28.10.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 307/1

(1)

Komisia má vo svojom oznámení z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu za cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť efektívnejším využívaním zdrojov a energie.

(2)

V bielej knihe Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje sa vyzýva na zníženie závislosti dopravy od ropy. Tento cieľ treba dosiahnuť prostredníctvom celého radu politických iniciatív vrátane vypracovania stratégie pre udržateľné alternatívne palivá, ako aj pre príslušnú infraštruktúru. V bielej knihe Komisie sa tiež navrhuje zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 o 60 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

(3)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (4) sa stanovuje cieľ podielu energie z obnoviteľných zdrojov na dopravných palivách na trhu vo výške 10 %.

(4)

Po konzultáciách so zainteresovanými stranami a národnými odborníkmi, ako aj na základe odborných posudkov, ktoré sa odrazili v oznámení Komisie z 24. januára 2013 s názvom Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá, boli v súčasnosti ako hlavné alternatívne palivá s potenciálom dlhodobej náhrady ropy určené elektrická energia, vodík, biopalivá, zemný plyn a skvapalnený ropný plyn (LPG), a to aj vzhľadom na ich možné súbežné a kombinované použitie prostredníctvom napr. systémov dvojpalivových technológií.

(5)

Zdroje energie sú všetky alternatívne zdroje energie pre dopravu, ako je elektrická energia a vodík, na ktorých uvoľňovanie nie je potrebné spaľovanie alebo oxidácia bez spaľovania.

(6)

Syntetické palivá nahrádzajúce motorovú naftu, benzín a letecké palivo možno vyrábať z rôznych surovín, premenou biomasy, plynu, uhlia alebo plastového odpadu na kvapalné palivá, metán a dimetyléter (DME). Syntetické parafinické naftové palivá, ako sú napríklad hydrogenované rastlinné oleje (HVO) a nafta vyrobená Fischer-Tropschovou technológiou, sú zameniteľné a možno ich primiešavať do fosílnej motorovej nafty vo veľmi vysokých podieloch, prípadne ich možno v čistej forme používať vo všetkých existujúcich a budúcich vozidlách na naftu. Z tohto dôvodu sa uvedené palivá môžu distribuovať, skladovať a používať prostredníctvom existujúcej infraštruktúry. Syntetické palivá nahrádzajúce benzín, ako je napríklad metanol a iné alkoholy, možno zmiešavať s benzínom a z technického hľadiska používať vo vozidlách vybavených súčasnou technológiou, pokiaľ by sa na nej urobili drobné úpravy. Metanol sa tiež môže použiť vo vnútrozemskej vodnej doprave a v príbrežnej námornej doprave. Syntetické a parafinické palivá majú potenciál znížiť využívanie zdrojov ropy v dodávkach energie pre dopravu.

(7)

LPG alebo autoplyn je alternatívne palivo, ktoré je vedľajším produktom rafinácie ropy a spracovávania zemného plynu, s menšou uhlíkovou stopou a výrazne nižšími emisiami znečisťujúcich látok ako tradičné palivá. Bio-LPG pochádzajúci z rôznych zdrojov biomasy by sa mal preukázať ako životaschopná technológia zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. LPG možno využívať v cestnej doprave (pre osobné a nákladné automobily) na všetky vzdialenosti. Môže sa tiež použiť vo vnútrozemskej vodnej doprave a v príbrežnej námornej doprave. Infraštruktúra LPG je pomerne dobre rozvinutá a Únia už disponuje značným počtom čerpacích staníc (približne 29 000). Hoci rozmiestnenie týchto čerpacích staníc je nerovnomerné a vo viacerých krajinách sú iba málo rozšírené.

(8)

Bez toho, aby bolo dotknuté vymedzenie alternatívnych palív v tejto smernici, treba uviesť, že existujú ďalšie druhy čistých palív, ktoré môžu predstavovať prípadné alternatívy fosílnych palív. Pri výbere nových druhov alternatívnych palív by sa mali zvážiť sľubné výsledky, ktoré prináša výskum a vývoj. Mali by sa vypracovať normy a právne predpisy bez toho, aby sa uprednostnil ktorýkoľvek konkrétny druh technológii, s cieľom nebrániť ďalšiemu vývoju vedúcemu k využívaniu alternatívnych palív a nosičov energie.

(9)

V správe skupiny na vysokej úrovni CARS 21 zo 6. júna 2012 sa uvádza, že nedostatok harmonizovanej infraštruktúry pre alternatívne palivá v celej Únii brzdí uvádzanie vozidiel, ktoré využívajú alternatívne palivá, na trh a odďaľuje ich prínos pre životné prostredie. Vo svojom oznámení z 8. novembra 2012 s názvom CARS 2020: Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe Komisia prijala hlavné odporúčania zo správy skupiny na vysokej úrovni CARS 21 a predložila akčný plán vychádzajúci z týchto odporúčaní. Táto smernica je jedným z kľúčových opatrení, pokiaľ ide o infraštruktúru pre alternatívne palivá, oznámených Komisiou.

