15.4.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 101/1

(1)

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj závažné porušenie ľudských práv, pričom Charta základných práv Európskej únie ho výslovne zakazuje. Prevencia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi je prioritou tak pre Úniu, ako aj pre členské štáty.

(2)

Táto smernica je súčasťou celkovej činnosti zameranej proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá zahŕňa opatrenia, do ktorých sú zapojené tretie krajiny v súlade s Dokumentom o konkrétnych opatreniach na posilnenie vonkajšieho rozmeru EÚ v boji proti obchodovaniu s ľuďmi; Na ceste k ucelenej činnosti EÚ v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, schváleným Radou 30. novembra 2009. V tejto súvislosti by mala byť vyvíjaná činnosť v tretích krajinách, odkiaľ obete pochádzajú alebo cez ktoré sa uskutočňuje ich presun, s cieľom zvyšovať informovanosť, znižovať zraniteľnosť, podporovať a pomáhať obetiam, bojovať proti prvotným príčinám obchodovania s ľuďmi a podporovať uvedené tretie krajiny pri tvorbe vhodných právnych predpisov proti obchodovaniu s ľuďmi.

(3)

V tejto smernici sa uznáva rodovo špecifický fenomén obchodovania, ako aj skutočnosť, že so ženami a s mužmi sa často obchoduje na rozdielne účely. Z tohto dôvodu by sa pri aj pomoci a opatreniach zameraných na podporu malo v príslušných prípadoch prihliadať na rodové hľadisko. Podporné a odrádzajúce faktory sa môžu rôzniť v závislosti od príslušných odvetví, akými sú obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania alebo pracovného vykorisťovania napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve alebo domácnostiach.

(4)

Únia je odhodlaná predchádzať obchodovaniu s ľuďmi a bojovať proti nemu, ako aj chrániť práva osôb, ktoré sa stali predmetom takéhoto obchodovania. Na tento účel bolo prijaté rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (3) a Plán EÚ osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie (4). Okrem toho sa v Štokholmskom programe – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (5), ktorý prijala Európska rada, ako jednoznačná priorita stanovuje boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Mali by sa zvážiť aj ďalšie opatrenia napríklad na podporu vypracovania všeobecných spoločných ukazovateľov Únie na identifikáciu obetí prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi všetkými relevantnými subjektmi, najmä verejnými a súkromnými subjektmi poskytujúcimi sociálne služby.

(5)

Orgány na presadzovanie práva v členských štátoch by mali naďalej spolupracovať s cieľom posilniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi. V tejto súvislosti sú kľúčovými úzka cezhraničná spolupráca vrátane výmeny informácií a osvedčených postupov, ako aj nepretržitý otvorený dialóg medzi políciou, justičnými a finančnými orgánmi členských štátov. Koordináciu vyšetrovania a trestného stíhania v prípadoch obchodovania s ľuďmi by mala uľahčiť posilnená spolupráca s Europolom a Eurojustom, zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov, ako aj vykonávanie rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (6).

(6)

Členské štáty by mali podporovať organizácie občianskej spoločnosti vrátane uznaných a aktívnych mimovládnych organizácií v tejto oblasti, ktoré pracujú s obeťami obchodovania s ľuďmi, a úzko s nimi spolupracovať, najmä v oblasti iniciatív na tvorbu politiky, informačných a vzdelávacích kampaní, výskumných a vzdelávacích programov a odbornej prípravy, ako aj v oblasti monitorovania a hodnotenia vplyvu opatrení zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

(7)

Touto smernicou sa prijíma integrovaný, ucelený a ľudskoprávny prístup k boju proti obchodovaniu s ľuďmi a smernica by sa mala vykonávať so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (7), a so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (8). Hlavnými cieľmi tejto smernice sú dôslednejšia prevencia a stíhanie, ako aj ochrana práv obetí. V smernici sa taktiež uplatňuje kontextové chápanie rozličných foriem obchodovania s ľuďmi a jej cieľom je dosiahnuť, aby sa každá forma odstraňovala čo najúčinnejšími opatreniami.

