20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/185

(1)

Politika a právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia a klímy značnou mierou prispeli k zlepšeniu stavu životného prostredia. V oblasti životného prostredia a klímy však naďalej pretrvávajú veľké problémy, ktoré budú mať pre Úniu závažné dôsledky, pokiaľ sa nebudú riešiť.

(2)

Vzhľadom na svoj rozsah a zložitosť by sa riešenie týchto problémov v oblasti životného prostredia a klímy malo financovať najmä prostredníctvom hlavných programov financovania Únie. Komisia vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 uznáva problém zmeny klímy a uvádza, že má v úmysle zvýšiť podiel rozpočtu Únie na oblasť klímy o minimálne 20 % prostredníctvom príspevkov z rôznych politík. Toto nariadenie by malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

(3)

Tieto programy financovania Únie nedokážu vyriešiť všetky osobitné potreby súvisiace s životným prostredím a ochranou klímy. Pre životné prostredie a pre ochranu klímy sa vyžadujú osobitné prístupy, ktoré budú zodpovedať nerovnomernému začleňovaniu cieľov do praxe členských štátov, nerovnomernému a nedostatočnému vykonávaniu právnych predpisov v členských štátoch a nedostatočnému šíreniu informácií o politických cieľoch a podpore politických cieľov. Je vhodné stanoviť opatrenia nadväzujúce na program ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 (4) a prijať nové nariadenie. Preto by sa mal týmto nariadením ustanoviť špecializovaný program financovania pre životné prostredie a ochranu klímy („program LIFE“). Aby financovanie poskytnuté Úniou dosiahlo výrazný dosah, mala by sa rozvíjať úzka súčinnosť a doplnkovosť programu LIFE s ostatnými programami financovania Únie.

(4)

Prírodné bohatstvo je v rámci Únie rozdelené nerovnomerne, no prináša úžitok celej Únii. Povinnosť Únie uchovávať toto bohatstvo si vyžaduje dôsledné uplatňovanie zásad solidarity a spoločnej zodpovednosti, podľa ktorých niektoré problémy Únie v oblasti životného prostredia a klímy sa lepšie riešia na regionálnej alebo miestnej úrovni. Od roku 1992 programy LIFE zohrávajú zásadnú úlohu v záujme lepšieho rozloženia solidarity a rozdelenia spoločnej zodpovednosti prostredníctvom ochrany spoločného bohatstva Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Program LIFE by mal naďalej plniť túto úlohu.

(5)

Vzhľadom na svoju povahu a rozsah nedokáže program LIFE vyriešiť všetky problémy v oblasti životného prostredia a klímy. Jeho cieľom by malo byť skôr urýchľovanie zmien pri tvorbe a vykonávaní politík prostredníctvom poskytovania a rozširovania riešení a najlepších postupov zameraných na dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov, ako aj podpora inovatívnych technológií v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. V tomto úsilí by mal preto program LIFE podporovať vykonávanie všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (5) (ďalej len „7. environmentálny akčný program“).

(6)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie vo výške 3 456 655 milióna EUR v bežných cenách, ktoré zodpovedá 0,318 % celkovej sumy viazaných rozpočtových prostriedkov uvedenej v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (6) na celé obdobie trvania programu LIFE, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2 decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(7)

V súlade so závermi, ktoré Európska rada prijala v Luxemburgu v decembri 1997 a v Solúne v júni 2003, by kandidátske krajiny a krajiny západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia, ako aj krajiny, na ktoré sa uplatňuje európska susedská politika, mali byť oprávnené zúčastňovať sa na programoch Únie na základe podmienok stanovených v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách uzatvorených s týmito krajinami.

(8)

Podľa rozhodnutia Rady 2001/822/ES (8) (rozhodnutie o pridružení zámoria) osoby zo zámorských krajín a území a prípadne aj príslušné verejné a/alebo súkromné subjekty a inštitúcie v zámorských krajinách a územiach sú oprávnené zúčastňovať sa na programoch Únie za podmienok dodržania pravidiel a cieľov príslušného programu, ako aj mechanizmov, ktoré platia pre členský štát, s ktorým je zámorská krajina a územie spojené.

(9)

V záujme účinnosti investícií pre životné prostredie a ochranu klímy v rámci Únie sa niektoré činnosti musia vykonávať aj mimo jej hraníc. Tieto investície nemožno vždy financovať v rámci finančných nástrojov vonkajšej činnosti Únie. V prípade, že sú splnené osobitné podmienky stanovené v tomto nariadení, by vo výnimočných prípadoch mali byť možné zásahy v krajinách, ktoré sa priamo nezúčastňujú na programe LIFE, ako aj účasť právnických osôb so sídlom v daných krajinách na činnostiach financovaných v rámci programu LIFE.

(10)

Týmto nariadením by sa okrem toho mal vytvoriť rámec na spoluprácu s relevantnými medzinárodnými organizáciami a na poskytovanie podpory týmto organizáciám s cieľom reagovať na tie potreby politiky v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti finančných nástrojov vonkajšej činnosti, ako napríklad niektoré štúdie.

(11)

Požiadavky v oblasti životného prostredia a klímy by sa mali začleniť do politík a činností Únie. Program LIFE by preto mal dopĺňať ďalšie programy financovania Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (9), Európskeho sociálneho fondu (10), Kohézneho fondu (11), Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (12), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (13), Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo a programu Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inovácie (14) (program Horizont 2020).

Komisia a členské štáty by mali takúto doplnkovosť zabezpečovať na všetkých úrovniach. Na úrovni Únie by sa doplnkovosť mala zabezpečiť prostredníctvom vytvorenia štruktúrovanej spolupráce medzi programom LIFE a programami financovania Únie so spoločným hospodárením v spoločnom strategickom rámci, zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. /2013 (15) (nariadenie o spoločných ustanoveniach), najmä na podporu financovania činností, ktoré dopĺňajú integrované projekty alebo na podporu využívania riešení, metód a prístupov vyvinutých v rámci programu LIFE. Program LIFE by mal okrem toho podporovať využívanie výsledkov výskumu a inovácií programu Horizont 2020 v oblasti životného prostredia a klímy. V tomto kontexte by mal poskytovať možnosti spolufinancovania projektov s jasnými prínosmi v oblasti životného prostredia a klímy, aby sa zabezpečila synergia medzi programami LIFE a Horizont 2020. V záujme zamedzenia dvojitého financovania je nevyhnutná koordinácia. Komisia by mala prijať opatrenia s cieľom predchádzať tomu, aby v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa predkladania správ v rámci jednotlivých finančných nástrojov dochádzalo v prípade príjemcov projektov k prekrývaniu a dodatočnej administratívnej záťaži. V záujme zaručenia jasnosti a praktickej realizovateľnosti integrovaných projektov v rámci programu LIFE by sa mali už v počiatočnom štádiu stanoviť potenciálne opatrenia na zabezpečenie spolupráce. Členské štáty by mali zvážiť uvádzanie odkazov na takéto opatrenia vo svojich dohodách o partnerstve s cieľom zabezpečiť, aby sa počas vypracúvania operačných programov alebo programov rozvoja vidieka mohli zohľadňovať výhody integrovaných projektov.

