NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 806/2014

z 15. júla 2014,

ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií subjektov uvedených v článku 2, ktoré sú usadené v zúčastnených členských štátoch uvedených v článku 4.

Uvedené jednotné pravidlá a uvedený jednotný postup uplatňuje Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená v súlade s článkom 42 (ďalej len „Jednotná rada“) spolu s Radou a Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (ďalej len „SRM“) zriadeného týmto nariadením. SRM je podporovaný jednotným fondom na riešenie krízových situácií (ďalej len „fond“).

Využívanie fondu je podmienené nadobudnutím účinnosti dohody uzavretej medzi zúčastnenými členskými štátmi (ďalej len „dohoda“) o prevode finančných prostriedkov vyzbieraných na vnútroštátnej úrovni do fondu, ako aj o postupnom zlúčení jednotlivých finančných prostriedkov vyzbieraných na vnútroštátnej úrovni, ktoré majú byť pridelené do národných zložiek fondu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na tieto subjekty:

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2.   V prípade chýbajúceho relevantného vymedzenia pojmu v odseku 1 tohto článku sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2014/59/EÚ. V prípade chýbajúceho relevantného vymedzenia pojmu v odseku 1 tohto článku alebo v článku 2 smernice 2014/59/EÚ sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 3 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 4

Zúčastnené členské štáty

1.   Zúčastnené členské štáty v zmysle vymedzenia v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa považujú za zúčastnené členské štáty na účely tohto nariadenia.

2.   Ak je úzka spolupráca medzi členským štátom a ECB pozastavená alebo ukončená v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, na subjekty usadené v danom členskom štáte sa toto nariadenie prestane vzťahovať od dátumu začatia uplatňovania uvedeného rozhodnutia.

3.   V prípade, že sa úzka spolupráca členského štátu, ktorého menou nie je euro, s ECB ukončí v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, Jednotná rada do troch mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia o ukončení úzkej spolupráce po dohode s daným členským štátom rozhodne o spôsobe vrátenia príspevkov, ktoré tento členský štát previedol do fondu, ako aj o všetkých ďalších uplatniteľných podmienkach.

Vrátené prostriedky budú zahŕňať časť zložky prislúchajúcej dotknutému členskému štátu, ktorá nebola predmetom mutualizácie. Ak počas prechodného obdobia stanoveného v dohode vrátené prostriedky z nemutualizovanej časti nepostačujú na to, aby sa dotknutému členskému štátu umožnilo financovanie zriadenia vlastného vnútroštátneho mechanizmu financovania v súlade so smernicou 2014/59/EÚ, vrátené prostriedky budú zahŕňať aj celkovú sumu alebo časť tej časti zložky prislúchajúcej danému členskému štátu, ktorá bola v súlade s dohodou predmetom mutualizácie, alebo po uplynutí prechodného obdobia celkovú sumu alebo časť príspevkov, ktoré dotknutý členský štát previedol počas trvania úzkej spolupráce, a to v dostatočnej výške na to, aby sa umožnilo financovanie uvedeného vnútroštátneho mechanizmu financovania.

Pri posudzovaní výšky finančných prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť z mutualizovanej časti alebo po uplynutí prechodného obdobia z fondu, sa zohľadnia tieto ďalšie kritériá:

Vrátené prostriedky sa rozdelia počas obmedzeného obdobia v závislosti od dĺžky trvania úzkej spolupráce. Od vrátených prostriedkov sa odpočíta podiel dotknutého členského štátu na príspevkoch poskytnutých z fondu na opatrenia na riešenie krízovej situácie počas obdobia úzkej spolupráce.

4.   Toto nariadenie sa naďalej uplatňuje na konania, ktoré sú zamerané na riešenie krízových situácií a ktoré nie sú ukončené ku dňu začatia uplatňovania rozhodnutia uvedeného v odseku 2.

Článok 5

Spojitosť so smernicou 2014/59/EÚ a uplatniteľným vnútroštátnym právom

1.   Keď podľa tohto nariadenia Jednotná rada vykonáva úlohy alebo právomoci, ktoré má podľa smernice 2014/59/EÚ vykonávať vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, Jednotná rada sa na účely uplatňovania tohto nariadenia a smernice 2014/59/EÚ považuje za dotknutý vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií alebo v prípade cezhraničného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny za dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

2.   Jednotná rada, Rada a Komisia a v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií prijímajú rozhodnutia podliehajúce príslušným právnym predpisom Únie, najmä akýmkoľvek legislatívnym a nelegislatívnym aktom vrátane aktov uvedených v článkoch 290 a 291 ZFEÚ, a v súlade s nimi.

Na Jednotnú radu, Radu a Komisiu sa vzťahujú záväzné regulačné a vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom EBA a prijaté Komisiou v súlade s článkami 10 až 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ako aj všetky usmernenia a odporúčania vydané orgánom EBA v súlade s článkom 16 tohto nariadenia. Vynakladajú všetko úsilie o dodržiavanie všetkých usmernení a odporúčaní vydaných orgánom EBA, ktoré sa týkajú takých úloh, ktoré majú vykonávať tieto orgány. Ak tieto usmernenia alebo odporúčania nedodržiavajú alebo nemajú v úmysle dodržiavať, informujú o tom orgán EBA v súlade s článkom 16 ods. 3 uvedeného nariadenia. Jednotná rada, Rada a Komisia spolupracujú s orgánom EBA pri uplatňovaní článkov 25 a 30 uvedeného nariadenia. Na Jednotnú radu sa vzťahujú tiež všetky rozhodnutia orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ak sú takéto rozhodnutia stanovené v smernici 2014/59/EÚ.

Článok 6

Všeobecné zásady

1.   Subjekty, držitelia vkladov, investori ani iní veritelia usadení v Únii nesmú byť z dôvodu svojej štátnej príslušnosti alebo miesta podnikania diskriminovaní žiadnym opatrením, návrhom ani politikou Jednotnej rady, Rady, Komisie alebo vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Každé opatrenie, návrh alebo politika Jednotnej rady, Rady, Komisie alebo vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií v rámci SRM sa prijíma s dôkladným zohľadnením a povinným zabezpečením jednotnosti a celistvosti vnútorného trhu.

3.   Pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení, ktoré môžu mať vplyv vo viac než jednom členskom štáte, a najmä pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa skupín usadených v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa náležite zohľadňujú ciele riešenia krízovej situácie uvedené v článku 14 a všetky tieto faktory:

4.   Pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení, najmä s ohľadom na subjekty alebo skupiny usadené v zúčastnených členských štátoch aj v nezúčastnených členských štátoch, sa zohľadňujú možné negatívne vplyvy na nezúčastnené členské štáty, ako aj na subjekty usadené v uvedených členských štátoch.

5.   Jednotná rada, Rada a Komisia dosiahnu rovnováhu medzi faktormi uvedenými v odseku 3 a cieľmi riešenia krízových situácií uvedenými v článku 14 vzhľadom na povahu a okolnosti každého prípadu a konajú v súlade s rozhodnutiami prijatými Komisiou podľa článku 107 ZFEÚ a článku 19 tohto nariadenia.

6.   Rozhodnutia ani opatrenia Jednotnej rady, Rady ani Komisie si nesmú vyžadovať poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory zo strany členských štátov, ani priamo zasahovať do rozpočtovej suverenity a fiškálnych zodpovedností členských štátov.

7.   Ak Jednotná rada prijme rozhodnutie, ktoré je určené vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií je oprávnený bližšie určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať. Toto bližšie určenie musí byť v súlade s príslušným rozhodnutím Jednotnej rady.

Článok 7

Rozdelenie úloh v rámci SRM

1.   Jednotná rada zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie SRM.

2.   S výhradou ustanovení uvedených v článku 31 ods. 1 zodpovedá Jednotná rada za vypracúvanie plánov riešenia krízových situácií a prijímanie všetkých rozhodnutí súvisiacich s riešením krízových situácií pre:

3.   Vo vzťahu k subjektom a skupinám, ktoré nie sú subjektmi a skupinami uvedenými v odseku 2, bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Jednotnej rady za úlohy, ktorými bola poverená týmto nariadením, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia a nesú zodpovednosť za tieto úlohy:

Ak si opatrenie na riešenie krízovej situácie vyžaduje využitie fondu, Jednotná rada prijme program riešenia krízových situácií.

Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií zohľadnia a sledujú plány riešenia krízových situácií, ako sa uvádza v článku 9, pokiaľ so zreteľom na okolnosti prípadu neusúdia, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií.

Pri plnení úloh uvedených v tomto odseku uplatňujú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia. Všetky odkazy na Jednotnú radu uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 5, článku 8 ods. 6, 8, 12 a 13, článku 10 ods. 1 až 10, článkoch 11 až 14, článku 15 ods. 1, 2 a 3, článku 16, článku 18 ods. 1 prvom pododseku a ods. 2 a 6, článku 20, článku 21 ods. 1 až 7, ods. 8 druhom pododseku, ods. 9 a 10, článku 22 ods. 1, 3 a 6, článkoch 23 a 24, článku 25 ods. 3 a článku 27 ods. 1 až 15 a ods. 16 druhom pododseku druhej vete, treťom pododseku a štvrtom pododseku prvej, tretej a štvrtej vete a článku 32 sa vo vzťahu k skupinám a subjektom uvedeným v prvom pododseku tohto odseku považujú za odkazy na vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Na uvedený účel vykonávajú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií právomoci, ktoré boli na ne prenesené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica 2014/59/EÚ v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom práve.

Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií informujú Jednotnú radu o opatreniach uvedených v tomto odseku, ktoré sa majú prijať, a úzko s ňou pri prijímaní uvedených opatrení koordinujú.

Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií predkladajú Jednotnej rade plány riešenia krízových situácií uvedené v článku 9 a ich prípadné aktualizácie spolu s odôvodneným posúdením riešiteľnosti krízovej situácie dotknutého subjektu alebo skupiny v súlade s článkom 10.

4.   Ak je to potrebné na zaistenie jednotného uplatňovania vysokého štandardu riešenia krízových situácií podľa tohto nariadenia, môže Jednotná rada:

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku, môžu zúčastnené členské štáty rozhodnúť o tom, že všetky príslušné právomoci a povinnosti prenesené na Jednotnú radu na základe tohto nariadenia vo vzťahu k subjektom a skupinám, ktoré nie sú subjektmi a skupinami uvedenými v odseku 2, usadeným na ich území, bude vykonávať Jednotná rada. V takom prípade sa neuplatňujú odseky 3 a 4 tohto článku, článok 9, článok 12 ods. 2 a článok 31 ods. 1. Členské štáty, ktoré majú v úmysle využiť túto možnosť, oznámia túto skutočnosť Jednotnej rade a Komisii. Toto oznámenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

ČASŤ II

OSOBITNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

FUNKCIE V RÁMCI SRM A PROCESNÉ PRAVIDLÁ

KAPITOLA 1

Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 8

Plány riešenia krízových situácií vypracované Jednotnou radou

1.   Jednotná rada vypracúva a prijíma plány riešenia krízových situácií subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 2 a subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) a ods. 5, ak sú splnené podmienky pre uplatňovanie uvedených odsekov.

2.   Jednotná rada vypracúva plány riešenia krízových situácií po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zúčastnených členských štátov, v ktorých sú subjekty usadené, ako aj s orgánmi pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to relevantné vo vzťahu k danej významnej pobočke. Jednotná rada môže na uvedený účel od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií požadovať, aby pripravili predbežné návrhy plánov riešenia krízových situácií a predložili ich Jednotnej rade, a od orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, aby vypracoval predbežný návrh plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predložil ho Jednotnej rade.

3.   V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania tohto článku vydá Jednotná rada usmernenia a postúpi vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií návod na vypracovanie návrhov plánov riešenia krízových situácií a návrhov plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vo vzťahu ku konkrétnym jednotlivým subjektom alebo skupinám.

4.   Na účely odseku 1 tohto článku vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií predložia Jednotnej rade všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií, ktoré získali v súlade s článkom 11 a článkom 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, bez toho, aby bola dotknutá kapitola 5 tejto hlavy.

5.   V pláne riešenia krízových situácií sa stanovujú možnosti uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí riešiť krízové situácie uvedených v tomto nariadení na subjekty a skupiny uvedené v odseku 1.

6.   V pláne riešenia krízových situácií sa stanovujú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môže prijať Jednotná rada, ak subjekt alebo skupina uvedené v odseku 1 spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií.

Informácie uvedené v odseku 9 sa poskytnú príslušnému subjektu.

Pri vypracovaní a aktualizácii plánu riešenia krízových situácií Jednotná rada označí všetky podstatné prekážky brániace riešiteľnosti a navrhne, ak je to potrebné a vhodné, relevantné opatrenia na odstránenie týchto prekážok v súlade s článkom 10.

V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadnia relevantné scenáre vrátane prípadu idiosynkratického zlyhania alebo zlyhania v čase širšej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému.

V pláne riešenia krízových situácií sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:

7.   Plán riešenia krízových situácií zahŕňa analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a určuje aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.

8.   Jednotná rada môže požadovať, aby jej inštitúcie pomohli s vypracovaním a aktualizovaním plánov.

9.   Plán riešenia krízových situácií pre každý subjekt zahŕňa tieto prvky, ktoré musia byť podľa okolností a možností kvantifikované:

10.   Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajú plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Únii usadená v zúčastnenom členskom štáte, ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Únii, alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií dcérskych inštitúcií. Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňa opatrenia na riešenie krízových situácií:

11.   V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa:

Tieto zásady sa stanovia na základe spravodlivých a vyvážených kritérií a zohľadní sa v nich najmä článok 107 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ a vplyv na finančnú stabilitu vo všetkých dotknutých členských štátoch.

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.

12.   Jednotná rada určí lehotu, v ktorej musia byť vypracované prvé plány riešenia krízových situácií. Plány riešenia krízových situácií a plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa preskúmajú a prípadne sa zaktualizujú minimálne raz ročne a po každej podstatnej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry alebo obchodnej činnosti, alebo finančného postavenia subjektu, alebo v prípade plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, skupiny vrátane ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na účinnosť plánu alebo ktoré si inak vyžadujú preskúmanie plánu riešenia krízových situácií.

Na účely preskúmania alebo aktualizácie plánov riešenia krízových situácií uvedených v prvom pododseku inštitúcie, ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány ihneď oznámia Jednotnej rade akúkoľvek zmenu, ktorá si vyžaduje takéto preskúmanie alebo aktualizáciu.

13.   Jednotná rada predkladá plány riešenia krízových situácií a všetky ich zmeny ECB alebo dotknutým príslušným vnútroštátnym orgánom.

Článok 9

Plány riešenia krízových situácií vypracované vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií

1.   Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vypracujú a prijmú plány riešenia krízových situácií pre subjekty a skupiny, ktoré nie sú subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 2, ods. 4 písm. b) a ods. 5, v súlade s článkom 8 ods. 5 až 13.

2.   Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vypracujú plány riešenia krízových situácií po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií zúčastnených členských štátoch a nezúčastnených členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to relevantné vo vzťahu k danej významnej pobočke.

Článok 10

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií

1.   Pri vypracúvaní a aktualizácii návrhov plánov riešenia krízových situácií v súlade s článkom 8 Jednotná rada po porade s príslušnými orgánmi vrátane ECB a orgánmi pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, vykonáva posúdenie rozsahu, v akom sú krízové situácie inštitúcií a skupín riešiteľné bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z týchto opatrení:

2.   ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán poskytnú Jednotnej rade plán ozdravenia alebo plán ozdravenia skupiny. Jednotná rada preskúma plán ozdravenia s cieľom identifikovať prípadné opatrenia v pláne ozdravenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny, a vypracuje odporúčania pre ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán týkajúce sa uvedených záležitostí.

3.   Pri vypracúvaní návrhov plánov riešenia krízových situácií Jednotná rada posudzuje rozsah, v akom sú krízové situácie subjektu riešiteľné v súlade s týmto nariadením. Krízová situácia subjektu sa považuje za riešiteľnú, ak Jednotná rada považuje za realizovateľné a dôveryhodné buď subjekt zlikvidovať v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť jeho krízovú situáciu uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaním právomocí riešiť krízové situácie a zároveň sa v čo najväčšej možnej miere vyhnúť akýmkoľvek významným nepriaznivým dôsledkom pre finančné systémy (vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému) členského štátu, v ktorom sa daný subjekt nachádza, alebo iných členských štátov alebo Únie, a s cieľom zabezpečiť kontinuitu zásadných funkcií, ktoré subjekt vykonáva.

Jednotná rada včas informuje orgán EBA, ak sa krízová situácia inštitúcie považuje za neriešiteľnú.

4.   Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak Jednotná rada považuje za realizovateľné a dôveryhodné buď likvidovať subjekty skupiny v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaním právomoci riešiť krízové situácie vo vzťahu k subjektom skupiny a zároveň sa v čo najväčšej možnej miere vyhnúť akýmkoľvek významným nepriaznivým dôsledkom pre finančné systémy (a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém) členských štátov, v ktorých sú subjekty skupiny usadené, alebo iných členských štátov alebo Únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie zásadných funkcií, ktoré subjekty skupiny vykonávajú, ak ich možno ľahko a včas oddeliť, alebo použitím iných prostriedkov.

Jednotná rada včas informuje orgán EBA, ak sa krízová situácia skupiny považuje za neriešiteľnú.

5.   Na účely odsekov 3 a 4 a odseku 10 písm. b) sa závažnými nepriaznivými dôsledkami pre finančné systémy alebo negatívnymi vplyvmi na finančnú stabilitu rozumie situácia, keď je finančný systém narušený alebo hrozí jeho narušenie, čo môže viesť k finančným problémom, ktoré môžu ohroziť riadne fungovanie, efektivitu a integritu vnútorného trhu alebo hospodárstva, alebo finančného systému jedného alebo viacerých členských štátov. Pri posudzovaní závažných nepriaznivých dôsledkov Jednotná rada zohľadňuje príslušné upozornenia a odporúčania ESRB a príslušné kritériá vypracované orgánom EBA a zváži zisťovanie a meranie systémových rizík.

6.   Na účely posúdenia uvedeného v tomto článku Jednotná rada preskúmava záležitosti uvedené v oddiele C prílohy k smernici 2014/59/EÚ.

7.   Ak pri posúdení riešiteľnosti krízovej situácie subjektu alebo skupiny vykonanom v súlade s odsekom 3 alebo 4 Jednotná rada po porade s príslušnými orgánmi vrátane ECB skonštatuje, že existujú podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie daného subjektu alebo skupiny, Jednotná rada v spolupráci s príslušnými orgánmi pripraví správu určenú inštitúcii alebo materskej spoločnosti, v ktorej analyzuje podstatné prekážky brániace účinnému uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaniu právomoci riešiť krízové situácie. V správe sa zváži vplyv na obchodný model inštitúcie a odporučia sa primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru Jednotnej rady potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok v súlade s odsekom 10.

8.   Správa sa oznamuje aj príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky inštitúcií, ktoré nie sú súčasťou skupiny. Je podložená dôvodmi vedúcimi k predmetnému posúdeniu alebo konštatovaniu a uvádza sa v nej, ako posúdenie alebo konštatovanie spĺňa požiadavku primeraného uplatňovania stanovenú v článku 6.

9.   Subjekt alebo materská spoločnosť navrhnú Jednotnej rade do štyroch mesiacov od doručenia správy možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok identifikovaných v správe. V správe sa uvádza každé opatrenie, ktoré subjekt alebo materská spoločnosť navrhli príslušným orgánom, orgánu EBA a v prípadoch, keď sa významné pobočky inštitúcií, ktoré nie sú súčasťou skupiny, nachádzajú v nezúčastnených členských štátoch, orgánom pre riešenie krízových situácií týchto členských štátov.