(8)

Deti sú zraniteľnejšie ako dospelí, a preto sú vystavené väčšiemu riziku, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi. Táto smernica sa musí uplatňovať s osobitným zreteľom na najlepší záujem dieťaťa v súlade s Chartou základných práv Európske únie a Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989.

(9)

Protokol Organizácie Spojených národov z roku 2000 o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, a Dohovor Rady Európy z roku 2005 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi predstavujú rozhodujúce kroky v procese rozšírenia medzinárodnej spolupráce zameranej proti obchodovaniu s ľuďmi. Treba poznamenať, že dohovor Rady Európy obsahuje hodnotiaci postup, ktorý tvorí Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA) a Výbor zmluvných strán. Mala by sa podporovať koordinácia činnosti medzinárodných organizácií, ktoré sú príslušné v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, s cieľom vyhnúť sa zdvojeniu činností.

(10)

Táto smernica sa nedotýka zásady nenavracania v súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951 (Ženevský dohovor) a je v súlade s článkom 4 a článkom 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

(11)

S cieľom reagovať na najnovšie trendy vývoja v obchodovaní s ľuďmi táto smernica zavádza v porovnaní s rámcovým rozhodnutím 2002/629/SVV širšie poňatie toho, čo by sa malo považovať za obchodovanie s ľuďmi, preto zahŕňa aj ďalšie formy vykorisťovania. V kontexte tejto smernice by sa nútené žobranie malo považovať za formu nútenej práce alebo služby, ako sa vymedzuje v Dohovore MOP č. 29 z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci. Z tohto dôvodu sa využívanie na žobranie vrátane využívania závislej osoby, ktorá je premetom obchodovania s ľuďmi, na žobranie zahŕňa do vymedzenia pojmu obchodovania s ľuďmi, len ak sú prítomné všetky prvky nútenej práce alebo služby. Na základe príslušnej judikatúry by sa platnosť prípadného súhlasu s vykonávaním takejto práce alebo služby mala posudzovať individuálne v každom jednotlivom prípade. U dieťaťa by sa však prípadný súhlas nikdy nemal považovať za platný. Výraz „vykorisťovanie na trestnú činnosť“ by sa mal chápať ako vykorisťovanie osoby na páchanie takých trestných činov, ako sú okrem iného vreckové krádeže, krádeže v obchodoch, obchodovanie s drogami a iná podobná činnosť, ktorá je trestná a ktorá zahŕňa finančný prospech. Toto vymedzenie zahŕňa aj obchodovanie s ľuďmi na účely odberu orgánov, ktoré predstavuje závažné porušenie ľudskej dôstojnosti a fyzickej integrity, ako aj iné činnosti, ako napríklad nezákonná adopcia alebo nútené manželstvo, pokiaľ napĺňajú skutkovú podstatu obchodovania s ľuďmi.

(12)

Trestné sadzby uvedené v tejto smernici odrážajú znepokojenie, ktoré v členských štátoch rastie v súvislosti s vývojom fenoménu obchodovania s ľuďmi. Preto táto smernica vychádza z úrovní 3 a 4 záverov Rady z 24. – 25. apríla 2002 o prístupe, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s aproximáciou trestov. V prípade, keď bol skutok spáchaný za určitých okolností, napríklad voči obzvlášť zraniteľnej obeti, by mal byť trest prísnejší. V súvislosti s touto smernicou by k obzvlášť zraniteľným osobám mali patriť prinajmenšom všetky deti. Iné faktory, ktoré by sa mohli zohľadniť pri hodnotení zraniteľnosti obete, zahŕňajú napríklad pohlavie, tehotenstvo, zdravotný stav a zdravotné postihnutie. V prípade obzvlášť závažných trestných činov, napríklad ak bol ohrozený život obete alebo skutok zahŕňal hrubé násilie, akým je mučenie, nútené užívanie drog/liekov, znásilnenie alebo iné závažné formy psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, alebo inak spôsobil obeti obzvlášť závažnú ujmu, malo by sa to zohľadniť osobitne prísnym trestom. Ak táto smernica odkazuje na odovzdanie, tento odkaz by sa mal vykladať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (9). Závažnosť spáchaného trestného činu by sa mala zohľadniť aj v rámci výkonu trestu.