(10)

Malo by sa zabrániť fragmentácii vnútorného trhu z dôvodu nekoordinovaného zavádzania alternatívnych palív na trh. Koordinované politické rámce všetkých členských štátov by preto mali zaisťovať dlhodobú bezpečnosť potrebnú pre súkromné a verejné investície do technológie vozidiel a palív a budovanie infraštruktúry, a to s dvojitým cieľom znížiť závislosť dopravy od ropy a zmierniť jej vplyv na životné prostredie. Členské štáty by mali preto vytvoriť vnútroštátne politické rámce zamerané na rast a stanoviť v nich národné ciele a zámery a podporné opatrenia na rozvoj trhu, pokiaľ ide o alternatívne palivá vrátane použitia nevyhnutnej infraštruktúry, ktorá sa musí zaviesť, a to v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a príslušným odvetvím a tiež s ohľadom na potreby malých a stredných podnikov. Členské štáty by mali v prípade potreby spolupracovať s ostatnými susednými členskými štátmi prostredníctvom konzultácií alebo spoločných politických rámcov na regionálnej alebo makroregionálnej úrovni najmä tam, kde sa vyžaduje kontinuita cezhraničného pokrytia infraštruktúrou pre alternatívne palivá alebo výstavba novej infraštruktúry v blízkosti štátnych hraníc vrátane rozličných možností nediskriminačného prístupu k nabíjacím a čerpacím staniciam. Koordinácia týchto národných politických rámcov a ich súdržnosť na úrovni Únie by sa mala podporiť spoluprácou medzi členskými štátmi a vypracovaním posúdení a podávaním správ zo strany Komisie. V záujme uľahčenia podávania správ zo strany členských štátov o informáciách uvádzaných v prílohe I by Komisia mala prijať nezáväzné usmernenia.

(11)

Na uspokojovanie dlhodobých potrieb všetkých druhov dopravy je potrebný koordinovaný prístup. Politiky by sa predovšetkým mali opierať o vyžívanie alternatívnych palív, pričom by sa mali zameriavať na konkrétne potreby každého druhu dopravy. Pri vypracovávaní národných politických rámcov by sa mali zohľadniť potreby rôznych druhov dopravy na území dotknutých členských štátov vrátane tých druhov, v prípade ktorých existujú alternatívy k fosílnym palivám.

(12)

Vypracovanie a vykonávanie národných politických rámcov členských štátov by Komisia mala uľahčiť prostredníctvom výmen informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi.

(13)

V záujme podpory alternatívnych palív a rozvoja príslušnej infraštruktúry sa národné politické rámce môžu skladať z viacerých plánov, stratégií alebo inej plánovacej dokumentácie vypracovaných samostatne alebo integrovaným spôsobom, alebo v inej forme a na administratívnej úrovni podľa rozhodnutia členských štátov.

(14)

Palivá zaradené do národných politických rámcov by mali byť oprávnené na podporné opatrenia Únie a národné podporné opatrenia pre infraštruktúru alternatívnych palív, aby sa podpora z verejných zdrojov zamerala na koordinovaný rozvoj vnútorného trhu smerujúci k mobilite na úrovni celej Únie s využitím vozidiel a plavidiel s pohonom na alternatívne palivá.

(15)

Účelom tejto smernice nie je uvaliť na členské štáty ani regionálne či miestne orgány ďalšiu finančnú záťaž. Pre členské štáty by malo byť možné, aby pri vykonávaní tejto smernice využili celú škálu regulačných a neregulačných stimulov v úzkej spolupráci so subjektmi súkromného sektora, ktoré by mohli zohrávať vedúcu úlohu pri podpore rozvoja infraštruktúry pre alternatívne palivá.

(16)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (5), je vývoj nových technológií a inovácií, najmä pokiaľ ide o elimináciu emisií uhlíka z dopravy, oprávnený na financovanie z prostriedkov Únie. Uvedeným nariadením sa takisto ustanovuje dodatočné financovanie, ktoré sa má poskytnúť na opatrenia využívajúce synergie medzi minimálne dvoma odvetviami, na ktoré sa vzťahuje dané nariadenie (a to doprava, energetika a telekomunikácie). A napokon, Komisii pomáha koordinačný výbor Nástroja na prepájanie Európy (NPE) na účely koordinácie pracovných programov s cieľom umožniť viacsektorové výzvy na predkladanie návrhov v úsilí plne využívať prípadné synergie medzi týmito odvetviami. NPE tak prispeje k zavedeniu infraštruktúry pre alternatívne palivá.

(17)

Cez rámcový program Horizont 2020 zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (6) sa podporí aj výskum a inovácie v oblasti vozidiel na alternatívny pohon a súvisiacej infraštruktúry, najmä prostredníctvom spoločenskej výzvy Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava. Tento osobitný zdroj financovania by mal tiež prispieť k rozvoju infraštruktúry pre alternatívne palivá a mal by sa v plnej miere považovať za dodatočnú príležitosť zabezpečiť udržateľný trh mobility v celej Únii.

(18)

S cieľom prilákať investície do udržateľnej dopravy a podporiť zavedenie neprerušovanej siete infraštruktúr pre alternatívne palivá v Únii by Komisia a členské štáty mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v tejto oblasti. Mali by podnecovať výmeny najlepších postupov v oblasti zavádzania a správy infraštruktúry pre alternatívne palivá medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a na tieto účely by mali podporiť využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu.

(19)

Opatrenia na podporu infraštruktúry pre alternatívne palivá by sa mali realizovať v súlade s predpismi o štátnej pomoci ustanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Členské štáty môžu považovať za potrebné poskytnúť podporu prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci. Všetky národné opatrenia na podporu infraštruktúry pre alternatívne palivá oznámené Komisii by sa mali bezodkladne posudzovať.

(20)

V usmerneniach transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) sa uznáva, že alternatívne palivá aspoň čiastočne slúžia ako náhrada za fosílne zdroje ropy v dodávkach energie pre dopravu, prispievajú k eliminácii emisií uhlíka v tomto odvetví a vylepšujú environmentálne správanie odvetvia dopravy. V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila eliminácia emisií uhlíka vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti, ako aj zavádzaním alternatívnych systémov pohonu a poskytnutím príslušnej infraštruktúry. V usmerneniach pre siete TEN-T sa tiež vyžaduje, aby vnútrozemské a námorné prístavy, letiská a cesty základnej siete TEN-T zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (7) (ďalej len „základná sieť TEN-T“) zabezpečovali dostupnosť alternatívnych palív. V rámci NPE, ktorý je nástrojom na financovanie sietí TEN-T, sa oprávňuje udeľovanie grantov na zavádzanie týchto nových technológií a inovácií vrátane infraštruktúry pre alternatívne čisté palivá v základnej sieti TEN-T. Okrem toho bude na zavedenie infraštruktúry pre alternatívne čisté palivá do širšej globálnej siete možné získať finančnú pomoc z NPE vo forme obstarávania a finančných nástrojov, ako sú dlhopisy na projekty.

