20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/33

(1)

Komisia prijala v marci 2010 oznámenie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Oznámenie schválila Európska rada v júni 2010. Stratégia Európa 2020 reaguje na hospodársku krízu a jej cieľom je pripraviť Úniu na nasledujúce desaťročie. Stanovuje sa v nej päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky, zamestnanosti, inovácie, vzdelávania a sociálneho začleňovania, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, a určujú sa v nej kľúčové stimuly pre rast zamerané na zvýšenie dynamickosti a konkurencieschopnosti Únie. Zdôrazňuje sa v nej aj dôležitosť posilnenia rastu európskeho hospodárstva pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zamestnanosti, nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré je zdrojovo a energeticky efektívne, a sociálnej súdržnosti. Malé a stredné podniky (MSP) by mali zohrávať zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Význam tejto úlohy odzrkadľuje skutočnosť, že MSP sa uvádzajú v šiestich zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

(2)

S cieľom zabezpečiť, aby pri dosahovaní hospodárskeho rastu v Únii, čo predstavuje najvyššiu prioritu, zohrávali ústrednú úlohu podniky, najmä MSP, prijala Komisia v októbri 2010 oznámenie s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu, ktoré schválila Rada v decembri 2010. Ide o hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020. V oznámení sa stanovuje stratégia zameraná na podnietenie rastu a zamestnanosti zachovávaním a podporovaním silnej, diverzifikovanej a konkurencieschopnej priemyselnej základne v Európe, najmä zlepšovaním rámcových podmienok pre podniky a posilňovaním niekoľkých aspektov vnútorného trhu vrátane služieb súvisiacich s podnikaním.

(3)

Komisia prijala v júni 2008 oznámenie s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v decembri 2008. Iniciatíva „Small Business Act“ (SBA) poskytuje komplexný rámec politiky pre MSP, podporuje podnikanie a zakotvuje zásadu „najskôr myslieť na malých“ do práva a politiky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť MSP. V iniciatíve SBA sa stanovuje desať zásad a uvádzajú sa politické a legislatívne akcie na podporu potenciálu MSP v oblasti rastu a tvorby pracovných miest. Vykonávaním iniciatívy SBA sa prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020. V hlavných iniciatívach už boli stanovené viaceré akcie pre MSP.

(4)

Medzitým sa vykonalo preskúmanie iniciatívy SBA, ktoré sa zverejnilo vo februári 2011 a na základe ktorého prijala Rada na zasadnutí 30. a 31. mája 2011 závery. V uvedenom preskúmaní sa uvádza stav vykonávania iniciatívy SBA a posudzujú sa potreby MSP aktívnych v súčasnom hospodárskom prostredí, v ktorom čoraz ťažšie získavajú prístup k financiám a na trhy. V rámci uvedeného preskúmania sa poskytuje prehľad o pokroku dosiahnutom počas prvých dvoch rokov uplatňovania iniciatívy SBA, stanovujú sa nové akcie predstavujúce reakciu na výzvy vyplývajúce z krízy, ako uvádzajú zainteresované strany, a navrhujú sa v ňom spôsoby na zlepšenie využívania a vykonávania iniciatívy SBA s jednoznačnou úlohou pre zainteresované strany, pričom podnikateľské organizácie sú v popredí. V špecifických cieľoch programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP by sa mali odzrkadľovať priority stanovené v uvedenom preskúmaní. Je potrebné zabezpečiť, aby sa vykonávanie takéhoto programu koordinovalo s vykonávaním iniciatívy SBA.

Predovšetkým je dôležité, aby akcie v rámci špecifických cieľov prispievali k plneniu uvedených desiatich zásad a nových akcií identifikovaných v procese preskúmania iniciatívy SBA.

(5)

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 -2020. V uvedenom viacročnom finančnom rámci sa uvádza, ako dosiahnuť ciele politík zamerané na zvyšovanie rastu, tvorbu väčšieho počtu pracovných miest v Európe a zavádzanie nízkouhlíkového hospodárstva ohľaduplnejšieho k životnému prostrediu, ako aj na medzinárodne renomovanú Úniu.

