Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES

z 22. októbra 2008

o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 137 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ROZSAH A DEFINÍCIE

Článok 1

1.   Táto smernica sa uplatňuje na nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnávateľom, ktorí sa nachádzajú v platobnej neschopnosti v zmysle článku 2 ods. 1.

2.   Členské štáty môžu výnimočne vylúčiť nároky niektorých kategórií zamestnancov z pôsobnosti tejto smernice vzhľadom na existenciu iných foriem záruk, ak je ustanovené, že tieto ponúkajú daným osobám rovnaký stupeň ochrany, aký vyplýva z tejto smernice.

3.   Ak sa toto ustanovenie už uplatňuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, členské štáty môžu naďalej vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice:

Článok 2

1.   Na účely tejto smernice sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bola podaná žiadosť o začatie kolektívneho konania na základe platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ako je ustanovené podľa zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členského štátu týkajúceho sa čiastočného alebo úplného predaja majetku zamestnávateľa a menovania likvidátora alebo osoby vykonávajúcej podobnú úlohu, a orgán, ktorý je príslušný podľa uvedených ustanovení:

2.   Táto smernica sa nedotýka vnútroštátnych predpisov v súvislosti s definíciou pojmov „zamestnanec“, „zamestnávateľ“, „odmena“, „právo zakladajúce okamžitý nárok“ a „právo zakladajúce budúci nárok“.

Členské štáty však nesmú vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice:

3.   Členské štáty nesmú ustanoviť minimálnu dĺžku trvania pracovnoprávnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu na oprávnenie pracovníkov na nároky podľa tejto smernice.

4.   Táto smernica nebráni členským štátom rozšíriť už existujúcu ochranu pracujúcich na ostatné situácie platobnej neschopnosti, napríklad ak sa platby de facto trvalo zastavili, ustanovené podľa konania iného, než sú konania uvedené v odseku 1, ako je ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch.

Takéto postupy však nevytvárajú povinnosť ručenia pre inštitúcie ostatných členských štátov v prípadoch uvedených v kapitole IV.

KAPITOLA II

USTANOVENIA O ZÁRUČNÝCH INŠTITÚCIÁCH

Článok 3

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že záručné inštitúcie zaručia podľa článku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení pracovnoprávnych vzťahov, ak to ustanovujú vnútroštátne predpisy.

Nároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím pred daným dátumom a/alebo, ako je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty.

Článok 4

1.   Členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.

2.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná inštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce odmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume uvedenom v článku 3 druhom pododseku.

Členské štáty môžu zahrnúť toto minimálne obdobie troch mesiacov do referenčného obdobia s obdobím trvania najmenej šesť mesiacov.

Členské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet minimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov.

3.   Členské štáty môžu okrem toho ustanoviť horné hranice platieb, ktoré vykoná záručná inštitúcia. Tieto horné hranice nesmú byť nižšie, než je úroveň, ktorá je sociálne zhodná so sociálnym cieľom tejto smernice.

Ak si členské štáty zvolia túto možnosť, informujú Komisiu o metódach použitých pri ustanovení hornej hranice.

Článok 5

Členské štáty ustanovia podrobné pravidlá organizácie, financovania a prevádzky záručných inštitúcií najmä v súlade s týmito zásadami:

KAPITOLA III

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

Článok 6

Členské štáty môžu ustanoviť, že články 3, 4 a 5 sa nevzťahujú na príspevky splatné v rámci vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia alebo v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia.

Článok 7

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že neplatenie povinných príspevkov do vnútroštátnych zákonných systémov sociálneho zabezpečenia zamestnávateľom v čase pred začiatkom jeho platobnej neschopnosti nemá nepriaznivý vplyv na oprávnenie zamestnancov poberať dávky od týchto poisťovacích inštitúcií, pokiaľ sa príspevky zamestnancov zrážali z vyplácanej odmeny.

Článok 8

Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali potrebné opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov a osôb, ktoré v deň, keď sa začala platobná neschopnosť ich zamestnávateľa, už podnik alebo podnikateľskú činnosť opustili, v súvislosti s právami zakladajúcimi ich okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe vrátane pozostalostných dávok v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov mimo vnútroštátnych systémov zákonného sociálneho zabezpečenia.

KAPITOLA IV

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA NADNÁRODNÝCH SITUÁCIÍ

Článok 9

1.   Ak je podnik s činnosťami na území najmenej dvoch členských štátov platobne neschopný v zmysle článku 2 ods. 1, inštitúciou zodpovednou za plnenie neuspokojených nárokov zamestnancov je inštitúcia v tom členskom štáte, na ktorého území pracujú alebo zvyčajne pracujú.

2.   Rozsah práv zamestnancov sa určí právnym predpisom regulujúcim príslušnú záručnú inštitúciu.

3.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa v prípadoch uvádzaných v odseku 1 tohto článku brali do úvahy rozhodnutia prijaté v súvislosti s konaním pri platobnej neschopnosti uvedeným v článku 2 ods. 1, o ktoré sa požiadalo v inom členskom štáte, pri ustanovovaní platobnej neschopnosti zamestnávateľa v zmysle tejto smernice.

Článok 10

1.   Členské štáty prijmú na účely vykonávania článku 9 ustanovenia o poskytovaní relevantných informácií medzi svojimi príslušnými správnymi orgánmi a/alebo záručnými inštitúciami uvedenými v článku 3 prvom pododseku, aby umožnili najmä informovanie záručnej inštitúcie zodpovednej za splnenie neuspokojených nárokov zamestnancov.

2.   Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom podrobné kontakty na svoje príslušné správne orgány a/alebo záručné inštitúcie. Komisia verejne sprístupní tieto oznámenia.

KAPITOLA V

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 11

Táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie.

Vykonávanie tejto smernice nepredstavuje za žiadnych okolností dostatočné dôvody pre regresiu v súvislosti so súčasnou situáciou v členských štátoch a v súvislosti so všeobecnou úrovňou ochrany pracovníkov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje.

Článok 12

Táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov:

Článok 13

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom typy vnútroštátnych konaní pri platobnej neschopnosti spadajúce do pôsobnosti tejto smernice a všetky s tým súvisiace zmeny a doplnenia.

Komisia uverejní tieto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 8. októbra 2010 správu o vykonávaní a uplatňovaní článkov 1 až 4, článkov 9 a 10, článku 11 druhého pododseku, článku 12 písm. c) a článkov 13 a 14 tejto smernice v členských štátoch.

Článok 16

Smernica 80/987/EHS zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe I sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe I časti C.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 17

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18

Táto smernica je určená členským štátom.

(1)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 75.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 19. júna 2007 (Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 71) a rozhodnutie Rady z 25. septembra 2008.

(3)  Ú. v. ES L 283, 28.10.1980, s. 23.

(4)  Pozri prílohu I časti A a B.

(5)  Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9.

(6)  Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43.

(7)  Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19.