NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1143/2014

z 22. októbra 2014

o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov

EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia, úmyselného aj neúmyselného, inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu v rámci Únie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky invázne nepôvodné druhy.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

Článok 4

Zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie

1.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie (ďalej len „zoznam Únie“) na základe kritérií ustanovených v odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2. Návrh vykonávacích aktov sa predloží výboru uvedenému v článku 27 ods. 1 do 2. januára 2016.

2.   Komisia zoznam Únie komplexne preskúmava aspoň každých šesť rokov a medzitým ho v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 v prípade potreby aktualizuje tak, že:

3.   Invázne nepôvodné druhy sa zaradia do zoznamu Únie len vtedy, ak spĺňajú všetky tieto kritériá:

4.   Členské štáty môžu predkladať Komisii žiadosti o zaradenie inváznych nepôvodných druhov do zoznamu Únie. Uvedené žiadosti obsahujú všetky tieto informácie:

5.   V zozname Únie sa v príslušných prípadoch uvádza odkaz na tovar, s ktorým sa invázne nepôvodné druhy zvyčajne spájajú, a jeho číselné znaky kombinovanej nomenklatúry ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 (22), pričom sa uvádzajú kategórie tovaru, ktorý podlieha úradným kontrolám podľa článku 15 tohto nariadenia.

6.   Komisia pri prijímaní alebo aktualizácii zoznamu Únie uplatňuje kritériá stanovené v odseku 3, a to s náležitým ohľadom na náklady členských štátov na vykonávanie, náklady spojené s nečinnosťou, nákladovú efektívnosť a sociálno-ekonomické aspekty. Zoznam Únie prioritne obsahuje tie invázne nepôvodné druhy, ktoré:

7.   Komisia pri navrhovaní zoznamu Únie tiež odôvodní, že ciele tohto nariadenia možno lepšie dosiahnuť opatreniami na úrovni Únie.

Článok 5

Posúdenie rizík

1.   Na účely článku 4 sa posúdenie rizík vykoná vo vzťahu k súčasnej a potenciálnej oblasti výskytu invázneho nepôvodného druhu, a to so zreteľom na tieto prvky:

2.   Komisia pri navrhovaní druhov na zaradenie do zoznamu ako inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie vykonáva posúdenie rizík uvedené v odseku 1.

Vždy, keď členský štát predkladá žiadosť o zaradenie druhu do zoznamu Únie, je zodpovedný za vykonanie posúdenia rizík uvedeného v odseku 1. V prípade potreby môže členskému štátu pri vypracúvaní takýchto posúdení rizík pomôcť Komisia, a to do tej miery, v akej sa pomoc týka ich európskeho rozmeru.

3.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom bližšie špecifikovať typ dôkazov prijateľných na účely článku 4 ods. 3 písm. b) a poskytnúť podrobný opis uplatňovania odseku 1 písm. a) až h) tohto článku. Podrobný opis zahŕňa metodiku, ktorá sa má použiť pri posudzovaní rizík, s prihliadnutím na príslušné vnútroštátne a medzinárodné normy a potrebu uprednostniť opatrenia zamerané proti inváznym nepôvodným druhom, s ktorými je spojený významný nepriaznivý vplyv alebo ktoré majú potenciál spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu alebo súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie alebo hospodárstvo, kde sa takýto nepriaznivý vplyv považuje za zhoršujúci faktor. Je osobitne dôležité, aby Komisia pred prijatím uvedených delegovaných aktov postupovala podľa bežného postupu a uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane expertov členských štátov.

Článok 6

Ustanovenia pre najvzdialenejšie regióny

1.   V najvzdialenejších regiónoch nepodliehajú invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie článku 7 alebo článkom 13 až 20.

2.   Každý členský štát s najvzdialenejšími regiónmi prijme do 2. januára 2017 pre každý z týchto regiónov zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy, a to po konzultácii s týmito regiónmi.

3.   Pokiaľ ide o invázne nepôvodné druhy zaradené do zoznamov uvedených v odseku 2 tohto článku, členské štáty môžu v rámci príslušných najvzdialenejších regiónov podľa vhodnosti uplatňovať opatrenia ustanovené v článkoch 7 až 9, 13 až 17, 19 a 20. Uvedené opatrenia musia byť v súlade so ZFEÚ a musia sa v súlade s právom Únie oznámiť Komisii.

4.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii zoznamy uvedené v odseku 2 a akúkoľvek aktualizáciu týchto zoznamov a informujú o tom aj ostatné členské štáty.

KAPITOLA II

PREVENCIA

Článok 7

Obmedzenia

1.   Invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie sa nesmú úmyselne:

2.   Členské štáty prijmú všetky potrebné kroky na zabránenie neúmyselnej introdukcii alebo šíreniu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, a tiež na zabránenie neúmyselnej introdukcii alebo šíreniu týchto druhov v prípade hrubej nedbanlivosti.

