1.01.

Európsky systém účtov (ďalej len „ESA 2010“ alebo „ESA“) je medzinárodne kompatibilný účtovný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky (t. j. regiónu, krajiny alebo skupiny krajín), jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami.

1.02.

Predchodca ESA 2010, Európsky systém účtov 1995 (ESA 95), bol uverejnený v roku 1996 (1). Prvých trinásť kapitol metodiky ESA 2010, ako je uvedená v prílohe, má rovnakú štruktúru ako ESA 95, ale ďalej bolo pridaných jedenásť nových kapitol, v ktorých sa spracúvajú aspekty systému odzrkadľujúce vývoj v meraní moderných ekonomík alebo v používaní ESA 95 v Európskej únii (ďalej len „EÚ“).

1.03.

Štruktúra tejto príručky je nasledujúca: Kapitola 1 sa týka základných charakteristík systému z hľadiska koncepcií, stanovuje princípy ESA a opisuje základné štatistické jednotky a ich zoskupenia. Poskytuje prehľad postupnosti účtov a stručný opis kľúčových agregátov, úlohu tabuliek dodávok a použitia a systém input-output tabuliek. V kapitole 2 sú opísané inštitucionálne jednotky, ktoré sa používajú na meranie ekonomiky, a ako sú tieto jednotky na účely analýzy zaradené do sektorov a iných zoskupení. V kapitole 3 sú opísané všetky transakcie v systéme súvisiace s produktmi (výrobkami a službami), ako aj neprodukovanými aktívami. V kapitole 4 sú opísané všetky transakcie v ekonomike, ktorými sa rozdeľuje a prerozdeľuje dôchodok a majetok v ekonomike. V kapitole 5 sú opísané finančné transakcie v ekonomike. V kapitole 6 sú opísané možné zmeny hodnoty aktív spôsobených neekonomickými javmi alebo zmenami cien. V kapitole 7 sa opisuje súvaha a schéma klasifikácie aktív a pasív. V kapitole 8 sa stanovuje postupnosť účtov a bilančné položky súvisiace s každým účtom. V kapitole 9 sa opisujú tabuľky dodávok a použitia a ich úloha pri zosúlaďovaní meraní dôchodkov, produkcie a výdavkov v ekonomike. V tejto kapitole sa takisto opisujú input-output tabuľky, ktoré možno odvodiť z tabuliek dodávok a použitia. V kapitole 10 sa opisuje koncepčný základ pre cenové a objemové merania súvisiace s nominálnymi hodnotami uvádzanými na účtoch. V kapitole 11 sú opísané merania obyvateľstva a trhu práce, ktoré sa môžu v ekonomických analýzach použiť spolu s mierami národných účtov. V kapitole 12 sú stručne opísané štvrťročné národné účty a ich hlavné odlišnosti od ročných účtov.

1.04.

V kapitole 13 sú opísané účely, pojmy a problémy pri zostavovaní súboru regionálnych účtov. Kapitola 14 sa zaoberá meraním finančných služieb, ktoré poskytujú finanční sprostredkovatelia a ktoré sú financované cez čisté úrokové príjmy, a zohľadňuje dlhoročný výskum a vývoj členských štátov s cieľom získať meradlo, ktoré je spoľahlivé a zosúladené vo všetkých členských štátoch. Kapitola 15 o zmluvách, lízingoch a licenciách je potrebná na opis oblasti s rastúcou dôležitosťou v národných účtoch. Kapitoly 16 a 17 o poistení, sociálnom poistení a starobných dôchodkoch opisujú spôsob, ako sa zaobchádza s týmito schémami v národných účtoch, keďže otázky prerozdeľovania sú čoraz dôležitejšie z dôvodu starnutia populácie. Kapitola 18 sa týka účtov zahraničia, ktoré sú národnými účtami ekvivalentnými účtom systému merania platobnej bilancie. Kapitola 19 o európskych účtoch je takisto nová a zaoberá sa aspektmi národných účtov, kde európske inštitucionálne a obchodné opatrenia vyvolávajú otázky, ktoré si vyžadujú zosúladený prístup. V kapitole 20 sa opisujú účty v sektore verejnej správy, ktorý je oblasťou osobitného záujmu, keďže otázky fiškálnej obozretnosti členských štátov sú naďalej rozhodujúce pri uskutočňovaní hospodárskej politiky v EÚ. V kapitole 21 sa opisujú prepojenia medzi podnikateľskými a národnými účtami, čo je oblasť, ktorá je predmetom rastúceho záujmu, keďže vo všetkých krajinách sa zvyšuje podiel nadnárodných korporácií na hrubom domácom produkte (HDP). V kapitole 22 sa opisuje vzťah satelitných účtov s hlavnými národnými účtami. Kapitoly 23 a 24 sú na referenčné účely: v kapitole 23 sú uvedené klasifikácie pre sektory, činnosti a produkty používané v ESA 2010 a v kapitole 24 sa uvádza úplná postupnosť účtov pre každý sektor.

1.05.

Štruktúra ESA 2010 je konzistentná s celosvetovými usmerneniami o národnom účtovníctve stanovenými v systéme národných účtov 2008 (System of National Accounts – SNA 2008) okrem určitých rozdielov v prezentácii a vysokého stupňa presnosti niektorých pojmov ESA 2010, ktoré sa používajú na určité účely EÚ. Zodpovednosť za vypracovanie týchto usmernení niesli spoločne Organizácia Spojených národov (OSN), Medzinárodný menový fond (MMF), Štatistický úrad Európskej únie (Eurostat), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetová banka. ESA 2010 je zameraný na podmienky a potreby údajov v Únii. Podobne ako SNA 2008, ESA 2010 je v súlade s pojmami a klasifikáciami používanými v mnohých iných sociálnych a ekonomických štatistikách (napríklad štatistikách zamestnanosti, štatistikách priemyselnej výroby a štatistikách zahraničného obchodu). ESA 2010 preto slúži ako ústredný referenčný rámec pre sociálne a hospodárske štatistiky EÚ a jej členských štátov.

1.06.

Rámec ESA pozostáva z dvoch hlavných súborov tabuliek:

1.07.

Sektorové účty poskytujú podľa inštitucionálnych sektorov systematický opis rôznych stupňov ekonomického procesu, ako je produkcia, tvorba dôchodkov, rozdeľovanie dôchodkov, prerozdeľovanie dôchodkov, použitie dôchodkov a finančná a nefinančná akumulácia. Sektorové účty zahŕňajú aj súvahy s cieľom poskytnúť opis stavov aktív, pasív a čistého majetku na začiatku a na konci účtovného obdobia.

1.08.

Systém input-output tabuliek prostredníctvom tabuliek dodávok a použitia podrobnejšie opisuje výrobný proces (štruktúru nákladov, vytváraný dôchodok a zamestnanosť) a toky výrobkov a služieb (produkciu, dovoz, vývoz, konečnú spotrebu, medzispotrebu a tvorbu kapitálu podľa skupín produktov). V tomto systéme sú zohľadnené dva dôležité účtovné vzťahy: súčet dôchodkov, ktoré sa vytvorili v odvetví, sa rovná pridanej hodnote vytvorenej v danom odvetví a ponuka sa rovná dopytu pri akomkoľvek produkte alebo zoskupení produktov.

1.09.

ESA 2010 zahŕňa aj pojmy obyvateľstvo a zamestnanosť. Takéto pojmy sú relevantné pre sektorové účty, odvetvové účty a tabuľky dodávok a použitia.

1.10.

ESA 2010 sa neobmedzuje na ročné národné účtovníctvo, ale uplatňuje sa takisto na štvrťročné účty a účty kratšieho alebo dlhšieho obdobia. Uplatňuje sa tiež na regionálne účty.

1.11.

ESA 2010 existuje popri SNA 2008 z dôvodu použitia národných účtovných opatrení v EÚ. Členské štáty sú zodpovedné za vypracúvanie a prezentáciu vlastných národných účtov opisujúcich ekonomickú situáciu v ich krajinách. Členské štáty takisto zostavujú súbory účtov, ktoré sa predkladajú Komisii (Eurostatu) ako súčasť programu povinného zasielania údajov na účely kľúčovej sociálnej, hospodárskej a fiškálnej politiky v Únii. Tieto účely zahŕňajú určenie peňažných príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ prostredníctvom „štvrtého zdroja“, pomoc regiónom EÚ prostredníctvom programu štrukturálnych fondov a dohľad nad ekonomickou výkonnosťou členských štátov v rámci postupu pri nadmernom deficite a Paktu stability a rastu.

1.12.

Na to, aby boli odvody a prijaté platby rozdelené podľa opatrení zostavených a prezentovaných prísne konzistentným spôsobom, musia byť ekonomické štatistiky používané na tieto účely zostavené podľa rovnakých pojmov a pravidiel. ESA 2010 je nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá, definície a klasifikácie, ktoré sa majú uplatňovať pri zostavovaní národných účtov v členských štátoch, ktoré majú byť súčasťou programu prenosu údajov, ako je stanovené v prílohe B k tomuto nariadeniu.

1.13.

Vzhľadom na veľmi veľké peňažné sumy v príspevkovom a dávkovom systéme v EÚ je nutné, aby sa systém merania uplatňoval zhodne v každom členskom štáte. Za takýchto okolností je dôležité, aby sa prijal opatrný prístup k odhadom, ktoré sa nemôžu priamo pozorovať na trhu, a zabránilo sa použitiu postupov na základe modelov na odhad hodnôt v národných účtoch.

1.14.

Pojmy ESA 2010 sú v niektorých prípadoch špecifickejšie a presnejšie ako pojmy v SNA 2008, aby sa zabezpečila čo najväčšia zhoda medzi tými opatreniami členských štátov, ktoré vychádzajú z národných účtov. Výsledkom naliehavej požiadavky na spoľahlivé konzistentné odhady je identifikácia základného súboru národných účtov v EÚ. Tam, kde nie je úroveň konzistentnosti medzi členskými štátmi dostatočná, tieto odhady sú spravidla zahrnuté v tzv. vedľajších účtoch, ktoré obsahujú doplnkové tabuľky a satelitné účty.

1.15.

Jedným z príkladov, keď sa považovalo za potrebné byť opatrný pri vypracúvaní ESA 2010, je oblasť penzijných záväzkov. Hoci je potreba ich merania na účely podpory ekonomických analýz veľká, kritická požiadavka na vytvorenie účtov v EÚ, ktoré by boli konzistentné v čase a priestore, zaväzovala na opatrný prístup.

1.16.

Čoraz globálnejší charakter ekonomickej činnosti viedol k zvýšeniu medzinárodného obchodu vo všetkých jeho formách a pribudli ďalšie výzvy pre krajiny v oblasti zaznamenávania svojich domácich ekonomík v národných účtoch. Globalizácia je dynamický a mnohorozmerný proces, pri ktorom sa národné zdroje stávajú viac medzinárodne mobilné, zatiaľ čo sa národné ekonomiky dostávajú do čoraz väčšej vzájomnej závislosti. Charakteristickou črtou globalizácie, ktorá potenciálne spôsobuje najviac problémov v meraní národných účtov, je zvyšujúci sa podiel medzinárodných transakcií vykonaných nadnárodnými spoločnosťami, keď sa cezhraničné transakcie uskutočňujú medzi materskými, dcérskymi spoločnosťami a pobočkami. Existujú však aj ďalšie výzvy a úplnejší zoznam otázok súvisiacich s údajmi je nasledujúci:

1.17.

Zachytenie a presné meranie cezhraničných tokov je z dôvodu všetkých týchto čoraz bežnejších aspektov globalizácie rastúcou výzvou pre národných štatistikov. Napriek komplexným a spoľahlivým systémom zberu a merania položiek v sektore zahraničia (a teda aj v medzinárodných účtoch platobnej bilancie) sa globalizáciou zvýši potreba dodatočného úsilia na udržanie kvality národných účtov pre všetky ekonomiky a zoskupenia ekonomík.

1.18.

Systém ESA možno použiť na analýzu a hodnotenie:

1.19.

Údaje zo systému ESA majú pre EÚ a jej členské štáty podstatnú úlohu pri formulovaní a monitorovaní ich sociálnej a hospodárskej politiky.

Príklady použitia systému ESA sú:

1.20.

Na dosiahnutie rovnováhy medzi potrebami údajov a možnosťami získavania údajov majú pojmy v ESA 2010 niekoľko dôležitých charakteristických znakov, a to, že účty sú:

1.21.

Pojmy ESA 2010 sú medzinárodne porovnateľné, pretože:

1.22.

