28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/65

(1)

Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktorých výška presahuje určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia na koordináciu vnútroštátnych postupov obstarávania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický účinok a že verejné obstarávanie bude otvorené pre hospodársku súťaž.

(2)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020, stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020, stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu („stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel sa pravidlá upravujúce verejné obstarávanie prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (5) musia zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (MSP) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(3)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mal zohľadňovať Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (6), najmä v súvislosti s výberom prostriedkov komunikácie, technickými špecifikáciami, kritériami na vyhodnotenie ponúk a podmienkami plnenia zákazky.

(4)

Vzhľadom na čoraz rozmanitejšie formy verejných činností je potrebné jasnejšie vymedziť pojem samotného obstarávania, pričom by sa však týmto spresnením ako takým nemal v porovnaní so smernicou 2004/18/ES rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice. Účelom pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie nie je zahrnúť všetky formy čerpania verejných finančných prostriedkov, ale len tie, ktoré sú určené na nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb za odplatu prostredníctvom verejnej zákazky. Malo by sa spresniť, že na takéto nadobudnutia stavebných prác, tovaru alebo služieb by sa mala vzťahovať táto smernica bez ohľadu na to, či sú nadobudnuté na základe kúpy, lízingu alebo inou zmluvnou formou.

Pojem „nadobudnutie“ by sa mal chápať v širšom zmysle získania úžitkov vyplývajúcich z predmetných stavebných prác, tovaru alebo služieb, pričom na to nie je nevyhnutný prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov. Okrem toho, samotné financovanie činnosti, najmä prostredníctvom grantov, ktoré sa často spája s povinnosťou vrátiť prijatú sumu v prípade, že nebola použitá na zamýšľaný účel, obvykle nespadá do rozsahu pravidiel verejného obstarávania. Podobne situácie, v ktorých sú všetky subjekty spĺňajúce určité podmienky oprávnené uskutočniť danú úlohu, a to bez akéhokoľvek výberu, ako sú napríklad systémy zákazníckeho výberu alebo poukazov na služby, by sa nemali chápať ako obstarávanie, ale ako jednoduché postupy povoľovania (napríklad licencie na lieky alebo zdravotné služby).

(5)

Je potrebné pripomenúť, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúce zo zákonov, iných právnych predpisov či zamestnaneckých zmlúv. V niektorých členských štátoch by to mohol byť prípad určitých administratívnych a vládnych služieb, ako sú výkonné a právne služby, alebo poskytovanie určitých služieb verejnosti, ako sú služby v oblasti zahraničných vecí, služby v oblasti spravodlivosti, či služby povinného sociálneho zabezpečenia.

(6)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa nemala zaoberať ani liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené verejným alebo súkromným subjektom, a ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

Rovnako by sa malo pripomenúť, že členské štáty môžu slobodne upraviť poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb, ako sú napríklad poštové služby, buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, alebo ako ich kombináciu. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na služby všeobecného nehospodárskeho záujmu.

(7)

Napokon by sa malo pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Touto smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý je prílohou ZFEÚ a Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty, najmä v sociálnej oblasti, v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže.

(8)

Zákazka by sa mala považovať za verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác len vtedy, keď jej predmet výslovne zahŕňa vykonanie činností uvedených v prílohe II, a to dokonca aj v tom prípade, keď zákazka zahŕňa aj poskytovanie iných služieb potrebných na vykonanie týchto činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb, najmä v oblasti služieb správy majetku, môžu za určitých okolností zahŕňať stavebné práce. Pokiaľ však takéto stavebné práce majú vzhľadom na hlavný predmet zákazky len príležitostný charakter a sú jej možným následkom alebo ju dopĺňajú, skutočnosť, že takéto práce sú súčasťou zákazky, neoprávňuje kvalifikovať verejnú zákazku na poskytnutie služieb ako verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

Verejní obstarávatelia by vzhľadom na rozmanitosť verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác mali mať možnosť ustanoviť, aby zákazky na vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác mohli zadávať buď samostatne alebo spoločne. Zámerom tejto smernice nie je predpisovať spoločné alebo samostatné zadávanie zákaziek.

(9)

Realizácia stavby zodpovedajúcej požiadavkám, ktoré stanovil verejný obstarávateľ, si vyžaduje, aby daný verejný obstarávateľ prijal opatrenia na vymedzenie typu stavby alebo prinajmenšom aby mal rozhodujúci vplyv na jej projekt. Skutočnosť, že dodávateľ realizuje celú stavbu alebo jej časť vlastnými prostriedkami alebo zabezpečí realizáciu inými prostriedkami, by nemala zmeniť klasifikáciu zákazky ako zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pokiaľ dodávateľ preberá priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý je právne vymožiteľný s cieľom zabezpečiť, aby sa stavebné práce realizovali.

(10)

Pojem „verejní obstarávatelia“, a najmä pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v rámci judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Aby sa spresnilo, že rozsah pôsobnosti tejto smernice určený zásadou ratione personae by mal ostať nezmenený, je vhodné zachovať vymedzenia, z ktorých vychádzal samotný Súdny dvor, a začleniť určitý počet spresnení vyplývajúcich z tejto judikatúry ako kľúčový prvok pre chápanie samotných vymedzení bez zámeru zmeniť chápanie týchto konceptov, ako vyplývajú z judikatúry. Na tento účel by sa malo spresniť, že inštitúcia, ktorá pracuje v bežných trhových podmienkach, zameriava sa na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby všeobecného záujmu, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy.

Podobne boli v judikatúre preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom okrem iného spresnila, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s verejnoprávnymi pravidlami.

(11)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali verejní obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, v rámci ktorého by nemali postačovať len vyjadrené alebo predpokladané zámery verejného obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné, ale tieto zámery by sa mali doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý verejný obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesií, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(12)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú verejní obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne vzhľadom na parametre tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, hlavnou zásadou by malo byť, že v prípade, ak by sa zákazka zadávala samostatne a zadávala by sa podľa ustanovení tejto smernice, potom táto smernica by sa mala naďalej uplatňovať na celú zmiešanú zákazku.

(13)

Osobitné ustanovenie by sa však malo stanoviť pre zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné prvky alebo časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ. V takých prípadoch by sa neuplatňovanie tejto smernice malo umožniť za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi a že rozhodnutie o zadaní jedinej zákazky sa neprijme na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice Európskeho parlamentu, a Rady 2009/81/ES (7). Malo by sa spresniť, že verejným obstarávateľom by sa nemalo brániť v tom, aby si zvolili uplatňovanie tejto smernice na určité zmiešané zákazky namiesto uplatňovania smernice 2009/81/ES.

(14)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem hospodársky subjekt mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(15)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť na postupoch zadávania zákaziek bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločná a nerozdielna zodpovednosť, osobitná forma sa môže vyžadovať v prípade, ak sa zákazka zadáva takýmto skupinám.

Malo by sa tiež spresniť, že verejní obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, ako sa uvádza v tejto smernici, alebo kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne.

Plnenie zákaziek skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť odôvodnené objektívnymi dôvodmi a byť primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavky, akými sú určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu obstarávania, alebo poskytnutie informácií o ich zložení.

(16)

Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu.

(17)

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (8), sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 1, 2, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I ku GPA, vzťahujúcom sa na Európsku úniu, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by mali verejní obstarávatelia splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(18)

GPA sa vzťahuje na zákazky, ktoré presahujú určité finančné limity stanovené v GPA a sú vyjadrené ako zvláštne práva čerpania. Finančné limity stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať ekvivalentom finančných limitov GPA vyjadreným v eurách. Malo by sa prijať aj ustanovenie o pravidelnom preskúmaní finančných limitov vyjadrených v eurách v záujme ich úpravy, a to prostredníctvom výlučne matematickej operácie, podľa možných zmien v hodnote eura vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania. Okrem týchto pravidelných matematických úprav by sa malo počas ďalšieho kola rokovaní preskúmať zvýšenie finančných limitov stanovených v GPA.

(19)

Malo by sa spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy, či už od verejného obstarávateľa alebo od tretích strán. Zároveň by sa malo spresniť, že na účely určovania finančných limitov by sa pojem „podobný tovar“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

(20)

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské škôlky, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtovým riadkom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

(21)

Na verejné zákazky, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktoré patria do rozsahu týchto činností, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (9). Zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v súvislosti s ich pôsobením v oblasti námornej, pobrežnej alebo riečnej dopravy však patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(22)

Táto smernica, ktorá je určená členským štátom, sa nevzťahuje na obstarávanie, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet. V tejto súvislosti je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na obstarávanie, ktoré sa riadi osobitnými medzinárodnými pravidlami.

(23)

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov by preto mala urobiť výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Zároveň by sa malo spresniť, že uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie (nelineárne služby). Uvedené vylúčenie by sa však nemalo uplatňovať na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

(24)

Je potrebné pripomenúť, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, ktorí boli určení na základe dohody alebo ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie takýchto služieb týkajúce sa poskytnutia takýchto služieb, a to bez ohľadu na ich označenie podľa vnútroštátneho práva.

(25)

Určitý počet právnych služieb poskytujú poskytovatelia služieb, ktorých určil vnútroštátny súd členského štátu, zahŕňajú zastupovanie klientov v súdnom konaní právnikmi, musia ich poskytovať notári alebo sú spojené s výkonom úradnej moci. Takéto právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania, ako napríklad určenie prokurátorov v niektorých členských štátoch. Tieto právne služby by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(26)

Je vhodné spresniť, že pojem finančné nástroje uvedený v tejto smernici má rovnaký význam ako v iných predpisoch o vnútornom trhu a vzhľadom na nedávne vytvorenie Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho mechanizmu pre stabilitu by sa malo stanoviť, že operácie vykonané uvedeným nástrojom a uvedeným mechanizmom by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napokon by sa malo spresniť, že z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť pôžičky, a to bez ohľadu na to, či súvisia s emisiou cenných papierov alebo inými finančnými nástrojmi či inými operáciami, ktoré sa ich týkajú.

(27)

Je potrebné pripomenúť, že v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (10), sa výslovne stanovuje, že smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES sa uplatňujú na zákazky na služby a na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave, pričom nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa uplatňuje na koncesie na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave. Ďalej je potrebné pripomenúť, že uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme, ako aj na koncesie na služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom. S cieľom spresniť vzťah medzi touto smernicou a nariadením (ES) č. 1370/2007 by sa malo výslovne stanoviť, že táto smernica by nemala byť uplatniteľná na verejné zákazky na poskytnutie služieb v prípade poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom, ktorých zadávanie by malo byť naďalej predmetom uvedeného nariadenia. Pokiaľ sa v nariadení (ES) č. 1370/2007 ponecháva na vnútroštátne právo možnosť odchýliť sa od pravidiel, ktoré sa v ňom ustanovujú, členským štátom by malo byť umožnené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch naďalej stanovovať, že verejné zákazky na služby sa v prípade služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom majú zadávať postupom zadávania zákaziek pri dodržiavaní všeobecných pravidiel verejného obstarávania v daných členských štátoch.

(28)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Malo by sa preto výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby cestnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). Následne na zmiešané zákazky na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel by sa mal všeobecne tiež vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami väčšia ako hodnota iných služieb sanitárnych vozidiel.

(29)

Je vhodné pripomenúť, že táto smernica sa uplatňuje len na verejných obstarávateľov členských štátov. V dôsledku toho sa na politické strany vo všeobecnosti, keďže nie sú verejnými obstarávateľmi, nevzťahujú jej ustanovenia. Na politické strany v niektorých členských štátoch sa však môže vzťahovať pojem „verejnoprávne orgány“.

Určité služby (ako sú propagačné filmy a výroba videonahrávok) sú však tak neodmysliteľne spojené s politickými názormi poskytovateľa služieb, ak sú poskytované v súvislosti s volebnou kampaňou, že poskytovatelia služieb sa obvykle vyberajú spôsobom, ktorý nemožno upraviť pravidlami obstarávania.

Napokon, je potrebné pripomenúť, že štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií podliehajú iným pravidlám než sú pravidlá uvedené v tejto smernici.

(30)

V niektorých prípadoch môže byť verejný obstarávateľ alebo združenie verejných obstarávateľov jediným zdrojom konkrétnej služby, v súvislosti s poskytovaním ktorej požíva výlučné právo podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa nemusí uplatňovať na zadávanie verejných zákaziek na poskytnutie služieb uvedenému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu.

(31)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi vo verejnom sektore mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.

Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také orgánmi verejnej moci, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci.

Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.

(32)

Na verejné zákazky zadané kontrolovaným právnickým osobám by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie postupov ustanovených v tejto smernici, ak verejný obstarávateľ vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými organizačnými jednotkami, a to za predpokladu, že kontrolovaná právnická osoba vykonáva viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky.

Táto výnimka by sa nemala vzťahovať na situácie, keď existuje priama účasť súkromného hospodárskeho subjektu na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, keďže za takých okolností by zadanie verejnej zákazky bez súťažného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou účasťou v kontrolovanej právnickej osobe nenáležitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi. Avšak vzhľadom na osobitné charakteristické znaky verejných orgánov s povinným členstvom, ako sú organizácie zodpovedné za riadenie alebo vykonávanie určitých verejných služieb, by sa tento postup nemal uplatňovať v prípadoch, keď účasť konkrétnych súkromných hospodárskych subjektov na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby je povinná na základe ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu v súlade so zmluvami, a to za predpokladu, že z takejto účasti nevyplýva kontrolovanie ani blokovanie a ani rozhodný vplyv na rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Ďalej by sa malo spresniť, že rozhodným prvkom je len priama súkromná účasť na kontrolovanej právnickej osobe. Preto ak v kontrolujúcom verejnom obstarávateľovi alebo v kontrolujúcich verejných obstarávateľoch existuje súkromná kapitálová účasť, nevylučuje to zadanie verejných zákaziek kontrolovanej právnickej osobe bez toho, aby sa uplatnili postupy ustanovené v tejto smernici, keďže takéto účasti nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi.

Zároveň by sa malo spresniť, že verejní obstarávatelia, ako sú verejnoprávne orgány, ktorí môžu mať súkromnú kapitálovú účasť, by mali mať možnosť využiť výnimku pre horizontálnu spoluprácu. V dôsledku toho, ak sú splnené všetky ostatné podmienky týkajúce sa horizontálnej spolupráce, by sa výnimka súvisiaca s horizontálnou spoluprácou mala rozšíriť aj na takýchto verejných obstarávateľov, ak je zmluva uzavretá výlučne medzi verejnými obstarávateľmi.

(33)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si, že svoje verejné služby budú poskytovať spoločne na základe spolupráce a bez toho, aby boli povinní použiť akúkoľvek konkrétnu právnu formu. Takáto spolupráca sa môže týkať všetkých druhov činností súvisiacich s poskytovaním služieb a plnením povinností pridelených zúčastneným orgánom alebo prevzatých zúčastnenými orgánmi, ako sú napríklad povinné alebo dobrovoľné úlohy miestnych či regionálnych orgánov alebo služby prenesené na osobitné orgány na základe verejného práva. Služby poskytované jednotlivými zúčastnenými orgánmi nemusia byť nevyhnutne identické: môžu byť aj doplnkové.

Na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb vo verejnom záujme by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie pravidiel stanovených v tejto smernici za predpokladu, že sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi, že uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne so zreteľom na verejný záujem a že žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebol zvýhodnený voči svojim konkurentom.

S cieľom splniť tieto podmienky by mala spolupráca vychádzať z koncepcie spolupráce. Takáto spolupráca si nevyžaduje, aby všetky zúčastnené orgány prevzali plnenie hlavných zmluvných povinností, pokiaľ existujú záväzky prispieť k poskytovaniu dotknutých verejných služieb na základe spolupráce. Okrem toho by sa spolupráca vrátane akýchkoľvek finančných prevodov medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi mala riadiť výlučne so zreteľom na verejný záujem.

(34)

Existujú určité prípady, v ktorých právnická osoba koná na základe príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov koná ako nástroj alebo technická služba pre určených verejných obstarávateľov, v ktorých má povinnosť vykonávať pokyny, ktoré mu títo verejní obstarávatelia zadávajú, pričom nemá žiadny vplyv na odplatu za svoj výkon. Na takýto čisto administratívny vzťah by sa vzhľadom na jeho nezmluvnú povahu nemali vzťahovať postupy verejného obstarávania.

(35)

Malo by sa podporovať spolufinancovanie programov výskumu a vývoja zdrojmi z príslušného odvetvia. Malo by sa preto spresniť, že táto smernica sa uplatňuje len vtedy, keď takéto spolufinancovanie neexistuje a výsledok činností v oblasti výskumu a vývoja patrí dotknutému verejnému obstarávateľovi. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby poskytovateľ služby po vykonaní týchto činností mohol v súvislosti s nimi zverejniť ich súhrn, zatiaľ čo verejný obstarávateľ si ponechá výlučné právo na použitie výsledku výskumu a vývoja pri vykonávaní svojej vlastnej činnosti. Fiktívne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb by však nemala brániť uplatneniu tejto smernice.

(36)

Zamestnanie a povolanie prispievajú k začleneniu do spoločnosti a sú kľúčovými prvkami pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre všetkých. V tejto súvislosti môžu zohrávať významnú úlohu chránené dielne. To isté platí v prípade iných sociálnych podnikov, ktorých hlavným cieľom je podporovať sociálne a profesionálne začlenenie alebo opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a znevýhodnených osôb, akými sú nezamestnaní, osoby patriace k znevýhodneným menšinám alebo inak sociálne marginalizovaným skupinám. Takéto dielne alebo podniky však nemusia byť schopné získať zákazky za normálnych podmienok súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť, aby členské štáty takýmto dielňam alebo podnikom mohli vyhradiť právo zúčastňovať sa na postupe zadávania verejných zákaziek alebo niektorých ich častí, alebo vyhradiť plnenie zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest.

