SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/19/EÚ

zo 4. júla 2012

o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (4) by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)

Medzi ciele environmentálnej politiky Únie patrí najmä zachovávanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochrana zdravia ľudí a uvážlivé a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Táto politika sa zakladá na zásade predbežnej opatrnosti a na zásadách, podľa ktorých by sa mali prijímať preventívne opatrenia, poškodeniu životného prostredia by sa malo zabraňovať prednostne hneď pri zdroji a znečisťovateľ by mal platiť.

(3)

V programe Spoločenstva pre environmentálnu politiku a činnosti týkajúce sa životného prostredia a udržateľného rozvoja (piaty akčný program pre životné prostredie) (5) sa konštatuje, že dosiahnutie udržateľného rozvoja si vyžaduje závažné zmeny v súčasnej štruktúre rozvoja, výroby, spotreby a správania, a odporúča sa okrem iného zníženie nehospodárnej spotreby prírodných zdrojov a prevencia znečisťovania. Odpad z elektrických a elektronických zariadení (ďalej len „OEEZ“) sa uvádza ako jedna z cieľových oblastí, ktorá sa má regulovať vzhľadom na uplatňovanie zásad predchádzania vzniku, zhodnocovania a bezpečného zneškodňovania odpadu.

(4)

Táto smernica dopĺňa všeobecné právne predpisy Únie v oblasti odpadového hospodárstva, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (6). Odkazuje sa v nej na vymedzenie pojmov uvedené v danej smernici vrátane vymedzenia pojmov odpad a všeobecné činnosti v oblasti odpadového hospodárstva. Vymedzenie pojmu zber v smernici 2008/98/ES zahŕňa predbežné triedenie a dočasné uloženie odpadu na účely jeho prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (7) sa vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a umožňuje sa prijatie osobitných požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, na ktoré sa môže vzťahovať aj táto smernica. Smernica 2009/125/ES a vykonávacie opatrenia prijaté na jej základe sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Únie v oblasti odpadového hospodárstva. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (8) sa vyžaduje nahradenie zakázaných látok vo všetkých elektrických a elektronických zariadeniach (ďalej len „EEZ“) v rozsahu jej pôsobnosti.

(5)

Vzhľadom na pokračujúce rozširovanie trhu a ďalšie skracovanie inovačných cyklov sa zrýchľuje tempo nahrádzania zariadení, čím sa EEZ stávajú rýchlo sa zvyšujúcim zdrojom odpadu. Zatiaľ čo smernica 2002/95/ES účinne prispela k obmedzovaniu nebezpečných látok obsiahnutých v nových EEZ, nebezpečné látky ako ortuť, kadmium, olovo, šesťmocný chróm a polychlórované bifenyly (PCB) a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu sa budú nachádzať v OEEZ ešte mnoho rokov. Obsah nebezpečných súčiastok v EEZ je závažným problémom vo fáze nakladania s odpadom a recyklácia OEEZ sa nevykonáva v dostatočnom rozsahu. Nedostatočná recyklácia má za následok úbytok cenných zdrojov.

(6)

Cieľom tejto smernice je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchádzaním vzniku OEEZ a okrem toho aj opätovným používaním, recykláciou a inými spôsobmi zhodnocovania takýchto odpadov s cieľom znížiť množstvo odpadu na zneškodnenie a prispieť k efektívnemu využívaniu zdrojov a k získavaniu cenných druhotných surovín. Jej cieľom je takisto zlepšenie environmentálneho správania všetkých subjektov zapojených do životného cyklu EEZ, napríklad výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov, a najmä tých subjektov, ktoré sa priamo podieľajú na zbere a spracovaní OEEZ. Najmä rozdielne vnútroštátne uplatňovanie zásady zodpovednosti výrobcu môže viesť k podstatným nezrovnalostiam vo finančnom zaťažení hospodárskych subjektov. Existencia rozdielnych vnútroštátnych stratégií nakladania s OEEZ obmedzuje účinnosť politík recyklácie. Z tohto dôvodu by sa mali na úrovni Únie ustanoviť základné kritériá a vypracovať minimálne normy pre nakladanie s OEEZ.

(7)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na výrobky a výrobcov bez ohľadu na spôsob predaja vrátane predaja na diaľku a elektronického predaja. V tejto súvislosti by mali povinnosti výrobcov a distribútorov, ktorí používajú predaj na diaľku a kanály elektronického predaja, mať v rámci možností rovnakú podobu a mali by sa presadzovať rovnakým spôsobom ako v prípade iných distribučných kanálov s cieľom zabrániť tomu, aby tieto iné distribučné kanály neznášali náklady vyplývajúce z tejto smernice týkajúce sa OEEZ, ktorý pochádza zo zariadení predaných prostredníctvom predaja na diaľku alebo elektronického predaja.

(8)

Aby mohol výrobca plniť povinnosti podľa tejto smernice v určitom členskom štáte, mal by byť usadený v danom členskom štáte. S cieľom obmedziť existujúce prekážky riadneho fungovania vnútorného trhu a znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty výnimočne mali povoliť výrobcom, ktorí nie sú usadení na ich území, ale sú usadení v inom členskom štáte, aby vymenovali splnomocneného zástupcu zodpovedného za plnenie povinností daného výrobcu podľa tejto smernice. Administratívne zaťaženie by sa malo okrem toho znížiť zjednodušením postupov registrácie a podávania správ a zabezpečením, že za registrácie sa v rámci jednotlivých členských štátov nevyberajú poplatky opakovane.

(9)

Táto smernica by sa mala týkať všetkých EEZ používaných spotrebiteľmi a EEZ určených na profesionálne používanie. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Únie týkajúce sa požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia, ktoré chránia všetkých, ktorí sú v styku s OEEZ, ako aj bez toho, aby boli dotknuté osobitné právne predpisy Únie o odpadovom hospodárstve, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch (9), a právne predpisy Únie o dizajne výrobkov, najmä smernica 2009/125/ES. Príprava na opätovné použitie, zhodnocovanie a recykláciu vyradených chladiacich zariadení a ich látok, zmesí alebo súčiastok by sa mala vykonávať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (10), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 zo 17. mája 2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (11). Ciele tejto smernice možno dosiahnuť bez toho, aby sa do jej rozsahu pôsobnosti začlenili veľké pevné inštalácie, akými sú ropné plošiny, systémy prepravy batožiny na letiskách alebo výťahy. Každé zariadenie, ktoré nie je osobitne navrhnuté a nainštalované ako súčasť uvedených inštalácií a ktoré môže plniť svoju funkciu, aj keď netvorí súčasť uvedených inštalácií, by sa však malo zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Myslia sa tým napríklad zariadenia ako osvetľovacie telesá a fotovoltické panely.

(10)

Do tejto smernice by sa na účely určenia jej rozsahu pôsobnosti malo začleniť niekoľko vymedzení pojmov. V rámci revízie rozsahu pôsobnosti by sa však malo viac objasniť vymedzenie pojmu EEZ s cieľom priblížiť príslušné vnútroštátne opatrenia členských štátov k súčasným, uplatňovaným a ustanoveným postupom.

(11)

Požiadavky na ekodizajn uľahčujúce opätovné použitie, demontáž a zhodnocovanie OEEZ by sa mali stanoviť v rámci opatrení na vykonávanie smernice 2009/125/ES. V záujme optimalizácie opätovného použitia a zhodnocovania prostredníctvom dizajnu výrobku by sa do úvahy mal vziať celý životný cyklus výrobku.

(12)	Ustanovenie zodpovednosti výrobcu na základe tejto smernice je jedným z prostriedkov na podporu dizajnu a výroby EEZ, ktoré plne zohľadňujú a uľahčujú opravu, možnú modernizáciu, opätovné použitie, demontáž a recykláciu EEZ.

(13)

Na zaručenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov distribútorov, ktorí sa zúčastňujú na odovzdávaní a nakladaní s OEEZ, by mali členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia určiť podmienky, na základe ktorých môžu distribútori odmietnuť príjem odovzdávaného výrobku.

