SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/30/EÚ

z 12. júna 2013

o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovujú ciele udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov. V článku sa vytvára pre všetky akcie Únie povinnosť podpory vysokou úrovňou ochrany založenej na zásade predchádzania nehôd a na zásadách, že je potrebné prijímať preventívne opatrenia, že je potrebné vykonať nápravu škôd na životnom prostredí pri zdroji a že náhradu škody musí uhradiť znečisťovateľ.

(2)

Cieľom tejto smernice je v čo najväčšom rozsahu znížiť výskyt závažných nehôd súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a obmedziť ich následky, a tým zvýšiť ochranu morského prostredia a pobrežných ekonomík pred znečistením, ustanoviť minimálne podmienky bezpečného prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a obmedziť možné narušenie domácej výroby energie Únie a zlepšiť mechanizmy reakcie v prípade nehody.

(3)	Táto smernica by sa mala vzťahovať nielen na budúce zariadenia pre ťažbu ropy a zemného plynu a operácie, ale v závislosti od prechodných dojednaní aj na existujúce zariadenia.

(4)	Je pravdepodobné, že závažné nehody súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori budú mať zničujúce a nezvratné dôsledky na morské a pobrežné životné prostredie, ako aj výrazný negatívny vplyv na hospodárstva pobrežných štátov.

(5)

Nehody súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, najmä nehoda v Mexickom zálive v roku 2010, zvýšili povedomie verejnosti, pokiaľ ide o riziká spojené s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a podnietili preskúmanie politík zameraných na zaistenie bezpečnosti týchto operácií. Komisia začala preskúmanie bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a vyjadrila svoje prvé názory na ňu vo svojom oznámení Otázky bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori z 13. októbra 2010. Európsky parlament prijal uznesenia k tejto otázke 7. októbra 2010 a 13. septembra 2011. Ministri členských štátov pre energetiku vyjadrili svoje stanoviská v záveroch Rady z 3. decembra 2010.

(6)

Riziká súvisiace s výskytom závažných nehôd pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori sú značné. Touto smernicou by sa teda znížením rizika znečistenia morských vôd malo prispieť k zaisteniu ochrany morského prostredia, a najmä k dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého environmentálneho stavu najneskôr do roku 2020, cieľu ustanovenému v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (3).

(7)

Smernica 2008/56/ES má ako jeden z ústredných cieľov úlohu riešiť kumulatívne vplyvy všetkých činností na morské prostredie a predstavuje environmentálny pilier integrovanej námornej politiky. Uvedená politika je dôležitá pre operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, keďže sa v rámci nej vyžaduje, aby sa konkrétne obavy v každom odvetví hospodárstva prepojili so všeobecným cieľom zabezpečenia komplexného chápania oceánskych, morských a pobrežných oblastí s cieľom vytvoriť ucelený prístup k moriam zohľadňujúci všetky ekonomické, environmentálne a sociálne aspekty prostredníctvom využitia námorného priestorového plánovania a poznatkov o morskom prostredí.

(8)

Priemyselné odvetvia prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori sú vybudované v mnohých regiónoch Únie a existujú vyhliadky na ďalší rozvoj v pobrežných vodách členských štátov, pričom vďaka technickému rozvoju možno vrtné práce vykonávať v náročnejších prostrediach. Ťažba ropy a zemného plynu na mori je významným prvkom zabezpečenia dodávok energie v Únii.

(9)

Existujúci rozmanitý a rozdrobený regulačný rámec vzťahujúci sa na bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii a súčasné bezpečnostné postupy priemyselného odvetvia neposkytujú plne primerané záruky, že riziko vyplývajúce z nehôd na mori je v celej Únii minimalizované a že v prípade nehody v pobrežných vodách členských štátov sa včas zareaguje najúčinnejším spôsobom. Podľa súčasných systémov zodpovednosti nemusí byť zodpovedná strana vždy jasne identifikovateľná a nemusí byť schopná alebo povinná zaplatiť všetky náklady na nápravu škôd, ktoré spôsobila. Malo by byť vždy možné jasne určiť zodpovednú stranu ešte pred začatím operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(10)

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (4) je v Únii možné vykonávať operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori po získaní povolenia. V tejto súvislosti je povoľujúci orgán povinný posúdiť technické a finančné riziká a prípadne doterajšiu zodpovednosť žiadateľov o výhradné povolenia na prieskum a ťažbu. Existuje potreba zabezpečiť, aby pri posudzovaní technickej a finančnej spôsobilosti držiteľa povolenia povoľujúci orgán dôkladne preveril aj jeho spôsobilosť zaistiť nepretržitú bezpečnú a účinnú prevádzku za všetkých predvídateľných podmienok. Členské štáty by mali pri posudzovaní finančnej spôsobilosti subjektov žiadajúcich o povolenie podľa smernice 94/22/ES overovať, či takéto subjekty predložili vhodné dôkazy o tom, že vykonali alebo vykonajú primerané opatrenia na pokrytie záväzkov vyplývajúcich zo závažných nehôd.

(11)

Je potrebné objasniť, že držitelia povolení pre operácie prieskumu ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori podľa smernice 94/22/ES sú tiež zodpovednými „prevádzkovateľmi“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (5) a nemali by v tejto súvislosti delegovať svoju zodpovednosť na tretie strany, s ktorými sú v zmluvnom vzťahu.

(12)

Hoci všeobecné povolenie podľa smernice 94/22/ES zaručuje držiteľom povolenia výhradné práva na prieskum alebo ťažbu ropy alebo zemného plynu v danej oblasti, na ktorú sa vzťahuje povolenie, operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v takejto oblasti by mali podliehať nepretržitému odbornému regulačnému dohľadu zo strany členských štátov, aby sa zaručila existencia účinných kontrolných opatrení na predchádzanie závažným nehodám a obmedzenie ich vplyvov na ľudí, životné prostredie a bezpečnosť dodávok energie.

(13)

Operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori by mali vykonávať len prevádzkovatelia určení držiteľmi povolení alebo povoľujúcimi orgánmi. Prevádzkovateľom môže byť tretia strana, držiteľ povolenia alebo jeden z držiteľov povolenia v závislosti od obchodných dohôd alebo vnútroštátnych administratívnych požiadaviek. Subjektom s primárnou zodpovednosťou za bezpečnosť operácií by mal byť vždy prevádzkovateľ, ktorý by mal byť aj vždy spôsobilý konať v tomto ohľade. Táto úloha závisí od konkrétnej fázy činností, na ktoré sa povolenie vzťahuje. Úlohou prevádzkovateľa je preto prevádzkovať vrt vo fáze prieskumu a prevádzkovať ťažobné zariadenie vo fáze ťažby. V rámci danej oblasti, na ktorú sa vzťahuje povolenie, by sa malo umožniť, aby prevádzkovateľ vrtu vo fáze prieskumu a prevádzkovateľ ťažobného zariadenia boli rovnaký subjekt.

(14)

Okrem toho by mali znižovať riziko závažnej nehody na čo najnižšiu realisticky uskutočniteľnú úroveň, až do bodu, v ktorom by už náklady na ďalšie zníženie rizika boli výrazne neprimerané prínosom takého zníženia. Realistická uskutočniteľnosť opatrení na zníženie rizík by sa mala preskúmavať na základe nových znalostí a technického vývoja. Pri posudzovaní toho, či by potrebný čas, náklady a úsilie boli výrazne neprimerané prínosom ďalšieho zníženia rizík, by sa malo prihliadať na úrovne rizík v rámci najlepších postupov zlučiteľných s vykonávanými operáciami.

(15)

Je dôležité zabezpečiť, aby verejnosť včas dostala skutočnú príležitosť zúčastniť sa na rozhodovaní súvisiacom s operáciami, ktoré potenciálne môžu mať významný vplyv na životné prostredie v Únii. Takáto politika ja v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, ako napr. Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (6) (Aarhuský dohovor). V článku 6 Aarhuského dohovoru sa ustanovuje účasť verejnosti na rozhodnutiach o vymedzených činnostiach uvedených v jeho prílohe I a o činnostiach neuvedených v danej prílohe, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. V článku 7 Aarhuského dohovoru sa ustanovuje účasť verejnosti na tvorbe plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia.

(16)

Príslušné požiadavky v súvislosti s tvorbou plánov a projektov existujú v právnych aktoch Únie, konkrétne v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (7), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti (8), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (9) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (10). Avšak súčasné požiadavky Únie na účasť verejnosti sa nevzťahujú na všetky operácie prieskumu ložísk ropy a zemného plynu na mori. Ide najmä o rozhodovacie procesy, ktorých cieľom alebo možným dôsledkom je začatie prieskumných operácií z neťažobného zariadenia. Avšak tieto prieskumné operácie môžu mať v niektorých prípadoch významný vplyv na životné prostredie, a rozhodovacie procesy by preto mali byť predmetom účasti verejnosti, ako sa to vyžaduje v Aarhuskom dohovore.

(17)

V Únii už existujú príklady osvedčených noriem vo vnútroštátnych regulačných postupoch, ktoré súvisia s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. V Únii sa však uplatňujú nekonzistentne a žiadny členský štát doteraz nezapracoval všetky osvedčené regulačné postupy do svojich právnych predpisov na predchádzanie závažným nehodám alebo obmedzenie dôsledkov pre životy a zdravie ľudí i životné prostredie. Osvedčené regulačné postupy Únie sú nutné na vytvorenie účinnej regulácie, ktorou sa zaistia najprísnejšie bezpečnostné normy a ochráni životné prostredie a ktorú je možné dosiahnuť okrem iného integráciou súvisiacich funkcií do príslušného orgánu, ktorý môže čerpať prostriedky z jednej alebo viacerých národných orgánov.

(18)

V súlade so smernicou Rady 92/91/EHS z 3. novembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle (jedenásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (11) by sa s pracovníkmi a/alebo ich zástupcami malo konzultovať vo veciach súvisiacich s bezpečnosťou a zdravím pri práci a mali by mať možnosť zúčastňovať sa na diskusiách o všetkých otázkach súvisiacich so zdravím a bezpečnosťou na pracovisku. Okrem toho najlepším postupom v Únii je, že konzultačné mechanizmy formálne vytvárajú členské štáty na tripartitnom základe zahŕňajúcom príslušný orgán, prevádzkovateľov a vlastníkov a zástupcov pracovníkov. Príkladom takejto formálnej konzultácie je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách (medzinárodné pracovné normy) z roku 1976 (č. 144).

(19)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušný orgán bol zo zákona oprávnený a mal primerané prostriedky na to, aby mohol prijímať účinné, primerané a transparentné presadzovacie opatrenia vrátane prípadného ukončenia operácií v prípadoch neuspokojivých výkonov prevádzkovateľov a vlastníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

(20)

Nezávislosť a objektivita príslušného orgánu by sa mala zabezpečiť. Skúsenosti získané zo závažných nehôd v tejto súvislosti jasne ukazujú, že organizáciou správnych právomocí v rámci členského štátu možno predchádzať konfliktom záujmov, a to jasným oddelením regulačných funkcií a súvisiacich rozhodnutí týkajúcich sa bezpečnosti na mori a životného prostredia od regulačných funkcií týkajúcich sa hospodárskeho rozvoja prírodných zdrojov na mori vrátane udeľovania povolení a riadenia príjmov. Takýmto konfliktom záujmov je možné najlepšie zabrániť úplným oddelením príslušného orgánu od funkcií súvisiacich s hospodárskym rozvojom prírodných zdrojov na mori.

(21)

Úplné oddelenie príslušného orgánu od hospodárskeho rozvoja prírodných zdrojov na mori však môže byť neprimerané, ak je v niektorom členskom štáte úroveň operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nízka. V takomto prípade by sa od dotknutého členského štátu očakávalo, aby prijal najlepšie alternatívne opatrenia na zabezpečenie nezávislosti a objektivity príslušného orgánu.

(22)

Na úpravu závažných nebezpečenstiev súvisiacich s priemyselným odvetvím prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori sú potrebné osobitné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť postupov, bezpečné zachytávanie uhľovodíkov, konštrukčnú integritu, predchádzanie vzniku požiaru a výbuchu, evakuáciu, únik, záchranu a obmedzovanie vplyvu na životné prostredie po závažnej nehode.

(23)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požiadavky podľa iných právnych aktov Únie, a to osobitne v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, najmä smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (12) a smernica 92/91/EHS.

(24)	Režim regulácie činností na mori sa musí vzťahovať na operácie vykonávané na nepohyblivých zariadeniach a na operácie vykonávané na pohyblivých zariadeniach, ako aj na životný cyklus prieskumných a ťažobných činností od technického riešenia až po vyradenie z prevádzky a trvalé ukončenie činnosti.

(25)

V súčasnosti existujúce najlepšie postupy na prevenciu závažných nehôd v priemyselnom odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vychádzajú z prístupu stanovovania cieľov a dosiahnutia želaných výsledkov prostredníctvom dôkladného posúdenia rizika a spoľahlivých systémov riadenia.

(26)

Podľa najlepších postupov v Únii sú prevádzkovatelia a vlastníci vyzývaní vytvoriť účinné podnikové politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia a zaviesť ich v komplexnom systéme riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia a pláne reakcie na núdzovú situáciu. S cieľom prijať vhodné opatrenia na predchádzanie závažným nehodám by prevádzkovatelia a vlastníci mali komplexne a systematicky identifikovať všetky scenáre závažných nehôd týkajúce sa všetkých nebezpečných činností, ktoré sa v uvedených zariadeniach môžu vykonávať, vrátane vplyvov na životné prostredie v dôsledku závažnej nehody. Tieto najlepšie postupy si tiež vyžadujú posúdenie pravdepodobnosti a následkov, a tým aj rizika závažných nehôd, a tiež opatrení potrebných na reakciu na núdzovú situáciu v prípade, že by predsa došlo k závažnej nehode. Posúdenie rizika a opatrenia na predchádzanie závažným nehodám by mali byť jasne opísané a skompilované v správe o závažných nebezpečenstvách. Správa o závažných nebezpečenstvách by mala dopĺňať dokument o bezpečnosti a ochrane zdravia uvedený v smernici 92/91/EHS. V príslušných fázach prípravy správy o závažných nebezpečenstvách by sa malo konzultovať s pracovníkmi. Príslušný orgán by mal správu o závažných nebezpečenstvách dôkladne posúdiť a akceptovať.

(27)

S cieľom zachovať účinnosť kontrol závažných nebezpečenstiev v pobrežných vodách členských štátov by sa správa o závažných nebezpečenstvách mala vypracovať a podľa potreby meniť v súvislosti s každým významným aspektom životného cyklu ťažobného zariadenia vrátane technického riešenia, prevádzky, operácií v kombinácii s ďalšími zariadeniami, premiestnenia takéhoto zariadenia v pobrežných vodách dotknutého členského štátu, podstatných úprav a konečného ukončenia činnosti. Správa o závažných nebezpečenstvách by sa podobne mala vypracovať aj v súvislosti s neťažobnými zariadeniami a zmeniť podľa potreby, aby zohľadnila dôležité zmeny v zariadení. V pobrežných vodách členských štátov by sa nemalo prevádzkovať žiadne zariadenie, ak príslušný orgán neakceptoval správu o závažných nebezpečenstvách predloženú prevádzkovateľom alebo vlastníkom. Ak príslušný orgán akceptuje správu o závažných nebezpečenstvách, nemalo by to znamenať prenos zodpovednosti prevádzkovateľa alebo vlastníka za kontrolu závažných nebezpečenstiev na príslušný orgán.

(28)	Vrtné operácie sa majú vykonávať len zariadeniami, ktoré sú technicky schopné kontrolovať všetky predvídateľné nebezpečenstvá v mieste vrtu, a pre ktoré sa prijala správa o závažných nebezpečenstvách.

