28.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/62

(1)

Európska únia je založená na hodnotách dodržiavania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, kde sa uplatňuje pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Osoby sú oprávnené uplatňovať v Únii práva, ktoré im boli udelené Zmluvou o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ) a Zmluvou o Európskej únii (ZEÚ). Okrem toho Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorá sa nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy stala právne záväznou, vyjadruje základné práva a slobody, na ktoré majú právo jednotlivci v rámci Únie. Tieto práva by sa mali podporovať a rešpektovať. Malo by sa zaručiť plné využívanie týchto práv, ako i práv odvodených z medzinárodných dohovorov, ku ktorým Únia pristúpila, ako je napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, a mali by sa odstrániť všetky súvisiace prekážky. Súčasťou uplatňovania týchto práv je i zodpovednosť a povinnosti voči iným osobám, ľudskému spoločenstvu a budúcim generáciám.

(2)

Európska Rada v Štokholmskom programe (4) opätovne potvrdila prioritu, ktorou je rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a za svoju politickú prioritu vyhlásila vytvorenie Európy práv. Za jeden z dôležitých nástrojov slúžiacich na úspešné vykonávanie politických priorít Štokholmského programu sa označilo financovanie. Ambiciózne ciele stanovené v zmluvách a Štokholmskom programe by sa mali okrem iného dosiahnuť aj zavedením flexibilného a účinného programu Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 až 2020 (ďalej len „program“), ktorý by mal uľahčiť plánovanie a vykonávanie. Všeobecné a špecifické ciele programu by sa mali vykladať v súlade s relevantnými strategickými usmerneniami definovanými Európskou radou.

(3)

Oznámenie Komisie z 3. marca 2010 o stratégii Európa 2020 stanovuje stratégiu pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Podpora a presadzovanie práv jednotlivcov v rámci Únie, boj proti diskriminácii a nerovnosti a podpora občianstva Únie prispievajú k podpore špecifických cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

(4)

Nediskriminácia je základnou zásadou Únie. Článok 19 ZFEÚ ustanovuje opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty, ktorý by sa mal uplatňovať v medziach článku 51 charty a v súlade s ním. Treba zohľadňovať jednotlivé znaky rôznych podôb diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej.

(5)

Program by sa mal vykonávať vzájomne sa posilňujúcim spôsobom s inými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s tými, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“ (5), a v záveroch Rady z 19. mája 2011 o rámci EÚ pre vnútroštátnu stratégiu integrovania Rómov do roku 2020, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby riešili sociálne a hospodárske vylúčenie Rómov prostredníctvom všeobecne prijateľného prístupu v štyroch kľúčových oblastiach, ktorými sú vzdelávanie, zamestnanie, zdravie a bývanie, ako aj zabezpečením, že Rómovia nebudú diskriminovaní a poskytne sa im rovnaké uznávanie ich základných práv, a aby prijali opatrenia na odstránenie segregácie, pokiaľ k nej dochádza, a to najmä v oblasti vzdelávania a bývania.

(6)

Rasizmus, xenofóbia, homofóbia a iné formy neznášanlivosti sú priamym porušením zásad slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, t. j. zásad, na ktorých je Únia založená a ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty. Boj proti týmto javom je preto stálym cieľom, ktorý si vyžaduje koordinované opatrenia vrátane prideľovania finančných prostriedkov. K týmto javom patria okrem iného verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny, ako aj iné trestné činy, ak boli spáchané s rasovou, xenofóbnou alebo homofóbnou motiváciou. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu, napríklad vo verejnej správe, v rámci polície, na súdoch, v školách a na pracovisku.

(7)

Jednou zo základných hodnôt Únie je rovnosť medzi ženami a mužmi. Nerovnakým zaobchádzaním medzi ženami a mužmi sa porušujú základné práva. Okrem toho podpora rovnosti medzi ženami a mužmi prispieva tiež k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Cieľ podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi by sa mal vykonávať vzájomne sa posilňujúcim spôsobom s inými činnosťami Únie alebo členských štátov, ktoré majú rovnaký cieľ, najmä s tými, ktoré sú uvedené v Európskom pakte pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020.

(8)

Diskriminácia na základe pohlavia zahŕňa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie aj diskrimináciu vyplývajúcu zo zmeny pohlavia. Pri vykonávaní tohto programu by sa mal zohľadňovať vývoj v práve Únie a v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, aj pokiaľ ide o ďalšie rodové aspekty vrátane rodovej identity.