(14)

Separovaný zber je základnou podmienkou na zabezpečenie špecifického spracovania a recyklácie OEEZ a je potrebný na dosiahnutie požadovanej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia v Únii. Spotrebitelia musia aktívne prispievať k tomu, aby takýto zber prebiehal úspešne, a mali by byť v odovzdávaní OEEZ podporovaní. Na tento účel by sa mali vytvoriť vhodné zariadenia na odovzdávanie OEEZ vrátane verejných zberní, kam by súkromné domácnosti mohli odovzdať svoj odpad prinajmenšom bezplatne. Pri podpore úspešného zberu OEEZ zohrávajú významnú úlohu distribútori. Na zberné miesta zriadené v maloobchodných predajniach pre veľmi malý OEEZ by sa preto nemali vzťahovať požiadavky na registráciu alebo povolenie podľa smernice 2008/98/ES.

(15)

Na dosiahnutie požadovanej úrovne ochrany a harmonizovaných environmentálnych cieľov Únie by mali členské štáty prijať príslušné opatrenia na minimalizáciu zneškodňovania OEEZ ako netriedeného komunálneho odpadu a na dosahovanie vysokej úrovne separovaného zberu OEEZ. Aby sa zabezpečilo, že sa členské štáty budú usilovať vytvoriť účinné zberné systémy, malo by sa od nich vyžadovať, aby dosahovali vysokú úroveň zberu OEEZ, a to najmä v prípade chladiacich a mraziacich zariadení obsahujúcich látky poškodzujúce ozón a fluórované skleníkové plyny vzhľadom na ich veľký environmentálny vplyv a povinnosti uvedené v nariadení (ES) č. 842/2006 a nariadení (ES) č. 1005/2009. Z údajov zahrnutých do posúdenia vplyvu vykonaného Komisiou v roku 2008 vyplýva, že v tej dobe sa už separovane zbieralo 65 % EEZ uvedených na trh, ale viac ako polovica tohto množstva bola potenciálne predmetom nevhodného spracovania a nezákonného vývozu, a ak sa aj riadne spracovala, neoznámilo sa to. To má za následok straty cenných druhotných surovín, zhoršovanie kvality životného prostredia a poskytovanie nepresných údajov. Je potrebné stanoviť ambiciózny cieľ v oblasti zberu, aby bolo možné tomuto problému predchádzať a aby sa zabezpečilo, že vyzbieraný OEEZ sa spracuje ekologicky šetrným spôsobom a správne sa nahlási. Je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých EEZ, pri ktorých je podozrenie, že ide o OEEZ, pričom členské štáty môžu pri ich plnení zohľadniť ktorékoľvek príslušné usmernenia korešpondentov vypracované v kontexte vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (12). Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabránenie nechcenej preprave nefunkčných EEZ do rozvojových krajín.

(16)

Stanovenie ambicióznych cieľov v oblasti zberu by sa malo zakladať na množstve vyprodukovaného OEEZ pri náležitom zohľadnení odlišných životných cyklov výrobkov v členských štátoch, nenasýtených trhov a EEZ s dlhou životnosťou. Preto by sa v blízkej budúcnosti mala vytvoriť metodika výpočtu podielov zberu založených na vyprodukovanom OEEZ. Podľa súčasných odhadov podiel zberu vyprodukovaného OEEZ vo výške 85 % zodpovedá zhruba podielu zberu 65 % priemernej hmotnosti EEZ uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch.

(17)

Špecifické spracovanie OEEZ je nevyhnutné, aby sa zabránilo šíreniu znečisťujúcich látok do recyklovaného materiálu alebo prúdu odpadov. Takéto spracovanie je najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie súladu s požadovanou úrovňou ochrany životného prostredia v Únii. Všetky zariadenia a podniky zaoberajúce sa zberom, recykláciou a spracovaním OEEZ by mali spĺňať minimálne normy, aby sa pri spracovaní OEEZ zabránilo negatívnym vplyvom na životné prostredie. Mali by sa používať najlepšie dostupné techniky spracovania, zhodnocovania a recyklácie za predpokladu, že zabezpečujú ochranu zdravia ľudí a vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Najlepšie dostupné techniky spracovania, zhodnocovania a recyklácie sa môžu podrobnejšie definovať v súlade s postupmi stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (13).

(18)

Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká vo svojom stanovisku k správe s názvom Posudzovanie rizika výrobkov na báze nanotechnológie z 19. januára 2009 uviedol, že k vystaveniu nanomateriálom, ktoré sú pevnou súčasťou veľkých štruktúr, napríklad elektrických obvodov, môže dôjsť vo fáze odpadu a počas recyklácie. V záujme kontroly možných rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúcich zo spracovania OEEZ obsahujúcich nanomateriály je vhodné, aby Komisia zhodnotila, či môže byť potrebné zaviesť selektívne spracovanie.

(19)

Zber, uloženie, preprava, spracovanie a recyklácia OEEZ ako aj jeho príprava na opätovné použitie sa uskutočňujú na základe prístupu zameraného na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí a na zachovanie surovín a s cieľom recyklovať cenné druhotné suroviny obsiahnuté v EEZ v záujme zabezpečenia lepšieho zásobovania surovinami v Únii.

(20)

Vo vhodných prípadoch by mala byť prioritou príprava na opätovné použitie OEEZ a ich súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov. V prípade, keď to nie je vhodné, by sa všetok separovane vyzbieraný OEEZ mal odoslať na zhodnotenie, počas ktorého by sa mal dosiahnuť vysoký stupeň recyklácie a zhodnotenia. Výrobcovia by sa mali navyše podporovať v tom, aby recyklovaný materiál zabudovávali do nových zariadení.

(21)

Zhodnocovanie, príprava na opätovné použitie a recyklácia OEEZ by sa mali počítať ako dosiahnutie cieľov stanovených v tejto smernici len v prípade, ak toto zhodnocovanie, príprava na opätovné použitie alebo recyklácia nie je v rozpore s inými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými pre dané zariadenia. Zabezpečenie riadnej prípravy na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie OEEZ je dôležité pre riadne hospodárenie so zdrojmi a prispeje k optimalizácii dodávok zdrojov.

(22)	Základné zásady týkajúce sa financovania nakladania s OEEZ sa musia stanoviť na úrovni Únie a systémy financovania musia prispievať k dosahovaniu vysokého podielu zberu, ako aj k uplatňovaniu zásady zodpovednosti výrobcu.

(23)

Užívatelia EEZ zo súkromných domácností by mali mať možnosť odovzdať OEEZ prinajmenšom bezplatne. Výrobcovia by mali financovať aspoň zber zo zberných zariadení, ako aj spracovanie, zhodnocovanie a zneškodňovanie OEEZ. Členské štáty by mali podporiť výrobcov v tom, aby za zber OEEZ prevzali plnú zodpovednosť, a to najmä financovaním zberu OEEZ v rámci celého odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol separovane vyzbieraný OEEZ predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu, vytvoriť rovnaké podmienky prostredníctvom harmonizácie financovania zo strany výrobcov v rámci Únie a presunúť platby za zber tohto odpadu z bežných daňových poplatníkov na spotrebiteľov EEZ, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Aby mala koncepcia zodpovednosti výrobcu čo najlepší účinok, mal by byť každý výrobca zodpovedný za financovanie nakladania s odpadmi, ktoré vznikajú z jeho vlastných výrobkov. Výrobca by mal mať možnosť zvoliť si, či si túto svoju povinnosť splní individuálne, alebo sa zapojí do kolektívneho systému. Každý výrobca by mal pri uvedení výrobku na trh poskytnúť finančnú záruku ako prevenciu, že sa náklady na nakladanie s OEEZ z „opustených“ výrobkov neprenesú na spoločnosť alebo na ostatných výrobcov. Zodpovednosť za financovanie nakladania s historickými odpadmi by sa mala rozdeliť medzi všetkých existujúcich výrobcov prostredníctvom kolektívnych finančných systémov, do ktorých v prípade vzniku nákladov proporcionálne prispievajú všetci výrobcovia, ktorí sú na trhu. Kolektívne finančné systémy by nemali spôsobiť vylúčenie výrobcov vyrábajúcich špecifické výrobky, alebo ktorých výrobky sa vyrábajú v malom objeme, dovozcov a nových účastníkov na trhu. V rámci kolektívnych systémov by sa mohli zaviesť diferencované poplatky založené na tom, ako ľahko je možné recyklovať výrobky a cenné druhotné suroviny, ktoré tieto výrobky obsahujú. V prípade výrobkov s dlhou životnosťou, ktoré v súčasnosti spadajú do pôsobnosti tejto smernice, ako sú fotovoltické panely, by sa mali čo najviac využívať existujúce systémy zberu a zhodnocovania, a to pod podmienkou, že sa budú dodržiavať požiadavky stanovené v tejto smernici.

