PRÍLOHA I A

POVOLENÉ ENOLOGICKÉ POSTUPY A OŠETRENIA

1		2	3
Enologický postup		Podmienky použitia (1)	Obmedzenia použitia
1.	Prevzdušňovanie alebo okysličovanie použitím plynného kyslíka
2.	Tepelné ošetrenia
3.	Odstreďovanie a filtrácia inertnými filtračnými materiálmi alebo bez nich		Prípadné použitie filtračného materiálu nesmie zanechať nežiaduce rezíduá v upravovanom výrobku.
4.	Použitie oxidu uhličitého, argónu alebo dusíka, jednotlivo alebo ich zmesi, s cieľom vytvoriť inertné prostredie a manipulovať s výrobkom bez prítomnosti vzduchu
5.	Použitie sušených vínnych kvasiniek alebo vínnych kvasiniek ako vínnej suspenzie	Iba na čerstvé hrozno, hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna, zahustený hroznový mušt, mladé, ešte kvasiace víno, ako aj na druhotné alkoholické kvasenie všetkých kategórií šumivých vín.
6.	Na podporu tvorby kvasiniek použitie jednej látky alebo viacerých týchto látok, ktoré sa môžu prípadne doplniť inertným nosičom – mikrokryštalickou celulózou:
	— pridanie hydrogénfosforečnanu amónneho alebo síranu amónneho,	Iba na čerstvé hrozno, hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna, zahustený hroznový mušt, mladé, ešte kvasiace víno, ako aj na druhotné alkoholické kvasenie všetkých kategórií šumivých vín.	V množstve najviac 1 g/l (vyjadrené ako soľ) (2) alebo 0,3 g/l v prípade druhotného kvasenia šumivých vín.
	— pridanie disiričitanu amónneho,	Iba na čerstvé hrozno, hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna, zahustený hroznový mušt, mladé, ešte kvasiace hroznové víno.	V množstve najviac 0,2 g/l (vyjadrené ako soľ) (2) a v rozsahu maximálnych hodnôt stanovených v bode 7.
	— pridanie tiamínhydrochloridu.	Iba na čerstvé hrozno, hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna, zahustený hroznový mušt, mladé, ešte kvasiace víno, ako aj na druhotné alkoholické kvasenie všetkých kategórií šumivých vín.	V množstve najviac 0,6 mg/l (vyjadrené ako tiamín) pri každom ošetrení.
7.	Použitie oxidu siričitého, hydrogénsiričitanu draselného alebo metasiričitanu draselného, nazývaného aj disiričitan draselný alebo aj pyrosiričitan draselný		Maximálne hodnoty (maximálne množstvo vo výrobku uvedenom na trh) ustanovené v prílohe I B.
8.	Odstránenie oxidu siričitého prostredníctvom fyzikálnych procesov	Iba na čerstvé hrozno, hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna, zahustený hroznový mušt, rektifikovaný zahustený hroznový mušt a mladé, ešte kvasiace víno.
9.	Ošetrenie aktívnym uhlím na enologické účely	Iba na mušty a mladé, ešte kvasiace víno, rektifikovaný zahustený hroznový mušt a biele vína.	V množstve najviac 100 g suchého produktu na jeden hektoliter.
10.	Čírenie prostredníctvom jednej látky alebo viacerých z týchto látok určených na enologické účely: — želatína jedlá, — rastlinné proteíny z obilia alebo hrachu, — vyzina, — kazeín a kazeinát draselný, — vaječný bielok, — bentonit, — oxid kremičitý vo forme gélu alebo koloidného roztoku, — kaolín, — tanín, — pektolytické enzýmy, — enzymatické prípravky obsahujúce betaglukanázu.	Podmienky použitia betaglukanázy sú ustanovené v dodatku 1.
11.	Použitie kyseliny sorbovej alebo sorbanu draselného		Maximálne množstvo kyseliny sorbovej v ošetrenom výrobku uvedenom na trh môže byť 200 mg/l.
12.	Použitie kyseliny L(+)-vínnej, kyseliny L(-)-jablčnej, kyseliny DL-jablčnej alebo kyseliny mliečnej na zvyšovanie obsahu kyselín	Podmienky a obmedzenia sú ustanovené v častiach C a D prílohy V k nariadeniu (ES) č. 479/2008 a v článkoch 11 a 13 tohto nariadenia. Špecifikácie pre kyselinu L(+)-vínnu sú ustanovené v odseku 2 dodatku 2.
13.	Použitie jednej látky alebo viacerých z týchto látok na znižovanie obsahu kyselín: — neutrálny vínan draselný, — hydrogénuhličitan draselný, — uhličitan vápenatý, ktorý môže obsahovať malé množstvá podvojnej vápenatej soli kyselín L(+)-vínnej a L(-)-jablčnej, — vínan vápenatý, — kyselina L(+)-vínna, — homogénny prípravok kyseliny vínnej a uhličitanu vápenatého v rovnakom pomere rozomletý na jemný prášok.	Podmienky a obmedzenia sú ustanovené v častiach C a D prílohy V k nariadeniu (ES) č. 479/2008 a v článkoch 11 a 13 tohto nariadenia. V prípade kyseliny L(+)-vínnej za podmienok ustanovených v dodatku 2.
14.	Pridanie živice z borovice halepskej (borovica Aleppo)	Za podmienok ustanovených v dodatku 3.
15.	Použitie preparátov z bunkových stien kvasiniek		V množstve najviac 40 g/hl.
16.	Použitie polyvinylpolypyrolidonu		V množstve najviac 80 g/hl.
17.	Použitie mliečnych baktérií
18.	Pridanie lyzozýmu		V množstve najviac 500 mg/l (ak sa pridáva do muštu a do vína, celkové množstvo nemôže presiahnuť úroveň 500 mg/l).
19.	Pridanie kyseliny L-askorbovej		Maximálne množstvo v ošetrenom víne uvedenom na trh: 250 mg/l (3).
20.	Použitie ionomeničových živíc	Iba na hroznový mušt určený na prípravu rektifikovaného zahusteného hroznového muštu a za podmienok ustanovených v dodatku 4.
21.	Pri suchých vínach používanie čerstvých, zdravých a neriedených kalov, ktoré obsahujú kvasinky z nedávnej výroby suchých vín	Na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.	Množstvá nepresahujúce 5 % objemu ošetreného výrobku.
22.	Prebublávanie pomocou argónu alebo dusíku
23.	Pridanie oxidu uhličitého	Na čiastočne prekvasený mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 7 a 9 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.	V prípade neperlivých vín môže byť množstvo oxidu uhličitého v ošetrenom víne uvedenom na trh najviac 3 g/l a pretlak spôsobený prítomnosťou oxidu uhličitého musí byť pri teplote 20 °C nižší ako 1 bar.
24.	Pridanie kyseliny citrónovej na účely stabilizácie vína	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.	Maximálne množstvo v ošetrenom víne uvedenom na trh: 1g/l.
25.	Pridanie tanínov	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.
26.	Ošetrenie: — bielych vín alebo ružových vín hexakyanoželeznatanom draselným, — červených vín hexakyanoželeznatanom draselným alebo fytátom vápenatým.	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 za podmienok ustanovených v dodatku 5.	Pri fytáte vápenatom v množstve najviac 8 g/hl.
27.	Pridanie kyseliny metavínnej	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.	V množstve najviac 100 mg/l.
28.	Použitie arabskej gumy	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.
29.	Použitie kyseliny DL-vínnej, nazývanej tiež kyselina hroznová (racemická), alebo jej neutrálnej draselnej soli na vyzrážanie prebytočného vápnika	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 za podmienok ustanovených v dodatku 5.
30.	Na podporu vyzrážania vínnych solí použitie: — kyslého vínanu draselného alebo hydrogenvínanu draselného, — vínanu vápenatého.	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.	V prípade vínanu vápenatého v množstve najviac 200 g/hl.
31.	Použitie síranu meďnatého alebo citranu meďnatého na odstránenie nedostatkov vína, pokiaľ ide o chuť alebo vôňu.	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.	V množstve najviac 1 g/hl a pod podmienkou, že obsah medi v ošetrenom výrobku nepresiahne 1 mg/l.
32.	Pridanie karamelu na účely prifarbenia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/36/ES z 30. júna 1994 o farbivách pre použitie v potravinách (4).	Iba na likérové vína.
33.	Použitie čistých parafínových plátkov impregnovaných alylovým izotiokyanátom tak, aby vznikla sterilná atmosféra.	Iba na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na víno. Môže sa použiť iba v Taliansku v prípadoch, keď to nezakazujú vnútroštátne právne predpisy a iba v nádobách s objemom viac ako 20 litrov.	Vo víne nesmú byť prítomné žiadne stopy alylového izotiokyanátu.
34.	Pridanie dimetyldikarbonátu (DMDC) do vína na zabezpečenie jeho mikrobiologickej stability	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 a za podmienok ustanovených v dodatku 6.	V množstve najviac 200 mg/l, pričom vo víne uvedenom na trh sa nesmú dať zistiť žiadne rezíduá.
35.	Pridanie kvasinkových manoproteínov na zabezpečenie stabilizácie vínneho kameňa a proteínov vo vínach	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt používaný na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008.
36.	Úprava elektrodialýzou na zabezpečenie stabilizácie vínneho kameňa vo víne	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu Rady (ES) č. 479/2008 za podmienok ustanovených v dodatku 7.
37.	Použitie ureázy na zníženie obsahu močoviny vo víne	Iba na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 za podmienok ustanovených v dodatku 8.
38.	Použitie kúskov dubového dreva pri výrobe a dozrievaní vína, vrátane kvasenia čerstvého hrozna a hroznového muštu	Za podmienok ustanovených v dodatku 9.
39.	Použitie: — alginátu vápenatého alebo — alginátu draselného.	Iba na výrobu všetkých kategórií šumivých vín a perlivých vín kvasených vo fľašiach, pri ktorých sa kaly odstraňujú degoržovaním.
40.	Čiastočné odstránenie alkoholu z vína (dealkoholizácia)	Iba na víno a za podmienok ustanovených v dodatku 10
41.	Použitie kopolymérov polyvinylimidazolu – polyvinylpyrolidónu (PVI/PVP) na zníženie obsahu medi, železa a ťažkých kovov	Za podmienok ustanovených v dodatku 11	V množstve najviac 500 mg/l (ak sa použije na mušt a víno, celková dávka nesmie presiahnuť 500 mg/l).
42.	Pridanie karboxylmetylcelulózy (celulózová guma) na zabezpečenie stabilizácie vínneho kameňa	Iba na víno a všetky kategórie šumivých vín a perlivých vín	V množstve najviac 100 mg/l.
43.	Ošetrenie katexmi na zaistenie stabilizácie vínneho kameňa	Na čiastočne prekvasený hroznový mušt určený na priamu ľudskú spotrebu a na výrobky vymedzené v bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 15 a 16 prílohy IV k nariadeniu Rady (ES) č. 479/2008 za podmienok ustanovených v dodatku 12.

