rady predložiť Rade a Komisii plán, ktorý by mal zahŕňať primerané opatrenia v oblasti azylu, prvého prijatia a návratu, ktorými sa posilní kapacita a zvýši kvalita a efektívnosť jeho systémov v týchto oblastiach, ako aj opatrenia na zabezpečenie náležitého vykonávania tohto rozhodnutia s cieľom umožniť mu po skončení uplatniteľnosti tohto rozhodnutia lepšie zvládanie možného zvýšeného prílevu migrantov na jeho územie.

(21)

Ak by podobnej núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín čelil ktorýkoľvek členský štát, môže Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu na základe článku 78 ods. 3 ZFEÚ. Takéto opatrenia môžu prípadne zahŕňať pozastavenie plnenia povinností tohto členského štátu stanovených v tomto rozhodnutí.

(22)

V súlade s článkom 78 ods. 3 ZFEÚ by plánované opatrenia v prospech Talianska a Grécka mali mať dočasnú povahu. Obdobie 24 mesiacov je primerané na zabezpečenie toho, aby opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí mali skutočný účinok, pokiaľ ide o podporu Talianska a Grécka pri zvládaní významných migračných tokov na ich územiach.

(23)

Opatrenia zamerané na premiestnenie z Talianska a Grécka ustanovené v tomto rozhodnutí zahŕňajú dočasnú výnimku z pravidla ustanoveného v článku 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (3), podľa ktorého by inak Taliansko a Grécko boli zodpovedné za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe kritérií stanovených v kapitole III uvedeného nariadenia, ako aj dočasnú výnimku z procesných krokov ustanovených v článkoch 21, 22 a 29 uvedeného nariadenia vrátane lehôt. Ostatné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 604/2013 vrátane vykonávacích pravidiel ustanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1560/2003 (4) a vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 118/2014 (5) sa uplatňujú naďalej, vrátane v nich obsiahnutých pravidiel o povinnosti odovzdávajúcich členských štátov hradiť náklady potrebné na odovzdanie žiadateľa do členského štátu premiestnenia a pravidiel o spolupráci týkajúcej sa odovzdania medzi členskými štátmi, ako aj o prenose informácií cez elektronickú komunikačnú sieť DubliNet. Z tohto rozhodnutia tiež vyplýva výnimka zo súhlasu žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (6).

(24)

Opatreniami zameranými na premiestňovanie sa členské štáty nezbavujú povinnosti uplatňovať v plnej miere nariadenie (EÚ) č. 604/2013 vrátane ustanovení týkajúcich sa zlúčenia rodiny, osobitnej ochrany maloletých osôb bez sprievodu a diskrečnej doložky o humanitárnych dôvodoch.

(25)

Musel sa urobiť výber, pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia sa majú premiestniť z Talianska a Grécka a aký má byť ich počet, a to bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia o žiadostiach o udelenie azylu na vnútroštátnej úrovni. Predpokladá sa jasný a funkčný systém, ktorý vychádza z limitu priemernej miery rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany v konaní na prvom stupni na úrovni Únie podľa definície Eurostatu z celkového počtu rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých na prvom stupni na úrovni Únie, ako sa uvádza v najnovších dostupných štatistikách. Tento limit by na jednej strane mal v maximálnom možnom rozsahu zabezpečiť, aby všetci žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli svoje práva na ochranu v členskom štáte premiestnenia využívať v plnej miere a čo najskôr. Na druhej strane by mal v maximálnej možnej miere zabrániť tomu, aby boli žiadatelia, ktorí pravdepodobne dostanú zamietavé rozhodnutie o svojej žiadosti, premiestnení do iného členského štátu a aby sa im tak neoprávnene predĺžil pobyt v Únii. Na základe najnovších dostupných aktualizovaných štvrťročných údajov Eurostatu o prvostupňových rozhodnutiach by sa v tomto rozhodnutí mal použiť limit 75 %.

