(1)

Európska rada sa na svojom zasadnutí 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu dohodla na stratégii trvalo udržateľného rozvoja, ktorou sa majú vzájomne posilniť hospodárska, sociálna a environmentálna politika, a lisabonskému procesu pridala environmentálny rozmer.

(2)

Vo svojom uznesení z 21. mája 2007 o európskej politike v oblasti vesmíru (3) prijatom na štvrtom spoločnom a súbežnom zasadnutí Rady Európskej únie a Rady Európskej vesmírnej agentúry na úrovni ministrov zriadenej v súlade s článkom 8 ods. 1 rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou (4) (ďalej len „Rada pre oblasť vesmíru“) Rada uznala skutočný a potenciálny príspevok vesmírnych činností k lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť, ktorý spočíva v poskytovaní základných technológií a služieb pre vznikajúcu európsku znalostnú spoločnosť a v prispievaní k európskej súdržnosti, a zdôraznila, že vesmír predstavuje významný prvok stratégie trvalo udržateľného rozvoja Európy.

(3)

V uznesení s názvom Ďalší rozvoj európskej politiky v oblasti kozmického priestoru (5) z 26. septembra 2008, ktoré bolo prijaté na piatom spoločnom a súbežnom zasadnutí Rady pre oblasť vesmíru na úrovni ministrov, sa zdôraznilo, že je potrebné vytvoriť vhodné nástroje a systémy financovania EÚ pri zohľadnení osobitostí kozmického odvetvia, posilniť jej celkovú konkurencieschopnosť a konkurencieschopnosť jej priemyslu a zabezpečiť vyváženú štruktúru priemyslu a umožniť vhodné dlhodobé investície Únie do výskumu týkajúceho sa kozmického priestoru a do prevádzky trvalo udržateľných vesmírnych aplikácií v prospech Únie a jej občanov, najmä preskúmaním všetkých dôsledkov politík, ktoré súvisia s kozmickým priestorom, v rámci budúceho finančného výhľadu.

(4)

V uznesení Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o európskej politike v oblasti kozmického priestoru: priblížiť vesmír k Zemi (6) sa zdôraznilo, že je potrebné nájsť vhodné nástroje EÚ a systémy financovania európskej politiky v oblasti kozmického priestoru ako doplnok k vyčleneným prostriedkom v rámci Siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013) (ďalej len „siedmy rámcový program“) s cieľom umožniť rôznym hospodárskym subjektom plánovanie ich činností zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a že by sa v budúcom finančnom rámci mali vziať do úvahy vhodné nástroje a systémy financovania EÚ, ktoré by umožnili dlhodobé investície Únie do výskumu kozmického priestoru a do prevádzky udržateľných vesmírnych aplikácií, ktoré by boli prospešné pre Úniu a jej občanov.

(5)

Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (Global Monitoring for Environment and Security – GMES) je iniciatíva monitorovania Zeme realizovaná pod vedením Únie v spolupráci s členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou (ďalej len „ESA“). Jej hlavným cieľom je poskytovať pod vedením Únie informačné služby, ktoré umožňujú prístup k presným údajom a k informáciám v oblasti životného prostredia a bezpečnosti a ktoré sú prispôsobené potrebám užívateľov. GMES by tak mal podporiť lepšie využívanie hospodárskeho potenciálu súvisiaceho s inováciou, výskumom a technologickým vývojom v oblasti pozorovania Zeme. GMES by okrem toho mal byť kľúčovým nástrojom na podporu biodiverzity, riadenie ekosystému a prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej dôsledkov.

(6)

Aby sa cieľ GMES dosiahol udržateľným spôsobom, je potrebné koordinovať činnosti rôznych partnerov zapojených do GMES a vyvinúť, zaviesť a prevádzkovať služby a kapacitu na pozorovanie, ktoré spĺňajú požiadavky užívateľov bez toho, aby boli dotknuté príslušné vnútroštátne a európske bezpečnostné obmedzenia.

