28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/73

(1)

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v rámci ktorého sa môžu osoby slobodne pohybovať. Únia môže na tento účel prijímať opatrenia na rozvoj justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach a na podporu opatrení členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti. Pri ďalšom rozvoji európskeho priestoru spravodlivosti by sa malo zabezpečiť dodržiavanie základných práv, ako aj spoločných zásad, ako sú nediskriminácia, rodová rovnosť, účinný prístup k spravodlivosti pre všetkých, právny štát a dobre fungujúci nezávislý justičný systém.

(2)

Európska rada v Štokholmskom programe (4) opätovne potvrdila prioritu, ktorou je rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a za politickú prioritu vyhlásila vytvorenie Európy práva a spravodlivosti. Za jeden z dôležitých nástrojov slúžiacich na úspešné vykonanie politických priorít Štokholmského programu sa označilo financovanie. Ambiciózne ciele stanovené v zmluvách a Štokholmskom programe by sa mali dosiahnuť okrem iného zavedením flexibilného a účinného programu Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 až 2020 (ďalej len „program“), ktorý by mal uľahčiť plánovanie a vykonávanie. Všeobecné a špecifické ciele programu by sa mali vykladať v súlade s príslušnými strategickými usmerneniami vymedzenými Európskou radou.

(3)

Oznámenie Komisie z 3. marca 2010 o stratégii Európa 2020 stanovuje stratégiu pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Ako kľúčový prvok podpory špecifických cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 a na uľahčenie fungovania mechanizmov určených na podporu rastu by sa mal vytvoriť dobre fungujúci priestor spravodlivosti, v ktorom sa odstránili prekážky cezhraničných súdnych konaní a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných situáciách.

(4)

Na účely tohto nariadenia by sa pojem „súdnictvo a justiční zamestnanci“ mal vykladať tak, aby zahŕňal sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov, ako aj iné osoby vykonávajúce právnické povolanie, ktorí sa zúčastňujú na výkone justície, ako sú advokáti, notári, exekútori, probační úradníci, mediátori a súdni tlmočníci.

(5)

Odborná justičná príprava je zásadným prvkom pri budovaní vzájomnej dôvery a zlepšuje sa ňou spolupráca medzi justičnými orgánmi a odborníkmi z právnej praxe v rôznych členských štátoch. Odborná justičná príprava by sa mala považovať za základný prvok pri podpore skutočnej európskej justičnej kultúry v kontexte oznámenia Komisie z 13. septembra 2013 s názvom „Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ. Nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy“, uznesenia Rady o odbornej príprave sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov v Európskej únii (5), záverov Rady z 27. a 28. októbra 2011 o európskej odbornej justičnej príprave a uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2012 o odbornej justičnej príprave.

(6)

Na odbornej justičnej príprave sa môžu podieľať rôzni aktéri, ako sú právne, justičné a správne orgány členských štátov, akademické inštitúcie, vnútroštátne orgány zodpovedné za odbornú justičnú prípravu, organizácie alebo siete poskytujúce odbornú prípravu na európskej úrovni alebo siete koordinátorov súdov práva Únie. Orgány a subjekty, ktoré sledujú všeobecný európsky záujem v oblasti odbornej justičnej prípravy, ako je Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN), Akadémia európskeho práva (ERA), Európska sieť súdnych rád (ENCJ), Združenie štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (ACA – Europe), Sieť predsedov najvyšších súdov Európskej únie (RPCSJUE) a Európsky inštitút verejnej správy (EIPA), by mali aj naďalej plniť svoju úlohu pri podpore vzdelávacích programov pre súdnictvo a justičných zamestnancov so skutočným európskym rozmerom, a preto by sa im mala priznať primeraná finančná podpora v súlade s postupmi a kritériami stanovenými v ročných pracovných programoch prijatých Komisiou podľa tohto nariadenia.