(26)

Dočasné opatrenia sú určené na zmiernenie značného azylového tlaku, ktorému je vystavené Taliansko a Grécko, a to najmä prostredníctvom premiestnenia značného počtu žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí prídu na územie Talianska alebo Grécka po dni, keď toto rozhodnutie nadobudne účinnosť. Na základe celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v roku 2015 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka, a počtu tých, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by sa malo z Talianska a Grécka premiestniť celkovo 120 000 žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Tento počet zodpovedá približne 43 % celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí v júli a auguste roku 2015 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka. Toto opatrenie týkajúce sa premiestnenia predpokladané v tomto rozhodnutí predstavuje vzhľadom na celkové dostupné údaje o neregulárnom prekračovaní hraníc v roku 2015 spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Taliansko a Grécko na jednej strane a ostatné členské štáty na strane druhej. Vzhľadom na predmetné údaje by 13 % týchto žiadateľov malo byť premiestnených z Talianska, 42 % z Grécka a 45 % by sa malo premiestniť v súlade s týmto rozhodnutím.

(27)

Do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia môže členský štát za výnimočných okolností a s uvedením riadne opodstatnených dôvodov zlučiteľných so základnými hodnotami Únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únie oznámiť Rade a Komisii, že nie je schopný zúčastniť sa na postupe premiestnenia v rozsahu až 30 % žiadateľov pridelených členskému štátu v súlade s týmto rozhodnutím. Takéto výnimočné okolnosti zahŕňajú konkrétne situáciu, pre ktorú je charakteristický náhly a hromadný prílev štátnych príslušníkov tretích krajín, a to v takom rozsahu, že predstavuje extrémny tlak dokonca aj na dobre pripravený azylový systém, ktorý za iných okolností funguje v súlade s príslušnými acquis Únie o azyle alebo tak vysoko pravdepodobné riziko náhleho a hromadného prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, že to vyžaduje okamžitý zásah. Po posúdení by Komisia mala predložiť Rade návrhy na vykonávacie rozhodnutie, pokiaľ ide o dočasné pozastavenie premiestňovania v rozsahu až 30 % žiadateľov pridelených dotknutému členskému štátu. V odôvodnených prípadoch môže Komisia navrhnúť predĺžiť lehotu na premiestnenie zostatku pridelených žiadateľov až do 12 mesiacov po uplynutí uplatňovania tohto rozhodnutia.

(28)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky realizácie premiestnenia v prípade premiestnenia 54 000 žiadateľov pomerným spôsobom z Talianska a Grécka do iných členských štátov, v prípade že by sa pozastavila účasť jedného alebo viacerých členských štátov na premiestňovaní žiadateľov alebo v prípade, ak sa po príslušných oznámeniach Rade na premiestňovaní zúčastní (zúčastnia) iný(-é) členský(-é) štát(-y) alebo pridružené štáty, by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Radu.

Prenesenie týchto právomocí na Radu je opodstatnené vzhľadom na politicky citlivú povahu takýchto opatrení, ktoré sa dotýkajú vnútroštátnych právomocí, pokiaľ ide o prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov a potrebu schopnosti urýchlene sa prispôsobovať rýchlo sa vyvíjajúcim situáciám.

(29)

Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) zriadený nariadením (EÚ) č. 516/2014 poskytuje podporu operáciám dohodnutým medzi členskými štátmi, ktorých cieľom je rozdelenie zaťaženia, a môže sa prispôsobovať novému vývoju politiky v tejto oblasti. V článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 516/2014 sa pre členské štáty ustanovuje možnosť zaviesť opatrenia súvisiace s odovzdaním žiadateľov o medzinárodnú ochranu ako súčasť ich vnútroštátnych programov, pričom v článku 18 uvedeného nariadenia sa ustanovuje možnosť jednorazovej platby vo výške 6 000 EUR za odovzdanie osôb s postavením medzinárodnej ochrany z iného členského štátu.

(30)