(6)

S cieľom prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, najmä MSP, podporiť existujúce MSP, povzbudiť podnikateľskú kultúru a podporiť rast MSP, rozvoj znalostnej spoločnosti a vývoj založený na vyváženom hospodárskom raste by sa mal zriadiť Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (ďalej len „program COSME“).

(7)

Vysokou prioritou programu COSME by mal byť program zjednodušenia, a to v súlade s oznámením Komisie z 8. februára 2012 s názvom Program zjednodušenia VFR na obdobie rokov 2014 – 2020. Použitie finančných prostriedkov Únie a členských štátov na podporu konkurencieschopnosti podnikov a MSP by sa malo lepšie koordinovať v záujme zabezpečenia komplementarity, lepšej efektívnosti a zviditeľnenia, ako aj dosiahnutia väčšej rozpočtovej synergie.

(8)

Komisia sa zaviazala začleniť oblasť klímy do výdavkových programov Únie a nasmerovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Je potrebné zabezpečiť, aby sa pri príprave, tvorbe a vykonávaní programu COSME podporovalo zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj predchádzanie riziku. Opatreniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo prispieť k podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločnosť, ktoré sú odolné voči zmene klímy.

(9)

Z rozhodnutia Rady 2001/822/ES (4) vyplýva, že osoby a orgány z pridružených zámorských krajín a území sú oprávnené na účasť na programe COSME.

(10)

Politika konkurencieschopnosti Únie je zameraná na zavedenie inštitucionálnych a politických opatrení, na základe ktorých sa vytvoria podmienky pre udržateľný rast podnikov, najmä MSP. Dosiahnutie konkurencieschopnosti a udržateľnosti znamená schopnosť dosiahnuť a zachovať si hospodársku konkurencieschopnosť a rast podnikov v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Primárnym zdrojom udržateľného rastu príjmov je zvýšená produktivita vrátane produktivity zdrojov a energie. Konkurencieschopnosť závisí aj od schopnosti spoločností v plnej miere využívať výhody príležitostí, akou je napríklad vnútorný trh. Obzvlášť dôležité je to pre MSP, ktoré tvoria 99 % podnikov v Únii, poskytujú dve z troch existujúcich pracovných miest v súkromnom sektore a 80 % novovytvorených pracovných miest a na celkovej pridanej hodnote vytvorenej podnikmi v Únii sa podieľajú viac než polovicou. MSP sú kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej integrácie.

(11)

V oznámení Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest sa odhaduje, že podporou prechodu na ekologické hospodárstvo, napríklad podporou politík v oblasti efektívneho využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a zmeny klímy, by mohlo do roku 2020 vzniknúť viac ako päť miliónov pracovných miest, a to najmä v sektore MSP. So zreteľom na túto skutočnosť by konkrétne akcie v rámci programu COSME mohli zahŕňať podporu vývoja udržateľných výrobkov, služieb, technológií a procesov, ako aj efektívneho využívania zdrojov a energie a sociálnej zodpovednosti podnikov.

(12)

Konkurencieschopnosť je už niekoľko rokov stredobodom záujmu tvorby politík Únie, keďže zlyhanie trhu, politík a inštitúcií ohrozuje konkurencieschopnosť podnikov z Únie, najmä MSP.

(13)

Program COSME by mal preto riešiť zlyhanie trhu, ktoré ovplyvňuje konkurencieschopnosť hospodárstva Únie v celosvetovom meradle a ohrozuje schopnosť podnikov, najmä MSP, súťažiť s konkurentmi v iných častiach sveta.