(7)

Únia by mala uľahčovať vzdelávacie činnosti zamerané na vykonávanie práva Únie tým, že by sa platy zúčastneného súdnictva a justičných zamestnancov, ktoré vzniknú orgánom členských štátov, považovali za oprávnené náklady alebo spolufinancovanie vo vecnej forme v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012 (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(8)

Prístup k spravodlivosti by mal zahŕňať najmä prístup k súdom, alternatívnym metódam urovnávania sporov a k osobám zastávajúcim verejnú funkciu, ktoré majú podľa zákona poskytovať stranám nezávislé a nestranné právne poradenstvo.

(9)

Rada 1. decembra 2012 schválila Protidrogovú stratégiu EÚ (2013 – 20) (7), ktorej cieľom je vyvážený prístup založený na súčasnom znižovaní dopytu po drogách a ponuky drog, pričom sa uznáva, že znižovanie dopytu po drogách a ponuky drog sú vzájomne sa posilňujúcimi prvkami politiky týkajúcej sa boja proti zakázaným drogám. Táto stratégia má ako jeden z hlavných cieľov prispieť k merateľnému zníženiu ponuky drog, drogovej závislosti a zdravotných a sociálnych rizík a škôd spojených s užívaním drog. Zatiaľ čo program Protidrogová prevencia a informovanosť ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1150/2007/ES (8) sa zakladal na právnom základe týkajúcom sa verejného zdravia a vzťahoval sa na tieto aspekty, program je založený na inom právnom základe a jeho cieľom by mal byť ďalší rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti, ktorý sa zakladá na vzájomnom uznávaní a dôvere, a to najmä presadzovaním justičnej spolupráce. Tak v reakcii na potrebu zjednodušenia a v súlade s právnym základom každého programu sa môžu programom Zdravie pre rast podporovať opatrenia na doplnenie opatrení členských štátov pri dosahovaní cieľa spočívajúceho v znížení poškodenia zdravia súvisiaceho s drogami vrátane informovanosti a prevencie.

(10)

Ďalším dôležitým prvkom Protidrogovej stratégie EÚ (2013 – 20) je zníženie ponuky drog. Zatiaľ čo z nástroja pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť, by sa mali podporovať opatrenia zamerané na prevenciu obchodovania s drogami a iných druhov trestnej činnosti a boj proti nim, a najmä opatrenia zamerané proti výrobe, zhotoveniu, získavaniu, predaju, preprave, dovozu a vývozu zakázaných drog vrátane držby a nákupu s cieľom zapojiť sa do obchodovania s drogami, program by sa mal vzťahovať na tie aspekty protidrogovej politiky, na ktoré sa nevzťahuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo program Zdravie pre rast a sú úzko prepojené s jeho všeobecným cieľom.

(11)

V každom prípade by sa malo zabezpečiť nepretržité financovanie priorít v rámci programovacieho obdobia 2007 – 2013, ktoré sa ponechali ako ciele v rámci novej Protidrogovej stratégie EÚ (2013 – 20), a preto by mali byť k dispozícii finančné prostriedky z programu Zdravie pre rast, z nástroja pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť a programu v súlade s ich príslušnými prioritami a právnymi základmi, pričom sa zabráni akémukoľvek duplicitnému financovaniu.

(12)

Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej lej „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1989 o právach dieťaťa by sa programom mala podporovať ochrana práv dieťaťa vrátane práva na riadny proces, práva porozumieť priebehu súdneho konania, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na nedotknuteľnosť osoby a ľudskú dôstojnosť. Program by sa mal predovšetkým zamerať na zvýšenie ochrany detí v rámci súdnych systémov a na zlepšenie prístupu detí ku spravodlivosti a presadzovanie práv dieťaťa by malo byť súčasťou vykonávania všetkých jeho opatrení.

(13)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie rovnosti medzi ženami a mužmi a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach. Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a nediskriminácie v rámci činností programu.

(14)

Zo skúseností s opatreniami na úrovni Únie vyplynulo, že dosiahnutie cieľov programu v praxi si vyžaduje spojenie nástrojov vrátane právnych aktov, politických iniciatív a financovania. Financovanie je dôležitým nástrojom dopĺňajúcim legislatívne opatrenia.