Pojmy ESA 2010 sú harmonizované s pojmami v iných sociálnych a ekonomických štatistikách, pretože ESA 2010 využíva pojmy a klasifikácie [napríklad Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskej únii NACE Rev. 2 (2)], ktoré sa používajú na iné sociálne a ekonomické štatistiky členských štátov, napríklad štatistiky priemyselnej výroby, štatistiky zahraničného obchodu a štatistiky zamestnanosti; rozdiely v pojmoch boli minimalizované. Navyše pojmy a klasifikácie v ESA 2010 sú harmonizované s pojmami a klasifikáciami Organizácie Spojených národov.

Táto harmonizácia so sociálnymi a ekonomickými štatistikami napomáha prepojenie a porovnávanie príslušných čísel tak, aby bolo možné zabezpečiť kvalitu údajov národných účtov. Okrem toho informácie obsiahnuté v týchto osobitných štatistikách môžu byť lepšie prepojené na všeobecné štatistiky národnej ekonomiky.

1.23.

Spoločné pojmy používané v celom národnom účtovnom rámci a iných sociálnych a ekonomických štatistických systémoch umožňujú odvodzovať konzistentné merania. Napríklad takto možno vypočítať nasledujúce pomery:

Vnútorná konzistentnosť pojmov umožňuje odvodenie odhadov z rezídua (zvyšku), napríklad úspory možno odhadnúť ako rozdiel medzi disponibilným dôchodkom a výdavkami na konečnú spotrebu.

1.24.

Pojmy v ESA 2010 sa uplatňujú so zreteľom na zber údajov a meranie. Operatívny charakter sa ukazuje niekoľkými spôsobmi v usmernení k tvorbe účtov:

1.25.

Priamy zber údajov potrebných pre národné účty však nemusí byť jednoduchý, keďže základné pojmy sa zvyčajne rozchádzajú s pojmami, ktoré tvoria základ administratívnych zdrojov údajov. Príkladom administratívnych zdrojov sú podnikateľské účty, záznamy rôznych typov daní (DPH, daň z príjmu fyzických osôb, dovozné poplatky atď.), údaje o sociálnom zabezpečení a údaje od dozorných rád v bankovníctve a poisťovníctve. Tieto administratívne údaje slúžia ako vstupy pre zostavovanie národných účtov. Vo všeobecnosti sú prispôsobené tak, aby boli v súlade s ESA.

Pojmy v ESA sa zvyčajne odlišujú od ich administratívnych náprotivkov v tom, že:

1.26.

Napriek tomu však administratívne zdroje údajov celkom uspokojivo spĺňajú potreby národných účtov a iných štatistík, pretože:

1.27.

Hlavné pojmy ESA sú osvedčené a dlhodobo ustálené, pretože:

Táto koncepčná kontinuita znižuje potrebu prepočítavať časové rady. Navyše znižuje zraniteľnosť pojmov voči národnému a medzinárodnému politickému tlaku. Z týchto dôvodov údaje z národných účtov dokázateľne slúžia ako objektívna databáza pre hospodársku politiku a analýzy.

1.28.

Pojmy v ESA 2010 sú zamerané na opis ekonomických procesov v peňažných a bežne pozorovateľných jednotkách. Stavy a toky, ktoré nie sú bežne pozorovateľné v peňažných jednotkách alebo ktoré nemajú jasný peňažný ekvivalent, sa v ESA nezaznamenávajú.

Tento princíp sa dôkladne neuplatňoval, pretože treba brať do úvahy aj požiadavku konzistentnosti a potrieb používateľov. Napríklad konzistentnosť si vyžaduje, aby sa hodnota kolektívnych služieb poskytovaných verejnou správou zaznamenávala ako produkcia, pretože vyplácanie odmien zamestnancov a nákup všetkých druhov výrobkov a služieb verejnou správou sú bežne pozorovateľné v peňažných jednotkách. Okrem toho na účely ekonomickej analýzy a politiky sa opisom kolektívnych služieb verejnej správy vo vzťahu k zvyšku národnej ekonomiky zvyšuje užitočnosť národných účtov ako celku.

1.29.

Rozsah pojmov v ESA môže byť ilustrovaný na niektorých dôležitých hraničných prípadoch.

Do vymedzenia rozsahu produkcie ESA (pozri odseky 3.07 až 3.09) spadajú nasledujúce prípady:

1.30.

Do vymedzenia rozsahu produkcie nespadajú nasledujúce prípady a nezaznamenávajú sa v ESA:

1.31.

ESA zaznamenáva všetky výstupy vyplývajúce z produkcie v rámci vymedzenia rozsahu produkcie. Produkcia pomocných činností sa však nezaznamenáva. Všetky vstupy spotrebované pri pomocnej činnosti sa považujú za vstupy činnosti, ktorú podporujú. Ak je podnik, ktorý vykonáva iba pomocné činnosti, štatisticky pozorovateľný, keďže samostatné účty pre produkciu, ktorú vykonáva, sú bežne dostupné, alebo ak sa nachádza v geograficky odlišnej lokalite ako podnik, pre ktorý vykonáva činnosti, musí sa zaznamenávať ako samostatná jednotka a zadeliť do odvetvovej klasifikácie v národných a regionálnych účtoch, ktorá zodpovedá jeho hlavnej činnosti. V prípade, ak vhodné základné údaje nie sú dostupné, produkcia pomocnej činnosti sa môže odhadnúť podľa súčtu nákladov.

1.32.

Ak sa činnosti považujú za produkciu a ich výstup sa zaznamenáva, potom sa takisto zaznamenáva aj s nimi spätý dôchodok, zamestnanosť, konečná spotreba atď. Napríklad keďže produkcia služieb bývania vo vlastnej réžii realizovaná vlastníkmi-užívateľmi sa zaznamenáva ako produkcia, zaznamenáva sa aj dôchodok a výdavky na konečnú spotrebu, ktoré týmto vlastníkom-užívateľom takto vznikajú. Keďže podľa definície pri produkcii služieb obytných jednotiek obývaných vlastníkmi nedochádza k vstupu práce, žiadna zamestnanosť sa nezaznamenáva. Takto sa udržiava konzistentnosť so systémom štatistiky práce, kde sa pre vlastníctvo obytných jednotiek nezaznamenáva žiadna zamestnanosť. Opačný prípad nastane, keď sa činnosti nezaznamenávajú ako produkcia: domáce služby produkované a spotrebúvané v rámci tej istej domácnosti nevytvárajú dôchodok a výdavky na konečnú spotrebu a nesúvisí s nimi žiadna zamestnanosť.

1.33.

ESA takisto stanovuje konvencie týkajúce sa:

1.34.

Sektorové účty sa vytvárajú zaraďovaním jednotiek do sektorov, čo umožňuje vykazovať transakcie a bilančné položky účtov podľa sektorov. Vykazovanie podľa sektorov odhaľuje na účely hospodárskej a fiškálnej politiky mnohé kľúčové miery. Hlavnými sektormi sú domácnosti, verejná správa, korporácie (finančné a nefinančné), neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD) a zahraničie.

Rozlíšenie medzi trhovou a netrhovou činnosťou je dôležité. Subjekt kontrolovaný verejnou správou, ktorý je preukázateľne trhovou korporáciou, sa zaraďuje do sektora korporácií, mimo sektora verejnej správy. Úroveň deficitu a dlhu korporácie nebude preto súčasťou deficitu a dlhu verejnej správy.

1.35.

Je dôležité, aby boli stanovené jasné a spoľahlivé kritériá na zaradenie subjektov do sektorov.

Verejný sektor sa skladá zo všetkých inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú rezidentmi v danom hospodárstve a ktoré sú kontrolované vládou. Súkromný sektor sa skladá zo všetkých ostatných rezidentských jednotiek.

Tabuľka 1.1 stanovuje kritériá, ktoré sa používajú na rozlíšenie medzi verejným a súkromným sektorom a v rámci verejného sektora medzi sektorom verejnej správy a sektorom verejných korporácií a v rámci súkromného sektora medzi sektorom NZISD a sektorom súkromných korporácií.

Tabuľka 1.1

1.36.

Kontrola je definovaná ako schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program inštitucionálnej jednotky. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa vymedzenia kontroly sú uvedené v odsekoch 2.35 až 2.39.

1.37.

Rozlišovanie medzi trhovou a netrhovou činnosťou, a pri subjektoch verejného sektora ich zaradenie do sektora verejnej správy alebo sektora korporácií, sa vykonáva podľa nasledujúceho pravidla:

Činnosť sa považuje za trhovú vtedy, keď sa s príslušnými výrobkami a službami obchoduje za týchto podmienok:

1.38.

Podrobnosti koncepčného rámca ESA ponúkajú príležitosť na pružnosť: niektoré pojmy nie sú v ESA výslovne uvedené, napriek tomu ich možno z neho ľahko odvodiť. Príkladom je vytvorenie nových sektorov reorganizáciou subsektorov definovaných v ESA.

1.39.

Pružnosť takisto existuje prostredníctvom možnosti zaviesť dodatočné kritériá, ktoré nie sú v rozpore s logikou systému. Tieto kritériá môžu napríklad umožniť vytvorenie subsektorových účtov podľa miery zamestnanosti pre produkčné jednotky alebo podľa výšky dôchodkov pre domácnosti. Pre zamestnanosť možno zaviesť subklasifikáciu podľa úrovne vzdelania, veku a pohlavia.

1.40.

Z dôvodu určitých potrieb špecifických údajov by sa mali vytvoriť samostatné satelitné účty.

Napríklad:

1.41.

Satelitné účty uspokojujú takéto potreby údajov tým, že:

1.42.

Matica sociálneho účtovníctva (SAM) je maticové zobrazenie, ktoré znázorňuje väzby medzi tabuľkami dodávok a použitia a sektorovými účtami. SAM poskytuje dodatočné informácie o úrovni a zložení zamestnanosti prostredníctvom ďalšieho členenia odmien zamestnancov podľa typu zamestnanej osoby. Toto ďalšie členenie sa vzťahuje na použitie pracovnej sily podľa odvetví, ako je znázornené v tabuľkách použitia, ako aj na ponuku pracovnej sily podľa socioekonomických podskupín, ako je znázornené na účte rozdelenia prvotných dôchodkov pre subsektory sektora domácností. Týmto spôsobom sa systematicky znázorňuje ponuka a použitie rôznych kategórií pracovnej sily.

1.43.

V satelitných účtoch sú zachované všetky základné pojmy a klasifikácie ústredného rámca ESA 2010. Zmeny pojmov sa zavádzajú iba vtedy, ak je to účelom satelitného účtu. V takýchto prípadoch satelitný účet takisto obsahuje tabuľku znázorňujúcu väzbu medzi hlavnými agregátmi v satelitnom účte a agregátmi v ústrednom rámci. Týmto spôsobom si ústredný rámec zachováva svoju úlohu referenčného rámca a súčasne sa riešia aj špecifickejšie potreby.

1.44.

Ústredný rámec vo všeobecnosti nezahŕňa meranie stavov a tokov, ktoré nie sú bežne pozorovateľné v peňažných jednotkách (alebo sú bez jasného peňažného ekvivalentu). Analýza takýchto stavov a tokov sa z dôvodu ich charakteru zvyčajne dobre vykonáva zostavením štatistík v nepeňažnom vyjadrení, napríklad:

1.45.

Satelitné účty umožňujú prepojiť takéto štatistiky v nepeňažných jednotkách s národnými účtami v ústrednom rámci. Prepojenie je možné vďaka použitiu klasifikácií zavedených v ústrednom rámci pre takéto nepeňažné štatistiky, napríklad klasifikácie podľa typu domácností alebo klasifikácie podľa odvetví. Takýmto spôsobom sa vytvorí konzistentný rozšírený rámec. Tento rámec môže potom slúžiť ako databáza pre analýzu a hodnotenie interakcií medzi premennými v ústrednom rámci a medzi premennými v rozšírenej časti.

1.46.

Ústredný rámec a jeho hlavné agregáty neopisujú zmeny blahobytu. Rozšírené účty môžu obsahovať aj imputované peňažné hodnoty, napríklad:

1.47.