---

(1)  Pokiaľ to nie je výslovne uvedené, opísaný postup alebo ošetrenie sa môže použiť na čerstvé hrozno, hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna, zahustený hroznový mušt, mladé, ešte kvasiace víno, čiastočne prekvasený hroznový mušt určený ako taký na priamu ľudskú spotrebu, víno, všetky kategórie šumivých vín, perlivé víno, sýtené perlivé víno, likérové vína, vína zo zhrozienkovatého hrozna a vína z prezretého hrozna.

(2)  Tieto soli amoniaku sa môžu používať aj v kombinácii v celkovom množstve maximálne 1g/l bez toho, aby boli dotknuté uvedené osobitné maximálne hodnoty 0,3 g/l alebo 0,2 g/l.

(3)  Pri každom ošetrení sa môže použiť maximálne 250 mg/l.

(4)  Ú. v. ES L 237, 10.9.1994, s. 13.

PRÍLOHA I B

MAXIMÁLNY OBSAH OXIDU SIRIČITÉHO VO VÍNACH

A.   OBSAH OXIDU SIRIČITÉHO VO VÍNACH

1.	Celkový obsah oxidu siričitého v iných vínach, ako sú šumivé vína a likérové vína, nesmie v čase ich uvedenia na trh na priamu ľudskú spotrebu presiahnuť: a) 150 miligramov na liter v prípade červených vín; b) 200 miligramov na liter v prípade bielych a ružových vín.

2.

Odchylne od odseku 1 písm. a) a písm. b) sa maximálny obsah oxidu siričitého v prípade vín s obsahom cukru vyjadreným ako súčet glukózy a fruktózy, ktorý je najmenej 5 gramov na liter, zvyšuje na: a) 200 miligramov na liter v prípade červených vín; b) 250 miligramov na liter v prípade bielych alebo ružových vín; c) 300 miligramov na liter v prípade: — vín, ktoré sú v súlade s ustanoveniami Spoločenstva oprávnené na označenie „Spätlese“, — bielych vín, ktoré sú oprávnené na niektoré z týchto chránených označení pôvodu: Bordeaux supérieur, Graves de Vayres, Côtes de Bordeaux-Saint-Macaire, Premières Côtes de Bordeaux, Côtes de Bergerac, Haut Montravel, Côtes de Montravel, Gaillac, Rosette a Savennières, — bielych vín, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu Allela, Navarra, Penedès, Tarragona a Valencia a vína oprávnené niesť chránené označenie pôvodu, ktoré pochádzajú z Comunidad Autónoma del Pais Vasco a sú označované ako „vendimia tardia“, — sladkých vín oprávnených na chránené označenie pôvodu „Binissalem-Mallorca“, — vín pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva vyrobených v súlade s britskými právnymi predpismi, pokiaľ je obsah cukru vyšší ako 45 g/l, — vín s chráneným označením pôvodu „Tokaji“ pochádzajúcich z Maďarska, ktoré v súlade s maďarskými právnymi predpismi nesú označenie „Tokaji édes szamorodni“ alebo „Tokaji szàraz szamorodni“, — vín oprávnených na chránené označenie pôvodu Loazzolo, Alto Adige a Trentino, označovaných pojmami alebo niektorým z pojmov „passito“ alebo „vendemmia tardiva“, — vín oprávnených na označenie pôvodu „Colli orientali del Friuli“, za ktorým nasleduje označenie „Picolit“, — vín oprávnených na chránené označenie pôvodu „Moscato di Pantelleria naturale“ a „Moscato di Pantelleria“, — vín pochádzajúcich z Českej republiky, ktoré sú oprávnené označovať sa ako „pozdní sběr“, — vín pochádzajúcich zo Slovenska, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré sú označované výrazom „neskorý zber“ a slovenské tokajské vína oprávnené na chránené označenie pôvodu „Tokajské samorodné suché“ alebo „Tokajské samorodné sladké“, — vín pochádzajúcich zo Slovinska, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré sú označované sa ako „vrhunsko vino ZGP – pozna trgatev“, — bielych vín s týmito chránenými zemepisnými označeniami a s celkovým obsahom alkoholu vyšším ako 15 % obj. a obsahom cukru vyšším ako 45 g/l: — Vin de pays de Franche-Comté, — Vin de pays des coteaux de l’Auxois, — Vin de pays de Saône-et-Loire, — Vin de pays des coteaux de l’Ardèche, — Vin de pays des collines rhodaniennes, — Vin de pays du comté Tolosan, — Vin de pays des côtes de Gascogne, — Vin de pays du Gers, — Vin de pays du Lot, — Vin de pays des côtes du Tarn, — Vin de pays de la Corrèze, — Vin de pays de l’Ile de Beauté, — Vin de pays d’Oc, — Vin de pays des côtes de Thau, — Vin de pays des coteaux de Murviel, — Vin de pays du Val de Loire, — Vin de pays de Méditerranée, — Vin de pays des comtés rhodaniens, — Vin de pays des côtes de Thongue, — Vin de pays de la Côte Vermeille, — sladkých vín pochádzajúcich z Grécka, ktorých celkový obsah alkoholu je najmenej 15 % obj. a obsah cukru je najmenej 45 g/l a ktoré sú oprávnené na tieto chránené zemepisné označenia: — Τοπικός Οίνος Τυρνάβου (oblastné víno z oblasti Tyrnavos), — Αχαϊκός Τοπικός Οίνος (oblastné víno z oblasti Ahaia), — Λακωνικός Τοπικός Οίνος (oblastné víno z oblasti Lakonia), — Τοπικός Οίνος Φλώρινας (oblastné víno z oblasti Florina), — Τοπικός Οίνος Κυκλάδων (oblastné víno z oblasti Cyclades), — Τοπικός Οίνος Αργολίδας (oblastné víno z oblasti Argolida), — Τοπικός Οίνος Πιερίας (oblastné víno z oblasti Pieria), — Αγιορείτικος Τοπικός Οίνος (oblastné víno z oblasti Mount Athos- oblastné víno z oblasti Holy Mountain), — sladkých vín pochádzajúcich z Cypru, ktorých celkový obsah alkoholu je najviac 15 % obj. a obsah cukru je najmenej 45 g/l a ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu Κουμανδαρία (Commandaria), — sladkých vín pochádzajúcich z Cypru, vyrobených z prezretého hrozna alebo zo zhrozienkovateného hrozna, ktorých celkový obsah alkoholu je najmenej 15 % obj. a obsah cukru je najmenej 45 g/l a ktoré sú oprávnené na tieto chránené zemepisné označenia: — Τοπικός Οίνος Λεμεσός (oblastné víno z oblasti Lemesos), — Τοπικός Οίνος Πάφος (oblastné víno z oblasti Pafos), — Τοπικός Οίνος Λάρνακα (oblastné víno z oblasti Larnaka), — Τοπικός Οίνος Λευκωσία (oblastné víno z oblasti Lefkosia); d) 350 miligramov na liter v prípade: — vín, ktoré sú v súlade s ustanoveniami Spoločenstva oprávnené na označenie „Auslese“, — rumunských bielych vín oprávnených na niektoré z týchto chránených označení pôvodu: Murfatlar, Cotnari, Târnave, Pietroasa, Valea Călugărească, — vín pochádzajúcich z Českej republiky oprávnených používať v označení výraz „výběr z hroznů“, — vín pochádzajúcich zo Slovenska, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré sú označované výrazom „výber z hrozna“ a slovenských tokajských vín oprávnených na chránené označenie pôvodu „Tokajský mášláš“ alebo „Tokajský forditáš“, — vín pochádzajúcich zo Slovinska, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré sú označované výrazom „vrhunsko vino ZGP – izbor“; e) 400 miligramov na liter v prípade: — vín, ktoré sú oprávnené označovať sa v súlade s predpismi Spoločenstva výrazmi „Beerenauslese“, „Ausbruch“, „Ausbruchwein“, „Trockenbeerenauslese“, „Strohwein“, „Schilfwein“ a „Eiswein“, — bielych vín oprávnených na tieto chránené označenia pôvodu: Sauternes, Barsac, Cadillac, Cérons, Loupiac, Sainte-Croix-du-Mont, Monbazillac, Bonnezeaux, Quarts de Chaume, Coteaux du Layon, Coteaux de l'Aubance, Graves Supérieures, Sainte-Foy Bordeaux, Saussignac, Jurançon, pokiaľ za nimi nenasleduje výraz „sec“, Anjou-Coteaux de la Loire, Coteaux du Layon, za ktorým nasleduje názov obce pôvodu, Chaume, Coteaux de Saumur, Pacherenc du Vic Bilh, pokiaľ za ním nenasleduje výraz „sec“, Alsace a Alsace grand cru, za ktorým nasleduje výraz „vendanges tardives“ alebo „sélection de grains nobles“, — sladkých vín vyrobených z prezretého hrozna a sladkých vín vyrobených zo zhrozienkovateného hrozna, pochádzajúcich z Grécka, ktorých obsah zvyškového cukru vyjadrený ako cukor je najmenej 45 g/l a ktoré sú oprávnené na niektoré z týchto označení pôvodu: Σάμος (Samos), Ρόδος (Rhodos), Πατρα (Patras), Ρίο Πατρών (Rio Patron), Κεφαλονία (Kefallonia), Λήμνος (Limnos), Σητεία (Sitia), Σαντορίνη (Santorini), Νεμέα (Néméa), Δαφνές (Dafnes) a sladkých vín z prezretého hrozna a sladkých vín zo zhrozienkovateného hrozna oprávnených na tieto chránené zemepisné označenia: Σιάτιστας (Siatista), Καστοριάς (Kastoria), Κυκλάδων (Cyclades), Μονεμβάσιος (Monemvasia), Αγιορείτικος (Mount Athos – Holy Mountain), — vín pochádzajúcich z Českej republiky, oprávnených označovať sa výrazmi „výběr z bobulí“, „výběr z cibéb“, „ledové víno“ alebo „slámové víno“, — vín pochádzajúcich zo Slovenska, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré sú označované výrazmi „bobuľový výber“, „hrozienkový výber“, „cibébový výber“, „ľadové víno“ alebo „slamové víno“ a slovenských tokajských vín, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu „Tokajský výber“, „Tokajská esencia“, „Tokajská výberová esencia“, — vín pochádzajúcich z Maďarska, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré nesú v súlade s maďarskými právnymi predpismi označenie „Tokaji máslás“, „Tokaji fordítás“, „Tokaji aszúeszencia“, „Tokaji eszencia“, „Tokaji aszú“ alebo „Töppedt szőlőből készült bor“, — vín, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu „Albana di Romagna“ a ktoré sa označujú výrazom „passito“, — luxemburských vín, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré sa označujú výrazom „vendanges tardives“, „vin de glace“ alebo „vin de paille“, — bielych vín oprávnených na chránené označenie pôvodu „Douro“, za ktorým nasleduje výraz „colheita tardia“, — vín pochádzajúcich zo Slovinska, ktoré sú oprávnené na chránené označenie pôvodu a ktoré sa označujú výrazmi: „vrhunsko vino ZGP – jagodni izbor“ alebo „vrhunsko vino ZGP – ledeno vino“ alebo „vrhunsko vino ZGP – suhi jagodni izbor“, — bielych vín pochádzajúcich z Kanady oprávnených na označenie „Icewine“.

3.

