PRÍLOHA I

TECHNICKÁ ŠPECIFIKÁCIA INTEROPERABILITY TÝKAJÚCA SA SUBSYSTÉMU „PREVÁDZKA A RIADENIE DOPRAVY“

OBSAH

1.

ÚVOD

1.1.	Technický rozsah pôsobnosti

1.2.	Geografický rozsah pôsobnosti

1.3.	Obsah tejto TSI

2.	OPIS SUBSYSTÉMU/ROZSAH PÔSOBNOSTI

2.1.

Subsystém

2.2.	Rozsah pôsobnosti

2.2.1.

Personál a vlaky

2.2.2.

Zásady

2.2.3.

Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

3.	ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1.	Súlad so základnými požiadavkami

3.2.	Základné požiadavky – prehľad

4.	CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1.

Úvod

4.2.	Funkčné a technické špecifikácie subsystému

4.2.1.

Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1.

Všeobecné požiadavky

4.2.1.2.

Dokumentácia pre rušňovodičov

4.2.1.2.1.

Zbierka predpisov rušňovodiča

4.2.1.2.2.

Opis trate a príslušného traťového vybavenia na prevádzkovaných tratiach

4.2.1.2.2.1.

Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

4.2.1.2.2.2.

Zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov

4.2.1.2.2.3.

Informovanie rušňovodiča v reálnom čase

4.2.1.2.3.

Cestovné poriadky

4.2.1.2.4.

Železničné koľajové vozidlá

4.2.1.3.

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem rušňovodičov

4.2.1.4.

Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry riadiaci jazdy vlaku

4.2.1.5.

Komunikácia z hľadiska bezpečnosti medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom riadiacim jazdy vlakov

4.2.2.

Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1.

Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1.

Všeobecná požiadavka

4.2.2.1.2.

Začiatok vlaku

4.2.2.1.3.

Koniec vlaku

4.2.2.1.3.1.

Osobné vlaky

4.2.2.1.3.2.

Nákladné vlaky v medzinárodnej doprave

4.2.2.1.3.3.

Nákladné vlaky, ktoré neprechádzajú hranicou medzi členskými štátmi

4.2.2.2.

Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1.

Všeobecná požiadavka

4.2.2.2.2.

Ovládanie

4.2.2.3.

Identifikácia vozidla

4.2.2.4.

Bezpečnosť cestujúcich a nákladu

4.2.2.4.1.

Bezpečnosť nákladu

4.2.2.4.2.

Bezpečnosť cestujúcich

4.2.2.5.

Zostava vlaku

4.2.2.6.

Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1.

Minimálne požiadavky na brzdový systém

4.2.2.6.2.

Brzdiaci účinok

4.2.2.7.

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1.

Všeobecná požiadavka

4.2.2.7.2.

Požadované údaje

4.2.2.8.

Požiadavky na sledovanie návestí a traťových značiek

4.2.2.9.

Bdelosť rušňovodiča

4.2.3.

Špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov

4.2.3.1.

Plánovanie vlaku

4.2.3.2.

Identifikácia vlakov

4.2.3.2.1.

Formát čísla vlaku

4.2.3.3.

Odchod vlaku

4.2.3.3.1.

Prehliadky a skúšky pred odchodom

4.2.3.3.2.

Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

4.2.3.4.

Riadenie dopravy

4.2.3.4.1.

Všeobecné požiadavky

4.2.3.4.2.

Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1

Údaje požadované na ohlasovanie polohy vlaku

4.2.3.4.2.2

Predpokladaný čas odovzdania

4.2.3.4.3.

Nebezpečný tovar

4.2.3.4.4.

Kvalita prevádzky

4.2.3.5.

Zaznamenávanie údajov

4.2.3.5.1.

Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

4.2.3.5.2.

Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

4.2.3.6.

Prevádzka za mimoriadnych podmienok

4.2.3.6.1.

Informácia pre ostatných používateľov

4.2.3.6.2.

Informácia pre rušňovodičov

4.2.3.6.3.

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

4.2.3.7.

Riadenie núdzovej situácie

4.2.3.8.

Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnej udalosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

4.3.	Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

4.3.1.

Rozhrania s TSI týkajúcimi sa infraštruktúry

4.3.2.

Rozhrania s TSI týkajúcimi sa riadenia-zabezpečenia a návestenia

4.3.3.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa železničných koľajových vozidiel

4.3.3.1.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa rušňov a osobných železničných koľajových vozidiel

4.3.3.2.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa nákladných vozňov

4.3.3.3.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa vysokorýchlostných koľajových vozidiel

4.3.4.

Rozhrania s TSI týkajúcou sa energie

4.4.	Prevádzkové predpisy

4.5.	Predpisy týkajúce sa údržby

4.6.	Odborná kvalifikácia

4.6.1.

Odborná spôsobilosť

4.6.1.1.

Odborné znalosti

4.6.1.2.

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

4.6.2.

Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1.

Zásady

4.6.2.2.

Úroveň znalostí

4.6.3.

Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1.

Základné prvky

4.6.3.2.

Analýza potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.1

Vypracovanie analýzy potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.2.

Aktualizácia analýzy potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.3.

Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1.

Znalosti o infraštruktúre

4.6.3.2.3.2.

Znalosti o koľajových vozidlách

4.6.3.2.3.3.

Pomocný personál

4.7.	Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1.

Úvod

4.7.2.

Zrušený

4.7.3.

Zrušený

4.7.4.

Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1.

Pred prijatím do zamestnania

4.7.4.1.1.

Minimálny obsah lekárskej prehliadky

4.7.4.1.2.

Psychologické posudzovanie

4.7.4.2.

Po prijatí do zamestnania

4.7.4.2.1.

Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

4.7.4.2.2.

Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

4.7.4.2.3.

Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posudzovanie

4.7.5.

Zdravotné požiadavky

4.7.5.1.

Všeobecné požiadavky

4.7.5.2.

Požiadavky na zrak

4.7.5.3.

Požiadavky na sluch

4.8.	Registre infraštruktúry a vozidiel

4.8.1.

Infraštruktúra

4.8.2.

Železničné koľajové vozidlá

5.	KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1.	Vymedzenie

5.2.	Zoznam komponentov

6.	POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI KOMPONENTOV NA POUŽITIE A OVEROVANIE SUBSYSTÉMU

6.1.	Komponenty interoperability

6.2.	Subsystém prevádzka a riadenie dopravy

6.2.1.

Zásady

7.	IMPLEMENTÁCIA

7.1.

Zásady

7.2.	Usmernenia týkajúce sa implementácie

7.3.	Špecifické prípady

7.3.1.

Úvod

7.3.2.

Zoznam špecifických prípadov

7.3.2.1.

Dočasný špecifický prípad (T1) pre Estónsko, Litvu a Lotyšsko

7.3.2.2.

Dočasný špecifický prípad (T1) pre Írsko a Spojené kráľovstvo

Dodatok A:

Prevádzkové predpisy ERTMS/ETCS

Dodatok B:

Ostatné predpisy umožňujúce koherentnú prevádzku

Dodatok C:

Metodika komunikácie týkajúcej sa bezpečnosti

Dodatok D:

Informácie, ku ktorým musí mať železničný podnik prístup v súvislosti s traťou(-ami), na ktorej(-ých) chce vykonávať dopravu

Dodatok E:

Jazyk a úroveň komunikácie

Dodatok F:

Dodatok G:

Dodatok H:

Dodatok I:

Dodatok J:

Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej kvalifikácie pre úlohy súvisiace so „sprevádzaním vlakov“

Dodatok K

Dodatok L:

Minimálne prvky dôležité z hľadiska odbornej kvalifikácie pre úlohu prípravy vlakov

Dodatok M:

Dodatok N:

Dodatok O:

Dodatok P:

Európske číslo vozidla a súvisiace abecedné označenie na skrini vozidla

Dodatok Q:

Dodatok R:

Dodatok S:

Dodatok T:

Brzdiaci účinok

Dodatok U:

Zoznam otvorených bodov

Dodatok V:

Dodatok W:

Slovník

1.   ÚVOD

1.1.   Technický rozsah pôsobnosti

Táto technická špecifikácia interoperability (ďalej len „TSI“) sa týka subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ uvedeného v zozname obsiahnutom v bode 1 prílohy II k smernici 2008/57/ES. Ďalšie informácie o tomto subsystéme sú uvedené v kapitole 2 tejto prílohy.

V prípade potreby TSI rozlišuje medzi požiadavkami na konvenčné a na vysokorýchlostné železnice v zmysle kapitoly 2.1 prílohy I k smernici 2008/57/ES.

1.2.   Geografický rozsah pôsobnosti

Geografickým rozsahom tejto TSI je európsky systém železníc v súlade s článkom 1 smernice 2008/57/ES s výnimkou systémov a sietí uvedených v článku 1 ods. 3 smernice 2008/57/ES.

1.3.   Obsah tejto TSI

V súlade s článkom 5 ods. 3 smernice 2008/57/ES sa v tejto TSI:

a)	uvádza jej plánovaný rozsah pôsobnosti pre subsystém „prevádzka a riadenie dopravy“ – kapitola 2;

b)	stanovujú základné požiadavky na príslušný subsystém a jeho rozhrania s ostatnými subsystémami – kapitola 3;

c)

zavádzajú funkčné a technické špecifikácie, ktoré musí spĺňať cieľový subsystém a jeho rozhrania s ostatnými subsystémami. V prípade potreby sa tieto technické špecifikácie môžu líšiť podľa používania subsystému, napríklad podľa kategórií trate, železničných uzlov a/alebo železničných koľajových vozidiel uvedených v prílohe I k smernici 2008/57/ES – kapitola 4;

d)	určujú komponenty interoperability a rozhrania, na ktoré sa vzťahujú európske špecifikácie vrátane európskych noriem, ktoré sú potrebné na dosiahnutie interoperability v rámci európskeho systému železníc – kapitola 5;

e)	v každom posudzovanom prípade stanovuje, ktoré postupy sa majú uplatniť na posudzovanie zhody komponentov interoperability alebo ich vhodnosti na použitie – kapitola 6;

f)	určuje stratégia implementácie TSI. Je nevyhnutné určiť najmä etapy, ktoré majú byť ukončené a prvky, ktoré možno uplatniť pri postupnom prechode od súčasného stavu do konečného stavu, v rámci ktorého súlad s TSI musí byť normou – kapitola 7;

g)	pre príslušný personál určuje odborná spôsobilosť a zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci požadované na prevádzku a údržbu dotknutého subsystému, ako aj na implementáciu TSI – kapitola 4.

Navyše v súlade s článkom 5 ods. 5 smernice 2008/57/ES, je možné prijať ustanovenia pre špecifické prípady pre každú TSI. Tieto sú uvedené v kapitole 7.

Táto TSI zahŕňa v kapitole 4 aj predpisy pre prevádzku a údržbu špecifické vzhľadom na rozsah pôsobnosti stanovený v bodoch 1.1 a 1.2 tejto prílohy.

2.   OPIS SUBSYSTÉMU/ROZSAH PÔSOBNOSTI

2.1.   Subsystém

Opis subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ sa uvádza v bode 2.5 prílohy II k smernici 2008/57/ES ako:

2.2.   Rozsah pôsobnosti

Táto TSI sa uplatňuje na subsystém „prevádzka a riadenie dopravy“ manažérov infraštruktúry a železničných podnikov v súvislosti s prevádzkou vlakov na tratiach európskeho systému železníc v zmysle definície v kapitole 1.2.