(29)

Okrem využitia vhodného zariadenia by mal prevádzkovateľ pripraviť podrobný plán technického riešenia a prevádzkový plán súvisiace s konkrétnymi okolnosťami a nebezpečenstvami každej vrtnej operácie. V súlade s najlepšími postupmi v Únii by mal prevádzkovateľ zabezpečiť nezávislé odborné preskúmanie technického riešenia vrtu. Prevádzkovateľ by mal zaslať oznámenie o plánovaných vrtných operáciách príslušnému orgánu v dostatočnom predstihu, aby príslušný orgán mohol v súvislosti s plánovanou vrtnou operáciou prijať všetky potrebné kroky. V tejto súvislosti môžu členské štáty zaviesť prísnejšie vnútroštátne požiadavky pred začatím vrtnej operácie.

(30)

Na zaručenie bezpečnosti technického riešenia a zachovanie bezpečnej prevádzky sa od priemyselného odvetvia vyžaduje, aby dodržiavalo najlepšie postupy vymedzené v oficiálnych normách a usmerneniach. Takéto normy a usmernenia by mali byť aktualizované na základe nových poznatkov a vynálezov, aby sa zabezpečilo neustále skvalitňovanie. Prevádzkovatelia, vlastníci a príslušné orgány by mali spolupracovať na určovaní priorít pri vypracúvaní nových alebo skvalitnených noriem a usmernení v duchu skúseností z nehody Deepwater Horizon a iných závažných nehôd. Berúc do úvahy stanovené priority by sa príprava nových a skvalitnených noriem a usmernení mala zabezpečiť bezodkladne.

(31)

Vzhľadom na zložitosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori si zavedenie najlepších postupov zo strany prevádzkovateľov a vlastníkov vyžaduje systém nezávislého overovania kritických prvkov bezpečnosti a ochrany životného prostredia počas celého životného cyklu zariadenia vrátane, pokiaľ ide o ťažobné zariadenia, fázy technického riešenia.

(32)

Ak sa pohyblivé vrtné jednotky na vŕtanie na mori prepravujú a majú sa považovať za lode, podliehajú medzinárodným námorným dohovorom, a to najmä dohovorom SOLAS, MARPOL alebo ekvivalentným normám platnej verzie Kódexu pre výstavbu a vybavenie pohyblivých vrtných jednotiek na vŕtanie na mori (kódex MODU). Ak sa takéto pohyblivé vrtné jednotky na vŕtanie na mori prepravujú v pobrežných vodách, podliehajú aj právu Únie, ktoré sa týka štátnej prístavnej kontroly, a dodržiavaniu požiadaviek vlajkového štátu. Táto smernica sa na takéto jednotky vzťahuje, ak sú upevnené v pobrežných vodách na účely vŕtania, ťažby alebo iných činností súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(33)

V správe o závažných nebezpečenstvách by sa mali okrem iného zohľadňovať riziká pre životné prostredie vrátane vplyvu klimatických podmienok a zmeny klímy na dlhodobú odolnosť zariadení. Vzhľadom na to, že operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v jednom členskom štáte môžu mať značné negatívne účinky na životné prostredie v inom členskom štáte, je potrebné vytvoriť a uplatňovať osobitné ustanovenia v súlade s Dohovorom o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice EHK/OSN vyhotovenom v Espoo (Fínsko) 25. februára 1991. Členské štáty s pobrežnými vodami, ktoré nevykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a plynu na mori, by mali určiť kontaktné miesta na uľahčenie účinnej spolupráce v tomto ohľade.

(34)

Prevádzkovatelia by mali členským štátom bezodkladne oznamovať, že došlo k závažnej nehode alebo k nej čoskoro môže dôjsť, aby členský štát mohol začať vhodne reagovať. Prevádzkovatelia by mali preto do oznámenia zahrnúť vhodné a dostatočné podrobnosti týkajúce sa miesta, rozsahu a povahy prebiehajúcej alebo hroziacej závažnej nehody, svojej vlastnej reakcie a scenára najhoršieho vyhrotenia sa situácie vrátane cezhraničného potenciálu.

(35)

Aby sa zaručila účinná reakcia na núdzové situácie, prevádzkovatelia by mali vypracovať plány internej reakcie na núdzovú situáciu pre konkrétne lokality na základe scenárov rizík a nebezpečenstiev uvedených v správe o závažných nebezpečenstvách, predložiť ich svojmu príslušnému orgánu a udržiavať zdroje potrebné na rýchle uskutočnenie týchto plánov v prípade potreby. V prípade pohyblivých vrtných jednotiek na vŕtanie na mori majú prevádzkovatelia zabezpečiť, aby sa plány internej reakcie na núdzovú situáciu vlastníkov pre zariadenie menili podľa potreby, aby boli uplatniteľné pre konkrétnu lokalitu a nebezpečenstvá týkajúce sa vrtnej operácie. Takéto zmeny by mali byť zahrnuté do oznámenia o vrtných operáciách. Dostatočná dostupnosť zdrojov núdzovej reakcie by sa mala posúdiť z hľadiska schopnosti ich využitia na mieste nehody. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť a pravidelne testovať pripravenosť a účinnosť zdrojov na núdzovú reakciu. V náležite odôvodnených prípadoch sa v rámci opatrení na reakciu možno spoliehať na rýchlu prepravu zásahového vybavenia, ako napríklad zariadenia na zastavenie úniku a iných zdrojov do vzdialených miest.

(36)

V najlepších globálnych postupoch sa vyžaduje, aby držitelia povolení, prevádzkovatelia a vlastníci prevzali primárnu zodpovednosť za kontrolu rizík, ktoré vytvárajú svojimi operáciami vrátane operácií vykonávaných dodávateľmi v ich mene, a preto vytvorili v rámci podnikovej politiky predchádzania závažným nehodám mechanizmy dôsledného vykonávania tejto politiky v celej organizácii v Únii a mimo Únie, ako aj najvyššiu úroveň podnikovej zodpovednosti za toto vykonávanie.

(37)

Od zodpovedných prevádzkovateľov a vlastníkov by sa malo očakávať, aby svoje operácie vykonávali na celom svete v súlade s najlepšími postupmi a normami. Dôsledné uplatňovanie takýchto najlepších postupov a noriem by malo byť v Únii povinné a bolo by žiaduce, aby prevádzkovatelia a vlastníci zaregistrovaní na území členského štátu pri prevádzke mimo pobrežných vôd členských štátov uplatňovali v čo najväčšom možnom rozsahu podnikovú politiku predchádzania závažným nehodám v súlade s platným vnútroštátnym právnym rámcom.

(38)

Uznáva sa, že v tejto súvislosti nie je možné presadzovať uplatňovanie podnikovej politiky predchádzania závažným nehodám mimo Únie, členské štáty by však mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia a vlastníci zahrnuli svoje operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie do dokumentov upravujúcich ich podnikovú politiku predchádzania závažným nehodám.

(39)

Informácie o závažných nehodách pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie môžu pomôcť ďalšiemu porozumeniu ich možných príčin, pri propagácii učenia sa z najdôležitejších skúseností a ďalšom rozvoji regulačného rámca. Všetky členské štáty vrátane vnútrozemských členských štátov a členských štátov s pobrežnými vodami, ktoré nevykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori ani činnosti súvisiace s udeľovaním povolení, by mali vyžadovať správy o závažných nehodách, ku ktorým došlo mimo Únie, ktorých účastníkmi boli spoločnosti zaregistrované na ich území, a mali by tieto informácie poskytovať na úrovni Únie. Požiadavky na podávanie správ by nemali byť v konflikte s reakciou na núdzovú situáciu alebo súdnym konaním súvisiacim s nehodou. Požiadavky by sa mali skôr sústrediť na význam nehody pre ďalší vývoj bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii.

(40)

Členské štáty by mali od prevádzkovateľov a vlastníkov očakávať, že budú postupovať podľa najlepších postupov, s príslušným orgánom nadväzovať vzťahy zamerané na účinnú spoluprácu, podporovať jeho najlepšie regulačné postupy a proaktívne zaisťovať najvyššie úrovne bezpečnosti vrátane prípadného pozastavenia operácií, a to bez toho, aby príslušný orgán musel zasiahnuť.

(41)

S cieľom zaručiť, aby sa neprehliadli alebo nezanedbali žiadne relevantné obavy v súvislosti s bezpečnosťou, je dôležité vytvoriť a podporovať primerané prostriedky na dôverné nahlasovanie takýchto obáv a ochranu informátorov. Členské štáty nie sú schopné presadzovať pravidlá mimo Únie, tieto prostriedky by preto mali umožniť oznamovanie obáv osôb zúčastňujúcich sa na operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie.

(42)

Spoločné využívanie porovnateľných údajov medzi členskými štátmi je náročné a nespoľahlivé vzhľadom na chýbajúci formát nahlasovania údajov spoločný pre všetky členské štáty. Spoločným formátom nahlasovania údajov pre nahlasovania prevádzkovateľov a vlastníkov členskému štátu by sa zabezpečila transparentnosť výkonnosti prevádzkovateľov a vlastníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia, prístup verejnosti k relevantným porovnateľným informáciám o bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v celej Únii a pomohlo by sa ním pri šírení skúseností zo závažných nehôd a nehôd, ktorým sa zabránilo v poslednej chvíli.

(43)

Aby sa zaručili jednotné podmienky spoločného využívania informácií a podporovania transparentnosti výkonnosti priemyselného odvetvia prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o formát a podrobnosti informácií, ktoré sa majú spoločne využívať a zverejňovať. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (13).

(44)	Na prijímanie príslušných vykonávacích aktov by sa vzhľadom na ich prevažne čisto praktickú povahu mal používať konzultačný postup. Uplatňovanie postupu preskúmania by preto nebolo odôvodnené.

(45)

Na získanie dôvery verejnosti v autoritu a integritu operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii by mali členské štáty poskytovať pravidelné správy o činnosti a incidentoch Komisii. Komisia by mala pravidelne uverejňovať správy o úrovniach činnosti Únie a trendoch výkonnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia v rámci priemyselného odvetvia prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Členské štáty by mali o závažnej nehode bezodkladne informovať Komisiu a akýkoľvek iný členský štát, ktorého územie alebo pobrežné vody sú dotknuté, ako aj dotknutú verejnosť.

(46)

Skúsenosti ukazujú, že na posilnenie otvoreného dialógu medzi príslušným orgánom a prevádzkovateľom a vlastníkom je potrebné zabezpečenie dôvernosti citlivých údajov. Na tieto účely by mal dialóg medzi prevádzkovateľmi a vlastníkmi a všetkými členskými štátmi vychádzať z príslušných existujúcich medzinárodných právnych nástrojov a práva Únie o prístupe k informáciám relevantným pre životné prostredie a podliehať akejkoľvek nadradenej požiadavke na bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

(47)

Hodnota spolupráce medzi orgánmi pre činnosti na mori bola jasne určená činnosťou Fóra pobrežných orgánov v Severnom mori a Medzinárodného fóra regulačných orgánov. Podobná spolupráca vznikla v celej Únii v rámci skupiny expertov, Skupiny orgánov Európskej únie pre prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori (EUOAG) (14), ktorej úlohou je podporovať účinnú spoluprácu medzi zástupcami členských štátov a Komisiou vrátane šírenia najlepších postupov a operačného spravodajstva, tvorby priorít pri sprísňovaní noriem a radenia Komisii v otázkach regulačnej reformy.

(48)

Účinnosť reakcie na núdzovú situáciu a pohotovostné plánovanie pre závažné nehody by sa zvýšila systematickou a plánovanou spoluprácou medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a priemyselným odvetvím prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu, ako aj spoločným využívaním zlučiteľných prostriedkov na núdzovú reakciu vrátane odborných znalostí. V prípade potreby by sa pri týchto reakciách a plánovaní mali takisto využiť existujúce zdroje a pomoc dostupná v rámci Únie, najmä prostredníctvom Európskej námornej bezpečnostnej agentúry („agentúra“) zriadenej nariadením (ES) č. 1406/2002 (15) a Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany ustanovenému rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom (16). Členským štátom by tiež malo byť umožnené požiadať o ďalšiu pomoc z agentúry prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.

(49)	Podľa nariadenia (ES) č. 1406/2002 sa agentúra zriadila na účely zabezpečenia vysokej, jednotnej a efektívnej úrovne námornej bezpečnosti a predchádzania znečisteniu z lodí v rámci Únie, ako aj zabezpečenia zásahov pri znečistení morí z ropných a plynových zariadení.

(50)

Pri plnení povinností podľa tejto smernice by sa mala zohľadňovať skutočnosť, že morské vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo zvrchované práva a jurisdikciu členských štátov, tvoria neoddeliteľnú súčasť štyroch morských regiónov uvedených v článku 4 ods. 1 smernice 2008/56/ES, menovite Baltského mora, severovýchodnej časti Atlantického oceánu, Stredozemného mora a Čierneho mora. Z tohto dôvodu by Únia mala prioritne posilniť koordináciu s tretími krajinami, pod ktorých zvrchovanosť alebo zvrchované práva a jurisdikciu patria morské vody v týchto morských regiónoch. Vhodné rámce spolupráce predstavujú regionálne morské dohovory vymedzené v článku 3 bode 10 smernice 2008/56/ES.

(51)

V súvislosti so Stredozemným morom sa spolu s touto smernicou realizovali potrebné kroky na pristúpenie Únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia (17) („morský protokol“) k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora („Barcelonský dohovor“) uzavretému rozhodnutím Rady 77/585/EHS (18).

(52)

Arktické vody sú susediacim morským prostredím mimoriadneho významu pre Úniu a zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy. Vážne environmentálne obavy týkajúce sa arktických vôd si vyžadujú osobitnú pozornosť, aby bola zaručená ochrana životného prostredia Arktídy, pokiaľ ide o operáciu v súvislosti s ropou a zemným plynom na mori vrátane prieskumu, pričom je potrebné zohľadniť riziko závažných nehôd a potreba účinnej reakcie. Členské štáty, ktoré sú členmi Arktickej rady, sa nabádajú, aby aktívne podporovali najprísnejšie normy v oblasti environmentálnej bezpečnosti v tomto citlivom a jedinečnom ekosystéme, a to napríklad prostredníctvom tvorby medzinárodných nástrojov v oblasti predchádzania znečisteniu arktického morského prostredia ropou, pripravenosti a reakcie naň, ako aj prostredníctvom stavania, okrem iného, na práci osobitnej skupiny zriadenej Arktickou radou a existujúcich usmerneniach Arktickej rady v oblasti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(53)

Vnútroštátne plány externej reakcie na núdzovú situáciu by mali byť založené na posúdení rizika s prihliadnutím na správu o závažných nebezpečenstvách pre zariadenia upevnené v dotknutých pobrežných vodách. Členské štáty by mali zohľadňovať najnovšie usmernenia pre posudzovanie a mapovanie rizík pre potreby riadenia katastrof, ktoré pripravila Komisia.

(54)

Účinná reakcia na núdzové situácie si vyžaduje okamžitý zásah prevádzkovateľa a vlastníka a úzku spoluprácu s organizáciami členských štátov zodpovednými za reakciu na núdzové situácie, ktoré koordinujú nasadenie ďalších zdrojov reakcie na núdzovú situáciu podľa jej vývoja. Takáto reakcia by mala zahŕňať aj dôkladné vyšetrenie núdzovej situácie, ktoré by sa malo začať bezodkladne, aby sa zabezpečila minimálna strata relevantných informácií a dôkazov. Po incidente by členské štáty mali vyvodiť primerané závery a prijať akékoľvek potrebné opatrenia.

(55)

Je veľmi dôležité, aby všetky relevantné informácie vrátane technických údajov a parametrov zostali k dispozícii na účely neskoršieho vyšetrovania. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa relevantné údaje zhromažďovali počas operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, v prípade závažnej nehody sa zabezpečila ich ochrana a primerane sa zintenzívnilo zhromažďovanie údajov. Členské štáty by mali v tomto kontexte podporovať používanie vhodných technických prostriedkov na zlepšenie spoľahlivosti a zaznamenávanie príslušných údajov a na predchádzanie prípadnej manipulácie s nimi.

(56)	Na zabezpečenie účinného vykonávania požiadaviek tejto smernice by sa mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie za porušenie.

(57)

Aby sa mohli upravovať niektoré prílohy vzhľadom na dodatočné informácie vyplývajúce z prípadného technického pokroku mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na zmenu požiadaviek v niektorých prílohách k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postupovanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(58)	Vymedzenie škody na vode v smernici 2004/35/ES by sa malo zmeniť, aby sa zaistilo, že zodpovednosť držiteľov povolení sa podľa uvedenej smernice vzťahuje na morské vody členských štátov v súlade s vymedzením v smernici 2008/56/ES.