Zoznamy vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením uvedené v odseku 2 písm. c), písm. d) a písm. e) sa môžu zmeniť a doplniť v prípade, že sa zmenia podmienky výroby príslušných vín alebo sa zmení ich zemepisné označenie alebo označenie pôvodu. Členské štáty vopred poskytnú všetky potrebné technické informácie o príslušných vínach vrátane špecifikácií a ročne vyrobených množstiev.

4.

Ak to vyžadujú poveternostné podmienky, Komisia môže v súlade s postupom ustanoveným v odseku 2 článku 113 nariadenia (ES) č. 479/2008 rozhodnúť, že príslušné členské štáty môžu v niektorých vinohradníckych oblastiach Spoločenstva povoliť v prípade vín vyrábaných na ich území zvýšenie maximálnych hodnôt celkového obsahu oxidu siričitého nižších ako 300 miligramov na liter uvedených v tomto bode, a to najviac o 50 miligramov na liter. Zoznam prípadov, keď členské štáty môžu povoliť takéto zvýšenie, je uvedený v dodatku 1.

5.	Členské štáty môžu na vína vyrábané na ich území uplatniť prísnejšie opatrenia.

B.   OBSAH OXIDU SIRIČITÉHO V LIKÉROVÝCH VÍNACH

Celkový obsah oxidu siričitého v likérových vínach nesmie presiahnuť v čase ich uvedenia na trh na priamu ľudskú spotrebu:

150 miligramov na liter, ak je obsah cukru nižší ako 5 gramov na liter,

200 miligramov na liter, ak je obsah cukru najmenej 5 gramov na liter.

C.   OBSAH OXIDU SIRIČITÉHO V ŠUMIVÝCH VÍNACH

1.	Celkový obsah oxidu siričitého v šumivých vínach nesmie presiahnuť v čase ich uvedenia na trh na priamu ľudskú spotrebu: a) 185 miligramov na liter v prípade všetkých kategórií akostných šumivých vín a b) 235 miligramov na liter v prípade ostatných šumivých vín.

2.

Ak to vyžadujú poveternostné podmienky v niektorých vinohradníckych oblastiach Spoločenstva, príslušné členské štáty môžu povoliť pre šumivé vína vyrábané na ich území a uvedené v odseku 1 písm. a) a písm. b) zvýšenie celkového maximálneho obsahu oxidu siričitého o najviac 40 miligramov na liter za predpokladu, že vína, na ktoré sa vzťahuje toto povolenie, sa nevyvezú mimo územia príslušných členských štátov.

PRÍLOHA I C

MAXIMÁLNY OBSAH PRCHAVÝCH KYSELÍN VO VÍNE

1.	Obsah prchavých kyselín nesmie prekročiť: a) 18 miliekvivalentov na liter v prípade čiastočne prekvaseného hroznového muštu; b) 18 miliekvivalentov na liter v prípade bielych alebo ružových vín, alebo c) 20 miliekvivalentov na liter v prípade červených vín.

2.	Hodnoty uvedené v odseku 1 sa uplatňujú na: a) výrobky z hrozna zozbieraného v Spoločenstve vo fáze výroby a všetkých fázach ich uvádzania na trh; b) čiastočne prekvasený hroznový mušt a vína pochádzajúce z tretích krajín vo všetkých fázach od ich vstupu na zemepisné územie Spoločenstva.

3.

Odchýlky od odseku 1 možno ustanoviť v prípade: a) niektorých vín s chráneným označením pôvodu (CHOP) a niektorých vín s chráneným zemepisným označením (CHZO): — ak zreli minimálne dva roky alebo — ak boli vyrobené v súlade s osobitnými postupmi; b) vín s celkovým obsahom alkoholu najmenej 13 % obj. Členské štáty oznámia tieto odchýlky Komisii, ktorá ich dá na vedomie ostatným členským štátom.

PRÍLOHA I D

OBMEDZENIA A PODMIENKY TÝKAJÚCE SA ÚPRAVY OBSAHU ZVYŠKOVÉHO CUKRU VÍN

1.	Úprava obsahu zvyškového cukru vín sa povoľuje len prostredníctvom jedného alebo viacerých z týchto výrobkov: a) hroznový mušt; b) zahustený hroznový mušt; c) rektifikovaný zahustený hroznový mušt. Celkový obsah alkoholu daného vína sa nesmie zvýšiť o viac ako 4 % obj.

2.	Úprava obsahu zvyškového cukru dovezených vín so zemepisným označením a určených na priamu ľudskú spotrebu sa na území Spoločenstva zakazuje. Na úpravu obsahu zvyškového cukru ostatných dovezených vín sa vzťahujú rovnaké podmienky ako na vína vyrobené v Spoločenstve.

3.

Členský štát môže povoliť úpravu obsahu zvyškového cukru vína s chráneným označením pôvodu iba vtedy, keď sa má táto úprava obsahu zvyškového cukru vykonať: a) v súlade s podmienkami a obmedzeniami ustanovenými v tejto prílohe; b) v oblasti, odkiaľ dané víno pochádza, alebo v oblasti nachádzajúcej sa v jej bezprostrednom susedstve. Hroznový mušt a zahustený hroznový mušt uvedené v odseku 1 musia pochádzať z tej istej oblasti ako víno, ktorého obsah zvyškového cukru sa týmito výrobkami upravuje.

4.	Úprava obsahu zvyškového cukru vín sa povoľuje iba v štádiu výroby a veľkoobchodu.

5.

Úpravu obsahu zvyškového cukru vín sa musí vykonávať v súlade s týmito osobitnými administratívnymi pravidlami: a) Fyzické alebo právnické osoby, ktoré zamýšľajú vykonať úpravu obsahu zvyškového cukru, zašlú o tom oznámenie príslušnému orgánu členského štátu, na území ktorého sa má úprava obsahu zvyškového cukru vykonať. b) Oznámenia sa predkladajú písomne a musia byť doručené príslušnému orgánu najneskôr 48 hodín pred dňom začatia procesu. c) Ak však podnik vykonáva úpravu obsahu zvyškového cukru bežne a sústavne, členské štáty môžu povoliť oznámenie vzťahujúce sa na viaceré procesy alebo na určité obdobie, ktoré podnik zašle príslušnému orgánu. Takéto oznámenie sa prijme len pod podmienkou, že podnik vedie evidenciu, do ktorej zaznamenáva každý proces úpravy obsahu zvyškového cukru a informácie uvedené v písmene d). d) Oznámenia obsahujú tieto informácie: — objem a celkový a skutočný obsah alkoholu upravovaného vína, — objem a celkový a skutočný obsah alkoholu pridávaného hroznového muštu alebo objem a hustotu pridávaného zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu v závislosti od prípadu, — celkový a skutočný obsah alkoholu, ktorý bude mať víno po úprave obsahu zvyškového cukru. Osoby uvedené v písmene a) vedú vstupnú a výstupnú evidenciu, v ktorej sa uvádzajú množstvá hroznového muštu, zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu, ktoré majú v držbe s cieľom vykonať úpravu obsahu zvyškového cukru.

PRÍLOHA II

POVOLENÉ ENOLOGICKÉ POSTUPY A OBMEDZENIA UPLATNITEĽNÉ NA ŠUMIVÉ VÍNA, AKOSTNÉ ŠUMIVÉ VÍNA A AKOSTNÉ AROMATICKÉ ŠUMIVÉ VÍNA

A.   Šumivé vína

1.	Na účely tejto časti a častí B a C tejto prílohy: a) „tirážny likér“ znamená: výrobok, ktorý sa pridáva do cuvée, aby sa vyvolalo sekundárne kvasenie; b) „expedičný likér“ znamená: výrobok, ktorý sa pridáva do šumivého vína na dosiahnutie osobitných chuťových vlastností.

2.	Expedičný likér môže obsahovať výhradne: — sacharózu, — hroznový mušt, — čiastočne prekvasený hroznový mušt, — zahustený hroznový mušt, — rektifikovaný zahustený hroznový mušt, — víno alebo — ich zmes, prípadne s prídavkom vínneho destilátu.

3.	Bez toho, aby bolo dotknuté obohacovanie zložiek cuvée povolené v zmysle nariadenia (ES) č. 479/2008, sa zakazuje akékoľvek obohacovanie cuvée.

4.

Každý členský štát však môže povoliť obohacovanie cuvée v prípade oblastí a odrôd viniča, pre ktoré je to technicky odôvodnené, a to v mieste výroby šumivých vín a pod podmienkou, že: a) žiadna zložka cuvée nebola predtým obohatená; b) tieto zložky pochádzajú výhradne z hrozna zozbieraného v danej oblasti; c) proces obohacovania sa vykoná výhradne v jednom kroku; d) sa neprekročia tieto hodnoty: i) 3 % obj. v prípade cuvée s obsahom zložiek pochádzajúcich z vinohradníckej zóne A; ii) 2 % obj. v prípade cuvée s obsahom zložiek pochádzajúcich z vinohradníckej zóne B; iii) 1,5 % obj. v prípade cuvée s obsahom zložiek pochádzajúcich z vinohradníckej zóne C; e) použitou metódou je pridanie sacharózy, zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu.

5.

Pridanie tirážneho likéru a pridanie expedičného likéru sa nepovažuje ani za obohacovanie, ani za úpravu obsahu zvyškového cukru. Pridanie tirážneho likéru nesmie mať za následok zvýšenie celkového obsahu alkoholu v cuvée o viac ako 1,5 % obj. Takéto zvýšenie sa meria tak, že sa vypočíta rozdiel medzi celkovým obsahom alkoholu v cuvée a celkovým obsahom alkoholu v šumivom víne ešte pred prípadným pridaním akéhokoľvek expedičného likéru.

6.	Pridanie expedičného likéru sa vykonáva tak, aby nedošlo k zvýšeniu skutočného obsahu alkoholu v šumivých vínach o viac ako 0,5 % obj.

7.	Úprava obsahu zvyškového cukru cuvée a jeho zložiek sa zakazuje.

8.

Okrem prípadného zvyšovania a znižovania obsahu kyselín zložiek cuvée vykonávaného v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 479/2008 možno zvyšovať alebo znižovať obsah kyselín aj samotného cuvée. Zvyšovanie a znižovanie obsahu kyselín cuvée sa navzájom vylučujú. Zvyšovanie obsahu kyselín možno vykonávať iba do maximálnej hodnoty 1,5 gramu na liter vyjadrenej ako kyselina vínna, t. j. 20 miliekvivalentov na liter.

9.

V rokoch s mimoriadnymi klimatickými podmienkami možno maximálnu hodnotu 1,5 gramu na liter, t. j. 20 miliekvivalentov na liter, zvýšiť na 2,5 gramu na liter, t. j. 34 miliekvivalentov na liter za predpokladu, že prirodzený obsah kyselín vo výrobkoch dosahuje hodnotu minimálne 3 gramy na liter vyjadrenú ako kyselina vínna, t. j. 40 miliekvivalentov na liter.

10.