10.   Jednotná rada po porade s príslušnými orgánmi posúdi, či sa opatreniami uvedenými v odseku 9 účinne riešia alebo odstraňujú predmetné podstatné prekážky. Ak opatrenia, ktoré navrhol dotknutý subjekt alebo materská spoločnosť, účinne neznižujú ani neodstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, Jednotná rada po porade s príslušnými orgánmi a prípadne s určeným orgánom makroprudenciálneho dohľadu prijme rozhodnutie, v ktorom uvedie, že navrhnuté opatrenia účinne neznižujú ani neodstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, a v ktorom dá inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby od inštitúcie, materskej spoločnosti alebo akejkoľvek dcérskej spoločnosti dotknutej skupiny požadovali prijatie ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 11.

Pri určovaní alternatívnych opatrení Jednotná rada preukáže, že opatreniami navrhnutými inštitúciou nie je možné odstrániť prekážky brániace riešeniu krízovej situácie a že navrhnuté alternatívne opatrenia sú primerané, pokiaľ ide o ich odstránenie. Jednotná rada zohľadní ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie a dosah týchto opatrení na obchodnú činnosť inštitúcie, jej stabilitu a jej schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo, na vnútorný trh finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Únii ako celku.

Jednotná rada zohľadní aj potrebu zabrániť akémukoľvek vplyvu na dotknutú inštitúciu alebo skupinu, ktorý by prekračoval rámec nevyhnutný na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie alebo ktorý by bol neprimeraný.

11.   Na účely odseku 10 dáva Jednotná rada v náležitých prípadoch vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií inštrukcie, aby vykonali ktorékoľvek z týchto opatrení:

Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií podľa okolností priamo prijíma opatrenia uvedené v písmenách a) až j) prvého pododseku.

12.   Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia inštrukcie Jednotnej rady v súlade s článkom 29.

13.   Rozhodnutie podľa odsekov 10 a 11 spĺňa tieto požiadavky:

Článok 11

Zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie

1.   Jednotná rada z vlastnej iniciatívy po porade s vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo na návrh vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií môže uplatniť zjednodušené povinnosti v súvislosti s vypracúvaním návrhov plánov riešenia krízových situácií podľa článku 8 alebo oslobodiť od povinnosti vypracovať návrhy týchto plánov v súlade s odsekmi 3 až 9 tohto článku.

2.   Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií môžu navrhnúť Jednotnej rade, aby uplatnila zjednodušené povinnosti na inštitúcie alebo skupiny podľa odsekov 3 a 4 alebo ich oslobodila od povinnosti vypracovať návrhy plánov riešenia krízových situácií podľa odseku 7. Uvedený návrh musí byť zdôvodnený a podložený všetkými relevantnými dokumentmi.

3.   Jednotná rada po doručení návrhu, aby uplatnila zjednodušené povinnosti podľa odseku 2 tohto článku, alebo konajúc z vlastnej iniciatívy vykoná posúdenie dotknutej inštitúcie alebo skupiny a uplatní zjednodušené povinnosti, ak nevznikol predpoklad, že zlyhanie inštitúcie alebo skupiny by malo významné nepriaznivé dôsledky pre finančný systém alebo ohrozilo finančnú stabilitu v zmysle článku 10 ods. 5

Jednotná rada na tieto účely zohľadňuje:

Jednotná rada uskutoční posúdenie uvedené v prvom pododseku podľa potreby po porade s vnútroštátnym orgánom makroprudenciálneho dohľadu, prípadne s ESRB.

4.   Pri uplatňovaní zjednodušených povinností Jednotná rada určí:

5.   Uplatňovanie zjednodušených povinností nemá ako také vplyv na právomoc Jednotnej rady prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie.

6.   Ak sa uplatňujú zjednodušené povinnosti, Jednotná rada v plnej miere uplatní povinnosti v nezjednodušenej podobe vždy, ak už neexistujú okolnosti, ktoré boli dôvodom na ich uplatnenie.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté články 9 a 31, Jednotná rada po prijatí návrhu oslobodiť od povinnosti vypracovať plány riešenia krízových situácií podľa odseku 2 tohto článku alebo z vlastného podnetu oslobodí podľa odseku 3 tohto článku od uplatňovania povinnosti vypracovať plány riešenia krízových situácií inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak sa udelí výnimka podľa prvého pododseku, uplatní sa povinnosť vypracovať návrh plánu riešenia krízových situácií na konsolidovanom základe vo vzťahu k ústrednému orgánu a k inštitúciám, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Na tento účel zahŕňa každý odkaz v tejto kapitole na skupinu aj ústredný orgán a inštitúcie, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ich dcérske spoločnosti a každý odkaz na materskú spoločnosť alebo inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe podľa článku 111 smernice 2013/36/EÚ zahŕňa aj ústredný orgán.

8.   Na inštitúcie, ktoré podliehajú priamemu dohľadu ECB v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo ktoré tvoria významný podiel vo finančnom systéme zúčastneného členského štátu, sa vzťahujú individuálne plány riešenia krízových situácií.

Na účely tohto odseku sa operácie inštitúcie považujú za operácie, ktoré predstavujú významný podiel finančného systému tohto zúčastneného členského štátu, ak:

9.   Keď sa vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý navrhol uplatňovanie zjednodušených povinností alebo udelenie výnimky v súlade s odsekom 2, domnieva, že rozhodnutie uplatňovať zjednodušené povinnosti alebo udeliť výnimku treba zrušiť, predloží na tento účel návrh Jednotnej rade. Jednotná rada v takom prípade prijme rozhodnutie o navrhovanom zrušení, pričom plne zohľadní zdôvodnenie zrušenia, ktoré navrhol vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií vzhľadom na skutočnosti a okolnosti uvedené v odseku 3 alebo v odsekoch 7 a 8.

10.   Jednotná rada informuje orgán EBA o tom, že uplatňuje tento článok.

Článok 12

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Jednotná rada po porade s príslušnými orgánmi vrátane ECB stanoví minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 4, ktoré podliehajú právomoci odpísať a právomoci vykonať konverziu, ktorú subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 2 a subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 4 písm. b) a ods. 5, musia vždy spĺňať.

2.   Pri vypracúvaní návrhov plánov riešenia krízových situácií v súlade s článkom 9 orgány pre riešenie krízových situácií po porade s príslušnými orgánmi stanovia minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 4, na ktoré sa vzťahujú právomoci týkajúce sa odpisovania a konverzie, ktorú subjekty uvedené v článku 7 ods. 3 musia vždy spĺňať. V uvedenej súvislosti sa uplatní postup stanovený v článku 31.

3.   V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania tohto článku vypracuje Jednotná rada usmernenia a postúpi vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií návod vo vzťahu ku konkrétnym inštitúciám alebo skupinám.

4.   Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa vypočíta ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív a vlastných zdrojov inštitúcie.

Na účely prvého pododseku sa derivátové záväzky zahrnujú do celkových pasív na základe toho, že sa plne uznávajú práva protistrany na čisté zúčtovanie.

5.   Bez ohľadu na odsek 1 Jednotná rada oslobodí od povinnosti plniť za všetkých okolností minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky hypotekárne úverové inštitúcie financované z krytých dlhopisov, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, pretože:

6.   Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedená v odseku 4 nepresiahne výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktorá postačuje na to, aby sa zabezpečilo, že v prípade uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by bolo možné absorbovať straty subjektu uvedeného v článku 2, ako aj najvyššie postavenej materskej spoločnosti uvedenej inštitúcie alebo materskej spoločnosti a akejkoľvek inštitúcie alebo finančnej inštitúcie patriacej do konsolidovanej účtovnej závierky uvedenej najvyššie postavenej materskej spoločnosti a obnoviť podiel vlastného kapitálu Tier 1 uvedených subjektov na úroveň potrebnú na to, aby naďalej spĺňali podmienky na udelenie povolenia a pokračovali vo vykonávaní činností, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo rovnocenných právnych predpisov, a aby sa udržala dostatočná dôvera trhu v inštitúciu alebo materskú spoločnosť uvedenú v článku 2 a v najvyššie postavenú materskú spoločnosť uvedenej inštitúcie alebo materskú spoločnosť a akúkoľvek inštitúciu alebo finančnú inštitúciu zaradenú do konsolidovanej účtovnej závierky uvedenej najvyššie postavenej materskej spoločnosti.

Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie predpokladá, že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli vylúčiť zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 27 ods. 5 alebo že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli previesť na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu, minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedená v odseku 4 nepresiahne výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktorá je potrebná na to, aby inštitúcia alebo materská spoločnosť uvedená v článku 2 mala dostatočné ďalšie oprávnené záväzky na zabezpečenie toho, že straty tejto inštitúcie alebo materskej spoločnosti uvedenej v článku 2, ako aj najvyššie postavenej materskej spoločnosti uvedenej inštitúcie alebo materskej spoločnosti a akejkoľvek inštitúcie alebo finančnej inštitúcie zahrnutej do konsolidovanej závierky uvedenej najvyššie postavenej materskej spoločnosti by bolo možné absorbovať a pomer vlastného kapitálu Tier 1 uvedených subjektov by sa mohol obnoviť na úroveň potrebnú na to, aby sa im umožnilo aj naďalej plniť podmienky na udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo rovnocenných právnych predpisov a udržať dostatočnú dôveru trhu v inštitúciu alebo materskú spoločnosť a najvyššie postavenú materskú spoločnosť uvedenej inštitúcie alebo materskej spoločnosti a akejkoľvek inštitúcie alebo finančnej inštitúcie patriacej do konsolidovanej účtovnej závierky uvedenej najvyššie postavenej materskej spoločnosti.

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedená v odseku 4 nesmie byť nižšia ako celková výška všetkých požiadaviek na vlastné zdroje a požiadaviek týkajúcich sa rezervy podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ.

7.   V rámci obmedzení stanovených v odseku 6 tohto článku s cieľom vyriešiť krízovú situáciu subjektu uvedeného v článku 2 uplatnením nástrojov na riešenie krízových situácií, podľa potreby vrátane nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií, sa aspekty uvedené v odseku 1 tohto článku určia na základe týchto kritérií:

8.   Pri stanovovaní sa spresňuje minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorú inštitúcie musia plniť na individuálnom základe a ktorú materské spoločnosti musia plniť na konsolidovanom základe. Minimálnu požiadavku na súhrnné množstvo vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti v Únii usadenej v zúčastnenom členskom štáte určí Jednotná rada po konzultácii s orgánom konsolidovaného dohľadu, a to na základe kritérií stanovených v odseku 7 a na základe toho, či je potrebné riešiť krízové situácie dcérskych spoločností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny, samostatne v súlade s plánom riešenia krízovej situácie.

9.   Jednotná rada stanoví minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny na individuálnom základe. Uvedená minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa stanoví na úrovni vhodnej dcérskej spoločnosti s prihliadnutím na:

10.   Jednotná rada sa môže rozhodnúť oslobodiť od minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na jednotlivom základe materskú inštitúciu za predpokladu splnenia podmienok stanovených v článku 45 ods. 11 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ. Jednotná rada sa môže rozhodnúť oslobodiť od minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na jednotlivom základe dcérsku spoločnosť za predpokladu splnenia podmienok stanovených v článku 45 ods. 12 písm. a), b) a c) smernice 2014/59/EÚ.

11.   Jednotná rada môže rozhodnúť z vlastného podnetu po konzultácii s vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo na návrh vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, že minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedená v odseku 1 je čiastočne splnená na konsolidovanom alebo individuálnom základe prostredníctvom zmluvných nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a to pri úplnom dodržaní kritérií uvedených v odseku 5 prvom a druhom pododseku a v odseku 7.

12.   Aby nástroj spĺňal kritériá na vymedzenie ako zmluvne dohodnutý nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v zmysle odseku 11, musí byť Jednotná rada presvedčená, že tento nástroj:

13.   Jednotná rada stanovuje minimálnu požiadavku podľa odseku 1 tohto článku a podľa okolností podľa odseku 11 tohto článku súčasne s vypracovaním a dodržiavaním plánov riešenia krízových situácií podľa článku 8.

14.   Jednotná rada adresuje stanovenú minimálnu požiadavku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia inštrukcie Jednotnej rady v súlade s článkom 29. Jednotná rada požaduje, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií overovali, či inštitúcie a materské spoločnosti stále dodržiavajú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovenú v odseku 1 tohto článku, a zabezpečovali jej neustále dodržiavanie z ich strany.

15.   Jednotná rada informuje ECB a orgán EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorú stanovila pre každú inštitúciu a materskú spoločnosť podľa odseku 1, a podľa okolností o požiadavkách stanovených v odseku 11.

16.   Oprávnené záväzky vrátane podriadených dlhových nástrojov a podriadených úverov, ktoré nespĺňajú kritériá na zaradenie medzi nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2, sa zahŕňajú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa odseku 1, iba ak spĺňajú tieto podmienky:

Na účely prvého pododseku písm. d) v prípade, že prostredníctvom pasíva sa jeho majiteľovi udeľuje právo na predčasné splatenie, je toto pasívum splatné prvým dňom, kedy toto právo vzniká.

17.   Ak sa pasívum alebo záväzok riadi právom jurisdikcie mimo územia Únie, Jednotná rada môže požiadať orgány pre riešenie krízových situácií, aby požiadali inštitúciu, aby preukázala, že každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať toto pasívum alebo záväzok by sa vykonalo podľa práva tejto jurisdikcie, a to s prihliadnutím na podmienky zmluvy upravujúcej toto pasívum, medzinárodné dohody o uznávaní konaní zameraných na riešenie krízových situácií a ďalšie relevantné záležitosti. Ak Jednotná rada nie je presvedčená o tom, že každé rozhodnutie by sa vykonalo podľa práva uvedenej jurisdikcie, pasívum sa nezapočíta do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

18.   Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa článku 45 ods. 18 smernice 2014/59/EÚ, podľa potreby predloží rovnakým spôsobom legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

KAPITOLA 2

Včasná intervencia

Článok 13

Včasná intervencia

1.   ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány informujú Jednotnú radu o každom opatrení, ktorého prijatie požadujú od inštitúcie alebo skupiny alebo ktoré prijímajú samy podľa článku 16 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013, článku 27 ods. 1 alebo článku 28 alebo 29 smernice 2014/59/EÚ alebo článku 104 smernice 2013/36/EÚ.

Jednotná rada oznamuje Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku.

2.   Od dátumu doručenia informácií uvedených v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci ECB a vnútroštátnych príslušných orgánov v súlade s ďalšími právnymi predpismi Únie, sa Jednotná rada môže pripraviť na riešenie krízovej situácie dotknutej inštitúcie alebo skupiny.

Na účely prvého pododseku ECB alebo dotknutý príslušný vnútroštátny orgán pozorne monitorujú v spolupráci s Jednotnou radou podmienky inštitúcie alebo materskej spoločnosti a ich dodržiavanie akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie, ktoré sa od nich požadovalo.

ECB alebo dotknutý príslušný orgán poskytnú Jednotnej rade všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií a prípravu prípadného riešenia krízovej situácie inštitúcie a ocenenia aktív a záväzkov inštitúcie podľa článku 20 ods. 1 až 15.

3.   Jednotná rada je oprávnená požadovať, aby inštitúcia alebo materská spoločnosť kontaktovali potenciálnych kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie krízovej situácie inštitúcie, pričom sa dodržiavajú kritériá stanovené v článku 39 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a požiadavky zachovania služobného tajomstva stanovené v článku 88 tohto nariadenia.

Jednotná rada je tiež oprávnená požadovať od dotknutého vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vypracoval predbežný program riešenia krízovej situácie dotknutej inštitúcie alebo skupiny.

Jednotná rada informuje ECB, dotknuté príslušné vnútroštátne orgány a dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií o každom opatrení, ktoré prijme podľa tohto odseku.

4.   Ak ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány plánujú uložiť inštitúcii alebo skupine akékoľvek ďalšie opatrenie podľa článku 16 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013, článku 27 ods. 1, článku 28 alebo 29 smernice 2014/59/EÚ alebo podľa článku 104 smernice 2013/36/EÚ pred tým, než subjekt alebo skupina dosiahnu úplný súlad s prvým opatrením oznámeným Jednotnej rade, pred uložením takéhoto ďalšieho opatrenia dotknutej inštitúcii alebo skupine informujú Jednotnú radu.

5.   ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán, Jednotná rada a dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečujú, aby ďalšie opatrenie uvedené v odseku 4 a akékoľvek opatrenie Jednotnej rady zamerané na prípravu na riešenie krízových situácií podľa odseku 2 boli vo vzájomnom súlade.

KAPITOLA 3

Riešenie krízových situácií

Článok 14

Ciele riešenia krízových situácií

1.   Jednotná rada, Rada a Komisia a v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pri konaní v rámci postupu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 18 s prihliadnutím na svoje príslušné právomoci riešiť krízové situácie zohľadňujú ciele riešenia krízových situácií, vyberajú nástroje riešenia krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie, ktorými sa podľa ich názoru najlepšie dosiahnu ciele riešenia krízových situácií, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.

2.   Medzi ciele riešenia krízových situácií uvedené v odseku 1 patrí:

Pri plnení cieľov uvedených v prvom pododseku sa Jednotná rada, Rada a Komisia a v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií usilujú minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií a zabrániť prepadu hodnoty, ak to nie je potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

3.   S výhradou jednotlivých ustanovení tohto nariadenia sú ciele riešenia krízových situácií rovnako dôležité a musia byť náležite v rovnováhe v závislosti od povahy a okolností každého prípadu.

Článok 15

Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií

1.   Jednotná rada, Rada, Komisia a v náležitých prípadoch vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pri konaní v rámci postupu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 18 prijímajú všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

2.   Ak je inštitúcia subjektom skupiny, Jednotná rada, Rada a Komisia bez toho, aby bol dotknutý článok 14, pri rozhodovaní o uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie, konajú spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na ostatné subjekty skupiny a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Únii a jej členských štátoch, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí.

3.   Pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti, nástroja preklenovacej inštitúcie alebo nástroja oddelenia aktív na subjekt uvedený v článku 2 tohto nariadenia sa tento subjekt považuje na účely článku 5 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES (16) za subjekt konkurzného konania alebo podobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť.

4.   Pri rozhodovaní o uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie Jednotná rada požiada, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií podľa okolností informovali zástupcov zamestnancov a konzultovali s nimi.

Nemali by tým byť dotknuté ustanovenia o zastúpení zamestnancov v riadiacich orgánoch, ako to vyplýva z vnútroštátneho práva alebo praxe.

Článok 16

Riešenie krízových situácií finančných inštitúcií a materských spoločností

1.   Jednotná rada prijíma rozhodnutie o opatrení na riešenie krízovej situácie v súvislosti s finančnou inštitúciou usadenou v zúčastnenom členskom štáte, keď sú splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1, pokiaľ ide o finančnú inštitúciu aj materskú spoločnosť, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe.

2.   Jednotná rada prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k materskej spoločnosti uvedenej v článku 2 písm. b), ak sú vzhľadom na materskú spoločnosť, ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1, alebo v prípade, že dcérska spoločnosť nie je usadená v Únii, ak orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právom danej tretej krajiny.

3.   Odchylne od odseku 2 a bez ohľadu na skutočnosť, že materská spoločnosť nespĺňa podmienky stanovené v článku 18 ods. 1, Jednotná rada môže prijať rozhodnutie o opatrení na riešenie krízovej situácie v súvislosti s danou materskou spoločnosťou, ak jedna alebo viaceré jej dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, spĺňajú podmienky stanovené v článku 18 ods. 1, 4 a 5 a ich aktíva a pasíva sú na takej úrovni, že ich zlyhanie ohrozuje inštitúciu alebo skupinu ako celok a opatrenie na riešenie krízovej situácie v súvislosti s danou materskou spoločnosťou je nevyhnutné na riešenie krízovej situácie týchto dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku. Ak vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií informuje Jednotnú radu, že právne predpisy týkajúce sa konkurzného konania členského štátu stanovujú, že k skupinám je nutné pristupovať ako k celku, a opatrenie na riešenie krízovej situácie tejto materskej spoločnosti je nevyhnutné z dôvodu riešenia krízovej situácie týchto dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo z dôvodu riešenia krízovej situácie skupiny ako celku, môže Jednotná rada rozhodnúť o opatrení na riešenie krízovej situácie aj vo vzťahu k materskej spoločnosti.