Rozšírenými účtami sa môže takisto zmeniť klasifikácia konečných výdavkov na neželané nevyhnutné účely (napríklad na obranu) na medzispotrebu, t. j. neprispievajúce k blahobytu. Podobne škody spôsobené povodňami a inými prírodnými katastrofami môžu byť klasifikované ako medzispotreba, t. j. ako zníženie blahobytu (v absolútnom zmysle). Takýmto spôsobom by bolo možné vytvoriť veľmi hrubý a veľmi nedokonalý ukazovateľ zmien blahobytu. Blahobyt má však mnoho rozmerov, z ktorých väčšinu nie je najlepšie vyjadrovať v peňažných kategóriách. Lepším riešením merania blahobytu je preto použiť pre každú veličinu samostatné ukazovatele a merné jednotky. Ukazovateľom by mohla byť napríklad úmrtnosť dojčiat, stredná dĺžka života, miera gramotnosti dospelých a národný dôchodok na obyvateľa. Tieto ukazovatele by mohli byť začlenené do satelitného účtu.

1.48.

S cieľom dosiahnuť konzistentný, medzinárodne porovnateľný rámec sa administratívne pojmy v ESA nevyužívajú. Na rozličné národné účely však môže byť získavanie údajov na základe administratívnych pojmov veľmi užitočné. Napríklad pre odhady daňových príjmov sa vyžadujú štatistiky zdaniteľného príjmu. Takéto štatistiky možno realizovať pomocou určitých úprav štatistiky národných účtov.

1.49.

Podobný prístup možno zvoliť pri pojmoch používaných v národnej ekonomickej politike napríklad pre:

Satelitné účty alebo doplňujúce tabuľky môžu napĺňať potreby takýchto údajov.

1.50.

ESA 2010 vychádza z koncepcie SNA 2008, ktorý poskytuje usmernenia pre národné účtovníctvo pre všetky krajiny sveta. Napriek tomu však medzi ESA 2010 a SNA 2008 existuje niekoľko rozdielov:

1.51.

ESA 2010 je od ESA 95 odlišný v rozsahu, ako aj pojmoch. Väčšina rozdielov zodpovedá rozdielom medzi SNA 1993 a SNA 2008. Hlavné rozdiely sú:

1.52.

Zmeny v ESA 2010 v porovnaní s ESA 95 nie sú obmedzené na koncepčné zmeny. Zásadné rozdiely sú v rozsahu pôsobnosti, v nových kapitolách o satelitných účtoch, účtoch verejného sektora a účtoch zahraničia. Okrem toho boli takisto významne rozšírené kapitoly o štvrťročných účtoch a regionálnych účtoch.

1.53.

Hlavnými charakteristickými znakmi systému sú:

1.54.

Systém ESA 2010 používa dva typy jednotiek a dva zodpovedajúce spôsoby ďalšieho členenia ekonomiky, ktoré sú úplne odlišné a slúžia na samostatné analytické účely.

1.55.

Prvý účel – opis dôchodkov, výdavkov, finančných tokov a súvahových účtov – sa dosahuje zoskupením inštitucionálnych jednotiek do sektorov na základe ich hlavných funkcií, správania a cieľov.

1.56.

Druhý účel – opis procesov produkcie a input-output analýza – sa dosahuje systémom zoskupovania miestnych činnostných jednotiek (local kind-of activity units – miestne KAU) do odvetví na základe typu ich činnosti. Činnosť je charakterizovaná vstupom produktov, výrobným procesom a výstupom produktov.

1.57.

Inštitucionálne jednotky sú ekonomické subjekty, ktoré sú oprávnené vlastniť výrobky a aktíva, prijímať záväzky a zapájať sa do ekonomických činností a transakcií s inými jednotkami. Na účely systému ESA 2010 sú inštitucionálne jednotky zoskupené do piatich vzájomne sa vylučujúcich domácich inštitucionálnych sektorov:

Týchto päť sektorov tvorí spolu celkovú domácu ekonomiku. Každý sektor je zároveň rozdelený do subsektorov. Systém ESA 2010 umožňuje vytvoriť kompletný súbor tokových účtov a súvahových účtov, ktoré možno zostaviť za každý sektor a subsektor, ako aj za celú ekonomiku. Nerezidentské jednotky môžu byť s týmito piatimi domácimi sektormi vo vzájomnej interakcii, pričom tieto vzájomné interakcie sa vykazujú medzi piatimi domácimi sektormi a šiestym inštitucionálnym sektorom: sektorom zahraničia.

1.58.

Keď inštitucionálne jednotky realizujú viac ako jednu činnosť, musia byť rozdelené podľa druhu činnosti. Vytvorenie takejto prezentácie umožňujú miestne KAU.

Miestna KAU zoskupuje všetky časti inštitucionálnej jednotky v jej úlohe výrobcu, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste alebo blízkych miestach a ktoré prispievajú k výkonu činnosti na (4-miestnej) klasifikačnej úrovni NACE Rev. 2.

1.59.

Miestne KAU sú registrované pre každú vedľajšiu činnosť; ak však nie sú dostupné účtovné dokumenty, ktoré sú potrebné na samostatné opísanie takýchto činností, miestna KAU bude zahŕňať niekoľko vedľajších činností. Skupina všetkých miestnych KAU zaoberajúcich sa rovnakým alebo podobným druhom činnosti vytvára odvetvie.

Inštitucionálna jednotka obsahuje jednu alebo viac miestnych KAU; miestna KAU patrí iba pod jednu inštitucionálnu jednotku.

1.60.

Pre analýzu výrobného procesu sa využíva analytická výrobná jednotka. Táto jednotka je pozorovateľná iba vtedy, ak miestna KAU vyrába jeden druh produktu a nevykonáva žiadnu vedľajšiu činnosť. Takáto jednotka sa označuje ako jednotka homogénnej produkcie. Zoskupenia takýchto jednotiek tvoria homogénne odvetvia.

1.61.

Národná ekonomika je definovaná v zmysle rezidentských jednotiek. Jednotka je rezidentskou jednotkou krajiny vtedy, keď má centrum hlavného ekonomického záujmu na ekonomickom území tejto krajiny, to znamená, keď sa zapája do ekonomických činností na tomto území dlhší čas (jeden alebo viac rokov). Inštitucionálne sektory uvedené v odseku 1.57 sú skupinami rezidentských inštitucionálnych jednotiek.

1.62.

Rezidentské jednotky sa zapájajú do transakcií s nerezidentskými jednotkami (t. j. jednotkami, ktoré sú rezidentmi v iných ekonomikách). Tieto transakcie sú zahraničnými transakciami ekonomiky a zachytávajú sa na účte zahraničia. Takže zahraničie zohráva podobný význam ako inštitucionálny sektor, hoci nerezidentské jednotky sú začlenené iba vtedy, ak sa zúčastňujú na transakciách s rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami.

1.63.

Fiktívne rezidentské jednotky, v systéme ESA 2010 považované za inštitucionálne jednotky, sú definované ako:

1.64.

Zaznamenávajú sa dva základné druhy informácií: toky a stavy.

Toky sa vzťahujú na činnosti a dôsledky udalostí, ktoré sa uskutočnili v rámci daného časového obdobia, zatiaľ čo stavy sa vzťahujú na daný časový moment.

1.65.

Toky odzrkadľujú tvorbu, transformáciu, zmenu, prevod alebo zánik ekonomickej hodnoty. Zahŕňajú zmeny v hodnote aktív a pasív inštitucionálnej jednotky. Ekonomické toky sú dvojaké: transakcie a ostatné zmeny aktív.

Transakcie sa uvádzajú na všetkých účtoch a v tabuľkách, kde sa objavujú toky, s výnimkou účtu ostatných zmien objemu aktív a účtu precenenia. Ostatné zmeny aktív sa zaznamenávajú iba na týchto dvoch účtoch.

Základné transakcie a ostatné toky sú zoskupené do relatívne malého počtu typov podľa ich povahy.

1.66.

Transakcia je ekonomický tok, ktorý je interakciou medzi inštitucionálnymi jednotkami na základe vzájomnej dohody alebo je činnosťou v rámci inštitucionálnej jednotky, ktorú je vhodné považovať za transakciu, pretože jednotka funguje v dvoch rozličných úlohách. Transakcie sú rozdelené do štyroch hlavných skupín:

1.67.

Väčšina transakcií je interakciou medzi dvoma alebo viacerými inštitucionálnymi jednotkami. Systém ESA 2010 však zaznamenáva niektoré procesy v rámci inštitucionálnych jednotiek ako transakcie. Účelom zaznamenávania týchto transakcií v rámci jednotky je poskytnúť analyticky užitočnejší obraz o produkcii, konečnom použití a nákladoch.

1.68.

Spotreba fixného kapitálu, ktorú systém ESA 2010 zaznamenáva ako náklady, je transakciou v rámci jednotky. Väčšina ostatných transakcií v rámci jednotky sú transakcie s produktmi, ktoré sa zvyčajne zaznamenávajú vtedy, keď sa inštitucionálne jednotky fungujúce ako výrobcovia aj koneční spotrebitelia rozhodnú spotrebovať časť svojej produkcie. Toto je často prípad domácností a verejnej správy.

1.69.

Zaznamenáva sa celá vlastná vytvorená produkcia použitá na konečnú spotrebu v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky. Vlastná produkcia použitá na medzispotrebu v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky sa zaznamenáva iba vtedy, keď sa produkcia a medzispotreba uskutočňujú v odlišných miestnych KAU v rámci rovnakej inštitucionálnej jednotky. Produkcia vyprodukovaná a použitá ako medzispotreba v rámci tej istej miestnej KAU sa nezaznamenáva.

1.70.

Transakcie sú peňažnými transakciami, keď zúčastnené jednotky vykonávajú alebo prijímajú platby, alebo berú na seba záväzky, alebo prijímajú aktíva vyjadrené v peňažných jednotkách.

Transakcie, ktoré nezahŕňajú výmenu hotovosti, aktív ani pasív vyjadrených v peňažných jednotkách, sú nepeňažné transakcie. Transakcie v rámci jednotky sú nepeňažnými transakciami. Nepeňažné transakcie zahŕňajúce viac ako jednu inštitucionálnu jednotku sa vyskytujú pri transakciách s produktmi (výmenný obchod), rozdeľovacích transakciách (naturálne úhrady, naturálne transfery atď.) a iných transakciách [výmena (barter) neprodukovaných nefinančných aktív]. Systém ESA 2010 zaznamenáva všetky transakcie v peňažnom vyjadrení. Hodnoty, ktoré sa majú zaznamenať pri nepeňažných transakciách, sa musia preto merať nepriamo alebo musia byť odhadnuté inak.

1.71.

Transakcie, ktoré zahŕňajú viac ako jednu jednotku, sú dvojaké. Môžu to byť transakcie „niečo za niečo“, t. j. odplatné transakcie, alebo môžu byť „niečo za nič“, t. j. bezodplatné transakcie. Odplatné transakcie sú výmenami medzi inštitucionálnymi jednotkami, t. j. poskytovanie výrobkov, služieb alebo aktív výmenou za protihodnotu, napríklad peniaze. Bezodplatné transakcie sú platbami v hotovosti alebo v naturáliách jednou inštitucionálnou jednotkou druhej jednotke bez protihodnoty. Odplatné transakcie sa vyskytujú vo všetkých štyroch skupinách transakcií, zatiaľ čo bezodplatné transakcie sú hlavne rozdeľovacie transakcie, napríklad dane, dávky sociálnej pomoci alebo dary. Takéto bezodplatné transakcie sa nazývajú transfery.

1.72.

Transakcie sa zaznamenávajú takým istým spôsobom, akým sa objavujú v príslušných inštitucionálnych jednotkách. Niektoré transakcie sú však nanovo usporiadané tak, aby boli základné ekonomické vzťahy zreteľnejšie. Transakcie môžu byť nanovo usporiadané troma spôsobmi: presmerovaním, rozdelením a určením hlavného účastníka transakcie.

1.73.

Transakcia, ktorá sa javí zúčastneným jednotkám ako priama transakcia medzi jednotkami A a C, môže byť zaznamenaná na účtoch ako nepriamo uskutočnená prostredníctvom tretej jednotky B. To znamená, že jedna transakcia medzi A a C sa zaznamená ako dve transakcie: jedna transakcia medzi A a B a jedna transakcia medzi B a C. V takomto prípade je transakcia presmerovaná.

1.74.

Príkladom presmerovania je spôsob, ako sú sociálne príspevky zamestnávateľov platené priamo zamestnávateľmi do fondov sociálneho poistenia zaznamenané na účtoch. Systém zaznamenáva tieto platby ako dve transakcie: zamestnávatelia platia sociálne príspevky zamestnávateľov svojim zamestnancom a zamestnanci platia tie isté príspevky fondom sociálneho poistenia. Tak ako pri všetkých presmerovaniach, účelom je objasniť ekonomickú podstatu transakcie, ktorou je v tomto prípade zobrazenie sociálnych príspevkov zamestnávateľov ako príspevkov platených v prospech zamestnancov.