(24)

Výrobcom by sa mohlo umožniť, aby pri predaji nových výrobkov poskytli kupujúcim na dobrovoľnej báze informácie o nákladoch na zber, spracovanie a zneškodňovanie OEEZ spôsobom šetrným voči životnému prostrediu. To je v súlade s oznámením Komisie o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, a to najmä v súvislosti s racionálnejšou spotrebou a zeleným verejným obstarávaním.

(25)

Informácie pre užívateľov o požiadavke nezneškodňovať OEEZ ako netriedený komunálny odpad a zbierať ho separovane, ako aj o zberných systémoch a ich úlohe pri nakladaní s OEEZ sú nevyhnutnou podmienkou úspechu pri zbere OEEZ. Takéto informácie si vyžadujú vhodné označenie EEZ, ktoré by mohli skončiť v smetných nádobách alebo podobných prostriedkoch zberu komunálneho odpadu.

(26)	Informácie o súčiastkach a materiáloch, ktoré majú výrobcovia poskytovať, sú dôležité na uľahčenie nakladania s OEEZ, najmä jeho spracovania a zhodnocovania alebo recyklácie.

(27)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontrolná a monitorovacia infraštruktúra umožnila overiť správne vykonávanie tejto smernice okrem iného vzhľadom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2001/331/ES zo 4. apríla 2001 ustanovujúce minimálne kritériá pre environmentálne inšpekcie v členských štátoch (14).

(28)

Členské štáty by mali stanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré by sa ukladali fyzickým a právnickým osobám zodpovedným za nakladanie s odpadom v prípade, že porušia ustanovenia tejto smernice. Členské štáty by tiež mali môcť podniknúť kroky na vymáhanie nákladov súvisiacich s nedodržiavaním ustanovení a nákladov na nápravné opatrenia bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (15).

(29)

Informácie o hmotnosti EEZ uvedených na trh v Únii a o podieloch na zbere, príprave na opätovné použitie (vrátane, pokiaľ je to možné, prípravy na opätovné použitie celých spotrebičov), zhodnocovaní alebo recyklácii a vývoze OEEZ zberaného v súlade s touto smernicou sú potrebné pre monitorovanie plnenia cieľov stanovených v tejto smernici. Na účely výpočtu podielov zberu by sa mala vypracovať spoločná metodika výpočtu hmotnosti EEZ, aby sa okrem iného zistilo, či tento pojem zahŕňa skutočnú hmotnosť celého zariadenia v takej podobe, v akej sa uvádza na trh, vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí, doplnkov a spotrebných materiálov, ale s výnimkou obalu, batérií, návodu na použitie a manuálov.

(30)	Je vhodné umožniť členským štátom môcť sa rozhodnúť vykonávať niektoré ustanovenia tejto smernice prostredníctvom dohôd medzi príslušnými orgánmi a dotknutými hospodárskymi odvetviami za predpokladu, že sú splnené konkrétne požiadavky.

(31)

S cieľom vyriešiť ťažkosti, ktorým čelia členské štáty pri dosahovaní podielov zberu, s cieľom zohľadniť technický a vedecký pokrok a doplniť ustanovenia o splnení cieľa zhodnocovania by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o prechodné úpravy pre určité členské štáty, prispôsobenie technickému a vedeckému pokroku a prijatie podrobných pravidiel týkajúcich sa OEEZ vyvážaných z Únie s ohľadom na splnenie cieľov zhodnotenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (16).

(33)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so skoršími smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(34)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (17) sa členské štáty zaväzujú v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(35)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v časti B prílohy XI do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

(36)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu problému ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality v súlade s ustanovením tohto článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa ustanovujú opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu z elektrických a elektronických zariadení (ďalej len „OEEZ“) a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zefektívňovaním takéhoto využitia v súlade s článkami 1 a 4 smernice 2008/98/ES, čím sa prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na elektrické a elektronické zaradenia (EEZ) takto:

a)	od 13. augusta 2012 do 14. augusta 2018 (prechodné obdobie), s výhradou odseku 3, na EEZ, ktoré patria do kategórií stanovených v prílohe I. Príloha II obsahuje orientačný zoznam EEZ, ktoré patria do kategórií stanovených v prílohe I;

b)	od 15. augusta 2018 s výhradou odsekov 3 a 4 na všetky EEZ. Všetky EEZ sa klasifikujú do kategórií stanovených v prílohe III. Príloha IV obsahuje neúplný zoznam EEZ, ktoré patria do kategórií stanovených v prílohe III (otvorený rozsah).

2. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky právnych predpisov Únie vzťahujúcich sa na bezpečnosť a ochranu zdravia a na chemické látky, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (18), ako aj požiadavky osobitných právnych predpisov Únie o odpadovom hospodárstve alebo o dizajne výrobkov.

3. Táto smernica sa neuplatňuje na žiadne z týchto EEZ:

a)	zariadenia, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov vrátane zbraní, munície a vojenského materiálu určeného na osobitné vojenské účely;

b)	zariadenia osobitne navrhnuté a nainštalované ako súčasť iného typu zariadenia, ktoré je vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo doň nepatrí, ktoré môžu plniť svoju funkciu len v prípade, ak sú súčasťou takéhoto zariadenia;

žiarovky.

4. Okrem zariadení uvedených v odseku 3 sa táto smernica od 15. augusta 2018 neuplatňuje na tieto EEZ:

a)	zariadenia navrhnuté na vypustenie do vesmíru;

b)	veľké stacionárne priemyselné náradia;

c)	veľké pevné inštalácie s výnimkou zariadení, ktoré nie je osobitne navrhnuté a namontované ako súčasť uvedených inštalácií;

d)	osobné alebo nákladné dopravné prostriedky s výnimkou elektrických dvojkolesových vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené;

e)	necestné pojazdné stroje sprístupnené výlučne na profesionálne používanie;

f)	zariadenia osobitne navrhnuté výlučne na účely výskumu a vývoja, sprístupnené len medzi podnikmi;

g)	zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, ak sa očakáva, že tieto pomôcky budú infekčné pred koncom životného cyklu, a aktívne implantovateľné zdravotnícke pomôcky.

5. Komisia najneskôr do 14. augusta 2015 preskúma rozsah pôsobnosti tejto smernice stanovený v odseku 1 písm. b) vrátane parametrov, na základe ktorých sa rozlišuje medzi veľkými a malými zariadeniami v prílohe III, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„elektrické a elektronické zariadenia“ alebo „EEZ“ sú zariadenia, ktoré na svoju riadnu činnosť potrebujú elektrické prúdy alebo elektromagnetické polia, a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takýchto prúdov a polí, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia najviac 1 000 voltov pre striedavý prúd a 1 500 voltov pre jednosmerný prúd;

„veľké stacionárne priemyselné náradia“ sú veľké zostavy strojov, zariadení a/alebo súčiastok, ktoré spoločne fungujú na špecifické použitie, natrvalo ich na určenom mieste nainštalovali a odinštalovali odborníci a používajú a udržiavajú ich odborníci v rámci priemyselnej výrobnej prevádzky alebo výskumnej a vývojovej inštitúcie;

„veľká pevná inštalácia“ je rozsiahla kombinácia niekoľkých typov prístrojov a prípadne iných zariadení, ktoré:

i)	zostavili, nainštalovali a odinštalovali odborníci;

ii)	sú určené na stále používanie ako súčasť budovy alebo konštrukcie na vopred stanovenom a vyhradenom mieste a

iii)	ktoré je možné nahradiť len rovnakým osobitne navrhnutým zariadením;

d)	„necestné pojazdné stroje“ sú strojové zariadenia s palubným zdrojom energie, ktorých prevádzka si pri práci vyžaduje pohybovanie alebo nepretržitý či takmer nepretržitý pohyb medzi sledom pevných pracovných umiestnení;

e)	„odpad z elektrických a elektronických zariadení“ alebo „OEEZ“ sú elektrické alebo elektronické zariadenia, ktoré sú odpadom v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou výrobku v čase, keď sa vyraďuje;

„výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane predaja prostriedkami komunikácie na diaľku v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (19):

i)	je usadená v členskom štáte a vyrába EEZ pod svojím menom alebo ochrannou známkou, alebo si dá EEZ navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza ich na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou na území tohto členského štátu;

ii)	je usadená v členskom štáte a na území tohto členského štátu opätovne predáva pod svojím menom alebo ochrannou známkou zariadenia vyrobené inými dodávateľmi; predajca, ktorý opätovne predáva, sa nepovažuje za „výrobcu“, ak sa na zariadení nachádza značka výrobcu, ako je ustanovené v bode i);

iii)	je usadená v členskom štáte a uvádza v rámci podnikateľskej činnosti na trh tohto členského štátu EEZ z tretej krajiny alebo iného členského štátu, alebo

iv)	predáva v členskom štáte EEZ prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku priamo súkromným domácnostiam alebo iným užívateľom ako súkromným domácnostiam a je usadená v inom členskom štáte alebo v tretej krajine.

Za „výrobcu“ sa nepovažuje ten, kto poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní, pokiaľ nevystupuje aj ako výrobca v zmysle bodov i) až iv);

g)	„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, ktorá sprístupňuje EEZ na trhu. Toto vymedzenie pojmu nebráni tomu, aby bol distribútor zároveň výrobcom v zmysle písmena f);

„OEEZ zo súkromných domácností“ je OEEZ, ktorý pochádza zo súkromných domácností a OEEZ, ktorý pochádza z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov, ktorý je svojím charakterom a množstvom podobný odpadu pochádzajúcemu zo súkromných domácností. Odpad z EEZ, ktoré pravdepodobne budú používať súkromné domácnosti a iní používatelia ako súkromné domácnosti, sa v každom prípade považuje za OEEZ zo súkromných domácností;

„zmluva o financovaní“ je každá zmluva o pôžičke, leasingu, prenájme alebo o predaji na splátky, alebo dohoda týkajúca sa akéhokoľvek zariadenia bez ohľadu na to, či podmienky takejto zmluvy alebo dohody alebo dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody stanovujú, že sa uskutoční alebo môže uskutočniť prevod vlastníctva takéhoto zariadenia;

j)	„sprístupnenie na trhu“ je dodanie výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu členského štátu v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;

k)	„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu v členskom štáte v rámci podnikateľskej činnosti;

„odstránenie“ je manuálne, mechanické, chemické alebo metalurgické zaobchádzanie, výsledkom ktorého je, že nebezpečné látky, zmesi a súčiastky je možné v rámci procesu spracovania kontrolovať ako identifikovateľný prúd alebo identifikovateľnú súčasť prúdu. Látka, zmes alebo súčiastka je identifikovateľná, ak je možné jej monitorovanie s cieľom overiť, či je spracovanie bezpečné z hľadiska životného prostredia;

m)	„zdravotnícka pomôcka“ je zdravotnícka pomôcka alebo príslušenstvo v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) alebo b) smernice Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach (20), ktoré sú EEZ;

n)	„diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro“ je diagnostická pomôcka in vitro alebo doplnok v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (21), ktoré sú EEZ;

o)	„aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka“ je aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice Rady 90/385/EHS z 20. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach (22), ktorá je EEZ.

2. Okrem toho sa uplatňuje vymedzenie pojmov „nebezpečný odpad“, „zber“, „separovaný zber“, „predchádzanie vzniku“, „opätovné použitie“„spracovanie“, „zhodnocovanie“, „príprava na opätovné použitie“, „recyklácia“ a „zneškodňovanie“ ustanovené v článku 3 smernice 2008/98/ES.

Článok 4

Dizajn výrobku

Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti riadneho fungovania vnútorného trhu a dizajnu výrobkov vrátane smernice 2009/125/ES, podporia spoluprácu medzi výrobcami a recyklačnými zariadeniami a opatrenia na presadzovanie dizajnu a výroby EEZ, a to najmä v záujme uľahčenia opätovného použitia, demontáže a zhodnocovania OEEZ, ich súčiastok a materiálov. Členské štáty prijmú v tejto súvislosti príslušné opatrenia, aby sa uplatňovali požiadavky na ekodizajn uľahčujúce opätovné použitie a spracovanie OEEZ ustanovené v rámci smernice 2009/125/ES a aby výrobcovia nebránili opätovnému použitiu OEEZ tým, že použijú špecifické dizajnové prvky alebo výrobné postupy, pokiaľ takéto špecifické dizajnové prvky alebo výrobné postupy neposkytujú dôležité výhody, napríklad vo vzťahu k ochrane životného prostredia a/alebo k požiadavkám na bezpečnosť.

Článok 5

Separovaný zber

1. Členské štáty prijmú príslušné opatrenia na minimalizáciu zneškodňovania OEEZ vo forme netriedeného komunálneho odpadu, na zabezpečenie správneho spracovania všetkého vyzbieraného OEEZ a na dosiahnutie vysokého podielu separovaného zberu OEEZ, a to najmä a prioritne v prípade zariadení na tepelnú výmenu, ktoré obsahujú látky poškodzujúce ozón a fluórované skleníkové plyny, žiariviek obsahujúcich ortuť, fotovoltických panelov a malých zariadení uvedených v kategóriách 5 a 6 v prílohe III.

2. Pokiaľ ide o OEEZ zo súkromných domácností, členské štáty zabezpečia, aby:

a)	sa stanovili systémy povoľujúce konečným držiteľom a distribútorom odovzdať takýto odpad prinajmenšom bezplatne. Členské štáty zabezpečia dostupnosť a prístupnosť potrebných zberných zariadení, pričom sa zohľadní najmä hustota obyvateľstva;

pri dodávke nového výrobku boli distribútori zodpovední za zabezpečenie toho, že sa im takýto odpad môže odovzdať prinajmenšom bezplatne na výmennom základe kus za kus, pokiaľ je zariadenie rovnakého druhu a spĺňa rovnaké funkcie ako dodávané zariadenie. Členské štáty sa môžu odkloniť od tohto ustanovenia, ak zabezpečia, že odovzdanie OEEZ sa tým nestane pre konečného držiteľa zložitejšie a zostane pre konečného držiteľa bezplatné. Členské štáty, ktoré využijú toto ustanovenie, to oznámia Komisii;

distribútori ponúkali koncovým používateľom zber veľmi malého OEEZ (s vonkajšími rozmermi najviac 25 cm) v maloobchodných predajniach, ktorých predajná plocha venovaná EEZ je aspoň 400 m2, alebo v ich bezprostrednej blízkosti bezplatne a bez povinnosti zakúpiť si EEZ rovnakého typu, ak z posúdenia nevyplynie, že existujúce alternatívne zberné systémy sú pravdepodobne účinné aspoň v tej istej miere. Tieto posúdenia sú prístupné verejnosti. Vyzbieraný OEZZ sa riadne spracuje v súlade s článkom 8;

d)	bez toho, aby boli dotknuté písmená a), b) a c), sa výrobcom povolilo vytvoriť a prevádzkovať individuálne a/alebo kolektívne systémy na odovzdávanie OEEZ zo súkromných domácností za predpokladu, že sú v súlade s cieľmi tejto smernice;

e)	so zreteľom na vnútroštátne normy a normy Únie týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti mohol byť OEEZ, ktorý z dôvodu kontaminácie predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť personálu, pri odovzdávaní podľa písmena a), b) a c) odmietnutý. Členské štáty prijmú osobitné opatrenia pre takýto OEEZ.

Členské štáty môžu ustanoviť osobitné opatrenia na odovzdávanie OEEZ podľa písmen a), b) a c) v prípadoch, keď zariadenie neobsahuje základné súčiastky OEEZ alebo ak obsahuje iný odpad ako OEEZ.

3. Členské štáty môžu určiť subjekty, ktorým sa povoľuje zber OEEZ zo súkromných domácností, ako sa uvádza v odseku 2.