(59)

Veľký počet ustanovení tejto smernice nie je relevantný pre vnútrozemské členské štáty ako Rakúsko, Českú republiku, Maďarsko, Luxembursko a Slovensko. Aj tak je však žiaduce, aby uvedené členské štáty propagovali platné zásady a prísne normy uvedené v práve Únie v súvislosti s bezpečnosťou operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vo svojich bilaterálnych stykoch s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

(60)

Nie všetky členské štáty s pobrežnými vodami dovoľujú v rámci svojej jurisdikcie operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Takéto členské štáty sa na povoľovaní takýchto operácií a predchádzaní závažných nehôd, ktoré s nimi súvisia, nepodieľajú. Bolo by teda neprimerané a nepotrebné, aby takéto členské štáty transponovali a vykonávali všetky ustanovenia tejto smernice. Avšak nehody počas operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori môžu ohroziť ich pobrežia. Takéto členské štáty by teda okrem iného mali byť v prípade závažných nehôd pripravené reagovať a vyšetrovať a prostredníctvom kontaktných miest by mali spolupracovať s ostatnými dotknutými členskými štátmi a relevantnými tretími krajinami.

(61)

Vnútrozemské členské štáty sa vzhľadom na svoju zemepisnú polohu nezúčastňujú na udeľovaní povolení a predchádzaní závažným nehodám pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori ani nemôžu byť postihnuté takýmito nehodami v pobrežných vodách ostatných členských štátov. Preto by nemali byť povinné transponovať väčšinu ustanovení tejto smernice. Ak je však spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť v súvislosti s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie, či už priamo alebo prostredníctvom dcérskych spoločností, zaregistrovaná vo vnútrozemskom členskom štáte, takýto členský štát by mal požadovať od príslušnej spoločnosti predloženie správy o nehodách, ku ktorým došlo pri takýchto operáciách, ktorú možno zdieľať na úrovni Únie, s cieľom zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany v Únii mohli využiť skúsenosti získané pri týchto nehodách.

(62)	Popri opatreniach zavedených v tejto smernici by Komisia mala skúmať ďalšie vhodné spôsoby zlepšenia predchádzanie závažným nehodám a obmedzenia ich následkov.

(63)

Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť, aby mali dostatočné fyzické, personálne a finančné zdroje na predchádzanie závažným nehodám a na obmedzenie ich následkov. Keďže však žiadne súčasné nástroje finančného zabezpečenia vrátane dojednaní o spoločnom znášaní rizika nedokážu pokryť všetky možné následky závažných nehôd, Komisia by mala uskutočniť ďalšiu analýzu a štúdie vhodných opatrení na zaručenie primerane robustného režimu zodpovednosti za škody súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, požiadaviek na finančnú spôsobilosť vrátane dostupnosti vyhradených nástrojov finančného zabezpečenia alebo iných dojednaní. Môže sem patriť aj preskúmanie uskutočniteľnosti spoločného systému náhrad. Komisia by o svojich zisteniach mala podať správu Európskemu parlamentu a Rade a prípadne ju doplniť o návrhy.

(64)

Na úrovni Únie je dôležité, aby sa technické normy doplnili zodpovedajúcim právnym rámcom predpisov o bezpečnosti výrobkov a aby sa takéto normy vzťahovali na všetky zariadenia na mori v pobrežných vodách členských štátov, a nielen na nepohyblivé ťažobné zariadenia. Komisia by preto mala uskutočniť ďalšie analýzy noriem bezpečnosti výrobkov platných pre operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

(65)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie minimálnych požiadaviek na predchádzanie závažným nehodám pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a obmedzenie ich následkov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1. Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky na predchádzanie závažným nehodám pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a na obmedzenie ich následkov.

2. Touto smernicou nie je dotknuté právo Únie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, najmä smernice 89/391/EHS a 92/91/EHS.

3. Touto smernicou nie sú dotknuté smernice 94/22/ES, 2001/42/ES, 2003/4/ES (19), 2003/35/ES, 2010/75/EÚ (20) a 2011/92/EÚ.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

„závažná nehoda“ je vo vzťahu k zariadeniu alebo pripojenej infraštruktúre:

a)	udalosť, ktorá zahŕňa výbuch, požiar, strata kontroly nad vrtom alebo únik ropy, zemného plynu alebo nebezpečných látok, pričom prišlo k úmrtiam alebo vážnym zraneniam osôb alebo hrozilo veľké riziko, že k nim príde;

b)	udalosť vedúca k vážnemu poškodeniu zariadenia alebo pripojenej infraštruktúry, pričom prišlo k úmrtiam alebo vážnym zraneniam osôb alebo hrozilo veľké riziko, že k nim príde;

všetky ďalšie udalosti vedúce k úmrtiu alebo vážnemu zraneniu piatich alebo viacerých osôb, ktoré sa nachádzajú na zariadení na mori, na ktorom sa zdroj nebezpečenstva nachádza, alebo z ktorého s takýmto zdrojom bojujú v rámci operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori uskutočňovanej priamo na zariadení alebo pripojenej infraštruktúre alebo v súvislosti s nimi, alebo

d)	všetky závažné environmentálne udalosti, ku ktorým došlo v dôsledku udalostí uvedených v písmenách a), b) a c).

Na účely určenia či udalosť predstavuje závažnú nehodu podľa písmen a), b) alebo d) sa zariadenie, na ktorom zvyčajne nepracuje personál, považuje za zariadenie, na ktorom personál pracoval;

2.	„na mori“ znamená umiestnenie v pobrežných morských vodách členského štátu, jeho výhradnej hospodárskej zóne alebo v jeho kontinentálnych šelfoch v zmysle Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve;

„operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori“ sú všetky činnosti súvisiace so zariadením alebo pripojenou infraštruktúrou vrátane jej technického riešenia, plánovania, výstavby, prevádzky a vyradenia z prevádzky týkajúce sa prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ale nezahŕňajú prepravu ropy a zemného plynu z jedného pobrežia na druhé;

4.	„riziko“ je kombinácia pravdepodobnosti udalosti a následkov tejto udalosti;

5.	„prevádzkovateľ“ je subjekt určený držiteľom licencie alebo povoľujúcim orgánom na účely vykonávania operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vrátane naplánovania a realizácie vrtnej operácie alebo riadenia a kontroly funkcií ťažobného zariadenia;

„vhodný“ je správny alebo úplne primeraný, vrátane zváženia primeranosti úsilia a nákladov, pre danú požiadavku alebo situáciu na základe objektívnych dôkazov, po preukázaní analýzou, porovnaní s príslušnými normami alebo inými riešeniami používanými v porovnateľných situáciách inými orgánmi alebo priemyselným odvetvím;

7.	„subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osobu alebo skupina takýchto osôb;

„prijateľné“ riziko je riziko na úrovni, ktorej zníženie by bolo z hľadiska času, nákladov alebo úsilia výrazne neprimerané prínosom takéhoto zníženia. Pri posudzovaní toho, či by potrebný čas, náklady a úsilie boli výrazne neprimerané prínosom ďalšieho zníženia rizika, by sa malo prihliadať na úrovne rizík v rámci najlepších postupov zlučiteľné s daným priemyselným odvetvím;

9.	„povolenie“ je oprávnenie na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori podľa smernice 94/22/ES;

10.	„oblasť povolenia“ je geografická oblasť, na ktorú sa povolenie vzťahuje,

11.	„držiteľ povolenia“ je subjekt, ktorému bolo povolenie udelené, alebo subjekty, ktorým bolo udelené spoločne;

12.	„dodávateľ“ je akýkoľvek subjekt, s ktorým má prevádzkovateľ alebo vlastník zmluvný vzťah na účely výkonu konkrétnych úloh v mene prevádzkovateľa alebo vlastníka;

13.	„povoľujúci orgán“ je orgán verejnej moci zodpovedný za udeľovanie povolení podľa smernice 94/22/ES alebo kontrolu používania povolení podľa smernice 94/22/ES;

14.	„príslušný orgán“ je orgán verejnej moci určený podľa tejto smernice zodpovedný za úlohy, ktoré mu sú pridelené v tejto smernici. Príslušný orgán sa môže skladať z jedného alebo viacerých orgánov verejnej moci;

15.	„prieskum“ je vrt v prieskumnom území a všetky súvisiace operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ktoré je treba vykonať pred operáciami súvisiacimi s ťažbou;

16.	„ťažba“ je získavanie ropy a zemného plynu na mori z podložia v oblasti povolenia vrátane ich spracúvania na mori a prepravy pripojenou infraštruktúrou;

17.	„neťažobné zariadenie“ je zariadenie, ktoré sa nepoužíva na ťažbu ropy alebo zemného plynu;

18.	„verejnosť“ je jeden alebo viacero subjektov a, podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo zvyklostí, ich združenia, organizácie alebo skupiny;

19.

„zariadenie“ je stacionárne nepohyblivé alebo pohyblivé zariadenie alebo kombinácia zariadení trvalo prepojených mostmi alebo inými konštrukciami, ktoré sa používajú na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori alebo v súvislosti s týmito operáciami. Zariadenia zahŕňajú pohyblivé vrtné jednotky na vŕtanie na mori sem patria, len ak sú upevnené v pobrežných vodách na účely vŕtania, ťažby alebo iných činností súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori;

20.	„ťažobné zariadenie“ je zariadenie používané na ťažbu;

21.

„pripojená infraštruktúra“ je v bezpečnostnej zóne alebo neďalekej zóne viac vzdialenej od zariadenia (podľa vymedzenia daného členského štátu):

a)	akýkoľvek vrt alebo súvisiace konštrukcie, doplnkové jednotky a prístroje pripojené k zariadeniu;

b)	akékoľvek stroje alebo systémy na hlavnej štruktúre zariadenia alebo pripevnené k nej;

c)	akékoľvek pripojené potrubné stroje alebo systémy;

22.

„akceptovanie“ vo vzťahu k správe o závažných nebezpečenstvách je písomné oznámenie príslušného orgánu prevádzkovateľovi alebo vlastníkovi, že správa v prípade, že sa implementuje ako sa v nej ustanovuje, je v súlade s požiadavkami tejto smernice. Akceptovanie nepredstavuje akýkoľvek prenos zodpovednosti za kontrolovanie závažných nehôd na príslušný orgán;

23.	„závažné nebezpečenstvo“ je situácia, ktorá môže vyústiť do závažnej nehody;

24.	„vrtná operácia“ je každá operácia týkajúca sa vrtu, ktorá by mohla viesť k náhodnému úniku materiálov, ktorý môže viesť k závažnej nehode, vrátane vŕtania vrtu, opráv alebo úprav vrtu, pozastavenia vrtných operácií a trvalého ukončenia činností na vrte;

25.

„kombinované operácie“ sú operácie vykonávané zo zariadenia s iným zariadením alebo zariadeniami na účely súvisiace s takýmto iným zariadením (inými zariadeniami), ktorými sa preto podstatne ovplyvňujú riziká bezpečnosti osôb alebo ochrany životného prostredia na niektorom alebo všetkých takýchto zariadeniach;

26.	„bezpečnostná zóna“ je oblasť do vzdialenosti 500 metrov od akejkoľvek časti zariadenia, vymedzená členským štátom;

27.	„vlastník“ je subjekt s právnym nárokom na kontrolu prevádzky neťažobného zariadenia;

28.

„plán internej reakcie na núdzovú situáciu“ je plán, ktorý sa týka opatrení na zabránenie vyhroteniu alebo obmedzenie následkov závažnej nehody súvisiacej s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vypracovaný prevádzkovateľom alebo vlastníkom podľa požiadaviek tejto smernice;

29.	„nezávislé overenie“ je posúdenie a potvrdenie platnosti konkrétnych písomných vyhlásení subjektu alebo organizačnej časti prevádzkovateľa alebo vlastníka, pričom takéto posúdenie a potvrdenie nie je pod kontrolou ani vplyvom subjektu alebo organizačnej časti, ktorá takéto vyhlásenie využíva;

30.

„podstatná zmena“ je:

a)	v prípade správy o závažných nebezpečenstvách zmena akceptovaného základu pôvodnej správy zahŕňajúca okrem iného fyzické úpravy, dostupnosti nových poznatkov alebo technológií a zmeny v riadení prevádzky;

b)	v prípade oznámenia o vrtných operáciách alebo kombinovaných operáciách zmena základu pôvodne predloženého oznámenia zahŕňajúca okrem iného fyzické úpravy, nahradenie jedného zariadenia iným, dostupnosť nových poznatkov alebo technológií a zmeny v riadení prevádzky;

31.	„začatie prevádzky“ je časový bod, keď sa zariadenie alebo pripojená infraštruktúra prvý raz podieľa na operáciách, na ktoré je určená;

32.

„účinnosť reakcie na ropnú škvrnu“ je účinnosť systémov reakcie na ropnú škvrnu pri reagovaní na ropnú škvrnu na základe analýzy frekvencie, trvania a načasovania environmentálnych podmienok, ktoré by bránili reakcii. Posúdenie účinnosti reakcie na ropnú škvrnu sa vyjadrí ako percento času, počas ktorého takéto podmienky nenastávajú, a zahŕňa popis prevádzkových obmedzení, ktoré sa vzťahujú na dotknuté zariadenia na základe tohto posúdenia;

33.	„kritické bezpečnostné a environmentálne prvky“ sú časti zariadenia vrátane počítačových programov, ktorých účelom je predchádzať závažnej nehode alebo obmedziť jej následky alebo ktorých zlyhanie by mohlo spôsobiť závažnú nehodu alebo k nej výrazne prispieť;

34.	„tripartitná konzultácia“ znamená formálne dojednanie na umožnenie dialógu a spolupráce medzi príslušným orgánom, prevádzkovateľmi a vlastníkmi a zástupcami pracovníkov;

35.	„priemyselné odvetvie“ sú subjekty, ktoré sú priamo zapojené do operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, na ktoré sa vzťahuje táto smernica alebo ktorých činnosti s týmito takýmito operáciami úzko súvisia;

36.

„plán externej reakcie na núdzovú situáciu“ je miestna, celoštátna alebo regionálna stratégia na zabránenie vyhroteniu alebo obmedzenie následkov závažnej nehody súvisiacej s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori s využitím všetkých zdrojov, ktoré má prevádzkovateľ k dispozícii a ktoré sú opísané v príslušnom pláne internej reakcie na núdzovú situáciu, a všetkých doplnkových zdrojov, ktoré sprístupnia členské štáty;

37.	„závažná environmentálna udalosť“ je udalosť, ktorá vedie alebo pravdepodobne povedie k významným nepriaznivým účinkom na životné prostredie v súlade so smernicou 2004/35/ES.

KAPITOLA II

PREDCHÁDZANIE ZÁVAŽNÝM NEHODÁM SÚVISIACIM S OPERÁCIAMI PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI

Článok 3

Všeobecné zásady riadenia rizík pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

1. Členské štáty od prevádzkovateľov požadujú, aby zabezpečili, aby sa prijali všetky vhodné opatrenia na predchádzanie závažným nehodám počas operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

2. Členské štáty zabezpečujú, aby prevádzkovatelia neboli zbavení svojich povinností podľa tejto smernice na základe skutočnosti, že konanie alebo opomenutia vedúce alebo prispievajúce k závažným nehodám vykonali dodávatelia.

3. V prípade závažnej nehody, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prijali všetky vhodné opatrenia na obmedzenie jej následkov na ľudské zdravie a životné prostredie.

4. Členské štáty od prevádzkovateľov požadujú, aby zabezpečili, aby sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vykonávali na základe systematického riadenia rizík tak, aby boli reziduálne riziká závažných nehôd pre osoby, životné prostredie a zariadení na mori prijateľné.

Článok 4

Bezpečnostné a environmentálne aspekty povolení

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa pri rozhodovaní o udelení alebo prenose povolení na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori zohľadňovala spôsobilosť žiadateľa o takéto povolenie splniť požiadavky na operácie v rámci daného povolenia, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie, najmä tejto smernice.