(12)

Zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity, ako aj zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov spolu s riešením problémov súvisiacich so životným prostredím a zdravím sú pre Úniu naďalej kľúčovými výzvami. Plnenie týchto výziev si vyžaduje zvýšené úsilie na úrovni Únie s cieľom poskytovať riešenia a najlepšie postupy, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľov oznámenia Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Okrem toho je na dosahovanie cieľov v oblasti životného prostredia nevyhnutné zlepšenie správy, najmä prostredníctvom zvyšovania informovanosti a zapojenia zainteresovaných strán. Preto by mal mať podprogram „Životné prostredie“ tri prioritné oblasti pre akcie: „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“, „príroda a biodiverzita“, a „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“. Malo by byť možné, aby projekty financované programom LIFE prispievali k dosahovaniu konkrétnych cieľov viacerých týchto prioritných oblastí a aby sa na nich zúčastňovalo viacero členských štátov.

(13)

V oznámení Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje sa navrhli medzníky a opatrenia, ktoré Únia potrebuje na zaistenie efektívneho využívania zdrojov a udržateľného rastu. V rámci prioritnej oblasti „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“ by sa preto malo podporovať účinné vykonávanie environmentálnej politiky Únie zo strany verejného a súkromného sektora, najmä v environmentálnych sektoroch uvedených v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, a to prostredníctvom uľahčenia vývoja a výmeny nových riešení a najlepších postupov. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť súlad s programom Horizont 2020 a to tak, aby nedochádzalo k prekrývaniu s týmto programom.

(14)

V oznámení Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (ďalej len „stratégia Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020“) sa stanovili ciele na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity. K týmto cieľom okrem iného patrí úplné vykonávanie smernice Rady 92/43/EHS (16) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (17), ako aj zachovávanie a obnovovanie ekosystémov a ich služieb. Program LIFE by mal prispievať k dosahovaniu týchto cieľov. Prioritná oblasť „príroda a biodiverzita“ by sa preto mala zamerať na vykonávanie a riadenie sústavy Natura 2000 zriadenej smernicou 92/43/EHS, najmä pokiaľ ide o prioritný akčný rámec vypracovaný na základe článku 8 uvedenej smernice, na vývoj a šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa biodiverzity, na smernice 92/43/EHS a 2009/147/ES, ako aj na širšie problémy v oblasti biodiverzity uvedené v stratégii Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020.

(15)

Príspevok programu LIFE k ročným potrebám financovania sústavy Natura 2000 by sa mal posudzovať v kontexte zabezpečených výdavkov na biodiverzitu z iných fondov Únie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať integrovaným projektom v rámci programu LIFE ako mechanizmu koordinovaného financovania sústavy Natura 2000, a to vzhľadom na ich potenciál mobilizovať finančné prostriedky a zvýšiť absorpčnú kapacitu pre výdavky na oblasť „príroda a biodiverzita“ v rámci iných fondov Únie.

(16)

Lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia a klímy, napríklad z hľadiska biodiverzity, vody, pôdy, ako aj zmiernenia zmeny klímy a adaptácii na ňu. Lesy a pôdy pomáhajú regulovať klímu pohlcovaním oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry a ukladaním obrovského množstva uhlíka. Na optimalizáciu tejto funkcie je potrebné poskytovať relevantné a kompatibilné údaje a informácie. Toto nariadenie by preto malo tiež predstavovať rámec na podporu synergie medzi činnosťami v oblasti životného prostredia a klímy v súvislosti s lesmi a pôdami, a to aj vzhľadom na monitorovanie lesov a pôd. Ďalšími oblasťami na zvýšenie synergie sú nedostatok vody a sucho, ako aj riadenie povodňových rizík.

(17)

S cieľom optimalizovať použitie zdrojov programu LIFE by sa mali podporovať synergie medzi činnosťami v rámci podprogramu „Životné prostredie“, najmä činnosťami na ochranu biodiverzity, a opatreniami na zmiernenie zmeny klímy a adaptačnými opatreniami v rámci podprogramu „Ochrana klímy“.

(18)

V oznámení Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 (ďalej len „plán do roku 2050“) sa uvádza, že na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo je aj naďalej nevyhnutné testovať nové prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Takisto je potrebné zabezpečiť, aby sa adaptácia na zmenu klímy stala prioritou v rámci všetkých politík Únie. Okrem toho sú podpora správy a zvyšovanie informovanosti nevyhnutné na dosiahnutie konštruktívnych výsledkov a na zaistenie účasti zainteresovaných strán. Podprogram „Ochrana klímy“ by mal preto podporovať snahy, ktoré prispievajú k týmto trom prioritným oblastiam: „zmierňovanie zmeny klímy“, „adaptácia na zmenu klímy“ a „správa a informovanie v oblasti klímy“. Malo by byť možné, aby projekty financované programom LIFE prispievali k dosahovaniu konkrétnych cieľov viacerých týchto prioritných oblastí a aby sa na nich zúčastňovalo viacero členských štátov.

(19)

Prioritná oblasť „zmierňovanie zmeny klímy“ by mala prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie týkajúcich sa klímy, najmä pokiaľ ide o monitorovanie a nahlasovanie skleníkových plynov, politiky v oblasti využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ochranu prirodzených záchytov uhlíka, systém obchodovania s emisiami, snahu členských štátov znižovať emisie skleníkových plynov, zachytávanie a ukladanie uhlíka, energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť, dopravu a palivá, ochranu ozónovej vrstvy a fluórované plyny. Výstavba infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie uhlíka sa považuje za presahujúcu rozsah pôsobnosti programu LIFE, a preto sa nebude podporovať.