4. Členské štáty môžu požadovať, aby sa OEEZ uložený v zbernom zariadení, ako sa uvádza v odsekoch 2 a 3, odovzdal výrobcom alebo tretím stranám konajúcim v ich mene alebo sa odovzdal na účely prípravy na opätovné použitie určeným zariadeniam alebo podnikom.

5. V prípade iného OEEZ, ako je OEEZ zo súkromných domácností, a bez toho, aby bol dotknutý článok 13, členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia alebo tretie strany konajúce v ich mene zaistili zber takéhoto odpadu.

Článok 6

Zneškodňovanie a preprava vyzbieraného OEEZ

1. Členské štáty zakážu zneškodňovanie separovane vyzbieraného OEEZ, ktorý ešte nebol spracovaný podľa článku 8.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zber a preprava separovane vyzbieraného OEEZ uskutočnili spôsobom, ktorý umožňuje optimálne podmienky pre prípravu na opätovné použitie, recykláciu a izolovanie nebezpečných látok.

V záujme čo najlepšej prípravy na opätovné použitie členské štáty presadzujú, aby zberné systémy alebo zberné zariadenia podľa možnosti pred každou ďalšou prepravou zabezpečili v zberniach oddelenie OEEZ, ktorý sa má pripraviť na opätovné použitie, od ostatného separovane vyzbieraného OEEZ, a to najmä udelením vstupu zamestnancom centier pre opätovné použitie.

Článok 7

Podiel zberu

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 1, každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady zodpovednosti výrobcu a na základe toho každoročné dosahovanie minimálneho podielu zberu. Od 2016 predstavuje minimálny podiel zberu 45 %, pričom tento podiel sa vypočítava na základe celkovej hmotnosti OEEZ vyzbieraného v súlade s článkami 5 a 6 v danom roku v danom členskom štáte a vyjadruje ako percentuálny podiel priemernej hmotnosti EEZ uvedených na trh v troch predchádzajúcich rokoch v danom členskom štáte. Členské štáty zabezpečia, aby sa v období od 2016 do 2019 postupne zvyšoval objem vyzbieraného OEEZ, pokiaľ už nebol dosiahnutý podiel zberu stanovený v druhom pododseku.

Od 2019 predstavuje minimálny podiel zberu, ktorý sa má každoročne dosiahnuť, 65 % priemernej hmotnosti EEZ uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch v dotknutom členskom štáte alebo 85 % OEEZ vyprodukovaného na území uvedeného členského štátu.

Do 31. decembra 2015 sa naďalej uplatňuje podiel separovaného zberu OEEZ zo súkromných domácností priemerne aspoň 4 kilogramy na obyvateľa na rok alebo vo výške rovnajúcej sa hmotnosti OEEZ, ktorý sa vyzbieral v uvedenom členskom štáte v priemere v predchádzajúcich troch rokoch, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Členské štáty môžu stanoviť ambicióznejšie podiely separovaného zberu OEEZ a v tom prípade oznámia túto skutočnosť Komisii.

2. S cieľom zistiť, či sa dosiahol minimálny podiel zberu, členské štáty zabezpečia, že sa informácie o OEEZ vyzbieranom separovane podľa článku 5 zašlú členským štátom bezplatne, a to vrátane minimálne informácií o OEEZ, ktorý bol:

a)	prijatý zbernými alebo spracovateľskými zariadeniami;

b)	prijatý distribútormi;

c)	separovane vyzbieraný výrobcami alebo tretími osobami v mene výrobcov.

3. Odchylne od odseku 1, Bulharsko, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko sa môžu z dôvodu nedostatku potrebnej infraštruktúry a nízkej úrovne spotreby EEZ rozhodnúť, že:

a)	od 14. augusta 2016 dosiahnu podiel zberu, ktorý je nižší ako 45 %, ale vyšší ako 40 % priemernej hmotnosti EEZ uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch, a

b)	odložia dosiahnutie podielu zberu uvedeného v druhom pododseku odseku 1 na termín podľa vlastného výberu, najneskôr však do 14. augusta 2021.

4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20 prijať delegované akty stanovujúce nevyhnutné prechodné úpravy s cieľom vyriešiť ťažkosti, ktorým čelia členské štáty pri dodržiavaní požiadaviek uvedených v odseku 1.

5. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku Komisia prijme do 14. augusta 2015 vykonávacie akty, ktorými ustanoví spoločnú metodiku na výpočet hmotnosti EEZ uvádzaných na vnútroštátny trh a spoločnú metodiku na výpočet množstva OEEZ vyprodukovaného na jednotku hmotnosti v každom členskom štáte. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

6. Komisia do 14. augusta 2015 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o prehodnotení lehôt súvisiacich s podielmi zberu uvedenými v odseku 1 a o možnosti stanoviť individuálne podiely zberu pre jednu alebo viacero kategórií stanovených v prílohe III, najmä pokiaľ ide o zariadenia na tepelnú výmenu, fotovoltické panely, malé zariadenia, malé IT a telekomunikačné zariadenia a lampy obsahujúce ortuť. V prípade potreby sa k správe pripojí legislatívny návrh.

7. Ak sa Komisia na základe štúdie vplyvu domnieva, že treba zrevidovať podiel zberu založený na vyprodukovanom OEEZ, predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

Článok 8

Riadne spracovanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby procesom riadneho spracovania prešiel všetok separovane vyzbieraný OEEZ.

2. Náležité spracovanie, iné ako príprava na opätovné použitie, a činnosti zhodnocovania alebo recyklácie zahŕňajú minimálne odstránenie všetkých kvapalín a selektívne spracovanie v súlade s prílohou VII.

3. Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia alebo tretie strany konajúce v ich mene vytvorili systémy na zabezpečenie zhodnocovania OEEZ za použitia najlepších dostupných techník. Systémy môžu výrobcovia vytvoriť individuálne alebo kolektívne. Členské štáty zabezpečia, aby každé zariadenie alebo podnik vykonávajúci zber alebo spracovateľské činnosti skladoval OEEZ a zaobchádzal s ním v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v prílohe VIII.

4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20 prijať delegované akty týkajúce sa zmien a doplnení prílohy VII, aby sa zaviedli iné spracovateľské technológie zabezpečujúce minimálne rovnakú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

Komisia prednostne vyhodnotí, či sa majú zmeniť a doplniť údaje týkajúce sa dosiek s plošnými spojmi mobilných telefónov a obrazoviek z tekutých kryštálov. Komisia je vyzvaná, aby vyhodnotila, či sú potrebné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prílohe VII v záujme zohľadnenia nanomateriálov obsiahnutých v EEZ.

5. V záujme ochrany životného prostredia môžu členské štáty stanoviť normy minimálnej kvality pre spracovanie vyzbieraného OEEZ.

Členské štáty, ktoré si zvolia takéto normy kvality, to oznámia Komisii, ktorá tieto normy uverejní.

Komisia najneskôr do 14. februára 2013 požiada európske organizácie pre normalizáciu, aby vypracovali európske normy pre spracovanie OEEZ vrátane zhodnocovania, recyklácie a prípravy na opätovné použitie. Tieto normy zohľadnia súčasný stav v oblasti technológií.

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví normy minimálnej kvality založené najmä na normách vypracovaných európskymi organizáciami pre normalizáciu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

Odkaz na normy prijaté Komisiou sa uverejní.

6. Členské štáty podporia zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú spracovateľské činnosti, aby zaviedli certifikované systémy environmentálneho manažmentu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (23).

Článok 9

Povolenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby každé zariadenie alebo podnik vykonávajúci spracovateľské činnosti získal v súlade s článkom 23 smernice 2008/98/ES od príslušných orgánov povolenie.

2. Výnimky z požiadaviek na získanie povolenia, podmienok udeľovania výnimiek a registrácie musia byť v súlade s článkami 24, 25 a 26 smernice 2008/98/ES.

3. Členské štáty zabezpečia, aby povolenie alebo registrácia podľa odsekov 1 a 2 zahŕňali všetky podmienky, ktoré sú potrebné pre súlad s požiadavkami článku 8 ods. 2, 3 a 5 a pre dosiahnutie cieľov zhodnocovania uvedených v článku 11.

