29.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 285/9

(1)

V smernici 90/496/EHS sa ustanovuje, že je potrebné vymedziť pojem „vláknina“.

(2)

Podmienky pre výživové tvrdenia ako napr. „zdroj vlákniny“ alebo „vysoký obsah vlákniny“ sú stanovené v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (2).

(3)

Na dosiahnutie jednoznačnosti a súladu s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré sa odvolávajú na uvedený pojem, je nevyhnutné vymedziť pojem „vláknina“.

(4)

Vo vymedzení pojmu „vláknina“ by sa mali zohľadniť relevantné výsledky práce komisie Codex Alimentarius a stanovisko týkajúce sa potravinovej vlákniny, ktoré 6. júla 2007 vydal Vedecký panel pre dietetické produkty, výživu a alergie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín.

(5)

Vláknina sa tradične konzumuje ako rastlinný materiál a má jeden či viacero priaznivých fyziologických účinkov ako napr.: skracuje čas prechodu črevným traktom, zvyšuje objem stolice, je fermentovateľná črevnou mikroflórou, znižuje celkovú hladinu cholesterolu v krvi, znižuje hladiny LDL cholesterolu v krvi, znižuje množstvo postprandiálnej glukózy v krvi či znižuje hladiny inzulínu v krvi. Nedávne vedecké štúdie ukázali, že podobné priaznivé fyziologické účinky je možné pripísať aj iným uhľovodíkovým polymérom, ktoré nie sú stráviteľné a v požívanej potrave sa prirodzene nevyskytujú. Z tohto dôvodu je vhodné vymedzenie pojmu „vláknina“ doplniť o uhľovodíkové polyméry s jedným či viacerými priaznivými fyziologickými účinkami.

(6)

Uhľovodíkové polyméry rastlinného pôvodu, ktoré zodpovedajú vymedzeniu pojmu „vláknina“, môžu byť v rastline úzko spojené s lignínom, prípadne s inými neuhľovodíkovými zložkami, ako sú fenolické zlúčeniny, vosky, saponíny, fytáty, kutín, fytosteroly. V prípade, že sú tieto látky v úzkom spojení s uhľovodíkovými polymérmi rastlinného pôvodu a spolu s uhľovodíkovými polymérmi odobraté na analýzu vlákniny, je možné ich považovať za vlákninu. Ak sú však od uhľovodíkových polymérov oddelené a pridajú sa do potraviny, tieto látky by sa za vlákninu nemali považovať.

(7)

Aby bolo možné zohľadniť aktuálny vedecko-technický pokrok, je potrebné zmeniť a doplniť zoznam prevodných faktorov energetických hodnôt.

(8)

Zo správy z pracovného seminára FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) zaoberajúceho sa energetickými hodnotami potravín vyplýva, že 70 percent vlákniny v tradičných potravinách sa považuje za fermentovateľných. Z tohto dôvodu je vhodné, aby priemerná energetická hodnota pre vlákninu bola 8 kJ/g (2 kcal/g).

(9)

Erytritol je možné použiť v širokej škále potravín. Okrem iného sa používa aj ako náhradka výživných látok ako cukor všade tam, kde sa vyžadujú nižšie energetické hodnoty.

(10)

Erytritol je polyol a podľa súčasných predpisov uvedených v článku 5 ods. 1 smernice 90/496/EHS by sa jeho energetická hodnota mala vypočítať pomocou prevodného faktora pre polyoly, čiže 10 kJ/g (2,4 kcal/g). Ak sa vychádza z tohto prevodného faktora, potom spotrebiteľ nie je plne informovaný o zníženej energetickej hodnote výrobku, ktorá sa dosiahla použitím erytritolu pri jeho výrobe. Vedecký výbor pre potraviny vo svojom stanovisku z 5. marca 2003 týkajúcom sa erytritolu uviedol, že energetická hodnota erytritolu bola nižšia ako 0,9 kJ/g (menej ako 0,2 kcal/g). Z tohto dôvodu je v prípade erytritolu vhodné prijať primeraný prevodový faktor energetickej hodnoty.

(11)

V prílohe k smernici 90/496/EHS je uvedený zoznam vitamínov a minerálov, ktoré môžu byť uvádzané v nutričnom označení, sú určené ich odporúčané denné dávky (RDA) a pravidlo týkajúce sa rozhodovania o tom, čo tvorí významné množstvo. Cieľom uvedeného zoznamu RDA je poskytnúť hodnoty pre nutričné označovanie a výpočet významného množstva.

(12)

Pravidlo rozhodovania o významnom množstve, uvedené v prílohe k smernici 90/496/EHS, vytvára odkaz v iných právnych predpisoch Spoločenstva, najmä v článku 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (3), v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1924/2006 a v článku 6 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (4).

(13)

Zoznam RDA uvedený v prílohe k smernici 90/496/EHS je založený na odporúčaní zo spoločnej porady expertov FAO a WHO v Helsinkách v roku 1988.

(14)

Aby bolo možné zabezpečiť súlad s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva, mal by sa súčasný zoznam vitamínov a minerálov a ich RDA aktualizovať tak, aby zohľadňoval vedecký pokrok od roku 1988.

(15)

Vedecký výbor pre potraviny vo svojom stanovisku z 5. marca 2003 o úprave referenčných hodnôt pre nutričné označovanie uviedol referenčné hodnoty označovania pre dospelých. Toto stanovisko sa týka vitamínov a minerálov uvedených v prílohe I k smernici 2002/46/ES a v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1925/2006.

(16)

Prílohu k smernici 90/496/EHS je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(17)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

Do článku 1 ods. 4 písm. j) sa dopĺňa veta:

„Definícia materiálu a v prípade potreby aj metódy analýzy sa uvádzajú v prílohe II.“

2.

Do článku 5 ods. 1 sa dopĺňajú tieto dve zarážky:

3.

Príloha sa nahradí textom v prílohe I k tejto smernici.

4.

Doplní sa text v prílohe II k tejto smernici.