24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/9


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1408/2013

z 18. decembra 2013

o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (1),

po uverejnení návrhu tohto nariadenia (2),

po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,

keďže:

(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. Podľa článku 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od tejto notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Nariadením (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá jedinému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu, považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda sa na ňu nevzťahuje notifikačný postup.

(2)

Komisia v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia takisto vysvetlila svoju politiku, pokiaľ ide o strop pomoci de minimis, do ktorého výšky sa na takúto pomoc hľadí tak, že sa na ňu článok 107 ods. 1 zmluvy neuplatní, a to najprv vo svojom oznámení o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (3), neskôr v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 (4) a v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 (5). Vzhľadom na osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú v sektore poľnohospodárstva, a vzhľadom na existujúce riziko, že aj nízke úrovne pomoci by mohli spĺňať kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, sa sektor poľnohospodárstva alebo jeho časti vylúčili z rozsahu pôsobnosti uvedených nariadení. Komisia už prijala celý rad nariadení s pravidlami o pomoci de minimis poskytovanej v sektore poľnohospodárstva, posledným z nich bolo nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 (6). Vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1535/2007 je vhodné vykonať revíziu niektorých podmienok stanovených v tomto nariadení a nahradiť ho.

(3)

Vzhľadom na skúsenosti Komisie s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 1535/2007 by sa maximálna suma pomoci jedinému podniku na obdobie troch rokov mala zvýšiť na 15 000 EUR a vnútroštátna horná hranica by sa mala zvýšiť na 1 % ročnej produkcie. Tieto nové stropy naďalej zaručujú, že všetky opatrenia patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia možno považovať za opatrenia, ktoré nijako neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, nenarúšajú hospodársku súťaž ani nehrozia jej narušením.

(4)

Na účely pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v zmluve je podnikom každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na svoje právne postavenie a spôsob financovania (7). Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že všetky subjekty, ktoré sú kontrolované (právne alebo de facto) tým istým subjektom, by sa mali pokladať za jediný podnik (8). V záujme právnej istoty a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by toto nariadenie malo poskytovať vyčerpávajúci zoznam jasných kritérií na určovanie toho, kedy sa dva alebo viaceré subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť v jednom členskom štáte majú považovať za jediný podnik. Komisia vybrala z ustálených kritérií na vymedzenie „prepojených podnikov“ v definícii malých a stredných podnikov (MSP) v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (9) a v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 800/2008 (10) tie kritériá, ktoré sú vhodné na účely tohto nariadenia. Orgány verejnej moci už tieto kritériá poznajú a mali by sa vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia uplatňovať na MSP, ako aj na veľké podniky. Tieto kritériá by mali zabezpečovať, aby sa skupina prepojených podnikov na účely uplatňovania pravidla o pomoci de minimis považovala za jediný podnik, ale aby sa subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ktoré nie sú medzi sebou v žiadnom vzťahu okrem skutočnosti, že každý z nich je priamo napojený na ten istý orgán alebo orgány verejnej moci, nepovažovali za navzájom prepojené. Berie sa teda do úvahy osobitná situácia subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, ktoré kontroluje ten istý orgán alebo orgány verejnej moci, no ktoré môžu mať nezávislú rozhodovaciu právomoc. Podobne by tieto kritériá mali zaručovať, aby sa jednotliví členovia právnickej osoby alebo skupiny fyzických alebo právnických osôb len pre uvedený dôvod nepovažovali za prepojených v tých prípadoch, keď sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovuje, že takíto jednotliví členovia majú prevziať práva a povinnosti podobné právam a povinnostiam jednotlivých poľnohospodárov s postavením najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, a v tých prípadoch, keď predmetní jednotliví členovia prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

(5)

Vzhľadom na podobnosti medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a nepoľnohospodárskych výrobkov spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (11).

(6)

Súdny dvor Európskej únie stanovil, že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, sú členské štáty povinné zdržať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť z neho výnimky (12). Z uvedeného dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených výrobkov alebo výrobkov uvedených na trh. Rovnako by sa nemalo vzťahovať ani na podporu, na ktorú sa viaže povinnosť deliť sa o pomoc s prvovýrobcami.

(7)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc na podporu vývozu ani na pomoc podmienenú uprednostňovaním používania domácich výrobkov pred dovážanými. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných členských štátoch alebo tretích krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo s poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh v inom členskom štáte alebo tretej krajine obvykle nepredstavuje pomoc na podporu vývozu.