(21)

Biopalivá, ako sú vymedzené v smernici 2009/28/ES, sú momentálne najvýznamnejším druhom alternatívnych palív a ich celkový podiel spotrebovaný v doprave Únie dosiahol 4,7 % v roku 2011. Pokiaľ sa vyrábajú udržateľným spôsobom, môžu tiež prispievať k výraznému zníženiu celkových emisií CO2. Mohli by poskytovať ekologickú energiu pre všetky formy dopravy.

(22)

Chýbajúci harmonizovaný rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá v celej Únii bráni rozvoju úspor z rozsahu na strane ponuky a mobilite na úrovni celej Únie na strane dopytu. Musia sa vybudovať nové siete infraštruktúry, napríklad pre elektrickú energiu, zemný plyn (skvapalnený zemný plyn (LNG) a stlačený zemný plyn (CNG)) a v prípade potreby pre vodík. Je dôležité uznať rôzne fázy vývoja v prípade každej technológie palív a súvisiacich infraštruktúr vrátane vyspelosti obchodných modelov pre súkromných investorov a dostupnosť alternatívnych palív a ich akceptáciu zo strany používateľov. Mala by sa zaručiť technologická neutralita a národné politické rámce by mali náležite zohľadniť požiadavku podpory komerčného rozvoja alternatívnych palív. Navyše pri vypracovaní národných politických rámcov by sa mala zohľadniť hustota obyvateľstva a geografické charakteristiky.

(23)

Elektrická energia má potenciál zvýšiť energetickú efektívnosť cestných vozidiel a prispieť k zníženiu emisií CO2 v doprave. Ide o zdroje energie nevyhnutný na účely zavádzania elektrických vozidiel vrátane vozidiel kategórie L, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (8) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 (9), čo môže prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu hluku v mestských/prímestských aglomeráciách a iných husto osídlených oblastiach. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa verejne prístupné nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá budovali s dostatočným pokrytím, čo umožní premávku elektrických vozidiel minimálne v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto osídlených oblastí a v prípade potreby v sieťach určených členskými štátmi. Počet takýchto nabíjacích miest by sa mal stanoviť s prihliadnutím na odhadovaný počet elektrických vozidiel v evidencii každého členského štátu do konca roku 2020. Orientačne by mal primeraný priemerný počet nabíjacích staníc predstavovať pomer aspoň jednej nabíjacej stanice na desať áut, a to aj pri zohľadnení druhu áut, technológie nabíjania a dostupných súkromných nabíjacích staníc. Primeraný počet verejne prístupných nabíjacích staníc by sa mal umiestniť predovšetkým v priestoroch staníc verejnej dopravy, ako sú napríklad terminály pre cestujúcich v prístavoch, letiská alebo železničné stanice. Súkromní vlastníci elektrických vozidiel sú do veľkej miery závislí od prístupu k nabíjacím staniciam na spoločných parkoviskách, napríklad pri bytových domoch a administratívnych a obchodných budovách. Verejné orgány by mali prijať opatrenia, ktoré budú používateľom takýchto vozidiel nápomocné tým, že sa nimi zaistí, aby stavitelia a správcovia budov zabezpečili vhodnú infraštruktúru s dostatočným počtom nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá.

(24)

Členské štáty by mali zabezpečiť vybudovanie verejne prístupnej infraštruktúry na dodávku elektrickej energie pre motorové vozidlá. Na stanovenie primeraného počtu verejne prístupných nabíjacích staníc v národných politických rámcoch by pre členské štáty malo byť možné, aby pri rozhodovaní o zameraní výstavby na stanice na bežné alebo vysokovýkonné nabíjanie zohľadnili počet existujúcich verejne prístupných nabíjacích staníc na svojom území a ich špecifikáciu.

(25)

Elektromobilita predstavuje rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť. Súčasné technológie v oblasti nabíjacieho rozhrania zahŕňajú káblové konektory, je však potrebné vziať do úvahy aj budúce technológie rozhrania, napríklad bezdrôtové nabíjanie alebo výmenu batérií. Pomocou právnych predpisov je potrebné zabezpečiť uľahčenie technologickej inovácie. Táto smernica by sa preto mala podľa potreby aktualizovať s cieľom prihliadnuť na budúce štandardy pre technológie ako je bezdrôtové nabíjanie a výmena batérií.

(26)

Medzi verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice môžu patriť napríklad nabíjacie alebo čerpacie stanice v súkromnom vlastníctve alebo zariadenia verejne prístupné prostredníctvom registračných kariet alebo poplatkov, nabíjacie alebo čerpacie stanice v rámci car-sharingových systémov, ktoré zabezpečujú prístup používateľom – tretím stranám – formou predplatného, alebo nabíjacie alebo čerpacie stanice na verejných parkoviskách. Nabíjacie alebo čerpacie stanice, ktoré súkromným používateľom umožňujú fyzický prístup prostredníctvom autorizácie alebo predplatného, by sa mali považovať za verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice.

(27)

Elektrická energia a vodík sú mimoriadne atraktívne zdroje energie na účely zavádzania elektrických vozidiel/vozidiel na vodíkové palivové články a vozidiel kategórie L v mestských/prímestských aglomeráciách a iných husto osídlených oblastiach, čo môže prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu hluku. Elektromobilita významne prispieva k dosiahnutiu ambicióznych cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020. V smernici 2009/28/ES, ktorú členské štáty transponovali do 5. decembra 2010, sa skutočne stanovujú pre všetky členské štáty záväzné ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov, a to v snahe dosiahnuť cieľ Únie do roku 2020, ktorým je aspoň 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a osobitne v odvetví dopravy 10 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov.