2.2.1.   Personál a vlaky

Body 4.6 a 4.7 sa uplatňujú na personál vykonávajúci z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce úlohy súvisiace so sprevádzaním vlaku, ak to zahŕňa prekročenie hraníc medzi štátmi a prácu za miestom označeným ako „hraničné“ v podmienkach používania siete manažéra infraštruktúry a uvedeným v jeho bezpečnostnom povolení.

Bod 4.6.2 sa vzťahuje aj na rušňovodičov, ako sa ustanovuje v bode 8 prílohy VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES (1). Člen personálu sa nebude považovať za člena prekračujúceho hranicu, ak činnosť zahŕňa iba prácu do akéhokoľvek „hraničného“ miesta uvedeného v prvom odseku tohto bodu.

Na personál vykonávajúci z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce úlohy súvisiace s výpravou vlakov a povoľovaním jázd vlakov sa bude uplatňovať vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie a zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi.

Na personál vykonávajúci z bezpečnostného hľadiska rozhodujúce úlohy súvisiace s konečnou prípravou vlaku pred plánovaným prekročením hranice a prácu za akýmkoľvek „hraničným“ miestom uvedeným v prvom odseku tohto bodu sa bude uplatňovať bod 4.6 so vzájomným uznávaním zdravotných a bezpečnostných podmienok medzi členskými štátmi. Vlaková doprava sa nebude považovať za cezhraničnú dopravu vtedy, keď všetky vozidlá vlaku, ktoré prekračujú štátnu hranicu, prekročia hranicu iba po „hraničné“ miesto uvedené v prvom odseku tohto bodu.

Uvedené možno zhrnúť v tabuľkách 1 a 2:

Tabuľka 1

Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré prekročia štátne hranice a pokračujú za hraničné miesto

Úloha	Odborná spôsobilosť	Požiadavky na zdravotný stav
sprevádzanie vlaku	4.6	4.7
povoľovanie jázd vlaku	vzájomné uznávanie	vzájomné uznávanie
príprava vlaku	4.6	vzájomné uznávanie
výprava vlaku	vzájomné uznávanie	vzájomné uznávanie

Tabuľka 2

Personál vykonávajúci práce súvisiace s vlakmi, ktoré neprekračujú štátne hranice alebo ich prekračujú iba po hraničné miesta

Úloha	Odborná spôsobilosť	Požiadavky na zdravotný stav
sprevádzanie vlaku	vzájomné uznávanie	vzájomné uznávanie
povoľovanie jázd vlaku	vzájomné uznávanie	vzájomné uznávanie
príprava vlaku	vzájomné uznávanie	vzájomné uznávanie
výprava vlaku	vzájomné uznávanie	vzájomné uznávanie

2.2.2.   Zásady

Táto TSI sa vzťahuje na tie prvky (ako sa uvádza v kapitole 4) subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“, v prípade ktorých v zásade existujú prevádzkové rozhrania medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry a ktoré sú z hľadiska interoperability mimoriadne prospešné.

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia zavedením vhodných procesov zabezpečiť plnenie všetkých požiadaviek súvisiacich s predpismi a postupmi, ako aj dokumentáciou. Zavedenie týchto postupov je významnou časťou systému riadenia bezpečnosti železničných podnikov a manažérov infraštruktúry (ďalej len „SMS“), ako sa vyžaduje podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (2). Samotný SMS je predmetom posudzovania príslušným národným bezpečnostným orgánom predtým, ako mu tento udelí bezpečnostné osvedčenie/povolenie.

2.2.3.   Uplatniteľnosť na existujúce vozidlá a infraštruktúru

Zatiaľ čo väčšina požiadaviek tejto TSI sa týka procesov a postupov, niektoré požiadavky sa týkajú aj fyzických prvkov, vlakov a vozidiel, ktoré sú z hľadiska prevádzky dôležité.

Konštrukčné kritériá na tieto prvky sú opísané v štrukturálnych TSI, ktoré sa vzťahujú na subsystémy, ako napríklad subsystém železničné koľajové vozidlá. V rámci tejto TSI sa posudzuje ich prevádzková funkcia.

3.   ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY

3.1.   Súlad so základnými požiadavkami

V súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2008/57/ES európsky systém železníc, jeho subsystémy a ich komponenty interoperability musia spĺňať základné požiadavky stanovené vo všeobecných požiadavkách v prílohe III k uvedenej smernici.

3.2.   Základné požiadavky – prehľad

Základné požiadavky sa vzťahujú na:

—	bezpečnosť,

—	spoľahlivosť a dostupnosť,

—

zdravie,

—	ochranu životného prostredia,

—	technickú zlučiteľnosť.

Podľa smernice 2008/57/ES základné požiadavky môžu byť spravidla uplatniteľné na celý európsky systém železníc alebo špecifické pre každý subsystém a jeho komponenty.

Nasledujúca tabuľka 3 sumarizuje vzťah medzi základnými požiadavkami stanovenými v prílohe III k smernici 2008/57/ES a súčasným TSI.

Tabuľka 3

Ustanovenie

Názov ustanovenia

Bezpečnosť

Spoľahlivosť a dostupnosť

Zdravie

Ochrana životného prostredia

Technická zlučiteľnosť

Základné požiadavky špecifické pre subsystém prevádzka a riadenie dopravy

1.1.1

1.1.2

1.1.3

1.1.4

1.1.5

1.2

1.3.1

1.3.2

1.4.1

1.4.2

1.4.3

1.4.4

1.4.5

1.5

2.6.1

2.6.2

2.6.3

4.2.1.2

Dokumentácia pre rušňovodičov

X

X

X

4.2.1.2.1

Zbierka predpisov

X

X

X

4.2.1.2.2

Tabuľky traťových pomerov

X

X

4.2.1.2.2.1

Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

X

4.2.1.2.2.2

Zmena informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov

X

X

4.2.1.2.2.3

Informovanie rušňovodiča v reálnom čase

X

X

X

4.2.1.2.3

Cestovné poriadky

X

X

X

4.2.1.2.4

Železničné koľajové vozidlá

X

X

X

4.2.1.3

Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem rušňovodičov

X

X

X

4.2.1.4

Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry riadiaceho jazdy vlaku

X

X

X

4.2.1.5

Komunikácia medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom riadiacim jazdy vlakov, ktorá sa týka bezpečnosti

X

X

X

X

4.2.2.1

Viditeľnosť vlaku

X

X

X

4.2.2.1.1

Všeobecná požiadavka

X

X

X

4.2.2.1.2

Začiatok vlaku

X

X

X

4.2.2.1.3

Koniec vlaku

X

X

X

4.2.2.2

Počuteľnosť vlaku

X

X

X

X

4.2.2.2.1

Všeobecná požiadavka

X

X

X

4.2.2.2.2

Ovládanie

X

X

4.2.2.3

Identifikácia vozidla

X

X

X

4.2.2.4

Bezpečnosť cestujúcich a nákladu

X

4.2.2.5

Zostava vlaku

X

4.2.2.6

Brzdenie vlaku

X

X

X

4.2.2.6.1

Minimálne požiadavky na brzdový systém

X

X

X

4.2.2.6.2

Brzdiaci účinok

X

X

X

4.2.2.7

Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

X

X

X

4.2.2.7.1

Všeobecná požiadavka

X

X

4.2.2.7.2

Požadované údaje

X

X

4.2.2.8

Požiadavky na dohľadnosť návestných znakov návestidiel a traťových značiek

X

X

4.2.2.9

Bdelosť rušňovodiča

X

4.2.3.1

Plánovanie vlaku

X

X

X

4.2.3.2

Identifikácia vlakov

X

X

X

4.2.3.3

Odchod vlaku

X

X

4.2.3.3.1

Prehliadky a skúšky pred odchodom

X

X

X

X

4.2.3.3.2

Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

X

X

X

X

4.2.3.4

Riadenie dopravy

X

X

X

4.2.3.4.1

Všeobecné požiadavky

X

X

X

4.2.3.4.2

Ohlasovanie vlaku

X

X

X

4.2.3.4.2.1

Údaje požadované na ohlasovanie polohy vlaku

X

X

4.2.3.4.2.2

Predpokladaný čas odovzdania

X

X

4.2.3.4.3

Nebezpečný tovar

X

X

4.2.3.4.4

Kvalita prevádzky

X

X

4.2.3.5

Zaznamenávanie údajov

X

X

4.2.3.5.1

Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

X

X

4.2.3.5.2

Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

X

X

4.2.3.6

Prevádzka za mimoriadnych podmienok

X

X

X

4.2.3.6.1

Informácia pre ostatných používateľov

X

X

4.2.3.6.2

Informácia pre rušňovodičov

X

4.2.3.6.3

Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

X

X

X

4.2.3.7

Riadenie núdzovej situácie

X

X

X

4.2.3.8

Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnej udalosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

X

4.4

Prevádzkové predpisy

X

X

4.6

Odborná kvalifikácia

X

X

X

4.7

Zdravotné a bezpečnostné podmienky

X

4.   CHARAKTERISTIKY SUBSYSTÉMU

4.1.   Úvod

Vzhľadom na všetky relevantné základné požiadavky sa subsystém „prevádzka a riadenie dopravy“ opísaný v bode 2.2. vzťahuje iba na prvky špecifikované v tejto kapitole.

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES (3) je celkovou zodpovednosťou manažéra infraštruktúry stanoviť všetky príslušné požiadavky, ktoré musia spĺňať vlaky, ktoré majú povolenie jazdiť na jeho sieti, s prihliadnutím na zemepisné zvláštnosti jednotlivých tratí a funkčné a technické špecifikácie uvedené v tejto kapitole.

4.2.   Funkčné a technické špecifikácie subsystému

Funkčné a technické špecifikácie subsystému „prevádzka a riadenie dopravy“ zahŕňajú:

—	špecifikácie týkajúce sa personálu,

—	špecifikácie týkajúce sa vlakov,

—	špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov.

4.2.1.   Špecifikácie týkajúce sa personálu

4.2.1.1.   Všeobecné požiadavky

Tento bod sa zaoberá personálom, ktorý prispieva k prevádzke subsystému vykonávaním z bezpečnostného hľadiska rozhodujúcich úloh zahŕňajúcej priame rozhranie medzi železničným podnikom a manažérom infraštruktúry.

1.	Personál železničného podniku: a) vykonávajúci úlohu vedenia vlakov (ďalej v tejto TSI len „rušňovodič“) a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“; b) vykonávajúci úlohy vo vlaku (iné ako vedenie vlaku) a tvoriaci súčasť „vlakového personálu“; c) vykonávajúci úlohu prípravy vlakov.

2.	Personál manažéra infraštruktúry vykonávajúci úlohu riadenia jazdy vlakov

Vzťahuje sa na tieto oblasti:

—	dokumentácia,

—	komunikácia.

Pre personál uvedený v bode 2.2.1 sa v tejto TSI stanovujú požiadavky aj na:

—	kvalifikáciu (pozri bod 4.6 a dodatok L),

—	zdravotné a bezpečnostné podmienky (pozri bod 4.7).

4.2.1.2.   Dokumentácia pre rušňovodičov

Železničný podnik prevádzkujúci vlak musí poskytnúť rušňovodičovi všetky potrebné informácie a dokumentáciu požadovanú na výkon jeho povinností.

Tieto informácie musia brať do úvahy prvky nevyhnutné na prevádzku v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách pre trate, na ktorých sa má jazdiť, a koľajové vozidlá používané na týchto tratiach.

4.2.1.2.1.   Zbierka predpisov rušňovodiča

Všetky potrebné postupy pre rušňovodiča musia byť zahrnuté v dokumente alebo na elektronickom nosiči, ktorý sa nazýva „zbierka predpisov rušňovodiča“.