(20)

V Európe aj na celom svete už možno badať prvé dôsledky zmeny klímy, ako sú extrémne poveternostné podmienky spôsobujúce záplavy a suchá, ako aj rastúce teploty a stúpajúca hladina morí. Prioritná oblasť „adaptácia na zmenu klímy“ by preto mala pomôcť k tomu, aby sa obyvateľstvo, hospodárske sektory a regióny dokázali na takéto vplyvy adaptovať vďaka konkrétnym adaptačným opatreniam a stratégiám s cieľom zabezpečiť väčšiu odolnosť Únie. Opatrenia v tejto oblasti by mali dopĺňať opatrenia oprávnené na financovanie v rámci finančného nástroja civilnej ochrany zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (18). Výstavba rozsiahlej infraštruktúry sa považuje za presahujúcu rozsah pôsobnosti programu LIFE a preto sa nebude podporovať.

(21)

Úplné vykonávanie politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy je neoddeliteľne spojené s dosahovaním lepšej správy, zlepšovaním zapojenia zainteresovaných strán a šírením informácií. Preto by mala prioritná oblasť „správa a informovanie“ v rámci oboch podprogramov podporovať budovanie platforiem spolupráce a spoločné využívanie osvedčených postupov na dosiahnutie účinnejšieho súladu a presadzovania, a to vrátane vzdelávacích programov pre sudcov a prokurátorov, a mala by získavať podporu zo strany verejnosti a zainteresovaných strán pri tvorbe politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Podporovať by mali najmä zlepšenia pri rozširovaní vedomostnej základne a osvedčených postupov pri vykonávaní právnych predpisov Únie, pri zvyšovaní informovanosti, a pri účasti verejnosti, prístupe k informáciám a prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia.

(22)

V rámci tohto nariadenia by sa mala podpora poskytovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (19). Projekty financované v rámci programu LIFE by mali spĺňať kritériá oprávnenosti a prideľovania, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie finančných prostriedkov Únie a pridaná hodnota Únie. Pri hodnotení pridanej hodnoty Únie by v prípade prioritných oblastí Komisia mala venovať osobitnú pozornosť potenciálu opakovateľnosti a prenosnosti projektov, udržateľnosti ich výsledkov a prínosu k dosiahnutiu všeobecných i konkrétnych cieľov prioritných oblastí, ako aj tematickým prioritám vykonávaným prostredníctvom projektových tém. Mali by sa podporovať projekty s medzisektorovými účinkami. Komisia by mala podporovať a povzbudzovať aj využívanie zeleného verejného obstarávania, najmä pri realizácii projektov.

(23)

S cieľom zachovať rovnaké podmienky pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu a predchádzať neodôvodneným narušeniam hospodárskej súťaže by sa malo financovanie poskytnuté v rámci programu LIFE v prípade potreby zamerať na trhové nedostatky. Okrem toho by sa v prípadoch, keď financovanie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), malo koncipovať spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami štátnej pomoci v záujme zamedzenia narušeniam trhu, ako je napríklad vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo zachovávanie neefektívnych obchodných spoločností, a nemalo by sa začať uplatňovať skôr, ako ho schváli Komisia v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, s výnimkou prípadu, keď spĺňa podmienky nariadenia prijatého podľa nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (20).

(24)

S cieľom zlepšovať vykonávanie politiky v oblasti životného prostredia a klímy a posilňovať začleňovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík by mal program LIFE presadzovať projekty, ktoré podporujú integrované prístupy k vykonávaniu právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia a klímy. Takéto integrované projekty by mali slúžiť ako konkrétne nástroje na zlepšenie začleňovania cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do iných politík Únie a do celkových výdavkov Únie v súlade so stratégiou Európa 2020. Mali by poskytovať príklady osvedčených postupov na efektívne a dobre koordinované vykonávanie politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy v členských štátoch a regiónoch. Pokiaľ ide o podprogram „Životné prostredie“, integrované projekty by sa mali v prvom rade zamerať na vykonávanie stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to s osobitným prihliadnutím na účinné riadenie a konsolidovanie sústavy Natura 2000 vytvorenej smernicou 92/43/EHS prostredníctvom vykonávania prioritných akčných rámcov vypracovaných na základe článku 8 uvedenej smernice, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (21), a právnych predpisov o odpade a ovzduší.

(25)

Integrované projekty by pri súčasnom zameraní sa na určené témy mali predstavovať viacúčelové výstupné mechanizmy (napr. zameraním sa na environmentálne prínosy a budovanie kapacít), ktoré umožnia dosiahnutie výsledkov v ďalších politických oblastiach, najmä morského životného prostredia v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (22). Integrované projekty by sa mohli zvážiť aj v ďalších oblastiach životného prostredia. V podprograme „Ochrana klímy“ by sa mali uvedené projekty týkať najmä stratégií a akčných plánov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy.

(26)

Integrované projekty by mali podporovať len niekoľko konkrétnych činností a opatrení, kým ostatné činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti zaradené do projektu, by mali byť financované z ostatných programov financovania Únie, ako aj z vnútroštátnych, regionálnych a súkromných zdrojov. Financovanie prostredníctvom programu LIFE by malo využívať synergie a zabezpečiť súlad medzi rozličnými zdrojmi financovania Únie prostredníctvom strategického zamerania na oblasť životného prostredia a klímy, a zároveň by malo zabezpečiť aj zjednodušenie postupov.

(27)

Integrované projekty, ktoré kladú silný dôraz na vykonávanie právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy uplatňovaním integrovaných prístupov, si vyžadujú opatrenia vo všetkých častiach Únie a vo všetkých cieľových sektoroch podľa tohto nariadenia. To si vyžaduje zavedenie distribučného prvku v rámci výberového postupu na umožnenie dosiahnutia geografickej vyváženosti, a členské štáty by sa mali usilovať, v prípade potreby s podporou projektov technickej pomoci LIFE, o to, aby počas programového obdobia LIFE pripravili a predložili aspoň jeden integrovaný projekt.

(28)

Vzhľadom na to, že prístup založený na integrovaných projektoch je novinkou, by sa zainteresovaným stranám mala v prípade potreby poskytnúť podpora v podobe technickej pomoci. Štádium podávania žiadostí by mal uľahčiť dvojfázový postup podávania žiadostí. V prvej fáze by mal finančný plán uviesť, ktoré ďalšie unijné, štátne alebo súkromné zdroje financovania sa majú mobilizovať a v akom rozsahu. Až v druhej fáze by sa mali požadovať vyhlásenia o zámere od najmenej jedného ďalšieho zdroja financovania, aby sa zabezpečilo splnenie požiadavky mobilizácie ďalšieho zdroja financovania. Vo fáze prideľovania by sa mala zohľadniť miera mobilizovania iných finančných prostriedkov Únie.

(29)

Úspech integrovaných projektov závisí od úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktorých sa týkajú ciele programu LIFE. Mali by sa preto uplatňovať zásady transparentnosti a zverejňovania rozhodnutí týkajúcich sa vypracúvania, realizácie, posudzovania a monitorovania projektov.