(7)

V tejto súvislosti by mal Komisii pri zabezpečovaní koordinácie príspevkov Únie, členských štátov a medzivládnych agentúr do GMES pomáhať výbor, pričom by čo najlepšie využíval existujúce kapacity a zisťoval nedostatky, ktoré treba riešiť na úrovni Únie. Mal by tiež Komisii pomáhať pri monitorovaní dôsledného vykonávania GMES. Mal by monitorovať vývoj politiky a umožňovať výmenu osvedčených postupov v GMES.

(8)

Komisia by mala byť zodpovedná za vykonávanie bezpečnostnej politiky GMES, pričom by jej pomáhal výbor. Na tento účel by sa malo stanoviť osobitné zloženie výboru (ďalej len „bezpečnostný výbor“).

(9)

GMES by mal vychádzať z užívateľských potrieb, a preto si vyžaduje nepretržité a účinné zapájanie užívateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia jeho hodnoty pre užívateľov by sa mali informácie od nich aktívne získavať prostredníctvom pravidelných diskusií s konečnými užívateľmi z verejného a súkromného sektora. Mal by sa tiež zriadiť špecializovaný orgán (ďalej len „užívateľské fórum“) s cieľom uľahčiť zisťovanie požiadaviek užívateľov, overovanie súladu služieb a koordináciu medzi GMES a jeho užívateľmi z verejného sektora.

(10)

Aby sa vytvoril rámec na zabezpečenie úplného a verejného prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom infraštruktúry GMES pri súčasnom zabezpečení potrebnej ochrany týchto informácií a údajov, Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva o fungovaní EÚ“), pokiaľ ide o podmienky registrácie a udeľovania povolenia pre užívateľov GMES a o kritériá obmedzenia prístupu k údajom a informáciám GMES, pričom zohľadní politiky, ktoré v oblasti údajov a informácií uplatňujú poskytovatelia údajov potrebných pre GMES, a bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá a postupy platné pre vesmírne infraštruktúry a infraštruktúry in situ podliehajúce vnútroštátnej kontrole. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(11)

Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých na základe tohto nariadenia, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať, na základe podmienok a kritérií stanovených delegovanými aktmi, osobitné opatrenia na obmedzenie prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES vrátane jednotlivých opatrení, ktoré zohľadnia citlivý charakter príslušných informácií a údajov. Vykonávacie právomoci by sa tiež mali preniesť na Komisiu na účely koordinácie dobrovoľných príspevkov členských štátov a potenciálnych synergií s príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami, iniciatívami Európskej únie a medzinárodnými iniciatívami, stanovenia maximálnej miery spolufinancovania grantov, prijímania opatrení stanovujúcich technické požiadavky s cieľom zabezpečiť kontrolu a celistvosť systému v rámci špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“ a kontrolu prístupu k technológiám, ktoré zabezpečujú bezpečnosť špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“, a zaobchádzanie s nimi a na účely prijímania ročného pracovného programu GMES.

Podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní EÚ sa pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly, ktorými členské štáty uskutočňujú kontrolu nad výkonom vykonávacích právomocí Komisie, stanovia vopred v nariadení, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Až do prijatia tohto nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7), s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje.

(12)

Keďže GMES vychádza z partnerstva medzi Úniou, ESA a členskými štátmi, mala by sa Komisia snažiť o to, aby pokračoval nedávno rozvinutý dialóg s ESA a členskými štátmi, ktoré vlastnia dôležité vesmírne prostriedky.

(13)

Služby GMES sú potrebné na to, aby sa podporilo trvalé využívanie informačných zdrojov v súkromnom sektore, čo uľahčí inováciu a tým vytváranie pridanej hodnoty poskytovateľmi služieb, z ktorých mnohí sú malými a strednými podnikmi.

(14)

GMES zahŕňa vývojovú činnosť a prevádzku. Pokiaľ ide o prevádzku, Rada vo svojich tretích orientáciách prijatých na zasadnutí Rady pre oblasť vesmíru 28. novembra 2005 podporila postupnú koncepciu realizácie GMES založenú na jasne identifikovaných prioritách, začínajúcu vytvorením troch rýchlych služieb v oblasti zásahov v núdzových situáciách, monitorovania krajiny a námorných služieb.

(15)

Prvé prevádzkové služby v oblasti zásahov v núdzových situáciách a monitorovania krajiny boli financované ako prípravné akcie v súlade s článkom 49 ods. 6 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(16)

Okrem vývojových činností financovaných v rámci tematickej oblasti „vesmír“ zahrnutej v siedmom rámcovom programe sú v období 2011 – 2013 potrebné akcie Únie, aby sa zabezpečila kontinuita s prípravnými akciami a aby sa zaviedli trvalejšie prevádzkové služby v oblastiach, ktoré sú technicky dostatočne vyspelé a majú preukázateľný potenciál pre rozvoj nadväzujúcich služieb.

(17)

Vo svojom oznámení z 12. novembra 2008 s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Záleží nám na väčšej bezpečnosti našej planéty Komisia opísala svoj prístup k riadeniu a financovaniu GMES a oznámila úmysel delegovať technickú realizáciu GMES na špecializované subjekty vrátane ESA v prípade zložky GMES „vesmír“, a to vďaka jej jedinečnému postaveniu a odborným znalostiam.

(18)

Komisia by mala v prípade potreby poveriť koordináciou technického vykonávania služieb GMES príslušné orgány Únie alebo medzivládne organizácie, ako sú Európska environmentálna agentúra a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia.

(19)

Prevádzkové služby v oblasti riadenia núdzových situácií a reakcií na humanitárne krízy sú potrebné na koordináciu existujúcej kapacity Únie a jej členských štátov, aby boli lepšie pripravení na prírodné katastrofy a na katastrofy spôsobené človekom, ktoré majú často negatívny vplyv na životné prostredie, aby mohli na ne reagovať a zotaviť sa z nich. Keďže zmena klímy by mohla viesť k vyššiemu výskytu núdzových situácií, GMES bude mať mimoriadny význam pre podporu opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy. Služby GMES by mali preto poskytovať geopriestorové informácie na podporu v oblasti zásahov v núdzových situáciách a reakcií na humanitárne krízy.

(20)

Služby monitorovania krajiny majú význam pre monitorovanie biodiverzity a ekosystémov, podporu opatrení v oblasti zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj riadenie celej škály zdrojov a oblastí politiky, z ktorých väčšina súvisí s prírodným prostredím: pôda, voda, poľnohospodárstvo, lesy, energia a zásobovanie, zastavané oblasti, rekreačné zariadenia, infraštruktúra a doprava. Prevádzkové služby monitorovania krajiny vyvinuté v spolupráci s členskými štátmi, tretími krajinami v Európe a partnermi mimo Európy a s Organizáciou Spojených národov sú potrebné na európskej aj na globálnej úrovni.

(21)

Služby GMES v oblasti morského prostredia sú dôležité pre podporu integrovanej európskej kapacity pre predpovede týkajúce sa oceánov a ich monitorovanie a pre budúce poskytovanie základných klimatických premenných. Sú základným prvkom pre monitorovanie zmeny klímy, morského prostredia a pre podporu dopravnej politiky.

(22)

Služby v oblasti monitorovania atmosféry sú dôležité pre monitorovanie kvality ovzdušia, chemických vlastností atmosféry a jej zloženia. Sú súčasne základným prvkom monitorovania zmeny klímy a budúceho poskytovania základných klimatických premenných. Informácie o stave atmosféry je potrebné poskytovať pravidelne a na regionálnej a globálnej úrovni.