Oxid uhličitý obsiahnutý v šumivých vínach musí byť výhradne výsledkom alkoholického kvasenia cuvée, z ktorého sa víno vyrába. Takéto kvasenie musí byť výhradne výsledkom pridania tirážneho likéru okrem prípadu, keď ide o spracovanie hrozna, hroznového muštu alebo čiastočne prekvaseného hroznového muštu priamo na šumivé víno. Môže prebiehať iba vo fľašiach alebo uzatvorených tankoch. Použitie oxidu uhličitého na plnenie fliaš pod tlakom je povolené, ak prebieha pod dohľadom a nezvýši sa tým tlak oxidu uhličitého obsiahnutého v šumivom víne.

11.

Pokiaľ ide o iné šumivé vína, ako sú šumivé vína s chráneným označením pôvodu: a) tirážny likér určený na ich výrobu môže obsahovať výhradne: — hroznový mušt, — čiastočne prekvasený hroznový mušt, — zahustený hroznový mušt, — rektifikovaný zahustený hroznový mušt alebo — sacharózu a víno; b) skutočný obsah alkoholu v % obj. v týchto vínach, vrátane alkoholu obsiahnutého v akomkoľvek pridanom expedičnom likéri, musí byť najmenej 9,5 % obj.

B.   Akostné šumivé vína

1.	Tirážny likér určený na výrobu akostného šumivého vína môže obsahovať len: a) sacharózu; b) zahustený hroznový mušt; c) rektifikovaný zahustený hroznový mušt; d) hroznový mušt alebo čiastočne prekvasený hroznový mušt alebo e) víno.

2.	Členské štáty, ktoré sú jeho výrobcami, môžu vymedziť doplňujúce alebo prísnejšie charakteristiky alebo požiadavky na výrobu a obeh akostných šumivých vín, ktoré spadajú pod tento názov a vyrábajú sa na ich území.

3.

Okrem toho sa na výrobu akostných šumivých vín vzťahujú aj pravidlá uvedené v: — časti A bodoch 1 až 10, — v časti C bode 3, pokiaľ ide o skutočný obsah alkoholu v % obj., časti C bode 5, pokiaľ ide o minimálny pretlak, a časti C bode 6 a časti C bode 7, pokiaľ ide o minimálnu dobu trvania výrobných procesov, bez toho, aby bola dotknutá časť B bod 4 písm. d).

4.

Pokiaľ ide o akostné aromatické šumivé vína: a) odhliadnuc od odchýlok možno akostné aromatické šumivé vína získať len tak, že sa pri zostavovaní cuvée použije výhradne hroznový mušt alebo čiastočne prekvasený hroznový mušt pochádzajúci z odrôd viniča uvedených v dodatku 1. Akostné aromatické šumivé vína sa však môžu vyrábať tradičným spôsobom tak, že ako zložky cuvée sa použijú vína získané z hrozna odrody „Prosecco“ zozbieraného v regiónoch Trentino-Alto Adige, Veneto a Friuli-Venezia Giulia ako zložiek cuvée; b) riadený kvasný proces zameraný na tvorbu oxidu uhličitého v cuvée sa vykonáva výlučne chladením alebo iným fyzikálnym spôsobom pred a po zostavení cuvée; c) pridávanie expedičného likéru sa zakazuje; d) doba trvania procesu výroby akostných aromatických šumivých vín nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

C.   Šumivé vína a akostné šumivé vína s chráneným označením pôvodu

1.	Celkový obsah alkoholu v obj. % cuvée určeného na výrobu akostných šumivých vín s chráneným označením pôvodu je najmenej: — 9,5 % obj. vo vinohradníckych zónach C III, — 9 % obj. v ostatných vinohradníckych zónach.

2.	Celkový obsah alkoholu v % obj. cuvée určeného na výrobu akostných šumivých vín s chráneným označením pôvodu „Prosecco di Conegliano Valdobbiadene“ a „Montello e Colli Asolani“ vyrábaných iba z jednej odrody viniča je najmenej 8,5 % obj.

3.	Skutočný obsah alkoholu v % obj. akostných šumivých vín s chráneným označením pôvodu vrátane alkoholu obsiahnutého v akomkoľvek pridanom expedičnom likéri je najmenej 10 % obj.

4.

Tirážny likér pre šumivé vína a akostné šumivé vína s chráneným označením pôvodu môže obsahovať len: a) sacharózu; b) zahustený hroznový mušt; c) rektifikovaný zahustený hroznový mušt; a a) hroznový mušt; b) čiastočne prekvasený hroznový mušt; c) víno; umožňujúce výrobu rovnakého šumivého vína alebo rovnakého akostného šumivého vína s chráneným označením pôvodu, ako je víno, do ktorého sa pridáva tirážny likér.

5.	Odchylne od písmena c) bodu 5 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 v prípade akostných šumivých vín s chráneným označením pôvodu, ktoré sa uchovávajú v uzatvorených nádobách s kapacitou menej ako 25 centilitrov pri teplote 20 °C, môže byť pretlak v nádobách minimálne 3 bary.

6.

Doba trvania procesu výroby akostných šumivých vín s chráneným označením pôvodu, vrátane dozrievania vo výrobnom podniku, ktorá sa počíta od začatia procesu kvasenia určeného na tvorbu oxidu uhličitého v týchto vínach, nesmie byť kratšia ako: a) šesť mesiacov v prípade, že proces kvasenia určený na tvorbu oxidu uhličitého vo vínach prebieha v uzavretom tanku; b) deväť mesiacov v prípade, že proces kvasenia určený na tvorbu oxidu uhličitého vo vínach prebieha vo fľaši.

7.	Doba trvania procesu kvasenia určeného na tvorbu oxidu uhličitého v cuvée a doba prítomnosti cuvée na kaloch je najmenej: — 90 dní, — 30 dní, ak kvasenie prebieha v nádobách s miešacím zariadením.

8.	Pravidlá uvedené v časti A bode 1 až 10 a v časti B bode 2 sa uplatňujú aj na šumivé vína a na akostné šumivé vína s chráneným označením pôvodu.

9.

Pokiaľ ide o akostné aromatické šumivé vína s chráneným označením pôvodu: a) tieto vína sa môžu získavať len tak, že sa pri zostavovaní cuvée použije výlučne hroznový mušt alebo čiastočne prekvasený hroznový mušt, ktorý pochádza z odrôd viniča uvedených v zozname v dodatku 1, pokiaľ sú tieto odrody uznané za vhodné na výrobu akostných šumivých vín s chráneným označením pôvodu v regióne, ktorého názov sa uvádza na týchto akostných šumivých vínach s chráneným označením pôvodu. Odchylne od tohto ustanovenia sa môže akostné aromatické šumivé víno s chráneným označením pôvodu vyrábať tak, že sa pri zostavovaní cuvée použijú vína pochádzajúce z odrôd viniča „Prosecco“, zozbieraného v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje označenie pôvodu „Conegliano-Valdobbiadene“ a „Montello e Colli Asolani“; b) riadený kvasný proces zameraný na tvorbu oxidu uhličitého v cuvée sa vykonáva výlučne chladením alebo iným fyzikálnym spôsobom pred a po zostavení cuvée; c) pridávanie expedičného likéru sa zakazuje; d) skutočný obsah alkoholu akostných aromatických šumivých vín s chráneným označením pôvodu nesmie byť nižší ako 6 % obj.; e) celkový obsah alkoholu v % obj. akostných aromatických šumivých vín s chráneným označením pôvodu nesmie byť nižší ako 10 % obj; f) v prípade akostných aromatických šumivých vín s chráneným označením pôvodu je pretlak v uzavretých nádobách, v ktorých sa uchovávajú pri teplote 20 °C najmenej 3 bary; g) odchylne od časti C bodu 6, doba trvania výroby akostných aromatických šumivých vín s chráneným označením nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

PRÍLOHA III

POVOLENÉ ENOLOGICKÉ POSTUPY A OBMEDZENIA UPLATNITEĽNÉ NA LIKÉROVÉ VÍNA A LIKÉROVÉ VÍNA S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

A.   Likérové vína

1.

Na výrobky uvedené v písmene c) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008, ktoré slúžia na výrobu likérových vín a likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, sa v relevantných prípadoch môžu uplatniť len enologické postupy a ošetrenia uvedené v nariadení (ES) č. 479/2008 alebo v tomto nariadení.

2.

Avšak: a) zvýšenie prirodzeného obsahu alkoholu v % obj. sa môže dosiahnuť iba použitím výrobkov uvedených v písmenách e) a f) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 a b) odchylne od tohto ustanovenia je Španielsko oprávnené povoliť používanie síranu vápenatého v prípade španielskych vín označovaných tradičným pojmom „vino generoso“ alebo „vino generoso de licor“, pokiaľ je tento postup tradičný a pod podmienkou, že obsah síranu v takto ošetrenom výrobku, vyjadrený ako síran draselný, nepresahuje 2,5 gramu na liter. Obsah kyselín v takto získaných vínach sa môže dodatočne zvýšiť maximálne do hodnoty 1,5 gramu na liter.

3.

Bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie ustanovenia, ktoré môžu členské štáty prijať pre likérové vína a likérové vína s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením vyrobené na ich území, sa povoľuje použiť na tieto výrobky enologické postupy uvedené v nariadení (ES) č. 479/2008 alebo v tomto nariadení.

4.

Takisto sa povoľuje: a) úprava obsahu zvyškového cukru týchto výrobkov, pokiaľ neboli obohatené zahusteným hroznovým muštom, pod podmienkou predloženia oznámenia a vedenia evidencie o tejto úprave, a to: — zahusteným hroznovým muštom alebo rektifikovaným zahusteným hroznovým muštom pod podmienkou, že zvýšenie celkového obsahu alkoholu v obj. % v príslušnom víne neprekročí 3 % obj., — zahusteným hroznovým muštom, rektifikovaným hroznovým muštom alebo čiastočne prekvaseným hroznovým muštom získaným zo zhrozienkovateného hrozna v prípade španielskeho vína označovaného tradičným pojmom „vino generoso de licor“ pod podmienkou, že zvýšenie celkového obsahu alkoholu v % obj. v uvedenom víne neprekročí 8 % obj., — zahusteného hroznového muštu alebo rektifikovaného zahusteného hroznového muštu v prípade likérových vín s chráneným označením pôvodu „Madeira“ pod podmienkou, že zvýšenie celkového obsahu alkoholu v % obj. v uvedených vínach neprekročí 8 % obj.; b) pridanie alkoholu, destilátu alebo liehoviny uvedených v písmenách e) a f) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008, aby sa nahradila strata spôsobená odparovaním počas dozrievania; c) dozrievanie likérových vín s chráneným označením pôvodu „Madeira“ v nádobách umiestnených v prostredí s teplotou nepresahujúcou 50 °C.

5.

Odrody viniča, z ktorých sa získavajú výrobky uvedené v písmene c) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008, používané na výrobu likérových vín a likérových vín s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením boli vybrané z odrôd uvedených v odseku 1 článku 24 nariadenia (ES) č. 479/2008.

6.	Prirodzený obsah alkoholu v % obj. vo výrobkoch uvedených v písmene c) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 používaných na výrobu iného likérového vína, ako je likérové víno s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, musí byť najmenej 12 % obj.