(30)

V prípade projektov v rámci podprogramu „Životné prostredie“, s výnimkou integrovaných projektov, by sa malo v súlade so zásadami solidarity a spoločnej zodpovednosti zabezpečiť úmerné rozdelenie finančných prostriedkov medzi všetky členské štáty na obdobie trvania prvého viacročného pracovného programu, a to zavedením indikatívnych národných alokácií.

(31)

S cieľom rozvíjať kapacity členských štátov umožňujúce ich účasť na programe LIFE by sa malo každému členskému štátu, ktorý spĺňa príslušné požiadavky stanovené týmto nariadením, poskytnúť zaručené financovanie projektov v oblasti budovania kapacít. Takéto financovanie by sa malo poskytnúť na základe schváleného plánu budovania kapacít, v ktorom sú opísané potrebné intervencie a finančné prostriedky.

(32)

Ústredným kritériom hodnotenia projektov a procesu ich schvaľovania v rámci programu LIFE by mala byť kvalita. Distribučné prvky zavedené na účely vyjadrenia geografickej vyváženosti majú indikatívny charakter a nemali by byť pre členský štát zárukou, že mu budú pridelené finančné prostriedky alebo príspevky.

(33)

Únia je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia („Aarhuský dohovor“). Mala by sa preto podporovať práca mimovládnych organizácií a sietí neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, vzhľadom na to, že účinne podporujú ciele Aarhuského dohovoru tým, že sa zasadzujú za záujmy a názory občanov Únie v rámci tvorby politiky, podporujú vykonávanie dohovoru a zvyšujú informovanosť o problémoch v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj o politických reakciách. Je vhodné, aby program LIFE podporoval širokú škálu mimovládnych organizácií, ako aj sietí neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie a ktoré primárne pôsobia v oblasti životného prostredia alebo klímy, a to prostredníctvom konkurencieschopného a transparentného prideľovania grantov na prevádzku, s cieľom pomáhať týmto subjektom účinne prispievať k politike Únie, a podporovať a posilňovať plnenie a presadzovanie cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy a zároveň budovať a posilňovať schopnosť týchto subjektov stať sa efektívnejšími partnermi.

(34)

Aby mohla Komisia plniť svoju úlohu pri iniciovaní tvorby a vykonávaní politiky v oblasti životného prostredia a klímy, mala by využívať zdroje programu LIFE na podporu iniciovania, vykonávania a uplatňovania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy vrátane podpory nákupu služieb a tovaru. Finančné zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa tohto nariadenia by mali takisto zahŕňať inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, ako aj o stave vykonávania a transpozície všetkých významných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy.

(35)

Nepomer, ktorý v súčasnosti existuje na trhu medzi dopytom a ponukou úverov, vlastného kapitálu a rizikového kapitálu v kontexte finančnej krízy pravdepodobne pretrvá, a preto je vhodné umožniť využívanie finančných nástrojov na podporu projektov so schopnosťou vytvárať príjmy v oblastiach životného prostredia alebo klímy. Finančné nástroje podporované programom LIFE by sa mali používať na riešenie konkrétnych trhových potrieb hospodárnym spôsobom a v súlade s cieľmi tohto programu, a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Finančné nástroje by sa mali môcť kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane grantov podľa tohto nariadenia.

(36)

Skúsenosti s predchádzajúcimi programami LIFE ukázali, že je potrebné zamerať úsilie na konkrétne priority politiky a oblasti činnosti v rámci oblasti životného prostredia a klímy. Tieto tematické priority by nemali byť presne vymedzené, aby tak žiadatelia mohli predkladať návrhy aj v iných oblastiach a dopĺňať nové myšlienky v reakcii na nové výzvy. Viacročné pracovné programy by sa v záujme dosiahnutia zámerov a cieľov programu LIFE mali vyznačovať aj flexibilnosťou a zároveň by mali poskytovať potrebnú stálosť tém projektov, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú tematické priority, aby potenciálni žiadatelia mohli plánovať, pripravovať a predkladať návrhy. Prvý viacročný pracovný program by mal platiť štyri roky a po ňom by mal nasledovať druhý pracovný program s dĺžkou trvania tri roky. Oba pracovné programy by mali obsahovať neúplný zoznam tém projektov, prostredníctvom ktorých by sa vykonávali tematické priority.

(37)

Skúsenosti s predchádzajúcimi programami LIFE poukázali na význam národných kontaktných miest pre LIFE, najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory žiadateľom a príjemcom, čím prispievajú k úspešnému vykonávaniu programov. Systém národných a regionálnych kontaktných miest pre LIFE by sa mal preto ďalej udržať a pokiaľ možno posilňovať, najmä v členských štátoch s nízkou mierou využívania projektov, a mala by sa posilniť spolupráca medzi Komisiou a národnými kontaktnými miestami pre LIFE, a medzi národnými a regionálnymi kontaktnými miestami pre LIFE. Skúsenosti z predchádzajúcich programov LIFE poukázali aj na to, že je dôležité zabezpečiť účinné šírenie výsledkov projektov a činností spojených s vytváraním sietí, aby sa posilnil pákový efekt a zvýšila pridaná hodnota programu LIFE pre Úniu, a to najmä usporadúvaním seminárov, workshopov a iných činností zameraných na výmenu skúseností, poznatkov a osvedčených postupov v rámci Únie. Komisia by preto mala ďalej rozvíjať a posilňovať aktivity zamerané na cielené šírenie, a to vrátane aktivít s osobitným dôrazom na integrované projekty, najmä v členských štátoch s nízkou mierou využívania projektov, a v súvislosti s konkrétnymi sektormi, a uľahčovať spoluprácu a výmenu skúseností medzi príjemcami v rámci programu LIFE a inými. Komisia by mala naďalej prostredníctvom vhodných médií a technológií pravidelne zverejňovať zoznam projektov financovaných prostredníctvom programu LIFE spolu s krátkym opisom dosiahnutých cieľov a výsledkov a zhrnutia viazaných finančných prostriedkov.