Článok 10

Preprava OEEZ

1. Spracovateľské činnosti sa môžu tiež vykonávať mimo príslušného členského štátu alebo Únie za predpokladu, že preprava OEEZ je v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 a nariadením Komisie (ES) č. 1418/2007 z 29. novembra 2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice (24).

2. OEEZ vyvážaný z Únie sa započítava do plnenia povinností a cieľov stanovených v článku 11 tejto smernice, len ak vývozca v súlade s nariadeniami (ES) č. 1013/2006 a (ES) č. 1418/2007 môže preukázať, že spracovanie sa vykonalo za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami tejto smernice.

3. Komisia najneskôr do 14. februára 2014 prijme v súlade s článkom 20 delegované akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá doplňujúce pravidlá uvedené v odseku 2 tohto článku, najmä kritériá pre posúdenie rovnocenných podmienok.

Článok 11

Ciele týkajúce sa zhodnocovania

1. Vzhľadom na všetok OEEZ, ktorý sa vyzbieral separovane v súlade s článkom 5 a zaslal na spracovanie v súlade s článkami 8, 9 a 10, členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia plnili minimálne ciele stanovené v prílohe V.

2. Dosiahnutie cieľov sa vypočíta pre každú kategóriu ako podiel hmotnosti OEEZ, ktorý po riadnom spracovaní v súlade s článkom 8 ods. 2, pokiaľ ide o zhodnocovanie alebo recykláciu, vstúpi do zariadenia na zhodnocovanie alebo recykláciu/prípravu na opätovné použitie, na hmotnosti všetkého separovane vyzbieraného OEEZ pre danú kategóriu a vyjadruje sa v percentách.

Predbežné činnosti vrátane triedenia a uloženia pred zhodnocovaním sa nezapočítavajú do dosahovania týchto cieľov.

3. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými ustanoví dodatočné pravidlá metód výpočtu, pokiaľ ide o uplatňovanie minimálnych cieľov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

4. Členské štáty zabezpečia, aby na účely výpočtu týchto cieľov výrobcovia alebo tretie strany konajúce v ich mene uchovávali záznamy o hmotnosti OEEZ, jeho súčiastkach, materiáloch alebo látkach pri výstupe (výstup) zo zberného zariadenia, vstupe (vstup) do spracovateľských zariadení a výstupe (výstup) z nich a pri vstupe (vstup) do zariadenia na zhodnocovanie alebo recykláciu/prípravu na opätovné použitie.

Členské štáty tiež zabezpečia, aby sa na účely odseku 6 uchovávali záznamy o hmotnosti výrobkov a materiálov pri výstupe (výstup) zo zariadenia na zhodnocovanie alebo recykláciu/prípravu na opätovné použitie.

5. Členské štáty podporia vývoj nových technológií na zhodnocovanie, recykláciu a spracovanie.

6. Na základe správy Komisie, ku ktorej je v prípade potreby priložený legislatívny návrh, Európsky parlament a Rada prehodnotia do 14. augusta 2016 ciele týkajúce sa zhodnocovania uvedené v časti 3 prílohy V, preskúmajú možnosť stanovenia samostatných cieľov, pokiaľ ide o OEEZ, ktorý sa má pripraviť na opätovné použitie, a prehodnotia metódu výpočtu uvedenú v odseku 2 s cieľom analyzovať možnosť stanovenia cieľov na základe výrobkov a materiálov, ktoré sú výsledkom (výstup) zhodnocovania, recyklácie a prípravy na opätovné použitie.

Článok 12

Financovanie vzťahujúce sa na OEEZ zo súkromných domácností

1. Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia financovali aspoň zber, spracovanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ zo súkromných domácností odovzdaného do zberných zariadení zriadených podľa článku 5 ods. 2.

2. Členské štáty môžu podľa potreby podnecovať výrobcov, aby financovali aj náklady, ktoré vznikajú zberným zariadeniam v súvislosti so zberom OEEZ zo súkromných domácností.

3. Pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh po 13. auguste 2005, každý výrobca je zodpovedný za financovanie činností uvedených v odseku 1, ktoré sa týkajú odpadu z jeho vlastných výrobkov. Výrobca si môže zvoliť, či si túto svoju povinnosť splní individuálne, alebo sa zapojí do kolektívneho systému.

Členské štáty zabezpečia, aby každý výrobca pri uvedení výrobku na trh poskytol záruku, z ktorej vyplýva, že nakladanie so všetkým OEEZ bude finančne zabezpečené a že výrobcovia zreteľne označia svoje výrobky v súlade s článkom 15 ods. 2. Táto záruka zabezpečí, aby boli činnosti uvedené v odseku 1, ktoré sa týkajú tohto výrobku, finančne zabezpečené. Záruka môže byť vo forme účasti výrobcu v príslušných systémoch na financovanie nakladania s OEEZ, recyklačného poistenia alebo zablokovaného bankového účtu.

4. Zodpovednosť za financovanie nákladov na nakladanie s OEEZ z výrobkov, ktoré boli uvedené na trh 13. augusta 2005 alebo pred 13. augustom 2005 (ďalej len „historický odpad“), znáša jeden alebo viacero systémov, do ktorých prispejú proporcionálne, napr. v pomere k ich podielu na trhu podľa druhu zariadenia, všetci výrobcovia nachádzajúci sa na trhu, keď vzniknú príslušné náklady.

5. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa vytvorili vhodné mechanizmy alebo postupy na vrátenie príspevkov výrobcom v prípadoch, keď sa EEZ prepravujú na účely ich uvedenia na trh mimo územia dotknutého členského štátu. Takéto mechanizmy alebo postupy môžu vytvoriť výrobcovia alebo tretie strany konajúce v mene výrobcov.

6. Komisia sa vyzýva, aby do 14. augusta 2015 vypracovala správu o možnosti stanovenia kritérií na začlenenie skutočných nákladov na konci životnosti výrobkov do financovania nakladania s OEEZ výrobcami a aby v prípade potreby predložila Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

Článok 13

Financovanie vzťahujúce sa na OEEZ od iných užívateľov ako súkromných domácností

1. Členské štáty zabezpečia, aby financovanie nákladov na zber, spracovanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ od iných užívateľov ako súkromných domácností z výrobkov uvedených na trh po 13. auguste 2005 zabezpečovali výrobcovia.

Pokiaľ ide o historický odpad, ktorý sa nahrádza novými rovnocennými výrobkami alebo novými výrobkami plniacimi tie isté funkcie, financovanie nákladov zabezpečujú výrobcovia týchto výrobkov, keď ich dodávajú. Členské štáty môžu alternatívne ustanoviť, aby iní užívatelia ako súkromné domácnosti boli tiež čiastočne alebo celkom zodpovední za toto financovanie.

Financovanie nákladov na iný historický odpad zabezpečia iní užívatelia ako súkromné domácnosti.

2. Výrobcovia a iní užívatelia ako súkromné domácnosti môžu bez toho, aby bola dotknutá táto smernica, uzavrieť dohody ustanovujúce iné metódy financovania.

Článok 14

Informácie pre užívateľov

1. Členské štáty môžu od výrobcov vyžadovať, aby kupujúcim pri predaji nových výrobkov poskytovali informácie o nákladoch na zber, spracovanie a zneškodňovanie environmentálne šetrným spôsobom. Uvedené náklady nesmú presiahnuť najlepší odhad skutočných nákladov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa užívateľom EEZ v súkromných domácnostiach poskytli potrebné informácie o:

a)	požiadavke nezneškodňovať OEEZ ako netriedený komunálny odpad a zbierať takýto OEEZ separovane;

b)	systémoch na odovzdanie a zber, ktoré sú im dostupné, podporujúc koordináciu informácií o dostupných zberných miestach bez ohľadu na výrobcov alebo iné subjekty, ktoré ich zriadili;

c)	úlohe, ktorú zohrávajú pri prispievaní k opätovného použitiu, recyklácii a iným formám zhodnocovania OEEZ;

d)	potenciálnych účinkoch na životné prostredie a zdravie ľudí ako dôsledku prítomnosti nebezpečných látok v EEZ;

e)	význame symbolu uvedeného v prílohe IX.