Článok 8

Povolenia

1.   Odchylne od obmedzení uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a), b), c), d), f) a g) a s výhradou odseku 2 tohto článku zriadia členské štáty systém povolení umožňujúci zariadeniam vykonávať výskum na inváznych nepôvodných druhoch vzbudzujúcich obavy Únie alebo ich ochranu ex situ. Ak sa použitiu produktov získaných z inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie nedá vyhnúť v záujme zlepšenia ľudského zdravia, členské štáty môžu do ich systému povolení zahrnúť aj produkciu na vedecké účely a následné použitie na liečebné účely.

2.   Členské štáty oprávnia ich príslušné orgány, aby vydávali povolenia uvedené v odseku 1 na činnosti vykonávané v držbe so zamedzením šírenia, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

Povolenie uvedené v odseku 1 sa obmedzí na počet inváznych nepôvodných druhov a jedincov, ktorý nepresahuje kapacitu miesta držby so zamedzením šírenia. Obsahuje obmedzenia potrebné na zníženie rizika úniku alebo šírenia príslušného druhu. Sprevádza invázny nepôvodný druh, ktorého sa týka, vždy keď je tento druh držaný v Únii, prinesený do Únie alebo je v rámci Únie prepravovaný.

3.   Jedince sa považujú za držané v držbe so zamedzením šírenia, ak sú splnené tieto podmienky:

4.   Pri podaní žiadosti o povolenie žiadateľ poskytuje všetky potrebné dôkazy, ktoré umožnia príslušnému orgánu posúdiť, či sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3.

5.   Členské štáty oprávnia ich príslušné orgány, aby kedykoľvek odňal povolenie, či už dočasne, alebo natrvalo, ak sa vyskytnú nepredvídateľné udalosti s nepriaznivým vplyvom na biodiverzitu alebo súvisiace ekosystémové služby. Akékoľvek odňatie povolenia sa musí riadne vedecky odôvodniť a v prípade, že vedecké informácie sú nedostatočné, musí sa odôvodniť na základe zásady predbežnej opatrnosti a s ohľadom na vnútroštátne správne predpisy.

6.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme formát dokumentu, ktorý slúži ako dôkaz pre povolenie vydané príslušnými orgánmi členského štátu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2. Členské štáty používajú uvedený formát ako sprievodný dokument k povoleniu.

7.   Pre všetky povolenia vydané v súlade s odsekom 1 tohto článku členské štáty bezodkladne sprístupnia na internete aspoň tieto informácie:

8.   Členské štáty zabezpečia, aby boli inšpekcie vykonávané ich príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, že zariadenia dodržiavajú podmienky stanovené pre uvedené vydané povolenia.

Článok 9

Autorizácie

1.   V mimoriadnych prípadoch zo závažných dôvodov verejného záujmu vrátane dôvodov sociálnej alebo hospodárskej povahy, môžu členské štáty vydať povolenia umožňujúce zariadeniam vykonávanie iných činností, ako sú činnosti uvedené v článku 8 ods. 1, za podmienky udelenia autorizácie zo strany Komisie, v súlade s postupom ustanoveným v tomto článku a za podmienok stanovených v článku 8 ods. 2 a 3.

2.   Komisia zriadi a prevádzkuje elektronický autorizačný systém a o žiadostiach o autorizáciu rozhoduje do 60 dní od prijatia žiadosti.

3.   Žiadosti o autorizáciu predkladajú členské štáty prostredníctvom systému uvedeného v odseku 2.

4.   Žiadosť o autorizáciu zahŕňa tieto informácie:

5.   Autorizácie udelené Komisiou sa oznamujú dotknutému príslušnému orgánu členského štátu. Autorizácia sa musí týkať konkrétneho zariadenia bez ohľadu na postup podávania žiadostí, ktorý sa má dodržiavať v súlade s odsekom 4 písm. a) a musí obsahovať informácie uvedené v odseku 4 a dobu platnosti autorizácie. Autorizácia obsahuje aj ustanovenia o dodaní ďalších alebo náhradných jedincov na použitie pre činnosť, pre ktorú sa žiada o uvedenú autorizáciu.

6.   Po autorizácii zo strany Komisie môže príslušný orgán vydať povolenie uvedené v odseku 1 tohto článku v súlade s článkom 8 ods. 4 až 8. Povolenie zahŕňa všetky ustanovenia uvedené v autorizácii udelenej zo strany Komisie.

7.   Komisia žiadosť o autorizáciu zamietne, ak nie sú splnené akékoľvek príslušné povinnosti stanovené v tomto nariadení.