Vzhľadom na uplatňovanie zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a na to, že toto rozhodnutie predstavuje ďalší vývoj politiky v tejto oblasti, je vhodné zabezpečiť, aby členské štáty premiestňujúce žiadateľov z Talianska a Grécka, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, podľa tohto rozhodnutia, dostali na každú premiestnenú osobu jednorazovú platbu, ktorá sa rovná jednorazovej platbe stanovenej v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 516/2014, a to 6 000 EUR, a vypláca sa podľa rovnakých postupov. S týmto opatrením je spojená obmedzená a dočasná výnimka z článku 18 uvedeného nariadenia, pretože jednorazová platba by sa mala vyplácať za premiestnených žiadateľov, a nie za osoby s postavením medzinárodnej ochrany. Takéto dočasné rozšírenie okruhu možných prijímateľov jednorazovej platby je skutočne neoddeliteľnou súčasťou núdzového systému zriadeného týmto rozhodnutím. Navyše so zreteľom na náklady na odovzdanie osôb premiestnených podľa tohto rozhodnutia je vhodné stanoviť, aby Taliansko a Grécko dostali jednorazovú platbu vo výške aspoň 500 EUR za každú osobu premiestnenú z ich príslušného územia, berúc do úvahy skutočné náklady potrebné na odovzdanie žiadateľa do členského štátu premiestnenia. Členské štáty by mali byť oprávnené získať dodatočné predbežné financovanie, ktoré sa má vyplatiť v roku 2016, na základe revízie svojich vnútroštátnych programov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na vykonávanie činností podľa tohto rozhodnutia.

(31)

Je potrebné zabezpečiť zavedenie rýchleho postupu premiestnenia a doplniť vykonávanie dočasných opatrení úzkou administratívnou spoluprácou medzi členskými štátmi a operačnou podporou, ktoré poskytne EASO.

(32)

Počas celého postupu premiestnenia, až kým sa nevykoná odovzdanie žiadateľa, by sa mala zohľadňovať národná bezpečnosť a verejný poriadok. Ak členský štát z opodstatnených dôvodov považuje žiadateľa za nebezpečenstvo pre svoju národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, mal by o tom pri úplnom rešpektovaní základných práv žiadateľa vrátane príslušných pravidiel o ochrane údajov informovať ostatné členské štáty.

(33)

Pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by mali byť premiestnení z Talianska a Grécka, by sa mali uprednostniť zraniteľní žiadatelia v zmysle článkov 21 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (7). V tejto súvislosti by mali byť prvoradé osobitné potreby žiadateľov vrátane zdravia. Prvoradým hľadiskom by vždy mal byť najlepší záujem dieťaťa.

(34)

Integrácia žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, do hostiteľskej spoločnosti je základným kameňom riadne fungujúceho spoločného európskeho azylového systému. S cieľom rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny členský štát by mal byť členským štátom premiestnenia, by sa preto mala venovať osobitná pozornosť špecifickým kvalifikáciám a charakteristikám dotknutých žiadateľov, ako sú napríklad ich jazykové zručnosti, a iným individuálnym indíciám súvisiacim s preukázanými rodinnými, kultúrnymi alebo sociálnymi väzbami, ktoré by mohli uľahčiť ich integráciu v členskom štáte premiestnenia. V prípade obzvlášť zraniteľných žiadateľov by sa navyše pozornosť mala venovať schopnosti členského štátu premiestnenia poskytnúť uvedeným žiadateľom primeranú podporu a potrebe zabezpečiť spravodlivé rozdelenie uvedených žiadateľov medzi členské štáty. Pri náležitom rešpektovaní zásady nediskriminácie môžu členské štáty premiestnenia uviesť na základe vyššie uvedených informácií svoje preferencie týkajúce sa žiadateľov, na základe ktorých Taliansko a Grécko v spolupráci s EASO a prípadne styčnými úradníkmi môžu zostavovať zoznamy možných žiadateľov určených na premiestnenie do daného členského štátu.

(35)

Právne a procesné záruky stanovené v nariadení (EÚ) č. 604/2013 sa uplatňujú aj na žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje toto rozhodnutie. Žiadatelia by okrem toho mali byť informovaní o postupe premiestnenia stanovenom v tomto rozhodnutí a mali by byť oboznámení s rozhodnutím o premiestnení, ktoré predstavuje rozhodnutie o odovzdaní v zmysle článku 26 nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Vzhľadom na to, že podľa práva Únie nemá žiadateľ právo zvoliť si členský štát zodpovedný za vybavenie jeho žiadosti, mal by mať žiadateľ právo na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o premiestnení v súlade s nariadením (EÚ) č. 604/2013 výlučne v záujme zabezpečenia dodržiavania jeho základných práv. V súlade s článkom 27 uvedeného nariadenia môžu členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve ustanoviť, že odvolaním proti rozhodnutiu o odovzdaní sa automaticky nepozastavuje odovzdanie žiadateľa, ale že dotknutá osoba má možnosť požiadať o pozastavenie výkonu rozhodnutia o odovzdaní až do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania.