(9)

Výrazom týchto základných hodnôt Únie je právo na dôstojné zaobchádzanie v rámci pracoviska a spoločnosti všeobecne a potrebné sú koordinované opatrenia, ktoré umožnia cielené činnosti zamerané na trh práce. Preto by súčasťou opatrení v oblasti rodovej rovnosti a odstraňovania diskriminácie mala byť aj podpora rovnosti medzi ženami a mužmi a boj proti diskriminácii na pracovisku a na trhu práce.

(10)

Násilie voči deťom, mladým ľuďom a ženám, ako aj voči iným ohrozeným skupinám predstavuje vo všetkých svojich formách porušovanie základných práv a vážne ohrozenie zdravia. Takéto násilie existuje v celej Únii a má vážne dôsledky pre fyzické a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Na riešenie tohto problému a ochranu obetí sú potrebné silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch programov Daphne (6). Prijatie opatrení na boj proti násiliu voči ženám prispieva k presadzovaniu rovnosti medzi ženami a mužmi. Keďže financovanie Daphne bolo od svojho zavedenia v roku 1997 ozajstným úspechom, a to pokiaľ ide o jeho obľúbenosť u zainteresovaných strán (verejných, akademických orgánov a mimovládnych organizácií (MVO)) aj pokiaľ ide o efektívnosť financovaných projektov, je veľmi dôležité, aby sa vo vykonávaní programu zachoval názov Daphne v súvislosti so špecifickým cieľom, ktorý je zameraný na predchádzanie a boj proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám, aby bola aj naďalej zabezpečená čo najvyššia viditeľnosť programov Daphne.

(11)

V článku 3 ods. 3 ZEÚ sa od Únie vyžaduje, aby podporovala ochranu práv dieťaťa a bojovala proti diskriminácii. Deti sú zraniteľné, najmä v podmienkach chudoby, sociálneho vylúčenia, zdravotného postihnutia alebo v iných osobitných situáciách, ktoré ich vystavujú rizikám, ako sú zanedbávanie, únosy a zmiznutia. Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv dieťaťa a prispieť k ochrane detí pred ujmou a násilím, ktoré ohrozujú ich telesné alebo duševné zdravie a predstavujú porušenie ich práv na rozvoj, ochranu a dôstojnosť.

(12)

Osobné údaje by sa mali aj naďalej účinne chrániť so zreteľom na neustály technický vývoj a globalizáciu. Právny rámec Únie v oblasti ochrany údajov by sa mal účinne a konzistentne uplatňovať v rámci Únie. Aby sa tak stalo, Únia by mala byť schopná podporiť úsilie členských štátov pri uplatňovaní tohto právneho rámca, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na zabezpečenie toho, aby jednotlivci mohli účinne uplatňovať svoje práva.

(13)

Občania by mali byť lepšie informovaní o svojich právach vyplývajúcich z občianstva Únie a mali by ich vedieť uplatňovať, a to konkrétne právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať v rámci Únie, právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu a do orgánov miestnej samosprávy v ich členskom štáte pobytu, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci uvedeného štátu, petičné právo vo vzťahu k Európskemu parlamentu v ktoromkoľvek z jazykov Zmluvy, právo predkladať občianske iniciatívy a právo podávať európskemu ombudsmanovi sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií a mali by byť schopní tieto práva vykonávať. Nabádaním občanov, aby sa aktívnejšie zúčastňovali demokratických procesov na úrovni Únie, sa posilní európska občianska spoločnosť a podporí rozvoj európskej identity. Občania by mali mať pocit istoty, pokiaľ ide o život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit dôvery v rovnaký prístup k svojim právam, ich plnú vymáhateľnosť a ochranu bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú.

(14)

Spotrebitelia alebo podnikatelia na vnútornom trhu by mali mať možnosť uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie v cezhraničnom kontexte.

(15)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach. Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa pristupuje k otázkam rodovej rovnosti a nediskriminácie v rámci činností programu.

(16)

Zo skúseností s činnosťou na úrovni Únie vyplynulo, že dosiahnutie cieľov programu v praxi si vyžaduje spojenie jednotlivých nástrojov vrátane právnych aktov, politických iniciatív a financovania. Financovanie je dôležitým nástrojom dopĺňajúcim legislatívne opatrenia.