Na účely prvého pododseku a pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 18 ods. 1, pokiaľ ide o jednu alebo viac dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, Jednotná rada nemusí prihliadať na vnútroskupinové prevody kapitálu alebo strát medzi subjektmi vrátane výkonu právomocí týkajúcich sa odpísania alebo konverzie dlhu.

Článok 17

Hierarchia pohľadávok

1.   Pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na subjekt uvedený v článku 2 tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté záväzky, ktoré sú vylúčené z uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 27 ods. 3 tohto nariadenia, rozhodnú Jednotná rada, Komisia alebo podľa okolností vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií o výkone právomocí týkajúcich sa odpisovania alebo konverzie dlhu vrátane prípadného uplatnenia článku 27 ods. 5 tohto nariadenia a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú uvedené právomoci v súlade s článkami 47 a 48 smernice 2014/59/EÚ a v opačnom poradí hierarchie pohľadávok stanovenom ich vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane ustanovení, ktorým sa transponuje článok 108 smernice 2014/59/EÚ.

2.   Zúčastnené členské štáty oznámia Komisii a Jednotnej rade poradie pohľadávok voči subjektom uvedeným v článku 2 vo vnútroštátnom konkurznom konaní k 1. júlu každého roka a hneď po tom, ako dôjde k zmene poradia.

V prípade uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov ručí príslušný systém ochrany vkladov za podmienok uvedených v článku 79.

Článok 18

Postup riešenia krízových situácií

1.   Jednotná rada prijme program riešenia krízových situácií podľa odseku 6 v súvislosti s subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 2 a subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 4 písm. b) a článku 6a ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených odsekov, len ak dospeje k záveru, a to na svojom výkonnom zasadnutí a po doručení oznámenia v súlade so štvrtým pododsekom alebo zo svojej vlastnej iniciatívy, že sú splnené tieto podmienky:

Posúdenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. a) prijme ECB po porade s Jednotnou radou. Jednotná rada smie na svojom výkonnom zasadnutí uskutočniť toto posúdenie iba v prípade, ak o svojom zámere informovala ECB a ak ECB do troch kalendárnych dní od prijatia uvedenej informácie neprijala rozhodnutie. ECB bezodkladne poskytne Jednotnej rade všetky relevantné informácie, ktoré Jednotná rada požaduje na účely informovaného posúdenia.

Ak ECB usúdi, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) je v súvislosti s inštitúciou alebo skupinou uvedenými v prvom pododseku splnená, oznámi toto posúdenie bezodkladne Komisii a Jednotnej rade.

Posúdenie podmienky uvedenej v prvom pododseku písm. b) prijme Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí alebo podľa okolností vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v úzkej spolupráci s ECB. ECB môže tiež informovať Jednotnú radu a dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií o tom, že podmienku stanovenú v písmene b) považuje za splnenú.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, keď sa ECB rozhodla vykonávať úlohy dohľadu nad úverovými inštitúciami priamo podľa článku 6 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, v prípade doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo ak má Jednotná rada v úmysle uskutočniť posúdenie podľa odseku 1 z vlastného podnetu vo vzťahu k subjektu alebo skupine uvedeným v článku 7 ods. 3, Jednotná rada oznámi svoje posúdenie bezodkladne ECB.

3.   Prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie nie je podmienené predchádzajúcim prijatím opatrenia podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, článku 27 ods. 1, článku 28 ani článku 29 smernice 2014/59/EÚ, ani podľa článku 104 smernice 2013/36/EÚ.

4.   Na účely odseku 1 písm. a) sa subjekt považuje za zlyhávajúci, alebo že pravdepodobne zlyhá, ak nastali jedna alebo viaceré z týchto okolností:

V každom z prípadov uvedených v prvom pododseku písm. d) bodoch i), ii) a iii) sa záručné alebo rovnocenné opatrenia, ktoré sú v nich uvedené, obmedzujú na solventné subjekty a podliehajú konečnému schváleniu podľa rámca Únie pre štátnu pomoc. Uvedené opatrenia sú preventívne a dočasné, musia byť primerané na nápravu dôsledkov vážneho narušenia a nesmú sa použiť na kompenzáciu strát, ktoré subjekt utrpel alebo pravdepodobne utrpí v blízkej budúcnosti.

Podporné opatrenia uvedené v prvom pododseku písm. d) bode iii) sa obmedzia na injekcie potrebné na riešenie nedostatku kapitálu stanoveného na základe stresových testov, preskúmania kvality aktív alebo rovnocenných činností v jednotlivých štátoch, v rámci Únie alebo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vykonaných ECB, orgánom EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a podľa potreby potvrdených príslušným orgánom.

Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa článku 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ, podľa potreby predloží rovnakým spôsobom legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

5.   Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie uvedených v článku 14, pričom dané opatrenie je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a likvidáciou subjektu v rámci bežného konkurzného konania by sa v rovnakom rozsahu nedosiahlo splnenie týchto cieľov riešenia krízovej situácie.

6.   Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, Jednotná rada prijme program riešenia krízových situácií. V programe riešenia krízových situácií sa:

7.   Bezodkladne po prijatí programu riešenia krízových situácií ho Jednotná rada postúpi Komisii.

Do 24 hodín od postúpenia programu riešenia krízových situácií Jednotnou radou Komisia tento program buď schváli, alebo voči nemu vznesie námietku, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa jej vlastného uváženia v súvislosti s programom riešenia krízových situácií v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v treťom pododseku tohto odseku.

Do 12 hodín od postúpenia programu riešenia krízových situácií Jednotnou radou môže Komisia navrhnúť Rade, aby:

Na účely tretieho pododseku rozhoduje Rada jednoduchou väčšinou.

Program riešenia krízových situácií môže nadobudnúť účinnosť len vtedy, ak Rada alebo Komisia nevznesú do 24 hodín od jeho postúpenia Jednotnou radou námietku.

Rada alebo podľa okolností Komisia uvedie dôvody pre uplatnenie právomoci vzniesť námietku.

Ak do 24 hodín od postúpenia programu riešenia krízových situácií Jednotnou radou schváli Rada návrh Komisie na zmenu programu riešenia krízových situácií z dôvodu uvedeného v treťom pododseku písm. b) alebo Komisia vznesie námietku v súlade s druhým pododsekom, Jednotná rada do ôsmich hodín vykoná príslušnú zmenu programu riešenia krízových situácií na základe vyjadrených dôvodov.

Ak sa v programe riešenia krízových situácií prijatom Jednotnou radou stanovuje vylúčenie určitých záväzkov vo výnimočných prípadoch uvedených v článku 27 ods. 5 a pokiaľ si ich vylúčenie vyžaduje príspevok z fondu alebo iného zdroja financovania, aby sa ochránila integrita vnútorného trhu, môže Komisia navrhované vylúčenie zakázať alebo požadovať jeho zmenu s uvedením zodpovedajúcich dôvodov, ktoré vychádzajú z porušenia požiadaviek stanovených v článku 27 a v delegovanom akte prijatom Komisiou na základe článku 44 ods. 11 smernice 2014/59/EÚ.

8.   Ak Rada vznesie námietku proti uplatneniu riešenia krízovej situácie na inštitúciu z dôvodu nesplnenia kritéria verejného záujmu uvedeného v odseku 1 písm. c), vykoná sa likvidácia príslušného subjektu riadnym spôsobom v súlade s rozhodným vnútroštátnym právom.

9.   Jednotná rada zabezpečí prijatie potrebného opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely realizácie programu riešenia krízových situácií zo strany dotknutých vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Program riešenia krízových situácií je určený dotknutým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, pričom sa v ňom uvádzajú inštrukcie pre tieto orgány, ktoré prijímajú všetky opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie v súlade s článkom 29 prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie. V prípade poskytnutia štátnej pomoci alebo pomoci z fondu koná Jednotná rada v súlade s rozhodnutím o uvedenej pomoci prijatým Komisiou.

10.   Komisia je oprávnená získať od Jednotnej rady akékoľvek informácie, ktoré považuje za relevantné z hľadiska plnenia svojich úloh podľa tohto nariadenia. Jednotná rada je v súlade s kapitolou 5 tejto hlavy oprávnená získať od akejkoľvek osoby akékoľvek informácie, ktoré považuje za potrebné na účely prípravy opatrenia na riešenie krízovej situácie a rozhodnutia o takomto opatrení, pričom uvedené informácie zahŕňajú aktualizácie a doplnenia informácií uvedených v plánoch riešenia krízových situácií.

Článok 19

Štátna pomoc a pomoc z fondu

1.   Ak opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa udelenie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo pomoci z fondu v súlade s odsekom 3 tohto článku, program riešenia krízových situácií podľa článku 18 ods. 6 tohto nariadenia sa prijme až vtedy, keď Komisia prijme kladné alebo podmienené rozhodnutie o zlučiteľnosti použitia takejto pomoci s pravidlami vnútorného trhu.

Inštitúcie Únie konajú pri plnení úloh, ktorými boli poverené v článku 18 tohto nariadenia, v súlade so zásadami stanovenými v článku 3 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ a v tejto súvislosti primeraným spôsobom zverejňujú všetky príslušné informácie o svojej vnútornej štruktúre.

2.   Ak sa Jednotná rada po doručení oznámenia podľa článku 18 ods. 1 tohto nariadenia alebo z vlastnej iniciatívy domnieva, že opatrenia na riešenie krízových situácií by mohli predstavovať štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzve zúčastnené členské štáty alebo dotknuté členské štáty, aby Komisii bezodkladne oznámili plánované opatrenia podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Jednotná rada oznamuje Komisii každý prípad, keď vyzýva jeden alebo viacero členských štátov, aby zaslali oznámenie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

3.   Pokiaľ opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa v zmysle návrhu Jednotnej rady použitie fondu, Jednotná rada oznámi Komisii navrhované použitie fondu. Oznámenie Jednotnej rady musí obsahovať všetky informácie potrebné na to, aby mohla Komisia vypracovať vlastné posúdenie na základe tohto odseku.

Oznámením podľa tohto odseku sa začne proces predbežného vyšetrovania Komisie, počas ktorého môže Komisia od Jednotnej rady požadovať ďalšie informácie. Komisia zhodnotí, či by použitie fondu narušilo alebo ohrozilo hospodársku súťaž uprednostnením príjemcu alebo akéhokoľvek iného podniku do takej miery, že by obchod medzi členskými štátmi nebol zlučiteľný s pravidlami vnútorného trhu. Komisia uplatňuje pri použití fondu kritériá stanovené pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, ktoré sú zakotvené v článku 107 ZFEÚ. Jednotná rada poskytne Komisii informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na vypracovanie tohto posúdenia.

V prípade, že má Komisia vážne pochybnosti o zlučiteľnosti navrhovaného použitia fondu s pravidlami vnútorného trhu alebo ak Jednotná rada neposkytne potrebné informácie na základe požiadavky Komisie podľa druhého pododseku, Komisia začne hĺbkové vyšetrovanie a upovedomí o tom Jednotnú radu. Komisia uverejní rozhodnutie o začatí hĺbkového vyšetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie. Jednotná rada, každý členský štát, prípadne akákoľvek osoba, podnik alebo združenie, ktorých sa môže dotknúť použitie fondu, majú právo predložiť Komisii pripomienky v lehote uvedenej v oznámení. Jednotná rada môže v lehote, ktorú stanoví Komisia, predložiť poznámky k pripomienkam predložených členskými štátmi a zainteresovanými tretími stranami. Na konci vyšetrovania vypracuje Komisia hodnotenie, v ktorom uvedie, či by bolo použitie fondu zlučiteľné s pravidlami vnútorného trhu.

Pri vypracovaní hodnotení a uskutočňovaní vyšetrovania podľa tohto odseku sa Komisia riadi všetkými príslušnými nariadeniami prijatými podľa článku 109 ZFEÚ, ako aj príslušnými oznámeniami, usmerneniami a opatreniami prijatými Komisiou pri uplatňovaní pravidiel vyplývajúcich zo zmlúv a týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré sú platné v čase vyhotovenia hodnotenia. Pri uplatňovaní uvedených opatrení sa odkazy na členský štát zodpovedný za oznamovanie pomoci považujú za odkazy na Jednotnú radu, vrátane všetkých ostatných potrebných zmien.

Komisia prijme rozhodnutie o zlučiteľnosti použitia fondu s pravidlami vnútorného trhu, ktoré je určené Jednotnej rade a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. Uvedené rozhodnutie môže byť podmienené okolnosťami, záväzkami alebo povinnosťami týkajúcimi sa príjemcu.

V rozhodnutí sa môžu stanoviť aj povinnosti Jednotnej rady, vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v zúčastnenom členskom štáte alebo dotknutých členských štátoch alebo príjemcu, aby bolo možné sledovať ich dodržiavanie. Tieto povinnosti môžu zahŕňať aj požiadavku vymenovať správcu alebo inú nezávislú osobu, ktorá by pomáhala pri tomto sledovaní. Správca alebo iná nezávislá osoba môžu plniť funkcie, ktoré môžu byť stanovené v rozhodnutí Komisie.

Každé rozhodnutie podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Komisia môže vydať negatívne rozhodnutie určené Jednotnej rade, ak zistí, že navrhované využívanie fondu by nebolo v súlade s pravidlami vnútorného trhu a nemožno ho uplatňovať tak, ako navrhuje Jednotná rada. Po prijatí tohto rozhodnutia Jednotná rada prehodnotí svoj program riešenia krízových situácií a prepracuje ho.

4.   Ak má Komisia vážne pochybnosti o tom, či sa jej rozhodnutie podľa odseku 3 plní, uskutoční potrebné vyšetrovanie. Komisia môže na tento účel využívať právomoci, ktoré má k dispozícii na základe nariadení a iných opatrení uvedených vo štvrtom pododseku odseku 3, ktorými sa riadi.

5.   Ak sa Komisia na základe svojho vyšetrovania a po požiadaní o predloženie pripomienok dotknutými stranami domnieva, že sa rozhodnutie podľa odseku 3 neplní, vydá rozhodnutie, v ktorom požiada vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií v dotknutom zúčastnenom členskom štáte, aby v lehote, ktorú určí Komisia, vymohol neoprávnene vyplatené prostriedky. Suma pomoci z fondu, ktorá sa má vymôcť v súlade s rozhodnutím o vymáhaní, zahŕňa úrok s náležitou úrokovou sadzbou stanovenou Komisiou a prevádza sa Jednotnej rade.

Jednotná rada prevedie všetky prostriedky, ktoré vymôže podľa prvého pododseku, do fondu a zohľadní ich pri stanovovaní príspevku v súlade s článkami 70 a 71.

Postup vymáhania uvedený v prvom pododseku rešpektuje právo subjektov prijímajúcich pomoc na dobrú správu vecí verejných a právo na prístup k dokumentom, ako je stanovené v článkoch 41 a 42 charty.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté oznamovacie povinnosti, ktoré môže Komisia stanoviť vo svojom rozhodnutí podľa odseku 3 tohto článku, Jednotná rada predkladá Komisii výročné správy, v ktorých posúdi, či je využívanie fondu v súlade s rozhodnutím podľa uvedeného odseku, a na ktorých vypracovanie Jednotná rada využíva svoje právomoci podľa článku 34.

7.   Každý členský štát alebo osoba, podnik alebo združenie, ktorého záujmy by mohlo ovplyvniť využívanie fondu, najmä subjekty uvedené v článku 2, môžu informovať Komisiu o akomkoľvek podozrení týkajúcom sa zneužívania fondu, ktoré je v rozpore s rozhodnutím podľa odseku 3 tohto článku.

8.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 93 prijať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel vzťahujúcich sa na:

9.   Ak sa Komisia v nadväznosti na odporúčanie Jednotnej rady alebo sama domnieva, že uplatňovanie nástrojov a opatrení na riešenie krízovej situácie nezodpovedá kritériám, na základe ktorých bolo prijaté pôvodné rozhodnutie podľa odseku 3, môže toto rozhodnutie prehodnotiť a prijať vhodné zmeny.

10.   Odchylne od odseku 3 môže Rada na žiadosť členského štátu jednomyseľne rozhodnúť o tom, že využívanie fondu sa považuje za využívanie v súlade s pravidlami vnútorného trhu, ak je toto rozhodnutie odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami. Ak sa však Rada do siedmich dní od podania uvedenej žiadosti nevyjadrí, Komisia prijme rozhodnutie vo veci.

11.   Zúčastnené členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali potrebné právomoci, ktorými by sa zabezpečilo dodržiavanie akýchkoľvek podmienok stanovených v rozhodnutí Komisie podľa odseku 3 a vymáhanie neoprávnene vyplatených prostriedkov v súlade s rozhodnutím Komisie podľa odseku 5.

Článok 20

Oceňovanie na účely riešenia krízovej situácie

1.   Jednotná rada pred prijatím rozhodnutia o opatrení na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo právomoci vykonať konverziu relevantných kapitálových nástrojov zabezpečuje, aby osoba nezávislá od akéhokoľvek verejného orgánu, vrátane Jednotnej rady a vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, a od dotknutého subjektu uskutočnila spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov subjektu uvedeného v článku 2.

2.   S výhradou odseku 15 sa ocenenie pri splnení všetkých požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 4 až 9 považuje za konečné.

3.   Ak nezávislé ocenenie v súlade s odsekom 1 nie je možné, Jednotná rada môže uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov subjektu uvedeného v článku 2 v súlade s odsekom 10 tohto článku.

4.   Cieľom oceňovania je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov subjektu uvedeného v článku 2, ktorý spĺňa podmienky riešenia krízových situácií uvedené v článkoch 16 a 18.

5.   Účelom oceňovania je:

6.   Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa subjektu uvedenému v článku 2 v budúcnosti, od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje, mohla poskytnúť akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Okrem toho sa pri oceňovaní zohľadňuje skutočnosť, že v prípade, ak sa uplatňuje akýkoľvek nástroj riešenia krízových situácií:

7.   Oceňovanie dopĺňajú tieto informácie z účtovných kníh a záznamov subjektu uvedeného v článku 2:

8.   V relevantných prípadoch sa na účely zdôvodnenia rozhodnutí uvedených v odseku 5 písm. e) a f) môžu informácie uvedené v odseku 7 písm. b) tohto článku doplniť analýzou a odhadom hodnoty aktív a záväzkov subjektu uvedeného v článku 2 na základe trhovej hodnoty.

9.   Pri oceňovaní sa uvádza ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy v súlade s hierarchiou pohľadávok podľa článku 17 a odhadované zaobchádzanie, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov v prípade, ak by sa subjekt uvedený v článku 2 zlikvidoval v rámci bežného konkurzného konania. Uvedený odhad nesmie ovplyvniť uplatňovanie pravidla „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“ uvedeného v článku 15 ods. 1 písm. g).

10.   Ak vzhľadom na naliehavosť okolností daného prípadu buď nie je možné splniť požiadavky stanovené v odsekoch 7 a 9, alebo sa uplatňuje odsek 3, vykoná sa predbežné ocenenie. Toto predbežné ocenenie spĺňa požiadavky stanovené v odseku 4 a v maximálne reálnej miere za daných okolností aj požiadavky stanovené v odsekoch 1, 7 a 9.

Predbežné oceňovanie uvedené v prvom pododseku zahŕňa rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.

11.   Oceňovanie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 4 až 9, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba uvedená v odseku 1 nevykoná oceňovanie, ktoré je plne v súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v uvedených odsekoch. Takéto konečné ex post ocenenie sa vykoná čo najskôr. Môže sa vykonať buď oddelene od ocenenia uvedeného v odsekoch 16, 17 a 18, alebo súčasne s uvedeným ocenením a rovnakou nezávislou osobou, ale musí byť od neho odlíšené.