3. Členské štáty prijmú príslušné opatrenia na to, aby sa spotrebitelia zúčastnili na zbere OEEZ, a podnietia ich, aby uľahčili proces opätovného používania, spracovania a zhodnocovania.

4. S cieľom minimalizovať zneškodňovanie OEEZ ako netriedeného komunálneho odpadu a uľahčiť jeho separovaný zber zabezpečia členské štáty, aby výrobcovia vhodne označovali EEZ uvedené na trh – podľa možnosti v súlade s európskou normou EN 50419 (25) – príslušným symbolom, ktorý je uvedený v prílohe IX. Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné kvôli veľkosti alebo funkcii výrobku, sa symbol vytlačí na balenie, návod na použitie a na záručný list EEZ.

5. Členské štáty môžu požadovať, aby výrobcovia a/alebo distribútori poskytli niektoré alebo všetky informácie uvedené v odsekoch 2, 3 a 4, napr. v návodoch na použitie, v mieste predaja alebo prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti.

Článok 15

Informácie pre spracovateľské zariadenia

1. Na uľahčenie prípravy na opätovné použitie a správneho a environmentálne šetrného spracovania OEEZ vrátane údržby, modernizácie, renovácie a recyklácie prijmú členské štáty potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výrobcovia do jedného roku po uvedení zariadenia na trh bezplatne poskytli informácie o príprave na opätovné použitie a spracovanie pre každý druh nového EEZ, ktoré sa po prvýkrát uvádza na trh Únie. V týchto informáciách sa uvedie, pokiaľ to potrebujú strediská, ktoré pripravujú opätovné použitie a spracovanie, a zariadenia na recykláciu na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice, aké rôzne súčiastky a materiály sa v EEZ nachádzajú, ako aj umiestnenie nebezpečných látok a zmesí v EEZ. Výrobcovia EEZ ich poskytnú strediskám, ktoré pripravujú opätovné použitie a spracovanie, a zariadeniam na recykláciu vo forme manuálov alebo prostredníctvom elektronických médií (napr. CD-ROM, online služby).

2. Aby bolo možné s určitosťou stanoviť dátum, kedy bolo EEZ uvedené na trh, členské štáty zabezpečia, aby značka na EEZ obsahovala informáciu, že EEZ bolo uvedené na trh po 13. auguste 2005. Na tento účel sa podľa možnosti uplatňuje európska norma EN 50419.

Článok 16

Registrácia, poskytovanie informácií a podávanie správ

1. Členské štáty zostavujú v súlade s odsekom 2 register výrobcov vrátane výrobcov dodávajúcich EEZ prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku. Tento register slúži na monitorovanie plnenia požiadaviek tejto smernice.

Výrobcovia dodávajúci EEZ prostredníctvom komunikácie na diaľku vymedzení v článku 3 ods. 1 písm. f) bode iv) sa zaregistrujú v členskom štáte, do ktorého predávajú. Takýto výrobcovia sa zaregistrujú prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov, ako sa uvádza v článku 17 ods. 2, pokiaľ nie sú zaregistrovaní v členskom štáte, do ktorého predávajú.

2. Členské štáty zabezpečia aby:

a)	bol každý výrobca alebo každý splnomocnený zástupca, ak bol vymenovaný podľa článku 17, náležite zaregistrovaný a mohol do ich vnútroštátneho registra vkladať online všetky príslušné informácie o činnostiach daného výrobcu v danom členskom štáte;

b)	každý výrobca alebo každý splnomocnený zástupca, ak bol vymenovaný podľa článku 17, pri registrácii poskytol informácie stanovené v časti A prílohy X a zaviazal sa, že ich podľa potreby zaktualizuje;

c)	každý výrobca alebo každý splnomocnený zástupca, ak bol vymenovaný podľa článku 17, poskytol informácie stanovené v časti B prílohy X;

d)	sa na internetových stránkach vnútroštátnych registrov uvádzali odkazy na iné vnútroštátne registre s cieľom uľahčiť vo všetkých členských štátoch registráciu výrobcov alebo na registráciu splnomocnených zástupcov, ak bol vymenovaní podľa článku 17.

3. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto článku Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví formát pre registráciu a podávanie správ, ako aj interval podávania správ do registra. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

4. Členské štáty zhromaždia informácie vrátane spoľahlivých odhadov na ročnom základe o množstve a kategóriách EEZ, ktoré boli v rámci členských štátov uvedené na trh, zozbierané všetkými spôsobmi, pripravené na opätovné použitie, recyklované a zhodnotené, a o vyvezenom separovane vyzbieranom OEEZ podľa hmotnosti.

5. Členské štáty zasielajú v trojročných intervaloch Komisii správu o vykonávaní tejto smernice a o informáciách uvedených v odseku 4. Správa o vykonávaní sa vypracuje na základe dotazníka uvedeného v rozhodnutiach Komisie 2004/249/ES (26) a 2005/369/ES (27). Správa sa predloží Komisii do deviatich mesiacov po uplynutí trojročného obdobia, na ktoré sa vzťahuje.

Prvá správa sa týka obdobia od 14. februára 2014 do 31. decembra 2015.

Komisia uverejní správu o vykonávaní tejto smernice do deviatich mesiacov po tom, čo prijme správy od členských štátov.

Článok 17

Splnomocnený zástupca

1. Každý členský štát zabezpečí, aby výrobca vymedzený v článku 3 ods. 1 písm. f) bodoch i) až iii), ktorý je usadený v inom členskom štáte, mohol vymenovať na základe výnimky z článku 3 ods. 1 písm. f) bodov i) až iii) právnickú alebo fyzickú osobu usadenú na jeho území za splnomocneného zástupcu zodpovedného za plnenie povinností uvedeného výrobcu podľa tejto smernice na ich území.

2. Každý členský štát zabezpečí, aby výrobca vymedzený v článku 3 ods. 1 písm. f) bode iv), ktorý je usadený na jeho území a predáva EEZ do iného členského štátu, v ktorom nie je usadený, vymenoval v tomto členskom štáte splnomocneného zástupcu za osobu zodpovednú za plnenie povinností tohto výrobcu podľa tejto smernice na území tohto členského štátu.

3. Splnomocnený zástupca sa vymenúva prostredníctvom písomného splnomocnenia.

Článok 18

Administratívna spolupráca a výmena informácií

S cieľom uľahčiť riadne vykonávanie tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby orgány zodpovedné za vykonávanie tejto smernice vzájomne spolupracovali, a to najmä na vytvorení vhodného toku informácií s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia dodržiavali ustanovenia tejto smernice a podľa potreby si vzájomne, ako aj Komisii, poskytovali informácie. Administratívna spolupráca a výmena informácií, najmä medzi vnútroštátnymi registrami, zahŕňa elektronické komunikačné prostriedky.

Spolupráca zahŕňa okrem iného umožnenie prístupu k príslušným dokumentom a informáciám vrátane výsledkov akýchkoľvek kontrol, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov o ochrane údajov platných v členskom štáte orgánu požiadaného o spoluprácu.

Článok 19

Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku

Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 20 delegované akty týkajúce sa zmien a doplnení potrebných na prispôsobenie článku 16 ods. 5 a príloh IV, VII, VIII a IX vedeckému a technickému pokroku. Pri zmene a doplnení prílohy VII sa berú do úvahy výnimky udelené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (28).

Pred zmenou a doplnením príloh sa Komisia okrem iného poradí s výrobcami EEZ, subjektmi vykonávajúcimi recykláciu, subjektmi vykonávajúcimi spracovanie, environmentálnymi organizáciami a zamestnaneckými a spotrebiteľskými združeniami.

Článok 20

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 3 a článku 19 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 13. augusta 2012. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 3 a článku 19 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 3 a článku 19 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 21

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 22

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušovanie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do 14. februára 2014 a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich týkajú.

Článok 23

Inšpekcie a monitorovanie

1. Členské štáty vykonávajú vhodné inšpekcie a monitorovanie s cieľom overiť riadne vykonávanie tejto smernice.