1.75.

Ďalším typom presmerovania je presmerovanie, pri ktorom sa transakcie zaznamenávajú ako transakcie uskutočnené medzi dvoma alebo viacerými inštitucionálnymi jednotkami, hoci podľa zainteresovaných strán sa vôbec žiadna transakcia neuskutočňuje. Príkladom je spôsob zaznamenávania dôchodkov z majetku z určitých poistných fondov, ktoré sú v držbe poisťovacích spoločností. Systém zaznamenáva tieto dôchodky z majetku tak, ako keby boli zaplatené poisťovacími spoločnosťami držiteľom poistiek, ktorí potom platia rovnakú sumu naspäť poisťovacím spoločnostiam ako doplatky k poistnému.

1.76.

Ak sa transakcia, ktorá sa javí zainteresovaným stranám ako jediná transakcia, zaznamenáva ako dve alebo viac odlišne klasifikovaných transakcií, transakcia je rozdelená. Rozdelenie neznamená zahrnutie dodatočných jednotiek do transakcie.

1.77.

Platba poistného v neživotnom poistení je typickou rozdelenou transakciou. Hoci držitelia poistiek a poisťovatelia považujú tieto platby za jednu transakciu, systém ESA 2010 ich rozdeľuje na dve celkom odlišné transakcie: platby za poskytované služby neživotného poistenia a čisté poistné za neživotné poistenie. Zaznamenanie predaja produktu ako predaja produktu a predaja obchodnej marže je ďalším príkladom rozdelenia transakcií.

1.78.

Ak jednotka realizuje transakciu v mene inej jednotky (hlavný účastník) a je financovaná uvedenou jednotkou, transakcia sa zaznamenáva výhradne na účtoch hlavného účastníka. Pravidlom je, že by sa nemal prekračovať rámec tejto zásady napríklad pokusom o pridelenie daní alebo subvencií konečným platiteľom alebo konečným príjemcom na základe určitých predpokladov.

Príkladom je výber daní jednou jednotkou verejnej správy v mene inej jednotky. Daň prideľuje tej jednotke verejnej správy, ktorá vykonáva právomoc uložiť daň (buď ako hlavný účastník, alebo prostredníctvom delegovanej právomoci hlavného účastníka) a má konečné rozhodovacie právo stanoviť a meniť sadzbu dane.

1.79.

Z definície transakcie vyplýva, že interakcia medzi inštitucionálnymi jednotkami má existovať na základe vzájomnej dohody. Ak sa transakcia realizuje na základe vzájomnej dohody, predpokladá sa predchádzajúca vedomosť a súhlas inštitucionálnych jednotiek. Platby daní, pokút a sankcií sa realizujú na základe vzájomnej dohody, pretože platiteľ je občanom, ktorý podlieha právnym predpisom krajiny. Zhabanie aktív bez náhrady sa však nepovažuje za transakciu, ani keď ho ukladajú právne predpisy.

Nelegálne ekonomické činnosti sa považujú za transakcie vtedy, keď do nich vstupujú všetky zainteresované jednotky na základe vzájomnej dohody. Transakciami sú preto všetky nákupy, predaje alebo výmeny (bartre) nelegálnych drog alebo ukradnutého majetku, zatiaľ čo krádež transakciou nie je.

1.80.

V rámci ostatných zmien aktív sa zaznamenávajú zmeny, ktoré nie sú výsledkom transakcií. Sú to buď:

1.81.

Ostatné zmeny v objeme aktív a pasív zaznamenávajú zmeny rozdelené do troch hlavných kategórií:

1.82.

Príkladom zmien v rámci kategórie uvedenej v odseku 1.81 písm. a) je objavenie alebo vyčerpanie podzemných zdrojov a prirodzený rast nekultivovaných biologických zdrojov. Príkladmi zmien v rámci kategórie uvedenej v odseku 1.81 písm. b) sú straty aktív z dôvodu prírodných katastrof, vojny alebo závažných trestných činov. Jednostranné zrušenie dlhu alebo zhabanie aktív bez náhrady takisto patrí medzi príklady kategórie podľa písmena b). Príkladom zmeny v rámci kategórie uvedenej v odseku 1.81 písm. c) je reklasifikácia inštitucionálnej jednotky z jedného sektora do iného.

1.83.

Zisky a straty z držby vznikajú v dôsledku zmien cien aktív. Vyskytujú sa pri všetkých druhoch finančných a nefinančných aktív a pasív. Zisky a straty z držby vznikajú vlastníkom aktív a pasív výhradne ako výsledok držby aktív a pasív v čase, bez ich akejkoľvek transformácie.

1.84.

Zisky a straty z držby merané na základe bežných trhových cien sa nazývajú nominálne zisky a straty z držby. Možno ich rozdeliť na neutrálne zisky a straty z držby odzrkadľujúce zmeny na všeobecnej cenovej úrovni a na reálne zisky a straty z držby odzrkadľujúce zmeny v cenách aktív, ktoré presahujú všeobecnú zmenu ceny.

1.85.

Stavy predstavujú držbu aktív a pasív v určitom časovom momente. Stavy sa zaznamenávajú na začiatku a na konci každého účtovného obdobia. Účty, ktoré znázorňujú stavy, sa nazývajú súvahové účty.

1.86.

Stavy sa takisto zaznamenávajú za obyvateľstvo a zamestnanosť. Takéto stavy sa však zaznamenávajú ako priemerné hodnoty počas účtovného obdobia. Stavy sa zaznamenávajú za všetky aktíva v rámci hraníc systému, t. j. za finančné aktíva a pasíva a za nefinančné aktíva, a to tak produkované, ako aj neprodukované. Tento rozsah je však obmedzený na tie aktíva, ktoré sa používajú pri ekonomickej činnosti a ktoré sú predmetom vlastníckych práv.

1.87.

Stavy sa teda nezaznamenávajú za aktíva, ako je napríklad ľudský kapitál a prírodné zdroje, ktoré nikto nevlastní.

V rámci svojich hraníc je systém ESA 2010 vyčerpávajúci, pokiaľ ide o toky a stavy. To znamená, že všetky zmeny stavov možno plne vysvetliť zaznamenanými tokmi.

1.88.

Účet zaznamenáva zmeny v hodnote, ktorá sa naakumulovala jednotke alebo sektoru podľa povahy ekonomických tokov vykázaných na účte. Je to tabuľka s dvoma stĺpcami. Bežné účty sú tie, ktoré znázorňujú produkciu, tvorbu, rozdelenie a prerozdelenie dôchodkov a ich použitie. Účty akumulácie sú kapitálové a finančné účty a účty ostatných zmien objemu.

1.89.

V systéme ESA 2010 sa znázorňujú „zdroje“ na pravej strane bežných účtov, kde sa objavujú také transakcie, ktoré zvyšujú ekonomickú hodnotu jednotky alebo sektora. Ľavá strana účtov znázorňuje „použitie“ – transakcie, ktoré znižujú ekonomickú hodnotu. Pravá strana účtov akumulácie sa nazýva „zmeny pasív a čistého majetku“ a ich ľavá strana sa nazýva „zmeny aktív“. Súvahové účty sa predkladajú s „pasívami a čistým majetkom“ (rozdiel medzi aktívami a pasívami) na pravej strane a „aktívami“ na ľavej strane. Porovnanie dvoch po sebe nasledujúcich súvahových účtov znázorňuje zmeny pasív a čistého majetku a zmeny aktív.

1.90.

V ESA sa rozlišuje medzi právnym vlastníctvom a ekonomickým vlastníctvom. Kritériom na zaznamenávanie transferu výrobkov z jednej jednotky na inú je prechod ekonomického vlastníctva z jednej jednotky na inú. Právnym vlastníkom je jednotka, ktorá je podľa práva oprávnená poberať úžitky z vlastníctva. Právny vlastník však môže zmluvne dohodnúť s inou jednotkou, že tá prijme riziká a úžitky z používania výrobkov v produkcii, za čo dostane dohodnutú platbu. Podstatou dohody je finančný lízing, kde platby odzrkadľujú iba odovzdanie aktíva poskytovateľom do dispozície vypožičiavateľa. Napríklad ak je banka právnym vlastníkom lietadla, ale uzavrie zmluvu o finančnom lízingu s leteckou spoločnosťou na prevádzku lietadla, potom sa letecká spoločnosť považuje za vlastníka lietadla, pokiaľ ide o transakcie na účtoch. Keďže však zároveň letecká spoločnosť vystupuje ako kupujúci lietadla, pripisuje sa leteckej spoločnosti pôžička z banky, v ktorej sa zohľadňujú sumy za používanie lietadla splatné v budúcnosti.

1.91.

Pre jednotku alebo sektor je národné účtovníctvo založené na princípe podvojného účtovníctva. Každá transakcia sa zaznamenáva dvakrát, raz ako zdroj (alebo zmena pasív) a raz ako použitie (alebo zmena aktív). Celková suma transakcií zaznamenaných ako zdroje alebo zmeny pasív a celková suma transakcií zaznamenaných ako použitie alebo zmeny aktív sa musia rovnať, čo umožňuje kontrolu konzistentnosti účtov.

1.92.

Národné účty – so všetkými jednotkami a sektormi – sú založené na princípe poštvorného účtovníctva, pretože väčšina transakcií zahŕňa dve inštitucionálne jednotky. Každá transakcia sa zaznamenáva dvakrát dvoma stranami transakcie. Napríklad sociálna dávka v hotovosti vyplatená jednotkou verejnej správy domácnosti je zaznamenaná na účtoch verejnej správy ako použitie v rámci transferov a negatívny prírastok aktív v rámci obeživa a vkladov; na účtoch sektora domácností sa zaznamenáva ako zdroj v rámci transferov a prírastok aktív v rámci obeživa a vkladov.

1.93.

Transakcie v rámci jedinej jednotky (ako je spotreba produktu to istou jednotkou, ktorá ho vyprodukovala) si vyžadujú iba dva zápisy, ktorých hodnoty musia byť odhadnuté.

1.94.

S výnimkou niektorých premenných týkajúcich sa obyvateľstva a práce, systém ESA 2010 znázorňuje všetky toky a stavy v peňažnom vyjadrení. Toky a stavy sa merajú podľa ich výmennej hodnoty, t. j. hodnoty, za ktorú toky a stavy v skutočnosti sú alebo by mohli byť vymenené za hotovosť. Trhové ceny sú teda základnou referenciou ESA pre oceňovanie.

1.95.

V prípade peňažných transakcií, majetku v hotovosti a záväzkov sú požadované hodnoty priamo dostupné. Vo väčšine ostatných prípadov je najlepšou metódou oceňovania referencia na trhové ceny pre podobné výrobky, služby alebo aktíva. Táto metóda sa používa napríklad pri výmennom obchode (bartri) a službách obytných jednotiek obývaných vlastníkmi. Ak nie sú dostupné trhové ceny podobných produktov, napríklad v prípade netrhových služieb produkovaných verejnou správou, oceňovanie sa uskutočňuje sčítaním výrobných nákladov. Ak neexistuje trhová cena, na ktorú by sa dalo odkazovať, a náklady nie sú dostupné, potom môžu byť toky a stavy ocenené diskontovanou súčasnou hodnotou očakávaných budúcich výnosov. Táto posledná metóda sa použije len ako posledná možnosť.

1.96.

Stavy sa oceňujú v bežných cenách toho obdobia, na ktoré sa súvaha vzťahuje, a nie v čase výroby alebo nadobudnutia výrobkov alebo aktív, ktoré tvoria stavy. Stavy je potrebné oceniť ich odhadovanou bežnou nadobúdacou cenou zníženou o odpisy alebo výrobnými nákladmi.

1.97.

Výrobca a užívateľ produktu zvyčajne vnímajú jeho hodnotu odlišne, a to z dôvodu prepravných nákladov, obchodnej marže a daní znížených o subvencie na produkty. Aby sa čo najviac zohľadnilo chápanie účastníkov transakcie, v systéme ESA 2010 sa zaznamenáva všetko použitie v kúpnych cenách, ktoré zahŕňajú prepravné náklady, obchodné marže a dane znížené o subvencie na produkty, zatiaľ čo produkcia sa zaznamenáva v základných cenách, z ktorých sú tieto zložky vylúčené.

1.98.