8.   Komisia čo najskôr informuje príslušný členský štát o každom zamietnutí žiadosti podľa odseku 7 a uvedie dôvod zamietnutia.

Článok 10

Núdzové opatrenia

1.   Ak má členský štát dôkazy o výskyte invázneho nepôvodného druhu, ktorý nie je zaradený do zoznamu Únie, o ktorom však príslušné orgány na základe predbežných vedeckých dôkazov zistili, že pravdepodobne spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 3, na jeho území alebo o bezprostrednom riziku introdukcie takéhoto invázneho nepôvodného druhu na jeho územie, môže okamžite prijať núdzové opatrenia, ktoré pozostávajú z ktoréhokoľvek z obmedzení stanovených v článku 7 ods. 1.

2.   Členský štát, ktorý na svojom území zavádza núdzové opatrenia, ktoré zahŕňajú uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. a), d) alebo e), bezodkladne oznámi Komisii a všetkým ostatným členským štátom prijaté opatrenia a dôkazy, ktoré tieto opatrenia odôvodňujú.

3.   Príslušný členský štát bezodkladne vykoná posúdenie rizík podľa článku 5 v súvislosti s inváznymi nepôvodnými druhmi, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia, vzhľadom na dostupné technické a vedecké informácie, a v každom prípade do 24 mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia zaviesť núdzové opatrenia s cieľom, aby uvedené druhy boli zaradené do zoznamu Únie.

4.   Ak Komisia dostane oznámenie uvedené v odseku 2 tohto článku alebo má iné dôkazy o výskyte určitého invázneho nepôvodného druhu, ktorý nie je zaradený do zoznamu Únie v Únii, alebo o bezprostrednom riziku introdukcie takéhoto druhu do Únie, ale tento invázny nepôvodný druh pravdepodobne spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 3, prostredníctvom vykonávacích aktov usúdi na základe predbežných vedeckých dôkazov, či tento druh uvedené kritériá pravdepodobne spĺňa, a prijme v súvislosti s rizikami, ktoré tento druh predstavuje, núdzové opatrenia pre Úniu pozostávajúce z ktoréhokoľvek z obmedzení stanovených v článku 7 ods. 1 na obmedzené obdobie, ak usúdi, že sa pravdepodobne splnia kritériá stanovené v článku 4 ods. 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

5.   Ak Komisia prijme vykonávací akt uvedený v odseku 4, členské štáty podľa potreby zrušia alebo zmenia akékoľvek núdzové opatrenia, ktoré prijali.

6.   Ak Komisia zaradí invázne nepôvodné druhy do zoznamu Únie, členské štáty zrušia alebo zmenia svoje núdzové opatrenia.

7.   Ak Komisia po posúdení rizík vykonanom podľa odseku 3 tohto článku nezaradí invázne nepôvodné druhy do zoznamu Únie, členské štáty zrušia svoje núdzové opatrenia, ktoré prijali podľa odseku 1 tohto článku, a môžu tieto druhy zaradiť do národného zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu, a to podľa článku 12 ods. 1, a zvážiť väčšiu regionálnu spoluprácu v súlade s článkom 11.

Článok 11

Invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy regiónu a pôvodné druhy Únie

1.   Členské štáty môžu zo svojho národného zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu ustanoveného v súlade s článkom 12 určiť druhy, či už pôvodné alebo nepôvodné v Únii, ktoré si vyžadujú väčšiu regionálnu spoluprácu.

2.   Komisia na žiadosť zainteresovaných členských štátov uľahčuje uvedenú spoluprácu a koordináciu medzi týmito zainteresovanými členskými štátmi v súlade s článkom 22 ods. 1. V prípade potreby na základe vplyvu určitých inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie a hospodárstvo a za podmienky, že je to dôkladne podložené komplexnou analýzou odôvodnenia väčšej regionálnej spolupráce žiadajúcich členských štátov, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov žiadať, aby príslušné členské štáty podľa potreby uplatňovali mutatis mutandis na svojom území alebo jeho časti články 13, 14 a 16, článok 17 bez ohľadu na článok 18 ako aj uplatňovali články 19 a 20. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

3.   Na invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy regiónu, ktoré sú pôvodné v členskom štáte, sa na území tohto členského štátu ustanovenia článkov 13, 14, 16, 17, 19, 20 a 24 nevzťahujú. Členské štáty, v ktorých sú tieto druhy pôvodné, spolupracujú s príslušnými členskými štátmi pri posudzovaní prienikových ciest v súlade s článkom 13 a po porade s ostatnými členskými štátmi môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods. 1 prijať príslušné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu týchto druhov.