Tieto inšpekcie sa vzťahujú aspoň na:

a)	informácie podané v rámci registra výrobcov;

b)	prepravu, najmä na vývoz OEEZ mimo Únie v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 a nariadením (ES) č. 1418/2007 a

c)	na prevádzku v spracovateľských zariadeniach v súlade so smernicou 2008/98/ES a prílohou VII k tejto smernici.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých EEZ, pri ktorých je podozrenie, že ide o OEEZ, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

3. Náklady na príslušné analýzy a inšpekcie vrátane nákladov na uskladnenie, pokiaľ ide o použité EEZ, pri ktorých je podozrenie, že ide o OEEZ, sa môžu účtovať výrobcom, tretím stranám konajúcim v ich mene alebo iným osobám, ktoré zabezpečujú prepravu použitých EEZ, pri ktorých je podozrenie, že ide o OEEZ.

4. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto článku a prílohy VI Komisia môže prijať vykonávacie akty ustanovujúce dodatočné pravidlá týkajúce sa inšpekcií a monitorovania, a najmä jednotné podmienky vykonávania prílohy VI bodu 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.

Článok 24

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 14. februára 2014. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a formulácii vyhlásenia upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3. Za predpokladu, že sa dosiahnu ciele ustanovené v tejto smernici, členské štáty môžu transponovať ustanovenia uvedené v článku 8 ods. 6, článku 14 ods. 2 a článku 15 prostredníctvom dohôd medzi príslušnými orgánmi a príslušnými hospodárskymi odvetviami. Takéto dohody musia spĺňať tieto požiadavky:

a)	dohody musia byť vymáhateľné;

b)	dohody musia obsahovať ciele s príslušnými termínmi;

c)	dohody sa uverejnia vo vnútroštátnom úradnom vestníku alebo úradnom dokumente, ktorý je rovnako prístupný verejnosti, a odošlú sa Komisii;

d)	dosiahnuté výsledky sa musia pravidelne monitorovať, hlásiť príslušným orgánom a Komisii a sprístupňovať verejnosti v súlade s podmienkami uvedenými v dohode;

e)	príslušné orgány zabezpečia, aby sa skúmal pokrok dosiahnutý na základe dohody;

f)	v prípade nesúladu s dohodou musia členské štáty vykonávať príslušné ustanovenia tejto smernice pomocou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.

Článok 25

Zrušenie

Smernica 2002/96/ES, zmenená a doplnená smernicami uvedenými v časti A prílohy XI, sa zrušuje s účinnosťou od 15. februára 2014 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy XI do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XII.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 27

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 4. júla 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A. D. MAVROYIANNIS

(1) Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 39.

(2) Ú. v. EÚ C 141, 29.5.2010, s. 55.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 3. februára 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 19. júla 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. júna 2012.

(4) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24.

(5) Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 5.

(6) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(7) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.

(8) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 19.

(9) Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.

(12) Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

(14) Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 41.

(15) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(16) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(17) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(18) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(19) Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19.

(20) Ú. v. ES L 169, 12.7.1993, s. 1.

(21) Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1.

(22) Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 17.

(23) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1.

(24) Ú. v. EÚ L 316, 4.12.2007, s. 6.

(25) Prijatá Európskym výborom pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) v marci 2006.

(26) Ú. v. EÚ L 78, 16.3.2004, s. 56.

(27) Ú. v. EÚ L 119, 11.5.2005, s. 13.

(28) Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88.

Smernica 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)	(Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/108/ES	(Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 106)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/34/ES	(Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 65)

Smernica	Lehota na transpozíciu
2002/96/ES	13. august 2004
2003/108/ES	13. august 2004
2008/34/ES	—

Smernica 2002/96/ES	Táto smernica
článok 1	—
—	článok 1
článok 2 ods. 1	článok 2 ods. 1
článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 2
článok 2 ods. 3	článok 2 ods. 3 písm. a)
článok 2 ods. 1 (čiastočne)	článok 2 ods. 3 písm. b)
príloha IB bod 5 posledná položka	článok 2 ods. 3 písm. c)
príloha IB bod 8	článok 2 ods. 4 písm. g)
—	článok 2 ods. 4 písm. a) až f) a článok 2 ods. 5
článok 3 písm. a)	článok 3 ods. 1 písm. a)
—	článok 3 ods. 1 písm. b) až d)
článok 3 písm. b)	článok 3 ods. 1 písm. e)
článok 3 písm. c) až h)	článok 3 ods. 2
článok 3 písm. i)	článok 3 ods. 1 písm. f)
článok 3 písm. j)	článok 3 ods. 1 písm. g)
článok 3 písm. k)	článok 3 ods. 1 písm. h)
článok 3 písm. l)	—
článok 3 písm. m)	článok 3 ods. 1 písm. i)
—	článok 3 ods. 1 písm. j) až o)
článok 4	článok 4
článok 5 ods. 1 až 2	článok 5 ods. 1 až 2
—	článok 5 ods. 3 až 4
článok 5 ods. 3	článok 5 ods. 5
—	článok 6 ods. 1
článok 5 ods. 4	článok 6 ods. 2
článok 5 ods. 5	článok 7 ods. 1 a 2
—	článok 8 ods. 1
článok 6 ods. 1 prvý a druhý pododsek a ods. 3	článok 8 ods. 2, 3 a 4
príloha II bod 4	článok 8 ods. 4 druhý pododsek prvá veta
článok 6 ods. 1 tretí pododsek	článok 8 ods. 5
článok 6 ods. 6	článok 8 ods. 6
článok 6 ods. 2	článok 9 ods. 1 a 2
článok 6 ods. 4	článok 9 ods. 3
článok 6 ods. 5	článok 10 ods. 1 a 2
—	článok 10 ods. 3
článok 7 ods. 1	—
článok 7 ods. 2	článok 11 ods. 1 a príloha V
—	článok 11 ods. 2
—	článok 11 ods. 3
článok 7 ods. 3 prvý pododsek	článok 11 ods. 4
článok 7 ods. 3 druhý pododsek	—
článok 7 ods. 4	—
článok 7 ods. 5	článok 11 ods. 5
—	článok 11 ods. 6
článok 8 ods. 1	článok 12 ods. 1
—	článok 12 ods. 2
článok 8 ods. 2 prvý a druhý pododsek	článok 12 ods. 3
článok 8 ods. 2 tretí pododsek	článok 14 ods. 1 čiastočne
článok 8 ods. 3 prvý pododsek	článok 12 ods. 4
—	článok 12 ods. 5
článok 8 ods. 3 druhý pododsek	článok 14 ods. 1 čiastočne
článok 8 ods. 4	—
článok 9 ods. 1 prvý pododsek	článok 13 ods. 1 prvý pododsek
článok 9 ods. 1 druhý pododsek	—
článok 9 ods. 1 tretí pododsek	článok 13 ods. 1 druhý pododsek
článok 9 ods. 1 štvrtý pododsek	článok 13 ods. 1 tretí pododsek
článok 9 ods. 2	článok 13 ods. 2
článok 10 ods. 1	článok 14 ods. 2
článok 10 ods. 2	článok 14 ods. 3
článok 10 ods. 3	článok 14 ods. 4
článok 10 ods. 4	článok 14 ods. 5
článok 11	článok 15
článok 12 ods. 1 čiastočne	článok 16 ods. 1 až 3
článok 12 ods. 1 prvý pododsek čiastočne	článok 16 ods. 4
článok 12 ods. 1 druhý pododsek	článok 16 ods. 1 a 2 a článok 17 ods. 2 a ods. 3
článok 12 ods. 1 tretí pododsek	článok 16 ods. 3 a 5
—	článok 17 ods. 1
článok 12 ods. 1 štvrtý pododsek	článok 18
článok 12 ods. 2	článok 16 ods. 5
článok 13	článok 19
—	článok 20
článok 14	článok 21
článok 15	článok 22
článok 16	článok 23 ods. 1
—	článok 23 ods. 2 až 4
článok 17 ods. 1 až 3	článok 24 ods. 1 až 3
článok 17 ods. 4	článok 7 ods. 3
článok 17 ods. 5	článok 7 ods. 4 až 7, článok 11 ods. 6 a článok 12 ods. 6
—	článok 25
článok 18	článok 26
článok 19	článok 27
príloha IA	príloha I
príloha IB	príloha II
—	prílohy III, IV a VI
prílohy II až IV	prílohy VII až IX
—	prílohy X a XI
—	príloha XII