(8)

Trojročné obdobie, ktoré je potrebné zohľadniť na účely tohto nariadenia, by sa malo hodnotiť priebežne, takže pri každom novom poskytnutí pomoci de minimis je potrebné zohľadniť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov.

(9)

Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň pôsobí v iných sektoroch alebo vykonáva iné činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1407/2013, ustanovenia uvedeného nariadenia by sa mali vzťahovať na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektormi a činnosťami podliehajúcimi uvedenému nariadeniu za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

(10)

Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň v sektore rybolovu a akvakultúry, nariadenie Komisie (ES) č. 875/2007 (13) by sa malo uplatňovať na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektorom rybolovu a akvakultúry za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

(11)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá na zabezpečenie toho, aby nebolo možné obchádzať maximálne intenzity pomoci stanovené v osobitných nariadeniach alebo rozhodnutiach Komisie. Mali by sa tu stanoviť aj jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlá kumulácie.

(12)

Toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy na základe iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že je v súlade so zásadou podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve, alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov. Najmä financovanie zo zdrojov Únie, ktoré centrálne riadi Komisia a nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc a nemalo by sa zohľadňovať pri určovaní toho, či sa dodržiava príslušný strop, alebo vnútroštátna horná hranica.

(13)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného dohľadu by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc de minimis, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu bez akejkoľvek potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“). Takýto presný výpočet sa môže urobiť napríklad v prípade grantov, bonifikácie úrokových sadzieb a obmedzených oslobodení od dane či iných nástrojov so stanovenou hornou hranicou, ktorá zaručuje, že nebude prekročený príslušný strop. Stanovenie hornej hranice znamená, že pokiaľ nie je známa alebo ešte nie je známa presná výška pomoci, členský štát musí vychádzať z predpokladu, že výška pomoci sa rovná hornej hranici, aby sa zabezpečilo, že viacero opatrení pomoci spolu nepresiahne strop stanovený v tomto nariadení, a aby sa dodržali pravidlá kumulácie.

(14)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis by všetky členské štáty mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet je vhodné, aby sumy pomoci, ktoré sa neposkytujú formou hotovostného grantu, boli prekonvertované na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu v prípade iných transparentných druhov pomoci než granty a v prípade pomoci splatnej v niekoľkých splátkach si vyžaduje používanie trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. S cieľom zabezpečiť jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by uplatniteľnými trhovými sadzbami na účely tohto nariadenia mali byť referenčné sadzby, ktoré sú stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (14).

(15)

Pomoc v podobe úverov vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe úverov by sa mala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia pomoci. Aby sa zjednodušilo zaobchádzanie s malými krátkodobými úvermi, malo by byť v tomto nariadení uvedené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku úveru a dĺžku jeho trvania. Ekvivalent hrubého grantu úverov zabezpečených zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a nepresahujúcich výšku buď 75 000 EUR počas najviac piatich rokov, alebo 37 500 EUR počas najviac desiatich rokov, možno na základe skúseností Komisie považovať za neprekračujúci strop pomoci de minimis. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na také podniky vzťahovať.

(16)

Pomoc vo forme kapitálových injekcií by sa nemala pokladať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď celková výška vkladu z verejných zdrojov nepresahuje strop de minimis. Pomoc obsiahnutá v opatreniach rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázikapitálových investícií, ako je uvedené v usmerneniach o rizikovom financovaní (15), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď príslušné opatrenie poskytuje kapitál nepresahujúci strop de minimis.

(17)

Pomoc v podobe záruk vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe záruk by sa mala pokladať za transparentnú, ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie pre druh dotknutého podniku (16). Aby sa zjednodušilo nakladanie s krátkodobými zárukami zabezpečujúcimi maximálne 80 % relatívne malého úveru, malo by byť v tomto nariadení stanovené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku príslušného úveru a dĺžku trvania záruky. Toto pravidlo by sa nemalo uplatňovať na záruky súvisiacich transakcií, ktoré nepredstavujú úver, ako sú záruky na transakcie s vlastným kapitálom. Ak záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 112 500 EUR a trvanie záruky nepresahuje päť rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky možno považovať za neprekračujúci strop pomoci de minimis. Rovnaké pravidlo platí v prípadoch, keď záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 56 250 EUR a trvanie záruky nepresahuje desať rokov. Členské štáty môžu okrem toho použiť metodiku na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruk, ktorá bola oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a ktorá bola schválená Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade so oznámením o zárukách alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením, za predpokladu, že schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na také podniky vzťahovať.