Článok 12

Invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy členského štátu

1.   Členské štáty môžu ustanoviť národný zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy členského štátu. V súvislosti s týmito inváznymi nepôvodnými druhmi môžu členské štáty na svojom území podľa potreby uplatňovať také opatrenia, ako sú opatrenia ustanovené v článkoch 7, 8, 13 až 17, 19 a 20. Uvedené opatrenia musia byť v súlade so ZFEÚ a musia sa v súlade s právom Únie oznámiť Komisii.

2.   Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o druhoch, ktoré považujú za invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy členského štátu, a o opatreniach uplatňovaných v súlade s odsekom 1.

Článok 13

Akčné plány týkajúce sa prienikových ciest inváznych nepôvodných druhov

1.   Členské štáty vykonajú do 18 mesiacov od prijatia zoznamu Únie komplexnú analýzu prienikových ciest neúmyselnej introdukcie a neúmyselného šírenia týchto inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie aspoň na svojom území, ako aj vo svojich morských vodách vymedzených v článku 3 bode 1 smernice 2008/56/ES a identifikujú prienikové cesty, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia („prioritné prienikové cesty“) z dôvodu objemu druhov alebo potenciálnych škôd spôsobených preniknutím týchto druhov do Únie týmito cestami.

2.   Do troch rokov od prijatia zoznamu Únie každý členský štát stanoví a vykoná jeden akčný plán alebo súbor akčných plánov na riešenie problematiky prioritných prienikových ciest, ktoré identifikoval podľa odseku 1. Akčné plány obsahujú harmonogramy činností a opis opatrení, ktoré sa majú prijať, a podľa potreby dobrovoľné činnosti a kódexy osvedčených postupov na riešenie problematiky prioritných prienikových ciest a zabránenie neúmyselnej introdukcii a neúmyselnému šíreniu inváznych nepôvodných druhov do Únie alebo v rámci nej.

3.   Členské štáty zabezpečia koordináciu s cieľom stanoviť jeden akčný plán alebo súbor akčných plánov koordinovaných na príslušnej regionálnej úrovni v súlade s článkom 22 ods. 1. Ak sa takéto regionálne akčné plány nestanovia, členské štáty stanovia a vykonajú akčné plány, ktoré sa vzťahujú sa na ich územie a ktoré sú v čo najväčšej možnej miere koordinované na príslušnej regionálnej úrovni.

4.   Akčné plány uvedené v odseku 2 tohto článku zahŕňajú najmä opatrenia vychádzajúce z analýzy nákladov a prínosov, ktorých cieľom je:

5.   Akčné plány stanovené v súlade s odsekom 2 sa bezodkladne zašlú Komisii. Členské štáty preskúmajú svoje akčné plány a zašlú ich Komisii aspoň každých šesť rokov.

KAPITOLA III

VČASNÉ ZISTENIE a RÝCHLA ERADIKÁCIA

Článok 14

Systém dohľadu

1.   Členské štáty do 18 mesiacov od prijatia zoznamu Únie zavedú systém dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi vzbudzujúcimi obavy Únie, ktorým sa zbierajú a zaznamenávajú údaje o výskyte inváznych nepôvodných druhov v životnom prostredí prostredníctvom prieskumu, monitorovania alebo iných postupov s cieľom zabrániť šíreniu inváznych nepôvodných druhov do Únie alebo v rámci nej, alebo takýto systém zahrnú do svojho existujúceho systému.

2.   Systém dohľadu uvedený v odseku 1 tohto článku:

Článok 15

Úradné kontroly

1.   Členské štáty do 2. januára 2016 zavedú plne funkčné štruktúry na vykonávanie úradných kontrol potrebných na zabránenie úmyselnej introdukcii inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie do Únie. Tieto úradné kontroly sa uplatňujú na kategórie tovaru, na ktorý sa vzťahujú číselné znaky kombinovanej nomenklatúry, na ktoré sa odkazuje v zozname Únie podľa článku 4 ods. 5.

2.   Príslušné orgány vykonávajú primerané kontroly tovaru uvedeného v odseku 1 tohto článku, ktoré sú založené na riziku, a pri ktorých overujú, či:

3.   Kontroly uvedené v odseku 2 tohto článku, ktoré pozostávajú z kontrol dokumentov a identity a podľa potreby aj fyzických kontrol, sa uskutočňujú vtedy, keď sa tovar uvedený v odseku 1 tohto článku dováža do Únie. Ak sa v práve Únie o úradných kontrolách už ustanovujú špecifické úradné kontroly v hraničných subjektoch v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 a smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES alebo v miestach vstupu v súlade so smernicou 2000/29/ES, pre kategórie tovaru uvedené v odseku 1 tohto článku, členské štáty zveria zodpovednosť za vykonávanie kontrol uvedených v odseku 2 tohto článku príslušným orgánom povereným vykonávaním takýchto kontrol v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 882/2004 alebo s článkom 2 ods. 1 písm. g) smernice 2000/29/ES.