(17)

Činnosti financované v rámci programu môžu okrem toho, že sú skutočnou hodnotou pre príjemcov, poslúžiť ako dôkaz, z ktorého bude vychádzať lepšia tvorba politík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Napríklad programy Daphne umožnili skutočný prenos vedomostí a osvedčených postupov medzi všetkými zúčastnenými zainteresovanými stranami vrátane členských štátov v súvislosti s predchádzaním násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám a bojom proti nemu.

(18)

V oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ sa zdôrazňuje potreba racionalizácie a zjednodušenia financovania zo zdrojov Únie. Najmä s ohľadom na súčasnú hospodársku krízu je mimoriadne dôležité, aby finančné prostriedky Únie boli štrukturované a aby sa s nimi hospodárilo čo najsvedomitejšie. Zmysluplné zjednodušenie a účelné hospodárenie s finančnými prostriedkami možno dosiahnuť znížením počtu programov a racionalizáciou, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel financovania a postupov.

(19)

V reakcii na potrebu zjednodušenia, efektívneho hospodárenia s finančnými prostriedkami a jednoduchšieho prístupu k nim by mal tento program pokračovať v činnostiach, ktoré sa predtým vykonávali na základe oblasti 4 („Antidiskriminácia a rozmanitosť“) a oblasti 5 („Rodová rovnosť“) programu Progress zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES (7), programu Základné práva a občianstvo ustanoveného rozhodnutím Rady 2007/252/ES (8), a programu Daphne III. Hodnotenia uvedených programov v polovici obdobia trvania zahŕňajú odporúčania, ktorých cieľom je zlepšiť vykonávanie programu. Pri vykonávaní programu je potrebné zohľadniť zistenia vyplývajúce z týchto hodnotení v polovici trvania, ako aj zistenia príslušných hodnotení ex-post.

(20)

Hlavnými zásadami pre dosiahnutie cieľov programu by mali byť zabezpečenie optimálneho využívania finančných prostriedkov a zvýšenie efektívnosti výdavkov. Malo by sa zaručiť primerané financovanie na podporu úsilia vytvoriť Európu práv. Je dôležité zabezpečiť, aby sa program vykonával čo najefektívnejším a užívateľsky najjednoduchším spôsobom, pričom by sa mala zaručiť právna istota a prístup k nemu pre všetkých účastníkov. S cieľom uľahčiť prístup k financovaniu pre všetkých potenciálnych príjemcov mali by zjednodušiť postupy podávania žiadostí a požiadavky finančného hospodárenia a mala by sa odstrániť administratívna záťaž.

(21)

V oznámení Komisie z 19. októbra 2010 s názvom „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ a oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet pre Európu 2020“ sa zdôrazňuje význam zamerania financovania na činnosti s jasnou európskou pridanou hodnotou, teda také, pri ktorých môže byť intervencia Únie v porovnaní s činnosťou iba samotných členských štátov prínosnejšia. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k budovaniu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, posilňovaniu cezhraničnej spolupráce, vytváraniu sietí a zabezpečeniu správneho, jednotného a konzistentného uplatňovania práva Únie. Financovanie by malo takisto prispievať k zvýšeniu účinnosti a lepšiemu poznaniu práva a politík Únie pre všetky dotknuté strany a malo by poskytnúť kvalitnú analytickú základňu pre podporu a rozvoj práva a politík Únie, a tým prispievať k ich presadzovaniu a náležitému vykonávaniu. Intervencia Únie umožní, aby sa tieto činnosti vykonávali jednotne v celej Únii a aby prinášali úspory systému. Okrem toho môže Únia lepšie reagovať na cezhraničnú situáciu než členské štáty a môže poskytnúť európsku platformu pre vzájomné čerpanie skúseností.

(22)

Pri výbere činností, ktoré by sa mali financovať z programu, by Komisia mala návrhy posudzovať podľa vopred stanovených kritérií. Tieto kritériá by mali zahŕňať aj posúdenie európskej pridanej hodnoty navrhovaných činností. Európsku pridanú hodnotu je možné preukázať aj pri vnútroštátnych projektoch a projektoch malého rozsahu.