(15)

Rada vo svojich záveroch z 22. a 23. septembra 2011 o zlepšení efektívnosti budúcich programov Únie na financovanie podpory justičnej spolupráce zdôraznila významnú úlohu, ktorú zohrávajú programy financovania zo strany Únie pri účinnom vykonávaní acquis Únie, a opätovne vyjadrila potrebu transparentnejšieho, flexibilnejšieho, súdržnejšieho a jednoduchšieho prístupu k uvedeným programom.

(16)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020 “ sa zdôrazňuje potreba racionalizácie a zjednodušenia financovania zo zdrojov Únie. Najmä s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu je mimoriadne dôležité, aby finančné prostriedky Únie boli štrukturované a aby sa s nimi hospodárilo čo najsvedomitejšie. Zmysluplné zjednodušenie a efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami možno dosiahnuť znížením počtu programov a racionalizáciou, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel a postupov financovania.

(17)

V snahe reagovať na potrebu zjednodušenia, efektívneho hospodárenia a jednoduchšieho prístupu k financovaniu by mal program pokračovať v činnostiach, ktoré sa predtým vykonávali na základe troch programov ustanovených rozhodnutím Rady 2007/126/SVV (9), rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1149/2007/ES (10) a rozhodnutím č. 1150/2007/ES, a tieto činnosti by sa mali na základe programu ďalej rozvíjať. Hodnotenia uvedených programov v polovici obdobia zahŕňajú odporúčania zamerané na zlepšenie vykonávania uvedených programov. Zistenia týchto hodnotení v polovici obdobia, ako aj zistenia príslušných hodnotení ex-post, je potrebné zohľadniť pri vykonávaní programu.

(18)

V oznámení Komisie z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ a v oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet pre Európu 2020“sa zdôrazňuje význam zamerania financovania na činnosti s jasnou európskou pridanou hodnotou, teda také, pri ktorých môže byť intervencia Únie v porovnaní s opatrením iba samotných členských štátov prínosnejšia. Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti prostredníctvom podpory zásady vzájomného uznávania, budovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovania cezhraničnej spolupráce a vytvárania sietí a dosahovania správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie. Financovanie by malo takisto prispievať k tomu, aby všetky dotknuté strany dosiahli účinné a lepšie poznanie práva a politík Únie, a malo by poskytnúť kvalitnú analytickú základňu pre podporu a rozvoj práva a politík Únie. Intervencia Únie umožní, aby sa tieto opatrenia vykonávali jednotne v celej Únii a aby prinášali úspory systému. Okrem toho môže Únia lepšie reagovať na cezhraničnú situáciu než členské štáty a môže poskytnúť európsku platformu pre vzájomné čerpanie skúseností.

(19)

Pri výbere opatrení, ktoré by sa mali financovať z programu, by Komisia mala návrhy posudzovať podľa vopred stanovených kritérií. Tieto kritériá by mali zahŕňať aj posúdenie európskej pridanej hodnoty navrhovaných opatrení. Európsku pridanú hodnotu môžu mať aj vnútroštátne projekty a projekty malého rozsahu.

(20)

Medzi orgány a subjekty, ktoré majú prístup k programu, by mali patriť aj celoštátne, regionálne a miestne orgány.

(21)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (11) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(22)