(13)

V rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi by sa v plnej miere mali využiť existujúce nástroje o zaistení a konfiškácii zisku z trestnej činnosti, akými sú Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a protokoly k nemu, Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z roku 1990, rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (10) a rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (11). Malo by sa podporovať využitie zaistených a skonfiškovaných nástrojov a zisku z trestnej činnosti uvedenej v tejto smernici na podporu pomoci obetiam a ochranu vrátane odškodnenia obetí a podpore cezhraničného vynucovania práva Únie na boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

(14)

Obete obchodovania s ľuďmi by v súlade so základnými zásadami právnych poriadkov príslušných členských štátov mali byť chránené pred trestným stíhaním alebo trestom za trestnú činnosť, ako je napr. používanie falošných dokumentov alebo trestné činy podľa právnych predpisov týkajúcich sa prostitúcie alebo prisťahovalectve, ak k páchaniu tejto trestnej činnosti boli prinútené v priamej súvislosti s tým, že boli predmetom obchodovania s ľuďmi. Cieľom takejto ochrany je zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv obetí, zabrániť ich ďalšej viktimizácii a motivovať ich, aby vystupovali ako svedkovia v trestnom konaní proti páchateľom. Touto ochranou by sa nemalo vylučovať trestné stíhanie alebo trest za trestné činy, ktoré osoba spáchala úmyselne alebo ktorých sa dobrovoľne zúčastnila.

(15)

V záujme zaistenia úspechu vyšetrovania a trestného stíhania trestných činov obchodovania s ľuďmi nemalo by ich začatie v zásade závisieť od oznámenia alebo obvinenia zo strany obete trestného činu. Ak si to vyžaduje povaha skutku, trestné stíhanie by malo byť možné dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť. Dostatočná dĺžka času na stíhanie by sa mala určiť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom. Príslušníci orgánov presadzovania práva a prokurátori by mali absolvovať vhodnú odbornú prípravu, najmä s cieľom zlepšiť medzinárodné presadzovanie práva a justičnú spoluprácu. Subjekty zodpovedné za vyšetrovanie a trestné stíhanie takýchto trestných činov by mali mať tiež prístup k vyšetrovacím prostriedkom, ktoré sa používajú v prípadoch organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti. Tieto prostriedky by mohli zahŕňať odpočúvanie, sledovanie vrátane elektronického sledovania, monitorovanie bankových účtov alebo iné finančné vyšetrovanie.

(16)

S cieľom zabezpečiť účinné trestné stíhanie medzinárodných zločineckých skupín, ktorých centrum činnosti sa nachádza v niektorom členskom štáte a ktoré obchodujú s ľuďmi v tretích krajinách, by sa mala stanoviť pôsobnosť vo veci obchodovania s ľuďmi, pokiaľ je páchateľ štátnym príslušníkom uvedeného členského štátu a trestný čin sa pácha mimo jeho územia. Podobne by sa súdna príslušnosť mohla stanoviť vtedy, keď má páchateľ obvyklý pobyt v členskom štáte, obeť je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v ňom má obvyklý pobyt, alebo keď sa trestný čin pácha v prospech právnickej osoby usadenej na území členského štátu, pričom samotný trestný čin sa pácha mimo územia daného členského štátu.

(17)

Zatiaľ čo smernica 2004/81/ES stanovuje vydanie povolenia na trvalý pobyt obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (12) sa upravuje uplatňovanie práva občanov Únie a ich rodín voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov vrátane ochrany pred vyhostením, v tejto smernici sa zavádzajú osobitné ochranné opatrenia v prospech všetkých obetí obchodovania s ľuďmi. V dôsledku toho sa táto smernica nezaoberá podmienkami pobytu obetí obchodovania s ľuďmi na území členských štátov.