(28)

Za predpokladu zachovania technickej a finančnej únosnosti by sa v rámci nabíjania elektrických vozidiel na nabíjacích staniciach mali používať inteligentné meracie systémy s cieľom prispievať k stabilite elektrizačnej sústavy nabíjaním batérií zo siete v čase malého celkového dopytu po elektrickej energii a umožňovať bezpečné a flexibilné spracovanie dát. Z dlhodobého hľadiska by sa tým tiež umožnilo, aby elektrické vozidlá dodávali elektrickú energiu z batérií späť do siete v čase veľkého celkového dopytu po elektrickej energii. Inteligentné meracie systémy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (10) poskytujú údaje v reálnom čase, ktoré sú potrebné na zabezpečenie stability siete a podporu racionálneho využívania služieb nabíjania. Inteligentné meracie systémy poskytujú presné a transparentné informácie o cenách a dostupnosti služieb nabíjania a tak stimulujú nabíjanie v dobe „mimo špičky“, teda v čase malého všeobecného dopytu po elektrickej energii a nízkych cien za elektrickú energiu. Využitím inteligentných meracích systémov sa optimalizuje nabíjanie, čo vytvára prínos pre elektrizačnú sústavu a spotrebiteľov.

(29)

Pokiaľ ide o nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá, ktoré nie sú verejne prístupné, členské štáty by sa mali usilovať preskúmať technickú a finančnú realizovateľnosť zosúladenia s plánmi zavádzania inteligentných meracích prístrojov na základe záväzkov podľa prílohy I.2 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (11). Prevádzkovatelia distribučných sústav zohrávajú vo vzťahu k nabíjacím staniciam dôležitú úlohu. Pri vykonávaní svojich úloh by prevádzkovatelia distribučných sústav, z ktorých môžu byť niektorí súčasťou vertikálne integrovaného podniku vlastniaceho alebo prevádzkujúceho nabíjacie stanice, mali na nediskriminačnom základe spolupracovať s akýmikoľvek inými majiteľmi alebo prevádzkovateľmi nabíjacích staníc, a predovšetkým im poskytovať informácie potrebné na účinný prístup do sústavy a jej využívanie.

(30)

Pri rozvoji infraštruktúry pre elektrické vozidlá by mal v rámci jej interakcie s elektrizačnou sústavou, ako aj v rámci politiky Únie v oblasti elektrickej energie existovať súlad so zásadami stanovenými v smernici 2009/72/ES. Zriaďovanie a prevádzka nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá by sa mali rozvíjať ako trh otvorený konkurencii, na ktorý majú prístup všetky strany so záujmom na zavádzaní alebo prevádzkovaní nabíjacích infraštruktúr.

(31)

Dodávatelia elektrickej energie Únie by mali mať prístup k nabíjacím staniciam bez toho, aby tým boli dotknuté odchýlky podľa článku 44 smernice 2009/72/ES.

(32)

Komisia v roku 2010 udelila mandát (M468) európskym normalizačným organizáciám (ENO) na vydanie nových alebo preskúmanie existujúcich noriem s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a prepojiteľnosť medzi odbernými miestami a nabíjačkami elektrických vozidiel. CEN/Cenelec zriadila osobitnú skupinu, ktorá uverejnila správu v októbri 2011. Správa síce ponúkala niekoľko odporúčaní, nepodarilo sa však dosiahnuť zhodu, pokiaľ ide o výber jedného štandardného rozhrania. Preto je potrebné ďalšie politické opatrenie s cieľom poskytnúť autorsky nechránené riešenie zabezpečujúce interoperabilitu v rámci Únie.

(33)

Rozhranie na nabíjanie elektrických vozidiel by mohlo zahŕňať niekoľko zásuvkových výstupov alebo konektorov pre vozidlá, pokiaľ jeden z nich spĺňa technické požiadavky stanovené v tejto smernici, čím by sa umožnilo viacnormové nabíjanie. Avšak výber spoločných konektorov podľa tejto smernice v rámci Únie pre elektrické vozidlá (Typ 2 a Combo 2) by nemal poškodiť členské štáty, ktoré už investovali do zavádzania ďalších štandardizovaných technológií nabíjacích staníc, a nemal by sa vzťahovať na existujúce nabíjacie stanice vybudované pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Elektrické vozidlá, ktoré boli v prevádzke ešte pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, by malo byť možné nabíjať, a to aj ak boli projektované na nabíjanie na nabíjacích staniciach, ktoré nespĺňajú technické špecifikácie stanovené v tejto smernici. Výber zariadenia do nabíjacích staníc pre bežné a vysokovýkonné nabíjanie by mal spĺňať platné osobitné bezpečnostné požiadavky na národnej úrovni.

(34)

Pobrežné zariadenia na výrobu elektrickej energie môžu slúžiť námornej a vnútrozemskej vodnej doprave na zásobovanie ekologickou elektrickou energiou najmä v námorných a vnútrozemských prístavoch s nízkou kvalitou ovzdušia a vysokou hladinou hluku. Pobrežné zásobovanie elektrickou energiou môže prispievať k zmierneniu vplyvu námorných lodí alebo plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy na životné prostredie.

(35)

Normalizácia pobrežného zásobovania elektrickou energiou by nemala brániť využívaniu systémov uvedených do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Členské štáty by mali predovšetkým umožniť údržbu a modernizáciu existujúcich systémov v záujme zabezpečenia ich efektívneho využívania počas celej doby životnosti, a to bez toho, aby museli v plnej miere spĺňať technické špecifikácie stanovené v tejto smernici.

(36)

Zásobovanie stacionárnych lietadiel elektrickou energiou na letiskách môže znížiť spotrebu paliva a hlučnosť, zlepšiť kvalitu ovzdušia a obmedziť dôsledky zmeny klímy. Preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa v ich národných politických rámcoch zohľadnila potreba inštalovať zariadenia na dodávku elektrickej energie na letiskách.