(37)

So zreteľom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania je osobitne dôležité, aby členské štáty a verejní obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, z nariadení, vyhlášok a rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia zákazky mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v prílohe X. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie.

Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (11) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(38)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú služby nasmerované.

(39)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v zmluvných ustanoveniach. Malo by byť tiež možné zahrnúť doložky zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie do zmlúv týkajúcich sa verejných zákaziek. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu zadávania verejnej zákazky.

(40)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu obstarávania, pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a zadávanie zákaziek, pri uplatňovaní kritérií vylúčenia a pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa neobvykle nízkych ponúk. Overovanie nevyhnutné na tieto účely by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice, najmä ustanoveniami upravujúcimi dôkazné prostriedky a vlastné vyhlásenia.

(41)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo uplatňovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(42)

Je veľmi potrebné, aby verejní obstarávatelia mali dodatočnú flexibilitu pri výbere postupu obstarávania, ktorý umožňuje rokovania. Rozsiahlejšie využívanie týchto postupov by zároveň pravdepodobne viedlo k zvýšeniu cezhraničného obchodu, pretože z hodnotenia vyplynulo, že zákazky zadané na základe rokovacieho konania so zverejnením majú mimoriadne vysokú mieru úspešnosti v cezhraničných súťažiach. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť rokovacie konanie alebo súťažný dialóg v rôznych situáciách, v ktorých je pravdepodobné, že verejná alebo užšia súťaž bez rokovaní nepovedú k uspokojivým výsledkom obstarávania. Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o hodnotu zákaziek, využívanie súťažného dialógu sa v predchádzajúcich rokoch výrazne zvýšilo. Ukázalo sa byť užitočným v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní definovať prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdenie toho, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri inovačných projektoch, realizácii veľkých integrovaných projektov dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie. V prípade potreby by sa verejní obstarávatelia mali nabádať, aby vymenovali vedúceho projektu s cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi a verejným obstarávateľom počas postupu zadávania zákazky.

(43)

V prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác zahŕňajú takéto situácie práce, ktorých výsledkom nie sú štandardné budovy, alebo situácie, keď práce zahŕňajú projekt alebo inovačné riešenia. Využitie rokovacieho konania alebo súťažného dialógu bude mať pravdepodobne význam v prípade služieb alebo tovaru, ktoré si vyžadujú vynaloženie úsilia na ich prispôsobenie alebo projekt. Takéto úsilie zamerané na prispôsobenie alebo projekt je osobitne nevyhnutné v prípade zložitých nákupov, ktorých predmetom sú napríklad sofistikované produkty, služby duševného charakteru, napríklad určité konzultačné, architektonické alebo inžinierske služby, alebo veľké projekty v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). V týchto prípadoch môžu byť rokovania nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby predmetný tovar alebo služby zodpovedali potrebám verejného obstarávateľa. Pokiaľ ide o bežne dostupné služby a tovar, ktoré môžu poskytnúť alebo dodať viaceré odlišné subjekty na trhu, rokovacie konanie a súťažný dialóg by sa nemali využívať.

(44)

Rokovacie konanie by malo byť k dispozícii aj v prípadoch, keď by výsledkom verejnej alebo užšej súťaže boli len neregulárne alebo neprijateľné ponuky. V takých prípadoch by verejní obstarávatelia mali mať možnosť viesť rokovania s cieľom dostať regulárne a prijateľné ponuky.

(45)

Rokovacie konanie by mali sprevádzať primerané opatrenia, ktorými sa zaistí dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Verejní obstarávatelia by mali predovšetkým vopred uviesť minimálne požiadavky, ktoré charakterizujú povahu obstarávania a ktoré by sa počas rokovaní nemali meniť. Kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich váhy by mali ostať stabilné počas celého postupu a nemali by byť predmetom rokovaní. Účelom rokovaní by malo byť zlepšenie ponúk, aby verejní obstarávatelia mohli nakupovať stavebné práce, tovar a služby, ktoré sú dokonale prispôsobené ich osobitným potrebám. Rokovania sa môžu týkať všetkých charakteristických znakov nakupovaných stavebných prác, tovaru a služieb, vrátane napríklad kvality, kvantity, obchodných doložiek, ako aj sociálnych, environmentálnych a inovačných aspektov, pokiaľ nepredstavujú minimálne požiadavky.

Malo by sa spresniť, že minimálne požiadavky, ktoré má stanoviť verejný obstarávateľ, sú tie podmienky a charakteristické znaky (najmä fyzické, funkčné a právne), ktoré by mala každá ponuka spĺňať alebo by ich mala mať, aby verejný obstarávateľ mohol zadať zákazku v súlade so zvoleným kritériom na vyhodnotenie ponúk. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a sledovateľnosť vývoja postupu by mali byť všetky fázy náležite zdokumentované. Okrem toho by sa mali všetky ponuky počas celého postupu predkladať písomne.

(46)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť skrátiť niektoré lehoty uplatniteľné na verejnú súťaž a užšiu súťaž, ako aj na rokovacie konanie, ak by sa predmetné lehoty nedali dodržať v dôsledku naliehavej situácie, ktorú by mali verejní obstarávatelia náležite odôvodniť. Malo by sa spresniť, že nemusí ísť o mimoriadnu naliehavosť spôsobenú udalosťami, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nemôže.

(47)

Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu a sú stredobodom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Orgány verejnej moci by zo strategického hľadiska mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast.

Je potrebné pripomenúť, že viaceré modely obstarávania boli v hlavných rysoch uvedené v oznámení Komisie zo 14. decembra 2007 nazvanom „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe“, v ktorom sa hovorí o tých službách výskumu a vývoja, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Uvedené modely by boli naďalej k dispozícii, ale táto smernica by mala zároveň prispieť k zjednodušeniu verejného obstarávania v oblasti inovácií a pomôcť členským štátom pri dosahovaní cieľov iniciatívy Únia inovácií.

(48)

Vzhľadom na význam inovácií by sa mali verejní obstarávatelia nabádať, aby čo najčastejšie umožňovali variantné riešenie. Pozornosť týchto obstarávateľov by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať, predtým, ako sa uvedie, že sa takéto variantné riešenia môžu predkladať.

(49)

Ak potrebu vyvinúť inovačný výrobok alebo službu alebo inovačné práce a potrebu následnej kúpy výsledného tovaru, služieb alebo stavebných prác nemožno uspokojiť na základe riešení, ktoré už sú dostupné na trhu, verejní obstarávatelia by v súvislosti so zákazkami spadajúcimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali mať prístup k osobitným postupom obstarávania. Tento osobitný postup by mal verejným obstarávateľom umožniť vytvárať dlhodobé inovatívne partnerstvá zamerané na vývoj a následný nákup nových, inovačných výrobkov, služieb alebo stavebných prác pod podmienkou, že takéto inovačné výrobky alebo služby alebo inovačné stavebné práce môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a pri dohodnutých nákladoch, a to bez toho, aby bol na tento nákup potrebný samostatný postup obstarávania. Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní a zákazky by sa mali zadávať výlučne na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení. Bez ohľadu na to, či ide o veľmi veľké projekty alebo menšie inovačné projekty, inovatívne partnerstvo by malo byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný účinok na trh, pričom by sa mala vytvárať motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu.

Verejní obstarávatelia by preto nemali využívať inovatívne partnerstvá spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. V niektorých prípadoch by k zabráneniu takýmto účinkom mohlo prispieť vytvorenie inovatívnych partnerstiev s viacerými partnermi.

(50)

Vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb.

Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.

(51)

Malo by sa spresniť, že ustanovenia týkajúce sa ochrany dôverných informácií v žiadnom prípade nebránia zverejneniu iných ako dôverných častí uzavretých zmlúv vrátane akýchkoľvek následných zmien.

(52)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie zákaziek a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupov obstarávania. Mali by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch obstarávania, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu. Na tieto účely by malo byť povinné zasielanie oznámení v elektronickej forme, elektronická dostupnosť súťažných podkladov a – po prechodnom období 30 mesiacov – úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu vrátane zasielania žiadostí o účasť a najmä zasielania ponúk (elektronické predkladanie). Členské štáty a verejní obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť zájsť v tejto oblasti ešte ďalej, ak si to želajú. Malo by sa tiež spresniť, že z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie podľa tejto smernice by pre verejných obstarávateľov nemal vyplývať záväzok, aby vykonávali elektronické spracovanie ponúk, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania. Okrem toho by sa podľa tejto smernice nemala na žiadne prvky postupu verejného obstarávania po zadaní zákazky ani na internú komunikáciu s verejným obstarávateľom vzťahovať povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie.

(53)

Verejní obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby s postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uviesť, používanie elektronických prostriedkov komunikácie. V tejto smernici sa stanovuje, že takéto prípady by mali zahŕňať situácie, ktoré by si vyžadovali používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom.

Malo by sa však spresniť, že použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie.

Je vhodné spresniť, že ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

(54)

Môžu sa vyskytnúť výnimočné prípady, v ktorých by verejní obstarávatelia mali mať možnosť nepoužiť elektronické prostriedky komunikácie, ak je nepoužitie takýchto prostriedkov komunikácie nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií. Malo by sa spresniť, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

(55)

Líšiace sa technické formáty alebo procesné štandardy či štandardy prenosu správ by mohli potenciálne vytvoriť prekážky interoperability, a to nielen v rámci jednotlivých členských štátov, ale najmä medzi nimi. Napríklad na to, aby sa hospodárske subjekty mohli zúčastniť na postupe obstarávania, v ktorom je povolené alebo sa vyžaduje používanie elektronických katalógov, čo je formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie, by sa od nich v prípade neexistujúcej štandardizácie vyžadovalo, aby prispôsobili svoje katalógy každému postupu obstarávania, čo by znamenalo poskytovanie veľmi podobných informácií v rôznych formátoch v závislosti od špecifikácií dotknutého verejného obstarávateľa. Štandardizácia formátov katalógov by tak zlepšila úroveň interoperability, zvýšila by efektívnosť a tiež by znížila úsilie vyžadované od hospodárskych subjektov.

(56)

Pri zvažovaní, či existuje potreba zabezpečiť alebo zvýšiť interoperabilitu medzi odlišnými technickými formátmi alebo procesnými štandardmi či štandardmi prenosu správ ustanovením povinného používania osobitných noriem, a ak áno, ktoré normy by sa mali zaviesť, by Komisia mala zohľadniť predovšetkým názory dotknutých zainteresovaných strán. Mala by tiež vziať do úvahy rozsah, v akom už danú normu používajú v praxi hospodárske subjekty a verejní obstarávatelia a ako dobre funguje. Pred ustanovením akejkoľvek konkrétnej technickej normy za povinnú by Komisia mala zároveň starostlivo zvážiť náklady, ktoré môžu byť s týmto krokom spojené, najmä z hľadiska prispôsobenia existujúcim riešeniam v rámci elektronického obstarávania vrátane infraštruktúry, procesov alebo softvéru. Ak nie sú dotknuté normy vyvinuté medzinárodnou, európskou alebo národnou organizáciou pre normalizáciu, mali by spĺňať požiadavky uplatniteľné na normy IKT stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1025/2012 (12).

(57)

Členské štáty a verejní obstarávatelia by predtým, než stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Zatiaľ čo všetky ostatné veci budú rovnocenné, toto by znamenalo, že požadovanú úroveň zabezpečenia napr. e-mailu požadujúceho potvrdenie presnej adresy miesta, kde sa bude konať informačné stretnutie, by nebolo potrebné stanoviť na rovnakej úrovni ako v prípade samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom vyhodnotenia primeranosti by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody alebo prístupom k súťažným podkladom.

(58)

Zatiaľ čo základné prvky postupu obstarávania ako súťažné podklady, žiadosti o účasť, potvrdenie záujmu a ponuky by sa mali vždy predkladať písomne, naďalej by mala byť možná ústna komunikácia s hospodárskymi subjektmi za predpokladu, že jej obsah sa v dostatočnom rozsahu zdokumentuje. To je nevyhnutné na zabezpečenie primeranej úrovne transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy alebo súhrny hlavných prvkov komunikácie.

(59)

Na trhoch verejného obstarávania v Únii vzniká silný trend spájania dopytu zo strany verejných obstarávateľov s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu vrátane nižších cien a transakčných nákladov a zlepšiť a sprofesionalizovať riadenie obstarávania. Možno to dosiahnuť tak, že sa nákupy sústredia buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne monitorovať, aby sa zamedzilo nadmernej koncentrácii kúpnej sily a tajným dohodám a aby sa zachovala transparentnosť a hospodárska súťaž, ako aj príležitosti na prístup na trh pre MSP.

(60)

Nástroj rámcových dohôd sa používal vo veľkej miere a považuje sa za účinnú techniku obstarávania v celej Európe. Preto by sa mal zachovať v tej miere ako doteraz. Je však potrebné spresniť niektoré aspekty, najmä že rámcové dohody by nemali využívať verejní obstarávatelia, ktorí v nich nie sú identifikovaní. Preto by sa verejní obstarávatelia, ktorí sú od začiatku zmluvnými stranami konkrétnej rámcovej dohody, mali jasne uviesť názvom alebo inými prostriedkami, ako je napríklad odkaz na danú kategóriu verejných obstarávateľov v rámci jasne vymedzenej geografickej oblasti, aby bolo možné dotknutých verejných obstarávateľov ľahko a jednoznačne identifikovať. Podobne by rámcová dohoda po uzavretí už nemala byť otvorená pristúpeniu nových hospodárskych subjektov. To napríklad znamená, že ak centrálna obstarávacia organizácia používa všeobecný register verejných obstarávateľov alebo ich kategórií, ako sú miestne orgány v danej geografickej oblasti, ktorí sú oprávnení použiť rámcovú dohodu, ktorú táto organizácia uzaviera, mala by uvedený krok uskutočniť takým spôsobom, ktorý by jej umožnil overiť nielen identitu dotknutého verejného obstarávateľa, ale aj dátum, od ktorého nadobúda právo používať rámcovú dohodu uzavretú centrálnou obstarávacou organizáciou, keďže tento dátum určuje, ktoré konkrétne rámcové dohody by mal mať tento verejný obstarávateľ umožnené používať.

(61)

Objektívne podmienky na určenie toho, ktoré hospodárske subjekty ako zmluvné strany rámcovej dohody by mali uskutočniť danú úlohu, ako napríklad dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré by mali využívať fyzické osoby, môžu v kontexte rámcových dohôd stanovujúcich všetky podmienky zahŕňať potreby alebo voľbu dotknutých fyzických osôb.

Verejným obstarávateľom by sa mala poskytnúť dodatočná flexibilita pri obstarávaní na základe rámcových dohôd, ktoré sú uzavreté s viac ako jedným hospodárskym subjektom a v ktorých sa stanovujú všetky podmienky.

V takých prípadoch by sa malo verejným obstarávateľom umožniť, aby získali konkrétne stavebné práce, tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje rámcová dohoda, buď ich nadobudnutím od jedného z hospodárskych subjektov určených v súlade s objektívnymi kritériami a už stanovenými podmienkami, alebo uzavretím konkrétnej zmluvy o uskutočnení stavebných prác, dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb na základe minisúťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody. Aby sa zabezpečila transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie, verejní obstarávatelia by mali v súťažných podkladoch pre rámcovú dohodu uviesť objektívne kritériá, ktorými sa bude riadiť výber medzi týmito dvomi metódami vykonania rámcovej dohody. Takéto kritériá by mali súvisieť napríklad s kvalitou, hodnotou alebo charakteristickými znakmi dotknutých stavebných prác, tovaru alebo služieb, vrátane potreby vyššej úrovne služieb alebo zvýšenej úrovne bezpečnosti, alebo s vývojom cenovej úrovne v porovnaní s vopred stanoveným cenovým indexom. Rámcové dohody by sa nemali používať nevhodne alebo takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. Verejní obstarávatelia by podľa tejto smernice nemali byť povinní obstarávať stavebné práce, tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje rámcová dohoda, podľa takejto rámcovej dohody.

(62)

Malo by sa tiež spresniť, že zatiaľ čo zákazky založené na rámcovej dohode by sa mali zadávať pred skončením platnosti samotnej rámcovej dohody, trvanie jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode nemusí zodpovedať trvaniu tejto rámcovej dohody, ale podľa potreby môže byť kratšie alebo dlhšie. Malo by sa najmä umožniť stanoviť dĺžku trvania jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode v závislosti od takých činiteľov, ako je čas potrebný na ich plnenie, ak je zahrnutá údržba zariadenia s očakávanou životnosťou viac ako štyri roky alebo ak je na plnenie zákazky potrebná rozsiahla odborná príprava zamestnancov.

Zároveň by sa malo spresniť, že sa môžu vyskytnúť výnimočné prípady, keď by sa malo umožniť, aby samotné rámcové dohody trvali dlhšie ako štyri roky. Takéto prípady, ktoré by sa mali náležite odôvodniť, a to najmä predmetom rámcovej dohody, môžu vzniknúť napríklad vtedy, ak hospodárske subjekty potrebujú disponovať zariadením, ktorého obdobie odpisovania je dlhšie ako štyri roky a ktoré musí byť k dispozícii vždy počas celého trvania rámcovej dohody.