(38)

S cieľom zjednodušiť program LIFE a znížiť administratívnu záťaž pre žiadateľov a príjemcov by sa mali viac využívať paušálne sadzby a jednorázové platby bez toho, aby sa tým ohrozila oprávnenosť nákladov na DPH a na stálych zamestnancov v súlade s podmienkami stanovenými nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Podľa súčasnej praxe by suma príspevkov verejných organizácií (ako koordinujúceho príjemcu a/alebo pridruženého príjemcu) pre daný projekt mala byť najmenej o 2 % vyššia než suma nákladov na mzdy zamestnancov vnútroštátnych správnych orgánov zodpovedných za tento projekt. Finančné prostriedky Únie by sa nemali používať na dotovanie vnútroštátnych rozpočtov, napr. na pokrytie nákladov na DPH. O sumách finančných prostriedkov Únie používaných na pokrytie nákladov na DPH je však dostupné len obmedzené množstvo informácií. Komisia by preto mala v rámci strednodobých hodnotení a hodnotení ex-post týkajúcich sa programu LIFE poskytnúť prehľad úhrad DPH podľa jednotlivých členských štátov, o ktoré požiadali príjemcovia z projektov v rámci programu LIFE vo fáze konečnej platby.

(39)

Maximálna miera spolufinancovania by mala byť stanovená na takej úrovni, ktorá je nevyhnutná na zachovanie efektívnej úrovne podpory z programu LIFE.

(40)

Program LIFE a jeho podprogramy by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť na základe príslušných ukazovateľov výkonnosti, aby bolo možné ich upravovať a v prípade potreby aj zrevidovať tematické priority. Pri ďalšom vymedzovaní ukazovateľov výkonnosti na účel hodnotenia programov a projektov by Komisia mala klásť dôraz na monitorovanie kvality na základe ukazovateľov výkonnosti a očakávaných výsledkov a vplyvov. Komisia by tiež mala navrhnúť metódu na monitorovanie dlhodobej úspešnosti projektov, najmä v prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“. Monitorovanie programu LIFE by malo zahŕňať aj sledovanie výdavkov súvisiacich s oblasťou klímy a biodiverzity, ako je vymedzené v Rozpočte stratégie Európa 2020, aby sa poskytol dôkaz o súvisiacich prínosoch, ktoré môžu oba podprogramy znamenať pre ochranu klímy a biodiverzitu, a aby sa poskytli informácie o objeme výdavkov. Takéto sledovanie by malo byť založené na jednoduchej metodike a zaraďovaní výdavkov do jednej z troch kategórií: výdavky súvisiace len s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 100 %), výdavky výrazne súvisiace s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 40 %) a výdavky nesúvisiace s klímou/biodiverzitou (počíta sa ako 0 %). Táto metodika by v náležitých prípadoch nemala vylučovať využitie presnejších metodík.

(41)

Vzhľadom na dlhodobé skúsenosti Komisie s riadením programu LIFE a projektov, ako aj na pozitívne skúsenosti príjemcov LIFE s externými monitorovacími tímami by za riadenie programu LIFE mala byť naďalej zodpovedná Komisia. Akákoľvek zmena v riadiacej štruktúre programu LIFE a projektov by mala byť predmetom predbežnej analýzy nákladov a prínosov, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať zabezpečeniu zodpovedajúcich a rozsiahlych odborných poznatkov, a to najmä v rámci prioritnej oblasti „príroda a biodiverzita“.

(42)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť primeranými opatreniami, ku ktorým patrí okrem iného prevencia, zisťovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, spätné získavanie stratených, neoprávnene vyplatených či nesprávne použitých prostriedkov, a v prípade potreby aj sankcie.

(43)

S cieľom zabezpečiť čo najlepšie možné hodnotenie využitia finančných prostriedkov Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o ukazovatele výkonnosti, ktoré sa uplatňujú na tematické priority v rámci podprogramu „Životné prostredie“, a pre prioritné oblasti v rámci podprogramu „Ochrana klímy“, úpravu tematických priorít stanovených v prílohe III a zvýšenie percentuálneho podielu rozpočtu vyčleneného na granty na projekty podporujúce ochranu prírody a biodiverzity. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(44)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním viacročných pracovných programov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(45)

Ak Výbor programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy nevydá k návrhu vykonávacieho aktu žiadne stanovisko, Komisia by návrh vykonávacieho aktu v súlade s článkom 5 ods. 4 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 182/2011 nemala prijať. Využitie tohto postupu by malo byť odôvodnené okrem iného potrebou posúdiť úmerné rozdelenie finančných prostriedkov medzi integrované projekty, predovšetkým maximálny objem, ktorý môže získať jeden integrovaný projekt.

(46)

S cieľom zabezpečiť účinný prechod medzi opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 a programom LIFE je nevyhnutné pokračovať v monitorovaní, audite a kvalitatívnom hodnotení činností financovaných v rámci uvedeného nariadenia po skončení jeho účinnosti.

(47)

Pridaná hodnota programu LIFE vyplýva z osobitosti jeho prístupu a zamerania, vďaka čomu sú jeho zásahy osobitne prispôsobené potrebám v oblasti životného prostredia a klímy. Program LIFE môže prispieť k účinnejšiemu vykonávaniu politík v oblasti životného prostredia v porovnaní s členskými štátmi konajúcimi individuálne, a to vďaka intenzívnejšiemu združovaniu zdrojov a odborných poznatkov. Poskytuje aj platformu na vývoj a výmenu osvedčených postupov a poznatkov, vďaka ktorej dochádza k zlepšovaniu, stimulovaniu a urýchľovaniu zmien pri vykonávaní acquis, budovaniu kapacít, podporovaniu súkromných subjektov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), pri testovaní technológií a riešení menšieho rozsahu, a ktorá členským štátom a zainteresovaným stranám zároveň umožňuje učiť sa od seba navzájom. Okrem toho program LIFE vytvára synergie v rámci fondov Únie a vnútroštátnych fondov, pričom súčasne mobilizuje dodatočné prostriedky zo súkromných zdrojov, čím sa zvyšuje súdržnosť zásahu Únie a podporuje jednotnejšie vykonávanie acquis.