Účelom konečného ex post ocenenia je:

12.   V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív subjektu uvedeného v článku 2 na základe konečného ex post ocenenia je vyšší než odhad čistej hodnoty aktív daného subjektu na základe predbežného ocenenia, Jednotná rada môže od vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií požadovať, aby:

13.   Bez ohľadu na odsek 1 predbežné ocenenie vykonané v súlade s odsekmi 10 a 11 predstavuje pre Jednotnú radu platný základ pre prijatie rozhodnutia o opatreniach na riešenie krízových situácií vrátane žiadosti, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií prevzali kontrolu nad zlyhávajúcou inštitúciou, alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje.

14.   Jednotná rada zavedie a uplatňuje mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby bolo posúdenie uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 27 a ocenenia uvedeného v odsekoch 1 až 15 tohto článku založené na informáciách o aktívach a pasívach inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré musia byť v čo najväčšej miere aktuálne a komplexné.

15.   Oceňovanie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o uplatňovaní nástroja riešenia krízových situácií alebo o vykonávaní právomoci riešiť krízové situácie, alebo rozhodnutia o vykonávaní právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie samo o sebe nepodlieha samostatnému právu na opravný prostriedok, ale môže byť predmetom opravného prostriedku spolu s rozhodnutím Jednotnej rady.

16.   Na účely posúdenia, či by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo lepšie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, bola subjektom bežného konkurzného konania, Jednotná rada zabezpečuje, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba uvedená v odseku 1 hneď po tom, ako sa vykoná opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Toto oceňovanie sa odlišuje od oceňovania vykonaného podľa odsekov 1 až 15.

17.   Pri oceňovaní uvedenom v odseku 16 sa určuje:

18.   Pri oceňovaní uvedenom v odseku 16 sa:

Článok 21

Odpísanie a konverzia kapitálových nástrojov

1.   Jednotná rada vykoná právomoc odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje na základe postupu uvedeného v článku 18 v súvislosti so subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 2 a subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 4 písm. b) a článku 6a ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených odsekov, len ak dôjde na svojom výkonnom zasadnutí k záveru po doručení oznámenia v súlade s druhým pododsekom alebo zo svojej vlastnej iniciatívy, že je splnená jedna alebo viaceré tieto podmienky:

Posúdenie podmienok uvedených v prvom pododseku písm. a), c) a d) vykoná ECB po porade s Jednotnou radou. Takéto posúdeniu môže vykonať aj Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí.

2.   Pokiaľ ide o posúdenie životaschopnosti subjektu alebo skupiny, Jednotná rada smie toto posúdenie vykonať na svojom výkonnom zasadnutí iba v prípade, ak o svojom zámere informuje ECB a ak ECB nevykoná toto posúdenie do troch kalendárnych dní od prijatia takejto informácie. ECB poskytne Jednotnej rade bezodkladne všetky relevantné informácie, ktoré Jednotná rada požaduje na účely informovaného posúdenia.

3.   Na účely odseku 1 tohto článku sa subjekt uvedený v článku 2 alebo skupina už nepovažujú za životaschopné, len ak sú splnené obe tieto podmienky:

4.   Na účely odseku 3 písm. a) tohto článku sa daný subjekt považuje za subjekt, ktorý zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré okolnosti uvedené v článku 18 ods. 4

5.   Na účely odseku 3 písm. a) sa skupina považuje za skupinu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán konal okrem iného aj preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo ich podstatnú časť, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina uvedené požiadavky poruší v blízkej budúcnosti.

6.   Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť, sa neodpisuje vo väčšom rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok podľa článku 59 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ, než za akých boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti.

7.   Ak je splnená jedna alebo viaceré podmienky uvedené v odseku 1, Jednotná rada na základe postupu stanoveného v článku 18 určí, či sa právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje majú vykonať nezávisle alebo v súlade s postupom podľa článku 18 v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie.

8.   Ak Jednotná rada, konajúc na základe postupu stanoveného v článku 18 tohto nariadenia, konštatuje, že jedna alebo viaceré podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku sú splnené, ale podmienky na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 18 ods. 1 tohto nariadenia splnené nie sú, bezodkladne dá inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby vykonali právomoc odpísať alebo právomoc vykonať konverziu v súlade s článkami 59 a 60 smernice 2014/59/EÚ.

Jednotná rada zabezpečí, že pred výkonom právomoci vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje sa uskutoční ocenenie aktív a pasív subjektu uvedeného v článku 2 alebo skupiny v súlade s článkom 20 ods. 1 až 15. Uvedené ocenenie je základom pre výpočet odpisu, ktorý sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom absorbovať straty, a úrovne konverzie, ktorá sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom rekapitalizovať subjekt uvedený v článku 2 alebo skupinu.

9.   Ak je splnená jedna alebo viaceré podmienky uvedené v odseku 1, a splnené sú aj podmienky uvedené v článku 18 ods. 1, uplatňuje sa postup stanovený v článku 18 ods. 6, 7 a 8.

10.   Jednotná rada zabezpečuje, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoc odpísať alebo právomoc vykonať konverziu bezodkladne, a to v súlade s hierarchiou pohľadávok podľa článku 17 a spôsobom, ktorým sa dosiahnu tieto výsledky:

11.   Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia inštrukcie Jednotnej rady a vykonávajú odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov v súlade s článkom 29.

Článok 22

Všeobecné zásady, ktorými sa riadia nástroje riešenia krízových situácií

1.   Ak sa Jednotná rada rozhodne uplatniť nástroj riešenia krízových situácií na subjekt alebo skupinu uvedenú v článku 7 ods. 2 alebo na subjekt alebo skupinu uvedenú v článku 7 ods. 4 písm. b) a ods. 5, ak sú podmienky na uplatnenie uvedených odsekov splnené, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia, alebo ku konverzii ich pohľadávok, Jednotná rada dá pokyn vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby vykonali právomoc odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje podľa článku 21 bezprostredne pred uplatnením nástroja riešenia krízových situácií alebo spolu s ním.

2.   Medzi nástroje riešenia krízových situácií uvedené v článku 18 ods. 6 písm. b) patrí:

3.   Pri prijímaní programu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 18 ods. 6 Jednotná rada zohľadňuje tieto faktory:

4.   Nástroje riešenia krízových situácií sa uplatňujú s cieľom splniť ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 14 v súlade so zásadami riešenia krízových situácií uvedenými v článku 15. Môžu sa uplatňovať buď jednotlivo, alebo spolu v kombinácii, s výnimkou nástroja oddelenia aktív, ktorý sa môže uplatňovať len spolu s ďalším nástrojom riešenia krízových situácií.

5.   Ak sa nástroje na riešenie krízových situácií uvedené v ods. 2 písm. a) alebo b) tohto článku uplatňujú len na prevod časti aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšok subjektu uvedeného v článku 2, z ktorého sa previedli aktíva, práva alebo pasíva, sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.

6.   Jednotná rada môže získať späť všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili v súvislosti s použitím nástrojov na riešenie krízových situácií alebo výkonom právomoci riešiť krízovú situáciu, a to jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

Všetky výnosy, ktoré získajú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v súvislosti s používaním fondu, sa refundujú Jednotnej rade.

Článok 23

Program riešenia krízovej situácie

V programe riešenia krízových situácií, ktorý prijíma Jednotná rada podľa článku 18, sa v súlade s rozhodnutím o štátnej pomoci alebo pomoci z fondu stanovujú podrobné informácie o nástrojoch riešenia krízových situácií, ktoré sa majú uplatňovať na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a to aspoň v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 24 ods. 2, článku 25 ods. 2, článku 26 ods. 2 a článku 27 ods. 1, ktoré majú vykonať vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ transponovanými do vnútroštátnych právnych predpisov, a určujú sa konkrétne sumy a účely, na ktoré sa fond použije.

V programe riešenia krízových situácií sa načrtnú opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré by Jednotná rada mala prijať vo vzťahu k materskej spoločnosti v Únii alebo určitým subjektom skupiny usadeným v zúčastnených členských štátoch so zámerom splniť ciele a zásady riešenia krízových situácií uvedené v článkoch 14 a 15.

Pri prijímaní programu riešenia krízových situácií berú Jednotná rada, Rada a Komisia do úvahy a sledujú plán riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 8, pokiaľ Jednotná rada neusúdi, so zreteľom na okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú uvedené v pláne riešenia krízovej situácie.

Jednotná rada môže v priebehu procesu riešenia krízových situácií meniť a aktualizovať program riešenia krízových situácií vzhľadom na okolnosti daného prípadu. V súvislosti so zmenou a aktualizáciou sa uplatní postup stanovený v článku 18.

V programe riešenia krízovej situácie sa ďalej podľa okolností stanoví vymenovanie osobitného správcu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, podľa článku 35 smernice 2014/59/EÚ vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Jednotná rada môže rozhodnúť o vymenovaní toho istého osobitného správcu pre všetky subjekty pridružené k skupine, ak je to potrebné na uľahčenie prijímania riešení s cieľom napraviť finančné zdravie dotknutých subjektov.

Článok 24

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.   V rámci programu riešenia krízových situácií nástroj odpredaja obchodnej činnosti predstavuje prevod na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, týchto položiek:

2.   Pokiaľ ide o nástroj odpredaja obchodnej činnosti, v programe riešenia krízových situácií sa určujú:

3.   Jednotná rada uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby boli splnené požiadavky na ponúkanie na trhu stanovené v odseku 2 písm. e), ak skonštatuje, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil plnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií, a najmä, ak sú splnené tieto podmienky:

Článok 25

Nástroj preklenovacej inštitúcie

1.   V rámci programu riešenia krízových situácií predstavuje nástroj preklenovacej inštitúcie prevod týchto položiek na preklenovaciu inštitúciu:

2.   Pokiaľ ide o nástroj preklenovacej inštitúcie, v programe riešenia krízových situácií sa určujú:

3.   Jednotná rada zabezpečuje, aby celková hodnota záväzkov prevedených vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo poskytnutých z iných zdrojov.

Článok 26

Nástroj oddelenia aktív

1.   V rámci programu riešenia krízových situácií nástroj oddelenia aktív predstavuje prevod aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív.

2.   Pokiaľ ide o nástroj oddelenia aktív, v programe riešenia krízových situácií sa určujú:

Prvý pododsek písm. b) nebráni tomu, aby mala protihodnota menovitú alebo zápornú hodnotu.

Článok 27

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov bail-in

1.   Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov možno uplatniť na ktorýkoľvek z týchto účelov:

Pokiaľ ide o nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, v programe riešenia krízových situácií sa určujú:

2.   Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa môže uplatňovať na účel uvedený v odseku 1 písm. a) iba v prípade, keď existuje reálny predpoklad, že uplatnením tohto nástroja spolu s ostatnými relevantnými opatreniami vrátane opatrení vykonávaných v súlade s plánom reorganizácie obchodnej činnosti požadovaným podľa odseku 16 sa okrem dosiahnutia príslušných cieľov riešenia krízových situácií obnoví aj finančné zdravie a dlhodobá životaschopnosť predmetného subjektu.

Ak nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, uplatňuje sa ktorýkoľvek z nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 22 ods. 2 písm. a), b) a c) a v prípade, keď je to vhodné, nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedený v písmene d) uvedeného odseku.

3.   Predmetom odpísania alebo konverzie nesmú byť tieto záväzky, a to bez ohľadu na to, či sú upravené právnymi predpismi členského štátu alebo tretej krajiny:

Písmeno g) bod i) prvého pododseku sa neuplatňuje na pohyblivú zložku odmeny osôb zodpovedných za podstupovanie rizík, ako sú uvedené v článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ.

4.   Rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedený v odseku 3 tohto článku v prípade, keď je to vhodné, nebráni vo výkone právomoci uskutočniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov v súvislosti s akoukoľvek časťou zabezpečeného pasíva alebo záväzku, na ktorý bol poskytnutý kolaterál, ktorá presahuje hodnotu aktív, zálohu (pledge), zádržného práva (lien) alebo kolaterálu, voči ktorému je tento záväzok zabezpečený, alebo v súvislosti s akoukoľvek výškou vkladu, ktorá presahuje úroveň krytia stanovenú v článku 6 smernice 2014/49/EÚ.

Jednotná rada zabezpečí, aby zostali nedotknuté všetky zabezpečené aktíva súvisiace s krycou skupinou krytých dlhopisov, aby zostali oddelené a mali dostatočné finančné prostriedky.

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá veľkej majetkovej angažovanosti uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ, a s cieľom umožniť riešiteľnosť krízovej situácie subjektov a skupín Jednotná rada vydá pokyn vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v súlade s článkom 10 ods. 11 písm. b) tohto nariadenia obmedzili rozsah, v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky, ktoré sú oprávnené pre nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov v držbe subjektov, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

5.   Vo výnimočných prípadoch, keď sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, možno z uplatňovania právomocí na odpísanie alebo konverziu vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky, ak:

V prípade vylúčenia alebo čiastočného vylúčenia oprávneného záväzku alebo triedy oprávnených záväzkov podľa tohto odseku sa miera odpísania alebo konverzie uplatňovaná na ostatné oprávnené záväzky môže zvýšiť, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, za predpokladu, že miera odpísania a konverzie uplatňovaná na ostatné oprávnené záväzky je v súlade so zásadou stanovenou v článku 15 ods. 1 písm. g).

6.   V prípade vylúčenia alebo čiastočného vylúčenia oprávneného záväzku alebo triedy oprávnených záväzkov podľa odseku 5 a v prípade, že sa straty, ktoré by vznikli v dôsledku uvedených záväzkov, nepreniesli v plnej miere na iných veriteľov, možno inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnúť príspevok z fondu na vykonanie jedného či oboch z nasledujúcich krokov:

7.   Z fondu sa môže poskytnúť príspevok uvedený v odseku 6 len za predpokladu, že:

8.   Príspevok z fondu uvedený v odseku 7 tohto článku možno financovať:

9.   Za výnimočných okolností sa možno usilovať o získanie ďalšieho financovania z alternatívnych zdrojov financovania po:

10.   Alternatívnou alebo dodatočnou možnosťou v prípade splnenia podmienok stanovených v odseku 9 písm. a) a b) je možnosť poskytnúť príspevok zo zdrojov získaných prostredníctvom príspevkov ex ante v súlade s článkom 70, ktoré ešte neboli použité.

11.   Na účely tohto nariadenia sa neuplatňuje článok 44 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ.

12.   Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 5 sa náležite zohľadňujú:

13.   Jednotná rada na základe ocenenia, ktoré musí byť v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 20 ods. 1 až 15, posudzuje súhrn:

Posúdením uvedeným v prvom pododseku sa stanoví suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z fondu podľa článku 76 ods. 1 písm. d), a aby sa udržala dostatočná dôvera trhu v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovaciu inštitúciu, a aby sa inštitúcii umožnilo naďalej najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ.

Ak Jednotná rada plánuje použiť nástroj oddelenia aktív v súlade s článkom 26, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prípade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív.

14.   Vylúčenia podľa odseku 5 sa môžu uplatniť s cieľom buď úplne vylúčiť záväzok z odpísania, alebo obmedziť rozsah odpísania uplatnený na daný záväzok.

15.   Právomoci na odpísanie a konverziu musia byť v súlade s požiadavkami na hierarchiu pohľadávok stanovenými v článku 17 tohto nariadenia.

16.   Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne predloží Jednotnej rade plán reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý v súlade s článkom 52 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ predložil riadiaci orgán alebo osoba, či osoby vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1 uvedenej smernice.

Do dvoch týždňov od dátumu predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti dotknutý vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií poskytuje Jednotnej rade svoje posúdenie plánu. Do jedného mesiaca od dátumu predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti Jednotná rada posudzuje pravdepodobnosť toho, či sa plánom v prípade jeho realizácie obnoví dlhodobá životaschopnosť subjektu uvedeného v článku 2. Posúdenie sa dokončí po dohode s vnútroštátnym príslušným orgánom alebo podľa okolností ECB.

Ak je Jednotná rada presvedčená o tom, že uvedený plán by dosiahol tento cieľ, –povolí vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, aby plán schválil v súlade s článkom 52 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ. Ak Jednotná rada nie je presvedčená o tom, že tento cieľ by sa pomocou tohto plánu dosiahol, dá pokyn, aby vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií oznámil jej pripomienky riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1 uvedenej smernice, a požiadal ho o zmenu plánu spôsobom, ktorý tieto pripomienky vyrieši v súlade s článkom 52 ods. 8 uvedenej smernice. V oboch prípadoch tak urobí po dohode s vnútroštátnym príslušným orgánom alebo podľa okolností ECB.

Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, predložia do dvoch týždňov od prijatia tohto oznámenia zmenený plán na schválenie vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií predloží zmenený plán a svoje posúdenie tohto plánu Jednotnej rade. Jednotná rada posúdi zmenený plán a vydá pokyn, aby vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií oznámil do jedného týždňa riadiacemu orgánu alebo osobe či osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, či je presvedčený o tom, že sa zmeneným plánom reaguje na oznámené pripomienky, alebo či sú potrebné ďalšie zmeny.

Jednotná rada oznámi plán reorganizácie obchodnej činnosti skupiny orgánu EBA.

Článok 28

Monitorovanie Jednotnou radou

1.   Jednotná rada pozorne monitoruje vykonávanie programu riešenia krízových situácií vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií na tento účel:

Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií predkladajú Jednotnej rade konečnú správu o vykonávaní programu riešenia krízových situácií.

2.   Na základe poskytnutých informácií môže dať Jednotná rada inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o akýkoľvek aspekt vykonávania programu riešenia krízových situácií, a najmä o prvky uvedené v článku 23, a výkon právomocí riešiť krízové situácie.

3.   Program riešenia krízových situácií možno zmeniť, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií. Uplatní sa postup stanovený v článku 18.

Článok 29

Vykonávanie rozhodnutí v súlade s týmto nariadením

1.   Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií prijímajú opatrenia nevyhnutné na vykonávanie uvedených v tomto nariadení, a to najmä vykonávaním kontroly nad subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 2 a subjektmi a skupinami uvedenými v článku 7 ods. 4 písm. b) a článku 7 ods. 5, ak sú podmienky na uplatňovanie uvedených odsekov splnené, prijímaním potrebných opatrení v súlade s článkom 35 alebo 72 smernice 2014/59/EÚ a zabezpečovaním dodržiavania ochranných opatrení stanovených v uvedenej smernici. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú všetky rozhodnutia, ktoré im adresovala Jednotná rada.

V súlade s týmto nariadením na uvedené účely vykonávajú svoje právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica 2014/59/EÚ, a v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom práve. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v plnom rozsahu informujú Jednotnú radu o vykonávaní uvedených právomocí. Akékoľvek opatrenie, ktoré prijímajú, musí byť v súlade s rozhodnutiami Jednotnej rady podľa tohto nariadenia.

Pri vykonávaní uvedených rozhodnutí vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, že budú dodržané uplatniteľné ochranné opatrenia ustanovené v smernici 2014/59/EÚ.

2.   Ak vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil alebo nedodržal rozhodnutie Jednotnej rady podľa tohto nariadenia alebo ho uplatnil spôsobom, ktorým vzniká hrozba pre akékoľvek ciele riešenia krízových situácií podľa článku 14 alebo pre účinné vykonávanie programu riešenia krízových situácií, Jednotná rada môže prikázať inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, aby:

Jednotná rada prijíma rozhodnutie uvedené v prvom pododseku písm. c) iba vtedy, ak sa opatrenie výrazne zaoberá hrozbou pre príslušný cieľ riešenia krízových situácií alebo pre účinné vykonávanie programu riešenia krízových situácií.

Jednotná rada predtým, než rozhodne o uložení opatrenia, oznámi dotknutým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií a Komisii opatrenie, ktoré má v úmysle prijať. Toto oznámenie zahŕňa podrobné údaje plánovaných opatrení, dôvody vedúce k ich prijatiu a podrobnosti o tom, kedy majú opatrenia nadobudnúť účinnosť.