(63)

Vzhľadom na získané skúsenosti je potrebné upraviť aj pravidlá pre dynamické nákupné systémy, ktoré verejným obstarávateľom umožnia plne využiť výhody možností, ktoré tento nástroj ponúka. Tieto systémy je potrebné zjednodušiť, pričom by najmä mali fungovať vo forme užšej súťaže, čím sa odstráni potreba predkladania informatívnych ponúk, ktoré boli identifikované ako jedna z hlavných záťaží súvisiacich s dynamickými nákupnými systémami. Každý hospodársky subjekt, ktorý podá žiadosť o účasť a spĺňa podmienky účasti, by tak mal mať možnosť zúčastniť sa na postupoch obstarávania vykonávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému počas obdobia jeho platnosti. Táto technika nakupovania umožňuje verejnému obstarávateľovi mať k dispozícii osobitne veľký rozsah ponúk, čím sa zaistí optimálne používanie verejných finančných prostriedkov prostredníctvom širokej súťaže v súvislosti s bežne používanými a bežne dostupnými výrobkami, stavebnými prácami alebo službami, ktoré sú všeobecne dostupné na trhu.

(64)

Preskúmanie týchto žiadostí o účasť by sa obvykle malo vykonať v lehote maximálne 10 pracovných dní vzhľadom na to, že vyhodnotenie plnenia podmienok účasti sa bude uskutočňovať na základe zjednodušených požiadaviek na podklady, ktoré sú ustanovené v tejto smernici. Ak je však dynamický nákupný systém prvým krokom, verejní obstarávatelia môžu v rámci reakcie na prvé uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo výzvy na potvrdenie záujmu čeliť takému veľkému počtu žiadostí o účasť, že by potrebovali viac času na preskúmanie žiadostí. To by malo byť prípustné za predpokladu, že pokiaľ sa nepreskúmajú všetky žiadosti, žiadne konkrétne obstarávanie sa nezačne. Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým majú v úmysle preskúmať žiadosti o účasť, napríklad rozhodnutím o vykonaní takéhoto preskúmania iba raz za týždeň, a to za predpokladu, že sa dodržia lehoty na preskúmanie každej žiadosti o prístup.

(65)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť kedykoľvek počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému požadovať, aby hospodárske subjekty predložili vlastné obnovené alebo aktualizované vyhlásenie o splnení kvalitatívnych podmienok účasti, a to v primeranej lehote. Je potrebné pripomenúť, že možnosť požiadať hospodárske subjekty o predloženie podporných dokumentov, ktorá sa predpokladá vo všeobecných ustanoveniach tejto smernice týkajúcich sa dôkazových prostriedkov, a povinnosť, aby tieto podklady predložil uchádzač, v súvislosti s ktorým sa rozhodlo, že sa mu zadá zákazka, sa uplatňujú aj v konkrétnom kontexte dynamického nákupného systému.

(66)

S cieľom ďalej rozvinúť možnosti MSP zúčastňovať sa na obstarávaní v rámci rozsiahleho dynamického nákupného systému, napríklad systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, by mal byť dotknutý verejný obstarávateľ schopný špecifikovať tento systém v objektívne vymedzených kategóriách tovaru, stavebných prác alebo služieb. Takéto kategórie by sa mali vymedziť odkazom na objektívne faktory, ktoré môžu zahŕňať napríklad maximálny povolený rozsah konkrétnych zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť v rámci dotknutej kategórie, alebo konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa konkrétne zmluvy majú vykonávať. Ak sa dynamický nákupný systém rozdeľuje na kategórie, verejný obstarávateľ by mal uplatniť podmienky účasti, ktoré sú primerané charakteristickým znakom príslušnej kategórie.

(67)

Malo by sa spresniť, že elektronické aukcie bežne nie sú vhodné pre niektoré verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác a niektoré verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru, ako napríklad projektová dokumentácia stavieb, keďže predmetom elektronických aukcií môžu byť iba prvky vhodné na automatické vyhodnocovanie elektronickými prostriedkami bez akéhokoľvek zásahu alebo posúdenia verejným obstarávateľom, a to konkrétne prvky, ktoré sú kvantifikovateľné, aby ich bolo možné vyjadriť v číslach alebo percentách.

Malo by sa však spresniť aj to, že elektronické aukcie sa môžu použiť v postupe obstarávania na kúpu konkrétneho práva duševného vlastníctva. Je tiež vhodné pripomenúť, že zatiaľ čo verejní obstarávatelia majú možnosť znížiť počet záujemcov alebo uchádzačov, pokiaľ aukcia ešte nezačala, po začatí aukcie by sa nemalo umožniť žiadne ďalšie zníženie počtu uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na elektronickej aukcii.

(68)

Neustále sa vyvíjajú nové metódy elektronického obstarávania, ako sú elektronické katalógy. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Verejným obstarávateľom by malo byť umožnené požadovať elektronické katalógy vo všetkých dostupných postupoch, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy pomáhajú zvyšovať hospodársku súťaž a zefektívňovať verejné obstarávanie, najmä pokiaľ ide o úsporu času a peňazí. Mali by sa však stanoviť určité pravidlá, ktoré zabezpečia, že používanie nových metód bude v súlade s touto smernicou a so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk by preto nemalo znamenať pre hospodárske subjekty možnosť obmedziť sa na zaslanie svojho všeobecného katalógu. Hospodárske subjekty by aj tak mali prispôsobiť svoje všeobecné katalógy so zreteľom na konkrétny postup obstarávania. Takýmto prispôsobením sa zabezpečí, že katalóg, ktorý sa zašle ako reakcia na daný postup obstarávania, obsahuje iba tovar, práce alebo služby, v súvislosti s ktorými hospodársky subjekt na základe aktívneho preskúmania predpokladá, že zodpovedajú požiadavkám verejného obstarávateľa. Hospodárske subjekty by pritom mali mať možnosť kopírovať informácie uvedené vo všeobecnom katalógu, ale nemalo by sa im umožniť predkladať všeobecné katalógy ako také.

Okrem toho, ak sa ponúkajú dostatočné záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie vysledovateľnosti, rovnakého zaobchádzania a predvídateľnosti, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vytvárať ponuky týkajúce sa špecifického obstarávania na základe už predložených elektronických katalógov, najmä ak bola súťaž opätovne otvorená na základe rámcovej dohody alebo ak sa používa dynamický nákupný systém.

Ak boli ponuky vygenerované verejným obstarávateľom, dotknutý hospodársky subjekt by mal mať možnosť overiť, že ponuka takto zostavená verejným obstarávateľom neobsahuje žiadne podstatné/vecné chyby. Ak sa vyskytnú podstatné/vecné chyby, hospodársky subjekt by nemal byť viazaný ponukou vygenerovanou verejným obstarávateľom, pokiaľ sa chyba neodstráni.

V súlade s požiadavkami pravidiel pre elektronické prostriedky komunikácie by verejní obstarávatelia mali zabrániť neodôvodneným prekážkam prístupu hospodárskych subjektov k postupom obstarávania, v rámci ktorých musia byť ponuky predložené vo forme elektronických katalógov a ktoré zaručujú súlad so všeobecnými zásadami nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

(69)

Vo väčšine členských štátov sa čoraz častejšie využívajú centralizované metódy obstarávania. Centrálne obstarávacie organizácie sú zodpovedné za nákup, riadenie dynamických nákupných systémov alebo zadávanie verejných zákaziek/uzavieranie rámcových dohôd pre ostatných verejných obstarávateľov, a to za odplatu alebo bez nej. Verejní obstarávatelia, pre ktorých sa uzavrela rámcová dohoda, by mali mať možnosť používať ju na jednotlivé a opakujúce sa nákupy. Vzhľadom na veľké objemy nákupov takéto metódy môžu pomôcť zvyšovať hospodársku súťaž a mali by pomôcť sprofesionalizovať verejné obstarávanie. V Únii by sa preto malo ustanoviť vymedzenie centrálnych obstarávacích organizácií konajúcich pre verejných obstarávateľov a malo by sa spresniť, že tieto organizácie fungujú dvomi odlišnými spôsobmi.

Po prvé mali by byť schopné konať ako veľkoobchodníci tak, že budú nakupovať, skladovať a opätovne predávať, alebo po druhé, mali by byť schopné konať ako sprostredkovatelia tak, že budú zadávať zákazky, prevádzkovať dynamické nákupné systémy alebo uzavierať rámcové dohody, ktoré budú používať verejní obstarávatelia. Táto úloha sprostredkovateľa by sa mohla v niektorých prípadoch plniť samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek, bez podrobných pokynov dotknutých verejných obstarávateľov; v iných prípadoch zasa vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek na základe pokynov dotknutých verejných obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Okrem toho by sa mali stanoviť pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tejto smernice medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a verejnými obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, mala by byť výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť týchto postupov. V prípade, že verejný obstarávateľ vykonáva niektoré časti tohto postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, mal by byť aj naďalej zodpovedný za tie fázy, ktoré uskutočňuje.

(70)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici. Malo by sa tiež povoliť, aby takéto verejné zákazky na poskytnutie služieb zahŕňali poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností by sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého verejného obstarávateľa, mali zadávať v súlade s touto smernicou. Malo by sa pripomenúť aj to, že táto smernica by sa nemala uplatňovať v prípade, keď sa centralizované alebo pomocné obstarávacie činnosti vykonávajú inak než prostredníctvom odplatnej zmluvy“ čo predstavuje obstarávanie v zmysle tejto smernice.

(71)

Posilnenie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať súčasné postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa a na základe jeho pokynov. Naopak, niektoré prvky spoločného obstarávania by sa mali spresniť vzhľadom na významnú úlohu, ktorú môže spoločné obstarávanie zohrávať, a to nielen v súvislosti s inovačnými projektmi.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre stavebné práce, dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo že poveria jedného verejného obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov.

Ak niekoľko verejných obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, mali by byť spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. Ak však verejní obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť by sa mala uplatniť len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ by mal byť výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzavretie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému, opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody alebo stanovenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná príslušnú úlohu.

(72)

Elektronické prostriedky komunikácie sú obzvlášť vhodné na podporu postupov a nástrojov na centralizované obstarávanie z dôvodu možnosti, ktorú ponúkajú, pokiaľ ide o opätovné použitie a automatické spracovanie údajov, minimalizáciu informácií a transakčných nákladov. Používanie takýchto elektronických prostriedkov komunikácie by preto malo byť v prvom rade povinné pre centrálne obstarávacie organizácie a zároveň by uľahčovalo harmonizáciu postupov v celej Únii. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov by sa mala zaviesť všeobecná povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie pri každom postupe obstarávania.

(73)

Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov v súčasnosti naráža na špecifické právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Napriek skutočnosti, že smernica 2004/18/ES implicitne umožňovala cezhraničné spoločné verejné obstarávanie, verejní obstarávatelia stále čelia značným právnym a praktickým ťažkostiam pri obstarávaní od centrálnych obstarávacích organizácií v iných členských štátoch alebo pri spoločnom zadávaní verejných zákaziek. Tieto ťažkosti by sa mali odstrániť, aby verejní obstarávatelia mohli získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa. Preto by sa mali ustanoviť nové pravidlá cezhraničného spoločného obstarávania s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi a zvýšiť prínosy vnútorného trhu vytváraním cezhraničných podnikateľských príležitostí pre dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb. Týmito pravidlami by sa mali stanoviť podmienky cezhraničného využívania centrálnych obstarávacích organizácií a mali by sa nimi určiť uplatniteľné právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, vrátane právnych predpisov týkajúcich sa opravných prostriedkov, v prípadoch spoločných cezhraničných postupov, ktorými by sa dopĺňali pravidlá o konflikte právnych predpisov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (13). Verejným obstarávateľom z rôznych členských štátov by sa okrem toho malo na základe vnútroštátneho práva alebo práva Únie umožniť zriaďovať spoločné subjekty. Pre takéto formy spoločného obstarávania by sa mali stanoviť osobitné pravidlá.

Verejní obstarávatelia by však v súlade s právom Únie nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú. Takéto pravidlá môžu zahŕňať napríklad ustanovenia o transparentnosti a prístupe k dokumentom alebo osobitné požiadavky na vysledovateľnosť citlivých dodávok.

(74)

Technické špecifikácie vypracované verejnými obstarávateľmi musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie otvorené hospodárskej súťaži, ako aj dosiahnutie cieľov udržateľnosti. Na tento účel by malo byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení, noriem a technických špecifikácií na trhu vrátane tých, ktoré sú vypracované na základe kritérií výkonnosti naviazaných na životný cyklus a udržateľnosť procesu produkcie prác, tovaru a služieb.

Technické špecifikácie by sa preto mali formulovať takým spôsobom, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovarov, služieb alebo prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Vypracovanie technických špecifikácií, pokiaľ ide o funkčné a výkonnostné požiadavky, vo všeobecnosti umožňuje dosiahnuť uvedený cieľ tým najlepším spôsobom. Požiadavky súvisiace s funkčnosťou a výkonnosťou sú zároveň vhodným prostriedkom na podporu inovácie vo verejnom obstarávaní a mali by sa využívať v čo najväčšej miere. Tam, kde sa odkazuje na európsku normu, alebo v prípade, že takáto norma neexistuje, na vnútroštátnu normu, by mali verejní obstarávatelia zvážiť ponuky založené na rovnocenných ustanoveniach. Dokázanie rovnocennosti s požadovanou značkou by malo byť povinnosťou hospodárskeho subjektu.

Na dokázanie rovnocennosti by malo byť možné požiadať uchádzačov, aby predložili dôkazy overené treťou stranou. V prípade, že dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto osvedčeniam alebo skúšobným protokolom, alebo ak nemá možnosť ich získať v príslušnej lehote, by však mal mať možnosť predložiť aj iné primerané dôkazové prostriedky, ako je napríklad technická dokumentácia výrobcu, a to za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt tým dokáže, že stavebné práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky alebo kritériá stanovené v technických špecifikáciách, kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky.

(75)

Verejní obstarávatelia, ktorí chcú obstarávať práce, tovary alebo služby so špecifickými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristickými znakmi, by mali mať možnosť odkazovať na konkrétne značky, ako je napríklad európska environmentálna značka, (viac)národné environmentálne značky alebo akékoľvek iné značky za predpokladu, že požiadavky pre získanie značky súvisia s predmetom zákazky, ako je opis výrobku a jeho prezentácia vrátane požiadaviek týkajúcich sa balenia. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa tieto požiadavky vypracovali a prijali na základe objektívne overiteľných kritérií s použitím postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť subjekty, ako sú orgány štátne správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie, a aby bola táto značka prístupná a dostupná pre všetky zainteresované strany. Malo by sa spresniť, že zainteresovanými subjektmi môžu byť verejné alebo súkromné subjekty, podniky alebo akýkoľvek typ mimovládnej organizácie (organizácia, ktorá nie je súčasťou vlády a nie je tradičným podnikom).

Rovnako by sa malo spresniť, že do stanovovania požiadaviek pre získanie značky, ktoré možno použiť v súvislosti s obstarávaním zo strany orgánov verejnej moci, môžu byť zapojené špecifické národné alebo vládne orgány alebo organizácie bez toho, aby tieto orgány alebo organizácie stratili svoje postavenie tretích strán.

Odkazovanie na značky by nemalo obmedzovať inovácie.

(76)

Pri všetkých obstarávaniach určených pre osoby, či už širokú verejnosť alebo zamestnancov verejného obstarávateľa, je nevyhnutné, aby verejní obstarávatelia stanovili technické špecifikácie tak, aby zohľadňovali kritériá dostupnosti pre osoby s postihnutím, alebo aby boli riešenia vhodné pre všetkých používateľov s výnimkou náležite odôvodnených prípadov.

(77)

Verejní obstarávatelia by pri vypracúvaní technických špecifikácií mali zohľadňovať požiadavky vyplývajúce z práva Únie v oblasti právnych predpisov na ochranu údajov, najmä v súvislosti so špecificky navrhnutým spracovaním osobných údajov (špecificky navrhnutá ochrana údajov).

(78)

Verejné obstarávanie by sa malo prispôsobiť potrebám malých a stredných podnikov (MSP). Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať k používaniu Kódexu najlepších postupov ustanoveného v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 25. júna 2008 nazvanom „Európsky kódex najlepších postupov uľahčujúcich prístup MSP k zákazkám na základe verejného obstarávania“, v ktorom sa poskytujú usmernenia, ako môžu uplatňovať rámec verejného obstarávania tak, aby sa uľahčila účasť MSP. Na tento účel a s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž by sa mali verejní obstarávatelia nabádať najmä k tomu, aby veľké zákazky rozdeľovali na časti. Takéto rozdelenie by sa mohlo vykonávať na kvantitatívnom základe, v dôsledku čoho by veľkosť jednotlivých zákaziek lepšie zodpovedala kapacite MSP, alebo na kvalitatívnom základe podľa jednotlivých podnikateľských činností a špecializácií s cieľom viac prispôsobiť obsah jednotlivých zákaziek špecializovaným sektorom MSP alebo podľa jednotlivých nadväzujúcich fáz projektu.

Veľkosť a predmet jednotlivých častí by mali slobodne určiť verejní obstarávatelia, ktorí by v súlade s príslušnými pravidlami o výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania mali mať možnosť zadať niektoré časti zákazky bez uplatnenia postupov uvedených v tejto smernici. Verejný obstarávateľ by mal byť povinný zvážiť vhodnosť rozdelenia zákaziek na časti, pričom naďalej by mal mať možnosť samostatne rozhodovať na základe akéhokoľvek dôvodu, ktorý považuje za relevantný, a to bez toho, aby podliehal administratívnemu alebo justičnému dohľadu. Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne, že by nebolo vhodné rozdeliť zákazku na časti, hlavné dôvody tohto rozhodnutia verejného obstarávateľa by sa mali uviesť v samostatnej správe alebo v súťažných podkladoch. Takýmto dôvodom by napríklad mohlo byť, že verejný obstarávateľ sa domnieva, že takéto rozdelenie by mohlo predstavovať riziko obmedzenia hospodárskej súťaže alebo riziko, že vykonanie zákazky sa stane nadmerne technicky obťažným či drahým, alebo že potreba koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky by mohla predstavovať vážne riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky.