Dovoz a vývoz produktov sa zaznamenáva v hodnotách pri prechode cez hranicu. Celkový dovoz a vývoz sa oceňuje na colnej hranici vývozcu, alebo v hodnote vyplatené na loď (free on board – FOB). Zahraničné prepravné a poisťovacie služby medzi hranicami dovozcu a vývozcu sa nezahŕňajú do hodnoty výrobkov, ale zaznamenávajú sa v rámci služieb. Keďže nemusí byť možné získať hodnoty FOB pre detailné členenie produktov, tabuľky obsahujúce podrobnosti o zahraničnom obchode znázorňujú dovoz ocenený na colnej hranici dovozcu (hodnota CIF). Všetky prepravné a poisťovacie služby po hranicu dovozcu sú zahrnuté do hodnoty dovážaných výrobkov. Ak sa tieto služby týkajú domácich služieb, vykonáva sa v tejto prezentácii celková úprava FOB/CIF.

1.99.

Oceňovanie v stálych cenách znamená oceňovanie tokov a stavov počas účtovného obdobia cenami z predchádzajúceho obdobia. Účelom oceňovania stálymi cenami je rozložiť časové zmeny hodnôt tokov a stavov na zmeny v cene a zmeny v objeme. Toky a stavy v stálych cenách sú vyjadrené objemovo.

1.100.

Mnohé toky a stavy, napríklad dôchodok, nemajú vlastný cenový a kvantitatívny rozmer. Kúpnu silu takýchto premenných však možno získať úpravou (deflovaním) bežných hodnôt vhodným cenovým indexom, napríklad cenovým indexom konečného domáceho použitia bez zmien v zásobách. Deflované toky a stavy sú vyjadrené aj ako reálne. Príkladom je reálny disponibilný dôchodok.

1.101.

Toky sa zaznamenávajú na akruálnej báze, t. j. vtedy, keď je ekonomická hodnota vytvorená, transformovaná alebo keď zanikne, alebo keď pohľadávky a záväzky vzniknú, sú transformované alebo zrušené.

1.102.

Produkcia je zaznamenaná v čase jej vyprodukovania, a nie vtedy, keď je zaplatená kupujúcim. Predaj aktíva sa zaznamenáva vtedy, keď aktívum zmení majiteľa, a nie vtedy, keď sa vykoná zodpovedajúca platba. Úrok sa zaznamenáva v účtovnom období, v ktorom vznikne, bez ohľadu na to, či je v uvedenom období aj zaplatený. Zaznamenávanie na akruálnej báze sa uplatňuje pre všetky toky, peňažné aj nepeňažné, v rámci jednotky aj toky medzi jednotkami.

1.103.

Môže byť potrebné zmierniť tento prístup v prípade daní a ostatných tokov týkajúcich sa verejnej správy, ktoré sa často zaznamenávajú na účtoch verejnej správy na hotovostnej báze. Môže byť ťažké realizovať presnú transformáciu takýchto tokov z hotovostnej bázy na akruálnu bázu, a preto sa môže použiť metóda založená na aproximácii.

1.104.

Ako výnimka zo všeobecného pravidla zaznamenávania daní a sociálnych príspevkov platených verejnej správe môžu sa tieto príspevky zaznamenávať buď očistené o tú časť, ktorá sa pravdepodobne nevyberie, alebo ak sa zahrnie aj táto časť, je v tom istom účtovnom období kompenzovaná kapitálovým transferom z verejnej správy príslušným sektorom.

1.105.

Toky sa zaznamenávajú v rovnakom časovom momente pre všetky zainteresované inštitucionálne jednotky a na všetkých účtoch. Inštitucionálne jednotky nie vždy uplatňujú rovnaké účtovné pravidlá. Ak aj uplatňujú, môžu sa v skutočnom zaznamenávaní vyskytnúť rozdiely z praktických dôvodov, ako je napríklad časový posun v komunikácii. Následne môžu transakcie zaznamenať účastníci transakcie v rôznych časoch. Takéto nezrovnalosti sa odstraňujú úpravami.

1.106.

Konsolidácia znamená vylúčenie – a to tak zo strany zdrojov, ako aj zo strany použitia – tých transakcií, ktoré sa uskutočnia medzi jednotkami, keď sú zoskupené, a vylúčenie recipročných finančných aktív a pasív. Zvyčajne to nastáva vtedy, ak sú účty subsektorov verejnej správy zlúčené.

1.107.

Toky a stavy medzi jednotkami tvoriacimi subsektory alebo sektory nesmú byť v zásade konsolidované.

1.108.

Konsolidované účty však môžu byť zostavené pre doplnkové prezentácie a analýzy. Informácie o transakciách takýchto (sub-)sektorov s ostatnými sektormi a zodpovedajúce „vonkajšie“ finančné postavenie môžu byť dôležitejšie než celkové hrubé údaje.

1.109.

Okrem toho účty a tabuľky znázorňujúce vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom poskytujú podrobný obraz o financovaní ekonomiky a považujú sa za veľmi užitočné pre pochopenie kanálov, ktorými sa finančné prebytky presúvajú od konečných veriteľov ku konečným dlžníkom.

1.110.

Jednotlivé jednotky alebo sektory môžu mať ten istý druh transakcie ako použitie aj ako zdroj (napríklad platia aj prijímajú úrok) a ten istý druh finančného nástroja ako aktívum aj ako pasívum. V ESA sa používa metóda hrubého zaznamenávania okrem takej miery očistenia, ktoré je vnútorne dané v samotných klasifikáciách.

1.111.

Očistenie je zahrnuté v rôznych kategóriách transakcií, pričom najvýraznejším príkladom je „zmena stavu zásob“, čo skôr zdôrazňuje analyticky významný aspekt celkovej tvorby kapitálu než zachytenie denných prírastkov a úbytkov. Podobne, až na niekoľko výnimiek, finančný účet a účty ostatných zmien aktív zaznamenávajú nárasty aktív a pasív na báze čistej hodnoty, čím znázorňujú konečné dôsledky týchto typov tokov na konci účtovného obdobia.

1.112.

Pre jednotky alebo skupiny jednotiek sa na rôznych účtoch zaznamenávajú transakcie, ktoré sú spojené s určitým aspektom ekonomického života (napríklad s produkciou). V prípade účtu produkcie transakcie neznázornia bilanciu použitia a zdrojov bez zavedenia bilančnej položky. Podobne sa musí zaviesť bilančná položka (čistý majetok) medzi celkovými aktívami a celkovými pasívami inštitucionálnej jednotky alebo sektora. Bilančné položky sú samy osebe relevantným meradlom ekonomickej výkonnosti. Ak sa sčítajú za celú ekonomiku, sú významnými agregátmi.

1.113.

Systém ESA 2010 je založený na postupnosti vzájomne prepojených účtov. Úplná postupnosť účtov pre inštitucionálne jednotky a sektory sa skladá z bežných účtov, účtov akumulácie a súvahových účtov.

1.114.

Bežné účty sa zaoberajú produkciou, tvorbou, rozdelením a prerozdelením dôchodkov a použitím takýchto dôchodkov vo forme konečnej spotreby. Účty akumulácie pokrývajú zmeny aktív a pasív a zmeny čistého majetku (rozdiel medzi aktívami a pasívami pre každú inštitucionálnu jednotku alebo skupinu jednotiek). Súvahové účty zobrazujú stavy aktív a pasív a čistého majetku.

1.115.

Postupnosť účtov pre miestne KAU a odvetvia je zúžená na prvé bežné účty: účet produkcie a účet tvorby dôchodku, ktorých bilančnou položkou je prevádzkový prebytok.

1.116.

Účet výrobkov a služieb znázorňuje za ekonomiku ako celok alebo za skupiny produktov celkové zdroje (produkcia a dovoz) a použitie výrobkov a služieb (medzispotreba, konečná spotreba, zmena stavu zásob, tvorba hrubého fixného kapitálu, nadobudnutie mínus úbytok cenností a vývoz). Tento účet nie je účtom v rovnakom zmysle ako ostatné účty v postupnosti a nevytvára bilančnú položku, ktorá je postúpená na ďalší účet v postupnosti. Skôr je to zobrazenie účtovného vzťahu v tabuľkovej podobe, podľa ktorého sa ponuka rovná dopytu pre všetky produkty a skupiny produktov v ekonomike.

1.117.

Účet zahraničia pokrýva transakcie medzi rezidentskými a nerezidentskými inštitucionálnymi jednotkami a s nimi spojené stavy aktív a pasív.

Keďže zahraničie má v účtovnej štruktúre podobnú úlohu ako inštitucionálny sektor, účet zahraničia je ustanovený z pohľadu zahraničia. Zdroj pre zahraničie je použitím pre národnú ekonomiku a naopak. Ak je bilančná položka kladná, znamená to prebytok zahraničia a deficit národnej ekonomiky, a naopak, ak je bilančná položka záporná, znamená to deficit zahraničia a prebytok národnej ekonomiky.

Účet zahraničia sa odlišuje od ostatných sektorových účtov v tom, že neznázorňuje všetky účtovné transakcie v zahraničí, ale len tie, pre ktoré existuje v meranej domácej ekonomike protistrana.

1.118.

Bilančná položka sa získa odpočítaním celkovej hodnoty položiek na jednej strane účtu od celkovej hodnoty položiek na druhej strane účtu.

Bilančné položky obsahujú značné množstvo informácií a zahŕňajú niektoré z najdôležitejších položiek účtov, ako je zrejmé z nasledujúcich príkladov bilančných položiek: pridaná hodnota, prevádzkový prebytok, disponibilný dôchodok, úspory, čisté pôžičky poskytnuté/prijaté.

Nasledujúca schéma znázorňuje postupnosť účtov vo forme toku – každá bilančná položka je znázornená hrubým písmom.

Schéma postupnosti účtov

1.119.

Prvým účtom v postupnosti je účet produkcie, ktorý zaznamenáva produkciu a vstupy do produkčného procesu, pričom pridaná hodnota je bilančnou položkou.

1.120.

Pridaná hodnota sa presúva na ďalší účet, ktorým je účet tvorby dôchodkov. Tu sa zaznamenávajú odmeny zamestnancov vo výrobnom procese, ako aj dane z produkcie platené štátu, aby sa prevádzkový prebytok (alebo zmiešaný dôchodok samostatne zárobkovo činných osôb v sektore domácností) mohol odvodiť ako bilančná položka pre každý sektor. Tento krok je potrebný na to, aby sa mohla merať veľkosť pridanej hodnoty, ktorá ostáva v produkčnom sektore ako prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok.

1.121.

Potom sa pridaná hodnota, rozložená medzi odmeny zamestnancov, dane a prevádzkový prebytok/zmiešaný dôchodok, presúva s týmto členením na účet rozdelenia prvotných dôchodkov. Členenie umožňuje rozdeliť každý faktor dôchodkov do prijímajúceho sektora, ktorý je protistranou produkčného sektora. Napríklad všetky odmeny zamestnancov sú rozdelené medzi sektor domácností a sektor zahraničia, zatiaľ čo prevádzkový prebytok zostáva v sektore korporácií, kde bol vytvorený. Na tomto účte sa takisto zaznamenávajú toky dôchodkov z majetku do sektora a zo sektora, takže bilančnou položkou je saldo prvotných dôchodkov smerujúcich do sektora.

1.122.

Na nasledujúcom účte sa zaznamenáva prerozdelenie týchto dôchodkov prostredníctvom transferov – účet druhotného rozdelenia dôchodkov. Hlavným nástrojom prerozdelenia sú dane uložené štátom sektoru domácností a sociálne dávky štátu pre sektor domácností. Bilančnou položkou je disponibilný dôchodok.

1.123.

Hlavná postupnosť základných účtov pokračuje účtom použitia disponibilného dôchodku – účet relevantný pre sektor domácností, pretože práve tu sa zaznamenávajú konečné výdavky domácností, pričom bilančnou položkou sú úspory domácností.

1.124.

V rovnakom čase sa vytvára paralelný účet – účet znovurozdeľovania naturálnych dôchodkov. Tento účet má osobitný účel znázorňovať naturálne sociálne transfery ako imputované transfery verejnej správy do sektora domácností, takže dôchodok domácností sa môže zvýšiť o hodnotu individuálnych služieb poskytnutých verejnou správou. Na ďalšom účte (účte použitia upraveného disponibilného dôchodku) sa zvyšuje použitie disponibilného dôchodku domácnosťou o rovnakú hodnotu, ako keby sektor domácností nakupoval individuálne služby poskytované verejnou správou. Tieto dve imputácie sa navzájom rušia, takže bilančnou položkou sú úspory, ktoré sa rovnajú úsporám v hlavnej postupnosti účtov.

1.125.