(23)

Bezpečnostné služby sú dôležitou súčasťou iniciatívy GMES. Európa bude mať úžitok z využívania vesmírnych prostriedkov a prostriedkov in situ pri podpore vykonávania služieb, ktoré reagujú na výzvy, ktorým čelí Európa v oblasti bezpečnosti, najmä pri kontrole hraníc, námornej kontrole a podpore vonkajších činností Únie.

(24)

Monitorovanie zmeny klímy by malo umožniť prispôsobovať sa jej dôsledkom a zmierňovať ich. Malo by prispieť najmä k poskytovaniu základných klimatických premenných, analýze klímy a predpovediam v rozsahu dôležitom pre prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmierňovanie a k poskytovaniu príslušných služieb.

(25)

Poskytovanie prevádzkových služieb financovaných v súlade s týmto nariadením závisí od prístupu k údajom zozbieraným prostredníctvom vesmírnej infraštruktúry a zariadení vo vzduchu, na mori a pozemných zariadení (ďalej len „infraštruktúra in situ“) a prieskumných programov. Preto by sa mal pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a proporcionality zabezpečiť prístup k požadovaným údajom a v prípade potreby by sa mohol podporiť zber údajov na mieste ako doplnenie existujúcich činností na úrovni Únie a členských štátov. Je potrebné zabezpečiť nepretržitú dostupnosť zodpovedajúcej infraštruktúry in situ a vesmírnej pozorovacej infraštruktúry vrátane vesmírnej infraštruktúry osobitne vyvinutej pre GMES v rámci programu ESA pre zložku GMES „vesmír“ (ďalej len „sentinely“). V prípade prvých sentinelov by sa fáza počiatočnej prevádzky mala začať v roku 2012.

(26)

Komisia by mala zabezpečiť, aby sa navzájom dopĺňali činnosti GMES týkajúce sa výskumu a vývoja v rámci siedmeho rámcového programu, príspevok Únie k počiatočnej prevádzke GMES, činnosti partnerov GMES a už existujúce štruktúry, akými sú napríklad európske centrá údajov.

(27)

Počiatočná prevádzka GMES by sa mala realizovať v súlade s inými relevantnými politikami, nástrojmi a akciami Únie, najmä s politikami v oblasti životného prostredia, bezpečnosti, konkurencieschopnosti a inovácie, súdržnosti, výskumu, dopravy, hospodárskej súťaže a medzinárodnej spolupráce, európskym programom pre globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) a ochranou osobných údajov. Okrem toho by sa prostredníctvom údajov GMES mal zachovávať súlad s referenčnými vesmírnymi údajmi členských štátov a podporovať rozvoj infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii stanovenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (9). Prostredníctvom GMES sa okrem toho doplní spoločný systém environmentálnych informácií (SSEI) a činnosti Únie v oblasti zásahov v núdzových situáciách.

(28)

GMES a jeho počiatočná prevádzka by sa mali považovať za európsky príspevok k budovaniu globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) vyvíjaný v rámci Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO).

(29)

V Dohode o Európskom hospodárskom priestore a v rámcových dohodách s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami sa stanovuje účasť týchto krajín na programoch Únie. Účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií by sa mala umožniť uzatvorením príslušných medzinárodných dohôd.

(30)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania počiatočnej prevádzky GMES stanovuje finančné krytie vo výške 107 miliónov EUR, ktoré predstavuje základný odkaz pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (10) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“). Predpokladá sa, že toto finančné krytie sa zvýši o 209 miliónov EUR z tematickej oblasti „vesmír“ siedmeho rámcového programu pre výskumné činnosti, ktoré sprevádzajú počiatočnú prevádzku GMES, s ktorými by sa malo hospodáriť v súlade s platnými pravidlami a rozhodovacími postupmi v rámci siedmeho rámcového programu. Tieto dva zdroje financovania by sa mali spravovať koordinovaným spôsobom, aby sa zabezpečil stály pokrok pri vykonávaní GMES.