Členské štáty by mali mať možnosť zájsť ešte ďalej vo svojom úsilí uľahčiť pôsobenie MSP na trhu verejného obstarávania rozšírením rozsahu povinnosti zvážiť vhodnosť rozdeľovania zákaziek na časti tvoriace menšie zákazky, a to tým, že od verejných obstarávateľov budú požadovať predloženie odôvodnenia rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti alebo stanovením povinnosti rozdeliť zákazku na časti za určitých podmienok. Na tie isté účely by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť mechanizmy priamych platieb subdodávateľom.

(79)

Ak sa zákazka rozdelí na viacero častí, verejní obstarávatelia by mali, napríklad v záujme zachovania hospodárskej súťaže alebo zaistenia spoľahlivosti dodávok, mať možnosť obmedziť počet častí, na ktoré môže hospodársky subjekt predložiť ponuku; mali by mať tiež možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať ktorémukoľvek uchádzačovi.

Dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčovaní väčšieho prístupu k verejnému obstarávaniu zo strany MSP by sa však mohlo sťažiť, ak by verejní obstarávatelia boli povinní zadať zákazku po častiach dokonca aj vtedy, keď by to znamenalo, že by museli akceptovať podstatne menej výhodné riešenia v porovnaní so zákazkou zoskupujúcou viaceré alebo všetky časti. Ak sa možnosť uplatniť takúto metódu jasne uviedla vopred, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vykonať porovnávacie posúdenie ponúk s cieľom určiť, či ponuky, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí, by ako celok lepšie spĺňali kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o tieto časti, než ponuky na príslušné jednotlivé časti posudzované samostatne. Ak áno, verejný obstarávateľ by mal mať možnosť zadať zákazku spájajúcu príslušné časti dotknutému uchádzačovi. Malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia by mali vykonať takéto porovnávacie posúdenie tak, že najprv určia, ktoré ponuky najlepšie spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené pre každú jednotlivú časť, a následne ich porovnajú s ponukami, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí ako celok.

(80)

Aby boli postupy rýchlejšie a efektívnejšie, lehoty pre účasť v postupoch obstarávania by mali byť čo najkratšie, bez vytvárania zbytočných prekážok prístupu hospodárskych subjektov z celého vnútorného trhu, a najmä MSP. Malo by sa preto myslieť na to, že verejní obstarávatelia by pri stanovovaní lehôt na predloženie ponúk a žiadostí o účasť mali zohľadňovať najmä zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk, aj keď to bude znamenať stanovenie lehôt, ktoré sú dlhšie než minimálne lehoty ustanovené podľa tejto smernice. Na druhej strane používanie elektronických informačných a komunikačných prostriedkov, najmä úplná elektronická dostupnosť súťažných podkladov hospodárskym subjektom, uchádzačom a záujemcom a elektronický prenos informácií, určite vedie k zvýšenej transparentnosti a úspore času. Z toho dôvodu by sa malo ustanoviť skrátenie minimálnych lehôt v súlade s pravidlami stanovenými v GPA a pod podmienkou, že budú v súlade s osobitným spôsobom prenosu plánovaným na úrovni Únie. Okrem toho by verejní obstarávatelia mali mať možnosť ďalej skrátiť lehoty na predloženie žiadostí o účasť a ponúk v prípadoch, keď naliehavá situácia spôsobí, že bežné lehoty sú neuplatniteľné, pričom ale neznemožní bežný postup so zverejnením. Iba vo výnimočných situáciách, keď z dôvodu mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré dotknutý verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré tento verejný obstarávateľ nenesie zodpovednosť, nie je možné vykonať bežný postup, a to ani so skrátenými lehotami, by verejní obstarávatelia, pokiaľ je to úplne nevyhnutné, mali mať možnosť zadávať zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia. Tak tomu môže byť v prípade, keď si prírodné katastrofy vyžadujú bezodkladné opatrenia.

(81)

Malo by sa spresniť, že z potreby zabezpečiť, aby hospodárske subjekty mali dostatočný čas na vypracovanie ponúk, ktoré sú reakciou na výzvu, môže vyplynúť, že lehoty, ktoré sa stanovili pôvodne, sa možno budú musieť predĺžiť. Došlo by k tomu najmä vtedy, ak by sa vykonali podstatné zmeny v súťažných podkladoch. Malo by sa tiež spresniť, že v uvedenom prípade by sa podstatnými zmenami mali rozumieť zastrešujúce zmeny, najmä zmeny technických špecifikácií, v súvislosti s ktorými by hospodárske subjekty potrebovali dodatočný čas na ich pochopenie a primeranú odpoveď. Malo by sa však spresniť, že takéto zmeny by nemali byť také podstatné, aby sa umožnilo pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov, alebo aby sa do postupu obstarávania prilákali ďalší účastníci. K tomu by došlo najmä v prípade, keď by zmeny spôsobili, že zákazka alebo rámcová dohoda nadobudne charakter podstatne odlišný od zákazky alebo rámcovej dohody pôvodne uvedenej v súťažných podkladoch.

(82)

Je potrebné spresniť, že verejní obstarávatelia by mali zasielať informácie o niektorých rozhodnutiach prijatých počas postupu obstarávania, vrátane rozhodnutia o nezadaní zákazky alebo neuzavretí rámcovej dohody, aj bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači tieto informácie požadovali. Je tiež potrebné pripomenúť, že v smernici Rady 89/665/EHS (14) sa stanovuje povinnosť verejných obstarávateľov – opäť bez toho, aby o to záujemcovia alebo uchádzači museli požiadať – poskytnúť dotknutým záujemcom alebo uchádzačom súhrn relevantných dôvodov niektorých hlavných rozhodnutí, ktoré sa prijali počas postupu obstarávania. Napokon by sa malo spresniť, že záujemcovia a uchádzači by mali mať možnosť požiadať o podrobnejšie informácie týkajúce sa uvedených dôvodov, pričom od verejných obstarávateľov by sa malo vyžadovať, aby tieto dôvody poskytli, okrem prípadov, keď tomu bránia závažné okolnosti. Tieto okolnosti by sa mali stanoviť v tejto smernici. V záujme zabezpečenia nevyhnutnej transparentnosti v súvislosti s postupmi obstarávania zahŕňajúcimi rokovania a dialógy s uchádzačmi by uchádzači, ktorí predložili prípustnú ponuku, mali mať možnosť požadovať informácie o vykonávaní a napredovaní postupu s výnimkou prípadu, keď by existovali vážne dôvody, pre ktoré by to nebolo možné.

(83)

Príliš náročné požiadavky na ekonomickú a finančnú kapacitu často predstavujú neodôvodnenú prekážku zapojenia MSP do verejného obstarávania. Všetky takéto požiadavky by mali súvisieť s predmetom zákazky a mali by mu byť primerané. Verejným obstarávateľom by sa najmä nemalo dovoliť požadovať od hospodárskych subjektov, aby dosahovali určitý minimálny obrat, ktorý by bol neprimeraný predmetu zákazky; táto požiadavka by obvykle nemala presahovať najviac dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky. V náležite odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uplatniť aj vyššie požiadavky. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité plnenie má zásadný význam, napríklad preto, že je nevyhnutnou podmienkou na plnenie iných zákaziek.

V takýchto náležite odôvodnených prípadoch by verejní obstarávatelia naďalej mali mať možnosť slobodne nezávisle rozhodnúť o tom, či by boli požiadavky na vyšší minimálny obrat vhodné a relevantné bez toho, aby podliehali administratívnemu alebo súdnemu dohľadu. Ak sa majú uplatniť požiadavky na vyšší minimálny obrat, verejní obstarávatelia by mali naďalej slobodne stanoviť úroveň, pokiaľ súvisí s predmetom zákazky a je mu primeraná. Ak verejní obstarávatelia rozhodnú, že požiadavka na minimálny obrat by sa mala stanoviť na vyššej úrovni než je dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky, v samostatnej správe alebo súťažných podkladoch by sa mali uviesť hlavné dôvody takéhoto rozhodnutia verejného obstarávateľa.

Verejným obstarávateľom by tiež malo byť umožnené požadovať informácie o pomere napríklad medzi aktívami a pasívami vykázanými v účtovnej závierke. Kladná hodnota pomeru vyjadrujúca vyššiu úroveň aktív než pasív by mohla poskytnúť dodatočný dôkaz o tom, že finančná kapacita hospodárskych subjektov je dostatočná.

(84)

Mnohé hospodárske subjekty a v neposlednom rade aj MSP sa domnievajú, že hlavnou prekážkou ich účasti na verejnom obstarávaní je administratívna záťaž vyplývajúca z potreby predložiť veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. Obmedzenie takýchto požiadaviek, napríklad prostredníctvom použitia jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie pozostávajúceho z aktualizovaného vlastného vyhlásenia, by mohlo viesť k značnému zjednodušeniu v prospech verejných obstarávateľov aj hospodárskych subjektov.

Uchádzač, ktorému bola zákazka zadaná, by však mal byť povinný poskytnúť príslušné dôkazy a verejní obstarávatelia by nemali uzavierať zmluvy s uchádzačmi, ktorí tak neurobia. Verejní obstarávatelia by mali byť oprávnení požadovať v ktoromkoľvek okamihu všetky podporné dokumenty alebo ich časť, ak to považujú za nevyhnutné so zreteľom na riadny priebeh postupu. Tak tomu môže byť najmä v prípade dvojfázového postupu – užšej súťaže, rokovacieho konania, súťažného dialógu a inovatívnych partnerstiev –, v ktorom verejní obstarávatelia využívajú možnosť obmedziť počet uchádzačov vyzvaných na predloženie ponuky. Požadovať predloženie podporných dokumentov pri výbere uchádzačov, ktorí majú byť vyzvaní, by mohlo byť oprávnené, aby sa zabránilo tomu, že verejní obstarávatelia vyzvú záujemcov, pri ktorých sa vo fáze zadávania neskôr ukáže, že nie sú schopní predložiť podporné dokumenty, čím sa inak kvalifikovaným záujemcom zabráni v účasti.

Výslovne by sa malo stanoviť, že v jednotnom európskom dokumente pre obstarávanie by sa mali uvádzať aj relevantné informácie týkajúce sa subjektov, na ktorých kapacity sa hospodársky subjekt spolieha, aby sa overenie informácií týkajúcich sa takýchto subjektov mohlo vykonať spolu s overením týkajúcim sa hlavného hospodárskeho subjektu a za rovnakých podmienok ako overenie týkajúce sa hlavného hospodárskeho subjektu.

(85)

Je dôležité, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov vychádzali z posledných informácií, najmä pokiaľ ide o dôvody na vylúčenie, vzhľadom na to, že dôležité zmeny môžu mať rýchly účinok, napríklad v prípade finančných ťažkostí, ktoré by spôsobili, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným, alebo naopak, pretože bol medzitým splatený dlh na sociálnych príspevkoch. Uprednostňuje sa preto, aby vždy, keď je to možné, verejní obstarávatelia overili takéto informácie kontrolou príslušných databáz, ktoré by mali byť vnútroštátne v tom zmysle, že ich spravujú orgány verejnej moci. V súčasnej etape vývoja sa ešte stále môžu vyskytovať prípady, keď to z technických dôvodov nemusí byť možné. Komisia by preto mala počítať s podpornými opatreniami, ktoré by zlepšili ľahký prístup k aktualizovaným informáciám elektronicky, pričom by malo ísť napríklad o posilnenie nástrojov ponúkajúcich prístup k virtuálnym spisom spoločností, alebo prostriedky na uľahčenie interoperability medzi databázami, alebo iné takéto dodatočné opatrenia.

Malo by sa tiež ustanoviť, aby verejní obstarávatelia nevyžadovali – stále aktuálne – dokumenty, ktoré už majú z predchádzajúcich postupov obstarávania. Malo by sa však zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia v tejto súvislosti nemuseli čeliť neprimeranému zaťaženiu v oblasti archivačnej a spisovej agendy. Preto by plnenie tejto povinnosti malo byť uplatniteľné, len keď bude používanie elektronických prostriedkov komunikácie povinné, keďže správa elektronických dokumentov umožní verejným obstarávateľom značné uľahčenie tejto úlohy.

(86)

Ďalšie zjednodušenie pre hospodárske subjekty aj verejných obstarávateľov by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom štandardného vzoru vlastného vyhlásenia, čo by mohlo znížiť problémy spojené s presným vypracúvaním formálnych vyhlásení a vyhlásení o súhlase, ako aj jazykové problémy.

(87)

Komisia zabezpečuje a riadi elektronický systém e-Certis, ktorý v súčasnosti na báze dobrovoľnosti aktualizujú a overujú vnútroštátne orgány. Účelom systému e-Certis je zjednodušiť výmenu osvedčení a iných listinných dôkazov, ktoré verejní obstarávatelia často požadujú. Z doteraz získaných skúseností vyplýva, že aktualizácia a overovanie na dobrovoľnej báze nie sú dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa využíval plný potenciál systému e-Certis, pokiaľ ide o zjednodušenie a uľahčenie výmeny dokumentov, najmä v prospech MSP. Jeho udržiavanie by preto malo byť povinné ako prvý krok. Využívanie systému e-Certis sa stane povinným v neskoršej fáze.

(88)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť požadovať, aby sa počas realizácie verejnej zákazky uplatňovali opatrenia alebo schémy environmentálneho manažérstva. Schémy environmentálneho manažérstva, bez ohľadu na to, či sú zaregistrované v rámci nástrojov Únie, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (15), môžu preukázať, že hospodársky subjekt má technickú spôsobilosť na plnenie zákazky. To zahŕňa certifikáty environmentálnej značky vrátane kritérií environmentálneho manažérstva. Ak hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto registračným schémam environmentálneho manažérstva alebo nemá možnosť získať ich v stanovenej lehote, malo by sa umožniť predložiť opis opatrení environmentálneho manažérstva za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt preukáže, že tieto opatrenia zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany životného prostredia ako opatrenia vyžadované na základe environmentálneho manažérstva.

(89)

Pojem „kritériá na vyhodnotenie ponúk“ je ústredným pojmom tejto smernice. Preto je dôležité, aby sa príslušné ustanovenia prezentovali čo najjednoduchšie a najstručnejšie. To možno dosiahnuť používaním termínu „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ ako zastrešujúceho pojmu, keďže všetky víťazné ponuky by sa napokon mali vybrať v súlade s tým, čo jednotliví verejní obstarávatelia považujú za ekonomicky najlepšie riešenie z predložených ponúk. Aby sa dosiahlo odlíšenie od kritéria na vyhodnotenie ponuky, ktoré je v súčasnosti v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES známe ako „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“, mal by sa na označenie tohto pojmu použiť odlišný termín, a to „najlepší pomer ceny a kvality“. Mal by sa preto vykladať v súlade s judikatúrou súvisiacou s týmito smernicami s výnimkou prípadov, keď je v tejto smernici uvedené jasne podstatne odlišné riešenie.

(90)

Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že verejní obstarávatelia môžu podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

S cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.

S cieľom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek by verejní obstarávatelia mali byť povinní zabezpečiť potrebnú transparentnosť, aby všetci uchádzači mohli byť primerane informovaní o kritériách a požiadavkách, ktoré sa uplatnia pri rozhodovaní o zadaní zákazky. Verejní obstarávatelia by preto mali mať povinnosť uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk a pomerné váhy priradené každému z týchto kritérií. Verejní obstarávatelia by však mali mať povolené upustiť od povinnosti uvádzať váhy pri kritériách na vyhodnotenie ponúk v náležite opodstatnených prípadoch, ktoré musia vedieť odôvodniť, keď váhy nie je možné stanoviť vopred, najmä z dôvodu zložitosti zákazky. V takých prípadoch by mali uviesť kritériá v klesajúcom poradí dôležitosti.

(91)

Článok 11 ZFEÚ požaduje, aby požiadavky ochrany životného prostredia boli začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja. V tejto smernici sa spresňuje, ako môžu verejní obstarávatelia prispieť k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja, pričom sa zároveň zabezpečí, že v rámci svojich zákaziek dokážu získať najlepšiu hodnotu za peniaze.

(92)

Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia mali by stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré použijú na tieto účely. Tieto kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty. Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysoko kvalitné práce, tovar alebo služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by verejného obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

S cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku by rozhodnutie o zadaní zákazky nemalo vychádzať len z nenákladových kritérií. Kvalitatívne kritériá by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by na základe voľby verejného obstarávateľa mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus. Kritériá na vyhodnotenie ponúk by však nemali mať vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary.

(93)

Ak vnútroštátne ustanovenia určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary, malo by sa spresniť, že naďalej zostáva možnosť posúdiť hodnotu za peniaze na základe iných činiteľov než je len cena alebo odplata. V závislosti od dotknutej služby alebo produktu by takéto činitele mohli zahŕňať napríklad podmienky dodania a úhrady, aspekty záručného a pozáručného servisu (napr. rozsah poradenských služieb a služieb spojených s výmenou) alebo environmentálne či sociálne aspekty (napr. či boli knihy vytlačené na recyklovanom papieri alebo papieri z dreva vyprodukovaného udržateľným spôsobom, náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít alebo či bola podporená sociálna integrácia znevýhodnených osôb alebo príslušníkov zraniteľných skupín medzi osoby určené na plnenie zákazky). Vzhľadom k početným možnostiam posudzovania hodnoty za peniaze na základe vecných kritérií je treba vyhýbať sa losovaniu ako jedinému prostriedku zadávania zákazky.