2. Pri posudzovaní technickej a finančnej spôsobilosti žiadateľa o povolenie sa riadnym spôsobom zohľadňujú najmä:

a)	riziká, nebezpečenstvá a všetky ďalšie relevantné informácie súvisiace s dotknutou oblasťou povolenia v príslušných prípadoch vrátane nákladov vyplývajúcich zo zhoršovania stavu morského prostredia, ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 2008/56/ES;

b)	konkrétna fáza operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori;

finančná spôsobilosť žiadateľa vrátane akéhokoľvek finančného zabezpečenia v súvislosti s úhradou záväzkov, ktoré môžu vyplývať z daných činností prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori; vrátane zodpovednosti za prípadné ekonomické škody, pokiaľ takáto zodpovednosť vyplýva z vnútroštátneho práva;

d)	dostupné informácie o bezpečnostnej a environmentálnej výkonnosti žiadateľa, a to aj v súvislosti so závažnými nehodami v závislosti od operácií, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o povolenie.

Povoľujúci orgán pred udelením alebo prenesením povolenia na výkon operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v prípade vhodnosti konzultuje príslušný orgán.

3. Členské štáty zabezpečia, aby povoľujúci orgán povolenie neudelil, kým sa nepresvedčí, že žiadateľ predložil dôkazy o tom, že na základe dojednaní, o ktorých rozhodnú členské štáty, zabezpečil, aby sa pokryli záväzky potenciálne vyplývajúce z jeho operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Takéto zabezpečenie musí byť platné a účinné od začatia operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia primeraným spôsobom predložili dôkazy o technickej a finančnej spôsobilosti a všetky ďalšie relevantné informácie súvisiace s oblasťou pokrytou povolením a konkrétnou fázou operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

Členské štáty posudzujú primeranosť ustanovení uvedených v prvom pododseku s cieľom stanoviť, či žiadateľ mal dostatočné finančné zdroje na okamžité zavedenie a nepretržité pokračovanie vykonávania všetkých opatrení potrebných na účinnú núdzovú reakciu a následnú nápravu.

Členské štáty uľahčujú zavedenie a využívanie udržateľných finančných nástrojov a iných opatrení s cieľom pomôcť žiadateľom o povolenie pri dokazovaní ich finančnej spôsobilosti podľa prvého pododseku.

Členské štáty ustanovia postupy minimálne na zabezpečenie rýchleho a primeraného vybavovania žiadostí o náhradu, a to aj pokiaľ ide o platby náhrad za cezhraničné incidenty.

Členské štáty od držiteľa povolenia vyžadujú, aby si udržiaval dostatočnú spôsobilosť na plnenie svojich finančných povinností vyplývajúcich zo záväzkov v súvislosti s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

4. Povoľujúci orgán alebo držiteľ povolenia vymenujú prevádzkovateľa. Ak má prevádzkovateľa určiť držiteľ povolenia, povoľujúcemu orgánu sa to vopred oznámi. V takýchto prípadoch povoľujúci orgán, v prípade potreby po porade s príslušným orgánom, môže voči určeniu prevádzkovateľa namietať. Ak sa takáto námietka vznesie, členské štáty zabezpečia, aby držiteľ povolenia určil vhodného náhradného prevádzkovateľa alebo prevzal zodpovednosť prevádzkovateľa podľa tejto smernice na seba.

5. Povoľujúce postupy pre operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori týkajúce sa danej oblasti povolenia sa zorganizujú tak, aby informácie zozbierané na základe prieskumnej činnosti mohol členský štát posúdiť pred začatím ťažby.

6. Pri posudzovaní technickej a finančnej spôsobilosti žiadateľa o povolenie sa osobitná pozornosť venuje každému z environmentálneho hľadiska citlivému morskému a pobrežnému prostrediu a predovšetkým ekosystémom, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy a adaptácii na ne, akými sú slaniská a oblasti výskytu morských rias, ako aj chráneným morským oblastiam, ako sú osobitné chránené oblasti podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (21), osobitne chránené územia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (22) a chránené morské oblasti schválené Úniou alebo dotknutými členskými štátmi v rámci medzinárodných alebo regionálnych dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú.

Článok 5

Účasť verejnosti súvisiaca s vplyvom plánovaných operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na životné prostredie

1. Vŕtanie prieskumného vrtu z neťažobného zariadenia nemôže začať, kým príslušné orgány členského štátu nezabezpečia včasnú a skutočnú účasť verejnosti v súvislosti s možnými následkami plánovaných operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na životné prostredie podľa iných právnych aktov Únie, najmä smernice 2001/42/ES alebo smernice 2011/92/EÚ.

2. Ak k účasti verejnosti nedošlo v súlade s článkom 1, členské štáty zabezpečia prijatie týchto opatrení:

a)	verejnosť sa verejným oznámením alebo inými primeranými prostriedkami ako napr. elektronickými médiami informuje o mieste plánovaných prieskumných operácií;

určí sa dotknutá verejnosť vrátane verejnosti, ktorú rozhodnutie o povolení prieskumných operácií postihne alebo by ju mohlo postihnúť, alebo verejnosti, ktorá má záujem na takomto rozhodnutí, a to aj vrátane príslušných mimovládnych organizácií, akými sú mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia, a iných relevantných organizácií;

c)	zverejnia sa relevantné informácie o takýchto plánovaných operáciách vrátane okrem iného informácií o práve zúčastniť sa na rozhodovacom procese a o tom, kde možno vznášať pripomienky alebo klásť otázky;

d)	verejnosť je oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská v čase, keď sú ešte pred prijatím rozhodnutí o žiadostiach o povolení prieskumu všetky možnosti otvorené;

e)	pri prijímaní rozhodnutí podľa písmena d) sa výsledky účasti verejnosti riadne zohľadnia a

f)	po preskúmaní pripomienok a stanovísk vyjadrených verejnosťou členský štát bezodkladne informuje verejnosť o prijatých rozhodnutiach a o dôvodoch a úvahách, na ktorých sa tieto rozhodnutia zakladajú, vrátane informácií o procese účasti verejnosti.

Ustanovia sa primerané lehoty, ktorými sa pre každú etapu účasti verejnosti vyhradí dostatok času.

3. Tento článok sa nevzťahuje na oblasti, pre ktoré bolo povolenie vydané pred 18. júlom 2013.

Článok 6

Operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v oblastiach povolenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby ťažobné zariadenia a pripojenú infraštruktúru prevádzkovali výhradne v oblastiach povolenia a výhradne prevádzkovatelia určení na tento účel podľa článku 4 ods. 4.

2. Členské štáty zabezpečia, aby držiteľ povolenia zaistil, aby bol prevádzkovateľ spôsobilý plniť požiadavky na konkrétne operácie v rámci povolenia.

3. Členské štáty v priebehu všetkých operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori zabezpečia, aby držitelia povolenia vykonali všetky primerané opatrenia na zaistenie toho, aby prevádzkovateľ plnil požiadavky a vykonával svoje funkcie a povinnosti podľa tejto smernice.

4. Ak príslušný orgán zistí, že prevádzkovateľ stratil spôsobilosť plniť príslušné požiadavky podľa tejto smernice, informuje o tom povoľujúci orgán. Povoľujúci orgán to následne oznámi držiteľovi povolenia a držiteľ povolenia prevezme zodpovednosť za výkon dotknutých povinností a bezodkladne navrhne povoľujúcemu orgánu náhradného prevádzkovateľa.

5. Členské štáty zabezpečia, aby operácie súvisiace s ťažobnými a neťažobnými zariadeniami nezačali alebo nepokračovali bez toho, aby príslušný orgán akceptoval správu o závažných nebezpečenstvách v súlade s touto smernicou.

6. Členské štáty zabezpečia, aby vrtné alebo kombinované operácie nezačali alebo nepokračovali, pokiaľ sa v súlade s touto smernicou neakceptovala správa o závažných nebezpečenstvách hroziacich dotknutým zariadeniam. Okrem toho sa s takýmito operáciami nezačne alebo sa v nich nepokračuje, ak sa príslušnému orgánu nepredložilo oznámenie o vrtných operáciách alebo oznámenie o kombinovaných operáciách podľa článku 11 ods. 1 písm. h) alebo i), alebo ak príslušný orgán vzniesol k obsahu oznámenia námietky.

7. Členské štáty zabezpečia, aby sa v okolí zariadenia zriadila bezpečnostná zóna a aby plavidlá mali zakázaný vstup do nej alebo zotrvávanie v nej.

Tento zákaz však neplatí pre plavidlo, ktoré do bezpečnostnej zóny vstupuje alebo v nej zotrváva:

a)	v súvislosti s kladením, inšpekciou, testovaním, opravou, údržbou, úpravou, obnovou alebo odstraňovaním akéhokoľvek podmorského kábla alebo potrubia v blízkosti bezpečnostnej zóny;

b)	na účely poskytovania služieb pre ktorékoľvek zariadenie v bezpečnostnej zóne alebo prepravy osôb alebo tovaru na takéto zariadenie alebo z neho;

c)	na účely inšpekcie akéhokoľvek zariadenia alebo spojovacej infraštruktúry v uvedenej bezpečnostnej zóne v rámci právomoci členského štátu;

d)	v súvislosti so záchranou alebo pokusom o záchranu života alebo majetku;

e)	pre nepriaznivé počasie;

f)	pre vlastnú núdzovú situáciu alebo

g)	so súhlasom prevádzkovateľa, vlastníka alebo členského štátu, v ktorom sa bezpečnostná zóna nachádza.

8. Členské štáty vytvoria mechanizmus na účinné zapojenie sa do tripartitnej konzultácie medzi príslušným orgánom, prevádzkovateľmi a vlastníkmi a zástupcami pracovníkov pri formulácii noriem a politík, ktoré sa zaoberajú predchádzaním závažným nehodám.

Článok 7

Zodpovednosť za poškodenie životného prostredia

Bez toho, aby bol dotknutý súčasný rozsah zodpovednosti súvisiacej s prevenciou a odstraňovaním environmentálnych škôd podľa smernice 2004/35/ES, členské štáty zabezpečia, aby bol držiteľ povolenia finančne zodpovedný za predchádzanie poškodeniu životného prostredia a nápravu takéhoto poškodenia podľa uvedenej smernice spôsobeného operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vykonávanými držiteľom povolenia alebo prevádzkovateľom alebo v ich mene.

Článok 8

Určenie príslušného orgánu

1. Členské štáty určia príslušný orgán zodpovedný za tieto regulačné funkcie:

a)	posudzovanie a akceptovanie správ o závažných nebezpečenstvách, posudzovanie oznámení o technickom riešení a posudzovanie oznámení o vrtných operáciách alebo kombinovaných operáciách, ako aj podobných dokumentov, ktoré mu sú predložené;

b)	dohľad nad dodržiavaním tejto smernice zo strany prevádzkovateľov a vlastníkov vrátane inšpekcií, vyšetrovaní a presadzovacích opatrení;

c)	poskytovanie poradenstva iným orgánom alebo subjektom vrátane povoľujúceho orgánu;

d)	vypracúvanie ročných plánov podľa článku 21;

e)	vypracúvanie správ;

f)	spolupráca s príslušnými orgánmi alebo s kontaktnými miestami podľa článku 27.

2. Členské štáty za každých okolností zabezpečujú nezávislosť a objektivitu príslušného orgánu pri vykonávaní jeho regulačných funkcií, a to najmä pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), b) a c). Predchádza sa preto konfliktom záujmov medzi regulačnými funkciami príslušného orgánu na jednej strane a regulačnými funkciami týkajúcimi sa hospodárskeho rozvoja morských prírodných zdrojov a udeľovania povolení na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v danom členskom štáte a výberu a správy príjmov z týchto operácií na strane druhej.

3. Členské štáty na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 2 vyžadujú, aby sa regulačné funkcie príslušného orgánu vykonávali v rámci orgánu, ktorý je nezávislý od akýchkoľvek funkcií členského štátu týkajúcich sa hospodárskeho rozvoja morských prírodných zdrojov a udeľovania povolení na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori z týchto operácií.

Ak je však celkový počet zariadení, na ktorých normálne pracuje personál, nižší ako šesť, dotknutý členský štát sa môže rozhodnúť, že prvý pododsek nebude uplatňovať. Takýmto rozhodnutím nie sú dotknuté jeho povinnosti podľa odseku 2.

4. Členské štáty sprístupnia verejnosti opis organizácie príslušného orgánu vrátane dôvodu, prečo príslušný orgán zriadili daným spôsobom, ako aj spôsobu, akým zabezpečili výkon regulačných funkcií ustanovených v odseku 1 a dodržiavanie záväzkov ustanovených v odseku 2.

5. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán disponoval primeranými ľudskými a finančnými zdrojmi na výkon svojich úloh podľa tejto smernice. Tieto zdroje zodpovedajú rozsahu operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v dotknutých členských štátoch.

6. Členské štáty môžu uzatvárať formálne dohody s príslušných agentúr Únie alebo prípadne iných vhodných subjektov zamerané na poskytovanie špecializovaných odborných znalostí na podporu príslušného orgánu pri vykonávaní svojich regulačných funkcií. Na účely tohto odseku sa subjekt nepovažuje za vhodný, ak jeho objektivita môže byť ohrozená konfliktom záujmov.

7. Členské štáty môžu zaviesť mechanizmy na pokrytie finančných nákladov príslušného orgánu na výkon svojich úloh podľa tejto smernice z poplatkov držiteľov povolení, prevádzkovateľov alebo vlastníkov.

8. Ak sa príslušný orgán skladá z viacerých subjektov, členské štáty v čo najväčšej miere predchádzajú zdvojovaniu ich regulačných funkcií. Členské štáty môžu jeden z takýchto subjektov určiť za hlavný subjekt so zodpovednosťou za koordináciu regulačných funkcií podľa tejto smernice a podávanie správ Komisii.

9. Členské štáty skúmajú činnosť príslušného orgánu a prijímajú potrebné opatrenia na zlepšenie jeho efektívnosti pri vykonávaní regulačných funkcií stanovených v odseku 1.

Článok 9

Fungovanie príslušného orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán:

a)	konal nezávisle od politík, regulačných rozhodnutí alebo iných okolností, ktoré nesúvisia s jeho úlohami podľa tejto smernice;

b)	jasne uviedol rozsah svojich zodpovedností a zodpovedností prevádzkovateľa a vlastníka za kontrolu rizík závažných nehôd podľa tejto smernice;

c)	vypracoval politiku, proces a postupy na dôsledné posudzovanie správ o závažných nebezpečenstvách a oznámení predložených podľa článku 11, ako aj na dohľad nad dodržiavaním tejto smernice v rámci právomoci členského štátu, vrátane inšpekcie, vyšetrovania a opatrení na presadzovanie;

d)	sprístupnil politiku, proces a postupy podľa písmena c) prevádzkovateľom a vlastníkom a v súhrnnej podobe aj verejnosti;

e)	v prípade potreby pripravil a vykonával koordinované alebo spoločné postupy s ostatnými orgánmi v členskom štáte na účely výkonu úloh podľa tejto smernice, a

f)	vychádzal pri svojich politických, organizačných a pracovných postupoch zo zásad ustanovených v prílohe III.

Článok 10

Úlohy Európskej námornej bezpečnostnej agentúry

1. Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA, ďalej len „agentúra“) poskytuje členským štátom a Komisii technické a vedecké poradenstvo v súlade so svojím mandátom podľa nariadenia (ES) č. 1406/2002.

2. Agentúra v rámci svojho mandátu:

a)	pomáha Komisii a postihnutému členskému štátu na jeho žiadosť pri zisťovaní a monitorovaní rozsahu ropnej škvrny alebo úniku zemného plynu;

b)	pomáha členským štátom na ich žiadosť s prípravou a realizáciou externých núdzových plánov, predovšetkým ak ide o cezhraničný dosah v rámci pobrežných vôd členských štátov a mimo nich;

c)	na základe externých a interných núdzových plánov členských štátov vypracúva spolu s členskými štátmi a prevádzkovateľmi katalóg dostupného núdzového zariadenia a služieb.