Úspory sa prenášajú na kapitálový účet, kde sa využívajú na financovanie tvorby kapitálu, čím umožňujú transfery kapitálu zo sektorov a do sektorov. Nedostatočné a nadmerné vynakladanie prostriedkov na nadobudnutie reálnych aktív vyúsťuje do bilančnej položky čisté pôžičky poskytnuté/prijaté. Čisté poskytnuté pôžičky sú prebytkom financovania a čisté prijaté pôžičky sú financovaním deficitu.

1.126.

Nakoniec sa na finančných účtoch podrobne zaznamenávajú poskytnuté a prijaté pôžičky každého sektora, takže bilančná položka vyjadruje čisté prijaté alebo poskytnuté pôžičky. To by malo presne zodpovedať bilančnej položke kapitálového účtu čistých poskytnutých alebo prijatých pôžičiek, pričom akýkoľvek rozdiel musí byť spôsobený odchýlkou v meraní medzi skutočnosťou a finančným zaznamenávaním ekonomickej činnosti.

1.127.

V poslednom riadku schémy je na ľavej strane počiatočná súvaha, ktorá znázorňuje úroveň všetkých aktív a pasív, reálnych aj finančných, na začiatku daného obdobia. Bohatstvo ekonomiky sa meria jej čistým majetkom (aktíva mínus pasíva), čo je znázornené na konci súvahy.

1.128.

Smerom zľava doprava od počiatočnej súvahy sa zaznamenávajú rôzne zmeny aktív a pasív, ktoré sa vyskytnú počas účtovného obdobia. Kapitálový účet znázorňuje zmeny spôsobené transakciami s reálnymi aktívami a finančný účet zmeny spôsobené transakciami s finančnými aktívami a pasívami. Ak neexistujú žiadne iné vplyvy, umožní to ihneď vypočítať konečný stav tým, že sa zmeny pripočítajú k počiatočnému stavu.

1.129.

Zmeny sa však môžu vyskytovať mimo ekonomického cyklu produkcie a spotreby a takéto zmeny ovplyvnia hodnoty aktív a pasív na konci obdobia. Jedným typom zmien je zmena objemu aktív – reálne zmeny fixného kapitálu spôsobené udalosťami mimo ekonomiky. Príkladom by boli straty spôsobené živelnými pohromami – rozsiahle zemetrasenie, pri ktorom by bola významná časť aktív zničená inak ako v dôsledku ekonomických transakcií výmeny a transferov. Táto škoda sa musí zaznamenať na účte ostatných zmien objemu, aby sa zohľadnila nižšia úroveň aktív, než by sa očakávalo pri posudzovaní výhradne ekonomických skutočností. Druhým spôsobom, ako sa môže zmeniť hodnota aktív (a pasív) inak ako v dôsledku ekonomických transakcií, je prostredníctvom zmeny cien, ktorá má za následok zisk alebo stratu z držby aktív. Táto zmena sa zaznamenáva na účte precenenia. Zohľadnenie týchto dvoch ďalších vplyvov na hodnoty stavu aktív a pasív umožňuje odhadnúť hodnoty konečnej súvahy tak, že sa počiatočný stav upraví o zmeny v tokových účtoch v poslednom riadku schémy.

1.130.

Agregáty sú zloženými hodnotami, ktorými sa meria výsledok činnosti národnej ekonomiky, napríklad z hľadiska produkcie, pridanej hodnoty, disponibilného dôchodku, konečnej spotreby, úspor, tvorby kapitálu atď. Hoci výpočet agregátov nie je jediným účelom ESA, sú dôležité ako súhrnné ukazovatele na účely makroekonomických analýz a porovnaní v čase a priestore.

1.131.

Rozlišujú sa dva typy agregátov:

1.132.

Prepočet na jedného obyvateľa má dôležité využitie pri meraní národných účtov. Pre všeobecné agregáty, akými sú HDP, národný dôchodok alebo konečná spotreba domácností, je obvykle používaným menovateľom celkový počet obyvateľov (rezidentov). Pri rozdelení účtov alebo častí účtov sektora domácností na subsektory sa používajú údaje o počte domácností a počte osôb patriacich do každého subsektora.

1.133.

HDP je jedným z kľúčových agregátov v ESA. HDP je meradlom celkovej ekonomickej činnosti na území ekonomiky, vedúcej k produkcii, ktorá uspokojuje konečný dopyt ekonomiky. Existujú tri spôsoby merania HDP v trhových cenách:

1.134.

Tieto tri metódy merania HDP takisto odzrkadľujú rôzne spôsoby posudzovania HDP z pohľadu jeho zložiek. Pridaná hodnota môže byť rozdelená podľa inštitucionálneho sektora a podľa druhu činnosti alebo odvetvia, ktoré prispievajú k celkovej výške pridanej hodnoty, napríklad poľnohospodárstvo, priemyselná výroba, stavebníctvo, služby atď.

Konečné výdavky sa môžu rozdeliť podľa druhu: výdavky domácností, konečné výdavky NZISD, konečné výdavky verejnej správy, zmeny stavu zásob, tvorba fixného kapitálu a vývoz mínus náklady na dovoz.

Celkové vytvorené dôchodky sa môžu rozdeliť podľa druhu dôchodkov – odmeny zamestnancov a prevádzkový prebytok.

1.135.

S cieľom dosiahnuť najlepší odhad HDP sa do systému tabuliek dodávok a použitia obvykle zadávajú prvky týchto troch metód. To umožňuje porovnať odhady pridanej hodnoty a dôchodkov podľa odvetví a zosúladiť ponuku produktov a dopyt po nich. Týmto integrovaným prístupom sa zaisťuje konzistentnosť medzi zložkami HDP a lepší odhad úrovne HDP než na základe len jednej z troch metód. Po odpočítaní spotreby fixného kapitálu od HDP sa získa čistý domáci produkt v trhových cenách (ČDP).

1.136.

Systém input-output (I-O) tabuliek spája zložky hrubej pridanej hodnoty (HPH), odvetvových vstupov a výstupov, dopytu po produktoch a ponuky produktov a zloženie použitia a zdrojov vo všetkých inštitucionálnych sektoroch ekonomiky. Tento systém analyzuje ekonomiku tak, aby boli zobrazené transakcie so všetkými výrobkami a službami medzi odvetviami a konečnými spotrebiteľmi počas jedného obdobia (napríklad štvrťrok alebo rok). Informácie sa môžu poskytnúť dvoma spôsobmi:

1.137.

Tabuľky dodávok a použitia zobrazujú celú ekonomiku podľa odvetví (napríklad odvetvie motorových vozidiel) a produktov (napríklad športové výrobky). Tabuľky zobrazujú prepojenie medzi zložkami HPH, odvetvovými vstupmi a výstupmi a ponukou a dopytom po produkte. Tabuľky dodávok a použitia prepájajú rôzne inštitucionálne sektory ekonomiky (napríklad verejné korporácie) s podrobnými údajmi o dovoze a vývoze výrobkov a služieb, výdavkoch verejnej správy, výdavkoch domácnosti a NZISD a tvorbe kapitálu.

1.138.

Zostavenie tabuliek dodávok a použitia umožňuje overiť konzistentnosť a koherentnosť zložiek národných účtov v jednotnom podrobnom rámci a po začlenení zložiek troch metód merania HDP (t. j. výrobnej, dôchodkovej a výdavkovej) umožní jednotný odhad HDP.

1.139.

Ak sú tabuľky dodávok a použitia vybilancované integrovaným spôsobom, zároveň koherentne a konzistentne prepájajú zložky týchto troch účtov:

1.140.

Symetrické input-output tabuľky sú odvodené z údajov v tabuľkách dodávok a použitia a iných doplnkových zdrojov tak, aby tvorili teoretickú bázu pre následné analýzy.

1.141.

Tieto tabuľky obsahujú symetrické (pre každý produkt alebo pre každé odvetvie) tabuľky, Leontiefovu inverziu a ostatné diagnostické analýzy, ako napríklad multiplikátory produkcie. Tieto tabuľky znázorňujú samostatne spotrebu výrobkov a služieb vyprodukovaných v danej ekonomike a spotrebu dovezených výrobkov a služieb, poskytujú teoretický rámec pre ďalšie štrukturálne analýzy ekonomiky vrátane štruktúry, ako aj dosahu zmien konečného dopytu na ekonomiku.

2.01.

Ekonomika krajiny je systém, v ktorom inštitúcie a ľudia interagujú prostredníctvom výmeny a prevodov výrobkov, služieb a platobných prostriedkov (napríklad peňazí) s cieľom produkovať a spotrebúvať výrobky a služby.

V ekonomike sú jednotky, ktoré interagujú, ekonomickými subjektmi, ktoré sú schopné vlastniť aktíva, vytvárať záväzky a zapájať sa do ekonomických aktivít a do transakcií s inými subjektmi. Sú známe pod pojmom inštitucionálne jednotky.

Vymedzenie jednotiek používaných v národných účtoch má zmysel z viacerých dôvodov. Po prvé jednotky sú základnými stavebnými článkami pri vymedzovaní ekonomík z geografického hľadiska, napríklad národy, regióny a zoskupenia štátov, ako napríklad menové alebo politické zväzy. Po druhé sú základnými stavebnými článkami pre zoskupenie jednotiek do inštitucionálnych sektorov. Po tretie sú nevyhnutné pre vymedzenie toho, ktoré toky a stavy sa zaznamenajú. Transakcie medzi rôznymi časťami tej istej inštitucionálnej jednotky sa v zásade do národných účtov nezaznamenávajú.

2.02.

Jednotky a zoskupenia jednotiek používané v národných účtoch musia byť vymedzené s odkazom na druh ekonomickej analýzy, pre ktorú sú určené, a nie v zmysle typov jednotiek zvyčajne využívaných v štatistických dotazníkoch. Tieto naposledy uvedené jednotky (napríklad podniky, holdingové spoločnosti, činnostné jednotky, miestne jednotky, vládne ministerstvá, neziskové inštitúcie, domácnosti atď.) nemusia byť dostatočné na účely národných účtov, pretože sú založené na kritériách právnej, administratívnej a účtovnej povahy.

Štatistici musia zohľadňovať definície jednotiek, ktoré sú predmetom analýzy, tak ako sú ustanovené v ESA 2010, aby zaistili, že do zisťovaní, ktorými sa zhromažďujú údaje, sa postupne zavádzajú všetky informačné prvky potrebné na zhromaždenie údajov založených na jednotkách analýzy používaných v ESA 2010.

2.03.

Charakteristickou črtou systému ESA 2010 je použitie typov jednotiek zodpovedajúcich trom spôsobom podrobnejšieho členenia ekonomiky:

Inštitucionálne jednotky sú vymedzené na dosiahnutie prvého z týchto cieľov. Behaviorálne vzťahy, ako sú opísané v bode 1, si vyžadujú jednotky, v ktorých sa odzrkadľuje všetka ich inštitucionálna ekonomická činnosť.

Výrobné postupy, technicko-hospodárske vzťahy a regionálne analýzy uvedené v bodoch 2 a 3 vyžadujú jednotky, ako napríklad miestne KAU. Tieto jednotky sú opísané ďalej v tejto kapitole.

Pred uvedením vymedzení jednotiek používaných v ESA 2010 je nevyhnutné vymedziť limity národnej ekonomiky.

2.04.

Jednotky, ktoré tvoria ekonomiku krajiny a ktorých toky a stavy sú zaznamenané v ESA 2010, sú rezidentské. Inštitucionálna jednotka má sídlo v krajine, ak má jednotka svoje centrum hlavného ekonomického záujmu na ekonomickom území tejto krajiny. Takéto jednotky sú známe ako rezidentské jednotky bez ohľadu na štátnu príslušnosť, právnu formu alebo ich prítomnosť na ekonomickom území v čase realizácie transakcie.

2.05.

Ekonomické územie pozostáva:

Rybárske lode, ostatné lode, plávajúce plošiny a lietadlá sa chápu v ESA ako mobilné zariadenia, či už vlastnené a/alebo prevádzkované rezidentskými jednotkami krajiny, alebo vlastnené nerezidentmi a prevádzkované rezidentskými jednotkami. Transakcie spojené s vlastníctvom (tvorba hrubého fixného kapitálu) a používaním (prenájom, poistenie atď.) mobilného zariadenia sa priraďujú do ekonomiky krajiny, ktorej rezidentom je vlastník a/alebo prevádzkovateľ. V prípade finančného lízingu sa predpokladá zmena vlastníctva.

Ekonomické územie môže byť oblasť väčšia alebo menšia, než je oblasť vymedzená vyššie. Príkladom väčšej oblasti je menová únia, ako napríklad Európska menová únia; príkladom menšej oblasti je časť krajiny, ako napríklad región.