(14)

Program COSME by sa mal zamerať najmä na MSP, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (5). Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala konzultovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií zastupujúcich MSP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom, podnikom zaoberajúcim sa remeselnými činnosťami, samostatne zárobkovo činným osobám, slobodným povolaniam a sociálnym podnikom. Pozornosť by sa mala venovať aj potenciálnym a novým podnikateľom, mladým podnikateľom, podnikateľkám a iným špecifickým cieľovým skupinám, ako sú starší ľudia, migranti a podnikatelia patriaci k sociálne znevýhodneným alebo zraniteľným skupinám, napríklad osobám so zdravotným postihnutím, ako aj podpore transferov podnikov, ich osamostatňovania, rozširovania a tzv. druhých šancí pre podnikateľov.

(15)

Mnohé z problémov v oblasti konkurencieschopnosti Únie súvisia s ťažkosťami MSP pri získavaní prístupu k financiám, keďže zápasia s preukazovaním svojej úverovej bonity a majú ťažkosti pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu. Tieto ťažkosti majú negatívny vplyv na úroveň a kvalitu novo vytvorených podnikov, na mieru rastu a prežívania podnikov, ako aj na pripravenosť nových podnikateľov na prevzatie životaschopných spoločností v súvislosti s transfermi podnikov/nástupníctvom. Finančné nástroje Únie zavedené podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (6) majú overenú pridanú hodnotu a priniesli pozitívny príspevok najmenej 220 000 malým a stredným podnikom. Zvýšená pridaná hodnota navrhovaných finančných nástrojov pre Úniu spočíva okrem iného v posilnení vnútorného trhu z hľadiska rizikového kapitálu a v rozvoji celoeurópskeho finančného trhu pre MSP, ako aj v riešeniach zlyhania trhu, ktorých realizácia nie je možná na úrovni členských štátov. Akcie Únie by mali byť súdržné, konzistentné a mali by dopĺňať finančné nástroje členských štátov pre MSP, mali by vytvárať pákový efekt a zabraňovať narušeniu trhu, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7). Subjekty poverené vykonávaním akcií by mali zabezpečiť doplnkovosť a zabrániť duplicitnému financovaniu zo zdrojov Únie.

(16)

Komisia by mala venovať pozornosť zviditeľneniu financovania, ktoré sa poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov tohto nariadenia, aby sa zabezpečila informovanosť o dostupnosti podpory od Únie a uznanie poskytnutej podpory na trhu. Na tento účel by mali byť finanční sprostredkovatelia zároveň povinní explicitne zdôrazniťkonečným príjemcom, že financovanie umožnila podpora poskytnutá zfinančných nástrojov podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty by mali prijať primerané opatrenia aj prostredníctvom užívateľsky ústretových online systémov na šírenie informácií o dostupných finančných nástrojoch medzi MSP a sprotredkovateľmi. Tieto systémy, ktoré by mohli zahŕňať jediný portál, by nemali byť duplicitné s existujúcimi systémami.

(17)

Sieť Enterprise Europe Network (ďalej len „sieť“) preukázala svoju pridanú hodnotu pre európske MSP ako jednotné kontaktné miesto na podporu podnikania tým, že pomáha podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť a využiť podnikateľské príležitosti na vnútornom trhu a mimo neho. Zjednodušenie metodológií a pracovných metód a dodanie európskeho rozmeru službám na podporu podnikania možno dosiahnuť len na úrovni Únie. Sieť predovšetkým pomohla MSP nájsť na vnútornom trhu a v tretích krajinách partnerov na spoluprácu alebo transfer technológií, získať poradenstvo v oblasti zdrojov financovania zo strany Únie, práva Únie a práv duševného vlastníctva, ako aj v oblasti programov Únie na podporu ekologických inovácií a udržateľnej výroby. Získala tiež spätnú väzbu týkajúcu sa práva a noriem Únie. Jej jedinečné odborné poznatky sú osobitne dôležité pri prekonávaní informačných asymetrií a pri znižovaní transakčných nákladov súvisiacich s cezhraničnými transakciami.