(23)

Orgány a subjekty, ktoré sa usilujú o dosahovanie cieľa všeobecného európskeho záujmu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program, by sa mali považovať za kľúčových aktérov v miere, v ktorej preukázali alebo v ktorej možno očakávať, že preukážu, že majú značný vplyv na splnenie uvedeného cieľa, a financie by mali dostávať v súlade s postupmi a kritériami stanovenými v ročných pracovných programoch, ktoré Komisia prijme podľa tohto nariadenia.

(24)

Harmonizované služby spoločenskej hodnoty by sa mali vykladať v zmysle článku 2 rozhodnutia Komisie č. 116/2007/ES (9).

(25)

K orgánom a subjektom, ktoré majú prístup k programu, by mali patriť vnútroštátne, regionálne a miestne orgány.

(26)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (10) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby program dostatočne pružne reagoval na meniace sa potreby a zodpovedajúce politické priority prostredníctvom svojho trvania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu percentuálnych podielov stanovených v prílohe tohto nariadenia pre každú skupinu špecifických cieľov, ktorá by tieto percentuálne podiely prekročila o viac než 5 percentuálnych bodov. Na posúdenie potreby takéhoto delegovaného aktu by sa tieto percentuálne podiely mali vypočítať na základe finančného krytia programu na jeho celé trvanie, a nie na základe ročných rozpočtových prostriedkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

Toto nariadenie by sa malo vykonávať v plnom súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (11) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Najmä pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú platia príjemcovia grantov, oprávnenosť DPH by nemala závisieť od právneho postavenia príjemcov pre činnosti, ktoré môžu vykonávať súkromné alebo verejné orgány a subjekty za rovnakých právnych podmienok. Vzhľadom na osobitnú povahu cieľov a činností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo vo výzvach na predkladanie návrhov malo ozrejmiť, že v prípade činností, ktoré môžu vykonávať verejné aj súkromné orgány a subjekty sa neodpočítateľná DPH, ktorú zaplatili verejné orgány a subjekty, považuje za oprávnenú, pokiaľ sa platí za vykonávanie činností, ako je odborná príprava alebo zvyšovanie povedomia, ktoré sa nedajú považovať za výkon verejnej moci. V tomto nariadení by sa mali použiť aj nástroje na zjednodušenie zavedené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Okrem toho by kritériá výberu činností, ktoré by sa mali podporiť, mali zabezpečovať prideľovanie dostupných finančných zdrojov na činnosti s najvyšším účinkom z hľadiska sledovaného politického cieľa.

(29)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijatia ročných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(30)

V ročných pracovných programoch prijatých Komisiou podľa tohto nariadenia by sa malo zabezpečiť náležité rozdelenie finančných prostriedkov medzi granty a verejné zákazky. Finančné prostriedky z programu by sa mali prideľovať hlavne na granty pri zachovaní dostatočnej úrovne finančných prostriedkov pre obstarávanie. V ročných pracovných programoch by sa mala určiť minimálna percentuálna hodnota ročných výdavkov, ktorá sa vyčlení na granty a ktorá by mala byť najmenej vo výške 65 %. Na účely uľahčenia plánovania projektov a spolufinancovania zainteresovanými stranami, Komisia by mala stanoviť jasný harmonogram pre výzvy na predkladanie návrhov, výber projektov a rozhodnutia o zadaní zákaziek.

(31)

S cieľom zabezpečiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie je potrebné usilovať sa o konzistentnosť, doplnkovosť a súčinnosť medzi finančnými programami určenými na podporu úzko prepojených politických oblastí, najmä medzi týmto programom a programom Spravodlivosť ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 (13), programom Európa pre občanov, Programom v Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (14) a inými programami v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, vnútorných záležitostí, zdravia a ochrany spotrebiteľa, vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, informačnej spoločnosti, rozširovania – najmä pokiaľ ide o nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) a Európske štrukturálne a investičné fondy, ktorých spoločné ustanovenia sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (15).

(32)

Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, doplnkovosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, ako sú Európsky inštitút pre rodovú rovnosť a Agentúra pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu.

(33)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(34)

S cieľom uplatniť zásadu riadneho finančného hospodárenia by sa v tomto nariadení mali stanoviť vhodné nástroje na posúdenie jeho efektívnosti. V záujme toho by sa v ňom mali stanoviť všeobecné a špecifické ciele. Na meranie plnenia týchto špecifických cieľov by sa mal určiť súbor konkrétnych a merateľných ukazovateľov, ktoré by mali zostať v platnosti po celú dobu trvania programu. Komisia by mala každý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade monitorovaciu správu, ktorá by okrem iného vychádzala z ukazovateľov stanovených v tomto nariadení a ktorá by informovala o použití dostupných finančných prostriedkov.