(18)

Je nevyhnutné, aby obete obchodovania s ľuďmi mali možnosť účinne uplatňovať svoje práva. Z tohto dôvodu by sa im mala poskytovať pomoc a podpora v čase pred trestným konaním, počas jeho trvania a primeraný čas aj po jeho skončení. Členské štáty by mali poskytnúť zdroje na podporu pomoci obetiam, ich podporu a ochranu. Poskytnutá pomoc a podpora by mali zahŕňať minimálne základný súbor opatrení, ktoré sú nevyhnutné, aby sa obeť mohla zotaviť a uniknúť páchateľom. Praktické vykonávanie takýchto opatrení by malo na základe individuálneho posúdenia v súlade s vnútroštátnymi postupmi zohľadňovať okolnosti, kultúrny kontext a potreby dotknutej osoby. Osobe by sa mala poskytnúť pomoc a podpora, hneď ako vznikne odôvodnená indícia, že môže byť obeťou obchodovania s ľuďmi, a to bez ohľadu na jej ochotu alebo neochotu vystupovať ako svedok. V prípadoch, keď sa obeť nezdržiava v dotknutom členskom štáte oprávnene, pomoc a podpora by sa mali poskytovať bezpodmienečne aspoň v čase na premyslenie. Ak sa daná osoba po skončení identifikačného procesu alebo uplynutí času na premyslenie nepovažuje za oprávnenú na získanie povolenia na pobyt alebo jej pobyt v krajine je neoprávnený z iného dôvodu, alebo ak obeť opustila územie dotknutého členského štátu, tento členský štát nie je povinný pokračovať v poskytovaní pomoci a podpory tejto osobe na základe tejto smernice. Poskytovanie pomoci a podpory by malo v prípade potreby pokračovať primerané obdobie po trestnom konaní, napríklad ak prebieha liečba súvisiaca s ťažkými fyzickými alebo psychickými dôsledkami trestného činu alebo ak je ohrozená bezpečnosť obete z dôvodu jej výpovede v trestnom konaní.

(19)

V rámcovom rozhodnutí Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní (13) je ustanovený súbor práv obetí v trestnom konaní vrátane práva na ochranu a odškodnenie. Okrem toho by sa obetiam obchodovania s ľuďmi mal bezodkladne poskytnúť prístup k právnemu poradenstvu a v súlade s postavením obetí v príslušnom súdnom systéme aj k právnemu zastupovaniu, a to aj na účely uplatnenia nároku na náhradu škody. Takéto právne poradenstvo a právne zastupovanie by príslušné orgány mohli tiež poskytnúť na účely uplatnenia nároku na náhradu škody od štátu. Účelom právneho poradenstva je umožniť obeti, aby bola informovaná a aby dostávala poradenstvo v súvislosti s rôznymi možnosťami, ktoré má k dispozícii. Právne poradenstvo by mala poskytnúť osoba, ktorá získala primerané právnické vzdelanie, nemusí ísť o právnika. Právne poradenstvo a v súlade s postavením obetí v príslušnom súdnom systéme aj právne zastupovanie by mali byť poskytované bezplatne minimálne v tých prípadoch, keď obeť nemá dostatočné finančné prostriedky, a to spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi postupmi členských štátov. Keďže je obzvlášť pravdepodobné, že takýmito zdrojmi nedisponujú detské obete, malo by byť právne poradenstvo a právne zastupovanie pre ne bezplatné. Okrem toho by sa na základe individuálneho posúdenia rizika vykonaného v súlade s vnútroštátnymi postupmi mala obetiam poskytnúť ochrana pred pomstou, zastrašovaním a rizikom opätovného zneužitia na obchodovanie s ľuďmi.

(20)

Obete, ktoré už utrpeli následky zneužívania a ponižujúceho zaobchádzania, ktoré sa zvyčajne spájajú s obchodovaním s ľuďmi, ako napríklad sexuálne vykorisťovanie, sexuálne zneužívanie, znásilňovanie, otrokárske zaobchádzanie alebo odoberanie orgánov, by mali byť chránené pred sekundárnou viktimizáciou a ďalšou traumou počas trestného konania. Malo by sa vyhnúť nepotrebnému opakovaniu výsluchov počas vyšetrovania, trestného stíhania a súdneho konania, napríklad prostredníctvom prípadného videozáznamu týchto výsluchov v čo najskoršom štádiu konania. Na tento účel by sa s obeťami obchodovania s ľuďmi malo počas trestného vyšetrovania a trestného konania zaobchádzať primerane, podľa ich individuálnych potrieb. Posúdenie ich individuálnych potrieb by malo zohľadňovať okolnosti, ako napr. ich vek, skutočnosť, či sú tehotné, ich zdravotný stav, možné zdravotné postihnutie a ďalšie osobné okolnosti, ako aj fyzické a psychologické následky trestnej činnosti, ktorej bola obeť vystavená. O tom, či a akým spôsobom sa takéto zaobchádzanie uplatní, sa rozhodne individuálne v každom jednotlivom prípade na základe kritérií vymedzených vo vnútroštátnom práve, v pravidlách týkajúcich sa diskrečného práva justičných orgánov, praxou a v usmerneniach.