(18)

Naďalej je potrebné vynakladať úsilie na ďalšiu optimalizáciu kvality služieb a výkonnosti siete, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti MSP a následné využívanie navrhovaných služieb, ešte väčšou integráciou služieb zameraných na internacionalizáciu a inovácie, posilňovaním spolupráce medzi sieťou a regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami z radov MSP, konzultovaním a lepším zapájaním hostiteľských organizácií, znižovaním byrokracie, zlepšovaním podpory v oblasti informačných technológií a zlepšovaním zviditeľnenia siete a jej služieb v pokrytých geografických regiónoch.

(19)

Konkurencieschopnosť je ovplyvňovaná obmedzenou internacionalizáciou MSP v Európe aj mimo nej. Podľa niektorých odhadov v súčasnosti 25 % MSP so sídlom v Únii vyváža alebo v určitom období za posledné tri roky vyvážalo, z čoho len 13 % MSP so sídlom v Únii pravidelne vyváža mimo Únie a iba 2 % investovali mimo svojej domovskej krajiny. Okrem toho, z prieskumu Eurobarometra z roku 2012 vyplýva existencia nevyužitého potenciálu pre rast MSP na ekologických trhoch v rámci Únie aj mimo nej, pokiaľ ide o internacionalizáciu a prístup k verejnému obstarávaniu. V súlade s iniciatívou „Small Business Act“, v ktorej sa Únia a členské štáty vyzývajú, aby podporovali a povzbudzovali MSP pri využívaní výhod rastu trhov mimo Únie, poskytuje Únia finančnú pomoc viacerým iniciatívam, ako napríklad Centru pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom a asistenčnému pracovisku pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva v Číne. Pridaná hodnota pre Úniu sa vytvára podporou spolupráce a ponukou služieb na európskej úrovni, ktoré dopĺňajú, ale nezdvojujú hlavné služby členských štátov na podporu obchodu a ktorými sa posilňuje spoločné úsilie poskytovateľov verejných a súkromných služieb v tejto oblasti. Takéto služby by mali zahŕňať informácie o právach duševného vlastníctva, normách, ako aj o pravidlách a príležitostiach v oblasti verejného obstarávania. V plnom rozsahu by sa mala zohľadniť časť II záverov Rady zo 6. decembra 2011 s názvom Posilňovanie vykonávania priemyselnej politiky v celej EÚ o oznámení Komisie s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“. V tejto súvislosti by dobre vymedzená európska stratégia klastrov mala dopĺňať vnútroštátne a regionálne úsilie o podporu klastrov zameranú na excelentnosť a medzinárodnú spoluprácu, pričom sa zohľadní skutočnosť, že spájanie MSP do klastrov môže byť kľúčovým prostriedkom na posilnenie ich schopnosti inovovať a začatie ich pôsobenia na zahraničných trhoch.

(20)

S cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov Únie, najmä MSP, musia členské štáty a Komisia vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Osobitnú pozornosť si vyžadujú záujmy MSP a sektory, v ktorých sú najaktívnejšie. Potrebné sú aj iniciatívy na úrovni Únie, aby dochádzalo k výmene informácií a znalostí v európskom meradle, pričom digitálne služby v tejto oblasti môžu byť obzvlášť nákladovo efektívne. Takéto akcie môžu pomôcť pri vytváraní rovnakých podmienok pre MSP.

(21)

Nedostatky, fragmentácia a zbytočná byrokracia na vnútornom trhu bránia občanom, spotrebiteľom a podnikom, najmä MSP, aby naplno využívali všetky jeho výhody. Preto je naliehavo potrebné, aby členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia vyvinuli koordinované úsilie zamerané na riešenie nedostatkov v oblasti vykonávania, legislatívy a informácií. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali spolupracovať aj na tom, aby sa zbytočné administratívne a regulačné zaťaženie MSP znižovalo a aby sa mu predchádzalo. Opatrenia v rámci programu COSME, ktorý je jediným programom Únie orientovaným konkrétne na MSP, by mali prispieť k realizácii uvedených cieľov, najmä tak, že pomôžu zlepšiť rámcové podmienky pre podniky. Určitú úlohu by v tomto úsilí mali zohrávať kontroly vhodnosti a posúdenia vplyvu financované v rámci programu COSME.