V zbierke predpisov rušňovodiča musia byť uvedené požiadavky týkajúce sa všetkých tratí, po ktorých sa jazdí, a koľajových vozidiel používaných na týchto tratiach pri bežnej prevádzke, prevádzke za mimoriadnych podmienok a v núdzových situáciách, s ktorými sa môže rušňovodič stretnúť.

Zbierka predpisov rušňovodiča sa musí vzťahovať na dva rozdielne aspekty:

—	aspekt, ktorý opisuje súbor spoločných predpisov a postupov (s prihliadnutím na obsah dodatkov A, B a C),

—	aspekt, ktorý stanovuje akékoľvek potrebné predpisy a postupy špecifické pre každého manažéra infraštruktúry.

Musí zahŕňať postupy vzťahujúce sa minimálne na tieto aspekty:

—	bezpečnosť a ochrana personálu,

—	návestenie a riadenie-zabezpečenie,

—	prevádzka vlaku vrátane prevádzky za mimoriadnych podmienok,

—	trakcia a železničné koľajové vozidlá,

—	mimoriadne udalosti a nehody.

Za zostavenie zbierky predpisov rušňovodiča je zodpovedný železničný podnik.

Železničný podnik musí predložiť zbierku predpisov rušňovodiča v rovnakom formáte pre celú infraštruktúru, na ktorej budú rušňovodiči pracovať.

Železničný podnik musí vypracovať zbierku predpisov rušňovodiča tak, aby umožnil rušňovodičovi uplatňovať všetky prevádzkové predpisy.

Zbierka musí mať dva dodatky:

—	dodatok 1: Príručka komunikačných postupov,

—	dodatok 2: Kniha tlačív.

Vopred definované správy a tlačivá musia byť v jazyku manažéra (manažérov) infraštruktúry.

Proces prípravy a aktualizácie zbierky predpisov rušňovodiča musí zahŕňať tieto kroky:

—	manažér infraštruktúry (alebo organizácia zodpovedná za vypracovanie prevádzkových predpisov) musí poskytnúť železničnému podniku príslušné informácie v prevádzkovom jazyku manažéra infraštruktúry,

—	železničný podnik musí vypracovať prvotný alebo aktualizovaný dokument,

—	ak jazyk, ktorý železničný podnik vyberie pre zbierku predpisov rušňovodiča, nie je jazykom, v ktorom boli príslušné informácie pôvodne dodané, železničný podnik zodpovedá za zabezpečenie akéhokoľvek potrebného prekladu a/alebo vysvetliviek v inom jazyku.

Manažér infraštruktúry musí zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému(-ým) podniku(-om) bol úplný a správny.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby obsah zbierky predpisov rušňovodiča bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.   Opis trate a príslušného traťového vybavenia na prevádzkovaných tratiach

Rušňovodičom sa musí poskytnúť opis tratí a súvisiaceho traťového vybavenia pre trate, na ktorých budú vykonávať činnosť, a týkajúci sa vedenia vlaku. Takéto informácie musia byť uvedené v jednom dokumente, ktorý sa nazýva „tabuľky traťových pomerov“ (čo môže byť buď tradičný dokument, alebo dokument v elektronickej forme).

Musia sa poskytnúť aspoň tieto informácie:

—	všeobecné prevádzkové charakteristiky,

—	označenie stúpaní a klesaní,

—	podrobná schéma trate.

4.2.1.2.2.1.   Vypracovanie tabuliek traťových pomerov

Formát tabuliek traťových pomerov musí byť vypracovaný rovnako pre všetky infraštruktúry, na ktorých jazdia vlaky konkrétneho železničného podniku.

Železničný podnik je zodpovedný za úplné a správne vypracovanie tabuliek traťových pomerov (napríklad zabezpečením akéhokoľvek potrebného prekladu a/alebo poskytnutím vysvetliviek), pričom využíva informácie, ktoré mu poskytol (poskytli) manažér(-i) infraštruktúry.

Musia sa uviesť tieto informácie (tento zoznam nie je úplný):

a)	všeobecné prevádzkové charakteristiky: — typ návestenia a príslušný režim prevádzky (dvojkoľajná trať, obojsmerná prevádzka, ľavostranná alebo pravostranná prevádzka atď.), — druh napájania, — typ zariadenia na rádiokomunikáciu medzi traťovým zariadením a vlakom;

b)	označenie stúpaní a klesaní s ich hodnotami sklonov a presnou polohou;

c)

podrobná schéma trate: — názvy staníc na trati, kľúčové miesta a ich poloha, — tunely vrátane polohy, názvu, dĺžky, špecifických informácií, ako je existencia chodníkov a miest bezpečného úniku, ako aj rozmiestnenie bezpečnostných plôch, kde sa môže vykonávať evakuácia cestujúcich, — dôležité miesta, ako sú neutrálne úseky, — najvyššie povolené rýchlosti pre každú koľaj vrátane – v prípade potreby – rozdielnych rýchlostí podľa určitých druhov vlakov, — zodpovedný manažér infraštruktúry, — prostriedky komunikácie s riadením dopravy/strediskom riadenia za bežných i za mimoriadnych podmienok.

Manažér infraštruktúry musí zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému(-ým) podniku(-om) bol úplný a správny.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby obsah tabuliek traťových pomerov bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.2.   Zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov

Manažér infraštruktúry musí oznámiť železničnému podniku akékoľvek trvalé alebo dočasné zmeny informácií poskytnutých v súlade s bodom 4.2.1.2.2.1.

Tieto zmeny musí železničný podnik zoskupiť v osobitnom dokumente alebo na elektronickom médiu, ktorého formát musí byť rovnaký pre všetky infraštruktúry, na ktorých jazdia vlaky konkrétneho železničného podniku.

Manažér infraštruktúry musí zabezpečiť, aby obsah dokumentácie poskytnutej železničnému(-ým) podniku(-om) bol úplný a správny.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby obsah dokumentu zoskupujúceho zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov bol úplný a správny.

4.2.1.2.2.3.   Informovanie rušňovodiča v reálnom čase

Manažér infraštruktúry musí informovať rušňovodičov o všetkých zmenách týkajúcich sa trate alebo príslušného traťového vybavenia, ktoré neboli oznámené ako zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov podľa bodu 4.2.1.2.2.2.

4.2.1.2.3.   Cestovné poriadky

Poskytnutie cestovného poriadku uľahčuje presnú jazdu vlakov a pomáha pri vykonávaní dopravy.

Železničný podnik musí poskytnúť rušňovodičom informácie potrebné na bežnú jazdu vlaku, ktoré musia zahŕňať aspoň:

—	identifikáciu vlaku,

—	dni chodu vlaku (ak je to nevyhnutné),

—	miesta zastavenia a činnosti s nimi súvisiace,

—	ostatné časové miesta,

—	časy príchodu/odchodu/prechodu v každom z týchto miest.

Takéto informácie o chode vlakov, ktoré sa musia zakladať na informáciách od manažéra infraštruktúry, sa môžu poskytnúť buď v elektronickej forme, alebo v papierovej forme.

Informácie sa musia rušňovodičovi poskytovať jednotne na všetkých tratiach, na ktorých železničný podnik zabezpečuje prevádzku.

4.2.1.2.4.   Železničné koľajové vozidlá

Železničný podnik musí poskytnúť rušňovodičovi všetky príslušné informácie z hľadiska prevádzky koľajových vozidiel v mimoriadnych situáciách (napríklad keď vlaky vyžadujú pomoc). Takáto dokumentácia sa musí v takýchto prípadoch zamerať aj na špecifické rozhranie s personálom manažéra infraštruktúry.

4.2.1.3.   Dokumentácia pre personál železničného podniku okrem rušňovodičov

Železničný podnik musí poskytnúť všetkým členom svojho personálu (či už vlakového alebo iného), ktorí vykonávajú z hľadiska bezpečnosti rozhodujúce úlohy, pri ktorých sa dostávajú do priameho styku s personálom, vybavením alebo systémami manažéra infraštruktúry, predpisy, postupy, informácie o konkrétnych koľajových vozidlách a tratiach, ktoré považuje za potrebné k takýmto úlohám. Takéto informácie sa musia uplatňovať v bežnej aj prevádzke za mimoriadnych podmienok.

V prípade vlakového personálu štruktúra, formát, obsah a postup prípravy a aktualizácie takýchto informácií musia byť založené na špecifikáciách stanovených v pododdiele 4.2.1.2 tejto TSI.

4.2.1.4.   Dokumentácia pre personál manažéra infraštruktúry riadiaci jazdy vlaku

Všetky informácie potrebné na zaistenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti medzi personálom riadiacim jazdy vlakov a vlakovým personálom, musia byť uvedené:

—	v dokumentoch, v ktorých sa uvádzajú Zásady komunikácie (dodatok C),

—	v dokumente s názvom Kniha tlačív.

Manažér infraštruktúry musí vypracovať tieto dokumenty vo svojom prevádzkovom jazyku.

4.2.1.5.   Komunikácia z hľadiska bezpečnosti medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku a personálom riadiacim jazdy vlakov

Jazykom používaným na komunikáciu z hľadiska bezpečnosti, medzi vlakovým personálom, ostatným personálom železničného podniku (ako sa vymedzuje v dodatku L) a personálom riadiacim jazdy vlakov je prevádzkový jazyk (pozri slovník pojmov) používaný manažérom infraštruktúry na príslušnej trati.

Zásady komunikácie z hľadiska bezpečnosti, medzi vlakovým personálom a personálom zodpovedným za povoľovanie jázd vlakov sa uvádzajú v dodatku C.

V súlade so smernicou 2001/14/ES je manažér infraštruktúry zodpovedný za zverejnenie „prevádzkového“ jazyka používaného jeho personálom v každodennej prevádzke.

Ak si však miestna prax vyžaduje aj zabezpečenie druhého jazyka, je zodpovednosťou manažéra infraštruktúry určiť zemepisné hranice jeho používania.

4.2.2.   Špecifikácie týkajúce sa vlakov

4.2.2.1.   Viditeľnosť vlaku

4.2.2.1.1.   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby boli vlaky vybavené prostriedkami označujúcimi začiatok a koniec vlaku.

4.2.2.1.2.   Začiatok vlaku

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby bol približujúci sa vlak jasne viditeľný a rozpoznateľný ako taký, prítomnosťou a usporiadaním jeho rozsvietených bielych čelných svetiel.

Predné čelo vedúceho vozidla vlaku musí byť vybavené tromi svetlami v tvare rovnoramenného trojuholníka, ako je znázornené ďalej. Tieto svetlá musia byť vždy rozsvietené, keď sa vlak vedie v tomto smere.

Čelné svetlá musia optimalizovať rozlíšiteľnosť vlaku (napríklad pre traťových pracovníkov a pre osoby, ktoré používajú verejné železničné priecestia) (návestné svetlá), poskytovať rušňovodičovi dostatočnú viditeľnosť (osvetlenie trate vpredu, informačné návestidlá/tabule pri trati atď.) (reflektory) v noci a počas podmienok za zníženej viditeľnosti a nesmú oslňovať rušňovodičov protiidúcich vlakov.

Rozstup, výška nad koľajnicami, priemer, intenzita svetiel, rozmery a tvar vyžarovaného lúča počas dennej i nočnej prevádzky sú uvedené v TSI železničné koľajové vozidlá (ďalej len „RST TSI“).

4.2.2.1.3.   Koniec vlaku

Železničný podnik musí zabezpečiť požadované prostriedky označujúce koniec vlaku. Koncové návestidlo sa musí umiestniť len na konci posledného vozidla vlaku, ako je znázornené ďalej.