S cieľom zabezpečiť, aby program dostatočne pružne reagoval na meniace sa potreby a zodpovedajúce politické priority prostredníctvom svojho trvania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu percentuálnych podielov stanovených v prílohe tohto nariadenia pre každý špecifický cieľ, ktorý by tieto percentuálne podiely prekročil o viac než 5 percentuálnych bodov. Na posúdenie potreby takéhoto delegovaného aktu by sa tieto percentuálne podiely mali vypočítať na základe finančného krytia programu na jeho celé trvanie, a nie na základe ročných rozpočtových prostriedkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách Najmä pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti dane z pridanej hodnoty (DPH) platenej príjemcami grantov, by oprávnenosť DPH nemala závisieť od právneho postavenia príjemcov v prípade činností, ktoré môžu uskutočňovať súkromné a verejné orgány a subjekty za rovnakých právnych podmienok. Vzhľadom na osobitnú povahu cieľov a činností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo vo výzvach na predkladanie návrhov ozrejmiť, že v prípade činností, ktoré môžu vykonávať verejné, ako aj súkromné orgány a subjekty sa neodpočítateľná DPH, ktorú zaplatili verejné orgány a subjekty, považuje za oprávnenú, pokiaľ sa platí za vykonávanie činností, ako je odborná príprava alebo zvyšovanie povedomia, ktoré sa nemôžu považovať za výkon verejnej moci. V tomto nariadení by sa mali použiť aj nástroje týkajúce sa zjednodušenia, ktoré sa zaviedli nariadením o rozpočtových pravidlách. Okrem toho by kritériá výberu opatrení, ktoré by sa mali podporiť, mali zabezpečovať prideľovanie dostupných finančných zdrojov na opatrenia s najvyšším účinkom z pohľadu sledovaného politického cieľa.

(24)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia ročných pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(25)

V ročných pracovných programoch prijatých Komisia podľa tohto nariadenia by sa malo zabezpečiť náležité rozdelenie finančných prostriedkov medzi granty a verejné zákazky. Finančné prostriedky z programu by sa mali prideľovať hlavne na granty pri zachovaní dostatočnej úrovne finančných prostriedkov pre obstarávanie. V ročných pracovných programoch by sa mala určiť minimálna percentuálna hodnota ročných výdavkov, ktorá sa vyčlení na granty a ktorá by mala byť najmenej vo výške 65 %. Na uľahčenie plánovania projektov a spolufinancovania zainteresovanými stranami by Komisia mala stanoviť jasný harmonogram pre výzvy na predkladanie návrhov, výber projektov a rozhodnutia o zadaní zákaziek.

(26)

S cieľom zabezpečiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie je potrebné usilovať sa o konzistenciu, doplnkovosť a súčinnosť medzi finančnými programami určenými na podporu úzko prepojených politických oblastí, najmä medzi týmto programom a programom Práva, rovnosť a občianstvo ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 (13), nástrojom pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť, programom Zdravie pre rast, programom Erasmus+ ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (14), rámcovým programom Horizont 2020 ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (15) a nástrojom predvstupovej pomoci (IPA II).

(27)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(28)

S cieľom uplatniť zásadu riadneho finančného hospodárenia by sa v tomto nariadení mali stanoviť vhodné nástroje na posúdenie jeho efektívnosti. V záujme toho by sa v ňom mali vymedziť všeobecné a špecifické ciele. Na meranie dosiahnutia týchto špecifických cieľov by sa mal určiť súbor konkrétnych a merateľných ukazovateľov, ktoré by mali zostať v platnosti po celú dobu trvania programu. Komisia by mala každý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade monitorovaciu správu, ktorá by okrem iného vychádzala z ukazovateľov stanovených v tomto nariadení a ktorá by informovala o použití dostupných finančných prostriedkov.

(29)

Program by mal byť vykonávaný účinným spôsobom, ktorý by dodržiaval zásady riadneho finančného hospodárenia a zároveň by umožnil potenciálnym žiadateľom účinný prístup k programu. S cieľom podporiť účinný prístup k programu by Komisia mala vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby sa zjednodušili a harmonizovali postupy a dokumenty týkajúce sa žiadostí, administratívne formality a požiadavky na finančné hospodárenie, aby sa odstránilo administratívne zaťaženie a podporili sa žiadosti o granty od subjektov, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch s nedostatočným zastúpením v programe. Komisia by mala zverejniť na osobitných webových stránkach informácie o programe, jeho cieľoch, rôznych výzvach na predkladanie návrhov a ich harmonogramy. Základné dokumenty a usmernenia týkajúce sa výziev na predkladanie návrhov by mali byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

(30)

V súlade s článkom 180 ods. 1 písm. l) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (16) („pravidlá uplatňovania“) by sa v grantovej dohode mali stanoviť ustanovenia upravujúce viditeľnosť finančnej podpory Únie, okrem riadne odôvodnených prípadov, keď uverejnenie nie je možné alebo vhodné.