(21)

Na základe informovaného súhlasu by sa obetiam mala poskytnúť pomoc a podpora. Obete by preto mali byť informované o dôležitých aspektoch týchto opatrení a nemali by im byť nanútené. Odmietnutie pomoci a podpory zo strany obete by nemalo znamenať, že príslušné orgány členského štátu sú povinné poskytnúť obeti alternatívne opatrenia.

(22)

Okrem opatrení, ktoré sú dostupné všetkým obetiam obchodovania s ľuďmi, by mali členské štáty zabezpečiť, aby bola poskytovaná osobitná pomoc, podpora a ochranné opatrenia detským obetiam. Tieto opatrenia by sa mali poskytovať v najlepšom záujme dieťaťa a v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989. Ak nie je istý vek osoby, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, a existujú dôvody domnievať sa, že má menej ako 18 rokov, táto osoba by sa mala považovať za dieťa a mala by sa jej poskytnúť okamžitá pomoc, podpora a ochrana. Opatrenia na pomoc a podporu detským obetiam by sa mali zameriavať na ich fyzické a psychologicko-sociálne zotavenie a na dlhodobé riešenie situácie danej osoby. Prístup k vzdelaniu by deťom pomohol znovu sa začleniť do spoločnosti. Vzhľadom na to, že detské obete sú obzvlášť zraniteľné, mali byť k dispozícii ďalšie opatrenia na ich ochranu počas vypočúvania a v priebehu vyšetrovania a trestného konania.

(23)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať detským obetiam obchodovania s ľuďmi bez sprievodu, keďže potrebujú osobitnú pomoc a podporu vzhľadom na svoju situáciu osobitnej zraniteľnosti. Od chvíle, keď je detská obeť obchodovania s ľuďmi bez sprievodu identifikovaná, do chvíle nájdenia trvalého riešenia by členské štáty mali uplatňovať opatrenia súvisiace s prijímaním primerané potrebám dieťaťa a mali by zabezpečiť uplatnenie procesných záruk. V prípadoch, keď je to potrebné, mali by sa prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie ustanovenia poručníka a/alebo zástupcu s cieľom zabezpečiť najlepšie záujmy maloletých. Rozhodnutie o budúcnosti každej detskej obete bez sprievodu by sa malo prijať v čo najkratšej lehote s cieľom nájsť trvalé riešenia vychádzajúce z individuálneho posúdenia najlepších záujmov dieťaťa, ktoré by mali byť prvoradými. Trvalým riešením by mohol byť návrat a opätovná integrácia do krajiny pôvodu alebo krajiny navrátenia, integrácia do hostiteľskej spoločnosti, udelenie medzinárodnej ochrany alebo udelenie iného postavenia v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov.

(24)

Keď sa v súlade s touto smernicou pre dieťa má ustanoviť poručník a/alebo zástupca, môže tieto úlohy vykonávať rovnaká osoba alebo rovnaká právnická osoba, inštitúcia alebo orgán.