(48)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievanie k vykonávaniu a vývoju politík a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy vrátane začleňovania cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík, ako aj presadzovanie lepšej správy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(49)

Nariadenie (ES) č. 614/2007 by sa preto malo zrušiť,

a)

„pilotné projekty“ sú projekty, ktoré využívajú technológie alebo metódy, ktoré sa ešte nikdy a nikde neuplatnili ani neotestovali, ktoré sú potenciálne výhodné pre životné prostredie alebo klímu v porovnaní so súčasnými najlepšími postupmi a ktoré bude následne možné vo väčšom rozsahu uplatniť v podobných situáciách;

b)

„demonštračné projekty“ sú projekty, ktoré zavádzajú do praxe, testujú, hodnotia a rozširujú opatrenia, metodiky alebo prístupy, ktoré sú nové alebo neznáme v osobitnom kontexte daného projektu, napríklad geografickom, ekologickom alebo sociálno-ekonomickom kontexte, a ktoré by sa za podobných okolností dali uplatniť aj inde;

c)

„projekty využívajúce najlepšie postupy“ sú projekty, ktoré uplatňujú vhodné, nákladovo efektívne a najmodernejšie techniky, metódy a prístupy zohľadňujúce osobitný kontext projektu;

d)

„integrované projekty“ sú projekty, ktoré vo veľkom územnom meradle, najmä na regionálnej, multiregionálnej, vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, vykonávajú plány alebo stratégie v oblasti životného prostredia alebo klímy vyžadované konkrétnymi právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia alebo klímy, vypracované v rámci ďalších aktov Únie alebo vypracované orgánmi členských štátov predovšetkým v oblasti prírody, okrem iného vrátane riadenia sústavy Natura 2000, vody, odpadu, ovzdušia a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, pričom zároveň zaručujú zapojenie zainteresovaných strán a podporujú koordináciu s najmenej jedným ďalším príslušným unijným, vnútroštátnym alebo súkromným zdrojom financovania, ako aj mobilizáciu prostriedkov z tohto zdroja;

e)

„projekty technickej pomoci“ sú projekty, ktoré formou grantov na opatrenia poskytujú finančnú podporu s cieľom pomôcť žiadateľom v príprave integrovaných projektov a najmä zabezpečiť, aby tieto projekty boli v súlade s časovými, technickými a finančnými požiadavkami programu LIFE a koordinovane s fondmi uvedenými v článku 8 ods. 3;

f)

„projekty budovania kapacít“ sú projekty, ktoré formou grantov na opatrenia poskytujú finančnú podporu činnostiam potrebným na vybudovanie kapacity členských štátov vrátane národných alebo regionálnych kontaktných miest pre LIFE, a to s cieľom umožniť členským štátom účinnejšie sa zúčastňovať na programe LIFE;

g)

„prípravné projekty“ sú projekty, ktoré Komisia v spolupráci s členskými štátmi primárne určila ako projekty na podporu osobitných potrieb týkajúcich sa tvorby a vykonávania politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy;

h)

„informačné projekty, projekty na zvyšovanie informovanosti a šírenie informácií“ sú projekty zamerané na podporu komunikácie, šírenia informácií a zvyšovania informovanosti v oblastiach podprogramov „Životné prostredie“ a „Ochrana klímy“.

a)

prispievať k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje a ktoré je odolné voči zmene klímy, k ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity vrátane podpory sústavy Natura 2000 a boja proti degradácii ekosystémov;

b)

zlepšovať tvorbu, vykonávanie a presadzovanie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy, a urýchľovať a podporovať začleňovanie a uplatňovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy v ostatných politikách Únie, ako aj v praxi verejného a súkromného sektora, okrem iného aj zvyšovaním kapacity verejného a súkromného sektora;

c)

podporovať na všetkých úrovniach lepšiu správu v oblasti životného prostredia a klímy vrátane lepšieho zapojenia občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a miestnych aktérov;

d)

podporovať vykonávanie 7. environmentálneho akčného programu.

a)

podprogram „Životné prostredie“;

b)

podprogram „Ochrana klímy“.

a)

pokiaľ ide o všeobecný cieľ uvedený v odseku 1 písm. a), pripísateľné zlepšenia v oblasti životného prostredia a klímy. V súvislosti s cieľom prispievať k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity sa pripísateľné zlepšenia v oblasti životného prostredia merajú na základe percentuálneho podielu sústavy Natura 2000, v prípade ktorého došlo k obnove alebo zavedeniu adekvátneho riadenia, na základe plochy a typu obnovených ekosystémov, ako aj na základe počtu a typu cieľových biotopov a druhov vykazujúcich zlepšenie stavu ochrany;

b)

pokiaľ ide o všeobecné ciele spojené s tvorbou a vykonávaním uvedené v odseku 1 písm. b), počet vypracovaných alebo vykonaných zásahov, ktorými sa realizujú plány, programy alebo stratégie v súlade s politikou a právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia alebo klímy, a počet zásahov, ktoré sa môžu zopakovať alebo preniesť;

c)

pokiaľ ide o všeobecné ciele spojené so začleňovaním a uplatňovaním uvedené v odseku 1 písm. b), počet zásahov, ktorými sa vytvárajú synergie s inými programami financovania Únie alebo ktoré sú začlenené do takýchto programov, alebo zavedené do praxe verejného alebo súkromného sektora;

d)

pokiaľ ide o všeobecný cieľ uvedený v odseku 1 písm. c), počet zásahov zameraných na zlepšenie v oblasti správy, šírenia informácií a zvyšovania informovanosti o environmentálnych a klimatických aspektoch.

a)

2 592 491 250 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Životné prostredie“;

b)

864 163 750 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Ochrana klímy“.

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP);

b)

kandidátske krajiny, potenciálni kandidáti a krajiny pristupujúce k Únii;

c)

krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika;

d)

krajiny, ktoré sa stali členmi Európskej environmentálnej agentúry v súlade s nariadením Rady (ES) č. 933/1999 (24).

a)

„životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“;

b)

„príroda a biodiverzita“;

c)

„správa a informovanie v oblasti životného prostredia“.

a)

priority stanovené v 7. environmentálnom akčnom programe;

b)

konkrétne ciele stanovené pre každú prioritnú oblasť uvedenú v článkoch 10, 11 a 12;

c)

skúsenosti získané pri vykonávaní viacročného pracovného programu uvedeného v článku 24;

d)

skúsenosti získané pri vykonávaní integrovaných projektov;

e)

priority vychádzajúce z nových právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia prijatých po 23 decembra 2013; alebo

f)

skúsenosti získané pri vykonávaní existujúcich právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia.

a)

vyvíjať, testovať a demonštrovať prístupy v oblasti politiky alebo riadenia, najlepšie postupy a riešenia environmentálnych problémov vrátane vývoja a demonštrácie inovatívnych technológií, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie, a to aj so zreteľom na prepojenie medzi životným prostredím a zdravím, a ktoré podporujú politiku a právne predpisy týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov vrátane Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje;

b)

podporovať uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných prístupov k vykonávaniu plánov a programov v zmysle politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, v prvom rade pokiaľ ide o vodu, odpady a ovzdušie;

c)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, vykonávanie, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, ako aj pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, záťaží a reakcií, ktoré majú vplyv na životné prostredie v rámci Únie aj mimo nej.