Oznámenie sa uskutoční najneskôr 24 hodín pred nadobudnutím účinnosti opatrení. Vo výnimočných prípadoch, ak nie je možné podať oznámenie s 24 hodinovým predstihom, Jednotná rada môže uskutočniť oznámenie neskôr ako 24 hodín predtým, než zamýšľané opatrenia nadobudnú účinnosť.

3.   Inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, musí splniť akékoľvek prijaté rozhodnutie uvedené v odseku 2. Tieto rozhodnutia majú prednosť pred akýmkoľvek predošlým rozhodnutím, ktoré v tej istej veci prijali vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií.

4.   Pri prijímaní rozhodnutí v súvislosti s otázkami, ktoré sú predmetom rozhodnutia prijatého podľa odseku 2, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií musia splniť uvedené rozhodnutie.

5.   Jednotná rada na svojej oficiálnej webovej stránke uverejní kópiu programu riešenia krízových situácií alebo oznam s prehľadom účinkov opatrenia na riešenie krízovej situácie, a najmä účinkov pre retailových klientov. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečujú dodržiavanie uplatniteľných procesných povinností ustanovených v článku 83 smernice 2014/59/EÚ.

KAPITOLA 4

Spolupráca

Článok 30

Povinnosť spolupracovať a povinnosť výmeny informácií so SRM

1.   Jednotná rada informuje Komisiu o každom opatrení, ktoré prijme, aby sa pripravila na riešenie krízovej situácie. Pokiaľ ide o informácie získané od Jednotnej rady, na členov Rady, Komisie, ako aj zamestnancov Rady a Komisie sa vzťahujú požiadavky zachovania služobného tajomstva stanovené v článku 88.

2.   Pri vykonávaní svojich príslušných právomocí podľa tohto nariadenia Jednotná rada, Rada, Komisia, ECB a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií a vnútroštátne príslušné orgány úzko spolupracujú, najmä vo fázach plánovania riešenia krízových situácií, včasnej intervencie a riešenia krízových situácií podľa článkov 8 až 29. Navzájom si poskytujú všetky informácie potrebné na vykonávanie svojich úloh.

3.   ECB a príslušné vnútroštátne orgány postúpia Jednotnej rade a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií schválené dohody o finančnej podpore v rámci skupiny a akékoľvek zmeny k nim.

4.   Na účely tohto nariadenia ECB môže pozvať predsedu Jednotnej rady, aby sa zúčastňoval ako pozorovateľ na činnostiach rady ECB pre dohľad zriadenej v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Ak sa to považuje za vhodné, Jednotná rada môže vymenovať iného zástupcu, aby na tento účel nahradil predsedu.

5.   Na účely tohto nariadenia Jednotná rada vymenuje zástupcu, ktorý sa zúčastňuje na činnostiach Výboru pre riešenie krízových situácií orgánu EBA zriadeného v súlade s článkom 127 smernice 2014/59/EÚ.

6.   Jednotná rada sa usiluje úzko spolupracovať s akýmkoľvek nástrojom verejnej finančnej pomoci vrátane Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), a to najmä vo výnimočných situáciách uvedených v článku 27 ods. 9 a v prípade, keď tento nástroj poskytol alebo pravdepodobne poskytne priamu alebo nepriamu finančnú pomoc subjektom usadeným v zúčastnenom členskom štáte.

7.   V prípade potreby Jednotná rada uzavrie memorandum o porozumení s ECB s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi, v ktorom sa uvedú vo všeobecnosti podmienky ich spolupráce podľa odsekov 2 a 4 pri výkone ich príslušných povinností, ktoré im ukladá právo Únie. Memorandum sa pravidelne preskúmava a zverejní sa pod podmienkou, že sa zabezpečí dodržanie požiadaviek zachovania služobného tajomstva.

Článok 31

Spolupráca v rámci SRM

1.   Jednotná rada vykonáva svoje úlohy v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Jednotná rada v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií schváli a zverejní rámec pre organizáciu praktických ustanovení na vykonávanie tohto článku.

V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania tohto článku Jednotná rada:

Na účely hodnotenia programov riešenia krízových situácií môže Jednotná rada požiadať vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, aby Jednotnej rade predložili všetky potrebné informácie, ktoré získali v súlade s článkom 11 a článkom 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ bez toho, aby bola dotknutá kapitola 5 tejto hlavy.

2.   Článok 13 ods. 4 až 10 a články 88 až 92 smernice 2014/59/EÚ sa neuplatňujú na vzťahy medzi vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Spoločné rozhodnutie a akékoľvek rozhodnutie prijaté v prípade, že sa nedosiahne spoločné rozhodnutie, uvedené v článku 45 ods. 9 až 13 smernice 2014/59/EÚ, sa neuplatňuje. Namiesto toho sa uplatňujú príslušné ustanovenia tohto nariadenia.

Článok 32

Konzultácia a spolupráca s nezúčastnenými členskými štátmi a tretími krajinami

1.   Keď skupina zahŕňa subjekty usadené v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch alebo tretích krajinách a bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek súhlas Rady či Komisie požadovaný podľa tohto nariadenia, Jednotná rada na účely konzultácie a spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi v súlade s článkami 7, 8, 12, 13, 16, 18, 55 a 88 až 92 smernice 2014/59/EÚ zastupuje vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch alebo tretích krajinách.

Ak do skupiny patria subjekty usadené v zúčastnených členských štátoch a dcérske spoločnosti usadené alebo významné pobočky nachádzajúce sa v nezúčastnených členských štátoch, Jednotná rada prípadne oznámi akékoľvek plány, rozhodnutia alebo opatrenia uvedené v článkoch 8, 10, 11, 12 a 13, ktoré sú relevantné pre skupinu, príslušným orgánom a/alebo orgánom pre riešenie krízových situácií nezúčastneného členského štátu.

2.   Jednotná rada, ECB a orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány nezúčastnených členských štátov uzatvoria memorandá o porozumení, v ktorých všeobecnými slovami opíšu, ako budú navzájom spolupracovať pri plnení svojich úloh podľa smernice 2014/59/EÚ.

Bez toho, aby tým bol dotknutý prvý pododsek, Jednotná rada uzavrie memorandum o porozumení s orgánom pre riešenie krízových situácií každého nezúčastneného členského štátu, v ktorom sídli aspoň jedna globálna systémovo významná inštitúcia v zmysle článku 131 smernice 2013/36/EÚ.

3.   Každé memorandum sa pravidelne preskúmava a zverejňuje pod podmienkou, že sa zabezpečí dodržanie požiadaviek zachovania služobného tajomstva.

4.   Jednotná rada v mene vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií zúčastnených členských štátov uzavrie nezáväzné ustanovenia o spolupráci v súlade s rámcovými ustanoveniami o spolupráci orgánu EBA uvedenými v článku 97 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ. Jednotná rada o každom takomto ustanovení o spolupráci upovedomí orgán EBA.

Článok 33

Uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti s konaniami tretej krajiny zameranými na riešenie krízových situácií, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ ešte nevstúpila do platnosti a len do jej vstupu do platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 uvedenej smernice nadobudla platnosť, pokiaľ uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií nie je upravené touto dohodou.

2.   Jednotná rada vykoná posúdenie a vydá odporúčanie adresované vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií o uznávaní a vynucovaní konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií vo vzťahu k inštitúcii tretej krajiny alebo materskej spoločnosti tretej krajiny, ktorá má:

Jednotná rada uskutoční svoje posúdenie po porade s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a v prípade, že je zriadené európske kolégium pre riešenie krízových situácií podľa článku 89 smernice 2014/59/EÚ, s orgánmi pre riešenie krízových situácií nezúčastnených členských štátov.

Toto posúdenie riadne zohľadní záujmy každého jednotlivého zúčastneného členského štátu, v ktorom pôsobí inštitúcia alebo materská spoločnosť z tretej krajiny, a najmä možný dosah uznania a presadzovania konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií na časti skupiny a finančnú stabilitu v týchto členských štátoch.

3.   Jednotná rada odporučí, aby sa odmietlo uznanie alebo vynútenie konania zameraného na riešenie krízových situácií uvedeného v ods. 1, ak sa nazdáva, že:

4.   Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú odporúčanie Jednotnej rady a požiadajú o vynútenie konania zameraného na riešenie krízovej situácie na svojom území alebo v odôvodnenom stanovisku vysvetlia Jednotnej rade dôvody, pre ktoré nemôžu odporúčanie Jednotnej rady vykonať.

5.   Pri výkone právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k subjektom z tretích krajín vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v náležitých prípadoch vykonávajú právomoci, ktoré boli na ne prenesené na základe ustanovení uvedených v článku 94 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ.

KAPITOLA 5

Vyšetrovacie právomoci

Článok 34

Žiadosť o informácie

1.   Na účely vykonávania svojich úloh uvedených v tomto nariadení môže Jednotná rada prostredníctvom vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií alebo priamo po tom, ako ich informuje, pričom v plnej miere využije všetky informácie, ktoré sú k dispozícii ECB alebo príslušným vnútroštátnym orgánom, požadovať poskytnutie všetkých informácií potrebných na vykonávanie úloh, ktorými sa poveruje týmto nariadením, od týchto právnických alebo fyzických osôb:

2.   Subjekty a osoby uvedené v odseku 1 poskytujú informácie požadované podľa uvedeného odseku. Požiadavky zachovania služobného tajomstva nesmú uvedené subjekty a osoby oslobodiť od povinnosti poskytnúť tieto informácie. Poskytovanie požadovaných informácií sa nepovažuje za porušenie požiadaviek zachovania služobného tajomstva.

3.   Keď Jednotná rada získa informácie priamo od uvedených subjektov a osôb, sprístupní tieto informácie dotknutým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií.

4.   Jednotná rada musí byť schopná, a to i priebežne, získavať všetky informácie potrebné na vykonávanie svojich funkcií podľa tohto nariadenia, najmä informácie o kapitáli, likvidite, aktívach a záväzkoch, ktoré sa týkajú každej inštitúcie, ktorá podlieha právomociam Jednotnej rady riešiť krízové situácie.

5.   Jednotná rada, ECB, príslušné vnútroštátne orgány a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií môžu vypracovať memorandá o porozumení, v ktorom sa stanoví postup na výmenu informácií. Výmena informácií medzi Jednotnou radou, ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za porušenie požiadaviek zachovania služobného tajomstva.

6.   Príslušné vnútroštátne orgány, v relevantných prípadoch ECB a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s Jednotnou radou, aby overili, či sú už k dispozícii niektoré alebo všetky požadované informácie. Keď takéto informácie sú k dispozícii, príslušné vnútroštátne orgány, v relevantných prípadoch ECB, alebo vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií poskytujú tieto informácie Jednotnej rade.

Článok 35

Všeobecné vyšetrovania

1.   Na účely vykonávania svojich úloh uvedených v tomto nariadení a za akýchkoľvek ďalších podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie môže Jednotná rada prostredníctvom vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií alebo priamo po tom, ako ich informuje, vykonávať všetky potrebné vyšetrovania ktorejkoľvek právnickej alebo fyzickej osoby uvedenej v článku 34 ods. 1 usadenej alebo nachádzajúcej sa v zúčastnenom členskom štáte.

Na tieto účely Jednotná rada môže:

2.   Fyzické alebo právnické osoby uvedené v článku 34 ods. 1 sa podrobujú vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia Jednotnej rady.

Ak osoba bráni výkonu vyšetrovania, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnenom členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú príslušné priestory, v súlade s vnútroštátnymi právom poskytuje potrebnú pomoc vrátane uľahčenia prístupu Jednotnej rady do obchodných priestorov fyzických alebo právnických osôb uvedených v článku 34 ods. 1 s cieľom umožniť uplatnenie uvedených práv.

Článok 36

Kontroly na mieste

1.   Na účely vykonávania svojich úloh uvedených v tomto nariadení a za ďalších podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie môže Jednotná rada v súlade s článkom 37 a za predpokladu predchádzajúceho oznámenia vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií a relevantným dotknutým vnútroštátnym príslušným orgánom a prípadne v spolupráci s nimi vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v obchodných priestoroch fyzických alebo právnických osôb uvedených v článku 34 ods. 1 Ak je to nevyhnutné pre riadne a účinné vykonávanie kontrol, Jednotná rada môže vykonávať kontroly na mieste bez toho, aby uvedené právnické osoby boli o tom vopred informované.

2.   Úradníci Jednotnej rady a iné osoby ňou poverené na vykonávanie kontrol na mieste môžu vstupovať do všetkých obchodných priestorov a na pozemky právnických osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyšetrovaní prijatého Jednotnou radou podľa článku 35 ods. 2, a majú všetky právomoci uvedené v článku 35 ods. 1

3.   Právnické osoby uvedené v článku 34 ods. 1 sa podrobujú kontrolám na mieste na základe rozhodnutia Jednotnej rady.

4.   Úradníci vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v členských štátoch, kde sa má kontrola vykonať, a iné sprevádzajúce osoby poverené alebo vymenované týmito orgánmi aktívne pomáhajú úradníkom Jednotnej rady a iným osobám ňou povereným pod dohľadom Jednotnej rady, ktorá zabezpečuje aj koordináciu. Na tieto účely disponujú právomocami uvedenými v odseku 2. Právo zúčastniť sa na kontrolách na mieste majú aj úradníci vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v dotknutých zúčastnených členských štátoch a iné sprevádzajúce osoby poverené alebo vymenované týmito orgánmi.

5.   Keď úradníci Jednotnej rady a iné sprevádzajúce osoby ňou poverené alebo vymenované zistia, že sa osoba bráni vykonaniu kontroly nariadenej podľa odseku 1, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých zúčastnených členských štátoch im poskytnú potrebnú pomoc v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. V rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly uvedená pomoc zahŕňa zapečatenie obchodných priestorov a účtovných kníh alebo záznamov. Ak dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií na to nemajú právomoc, využijú svoje právo požiadať o potrebnú pomoc iné vnútroštátne orgány.

Článok 37

Povolenie súdneho orgánu

1.   Ak si kontrola na mieste uvedená v článku 36 ods. 1 a 2 alebo pomoc uvedená v článku 36 ods. 5 vyžadujú povolenie súdneho orgánu v súlade s vnútroštátnymi predpismi, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

2.   Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 1 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie Jednotná rady pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú s prihliadnutím na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Jednotnú radu o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na ktorých základe má Jednotná rada podozrenie, že došlo k porušeniu rozhodnutí uvedených v článku 29, závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii Jednotnej rady. Zákonnosť rozhodnutia Jednotnej rady podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom.

KAPITOLA 6

Sankcie

Článok 38

Pokuty

1.   Keď Jednotná rada zistí, že sa subjekt uvedený v článku 2 úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil jedného z porušení uvedených v odseku 2, prijme rozhodnutie o uložení pokuty v súlade s odsekom 3.

Predpokladá sa, že takýto subjekt sa dopustil porušenia úmyselne, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré dokazujú, že sa subjekt alebo jeho riadiaci orgán či vrcholový manažment úmyselne dopustili porušenia.

2.   Pokuty sa ukladajú subjektom uvedeným v článku 2 za tieto porušenia:

3.   Základná suma pokút uvedených v odseku 1 tohto článku je percentuálnym podielom celkového čistého ročného obratu vrátane hrubého príjmu pozostávajúceho z výnosov z úrokov a podobných výnosov, výnosov z akcií a iných cenných papierov s pohyblivým alebo pevným výnosom a výnosov z provízií alebo poplatkov v súlade s článkom 316 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podniku v predchádzajúcom hospodárskom roku alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 19. augustu 2014, a v rámci týchto sadzieb:

S cieľom rozhodnúť, či by sa základná suma pokuty mala stanoviť pri dolnej alebo hornej hranici alebo v strednej úrovni sadzieb uvedených v prvom pododseku, Jednotná rada prihliada na ročný obrat počas predchádzajúceho hospodárskeho roku dotknutého subjektu. Základná suma je na dolnej hranici sadzby v prípade subjektov, ktorých ročný obrat je nižší ako 1 000 000 000 EUR, uprostred sadzby v prípade subjektov, ktorých ročný obrat sa pohybuje medzi 1 000 000 000 a 5 000 000 000 EUR, a na hornej hranici sadzby v prípade subjektov, ktorých ročný obrat je vyšší ako 5 000 000 000 EUR.

4.   Základné sumy uvedené v odseku 3 sa v prípade potreby upravia, pričom sa zohľadnia poľahčujúce a priťažujúce skutočnosti uvedené v odsekoch 5 a 6 v súlade s príslušnými koeficientmi uvedenými v odseku 9.

Príslušné poľahčujúce koeficienty sa na základnú sumu uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden poľahčujúci koeficient, rozdiel medzi základnou sumou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu, sa odpočíta od základnej sumy.

Príslušné priťažujúce koeficienty sa na základnú sumu uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden priťažujúci koeficient, rozdiel medzi základnou sumou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu, sa pripočíta k základnej sume.

5.   Na pokuty uvedené v odseku 1 sa vzťahujú tieto priťažujúce skutočnosti:

6.   Na pokuty uvedené v odseku 1 sa vzťahujú tieto poľahčujúce skutočnosti:

7.   Bez ohľadu na odseky 2 až 6 uložené pokuty nepresahujú 1 % ročného obratu dotknutého subjektu uvedeného v odseku 1 za predchádzajúci obchodný rok.

Odchylne od prvého pododseku, ak subjekt priamo alebo nepriamo v dôsledku tohto porušenia získal finančnú výhodu a ak možno určiť nadobudnutý zisk alebo straty, ktorým sa v dôsledku porušenia vyhol, pokuta sa stanovuje aspoň vo výške danej finančnej výhody.

V prípade, že konanie alebo opomenutie subjektu uvedeného v odseku 1 predstavuje viac ako jedno porušenie uvedené v odseku 2, uplatňuje sa len vyššia pokuta vzťahujúca sa na jedno z týchto porušení vypočítaná v súlade s týmto článkom.

8.   V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2, môže Jednotná rada odporúčať vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby prijali opatrenie s cieľom zabezpečiť, aby boli príslušné pokuty uložené v súlade s článkami 110 až 114 smernice 2014/59/EÚ a s akýmkoľvek príslušným vnútroštátnym právnym predpisom.

9.   Jednotná rada pri výpočte pokút uplatňuje tieto upravujúce koeficienty spojené s priťažujúcimi skutočnosťami:

Jednotná rada pri výpočte pokút uplatňuje tieto upravujúce koeficienty spojené s poľahčujúcimi skutočnosťami:

Článok 39

Periodické sankčné platby

1.   Jednotná rada prostredníctvom rozhodnutia uloží periodickú sankčnú platbu v súvislosti so subjektom uvedeným v článku 2 s cieľom prinútiť:

2.   Periodická sankčná platba musí byť účinná a primeraná. Periodická sankčná platba sa ukladá denne až dovtedy, kým dotknutý subjekt uvedený v článku 2 alebo osoba nezačne plniť príslušné rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) až d) tohto článku.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 predstavuje suma periodickej sankčnej platby 0,1 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom hospodárskom roku. Periodická sankčná platby sa vypočíta odo dňa uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá periodická sankčná platba.

4.   Periodickú sankčnú platbu možno uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov od oznámenia rozhodnutia Jednotnej rady.

Článok 40

Vypočutie osôb, voči ktorým sa vedie konanie

1.   Pred prijatím každého rozhodnutia o uložení pokuty alebo periodickej sankčnej platby podľa článkov 38 alebo 39 poskytne Jednotná rada fyzickým alebo právnickým osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. Jednotná rada zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa fyzické alebo právnické osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

2.   Právo fyzických alebo právnických osôb, voči ktorým sa vedie konanie, na obhajobu sa počas konania plne rešpektuje. Tieto osoby majú právo na prístup k dokumentácii Jednotnej rady s výhradou oprávnených záujmov iných osôb pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné prípravné dokumenty Jednotnej rady.