(36)

Pred odovzdaním a po odovzdaní do členských štátov premiestnenia majú žiadatelia práva a záruky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (8) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (9), a to aj v súvislosti s ich osobitnými potrebami pri prijímaní a osobitnými procesnými potrebami. Na žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje toto rozhodnutie, sa okrem toho naďalej uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 (10) a v prípade návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zostať na príslušnom území, sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (11). Uvedené skutočnosti podliehajú obmedzeniam pri uplatňovaní týchto smerníc.

(37)

V súlade s acquis Únie by Taliansko a Grécko mali pri postupe premiestnenia zabezpečiť komplexný mechanizmus identifikácie, registrácie a odberu odtlačkov prstov, aby bolo možné rýchlo identifikovať osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré sú oprávnené na premiestnenie, a aby bolo možné identifikovať migrantov, ktorí nespĺňajú podmienky medzinárodnej ochrany a mali by sa preto vrátiť. Toto by sa malo tiež uplatňovať na osoby, ktoré vstúpili na územie Talianska alebo Grécka medzi 24. marcom a 25. septembrom 2015 s cieľom stať sa osobami oprávnenými na premiestnenie. Ak dobrovoľný návrat nie je možný a iné opatrenia ustanovené v smernici 2008/115/ES nie sú primerané na zabránenie sekundárnym pohybom, mali by sa urýchlene a efektívne uplatniť detenčné opatrenia v súlade s kapitolou IV uvedenej smernice. Žiadatelia, ktorí sa postupu premiestnenia vyhnú, by sa mali z premiestnenia vylúčiť.

(38)

Mali by sa prijať opatrenia na zabránenie sekundárnemu pohybu premiestnených osôb z členského štátu premiestnenia do iných členských štátov, ktorý by mohol brániť uplatňovaniu tohto rozhodnutia. Členské štáty by mali predovšetkým prijať potrebné preventívne opatrenia v oblasti prístupu k sociálnym dávkam a právnym prostriedkom nápravy v súlade s právom Únie. Žiadatelia by okrem toho mali byť informovaní o následkoch ďalšieho neregulárneho pohybu v rámci členských štátov a o skutočnosti, že v prípade, ak im členský štát premiestnenia poskytne medzinárodnú ochranu, majú nárok len na práva spojené s medzinárodnou ochranou v tomto členskom štáte.

(39)

Okrem toho v súlade s cieľmi stanovenými v smernici 2013/33/EÚ by harmonizácia podmienok prijímania medzi členskými štátmi mala pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov o medzinárodnú ochranu ovplyvnené rôznymi podmienkami ich prijímania. S cieľom dosiahnuť rovnaký cieľ by členské štáty mali zvážiť uloženie oznamovacích povinností a poskytnúť žiadateľom o medzinárodnú ochranu materiálne podmienky prijímania, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu a oblečenie len v naturáliách, a prípadne zabezpečiť, aby boli žiadatelia priamo odovzdaní do členského štátu premiestnenia. Podobne by členské štáty počas obdobia posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako sa uvádza v azylovom a schengenskom acquis, s výnimkou vážnych humanitárnych dôvodov, nemali poskytovať žiadateľom vnútroštátne cestovné doklady ani iné stimuly, napríklad finančné stimuly, ktoré by mohli uľahčiť ich neregulárne premiestňovanie do iných členských štátov. V prípade neregulárneho premiestňovania do iných členských štátov by mali byť žiadatelia alebo príjemcovia medzinárodnej ochrany povinní vrátiť sa do členského štátu premiestnenia a tento štát by mal takéto osoby bezodkladne prijať.

(40)

S cieľom vyhnúť sa sekundárnym pohybom osôb s postavením medzinárodnej ochrany by členské štáty mali takisto informovať tieto osoby o podmienkach, za ktorých môžu legálne vstúpiť do iného členského štát a zdržiavať sa v ňom, a mali by mať možnosť stanoviť ohlasovacie povinnosti. Podľa smernice 2008/115/ES by členské štáty mali vyžadovať, aby sa osoba s postavením medzinárodnej ochrany, ktorá sa neoprávnene zdržiava na ich území, okamžite vrátila do členského štátu premiestnenia. Ak sa dotknutá osoba odmieta vrátiť dobrovoľne, návrat do členského štátu premiestnenia by sa mal vynútiť.