(22)

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje konkurencieschopnosť, je pomerne slabý podnikateľský duch v Únii. Len 45 % občanov Únie (a menej než 40 % žien) by sa rado stalo samostatne zárobkovo činnými osobami v porovnaní s 55 % obyvateľov v Spojených štátoch a 71 % v Číne (podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2009 o podnikaní). Podľa iniciatívy SBA by sa mala venovať pozornosť všetkým situáciám, ktorým podnikatelia čelia, vrátane začatia činnosti, rastu, transferu a konkurzu (druhá šanca). Podpora vzdelávania v oblasti podnikania, ako aj opatrenia na zvyšovanie súdržnosti a konzistentnosti, akými sú napríklad referenčné porovnávanie a výmena osvedčených postupov, zabezpečujú vysokú pridanú hodnotu Únii.

(23)

Program Erasmus pre mladých podnikateľov bol spustený s cieľom umožniť novým podnikateľom alebo tým, ktorí majú o podnikanie záujem, získať podnikateľské skúsenosti v inom členskom štáte, než je ich členský štát, a umožniť im tak posilniť svoj podnikateľský talent. V súvislosti s cieľom spočívajúcim v zlepšení rámcových podmienok na podporu podnikania a podnikateľskej kultúry by Komisia mala mať možnosť prijať opatrenia s cieľom pomôcť novým podnikateľom zlepšiť svoje schopnosti rozvíjať svoju podnikateľskú odbornosť, zručnosti a prístupy, ako aj zlepšiť svoju technologickú spôsobilosť a riadenie podniku.

(24)

Globálna hospodárska súťaž, demografické zmeny, obmedzenia v oblasti zdrojov a vznikajúce sociálne trendy vytvárajú výzvy a príležitosti pre rôzne sektory, ktoré čelia globálnym výzvam a pre ktoré je charakteristický vysoký podiel MSP. Napríklad dizajnérske sektory sa musia prispôsobiť, aby využili vo svoj prospech nevyužitý potenciál vysokého dopytu po personalizovaných, kreatívnych, inkluzívnych produktoch. Keďže sa tieto výzvy týkajú všetkých MSP z Únie v týchto sektoroch, v záujme tvorby dodatočného rastu je potrebné vyvinúť na úrovni Únie spoločné úsilie prostredníctvom iniciatív urýchľujúcich vznik nových produktov a služieb.

(25)

Na podporu akcie prijatej v členských štátoch môže program COSME podporiť iniciatívy v sektorových aj prierezových oblastiach s potenciálom pre rast a podnikateľskú aktivitu, najmä v tých, v ktorých je vysoký podiel MSP, urýchlením vzniku konkurencieschopných a udržateľných odvetví, a to na základe podnikateľských modelov, ktoré majú najvyššiu konkurencieschopnosť, zlepšených výrobkov a procesov, organizačných štruktúr alebo upravených hodnotových reťazcov. Ako je uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch, ktoré Rada uvítala na zasadnutí v októbri 2010, cestovný ruch je dôležitým sektorom hospodárstva Únie. Podniky v tomto sektore priamo prispievajú 5 % k hrubému domácemu produktu (HDP) Únie. V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa uznáva význam cestovného ruchu a stanovujú sa v nej právomoci Únie v tejto oblasti. Iniciatívy v oblasti európskeho cestovného ruchu môžu dopĺňať akcie členských štátov povzbudzovaním tvorby priaznivého prostredia a podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, najmä výmenou osvedčených postupov. Akcie môžu zahŕňať zlepšovanie znalostnej základne v oblasti cestovného ruchu poskytovaním údajov a analýz a rozvojom projektov v oblasti nadnárodnej spolupráce v úzkej súčinnosti s členskými štátmi, pričom by sa malo zabrániť záväzným požiadavkám voči podnikom Únie.

(26)

V programe COSME sa uvádzajú akcie pre ciele, celkové finančné krytie na plnenie týchto cieľov, minimálne finančné krytie finančných nástrojov, rôzne typy vykonávacích opatrení a transparentné mechanizmy na monitorovanie, hodnotenie a ochranu finančných záujmov Únie.