(35)

Pri vykonávaní programu by Komisia mala zohľadniť cieľ, ktorým je spravodlivé geografické rozdelenie financií, a mala by poskytnúť pomoc tým členským štátom, v ktorých je počet financovaných činností relatívne nízky. Pri vykonávaní programu by Komisia mala tiež zohľadniť, či je podľa medzinárodne uznávaných ukazovateľov/monitorovacích orgánov potrebné prijať v niektorých členských štátoch opatrenia s cieľom zabezpečiť účinné dosiahnutie cieľov programu a mala by podporovať činnosti členských štátov a občianskej spoločnosti v týchto oblastiach.

(36)

V súlade s článkom 180 ods. 1 písm. l) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (16) („pravidlá uplatňovania“), by sa v grantovej dohode mali stanoviť ustanovenia upravujúce viditeľnosť finančnej podpory Únie, okrem riadne odôvodnených prípadov, keď uverejnenie nie je možné alebo vhodné.

(37)

V súlade s článkom 35 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 21 pravidiel uplatňovania by Komisia mala zverejniť primeraným a včasným spôsobom informácie o príjemcoch a o povahe a účele opatrení financovaného zo všeobecného rozpočtu Únie. Uvedené informácie by sa mali sprístupniť pri náležitom dodržaní požiadaviek dôvernosti a bezpečnosti, najmä ochrany osobných údajov.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k ďalšiemu rozvoju priestoru, v ktorom sa podporuje, ochraňuje a účinne uplatňuje rovnosť a práva jednotlivcov zakotvené v ZEÚ, ZFEÚ a Charte a medzinárodných dohovoroch o ľudských právach, ku ktorým Únia pristúpila, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

S cieľom zabezpečiť nepretržitosť financovania činností, ktoré boli pôvodne vykonávané na základe oblastí 4 a 5 rozhodnutia č. 1672/2006/ES, rozhodnutia 2007/252/ES a rozhodnutia č. 779/2007/ES, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

a)

podporovať účinné uplatňovanie zásady nediskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a dodržiavať zásadu nediskriminácie z dôvodov stanovených v článku 21 Charty;

b)

predchádzať rasizmu, xenofóbii, homofóbii a iným formám neznášanlivosti a bojovať proti nim;

c)

podporovať a ochraňovať práva osôb so zdravotným postihnutím;

d)

podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi a napredovať v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;

e)

predchádzať všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám, ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám, najmä skupinám, ktorým hrozí násilie v blízkych vzťahoch, a bojovať proti nim a ochraňovať obete pred takýmto násilím;

f)

podporovať a ochraňovať práva dieťaťa

g)

prispievať k zabezpečeniu najvyššej úrovne ochrany súkromia a osobných údajov;

g)

podporovať a zlepšiť uplatňovanie práv vyplývajúcich z občianstva Únie;

i)

umožniť spotrebiteľom alebo podnikateľom na vnútornom trhu, aby mohli uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie, pokiaľ ide o projekty financované v rámci programu na ochranu spotrebiteľa.

a)

zvyšovaním povedomia a znalosti o práve Únie a jej politík, ako aj znalosti práv, hodnôt a zásad, na ktorých je Únia založená;

b)

podporou účinného, komplexného a jednotného vykonávania a uplatňovania právnych nástrojov Únie a politík v členských štátoch a ich monitorovania a hodnotenia;

c)

podporou cezhraničnej spolupráce, zlepšovaním vzájomných znalostí a zvyšovaním vzájomnej dôvery medzi všetkými zainteresovanými stranami;

d)

zdokonaľovaním znalostí a porozumenia o prípadných prekážkach uplatňovania práv a zásad, ktoré zaručuje ZEÚ, ZFEÚ, Charta, medzinárodné dohovory, ku ktorým Únia pristúpila, a sekundárna legislatíva Únie.

