28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/47

(1)

Smernica Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (4) bola niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Keďže sa majú prijať ďalšie zmeny a doplnenia, mala by sa v záujme jasnosti prepracovať.

(2)

S ohľadom na povahu ustanovení smernice 94/57/ES sa javí ako vhodné prepracovať jej ustanovenia do dvoch rôznych právnych nástrojov Spoločenstva, a to smernice a nariadenia.

(3)

Rada vo svojom uznesení z 8. júna 1993 o spoločnej politike bezpečnosti morí stanovila cieľ odstrániť z vôd Spoločenstva všetky lode, ktoré nespĺňajú normy, a vyzdvihla ako prioritu akciu Spoločenstva vytvorenú na zabezpečenie účinného a jednotného vykonávania medzinárodných pravidiel vypracovaním spoločných noriem pre klasifikačné spoločnosti.

(4)

Bezpečnosť a ochrana pred znečisťovaním na mori sa môžu účinne zvýšiť prísnym uplatňovaním medzinárodných dohovorov, kódexov a rezolúcií pri súčasnom podporovaní cieľa slobody poskytovania služieb.

(5)

Zodpovednosť za kontrolu zhody lodí s jednotnými medzinárodnými normami bezpečnosti a ochrany pred znečisťovaním morí nesú vlajkové štáty a prístavné štáty.

(6)

Členské štáty sú zodpovedné za vydávanie medzinárodných osvedčení o bezpečnosti a predchádzaní znečisťovaniu, upravených v dohovoroch, ako je napríklad Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 (SOLAS 74), Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z 2. novembra 1973 (MARPOL), ako aj za vykonávanie uvedených dohovorov.

(7)

V zhode s týmito dohovormi všetky členské štáty môžu poveriť v rôznom rozsahu osvedčovaním takejto zhody uznané organizácie a môžu na ne delegovať vydávanie príslušných osvedčení lodí a predchádzanie znečisťovaniu, ktoré spôsobujú.

(8)

Veľký počet existujúcich organizácií uznaných zmluvnými stranami Medzinárodnej námornej organizácie (International Maritime Organisation – IMO) na celom svete nezaručuje primerané vykonávanie pravidiel ani dostatočnú spoľahlivosť pri konaní v mene vnútroštátnych úradov, pretože nemajú primerané štruktúry a skúsenosti, o ktoré by sa mohli oprieť a ktoré by im umožnili vykonávať svoje povinnosti na vysokej odbornej úrovni.

(9)

V súlade s kapitolou II-1 časťou A-1 predpisom 3-1 dohovoru SOLAS 74 členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby boli lode plávajúce pod ich vlajkou projektované, skonštruované a udržiavané v súlade s požiadavkami organizácií týkajúcimi sa štruktúry, mechaniky a elektrických inštalácií, uznanými úradmi. Tieto organizácie preto vypracúvajú a uplatňujú pravidlá v oblasti projektovania, stavby, údržby a inšpekcie lodí a zodpovedajú za inšpekcie lodí v mene vlajkového štátu a za osvedčovanie schopnosti týchto lodí plniť kritériá medzinárodných dohovorov na vydávanie príslušných osvedčení. Na uspokojivé vykonávanie týchto povinností potrebujú úplnú nezávislosť, vysoko špecializovanú technickú spôsobilosť a dôsledné riadenie kvality.

(10)

Organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí plnia významnú úlohu v právnych predpisoch Spoločenstva o námornej bezpečnosti.

(11)

Organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí by mali byť schopné ponúkať svoje služby v Spoločenstve a navzájom si konkurovať a zároveň poskytovať rovnaké úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Preto by sa mali v rámci Spoločenstva jednotne ustanoviť a uplatňovať potrebné odborné normy ich činností.

(12)

Vydávanie osvedčenia o bezpečnostnom rádiovom vybavení nákladnej lode sa môže zveriť súkromným subjektom s dostatočnými skúsenosťami a kvalifikovaným personálom.

(13)

Členský štát môže obmedziť počet uznaných organizácií, ktoré oprávňuje v súlade so svojimi potrebami založenými na objektívnych a transparentných dôvodoch, výhradou kontroly vykonávanej Komisiou v súlade s postupom výboru.