(25)

Členské štáty by mali zaviesť a/alebo posilniť politiky zamerané na prevenciu obchodovania s ľuďmi vrátane opatrení odradzujúcich od dopytu a opatrení na zníženie dopytu, ktorý stimuluje všetky formy vykorisťovania, a opatrení na zníženie rizika spočívajúceho v tom, že sa ľudia stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, a to prostredníctvom výskumu vrátane výskumu nových foriem obchodovania s ľuďmi, informovania, osvety a vzdelávania. V rámci týchto iniciatív by mali členské štáty uplatňovať prístup zohľadňujúci rodové hľadisko a práva dieťaťa. Úradníci, ktorí môžu prichádzať do styku s obeťami a potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi, by mali absolvovať primeranú odbornú prípravu, ktorá im umožní rozpoznať obete a zaobchádzať s nimi. Táto povinná odborná príprava by sa mala podporiť u príslušníkov týchto kategórií, ktorí majú možnosť prísť do kontaktu s obeťami: odborná príprava by sa mala týkať policajných úradníkov, hraničnej stráže, imigračných úradníkov, prokurátorov, právnikov, sudcov a súdneho personálu, inšpektorov práce, sociálneho a zdravotníckeho personálu, personálu venujúceho sa starostlivosti o deti a konzulárnych zamestnancov, avšak v závislosti od miestnych podmienok by mohla zahŕňať aj ďalšie skupiny úradníkov verejnej správy, ktorí sa môžu v rámci svojej práce stretnúť s obeťami obchodovania s ľuďmi.

(26)

V smernici 2009/52/ES sa ustanovujú tresty proti takým zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov, ktorí síce neboli obvinení ani odsúdení v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, využívajú však prácu alebo služby vynútené od osoby, o ktorej vedia, že je obeťou takéhoto obchodovania. Členské štáty by okrem toho mali vziať do úvahy možnosť uloženia sankcií tým osobám, ktoré využívajú akúkoľvek službu osoby, o ktorej vedia, že bola obeťou obchodovania s ľuďmi. Toto rozšírenie trestnosti by mohlo zahŕňať aj konanie zamestnávateľov štátnych príslušníkov tretích krajín a občanov Únie s legálnym pobytom, ako aj tých, ktorí kupujú sexuálne služby od akejkoľvek osoby, ktorá bola predmetom obchodovania s ľuďmi, a to bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť.

(27)

Členské štáty by mali vytvoriť národné monitorovacie systémy, napríklad systém národných spravodajcov alebo iné rovnocenné mechanizmy, a to spôsobom, ktorý uznajú za vhodný v súlade so svojou vnútornou organizáciou a ktorý zohľadňuje potrebu minimálnej štruktúry s presne určenými úlohami, na účely posudzovania trendov v obchodovaní s ľuďmi, zhromažďovania štatistických údajov, merania výsledkov dosiahnutých opatreniami zameranými proti obchodovaniu s ľuďmi a pravidelného podávania správ. Takýto systém národných spravodajcov alebo obdobné mechanizmy sú zavedené v neformálnej sieti Únie založenej závermi Rady o vytvorení neformálnej siete národných spravodajcov alebo rovnocenných mechanizmov EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi zo 4. júna 2009. Koordinátor pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi by sa podieľal na práci tejto siete, ktorá Únii a členským štátom poskytuje objektívne, dôveryhodné, porovnateľné a aktualizované strategické informácie z oblasti obchodovania s ľuďmi a výmeny skúseností a osvedčených postupov v oblasti prevencie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi na úrovni Únie. Európsky parlament by mal právo na účasť na spoločnej činnosti systému národných spravodajcov alebo obdobných mechanizmov.

(28)

S cieľom zhodnotiť výsledky činnosti zameranej na boj proti obchodovaniu s ľuďmi by Únia mala pokračovať v práci na metodológii a metodike zhromažďovania údajov s cieľom poskytnúť porovnateľné štatistické údaje.

(29)

Vzhľadom na Štokholmský program a s cieľom vyvinúť konsolidovanú stratégiu Únie proti obchodovaniu s ľuďmi zameranú na ďalšie posilnenie záväzku a úsilia Únie a členských štátov na prevenciu a boj proti takému obchodovaniu by členské štáty mali uľahčiť prácu koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, čo môže napríklad zahŕňať zlepšenie koordinácie a súdržnosti, vyhýbanie sa zdvojeniu činností medzi inštitúciami Únie a agentúrami, ako aj medzi členskými štátmi a medzinárodnými subjektmi, a tak prispieť k rozvinutiu existujúcich alebo nových politík a stratégií Únie relevantných v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi alebo zodpovedajúcich sa inštitúciám Únie.