(18)

Ak sa schéma pomoci de minimis vykonáva prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, malo by sa zabezpečiť, aby títo finanční sprostredkovatelia nedostávali žiadnu štátnu pomoc. Dá sa to uskutočniť napríklad tým, že od finančných sprostredkovateľov, ktorí využívajú štátne záruky, sa bude vyžadovať, aby zaplatili poplatok zodpovedajúci trhovým podmienkam alebo postúpili všetky zvýhodnenia konečným príjemcom, alebo že sa bude vyžadovať dodržiavanie stropu pomoci de minimis a iných podmienok tohto nariadenia aj na úrovni sprostredkovateľov.

(19)

Komisia môže na základe notifikácie členského štátu preskúmať či opatrenie, ktoré nemá podobu grantu, úveru, záruky, kapitálovej injekcie alebo opatrenia rizikového financovania v podobe kapitálových alebo kvázikapitálových investícií, vedie k ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, a preto by mohlo spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(20)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci v súlade so zásadou spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, členské štáty by mali uľahčiť plnenie tejto úlohy prostredníctvom vytvorenia potrebných nástrojov, ktoré by zabezpečili, aby celková suma pomoci de minimis poskytnutá jedinému podniku v rámci pravidla de minimis nepresiahla celkový povolený strop. Členské štáty by na tento účel pri poskytovaní pomoci de minimis mali informovať príslušný podnik o výške poskytnutej pomoci de minimis a o skutočnosti, že ide o pomoc de minimis, pričom by sa mali výslovne odvolať na toto nariadenie. Členské štáty by mali mať povinnosť dohliadať na poskytnutú pomoc, aby sa zabezpečilo, že nebudú prekročené príslušné stropy a že budú dodržané pravidlá kumulácie. Na účely splnenia tejto povinnosti by príslušný členský štát mal pred poskytnutím takejto pomoci získať od podniku vyhlásenie o inej pomoci de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie alebo iné predpisy o pomoci de minimis a ktorú podnik prijal počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Členské štáty by mali mať aj alternatívnu možnosť zriadiť centrálny register s úplnými informáciami o poskytnutej pomoci de minimis, na základe ktorého by sa kontrolovalo, že akékoľvek nové poskytnutie pomoci neprekračuje príslušný strop.

(21)

Každý členský štát by mal pred poskytnutím novej pomoci de minimis overiť, či sa novou pomocou de minimis v danom členskom štáte neprekročí strop pomoci de minimis ani vnútroštátna horná hranica a či boli dodržané ostatné podmienky uvedené v tomto nariadení.

(22)

So zreteľom na skúsenosti Komisie, a najmä na častú potrebu revidovať politiku v oblasti štátnej pomoci, by sa malo obdobie uplatňovania tohto nariadenia obmedziť. Ak účinnosť tohto nariadenia uplynie bez toho, aby bola predĺžená, členské štáty by mali mať šesťmesačné obdobie na prispôsobenie sa, pokiaľ ide o pomoc de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov s výnimkou:

a)

pomoci, ktorej výška sa stanovuje na základe ceny alebo množstva výrobkov uvedených na trh;

b)

pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

c)

pomoci, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným.

2.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň pôsobí v jednom alebo vo viacerých zo sektorov alebo vykonáva iné činnosti, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1407/2013, vzťahuje sa uvedené nariadenie na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektormi alebo činnosťami podliehajúcimi uvedenému nariadeniu za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

3.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň v sektore rybolovu a akvakultúry, ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 875/2007 sa uplatňujú na pomoc poskytnutú v súvislosti s činnosťami v sektore rybolovu a akvakultúry za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia „poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky vymenované v prílohe I k zmluve s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (17).

2.   „Jediný podnik“ na účely tohto nariadenia zahŕňa všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými je aspoň jeden z týchto vzťahov:

a)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť;

b)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť;

c)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo dominantným spôsobom ovplyvňovať iný subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť na základe zmluvy, ktorú s daným subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spoločnosti;

d)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorý je akcionárom alebo spoločníkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť, má sám na základe zmluvy s inými akcionármi alebo spoločníkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť pod kontrolou väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť.

Subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými sú typy vzťahov uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých iných subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, sa takisto považujú za jediný podnik.

Článok 3

Pomoc de minimis

1.   Opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

2.   Celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytuje jedinému podniku, nepresahuje 15 000 EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov.

3.   Kumulatívna výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytuje podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov v období troch fiškálnych rokov, nesmie presiahnuť vnútroštátnu hornú hranicu stanovenú v prílohe.

4.   Pomoc de minimis sa považuje za poskytnutú v okamihu, keď podnik nadobudne na základe uplatniteľného vnútroštátneho právneho režimu právny nárok na poskytnutie pomoci, a to bez ohľadu na dátum vyplatenia pomoci de minimis podniku.

5.   Strop stanovený v odseku 2 a vnútroštátna horná hranica uvedená v odseku 3 sa uplatňujú bez ohľadu na formu pomoci de minimis alebo sledovaný cieľ, ako aj nezávisle od toho, či je pomoc, ktorú poskytuje členský štát, financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Únie. Obdobie troch fiškálnych rokov sa určí podľa fiškálnych rokov, ktoré daný podnik používa v príslušnom členskom štáte.

6.   Na účely stropu stanoveného v odseku 2 a vnútroštátnej hornej hranice uvedenej v odseku 3 sa pomoc vyjadrí ako hotovostný grant. Všetky číselné údaje sú uvedené v hrubom vyjadrení, čiže pred odrátaním dane alebo ďalších poplatkov. Ak sa pomoc poskytuje inou formou než formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci.

Pomoc splatná v niekoľkých splátkach je diskontovaná na jej hodnotu v čase jej poskytnutia. Ako úroková sadzba na diskontné účely sa použije diskontná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci.

7.   Ak by sa poskytnutím novej pomoci de minimis presiahol strop stanovený v odseku 2 alebo vnútroštátna horná hranica uvedená v odseku 3, na nijakú časť takejto novej pomoci sa nevzťahujú výhody spojené s týmto nariadením.

8.   V prípade fúzií alebo akvizícií sa pri zisťovaní toho, či prípadná nová pomoc de minimis pre tento nový alebo nadobúdajúci podnik presahuje strop alebo vnútroštátnu hornú hranicu, zohľadní každá pomoc de minimis poskytnutá predtým ktorémukoľvek zo spájajúcich sa podnikov. Pomoc de minimis zákonne poskytnutá pred fúziou alebo akvizíciou zostáva zákonnou.

9.   V prípade rozdelenia jedného podniku na dva či viac samostatných podnikov sa pomoc de minimis poskytnutá pred rozdelením priradí tomu podniku, ktorý z nej profitoval, čo je v zásade ten podnik, ktorý preberá činnosti, na ktoré sa pomoc de minimis využila. Ak takéto priradenie nie je možné, pomoc de minimis sa priradí úmerne na základe účtovnej hodnoty vlastného kapitálu nových podnikov v deň nadobudnutia účinnosti rozdelenia podniku.

Článok 4

Výpočet ekvivalentu hrubého grantu

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje iba na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu pomoci bez potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“).

2.   Pomoc vo forme grantov alebo bonifikácie úrokových sadzieb sa považuje za transparentnú pomoc de minimis.

3.   Pomoc vo forme úverov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak:

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B– a

b)

úver je zabezpečený zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a dosahuje výšku buď 75 000 EUR počas piatich rokov alebo 37 500 EUR počas desiatich rokov; ak je úver nižší ako uvedené sumy a/alebo sa poskytuje na obdobie kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu daného úveru sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel stropu stanoveného v článku 3 ods. 2, alebo

c)

bol ekvivalent hrubého grantu vypočítaný na základe referenčnej sadzby uplatniteľnej v čase poskytnutia pomoci.

4.   Pomoc vo forme kapitálových injekcií sa považuje za transparentnú pomoc de minimis len vtedy, ak celková výška injekcie z verejných zdrojov nepresahuje strop pomoci de minimis.

5.   Pomoc skladajúca sa z opatrení rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázikapitálových investícií sa považuje za transparentnú pomoc de minimis len vtedy, ak kapitál poskytnutý jedinému podniku nepresahuje strop de minimis.