4.   Manipulovanie s tovarom uvedeným v odseku 1 v slobodných pásmach alebo slobodných skladoch a jeho prepustenie do týchto colných režimov – prepustenie do voľného obehu, tranzit, colné uskladňovanie, aktívny zušľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom a dočasné použitie – podliehajú predloženiu týchto dokladov colným orgánom:

Uvedené doklady sa môžu podať aj elektronicky.

5.   Ak sa počas kontrol zistí nedodržiavanie tohto nariadenia:

Zadržaný tovar sa zverí príslušnému orgánu poverenému uplatňovaním tohto nariadenia. Uvedený orgán koná v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty môžu delegovať špecifické funkcie na iné orgány.

6.   Pokiaľ príslušný členský štát neurčí inak, náklady, ktoré vzniknú v priebehu overovania, a náklady, ktoré vyplynú z akéhokoľvek nedodržiavania tohto nariadenia, znáša fyzická alebo právnická osoba v rámci Únie, ktorá tovar do Únie priniesla.

7.   Členské štáty zavedú postupy na zabezpečenie výmeny relevantných informácií a efektívnej a účinnej koordinácie a spolupráce medzi všetkými zainteresovanými orgánmi pri overovaní uvedenom v odseku 2.

8.   Komisia spolu so všetkými členskými štátmi na základe osvedčených postupov vypracuje usmernenia a programy odbornej prípravy na uľahčenie identifikácie a zistenia inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie a vykonávania efektívnych a účinných kontrol.

9.   Ak boli vydané povolenia v súlade s článkom 8, v colnom vyhlásení alebo príslušných oznámeniach hraničnému subjektu sa uvedie odkaz na platné povolenie vzťahujúce sa na tovar uvedený v colnom vyhlásení.

Článok 16

Oznámenia o včasnom zistení

1.   Členské štáty používajú systém dohľadu ustanovený v súlade s článkom 14 a informácie zozbierané pri úradných kontrách ustanovených v článku 15 na potvrdenie včasného zistenia introdukcie alebo výskytu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie.

2.   Členské štáty bezodkladne písomne oznámia Komisii včasné zistenie introdukcie alebo výskytu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie a informujú o tom ostatné členské štáty, najmä pri:

Článok 17

Rýchla eradikácia v ranej fáze invázie

1.   Po včasnom zistení a do troch mesiacov od zaslania oznámenia o včasnom zistení uvedeného v článku 16 členské štáty uplatnia opatrenia na eradikáciu, oznámia tieto opatrenia Komisii a informujú o tom ostatné členské štáty.

2.   Pri uplatňovaní opatrení na eradikáciu členské štáty zabezpečia, aby boli použité metódy účinné na dosiahnutie úplného a trvalého odstránenia populácie dotknutého invázneho nepôvodného druhu, s náležitým ohľadom na ľudské zdravie a životné prostredie, najmä pokiaľ ide o necieľové druhy a ich biotopy, pričom zabezpečia, aby sa zvieratá ušetrili od bolesti, úzkosti alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť.

3.   Členské štáty monitorujú účinnosť eradikácie. Na tento účel môžu použiť systém dohľadu ustanovený v článku 14. Pri monitorovaní sa podľa potreby posudzuje aj vplyv na necieľové druhy.

4.   Členské štáty informujú Komisiu o účinnosti prijatých opatrení a oznámia jej, keď je populácia určitého invázneho nepôvodného druhu vzbudzujúceho obavy Únie eradikovaná. Uvedené informácie poskytnú aj iným členským štátom.

Článok 18

Výnimky z povinnosti rýchlej eradikácie

1.   Členský štát môže na základe spoľahlivých vedeckých dôkazov do dvoch mesiacov od zistenia invázneho nepôvodného druhu uvedeného v článku 16 rozhodnúť, že neuplatní opatrenia na eradikáciu, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

Príslušný členský štát svoje rozhodnutie bezodkladne a písomne oznámi Komisii. K oznámeniu pripojí všetky dôkazy uvedené v písmenách a), b) a c) prvého pododseku.

2.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že zamietne rozhodnutie oznámené v súlade s druhým pododsekom odseku 1, ak podmienky, ktoré sú v ňom stanovené, nie sú splnené.

3.   Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2. Navrhované vykonávacie akty sa predložia výboru uvedenému v článku 27 ods. 1 do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia členského štátu.

4.   Ak sa podľa odseku 1 neuplatnia žiadne opatrenia na eradikáciu, členské štáty zabezpečia, že sa zavedú opatrenia na zamedzenie šírenia, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu inváznych nepôvodných druhov do iných členských štátov.