(94)

Vždy, keď je kvalita zamestnancov relevantná z hľadiska úrovne plnenia zákazky, by verejní obstarávatelia mali mať takisto možnosť použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk organizáciu, kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, pretože to môže mať vplyv na kvalitu plnenia zákazky, a tým aj na ekonomickú hodnotu ponuky. To môže byť napríklad prípad zákaziek týkajúcich sa služieb duševného charakteru, ako sú konzultačné alebo architektonické služby. Verejní obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali stanovené kvalitatívne normy a aby títo zamestnanci mohli byť nahradení len so súhlasom verejného obstarávateľa, ktorý overí, či nahradení zamestnanci poskytnú rovnakú úroveň kvality.

(95)

Je nanajvýš dôležité, aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že verejné obstarávanie je podstatné pre podporu inovácie, čo má veľký význam pre budúci rast Európy. Vzhľadom na významné rozdiely medzi jednotlivými sektormi a trhmi by však nebolo vhodné stanoviť všeobecné povinné požiadavky pre obstarávanie v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti inovácií.

V právnych predpisoch Únie sa už stanovili záväzné požiadavky na obstarávanie, aby sa dosiahli konkrétne ciele v sektore vozidiel cestnej dopravy [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES (16)] a kancelárskych zariadení [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 (17)]. Popritom sa zaznamenal výrazný pokrok v oblasti vymedzenia spoločných metodík pre náklady na životný cyklus.

Zdá sa preto vhodné pokračovať týmto smerom, pričom ostáva na právnych predpisoch špecifických pre príslušný sektor, aby sa nimi stanovili záväzné ciele a úlohy v závislosti od konkrétnych politík a podmienok prevažujúcich v príslušnom sektore a aby sa nimi propagoval rozvoj a využívanie európskych prístupov k nákladom na životný cyklus ako ďalšej podpory využívania verejného obstarávania v prospech udržateľného rastu.

(96)

Tieto opatrenia špecifické pre príslušný sektor by mali byť doplnené úpravou smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES, ktoré verejným obstarávateľom umožnia dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v rámci ich stratégií v oblasti verejného obstarávania. Malo by sa preto spresniť, že okrem prípadu, keď dôjde k posúdeniu len na základe ceny, verejní obstarávatelia môžu určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a najnižšie náklady použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb.

To znamená vnútorné náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť v peniazoch a monitorovať. Metódy, ktoré verejní obstarávatelia používajú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, by sa mali vopred stanoviť objektívne a nediskriminačne a mali by byť prístupné všetkým zainteresovaným stranám. Takéto metódy sa môžu ustanoviť na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ale aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom metód šitých na mieru, mali by zostať všeobecné v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup verejného obstarávania.

Na úrovni Únie by sa mali vypracúvať spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus pre určité kategórie tovaru alebo služieb. Ak sa takéto spoločné metodiky vypracujú, ich používanie by malo byť povinné.

Okrem toho by sa mala preskúmať uskutočniteľnosť zavedenia spoločnej metodiky na určovanie nákladov na cyklus sociálneho života, pričom sa zohľadnia existujúce metodiky, ako sú usmernenia pre posudzovanie cyklus sociálneho života produktov prijaté v rámci environmentálneho programu Organizácie Spojených národov.

(97)

Okrem toho so zreteľom na lepšie začlenenie sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov obstarávania by verejní obstarávatelia mali mať možnosť používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať či poskytnúť na základe verejnej zákazky, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu vrátane faktorov súvisiacich s konkrétnym procesom produkcie, poskytovania týchto prác, tovaru alebo služieb, alebo obchodovania s týmito prácami, tovarom a službami a jeho podmienok, alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. Kritériami a podmienkami odkazujúcimi na takýto proces produkcie alebo proces poskytovania je napríklad to, aby výroba obstarávaných výrobkov nezahŕňala toxické chemikálie, alebo aby sa obstarané služby poskytovali s použitím energeticky efektívnych strojov. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie to zahŕňa aj kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky súvisiace s dodávaním alebo používaním výrobkov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Kritériá a podmienky súvisiace s obchodovaním a jeho podmienkami sa môžu týkať napríklad skutočnosti, že dotknutý produkt pochádza zo spravodlivého obchodovania vrátane požiadavky na platenie minimálnej ceny a cenovej prémie výrobcom. Podmienky plnenia zákazky týkajúce sa environmentálnych aspektov môžu zahŕňať napríklad dodanie, balenie a likvidáciu výrobkov, a v súvislosti so zákazkami na uskutočnenie stavebných prác a poskytovanie služieb minimalizáciu odpadu alebo efektívne využívanie zdrojov.

Podmienka súvislosti s predmetom zákazky však vylučuje kritériá a podmienky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky, ktoré sa nemôžu brať do úvahy ako faktor charakterizujúci konkrétny proces výroby alebo poskytovania obstarávaných prác, tovaru alebo služieb. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať možnosť vyžadovať od uchádzačov, aby mali zavedenú určitú podnikovú politiku sociálnej a environmentálnej zodpovednosti.

(98)

Zásadný význam má skutočnosť, aby kritériá na vyhodnotenia ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu súviseli s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Okrem toho by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES, v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie, a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica 96/71/ES, ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice.

Podmienky plnenia zákazky môžu byť zamerané aj v prospech vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci, zvýšenej účasti žien na trhu práce a zosúladenia pracovného a súkromného života, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat a na prijímanie väčšieho počtu znevýhodnených osôb, než vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, aby sa dosiahol vecný súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

(99)

Opatrenia zamerané na ochranu zdravia zamestnancov zapojených do výrobného procesu, zvýhodnenie sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie zákazky alebo odborná príprava zameraná na získanie zručností potrebných z hľadiska príslušnej zákazky môžu byť tiež predmetom kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo podmienok plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Takéto kritériá alebo podmienky sa okrem iného môžu týkať napríklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, zavedenia opatrení na odbornú prípravu nezamestnaných osôb alebo mladých ľudí počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Verejní obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách stanoviť také sociálne požiadavky, ktoré priamo charakterizujú daný produkt alebo službu, ako napríklad prístupnosť pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(100)

Verejné zákazky by sa nemali zadávať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie, teroristických trestných činov, z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by takisto malo viesť k povinnému vylúčeniu na úrovni Únie. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť vo výnimočných situáciách výnimku z tohto povinného vylúčenia, ak je zadanie zákazky nepostrádateľné v dôsledku nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. To môže byť napríklad prípad, keď naliehavo potrebné vakcíny alebo pohotovostné zdravotné prostriedky možno obstarať len od hospodárskeho subjektu, na ktorý sa inak vzťahuje jeden z povinných dôvodov vylúčenia.

(101)

Verejní obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak disponoval technickou a ekonomickou kapacitou na plnenie zákazky.

S vedomím, že verejný obstarávateľ bude zodpovedný za dôsledky svojho možného chybného rozhodnutia, by verejní obstarávatelia mali mať naďalej tiež možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Takisto by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by mali verejní obstarávatelia venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality. Menšie nedostatky by mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie.

(102)

Malo by sa však prihliadať na to, že hospodárske subjekty môžu prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť len na základe týchto dôvodov vylúčený. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požadovať, aby sa preskúmali opatrenia zamerané na dosiahnutie súladu, ktoré boli prijaté so zreteľom na možné pripustenie do postupu obstarávania. Malo by sa však ponechať na členské štáty, aby určili presné procesné a vecné podmienky uplatniteľné v takých prípadoch. Mali by mať najmä možnosť voľne rozhodnúť, či umožnia jednotlivým verejným obstarávateľom, aby vykonali príslušné posúdenia alebo uvedenými úlohami poveria iné orgány na ústrednej alebo decentralizovanej úrovni.

(103)

Ponuky, ktoré sú z hľadiska práce, tovaru alebo služieb neobvykle nízke, môžu byť založené na technicky, hospodársky alebo právne nesprávnych predpokladoch alebo postupoch. V prípade, že uchádzač nemôže poskytnúť dostatočné vysvetlenie, verejný obstarávateľ by mal byť oprávnený ponuku zamietnuť. Zamietnutie by malo byť povinné v prípadoch, keď verejný obstarávateľ zistil, že neobvykle nízka účtovaná cena alebo navrhnuté náklady vyplývajú z nedodržiavania záväzného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré je s ním v súlade, v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného pracovného práva.

(104)

Podmienky plnenia zákazky sú na stanovenie osobitných požiadaviek súvisiacich s plnením zákazky. Na rozdiel od kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú základom porovnávacieho posudzovania kvality ponúk, podmienky plnenia zákazky predstavujú pevne stanovené objektívne požiadavky, ktoré nemajú žiadny vplyv na posudzovanie ponúk. Podmienky plnenia zákazky by mali byť zlučiteľné s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a že súvisia s predmetom zákazky, ktorý zahŕňa všetky faktory pôsobiace v konkrétnom procese výroby, poskytovania alebo obchodu. To zahŕňa podmienky týkajúce sa procesu plnenia zákazky, ale nezahŕňa požiadavky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky.

Podmienky plnenia zákazky by sa mali uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v predbežnom oznámení použitom ako prostriedok výzvy na súťaž alebo v súťažných podkladoch.

(105)

Je dôležité zabezpečiť, aby subdodávatelia plnili príslušné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva stanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, pokiaľ takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, a to prostredníctvom vhodných opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci ich zodpovednosti a pôsobnosti, ako sú inšpektoráty práce alebo agentúry na ochranu životného prostredia.

Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť určitú transparentnosť v subdodávateľskom reťazci, keďže to verejným obstarávateľom poskytuje informácie o tom, kto je prítomný na stavenisku, na ktorom sa pre nich vykonávajú stavebné práce, alebo ktoré podniky poskytujú služby v budovách, infraštruktúrach alebo oblastiach ako sú radnice, mestské školy, športové zariadenia, prístavy alebo diaľnice, za ktoré sú verejní obstarávatelia zodpovední alebo nad ktorými vykonávajú priamy dohľad. Malo by sa spresniť, že povinnosť poskytnúť požadované informácie v každom prípade nesie hlavný dodávateľ, a to na základe osobitných doložiek, ktoré by každý verejný obstarávateľ musel zahrnúť do všetkých postupov obstarávania, alebo na základe povinností, ktoré by členské štáty uložili hlavnému dodávateľovi prostredníctvom všeobecne uplatniteľných právnych ustanovení.

Malo by sa tiež spresniť, že podmienky týkajúce sa vynucovania dodržiavania uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, by sa mali uplatňovať vždy, keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa. Okrem toho by sa malo výslovne uviesť, že členské štáty by mali mať možnosť ísť nad rámec týchto opatrení, napríklad tak, že rozšíria povinnosti týkajúce sa transparentnosti, umožnia priame platby subdodávateľom alebo umožnia verejným obstarávateľom overiť alebo od nich budú vyžadovať, aby overili, že subdodávatelia nie sú v žiadnej zo situácii, v ktorej by bolo vylúčenie hospodárskych subjektov oprávnené. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú na subdodávateľov, mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami uplatniteľnými na hlavných dodávateľov, aby na existenciu dôvodov povinného vylúčenia nadväzovala požiadavka, aby hlavný dodávateľ nahradil dotknutého subdodávateľa. Ak z takéhoto overenia vyplýva existencia dôvodov nepovinného vylúčenia, malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia môžu požadovať nahradenie. Zároveň by sa však malo výslovne stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu byť povinní požadovať nahradenie dotknutého subdodávateľa, ak by vylúčenie hlavných dodávateľov bolo povinné v takých prípadoch.

Malo by sa tiež výslovne stanoviť, že členské štáty môžu vo vnútroštátnych predpisoch ustanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo ísť vo vnútroštátnych predpisoch o priamych platbách subdodávateľom nad rámec uvedených postupov.

(106)

Je potrebné pripomenúť, že nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (18) sa uplatňuje na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici.

(107)

Je potrebné objasniť podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup obstarávania, so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.

Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné hodnoty, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

(108)

Verejní obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zákazky bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

(109)

Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

(110)

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia zákazky hospodárskej súťaži. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému podniku, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup obstarávania pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

(111)

Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy zákazky prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opcií, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V tejto smernici by sa preto malo ustanoviť, do akej miery možno v pôvodnej zákazke vykonávať úpravy. Preto by sa malo spresniť, že v dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opcii sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napr. komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Malo by sa tiež pripomenúť, že zmluvy by mohli zahŕňať napríklad bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby.

(112)

Verejní obstarávatelia môžu niekedy čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné vypovedanie zmlúv o verejných zákazkách, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali verejní obstarávatelia za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve, možnosť vypovedať zmluvu o verejnej zákazke počas jej platnosti, ak si to vyžaduje právo Únie.

(113)

Výsledky pracovného dokumentu Komisie z 27. júna 2011 nazvanom „Hodnotiaca správa – vplyv a účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania“ naznačili, že by sa malo preskúmať vylúčenie určitých služieb z plného uplatňovania smernice 2004/18/ES. V dôsledku toho by sa plné uplatňovanie tejto smernice malo rozšíriť na celý rad služieb.

(114)

Určité kategórie služieb majú vzhľadom na svoju povahu aj naďalej obmedzený cezhraničný rozmer, a to konkrétne tzv. služby osobám, ako sú určité sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Tieto služby sú poskytované v konkrétnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. Pre verejné zákazky na poskytovanie týchto služieb by sa mal preto zaviesť osobitný režim s vyšším finančným limitom, než je limit uplatňovaný na iné služby.

O služby osobám s hodnotou pod uvedeným finančným limitom nebudú mať poskytovatelia z ostatných členských štátov obvykle záujem, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, ako napr. v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou.

Zákazky na poskytnutie služieb osobám presahujúce uvedený finančný limit by mali byť transparentné v celej Únii. Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať dostatočné možnosti na zorganizovanie výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Uvedený záväzok sa odráža v pravidlách tejto smernice, pričom sa v nich ukladá len dodržiavanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, a zároveň sa uisťuje, že verejní obstarávatelia budú schopní uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby uverejnenom Výborom pre sociálnu ochranu. Členské štáty by pri určovaní postupov, ktoré sa majú použiť pre zadávanie zákaziek na služby osobám, mali zohľadniť článok 14 ZFEÚ a Protokol 26. Členské štáty by pritom mali sledovať ciele spočívajúce v zjednodušení a zmiernení administratívneho zaťaženia verejných obstarávateľov a hospodárskych subjektov; malo by sa spresniť, že pri napĺňaní týchto cieľov sa môže vychádzať aj z pravidiel uplatniteľných na zákazky na poskytnutie služieb, ktoré nepodliehajú osobitnému režimu.

Členské štáty a orgány verejnej moci môžu tieto služby poskytovať samy alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať zadávanie verejných zákaziek, napríklad len prostredníctvom financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií či povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred verejným obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót za predpokladu, že takýto systém zabezpečí dostatočnú propagáciu a bude v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(115)

Podobne hotelové a reštauračné služby typicky ponúkajú len subjekty nachádzajúce sa na konkrétnom mieste poskytovania týchto služieb a preto majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 750 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie hotelových a reštauračných služieb presahujúce uvedený finančný limit môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako sú cestovné agentúry alebo iní sprostredkovatelia, a to aj na cezhraničnom základe.

(116)

Podobne sa určité právne služby týkajú výlučne otázok súvisiacich len s vnútroštátnym právom a preto ich ponúkajú typicky len subjekty, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte a v dôsledku toho majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 750 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie právnych služieb presahujúce uvedenú hodnotu môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako napríklad veľké medzinárodné právnické firmy, a to aj na cezhraničnom základe, najmä ak sa týkajú právnych záležitostí, ktoré vyplývajú z práva Únie alebo iného medzinárodného práva alebo s takýmto právom súvisia, alebo ktoré zahŕňajú viac ako jednu krajinu.

(117)

Skúsenosti ukázali, že rad ďalších služieb, ako sú napríklad záchranné služby, požiarnické služby a väzenské služby obvykle predstavujú určitý cezhraničný záujem len od okamihu, v ktorom dosiahnu dostatočný kritický objem prostredníctvom relatívne vysokej hodnoty. Pokiaľ nie sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice, mali by sa zahrnúť do zjednodušeného režimu. Iné kategórie služieb, ako sú napríklad vládne služby alebo poskytovanie komunálnych služieb, pokiaľ sa ich poskytovanie skutočne zakladá na zmluvách, by obvykle pravdepodobne predstavovali cezhraničný záujem len od finančného limitu 750 000 EUR, a v dôsledku toho by len vtedy mali podliehať zjednodušenému režimu.

(118)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu verejných služieb by sa v tejto smernici malo umožniť, aby účasť na postupoch obstarávania týkajúcich sa určitých služieb v oblasti zdravotníctva, sociálnych a kultúrnych služieb mohla byť vyhradená pre organizácie, ktoré sú založené na zamestnaneckom vlastníctve alebo aktívnej účasti zamestnancov na ich riadení, a pre existujúce organizácie, ako sú družstvá, s cieľom zúčastniť sa na poskytovaní týchto služieb koncovým užívateľom. Rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia sa obmedzuje na určité zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby, určité služby v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, knihovnícke, archívne, múzejné a iné kultúrne služby, športové služby a služby pre domácnosti, pričom sa nemá vzťahovať na akékoľvek z vylúčení inak ustanovených v tejto smernici. Na tieto služby by sa mal vzťahovať len zjednodušený režim.

(119)

Je vhodné identifikovať tieto služby odkazom na osobitné pozície „Spoločného slovníka obstarávania (CPV)“, ktorý bol prijatý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 (19) a ktorý predstavuje hierarchicky štruktúrovanú nomenklatúru rozdelenú na oddiely, skupiny, triedy, kategórie a podkategórie. S cieľom vyhnúť sa právnej neistote by sa malo spresniť, že odkaz na nejaký oddiel implicitne neznamená odkaz na podriadené pododdiely. Takéto komplexné pokrytie by sa namiesto toho malo explicitne stanoviť tak, že sa spomenú všetky relevantné pozície, v prípade potreby ako škála kódov.