a)

prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky a právnych predpisov Únie v oblasti prírody a biodiverzity vrátane stratégie Únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, a smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, najmä prostredníctvom uplatňovania, vývoja, testovania a demonštrácie prístupov, najlepších postupov a riešení;

b)

podporovať ďalší rozvoj, realizáciu a riadenie sústavy Natura 2000 zriadenej na základe článku 3 smernice 92/43/EHS, a to najmä uplatňovanie, vývoj, testovanie a demonštráciu integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov vypracovaných na základe článku 8 uvedenej smernice;

c)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, vykonávanie, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie politiky a právnych predpisov Únie v oblasti prírody a biodiverzity, ako aj pre posudzovanie a monitorovanie faktorov, záťaží a reakcií, ktoré majú vplyv na prírodu a biodiverzitu v rámci Únie aj mimo nej.

a)

podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach životného prostredia vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti životného prostredia a podporovať vedomosti o trvalo udržateľnom rozvoji a nové spôsoby udržateľnej spotreby;

b)

podporovať komunikáciu, riadenie a šírenie informácií v oblasti životného prostredia a uľahčovať spoločné využívanie poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti životného prostredia vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj odbornú prípravu;

c)

podporovať účinnejšie dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a prispievať k nemu, najmä podporou vývoja a šírenia najlepších postupov a politických prístupov;

d)

podporovať lepšiu správu v oblasti životného prostredia prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií o politike a vykonávania politiky.

a)

„zmierňovanie zmeny klímy“;

b)

„adaptácia na zmenu klímy“;

c)

„správa a informovanie v oblasti klímy“.

a)

prispievať k vykonávaniu a tvorbe politiky a právnych predpisov Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy vrátane uplatňovania vo všetkých oblastiach politiky, najmä prostredníctvom vývoja, testovania a demonštrácie prístupov týkajúcich sa politiky alebo riadenia, najlepších postupov a riešení zameraných na zmierňovanie zmeny klímy;

b)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi;

c)

uľahčovať vývoj a vykonávanie integrovaných prístupov, napríklad pre stratégie a akčné plány na zmierňovanie zmeny klímy, na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni;

d)

prispievať k vývoju a demonštrácii inovatívnych technológií, systémov, metód a nástrojov na zmiernenie zmeny klímy, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie.

a)

prispievať k tvorbe a vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy vrátane uplatňovania vo všetkých politických oblastiach, najmä prostredníctvom tvorby, testovania a demonštrácie politík alebo prístupov v oblasti riadenia, najlepších postupov a riešení zameraných na adaptáciu na zmenu klímy, prípadne vrátane ekosystémových prístupov;

b)

zlepšovať vedomostnú základňu pre vývoj, posudzovanie, monitorovanie, hodnotenie a vykonávanie účinných opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, pričom sa v náležitých prípadoch uprednostnia opatrenia uplatňujúce ekosystémový prístup, a zvyšovať kapacitu na uplatňovanie týchto poznatkov v praxi;

c)

uľahčovať vývoj a vykonávanie integrovaných prístupov, napríklad pre stratégie a akčné plány na adaptáciu na zmenu klímy, na miestnej, regionálnej alebo celoštátnej úrovni, pričom sa vo vhodných prípadoch uprednostnia ekosystémové prístupy;

d)

prispievať k vývoju a demonštrácii inovatívnych technológií, systémov, metód a nástrojov na adaptáciu na zmenu klímy, ktoré sú vhodné na zopakovanie, presun alebo uplatňovanie.

a)

podporovať zvyšovanie informovanosti o otázkach klímy vrátane získavania podpory verejnosti a zainteresovaných strán pre tvorbu politiky Únie v oblasti klímy a podporovať poznatky o trvalo udržateľnom rozvoji;

b)

podporovať komunikáciu, riadenie a šírenie informácií v oblasti klímy a uľahčovať spoločné využívanie poznatkov o úspešných riešeniach a postupoch v oblasti klímy vrátane budovania platforiem spolupráce medzi zainteresovanými stranami, ako aj odbornú prípravu;

c)

podporovať účinnejšie dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti klímy a prispievať k nemu, najmä podporou vývoja a šírenia najlepších postupov a politických prístupov;

d)

podporovať lepšiu správu v oblasti klímy prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií o politike a vykonávania politiky.

a)

granty;

b)

verejné zákazky;

c)

príspevky k finančným nástrojom v súlade s ustanoveniami o finančných nástrojoch podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä jeho článkov 139 a 140, a s prevádzkovými požiadavkami stanovenými v osobitných aktoch Únie;

d)

akékoľvek ďalšie zásahy potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

a)

pilotné projekty;

b)

demonštračné projekty;

c)

projekty využívajúce najlepšie postupy;

d)

integrované projekty;

e)

projekty technickej pomoci;

f)

projekty budovania kapacít;

g)

prípravné projekty;

h)

informačné projekty, projekty na zvyšovanie informovanosti a na šírenie informácií;

i)

akékoľvek ďalšie projekty potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.

a)

sú v záujme Únie tým, že značne prispievajú k dosahovaniu jedného zo všeobecných cieľov programu LIFE stanovených v článku 3, ako aj konkrétnych cieľov pre prioritné oblasti uvedené v článku 9, tematické priority uvedené v prílohe III alebo osobitných cieľov pre prioritné oblasti uvedené v článku 13;

b)

zabezpečujú nákladovo efektívny prístup a sú technicky a finančne súdržné; a

c)

sú zárukou riadneho vykonávania.

a)

v prvej fáze postupu podávania žiadosti: finančný plán a

b)

v druhej fáze postupu podávania žiadosti: najmenej jedno vyhlásenie o zámere, v ktorom je uvedený rozsah, v akom budú mobilizované ďalšie príslušné unijné, vnútroštátne alebo súkromné zdroje financovania, a v ktorom sú tieto zdroje financovania podrobne opísané.

a)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2010, 2011 a 2012 zo strany členského štátu, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia (ES) č. 614/2007, je nižšia ako 70 %;

b)

HDP členského štátu na obyvateľa v roku 2012 bol nižší ako 90 % priemeru Únie; alebo

c)

členský štát pristúpil k Únii po 1. januári 2013.

a)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2014, 2015 a 2016 zo strany členského štátu, ako sa uvádza v odseku 5, je nižšia ako 70 %; a

b)

priemerná miera čerpania indikatívnych národných alokácií na roky 2014, 2015 a 2016 zo strany členského štátu sa zvýšila v porovnaní s priemernou mierou čerpania na roky 2010, 2011 a 2012.