(27)

Programom COSME sa dopĺňajú iné programy Únie, pričom je potrebné uznať, že každý nástroj by mal fungovať podľa svojich vlastných špecifických postupov. Tie isté oprávnené náklady by sa teda nemali financovať duplicitne. S cieľom dosiahnuť pridanú hodnotu a výrazný vplyv financovania Únie by sa medzi programom COSME, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (8) („program Horizont 2020“), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (9) („štrukturálne fondy“) a ostatnými programami Únie mali vyvíjať úzke synergie.

(28)

Vo všetkých relevantných iniciatívach a akciách, na ktoré sa vzťahuje COSME program, by sa mala zohľadniť zásada transparentnosti a zásada rovnosti príležitostí pre ženy a mužov. V uvedených iniciatívach a akciách by sa malo zohľadniť aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých občanov.

(29)

Poskytovaniu grantov malým a stredným podnikom by mal predchádzať transparentný proces. Udelenie grantov v rámci takejto podpory a ich vyplatenie by malo byť transparentné, nebyrokratické a v súlade s bežnými pravidlami.

(30)

Toto nariadenie stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu COSME, ktoré pre Európsky parlament a Radu predstavuje počas ročného rozpočtového postupu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových veciach a riadnom finančnom hospodárení (10).

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa financovanie obmedzovalo na riešenie zlyhania trhu, politík a inštitúcií a vzhľadom na potrebu zabrániť narušeniam trhu, by financovanie z programu COSME malo byť v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci.

(32)

Účasť príslušných krajín na programoch Únie sa stanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v protokoloch k dohodám o pridružení. Účasť iných tretích krajín by mala byť možná, ak sa to uvádza v dohodách a postupoch.

(33)

Dôležité je zabezpečiť riadne finančné riadenie programu COSME a jeho vykonávania čo najefektívnejším a užívateľsky najústretovejším spôsobom, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť právnu istotu a prístupnosť programu COSME všetkým účastníkom.

(34)

Program COSME by sa mal monitorovať a hodnotiť, aby sa umožnili úpravy. Mala by sa vypracúvať výročná správa o jeho vykonávaní, v ktorej by sa uviedol dosiahnutý pokrok a plánované činnosti.

(35)

Vykonávanie programu COSME by sa malo monitorovať ročne s pomocou kľúčových ukazovateľov pre posudzovanie výsledkov a vplyvu. Tieto ukazovatele vrátane relevantných východiskových údajov by mali poskytovať minimálny základ pre posudzovanie miery dosiahnutia cieľov programu COSME.

(36)

Predbežná správa o dosahovaní cieľov všetkých akcií podporovaných v rámci programu COSME, ktorú vypracuje Komisia, by mala obsahovať aj hodnotenie nízkej miery účasti MSP, ak sa zistí vo významnom počte členských štátoch. Ak je to vhodné, príslušné členské štáty by mohli zohľadniť výsledky predbežnej správy vo svojich príslušných politikách.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane prevencie, odhaľovania a prešetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(38)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby prijala ročné pracovné programy na vykonávanie programu COSME. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11). Niektoré z akcií uvedených v ročnom pracovnom programe zahŕňajú koordináciu akcií na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti by sa mal uplatňovať článok 5 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(39)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o doplnenie ukazovateľov, zmeny určitých špecifických podrobností týkajúcich sa finančných nástrojov a o úpravy orientačných súm, ktorými by sa tieto sumy prekročili o viac ako 5 % hodnoty finančného krytia v každom jednotlivom prípade. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác príslušné konzultácie, aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a riadne postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade,

(40)

Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa rozhodnutie č. 1639/2006/ES malo zrušiť,

a)

posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti podnikov z Únie, predovšetkým MSP;

b)

podnietenie podnikateľskej kultúry a podpora vytvárania a rastu MSP.