(37)

Motorové vozidlá na vodíkový pohon vrátane vozidiel kategórie L na vodíkový pohon sú v súčasnosti veľmi málo rozšírené na trhu, ale budovanie dostatočnej infraštruktúry čerpacích staníc vodíka je dôležité, aby sa umožnilo zavádzanie motorových vozidiel na vodíkový pohon v širšom rozsahu.

(38)

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú do svojich národných politických rámcov zahrnúť čerpacie stanice vodíka, by mali zabezpečiť vybudovanie verejne dostupnej infraštruktúry na zásobovanie motorových vozidiel vodíkom, ktorá zaistí premávku motorových vozidiel na vodíkový pohon v sieťach určených členskými štátmi. V prípade potreby by sa do úvahy mali zahrnúť cezhraničné prepojenia s cieľom umožniť premávku motorových vozidiel na vodíkový pohon v celej Únii.

(39)

Pokiaľ ide o vozidlá s pohonom na zemný plyn, v Únii je v súčasnosti v prevádzke približne 3 000 čerpacích staníc. Ďalšie čerpacie stanice by sa mohli zriadiť a zásobovať z existujúcej dobre rozvinutej oblasti, ktorá pokrýva distribučnú sieť zemného plynu v Únii za predpokladu, že kvalita plynu bude vhodná na použitie vo vozidlách s pohonom na zemný plyn využívajúcich súčasnú a pokročilú technológiu. Súčasná distribučná sieť zemného plynu by sa mohla doplniť o miestne čerpacie stanice využívajúce biometán z miestnej produkcie.

(40)

Spoločná infraštruktúra pre zemný plyn si vyžaduje spoločné technické špecifikácie pre jej hardvér, ako aj pre kvalitu plynu. Kvalita zemného plynu používaného v Únii závisí od jeho pôvodu, zložiek, napríklad biometán zmiešaný so zemným plynom, a od spôsobu zaobchádzania so zemným plynom v distribučnom reťazci. Rozšírenie technických charakteristík by tak mohlo brániť optimálnemu využitiu motorov a znižovať ich energetickú efektívnosť. V tejto súvislosti pripravuje technický výbor CEN/TC 408 – Projektový výbor pripravuje súbor špecifikácií kvality týkajúcich sa zemného plynu používaného v doprave a dodávania biometánu do distribučnej siete zemného plynu.

(41)

Členské štáty by mali prostredníctvom svojich národných politických rámcov zabezpečiť vybudovanie primeraného počtu verejne dostupných čerpacích staníc na zásobovanie motorových vozidiel plynným CNG alebo stlačeným biometánom s cieľom zabezpečiť premávku motorových vozidiel s pohonom na CNG v mestských/prímestských aglomeráciách a iných husto obývaných oblastiach, ako aj v celej Únii, a to aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T. Členské štáty by pri budovaní svojich sietí na zásobovanie motorových vozidiel CNG mali zabezpečiť zavedenie verejne prístupných čerpacích staníc s prihliadnutím na minimálny dojazd motorových vozidiel s pohonom na CNG. Potrebná priemerná vzdialenosť medzi čerpacími stanicami by mala byť približne 150 km. Na zaistenie fungovania trhu a jeho interoperability by mali všetky čerpacie stanice CNG pre motorové vozidlá poskytovať plyn v kvalite potrebnej na jeho používanie vo vozidlách s pohonom na CNG so súčasnou a pokročilou technológiou.

(42)

LNG je atraktívne alternatívne palivo pre plavidlá, ktoré majú spĺňať požiadavky na zníženie obsahu síry v palivách pre námornú dopravu v oblastiach kontroly emisií SOx, čo sa týka polovice lodí v európskej príbrežnej námornej doprave, ako je to stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ (12). Základná sieť čerpacích staníc LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch by mala byť k dispozícii najneskôr do konca roka 2025, v prípade plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy najneskôr do konca 2030. Čerpacie stanice LNG zahŕňajú okrem iného terminály LNG, nádrže, mobilné zásobníky, plavidlá na prepravu palív a nákladné člny. Počiatočné zameranie na základnú sieť by nemalo vylúčiť možnosť, aby bol LNG v dlhodobejšom horizonte sprístupnený aj v prístavoch mimo základnej siete, najmä v prístavoch, ktoré sú dôležité pre plavidlá nevykonávajúce dopravné činnosti. Rozhodnutie o umiestnení čerpacích staníc LNG v prístavoch by malo vychádzať z analýzy nákladov a prínosov vrátane posúdenia prínosov pre životné prostredie. Mali by sa zohľadniť aj príslušné ustanovenia o bezpečnosti. Zavedením infraštruktúry pre LNG stanovenej v tejto smernici by sa nemal obmedzovať vývoj ďalších potenciálnych budúcich energeticky účinných alternatívnych palív.

(43)

Komisia a členské štáty by sa mali usilovať o úpravu Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách uzavretej 26. mája 2000 v Ženeve v znení zmien (ADN) s cieľom umožniť veľkoobjemovú prepravu LNG po vnútrozemských vodných cestách. Zmeny, ktoré to bude mať za následok, by sa mali uplatniť na všetky druhy dopravy na území Únie úpravou oddielu III.1 prílohy III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (13). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES (14) by sa v prípade potreby mala zmeniť tak, aby umožnila efektívne a bezpečné využívanie LNG na pohon plavidiel na vnútrozemských vodných cestách. Navrhované zmeny by nemali byť v rozpore s ustanoveniami ADN uplatniteľné na území Únie na základe oddielu III.1 prílohy III k smernici 2008/68/ES.