(14)

Táto smernica by mala zaisťovať slobodu poskytovania služieb v Spoločenstve; Spoločenstvo by sa preto malo dohodnúť s tretími krajinami, v ktorých sa nachádzajú niektoré z uznaných organizácií, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup, aký sa uplatňuje na uznané organizácie, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve.

(15)

Užšie zapojenie vnútroštátnych úradov do prehliadok lodí a do vydávania príslušných osvedčení je potrebné na zabezpečenie plnej zhody s medzinárodnými bezpečnostnými pravidlami, aj keď členské štáty poverili vykonávaním štatutárnych povinností uznané organizácie, ktoré netvoria časť ich správy. Je preto vhodné vytvoriť užšie pracovné vzťahy medzi úradmi a uznanými organizáciami, ktoré poverili a ktoré môžu požadovať, aby uznané organizácie boli miestne zastúpené na území členského štátu, v mene ktorého vykonávajú svoje povinnosti.

(16)

Ak uznaná organizácia, jej inšpektori alebo technický personál vydajú príslušné osvedčenia v mene úradu, členské štáty by mali zvážiť možnosť, pokiaľ ide o tieto delegované činnosti, že im poskytnú primerané právne záruky a právnu ochranu vrátane príslušného práva na obranu, s výnimkou imunity, ktorá je výsadným právom neoddeliteľným od suverenity, ktorého sa môžu dovolávať len členské štáty, a preto ho nemožno delegovať.

(17)

Rozdielnosti v podmienkach režimov finančnej zodpovednosti medzi uznanými organizáciami konajúcimi v mene členských štátov by zabránili správnemu vykonávaniu tejto smernice. Ako príspevok k riešeniu tohto problému sa odporúča zaviesť istú mieru harmonizácie na úrovni Spoločenstva vo vzťahu k zodpovednosti za akúkoľvek námornú nehodu spôsobenú uznanou organizáciou, o ktorej rozhodol súd, vrátane urovnania sporov prostredníctvom rozhodcovského konania.

(18)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(19)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tejto smernice s cieľom zahrnúť neskoršie zmeny a doplnenia súvisiacich medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(20)

Členským štátom by sa okrem toho mala ponechať možnosť pozastaviť alebo zrušiť platnosť oprávnenia udeleného uznanej organizácii, pričom by o svojich rozhodnutiach mali informovať Komisiu a ostatné členské štáty a mali by ho riadne odôvodniť.

(21)

Členské štáty by mali pravidelne hodnotiť výkon uznaných organizácií, ktoré konajú v ich mene, a poskytnúť Komisii a všetkým ostatným členským štátom presné informácie týkajúce sa tohto výkonu.

(22)

Keď členské štáty konajú ako prístavné orgány, požaduje sa od nich zvýšenie bezpečnosti a ochrany pred znečisťovaním vôd Spoločenstva pomocou prednostnej kontroly lodí majúcich osvedčenia organizácií, ktoré nespĺňajú spoločné kritériá, a tým zabezpečiť, aby sa s loďami plávajúcimi pod vlajkou tretieho štátu nezaobchádzalo miernejšie.

(23)

V súčasnosti neexistujú jednotné medzinárodné normy, ktorým musia vyhovovať všetky lode buď v etape výstavby, alebo v priebehu ich životnosti, pokiaľ ide o trup lode, strojové zariadenia a elektrické a ovládacie zariadenia. Také normy môžu byť stanovené podľa pravidiel uznaných organizácií alebo rovnocenných noriem, o ktorých môžu rozhodnúť vnútroštátne úrady v súlade s postupom ustanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (6).

(24)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie opatrení, ktoré majú členské štáty dodržiavať vo vzťahu k organizáciám povereným vykonávaním inšpekcií, prehliadkami a osvedčovaním lodí v Spoločenstve, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala vzťahovať na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní so smernicou 94/57/ES. Povinnosť transponovať nezmenené ustanovenia vyplýva z uvedenej smernice.

(26)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov súvisiacich s lehotami na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva uvedenými v prílohe I časti B.