a)

analytické činnosti, napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; rozvoj spoločných metodík, prípadne aj ukazovateľov alebo merítok; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia; vypracovanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu; workshopy, semináre, stretnutia odborníkov a konferencie;

b)

vzdelávacie činnosti, ako je výmena pracovníkov, workshopy, semináre, školiace programy pre školiteľov a rozvíjanie online vzdelávacích nástrojov alebo iných vzdelávacích modulov;

c)

vzájomné využívanie poznatkov, spolupráca, zvyšovanie povedomia a šírenia informácií, napríklad vyhľadávanie a výmena osvedčených postupov, inovatívnych prístupov a skúseností a organizovanie partnerského preskúmania a vzájomnej výmeny poznatkov; organizácia konferencií, seminárov; mediálnych kampaní vrátane kampaní v online médiách, informačných kampaní vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických priorít Únie, pokiaľ súvisia s cieľmi programu; zhromažďovanie a uverejňovanie materiálov určených na šírenie informácií o programe a jeho výsledkoch, rozvíjanie, prevádzka a údržba systémov a nástrojov využívajúcich informačné a komunikačné technológie;

d)

podpora hlavných aktérov, ktorých činnosti prispievajú k plneniu cieľov programu, ako je napríklad podpora pre MVO pri vykonávaní činností s európskou pridanou hodnotou, podpora kľúčových európskych aktérov, sietí na európskej úrovni a harmonizovaných služieb sociálneho významu; podpora členských štátov pri vykonávaní práva Únie a jej politík; a podpora vytvárania sietí na európskej úrovni medzi špecializovanými orgánmi a subjektami, ako aj celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a MVO vrátane podpory prostredníctvom grantov na činnosť alebo prevádzkových grantov.

a)

členských štátoch;

b)

krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v súlade s uvedenou Dohodou;

c)

kandidátskych krajinách, potenciálnych kandidátoch a krajinách pristupujúcich k Únii v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými pre účasť týchto krajín na programoch Únie ustanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách.

a)

činnosti, ktoré sa majú vykonať, v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 a článku 4 ods. 1, a to vrátane orientačného pridelenia finančných zdrojov;

b)

základné kritériá oprávnenosti, výberu a udeľovania grantov, podľa ktorých sa vyberajú návrhy, ktoré majú obdržať finančné príspevky v súlade s článkom 84 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 94 jeho pravidiel uplatňovania;

c)

minimálny percentuálny podiel ročných výdavkov, ktoré sa majú prideliť na granty.

a)

výročnú monitorovaciu správu vychádzajúcu z ukazovateľov stanovených v článku 14 ods. 2 a o využívaní dostupných finančných prostriedkov;

b)

priebežnú hodnotiacu správu do 30. júna 2018;

c)

správu o hodnotení ex post do 31. decembra 2021.

a)

počet a percento osôb v cieľovej skupine, ktoré boli oslovené činnosťami zameranými na zvyšovanie povedomia;

b)

počet zainteresovaných strán zúčastňujúcich sa okrem iného na vzdelávacích činnostiach, výmenách pracovníkov, študijných návštevách, workshopoch a seminároch financovaných z programu;

c)

zvýšenie úrovne znalostí o práve Únie a prípadne práv, hodnôt a zásad, na ktorých je Únia založená, v skupinách osôb, ktoré sa zúčastnili na činnostiach financovaných prostredníctvom programu v porovnaní s celou cieľovou skupinou;

d)

počet prípadov, činností a výsledkov v oblasti cezhraničnej spolupráce;

e)

hodnotenie zo strany účastníkov, pokiaľ ide o činnosti, na ktorých za zúčastnili, a ich (očakávanú) udržateľnosť;

f)

územné pokrytie činností financovaných z programu;

g)

počet žiadostí a grantov týkajúcich sa každého špecifického cieľa;

h)

výška finančných prostriedkov požadovaných žiadateľmi a udelených finančných prostriedkov vo vzťahu ku každému špecifickému cieľu.

a)

európska pridaná hodnota programu vrátane hodnotenia činností programu v súvislosti s podobnými iniciatívami na vnútroštátnej alebo európskej úrovni, ktoré neboli podporené finančnými prostriedkami Únie, a ich (očakávaných) výsledkov a výhody a/alebo nevýhody financovania tohto druhu činnosti zo strany Únie v porovnaní s financovaním na vnútroštátnej úrovni;

b)

úroveň financovania v pomere k dosiahnutým výsledkom (účinnosť);

c)

možné administratívne, organizačné a/alebo štrukturálne prekážky brániace plynulejšej, účinnejšej a účelnejšej realizácii programu (priestor pre zjednodušenie).