Článok 41

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a periodických sankčných platieb

1.   Jednotná rada zverejňuje rozhodnutia o uložení sankcií uvedených v článku 38 ods. 1 a článku 39 ods. 1, pokiaľ by toto zverejnenie nemohlo ohroziť riešenie krízovej situácie príslušného subjektu. Zverejnenie sa uskutoční anonymne v každej z týchto situácií:

Alternatívne sa v takýchto prípadoch môže zverejnenie predmetných informácií odložiť o primeranú dobu, ak sa predpokladá, že počas tejto doby zaniknú dôvody na anonymné zverejnenie.

Jednotná rada informuje orgán EBA o všetkých pokutách a periodických sankčných platbách, ktoré uložila podľa článkov 38 a 39, a poskytne informácie o stave odvolacích konaní a o ich výsledku.

2.   Pokuty a periodické sankčné platby uložené podľa článkov 38 a 39 majú administratívnu povahu.

3.   Pokuty a periodické sankčné platby uložené podľa článkov 38 a 39 sú vymáhateľné.

Vymáhanie sa spravuje uplatniteľnými procesnými predpismi platnými v zúčastnenom členskom štáte, na ktorého území sa vykonáva. Príkaz na ich vymáhanie pripája k rozhodnutiu orgán poverený na tento účel vládou každého zúčastneného členského štátu, ktorý nevykoná nijaký iný úkon, len overí pravosť rozhodnutia, a oznamuje sa Jednotnej rade a Súdnemu dvoru.

Po uskutočnení uvedených formálnych krokov na základe žiadosti dotknutej strany môže táto strana v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k vymáhaniu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

Vymáhanie sa môže pozastaviť len rozhodnutím Súdneho dvora. Súdy zúčastneného členského štátu však majú právomoc v súvislosti so sťažnosťami, že sa vymáhanie vykonáva protiprávnym spôsobom.

4.   Sumy získané z pokút a periodických sankčných platieb sa odvádzajú do fondu.

ČASŤ III

INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC

HLAVA I

JEDNOTNÁ RADA

Článok 42

Právne postavenie

1.   Týmto sa zriaďuje Jednotná rada. Jednotná rada je agentúrou Únie s osobitnou štruktúrou zodpovedajúcou jej úlohám. Má právnu subjektivitu.

2.   V každom členskom štáte požíva Jednotná rada najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké jeho právo priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom súdneho konania.

3.   Jednotnú radu zastupuje jej predseda.

Článok 43

Zloženie

1.   Jednotná rada je zložená z:

2.   Každý člen vrátane predsedu má jeden hlas.

3.   Komisia a ECB určia každá jedného zástupcu oprávneného zúčastňovať sa na výkonných zasadnutiach a plenárnych zasadnutiach ako stály pozorovateľ.

Zástupcovia Komisie a ECB majú oprávnenie zúčastňovať sa na rokovaniach a majú prístup ku všetkým dokumentom.

4.   V prípade viac než jedného vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií v niektorom zúčastnenom členskom štáte sa umožní účasť druhého zástupcu ako pozorovateľa bez hlasovacieho práva.

5.   Administratívnu a riadiacu štruktúru Jednotnej rady tvorí:

Článok 44

Súlad s právom Únie

Jednotná rada koná v súlade s právom Únie, a najmä s rozhodnutiami Rady a Komisie podľa tohto nariadenia.

Článok 45

Zodpovednosť

1.   Jednotná rada sa za vykonávanie tohto nariadenia zodpovedá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii v súlade s odsekmi 2 až 8.

2.   Jednotná rada predkladá výročnú správu Európskemu parlamentu, národným parlamentom zúčastnených členských štátov v súlade s článkom 46, Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov správu o vykonávaní úloh, ktorými bola poverená týmto nariadením. Za podmienky dodržania požiadaviek zachovania služobného tajomstva sa táto správa zverejňuje na webovej stránke Jednotnej rady.

3.   Predseda verejne prezentuje túto správu Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Predseda sa na žiadosť Európskeho parlamentu zúčastňuje na vypočutí zo strany gestorského výboru Európskeho parlamentu zameranom na vykonávanie úloh riešenia krízových situácií Jednotnou radou. Vypočutie sa uskutočňuje každoročne.

5.   V súvislosti s vykonávaním úloh riešenia krízových situácií Jednotnou radou môže Rada na svoju žiadosť vypočuť predsedu Jednotnej rady.

6.   Na otázky, ktoré Jednotnej rade adresoval Európsky parlament alebo Rada, odpovedá Jednotná rada ústne alebo písomne v súlade s vlastnými postupmi a v každom prípade do piatich týždňov od prijatia otázky.

7.   Predseda na požiadanie uskutoční dôverné ústne rozhovory za zatvorenými dverami s predsedom a podpredsedami gestorského výboru Európskeho parlamentu, ak sú takéto rozhovory potrebné na vykonávanie právomocí Európskeho parlamentu podľa ZFEÚ. Medzi Európskym parlamentom a Jednotnou radou sa uzavrie dohoda o podrobných podmienkach organizovania takýchto rozhovorov, aby sa zabezpečila úplná dôvernosť v súlade s požiadavkami zachovania služobného tajomstva, ktoré Jednotnej rade ukladá toto nariadenie, a keď Jednotná rada koná ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií podľa príslušného práva Únie.

8.   Počas vyšetrovaní zo strany Európskeho parlamentu Jednotná rada spolupracuje s Európskym parlamentom v súlade so ZFEÚ a nariadeniami uvedenými v jej článku 226. Európsky parlament a Jednotná rada uzavrú do šiestich mesiacov po vymenovaní predsedu Jednotnej rady vhodné dojednania o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola Jednotná rada poverená týmto nariadením. Pri zohľadnení právomocí Európskeho parlamentu v zmysle článku 226 ZFEÚ sa tieto dojednania vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, a to vrátane pravidiel týkajúcich sa spracúvania a ochrany utajovaných skutočností alebo inak dôverných informácií, spolupráce pri vypočutiach, ktoré sa uvádzajú v článku 45 ods. 4 tohto nariadenia, dôverných ústnych rozpráv, správ, odpovedí na otázky, vyšetrovaní a informovania o výberovom konaní na miesto predsedu, podpredsedu a štyroch členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b tohto nariadenia).

Článok 46

Národné parlamenty

1.   Vzhľadom na osobitné úlohy, ktorými bola Jednotná rada poverená týmto nariadením, môžu národné parlamenty zúčastnených členských štátov podľa vlastných postupov požiadať Jednotnú radu o písomnú odpoveď a Jednotná rada je povinná písomne odpovedať na akékoľvek pripomienky alebo otázky, ktoré predložili Jednotnej rade v súvislosti s funkciami Jednotnej rady podľa tohto nariadenia, a Jednotná rada je povinná písomne odpovedať na všetky otázky.

2.   Keď Jednotná rada predkladá správu podľa článku 45 ods. 2, túto správu zároveň predloží priamo národným parlamentom zúčastnených členských štátov. Národné parlamenty môžu Jednotnej rade v súvislosti s uvedenou správou zaslať odôvodnené pripomienky. Na akékoľvek pripomienky alebo otázky, ktoré Jednotnej rade adresovali národné parlamenty zúčastnených členských štátov, odpovedá Jednotná rada ústne alebo písomne v súlade s vlastnými postupmi.

3.   Národný parlament zúčastneného členského štátu môže predsedu Jednotnej rady pozvať, aby sa spoločne so zástupcom vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií zúčastnil na výmene názorov v súvislosti s riešením krízových situácií subjektov uvedených v článku 2 v danom členskom štáte. Predseda je povinný riadiť sa týmto pozvaním.

4.   Týmto nariadením nie je dotknutá zodpovednosť vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií voči národným parlamentom v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s vykonávaním úloh, ktorými Jednotná rada, Rada alebo Komisia nebola poverená týmto nariadením, a v súvislosti s výkonom činností, ktoré uskutočňujú v súlade s článkom 7 ods. 3

Článok 47

Nezávislosť

1.   Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní úloh, ktorými boli poverené týmto nariadením, konajú nezávisle a vo všeobecnom záujme.

2.   Predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) vykonávajú svoje úlohy v súlade s rozhodnutiami Jednotnej rady, Rady a Komisie. Konajú nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku a nesmú požadovať ani prijímať pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od iného verejného či súkromného subjektu.

Pri rokovaniach a v rozhodovacom procese v rámci Jednotnej rady vyjadrujú svoje vlastné názory a hlasujú nezávisle.

3.   Členské štáty, inštitúcie ani orgány Únie, ani žiadne iné verejné či súkromné subjekty sa nesnažia ovplyvňovať predsedu, podpredsedu alebo členov Jednotnej rady.

4.   V súlade so Služobným poriadkom úradníkov, ako sa uvádza v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/1968 (19) (ďalej len „služobný poriadok“), uvedeným v článku 87 ods. 6 tohto nariadenia, sú predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia po ukončení služobného pomeru naďalej viazaní povinnosťou správať sa bezúhonne a rozvážne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

Článok 48

Sídlo

Jednotná rada má sídlo v Bruseli v Belgicku.

HLAVA II

PLENÁRNE ZASADNUTIA JEDNOTNEJ RADY

Článok 49

Účasť na plenárnych zasadnutiach

Na plenárnych zasadnutiach sa zúčastňujú všetci členovia Jednotnej rady uvedení v článku 43 ods. 1

Článok 50

Úlohy

1.   Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí:

2.   Plenárne zasadnutie Jednotnej rady pri prijímaní rozhodnutí koná v súlade s cieľmi uvedenými v článkoch 6 a 14.

Na účely odseku 1 písm. c) sa program riešenia krízových situácií pripravený výkonným zasadnutím považuje za prijatý, pokiaľ do troch hodín od predloženia návrhu výkonného zasadnutia plenárnemu zasadnutiu aspoň jeden člen plenárneho zasadnutia nezvolá schôdzu plenárneho zasadnutia. V tomto prípade rozhodnutie o programe riešenia krízových situácií prijíma plenárne zasadnutie.

3.   Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania rozhodnutie, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na predsedu a ktorým stanovuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Predseda je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Za výnimočných okolností môže Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na predsedu a akékoľvek ďalšie delegovanie zo strany predsedu a tieto právomoci vykonáva sama alebo ich deleguje na jedného zo svojich členov alebo zamestnanca okrem predsedu.

Článok 51

Plenárne zasadnutie Jednotnej rady

1.   Plenárne zasadnutia Jednotnej rady zvoláva a predsedá mu predseda v súlade s článkom 56 ods. 2 písm. a).

2.   Riadne plenárne zasadnutia Jednotnej rady sa uskutočnia aspoň dvakrát za rok. Zasadnutia Jednotnej rady sa okrem toho uskutočňujú z iniciatívy predsedu alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny jej členov. Zástupcovia Komisie môžu požiadať predsedu, aby zvolal plenárne zasadnutie Jednotnej rady. Predseda písomne uvedie dôvody, pre ktoré v dohľadnom čase zasadnutie nezvolal.

3.   Jednotná rada môže v náležitých prípadoch pozývať ad hoc na účasť na svojich plenárnych zasadnutiach pozorovateľov, navyše k pozorovateľom uvedeným v článku 43 ods. 3 vrátane zástupcu orgánu EBA.

4.   Jednotná rada zabezpečuje sekretariát plenárneho zasadnutia Jednotnej rady.

Článok 52

Všeobecné ustanovenia o rozhodovacom procese

1.   Jednotná rada na svojich plenárnych zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

2.   Odchylne od odseku 1 sa rozhodnutia uvedené v článku 50 ods. 1 písm. c) a d), ako aj rozhodnutia týkajúce sa mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 78 obmedzujúce sa na použitie dostupných finančných prostriedkov vo fonde, prijímajú jednoduchou väčšinou členov Jednotnej rady predstavujúcou aspoň 30 % príspevkov. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

3.   Odchylne od odseku 1 tohto článku rozhodnutia uvedené v článku 50 ods. 1, medzi ktoré patria rozhodnutia o získavaní príspevkov ex post v súlade s článkom 71, o dobrovoľných pôžičkách medzi mechanizmami financovania v súlade s článkom 72, o alternatívnych prostriedkoch financovania v súlade s článkom 73 a článkom 74, ako aj o mutualizácii vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 78 presahujúcich použitie dostupných finančných prostriedkov vo fonde sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou členov Jednotnej rady predstavujúcich aspoň 50 % príspevkov počas osemročného prechodného obdobia, kým fond nebude v plnej miere mutualizovaný, a dvojtretinovou väčšinou členov Jednotnej rady predstavujúcich aspoň 30 % príspevkov po jeho mutualizácii. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

4.   Jednotná rada prijme a zverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa stanovujú podrobné pravidlá hlasovania, najmä okolnosti, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a ak je to vhodné, aj požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti.

HLAVA III

VÝKONNÉ ZASADNUTIE JEDNOTNEJ RADY

Článok 53

Účasť na výkonných zasadnutiach

1.   Jednotná rada sa na svojom výkonnom zasadnutí skladá z predsedu a štyroch členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b). Jednotná rada sa na svojom výkonnom zasadnutí schádza tak často, ako je potrebné.

Výkonné zasadnutia Jednotnej rady zvoláva predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ktoréhokoľvek z jej členov a týmto zasadnutiam aj predsedá.

V náležitých prípadoch môže Jednotná rada na svoje výkonné zasadnutie pozvať aj iných pozorovateľov než tých, ktorí sú uvedení v článku 43 ods. 3, vrátane zástupcu orgánu EBA, a pozýva na účasť na svojich zasadnutiach vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií nezúčastnených členských štátov, keď rokuje o skupine, ktorá má dcérske spoločnosti alebo významné pobočky v týchto nezúčastnených členských štátoch. Táto účasť má povahu ad hoc.

2.   V súlade s odsekmi 3 a 4 sa na výkonných zasadnutiach Jednotnej rady zúčastňujú členovia Jednotnej rady uvedení v článku 43 ods. 1 písm. c).

3.   Pri rokovaní o subjekte uvedenom v článku 2 alebo o skupine subjektov usadenej len v jednom zúčastnenom členskom štáte sa na rokovaniach a rozhodovacom procese zúčastňuje aj člen vymenovaný týmto členským štátom a uplatňujú sa pravidlá stanovené v článku 55 ods. 1

4.   Pri rokovaní o cezhraničnej skupine sa na rozhodovacom procese zúčastňuje aj člen vymenovaný členským štátom, v ktorom sa nachádza orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj členovia vymenovaní členskými štátmi, v ktorých je usadená dcérska spoločnosť alebo subjekt, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe, pričom sa uplatňujú pravidlá stanovené v článku 55 ods. 2

5.   Členovia Jednotnej rady uvedení v článku 43 ods. 1 písm. a) a b) zabezpečia, aby boli rozhodnutia a opatrenia, ktoré sa týkajú riešenia krízových situácií, najmä pokiaľ ide o využívanie fondu, a ktoré boli prijaté na výkonných zasadnutiach Jednotnej rady v rôznom zložení, ucelené, vhodné a primerané.

Článok 54

Úlohy

1.   Jednotná rada na svojich výkonných zasadnutiach:

2.   Jednotná rada pri výkone svojich úloh podľa odseku 1 tohto článku:

3.   Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti, Jednotná rada môže na svojom výkonnom zasadnutí prijať určité predbežné rozhodnutia v mene plenárneho zasadnutia Jednotnej rady na jej, a to najmä v súvislosti s otázkami administratívneho riadenia vrátane rozpočtových záležitostí.

4.   Jednotná rada na svojom výkonnom zasadnutí informuje plenárne zasadnutie Jednotnej rady na o rozhodnutiach, ktoré prijíma vo vzťahu k riešeniu krízových situácií.

Článok 55

Rozhodovanie

1.   Pri rokovaní o jednotlivom subjekte alebo skupine, ktorá je usadená len v jednom zúčastnenom členskom štáte, ak všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 3 nedokážu do termínu stanoveného predsedom dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

2.   Ak pri rokovaní o cezhraničnej skupine všetci členovia uvedení v článku 53 ods. 1 a 4 nedokážu do termínu stanoveného predsedom dosiahnuť spoločnú dohodu na základe konsenzu, predseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) prijmú rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

3.   Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

HLAVA IV

PREDSEDA

Článok 56

Vymenovanie a úlohy

1.   Jednotnej rade predsedá predseda na plný úväzok.

2.   Predseda je zodpovedný za:

Predsedovi pomáhajú pri plnení úloh uvedených v tomto článku osobitní zamestnanci.

3.   Predsedovi pomáha podpredseda.

V neprítomnosti predsedu alebo v prípade, že mu pochopiteľné okolnosti bránia vo výkone jeho funkcie predsedu, v súlade s týmto nariadením vykonáva funkcie predsedu podpredseda.

4.   Vzhľadom na úlohy Jednotnej rady sú predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) vymenovaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a riešením krízových situácií bánk. Predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) sú vybraní v otvorenom výberovom konaní, ktoré sa riadi zásadami rovnováhy rodového zastúpenia, vzdelania a kvalifikácií. Európsky parlament a Rada sú náležite informovaní včas v každej fáze tohto konania.

5.   Funkčné obdobie predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) je päť rokov. S výhradou odseku 7 tohto článku nie je uvedené funkčné obdobie obnoviteľné.

Predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) nezastávajú funkciu na vnútroštátnej úrovni, úrovni Únie či medzinárodnej úrovni.

6.   Po vypočutí Jednotnej rady na jej plenárnom zasadnutí Komisia poskytne Európskemu parlamentu užší zoznam kandidátov na pozície predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) a informuje Radu o tomto užšom zozname.

Odchylne od prvého pododseku s ohľadom na vymenovanie prvých členov Jednotnej rady po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia poskytne užší zoznam kandidátov bez vypočutia Jednotnej rady.

Komisia predkladá návrh na vymenovanie predsedu, podpredsedu a členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto návrhu prijme Rada vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa vymenúva predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b). Rada koná na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny.

7.   Odchylne od odseku 5 je funkčné obdobie prvého predsedu vymenovaného po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia tri roky. Uvedené funkčné obdobie možno obnoviť raz na obdobie piatich rokov. Predseda, podpredseda a členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) ostávajú vo funkcii až do vymenovania svojich nástupcov.

8.   Predseda, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa na konci celkového obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnaké miesto.

9.   Ak už predseda alebo podpredseda alebo člen uvedený v článku 43 ods. 1 písm. b) nespĺňa podmienky potrebné na plnenie svojich povinností alebo bol uznaný vinným zo závažného pochybenia, môže Rada na návrh Komisie, ktorý bol schválený Európskym parlamentom, prijať vykonávacie rozhodnutie na účely jeho odvolania z funkcie. Rada koná na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny.

Na tento účel môže Európsky parlament alebo Rada informovať Komisiu o tom, že sa domnieva, že podmienky na odvolanie predsedu, podpredsedu alebo členov uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b) z funkcie sú splnené, na čo Komisia reaguje.

HLAVA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 57

Zdroje

1.   Jednotná rada zodpovedá za vyčlenenie potrebných finančných a ľudských zdrojov na plnenie úloh, ktorými bola poverená týmto nariadením.

2.   Financovanie rozpočtu Jednotnej rady alebo jej činností v oblasti riešenia krízových situácií v súlade s týmto nariadením nesmie za žiadnych okolností zasahovať do rozpočtovej zodpovednosti členských štátov.

Článok 58

Rozpočet

1.   Jednotná rada má samostatný rozpočet, ktorý nie je súčasťou rozpočtu Únie. Odhady všetkých príjmov a výdavkov Jednotnej rady sa pripravujú na každý rozpočtový rok, ktorý zodpovedá kalendárnemu roku, a uvádzajú sa v rozpočte Jednotnej rady.

2.   Rozpočet Jednotnej rady musí byť z hľadiska príjmov a výdavkov vyrovnaný.

3.   Rozpočet má dve časti: časť I pre správu Jednotnej rady a časť II pre fond.

Článok 59

Časť I rozpočtu pre správu Jednotnej rady

1.   Príjmy časti I rozpočtu tvoria ročné príspevky potrebné na pokrytie ročných odhadovaných administratívnych výdavkov.