6.   Pomoc vo forme záruk sa považuje za transparentnú pomoc de minimis, ak:

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B– a

b)

záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru a garantovaná suma je buď 112 500 EUR a trvanie záruky päť rokov, alebo 56 250 EUR a trvanie záruky desať rokov; ak je garantovaná suma nižšia než uvedené sumy a/alebo záruka má obdobie trvania kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel stropu stanoveného v článku 3 ods. 2, alebo

c)

ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie, alebo

d)

ešte pred jej uplatnením bola:

i)

metodika použitá na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a schválená Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade s oznámením o zárukách alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením, a

ii)

táto metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia.

7.   Pomoc vo forme iných nástrojov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak nástroj stanovuje hornú hranicu, ktorá zabezpečuje, že nebude prekročený príslušný strop.

Článok 5

Kumulácia

1.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň pôsobí v jednom alebo vo viacerých zo sektorov, alebo vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1407/2013, pomoc de minimis poskytnutá na činnosti v sektore poľnohospodárskej výroby v súlade s týmto nariadením sa môže kumulovať s pomocou de minimis poskytnutou v sektoroch alebo na činnosti podliehajúce uvedenému nariadeniu až do výšky príslušného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1407/2013 za predpokladu, že dotknutý členský štát primeranými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nevyužívala pomoc de minimis poskytovanú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1407/2013.

2.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň v sektore rybolovu a akvakultúry, pomoc de minimis poskytnutá na činnosti v sektore poľnohospodárskej výroby v súlade s týmto nariadením sa môže kumulovať s pomocou de minimis poskytnutou na činnosti v sektore rybolovu a akvakultúry v súlade s nariadením (ES) č. 875/2007 až do výšky stropu stanoveného v uvedenom nariadení za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nevyužívala pomoc de minimis poskytovanú v súlade s nariadením (ES) č. 875/2007.

3.   Pomoc de minimis sa nekumuluje so štátnou pomocou vo vzťahu k rovnakým oprávneným nákladom alebo štátnou pomocou na to isté opatrenie rizikového financovania, ak by takáto kumulácia presahovala najvyššiu príslušnú intenzitu alebo výšku pomoci stanovenú v závislosti od osobitných okolností jednotlivých prípadov v nariadení alebo rozhodnutí o skupinovej výnimke prijatých Komisiou. Pomoc de minimis, ktorá sa neposkytuje na konkrétne oprávnené náklady ani sa k nim nedá priradiť, možno kumulovať s inou štátnou pomocou na základe nariadenia alebo rozhodnutia o skupinovej výnimke prijatých Komisiou.

Článok 6

Dohľad

1.   Ak má členský štát v úmysle poskytnúť určitému podniku pomoc de minimis podľa tohto nariadenia, písomne informuje uvedený podnik o predpokladanej výške pomoci vyjadrenej ako ekvivalent hrubého grantu a o tom, že ide o pomoc de minimis, pričom výslovne uvedie odkaz na toto nariadenie, jeho názov a údaje o jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa pomoc de minimis poskytuje v súlade s týmto nariadením rôznym podnikom na základe určitej schémy a v rámci uvedenej schémy sa týmto podnikom poskytujú rôzne sumy individuálnej pomoci, príslušný členský štát sa môže rozhodnúť, že si splní uvedenú povinnosť informovaním podnikov o pevne stanovenej sume zodpovedajúcej maximálnej výške pomoci, ktorá sa má poskytnúť v rámci tejto schémy. V takom prípade sa prostredníctvom pevne stanovenej sumy zisťuje, či sa dodržal strop stanovený v článku 3 ods. 2 a či sa neprekročila vnútroštátna horná hranica uvedená v článku 3 ods. 3. Pred poskytnutím pomoci by členský štát mal získať v písomnej alebo elektronickej podobe vyhlásenie od príslušného podniku o akejkoľvek inej pomoci de minimis prijatej na základe tohto nariadenia alebo na základe iných predpisov o pomoci de minimis počas predchádzajúcich dvoch fiškálnych rokov a počas prebiehajúceho fiškálneho roka.

2.   V prípadoch, keď členský štát zriadil centrálny register pomoci de minimis s úplnými informáciami o každej pomoci de minimis, ktorú poskytol akýkoľvek orgán v danom členskom štáte, odsek 1 sa prestane uplatňovať od okamihu, keď register bude zachytávať obdobie troch fiškálnych rokov.