(44)

Členské štáty by mali zabezpečiť primeranú distribučnú sústavu medzi skladovacími a čerpacími stanicami LNG. V prípade cestnej dopravy má dostupnosť a geografické umiestnenie prečerpávacích staníc pre cisternové vozidlá na prevoz LNG zásadný význam pre rozvoj hospodársky udržateľnej mobility LNG.

(45)

LNG vrátane skvapalneného biometánu by mohol rovnako predstavovať nákladovo efektívnu technológiu umožňujúcu ťažkým úžitkovým vozidlám spĺňať prísne limity znečisťujúcich emisií podľa noriem Euro VI, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 (15).

(46)

Základná sieť TEN-T by mala byť základom pre zavádzanie infraštruktúry LNG, pretože pokrýva hlavné dopravné toky a umožňuje získať prínosy vyplývajúce z používania siete. Členské štáty by pri vytváraní svojich sietí na zásobovanie ťažkých úžitkových motorových vozidiel LNG mali zabezpečiť zavedenie verejne prístupných čerpacích staníc, aspoň v rámci základnej siete TEN-T, v primeraných vzdialenostiach s prihliadnutím na minimálny dojazd ťažkých úžitkových motorových vozidiel s pohonom na LNG. Potrebná priemerná vzdialenosť medzi čerpacími stanicami by mala byť približne 400 km.

(47)

Zavedenie čerpacích staníc LNG aj CNG by sa malo náležite koordinovať s realizáciou základnej siete TEN-T.

(48)

Verejne prístupné čerpacie stanice LNG a CNG by mali byť v primeranom počte zavedené do 31. decembra 2025 aspoň v rámci základnej siete TEN-T, ktorá bude existovať k danému dátumu, a po uvedenom dátume v ďalších častiach základnej siete TEN-T, ktoré sa sprístupnia vozidlám.

(49)

Vzhľadom na zvyšujúcu rôznorodosť druhov palív pre motorové vozidlá v spojení s prebiehajúcim nárastom cestnej mobility občanov v celej Únii je potrebné poskytnúť používateľom vozidiel jasné a ľahko pochopiteľné informácie o palivách dostupných na čerpacích staniciach a o kompatibilite ich vozidiel s rôznymi palivami alebo nabíjacími stanicami dostupnými na trhu Únie bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES (16). Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že takéto informačné opatrenia vykonajú aj v súvislosti s vozidlami, ktoré už sú v prevádzke.

(50)

V prípade, že na dané alternatívne palivo sa nevzťahuje žiadna európska norma, malo by sa členským štátom umožniť použiť na informácie pre spotrebiteľov a označovanie iné normy.

(51)

Pre používateľov vozidiel môžu byť jasné a ľahko porovnateľné informácie o cenách jednotlivých palív, ktoré môže byť dôležité pre umožnenie lepšieho zhodnotenia relatívnych nákladov na jednotlivé palivá dostupné na trhu. V rámci uvádzania cien palív na čerpacích staniciach, najmä v prípade zemného plynu a vodíka, by preto malo byť možné na informačné účely uvádzať porovnanie jednotkovej ceny s tradičnými palivami, napríklad v podobe „ekvivalent 1 litra benzínu“.

(52)

Vzhľadom na zvyšujúcu rôznorodosť druhov palív pre motorové vozidlá je potrebné poskytnúť používateľom vozidiel informácie o geografickej polohe verejne dostupných čerpacích a nabíjacích staníc alternatívnych palív, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice. Preto by spoločnosti alebo internetové stránky mali tieto informácie poskytovať tak, aby boli otvorene a nediskriminačne prístupné všetkým používateľom.

(53)

Pre vytváranie politík na základe faktov na všetkých úrovniach je obzvlášť dôležité získavať najlepšie postupy a koordinované údaje prostredníctvom monitorovacích činností, ako sú portál ekologických vozidiel a európske monitorovacie stredisko pre elektromobilitu.

(54)

Kľúčové informácie o dostupnosti nabíjacích a čerpacích staníc by sa spolu s ďalšími informáciami potrebnými z hľadiska mobility na úrovni celej Únie mali v prípade potreby zahrnúť do informačných služieb o doprave a cestovaní ako súčasť inteligentného dopravného systému.

(55)

S cieľom zabezpečiť prispôsobenie ustanovení tejto smernice rozvoju trhu a technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o technické špecifikácie čerpacích a nabíjacích staníc a príslušné normy. Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, so zreteľom na prijatie delegovaných aktov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov Komisia zabezpečí paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(56)

Medzinárodná námorná organizácia (IMO) pracuje na vytvorení jednotných a medzinárodne uznávaných bezpečnostných a environmentálnych noriem v námornej doprave. Vzhľadom na globálny charakter námornej dopravy je potrebné zabrániť rozporom s medzinárodnými normami. Únia by preto mala zabezpečiť, aby boli technické špecifikácie v námornej doprave prijaté podľa tejto smernice v súlade s medzinárodnými pravidlami, ktoré prijala IMO.

(57)

Technické špecifikácie pre interoperabilitu nabíjacích a čerpacích staníc by sa mali stanoviť v európskych alebo medzinárodných normách. Európske organizácie pre normalizáciu by mali prijať európske normy v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (17), a tieto normy by mali vychádzať z platných medzinárodných noriem alebo prípadne z prebiehajúcej práce na medzinárodných normách. V prípade noriem, ktoré zatiaľ neboli prijaté, by sa práca mala opierať o tieto normy vo vývoji: „usmernenia pre systémy a zariadenia určené na dodávanie LNG ako paliva plavidlám“ (ISO/DTS 18683), „čerpacie stanice pre zemný plyn – LNG stanice pre plnenie vozidiel“ (ISO/DIS 16924) a „čerpacie stanice pre zemný plyn – CNG stanice pre plnenie vozidiel“ (ISO/DIS 16923). Komisia by mala byť splnomocnená aktualizovať prostredníctvom delegovaných aktov odkazy na technické špecifikácie uvedené v európskych alebo medzinárodných normách.