(41)

Okrem toho, ak to ustanovuje vnútroštátne právo, v prípade núteného návratu do členského štátu premiestnenia môže členský štát, ktorý vynútil návrat, rozhodnúť, že vydá vnútroštátny zákaz vstupu, ktorý by osobe požívajúcej ochranu na určitý čas zabránil, aby sa vrátila na územie daného členského štátu.

(42)

Keďže účelom tohto rozhodnutia je vyriešiť núdzovú situáciu a podporiť Taliansko a Grécko pri posilňovaní ich azylových systémov, malo by sa im umožniť s pomocou Komisie uzavrieť dvojstranné dohody s Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom a Švajčiarskom o premiestnení osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia. V takýchto dohodách by sa mali tiež zohľadňovať základné prvky tohto rozhodnutia, najmä tie, ktoré sa týkajú postupu premiestnenia a práv a povinností žiadateľov, ako aj prvky, ktoré sa týkajú nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

(43)

Osobitná podpora poskytovaná Taliansku a Grécku prostredníctvom systému premiestnenia by sa mala doplniť dodatočnými opatreniami, počnúc príchodom štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Talianska alebo Grécka až do ukončenia všetkých uplatniteľných postupov, ktoré by koordinoval EASO a iné relevantné agentúry, ako je Frontex, ktorý koordinuje návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo zostať na danom území, a to v súlade so smernicou 2008/115/ES.

(44)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov daného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie.

(46)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(47)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(48)

Ak na základe oznámenia členského štátu, na ktorý sa vzťahuje protokol č. 21, vydaného podľa článku 4 uvedeného protokolu Komisia v súlade s článkom 331 ods. 1 ZFEÚ potvrdí účasť daného členského štátu na tomto rozhodnutí, Rada by mala stanoviť počet žiadateľov, ktorí sa majú premiestniť do daného členského štátu. Rada by tiež mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť rozdelenie žiadateľov medzi ostatné členské štáty pomerným znížením ich počtu.

(49)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(50)

Vzhľadom na naliehavosť situácie by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

a)

„žiadosť o medzinárodnú ochranu“ je žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (12);

b)

„žiadateľ“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

c)

„medzinárodná ochrana“ je postavenie utečenca v zmysle článku 2 písm. e) smernice 2011/95/EÚ a doplnková ochrana v zmysle článku 2 písm. g) uvedenej smernice;

d)

„rodinní príslušníci“ sú rodinní príslušníci v zmysle článku 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 604/2013;

e)

„premiestnenie“ je odovzdanie žiadateľa z územia členského štátu, ktorý sa podľa kritérií stanovených v kapitole III nariadenia (EÚ) č. 604/2013 považuje za zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, na územie členského štátu premiestnenia;

f)

„členský štát premiestnenia“ je členský štát, ktorý sa po premiestnení žiadateľa na územie tohto členského štátu stane zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

a)

Z Talianska sa na územie ostatných členských štátov premiestni 15 600 žiadateľov podľa tabuľky uvedenej v prílohe I.

b)

Z Grécka sa na územie ostatných členských štátov premiestni 50 400 žiadateľov podľa tabuľky uvedenej v prílohe II.

c)

54 000 žiadateľov sa premiestni na územie ostatných členských štátov pomerne podľa počtov stanovených v prílohách I a II, a to buď v súlade s odsekom 2 tohto článku alebo prostredníctvom zmeny tohto rozhodnutia, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 a v odseku 3 tohto článku.

a)

preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Talianska a Grécka vrátane ich jednoznačnej identifikácie, odobratia odtlačkov prstov a evidencie a – v prípade potreby – evidencie ich žiadostí o medzinárodnú ochranu a na základe žiadosti Talianska alebo Grécka počiatočného spracovania týchto žiadostí;

b)

poskytovanie informácií a prípadne špecifickej pomoci žiadateľom alebo potenciálnym žiadateľom, ktorí by mohli byť premiestnení podľa tohto rozhodnutia;

c)

prípravu a organizáciu operácií návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktorých právo zostať na území sa skončilo.

a)

dostane členský štát premiestnenia jednorazovú platbu vo výške 6 000 EUR;

b)

Taliansko alebo Grécko dostanú jednorazovú platbu vo výške aspoň 500 EUR.