a)

výkonnosť MSP z hľadiska udržateľnosti;

b)

zmeny v zbytočnom administratívnom a regulačnom zaťažení nových aj existujúcich MSP;

c)

zmeny podielu MSP, ktoré vyvážajú v rámci alebo mimo Únie;

d)

zmeny v raste MSP;

e)

zmeny podielu občanov Únie, ktorí si želajú stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami.

a)

zlepšenie prístupu MSP k financiám v podobe kapitálu a dlhových financií;

b)

zlepšenie prístupu na trhy, predovšetkým v rámci Únie, ale aj na celosvetovej úrovni;

c)

zlepšenie rámcových podmienok pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov Únie, predovšetkým MSP, vrátane podnikov v sektore cestovného ruchu;

d)

podpora podnikania a podnikateľskej kultúry.

a)

krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP a ďalšie európske krajiny, ak to umožňujú dohody a postupy;

b)

pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie ustanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dojednaniach;

c)

krajín patriacich do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky, ak to umožňujú dohody a postupy, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti uvedených krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových dohodách, protokoloch k dohodám o pridružení a v rozhodnutiach Rady pre pridruženie.

a)

poskytovanie informačných a poradenských služieb týkajúcich sa iniciatív a práva Únie; podporu posilňovania riadiacich kapacít s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť MSP; podporu zameranú na zlepšovanie finančných znalostí MSP vrátane informačných a poradenských služieb týkajúcich sa príležitostí na financovanie, prístupu k financiám a súvisiace programy vedenia a mentorstva; opatrenia na zvýšenie prístupu MSP k odborným znalostiam v oblasti energetickej efektívnosti, klímy a životného prostredia a podporu programov Únie zameraných na financovanie a finančných nástrojov EÚ (vrátane programu Horizont 2020 v spolupráci s vnútroštátnymi miestami jednotného kontaktu a štrukturálnymi fondmi);

b)

podporu cezhraničnej obchodnej spolupráce, výskumu a vývoja, transferu technológií a znalostí, ako aj partnerstiev v oblasti technológií a inovácie;

c)

poskytnutie komunikačného kanála medzi MSP a Komisiou.

a)

opatrenia na zlepšenie tvorby, vykonávania a hodnotenia politík ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikov, aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa rámcových podmienok a riadenia klastrov a podnikových sietí na svetovej úrovni a prostredníctvom podpory nadnárodnej spolupráce klastrov a podnikových sietí, vývoja udržateľných produktov, služieb, technológií a procesov, ako aj efektívne využívanie zdrojov a energie a spoločenskú zodpovednosť podnikov;

b)

opatrenia na riešenie medzinárodných aspektov politík konkurencieschopnosti, pričom sa pozornosť zameria predovšetkým na politickú spoluprácu medzi členskými štátmi, ostatné krajiny zúčastňujúce sa na programe COSME a globálnych obchodných partnerov Únie;

c)

opatrenia na zlepšenie tvorby politiky v oblasti MSP, spoluprácu medzi tvorcami politík, partnerské preskúmanie a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pričom sa v prípade potreby zohľadnia dostupné dôkazy a názory zainteresovaných strán, najmä s cieľom uľahčiť prístup MSP k programom Únie a opatreniam v súlade s akčným plánom týkajúcim sa iniciatívy SBA;

a)

opis akcií, ktoré sa majú financovať, sledované ciele pre každú akciu, ktoré musia byť v súlade so všeobecnými a konkrétnymi cieľmi stanovenými v článkoch 3 a 4, očakávané výsledky, metóda vykonávania, informácie o sume pridelenej na jednotlivé akcie, celková suma pre všetky akcie a orientačný harmonogram plnenia a platobný profil;

b)

primerané kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele pre každú akciu na účely analýzy a monitorovania efektívnosti pri dosahovaní výsledkov a plnení cieľov príslušnej akcie;

c)

v prípade grantov a súvisiacich opatrení, základné hodnotiace kritériá, ktoré by sa mali stanoviť tak, aby sa dosiahli ciele sledované v programe COSME, a maximálna miera spolufinancovania;

d)

samostatná podrobná kapitola o finančných nástrojoch, v ktorej sa v súlade s článkom 17 tohto nariadenia odzrkadľujú informačné povinnosti vyplývajúce z nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, vrátane očakávaného rozdelenia finančného krytia, medzi kapitálovým nástrojom pre rast a nástrojom na poskytovanie záruk za úvery uvedenými v článkoch 18 a 19 tohto nariadenia a informácie, ako je výška záruky a vzťah k programu Horizont 2020.