(120)

Súťaže návrhov sa tradične využívajú zväčša v oblasti územného plánovania, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov. Malo by sa však pripomenúť, že tieto pružné nástroje by sa mohli využívať aj na iné účely, ako je napríklad získanie plánov na finančné inžinierstvo, ktoré by optimalizovali podporu pre MSP v kontexte programu Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky (JEREMIE) alebo iných programov Únie na podporu MSP v danom členskom štáte. V súťaži návrhov použitej na získanie plánov na takéto finančné inžinierstvo by sa mohlo tiež uviesť, že následné zákazky na služby na realizáciu tohto finančného inžinierstva by sa zadali víťazovi alebo jednému z víťazov súťaže návrhov na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

(121)

Z hodnotenia vyplynulo, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie uplatňovania pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania. Na účely účinnejšieho a jednotnejšieho uplatňovania pravidiel má zásadný význam získať dobrý prehľad o možných štrukturálnych problémoch a všeobecných modeloch národných politík v oblasti obstarávania v záujme cielenejšieho riešenia možných problémov. Tento prehľad by sa mal získať prostredníctvom vhodného monitorovania, ktorého výsledky by sa mali pravidelne zverejňovať s cieľom umožniť informovanú diskusiu o možných zlepšeniach pravidiel a praxe obstarávania. Získanie takéhoto dobrého prehľadu by mohlo zároveň umožniť dôverný pohľad na uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania v súvislosti s realizáciou projektov, ktoré spolufinancuje Únia. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť, ako a kto by mal v praxi toto monitorovanie vykonávať; pri tomto by mali mať zároveň naďalej možnosť rozhodnúť, či by monitorovanie malo vychádzať z kontrol ex post založených na vzorkách alebo zo systematických kontrol ex ante postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Malo by byť možné upozorniť príslušné orgány na potenciálne problémy; to by si nemalo nevyhnutne vyžadovať, aby tie orgány, ktoré vykonali monitorovanie, mali spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.

Lepšie usmernenia, informácie a podpora verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom by tiež mohli veľkou mierou prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejného obstarávania prostredníctvom lepších znalostí, zvýšenia právnej istoty a profesionalizácie postupov obstarávania. Takéto usmernenie by sa malo poskytnúť verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom vždy, keď sa ukáže, že je potrebné zlepšiť správne uplatňovanie pravidiel. Usmernenie, ktoré by sa malo poskytnúť, by sa mohlo týkať všetkých záležitostí, ktoré sú pre verejné obstarávanie relevantné, napríklad plánovania nákupov, postupov, výberu metód a nástrojov a osvedčených postupov pri vykonávaní postupov. Pokiaľ ide o právne otázky, usmernenie by nemalo nevyhnutne predstavovať komplexnú právnu analýzu príslušných otázok; mohlo by sa obmedziť na všeobecné uvedenie prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť pri následnej podrobnej analýze otázok, napríklad poukázaním na judikatúru, ktorá by mohla byť relevantná, alebo na usmerňujúce poznámky či iné zdroje, v rámci ktorých už bola dotknutá konkrétna otázka preskúmaná.

(122)

V smernici 89/665/EHS sa stanovujú určité postupy preskúmania, ktoré by mohla uplatniť aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem na získaní určitej zákazky a ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo transponuje. Táto smernica by nemala mať vplyv na uvedené postupy preskúmania. Občania, dotknuté zainteresované strany, bez ohľadu na to, či sú organizované, a iné osoby alebo orgány, ktoré nemajú prístup k postupom preskúmania podľa smernice 89/665/EHS, však napriek tomu majú ako daňoví poplatníci oprávnený záujem na riadnych postupoch obstarávania. Mali by mať preto možnosť upozorniť na možné porušenie tejto smernice príslušný orgán alebo štruktúru, a to iným spôsobom, než prostredníctvom systému preskúmania podľa smernice 89/665/EHS a bez toho, aby na tomto základe museli predstúpiť pred vnútroštátne súdne orgány. Aby sa nemuseli vytvárať duplicitné orgány alebo štruktúry, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť možnosť obrátiť sa na orgány alebo štruktúry vykonávajúce všeobecné monitorovanie, sektorové orgány dohľadu, miestne orgány dohľadu, orgány zaoberajúce sa hospodárskou súťažou, ombudsmana alebo vnútroštátne kontrolné orgány.

(123)

Aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, svoju úlohu bude musieť zohrávať aj environmentálne, sociálne a inovačné obstarávanie. Preto je potrebné získať prehľad o vývoji v oblasti strategického obstarávania, aby sa zaujalo informované stanovisko k všeobecným trendom na celkovej úrovni v uvedenej oblasti. V tejto súvislosti sa samozrejme môžu použiť aj všetky vhodné správy, ktoré už boli vypracované.

(124)

Vzhľadom na potenciál MSP v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie je dôležité, aby sa podporovala ich účasť na verejnom obstarávaní, a to prostredníctvom príslušných ustanovení tejto smernice, ako aj prostredníctvom iniciatív na vnútroštátnej úrovni. Nové ustanovenia uvedené v tejto smernici by mali prispieť k zlepšeniu úrovne úspešnosti, čím sa rozumie podiel MSP na celkovej hodnote zadaných zákaziek. Nie je síce vhodné stanoviť povinné miery úspešnosti, vnútroštátne iniciatívy na posilnenie účasti MSP by sa však mali vzhľadom na jej význam dôsledne monitorovať.

(125)

V súvislosti s komunikáciou a kontaktmi medzi Komisiou a členskými štátmi sa už zaviedli viaceré postupy a pracovné metódy, ako je komunikácia a kontakty týkajúce sa postupov stanovených na základe článkov 258 a 260 ZFEÚ, siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a projektu EÚ pilot, ktoré sa touto smernicou nemenia. Mali by sa však doplniť určením jedného referenčného bodu v každom členskom štáte na spoluprácu s Komisiou, ktorý by fungoval ako jediný vstupný bod v prípade záležitostí týkajúcich sa verejného obstarávania v príslušnom členskom štáte. Túto funkciu môžu vykonávať osoby alebo štruktúry, ktoré už sú pravidelne v kontakte s Komisiou, pokiaľ ide o otázky súvisiace s verejným obstarávaním, ako napríklad národné kontaktné body, členovia poradného výboru pre verejné obstarávanie, členovia siete obstarávania alebo národné koordinačné orgány.

(126)

Vysledovateľnosť a transparentnosť rozhodovania v postupoch obstarávania má zásadný význam pre zabezpečenie riadnych postupov vrátane účinného boja proti korupcii a podvodom. Verejní obstarávatelia by preto mali uchovávať kópie uzavretých zmlúv s vysokou hodnotou, aby bolo možné zainteresovaným stranám poskytnúť prístup k týmto dokumentom v súlade s uplatniteľnými pravidlami o prístupe k dokumentom. Okrem toho by sa mali zásadné prvky a rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých postupov obstarávania zdokumentovať v správe o obstarávaní. S cieľom zabrániť administratívnej záťaži všade tam, kde je to možné, by sa malo povoliť, aby správa o obstarávaní odkazovala na informácie, ktoré už obsahuje príslušné oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Zlepšiť by sa mal aj elektronický systém uverejňovania týchto oznámení, ktorý spravuje Komisia, aby sa uľahčilo zadávanie údajov, pričom by sa zároveň malo zjednodušiť získavanie súhrnných správ a výmena údajov medzi systémami.

(127)

Komisia by v záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom znížiť zaťaženie členských štátov mala pravidelne skúmať, či je kvalita a úplnosť informácií uvedených v oznámeniach, ktoré sa uverejňujú v súvislosti s postupmi verejného obstarávania, dostatočná na to, aby jej umožnili získavať štatistické informácie, ktoré by inak museli zasielať členské štáty.

(128)

Pre výmenu informácií potrebných na vykonávanie postupov zadávania verejných zákaziek v cezhraničných situáciách je nevyhnutná účinná administratívna spolupráca, a to najmä pokiaľ ide o overovanie dôvodov vylúčenia a podmienok účasti, uplatňovanie noriem kvality a environmentálnych noriem a zoznamov schválených hospodárskych subjektov. Výmena informácií podlieha vnútroštátnym právnym predpisom týkajúcim sa dôvernosti. Preto táto smernica neobsahuje žiadnu povinnosť pre členské štáty uskutočňovať výmenu informácií, ktorá presahuje rámec toho, k čomu môžu mať prístup vnútroštátni verejní obstarávatelia. Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (20) by mohol poskytnúť užitočné elektronické prostriedky na uľahčenie a rozšírenie administratívnej spolupráce zameranej na výmenu informácií na základe jednoduchých a jednotných postupov prekonávajúcich jazykové prekážky. Preto by sa mal čo najskôr spustiť pilotný projekt na testovanie udržateľnosti rozširovania IMI, ktoré by sa malo týkať výmeny informácií podľa tejto smernice.

(129)

S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by na Komisiu mala byť v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovaná právomoc prijímať právne akty so zreteľom na celý rad nepodstatných prvkov tejto smernice. Vzhľadom na potrebu dodržiavať medzinárodné dohody by Komisia mala byť oprávnená upravovať technické postupy pre metódy výpočtu finančných limitov a pravidelne revidovať samotné finančné limity a prispôsobovať prílohy X; zoznamy ústredných orgánov štátnej správy podliehajú zmenám v dôsledku administratívnych zmien na vnútroštátnej úrovni. Tieto zmeny sa oznamujú Komisii, ktorá by mala byť oprávnená prispôsobovať prílohu I; odkazy na nomenklatúru CPV môžu podliehať regulačným zmenám na úrovni Únie a je potrebné, aby sa tieto zmeny odrazili v znení tejto smernice; technické detaily a charakteristické znaky zariadení na elektronický príjem by mali byť v súlade s technologickým vývojom; takisto je nevyhnutné oprávniť Komisiu, aby prijala záväzné technické normy pre elektronickú komunikáciu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu technických formátov, spracovania a prenosu správ v postupoch obstarávania vykonávaných elektronickými prostriedkami komunikácie so zreteľom na technologický vývoj; zoznam právnych aktov Únie, ktorým sa stanovujú spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus, by sa mal urýchlene prispôsobiť v záujme začlenenia opatrení prijatých na sektorovom základe. Na splnenie týchto potrieb by Komisia mala byť oprávnená aktualizovať zoznam právnych aktov vrátane metodík na výpočet nákladov na životný cyklus. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce uskutočňovala náležité konzultácie aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(130)

Komisia by pri uplatňovaní tejto smernice mala konzultovať s príslušnými skupinami expertov v oblasti elektronického obstarávania, čím sa zabezpečí vyvážené zloženie skupín hlavných zainteresovaných strán.

(131)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tejto smernice, pokiaľ ide o vypracovanie štandardných vzorov pre uverejňovanie oznámení a štandardného vzoru pre vlastné vyhlásenia, by vykonávacie právomoci mali byť prenesené na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(132)

Na prijatie vykonávacích aktov týkajúcich sa štandardných vzorov pre uverejňovanie oznámení, ktoré nemajú žiadny vplyv ani z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, by sa mal používať konzultačný postup. Naopak, tieto akty sú charakterizované výlučne správnym účelom a slúžia na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených v tejto smernici.

(133)

Postup preskúmania by sa mal použiť na prijatie štandardného vzoru pre vlastné vyhlásenia vzhľadom na vplyv týchto vlastných vyhlásení na obstarávanie a z dôvodu, že zohrávajú ústrednú úlohu pri zjednodušovaní požiadaviek na dokumenty v postupoch obstarávania.

(134)

Komisia by mala preskúmať účinky na vnútorný trh vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov a mala by o nich podať správu Európskemu parlamentu a Rade. Pritom by mala zohľadniť také faktory, ako napríklad úroveň cezhraničného obstarávania, účasť MSP, transakčné náklady a vzťah medzi nákladmi a prínosmi.

GPA v súlade s článkom XXII ods. 7 je predmetom ďalších rokovaní po troch rokoch po nadobudnutí platnosti a potom sa takéto rokovania konajú pravidelne. V tejto súvislosti by sa mala preskúmať aj vhodnosť výšky finančných limitov, pričom by sa mal zohľadniť vplyv inflácie vzhľadom na dlhé obdobie bez zmien finančných limitov v GPA; ak by sa v dôsledku toho mali finančné limity zmeniť, Komisia by mala prípadne prijať návrh právneho aktu, ktorým sa finančné limity stanovené v tejto smernici zmenia.

(135)

Komisia by so zreteľom na súčasné rokovania o horizontálnych ustanoveniach upravujúcich vzťahy s tretími krajinami v súvislosti s verejným obstarávaním mala dôsledne monitorovať globálne obchodné podmienky a posudzovať konkurenčné postavenie Únie.

(136)

Keďže cieľ tejto smernice, a to koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých verejných obstarávacích konaní, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(137)

Smernica 2004/18/ES by sa mala zrušiť.

(138)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011, sa členské štáty zaviazali, že v opodstatnených prípadoch priložia k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viac dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje vzťah medzi časťami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vzhľadom na túto smernicu považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za opodstatnené,

HLAVA I:

KAPITOLA I:

ODDIEL 1:

Článok 1:

Článok 2:

Článok 3:

ODDIEL 2:

Článok 4:

Článok 5:

Článok 6:

ODDIEL 3:

Článok 7:

Článok 8:

Článok 9:

Článok 10:

Článok 11:

Článok 12:

ODDIEL 4:

Pododdiel 1:

Článok 13:

Článok 14:

Pododdiel 2:

Článok 15:

Článok 16:

Článok 17:

KAPITOLA II:

Článok 18:

Článok 19:

Článok 20:

Článok 21:

Článok 22:

Článok 23:

Článok 24:

HLAVA II:

KAPITOLA I:

Článok 25:

Článok 26:

Článok 27:

Článok 28:

Článok 29:

Článok 30:

Článok 31:

Článok 32:

KAPITOLA II:

Článok 33:

Článok 34:

Článok 35:

Článok 36:

Článok 37:

Článok 38:

Článok 39:

KAPITOLA III:

ODDIEL 1:

Článok 40:

Článok 41:

Článok 42:

Článok 43:

Článok 44:

Článok 45:

Článok 46:

Článok 47:

ODDIEL 2:

Článok 48:

Článok 49:

Článok 50:

Článok 51:

Článok 52:

Článok 53:

Článok 54:

Článok 55:

ODDIEL 3:

Článok 56:

Pododdiel 1:

Článok 57:

Článok 58:

Článok 59:

Článok 60:

Článok 61:

Článok 62:

Článok 63:

Článok 64:

Pododdiel 2:

Článok 65:

Článok 66:

Pododdiel 3:

Článok 67:

Článok 68:

Článok 69:

KAPITOLA IV:

Článok 70:

Článok 71:

Článok 72:

Článok 73:

HLAVA III:

KAPITOLA I:

Článok 74:

Článok 75:

Článok 76:

Článok 77:

KAPITOLA II:

Článok 78:

Článok 79:

Článok 80:

Článok 81:

Článok 82:

HLAVA IV:

Článok 83:

Článok 84:

Článok 85:

Článok 86:

HLAVA V:

Článok 87:

Článok 88:

Článok 89:

Článok 90:

Článok 91:

Článok 92:

Článok 93:

Článok 94:

PRÍLOHA I:

PRÍLOHA II:

PRÍLOHA III:

PRÍLOHA IV:

PRÍLOHA V:

Časť A:

Časť B:

Časť C:

Časť D:

Časť E:

Časť F:

Časť G:

Časť H:

Časť I:

Časť J:

PRÍLOHA VI:

PRÍLOHA VII:

PRÍLOHA VIII:

PRÍLOHA IX:

PRÍLOHA X:

PRÍLOHA XI:

PRÍLOHA XII:

PRÍLOHA XIII:

PRÍLOHA XIV:

PRÍLOHA XV:

1.

„verejní obstarávatelia“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

2.

„ústredné orgány štátnej správy“ sú verejní obstarávatelia uvedení v prílohe I, a pokiaľ došlo k úpravám alebo zmenám na vnútroštátnej úrovni, ich nástupnícke subjekty;

3.

„verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni“ sú všetci verejní obstarávatelia, ktorí nie sú ústrednými orgánmi štátnej správy;;

4.

„verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú všetky tieto charakteristické znaky:

5.

„verejné zákazky“ sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

6.

„verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác“ (verejné zákazky na práce) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je jedna z týchto činností:

7.

„stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu;

8.

„verejné zákazky na dodanie tovaru“ (verejné zákazky na tovar) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je kúpa, lízing, prenájom tovaru alebo kúpa tovaru na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti. Verejná zákazka na dodanie tovaru môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

9.

„verejné zákazky na poskytnutie služieb“ (verejné zákazky na služby) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je poskytnutie iných služieb, než služieb uvedených v bode 6;

10.

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

11.

„uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

12.

„záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o výzvu na účasť na užšej súťaži, rokovacom konaní, rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia, súťažnom dialógu alebo inovatívnom partnerstve, alebo bol na účasť na nich vyzvaný;

13.

„súťažný podklad“ je akýkoľvek dokument, ktorý verejný obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky obstarávania alebo postupu vrátane oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, predbežného oznámenia, ak sa používa ako prostriedok výzvy na súťaž, ako aj technických špecifikácií, opisného dokumentu, navrhovaných podmienok zákazky, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, či informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek dodatočných dokumentov;

14.

„centralizované obstarávacie činnosti“ sú činnosti vykonávané nepretržite jednou z týchto foriem:

15.

„pomocné obstarávacie činnosti“ sú činnosti pozostávajúce z poskytovania podpory k obstarávacím činnostiam, najmä v týchto formách:

16.