2.06.

Ekonomické územie nezahŕňa extrateritoriálne enklávy.

Vylúčené sú tiež tie časti vlastného geografického územia krajiny, ktoré používajú tieto organizácie:

Územia využívané inštitúciami a orgánmi Európskej únie a medzinárodnými organizáciami sú samostatnými ekonomickými územiami. Znakom takýchto území je to, že jedinými rezidentmi sú inštitúcie.

2.07.

Centrum hlavného ekonomického záujmu znamená, že existuje určité miesto v rámci ekonomického územia krajiny, na ktorom sa jednotka zapája do ekonomických činností a transakcií vo významnom rozsahu počas nevymedzeného alebo ohraničeného, ale dlhého obdobia (rok alebo viac). Vlastníctvo pôdy a budov v rámci ekonomického územia sa považuje za dostatočné na to, aby mal na tomto území vlastník centrum hlavného ekonomického záujmu.

Podniky sú takmer vždy spojené iba s jednou národnou ekonomikou. Zdaňovanie a iné zákonné požiadavky zvyčajne vedú k tomu, že v každej právnej jurisdikcii sa pre operácie používa samostatná právnická osoba. Okrem toho, ak jediná právnická osoba vykonáva významné operácie na dvoch alebo viacerých územiach (napríklad pre pobočky, vlastníctvo pôdy a podniky pôsobiace na viacerých územiach), na štatistické účely sa určí osobitná inštitucionálna jednotka. V dôsledku rozdelenia takýchto právnických osôb je sídlo každého následne identifikovaného podniku zrejmé. Centrum hlavného ekonomického záujmu neznamená, že subjekty s významnými prevádzkami na dvoch alebo viacerých územiach by nemali byť rozdelené.

Ak spoločnosť existuje vo forme schránkovej spoločnosti, jej príslušnosť k ekonomickému územiu sa určí podľa zákonov toho ekonomického územia, na ktorom bola spoločnosť založená alebo zaregistrovaná.

2.08.

Jednotky, ktoré sa pokladajú za rezidentov krajiny, možno ďalej rozdeliť na:

2.09.

Pri jednotkách iných ako domácnosti sa vzhľadom na všetky ich transakcie okrem tých, ktoré sa vzťahujú na vlastníctvo pôdy a budov, rozlišujú tieto dva prípady:

Rezidentská inštitucionálna jednotka môže byť fiktívnou rezidentskou jednotkou vo vzťahu k činnosti vykonávanej v danej krajine rok alebo dlhšie jednotkou, ktorá sídli v inej krajine. Ak sa takáto činnosť vykonáva kratšie ako jeden rok, činnosť zostáva súčasťou činností danej výrobnej inštitucionálnej jednotky a nerozlišuje sa samostatná inštitucionálna jednotka. Keď nie je činnosť významná, napriek tomu, že trvá dlhšie ako rok, a v prípade inštalácie zariadenia v zahraničí sa samostatná jednotka nerozlišuje a činnosti sa zaznamenajú ako činnosti danej výrobnej inštitucionálnej jednotky.

2.10.

Okrem prípadu, keď sú v pozícii vlastníkov pôdy a budov, domácnosti sú rezidentské jednotky ekonomického územia, na ktorom majú centrum hlavného ekonomického záujmu. Sú rezidentské bez ohľadu na obdobie strávené v zahraničí, trvajúce menej ako rok. Zahŕňajú najmä:

Študenti sa vždy považujú za rezidentov bez ohľadu na dĺžku ich štúdia v zahraničí.

2.11.

Všetky jednotky v pozícii vlastníkov pôdy a/alebo budov, ktoré tvoria súčasť ekonomického územia, sú rezidentskými jednotkami alebo fiktívnymi rezidentskými jednotkami krajiny, v ktorej sa nachádza táto pôda alebo tieto budovy.

2.12.

Definícia: Inštitucionálna jednotka je hospodársky subjekt charakterizovaný samostatnosťou pri rozhodovaní o výkone svojej hlavnej funkcie. Rezidentská jednotka sa považuje za inštitucionálnu jednotku na ekonomickom území, na ktorom má centrum hlavného ekonomického záujmu, ak má samostatnosť pri rozhodovaní a vedie buď úplný súbor účtov, alebo je schopná zostaviť úplný súbor účtov.

Aby mal samostatnosť pri rozhodovaní vo vzťahu k svojej hlavnej funkcii, subjekt musí byť:

2.13.

Vždy, keď subjekt nemá znaky inštitucionálnej jednotky, platia tieto zásady:

2.14.

Ústredia a holdingové spoločnosti sú inštitucionálne jednotky. Ide o tieto dva typy:

2.15.

Veľké skupiny korporácií vznikajú, keď materská spoločnosť ovláda viacero dcérskych spoločností, ktoré môžu ďalej ovládať svoje dcérske spoločnosti atď. Každý člen skupiny sa považuje za samostatnú inštitucionálnu jednotku, ak spĺňa definíciu inštitucionálnej jednotky.

2.16.

Keďže skupiny nie sú vždy stabilné v priebehu času ani v praxi jednoducho identifikovateľné, výhodou je, ak sa skupiny korporácií nepovažujú za jedinú inštitucionálnu jednotku. Môže byť ťažké získať údaje o skupinách, ktorých činnosti nie sú úzko integrované. Mnohé skupiny sú príliš veľké a heterogénne na to, aby sa považovali za jedinú jednotku, a ich veľkosť a zloženie sa môže časom zmeniť v dôsledku fúzií a prevzatí.

2.17.

Subjektom špeciálneho určenia (special purpose entity – SPE) alebo prostriedkom špeciálneho určenia (special purpose vehicle – SPV) je zvyčajne spoločnosť s ručením obmedzeným alebo komanditná spoločnosť vytvorená na splnenie striktne vymedzených, špecifických alebo dočasných cieľov a na účely izolovania finančného rizika, špecifického daňového alebo regulačného rizika.

2.18.

Jednotné vymedzenie SPE neexistuje, ale typické sú tieto vlastnosti:

2.19.

Bez ohľadu na to, či jednotka má všetky, alebo nemá žiadne z týchto charakteristík, a bez ohľadu na to, či sa považuje za SPE alebo podobný subjekt, musí sa s ňou zaobchádzať takisto ako s každou inou inštitucionálnou jednotkou tým, že sa zaradí do sektora a odvetvia podľa jej hlavnej činnosti. Nestane sa tak v prípade, ak SPE nemá žiadne právo na samostatnú činnosť.

2.20.

Kaptívne finančné inštitúcie, umelé dcérske spoločnosti a jednotky špeciálneho určenia verejnej správy, ktoré nemôžu konať samy, sú teda zaradené do sektora subjektu, ktorý ich kontroluje. Výnimkou je prípad, ak sú nerezidentské, pričom v takom prípade sa rozlišujú samostatne od subjektu, ktorý ich kontroluje. V prípade verejnej správy však činnosti dcérskej spoločnosti musia byť viditeľné v účtoch verejnej správy.

2.21.

Holdingová spoločnosť, ktorá iba vlastní aktíva dcérskych spoločností, je jeden príklad kaptívnej finančnej inštitúcie. Príkladom iných jednotiek, s ktorými sa tiež zaobchádza ako s kaptívnymi finančnými inštitúciami, sú jednotky s charakteristikami SPE podľa uvedeného opisu vrátane investičných a penzijných fondov a jednotiek používaných na držbu a správu majetku jednotlivcov alebo rodín, emitovanie dlhových cenných papierov v mene spriaznených spoločností (takáto spoločnosť sa môže nazývať „conduit company“) a vykonávanie iných finančných funkcií.

2.22.

Stupeň nezávislosti od materskej spoločnosti možno preukázať vykonávaním určitej podstatnej kontroly nad svojimi aktívami a pasívami do takej miery, že jednotka znáša riziko a získava požitky súvisiace s aktívami a pasívami. Takéto jednotky sa zaraďujú do sektora finančných korporácií.

2.23.

Subjekt tohto typu, ktorý nemôže konať nezávisle od svojej materskej spoločnosti a je jednoducho pasívnym držiteľom aktív a pasív (niekedy sa takýto režim nazýva „autopilot“), sa nepovažuje za samostatnú inštitucionálnu jednotku, pokiaľ nesídli v inej ekonomike ako jeho materská spoločnosť. Ak sídli v tej istej ekonomike ako jeho materská spoločnosť, považuje sa za „umelú dcérsku spoločnosť“ podľa nižšie uvedeného opisu.

2.24.

Dcérska spoločnosť, ktorú úplne vlastní materská korporácia, môže byť vytvorená na poskytovanie služieb materskej korporácii alebo inej korporácii v tej istej skupine s cieľom vyhnúť sa zdaneniu, minimalizovať záväzky v prípade konkurzu alebo zabezpečiť iné technické výhody v rámci platných daňových predpisov alebo právnych predpisov platných pre korporácie v konkrétnej krajine.

2.25.

Takéto typy subjektov vo všeobecnosti nespĺňajú definíciu inštitucionálnej jednotky, pretože im chýba schopnosť konať nezávisle od ich materskej korporácie a môžu byť predmetom obmedzení, pokiaľ ide o ich schopnosť držať aktíva alebo vykonávať transakcie týkajúce sa aktív v ich súvahách. Úroveň ich produkcie a cena, ktorá im je zaplatená, sú určené materskou spoločnosťou (prípadne inými korporáciami v tej istej skupine), ktorá je ich jediným klientom. Preto sa nepovažujú za samostatné inštitucionálne jednotky, ale za neoddeliteľnú súčasť materskej spoločnosti, a ich účty sú konsolidované s účtami materskej spoločnosti. Nie je to tak v prípade, ak sídlia na inom ekonomickom území, než je územie, na ktorom sídli materská spoločnosť.

2.26.

Medzi práve opísanou umelou dcérskou spoločnosťou a jednotkou, ktorá vykonáva iba pomocné činnosti, je potrebné rozlišovať. Rozsah pomocných činností je obmedzený na typ služobných funkcií, ktoré potrebujú takmer všetky podniky vo väčšej či menšej miere, ako napríklad čistenie priestorov, spracovanie miezd zamestnancov alebo poskytovanie infraštruktúry informačných technológií pre spoločnosť (pozri kapitolu 1 ods. 1.31).

2.27.

Verejná správa môže takisto vytvárať jednotky špeciálneho určenia s charakteristikami a funkciami podobnými tým, ktoré majú kaptívne finančné inštitúcie a umelé dcérske spoločnosti. Takéto jednotky nemajú právomoc konať nezávisle a rozsah transakcií, do ktorých sa môžu zapájať, je obmedzený. Nepreberajú riziká ani požitky súvisiace s aktívami a pasívami, ktoré majú v držbe. Ak sú takéto jednotky rezidentské, musia sa považovať za neoddeliteľnú súčasť verejnej správy, a nie za samostatné jednotky. Ak sú nerezidentské, považujú sa za samostatné jednotky. Akékoľvek transakcie, ktoré vykonajú v zahraničí, sa musia odzrkadliť v príslušných transakciách s verejnou správou. Preto jednotka, ktorá si požičiava v zahraničí, sa potom považuje za jednotku, ktorá požičiava tú istú sumu verejnej správe, a to za tých istých podmienok, ako má pôvodná pôžička.

2.28.

Účty SPE, ktoré nemajú žiadne právo nezávisle konať, sú teda konsolidované s materskou korporáciou. Inak je to v prípade, ak sídlia v inej ekonomike než materská spoločnosť. Existuje jedna výnimka z tohto všeobecného pravidla, a síce keď je nerezidentský SPE vytvorený verejnou správou.

2.29.

Fiktívne rezidentské jednotky sa vymedzujú ako:

Fiktívne rezidentské jednotky sa považujú za inštitucionálne jednotky bez ohľadu na ich čiastkové účtovníctvo a bez ohľadu na samostatnosť pri rozhodovaní.

2.30.

Za inštitucionálne jednotky sa považujú:

2.31.

Pri makroekonomickej analýze sa pôsobenie každej inštitucionálnej jednotky nehodnotí samostatne – hodnotia sa súhrnné činnosti podobných inštitúcií. Jednotky sú spojené do skupín nazývaných inštitucionálne sektory, z ktorých niektoré sú rozdelené do subsektorov.

Tabuľka 2.1 –   Sektory a subsektory

2.32.

Každý sektor a subsektor zoskupuje inštitucionálne jednotky, ktoré majú podobný typ ekonomického správania.