(31)

V súlade s článkom 35 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 21 pravidiel uplatňovania by Komisia mala zverejniť primeraným a včasným spôsobom informácie o príjemcoch a o povahe a účele opatrení financovaného zo všeobecného rozpočtu Únie. Uvedené informácie by sa mali sprístupniť pri náležitom dodržaní požiadaviek dôvernosti a bezpečnosti, najmä ochrany osobných údajov.

(32)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k ďalšiemu rozvoju európskeho priestoru spravodlivosti na základe vzájomného uznávania a dôvery, najmä podporou justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(33)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(34)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(35)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(36)

S cieľom zabezpečiť nepretržitosť financovania činností, ktoré boli pôvodne vykonávané na základe rozhodnutia 2007/126/SVV, rozhodnutia č. 1149/2007/EC a rozhodnutia č. 1150/2007/ES, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

a)

zjednodušenie a podpora justičnej spolupráce v civilných a trestných veciach;

b)

podpora a presadzovanie justičného vzdelávania vrátane jazykového vzdelávania v oblasti právnej terminológie s cieľom posilniť spoločnú právnu a justičnú kultúru;

c)

uľahčenie účinného prístupu k spravodlivosti pre všetkých vrátane presadzovania a podpory práv obetí trestných činov, pričom sa bude rešpektovať právo na obhajobu;

d)

podpora iniciatív v oblasti protidrogovej politiky, pokiaľ ide o aspekty justičnej spolupráce a predchádzania trestnej činnosti, ktoré sú úzko prepojené so všeobecným cieľom programu, pokiaľ sa na ne nevzťahuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo program Zdravie pre rast.

a)

zvyšovaním povedomia verejnosti a znalostí o práve a politikách Únie;

b)

s cieľom zaistiť účinnú justičnú spoluprácu v civilných a trestných veciach, zlepšovaním znalostí o práve Únie vrátane hmotného a procesného práva, nástrojov justičnej spolupráce a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a porovnávacieho práva;

c)

podporou účinného, komplexného a jednotného vykonávania a uplatňovania nástrojov Únie v členských štátoch a ich monitorovania a hodnotenia;

d)

podporou cezhraničnej spolupráce, zlepšovaním vzájomných znalostí a porozumenia, pokiaľ ide o občianske a trestné právo a právne a súdne systémy členských štátov, ako aj posilnením vzájomnej dôvery;

e)

zdokonaľovaním znalostí a porozumenia o prípadných prekážok bezproblémového fungovania európskeho priestoru spravodlivosti;

f)

zlepšovaním účinnosti súdnych systémov a spolupráce medzi nimi prostredníctvom informačných a komunikačných technológií vrátane cezhraničnej interoperability systémov a aplikácií.

a)

analytické činnosti, napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; rozvoj spoločných metodík, a prípadne aj ukazovateľov alebo merítok; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia; vypracovanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu; workshopy, semináre, stretnutia odborníkov a konferencie;

b)

vzdelávacie činnosti, ako je výmena pracovníkov, workshopy, semináre, školiace programy pre školiteľov vrátane jazykového vzdelávania v oblasti právnej terminológie a rozvíjanie on-line vzdelávacích nástrojov alebo iných vzdelávacích modulov pre členov súdnictva a justičných zamestnancov;

c)