4.2.2.1.3.1.   Osobné vlaky

Koncové označenie osobného vlaku musí pozostávať z dvoch stálych červených svetiel v rovnakej výške nad nárazníkom voči priečnej osi.

4.2.2.1.3.2.   Nákladné vlaky v medzinárodnej doprave

Členský štát musí oznámiť, ktoré z nasledujúcich požiadaviek bude uplatňovať na svojej sieti v prípade vlakov, ktoré prechádzajú hranicou medzi členskými štátmi:

Buď

—	dve stále červené svetlá, alebo

—	dve odrazové dosky tohto tvaru s bočnými bielymi trojuholníkmi a horným a dolným červeným trojuholníkom:

Svietidlá alebo dosky musia byť v rovnakej výške nad nárazníkom voči priečnej osi. Členské štáty, ktoré vyžadujú dve odrazové dosky, musia ako označenie konca vlaku akceptovať aj dve stále červené svetlá.

4.2.2.1.3.3.   Nákladné vlaky, ktoré neprechádzajú hranicou medzi členskými štátmi

V prípade nákladných vlakov, ktoré neprechádzajú hranicou medzi členskými štátmi, je označenie konca vlaku otvoreným bodom (pozri dodatok U).

4.2.2.2.   Počuteľnosť vlaku

4.2.2.2.1.   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby mali vlaky zvukové výstražné zariadenie upozorňujúce na približovanie sa vlaku.

4.2.2.2.2.   Ovládanie

Aktivácia zvukového výstražného zariadenia musí byť možná zo všetkých pozícií pri vedení vlaku.

4.2.2.3.   Identifikácia vozidla

Každé vozidlo musí mať európske číslo vozidla, ktoré ho umožňuje jednoznačne odlíšiť od akéhokoľvek iného železničného vozidla. Toto číslo musí byť výrazne zobrazené minimálne na oboch pozdĺžnych stranách vozidla v zmysle dodatku P.

Európske číslo vozidla tvorí 12 číslic. Ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v rozhodnutí 2007/756/ES.

Musí byť možné identifikovať aj prevádzkové obmedzenia, ktoré sa uplatňujú na dané vozidlo.

4.2.2.4.   Bezpečnosť cestujúcich a nákladu

4.2.2.4.1.   Bezpečnosť nákladu

Železničný podnik musí zabezpečiť, že nákladné vozne sú bezpečne a spoľahlivo naložené a že tak zostanú počas celej jazdy.

4.2.2.4.2.   Bezpečnosť cestujúcich

Železničný podnik musí zaistiť bezpečnú prepravu cestujúcich pri odchode i počas jazdy.

4.2.2.5.   Zostava vlaku

Železničný podnik musí definovať predpisy a postupy, ktoré musí dodržiavať jeho personál tak, aby sa zabezpečilo, že vlak spĺňa požiadavky pridelenej trasy.

Pri požiadavkách na zostavu vlaku sa musia zohľadňovať tieto prvky:

a)

vozidlá — všetky vozidlá vlaku musia spĺňať všetky požiadavky uplatniteľné na tratiach, na ktorých bude vlak jazdiť, — všetky vozidlá vlaku musia byť schopné jazdy maximálnou rýchlosťou, určenou pre jazdu vlaku, — všetky vozidlá vlaku sa musia v danej chvíli nachádzať v rámci svojho špecifikovaného intervalu údržby a musia v tomto intervale zotrvať počas jazdy (pokiaľ ide o čas, ako aj vzdialenosť);

b)

vlak — kombinácia vozidiel tvoriacich vlak musí byť v súlade s technickými obmedzeniami príslušnej trate a nesmie prekročiť maximálnu prípustnú dĺžku v odosielacích staniciach a staniciach určenia, — železničný podnik je zodpovedný za to, že vlak bude technicky spôsobilý na jazdu, ktorá sa má vykonať, a zostane v takom stave počas celej jazdy;

c)	hmotnosť a hmotnosť na nápravu — hmotnosť vlaku musí byť v rámci maximálnej prípustnej hmotnosti pre daný úsek trasy, pevnosti spriahadiel, hnacej sily a ostatných relevantných charakteristík vlaku. Obmedzenia hmotnosti na nápravu sa musia dodržiavať;

d)	maximálna rýchlosť vlaku — maximálna rýchlosť, pri ktorej vlak môže jazdiť, musí zohľadňovať všetky obmedzenia na príslušnej trati, brzdiaci účinok, hmotnosť na nápravu a typ vozidla;

e)	kinematický obrys vozidla — kinematický obrys každého vozidla (vrátane akéhokoľvek nákladu) vo vlaku musí byť v rámci maximálne povolenej hodnoty pre daný úsek trate.

Ďalšie obmedzenia sa môžu vyžadovať alebo uložiť pre konkrétny vlak v dôsledku režimu brzdenia alebo druhu trakcie.

4.2.2.6.   Brzdenie vlaku

4.2.2.6.1.   Minimálne požiadavky na brzdový systém

Všetky vozidlá vlaku musia byť pripojené na systém priebežného automatického brzdenia podľa RST TSI (rozhodnutia Komisie 2006/861/ES (4), 2008/232/ES (5) a 2011/291/EÚ (6)).

Prvé a posledné vozidlo (vrátane hnacích vozidiel) v každom vlaku musí mať automatickú brzdu v prevádzkyschopnom stave.

V prípade vlaku, ktorý bude neúmyselne rozdelený na dve časti, sa v dôsledku maximálneho pôsobenia brzdy musia obidve súpravy rozpojených vozidiel automaticky zastaviť.

4.2.2.6.2.   Brzdiaci účinok

Manažér infraštruktúry musí železničnému podniku poskytnúť údaje o príslušnom požadovanom brzdiacom účinku. Tieto údaje v prípade potreby zahŕňajú podmienky používania brzdových systémov, ktoré môžu ovplyvniť infraštruktúru, ako napríklad magnetická a rekuperačná brzda a brzda na vírivý prúd.

Železničný podnik zodpovedá za zabezpečenie toho, aby mal vlak dostatočný brzdiaci účinok tým, že poskytne svojim pracovníkom predpisy o brzdení, ktoré majú dodržiavať.

Predpisy týkajúce sa brzdiaceho účinku sa musia zahrnúť do systému riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry a železničného podniku.

Ďalšie požiadavky sa uvádzajú v dodatku T.

4.2.2.7.   Zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlaku

4.2.2.7.1.   Všeobecná požiadavka

Železničný podnik musí vymedziť postup, ktorým sa zaistí, aby boli všetky vlakové zariadenia súvisiace s bezpečnosťou plne funkčné a aby bol vlak schopný bezpečnej jazdy.

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry o akejkoľvek zmene charakteristík vlaku ovplyvňujúcich jeho prevádzku alebo o akejkoľvek zmene, ktorá by mohla ovplyvniť schopnosť vlaku jazdiť na pridelenej trase.

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia určiť a aktualizovať podmienky a postupy na prevádzku vlakov v podmienkach mimoriadnej prevádzky.

4.2.2.7.2.   Požadované údaje

Údaje požadované na bezpečnú a účinnú prevádzku a postup, akým je potrebné tieto údaje zaslať, musia obsahovať:

—	identifikáciu vlaku,

—	identifikáciu železničného podniku zodpovedného za vlak,

—	skutočnú dĺžku vlaku,

—	informáciu, či vlak prepravuje cestujúcich alebo zvieratá, ak to nie je plánované,

—	všetky prevádzkové obmedzenia s označením príslušného vozidla (vozidiel) (obrys, rýchlostné obmedzenia atď.),

—	informácie požadované manažérom infraštruktúry pri preprave nebezpečného tovaru.

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby boli tieto údaje sprístupnené manažérovi(-om) infraštruktúry pred odchodom vlaku.

Železničný podnik musí informovať manažéra(-ov) infraštruktúry v prípade, ak vlak neobsadí svoju pridelenú trasu alebo ak bude jeho jazda zrušená.

4.2.2.8.   Požiadavky na sledovanie návestí a traťových značiek

Rušňovodič musí byť schopný sledovať návesti a traťové značky a tieto musia byť pre neho viditeľné v situáciách, keď rušňovodič musí rešpektovať návesti a traťové značky. To isté sa vzťahuje na ostatné typy traťových návestidiel, ak sa týkajú bezpečnosti.

Kabíny rušňovodiča musia byť konštruované takým konzistentným spôsobom, aby bol rušňovodič schopný ľahko vidieť príslušné jemu zobrazované informácie.

4.2.2.9.   Bdelosť rušňovodiča

Je potrebné zabezpečiť vozidlový prostriedok na monitorovanie bdelosti rušňovodiča. Tento prostriedok zasiahne tak, že zastaví vlak v prípade, ak rušňovodič nezareaguje do určitého času; časový rozsah je stanovený v TSI „železničné koľajové vozidlá“.

4.2.3.   Špecifikácie týkajúce sa prevádzky vlakov

4.2.3.1.   Plánovanie vlaku

V súlade so smernicou 2001/14/ES musí manažér infraštruktúry informovať o tom, ktoré údaje sa požadujú v prípade, keď sa žiada o vlakovú trasu.

4.2.3.2.   Identifikácia vlakov

Každý vlak sa musí označiť číslom vlaku. Číslo vlaku určuje manažér infraštruktúry pri prideľovaní vlakovej trasy a musí s ním byť oboznámený železničný podnik, ako aj všetci manažéri infraštruktúry prevádzkujúci vlak. Číslo vlaku musí byť v rámci jednej siete jedinečné. Toto číslo by sa nemalo meniť počas celej jazdy vlaku.

4.2.3.2.1.   Formát čísla vlaku

Formát čísla vlaku sa vymedzuje v rozhodnutí Komisie 2012/88/EÚ z 25. januára 2012 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystémov riadenia-zabezpečenia a návestenia transeurópskeho železničného systému (7) (ďalej len „CCS TSI“).

4.2.3.3.   Odchod vlaku

4.2.3.3.1.   Prehliadky a skúšky pred odchodom

Železničný podnik musí určiť prehliadky a skúšky, aby zaistil bezpečný odchod každého vlaku (napríklad dvere, náklad, brzdy).

4.2.3.3.2.   Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku

Železničný podnik informuje manažéra infraštruktúry, keď je vlak pripravený na vstup na sieť.

Železničný podnik musí informovať manažéra infraštruktúry pred odchodom vlaku a počas jazdy o akejkoľvek odchýlke, ktorá má vplyv na vlak alebo na prevádzku vlaku a ktorá by mohla mať vplyv na jazdu vlaku.

4.2.3.4.   Riadenie dopravy

4.2.3.4.1.   Všeobecné požiadavky

Riadenie dopravy musí zaistiť bezpečnú, efektívnu a presnú prevádzku železnice vrátane účinného obnovenia prerušenej dopravy.

Manažér infraštruktúry musí stanoviť postupy a prostriedky na:

—	riadenie vlakov v reálnom čase,

—	prevádzkové opatrenia s cieľom zachovať najvyššiu možnú výkonnosť infraštruktúry v prípade meškaní alebo mimoriadnych udalostí, či už skutočných alebo predpokladaných a

—	poskytnutie informácií železničnému(-ým) podniku(-om) v takýchto prípadoch.

Akékoľvek ďalšie postupy požadované zo strany železničného podniku, ktoré ovplyvňujú rozhranie s manažérom(-mi) infraštruktúry, sa môžu zaviesť po odsúhlasení manažérom infraštruktúry.