5.   Ak Komisia zamietne rozhodnutie oznámené v súlade s druhým pododsekom odseku 1 tohto článku, príslušný členský štát bezodkladne uplatní opatrenia na eradikáciu uvedené v článku 17.

6.   Ak Komisia nezamietne rozhodnutie oznámené v súlade s druhým pododsekom odseku 1 tohto článku, na invázne nepôvodné druhy sa vzťahujú manažmentové opatrenia uvedené v článku 19.

KAPITOLA IV

MANAŽMENT ZNAČNE ROZŠÍRENÝCH INVÁZNYCH NEPÔVODNÝCH DRUHOV

Článok 19

Manažmentové opatrenia

1.   Členské štáty do 18 mesiacov od zaradenia invázneho nepôvodného druhu do zoznamu Únie zavedú účinné manažmentové opatrenia tých inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie, o ktorých členské štáty zistili, že sú na ich území značne rozšírené, aby sa minimalizoval ich vplyv na biodiverzitu, súvisiace ekosystémové služby a v prípade, že je to uplatniteľné, na ľudské zdravie alebo hospodárstvo.

Uvedené manažmentové opatrenia sú primerané vplyvu a životné prostredie a uspôsobené vzhľadom na osobitné okolnosti členských štátov, sú založené na analýze nákladov a prínosov a v možnej miere zahŕňajú aj opatrenia zamerané na obnovu uvedené v článku 20. Uprednostňujú sa na základe hodnotenia rizika a ich nákladovej efektívnosti.

2.   Manažmentové opatrenia pozostávajú z letálnych alebo neletálnych fyzických, chemických alebo biologických opatrení zameraných na eradikáciu, kontrolu populácie alebo zamedzenie šírenia populácie určitého invázneho nepôvodného druhu. V prípade potreby manažmentové opatrenia zahŕňajú opatrenia, ktoré sa uplatňujú na prijímajúci ekosystém s cieľom zvýšiť jeho odolnosť proti súčasným a budúcim inváziám. Komerčné používanie inváznych nepôvodných druhov, ktoré sa už udomácnili, sa môže dočasne povoliť ako súčasť manažmentových opatrení, ktorých cieľom je takéto druhy eradikovať, kontrolovať ich populáciu alebo zamedziť ich šíreniu, a to pod podmienkou prísneho odôvodnenia a za predpokladu, že sú zavedené všetky vhodné kontroly na zabránenie ich ďalšiemu šíreniu.

3.   Pri uplatňovaní manažmentových opatrení a výberových metód, ktoré sa majú použiť, členské štáty berú náležitý ohľad na ľudské zdravie a životné prostredie, najmä pokiaľ ide o necieľové druhy a ich biotopy, a v prípade, že cieľovou skupinou opatrení sú živočíchy, členské štáty zabezpečia, aby sa ušetrili od bolesti, úzkosti alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť bez toho, aby sa znížila účinnosť manažmentových opatrení.

4.   Systém dohľadu ustanovený v článku 14 je navrhnutý a používa sa na monitorovanie účinnosti opatrení na eradikáciu, kontrolu populácie alebo zamedzenie jej šírenia pri minimalizovaní vplyvu na biodiverzitu, súvisiace ekosystémové služby a v prípade, že je to uplatniteľné, na ľudské zdravie alebo hospodárstvo. Pri monitorovaní sa podľa potreby posudzuje aj vplyv na necieľové druhy.

5.   Ak existuje významné riziko, že určitý invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy Únie sa rozšíri do iného členského štátu, členské štáty, v ktorých sa tento druh vyskytuje, to okamžite oznámia ostatným členským štátom a Komisii. V prípade potreby príslušné členské štáty stanovia spoločne dohodnuté manažmentové opatrenia. Ak šírenie môže zasiahnuť aj tretie krajiny, zasiahnutý členský štát sa usiluje o tejto skutočnosti príslušné tretie krajiny informovať.

Článok 20

Obnova poškodených ekosystémov

1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia zamerané na obnovu, aby pomohli pri ozdravení ekosystému, ktorý bol degradovaný, poškodený alebo zničený inváznym nepôvodným druhom vzbudzujúcim obavy Únie, s výnimkou prípadu, ak sa pri analýze nákladov a prínosov na základe dostupných údajov s dostatočnou istotou preukáže, že náklady na uvedené opatrenia budú vysoké a neúmerné vzhľadom na prínosy obnovy.

2.   Opatrenia zamerané na obnovu uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

KAPITOLA V

HORIZONTÁLNE USTANOVENIA

Článok 21

Náhrada nákladov

V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (23), sa členské štáty usilujú o náhradu nákladov vynaložených na opatrenia potrebné na prevenciu, minimalizovanie alebo zmiernenie nepriaznivého vplyvu inváznych nepôvodných druhov vrátane nákladov súvisiacich so životným prostredím a zdrojmi, ako aj nákladov na obnovu.