2.   Výdavky časti I rozpočtu zahŕňajú aspoň výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru, odbornú prípravu a administratívne a operačné výdavky.

3.   Týmto článkom nie je dotknuté právo vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií vyberať poplatky v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ ide o ich administratívne výdavky druhu uvedeného v odsekoch 1 a 2 vrátane výdavkov na spoluprácu s Jednotnou radou a pomoc Jednotnej rade.

Článok 60

Časť II rozpočtu pre fond

1.   Príjmy časti II rozpočtu tvoria najmä:

2.   Výdavky časti II rozpočtu tvoria:

Článok 61

Zostavenie a plnenie rozpočtu

1.   Predseda do 15. februára každého roka vypracuje návrh rozpočtu Jednotnej rady vrátane vyhlásenia o odhade príjmov a výdavkov Jednotnej rady na nasledujúci rok, spolu s plánom stavu zamestnancov a predloží ho na prijatie Jednotnej rade.

2.   Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí do 31. marca každého roku v prípade potreby upraví návrh predložený predsedom a prijme konečný rozpočet Jednotnej rady spolu s plánom stavu zamestnancov.

Článok 62

Vnútorný audit a kontrola

1.   V rámci Jednotnej rady sa vytvorí funkcia vnútorného auditu, ktorá sa má vykonávať v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi. Vnútorný audítor vymenovaný Jednotnou radou sa jej zodpovedá za overovanie riadneho fungovania systémov v oblasti plnenia rozpočtu a rozpočtových postupov Jednotnej rady.

2.   Vnútorný audítor poskytuje Jednotnej rade poradenstvo, pokiaľ ide o riešenie rizík, vydávaním nezávislých stanovísk týkajúcich sa kvality systémov hospodárenia a kontroly a poskytovaním odporúčaní na zlepšovanie podmienok realizácie operácií a na podporu riadneho finančného hospodárenia.

3.   Za zavedenie systémov a postupov vnútornej kontroly, ktoré sú vhodné na vykonávanie úloh vnútorného audítora, zodpovedá Jednotná rada.

Článok 63

Plnenie rozpočtu, predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.   Predseda koná ako povoľujúci úradník a plní rozpočet Jednotnej rady.

2.   Účtovník Jednotnej rady do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka zasiela predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok Dvoru audítorov na pripomienky.

Účtovník Jednotnej rady do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka predloží správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení členom Jednotnej rady, ako aj Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

3.   Predseda každý rok do 31. marca poskytne Európskemu parlamentu, Rade a Komisii predbežnú účtovnú závierku Jednotnej rady za predošlý rozpočtový rok.

4.   Predseda po tom, čo mu boli doručené pripomienky Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Jednotnej rady, a konajúc na vlastnú zodpovednosť vypracuje konečnú účtovnú závierku Jednotnej rady a zašle ju na schválenie Jednotnej rade na jej plenárnom zasadnutí.

5.   Predseda každý rok do 1. júla a po schválení Jednotnou radou zasiela konečnú účtovnú závierku za predchádzajúci rozpočtový rok Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.   Ak Dvor audítorov zašle pripomienky, predseda zašle odpoveď do 30. septembra.

7.   Konečná účtovná závierka za predchádzajúci rozpočtový rok sa uverejní každý rok do 15. novembra v Úradnom vestníku Európskej únie.

8.   Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí udeľuje absolutórium predsedovi v súvislosti s plnením rozpočtu.

9.   Predseda poskytne žiadajúcej inštitúcii Únie na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady akékoľvek informácie uvedené v účtovnej závierke Jednotnej rady za splnenia požiadaviek zachovania služobného tajomstva stanovených v tomto nariadení.

Článok 64

Rozpočtové pravidlá

Jednotná rada po porade s Dvorom audítorov a Komisiou prijme vnútorné finančné ustanovenia, v ktorých stanoví najmä podrobný postup zostavovania a plnenia jej rozpočtu v súlade s článkami 61 a 63.

Pokiaľ je to zlučiteľné s osobitným charakterom Jednotnej rady, finančné ustanovenia vychádzajú z rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách prijatého pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ v súlade s článkom 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (20).

Článok 65

Príspevky na administratívne výdavky Jednotnej rady

1.   Subjekty uvedené v článku 2 prispievajú do časti I rozpočtu Jednotnej rady v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi o príspevkoch prijatými podľa odseku 5 tohto článku.

2.   Výška príspevkov sa určí na takej úrovni, aby sa zabezpečilo, že príjmy vyplývajúce z týchto príspevkov budú v zásade postačovať na každoročné vyváženie časti I rozpočtu Jednotnej rady.

3.   Jednotná rada v súlade s delegovanými aktmi uvedenými v odseku 5 tohto článku stanovuje a vyberá príspevky, ktoré má zaplatiť každý subjekt uvedený v článku 2, v rozhodnutí určenom dotknutému subjektu. Jednotná rada uplatňuje procedurálne pravidlá, pravidlá podávania správ a ďalšie pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa príspevky platili v plnej výške a včas.

4.   Sumy získané v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 sa používajú len na účely tohto nariadenia.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 93 prijímať delegované akty o príspevkoch s cieľom:

Článok 66

Opatrenia proti podvodom

1.   Jednotná rada na účely boja proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (21) do šiestich mesiacov od začatia svojej činnosti pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní úradom OLAF a bezodkladne prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov Jednotnej rady s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej medziinštitucionálnej dohode.

2.   Dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u príjemcov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým Jednotná rada poskytla finančné prostriedky.

3.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (22) a nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013, na účely zistenia, či v súvislosti so zmluvou financovanou Jednotnou radou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

KAPITOLA 2

Jednotný fond na riešenie krízových situácií

Oddiel 1

Zdriadenie fondu

Článok 67

Všeobecné ustanovenia

1.   Týmto sa zriaďuje jednotný fond na riešenie krízových situácií (ďalej len „fond“). Napĺňa sa v súlade s pravidlami týkajúcimi sa prevádzania finančných prostriedkov, ktoré sa získali na vnútroštátnej úrovni, do fondu, ako sa ustanovuje v dohode.

2.   Jednotná rada používa fond len na účely zabezpečenia efektívneho uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávania právomoci riešiť krízové situácie uvedených v hlave I časti II a v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 14 a 15. Rozpočet Únie ani vnútroštátne rozpočty za žiadnych okolností nenesú zodpovednosť za výdavky alebo straty fondu.

3.   Vlastníkom fondu je Jednotná rada.

4.   Príspevky uvedené v článkoch 69, 70 a 71 vyberajú od subjektov uvedených v článku 2 vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií a prevádzajú sa do fondu v súlade s dohodou.

Článok 68

Požiadavka zriadiť mechanizmy financovania riešenia krízových situácií

Zúčastnené členské štáty zriadia mechanizmy financovania v súlade s článkom 100 smernice 2014/59/EÚ a s týmto nariadením.

Článok 69

Cieľová úroveň

1.   Do skončenia úvodného obdobia trvajúceho osem rokov od 1. januára 2016, alebo od dátumu začatia uplatňovania tohto odseku na základe článku 99 ods. 6, musí výška dostupných finančných prostriedkov fondu dosiahnuť aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

2.   Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do fondu vypočítané v súlade s článkom 70 a získané v súlade s článkom 67 ods. 4 časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, ale s náležitým ohľadom na fázu obchodného cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

3.   Jednotná rada úvodné obdobie uvedené v odseku 1 predĺži maximálne o štyri roky v prípade, ak fond súhrnne vyplatil prostriedky prevyšujúce 0,5 % celkovej sumy krytých vkladov uvedenej v odseku 1 a ak sú splnené kritériá delegovaného aktu uvedené v odseku 5 písm. b).

4.   Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň stanovenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky vypočítané v súlade s článkom 70 sa vyberajú až dovtedy, kým sa nedosiahne cieľová úroveň. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz, a ak sa dostupné finančné prostriedky následne znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedené príspevky sa stanovia na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Pri stanovovaní pravidelného príspevku v zmysle tohto odseku sa náležite zohľadňuje fáza obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 93 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

Článok 70

Príspevky ex ante

1.   Jednotlivý príspevok každej inštitúcie sa získava aspoň raz za rok a vypočíta sa pomerne k sume jej pasív (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, vzhľadom na súhrnné pasíva (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

2.   Jednotná rada každoročne po konzultácii s ECB alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vypočíta jednotlivé príspevky s cieľom zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahli 12,5 % cieľovej úrovne.

Výpočet príspevkov jednotlivých inštitúcií každoročne vychádza z:

Pomer medzi paušálnym príspevkom a príspevkami upravenými podľa rizika zohľadňuje vyvážené prerozdelenie príspevkov medzi jednotlivými druhmi bánk.

V každom prípade súhrnná suma jednotlivých príspevkov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov vypočítaných podľa písmen a) a b) nepresahuje ročne 12,5 % cieľovej úrovne.

3.   Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň stanovenú v článku 69, môžu zahŕňať aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zabezpečené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vyčlenené na výhradné použitie Jednotnou radou na účely uvedené v článku 76 ods. 1 Podiel uvedených neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % z celkovej výšky príspevkov získaných v súlade s týmto článkom.

4.   Riadne získané príspevky každého subjektu uvedeného v článku 2 sa týmto subjektom nerefundujú.

5.   Ak už zúčastnené členské štáty zaviedli vnútroštátne mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, môžu stanoviť, aby tieto mechanizmy používali svoje dostupné finančné prostriedky, ktoré získali od inštitúcií medzi 17. júnom 2010 a dátumom nadobudnutia účinnosti smernice 2014/59/EÚ, na náhradu príspevkov ex ante inštitúciám, ktoré môžu byť tieto inštitúcie povinné platiť do fondu. Touto náhradou nie sú dotknuté povinnosti členských štátov stanovené v smernici 2014/49/EÚ.

6.   Uplatňujú sa delegované akty, v ktorých sa spresňuje pojem úpravy príspevkov pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, prijaté Komisiou podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.

7.   Rada konajúc na návrh Komisie prijme v rámci delegovaných aktov uvedených v odseku 6 vykonávacie akty s cieľom určiť podmienky vykonávania odsekov 1, 2 a 3, a to najmä vo vzťahu k:

Článok 71

Mimoriadne príspevky ex post

1.   Ak dostupné finančné prostriedky nepostačujú na pokrytie strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli použitím fondu pri činnostiach riešenia krízových situácií, získajú sa mimoriadne príspevky ex post od inštitúcií povolených na území zúčastnených členských štátov s cieľom pokryť ďalšie sumy. Uvedené mimoriadne príspevky sa vypočítajú a rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 69 a 70.

Celková výška mimoriadnych príspevkov ex post ročne nepresahuje trojnásobok ročnej sumy príspevkov určených v súlade s článkom 70.

2.   Jednotná rada z vlastnej iniciatívy po konzultácii s vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo na návrh vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií odloží v súlade s delegovanými aktmi uvedenými v odseku 3 celú platbu mimoriadnych príspevkov ex post inštitúcie alebo jej časť v súlade s odsekom 1, ak je to potrebné na ochranu jej finančnej pozície. Takáto výnimka sa nesmie udeliť na obdobie dlhšie než šesť mesiacov, ale na žiadosť inštitúcie ju možno predĺžiť. Príspevok odložený podľa tohto odseku sa zaplatí neskôr v okamihu, keď platba už neohrozuje finančnú pozíciu inštitúcie.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 93 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť okolnosti a podmienky, za ktorých môže byť platba príspevkov ex post zo strany subjektu uvedeného v článku 2 čiastočne alebo úplne odložená podľa odseku 2 tohto článku.

Článok 72

Dobrovoľné pôžičky medzi mechanizmami financovania riešenia krízových situácií

1.   Jednotná rada sa rozhodne požiadať o dobrovoľnú pôžičku pre fond od mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch v prípade, keď:

2.   Uvedené mechanizmy financovania riešenia krízových situácií rozhodujú o takejto žiadosti v súlade s článkom 106 smernice 2014/59/EÚ. Na podmienky požičiavania sa vzťahuje článok 106 ods. 4, 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ.

3.   Jednotná rada sa môže rozhodnúť, že požičia iným mechanizmom financovania riešenia krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch, ak je o to požiadaná v súlade s článkom 106 smernice 2014/59/EÚ. Na podmienky požičiavania sa vzťahuje článok 106 ods. 4, 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 73

Alternatívne prostriedky financovania

1.   V prípade, keď sumy získané podľa článkov 70 a 71 nie sú dostupné okamžite alebo nepokrývajú výdavky, ktoré vznikli použitím fondu v súvislosti s opatreniami na riešenie krízových situácií, Jednotná rada môže pre fond zmluvne zabezpečiť pôžičky alebo iné formy podpory od týchto inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán, ktoré ponúkajú lepšie finančné podmienky v najvhodnejšom čase v záujme optimalizácie nákladov na financovanie a ochrany svojej povesti.

2.   Pôžičky alebo iné formy podpory uvedené v odseku 1 sa musia vrátiť v plnej výške v súlade s článkami 69, 70 a 71 počas obdobia splatnosti pôžičky.

3.   Akékoľvek výdavky, ktoré vznikli použitím pôžičiek uvedených v odseku 1, znáša časť II rozpočtu Jednotnej rady, a nie rozpočet Únie ani zúčastnené členské štáty.

Článok 74

Prístup k finančnému nástroju

V prípade, keď sumy získané alebo dostupné v súlade s článkami 70 a 71 nie sú dostatočné na pokrytie záväzkov fondu, Jednotná rada zmluvne zabezpečí pre fond finančné nástroje, a to v rámci možnosti i verejné finančné nástroje, v súvislosti s okamžitou dostupnosťou dodatočných finančných prostriedkov, ktoré sa majú použiť v súlade s článkom 76.

Oddiel 2

Správa fondu

Článok 75

Investície

1.   Fond spravuje Jednotná rada v súlade s týmto nariadením a s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 4.

2.   So súm získaných od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od preklenovacej inštitúcie, úrokov a iné výnosov z investícií a akýchkoľvek ostatných výnosov má prospech výlučne fond.

3.   Jednotná rada má obozretnú a bezpečnú investičnú stratégiu, ktorá je stanovená v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 4 tohto článku, a investuje sumy držané vo fonde do obligácií členských štátov alebo medzivládnych organizácií alebo do vysoko likvidných aktív s vysokou bonitou, pričom zohľadňuje delegované akty uvedené v článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj iné náležité ustanovenia uvedeného nariadenia. Investície musia byť sektorovo, geograficky a proporčne dostatočne diverzifikované. Z výnosov z týchto investícií má prospech fond.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s postupom stanoveným v článku 93 prijímať delegované akty o podrobných pravidlách správy fondu a všeobecných zásadách a kritériách jeho investičnej stratégie.

Oddiel 3

Použitie fondu

Článok 76

Úloha fondu

1.   V rámci programu riešenia krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií na subjekty uvedené v článku 2 môže Jednotná rada použiť fond iba v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií na tieto účely:

2.   Fond sa môže použiť na prijatie opatrení uvedených v odseku 1 aj vo vzťahu s kupujúcim v súvislosti s nástrojom odpredaja obchodnej činnosti.

3.   Fond sa nesmie použiť priamo na absorbovanie strát subjektu uvedeného v článku 2 ani na rekapitalizáciu takéhoto subjektu. V prípade, keď použitie fondu na účely uvedené v odseku 1 tohto článku nepriamo vedie k tomu, že sa časť strát subjektu uvedeného v článku 2 prenesie na fond, uplatňujú sa zásady, ktorými sa riadi používanie fondu, stanovené v článku 27.

4.   Jednotná rada nesmie mať kapitálový príspevok poskytnutý v súlade s odsekom 1 písm. f) v držbe dlhšie než päť rokov.

Článok 77

Použitie fondu

Použitie fondu je podmienené dohodou, v ktorej sa zúčastnené členské štáty dohodnú, že prevedú do fondu príspevky, ktoré získali na vnútroštátnej úrovni v súlade s týmto nariadením a so smernicou 2014/59/EÚ, a musí byť v súlade so zásadami stanovenými v uvedenej dohode.

Kým fond nedosiahne cieľovú úroveň uvedenú v článku 69, najdlhšie však do ôsmich rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto článku, teda Jednotná rada používa fond v súlade so zásadami vychádzajúcimi z rozdelenia fondu na národné zložky prislúchajúce každému zúčastnenému členskému štátu, ako aj z postupného zlúčenia jednotlivých finančných prostriedkov získaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré majú byť pridelené národným zložkám fondu, ako sa ustanovuje v dohode.

Článok 78

Mutualizácia vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, do ktorého sú zapojené inštitúcie v nezúčastnených členských štátoch

V prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, do ktorého sú zapojené inštitúcie usadené v jednom alebo vo viacerých zúčastnených členských štátoch na jednej strane a inštitúcie usadené v jednom alebo vo viacerých nezúčastnených členských štátoch na strane druhej, fond prispieva k financovaniu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s ustanoveniami článku 107 ods. 2 až 5 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 79

Používanie systémov ochrany vkladov v súvislosti s riešením krízových situácií

1.   Zúčastnené členské štáty zabezpečujú, aby v prípade, keď Jednotná rada prijme opatrenie na riešenie krízových situácií, za predpokladu, že uvedeným opatrením sa zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, systém ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, ručil za sumy uvedené v článku 109 ods. 1 a 4 smernice 2014/59/EÚ.

Príslušný systém ochrany vkladov preberá práva a povinnosti krytých vkladateľov v prípade konkurzného konania v sume rovnajúcej sa jeho platbe.

2.   Pri určovaní sumy, do ktorej systém ochrany vkladov ručí v súlade s odsekom 1 tohto článku, sa dodržiavajú podmienky uvedené v článku 20.

3.   Pred prijatím rozhodnutia v súlade s odsekom 2 tohto článku o sume, do ktorej systém ochrany vkladov ručí, sa Jednotná rada poradí s dotknutým určeným orgánom v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/49/EÚ, pričom plne zohľadňuje naliehavosť záležitosti.

4.   Ak sa oprávnené vklady v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, prevedú na iný subjekt prostredníctvom nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, vkladatelia nemajú voči systému ochrany vkladov žiadne pohľadávky podľa smernice 2014/49/EÚ, vzhľadom na akúkoľvek časť ich neprevedených vkladov u inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že suma prevedených finančných prostriedkov sa rovná súhrnnej výške krytia stanovenej v článku 6 uvedenej smernice, alebo ju prevyšuje.

5.   Bez ohľadu na odseky 1 až 4, ak sa dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú v súlade s uvedenými odsekmi, a potom sa znížia pod dve tretiny cieľovej úrovne systému ochrany vkladov, pravidelný príspevok do systému ochrany vkladov sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Systém ochrany vkladov nenesie zodpovednosť za sumu vyššiu ako suma rovnajúca sa 50 % jeho cieľovej úrovne podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ.

Podiel systému ochrany vkladov podľa tohto nariadenia v žiadnom prípade nesmie prevýšiť straty, ktoré by mu vznikli pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania.

HLAVA VI

OSTATNÉ USTANOVENIA

Článok 80

Výsady a imunity

Na Jednotnú radu a jej zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ.

Článok 81

Jazykový režim

1.   Na Jednotnú radu sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1 (23).

2.   O vnútornom jazykovom režime Jednotnej rady rozhodne Jednotná rada.

3.   Jednotná rada môže rozhodnúť, ktorý z úradných jazykov sa použije pri posielaní dokumentov inštitúciám alebo orgánom Únie.

4.   Jednotná rada sa môže dohodnúť s každým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií na jazyku alebo jazykoch, v ktorých sa vypracúvajú dokumenty, ktoré sa majú posielať vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo ktoré majú posielať tieto orgány.

5.   Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Jednotnej rady poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 82

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov Jednotnej rady sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania, ako aj predpisy prijaté spoločne inštitúciami Únie na účely ich uplatňovania.