4.2.3.4.2.   Ohlasovanie vlaku

4.2.3.4.2.1.   Údaje požadované na ohlasovanie polohy vlaku

Manažér infraštruktúry musí:

a)	zabezpečiť prostriedky na zaznamenávanie časov odchodu, príchodu alebo prechodu vlaku v príslušných vopred určených ohlasovacích bodoch na svojich sieťach v reálnom čase a hodnoty časového rozdielu;

b)

poskytnúť špecifické údaje vyžadované vzhľadom na ohlasovanie polohy vlakov. Takéto informácie musia zahŕňať: — identifikáciu vlaku, — identifikačné údaje o ohlasovacom bode, — trať, po ktorej vlak jazdí, — plánovaný čas v ohlasovacom bode, — skutočný čas v ohlasovacom bode (a či ide o odchod, príchod alebo prechod – samostatné časy príchodu a odchodu musia byť poskytnuté vzhľadom na medziľahlé ohlasovacie body, cez ktoré vlak prechádza), — počet minút náskoku alebo meškania v ohlasovacom bode, — prvotnú informáciu o príčine akéhokoľvek meškania presahujúceho 10 minút alebo iného podľa požiadavky režimu monitorovania prevádzky, — upozornenie, že ohlásenie určitého vlaku je oneskorené, a počet minút, o ktoré sa oneskorilo, — predchádzajúcu(-e) identifikáciu(-e) vlaku, ak je (sú) k dispozícii, — informáciu, že jazda vlaku bola zrušená na celej jeho trase alebo v časti trasy.

4.2.3.4.2.2.   Predpokladaný čas odovzdania

Manažér infraštruktúry musí mať zavedený postup, ktorý mu umožňuje určiť odhadovaný počet minút odchýlky od plánovaného času, v ktorom sa plánuje odovzdanie vlaku jedným manažérom infraštruktúry druhému manažérovi infraštruktúry.

To musí zahŕňať informácie o prerušení dopravy (opis a miesto problému).

4.2.3.4.3.   Nebezpečný tovar

Železničný podnik musí definovať postupy vykonávania dohľadu nad prepravou nebezpečného tovaru.

Tieto postupy musia obsahovať:

—	ustanovenia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (8),

—	informácie pre rušňovodiča o prítomnosti a umiestnení nebezpečného tovaru vo vlaku,

—	informácie požadované manažérom infraštruktúry na prepravu nebezpečného tovaru,

—	určenie komunikačných spojení a plánovanie špecifických opatrení v prípade núdzových situácií týkajúcich sa tovaru v spolupráci s manažérom infraštruktúry.

4.2.3.4.4.   Kvalita prevádzky

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia mať zavedené postupy monitorovania efektívnej prevádzky všetkých príslušných služieb.

Monitorovacie postupy musia byť navrhnuté na analýzu údajov a zisťovanie základných trendov, pokiaľ ide o ľudskú chybu, ako aj chybu systému. Výsledky tejto analýzy sa musia použiť na opatrenia na zlepšenie určené na odstránenie alebo zmiernenie udalostí, ktoré by mohli ohrozovať efektívnu prevádzku siete.

Ak by takéto opatrenia na zlepšenie boli prínosom pre celú sieť vrátane iných manažérov infraštruktúry a železničných podnikov, musia sa zodpovedajúcim spôsobom oznámiť, pričom treba dodržať podmienku zachovania obchodného tajomstva.

Udalosti, ktoré podstatne narušili prevádzku, musí manažér infraštruktúry analyzovať čo možno najskôr. V prípade potreby, a najmä keď sa to týka jedného z ich členov personálu, vyzve manažér infraštruktúry železničný(-é) podnik(-y), ktorého(-ých) sa daná udalosť týka, podieľať sa na analýze. Ak výsledok takejto analýzy povedie k odporúčaniam na zlepšenie siete navrhnutým na odstránenie alebo zmiernenie príčin nehôd/mimoriadnych udalostí, tieto odporúčania sa musia oznámiť všetkým príslušným manažérom infraštruktúry a železničným podnikom.

Tieto postupy budú zdokumentované a budú podliehať internému auditu.

4.2.3.5.   Zaznamenávanie údajov

Údaje týkajúce sa jazdy vlaku musia byť zaznamenané a archivované na účely:

—	podpory systematického monitorovania bezpečnosti ako prostriedku na predchádzanie mimoriadnym udalostiam a nehodám,

—

určenia činnosti rušňovodiča, vlaku a infraštruktúry v období pred mimoriadnou udalosťou alebo nehodou a (prípadne) bezprostredne po mimoriadnej udalosti alebo nehode s cieľom umožniť identifikáciu príčin týkajúcich sa vedenia vlaku alebo zariadenia vlaku a na podporu vytvorenia nových alebo zmenených opatrení s cieľom zamedziť opakovanému výskytu,

—	zaznamenávania informácií týkajúcich sa prevádzky rušňa/hnacieho vozidla, ako aj činnosti rušňovodiča.

Zaznamenané údaje sa musia dať priradiť k:

—	dátumu a času zaznamenania,

—	presnej zemepisnej polohe zaznamenávanej udalosti (vzdialenosť v kilometroch od rozpoznateľnej lokality),

—	identifikácii vlaku,

—	totožnosti rušňovodiča.

Požiadavky týkajúce sa uchovávania, pravidelného hodnotenia týchto údajov a prístupu k nim sú špecifikované v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu:

—	v ktorom má železničný podnik licenciu (pokiaľ ide o údaje zaznamenané vo vozidle), alebo

—	členského štátu, v ktorom sa nachádza infraštruktúra (pokiaľ ide o údaje zaznamenané mimo vlaku).

4.2.3.5.1.   Zaznamenávanie kontrolných údajov mimo vlaku

Manažér infraštruktúry musí zaznamenávať aspoň tieto údaje:

—	poruchy traťového zariadenia súvisiaceho s jazdou vlakov (návestidlá, výhybky atď.),

—	zistenie prehriatia nápravového ložiska, ak je takéto zariadenie k dispozícii,

—	komunikácia medzi rušňovodičom vlaku a personálom manažéra infraštruktúry riadiacim jazdy vlaku.

4.2.3.5.2.   Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku

Železničný podnik musí zaznamenávať aspoň tieto údaje:

—	prejdenie návesti „stoj“ alebo „koniec dovolenej jazdy“ bez povolenia,

—	použitie núdzovej brzdy,

—	rýchlosť vlaku,

—	akékoľvek vypnutie alebo premostenie vozidlových ovládacích (návestných) systémov,

—	obsluha zvukového výstražného zariadenia (húkačka),

—	obsluha ovládania dverí (uvoľnenie, zatvorenie),

—	zistenie horúcobežnosti ložísk pomocou vozidlových indikátorov, ak sú namontované,

—	identifikačné údaje kabíny, pre ktorú sa zaznamenávajú údaje, ktoré sa majú kontrolovať.

4.2.3.6.   Prevádzka za mimoriadnych podmienok

4.2.3.6.1.   Informácia pre ostatných používateľov

Manažér infraštruktúry v spolupráci so železničným(-i) podnikom(-mi) musí definovať postup na bezprostredné vzájomné informovanie o každej situácii, ktorá ohrozuje bezpečnosť, prevádzku a/alebo dostupnosť železničnej siete alebo koľajových vozidiel.

4.2.3.6.2.   Informácia pre rušňovodičov

V každom prípade prevádzky za mimoriadnych podmienok súvisiacej s oblasťou zodpovednosti manažéra infraštruktúry musí manažér infraštruktúry vydať rušňovodičom oficiálne pokyny, aké opatrenia majú vykonať s cieľom bezpečne prekonať miesto mimoriadnosti.

4.2.3.6.3.   Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti

Manažér infraštruktúry v spolupráci so všetkými železničnými podnikmi vykonávajúcimi dopravu na jeho infraštruktúre a prípadne so susediacimi manažérmi infraštruktúry musí definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti a určiť povinnosti vychádzajúce z požiadavky znížiť akýkoľvek negatívny dosah v dôsledku prevádzky za mimoriadnych podmienok.

Požiadavky na plánovanie a reakcia na takéto udalosti musia zodpovedať charakteru a možnej závažnosti mimoriadnych podmienok.

Tieto opatrenia, ktoré musia zahŕňať aspoň plány na obnovenie „bežného“ stavu siete, sa môžu týkať aj:

—	porúch koľajových vozidiel (napríklad také, ktoré môžu mať za následok podstatné narušenie dopravy, postupy odťahovania vlakov s poruchami),

—	porúch infraštruktúry (napríklad pri poruche dodávky elektrickej energie alebo podmienky, za ktorých môžu byť vlaky odklonené od stanovenej trasy),

—	extrémnych poveternostných podmienok.

Manažér infraštruktúry musí vytvoriť a aktualizovať kontaktné informácie pre rozhodujúci personál manažéra infraštruktúry a železničného podniku, ktorý možno kontaktovať v prípade narušenia dopravy vedúceho k prevádzke za mimoriadnych podmienok. Tieto informácie musia zahŕňať kontaktné údaje počas pracovného i mimopracovného času.

Železničný podnik musí predložiť tieto informácie manažérovi infraštruktúry a manažéra infraštruktúry musí informovať o akýchkoľvek zmenách týchto kontaktných údajov.

Manažér infraštruktúry musí informovať všetky železničné podniky o akýchkoľvek zmenách svojich údajov.

4.2.3.7.   Riadenie núdzovej situácie

Manažér infraštruktúry musí po konzultáciách so:

—	všetkými železničnými podnikmi prevádzkujúcimi dopravu na jeho infraštruktúre alebo prípadne zastupiteľskými orgánmi železničných podnikov prevádzkujúcimi dopravu na jeho infraštruktúre,

—	prípadne susediacimi manažérmi infraštruktúry,

—	miestnymi orgánmi, zastupiteľskými orgánmi záchranných služieb (vrátane požiarnych a záchranných služieb) buď na miestnej alebo prípadne na vnútroštátnej úrovni;

definovať, zverejniť a sprístupniť príslušné opatrenia na riadenie núdzových situácií a obnovenie bežnej prevádzky trate.

Takéto opatrenia sa zvyčajne vzťahujú na:

—

zrážky,

—	požiare vo vlaku,

—	evakuáciu vlakov,

—	nehody v tuneloch,

—	mimoriadne udalosti týkajúce sa nebezpečného tovaru,

—	vykoľajenie.

Železničný podnik musí poskytovať manažérovi infraštruktúry všetky špecifické informácie, pokiaľ ide o uvedené okolnosti, najmä pokiaľ ide o odtiahnutie alebo nakoľajenie jeho vlakov.

Železničný podnik musí mať okrem toho zavedené procesy na informovanie cestujúcich o núdzových a bezpečnostných postupoch vo vlaku.

4.2.3.8.   Pomoc vlakovému personálu v prípade mimoriadnej udalosti alebo závažnej poruchy koľajových vozidiel

Železničný podnik musí definovať vhodné postupy na pomoc vlakovému personálu v mimoriadnych situáciách s cieľom zabrániť meškaniu alebo skrátiť meškanie spôsobené technickými alebo inými poruchami koľajových vozidiel (napríklad komunikačné spojenia, opatrenia, ktoré sa majú vykonať v prípade evakuácie vlaku).