Článok 22

Spolupráca a koordinácia

1.   Členské štáty vynakladajú pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia všetko úsilie na to, aby zabezpečili úzku koordináciu so všetkými príslušnými členskými štátmi, a v prípade, ak je to praktické a vhodné, používajú existujúce štruktúry vyplývajúce z regionálnych alebo medzinárodných dohôd. Príslušné členské štáty sa konkrétne usilujú o zabezpečenie koordinácie s inými členskými štátmi, s ktorými majú:

Komisia na žiadosť zainteresovaných členských štátov uľahčuje koordináciu.

2.   Členské štáty sa pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia snažia spolupracovať s tretími krajinami podľa potreby a na účely splnenia cieľov tohto nariadenia, pričom používajú aj existujúce štruktúry vyplývajúce z regionálnych alebo medzinárodných dohôd.

3.   Členské štáty môžu uplatňovať ustanovenia, ako sú uvedené v odseku 1 tohto článku, aj na zabezpečenie koordinácie a spolupráce s inými príslušnými členskými štátmi, pokiaľ ide o invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy členského štátu identifikované v národných zoznamoch prijatých v súlade s článkom 12 ods. 1. Členské štáty môžu pre tieto invázne nepôvodné druhy stanoviť aj mechanizmy na spoluprácu na primeranej úrovni. Takéto mechanizmy môžu zahŕňať výmenu informácií alebo údajov, akčné plány týkajúce sa prienikových ciest a výmenu osvedčených postupov manažmentu, kontroly a eradikácie inváznych nepôvodných druhov, systémy včasného varovania a programy týkajúce sa verejného povedomia alebo vzdelávania.

Článok 23

Prísnejšie vnútroštátne pravidlá

Členské štáty môžu zachovať alebo stanoviť prísnejšie vnútroštátne pravidlá s cieľom zabrániť introdukcii, udomácneniu a šíreniu inváznych nepôvodných druhov. Tieto opatrenia musia byť v súlade so ZFEÚ a musia sa v súlade s právom Únie oznámiť Komisii.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Podávanie správ a preskúmanie

1.   Členské štáty do 1. júna 2019 a potom každých šesť rokov aktualizujú a zašlú Komisii:

2.   Členské štáty do 5. novembra 2015 oznámia Komisii, ktoré príslušné orgány sú zodpovedné za uplatňovanie tohto nariadenia, a informujú o tom ostatné členské štáty.

3.   Komisia do 1. júna 2021 preskúma uplatňovanie tohto nariadenia vrátane zoznamu Únie, akčných plánov uvedených v článku 13 ods. 2, systému dohľadu, colných kontrol, povinnosti eradikácie a povinností súvisiacich s manažmentom a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej môže pripojiť legislatívne návrhy na zmeny tohto nariadenia vrátane zmien zoznamu Únie. Toto preskúmanie skúma aj účinnosť vykonávacích ustanovení týkajúcich sa inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy regiónu, potrebu a uskutočniteľnosť zaradenia druhov pôvodných v Únii do zoznamu Únie a či je v záujme zvýšenia účinnosti akčných plánov a opatrení prijatých členskými štátmi potrebná ďalšia harmonizácia.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní technické formáty na podávanie správ s cieľom zjednodušiť a uľahčiť členským štátom plnenie ich povinností v súvislosti s podávaním správ, pokiaľ ide o informácie podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2.

Článok 25

Systém na podporu informácií

1.   Komisia postupne vytvára systém na podporu informácií potrebný na uľahčenie uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Do 2. januára 2016 musí tento systém zahŕňať mechanizmus na podporu údajov, ktorý prepojí existujúce systémy údajov o inváznych nepôvodných druhoch, pričom sa bude osobitná pozornosť venovať informáciám o inváznych nepôvodných druhoch vzbudzujúcich obavy Únie, aby sa uľahčilo podávanie správ podľa článku 24.

Mechanizmus na podporu údajov uvedený v prvom pododseku sa stane nástrojom na pomoc Komisii a členským štátom pri spracúvaní príslušných oznámení požadovaných podľa článku 16 ods. 2.

3.   Do 2. januára 2019 sa tento mechanizmus na podporu údajov uvedený v odseku 2 musí stať mechanizmom na výmenu informácií o ďalších aspektoch uplatňovania tohto nariadenia.

Môže zahŕňať aj informácie o inváznych nepôvodných druhoch vzbudzujúcich obavy členského štátu a o prienikových cestách, posúdení rizík, manažmentových opatreniach a opatreniach na eradikáciu, ak sú k dispozícii.