B.   Likérové vína s chráneným označením pôvodu (ktoré sú odlišné od ustanovení v časti A tejto prílohy a ktoré sa týkajú osobitne likérových vín s chráneným označením pôvodu)

1.	Zoznam likérových vín s chráneným označením pôvodu, ktorých výroba zahŕňa použitie hroznového muštu alebo miešanie hroznového muštu s vínom, uvedených v štvrtej zarážke písmene c) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 sa nachádza v časti A dodatku 1 tejto prílohy.

2.	Zoznam likérových vín s chráneným označením pôvodu, do ktorých sa môžu pridávať výrobky uvedené v písmene f) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008, sa nachádza v časti B dodatku 1 tejto prílohy.

3.

Výrobky uvedené v písmene c) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008, ako aj zahustený hroznový mušt a čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna uvedený v bode iii) písmene f) bode 3 uvedenej prílohy IV, použité na výrobu likérového vína s chráneným označením pôvodu musia pochádzať z oblasti, ktorej názov nesie dané likérového víno s chráneným označením pôvodu. Pokiaľ však ide o likérové vína s chráneným označením pôvodu „Málaga“ a „Jerez-Xérès-Sherry“, ako sa uvádza v bode iii) písmene f) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 hroznový mušt, zahustený hroznový mušt a čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovateného hrozna podľa bodu 4 časti B prílohy VI k nariadeniu (ES). č. 479/2008 získané z odrody viniča Pedro Ximénez, môžu pochádzať z oblasti „Montilla-Moriles“.

4.

Procesy uvedené v bodoch 1 až 4 časti A tejto prílohy, ktoré sú určené na výrobu likérového vína s chráneným označením pôvodu, sa môžu vykonávať len v rámci oblasti uvedenej v bode 3. Avšak, pokiaľ ide o likérové víno s chráneným označením pôvodu, v prípade ktorého je označenie „Porto“ vyhradené pre výrobok vyrobený z hrozna získaného v oblasti nazývanej „Douro“, dodatočný proces výroby a zrenia sa môže uskutočniť buď v uvedenej oblasti, alebo v oblasti Vila Nova de Gaia-Porto.

5.

Bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie ustanovenia, ktoré môžu prijať členské štáty pre likérového vína s chráneným označením pôvodu vyrábané na ich území: a) prirodzený obsah alkoholu v % obj. výrobkov použitých na výrobu likérového vína s chráneným označením pôvodu uvedených v písmene c) bode 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 nesmie byť nižší ako 12 % obj. Niektoré likérové vína s chráneným označením pôvodu uvedené v zoznamoch, ktoré sa nachádzajú v časti A dodatku 2 tejto prílohy, sa však môžu získavať: i) buď z hroznového muštu, ktorého prirodzený obsah alkoholu v % obj. je v prípade likérových vín s chráneným označením pôvodu najmenej 10 % obj., ktorý sa dosiahol pridaním liehoviny z vína alebo z hroznových výliskov s označením pôvodu a podľa možnosti pochádzajúcich z toho istého poľnohospodárskeho podniku; ii) alebo z čiastočne prekvaseného hroznového muštu alebo, v prípade druhej zarážky tohto bodu, vína, ktorého pôvodný prirodzený obsah alkoholu v % obj. je najmenej: — 11 % obj. v prípade likérových vín s chráneným označením pôvodu, ktoré sa získavajú pridaním neutrálneho alkoholu alebo vínneho destilátu, ktorého skutočný obsah alkoholu v % obj. je najmenej 70 % obj., alebo liehoviny vínneho pôvodu, — 10,5 % obj. v prípade vín vyrábaných z muštu bieleho hrozna odrôd uvedených v zozname 3 časti A dodatku 2, — 9 % obj. v prípade portugalského likérového vína s chráneným označením pôvodu „Madeira“, ktorého výroba je tradičná a použitie je v súlade s vnútroštátnymi predpismi, ktorými bolo výslovne ustanovené; b) zoznam likérových vín s chráneným označením pôvodu, ktorých celkový obsah alkoholu v obj. % je odchylne od písmena b) bodu 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 nižší ako 17,5 % obj., ale nie nižší ako 15 % obj., ak tak výslovne ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa na tieto vína uplatňovali pred 1. januárom 1985, je uvedený v časti B dodatku 2.

6.

Osobitné tradičné pojmy „οίνος γλυκύς φυσικός“, „vino dulce natural“, „vino dolce naturale“, „vinho doce natural“ sú vyhradené pre likérové vína s chráneným označením pôvodu: — získané zo zberu, z ktorého najmenej 85 % pochádza z odrôd viniča uvedených v zozname, ktorý sa nachádza v dodatku 3, — získané z muštov, ktorých pôvodný prirodzený obsah cukru je najmenej 212 gramov na liter, — získané pridaním alkoholu, destilátu alebo liehovín podľa písmen e) a f) bodu 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008, pričom sa vylučuje akékoľvek iné obohacovanie.

7.

Členské štáty môžu pre likérové vína s chráneným označením pôvodu vyrábané na ich území, pokiaľ to vyžaduje ich tradičné použitie, ustanoviť, že osobitný tradičný pojem „vin doux naturel“ sa vyhradzuje pre likérové vína s chráneným označením pôvodu, ktoré sú: — vinifikované priamo vinohradníkmi, ktorí zozbierali hrozno, pokiaľ pochádzajú iba z ich úrod odrôd Muscats, Grenache, Maccabéo alebo Malvoisie. Medzi použitým hroznom však môže byť aj také, ktoré pochádza z vinohradov vysadených inými odrodami, ako sú uvedené odrody, ktoré môže predstavovať maximálne 10 %, — získané zo zberu, ktorého výnos je v súlade s prvou a štvrtou zarážkou písmenom c) bodom 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 maximálne 40 hektolitrov hroznového muštu z hektára, pričom pri akomkoľvek prekročení tohto výnosu nemôžu byť výrobky z takejto úrody označené ako „vin doux naturel“, — získané z uvedeného hroznového muštu, ktorého pôvodný prirodzený obsah cukru ja najmenej 252 gramov na liter, — získané pri vylúčení akéhokoľvek ďalšieho obohacovania pridaním alkoholu vínneho pôvodu zodpovedajúceho v čistom alkohole najmenej 5 % objemu použitého uvedeného hroznového muštu a najviac menšiemu z dvoch nižšie uvedených pomerov: — buď 10 % objemu uvedeného použitého hroznového muštu, alebo — 40 % celkového obsahu alkoholu v % obj. v hotovom výrobku, ktorý znamená súčet skutočného obsahu alkoholu v % obj. a ekvivalentu potenciálneho obsahu alkoholu v % obj., vypočítaného na základe 1 % objemu čistého alkoholu na 17,5 gramu zvyškového cukru na liter.

8.

Osobitný tradičný pojem „vino generoso“ je vyhradený pre suché likérové víno s chráneným označením pôvodu, úplne alebo čiastočne dozreté pod vrstvou kvasiniek a: — získané z bieleho hrozna odrôd Palomino de Jerez, Palomino fino, Pedro Ximenéz, Verdejo, Zalema a Garrido Fino, — uvoľnené na spotrebu po priemernom dvojročnom dozrievaní v dubových sudoch. Zrenie pod vrstvou kvasiniek uvedené v prvom pododseku znamená biologický proces, ktorý nastáva, keď sa na voľnom povrchu vína po úplnom alkoholickom prekvasení muštu spontánne vytvorí film typických kvasiniek dodávajúcich výrobku osobitné analytické a organoleptické vlastnosti.

9.	Osobitný tradičný pojem „vinho generoso“ je vyhradený pre likérové vína s chráneným označením pôvodu „Porto“, „Madeira“, „Moscatel de Setúbal“ a „Carcavelos“ v spojení s príslušným označením pôvodu.

10.

Osobitný tradičný pojem „vino generoso de licor“ je vyhradený pre likérové víno s chráneným označením pôvodu: — získané z „vino generoso“ uvedeného v bode 8 alebo z vína dozretého pod filmom z typických kvasiniek vhodného na výrobu takéhoto „vino generoso“, do ktorého bol pridaný buď čiastočne prekvasený hroznový mušt získaný zo zhrozienkovaného hrozna, alebo zahustený hroznový mušt, — uvoľnené na spotrebu po priemernom dvojročnom dozrení v dubových sudoch.

PRÍLOHA IV

OSOBITNÉ ANALYTICKÉ METÓDY SPOLOČENSTVA

A.   ALYL-IZOTIOKYANÁT

1.   Princíp metódy

Alyl-izotiokyanát, ktorý môže byť prípadne prítomný vo víne, sa zachytáva destiláciou a stanovuje plynovou chromatografiou.

2.   Činidlá

2.1.   Absolútny etanol.

2.2.   Štandardný roztok: roztok alyl-izotiokyanátu v absolútnom alkohole obsahujúci 15 mg alyl-izotiokyanátu na liter.

2.3.   Mraziaca zmes pozostávajúca z etanolu a suchého ľadu (s teplotou –60 °C).

3.   Pomôcky a zariadenie

3.1.   Destilačné zariadenie podľa obrázku, cez ktoré nepretržite prechádza prúd dusíka.

3.2.   Termostaticky regulovaný ohrevný plášť.

3.3.   Prietokomer.

3.4.   Plynový chromatograf vybavený plameňovým spektrofotometrickým detektorom so selektívnym filtrom na zlúčeniny síry (vlnová dĺžka = 394 nm) alebo ľubovoľný iný vhodný detektor.

3.5.   Nerezová chromatografická kolóna s vnútorným priemerom 3 mm a dĺžkou 3 m, naplnená Carbowaxom 20 M pri 10 % na zariadení Chromosorb WHP, zrnitosť 80 až 100.

3.6.   Mikrostriekačka, 10 µl.

4.   Postup

Do destilačnej banky sa nalejú 2 l vína. Do dvoch skúmaviek na zachytávanie destilátu sa vnesie niekoľko mililitrov etanolu (bod 2.1) tak, aby pórovité časti rúrok na dispergovanie plynu boli úplne ponorené. Tieto dve skúmavky sa ochladia zvonku mraziacou zmesou. Pripojí sa k nim destilačná banka a cez zariadenie sa začne prepúšťať prúd dusíka s rýchlosťou približne 3 l za hodinu. Víno sa zohreje vhodným nastavením ohrevného plášťa na 80 °C a zachytí sa 45 až 50 ml destilátu.

Stabilizuje sa chromatograf. Odporúčajú sa tieto pracovné podmienky:

—	teplota dávkovacieho ventilu: 200 °C,

—	teplota kolóny: 130 °C,

—	rýchlosť prúdenia nosného plynu hélia: 20 ml za minútu.

Mikrostriekačkou sa dávkuje taký objem štandardného roztoku, aby sa na plynovom chromatograme mohol ľahko identifikovať pík zodpovedajúci alyl-izotiokyanátu.

Podobne sa do chromatografu dávkuje alikvotná časť destilátu. Skontroluje sa, či retenčný čas pozorovaného píku zodpovedá retenčnému času píku alyl-izotiokyanátu.

Zlúčeniny, prirodzene sa vyskytujúce vo víne, nebudú za vyššie uvedených podmienok testu vytvárať na chromatograme roztoku vzorky interferujúce píky.