Graf 2.1 –   Zaradenie jednotiek do sektorov

2.33.

Inštitucionálne jednotky sú zoskupené do sektorov na základe typu výrobcu, ktorým sú, a v závislosti od ich hlavnej činnosti a funkcie, ktoré sa považujú za indikátory ich ekonomického správania.

2.34.

V grafe 2.1 je znázornené, ako sú jednotky zaradené do hlavných sektorov. Na určenie sektora jednotky, ktorá je rezidentská a nie je domácnosťou, je podľa diagramu potrebné určiť, či je, alebo nie je kontrolovaná verejnou správou a či je trhovým, alebo netrhovým výrobcom.

2.35.

Kontrola nad finančnou alebo nefinančnou korporáciou sa musí vymedziť ako schopnosť stanoviť všeobecnú korporačnú politiku, napríklad v prípade potreby výberom vhodných riaditeľov.

2.36.

Jediná inštitucionálna jednotka (iná korporácia, domácnosť, nezisková inštitúcia alebo vládna jednotka) si zaisťuje kontrolu nad korporáciou alebo kvázikorporáciou vlastníctvom viac ako polovice akcií s hlasovacím právom alebo inou kontrolou nad viac ako polovicou hlasovacích práv akcionárov.

2.37.

Na kontrolu nad viac ako polovicou hlasovacích práv akcionárov samotná inštitucionálna jednotka nemusí vlastniť žiadne z akcií s hlasovacím právom. Daná korporácia, korporácia C, by mohla byť dcérskou spoločnosťou inej korporácie B, v ktorej tretia korporácia A vlastní väčšinu akcií s hlasovacím právom. Korporácia C sa považuje za dcérsku spoločnosť korporácie B vtedy, keď korporácia B kontroluje viac ako polovicu hlasovacích práv akcionárov v korporácii C alebo korporácia B je akcionárom v korporácii C s právom menovať alebo odvolávať väčšinu riaditeľov v korporácii C.

2.38.

Verejná správa si zabezpečuje kontrolu nad korporáciou v dôsledku osobitného právneho predpisu, vyhlášky alebo nariadenia, ktoré ju splnomocňujú na stanovenie korporačnej politiky. Nasledujúce ukazovatele predstavujú hlavné faktory, ktoré treba posúdiť pri rozhodovaní o tom, či je korporácia kontrolovaná verejnou správou:

Na kontrolu môže stačiť jediný ukazovateľ, v iných prípadoch môže byť však kolektívnym ukazovateľom kontroly viacero samostatných ukazovateľov.

2.39.

V prípade neziskových inštitúcií uznaných ako nezávislé právne subjekty sa musí posúdiť týchto päť ukazovateľov kontroly:

Tak ako v prípade korporácií, v niektorých prípadoch môže na kontrolu stačiť jediný ukazovateľ, v iných prípadoch môže byť však kolektívnym ukazovateľom kontroly viacero samostatných ukazovateľov.

2.40.

Rozlišovanie medzi trhovým a netrhovým a v prípade subjektov verejného sektora zaradenie do sektora verejnej správy a sektora korporácií závisí od kritérií stanovených v odseku 1.37.

2.41.

Sektor sa rozdelí na subsektory podľa kritérií relevantných pre daný sektor; napríklad verejnú správu možno rozdeliť na ústrednú štátnu správu, regionálnu štátnu správu a miestnu samosprávu a fondy sociálneho zabezpečenia. Toto umožňuje presnejší opis ekonomického správania jednotiek.

Účty sektorov a subsektorov zaznamenávajú všetky činnosti inštitucionálnych jednotiek, či už hlavné, alebo vedľajšie, ktoré zahŕňa vhodný sektor.

Každá inštitucionálna jednotka patrí iba do jedného sektora alebo subsektora.

2.42.

Keď je hlavnou funkciou inštitucionálnej jednotky výroba výrobkov a služieb, musí byť najprv stanovený typ výrobcu, aby mohol byť zaradený do sektora.

2.43.

V tabuľke 2.2 sú znázornené typy výrobcov a hlavné činnosti a funkcie, ktoré sú charakteristické pre každý sektor:

Tabuľka 2.2 –   Typ výrobcu a hlavné činnosti a funkcie klasifikované podľa sektora

2.44.

Sektor zahraničia (S.2) znázorňuje toky a stavy medzi rezidentskými a nerezidentskými jednotkami – nerezidentské jednotky nie sú charakteristické podobnými cieľmi a typmi správania a možno ich rozoznať iba na základe ich tokov a stavov pri kontakte s rezidentskými jednotkami.

2.45.

Definícia: Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb. Sektor nefinančných korporácií zároveň zahŕňa nefinančné kvázikorporácie [pozri odsek 2.13 písm. f)].

2.46.

Patria sem tieto inštitucionálne jednotky:

2.47.

Nefinančné kvázikorporácie sú všetky subjekty, ktoré sú trhovými výrobcami zapojenými hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb a spĺňajú podmienky na ich zaradenie medzi kvázikorporácie [pozri odsek 2.13 písm. f)].

Nefinančné kvázikorporácie musia mať dostatok informácií, aby bolo možné zostaviť úplný súbor účtov, a byť prevádzkované tak, ako keby boli korporáciami. Ich vzťah k ich vlastníkovi je de facto vzťahom korporácie a jej akcionárov.

Nefinančné kvázikorporácie vlastnené domácnosťami, jednotkami verejnej správy alebo neziskovými inštitúciami sú zoskupené spolu s nefinančnými korporáciami v sektore nefinančných korporácií, a nie v sektore ich vlastníka.

2.48.

Existencia úplného súboru účtov vrátane súvah nie je dostatočnou podmienkou na to, aby sa trhoví výrobcovia považovali za inštitucionálne jednotky, ako napríklad kvázikorporácie. Partnerstvá a verejní výrobcovia okrem tých, ktorí sú zahrnutí v odseku 2.46 písm. a), b), c) a f), a podniky s jedným vlastníkom – dokonca aj vtedy, ak vedú úplný súbor účtov – nie sú vo všeobecnosti samostatnými inštitucionálnymi jednotkami, pretože nemajú samostatnosť pri rozhodovaní, ich riadenie je pod kontrolou domácností, neziskových inštitúcií alebo verejnej správy, ktoré ich vlastnia.

2.49.

Nefinančné korporácie zahŕňajú fiktívne rezidentské jednotky, ktoré sa považujú za kvázikorporácie.

2.50.

Sektor nefinančných korporácií je rozdelený do troch subsektorov:

2.51.

Definícia: Subsektor verejných nefinančných korporácií pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií, kvázikorporácií a neziskových inštitúcií, ktoré sú uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré sú trhovými výrobcami a podliehajú kontrole jednotkami verejnej správy.

2.52.

Verejné kvázikorporácie sú kvázikorporácie, ktoré priamo vlastnia jednotky verejnej správy.

2.53.

Definícia: Subsektor národných súkromných nefinančných korporácií pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií, kvázikorporácií a neziskových inštitúcií, ktoré sú uznané ako nezávislé právne subjekty a sú trhovými výrobcami, ktorí nepodliehajú kontrole jednotkami verejnej správy ani nerezidentskými inštitucionálnymi jednotkami.

Tento subsektor zahŕňa korporácie a kvázikorporácie priamych zahraničných investícií nezaradené do subsektora nefinančných korporácií pod zahraničnou kontrolou (S.11003).

2.54.

Definícia: Subsektor nefinančných korporácií pod zahraničnou kontrolou pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú kontrolované nerezidentskými inštitucionálnymi jednotkami.

Do tohto subsektora patria:

2.55.

Definícia: Sektor finančných korporácií (S.12) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia finančných služieb. Takéto inštitucionálne jednotky zahŕňajú všetky korporácie a kvázikorporácie, ktoré sú zapojené hlavne do:

Patria sem aj inštitucionálne jednotky poskytujúce finančné služby, ktorých väčšina aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch.

2.56.

Finančné sprostredkovanie je činnosť, pri ktorej inštitucionálna jednotka získava finančné aktíva a prijíma záväzky vo vlastnom mene zapájaním sa do finančných transakcií na trhu. Aktíva a pasíva finančných sprostredkovateľov sa v procese finančného sprostredkovania transformujú alebo preskupujú, napríklad ak ide o splatnosť, rozsah, riziko a pod.

Pomocné finančné činnosti sú činnosti súvisiace s finančným sprostredkovaním, ktoré však nezahŕňajú finančné sprostredkovanie.

2.57.

Procesom finančného sprostredkovania sa presmerúvajú peňažné prostriedky medzi tretími stranami s nadbytkom prostriedkov a tými, ktoré majú nedostatok prostriedkov. Finančný sprostredkovateľ nekoná iba ako zástupca iných inštitucionálnych jednotiek, ale sám sa vystavuje riziku tým, že získava finančné aktíva a preberá záväzky vo vlastnom mene.

2.58.

Predmetom procesu finančného sprostredkovania môžu byť všetky kategórie záväzkov okrem kategórie ostatných záväzkov (AF.8). Finančné aktíva začlenené do procesu finančného sprostredkovania možno zaradiť do ktorejkoľvek kategórie okrem kategórie poistných, penzijných a štandardizovaných schém záruk (AF.6), avšak vrátane kategórie ostatných pohľadávok. Finanční sprostredkovatelia môžu investovať svoje prostriedky do nefinančných aktív vrátane nehnuteľností. Aby sa korporácia považovala za finančného sprostredkovateľa, mali by jej vzniknúť záväzky (pasíva) na trhu a mala by transformovať prostriedky. Korporácie pôsobiace v oblasti nehnuteľností nie sú finančnými sprostredkovateľmi.

2.59.

Funkcia poisťovacích korporácií a penzijných fondov spočíva v rozložení rizika. Záväzkami takýchto inštitúcií sú poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk (AF.6). Protipoložkami záväzkov sú investície poisťovacích korporácií a penzijných fondov, ktoré pôsobia ako finanční sprostredkovatelia.

2.60.

Investičným fondom (ďalej len „fondy peňažného trhu“ a „fondy nepeňažného trhu“) vznikajú záväzky hlavne prostredníctvom emisie akcií alebo podielových listov investičných fondov (AF.52). Fondy transformujú takéto prostriedky nadobúdaním finančných aktív a/alebo nehnuteľností. Investičné fondy sú klasifikované ako finanční sprostredkovatelia. Akákoľvek zmena v hodnote ich aktív a pasív, iných ako ich vlastné akcie, sa odráža v ich vlastnom kapitáli (pozri odsek 7.07). Pretože výška vlastného kapitálu sa rovná hodnote akcií či podielových listov investičného fondu, akákoľvek zmena v hodnote aktív a pasív fondu sa odrazí v trhovej hodnote takýchto akcií alebo podielových listov. Investičné fondy investujúce do nehnuteľností sú finančnými sprostredkovateľmi.

2.61.

Finančné sprostredkovanie sa obmedzuje na nadobúdanie aktív a preberanie záväzkov širokej verejnosti alebo jej špecifikovaných a relatívne veľkých podskupín. Ak je činnosť obmedzená na malé skupiny osôb alebo rodín, nejde o finančné sprostredkovanie.

2.62.

Na trhu sa môžu pri finančných transakciách vyskytnúť výnimky zo všeobecných obmedzení finančného sprostredkovania. Príkladmi sú komunálne kreditné banky a sporiteľne, ktoré sa spoliehajú na konkrétnu obec, alebo korporácie finančného lízingu závislé od materskej skupiny spoločností pri získavaní alebo investovaní finančných prostriedkov. Ak majú byť tieto inštitúcie klasifikované ako finanční sprostredkovatelia, musia byť pri poskytovaní úverov alebo prijímaní úspor nezávislé od obce alebo materskej skupiny.

2.63.

Finančné pomocné činnosti pozostávajú z pomocných činností na realizáciu transakcií s finančnými aktívami a pasívami alebo na transformáciu či preskupovanie finančných prostriedkov. Finančné pomocné inštitúcie sa nevystavujú riziku nadobúdaním aktív či prijímaním záväzkov. Uľahčujú finančné sprostredkovanie. Ústredia, ktorých všetky alebo takmer všetky dcérske spoločnosti sú finančnými korporáciami, sú finančnými pomocnými inštitúciami.

2.64.

Inými finančnými korporáciami ako finanční sprostredkovatelia a finančné pomocné inštitúcie sú inštitucionálne jednotky poskytujúce finančné služby, ktorých väčšina aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch.

2.65.

Inštitucionálne jednotky zahrnuté do sektora finančných korporácií (S.12) sú tieto: