20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/1

1.

uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali získavanie znalostí a rozvoj kultúry celoživotného vzdelávania, konkrétne vykonávaním politík v oblasti rovnosti žien a mužov, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu príťažlivosť, prístupnosť a účinnosť vzdelávania dospelých;

2.

závery Rady z mája 2008 (2) o vzdelávaní dospelých, v ktorých sa po prvýkrát stanovil súbor spoločných priorít, ktorým sa má venovať pozornosť v oblasti vzdelávania dospelých, pripravila pôda pre intenzívnejšiu európsku spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a navrhlo niekoľko konkrétnych opatrení na roky 2008 – 2010 (ďalej len „akčný plán“) s cieľom zvýšiť účasť na vzdelávaní dospelých a zlepšiť jeho kvalitu;

3.

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v Rade, z 21. novembra 2008 o lepšom začlenení poradenstva do stratégií celoživotného vzdelávania, v ktorom sa zdôraznil význam poradenstva ako pokračujúceho procesu, ktorý občanom každého veku a počas celého života umožní určiť ich schopnosti, kompetencie a záujmy, prijať rozhodnutia týkajúce sa vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania a riadiť ich individuálnu dráhu vo vzdelávaní, v práci a v iných oblastiach;

4.

závery Rady z 12. mája 2009 (3), v ktorých sa stanovil strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020), ktorý je v plnom súlade so stratégiou Európa 2020 a ktorého štyri ciele súvisiace s celoživotným vzdelávaním a mobilitou, kvalitou a efektivitou, spravodlivosťou, sociálnou súdržnosťou a aktívnym občianstvom, ako aj tvorivosťou a inováciou, sú rovnako relevantné aj pre vzdelávanie dospelých;

5.

spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2010 o pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (4), v ktorej sa zdôrazňuje, že v rámci vzdelávania dospelých je tiež dôležité, aby sa pri jeho poskytovaní pokryla celá škála kľúčových kompetencií, a uvádza, že jednou z hlavných výziev je zabezpečiť, aby inovačné metódy boli prínosom pre všetkých študentov vrátane účastníkov vzdelávania dospelých;

6.

hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020:

7.

závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (5), v ktorých sa uvádza, že rozšírenie prístupu k vzdelávaniu dospelých môže vytvoriť nové príležitosti pre aktívne začleňovanie a posilnenie sociálnej účasti;

8.

rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (6), ktorého snahou je podporiť účinné stimuly pre celoživotné vzdelávanie zamestnaných i nezamestnaných, „čím sa zabezpečí, aby mal každý dospelý možnosť rekvalifikovať sa alebo dosiahnuť vyšší stupeň kvalifikácie“;

9.

závery Rady z 18. – 19. novembra 2010 o posilnenej európskej spolupráci v odbornom vzdelávaní a príprave (7), v ktorých sa aktívne nabáda k väčšej účasti jednotlivcov na kontinuálnom odbornom vzdelávaní a príprave, zvýšenému investovaniu do rozvoja ľudských zdrojov, školeniam v rámci podniku a vzdelávaniu na pracovisku a užšej spolupráci medzi inštitúciami odborného vzdelávania a zamestnávateľmi, a to najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.

—

reformy v oblasti vzdelávania dospelých sú čoraz viac zakotvené v celkovom rozvoji vzdelávania a odbornej prípravy, a to konkrétne v rozvoji národných kvalifikačných rámcov a stratégií celoživotného vzdelávania,

—

zabezpečovanie kvality sa určilo ako jedna z dôležitých otázok vzdelávania dospelých a podnikajú sa kroky v rámci rozvoja profesijného profilu a odbornej prípravy pracovníkov v oblasti vzdelávania dospelých, akreditácie jeho poskytovateľov a zlepšenia poradenských služieb pre dospelých,

—

stále viac sa zameriava na podporu a vzdelávacie príležitosti pre tých, ktorí majú najnižšiu úroveň kvalifikácie, čím sa im poskytujú lepšie vyhliadky na začlenenie sa do pracovného života a spoločnosti,

—

neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ktoré predstavujú veľkú časť vzdelávania dospelých, sa čoraz viac uznávajú a oceňujú, ale záujem o validáciu je stále ešte príliš nízky,

—

začalo sa so zlepšovaním monitorovania oblasti vzdelávania dospelých.

i)

zlepšenie možností dospelých získať prístup k vysokokvalitným vzdelávacím príležitostiam bez ohľadu na pohlavie, ich osobné a rodinné zázemie a kedykoľvek počas ich života s cieľom podporiť ich osobný a profesijný rozvoj, zodpovednosť, prispôsobivosť, zamestnateľnosť a aktívnu účasť v spoločnosti;

ii)

vytvorenie nového prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave dospelých, ktorý sa zameriava na výsledky vzdelávania a zodpovednosť a samostatnosť učiaceho sa;

iii)

zlepšenie informovanosti medzi dospelými o tom, že vzdelávanie je celoživotná snaha, na ktorej by mali počas svojho života pracovať v pravidelných intervaloch, a to najmä v období nezamestnanosti alebo zmeny v kariére;

iv)

podporu rozvoja efektívnych systémov celoživotného poradenstva, ako aj integrovaných systémov validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

v)

zabezpečenie komplexného poskytovania vysokokvalitného formálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých, ktoré sa zameriava na získanie kľúčových kompetencií alebo povedie ku kvalifikáciám na všetkých úrovniach európskeho kvalifikačného rámca, a to s podporou občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ako aj miestnych orgánov;

vi)

zabezpečenie pružných foriem vzdelávania, ktoré sa prispôsobia rôznym vzdelávacím potrebám dospelých vrátane školení v rámci podniku a vzdelávania na pracovisku;

vii)

posilnenie povedomia zamestnávateľov o tom, že vzdelávanie dospelých prispieva k podpore produktivity, konkurencieschopnosti, tvorivosti, inovácie a podnikavosti a je dôležitým faktorom pri zlepšovaní zamestnateľnosti zamestnancov a ich mobility na trhu práce;

viii)

nabádanie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby prijímali menej tradičné skupiny študentov, akými sú dospelí, a tým prejavili sociálnu zodpovednosť a väčšiu otvorenosť spoločnosti ako celku a prispeli k riešeniu demografických výziev a potrieb starnúcej spoločnosti;

ix)

podporu úlohy sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na jasnom vyjadrení potrieb odborného vzdelávania a vytváraní vzdelávacích príležitostí pre dospelých, ako aj optimalizáciu zapojenia centrálnych, regionálnych a miestnych orgánov;

x)

podporu vyváženého rozdelenia zdrojov na vzdelávanie a odbornú prípravu počas celého životného cyklu, pri ktorom sa vychádza zo spoločnej zodpovednosti a pevného záväzku zo strany štátu, najmä pokiaľ ide o príležitosti získať druhú šancu a rozvíjať základné zručnosti;

xi)

zapojenie sociálnych partnerov a zvýšenie ich informovanosti o výhodách, ktoré má vzdelávanie na pracovisku a poskytnutie možnosti získať základné zručnosti aj pre nich;

xii)

vytvorenie rozvinutého systému poskytovania vzdelávania starším obyvateľom s cieľom podporiť aktívne, samostatné a zdravé starnutie, v rámci ktorého sa využijú ich vedomosti, skúsenosti a spoločenský a kultúrny kapitál v prospech spoločnosti ako celku;

xiii)

vyvinutie veľkého úsilia s cieľom podporiť vzdelávanie dospelých ako prostriedok posilnenia solidarity medzi ľuďmi z rôznych vekových skupín (napríklad prostredníctvom „medzigeneračného paktu“), ako aj medzi kultúrami a ľuďmi pochádzajúcimi z rôzneho prostredia.

1.

sústredili svoje úsilie v období rokov 2012 – 2014 na prvoradé oblasti uvedené v prílohe k tomuto dokumentu, a tým prispeli k realizácii štyroch priorít strategického rámca ET 2020 v súlade so situáciou a právnymi predpismi jednotlivých krajín;

2.

zabezpečili účinné styky s príslušnými ministerstvami a zainteresovanými stranami, sociálnymi partnermi, podnikmi, príslušnými mimovládnymi organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zlepšiť súlad medzi politikami v oblasti vzdelávania dospelých a širšími sociálno-ekonomickými politikmi;

3.

aktívne spolupracovali na úrovni EÚ s cieľom podporiť úspešnú realizáciu v uvedených prvoradých oblastiach, a to najmä tak, že:

i)

zabezpečí komplementárnosť a súlad medzi politickými iniciatívami prijatými v súlade s týmto uznesením a tými, ktoré sú vypracované v súvislosti s ostatnými relevantnými politickými procesmi v strategickom rámci ET 2020, akými sú kodanský proces a bolonský proces, program modernizácie vysokoškolského vzdelávania EÚ a iniciatívy týkajúce sa gramotnosti a predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktoré si vyžadujú spoločný prístup so zapojením školského vzdelávania aj vzdelávania dospelých, a bude podporovať rozmer vzdelávania dospelých vo všetkých týchto procesoch;

ii)

nadviaže pevné a trvalé styky s národnými koordinátormi určenými v členských štátoch a ostatných zúčastnených krajinách;

iii)

prostredníctvom organizácie činností partnerskej výmeny skúseností a preskúmaní, konferencií, workshopov a iných vhodných nástrojov a zlepšením – v rámci dostupných zdrojov – zberu údajov o vzdelávaní dospelých v aktualizovanom a ucelenom rámci ukazovateľov a referenčných hodnôt na rok 2013 umožní členským štátom a organizáciám podporujúcim vzdelávanie dospelých vymieňať si informácie o ich politikách a postupoch, ako aj hodnotení týchto politík a postupov;

iv)

zadaním štúdií a posilnením kapacít existujúcich výskumných štruktúr na analýzu otázok týkajúcich sa vzdelávania dospelých, ako aj prostredníctvom spolupráce so sieťou Eurydice a Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) a inými relevantnými inštitúciami a plným využitím ich informačných a výskumných kapacít posilní vedomostnú základňu o vzdelávaní dospelých v Európe;

v)

nadviaže a zintenzívni spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, akými sú OECD (konkrétne využívaním výsledkov programu pre medzinárodné posúdenie kompetencií dospelých – PIAAC), OSN (najmä UNESCO) a Rada Európy, ako aj s inými relevantnými regionálnymi alebo celosvetovými iniciatívami, akým je napríklad „uzol“ celoživotného vzdelávania v rámci Stretnutia Ázia – Európa (ASEM);

vi)

na podporu realizácie tohto programu vzdelávania dospelých bude využívať fondy dostupné na európskej úrovni;

vii)

do spoločnej správy o pokroku ET 2020 zahrnie aj správu o vykonávaní tohto programu.