4.3.   Funkčné a technické špecifikácie rozhraní

Vzhľadom na základné požiadavky uvedené v kapitole 3 sú funkčné a technické špecifikácie rozhraní takéto:

4.3.1.   Rozhrania s TSI týkajúcimi sa infraštruktúry

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre infraštruktúru konvenčných železníc
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Brzdiaci účinok	4.2.2.6.2	Odolnosť koľaje voči pozdĺžnemu zaťaženiu	4.2.7.2
Zmeny informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov	4.1.2.2.2	Prevádzkové predpisy	4.4
Prevádzka za mimoriadnych podmienok	4.2.3.6

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre infraštruktúru vysokorýchlostných železníc
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Personál a vlaky	2.2.1	Odborná spôsobilosť	4.6

4.3.2.   Rozhrania s TSI týkajúcimi sa riadenia-zabezpečenia a návestenia

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre riadenie-zabezpečenie a návestenie
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Zbierka predpisov	4.2.1.2.1	Traťové systémy detekcie vlakov	4.2.10
Prevádzkové predpisy	4.4	Prevádzkové predpisy	4.4
Sledovanie návestí a traťových značiek	4.2.2.8	Viditeľnosť traťových objektov riadenia a zabezpečenia	4.2.15
Brzdiaci účinok	4.2.2.6	Účinok a vlastnosti brzdového systému vlaku	4.2.2
Číslo vlaku	4.2.3.2.1	ETCS DMI	4.2.12
		GSM-R DMI	4.2.13
Zaznamenávanie údajov vo vlaku	4.2.3.5	Rozhranie zaznamenávania údajov na kontrolné účely	4.2.14

4.3.3.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa železničných koľajových vozidiel

4.3.3.1.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa rušňov a osobných železničných koľajových vozidiel

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre rušne a osobné železničné koľajové vozidlá konvenčných železníc
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti	4.2.3.6.3	Spriahadlo na odtiahnutie	4.2.2.2.4
Zostava vlaku	4.2.2.5	Rozhranie s infraštruktúrou: hmotnosť na nápravu a hmotnosť na koleso	4.2.3.2
Minimálne požiadavky na brzdový systém	4.2.2.6.1	Brzdiaci účinok	4.2.4.5
Viditeľnosť vlaku	4.2.2.1	Vonkajšie svetlá	4.2.7.1
Počuteľnosť vlaku	4.2.2.2	Húkačka	4.2.7.2
Sledovanie návestí	4.2.2.8	Vonkajšia viditeľnosť	4.2.9.1.3
		Optické vlastnosti čelného skla	4.2.9.2.2
		Vnútorné osvetlenie	4.2.9.1.8
Bdelosť rušňovodiča	4.2.2.9	Funkcia kontroly činností rušňovodiča	4.2.9.3.1
Zaznamenávanie údajov	4.2.3.5.2	Záznamové zariadenie	4.2.9.6

4.3.3.2.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa nákladných vozňov

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre nákladné vozne konvenčných železníc
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Koniec vlaku	4.2.2.1.3.2	Zariadenia na upevnenie koncového návestidla	4.2.6.3
Koniec vlaku	4.2.2.1.3.2	Koncové návestidlo	príloha E
Zostava vlaku	4.2.2.5	Rozchod	4.2.3.1
Zostava vlaku	4.2.2.5	Zlučiteľnosť s nosnosťou tratí	4.2.3.2
Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti	4.2.3.6.3	Zdvíhanie a nakoľajovanie	4.2.2.2
Brzdenie vlaku	4.2.2.6	Brzda	4.2.4

4.3.3.3.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa vysokorýchlostných koľajových vozidiel

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre vysokorýchlostné koľajové vozidlá
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Zostava vlaku	4.2.2.5	Minimálny brzdiaci účinok	4.2.4.1
Minimálne požiadavky na brzdový systém	4.2.2.6.1	Požiadavky na brzdový systém	4.2.4.3
Brzdiaci účinok	4.2.2.6.2
Brzdiaci účinok	4.2.2.6.2	Brzdy na vírivý prúd	4.2.4.5
Brzdiaci účinok	4.2.2.6.2	Ochrana stojaceho vlaku	4.2.4.6
Brzdiaci účinok	4.2.2.6.2	Brzdiaci účinok pri veľkom sklone	4.2.4.7
Informovanie rušňovodiča v reálnom čase	4.2.1.2.2.3
Požiadavky na osobné vozidlá	4.2.2.4	Prístup	4.2.2.4
		Výstražný systém pre cestujúcich	4.2.5.3
		Núdzové východy	4.2.7.1
Začiatok vlaku	4.2.2.1.2	Čelné a koncové svetlá	4.2.7.4.1
Koniec vlaku	4.2.2.1.3	Čelné a koncové svetlá	4.2.7.4.1
Počuteľnosť vlaku	4.2.2.2	Húkačky	4.2.7.4.2
Sledovanie návestí a traťových značiek	4.2.2.8	Čelné sklo a čelo vlaku	4.2.2.7
Bdelosť rušňovodiča	4.2.2.9	Zariadenie na kontrolu bdelosti rušňovodiča	4.2.7.8
Zostava vlaku	4.2.2.5	Koncové spriahadlá a spriahadlový mechanizmus na odtiahnutie vlakov	4.2.2.2
Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti	4.2.3.6.3
Riadenie núdzovej situácie	4.2.3.7	Spriahadlo	príloha K
		Maximálna dĺžka vlaku	4.2.3.5
Prevádzka za mimoriadnych podmienok	4.2.3.6	Monitorovanie stavu nápravového ložiska	4.2.3.3.2
		Dynamické správanie železničných koľajových vozidiel	4.2.3.4
Pieskovanie	dodatok B (C1)	Pieskovanie	4.2.3.10
Znalosť vlakového personálu týkajúca sa funkčnosti železničných koľajových vozidiel	4.2.2.5	Konštrukcia vlaku	4.2.1.2
	dodatok J	Koncepcie monitorovania a diagnostiky	4.2.7.10
Opatrenia v prípade mimoriadnej udalosti	4.2.3.6.3	Koncové spriahadlá a spriahadlový mechanizmus na odtiahnutie vlakov	4.2.2.2
Riadenie núdzovej situácie	4.2.3.7	Spriahadlo	príloha K
Prevádzka za mimoriadnych podmienok	4.2.3.6	Núdzové opatrenia	4.2.7.1
Riadenie núdzovej situácie	4.2.3.7	Protipožiarna bezpečnosť	4.2.7.2
Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku	4.2.3.5.2	Koncepcie monitorovania a diagnostiky	4.2.7.10
Informovanie rušňovodiča v reálnom čase	4.2.1.2.2.3	Odlietavanie štrku	4.2.3.11
Zostava vlaku	4.2.2.5	Podmienky prostredia	4.2.6.1
Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku	4.2.3.3.2
Informovanie rušňovodiča v reálnom čase	4.2.1.2.2.3	Bočný vietor	4.2.6.3
Prevádzka za mimoriadnych podmienok	4.2.3.6
Informovanie rušňovodiča v reálnom čase	4.2.1.2.2.3	Maximálne kolísanie tlaku v tuneloch	4.2.6.4
Prevádzka za mimoriadnych podmienok	4.2.3.6
Riadenie núdzovej situácie	4.2.3.7	Vonkajší hluk	4.2.6.5
Riadenie núdzovej situácie	4.2.3.7	Protipožiarna bezpečnosť	4.2.7.2
Riadenie núdzovej situácie	4.2.3.7	Postupy zdvíhania/odťahovania	4.2.7.5
Zaznamenávanie kontrolných údajov vo vlaku	4.2.3.5.2	Osobitná špecifikácia pre tunely	4.2.7.11
		dodatok J
Vypracovanie tabuliek traťových pomerov	4.2.1.2.2.1	Núdzové osvetlenie	4.2.7.12
Riadenie núdzovej situácie	4.2.3.7
Pomocný personál	4.6.3.2.3.3
Zostava vlaku	4.2.2.5	Požiadavky na trakčný výkon	4.2.8.1
Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku	4.2.3.3.2
Informovanie manažéra infraštruktúry o prevádzkovom stave vlaku	4.2.3.3.2	Požiadavky na trakčný výkon pri adhézii koleso/koľajnica	4.2.8.2
Prevádzka za zhoršených podmienok	4.2.3.6
Opis trate a príslušného traťového vybavenia na prevádzkovaných tratiach	4.2.1.2.2
Prevádzka za zhoršených podmienok	4.2.3.6	Funkčné a technické špecifikácie týkajúce sa napájania elektrickou energiou	4.2.8.3
Opis trate a príslušného traťového vybavenia na prevádzkovaných tratiach	4.2.1.2.2

4.3.4.   Rozhrania s TSI týkajúcou sa energie

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre energiu konvenčných železníc
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Opis trate a príslušného traťového vybavenia na prevádzkovaných tratiach	4.2.1.2.2	Riadenie elektrického napájania	4.4.2
Informovanie rušňovodiča v reálnom čase	4.2.1.2.2.3
Zmena informácií uvedených v tabuľkách traťových pomerov	4.2.1.2.2.2	Vykonávanie prác	4.4.3

Referenčná TSI pre prevádzku		Referenčná TSI pre energiu vysokorýchlostných železníc
Parameter	Bod	Parameter	Bod
Personál a vlaky	2.2.1	Odborná spôsobilosť	4.6

4.4.   Prevádzkové predpisy

Predpisy a postupy, ktoré umožňujú koherentnú prevádzku nových a rozdielnych štrukturálnych subsystémov určených na používanie v rámci európskeho systému železníc, a najmä tých, ktoré sú prepojené priamo s prevádzkou nového systému riadenia, zabezpečenia a návestenia, musia byť rovnaké v prípade totožných situácií.

Na tieto účely sú prevádzkové predpisy európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS/ETCS) a rádiového systému ERTMS/GSM-R uvedené v dodatku A.

Ostatné prevádzkové predpisy, ktoré sa dajú štandardizovať v rámci európskeho systému železníc, budú uvedené v dodatku B.

4.5.   Predpisy týkajúce sa údržby

Neuplatňuje sa.

4.6.   Odborná kvalifikácia

V súlade s bodom 2.2.1 tejto TSI sa tento bod zaoberá odbornou a jazykovou spôsobilosťou a hodnotiacim postupom, ktorý sa vyžaduje pre personál na dosiahnutie tejto spôsobilosti.

4.6.1.   Odborná spôsobilosť

Personál železničného podniku a manažéra infraštruktúry musí nadobudnúť príslušnú odbornú spôsobilosť na to, aby dokázal plniť všetky nevyhnutné povinnosti súvisiace s bezpečnosťou v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách. Takáto spôsobilosť zahŕňa odborné znalosti a schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi.

Minimálne požiadavky týkajúce sa odbornej kvalifikácie pre jednotlivé úlohy možno nájsť v dodatkoch J a L.

4.6.1.1.   Odborné znalosti

Vzhľadom na tieto dodatky a v závislosti od povinností príslušného člena personálu sa vyžadujú tieto znalosti o:

a)

celkovej prevádzke železníc s osobitným dôrazom na z bezpečnostného hľadiska rozhodujúcu činnosť: — zásady prevádzky systému riadenia bezpečnosti ich organizácie, — úlohy a povinnosti rozhodujúcich účastníkov podieľajúcich sa na interoperabilnej prevádzke, — posúdenie rizík, najmä pokiaľ ide o riziká súvisiace s prevádzkou železníc a s napájaním trakcie elektrickou energiou;

b)	primerané znalosti o úlohách súvisiacich s bezpečnosťou, pokiaľ ide o postupy a rozhrania pre: — trate a traťové zariadenia, — železničné koľajové vozidlá, — životné prostredie.

4.6.1.2.   Schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi

Schopnosť uplatniť tieto znalosti v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách si bude vyžadovať, aby bol personál plne oboznámený so:

—	spôsobom a zásadami uplatňovania týchto predpisov a postupov,

—	procesom používania traťových zariadení a koľajových vozidiel, ako aj akéhokoľvek špecifického zariadenia súvisiaceho s bezpečnosťou,

—	zásadami systému riadenia bezpečnosti s cieľom zamedziť vzniku akéhokoľvek neprimeraného rizika pre osoby a proces.