a)

prijímanie nových zamestnancov a školenia pre národné a regionálne kontaktné miesta pre LIFE;

b)

uľahčovanie výmeny skúseností a najlepších postupov, ako aj podporu šírenia a využívania výsledkov projektov v rámci programu LIFE;

c)

prístupy založené na princípe „školenia pre školiteľov“;

d)

programy výmeny a vysielania pracovníkov medzi orgánmi verejnej moci v členských štátoch, najmä činnosti zamerané na výmenu špičkových pracovníkov.

a)

počas trvania prvého viacročného pracovného programu až 60 % oprávnených nákladov v prípade všetkých projektov, ktoré nie sú projektmi uvedenými v písmene c), ktoré sú financované tak v rámci podprogramu „Životné prostredie“, ako aj v rámci podprogramu „Ochrana klímy“;

b)

počas trvania druhého viacročného pracovného programu až 55 % oprávnených nákladov v prípade všetkých projektov, ktoré nie sú projektmi uvedenými v písmene c), ktoré sú financované tak v rámci podprogramu „Životné prostredie“, ako aj v rámci podprogramu „Ochrana klímy“;

c)

počas celého trvania programu LIFE:

a)

táto kúpa prispeje k zlepšeniu, zachovaniu a obnoveniu integrity sústavy Natura 2000 zriadenej článkom 3 smernice 92/43/EHS, a to aj tým, že sa zlepší prepojenie vytvorením koridorov, nášľapných kameňov alebo iných prvkov zelenej infraštruktúry;

b)

kúpa pozemku je jediným alebo nákladovo najefektívnejším spôsobom dosiahnutia želaného výsledku, ktorým je ochrana;

c)

kúpený pozemok je dlhodobo vyhradený na využitie, ktoré je v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 11, 14 alebo 15; a

d)

príslušný členský štát prostredníctvom prevodu alebo iným spôsobom zabezpečí, aby bol tento pozemok dlhodobo určený na účely ochrany prírody.

a)

informovanie a komunikácia vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti. Finančné zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa tohto nariadenia zahŕňajú aj inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, ako aj o stave vykonávania a transpozície všetkých zásadných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia a klímy;

b)

štúdie, prieskumy, modelovanie a vytváranie scenárov;

c)

príprava, vykonávanie, monitorovanie, kontrola a hodnotenie projektov, politík, programov a právnych predpisov;

d)

workshopy, konferencie a stretnutia;

e)

vytváranie sietí a platforiem venovaných najlepším postupom;

f)

akékoľvek ďalšie činnosti potrebné na dosiahnutie všeobecných cieľov uvedených v článku 3.

a)

rozdelenie finančných prostriedkov medzi prioritné oblasti a medzi jednotlivé typy financovania v rámci každého podprogramu v súlade s článkom 9 ods. 3 a článkom 17 ods. 4 a 5. Na granty na opatrenia projektu medzi jednotlivé prioritné oblasti alebo v rámci týchto oblastí sa predbežne neprideľujú žiadne ďalšie prostriedky, s výnimkou projektov technickej pomoci a projektov budovania kapacít;

b)

témy projektov, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú tematické priority uvedené v prílohe III v prípade projektov, ktoré sa majú financovať počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne výsledky, ukazovatele a ciele pre každú prioritnú oblasť a typ projektu počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program, v súlade s ukazovateľmi výkonnosti podľa článku 3 ods. 3 a s konkrétnymi cieľmi stanovenými pre každú prioritnú oblasť v článkoch 10, 11, 12, 14, 15 a 16;

d)

technická metodológia výberového konania v prípade projektov a kritérií výberu a prideľovania grantov v súlade s článkami 2 a 19 tohto nariadenia a príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012;

e)

orientačné harmonogramy výziev na predkladanie návrhov na obdobie, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program

a)

najneskôr do 30. júna 2017 externú a nezávislú hodnotiacu správu o programe LIFE (a jeho podprogramoch) v polovici jeho trvania, ktorá na účely prijatia rozhodnutia o obnovení, úprave alebo zrušení opatrení okrem iného obsahuje kvalitatívne a kvantitatívne aspekty jeho vykonávania, výšku výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu, rozsah dosiahnutých synergií medzi jednotlivými cieľmi a jeho doplnkovosť s ostatnými relevantnými programami Únie, plnenie cieľov všetkých opatrení (pokiaľ možno na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosť využívania zdrojov a pridanú hodnotu programu pre Úniu. Táto hodnotiaca správa v polovici trvania programu obsahuje aj kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu prínosu programu LIFE k stavu ochrany biotopov a druhov, ktoré sú uvedené v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES. Hodnotenie sa navyše zaoberá možnosťami zjednodušenia, vnútornou a vonkajšou celistvosťou programu, trvalým významom všetkých cieľov, ako aj prínosom opatrení v rámci programu LIFE k cieľom a zámerom stratégie Európa 2020 a trvalo udržateľného rozvoja. Zohľadnia sa v ňom výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu LIFE+. K hodnotiacej správe v polovici trvania programu sú pripojené pripomienky Komisie vrátane spôsobu, akým sa zohľadňujú výsledky hodnotenia v polovici trvania programu pri vykonávaní programu LIFE, a najmä rozsahu, v akom je potrebné zmeniť tematické priority stanovené v prílohe III.

Súčasťou hodnotiacej správy v polovici trvania programu je dôkladné posúdenie rozsahu a kvality dopytu po integrovaných projektoch, ich plánovania a vykonávania alebo je k nej takéto posúdenie priložené. Osobitný dôraz sa kladie na dosiahnutý alebo očakávaný úspech integrovaných projektov pri mobilizácii iných finančných prostriedkov Únie, najmä s ohľadom na výhody väčšej súdržnosti s inými nástrojmi financovania Únie, mieru účasti zainteresovaných strán a rozsah, v akom integrované projekty skutočne pokryli alebo majú pokryť predchádzajúce projekty v rámci LIFE+,

b)

najneskôr do 31. decembra 2023 externú a nezávislú hodnotiacu správu ex-post zahŕňajúcu vykonávanie a výsledky programu LIFE (a jeho podprogramov), ktorá okrem iného zahŕňa výšku výdavkov na klímu a výdavkov na biodiverzitu, rozsah, v ktorom program LIFE ako celok a jeho jednotlivé podprogramy dosiahli svoje ciele, rozsah realizovaných synergií medzi rôznymi cieľmi, ako aj prínos programu LIFE k plneniu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020. Hodnotiaca správa ex-post takisto preskúma, do akej miery sa podarilo začleniť ciele v oblasti životného prostredia a klímy do iných politík Únie, a v najväčšej možnej miere preskúma hospodársky prínos dosiahnutý prostredníctvom programu LIFE, ako aj jeho dosah a pridanú hodnotu pre zúčastnené komunity.