(27)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (7) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(28)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie) (8) sú stanovené opatrenia, ktoré majú uplatňovať organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí,

a)

„loď“ znamená loď, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti medzinárodných dohovorov;

b)

„loď plávajúca pod vlajkou členského štátu“ znamená loď registrovanú v členskom štáte a plávajúcu pod vlajkou daného členského štátu v súlade s jeho právnymi predpismi. Lode, ktoré sa nezhodujú s týmto vymedzením, sa považujú za lode plávajúce pod vlajkou tretích štátov;

c)

„inšpekcie a prehliadky“ znamenajú inšpekcie a prehliadky, ktoré sú povinné podľa medzinárodných dohovorov;

d)

„medzinárodné dohovory“ znamenajú Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 (SOLAS 74) s výnimkou kapitoly XI-2 prílohy k nemu, Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z 2. novembra 1973 (MARPOL) spolu s ich príslušnými protokolmi a zmenami a doplneniami a súvisiacimi záväznými kódexmi vo všetkých členských štátoch v ich aktuálnom znení;

e)

„organizácia“ znamená právnickú osobu, jej pobočky a iné ňou riadené subjekty, ktoré spoločne alebo samostatne vykonávajú úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

f)

„dozor“ znamená na účely písmena e) práva, zmluvy alebo iné právne alebo faktické prostriedky, ktoré samostatne alebo spoločne umožňujú uplatňovať rozhodujúci vplyv na právnickú osobu alebo umožňujú tejto osobe vykonávať úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

g)

„uznaná organizácia“ znamená organizáciu uznanú v súlade s nariadením (ES) č. 391/2009;

h)

„oprávnenie“ znamená akt, pri ktorom členský štát udelí oprávnenie uznanej organizácii alebo na ňu deleguje právomoci;

i)

„štatutárne osvedčenie“ znamená osvedčenie vydané vlajkovým štátom alebo v jeho mene v súlade s medzinárodnými dohovormi;

j)

„pravidlá a postupy“ znamenajú požiadavky uznaných organizácií týkajúce sa projektovania, stavby, vybavenia, údržby a prehliadok lodí;

k)

„osvedčenie o triede“ znamená doklad vydaný uznanou organizáciou, ktorý osvedčuje spôsobilosť lode na konkrétne použitie alebo prevádzku v súlade s určenými pravidlami a postupmi, ktoré táto uznaná organizácia ustanovila a zverejnila;

l)

„osvedčenie o bezpečnostnom rádiovom vybavení nákladnej lode“ znamená osvedčenie zavedené Protokolom z roku 1988, ktorým sa mení a dopĺňa SOLAS, ktoré prijala Medzinárodná námorná organizácia (IMO).

i)

udeliť organizáciám oprávnenie na vykonávanie úplných alebo čiastočných inšpekcií a prehliadok týkajúcich sa štatutárnych osvedčení vrátane tých, ktoré sú potrebné na posudzovanie zhody s pravidlami uvedenými v článku 11 ods. 2, a prípadne na vydávanie alebo predlžovanie platnosti príslušných osvedčení alebo

ii)

zveriť organizáciám vykonávanie úplných alebo čiastočných inšpekcií a prehliadok uvedených v bode i);

a)

ustanovenia uvedené v dodatku II rezolúcie IMO A.739(18) o usmerneniach pre oprávnenie organizácií pôsobiacich v mene úradu, pričom vychádzajú z prílohy, dodatkov a dodatku k IMO MSC/obežník 710 a MEPC/obežník 307 o vzorovej dohode týkajúcej sa oprávnenia uznaných organizácií, ktoré konajú v mene úradu;

b)

tieto ustanovenia o finančnej zodpovednosti:

c)

ustanovenia o pravidelnom audite, ktorý vykonáva úrad alebo nestranná externá organizácia menovaná úradom na plnenie úloh, ktoré organizácie vykonávajú v jeho mene podľa článku 9 ods. 1;

d)

možnosť vykonávania náhodných a dôkladných inšpekcií lodí;

e)

ustanovenia o povinnom hlásení dôležitých informácií o ich klasifikovanej flotile a zmenách tried, pozastavení platnosti alebo odňatí triedy.

a)

sa na účely tejto smernice do nej zahrnuli ďalšie zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií súvisiacich s tými, ktoré sú uvedené v článku 2 písm. d), článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 2 a ktoré nadobudli platnosť;

b)

sa zmenili čiastky uvedené v bodoch ii) a iii) článku 5 ods. 2 písm. b).