(58)

Pri uplatňovaní tejto smernice by Komisia mala uskutočňovať konzultácie s príslušnými skupinami expertov vrátane minimálne s európskou skupinou expertov pre budúce dopravné palivá, ktorá sa skladá z odborníkov z priemyselného odvetvia a občianskej spoločnosti, ako aj so spoločnou odbornou skupinou pre dopravu a životné prostredie, ktorá zoskupuje odborníkov z členských štátov.

(59)

Komisia zriadila skupinu expertov pod názvom Európske fórum pre udržateľnú lodnú dopravu (ESSF), ktorá má za úlohu pomáhať Komisii realizovať činnosti Únie v oblasti udržateľnosti námornej dopravy. V rámci ESSF sa založila podskupina pre námorný LNG s mandátom navrhnúť ESSF vypracovanie noriem alebo pravidiel pre námorný LNG ako paliva pre lode, ktoré zahrnú technické, prevádzkové, bezpečnostné, ochranné, vzdelávacie a environmentálne aspekty čerpania LNG. Zriadil sa Výbor na vytvorenie technických noriem (CESTE) s cieľom riešiť technické normy v oblasti vnútrozemskej plavby. Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím delegovaných aktov týkajúcich sa požiadaviek súvisiacich s čerpaním LNG a s tým súvisiacich bezpečnostných aspektov uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane skupín ESSF a CESTE.

(60)

Riešenie všetkých záležitostí týkajúcich sa vnútrozemskej plavby patrí do právomoci medzinárodnej organizácie s názvom Ústredná komisia pre plavbu na Rýne (CCNR). Zabezpečenie a rozvoj voľnej plavby po Dunaji patrí do právomoci medzinárodnej medzivládnej organizácie Dunajská komisia. Je osobitne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím delegovaných aktov o vnútrozemskej plavbe uskutočnila konzultácie s expertmi vrátane s CCNR a Dunajskou komisiou.

(61)

Keď záležitosti týkajúce sa tejto smernice s výnimkou jej vykonávania alebo porušení skúmajú experti pôsobiaci ako skupiny expertov, Európsky parlament by mal dostať všetky informácie a dokumentáciu a v prípade potreby pozvanie na účasť na príslušných zasadnutiach.

(62)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie spoločných postupov a špecifikácií. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18).

(63)

Aby sa zabezpečilo, že alternatívne palivá pre dopravu sú poskytované v kvalite požadovanej pre použitie v motoroch využívajúcich súčasné a budúce technológie a že ponúkajú environmentálne vlastnosti na vysokej úrovni ho v súvislosti s emisiami CO2 a iných znečisťujúcich látok, Komisia by mala monitorovať ich uvádzanie na trh. Na tento účel by v prípade potreby Komisia mala navrhovať potrebné právne opatrenia na zabezpečenie harmonizovanej vysokej úrovne kvality palív v celej Únii.

(64)

V záujme dosiahnuť čo najširšie využitie alternatívnych palív v doprave pri súčasnom zabezpečení technologickej neutrality a na účely podpory udržateľnej elektromobility v celej Únii by Komisia v prípade, že to považuje za vhodné, mala prijať vhodné opatrenia, ako je napríklad prijatie akčného plánu na vykonávanie stratégie ustanovenej v oznámení s názvom Čistá energia pre dopravu: európska alternatíva pre stratégiu dopravných palív. Na tento účel by Komisia mohla zohľadniť jednotlivé potreby a vývoj trhu v členských štátoch.

(65)

Keďže cieľ tejto smernice, a to podporu rozsiahleho rozvoja trhu s alternatívnymi palivami nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov potreby činnosti s cieľom uspokojiť dopyt po kritickom množstve vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, a ktorý európskemu priemyslu umožní nákladovo efektívny vývoj, a umožnenia mobility vozidiel s pohonom na alternatívne palivá v celej Únii sa lepšie dosiahne na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

1.

„alternatívne palivá“ sú palivá alebo zdroje energie, ktoré slúžia, aspoň čiastočne, ako náhrada fosílnych zdrojov ropy v dodávkach energie pre dopravu a ktoré majú potenciál prispievať k eliminácii emisií uhlíka a vylepšujú environmentálne charakteristiky odvetvia dopravy. Okrem iného medzi ne patria:

2.

„elektrické vozidlo“ je motorové vozidlo vybavené hnacou jednotkou, ktorá sa skladá minimálne z jedného neperiférneho elektrického motora v úlohe meniča energie s nabíjateľným systémom uchovávania elektrickej energie, ktorý možno externe nabíjať;

3.

„nabíjacia stanica“ je rozhranie, ktoré v určitom čase umožňuje nabíjanie jedného elektrického vozidla alebo výmenu batérie jedného elektrického vozidla;

4.

„nabíjacia stanica na bežné nabíjanie“ je nabíjacia stanica, ktorá zabezpečuje prenos elektriny do elektrického vozidla s výkonom do 22 kW, s výnimkou zariadení s výkonom do 3,7 kW, ktoré sú umiestnené v domácnostiach alebo ktorých základným účelom nie je nabíjanie elektrických vozidiel a ktoré nie sú verejne prístupné;

5.

„nabíjacia stanica na vysokovýkonné nabíjanie“ je nabíjacia stanica, ktorá zabezpečuje prenos elektriny do elektrického vozidla s výkonom vyšším ako 22 kW;

6.

„pobrežné zásobovanie elektrickou energiou“ je dodávanie elektrickej energie prostredníctvom normalizovaného rozhrania z pobrežných zariadení pre kotviace námorné lode alebo plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy;

7.

„verejne prístupná nabíjacia alebo čerpacia stanica“ je nabíjacia alebo čerpacia stanica zabezpečujúca dodávku alternatívneho paliva a poskytujúca nediskriminačný prístup pre používateľov v celej Únii. Podmienky schvaľovania, používania a platby sa môžu v rámci nediskriminačného prístupu líšiť;

8.