3. Agentúra môže na žiadosť:

a)	pomáhať Komisii pri posudzovaní plánov externej reakcie na núdzovú situáciu členských štátov s cieľom skontrolovať, či sú v súlade s touto smernicou;

b)	preskúmať cvičenia zamerané na testovanie cezhraničných mechanizmov a mechanizmov Únie pre núdzové situácie.

KAPITOLA III

PRÍPRAVA OPERÁCIÍ PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI A ICH VYKONÁVANIE

Článok 11

Dokumenty, ktoré sa predkladajú na účely vykonávania operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník predložili príslušnému orgánu tieto dokumenty:

a)	podnikovú politiku predchádzania závažným nehodám alebo jej primeraný opis v súlade s článkom 19 ods. 1 a 5;

b)	systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia vzťahujúci sa na zariadenie, alebo jeho primeraný opis, v súlade s článkom 19 ods. 3 a 5;

c)	v prípade plánovaného ťažobného zariadenia oznámenie technického riešenia v súlade s požiadavkami časti 1 prílohy I;

d)	opis systému nezávislého overovania v súlade s článkom 17;

e)	správu o závažných nebezpečenstvách v súlade s článkami 12 a 13;

f)	v prípade podstatnej zmeny alebo demontáže zariadenia upravenú správu o závažných nebezpečenstvách v súlade s článkami 12 a 13;

g)	plán internej reakcie na núdzovú situáciu alebo jeho primeraný opis v súlade s článkami 14 a 28;

h)	v prípade vrtnej operácie oznámenie o uvedenej vrtnej operácii a informácie o nej v súlade s článkom 15;

i)	v prípade kombinovanej operácie oznámenie o kombinovaných operáciách v súlade s článkom 16;

j)	v prípade existujúceho ťažobného zariadenia, ktoré sa má premiestniť na nové ťažobné miesto, kde sa má prevádzkovať, oznámenie o premiestnení v súlade s časťou 1 prílohy I;

k)	akékoľvek iné relevantné dokumenty vyžiadané príslušným orgánom.

2. Dokumenty predložené podľa odseku 1 písm. a), b), d) a g) sa začleňujú do správy o závažných nebezpečenstvách podľa odseku 1 písm. e). Podniková politika prevádzkovateľa vrtu predchádzania závažným nehodám by mala byť zahrnutá v oznámení o vrtných operáciách predloženom podľa odseku 1 písm. h), ak nebola predložená predtým.

3. Oznámenie o technickom riešení požadovanom podľa odseku 1 písm. c) sa príslušnému orgánu predkladá v lehote stanovenej príslušným orgánom pred zamýšľaným predložením správy o závažných nebezpečenstvách pre plánovanú operáciu. Príslušný orgán reaguje na oznámenie o technickom riešení pripomienkami, ktoré sa majú zohľadniť v správe o závažných nebezpečenstvách.

4. Ak má existujúce ťažobné zariadenie vstúpiť do pobrežných vôd členského štátu alebo ich opustiť, prevádzkovateľ o tom písomne informuje príslušný orgán pred dátumom takéhoto vstupu alebo opustenia pobrežných vôd členského štátu.

5. Príslušnému orgánu sa musí oznámenie o premiestnení požadované podľa odseku 1 písm. j) predložiť v dostatočne skorej fáze navrhovaného vývoja, aby prevádzkovateľ mohol akékoľvek pripomienky príslušného orgánu zohľadniť počas prípravy správy o závažných nebezpečenstvách.

6. Ak došlo k podstatnej zmene, ktorá má vplyv na oznámenie o technickom riešení alebo na oznámenie o premiestnení pred predložením správy o závažných nebezpečenstvách, príslušný orgán sa o uvedenej zmene informuje čo najskôr.

7. Správa o závažných nebezpečenstvách požadovaná podľa odseku 1 písm. e) sa príslušnému orgánu predkladá v lehote, ktorú tento orgán určí, a to pred plánovaným začatím operácií.

Článok 12

Správa o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ pripravil správu o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. e). Uvedená správa obsahuje informácie uvedené v prílohe I časti 2 a 5 a aktualizuje sa vždy, keď je to potrebné alebo keď to vyžaduje príslušný orgán.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa v relevantných fázach prípravy správy o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie konzultovalo so zástupcami pracovníkov a aby sa táto skutočnosť preukázala podľa prílohy I časti 2 bodu 3.

3. Na základe súhlasu príslušného orgánu je správu o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie možné vypracovať pre skupinu zariadení.

4. Ak sú na akceptovanie správy o závažných nebezpečenstvách potrebné ďalšie informácie, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ na žiadosť príslušného orgánu tieto informácie poskytol a predloží všetky potrebné zmeny správy o závažných nebezpečenstvách.

5. V prípade, že sa má ťažobné zariadenie upraviť tak, že dôjde k jeho podstatnej zmene, alebo sa zamýšľa demontáž nepohyblivého ťažobného zariadenia, prevádzkovateľ v lehote stanovenej príslušným orgánom pripraví upravenú správu o závažných nebezpečenstvách, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. f), a to v súlade s časťou 6 prílohy I.

6. Členské štáty zabezpečia, aby sa plánované úpravy nezačali využívať alebo aby sa s demontážou nezačalo, pokiaľ príslušný orgán neakceptuje upravenú správu o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie.

7. Správa o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie podlieha dôkladnému pravidelnému preskúmaniu prevádzkovateľom najmenej raz za päť rokov alebo skôr na žiadosť príslušného orgánu. Výsledky preskúmania sa oznámia príslušnému orgánu.

Článok 13

Správa o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie

1. Členské štáty zabezpečia, aby vlastník pripravil správu o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. e). Uvedená správa obsahuje informácie uvedené v prílohe I častiach 3 a 5 a aktualizuje sa vždy, keď je to potrebné alebo keď to vyžaduje príslušný orgán.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa v relevantných fázach prípravy správy o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie konzultovalo so zástupcami pracovníkov a aby sa táto skutočnosť preukázala podľa prílohy I časti 3 bodu 2.

3. Ak sú na akceptovanie správy o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie potrebné ďalšie informácie, členské štáty zabezpečia, aby vlastník na žiadosť príslušného orgánu takéto informácie poskytol a vykonal potrebné zmeny k predloženej správe o závažných nebezpečenstvách.

4. V prípade, že sa má neťažobné zariadenie upraviť tak, že dôjde k jeho podstatnej zmene, alebo sa zamýšľa demontáž nepohyblivého neťažobného zariadenia, vlastník v lehote stanovenej príslušným orgánom pripraví upravenú správu o závažných nebezpečenstvách, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. f), a to v súlade s prílohou I časťou 6, bodmi 1, 2 a 3.

5. Členské štáty zabezpečia, aby sa plánované úpravy pre nepohyblivé neťažobné zariadenie nezačali využívať alebo aby sa s demontážou nezačalo, pokiaľ príslušný orgán neakceptuje upravenú správu o závažných nebezpečenstvách pre nepohyblivé neťažobné zariadenie.

6. Členské štáty zabezpečia, aby sa plánované úpravy pre pohyblivé neťažobné zariadenie nezačali využívať, kým príslušný orgán neakceptuje upravenú správu o závažných nebezpečenstvách pre pohyblivé neťažobné zariadenie.

7. Správa o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie podlieha dôkladnému pravidelnému preskúmaniu vlastníkom najmenej raz za 5 rokov alebo skôr na žiadosť príslušného orgánu. Výsledky preskúmania sa oznámia príslušnému orgánu.

Článok 14

Plány internej reakcie na núdzovú situáciu

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia, alebo podľa vhodnosti vlastníci, vypracovali plány internej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa majú predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. g). Plány sa musia pripraviť v súlade s článkom 28 a zohľadnia pritom posúdenie rizík závažných nehôd realizované počas vypracovania najnovšej správy o závažných nebezpečenstvách. Plán zahŕňa analýzu účinnosti reakcie na ropnú škvrnu.

2. V prípade, že pohyblivé neťažobné zariadenie sa má použiť na vykonávanie vrtných operácií sa v pláne internej reakcie na núdzovú situáciu zariadenia zohľadní posúdenie rizík realizované počas vypracovania oznámenia o vrtných operáciách, ktoré sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. h). Ak sa plán internej reakcie na núdzovú situáciu musí upraviť vzhľadom na osobitnú povahu alebo umiestnenie vrtu, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu predložil upravený plán internej reakcie na núdzovú situáciu alebo jeho primeraný opis príslušnému orgánu na doplnenie príslušného oznámenia o vrtných operáciách.

3. Ak sa má neťažobné zariadenie použiť na vykonávanie kombinovaných operácií, plán internej reakcie na núdzovú situáciu sa musí upraviť tak, aby takéto operácie obsahoval, a predloží sa príslušnému orgánu na doplnenie príslušného oznámenia o kombinovaných operáciách.

Článok 15

Oznámenie o vrtných operáciách a informácie o nich

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu pripravil oznámenie, ktoré sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. h) príslušnému orgánu. Toto oznámenie sa predloží v lehote, ktorú tento orgán stanoví pred začatím vrtnej operácie. Toto oznámenie o vrtnej operácii obsahuje podrobnosti o technickom riešení vrtu a navrhovaných vrtných operáciách v súlade s časťou 4 prílohy I. Zahŕňa to analýzu účinnosti reakcie na ropnú škvrnu.

2. Príslušný orgán dané oznámenie posúdi a ak to považuje za potrebné, podnikne pred začatím vrtných operácií vhodné kroky, medzi ktoré môže patriť aj zákaz začatia operácie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu začlenil do plánovania a prípravy podstatnej zmeny predloženého oznámenia o vrtných operáciách nezávislého overovateľa podľa článku 17 ods. 4 písm. b) a aby o akejkoľvek podstatnej zmene predloženého oznámenia o vrtných operáciách bezodkladne informoval príslušný orgán. Príslušný orgán tieto zmeny posúdi a v prípade potreby podnikne vhodné kroky.

4. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vrtu predložil správy o vrtných operáciách príslušnému orgánu v súlade s požiadavkami prílohy II. Správy sa predkladajú v týždenných intervaloch, počnúc dňom začatia vrtných operácií, alebo v intervaloch určených príslušným orgánom.

Článok 16

Oznámenie o kombinovaných operáciách

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci, ktorí sa podieľajú na kombinovanej operácii, spoločne vypracovali oznámenie, ktoré sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. i). Oznámenie obsahuje informácie bližšie uvedené v prílohe I časti 7. Členské štáty zabezpečia, aby jeden z prevádzkovateľov alebo jeden z vlastníkov dotknutých neťažobných zariadení predložil oznámenie o kombinovaných operáciách príslušnému orgánu. Oznámenie sa predloží v lehote, ktorú určí príslušný orgán pred začatím kombinovaných operácií.

2. Príslušný orgán dané oznámenie posúdi a ak to považuje za potrebné, podnikne pred začatím kombinovaných operácií vhodné kroky, medzi ktoré môže patriť aj zákaz začatia operácií.

3. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ, ktorý predložil oznámenie, bezodkladne informoval príslušný orgán o akejkoľvek podstatnej zmene v predloženom oznámení. Príslušný orgán tieto zmeny posúdi a v prípade potreby podnikne vhodné kroky.

Článok 17

Nezávislé overovanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci zriadili systémy nezávislého overovania a že pripravia opis takýchto systémov, ktoré sa majú predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. d) v rámci systému riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia predloženého podľa článku 11 ods. 1 písm. b). Opis obsahuje informácie bližšie uvedené v prílohe I časti 5.

2. Výsledky nezávislého overovania nemajú vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľa alebo vlastníka za správne a bezpečné fungovanie overovaného vybavenia a systémov.

3. Výber nezávislého overovateľa a koncepcia systémov nezávislého overovania spĺňa kritériá uvedené v prílohe V.

4. Systémy na nezávislé overovanie sa zriadia:

v súvislosti so zariadeniami s cieľom poskytnúť nezávislú záruku, že kritické bezpečnostné a environmentálne prvky určené v rámci posúdenia rizík zariadenia, ako sú opísané v správe o závažných nebezpečenstvách, sú vhodné a že harmonogram prehliadok a testov kritických bezpečnostných a environmentálnych prvkov je vhodný, aktuálny a funguje tak, ako sa zamýšľalo;

b)	v súvislosti s oznámeniami o vrtných operáciách s cieľom poskytnúť nezávislú záruku, že technické riešenie a opatrenia na kontrolu vrtu sú z hľadiska očakávaných podmienok vrtu po celý čas vhodné.

5. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci reagovali na rady nezávislého overovateľa a prijali na ich základe potrebné opatrenia.

6. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci zabezpečili, aby sa rada nezávislého overovateľa podľa odseku 4 písm. a) a záznamy o vykonanom opatrení na základe takejto rady sprístupnili príslušnému orgánu a aby ich prevádzkovateľ alebo vlastník uchovával po dobu šiestich mesiacov po dokončení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, na ktoré sa vzťahujú.

7. Členské štáty od prevádzkovateľov vrtov požadujú, aby zabezpečili, aby sa zistenia a pripomienky nezávislého overovateľa podľa odseku 4 písm. b) tohto článku a ich opatrenia ako reakcie na tieto zistenia a pripomienky predložili v oznámení o vrtných operáciách pripravenom v súlade s článkom 15.

8. Systém overovania pre ťažobné zariadenie sa musí vytvoriť pred dokončením technického riešenia. Pre neťažobné zariadenie sa systém musí vytvoriť pred začatím operácií v pobrežných vodách členských štátov.

Článok 18

Právomoc príslušného orgánu vo vzťahu k operáciám na zariadeniach

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán:

zakázal prevádzku alebo začatie operácií akéhokoľvek zariadenia alebo akejkoľvek pripojenej infraštruktúry, ak sa opatrenia navrhované v správe o závažných nebezpečenstvách zamerané na predchádzanie závažným nehodám alebo oznámenia o vrtných operáciách alebo kombinovaných operáciách predložené podľa článku 11 ods. 1 písm. h) alebo i) považujú za nevyhovujúce pre splnenie požiadaviek ustanovených v tejto smernici;

b)	vo výnimočných situáciách a keď sa nazdáva, že sa tým neohrozí bezpečnosť a ochrana životného prostredia, skráti časový interval medzi predložením správy o závažných nebezpečenstvách alebo iných dokumentov podľa článku 11 a začatím operácií;

c)	od prevádzkovateľa požadoval prijatie takých primeraných opatrení, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na zabezpečenie súladu s článkom 3 ods. 1;

d)	v prípade opísanom v článku 6 ods. 4 prijal primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitej bezpečnosti operácií;

bol oprávnený vyžadovať zlepšenie akéhokoľvek zariadenia alebo jeho časti alebo akejkoľvek pripojenej infraštruktúry a v prípade potreby zakázať pokračovanie ich prevádzky, ak sa výsledkami inšpekcie, zisteniami podľa článku 6 ods. 4, pravidelným preskúmaním správy o závažných nebezpečenstvách predloženej podľa článku 11 ods. 1 písm. e), alebo zmenami v oznámeniach predloženými podľa článku 11, preukázalo, že požiadavky tejto smernice sa neplnia alebo že existujú odôvodnené obavy o bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori alebo zariadení.

KAPITOLA IV

POLITIKA PREVENCIE

Článok 19

Predchádzanie závažným nehodám zo strany prevádzkovateľov a vlastníkov

1. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov a vlastníkov, aby vypracovali dokument o svojej podnikovej politike predchádzania závažným nehodám, ktorý sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. a) a zabezpečili jej realizáciu v rámci svojich operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a to aj prijatím primeraných monitorovacích opatrení na zabezpečenie účinnosti politiky. Dokument obsahuje informácie bližšie uvedené v prílohe I časti 8.

2. V podnikovej politike predchádzania závažným nehodám musí byť zohľadnená primárna zodpovednosť prevádzkovateľa za, okrem iného, kontrolu rizík závažnej nehody, ktorá vznikla v dôsledku jeho operácií, a za neustále zlepšovanie kontroly takýchto rizík s cieľom zabezpečiť nepretržitú vysokú úroveň ochrany.

3. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci pripravili dokument, ktorým ustanovujú ich systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia a ktorý sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. b). Uvedený dokument obsahuje opis:

a)	organizačných opatrení na kontrolu závažných nebezpečenstiev;

b)	opatrení na vypracovanie a predkladanie správ o závažných nebezpečenstvách a prípadne iných dokumentov podľa tejto smernice a

c)	systémov nezávislého overovania zriadených podľa článku 17.

4. Členské štáty pre prevádzkovateľov a vlastníkov vytvoria príležitosti prispievať k mechanizmom na účinné tripartitné konzultácie podľa článku 6 ods. 8. Záväzok prevádzkovateľa a vlastníka voči takýmto mechanizmom možno v príslušných prípadoch načrtnúť v podnikovej politike predchádzania závažným nehodám.

5. Podniková politika predchádzania závažným nehodám a systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia sa vypracúvajú v súlade s prílohou I časťami 8 a 9 a prílohou IV. Platia pritom tieto podmienky:

a)	podniková politika predchádzania závažným nehodám sa vypracúva písomne a určujú sa ňou celkové ciele a postupy kontrolovania rizika nebezpečenstiev závažných nehôd a spôsob, akým sa tieto ciele dosiahnu a opatrenia budú realizovať na podnikovej úrovni;

b)	systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia je integrovaný do celkového systému riadenia prevádzkovateľa alebo vlastníka a obsahuje organizačnú štruktúru, zodpovednosti, prax, postupy, procesy a zdroje na určenie a vykonávanie podnikovej politiky predchádzania závažným nehodám.

6. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci vypracovali a udržiavali kompletný súpis vybavenia pre núdzové situácie, pokiaľ ide o ich operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

7. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci po porade s príslušným orgánom a s využitím výmeny vedomostí, informácií a skúseností, ako sa stanovuje v článku 27 ods. 1 vypracovali a revidovali normy a usmernenia pre najlepšie postupy týkajúce sa kontroly závažných nebezpečenstiev počas návrhu technického riešenia a prevádzkového životného cyklu operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a aby ako minimum zohľadnili prílohu VI.

8. Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovatelia a vlastníci zabezpečili, aby dokument o svojej podnikovej politike predchádzania závažným nehodám, ktorý sa uvádza v odseku 1, sa vzťahoval aj na ich ťažobné a neťažobné zariadenia mimo Únie.

9. Ak činnosť prevádzkovateľa alebo vlastníka predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo sa ňou výrazne zvyšuje riziko závažnej nehody, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník prijal vhodné opatrenia vrátane prípadného pozastavenia danej činnosti, pokým sa nebezpečenstvo alebo riziko nedostane pod primeranú kontrolu. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník v prípade prijímania takýchto opatrení o tom bezodkladne a najneskôr do 24 hodín od prijatia takýchto opatrení informoval príslušný orgán.

10. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci podľa potreby prijali vhodné opatrenia na používanie vhodných technických prostriedkov alebo postupov na účely zlepšenia spoľahlivosti zhromažďovania a zaznamenávania príslušných údajov o vrtných parametroch a zabránenia manipulácii s nimi.

Článok 20

Operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vykonávané mimo Únie

1. Členské štáty vyžadujú od spoločností, ktoré sú zaregistrované na ich území a vykonávajú, či už samotné alebo prostredníctvom dcérskych spoločností, operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori mimo Únie ako držitelia povolení alebo prevádzkovatelia, aby im na ich žiadosť podávali správy o okolnostiach všetkých závažných nehôd, ktorých boli účastníkmi.

2. Členské štáty v žiadosti o správu podľa odseku 1 tohto článku uvedú podrobnosti o požadovaných informáciách. Takéto správy sa vymieňajú v súlade s článkom 27 ods. 1. Členské štáty, ktoré nemajú príslušný orgán ani kontaktné miesto, predkladajú obdržané správy Komisii.

Článok 21

Zabezpečenie súladu s regulačným rámcom pre predchádzanie závažným nehodám

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci dodržiavali opatrenia uvedené v správe o závažných nebezpečenstvách a v plánoch, na ktoré sa odkazuje v oznámení o vrtných operáciách a oznámení o kombinovaných operáciách predložených v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. e), h) a i).

2. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci poskytli príslušnému orgánu alebo akýmkoľvek iným osobám konajúcim pod vedením príslušného orgánu dopravu na zariadenie alebo plavidlo spojené s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu a späť, vrátane prepravy ich vybavenia, a to kedykoľvek v primeranom čase, spolu s ubytovaním a stravou, ako aj ďalšiu podporu v súvislosti s návštevami zariadení, aby sa príslušnému orgánu uľahčil dohľad nad dodržiavaním tejto smernice vrátane inšpekcií, vyšetrovania a presadzovania takéhoto dodržiavania.

3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán vypracoval ročné plány účinného dohľadu, vrátane inšpekcií, nad závažnými nebezpečenstvami na základe riadenia rizika a s osobitným zreteľom na súlad so správou o závažných nebezpečenstvách a iné dokumenty predložené podľa článku 11. Účinnosť týchto plánov sa pravidelne skúma a príslušný orgán prijíma všetky potrebné opatrenia na ich zlepšenie.

Článok 22

Dôverné nahlasovanie obáv o bezpečnosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán zaviedol mechanizmy:

a)	dôverného nahlasovania bezpečnostných a environmentálnych obáv súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori z akéhokoľvek zdroja a

b)	na vyšetrenie takýchto hlásení bez toho, aby sa porušila anonymita dotknutých osôb.

2. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov a vlastníkov, aby oznamovali podrobnosti o vnútroštátnych opatreniach pre mechanizmy uvedené v odseku 1 svojim zamestnancom a dodávateľom, ktorí sú zapojení do prevádzky, a ich zamestnancom a aby zabezpečili, že informácia o dôvernom nahlasovaní bude súčasťou relevantnej odbornej prípravy a oznámení.

KAPITOLA V

TRANSPARENTNOSŤ A SPOLOČNÉ VYUŽÍVANIE INFORMÁCÍ

Článok 23

Spoločné využívanie informácií

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci poskytli príslušnému orgánu aspoň informácie opísané v prílohe IX.

2. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určí spoločný formát nahlasovania údajov a podrobnosti o informáciách, ktoré sa majú dávať k dispozícii na spoločné využívanie. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 24

Transparentnosť

1. Členské štáty informácie uvedené v prílohe IX sprístupnia verejnosti.

2. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určí spoločný publikačný formát, ktorý umožní jednoduché cezhraničné porovnávanie údajov. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 37 ods. 2. Spoločný publikačný formát umožní spoľahlivé porovnávanie vnútroštátnych postupov podľa tohto článku a článku 25.

Článok 25

Správy o vplyve na bezpečnosť a ochranu životného prostredia

1. Členské štáty predkladajú Komisii výročnú správu s informáciami uvedenými v prílohe IX bode 3.

2. Členské štáty určia orgán zodpovedný za výmenu informácií podľa článku 23 a uverejňovanie informácií podľa článku 24.

3. Komisia uverejňuje výročnú správu založenú na informáciách nahlásených členskými štátmi podľa odseku 1.

Článok 26

Vyšetrovanie po závažnej nehode

1. Členské štáty iniciujú dôsledné vyšetrovania závažných nehôd, ktoré sa vyskytnú v rámci ich právomoci.

2. Zhrnutie zistení podľa odseku 1 sa poskytne Komisii buď po ukončení vyšetrovania alebo prípadne po ukončení súdneho konania. Členské štáty zverejnia zistenia, z ktorých vypustia dôverné informácie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán po vyšetrovaní podľa odseku 1 vykonal všetky odporúčania, ktoré z neho vyplývajú a na ktoré sa vzťahuje jeho právomoc konať.

KAPITOLA VI

SPOLUPRÁCA

Článok 27

Spolupráca medzi členskými štátmi

1. Každý členský štát zabezpečí, aby si jeho príslušný orgán pravidelne vymieňal poznatky, informácie a skúsenosti s ostatnými príslušnými orgánmi okrem iného prostredníctvom Skupiny orgánov Európskej únie pre prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori (EUOAG) a aby sa zapájal do konzultácií o uplatňovaní relevantných vnútroštátnych právnych rámcov a práva Únie s predstaviteľmi priemyselného odvetvia, inými zainteresovanými stranami a Komisiou.

Pokiaľ ide o členské štáty, do ktorých právomoci nepatria operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, informácie uvedené v prvom pododseku prijmú kontaktnými miestami podľa článku 32 ods. 1.

2. Poznatky, informácie a skúsenosti vymieňané podľa odseku 1 sa týkajú najmä fungovania opatrení na riadenie rizík, predchádzania vážnym nehodám, overovania súladu a reakcie na núdzovú situáciu súvisiacich s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Únii, prípadne aj mimo Únie.

3. Každý členský štát zabezpečí, aby sa jeho príslušný orgán zúčastňoval na určovaní jasných spoločných priorít prípravy a aktualizácie noriem a usmernení, aby sa stanovili najlepšie postupy pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a zjednodušilo ich zavádzanie a konzistentné uplatňovanie.

4. Komisia do 19. júla 2014 predloží členským štátom správu o primeranosti národných expertných zdrojov na spĺňanie regulačných funkcií podľa tejto smernice, do ktorej v prípade potreby zahrnie návrhy na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty mali prístup k primeraným expertným zdrojom.

5. Členské štáty do 19. júla 2016 oznámia Komisii, aké vnútroštátne opatrenia zaviedli v súvislosti s prístupom k znalostiam, prostriedkom a expertným zdrojom, vrátane formálnych dohôd a v súlade s článkom 8 ods. 6.

KAPITOLA VII

PRIPRAVENOSŤ A REAKCIA NA NÚDZOVÚ SITUÁCIU

Článok 28

Požiadavky na plány internej reakcie na núdzovú situáciu

1. Členské štáty zabezpečia, aby plány internej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa majú pripraviť prevádzkovateľom alebo vlastníkom v súlade s článkom 14 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. g):

a)	sa bezodkladne zavedú ako reakcia na akúkoľvek závažnú nehodu alebo situáciu, kde je bezprostredné riziko vzniku závažnej nehody, a

b)	sú v súlade s plánom externej reakcie na núdzovú situáciu uvedeným v článku 29.

2. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ a vlastník mal vybavenie a odborné znalosti súvisiace s plánom internej reakcie na núdzovú situáciu pre uvedené vybavenie a odborné znalosti v poriadku a vždy k dispozícii, podľa potreby aj pre orgány zodpovedné za vykonávanie plánu externej reakcie na núdzovú situáciu členského štátu, na ktorý sa vzťahuje plán internej reakcie na núdzovú situáciu.

3. Plán internej reakcie na núdzovú situáciu sa vypracuje v súlade s prílohou I časťou 10 a aktualizuje po akýchkoľvek podstatných zmenách v správe o závažných nebezpečenstvách alebo v oznámeniach predkladaných podľa článku 11. Všetky takéto aktualizácie sa predkladajú príslušnému orgánu podľa článku 11 ods. 1 písm. g) a oznamujú sa orgánu alebo orgánom zodpovedným za prípravu plánov externej reakcie na núdzovú situáciu pre dotknutú oblasť.

4. Plán internej reakcie na núdzovú situáciu sa integruje s ostatnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany a záchrany personálu z postihnutého zariadenia, aby sa zabezpečili dobré vyhliadky na osobnú bezpečnosť a prežitie.

Článok 29

Plány externej reakcie na núdzovú situáciu a pripravenosť na núdzovú situáciu

1. Členské štáty vypracujú plány externej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa vzťahujú na všetky zariadenia na ťažbu ropy a zemného plynu na mori alebo pripojenú infraštruktúru a potenciálne postihnuté oblasti v ich jurisdikcii. Členské štáty v plánoch externej reakcie na núdzovú situáciu uvedú úlohu a finančné záväzky držiteľov povolení a prevádzkovateľov.

2. Plány externej reakcie na núdzovú situáciu vypracujú členské štáty v spolupráci s príslušnými prevádzkovateľmi a vlastníkmi prípadne držiteľmi licencie a príslušným orgánom, pričom zohľadňujú najaktuálnejšiu verziu plánov internej reakcie na núdzovú situáciu existujúcich alebo plánovaných zariadení či pripojenej infraštuktúry v oblasti, na ktorú sa vzťahuje plán externej reakcie na núdzovú situáciu. Zohľadňujú sa aj aktualizácie plánov internej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré vykonal prevádzkovateľ.

3. Plány externej reakcie na núdzovú situáciu sa vypracúvajú v súlade s prílohou VII a sprístupňujú sa Komisii, ostatným potenciálne postihnutým členským štátom a verejnosti. Členské štáty pri sprístupňovaní svojich plánov externej reakcie na núdzovú situáciu zabezpečia, aby sa zverejnenými informáciami neohrozila bezpečnosť a ochrana zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu na mori a ich prevádzky, hospodárske záujmy členských štátov, ani osobná bezpečnosť a životné podmienky úradníkov členských štátov.

4. Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia na dosiahnutie vysokej úrovne zlučiteľnosti a interoperability vybavenia na reakciu na núdzovú situáciu a odborných znalostí medzi všetkými členskými štátmi v danej geografickej oblasti, v prípade potreby i mimo nej. Členské štáty nabádajú priemyselné odvetvie k vývoju vybavenia a služieb na základe zmluvného vzťahu v oblasti reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sú zlučiteľné a schopné spolupráce v rámci geografického regiónu.

5. Členské štáty uchovávajú záznamy o vybavení a službách v oblasti reakcie na núdzovú situáciu v súlade s prílohou VIII bodom 1. Tieto záznamy sa sprístupňujú ostatným potenciálne postihnutým členským štátom a Komisii a na recipročnom základe susediacim tretím krajinám.

6. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia a vlastníci pravidelne testovali svoju pripravenosť na účinnú reakciu na závažné nehody v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov.

7. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány alebo v prípade potreby kontaktné miesta vypracovali scenáre spolupráce v núdzových situáciách. Tieto scenáre sa pravidelne posudzujú a podľa potreby aktualizujú.

Článok 30

Reakcia na núdzovú situáciu

1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo podľa vhodnosti vlastník bezodkladne oznámil príslušným orgánom závažnú nehodu alebo situáciu, v ktorej vznik závažnej nehody bezprostredne hrozí. Uvedené oznámenie opisuje okolnosti podľa možnosti vrátane informácií o jej vzniku, potenciálnom vplyve na životné prostredie a potenciálnych závažných následkoch.

2. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo vlastník v prípade závažnej nehody podnikol všetky vhodné opatrenia na to, aby sa predišlo jej vyhroteniu a aby sa obmedzili jej následky. Relevantné orgány členských štátov môžu prevádzkovateľovi alebo vlastníkovi pomáhať vrátane zabezpečenia dodatočných zdrojov.

3. V priebehu reakcie na núdzovú situáciu členský štát zhromažďuje informácie potrebné na dôkladné vyšetrenie nehody podľa článku 26 ods. 1.

KAPITOLA VIII

CEZHRANIČNÉ ÚČINKY

Článok 31

Cezhraničná pripravenosť na núdzové situácie a reakcia členských štátov, v ktorých jurisdikcii sa vykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

1. Ak sa členský štát domnieva, že závažné nebezpečenstvo týkajúce sa operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ktoré sa majú uskutočniť v jeho právomoci môže mať významný vplyv na životné prostredie v inom členskom štáte, postúpi ešte pred začiatkom operácií relevantné informácie uvedenému členskému štátu a usiluje sa spolu s ním o prijatie opatrení na predídenie škodám.

Členské štáty, ktoré sa nazdávajú, že môžu byť postihnuté, môžu požiadať členský štát, v jurisdikcii ktorého sa operácia prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori má vykonávať, aby im zaslal všetky relevantné informácie. Uvedené členské štáty môžu spolu posúdiť účinnosť opatrení bez toho, aby boli dotknuté regulačné funkcie príslušného orgánu s právomocou pre dotknutú operáciu podľa článku 8 ods. 1 písm. a), b) a c).

2. Závažné nebezpečenstvá identifikované podľa odseku 1 sa zohľadňujú v plánoch internej a externej reakcie na núdzovú situáciu, aby sa zjednodušila spoločná účinná reakcia na závažnú nehodu.