a)

zlepšovania analýzy a monitorovania sektorových a medzisektorových otázok konkurencieschopnosti;

b)

identifikácie a šírenia osvedčených postupov a politických prístupov a ich ďalší rozvoj;

c)

kontroly vhodnosti platného práva a posúdenia vplyvu nových opatrení Únie, ktoré majú osobitný význam pre konkurencieschopnosť podnikov, s cieľom určiť oblasti platného práva, ktoré treba zjednodušiť, a zabezpečiť, aby sa zaťaženie MSP minimalizovalo v oblastiach, v ktorých sa navrhujú nové legislatívne opatrenia;

d)

hodnotenia právnych predpisov ovplyvňujúcich podniky, najmä MSP, priemyselnej politiky a opatrení súvisiacich s konkurencieschopnosťou;

e)

podpory integrovaných a užívateľsky ústretových online systémov, ktoré poskytujú informácie o programoch relevantných pre MSP, pričom sa zabezpečí, aby tieto systémy neboli duplicitné s existujúcimi portálmi.

a)

s inými finančnými nástrojmi zriadenými členskými štátmi a ich riadiacimi orgánmi a financovanými z vnútroštátnych/regionálnych fondov alebo financovanými v kontexte operácií štrukturálnych fondov v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

s inými finančnými nástrojmi zriadenými členskými štátmi a ich riadiacimi orgánmi a financovanými z vnútroštátnych alebo regionálnych programov mimo operácií štrukturálnych fondov;

c)

s grantmi financovanými Úniou, a to aj v rámci tohto nariadenia.

a)

priamo Európskeho investičného fondu alebo iných subjektov poverených vykonávaním EFG v mene Komisie, alebo

b)

fondov fondov alebo investičných nástrojov investujúcich cezhranične, ktoré sú zriadené Európskym investičným fondom alebo inými subjektmi (vrátane správcov zo súkromného alebo verejného sektora) poverenými vykonávaním EFG v mene Komisie spolu so súkromnými investormi a/alebo verejnými finančnými inštitúciami.

a)

protizáruky a iné nástroje s rozdelením rizika pre záručné systémy, prípadne vrátane spoločných záruk;

b)

priame záruky a iné nástroje s rozdelením rizika pre akýchkoľvek iných finančných sprostredkovateľov spĺňajúcich kritériá oprávnenosti uvedené v odseku 5.

a)

zo záruk za dlhové financovanie (aj prostredníctvom podriadených úverov a úverov s účasťou, lízingu alebo bankových záruk), ktoré znižujú osobitné ťažkosti, ktorým čelia životaschopné MSP pri prístupe k financiám buď preto, že predstavujú vysoké riziko, alebo preto, že im chýba dostatočný dostupný kolaterál;

b)

zo sekuritizácie portfólií MSP tvorených dlhovými financiami, ktorá mobilizuje dodatočné dlhové financovanie MSP na základe príslušných dohôd o rozdelení rizika s cieľovými inštitúciami. Podpora týchto sekuritizačných transakcií je podmienená tým, že inštitúcie, ktoré sú originátorom, sa zaviažu použiť značnú časť výslednej likvidity alebo mobilizovaného kapitálu na nové úvery pre MSP v primeranom časovom období. Suma tohto nového dlhového financovania sa vypočíta vo vzťahu k sume portfóliového rizika krytého zárukou. Táto suma a obdobie sa dohodnú individuálne s každou inštitúciou, ktorá je originátorom.