„centrálna obstarávacia organizácia“ je verejný obstarávateľ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti;

17.

„poskytovateľ obstarávacích služieb“ je verejná alebo súkromná organizácia, ktorá na trhu ponúka pomocné obstarávacie činnosti;

18.

„písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré možno čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronickými prostriedkami;

19.

„elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sa prenášajú, zasielajú a prijímajú prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

20.

„životný cyklus“ znamená všetky po sebe nasledujúce a/alebo vzájomne prepojené fázy vrátane výskumu a vývoja, ktorý sa má vykonať, výroby, obchodovania a jeho podmienok, dopravy, používania a údržby počas existencie výrobku alebo prác alebo poskytovania služby, od získania surovín alebo tvorby zdrojov až po likvidáciu, odstránenie a koniec slúženia alebo používania;

21.

„súťaže návrhov“ sú také konania, ktoré verejnému obstarávateľovi umožňujú nadobudnúť plán alebo projekt vybraný porotou po jeho predložení do súťaže, s udelením alebo bez udelenia cien, a to najmä v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov;

22.

„inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

23.

„značka“ je akýkoľvek dokument, osvedčenie alebo potvrdenie potvrdzujúce, že predmetné stavebné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňajú určité požiadavky;

24.

„požiadavky pre získanie značky“ sú požiadavky, ktoré musia predmetné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňať, aby získali príslušnú značku.

a)

5 186 000 EUR pre verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

b)

134 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi; v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru zadaných verejnými obstarávateľmi pôsobiacimi v oblasti obrany tento finančný limit platí len pre zákazky, ktoré sa vzťahujú na výrobky uvedené v prílohe III;

c)

207 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi; uvedený finančný limit platí aj pre verejné zákazky na dodanie tovaru zadané ústrednými orgánmi štátnej správy pôsobiacimi v oblasti obrany, ak sa tieto zákazky vzťahujú na výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe III;

d)

750 000 EUR pre verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XIV.

a)

buď z celkovej skutočnej hodnoty zákaziek rovnakého druhu nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov alebo v priebehu hospodárskeho roka, upravenej podľa možnosti tak, aby zohľadňovala zmeny množstva alebo hodnoty, ku ktorým by došlo v priebehu 12 mesiacov po zadaní pôvodnej zákazky;

b)

alebo z celkovej predpokladanej hodnoty zákaziek nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu 12 mesiacov po prvom dodaní alebo v priebehu hospodárskeho roka, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

a)

v prípade verejných zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba kratšia ako 12 mesiacov alebo sa rovná 12 mesiacom, z celkovej predpokladanej hodnoty počas platnosti zmluvy, alebo ak je obdobie platnosti zmluvy dlhšie ako 12 mesiacov, z celkovej hodnoty vrátane predpokladanej zostatkovej hodnoty;

b)

v prípade verejných zákaziek na dobu neurčitú alebo s platnosťou, ktorá sa nedá časovo vymedziť, zo 48-násobku mesačného plnenia.

a)

poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;

b)

bankové a ostatné finančné služby: poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné formy odmien;

c)

zákazky zahŕňajúce vypracovanie návrhov: poplatky, splatné provízie a ostatné formy odmien.

a)

v prípade zmlúv na dobu určitú, ak sa doba trvania rovná alebo je kratšia ako 48 mesiacov: celková hodnota počas celého obdobia platnosti zmlúv;

b)

v prípade zmlúv uzavretých na dobu neurčitú alebo s platnosťou dlhšou ako 48 mesiacov: 48-násobok mesačného plnenia.

a)

finančný limit stanovený v článku 13 prvom odseku písm. a) prostredníctvom jeho zosúladenia so zrevidovaným finančným limitom, ktorý sa uplatňuje na verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

b)

finančný limit stanovený v článku 13 prvom odseku písm. b) prostredníctvom jeho zosúladenia so zrevidovaným finančným limitom, ktorý sa uplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb zadané verejnými obstarávateľmi na nižšej ako ústrednej úrovni.

a)

služby s pridanou hodnotou súvisiace s elektronickými prostriedkami a poskytované len elektronicky (vrátane zabezpečeného elektronického prenosu zakódovaných dokumentov, služby správy adries a prenos doporučenej elektronickej pošty),

b)

finančné služby, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 66100000-1 až 66720000-3 a článok 21 písm. d) smernice 2014/25/EÚ a ktoré zahŕňajú najmä poštové poukážky a poštové žírové (bezhotovostné) prevody finančných prostriedkov,

c)

filatelistické služby alebo

d)

logistické služby (služby kombinujúce fyzické doručovanie a/alebo uskladňovanie zásielok s inými nepoštovými funkciami).

a)

právny nástroj vytvárajúci medzinárodné právne záväzky, ako je medzinárodná dohoda uzavretá v súlade so zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich územnými alebo správnymi celkami nižšieho stupňa, ktorá sa vzťahuje na tovar, práce alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu jej signatármi;

b)

medzinárodná organizácia.

a)

nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom, alebo ktoré sa týkajú s nimi súvisiacich práv;

b)

nadobudnutie, vývoj, produkcia alebo koprodukcia programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby, ktoré zadávajú poskytovatelia audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb, alebo zákazky na vysielací čas alebo poskytovanie programov, ktoré sa zadávajú poskytovateľom audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb. Na účely tohto písmena majú pojmy „audiovizuálne mediálne služby“ a „poskytovatelia mediálnych služieb“ rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (24). Výraz „program“ má rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ale zahŕňa aj rozhlasové programy a rozhlasové programové materiály. Okrem toho, na účely tohto ustanovenia má výraz „programový materiál“ rovnaký význam ako výraz „program“;

c)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

d)

akékoľvek z týchto právnych služieb:

e)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (26), služby centrálnych bánk a operácie vykonávané Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu;

f)

pôžičky, bez ohľadu na spojenie s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;

g)

pracovné zmluvy;

h)

služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú kódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami;

i)

služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom;

j)

služby týkajúce sa politickej kampane, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 79341400-0, 92111230-3 a 92111240-6, ak ich zadáva politická strana v súvislosti s volebnou kampaňou.

a)

verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

a)

verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad uvedenou právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu..

i)

orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov; jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

ii)

títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby, a

iii)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

a)

zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b)

vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c)

zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.

a)

zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 186 000 EUR, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností:

b)

zákaziek na poskytnutie služieb, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 207 000 EUR a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác uvedených pod písmenom a).

a)

prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a

b)

odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.

a)

zákazky patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES;

b)

zákazky, na ktoré sa neuplatňuje smernica 2009/81/ES podľa jej článkov 8, 12 a 13.

a)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ, zákazku možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi;

b)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje smernica 2009/81/ES, zákazku možno zadať v súlade s uvedenou smernicou, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi. Týmto písmenom nie sú dotknuté finančné limity a vylúčenia stanovené v uvedenej smernici.

a)

medzinárodná dohoda alebo dojednanie, ktoré sú uzavreté v súlade so Zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami a ktoré sa vzťahujú na práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu ich zmluvnými stranami;

b)

medzinárodná dohoda alebo dojednanie o umiestnení vojsk týkajúce sa podnikov členského štátu alebo tretej krajiny;

c)

medzinárodná organizácia.

a)

ak by si v dôsledku špecializovanej povahy obstarávania používanie elektronických prostriedkov komunikácie vyžadovalo osobitné nástroje, zariadenia alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné alebo ktoré nie sú podporované bežne dostupnými aplikáciami;

b)

aplikácie podporujúce formáty súborov, ktoré sú vhodné na opis ponúk, používajú formáty súborov, pri ktorých nie je možné používať žiadne iné otvorené alebo bežne dostupné aplikácie, alebo sa na ne vzťahuje schéma udeľovania licencií a verejný obstarávateľ ich nemôže sprístupniť na prevzatie alebo používanie na diaľku;

c)

používanie prostriedkov elektronickej komunikácie by si vyžadovalo špecializované kancelárske zariadenie, ktoré verejní obstarávatelia nemajú bežne k dispozícii;

d)

súťažné podklady si vyžadujú predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno zaslať použitím elektronických prostriedkov.

a)

od dátumu uverejnenia oznámenia podľa prílohy VIII alebo od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu ponúkajú neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup k uvedeným nástrojom a zariadeniam elektronickými prostriedkami. V znení oznámenia alebo výzvy na potvrdenie záujmu sa bližšie určuje internetová adresa, na ktorej sú tieto nástroje a zariadenia prístupné;

b)

zabezpečia, aby uchádzači, ktorí nemajú prístup k príslušným nástrojom a zariadeniam, alebo nemajú možnosť získať ich v príslušných lehotách, za predpokladu, že za chýbajúci prístup nie je zodpovedný dotknutý uchádzač, mohli mať prístup k postupu obstarávania prostredníctvom využitia prechodných tokenov dostupných bezplatne online, alebo

c)

podporujú alternatívne kanály elektronického predkladania ponúk.

a)

informácie, ktoré sa týkajú špecifikácií elektronického predkladania ponúk a žiadostí o účasť vrátane kódovania a časového označovania, musia byť dostupné zainteresovaným stranám;

b)

členské štáty alebo verejní obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci ustanovenom dotknutým členským štátom uvedú úroveň bezpečnosti, ktorá je potrebná pre elektronické prostriedky komunikácie v rôznych fázach konkrétneho postupu obstarávania; táto úroveň musí byť primeraná súvisiacemu riziku;

c)

ak členské štáty alebo verejní obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci stanovenom dotknutým členským štátom dospeli k záveru, že úroveň rizík posúdených podľa písmena b) tohto odseku je taká, že sa vyžadujú zdokonalené elektronické podpisy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (27), verejní obstarávatelia akceptujú zdokonalené elektronické podpisy založené na kvalifikovaných certifikátoch, pričom sa vezme do úvahy, či sú tieto podpisy poskytnuté poskytovateľom certifikačných služieb, ktorý sa nachádza v zozname dôveryhodných informácií stanovenom v rozhodnutí Komisie 2009/767/ES (28), ktoré boli vytvorené použitím bezpečného zariadenia na vytvorenie podpisu alebo bez neho, pričom sa musia splniť tieto podmienky:

a)

pokiaľ ide o práce, tovar alebo služby spĺňajúce jedno alebo viac z týchto kritérií:

b)

pokiaľ ide o práce, tovar alebo služby, v prípade ktorých sú ako odozva na verejnú alebo užšiu súťaž predložené len neregulárne alebo neprijateľné ponuky. V takých situáciách nemusia verejní obstarávatelia uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak do postupu prijmú všetkých tých a len tých uchádzačov, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článkoch 57 až 64 a ktorí v rámci predchádzajúcej verejnej alebo užšej súťaže predložili ponuky v súlade s formálnymi požiadavkami postupu obstarávania.

Za neregulárne sa považujú najmä ponuky, ktoré nie sú v súlade so súťažnými podkladmi, ktoré boli doručené neskoro, v prípade ktorých existujú dôkazy o tajnej dohode alebo korupcii alebo ktoré považuje verejný obstarávateľ za neobvykle nízke ponuky. Za neprijateľné sa považujú najmä ponuky predložené uchádzačmi, ktorí nemajú požadovanú kvalifikáciu, a ponuky, ktorých cena presahuje rozpočet verejného obstarávateľa stanovený a zdokumentovaný pred začatím postupu obstarávania.

a)

predbežné oznámenie obsahovalo všetky informácie, ktoré sa vyžadujú pri oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v prílohe V časti B oddiele I, pokiaľ takéto informácie boli k dispozícii v čase, keď sa predbežné oznámenie uverejnilo;

b)

predbežné oznámenie bolo odoslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

a)

predbežné oznámenie obsahovalo všetky informácie, ktoré sa vyžadujú v prílohe V časti B oddiele I, pokiaľ boli takéto informácie k dispozícii v čase, keď sa predbežné oznámenie uverejnilo;

b)

predbežné oznámenie sa zaslalo na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

a)

lehotu na prijatie žiadostí o účasť, ktorá nebude kratšia ako 15 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania;

b)

lehotu na prijatie ponúk, ktorá nebude kratšia ako 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk.

a)

ak neboli predložené žiadne ponuky ani žiadne vhodné ponuky ani žiadne žiadosti o účasť ani žiadne vhodné žiadosti o účasť ako reakcia na verejnú alebo užšiu súťaž za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili a že sa Komisii v prípadoch, keď si to vyžiada, zašle správa.

Ponuka sa považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na zákazku irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky verejného obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Žiadosť o účasť sa považuje za nevhodnú, ak sa príslušný hospodársky subjekt má alebo môže vylúčiť podľa článku 57 alebo nespĺňa podmienky účasti, ktoré stanovil verejný obstarávateľ podľa článku 58;

b)

ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

Výnimky stanovené v bodoch ii) a iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania;

c)

pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať, nie je možné dodržať lehoty verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nenesie v žiadnom prípade zodpovednosť verejný obstarávateľ.

a)

ak sú príslušné výrobky vyrábané výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely; zákazky zadané podľa tohto písmena však nezahŕňajú veľkovýrobu na dosiahnutie obchodnej životaschopnosti alebo návratnosti nákladov na výskum a vývoj;

b)

pri doplňujúcich dodaniach od pôvodného dodávateľa, ktoré sú určené buď ako čiastočná náhrada dodaní tovaru alebo zariadenia, alebo ako rozšírenie existujúcich dodaní tovaru alebo zariadenia, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar s odlišnými technickými parametrami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe; takéto zákazky, ako aj opakujúce sa zákazky nesmú vo všeobecnosti trvať dlhšie ako tri roky;

c)

pri tovare kótovanom a nakupovanom na komoditnom trhu;

d)

pri nákupe tovaru alebo služieb za osobitne výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou končí svoju podnikateľskú činnosť, alebo od likvidátora v konkurznom konaní, z vysporiadania s veriteľmi alebo z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov.

a)

na základe podmienok rámcovej dohody bez toho, aby sa opäť otvorila súťaž, ak sú v dohode stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru a objektívne podmienky na určenie toho, ktorý z hospodárskych subjektov, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, ich má realizovať; druhé z uvedených podmienok sa uvádzajú v súťažných podkladoch k rámcovej dohode;

b)

ak sú v rámcovej dohode stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru, plní sa čiastočne bez opätovného otvorenia súťaže podľa písmena a) a čiastočne s opätovným otvorením súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, podľa písmena c), ak verejní obstarávatelia uviedli túto možnosť v súťažných podkladoch k rámcovej dohode. Rozhodnutie o tom, či sa konkrétne práce, tovar alebo služby nadobudnú na základe opätovného otvorenia súťaže alebo priamo na základe podmienok stanovených v rámcovej dohode, sa prijme podľa objektívnych kritérií, ktoré sa stanovia v súťažných podkladoch k rámcovej dohode. V týchto súťažných podkladoch sa zároveň uvedie, na ktoré podmienky sa môže vzťahovať otvorenie súťaže.

Možnosti stanovené v prvom odseku tohto písmena sa vzťahujú aj na akúkoľvek časť rámcovej dohody, pre ktorú sú všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru stanovené v rámcovej dohode, bez ohľadu na to, či sa stanovili všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru v rámci iných častí;

c)

prostredníctvom opätovného otvorenia súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody, ak v rámcovej dohode nie sú stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie prác, poskytovanie služieb a dodávanie tovaru.

a)

pri každej zákazke, ktorá sa má zadať, sa verejní obstarávatelia písomne radia s hospodárskymi subjektmi, ktoré sú schopné zákazku realizovať;

b)

verejní obstarávatelia stanovia lehotu, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby umožnila predloženie ponúk pre každú konkrétnu zákazku, pričom berú do úvahy faktory, ako je zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na zaslanie ponúk;

c)

ponuky sa predkladajú písomne a ich obsah sa neotvorí pred uplynutím stanovenej lehoty na odpoveď;

d)

verejní obstarávatelia zadajú každú zákazku tomu uchádzačovi, ktorý predloží najlepšiu ponuku na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v súťažných podkladoch k rámcovej dohode.

a)

minimálna lehota na prijatie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž použije predbežné oznámenie, výzvy na potvrdenie účasti. Po zaslaní výzvy na predloženie ponúk pre prvé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému sa na prijatie žiadostí o účasť nevzťahujú žiadne ďalšie lehoty;

b)

minimálna lehota na prijatie ponúk je aspoň 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk. Podľa potreby sa uplatňuje článok 28 ods. 4. Článok 28 ods. 3 a 5 sa neuplatňuje.

a)

uverejnia výzvu na súťaž, v ktorej jasne uvedú, že sa použije dynamický nákupný systém;

b)

v súťažných podkladoch uvedú aspoň povahu a predpokladaný objem plánovaného obstarávania, ako aj všetky potrebné informácie týkajúce sa dynamického nákupného systému vrátane toho, ako dynamický nákupný systém funguje, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia;

c)

uvedú akékoľvek rozdelenie na kategórie tovaru, stavebných prác alebo služieb, ako aj charakteristické znaky, ktoré ich vymedzujú;

d)

ponúkajú počas doby platnosti systému neobmedzený a úplný priamy prístup k súťažným podkladom v súlade s článkom 53.

a)

pri zmene obdobia platnosti bez ukončenia platnosti systému vzor použitý pôvodne pri výzve na súťaž v rámci dynamického nákupného systému;

b)

pri ukončení platnosti systému oznámenie o výsledku verejného obstarávania uvedené v článku 50.

a)

výlučne na cenách, ak sa zákazka zadáva len na základe ceny;

b)

na cenách a/alebo nových hodnotách charakteristických prvkov ponúk uvedených v súťažných podkladoch, ak sa zákazka zadáva na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality alebo ponuke s najnižšími nákladmi pri použití prístupu založeného na nákladovej efektívnosti.