Personál musí mať všeobecnú schopnosť prispôsobiť sa rôznym okolnostiam, s ktorými sa môže jednotlivec stretnúť.

Od železničných podnikov a manažérov infraštruktúry vyžaduje zavedenie systému riadenia spôsobilosti s cieľom zabezpečiť hodnotenie a udržiavanie jednotlivých spôsobilostí ich príslušného personálu. V prípade potreby sa navyše musí zabezpečiť odborná príprava s cieľom zaistiť aktualizáciu znalostí a zručností, najmä pokiaľ ide o slabé miesta alebo nedostatky v systéme alebo individuálnom výkone.

4.6.2.   Jazyková spôsobilosť

4.6.2.1.   Zásady

Manažér infraštruktúry a železničný podnik musia zabezpečiť, aby bol ich príslušný personál spôsobilý používať komunikačné protokoly a zásady uvedené v tejto TSI.

Ak je prevádzkový jazyk manažéra infraštruktúry odlišný od jazyka obvykle používaného personálom železničného podniku, takáto jazyková a komunikačná odborná príprava musí tvoriť rozhodujúcu súčasť celkového systému riadenia spôsobilostí železničného podniku.

Personál železničného podniku, ktorého úlohou je komunikácia s personálom manažéra infraštruktúry v súvislosti s rozhodujúcimi záležitosťami z bezpečnostného hľadiska, či už v bežných, mimoriadnych alebo núdzových situáciách, musí mať dostatočnú úroveň znalostí v prevádzkovom jazyku manažéra infraštruktúry.

4.6.2.2.   Úroveň znalostí

Úroveň znalostí jazyka manažéra infraštruktúry musí byť dostatočná na účely bezpečnosti.

a)	rušňovodič musí byť schopný aspoň: — zaslať všetky správy uvedené v dodatku C k tejto TSI a porozumieť im, — účinne komunikovať v bežných, mimoriadnych a núdzových situáciách, — vyplniť tlačivá súvisiace s používaním knihy tlačív;

b)	ostatní členovia vlakového personálu, ktorých povinnosťou je komunikovať s manažérom infraštruktúry o rozhodujúcich záležitostiach z bezpečnostného hľadiska, musia byť schopní aspoň odoslať informácie a porozumieť informáciám popisujúcim vlak a jeho prevádzkový stav.

Usmernenie týkajúce sa príslušných úrovní spôsobilosti sa vymedzuje v dodatku E. Úroveň znalostí rušňovodičov musí byť aspoň na úrovni 3. Úroveň znalostí pre personál sprevádzajúci vlak musí byť aspoň na úrovni 2.

4.6.3.   Vstupné a priebežné posudzovanie personálu

4.6.3.1.   Základné prvky

Od železničných podnikov a manažérov infraštruktúry sa vyžaduje, aby vymedzili postup posudzovania svojho personálu.

Odporúča sa zohľadniť každý z týchto bodov:

A	Výber personálu — hodnotenie individuálnych skúseností a spôsobilosti, — hodnotenie individuálnej spôsobilosti používania akéhokoľvek požadovaného cudzieho(-ích) jazyka(-ov) alebo schopnosti naučiť sa tieto jazyky.

B	Vstupná odborná príprava — analýza potrieb odbornej prípravy, — zdroje odbornej prípravy, — odborná príprava školiteľov.

C	Vstupné posudzovanie — základné podmienky, — program posúdenia vrátane praktického predvádzania, — kvalifikácia školiteľov, — udelenie osvedčenia o spôsobilosti.

D	Zachovanie spôsobilosti — zásady zachovania spôsobilosti, — metódy, ktoré sa majú používať, — formalizácia procesu zachovania spôsobilosti, — postup posudzovania.

E	Priebežná odborná príprava — zásady priebežnej odbornej prípravy (vrátane jazyka).

4.6.3.2.   Analýza potrieb odbornej prípravy

4.6.3.2.1   Vypracovanie analýzy potrieb odbornej prípravy

Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia vykonať analýzu potrieb odbornej prípravy pre svoj personál.

Táto analýza musí stanoviť rozsah aj komplexnosť a musí zohľadňovať riziká súvisiace s prevádzkou vlakov, najmä vzhľadom na ľudské možnosti a obmedzenia (ľudské faktory), ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku:

—	rozdielov v prevádzkových postupoch medzi manažérmi infraštruktúry a rizík súvisiacich s ich striedavým používaním,

—	rozdielov medzi úlohami, prevádzkovými postupmi a komunikačnými protokolmi,

—	akéhokoľvek rozdielu v prevádzkovom jazyku, ktorý používa personál manažéra infraštruktúry,

—	miestnych prevádzkových pokynov, ktoré môžu zahŕňať zvláštne postupy alebo konkrétne zariadenie, ktoré sa musí použiť v určitých prípadoch, napríklad v konkrétnom tuneli.

Usmernenie týkajúce sa prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť, možno nájsť v dodatkoch uvedených v bode 4.6.1. V prípade potreby sa musia zaviesť prvky odbornej prípravy personálu, ktoré toto usmernenie zohľadňujú.

Je možné, že vzhľadom na typ prevádzky plánovanej zo strany železničného podniku alebo charakter siete prevádzkovanej manažérom infraštruktúry niektoré z prvkov v dodatkoch uvedených v bode 4.6.1 nebudú vhodné. V analýze potrieb odbornej prípravy sa musia zdokumentovať tie prvky, ktoré sa nepovažujú za vhodné, a dôvody, prečo je to tak.

4.6.3.2.2.   Aktualizácia analýzy potrieb odbornej prípravy

Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia vymedziť proces preskúmania a aktualizácie svojich individuálnych potrieb odbornej prípravy s prihliadnutím na otázky ako napríklad predchádzajúce audity, spätná väzba systému a známe zmeny predpisov a postupov, infraštruktúry a technológie.

4.6.3.2.3.   Špecifické prvky pre vlakový personál a pomocný personál

4.6.3.2.3.1.   Znalosti o infraštruktúre

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby mal vlakový personál primerané znalosti o príslušnej infraštruktúre.

Železničný podnik musí definovať proces, ktorým vlakový personál nadobudne a udržiava znalosti o tratiach, na ktorých pracuje. Tento proces musí byť:

—	založený na informáciách o trati, ktoré poskytol manažér infraštruktúry a

—	v súlade s procesom uvedeným v bode 4.2.1.

4.6.3.2.3.2.   Znalosti o koľajových vozidlách

Železničný podnik musí definovať proces, ktorým jeho vlakový personál nadobudne a udržiava znalosti o trakcii a koľajových vozidlách.

4.6.3.2.3.3   Pomocný personál

Železničný podnik musí zabezpečiť, aby pomocný personál (napríklad zabezpečujúci stravovanie a upratovanie), ktorý netvorí súčasť „vlakového personálu“, mal okrem svojich základných pokynov takú odbornú prípravu, aby dokázal reagovať na pokyny členov „vlakového personálu“ s úplnou odbornou prípravou.

4.7.   Zdravotné a bezpečnostné podmienky

4.7.1.   Úvod

Personál uvedený v bode 4.2.1 ako personál vykonávajúci z hľadiska bezpečnosti rozhodujúce úlohy v súlade s bodom 2.2 musí byť primerane spôsobilý nato, aby zabezpečil plnenie celkových prevádzkových a bezpečnostných noriem.

Železničné podniky a manažéri infraštruktúry musia vypracovať a zdokumentovať proces, ktorý zavádzajú na splnenie lekárskych, psychologických a zdravotných požiadaviek na svoj personál v rámci svojho systému riadenia bezpečnosti.

Lekárske prehliadky špecifikované v bode 4.7.4 a akékoľvek súvisiace rozhodnutia o individuálnej spôsobilosti personálu musí vykonať lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva.

Personál nesmie vykonávať rozhodujúcu činnosť z hľadiska bezpečnosti, ak je jeho ostražitosť znížená v dôsledku použitia látok ako alkohol, drogy alebo psychotropné lieky. Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia mať preto zavedené postupy na sledovanie rizika súvisiaceho s tým, že členovia personálu prídu do práce pod vplyvom takýchto látok alebo takéto látky požívajú v práci.

Vnútroštátne predpisy členského štátu, v ktorom sa vykonáva vlaková doprava, sa uplatňujú vzhľadom na stanovené hraničné hodnoty uvedených látok.

4.7.2.   Zrušený

4.7.3.   Zrušený

4.7.4.   Lekárske prehliadky a psychologické posudzovania

4.7.4.1.   Pred prijatím do zamestnania

4.7.4.1.1.   Minimálny obsah lekárskej prehliadky

Lekárske prehliadky musia zahŕňať:

—	všeobecnú lekársku prehliadku,

—	prehliadku zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

—	analýzu moču a krvi na zistenie cukrovky a ostatných ochorení, ako je určené pri lekárskych vyšetreniach,

—	zisťovanie užívania drog.

4.7.4.1.2.   Psychologické posudzovanie

Cieľom psychologického posudzovania je podporovať železničný podnik pri zamestnávaní a riadení personálu, ktorý má kognitívne, psychomotorické, behaviorálne a osobnostné predpoklady bezpečne plniť svoje úlohy.

Pri stanovovaní obsahu psychologického posudzovania musí psychológ zohľadňovať aspoň tieto kritériá dôležité z hľadiska požiadaviek na každú bezpečnostnú funkciu:

a)	kognitívne: — pozornosť a koncentrácia, — pamäť, — schopnosť vnímania, — logické myslenie, — komunikácia;

b)	psychomotorické: — rýchlosť reakcie, — gestikulačná koordinácia;

c)	behaviorálne a osobnostné — emocionálne sebaovládanie, — behaviorálna spoľahlivosť, — samostatnosť, — svedomitosť.

Ak psychológ vynechá akýkoľvek z uvedených prvkov, príslušné rozhodnutie musí byť zdôvodnené a zdokumentované.

4.7.4.2.   Po prijatí do zamestnania

4.7.4.2.1.   Periodicita pravidelných lekárskych prehliadok

Musí sa vykonať aspoň jedna systematická lekárska prehliadka:

—	každých 5 rokov v prípade personálu vo veku do 40 rokov,

—	každé 3 roky v prípade personálu vo veku od 41 do 62 rokov,

—	každý rok v prípade personálu vo veku nad 62 rokov.

Ak si to vyžaduje zdravotný stav člena personálu, lekár z odboru pracovného lekárstva musí stanoviť zvýšenú periodicitu prehliadok.

4.7.4.2.2.   Minimálny obsah pravidelnej lekárskej prehliadky

Ak člen personálu spĺňa kritériá požadované v rámci prehliadky, ktorá sa vykonáva pred nástupom do zamestnania, pravidelné špecializované prehliadky musia zahŕňať aspoň:

—	všeobecnú lekársku prehliadku,

—	prehliadku zmyslových funkcií (zrak, sluch, vnímanie farieb),

—	analýzu moču a krvi na zistenie cukrovky a ostatných ochorení, ako je určené pri lekárskych vyšetreniach,

—	zisťovanie užívania drog, ak je určené pri lekárskych vyšetreniach.

4.7.4.2.3.   Ďalšie lekárske prehliadky a/alebo psychologické posudzovanie

Okrem pravidelnej lekárskej prehliadky sa musí vykonať špeciálna lekárska prehliadka a/alebo psychologické posudzovanie, ak existuje opodstatnený dôvod spochybniť zdravotnú alebo psychickú spôsobilosť člena personálu alebo odôvodnené podozrenie z užívania drog alebo neprimeraného požívania alkoholu. Osobitne to platí po mimoriadnej udalosti alebo nehode spôsobenej ľudskou chybou jednotlivca.