Článok 26

Účasť verejnosti

Pri tvorbe akčných plánov podľa článku 13 tohto nariadenia a pri zavádzaní manažmentových opatrení podľa článku 19 tohto nariadenia členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytli včasné a skutočné možnosti účasti na ich príprave, úprave alebo preskúmaní pomocou mechanizmov, ktoré členské štáty už určili v súlade s článkom 2 ods. 3 druhým pododsekom smernice 2003/35/ES.

Článok 27

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a pri plnení jeho úloh mu môže pomáhať Vedecké fórum uvedené v článku 28.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 28

Vedecké fórum

Komisia zabezpečí účasť zástupcov vedeckej obce, ktorých určia členské štáty, aby poskytli odporúčania k akejkoľvek vedeckej otázke v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o články 4, 5, 10 a 18. Títo zástupcovia sa stretávajú v rámci vedeckého fóra. Rokovací poriadok uvedeného fóra vypracuje Komisia.

Článok 29

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 30

Sankcie

1.   Členské štáty prijmú ustanovenia o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania.

2.   Stanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

3.   Stanovené sankcie môžu okrem iného zahŕňať:

4.   Do 2. januára 2016 členské štáty oznámia Komisii ustanovenia uvedené v odseku 1 a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny.

Článok 31

Prechodné ustanovenia pre nekomerčných majiteľov

1.   Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. b) a d) sa majiteľom spoločenských zvierat, ktoré nie sú držané na komerčné účely a patria k invazívnym nepôvodným druhom zaradeným do zoznamu Únie, povoľuje držať tieto zvieratá do konca ich prirodzeného života, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

2.   Príslušné orgány prijmú všetky primerané kroky v záujme informovania nekomerčných majiteľov o rizikách, ktoré sú spojené s držaním zvierat uvedených v odseku 1, a o opatreniach, ktoré sa majú prijať na minimalizáciu rizika ich rozmnožovania a úniku, a to prostredníctvom programov na zvyšovanie povedomia a vzdelávanie organizovaných členskými štátmi.

3.   Nekomerční majitelia, ktorí nemôžu zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 1, nesmú držať dotknuté zvieratá. Členské štáty im môžu ponúknuť možnosť prevziať od nich ich zvieratá. Ak dôjde k tejto situácii, berie sa náležitý ohľad na dobré životné podmienky zvierat.

4.   Zvieratá uvedené v odseku 3 tohto článku sa môžu držať v zariadeniach uvedených v článku 8 alebo v zariadeniach zriadených na tento účel členskými štátmi.

Článok 32

Prechodné ustanovenia pre komerčné populácie

1.   Držiteľom komerčných populácií jedincov inváznych nepôvodných druhov získaných pred ich zaradením do zoznamu Únie sa povoľuje do dvoch rokov od zaradenia druhov do tohto zoznamu držať a prepravovať živé jedince alebo ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať, na účely predaja alebo odovzdania výskumným ústavom alebo zariadeniam na ochranu ex situ a na účely liečebných činností uvedených v článku 8, pod podmienkou, že tieto jedince sa držia a prepravujú v držbe so zamedzením šírenia a že sú zavedené všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že nie je možné ich rozmnožovanie ani únik; alebo na účely zabitia či humánneho usmrtenia týchto jedincov, aby sa vyčerpala ich populácia.

2.   Predaj alebo odovzdanie živých jedincov nekomerčným používateľom sa povoľuje počas jedného roka od zaradenia druhu do zoznamu Únie pod podmienkou, že tieto jedince sa držia a prepravujú v držbe so zamedzením šírenia a že sú zavedené všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že nie je možné ich rozmnožovanie ani únik.

3.   V prípade, že bolo vydané povolenie v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 708/2007 pre akvakultúrny druh, ktorý sa následne zaradí do zoznamu Únie, pričom platnosť takéhoto povolenia prekračuje lehotu uvedenú v odseku 1 tohto článku, členský štát odníme toto povolenie v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 708/2007 do konca lehoty uvedenej v odseku 1 tohto článku.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

(1)  Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 84.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 29. septembra 2014.

(3)  Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1).

(4)  Rozhodnutie Rady 82/72/EHS z 3. decembra 1981, ktoré sa týka uzavretia Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Ú. v. ES L 38, 10.2.1982, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(8)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(9)  Smernica Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(13)  Nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1).

(15)  Rozhodnutie Európskej rady 2010/718/EÚ z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 325, 9.12.2010, s. 4).

(16)  Rozhodnutie Európskej rady 2012/419/EÚ z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 131).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(18)  Smernica Rady 91/496/EHS z 15. júla 1991 stanovujúca princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do spoločenstva z tretích krajín a ktoré menia a dopĺňajú smernice 89/662/EHS, 90/425/EHS a 90/675/EHS (Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56).

(19)  Smernica Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do spoločenstva z tretích krajín (Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(22)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).