vzájomné využívanie poznatkov, spolupráca, činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia a šírenia informácií, napríklad vyhľadávanie a výmena osvedčených postupov, inovatívnych prístupov a skúseností; organizovanie partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov; organizácia konferencií, seminárov, informačných kampaní vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia s cieľmi programu; zhromažďovanie a uverejňovanie materiálov určených na šírenie informácií o programe a jeho výsledkoch; rozvíjanie, prevádzka a údržba systémov a nástrojov využívajúcich informačné a komunikačné technológie vrátane ďalšieho rozvoja Európskeho portálu elektronickej justície ako nástroja na zlepšenie prístupu občanov ku spravodlivosti;

d)

podpora hlavných aktérov, ktorých činnosti prispievajú k vykonávaniu cieľov programu, ako je napríklad podpora pre členské štáty pri vykonávaní práva a politík Únie, podpora kľúčových európskych aktérov a sietí na európskej úrovni vrátane sietí v oblasti odbornej justičnej prípravy; a podpora vytvárania sietí na európskej úrovni medzi špecializovanými orgánmi a subjektmi, ako aj celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami.

a)

členských štátoch;

b)

krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v súlade s uvedenou dohodou;

c)

kandidátskych krajinách, potenciálnych kandidátskych krajinách a krajinách pristupujúcich k Únii v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými pre účasť týchto krajín na programoch Únie ustanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách.

a)

opatrenia, ktoré sa majú vykonať, v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi stanovenými v článku 3 a článku 4 ods. 1 vrátane orientačného pridelenia finančných zdrojov;

b)

základné kritériá oprávnenosti, výberu a udeľovania grantov, podľa ktorých sa vyberajú návrhy, ktoré majú získať finančné príspevky v súlade s článkom 84 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s článkom 94 jeho pravidiel uplatňovania;

c)

minimálny percentuálny podiel ročných výdavkov, ktoré sa majú prideliť na granty.

a)

výročnú monitorovaciu správu vychádzajúcu z ukazovateľov stanovených v článku 15 ods. 2 a o použití dostupných finančných prostriedkov;

b)

priebežnú hodnotiacu správu do 30. júna 2018;

c)

správu o hodnotení ex post do 31. decembra 2021.

a)

počet a percentuálny podiel osôb v cieľovej skupine, ktoré boli oslovené opatreniami na zvyšovanie povedomia financovanými z programu;

b)

počet a percentuálny podiel sudcov a justičných zamestnancov v cieľovej skupine, ktorí sa zúčastnili na vzdelávacích činnostiach, výmene pracovníkov, študijných návštevách, workshopoch a seminároch financovaných z programu;

c)

zvýšenie úrovne znalostí o práve a politikách Únie v skupinách osôb, ktoré sa zúčastnili na činnostiach financovaných z programu, v porovnaní s celou cieľovou skupinou;

d)

počet prípadov, činností a výsledkov v oblasti cezhraničnej spolupráce vrátane spolupráce prostredníctvom nástrojov informačných technológií a postupov zavedených na úrovni Únie;

e)

hodnotenie zo strany účastníkov, pokiaľ ide o činnosti, na ktorých za zúčastnili, a ich (očakávanú) udržateľnosť;

f)

územné pokrytie činností financovaných z programu.

a)

vnímaný dopad programu na otázku prístupu k spravodlivosti založený na kvalitatívnych a kvantitatívnych údajoch zozbieraných na európskej úrovni;

b)

počet a kvalita nástrojov a prostriedkov vytvorených v rámci činností financovaných z programu;

c)

európska pridaná hodnota programu vrátane hodnotenia činností programu v súvislosti s podobnými iniciatívami, ktoré sa vyvinuli na vnútroštátnej alebo európskej úrovni a ktoré neboli podporené finančnými prostriedkami Únie, a ich (očakávaných) výsledkov a výhody a/alebo nevýhody financovania tohto druhu činnosti zo strany Únie v porovnaní s financovaním na vnútroštátnej úrovni;

d)

úroveň financovania v pomere k dosiahnutým výsledkom (účinnosť);

e)

možné administratívne, organizačné a/alebo štrukturálne prekážky brániace plynulejšiemu, účinnejšiemu a účelnejšiemu vykonávaniu programu (priestor pre zjednodušenie).