Odchylne od prvého pododseku sú predseda, podpredseda a štyria členovia uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b), na ktorých sa vzťahujú rovnaké podmienky z hľadiska zárobku a veku odchodu do dôchodku ako na podpredsedu, sudcu a tajomníka Súdneho dvora (v tomto poradí), ako sa vymedzuje v nariadení Rady č. 422/67/EHS, č. 5/67/Euratom (24). Nevzťahuje sa na nich najvyšší vek odchodu do dôchodku. V prípade aspektov, ktoré toto nariadenie ani nariadenie č. 422/67/EHS, č. 5/67, Euratom neupravuje, sa analogicky uplatňuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania.

2.   Jednotná rada po dohode s Komisiou v súlade s dojednaniami ustanovenými v článku 110 služobného poriadku prijíma potrebné vykonávacie opatrenia.

3.   Jednotná rada vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom vykonáva právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a orgánu oprávnenému na uzatváranie zmlúv podľa podmienok zamestnávania.

Článok 83

Výmena zamestnancov

1.   Jednotná rada môže využívať vyslaných národných expertov alebo iných zamestnancov, ktorých nezamestnáva Jednotná rada.

2.   Jednotná rada na svojom plenárnom zasadnutí prijíma primerané rozhodnutia, v ktorých stanoví pravidlá výmeny zamestnancov s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a pravidlá ich dočasného vysielania do Jednotnej rady.

3.   Jednotná rada zriadi vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií zložené z jej vlastných zamestnancov a zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, prípadne aj pozorovateľov z orgánov pre riešenie krízových situácií nezúčastnených členských štátov.

4.   Ak Jednotná rada zriadi vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku, za koordinátorov týchto tímov vymenuje vlastných zamestnancov. V súlade s článkom 51 ods. 3 môžu byť koordinátori prizvaní ako pozorovatelia na účasť na schôdzach výkonného zasadnutia Jednotnej rady, na ktorých sa členovia vymenovaní príslušnými členskými štátmi zúčastňujú v súlade s článkom 53 ods. 3 a 4.

Článok 84

Vnútorné výbory

Jednotná rada môže zriadiť vnútorné výbory, ktorých úlohou bude poskytnúť jej poradenstvo a usmernenie pri plnení funkcií podľa tohto nariadenia.

Článok 85

Odvolací výbor

1.   Jednotná rada vytvorí odvolací výbor na účely rozhodovania o odvolaniach predložených v súlade s odsekom 3.

2.   Odvolací výbor sa skladá z piatich osôb, ktoré sú uznávanými osobnosťami z členských štátov s preukázanými relevantnými znalosťami a odbornými skúsenosťami vrátane skúseností v oblasti riešenia krízových situácií na dostatočne vysokej úrovni v oblasti bankovníctva alebo iných finančných služieb, s výnimkou súčasného personálu Jednotnej rady, ako aj súčasného personálu orgánov pre riešenie krízových situácií či iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr členských štátov alebo Únie, ktorí sú zapojení do plnenia úloh, ktorými bola Jednotná rada poverená týmto nariadením. Odvolací výbor má dostatočné zdroje a odborné znalosti, aby mohol poskytovať právne poradenstvo o zákonnosti výkonu právomocí Jednotnej rady. Členov odvolacieho výboru a dvoch náhradníkov menuje Jednotná rada na obdobie piatich rokov, ktoré možno raz predĺžiť, na základe verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

3.   Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba vrátane orgánov pre riešenie krízových situácií sa môže odvolať proti rozhodnutiu Jednotnej rady uvedenému v článku 10 ods. 10, článku 11, článku 12 ods. 1, článkoch 38 až 41, článku 65 ods. 3, článku 71 a článku 90 ods. 3 a ktoré je adresované tejto osobe alebo ktoré sa danej osoby priamo a individuálne týka.

Odvolanie spolu s odôvodnením sa podáva odvolaciemu výboru písomne do šiestich týždňov odo dňa oznámenia rozhodnutia dotknutej osobe alebo, ak oznámenie neexistuje, odo dňa, keď sa o rozhodnutí dotknutá osoba dozvedela.

4.   Odvolací výbor rozhodne o odvolaní do jedného mesiaca od podania odvolania.

Odvolací výbor rozhoduje na základe väčšiny najmenej troch zo svojich piatich členov.

5.   Členovia odvolacieho výboru konajú nezávisle a vo verejnom záujme. Na tento účel vydajú verejné vyhlásenie o záväzkoch a verejné vyhlásenie o záujmoch, v ktorom uvedú všetky priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za ohrozujúce ich nezávislosť, alebo že takéto záujmy nemajú.

6.   Odvolanie podané v súlade s odsekom 3 nemá odkladný účinok.

Odvolací výbor však môže pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia, ak sa domnieva, že si to okolnosti vyžadujú.

7.   Ak je odvolanie prípustné, odvolací výbor preskúma, či je opodstatnené. Odvolacia rada vyzve účastníkov odvolacieho konania, aby v rámci stanovených lehôt predložili pripomienky k jej vlastným oznámeniam alebo k oznámeniam iných strán odvolacieho konania. Účastníci odvolacích konaní majú nárok na ústne vyjadrenie.

8.   Odvolací výbor môže potvrdiť rozhodnutie, ktoré prijala Jednotná rada, alebo jej môže vec vrátiť. Jednotná rada je viazaná rozhodnutím odvolacieho výboru a prijme v súvislosti s dotknutým prípadom zmenené rozhodnutie.

9.   Rozhodnutia odvolacieho výboru sú odôvodnené a sú oznámené účastníkom konania.

10.   Odvolací výbor prijme a uverejní svoj rokovací poriadok.

Článok 86

Konania pred Súdnym dvorom

1.   Proti rozhodnutiu odvolacieho výboru alebo rozhodnutiu Jednotnej rady, keď neexistuje právo odvolať sa na odvolací výbor, možno podať žalobu na Súdny dvor v súlade s článkom 263 ZFEÚ.

2.   Členské štáty a inštitúcie Únie, ako aj každá fyzická alebo právnická osoba môžu v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať na Súdny dvor odvolanie proti rozhodnutiam Jednotnej rady.

3.   V prípade, že má Jednotná rada povinnosť konať a neprijme rozhodnutie, môže sa Súdnemu dvoru podať žaloba pre nečinnosť v súlade s článkom 265 ZFEÚ.

4.   Jednotná rada prijme potrebné opatrenia na dodržanie rozsudku Súdneho dvora.

Článok 87

Zodpovednosť Jednotnej rady

1.   Zmluvná zodpovednosť Jednotnej rady sa riadi právom rozhodným pre predmetnú zmluvu.

2.   Súdny dvor má právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ktorú uzavrela Jednotná rada.

3.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Jednotná rada v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre zákony o zodpovednosti verejných orgánov členských štátov nahrádza všetky škody, ktoré spôsobila alebo ktoré spôsobili jej zamestnanci pri vykonávaní svojich povinností, a to najmä pokiaľ ide o ich funkcie riešenia krízových situácií, vrátane úkonov a opomenutí na podporu zahraničných konaní na riešenie krízových situácií.

4.   Jednotná rada nahradí vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií škody, ktoré mu prikázal uhradiť vnútroštátny súd alebo ktoré sa po dohode s Jednotnou radou podujal zaplatiť na základe mimosúdneho vyrovnania a ktoré sú dôsledkami úkonu alebo opomenutia, ktorého sa dopustil vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií podľa tohto nariadenia týkajúceho sa subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 2 a subjektov a skupín uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) a ods. 5, ak sú splnené podmienky pre uplatnenie uvedených odsekov alebo podľa článku 7 ods. 3 druhého pododseku. Uvedená povinnosť sa neuplatňuje v prípade, keď tento úkon alebo opomenutie predstavuje porušenie tohto nariadenia, iného ustanovenia práva Únie, rozhodnutia Jednotnej rady, Rady alebo Komisie, ktoré bolo spáchané úmyselne alebo na základe zjavného a závažného nesprávneho úsudku.

5.   Súdny dvor má právomoc v akomkoľvek spore, ktorý sa týka odsekov 3 a 4. Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti sú premlčané po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich vyvolala.

6.   Osobná zodpovednosť zamestnancov Jednotnej rady voči Jednotnej rade sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 88

Služobné tajomstvo a výmena informácií

1.   Na členov Jednotnej rady, podpredsedu, členov Jednotnej rady uvedených v článku 43 ods. 1 písm. b), zamestnancov Jednotnej rady a zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na pracovnej výmene so zúčastnenými členskými štátmi alebo sú týmito štátmi vyslaní, ktorí si plnia povinnosti zamerané na riešenie krízových situácií, sa vzťahujú požiadavky zachovania služobného tajomstva podľa článku 339 ZFEÚ a príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie, a to aj po skončení plnenia ich povinností. Platí pre nich osobitný zákaz poskytnúť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu či orgánu pre riešenie krízových situácií v rámci výkonu svojich funkcií podľa tohto nariadenia, akejkoľvek osobe alebo orgánu, s výnimkou výkonu ich funkcií podľa tohto nariadenia, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo kolektívnej forme, pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť subjektov uvedených v článku 2, alebo s výnimkou okrem situácie, keď orgán alebo subjekt výslovne udelí predchádzajúci súhlas s poskytnutím informácií.

Informácie, na ktoré sa vzťahujú požiadavky zachovania služobného tajomstva, sa nesmú sprístupniť iným verejným alebo súkromným subjektom okrem prípadov, keď je takéto sprístupnenie potrebné na účely súdnych konaní.

Uvedené požiadavky sa vzťahujú aj na potenciálnych kupujúcich kontaktovaných s cieľom pripraviť sa na riešenie krízovej situácie subjektu podľa článku 13 ods. 3

2.   Jednotná rada zabezpečuje, aby sa na jednotlivcov, ktorí v súvislosti s plnením svojich povinností poskytujú akúkoľvek službu, či už priamo alebo nepriamo, permanentne alebo príležitostne, vrátane úradníkov Jednotnej rady alebo iných osôb poverených Jednotnou radou alebo vymenovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vykonať kontroly na mieste, vzťahovali rovnocenné požiadavky zachovania služobného tajomstva ako požiadavky uvedené v odseku 1.

3.   Požiadavky zachovania služobného tajomstva uvedené v odseku 1 sa uplatňujú aj na pozorovateľov, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach Jednotnej rady, a na pozorovateľov z nezúčastnených členských štátov, ktorí sú súčasťou vnútorných tímov pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 83 ods. 3

4.   Jednotná rada prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí bezpečnú manipuláciu s dôvernými informáciami a ich spracúvanie.

5.   Pred poskytnutím akýchkoľvek informácií Jednotná rada zabezpečí, aby neobsahovali dôverné informácie, najmä tým, že preskúma účinky, ktoré by poskytnutie týchto informácií mohlo mať na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, na obchodné záujmy fyzických a právnických osôb, na účel kontrol, na vyšetrovania a na audity. Postup overovania účinkov poskytnutia informácií zahŕňa aj osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek poskytnutia obsahu a podrobností plánov riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 8 a 9, výsledok akéhokoľvek posúdenia uskutočneného podľa článku 10 alebo programu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 18.

6.   Tento článok nebráni Jednotnej rade, Rade, Komisii, ECB, vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo príslušným vnútroštátnym orgánom vrátane ich zamestnancov a expertov, aby si vymieňali informácie medzi sebou a s príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami, systémami ochrany vkladov, systémami náhrad pre investorov, orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konania, orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi nezúčastnených členských štátov, orgánom EBA alebo, s výhradou článku 33, s orgánmi z tretích krajín, ktoré vykonávajú rovnocenné funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, alebo za splnenia prísnych požiadaviek zachovania služobného tajomstva s potenciálnym kupujúcim na účely plánovania alebo vykonania opatrenia na riešenie krízových situácií.

Článok 89

Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov pri spracúvaní osobných údajov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (25) alebo povinností Jednotnej rady, Rady a Komisie týkajúce sa spracovania osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (26) pri plnení ich povinností.

Článok 90

Prístup k dokumentom

1.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (27) sa uplatňuje na dokumenty, ktoré má v držbe Jednotná rada.

2.   Jednotná rada do šiestich mesiacov od svojho prvého zasadnutia prijme praktické opatrenia na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia, ktoré prijala Jednotná rada podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti európskemu ombudsmanovi alebo konania na Súdnom dvore na základe prípadného podania opravného prostriedku na odvolacom výbore uvedenom v článku 85 tohto nariadenia, a to podľa podmienok stanovených v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

4.   Osoby, ktoré podliehajú rozhodovaniu Jednotnej rady, majú nárok na prístup k spisu Jednotnej rady za predpokladu ochrany oprávneného záujmu iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné prípravné dokumenty Jednotnej rady.

Článok 91

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

Jednotná rada uplatňuje bezpečnostné zásady zahrnuté v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností v zmysle prílohy k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (28). Uplatňovanie bezpečnostných zásad sa vzťahuje okrem iného na ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracúvania a uchovávania takýchto informácií.

Článok 92

Dvor audítorov

1.   Dvor audítorov vypracuje za každé 12-mesačné obdobie začínajúce 1. apríla každého roku osobitnú správu.

2.   V každej správe sa preskúma, či:

3.   Každá správa podľa odseku 1 sa vypracuje do šiestich mesiacov od konca obdobia, na ktoré sa správa vzťahuje.

4.   Po posúdení účtovnej závierky pripravenej Jednotnou radou podľa článku 63 predloží Dvor audítorov správu o svojich zisteniach do 1. decembra po každom rozpočtovom roku. Dvor audítorov podá najmä správu o akýchkoľvek podmienených záväzkoch (či už Jednotnej rady, Rady, Komisie alebo iných) vyplývajúcich z toho, ako Jednotná rada, Rada a Komisia plnili svoje úlohy podľa tohto nariadenia.

5.   Európsky parlament a Rada môžu požiadať, aby Dvor audítorov preskúmal akékoľvek ďalšie náležité otázky patriace do ich pôsobnosti stanovenej v článku 287 ods. 4 ZFEÚ.

6.   Správy uvedené v odsekoch 1 a 4 sa zasielajú Jednotnej rade, Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a bezodkladne sa zverejňujú.

7.   Komisia poskytne do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli jednotlivé správy podľa odseku 1 zverejnené, podrobnú písomnú odpoveď, ktorá sa zverejní.

Jednotná rada, Rada a Komisia poskytnú jednotlivo do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli jednotlivé správy podľa odseku 4 zverejnené, podrobnú písomnú odpoveď, ktorá sa zverejní.

8.   Dvor audítorov má právomoc získať od Jednotnej rady, Rady a Komisie akékoľvek informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska plnenia úloh, ktoré mu boli zverené týmto článkom. Jednotná rada, Rada a Komisia poskytnú akékoľvek informácie, o ktoré bolo požiadané v lehotách, ktoré môže Dvor audítorov určiť.

ČASŤ IV

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 93

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 ods. 8, článku 65 ods. 5, článku 69 ods. 5, článku 71 ods. 3 a článku 75 ods. 4 sa udeľuje na dobu neurčitú od relevantných dátumov uvedených v článku 99.

3.   Komisia zabezpečuje jednotnosť medzi delegovanými aktmi prijatými v súlade s týmto nariadeným a delegovanými aktmi prijatými v súlade so smernicou 2014/59/EÚ.

4.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 8, článku 65 ods. 5, článku 69 ods. 5, článku 71 ods. 3 a článku 75 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 8, článku 65 ods. 5, článku 69 ods. 5, článku 71 ods. 3 a článku 75 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

7.   Komisia neprijme delegované akty, ak lehota na preskúmanie Európskym parlamentom sa skrátila prostredníctvom prestávky na menej ako päť mesiacov vrátane akéhokoľvek predĺženia.

Článok 94

Preskúmanie

1.   Komisia do 31. decembra 2018 a potom každé tri roky uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia s osobitným dôrazom na monitorovanie prípadného vplyvu na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V uvedenej správe sa hodnotí:

2.   Správa sa predloží Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v prípade potreby predloží sprievodné návrhy.

3.   Pri preskúmaní smernice 2014/59/EÚ sa Komisia tiež vyzve, aby podľa potreby preskúmala toto nariadenie.

Článok 95

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

Článok 96

Nahradenie vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

Od dátumu začatia uplatňovania uvedeného v článku 99 ods. 2 a 6 tohto nariadenia sa fond považuje za mechanizmus financovania riešenia krízových situácií zúčastnených členských štátov podľa článkov 99 až 109 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 97

Dohoda o sídle a podmienky fungovania

1.   Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla Jednotnej rady v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jej sídlo, a o zariadeniach, ktoré tento členský štát dá k dispozícii, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v tomto členskom štáte vzťahujú na predsedu, členov Jednotnej rady na jej plenárnom zasadnutí, zamestnancov Jednotnej rady a členov ich rodín, sa vymedzia v dohode o sídle medzi Jednotnou radou a týmto členským štátom, ktorá sa uzavrie po udelení súhlasu Jednotnou radou na jej plenárnom zasadnutí a najneskôr 20. augusta 2016.

2.   Na účely riadneho fungovania Jednotnej rady členský štát, v ktorom sa nachádza jej sídlo, zabezpečí najlepšie možné podmienky vrátane ponuky viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 98

Začiatok činnosti Jednotnej rady

1.   Jednotná rada sa stane plne funkčnou do 1. januára 2015.

2.   Komisia zodpovedá za zriadenie a počiatočné fungovanie Jednotnej rady, až kým nenadobudne Jednotná rada operačnú kapacitu na plnenie svojho rozpočtu. Na tento účel:

3.   Dočasný predseda môže povoľovať všetky platby kryté rozpočtovými prostriedkami uvedenými v rozpočte Jednotnej rady a uzatvárať zmluvy vrátane zamestnaneckých zmlúv.

Článok 99

Nadobudnutie účinnosti

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   S výnimkou odchýlok uvedených v odsekoch 3 až 5 je toto nariadenie uplatniteľné od 1. januára 2016.

3.   Odchylne od odseku 2 tohto článku sa ustanovenia týkajúce právomoci Jednotnej rady zbierať informácie a spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci vypracúvania plánu riešenia krízových situácií podľa článkov 8 a 9 a všetky ostatné súvisiace ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2015.

4.   Odchylne od odseku 2 tohto článku sa články 1 až 4, 6, 30, 42 až 48, 49, článok 50 ods. 1 písm. a), b), g) až p), článok 50 ods. 3, článok 51, článok 52 ods. 1 a 4, článok 53 ods. 1 a 2, články 56 až 59, 61 až 66, 80 až 84, 87 až 95 a 97 a 98 uplatňujú od 19. augusta 2014.

5.   Odchylne od odseku 2 tohto článku sa článok 69 ods. 5, článok 70 ods. 6 a 7 a článok 71 ods. 3, ktoré splnomocňujú Radu prijímať vykonávacie akty a Komisiu prijímať delegované akty, uplatňujú od 1. novembra 2014.

6.   Jednotná rada od 1. januára 2015 schvaľuje na svojom plenárnom zasadnutí mesačnú správu o tom, či boli splnené podmienky na prevod príspevkov do fondu, a predkladá ju Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Ak sa od 1. decembra 2015 v týchto správach ukáže, že podmienky na prevod príspevkov do fondu splnené neboli, uplatňovanie ustanovení uvedených v odseku 2 sa zakaždým odloží o jeden mesiac. Jednotná rada vždy na konci uvedeného mesiaca predloží ďalšiu správu.

(1)  Ú. v. EÚ C 109, 11.4.2014, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 58.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. júla 2014.

(4)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(16)  Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(19)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(22)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(23)  Nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).

(24)  Nariadenie Rady č. 422/67/EHS, č. 5/67/Euratom z 25. júla 1967, ktorým sa určujú platové pomery predsedu a členov Komisie, predsedu, sudcov, generálnych advokátov a tajomníka Súdneho dvora, predsedu, členov a tajomníka Všeobecného súdu, ako aj predsedu, členov a tajomníka Súdu pre verejnú službu Európskej únie (Ú. v. ES L 187, 8.8.1967, s. 1).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(28)  Rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1).