3.   Členský štát poskytne novú pomoc de minimis v súlade s týmto nariadením až po tom, ako si overí, že táto pomoc nezvýši celkový objem pomoci de minimis poskytnutej príslušnému podniku nad úroveň stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 a vnútroštátnej hornej hranice uvedenej v článku 3 ods. 3 a že sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto nariadení.

4.   Členské štáty zaznamenávajú a zhromažďujú všetky informácie, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia. Tieto záznamy obsahujú všetky informácie potrebné na preukázanie splnenia podmienok tohto nariadenia. Záznamy týkajúce sa individuálnej pomoci de minimis sa uchovajú 10 fiškálnych rokov od dátumu jej poskytnutia. Záznamy týkajúce sa schémy pomoci de minimis sa uchovajú 10 fiškálnych rokov od dátumu, kedy sa poskytla posledná individuálna pomoc v rámci takejto schémy.

5.   Na písomnú žiadosť predloží dotknutý členský štát Komisii do 20 pracovných dní alebo v rámci dlhšej lehoty uvedenej v žiadosti všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na posúdenie, či sa dodržali podmienky tohto nariadenia, najmä celková výška pomoci de minimis v zmysle tohto nariadenia, a iných predpisov o pomoci de minimis, ktorú akýkoľvek podnik dostal.

Článok 7

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak pomoc spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. Pomoc, ktorá tieto podmienky nespĺňa, posúdi Komisia v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami a oznámeniami.

2.   Akákoľvek individuálna pomoc de minimis poskytnutá medzi 1. januárom 2005 a 30. júnom 2008, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 1860/2004, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda je oslobodená od notifikačnej povinnosti v článku 108 ods. 3 zmluvy.

3.   Akákoľvek individuálna pomoc de minimis poskytnutá medzi 1. januárom 2008 a 30. júnom 2014, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 1535/2007, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda je oslobodená od notifikačnej povinnosti v článku 108 ods. 3 zmluvy.

4.   Po skončení platnosti tohto nariadenia sa na každú schému pomoci de minimis, ktorá spĺňa podmienky tohto nariadenia, bude toto nariadenie vzťahovať počas obdobia ďalších šiestich mesiacov.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti a obdobie uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Uplatňuje sa do 31. decembra 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. decembra 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 227, 6.8.2013, s. 3.

(3)  Oznámenie Komisie o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (Ú. v. ES C 68, 6.3.1996, s. 9).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30).

(5)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).

(6)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 35).

(7)  Vec C-222/04, Ministero dell’Economia e delle Finanze/Cassa di Risparmio di Firenze SpA et al., Zb. 2006, s. I-289.

(8)  Vec C-382/99, Holandsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-5163.

(9)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(10)  Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3).

(11)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(12)  Vec C-456/00, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-11949.

(13)  Nariadenie Komisie (ES) č. 875/2007 z 24. júla 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore rybného hospodárstva, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1860/2004 (Ú. v. EÚ L 193, 25.7.2007, s. 6).

(14)  Oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6).

(15)  Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2).

(16)  Napríklad oznámenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22).


PRÍLOHA

Maximálne kumulatívne sumy pomoci de minimis poskytované v jednotlivých členských štátoch podnikom v sektore poľnohospodárskej výroby uvedené v článku 3 ods. 3

(EUR)

Členský štát

Maximálne sumy pomoci de minimis

Belgicko

76 070 000

Bulharsko

43 490 000

Česká republika

48 340 000

Dánsko

105 750 000

Nemecko

522 890 000

Estónsko

8 110 000

Írsko

66 280 000

Grécko

109 260 000

Španielsko

413 750 000

Francúzsko

722 240 000

Chorvátsko

28 610 000

Taliansko

475 080 000

Cyprus

7 060 000

Lotyšsko

10 780 000

Litva

25 860 000

Luxembursko

3 520 000

Maďarsko

77 600 000

Malta

1 290 000

Holandsko

254 330 000

Rakúsko

71 540 000

Poľsko

225 700 000

Portugalsko

62 980 000

Rumunsko

180 480 000

Slovinsko

12 320 000

Slovensko

22 950 000

Fínsko

46 330 000

Švédsko

57 890 000

Spojené kráľovstvo

270 170 000