Zariadenie na destiláciu pod prúdom dusíka

B.   OSOBITNÉ METÓDY ANALÝZY REKTIFIKOVANÉHO ZAHUSTENÉHO HROZNOVÉHO MUŠTU

a)   Celkový obsah katiónov

1.   Princíp metódy

Na testovanú vzorku pôsobí silne kyslý katex – menič katiónov. Katióny sa vymenia za H+. Obsah katiónov sa vyjadrí ako rozdiel medzi celkovým obsahom kyselín v efluente a v testovanej vzorke.

2.   Pomôcky a zariadenie

2.1.   Sklená kolóna s vnútorným priemerom 10 až 11 mm a dĺžkou približne 300 mm s výpustným ventilom.

2.2.   pH meter so stupnicou dielikovanou aspoň v jednotkách 0,1 pH.

2.3.   Elektródy:

—	sklená elektróda, uchovávaná v destilovanej vode,

—	referenčná kalomelová elektróda s nasýteným roztokom chloridu draselného, uchovávaná v nasýtenom roztoku chloridu draselného,

—	alebo kombinovaná elektróda, uchovávaná v destilovanej vode.

3.   Činidlá

3.1.   Silne kyslý katex v H + forme, vopred napučaný namočením cez noc vo vode.

3.2.   Roztok hydroxidu sodného, 0,1 M.

3.3.   pH indikátorový papier.

4.   Postup

4.1.   Príprava vzorky

Použije sa roztok získaný zriedením rektifikovaného zahusteného muštu na 40 % (hm./obj.): do 500 ml odmerného valca sa napustí 200 g presne odváženého rektifikovaného zahusteného muštu, ktorý sa doplní vodou po značku a zhomogenizuje sa.

4.2.   Príprava ionexovej kolóny

Do kolóny sa dá približne 10 ml vopred napučaného katexu v H + forme. Kolóna sa preplachuje destilovanou vodu dovtedy, kým sa neodstráni kyslosť, na kontrolu ktorej sa použije indikátorový papier.

4.3.   Výmena iónov

100 ml roztoku rektifikovaného zahusteného muštu, pripraveného tak, ako sa uvádza v bode 4.1, sa nechá prejsť cez kolónu rýchlosťou jedna kvapka za sekundu. Efluent sa zachytáva do kadičky. Kolóna sa prepláchne 50 ml destilovanej vody. Kyslé látky v efluente (vrátane preplachovanej vody) sa titrujú 0,1 M roztokom hydroxidu sodného, až kým pH nedosiahne pri 20 °C hodnotu 7. Alkalický roztok sa má pridávať pomaly a roztok sa má nepretržite pretrepávať. Objem použitého 0,1 M roztoku hydroxidu sodného v ml označíme n.

5.   Vyjadrenie výsledkov

Celkový obsah katiónov sa vyjadrí v miliekvivalentoch na kilogram celkového obsahu cukru na jedno desatinné miesto.

5.1.   Výpočty

—	Obsah kyselín v efluente vyjadrený v miliekvivalentoch na kilogram rektifikovaného zahusteného muštu: E = 2,5 n,

—	celkový obsah kyselín v rektifikovanom zahustenom mušte v miliekvivalentoch na kilogram: a

—	celkový obsah katiónov v miliekvivalentoch na kilogram celkového obsahu cukru: ((2,5 n – a)/(P)) × 100, kde P = celkový obsah cukrov v hmotnostných percentách (hmotnosť/hmotnosť).

b)   Vodivosť

1.   Princíp

Elektrická vodivosť stĺpca kvapaliny vymedzeného dvoma rovnobežnými platinovými elektródami a ich koncami sa meria ich pripojením na jedno rameno Wheatstonovho mostíka.

Vodivosť závisí od teploty. Udáva sa pri 20 °C.

2.   Zariadenie

2.1.   Konduktometer umožňujúci uskutočňovať merania vodivosti v rozsahu od 1 do 1 000 mikrosiemensov na cm (μS cm-1).

2.2.   Vodný kúpeľ na temperovanie analyzovaných vzoriek na teplotu približne 20 °C (20 ± 2 °C).

3.   Činidlá

3.1.   Demineralizovaná voda so špecifickou vodivosťou pod 2 μS cm-1 pri 20 °C.

3.2.   Referenčný roztok chloridu draselného.

0,581 g chloridu draselného, KCl, vopred vysušeného do konštantnej hmotnosti pri teplote 105 °C, sa rozpustí v demineralizovanej vode (bod 3.1). Doplní sa demineralizovanou vodu (bod 3.1) do jedného litra. Tento roztok má vodivosť 1 000 μS cm-1 pri 20 °C. Nemá sa uchovávať dlhšie ako tri mesiace.

4.   Postup

4.1.   Príprava vzorky na analýzu

Použije sa roztok s celkovým obsahom cukru 25 % hm. (25° Brix): naváži sa hmotnosť vzorky 2500/P a doplní sa vodou do 100 g (bod 3.1), pričom P = celkový obsah cukrov v rektifikovanom zahustenom mušte v hmotnostných percentách.

4.2.   Stanovenie vodivosti

Analyzovaná vzorka sa vytemperuje na 20 °C ponorením do vodného kúpeľa. Teplota sa udržuje v rozmedzí ± 0,1 °C.

Konduktometrická komora sa dvakrát prepláchne analyzovaným roztokom.

Zmeria sa vodivosť a výsledok sa vyjadrí v μS cm-1.

5.   Vyjadrenie výsledkov

Výsledok pre 25 % hm. (25° Brix) roztoku rektifikovaného zahusteného muštu sa vyjadrí v mikrosiemensoch na cm (μS cm-1) pri 20 °C zaokrúhlený na celé číslo.

5.1.   Výpočty

Ak zariadenie nie je vybavené prostriedkami na reguláciu teploty, nameraná vodivosť sa skoriguje s použitím tabuľky I. Ak je teplota nižšia ako 20 °C, korekcia sa pripočíta, ak je teplota vyššia ako 20 °C, korekcia sa odpočíta.

Tabuľka I

Korekcie vodivosti v mikrosiemensoch na cm, ktoré sa vykonávajú pri teplotách iných ako 20 °C

Vodivosť	Teplota (°C)
	20,2 19,8	20,4 19,6	20,6 19,4	20,8 19,2	21,0 19,0	21,2 18,8	21,4 18,6	21,6 18,4	21,8 18,2	22,0 (1) 18,0 (2)
0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
50	0	0	1	1	1	1	1	2	2	2
100	0	1	1	2	2	3	3	3	4	4
150	1	1	2	3	3	4	5	5	6	7
200	1	2	3	3	4	5	6	7	8	9
250	1	2	3	4	6	7	8	9	10	11
300	1	3	4	5	7	8	9	11	12	13
350	1	3	5	6	8	9	11	12	14	15
400	2	3	5	7	9	11	12	14	16	18
450	2	3	6	8	10	12	14	16	18	20
500	2	4	7	9	11	13	15	18	20	22
550	2	5	7	10	12	14	17	19	22	24
600	3	5	8	11	13	16	18	21	24	26

c)   Hydroxymetylfurfural

1.   Princíp metódy

1.1.   Kolorimetrická metóda

Aldehydy, odvodené od furánu, z ktorých hlavný je hydroxymetylfurfural, reagujú s kyselinou barbiturovou a para-toluidínom za vzniku červenej zlúčeniny, ktorá sa stanoví kolorimetricky pri 550 nm.

1.2.   Vysokoúčinná kvapalinová chromatografia

Separácia na kolóne s obrátenými fázami a stanovenie pri 280 nm.

2.   Kolorimetrická metóda

2.1.   Pomôcky a zariadenie

2.1.1.   Spektrofotometer na uskutočnenie meraní od 300 do 700 nm.

2.1.2.   Sklenené kyvety s dĺžkou 1 cm.

2.2.   Činidlá

2.2.1.   Kyselina barbiturová, 0,5 % roztok (hm./obj.).

500 mg kyseliny barbiturovej, C4O3N2H4, sa miernym zahrievaním vo vodnom kúpeli pri 100 °C rozpustí v destilovanej vode. Doplní sa destilovanou vodou do 100 ml. Roztok vydrží asi jeden týždeň.

2.2.2.   Roztok para-toluidínu, 10 % (hm./obj.).

Do 100 ml odmerného valca sa dá 10 g para-toluidínu, C6H4(CH3)NH2, pridá sa 50 ml izopropanolu, CH3CH(OH)CH3, a 10 ml ľadovej kyseliny octovej, CH3COOH (ρ20 = 1,05 g/ml). Doplní sa izopropanolom do 100 ml. Tento roztok by sa mal denne obnovovať.

2.2.3.   Etanal, CH3CHO, vodný roztok 1 % (hm./obj.).

Pripraví sa tesne pred použitím.

2.2.4.   Hydroxymetylfurfural, C6O3H6, vodný roztok 1 g/l.

Postupne sa pripravia roztoky obsahujúce 5, 10, 20, 30 a 40 mg/l. Roztok s koncentráciou 1 g/l a zriedené roztoky musia byť čerstvo pripravené.

2.3.   Postup

2.3.1.   Príprava vzorky

Použije sa roztok pripravený zriedením rektifikovaného zahusteného muštu na 40 % (hm./obj.): do 500 ml odmerného valca sa napustí 200 g presne odváženého rektifikovaného zahusteného muštu. Doplní sa vodou po značku a zhomogenizuje sa. Stanovenie sa uskutoční s 2 ml tohto roztoku.

2.3.2.   Kolorimetrické stanovenie

Do každej z dvoch 25 ml baniek a a b so zábrusovými zátkami sa dajú 2 ml vzorky pripravenej podľa bodu 2.3.1. Do každej banky sa dá 5 ml roztoku para-toluidínu (bod 2.2.2). Roztoky sa premiešajú. Do banky b (kontrolná vzorka) sa pridá 1 ml destilovanej vody a do banky a (vzorka na meranie) 1 ml roztoku kyseliny barbiturovej (bod 2.2.1). Roztoky sa zhomogenizujú pretrepaním. Obsah baniek sa prenesie do kyviet spektrofotometra s dĺžkou optickej dráhy 1 cm. Stupnica absorbancie sa vynuluje pomocou obsahu banky b na vlnovú dĺžku 550 nm. Sleduje sa zmena v absorbancii obsahu banky a, zaznamená sa maximálna hodnota A, ktorá sa dosiahne po dvoch až piatich minútach.

Vzorky s obsahom hydroxymetylfurfuralu nad 30 mg/l sa musia pred analýzou zriediť.

2.3.3.   Zostrojenie kalibračnej krivky:

Do dvoch sád 25 ml baniek a a b sa dajú 2 ml roztoku hydroxymetylfurfuralu s obsahom 5, 10, 20, 30 a 40 mg/l (bod 2.2.4) a upravia sa tak, ako je opísané v bode 2.3.2.

Graf, ktorým sa vyjadruje závislosť absorbacie od koncentrácie obsahu štandardných roztokov hydroxymetylfurfuralu v mg/l, je priamka pretínajúca začiatok súradníc.

2.4.   Vyjadrenie výsledkov

Obsah hydroxymetylfurfuralu v rektifikovanom zahustenom mušte sa vyjadrí v miligramoch na kilogram celkového obsahu cukrov.

2.4.1.   Metóda výpočtu

Obsah hydroxymetylfurfuralu C v mg/l v analyzovanej vzorke je obsah na kalibračnej krivke, ktorý zodpovedá absorbancii A zmeranej vo vzorke.

Obsah hydroxymetylfurfuralu v miligramoch na kilogram celkového obsahu cukrov je daný vzťahom:

250 × ((C)/(P)),

kde P = celkový obsah cukrov v rektifikovanom zahustenom mušte v hmotnostných percentách.

3.   Vysokoúčinná kvapalinová chromatografia

3.1.   Pomôcky a zariadenie

3.1.1.   Vysokoúčinný kvapalinový chromatograf vybavený:

—	dávkovacím ventilom so slučkou 5 alebo 10 μl,

—	spektrofotometrickým detektorom na uskutočnenie meraní pri 280 nm,

—	kolónou z kremeňa s oktadecylom (napríklad Bondapak C18 – Corasil, Waters Assoc.),

—	zapisovačom, prípadne integrátorom.

Prietoková rýchlosť mobilnej fázy: 1,5 ml/minútu.

3.1.2.   Zariadenie na membránovú filtráciu (priemer pórov 0,45 μm)

3.2.   Činidlá

3.2.1.   Opakovane destilovaná voda.

3.2.2.   Metanol, CH3OH, destilovaný alebo kvality pre vysokoúčinnú kvapalinovú chromatografiu.

3.2.3.   Kyselina octová, CH3COOH (ρ20 = 1,05 g/ml).

3.2.4.   Mobilná fáza: voda-metanol (bod 3.2.2), kyselina octová (bod 3.2.3), vopred prefiltrované cez membránový filter (0,45 μm), 40 : 9: 1 (objemové diely).

Táto mobilná fáza sa musí pripraviť denne a pred použitím sa musí odplyniť.

3.2.5.   Referenčný roztok hydroxymetylfurfuralu, 25 mg/l.

Do 100 ml odmernej banky sa umiestni 25 mg presne naváženého hydroxymetylfurfuralu, C6H3O6, a doplní sa metanolom (bod 3.2.2). Tento roztok sa zriedi metanolom (bod 3.2.2) v pomere 1 : 10 a prefiltruje sa cez membránový filter (0,45 μm).

Roztok sa uchováva dva až tri mesiace v hermeticky uzatvorenej hnedej sklenej fľaši v chladničke.

3.3.   Postup

3.3.1.   Príprava vzorky

Použije sa roztok pripravený zriedením rektifikovaného zahusteného muštu na 40 % (hmotnosť/objem) (do 500 ml odmerného valca sa napustí 200 g presne odváženého rektifikovaného zahusteného muštu, ktorý sa doplní vodou po značku a zhomogenizuje sa) a prefiltruje sa cez membránový filter (0,45 μm).

3.3.2.   Chromatografické stanovenie

Vstreknutím do chromatografu sa nadávkuje 5 (alebo 10) μl vzorky pripravenej podľa bodu 3.3.1 a 5 (alebo 10) μl referenčného roztoku hydroxymetylfurfuralu (bod 3.2.5). Zaznamená sa chromatogram.

Retenčný čas hydroxymetylfurfuralu je približne 6 až 7 minút.

3.4.   Vyjadrenie výsledkov

Obsah hydroxymetylfurfuralu v rektifikovanom zahustenom mušte sa vyjadrí v miligramoch na kilogram celkového obsahu cukrov.

3.4.1.   Metóda výpočtu

Obsah hydroxymetylfurfuralu v 40 % (hm./obj.) roztoku rektifikovaného zahusteného muštu v mg/l označíme C.

Obsah hydroxymetylfurfuralu v miligramoch na kilogram celkového obsahu cukrov je daný vzťahom:

250 × ((C)/(P)),

kde P = celkový obsah cukrov v rektifikovanom zahustenom mušte v hmotnostných percentách.

d)   Ťažké kovy

1.   Princípy metód

I.   Rýchla metóda na vyhodnotenie obsahu ťažkých kovov

Ťažké kovy sa odhaľujú vo vhodne zriedenom rektifikovanom zahustenom mušte zafarbením spôsobeným tvorbou sulfidov. Vyhodnocujú sa porovnaním so štandardným roztokom olova, ktorého obsah zodpovedá maximálnemu prípustnému obsahu.

II.   Stanovenie obsahu olova atómovou absorpčnou spektrofotometriou

Chelát vzniknutý reakciou olova s amóniom-pyrolidinylditiokarbamátom sa extrahuje metylizobutylketónom, ktorého absorbancia sa meria pri 283,3 nm. Obsah olova sa stanoví pomocou známych pridaných množstiev olova zo série referenčných roztokov.

2.   Rýchla metóda na vyhodnotenie obsahu ťažkých kovov

2.1.   Činidlá

2.1.1.   Zriedená kyselina chlorovodíková, 70 % (hm./obj.)

70 g kyseliny chlorovodíkovej, HCl (ρ20 = 1,16 až 1,19 g/ml) sa doplní vodou do 100 ml.

2.1.2.   Zriedená kyselina chlorovodíková, 20 % (hm./obj.)

20 g kyseliny chlorovodíkovej, HCl (ρ20 = 1,16 až 1,19 g/ml) sa doplní vodou do 100 ml.

2.1.3.   Zriedený amoniak

14 g amoniaku, NH3 (ρ20 = 0,931 až 0,934 g/ml) sa doplní vodou do 100 ml.

2.1.4.   Tlmivý roztok s pH 3,5

25 g octanu amónneho (CH3COONH4) sa rozpustí v 25 ml vody a pridá sa 38 ml zriedenej kyseliny chlorovodíkovej (bod 2.1.1). Ak je to potrebné, pH sa upraví so zriedenou kyselinou chlorovodíkovou (bod 2.1.2) alebo zriedeným amoniakom (bod 2.1.3) a doplní sa vodou do 100 ml.

2.1.5.   Roztok tioacetamidu (C2H5SN), 4 % (hm./obj.).

2.1.6.   Roztok glycerolu (C3H8O3), 85 % (hm./obj.)

(n D20 °C = 1,449 až 1,455).

2.1.7.   Tioacetamidové činidlo

K 0,2 ml roztoku tioacetamidu (bod 2.1.5) sa pridá 1 ml zmesi 5 ml vody, 15 ml 1 M roztoku hydroxidu sodného a 20 ml roztoku glycerolu (bod 2.1.6). Zahrieva sa vo vodnom kúpeli pri 100 °C počas 20 sekúnd. Pripraví sa tesne pred použitím.

2.1.8.   Roztok obsahujúci 0,002 g olova/l

Roztok obsahujúci 1 g olova/l sa pripraví rozpustením 0,400 g dusičnanu olovnatého, Pb(NO3)2, vo vode a doplnením vodou do 250 ml. Tesne pred použitím sa tento roztok zriedi vodou v pomere dva ku tisíc (obj./obj.) tak, aby vznikol roztok 0,002 g/l.

2.2.   Postup

10 g testovanej vzorky rektifikovaného zahusteného muštu sa rozpustí v 10 ml vody. Pridajú sa 2 ml tlmivého roztoku s pH 3,5 (bod 2.1.4) a všetko sa premieša. Pridá sa 1,2 ml tioacetamidového činidla (bod 2.1.7). Ihneď sa premieša. Za rovnakých podmienok sa s použitím 10 ml roztoku olova 0,002 g/l (bod 2.1.8) pripraví kontrolná vzorka.

Po 2 minútach by prípadné hnedé sfarbenie roztoku rektifikovaného zahusteného muštu nesmie byť intenzívnejšie ako sfarbenie kontrolnej vzorky.

2.3.   Výpočty

Za uvedených podmienok zodpovedá kontrolná vzorka najvyššiemu prípustnému obsahu ťažkých kovov v rektifikovanom zahustenom mušte vyjadrenému ako 2 mg olova/kg.

3.   Stanovenie obsahu olova atómovou absorpčnou spektrofotometriou

3.1.   Pomôcky a zariadenie

3.1.1.   Atómový absorpčný spektrofotometer vybavený vzduchovo-acetylénovým horákom.

3.1.2.   Olovená výbojka s dutou katódou.

3.2.   Činidlá

3.2.1.   Zriedená kyselina octová

Vezme sa 12 g ľadovej kyseliny octovej (ρ20 = 1,05 g/ml) a doplní sa vodou do 100 ml.

3.2.2.   Roztok amónium-pyrolidinylditiokarbamátu, C5H12N2S2, 1 % (hm./obj.).

3.2.3.   Metylizobutylketón, (CH3) 2CHCH2COCH3.

3.2.4.   Roztok obsahujúci 0,010 g olova/l

Roztok obsahujúci 1 g olova/l (bod 2.1.8) sa zriedi na 1 % (obj./obj.).

3.3.   Postup

3.3.1.   Príprava roztoku na analýzu

10 g rektifikovaného zahusteného muštu sa rozpustí v rovnakých objemoch zriedenej kyseliny octovej (bod 3.2.1) a vody a doplní sa touto zmesou do 100 ml.

Pridajú sa 2 ml roztoku amónium-pyrolidinylditiokarbamátu (bod 3.2.2) a 10 ml metylizobutylketónu (bod 3.2.3). Roztok chránený pred ostrým svetlom sa pretrepáva 30 sekúnd. Nechajú sa oddeliť dve vrstvy. Použije sa metylizobutylketónová vrstva.

3.3.2.   Príprava referenčných roztokov

Pripravia sa 3 referenčné roztoky, obsahujúce popri 10 g rektifikovaného zahusteného muštu 1, 2 a 3 ml roztoku obsahujúceho 0,010 g olova/l (bod 3.2.4). Tieto roztoky sa spracujú rovnakým spôsobom ako roztok na analýzu.

3.3.3.   Kontrolná vzorka

Kontrolná vzorka sa pripraví za rovnakých podmienok, ako je opísané v bode 3.3.1, ale bez pridania rektifikovaného zahusteného muštu.

3.3.4.   Stanovenie

Vlnová dĺžka sa nastaví na 283,3 nm.

Do atomizéra sa nadávkuje metylizobutylketón z kontrolnej vzorky a nastaví sa nula na absorpčnej škále.

Dávkovaním príslušných extrakčných extraktov rozpúšťadiel sa stanovia absorpcie analyzovaného roztoku a referenčných roztokov.

3.4.   Vyjadrenie výsledkov

Obsah olova sa vyjadrí v miligramoch na kilogram rektifikovaného zahusteného muštu na jedno desatinné miesto.

3.4.1.   Výpočty

Zostrojí sa krivka vyjadrujúca závislosť absorbancie ako funkcie koncentrácie olova pridaného do referenčných roztokov, kde nulová koncentrácia je reprezentovaná analyzovaným roztokom.

Extrapoláciou bodov sa získa priamka, ktorá pretína negatívnu časť osi koncentrácie. Vzdialenosť medzi priesečníkom na tejto osi a začiatkom súradníc predstavuje koncentráciu olova v analyzovanom roztoku.

e)   Chemické stanovenie etanolu

Táto metóda sa používa na stanovenie obsahu alkoholu v nízko-alkoholických kvapalinách, ako sú mušty, zahustené mušty a rektifikované zahustené mušty.