3. Keď existuje riziko, že predvídateľné cezhraničné účinky závažných nehôd budú mať vplyv na tretie krajiny, členské štáty im sprístupnia informácie na recipročnom základe.

4. Členské štáty medzi sebou koordinujú opatrenia súvisiace s oblasťami mimo Únie, aby sa predišlo možným nepriaznivým vplyvom operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

5. Členské štáty pravidelne testujú svoju pripravenosť účinne reagovať na závažné nehody v spolupráci s potenciálne postihnutými členskými štátmi, relevantnými agentúrami Únie a, na recipročnom základe, potenciálne postihnutými tretími krajinami. Komisia môže prispievať k cvičeniam zameraným na testovanie cezhraničných mechanizmov pre núdzové situácie.

6. V prípade závažnej nehody alebo bezprostrednej hrozby závažnej nehody, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky, členský štát, v ktorého jurisdikcii sa situácia vyskytla, to bezodkladne oznámi Komisii a členským štátom alebo tretím krajinám, ktoré môžu byť touto situáciou postihnuté, a nepretržite im poskytuje informácie relevantné z hľadiska reakcie na núdzovú situáciu.

Článok 32

Cezhraničná pripravenosť na núdzové situácie a reakcia členských štátov, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú

1. Členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, vymenujú na účely výmeny informácií s relevantnými priľahlými členskými štátmi kontaktné miesto.

2. Členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, uplatňujú článok 29 ods. 4 a 7, aby zabezpečili primerané kapacity na reakciu v prípade, že budú postihnuté závažnou nehodou.

3. Členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, koordinujú svoje vnútroštátne plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v morskom prostredí s ostatnými relevantnými členskými štátmi v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie čo najúčinnejšej reakcie na závažnú nehodu.

4. Ak je členský štát, v ktorého jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú, postihnutý závažnou nehodou, tento členský štát:

a)	prijme všetky vhodné opatrenia v súlade s vnútroštátne plánovaním pre prípad nepredvídaných udalostí uvedeným v odseku 3;

b)	zabezpečia, aby sa všetky informácie, ktoré majú pod kontrolou a k dispozícii v ich jurisdikcii a ktoré môžu byť relevantné pre úplné vyšetrenie závažnej nehody, na žiadosť poskytli alebo sprístupnili členskému štátu, ktorý vedie vyšetrovanie podľa článku 26.

Článok 33

Koordinovaný prístup k bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na medzinárodnej úrovni

1. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a bez toho, aby boli dotknuté relevantné medzinárodné dohody, podporuje spoluprácu s tretími krajinami, ktoré vykonávajú operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v tých istých morských regiónoch ako členské štáty.

2. Komisia uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a priľahlými tretími krajinami s podobnými operáciami, aby sa podporovali preventívne opatrenia a regionálne plány reakcie na núdzovú situáciu.

3. Komisia presadzuje vysokú úroveň bezpečnostných noriem operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na medzinárodnej úrovni na relevantných globálnych a regionálnych fórach vrátane tých, ktoré súvisia s arktickými vodami.

KAPITOLA IX

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 19. júla 2015 a oznámia jej bez zbytočného odkladu akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie, ktoré sa ich dotýkajú.

Článok 35

Delegované právomoci Komisie

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 36 prijať delegované akty na účely úpravy príloh I, II, VI a VII, aby sa do nich začlenili dodatočné informácie, ktoré sa stanú potrebné vzhľadom na technický pokrok. Výsledkom takýchto úprav nesmú byť podstatné zmeny povinností ustanovené v tejto smernici.

Článok 36

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 35 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 18. júla 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr štyri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 35 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 35 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37

Výbor

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 38

Zmena smernice 2004/35/ES

1. V článku 2 ods. 1 smernice 2004/35/ES sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

‚škodu na vode‘, ktorou je akákoľvek škoda, ktorá má závažné nepriaznivé účinky:

i)	na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav alebo ekologický potenciál príslušných vôd, ako je definovaný v smernici 2000/60/ES, s výnimkou nepriaznivých účinkov, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 7 uvedenej smernice, alebo

ii)	na environmentálny stav dotknutých morských vôd, ako je vymedzený v smernici 2008/56/ES, ak nie sú konkrétne aspekty environmentálneho stavu morského prostredia už upravené smernicou 2000/60/ES;“.

2. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s odsekom 1 do 19. júla 2015. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Článok 39

Správy Európskemu parlamentu a Rade

1. Komisia do 31. decembra 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti nástrojov finančného zabezpečenia a o vybavovaní žiadostí o náhradu, podľa potreby doplnenú o návrhy.

2. Komisia do 19. júla 2015 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o svojom posúdení účinnosti systémov zodpovednosti v Únie, pokiaľ ide o škody spôsobené operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. Táto správa obsahuje posúdenie primeranosti rozšírenia ustanovení o zodpovednosti. Správa sa v prípade potreby doplní návrhmi.

3. Komisia preskúma, či je vhodné, aby isté konanie vedúce k závažnej nehode spadalo do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (23). Komisia podá o svojich zisteniach do 31. decembra 2014 správu Európskemu parlamentu a Rade, ktorú podľa potreby doplní o legislatívne návrhy, pod podmienkou, že členské štáty sprístupnia potrebné informácie.

Článok 40

Správa a preskúmanie

1. Najneskôr 19. júla 2019 Komisia vyhodnotí skúsenosti z implementácie tejto smernice, pričom riadne zohľadní úsilie a skúsenosti príslušných orgánov.

2. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade spolu s výsledkami tohto hodnotenia. Správa obsahuje všetky vhodné návrhy na zmenu a doplnenie tejto smernice.

Článok 41

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 19. júla 2015.

Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3. Odchylne od prvého pododseku odseku 1 a s výhradou odseku 5 prímorské členské štáty, v ktorých jurisdikcii sa operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori nevykonávajú a ktoré neplánujú takéto operácie povoľovať, informujú o tom Komisiu a sú povinné do 19. júla 2015 uviesť do účinnosti tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s článkami 20, 32 a 34. Takéto členské štáty nemôžu takéto operácie povoľovať, kým netransponujú a nevykonajú ostávajúce ustanovenia tejto smernice a neoznámia túto skutočnosť Komisii.

4. Odchylne od prvého pododseku odseku 1 a s výhradou odseku 5 vnútrozemské členské štáty sú povinné do 19. júla 2015 uviesť do účinnosti len tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dodržiavania článku 20.

5. Ak v členskom štáte nie je zaregistrovaná žiadna spoločnosť vykonávajúca operácie, na ktoré sa vzťahuje článok 20, na ktorú sa 18. júla 2013 vzťahuje odsek 3 alebo 4, uvedený členský štát má povinnosť uviesť do účinnosti tie opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s článkom 20, 12 mesiacov po akejkoľvek neskoršej registrácii spoločnosti v uvedenom členskom štáte alebo do 19. júla 2015, podľa toho, ktorý dátum je neskorší.

Článok 42

Prechodné ustanovenia

1. Pokiaľ ide o vlastníkov, prevádzkovateľov plánovaných ťažobných zariadení a prevádzkovateľov plánujúcich alebo uskutočňujúcich vrtné operácie, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa článku 41 do 19. júla 2016.

2. Pokiaľ ide o existujúce zariadenia, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa článku 41 odo dňa naplánovaného regulačného preskúmania dokumentácie o posudzovaní rizík, najneskôr však do 19. júla 2018.

Článok 43

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 44

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 12. júna 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predsedníčka

L. CREIGHTON

(1) Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 125.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 10. júna 2013.

(3) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(4) Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3.

(5) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(6) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(7) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

(8) Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

(9) Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1.

(11) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 9.

(12) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(14) Rozhodnutie Komisie z 19. januára 2012 o zriadení skupiny orgánov Európskej únie pre prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori (Ú. v. EÚ C 18, 21.1.2012, s. 8).

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).

(16) Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9.

(17) Rozhodnutie Rady 2013/5/EÚ zo 17. decembra 2012 o pristúpení Európskej únie k Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia (Ú. v. EÚ L 4, 9.1.2013, s. 13).

(18) Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(21) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(22) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

(23) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

PRÍLOHA I

Informácie, ktoré sa majú začleniť do dokumentov predkladaných príslušnému orgánu podľa článku 11

1. INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ PREDKLADAŤ V OZNÁMENÍ O TECHNICKOM RIEŠENÍ ALEBO PREMIESTNENÍ ŤAŽOBNÉHO ZARIADENIA

Oznámenie o technickom riešení a oznámenie o premiestnení ťažobného zariadenia, ktoré sa majú predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. c) a j) obsahuje aspoň tieto informácie:

1.	názov a adresa prevádzkovateľa zariadenia;

2.	opis procesu technického riešenia ťažobných operácií a systémov, od úvodnej koncepcie po predložené technické riešenie alebo výber existujúceho zariadenia, relevantné použité normy a koncepcie technického riešenia obsiahnuté v procese;

3.	opis zvolenej koncepcie technického riešenia vo vzťahu k scenárom závažných nebezpečenstiev pre konkrétne zariadenie a jeho umiestnenie a funkcie kontroly primárneho rizika;

4.	dôkaz, že uvedenou koncepciou sa prispieva k zníženiu rizika závažného nebezpečenstva na prijateľnú úroveň;

5.	opis zariadenia a podmienok v mieste jeho zamýšľaného umiestnenia;

opis všetkých environmentálnych a meteorologických obmedzení bezpečnosti operácií, ako aj obmedzení, ktoré pre bezpečnosť operácií predstavuje morské dno, a opatrenia na identifikáciu rizík, ktoré predstavuje morské dno a morské nebezpečenstvá, ako sú potrubia a miesta na ukotvenie priľahlých zariadení;

7.	opis druhov operácií, ktoré sa majú vykonávať a predstavujú závažné nebezpečenstvo;

8.	všeobecný opis systému riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia, ktorým sa zachováva dobrá účinnosť zamýšľaných opatrení kontroly rizika závažných nehôd;

9.	opis systémov nezávislého overovania a prvotný zoznam kritických bezpečnostných a environmentálnych prvkov a ich požadovanej výkonnosti;

10.	ak sa má existujúce ťažobné zariadenie premiestniť na nové miesto, aby slúžilo v rámci odlišnej ťažobnej prevádzky, dôkaz preukazujúci, že zariadenie je vhodné na navrhovanú ťažobnú prevádzku;

11.	ak sa má neťažobné zariadenie pretransformovať a začať používať ako ťažobné zariadenie, odôvodnenie preukazujúce, že zariadenie je vhodné na takúto transformáciu.

2. INFORMÁCIE, KTORÉ SA PREDKLADAJÚ V SPRÁVE O ZÁVAŽNÝCH NEBEZPEČENSTVÁCH PRE PREVÁDZKU ŤAŽOBNÉHO ZARIADENIA

Správy o závažných nebezpečenstvách pre ťažobné zariadenie, ktoré sa majú pripraviť v súlade s článkom 12 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. e), obsahujú aspoň tieto informácie:

1.	opis toho, ako sa zohľadnila reakcia príslušného orgánu na oznámenie o technickom riešení;

2.	názov a adresa prevádzkovateľa zariadenia;

3.	zhrnutie akéhokoľvek zapojenia pracovníkov do prípravy správy o závažných nebezpečenstvách;

4.	opis zariadenia a akéhokoľvek jeho súvisu s inými zariadeniami alebo pripojenou infraštruktúrou vrátane vrtov;

dôkaz, že boli určené všetky závažné nebezpečenstvá, posúdená ich pravdepodobnosť a následky vrátane všetkých environmentálnych a meteorologických obmedzení a obmedzení vyplývajúcich zo stavu morského dna pre bezpečnú prevádzku a že ich kontrolné opatrenia vrátane súvisiacich kritických bezpečnostných a environmentálnych prvkov sú vhodné na zníženie rizika závažnej nehody na prijateľnú úroveň; tento dôkaz obsahuje posúdenie účinnosti reakcie na ropnú škvrnu;

6.	opis druhov operácií, ktoré sa majú vykonávať a predstavujú potenciálne závažné nebezpečenstvo, a maximálny počet osôb, ktoré môžu byť kedykoľvek na zariadení prítomné;

7.	opis vybavenia a opatrení na zabezpečenie kontroly vrtu, bezpečnosti procesu, zachytenia nebezpečných látok, zamedzenia požiaru a výbuchu, ochrany pracovníkov pred nebezpečnými látkami a ochrany životného prostredia pred vznikajúcou závažnou nehodou;

8.	opis opatrení na ochranu osôb na zariadení pred závažnými nebezpečenstvami a na zabezpečenie ich bezpečného úniku, evakuácie a záchrany, ako aj opatrenia na údržbu kontrolných systémov na zabránenie poškodenia zariadenia a životného prostredia v prípade evakuácie celého personálu;

9.	príslušné kódexy, normy a usmernenia použité pri výstavbe a kolaudácii zariadenia;

10.	informácie o prevádzkovateľovom systéme riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú sa na dané ťažobné zariadenie;

11.	plán internej reakcie na núdzovú situáciu alebo jeho vhodný opis;

12.	opis systému nezávislého overovania;

13.	akékoľvek iné relevantné údaje, napríklad ak dve alebo viaceré zariadenia pracujú v kombinácii spôsobom, ktorý ovplyvňuje potenciál závažného nebezpečenstva jedného alebo všetkých zariadení;

14.	informácie relevantné z hľadiska ďalších požiadaviek podľa tejto smernice získané na základe požiadaviek na predchádzanie závažným nehodám podľa smernice 92/91/EHS;

15.

pokiaľ ide o operácie, ktoré sa majú vykonávať zo zariadenia, všetky informácie týkajúce sa predchádzania tomu, aby závažné nehody vyústili do významného alebo závažného poškodenia životného prostredia, relevantné z hľadiska ďalších požiadaviek podľa tejto smernice a získané podľa smernice 2011/92/EÚ;

16.	posúdenie identifikovaných možných účinkov na životné prostredie vyplývajúcich z narušenia izolácie znečisťujúcich látok následkom závažnej nehody a opis technických a netechnických opatrení plánovaných na zabránenie týmto účinkom, ich zníženie alebo kompenzáciu vrátane monitorovania.

3. INFORMÁCIE, KTORÉ SA PREDKLADAJÚ V SPRÁVE O ZÁVAŽNÝCH NEBEZPEČENSTVÁCH PRE NEŤAŽOBNÉ ZARIADENIE

Správy o závažných nebezpečenstvách pre neťažobné zariadenie, ktoré sa majú pripraviť v súlade s článkom 13 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. e), obsahujú aspoň tieto informácie:

1.	názov a adresa vlastníka;

2.	zhrnutie akéhokoľvek zapojenia pracovníkov do prípravy správy o závažných nebezpečenstvách;

3.	opis zariadenia a, v prípade pohyblivých zariadení, opis jeho prostriedkov presunu medzi jednotlivými umiestneniami a o systéme umiestňovania;

4.	opis druhov operácií, ktoré sa zariadením dajú vykonávať a predstavujú potenciálne závažné nebezpečenstvo, a maximálny počet osôb, ktoré môžu byť kedykoľvek na zariadení prítomné;

6.	opis strojového vybavenia a opatrení na zabezpečenie kontroly vrtu, bezpečnosti procesu, zachytenia nebezpečných látok, zamedzenia požiaru a výbuchu, ochrany pracovníkov pred nebezpečnými látkami a ochrany životného prostredia pred závažnou nehodou;

7.	opis opatrení na ochranu osôb na zariadení pred závažnými nebezpečenstvami a na zabezpečenie ich bezpečného úniku, evakuácie a záchrany, ako aj opatrenia na údržbu kontrolných systémov na zabránenie poškodenia zariadenia a životného prostredia v prípade evakuácie celého personálu;

8.	príslušné kódexy, normy a usmernenia použité pri výstavbe a kolaudácii zariadenia;

9.	dôkaz, že sa identifikovali všetky závažné nebezpečenstvá pre všetky operácie, ktoré sa zariadením dajú vykonávať, a že sa riziko závažnej nehody znížilo na prijateľnú úroveň;

10.

opis všetkých environmentálnych a meteorologických obmedzeniach bezpečnosti operácií, ako aj obmedzeniach, ktoré pre bezpečnosť operácií predstavuje morské dno, a opatrenia na identifikáciu rizík, ktoré predstavuje morské dno a morské nebezpečenstvá, ako sú potrubia a miesta na ukotvenie priľahlých zariadení;

11.	informácie o systéme riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú sa na dané neťažobné zariadenie;

12.	plán internej reakcie na núdzovú situáciu alebo jeho primeraný opis;

13.	opis systému nezávislého overovania;

14.	akékoľvek iné relevantné údaje, napríklad ak dve alebo viaceré zariadenia pracujú v kombinácii spôsobom, ktorý ovplyvňuje potenciál závažného nebezpečenstva jedného alebo všetkých zariadení;

15.

pokiaľ ide o operácie, ktoré sa majú vykonávať zo zariadenia, všetky informácie získané podľa smernice 2011/92/EÚ týkajúce sa predchádzania tomu, aby závažné nehody vyústili do významného alebo závažného poškodenia životného prostredia, relevantné z hľadiska ďalších požiadaviek podľa tejto smernice;

16.	posúdenie identifikovaných možných účinkov na životné prostredie vyplývajúce z narušenia izolácie znečisťujúcich látok následkom závažnej nehody, opis technických a netechnických opatrení plánovaných na zabránenie týmto účinkom, ich zníženie alebo kompenzáciu vrátane monitorovania.

4. INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ PREDKLADAŤ V OZNÁMENÍ O VRTNÝCH OPERÁCIÁCH

Oznámenia o vrtných operáciách, ktoré sa má pripraviť v súlade s článkom 15 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. h) obsahuje aspoň tieto informácie:

1.	názov a adresa prevádzkovateľa vrtu;

2.	názov zariadenia, ktoré sa má použiť, a názov a adresa vlastníka alebo v prípade výrobného zariadenia zmluvnej strany vykonávajúcej vrtné činnosti;

3.	údaje, ktoré identifikujú vrt a akýkoľvek súvis so zariadeniami a pripojenou infraštruktúrou;

4.	informácie o pracovnom programe vrtu vrátane obdobia jeho prevádzky, podrobnosti o bariérach proti strate kontroly nad vrtom a ich overovaní (vybavenie, vrtné výplachy a cement atď.), o usmerňovaní trajektórie vrtu a obmedzeniach bezpečnej prevádzky v súlade s riadením rizík;

5.	v prípade už existujúceho vrtu, informácie o jeho histórii a stave;

6.	všetky podrobnosti týkajúce sa bezpečnostného vybavenia, ktoré má byť nasadené a nie je opísané v aktuálnej verzii správy o závažných nebezpečenstvách pre zariadenie;

posúdenie rizika, ktoré obsahuje opis:

a)	osobitných nebezpečenstiev súvisiacich s vrtnou operáciou vrátane všetkých environmentálnych a meteorologických obmedzení bezpečnosti operácií;

b)	nebezpečenstiev pod hladinou;

c)	všetkých operácií na hladine alebo pod ňou, ktorými vzniká súbežný potenciál závažného nebezpečenstva;

d)	vhodných kontrolných opatrení;

8.	opis konfigurácie vrtu po skončení operácií – t. j. či je opustený trvalo alebo dočasne; informácie či ťažobné vybavenie vo vrte bolo umiestnené na použitie v budúcnosti;

9.	v prípade úpravy už predloženého oznámenia o vrtných operáciách, podrobnosti dostačujúce na úplnú aktualizáciu oznámenia;

10.

ak sa má vrt skonštruovať, upraviť alebo udržiavať prostredníctvom neťažobného zariadenia, tieto ďalšie informácie:

opis všetkých environmentálnych a meteorologických obmedzeniach bezpečnosti operácií, ako aj o obmedzeniach, ktoré pre bezpečnosť predstavuje morské dno, a opatrenia na identifikáciu rizík, ktoré predstavuje morské dno a morské nebezpečenstvá, ako sú potrubia a miesta na miesta na ukotvenie priľahlých zariadení;

b)	opis environmentálnych podmienok, ktoré sa zohľadnili v pláne internej reakcie na núdzovú situáciu pre zariadenie;

c)	opis opatrení reakcie na núdzovú situáciu vrátane opatrení ako odpovede v prípadoch environmentálneho incidentu, ktoré nie sú uvedené v správe o závažných nebezpečenstvách, a

d)	opis spôsobu koordinácie systémov riadenia prevádzkovateľa vrtu a vlastníka na zabezpečenie neustálej účinnej kontroly závažných nebezpečenstiev;

11.

správa so zisteniami z nezávislého preskúmania vrtu vrátane vyhlásenia, ktoré prevádzkovateľ vrtu vydá po zvážení správy a zistení z nezávislého preskúmania vrtu vykonaného nezávislým overovateľom a v ktorom uvedie, že riadenie rizík týkajúce sa technického riešenia vrtu a jeho bariér proti strate kontroly sú vhodné za všetkých predpokladaných podmienok a okolností;

12.	informácie relevantné z hľadiska tejto smernice získané na základe požiadaviek na predchádzanie závažným nehodám podľa smernice 92/91/EHS;

13.	pokiaľ ide o vrtné operácie, ktoré sa majú vykonávať, informácie týkajúce sa predchádzania tomu, aby závažné nehody vyústili do významného alebo závažného poškodenia životného prostredia, relevantné z hľadiska ďalších požiadaviek podľa tejto smernice a získané podľa smernice 2011/92/EÚ.

5. INFORMÁCIE, KTORÉ SA PREDKLADAJÚ V SÚVISLOSTI SO SYSTÉMOM OVEROVANIA

Opisy, ktoré sa majú predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. d) ohľadne systémov nezávislého overovania, ktoré sa majú zriadiť podľa článku 17 ods. 1 zahŕňajú:

a)	vyhlásenie prevádzkovateľa alebo vlastníka urobené po zvážení správy nezávislého overovateľa, že kritické bezpečnostné prvky a systém ich údržby, ako sa uvádza v správe o závažných nebezpečenstvách, sú alebo budú vhodné;

b)	opis systému overovania vrátane výberu nezávislých overovateľov a prostriedky overovania, či sú kritické bezpečnostné a environmentálne prvky a akékoľvek určené strojové vybavenie v systéme naďalej nepoškodené a v dobrom stave;

opis prostriedkov overovania uvedených v písmene b), ktorý zahŕňa podrobnosti zásad uplatňovaných na vykonávanie funkcií v rámci systému a na zabezpečenie preskúmavania systému počas celého životného cyklu zariadenia vrátane:

i)	preskúmania a testovania kritických bezpečnostných a environmentálnych prvkov nezávislými a spôsobilými overovateľmi;

ii)	overovania technického riešenia, noriem, osvedčení alebo iného systému posudzovania zhody kritických bezpečnostných a environmentálnych prvkov;

iii)	posudzovania prebiehajúcich prác;

iv)	nahlasovania akéhokoľvek prípadu nesúladu;

v)	nápravných opatrení prevádzkovateľa alebo vlastníka.

6. INFORMÁCIE, KTORÉ SA POSKYTUJÚ V SÚVISLOSTI S PODSTATNOU ZMENOU ZARIADENIA VRÁTANE ODSTRÁNENIA PEVNÉHO ZARIADENIA

V prípade, že sa na zariadení majú vykonať podstatné zmeny, ako sa uvádza v článku 12 ods. 5 a článku 13 ods. 4, upravená správa o závažných nebezpečenstvách obsahujúca podstatné zmeny, ktorá sa má predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. f), obsahujú aspoň tieto informácie:

1.	názov a adresa prevádzkovateľa alebo vlastníka;

2.	zhrnutie akéhokoľvek zapojenia pracovníkov do prípravy revidovanej správy o závažných nebezpečenstvách;

3.	dostatočné podrobnosti na účely úplnej aktualizácie predchádzajúcej správy o závažných nebezpečenstvách a súvisiaceho plánu internej reakcie na núdzovú situáciu pre zariadenie a dôkaz, že riziká závažného nebezpečenstva sú obmedzené na prijateľnú úroveň;

v prípade vyradenia pevného ťažobného zariadenia z používania:

a)	prostriedky na odizolovanie všetkých nebezpečných látok a v prípade vrtov pripojených k zariadeniu trvalé utesnenie vrtov od zariadenia a životného prostredia;

b)	opis rizík závažných nebezpečenstiev hroziacich pracovníkom a životnému prostrediu spojených s vyradením zariadenia z prevádzky, celková populácia vystavená rizikám, a opatrenia na kontrolu rizika;

c)	opatrenia reakcie na núdzovú situáciu na zaistenie bezpečnej evakuácie a záchrany personálu a na zachovanie kontrolných systémov na predchádzanie závažnej nehode s vplyvom na životné prostredie.

7. INFORMÁCIE, KTORÉ SA PREDKLADAJÚ V OZNÁMENÍ O KOMBINOVANÝCH OPERÁCIÁCH

Oznámenie o kombinovaných operáciách, ktoré sa má pripraviť podľa článku 16 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. i) obsahuje aspoň tieto informácie:

1.	názov a adresa prevádzkovateľa, ktorý oznámenie predkladá;

2.	v prípade, že sa na kombinovaných operáciách zúčastňujú iní prevádzkovatelia alebo vlastníci, ich názvy a adresy vrátane potvrdenia, že súhlasia s obsahom oznámenia;

3.	opis spôsobu koordinácie systémov riadenia pre zariadenia podieľajúce sa na kombinovanej prevádzke, aby sa znížilo riziko závažnej nehody na prijateľnú úroveň, vo forme preklenovacieho dokumentu schváleného všetkými stranami dokumentu;

4.	opis akéhokoľvek vybavenia, ktoré sa má použiť v súvislosti s kombinovanou prevádzkou, ktoré však nie je opísané v súčasnej správe o závažných nebezpečenstvách pre akékoľvek zariadenia podieľajúce sa na kombinovanej prevádzke;

súhrn posúdenia rizika vykonaného všetkými prevádzkovateľmi a vlastníkmi podieľajúcich sa na kombinovanej prevádzke, ktorý zahŕňa:

a)	opis každej operácie počas kombinovanej prevádzky, ktorá môže predstavovať nebezpečenstvá s potenciálom spôsobiť závažnú nehodu na zariadení alebo v súvislosti s ním;

b)	opis akýchkoľvek opatrení na kontrolu rizika zavedených v dôsledku posúdenia rizika;

6.	opis kombinovanej prevádzky a pracovný program.

8. INFORMÁCIE, KTORÉ SA PREDKLADAJÚ V SÚVISLOSTI S PODNIKOVOU POLITIKOU PREDCHÁDZANIA ZÁVAŽNÝM NEHODÁM

Podniková politika predchádzania závažným nehodám, ktorá sa má pripraviť v súlade s článkom 19 ods. 1 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. a), zahŕňajú okrem iného:

1.	zodpovednosť na úrovni správnej rady podniku za neustále zabezpečovanie toho, aby podniková politika predchádzania závažným nehodám bola vhodná a zavádzala sa a vykonávala sa tak, ako je zamýšľané;

2.	opatrenia na vytvorenie a udržiavanie výraznej kultúry bezpečnosti s vysokou pravdepodobnosťou nepretržitej bezpečnej prevádzky;

3.	rozsah a intenzitu auditov procesov;

4.	opatrenia na odmeňovanie žiaduceho správania a vyjadrovanie uznania zaň;

5.	hodnotenie schopností a cieľov spoločnosti;

6.	opatrenia na to, aby sa bezpečnostné normy a normy ochrany životného prostredia udržiavali ako centrálne hodnoty spoločnosti;

7.	formálne systémy velenia a riadenia, ktoré zahŕňajú členov správnej rady a vyššie vedenie spoločnosti;

8.	prístup k spôsobilosti na všetkých úrovniach spoločnosti;

9.	rozsah v akom sa podrobnosti v bodoch 1 až 8 uplatňujú na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori spoločnosti, ktoré sa vykonávajú mimo Únie.

9. INFORMÁCIE, KTORÉ SA PREDKLADAJÚ V SÚVISLOSTI SO SYSTÉMOM RIADENIA BEZPEČNOSTI A OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Systém riadenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia, ktorý sa má pripraviť podľa článku 19 ods. 3 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. b) zahŕňa okrem iného:

1.	organizačnú štruktúru a úlohy a povinnosti personálu;

2.	určenie a vyhodnotenie závažných nebezpečenstiev ako aj ich pravdepodobnosti a potenciálnych následkov;

3.	integráciu vplyvu na životné prostredie do posúdení závažného nebezpečenstva v správe o závažných nebezpečenstvách;

4.	kontroly závažných nebezpečenstiev počas bežnej prevádzky;

5.	riadenie zmien;

6.	pripravenosť a reakcia na núdzovú situáciu;

7.	obmedzenie poškodenia životného prostredia;

8.	monitorovanie výkonnosti;

9.	opatrenia týkajúce sa auditu a preskúmavania a

10.	opatrenia zavedené na účely tripartitných konzultácií a spôsob zavádzania opatrení, ktoré vyplývajú z uvedených konzultácií.

10. INFORMÁCIE, KTORÉ MÁ OBSAHOVAŤ PLÁN INTERNEJ REAKCIE NA NÚDZOVÚ SITUÁCIU

Plány internej reakcie na núdzovú situáciu, ktoré sa majú pripraviť podľa článku 14 a predložiť podľa článku 11 ods. 1 písm. g) obsahujú okrem iného:

1.	mená alebo funkcie osôb oprávnených začať postupy reakcie na núdzovú situáciu a osoby riadiacej internú reakciu na núdzovú situáciu;

2.	meno alebo funkciu osoby zodpovednej za styk s orgánom alebo orgánmi zodpovednými za plán externej reakcie na núdzovú situáciu;

3.	opis všetkých predvídateľných podmienok alebo udalostí, ktoré by mohli spôsobiť závažnú nehodu, ako sú opísané v správe o závažných nebezpečenstvách, ku ktorej je plán pripojený;

4.	opis opatrení, ktoré sa uskutočnia na kontrolu podmienok alebo udalostí, ktoré by mohli spôsobiť závažnú nehodu a na obmedzenie ich dôsledkov;

5.	opis dostupného vybavenia a zdrojov vrátane zdrojov na účely zachytenia všetkých prípadných škvŕn;

6.	opatrenia na obmedzenie rizík pre ľudí na zariadení a pre životné prostredie vrátane spôsobov vydávania výstrah a očakávaného konania osôb po vydaní výstrahy;

7.	v prípade kombinovanej operácie, opatrenia na koordináciu úniku, evakuácie a záchrany medzi dotknutými zariadeniami, na zabezpečenie dobrých vyhliadok na prežitie osôb, ktoré sa nachádzajú na zariadeniach počas závažnej nehody;

odhad účinnosti reakcie na ropnú škvrnu. Súčasťou environmentálnych podmienok, ktoré sa zohľadňujú v tejto analýze reakcie, sú:

i)	počasie vrátane vetra, dohľadnosti, zrážok a teploty;

ii)	stavy mora, príliv a prúdenie;

iii)	prítomnosť ľadu a naplavenín;

iv)	hodiny denného svetla a

v)	ostatné známe environmentálne podmienky, ktoré môžu ovplyvniť účinnosť zásahového vybavenia alebo celkovú účinnosť reakcie;

9.	opatrenia na včasné varovanie o závažnej nehode určené orgánu alebo orgánom zodpovedným za spustenie plánu externej reakcie na núdzovú situáciu, druh informácií, ktoré majú byť obsiahnuté v počiatočnom varovaní, a opatrenia na poskytovanie podrobnejších informácií, keď budú k dispozícii;

10.	opatrenia na vyškolenie personálu v súvislosti s povinnosťami, ktorých plnenie sa bude od nich očakávať a, ak to je potrebné, ich koordináciu s externými núdzovými zásahovými útvarmi;

11.	opatrenia na koordináciu internej reakcie na núdzovú situáciu s externou reakciou na núdzovú situáciu;

12.	dôkazy o predošlých posudzovaniach všetkých chemických látok použitých ako dispergátory, ktoré sa vykonali s cieľom minimalizovať následky na verejné zdravie a akékoľvek ďalšie škody na životnom prostredí.