„čerpacia stanica“ je čerpacie zariadenie poskytujúce palivo akéhokoľvek druhu s výnimkou LNG, a to prostredníctvom pevne osadených alebo mobilných zariadení;

9.

„čerpacia stanica LNG“ je čerpacie zariadenie poskytujúce LNG, ktoré tvorí pevne osadené alebo mobilné zariadenie, pobrežné zariadenie alebo iný systém.

—

posúdenie súčasného stavu a budúceho rozvoja trhu pokiaľ ide o alternatívne palivá v odvetví dopravy, a to aj vzhľadom na ich možné súbežné a kombinované použitie, a rozvoja infraštruktúry pre alternatívne palivá s prípadným zohľadnením cezhraničnej kontinuity,

—

národné ciele a zámery podľa článku 4 ods. 1, 3, 5, článku 6 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a v prípade potreby článku 5 ods. 1 pre zavedenie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Tieto národné ciele a zámery sa stanovujú na základe posúdenia národného, regionálneho alebo celoeurópskeho dopytu a môžu sa na tomto základe aj revidovať, pričom je potrebné zabezpečiť súlad s minimálnymi požiadavkami na infraštruktúru ustanovenými v tejto smernici,

—

opatrenia potrebné na zabezpečenie splnenia národných cieľov a zámerov uvedených v národnom politickom rámci,

—

opatrenia, ktorými sa môže podporiť zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v službách verejnej dopravy,

—

určenie mestských/prímestských aglomerácií, iných husto obývaných oblastí a sietí, v ktorých sa v závislosti od trhových potrieb umiestnia verejne prístupné nabíjacie stanice v súlade s článkom 4 ods. 1,

—

určenie mestských/prímestských aglomerácií, iných husto obývaných oblastí a sietí, v ktorých sa v závislosti od trhových potrieb umiestnia verejne prístupné čerpacie stanice CNG v súlade s článkom 6 ods. 7,

—

posúdenie potreby umiestnenia čerpacích staníc LNG v prístavoch, ktoré nepatria do základnej siete TEN-T,

—

zváženie potreby inštalovať na letiskách zariadenia na dodávku elektrickej energie pre potreby letúnov na stojiskách.

—

počtu verejne prístupných nabíjacích staníc,

—

čerpacích staníc LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch,

—

verejne prístupných čerpacích staníc LNG pre motorové vozidlá,

—

verejne prístupných čerpacích staníc CNG pre motorové vozidlá.

—

verejne prístupných čerpacích staniciach vodíka,

—

infraštruktúre pobrežného zásobovania elektrickou energiou v námorných a vnútrozemských prístavoch,

—

infraštruktúre na dodávky elektrickej energie pre letúne na stojiskách.

a)

doplniť tento článok a body 1.3, 1.4, 1.5, 1.6 a 1.8 prílohy II s cieľom požadovať v prípade infraštruktúr, ktoré sa majú zaviesť alebo renovovať, súlad s technickými špecifikáciami, ktoré sú zahrnuté do európskych noriem vypracovávaných v súlade s odsekom 13 tohto článku, pokiaľ príslušné ENO odporučili len jedno technické riešenie spolu s technickými špecifikáciami uvedenými v príslušnej európskej norme;

b)

aktualizovať odkazy na normy uvádzané v technických špecifikáciách stanovených v bode 1 prílohy II, keď sa uvedené normy nahradia novými verziami, ktoré prijmú príslušné normalizačné organizácie.

a)

čerpacie stanice LNG pre námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu;

b)

čerpacie stanice LNG a CNG pre motorové vozidlá.

a)

doplniť tento článok a body 3.1, 3.2 a 3.4 prílohy II s cieľom vyžadovať, aby infraštruktúry, ktoré sa majú zaviesť alebo renovovať, dodržiavali technické špecifikácie stanovené v normách vypracovaných podľa tohto článku odseku 10 písm. a) a b), pokiaľ príslušné európske normalizačné organizácie odporučili len jedno technické riešenie spolu s technickými špecifikáciami uvedenými v príslušnej európskej norme, ak je to relevantné, v súlade s príslušnými medzinárodnými normami;

b)

aktualizovať odkazy na normy uvádzané v technických špecifikáciách, ktoré sa stanovujú alebo majú stanoviť v bode 3 prílohy II, keď sa uvedené normy nahradia novými verziami, ktoré prijmú príslušné európske alebo medzinárodné normalizačné organizácie.

—

požiadavky na rozhranie pre prepravu LNG v zásobníkoch v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave,

—

požiadavky súvisiace s bezpečnostnými aspektmi postupu skladovania a čerpania LNG na pevnine v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave.

a)

na príslušné výdajné stojany a ich výdajné pištole na všetkých čerpacích staniciach a to od dátumu, kedy sa palivá uvedú na trh;

b)

na plniace uzávery všetkých palivových nádrží alebo do ich bezprostrednej blízkosti v motorových vozidlách odporúčaných pre dané palivo a kompatibilných s daným palivom, ako aj v návodoch na používanie motorového vozidla, pokiaľ sa takéto motorové vozidlá uvádzajú na trhu po 18. novembri 2016.

—

posúdenie opatrení prijatých členskými štátmi,

—

posúdenie vplyvu tejto smernice na rozvoj trhu týkajúceho sa infraštruktúry pre alternatívne palivá a jej príspevku k rozvoju trhu s alternatívnymi palivami pre dopravu, ako aj jej vplyvu na hospodárstvo a životné prostredie,

—

informácie o technickom pokroku a rozvoji trhu týkajúceho sa alternatívnych palív v odvetví dopravy a pokroku a rozvoji relevantnej infraštruktúry zahrnutých do tejto smernice a každého iného alternatívneho paliva.