1.   Princíp metódy

Jednoduchá destilácia kvapaliny. Oxidácia etanolu v destiláte dichrómanom draselným. Titrácia nadbytku dichrómanu roztokom železnatých iónov.

2.   Zariadenie

2.1.   Destilačné zariadenie používané na meranie obsahu alkoholu

3.   Činidlá

3.1.   Roztok dichrómanu draselného

33,600 g dichrómanu draselného (K2Cr2O7) sa rozpustí v množstve vody postačujúcom na prípravu jedného litra roztoku pri 20 °C.

Jeden mililiter tohto roztoku oxiduje 7,8924 mg alkoholu.

3.2.   Roztok síranu amónno-železnatého

135 g hexahydrátu síranu amónno-železnatého, FeSO4, (NH4)2SO4, 6 H2O, sa rozpustí v množstve vody postačujúcom na prípravu jedného litra roztoku a pridá sa 20 ml koncentrovanej kyseliny sírovej, H2SO4 (ρ20 = 1,84 g/ml). Tento roztok, keď je čerstvo pripravený, zodpovedá približne polovičnému objemu roztoku dichrómanu. Státím sa pomaly oxiduje.

3.3.   Roztok manganistanu draselného

1,088 g manganistanu draselného, KMnO4, sa rozpustí v množstve vody postačujúcom na prípravu jedného litra roztoku.

3.4.   Zriedená kyselina sírová, v pomere 1:2 (obj./obj.)

Do 500 ml vody sa po malých dávkach za nepretržitého miešania pridá 500 ml kyseliny sírovej, H2SO4 (ρ20 = 1,84 g/ml).

3.5.   Železnaté orto-fenantrolínové činidlo

0,695 g heptahydrátu síranu železnatého, FeSO4, 7 H2O, sa rozpustí v 100 ml vody a pridá sa 1,485 g monohydrátu orto-fenantrolínu, C12H8N2, H2O. Rozpustenie sa uľahčí zahriatím. Tento jasnočervený roztok sa dobre uchováva.

4.   Postup

4.1.   Destilácia

Do destilačnej banky sa umiestni 100 g rektifikovaného zahusteného muštu a 100 ml vody. Destilát sa zachytáva do 100 ml odmernej banky a doplní sa vodou po značku.

4.2.   Oxidácia

Vezme sa 300 ml banka so zábrusovou zátkou a s rozšíreným hrdlom, umožňujúcim opláchnutie hrdla bez straty. Do banky sa dá 20 ml titračného roztoku dichrómanu draselného (bod 3.1) a 20 ml kyseliny sírovej zriedenej v pomere 1 : 2 (objem/objem) (bod 3.4) a pretrepe sa. Pridá sa 20 ml destilátu. Banka sa zazátkuje, pretrepe a aspoň 30 minút sa počká za občasného pretrepania (banka na meranie množstva etanolu.)

Titrácia roztoku dichrómanu draselného roztokom síranu amónno-železnatého (bod 3.2) sa uskutoční tak, že do identickej banky sa umiestnia rovnaké množstvá činidiel, ale 20 ml destilátu sa nahradí 20 ml destilovanej vody (banka na kontrolný pokus).

4.3.   Titrácia

Do obsahu banky, ktorá slúži na stanovenie množstva, sa pridajú sa štyri kvapky orto-fenantrolínového činidla (bod 3.5). Nadbytok dichrómanu sa titruje roztokom síranu amónno-železnatého (bod 3.2). Roztok železnatých iónov sa prestane pridávať, keď sa farba zmesi zmení z modrozelenej na hnedú.

Na presnejšie posúdenie koncového bodu sa s roztokom manganistanu draselného (bod 3.3) zmení farba zmesi z hnedej naspäť na modrozelenú. Desatina spotrebovaného objemu tohto roztoku sa odpočíta od objemu pridaného roztoku železnatých iónov. Rozdiel označíme n.

Rovnako sa postupuje s bankou na kontrolný pokus. V tomto prípade rozdiel označíme n’.

5.   Vyjadrenie výsledkov

Obsah etanolu sa vyjadrí v gramoch na kilogram celkového obsahu cukru a uvedie sa na jedno desatinné miesto.

5.1.   Metóda výpočtu

n′ ml roztoku železnatých iónov zredukuje 20 ml roztoku dichrómanu, ktorý zoxiduje 157,85 mg čistého etanolu.

Jeden mililiter roztoku železnatých iónov má rovnakú redukčnú účinnosť ako

((157,85)/(n′)) mg etanolu

n′ – n ml roztoku železnatých iónov má rovnakú redukčnú účinnosť ako

157,85 × ((n′ – n)/(n′)) mg etanolu.

Koncentrácia etanolu v g/kg rektifikovaného zahusteného muštu je daná vzťahom:

7,892 × ((n′ – n)/(n′))

Koncentrácia etanolu v g/kg celkového obsahu cukru je daná vzťahom:

789,2 × ((n′ – n)/(n′ × P)),

kde P = celkový obsah cukru v rektifikovanom zahustenom mušte vyjadrený v hmotnostných percentách.

f)   Mezo-inozitol, scylo-inozitol a sacharóza

1.   Princíp metódy

Plynová chromatografia silylovaných derivátov.

2.   Činidlá

2.1.   Vnútorný štandard: xylitol (vodný roztok obsahujúci asi 10 g/l, do ktorého sa špachtľou pridá za špičku azidu sodného).

2.2.   Trifluór-N,N-bis(trimetylsilyl)acetamid – BSTFA – (C8H18F3NOSi2)

2.3.   Chlór(trimetyl)silán (trimetylsilylchlorid) (C3H9ClSi)

2.4.   Pyridín, p.a. (C5H5N)

2.5.   Mezo-inozitol (C6H12O6)

3.   Zariadenie

3.1.   Plynový chromatograf obsahujúci:

3.2.   Kapilárnu kolónu (napríklad z kremenného skla, potiahnutá OV 1, filmom s hrúbkou 0,15 μm, dĺžkou 25 m a vnútorným priemerom 0,3 mm).

Pracovné podmienky: nosný plyn: vodík a hélium:

—	prietoková rýchlosť nosného plynu: okolo 2 ml/minútu,

—	teplota dávkovacieho ventilu a detektora: 300 °C,

—	naprogramovanie teploty: 1 minúta pri 160 °C, 4 °C za minútu do 260 °C, konštantná teplota 260 °C počas 15 minút,

—	pomer deliča: okolo 1 : 20.

3.3.   Integrátor

3.4.   Mikrostriekačka, 10 μl

3.5.   Mikropipety, 50, 100 a 200 μl

3.6.   2 ml banky s teflónovou zátkou

3.7.   Sušiaca komora

4.   Postup

Do 50 ml banky sa dá presne navážená vzorka približne 5 g rektifikovaného zahusteného muštu. Pridá sa 1 ml štandardného roztoku xylitolu (bod 2.1) a doplní sa vodou do celkového objemu. Po homogenizácii vzorky sa odoberie 100 μl tohto roztoku, ktorý sa vleje do banky (bod 3.6) a po prípadnom pridaní 100 μl absolútneho etanolu na uľahčenie odparovania sa vysuší v miernom prúde vzduchu.

Zvyšok sa opatrne rozpustí v 100 μl pyridínu (bod 2.4) a pridá sa 100 μl trifluór-N,N-bis(trimetylsilyl)acetamidu (bod 2.2) a 10 μl chlór(trimetyl)silánu (bod 2.3). Banka sa uzavrie teflónovou zátkou a umiestni sa do sušiacej komory, kde sa zahrieva na 60 °C počas jednej hodiny.

Odoberie sa 0,5 μl čistej kvapaliny a nadávkuje sa s použitím „horúcej dutej ihly“ podľa uvedeného pomeru na uvedenom deliči.

5.   Výpočet výsledkov

5.1.   Pripraví sa roztok obsahujúci:

60 g glukózy/l, 60g fruktózy/l, 1 g mezo-inozitolu/l a 1 g sacharózy/l

Naváži sa 5 g tohto roztoku a ďalej sa postupuje v súlade s postupom v bode 4. Výsledky pre mezo-inozitol a sacharózu sa vypočítajú z chromatogramu so zreteľom na xylitol.

V prípade scylo-inozitolu, ktorý nie je komerčne dostupný a má pík s retenčným časom ležiacim medzi posledným píkom anomérnej formy glukózy a píkom mezo-inozitolu (pozri chromatogram na ďalšej strane), sa výsledok posudzuje rovnako ako pri mezo-inozitole.

6.   Vyjadrenie výsledkov

6.1.   Obsah mezo-inozytolu a scylo-inozytolu sa vyjadrí v miligramoch na kilogram celkového cukru.

Sacharóza sa vyjadrí v gramoch na kilogram muštu.

---

(1)  Korekcia sa odpočíta.

(2)  Korekcia sa pripočíta.

PRÍLOHA V

TABUĽKA ZHODY UVEDENÁ V DRUHOM PODODSEKU ČLÁNKU 16

Nariadenie (ES) č. 1493/1999	Nariadenie (EHS) č. 2676/90	Nariadenie (ES) č. 423/2008	Toto nariadenie
—	—	článok 1	článok 1
—	—	—	článok 2
článok 43 ods. 1	—	článok 5	článok 3 ods. 1
článok 43 ods. 2 prvá zarážka	—	článok 23	článok 3 ods. 2
článok 43 ods. 2 prvá zarážka	—	článok 24	článok 3 ods. 3
článok 43 ods. 2 prvá zarážka	—	články 34, 35 a 36	článok 3 ods. 4
—	—	článok 44	článok 4
článok 43 ods. 2 druhá zarážka	—	—	článok 5
článok 43 ods. 2 tretia zarážka	—	—	článok 6
—	—	článok 38	článok 7
článok 42 ods. 6	—	článok 39	článok 8
—	—	článok 6	článok 9
—	—	článok 46	článok 10 ods. 1
—	—	článok 45	článok 10 ods. 2
—	—	článok 32	článok 11
—	—	článok 29	článok 12
—	—	článok 30	článok 13
—	—	článok 21	článok 14
—	článok 1 ods. 1	článok 47	článok 15
—	—	článok 48	článok 16
príloha IV	—	články 7 a 12	príloha I A
—	—	článok 10	príloha I A dodatok 1
—	—	článok 8	príloha I A dodatok 2
—	—	článok 9	príloha I A dodatok 3
—	—	článok 13	príloha I A dodatok 4
—	—	články 14, 15 a 16	príloha I A dodatok 5
—	—	článok 17	príloha I A dodatok 6
—	—	článok 18	príloha I A dodatok 7
—	—	článok 19	príloha I A dodatok 8
—	—	článok 22	príloha I A dodatok 9
príloha V A	—	—	príloha I B
príloha V B	—	—	príloha I C
príloha V F	—	—	príloha I D
príloha V H	—	článok 28	príloha II A
príloha V I	—	článok 4	príloha II B
príloha VI K	—	—	príloha II C
príloha V J	—	články 25 a 37	príloha III A
—	—	článok 43	príloha III A
príloha VI L	—	články 40 a 41	príloha III B
—	príloha bod 39	—	príloha IV A
—	príloha bod 42	—	príloha IV B