(31)

Toto finančné krytie je zlučiteľné so stropom podokruhu 1a viacročného finančného rámca 2007 – 2013, ale zostávajúca rezerva podokruhu 1a na obdobie 2011 – 2013 je veľmi malá. Treba zdôrazniť, že ročná suma sa určí v rámci ročného rozpočtového postupu v súlade s bodom 37 medziinštitucionálnej dohody.

(32)

Toto financovanie by sa malo pokiaľ možno ďalej zvyšovať, aby sa mohli viazané rozpočtové prostriedky vyčleniť na zložku „vesmír“ ešte v súčasnom viacročnom finančnom rámci. Konkrétne pritom ide o prevádzku série A satelitov typu sentinel, štart série B, ako aj obstaranie dôležitých komponentov pre sériu C.

(33)

Komisia by preto mala v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia a do konca roka 2010 preskúmať možnosť dodatočného financovania GMES v rámci celkového rozpočtu Únie v priebehu viacročného finančného rámca 2007 – 2013.

(34)

Vyčlenenie každých dodatočných finančných prostriedkov v rámci tohto nariadenia k už prideleným 107 miliónom EUR by sa malo zvážiť v kontexte diskusií o budúcnosti európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, najmä pokiaľ ide o obstarávanie a riadenie.

(35)

Komisia by tiež mala v prvom polroku 2011 predložiť stratégiu dlhodobého financovania budúceho viacročného finančného rámca bez toho, aby bol dotknutý výsledok rokovaní o viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020.

(36)

Komisia by pri finančnom plánovaní mala zabezpečiť, aby počas obdobia počiatočnej prevádzky GMES (2011 – 2013), ako aj po jej ukončení bola zachovaná kontinuita údajov a aby bolo možné tieto služby využívať nepretržite a bez obmedzení.

(37)

Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu členské štáty, tretie krajiny a medzinárodné organizácie prispievať na programy na základe príslušných dohôd.

(38)

Informácie GMES by mali byť verejne dostupné v plnom rozsahu bez toho, aby boli dotknuté príslušné bezpečnostné obmedzenia alebo politiky v oblasti údajov členských štátov a iných organizácií, ktoré do GMES dodávajú údaje a informácie. Je to potrebné na to, aby sa podporilo využívanie a výmena údajov a informácií z pozorovania Zeme v súlade so zásadami SSEI, INSPIRE a GEOSS. Úplný a verejný prístup k informáciám by mal tiež zohľadniť súčasné poskytovanie obchodných údajov a mal by podporovať posilnenie trhov v oblasti pozorovania Zeme v Európe, najmä nadväzujúcich odvetví, s cieľom zvýšiť rast a zamestnanosť.

(39)

Podľa oznámenia Komisie z 28. októbra 2009 s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Výzvy a ďalšie kroky v oblasti zložky vesmír by mala existovať politika úplného a verejného prístupu k údajom zo sentinelov prostredníctvom systému bezplatného udeľovania povolenia a prístupu online, ktorý by podliehal bezpečnostným podmienkam. Cieľom takéhoto prístupu je využívanie údajov zo sentinelov, ktoré bude prinášať čo najväčší úžitok pre čo najširšie spektrum aplikácií, a motivácia konečných užívateľov na využívanie informácií založených na údajoch z pozorovania Zeme.

(40)

Akcie financované podľa tohto nariadenia by sa mali monitorovať a hodnotiť, aby sa mohli urobiť úpravy.

(41)

Mali by sa tiež prijať vhodné opatrenia na zamedzenie nezrovnalostiam a podvodom, ako aj potrebné kroky na vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (12) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (13).

(42)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie programu GMES a realizáciu jeho počiatočnej prevádzky nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože počiatočná prevádzka GMES bude zahŕňať aj celoeurópsku kapacitu a bude závisieť od koordinovaného poskytovania služieb vo všetkých členských štátoch, ktoré sa musia koordinovať na úrovni Únie, ale z dôvodov rozsahu navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie tohto cieľa, najmä pokiaľ ide o úlohu Komisie ako koordinátorky vnútroštátnych činností,