(30)

Cieľom tejto smernice je zmeniť, doplniť a rozšíriť ustanovenia rámcového rozhodnutia 2002/629/SVV. Keďže pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú početné a ich charakter je závažný, rámcové rozhodnutie by sa v záujme jasnosti malo nahradiť v celom rozsahu vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na prijímaní tejto smernice.

(31)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (14) sa členské štáty nabádajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami.

(32)

Keďže cieľ tejto smernice, a to boj proti obchodovaniu s ľuďmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(33)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým ľudskú dôstojnosť, zákaz otroctva, nútenej práce a obchodovania s ľuďmi, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, práva dieťaťa, právo na slobodu a bezpečnosť, slobodu prejavu a informácií, ochranu osobných údajov, právo na účinné prostriedky nápravy a na spravodlivý proces a zásady zákonnosti a primeranosti trestov k trestným činom. Zámerom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť plné dodržiavanie týchto práv a zásad a je potrebné ju primerane uplatňovať.

(34)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(35)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(36)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané, ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

a)

bol spáchaný voči obzvlášť zraniteľnej obeti, pričom takýmito osobami sú v zmysle tejto smernice prinajmenšom všetky detské obete;

b)

bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (15);

c)

úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti ohrozil život obete alebo

d)

bol spáchaný za použitia hrubého násilia, alebo spôsobil obeti obzvlášť závažnú ujmu.

a)

právomoci zastupovať právnickú osobu;

b)

oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby alebo

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

a)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

b)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

c)

nariadenie súdneho dohľadu;

d)

súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby;

e)

dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

a)

je trestný čin spáchaný úplne alebo čiastočne na ich území, alebo

b)

je páchateľ ich štátnym príslušníkom.

a)

bol trestný čin spáchaný voči jeho štátnemu príslušníkovi alebo osobe, ktorá má obvyklý pobyt na jeho území;

b)

trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby usadenej na jeho území alebo

c)

má páchateľ obvyklý pobyt na jeho území.

a)

dané skutky sú na mieste, kde k nim došlo, trestným činom alebo

b)

trestné stíhanie sa môže začať iba na základe oznámenia obete na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na základe oznámenia štátu, na ktorého území bol trestný čin spáchaný.

a)

zbytočnému opakovaniu výsluchov v priebehu vyšetrovania, trestného stíhania a súdneho konania;

b)

vizuálnemu kontaktu obetí s obžalovanými, a to aj v priebehu výpovede, napr. pri vypočúvaní a krížovom výsluchu, využívaním vhodných prostriedkov vrátane vhodných komunikačných technológií;

c)

výpovedi na verejnom pojednávaní, ako aj

d)

zbytočnému kladeniu otázok týkajúcich sa súkromného života.

a)

bola detská obeť vypočutá bez neodôvodneného odkladu hneď, ako boli predmetné skutočnosti oznámené príslušným orgánom;

b)

bola detská obeť v prípade potreby vypočutá v priestoroch určených alebo prispôsobených na tento účel;

c)

vykonali vypočúvanie detskej obete v prípade potreby odborníci, ktorí sú na tento účel vyškolení, alebo aby sa toto vypočúvanie vykonalo s pomocou týchto odborníkov;

d)

každé vypočúvanie detskej obete viedli podľa možnosti a potreby tie isté osoby;

e)

počet vypočúvaní bol čo najmenší a vypočúvania sa vykonávali iba vtedy, ak je to vyslovene nevyhnutné na účely vyšetrovania trestných činov a trestného konania;

f)

detskú obeť mohol sprevádzať jej zástupca, prípadne dospelá osoba, ktorú si dieťa samo vyberie, pokiaľ nebolo v prípade tejto osoby prijaté odôvodnené rozhodnutie v opačnom zmysle.

a)

súdne pojednávanie bolo neverejné a

b)

detská obeť bola vypočutá v súdnej sieni bez toho, aby bola osobne prítomná, najmä s využitím vhodných komunikačných technológií.