Zamestnávateľ musí vyžadovať lekársku prehliadku po akejkoľvek absencii z dôvodu choroby presahujúcej 30 dní. Vo vhodných prípadoch môže byť takáto prehliadka obmedzená na posúdenie zo strany lekára z odboru pracovného lekárstva na základe dostupných lekárskych informácií, z ktorých vyplýva, že pracovná spôsobilosť zamestnanca nebola ovplyvnená.

Železničný podnik a manažér infraštruktúry musia zaviesť systémy, ktorými zabezpečia vykonávanie takýchto ďalších prehliadok a posudzovaní v prípade potreby.

4.7.5.   Zdravotné požiadavky

4.7.5.1.   Všeobecné požiadavky

Personál nesmie byť v takom zdravotnom stave a ani sa podrobovať takému lekárskemu ošetreniu, ktoré by mohlo spôsobiť:

—	náhlu stratu vedomia,

—	zhoršenie vnímania alebo koncentrácie,

—	náhlu nespôsobilosť,

—	zhoršenie rovnováhy alebo koordinácie,

—	podstatné obmedzenie pohyblivosti.

Musia byť splnené tieto požiadavky na zrak a sluch:

4.7.5.2.   Požiadavky na zrak

—	Zraková ostrosť na diaľku s korekciou alebo bez korekcie: 0,8 (pravé oko + ľavé oko – merané samostatne), minimálne 0,3 pre slabšie oko.

—	Maximálne korekčné šošovky: ďalekozrakosť + 5/krátkozrakosť – 8. Lekár so špecializáciou v oblasti pracovného lekárstva môže povoliť hodnoty mimo tohto rozpätia vo výnimočných prípadoch a po vyžiadaní stanoviska oftalmológa.

—	Videnie na strednú vzdialenosť a na blízko: dostatočné, s korekciou alebo bez korekcie.

—	Kontaktné šošovky sú povolené.

—	Normálne videnie farieb: s použitím uznávanej skúšky, ako je Ishihara, doplnenej inou uznávanou skúškou, ak sa požaduje.

—	Zorné pole: normálne (neprítomnosť akejkoľvek abnormality ovplyvňujúcej úlohu, ktorá sa má vykonávať).

—	Videnie obidvomi očami: áno.

—	Binokulárne videnie: áno.

—	Citlivosť na kontrast: dobrá.

—	Absencia progresívnej očnej choroby.

—	Šošovkové implantáty, keratotómie a keratektómie sú povolené iba pod podmienkou, že sa budú kontrolovať raz ročne alebo podľa periodicity stanovenej lekárom z odboru pracovného lekárstva.

4.7.5.3.   Požiadavky na sluch

Dostatočný sluch potvrdený zvukovým audiogramom, t. j.:

—	sluch dostatočne dobrý na udržiavanie telefonickej konverzácie a schopnosť počuť výstražné tóny a správy z vysielačky,

—	nasledujúce hodnoty sa uvádzajú pre informáciu a mali by sa považovať za usmerňujúce:

—	nedostatočnosť sluchového vnímania nesmie byť vyššia ako 40 dB pri 500 a 1 000 Hz,

—	nedostatočnosť sluchového vnímania nesmie byť vyššia ako 45 dB pri 2 000 Hz pre ucho s horším prenosom zvuku vzduchom.

4.8.   Registre infraštruktúry a vozidiel

Vzhľadom na charakteristiky registrov infraštruktúry a vozidiel podľa vymedzenia v článkoch 33, 34 a 35 smernice 2008/57/ES tieto registre nie sú vhodné z hľadiska osobitných požiadaviek pre subsystém „prevádzka a riadenie dopravy“. V tejto TSI sa preto neuvádza žiadne ustanovenie týkajúce sa týchto registrov.

Existuje však prevádzková požiadavka, aby sa železničnému podniku sprístupnili určité údaje o infraštruktúre, a naopak, aby sa manažérovi infraštruktúry sprístupnili určité údaje týkajúce sa koľajových vozidiel, ako sa uvádza v bode 4.8.1 a bode 4.8.2. V obidvoch prípadoch musia byť príslušné údaje úplné a správne.

4.8.1.   Infraštruktúra

Požiadavky na údaje o infraštruktúre železníc vzhľadom na subsystém prevádzka a riadenie dopravy, ktoré musia mať železničné podniky k dispozícii, sa uvádzajú v dodatku D. Za správnosť údajov je zodpovedný manažér infraštruktúry.

4.8.2.   Železničné koľajové vozidlá

Manažéri infraštruktúry musia mať k dispozícii tieto údaje o koľajových vozidlách. Za správnosť týchto údajov je zodpovedný držiteľ:

—	údaj, či je vozidlo skonštruované z materiálov, ktoré môžu byť nebezpečné v prípade nehôd alebo požiaru (napríklad azbest),

—	celková dĺžka vozidla vrátane nárazníkov (ak má).

5.   KOMPONENTY INTEROPERABILITY

5.1.   Vymedzenie

Podľa článku 2 písm. f) smernice 2008/57/ES „komponenty interoperability“ znamenajú akýkoľvek základný komponent, skupinu komponentov, montážne podskupiny alebo úplné montážne celky začlenené alebo určené na začlenenie do subsystému, od ktorých priamo alebo nepriamo závisí interoperabilita systému železníc. Pojem „komponent“ sa vzťahuje na hmotné aj nehmotné predmety, ako napríklad softvér.

5.2.   Zoznam komponentov

Pokiaľ ide o subsystém prevádzka a riadenie dopravy, nie sú určené žiadne komponenty interoperability.

6.   POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI KOMPONENTOV NA POUŽITIE A OVEROVANIE SUBSYSTÉMU

6.1.   Komponenty interoperability

Keďže sa v tejto TSI nešpecifikujú nijaké komponenty interoperability, nie sú určené žiadne opatrenia týkajúce sa posudzovania.

6.2.   Subsystém prevádzka a riadenie dopravy

6.2.1.   Zásady

Subsystém prevádzka a riadenie dopravy je funkčným subsystémom v súlade s prílohou II k smernici 2008/57/ES.

V súlade s článkami 10 a 11 smernice 2004/49/ES musia železničné podniky a manažéri infraštruktúry preukázať zhodu s požiadavkami tejto TSI v rámci svojho systému riadenia bezpečnosti, ak žiadajú o akékoľvek nové alebo zmenené a doplnené bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie.

Podľa spoločných bezpečnostných metód na posudzovanie zhody sa od národných bezpečnostných orgánov vyžaduje, aby zriadili kontrolný režim na dohľad nad každodenným zabezpečovaním zhody so systémom riadenia bezpečnosti vrátane všetkých TSI, ako aj na jeho monitorovanie. Je treba poznamenať, že žiadny z prvkov uvedených v tejto TSI si nevyžaduje samostatné posúdenie zo strany notifikovaného orgánu.

Požiadavky v tejto TSI, ktoré sa vzťahujú na štrukturálne subsystémy a ktoré sa uvádzajú v rozhraniach (bod 4.3), sa posudzujú podľa príslušných štrukturálnych TSI.

7.   IMPLEMENTÁCIA

7.1.   Zásady

Implementácia tejto TSI a zhoda s príslušnými bodmi tejto TSI sa musí stanoviť v súlade s plánom implementácie, ktorý musí vypracovať každý členský štát pre trate, za ktoré zodpovedá.

V tomto pláne sa musia zohľadniť:

a)	špecifické otázky ľudských faktorov súvisiace s prevádzkovaním akejkoľvek určenej trate;

b)	jednotlivé prevádzkové a bezpečnostné prvky každej príslušnej trate a

c)	to, či implementácia zvažovaného(-ých) prvku(-ov) má byť: — pre všetky vlaky na danej trati alebo nie, — iba pre určité trate, — uplatniteľná na všetky trate, — uplatniteľná na všetky vlaky jazdiace v rámci siete;

d)	vzťah k implementácii ostatných subsystémov (riadenie-zabezpečenie a návestenie, železničné koľajové vozidlá atď.).

Súčasne by sa mali zohľadniť a zdokumentovať ako súčasť plánu všetky špecifické výnimky, ktoré by sa mohli uplatniť.

Plán implementácie musí zohľadňovať rôzne úrovne implementačného potenciálu pri ktorejkoľvek z týchto udalostí, najmä keď:

a)	železničný podnik alebo manažér infraštruktúry začína prevádzku;

b)	sa vykoná obnova alebo modernizácia existujúcich prevádzkových systémov železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry;

c)	sa uvedú do prevádzky nové alebo modernizované subsystémy infraštruktúry, energie, železničných koľajových vozidiel alebo riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktoré vyžadujú príslušný súbor prevádzkových postupov.

Vo všeobecnosti sa rozumie, že úplná implementácia všetkých prvkov tejto TSI nemôže byť dokončená, kým nebude harmonizované technické vybavenie (infraštruktúra, riadenie-zabezpečenie atď.), ktoré sa má prevádzkovať. Usmernenia uvedené v tejto kapitole treba preto považovať len za dočasnú fázu podporujúcu prechod k cieľovému systému.

7.2.   Usmernenia týkajúce sa implementácie

Existujú tri odlišné prvky implementácie:

a)	potvrdenie, že akékoľvek existujúce systémy a procesy sú v zhode s požiadavkami tejto TSI;

b)	prispôsobenie akýchkoľvek existujúcich systémov a procesov tak, aby boli v zhode s požiadavkami tejto TSI;

c)

nové systémy a procesy vyplývajúce z implementácie iných subsystémov — nové/modernizované konvenčné trate (infraštruktúra/energia), — nové alebo modernizované ETCS návestné zariadenia, rádiové zariadenia GSM-R, indikátory horúcobežnosti ložísk … (riadenie-zabezpečenie a návestenie), — nové železničné koľajové vozidlá (železničné koľajové vozidlá).

7.3.   Špecifické prípady

7.3.1.   Úvod

V ďalej uvedených špecifických prípadoch sú povolené tieto osobitné ustanovenia.

Tieto špecifické prípady patria do dvoch kategórií:

—	Ustanovenia sa uplatňujú buď trvalo (prípad „P“, permanent – trvalý), alebo dočasne (prípad „T“, temporary – dočasný).

—	Pokiaľ ide o dočasné prípady, členské štáty musia dosiahnuť zhodu s príslušným subsystémom buď do roku 2016 (prípad „T1“), alebo do roku 2024 (prípad „T2“).

7.3.2.   Zoznam špecifických prípadov

7.3.2.1.   Dočasný špecifický prípad (T1) pre Estónsko, Litvu a Lotyšsko

Pokiaľ ide o implementáciu bodu 4.2.2.1.3.2 tejto TSI, vlaky prevádzkované výlučne na sieti s rozchodom 1 520 mm v Estónsku, Litve a Lotyšsku môžu používať inú určenú koncovú návesť vlaku.

7.3.2.2.   Dočasný špecifický prípad (T1) pre Írsko a Spojené kráľovstvo

Pokiaľ ide o implementáciu bodu 4.2.3.2.1 tejto TSI, Írsko a Spojené kráľovstvo používajú alfanumerické číslo v existujúcich systémoch. Členské štáty stanovia požiadavky a časový harmonogram prechodu od alfanumerických čísel vlakov k numerickým číslam vlakov v cieľovom systéme.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44.

(3)  Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29.

(4)  Ú. v. EÚ L 344, 8.12.2006, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 84, 26.3.2008, s. 132.

(6)  Ú. v. EÚ L 139, 26.5.2011, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 51, 23.2.2012, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13.