a)

v deň a čas, ktoré boli vopred stanovené;

b)

keď nedostávajú žiadne ďalšie nové ceny ani nové hodnoty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa minimálnych rozdielov, za predpokladu, že vopred stanovili čas, ktorý uplynie medzi prijatím posledného príspevku a ukončením elektronickej aukcie, alebo

c)

keď sa vyčerpal vopred stanovený počet fáz aukcie.

a)

to uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu, ak sa predbežné oznámenie používa ako prostriedok výzvy na súťaž;

b)

uvedú v súťažných podkladoch všetky potrebné informácie v súlade s článkom 22 ods. 6 týkajúce sa formátu, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia, ktoré sa uplatňujú v prípade daného katalógu.

a)

vyzvú uchádzačov, aby opätovne predložili svoje elektronické katalógy prispôsobené požiadavkám príslušnej zákazky, alebo

b)

oznámia uchádzačom, že majú v úmysle získať z už predložených elektronických katalógov informácie potrebné na vytvorenie ponúk prispôsobených požiadavkám príslušnej zákazky za predpokladu, že použitie tejto metódy bolo v prípade danej rámcovej dohody oznámené v súťažných podkladoch.

a)

zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia;

b)

vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia organizácia;

c)

podľa článku 33 ods. 4 písm. a) alebo b), určenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná danú úlohu na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia organizácia.

a)

zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému;

b)

vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody;

c)

určenie podľa článku 33 ods. 4 písm. a) alebo b), ktorý z hospodárskych subjektov, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, bude plniť danú úlohu.

a)

zodpovednosti zmluvných strán a príslušné uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia;

b)

vnútorná organizácia postupu obstarávania vrátane riadenia tohto postupu, rozdelenia nadobúdaných prác, tovaru alebo služieb, ako aj uzavierania zmlúv.

a)

vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má spoločný subjekt svoje sídlo;

b)

vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom spoločný subjekt vykonáva svoje činnosti.

a)

pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek vrátane environmentálnych charakteristík za predpokladu, že tieto parametre sú dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby verejným obstarávateľom umožnili zákazku zadať;

b)

odkazom na technické špecifikácie a podľa poradia na: vnútroštátne normy, ktorými sa transponujú európske normy; európske technické osvedčenia; spoločné technické špecifikácie; medzinárodné normy; iné technické referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo ak takéto špecifikácie neexistujú, odkazom na vnútroštátne normy, vnútroštátne technické osvedčenia alebo vnútroštátne technické špecifikácie týkajúce sa dizajnu, kalkulácií, vykonania prác a použitia tovaru; každý odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“;

c)

pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek uvedených v písmene a) s odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) ako prostriedok predpokladu súladu s takýmito výkonnostnými alebo funkčnými požiadavkami;

d)

odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) pre určité charakteristické znaky a odkazom na výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristické znaky.

a)

požiadavky pre získanie značky sa vzťahujú len na kritériá, ktoré súvisia s predmetom zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristík prác, tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky;

b)

požiadavky pre získanie značky vychádzajú z objektívne overiteľných a nediskriminačných kritérií;

c)

značky sa stanovujú v rámci otvoreného a transparentného postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť všetky zainteresované strany vrátane orgánov štátnej správy, spotrebiteľov, sociálnych partnerov, výrobcov, distribútorov a mimovládnych organizácií;

d)

značky sú prístupné všetkým zainteresovaným stranám;

e)

požiadavky pre získanie značky sú stanovené treťou stranou, nad ktorou hospodársky subjekt, ktorý žiada o značku, nemôže uplatňovať rozhodujúci vplyv.

a)

ak z akéhokoľvek dôvodu nie sú doplňujúce informácie napriek tomu, že boli hospodárskym subjektom vyžiadané včas, predložené najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijatie ponúk. V prípade zrýchleného postupu uvedeného v článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 6 je táto doba štyri dni;

b)

ak sa v súťažných podkladoch vykonali významné zmeny.

a)

vzťahuje sa konkrétne na tovar, práce alebo služby, ktoré budú predmetom zadávanej zákazky;

b)

uvádza sa v ňom, že zákazka sa zadá na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania bez ďalšieho uverejnenia výzvy na súťaž, a zainteresované hospodárske subjekty sú v ňom vyzvané, aby vyjadrili svoj záujem;

c)

popri informáciách stanovených v prílohe V časti B oddiele I obsahuje informácie stanovené v prílohe V časti B oddiele II;

d)

bolo zaslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania výzvy uvedenej v článku 54 ods. 1.

a)

v prípade predbežných oznámení počas 12 mesiacov alebo do prijatia oznámenia o výsledku verejného obstarávania podľa článku 50, pričom sa uvedie, že počas 12-mesačného obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky. V prípade verejných zákaziek na sociálne a iné osobitné služby sa však predbežné oznámenie uvedené v článku 75 ods. 1 písm. b) opakovane uverejňuje až do skončenia jeho pôvodne uvedeného obdobia platnosti alebo až do prijatia oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako sa stanovuje v článku 50, pričom sa uvedie, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky;

b)

v prípade výziev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém, počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému.

a)

každého neúspešného záujemcu o dôvodoch zamietnutia jeho žiadosti o účasť;

b)

každého neúspešného uchádzača o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky vrátane – v prípadoch uvedených v článku 42 ods. 5 a 6 – dôvodov svojho rozhodnutia o nerovnocennosti alebo svojho rozhodnutia o tom, že práce, tovar alebo služby nespĺňajú výkonnostné alebo funkčné požiadavky;

c)

každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača alebo zmluvných strán rámcovej dohody;

d)

každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o priebehu rokovaní a dialógu s uchádzačmi a o pokroku, ktorý sa v nich dosiahol.

a)

ponuka spĺňa požiadavky, podmienky a kritériá stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu a v súťažných podkladoch, pričom sa v relevantných prípadoch zohľadní článok 45;

b)

ponuku predložil uchádzač, ktorý nie je vylúčený z postupu v súlade s článkom 57, a ponuka spĺňa podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 58, a v relevantných prípadoch nediskriminačné pravidlá a kritériá uvedené v článku 65.

a)

z dôvodu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (32);

b)

z dôvodu korupcie v zmysle článku 3 Dohovoru o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (33) a článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV (34), ako aj z dôvodu korupcie v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov verejného obstarávateľa alebo hospodárskeho subjektu;

c)

z dôvodu podvodu v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (35),

d)

z dôvodu teroristických trestných činov alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, tak ako sú jednotlivo vymedzené v článkoch 1 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (36), alebo podnecovania alebo napomáhania alebo navádzania alebo pokusu o spáchanie trestného činu v súlade s článkom 4 uvedeného rámcového rozhodnutia;

e)

z dôvodu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, tak ako sú vymedzené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (37);

f)

z dôvodu detskej práce a iných foriem obchodovania s ľuďmi vymedzeného v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (38).

a)

ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať porušenie uplatniteľných povinností uvedených v článku 18 ods. 2;

b)

ak je daný hospodársky subjekt v úpadku alebo je v konkurze alebo v likvidácii, ak jeho aktíva spravuje likvidátor alebo súd, ak voči nemu prebieha vyrovnávacie konanie, ak sú jeho podnikateľské činnosti pozastavené alebo ak je v akejkoľvek podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov;

c)

ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť;

d)

ak má verejný obstarávateľ dostatočne vierohodné indície na to, aby mohol dospieť k záveru, že hospodársky subjekt uzavrel dohody s inými hospodárskymi subjektmi s cieľom narušiť hospodársku súťaž;

e)

ak konflikt záujmov v zmysle článku 24 nemožno účinne napraviť inými, menej rušivými opatreniami;

f)

ak narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z predbežného zapojenia hospodárskych subjektov do prípravy postupu obstarávania, ako sa uvádza v článku 41, nemožno napraviť inými, menej rušivými opatreniami;

g)

ak hospodársky subjekt vykazoval významné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení niektorej zásadnej požiadavky predchádzajúcej verejnej zákazky, predchádzajúcej zákazky u subjektu obstarávateľa alebo predchádzajúcej koncesie, čo viedlo k predčasnému ukončeniu takejto predchádzajúcej zmluvy, ku škode alebo iným porovnateľným sankciám;

h)

ak bol hospodársky subjekt vinný zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia podmienok účasti, ak zadržal takéto informácie alebo nie je schopný predložiť podporné dokumenty požadované podľa článku 59, alebo

i)

ak hospodársky subjekt nenáležite ovplyvňoval rozhodovací proces verejného obstarávateľa, získal dôverné informácie, ktoré mu v postupe obstarávania môžu poskytnúť nenáležité výhody, alebo z nedbalosti poskytol zavádzajúce informácie, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia, výberu alebo zadania zákazky.

a)

spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;

b)

ekonomického a finančného postavenia;

c)

technickej a odbornej spôsobilosti.

a)

nenachádza sa v jednej zo situácií uvedených v článku 57, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené;

b)

spĺňa relevantné podmienky účasti stanovené podľa článku 58;

c)

v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené podľa článku 65.

a)

pokiaľ ide o odsek 1 uvedeného článku, predloženie výpisu z príslušného registra, ako napríklad registra trestov alebo, ak takýto neexistuje, predloženie rovnocenného dokumentu vydaného príslušným súdnym alebo správnym orgánom v členskom štáte alebo krajine pôvodu alebo v krajine, v ktorej je hospodársky subjekt usadený, ktorým sa preukazuje, že príslušné požiadavky boli splnené;

b)

pokiaľ ide o odsek 2 a odsek 4 písm. b) uvedeného článku, osvedčenie vydané príslušným orgánom dotknutého členského štátu alebo dotknutej krajiny.

a)

kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky a obchodovanie a jeho podmienky;

b)

organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, ak kvalita určených zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia zákazky, alebo

c)

záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, postup dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia.

a)

konkrétnym procesom výroby, poskytovania uvedených prác, tovaru alebo služieb či obchodovania s nimi, alebo

b)

konkrétnym procesom pre inú fázu ich životného cyklu,

a)

náklady, ktoré znášajú verejní obstarávatelia alebo iní používatelia, ako napríklad:

b)

náklady prisúditeľné k environmentálnym externalitám spojeným s výrobkom, službou alebo prácami počas ich životného cyklu za predpokladu, že je možné určiť a overiť ich peňažnú hodnotu; takéto náklady môžu zahŕňať náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a emisiami iných znečisťujúcich látok, ako aj ostatné náklady spojené so zmierňovaním zmeny klímy.

a)

vychádza z objektívne overiteľných a nediskriminačných kritérií. Konkrétne, ak nebola stanovená na opakované alebo neustále uplatňovanie, nesmie neprimerane zvýhodniť alebo znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty;

b)

je dostupná všetkým zainteresovaným stranám;

c)

požadované údaje môžu poskytnúť s vynaložením primeraného úsilia hospodárske subjekty konajúce s obvyklou obozretnosťou vrátane hospodárskych subjektov z tretích krajín, ktoré sú zmluvnou stranou GPA alebo iných medzinárodných dohôd, kými je Únia viazaná.

a)

hospodárnosť výrobného procesu, poskytovaných služieb alebo stavebných postupov;

b)

zvolené technické riešenia alebo akékoľvek výnimočne priaznivé podmienky, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodávku výrobkov alebo služieb na uskutočnenie práce;

c)

originalitu práce, tovaru alebo služieb, ktoré uchádzač navrhuje;

d)

dodržiavanie povinností uvedených v článku 18 ods. 2;

e)

dodržiavanie povinností uvedených v článku 71;

f)

možnosť uchádzača získať štátnu pomoc.

a)

iné zákazky na dodanie tovaru a na iné zákazky na poskytnutie služieb, ako sú zákazky týkajúce sa služieb, ktoré sa majú poskytnúť v zariadeniach pod priamym dohľadom verejného obstarávateľa, alebo na dodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na zákazkách na uskutočnenie stavebných prác alebo na zákazkách na poskytnutie služieb;

b)

subdodávateľov subdodávateľov hlavného dodávateľa alebo ďalej na nižšie úrovne subdodávateľského reťazca.

a)

ak vnútroštátne právo členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa príslušné pravidlá uplatňovali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 18 ods. 2;

b)

verejní obstarávatelia môžu v súlade s článkami 59, 60 a 61 overiť, alebo členské štáty od nich môžu vyžadovať, aby overili, či existujú dôvody na vylúčenie subdodávateľov podľa článku 57. V takých prípadoch verejný obstarávateľ vyžaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže vyžadovať, alebo členský štát od neho môže vyžadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

a)

ak úpravy, bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu, boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky týkajúce sa revízie ceny alebo opciách. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo opcií, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani opcie, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody;

b)

v prípade doplňujúcich prác, služieb alebo tovaru poskytnutých pôvodným dodávateľom, ktoré sú nevyhnutné a ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom obstarávaní, ak zmena dodávateľa:

Akékoľvek zvýšenie ceny však nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej zákazky. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;

c)

ak sú splnené všetky podmienky:

d)

ak nový dodávateľ nahrádza dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v dôsledku jednej z týchto skutočností:

e)

ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.

i)

finančný limit stanovený v článku 4, a

ii)

10 % hodnoty pôvodnej zákazky v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek na dodanie tovaru a menej ako 15 % pôvodnej hodnoty zákazky v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.

a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;

b)

úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve alebo rámcovej dohode;

c)

úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo rámcovej dohody;

d)

ak nový dodávateľ nahradí dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v iných prípadoch než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).

a)

zákazka bola predmetom podstatnej úpravy, ktorá si vyžadovala nový postup obstarávania podľa článku 72;

b)

dodávateľ bol v čase zadania zákazky v jednej zo situácií uvedených v článku 57 ods. 1, a mal sa preto vylúčiť z postupu obstarávania;

c)

zákazka sa nemala zadať dodávateľovi vzhľadom na závažné porušenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv a tejto smernice, ktoré konštatoval Súdny dvor Európskej únie v konaní podľa článku 258 ZFEÚ.

a)

prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré obsahuje informácie uvedené v prílohe V časti H, a to v súlade so štandardnými vzormi uvedenými v článku 51, alebo

b)

prostredníctvom predbežného oznámenia, ktoré sa uverejňuje nepretržite a obsahuje informácie stanovené v prílohe V časti I. Predbežné oznámenie sa týka najmä tých druhov služieb, ktoré budú predmetom zákaziek, ktoré sa majú zadať. Uvádza sa v ňom, že zákazky sa zadajú bez ďalšieho uverejnenia a hospodárske subjekty, ktoré majú záujem, sa v ňom vyzývajú, aby tento záujem vyjadrili písomne.

a)

jej cieľom je úsilie o vykonávanie verejnej služby spojenej s poskytovaním služieb uvedených v odseku 1;

b)

zisky sú reinvestované so zreteľom na dosahovanie cieľa organizácie. Ak sa zisky rozdeľujú alebo prerozdeľujú, malo by sa pritom vychádzať z aspektov účasti;

c)

štruktúry manažmentu alebo vlastníctva organizácie, ktorá plní zákazku, sú založené na zásadách vlastníctva zamestnancami alebo účasti, alebo si vyžadujú aktívnu účasť zamestnancov, používateľov či zainteresovaných strán, a

d)

nemalo by dôjsť k tomu, aby v priebehu uplynulých troch rokov daný verejný obstarávateľ zadal organizácii zákazku na príslušné služby podľa tohto článku.

a)

súťaže návrhov organizované v rámci postupu vedúceho k zadaniu verejnej zákazky na poskytnutie služieb;

b)

súťaže návrhov s cenami alebo platbami pre účastníkov.

a)

odkazom na územie alebo časť územia členského štátu;

b)

tým, že podľa práva členského štátu, v ktorom sa súťaž organizuje, by sa od nich vyžadovalo, aby boli fyzickými alebo právnickými osobami.

a)

aby informácie a usmernenia týkajúce sa výkladu a uplatňovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania boli bezodplatne dostupné na pomoc verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom, najmä MSP, pri správnom uplatňovaní pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, a

b)

aby verejným obstarávateľom bola dostupná podpora, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie postupov obstarávania.

a)

1 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

b)

10 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.

a)

názov a adresu verejného obstarávateľa, predmet a hodnotu zákazky, rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému;

b)

v relevantných prípadoch výsledky kvalitatívneho výberu a/alebo zníženia počtov podľa článkov 65 a 66, konkrétne:

c)

dôvody zamietnutia ponúk považovaných za neobvykle nízke;

d)

názov úspešného uchádzača a dôvody, prečo bola vybraná jeho ponuka, a v prípade, že je to známe, časť zákazky alebo rámcovej dohody, ktorú má úspešný uchádzač v úmysle zadať ako subdodávku tretím stranám; a ak je to v tom čase známe, názvy subdodávateľov hlavného dodávateľa, ak existujú;

e)

v prípade rokovacích konaní a súťažných dialógov okolnosti stanovené v článku 26, ktoré odôvodňujú použitie týchto postupov;

f)

v prípade rokovacích konaní bez predchádzajúceho zverejnenia okolnosti uvedené v článku 32, ktoré odôvodňujú použitie tohto konania;

g)

v prípade, že je to uplatniteľné, dôvody, prečo sa verejný obstarávateľ rozhodol nezadať zákazku alebo neuzavrieť rámcovú dohodu alebo nezriadiť dynamický nákupný systém;

h)

v prípade, že je to uplatniteľné, dôvody, prečo sa na predkladanie ponúk použili iné ako elektronické prostriedky komunikácie;

i)

keď to prichádza do úvahy, zistené konflikty záujmov a následne prijaté opatrenia.

a)

elektronické prostriedky v súlade s článkom 22;

b)

pošta alebo iný vhodný doručovateľ;

c)

fax;

d)

kombinácia týchto foriem.