PRÍLOHA I

CIELE KVALITY ÚDAJOV

A.   Ciele kvality údajov pre hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

	Oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka a oxid uhoľnatý	Benzén	Suspendované častice (PM10/PM2,5) a olovo	Ozón a súvisiace NO a NO2
Stále merania (1)
Neistota	15 %	25 %	25 %	15 %
Minimálny počet údajov	90 %	90 %	90 %	90 % počas leta 75 % počas zimy
Minimálne časové pokrytie:
— mestské pozadie a doprava	—	35 % (2)	—	—
— priemyselné oblasti	—	90 %	—	—
Indikatívne merania
Neistota	25 %	30 %	50 %	30 %
Minimálny počet údajov	90 %	90 %	90 %	90 %
Minimálne časové pokrytie	14 % (4)	14 % (3)	14 % (4)	> 10 % počas leta
Modelovanie neistoty:
Hodinové priemery	50 %	—	—	50 %
Osemhodinové priemery	50 %	—	—	50 %
Denné priemery	50 %	—	ešte neurčené	—
Ročné priemery	30 %	50 %	50 %	—
Objektívny odhad
Neistota	75 %	100 %	100 %	75 %

Neistota (vyjadrená pri 95 % intervale spoľahlivosti) hodnotiacich metód sa posúdi v súlade so zásadami Príručky CEN na vyjadrovanie neistoty pri meraniach (ENV 13005 – 1999), metodikou ISO 5725:1994 a pokynom uvedeným v Správe CEN o kvalite ovzdušia – Prístup k odhadu neistoty referenčných metód merania kvality ovzdušia (CR 14377:2002E). Percentá neistoty uvedené v tabuľke vyššie sa uvádzajú pre jednotlivé merania spriemerované za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) pre 95 % interval spoľahlivosti. Neistota stálych meraní sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty (alebo cieľovej hodnoty v prípade ozónu).

Neistota modelovania sa definuje ako maximálna odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie pre 90 % jednotlivých monitorovacích bodov za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí. Neistota modelovania sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty (alebo cieľovej hodnoty v prípade ozónu). Stále merania, ktoré sa musia vybrať na porovnanie s výsledkami modelovania, reprezentujú mierku, ktorú model pokrýva.

Neistota objektívneho odhadu sa definuje ako maximálna odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí.

Požiadavky na minimálny počet údajov a minimálne časové pokrytie nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

B.   Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia

Za zóny alebo aglomerácie, v ktorých sa na doplnenie informácií z meraní použijú iné zdroje informácií ako merania alebo v ktorých slúžia tieto zdroje ako jediné prostriedky hodnotenia kvality ovzdušia, sa zozbierajú tieto informácie:

—	opis vykonaných hodnotiacich činností,

—	použité osobitné metódy s odkazmi na opis metód,

—	zdroje údajov a informácií,

—

opis výsledkov vrátane neistôt, a najmä rozsah všetkých oblastí alebo prípadne dĺžka cesty v zóne alebo aglomerácii, nad ktorou koncentrácie prekračujú ktorúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu alebo dlhodobý cieľ prípadne vrátane medze tolerancie a rozsah všetkých oblastí, v ktorých koncentrácie prekračujú horný alebo dolný prah na hodnotenie,

—	obyvateľstvo, ktoré je potenciálne vystavené úrovniam prekračujúcim akúkoľvek limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí.

C.   Zaručenie kvality pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia: potvrdenie údajov

1.   Na zabezpečenie presnosti meraní a dodržiavania cieľov kvality údajov stanovených v oddiele A zabezpečia príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 3:

—	aby všetky merania vykonané v súvislosti s hodnotením kvality okolitého ovzdušia podľa článkov 6 a 9 boli sledovateľné v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele 5.6.2.2. ISO/IEC 17025:2005,

—	aby mali inštitúcie prevádzkujúce siete a individuálne stanice zavedený systém zaručenia kvality a kontroly kvality, ktorý stanovuje pravidelnú údržbu s cieľom zaistiť presnosť meracích prístrojov,

—	aby sa proces zaručenia/kontroly kvality využíval v procese zhromažďovania údajov a podávania správ a aby sa inštitúcie určené na túto úlohu aktívne podieľali na súvisiacich programoch zaručovania kvality v rámci celého Spoločenstva,

—

aby národné laboratóriá určené príslušným orgánom alebo subjektom určeným podľa článku 3, ktoré sa zúčastňujú porovnávaní zahŕňajúcich znečisťujúce látky regulované touto smernicou v rámci celého Spoločenstva, mali do roku 2010 akreditáciu podľa EN/ISO 17025 na referenčné metódy uvedené v prílohe VI. Tieto laboratóriá sa na území členského štátu zúčastňujú koordinácie programov zaručenia kvality v Spoločenstve, ktoré organizuje Komisia, a taktiež koordinujú na vnútroštátnej úrovni vhodné uplatňovanie referenčných metód a preukazovanie rovnocennosti nereferenčných metód.

2.   Všetky oznamované údaje podľa článku 27 sa považujú za platné, okrem údajov označených ako predbežné.

---

(1)  Členské štáty môžu pri benzéne, olove a suspendovaných časticiach uplatňovať náhodné merania namiesto nepretržitých meraní, ak môžu Komisii dokázať, že neistota vrátane neistoty v rámci náhodného odberu vzoriek spĺňa kvalitatívny cieľ 25 % a časové pokrytie je vždy dlhšie ako minimálne časové pokrytie pre indikatívne merania. Náhodný odber vzorky je potrebné rozdeliť v rámci roka rovnomerne, aby sa zabránilo skresleniu údajov. Neistota v rámci náhodného odberu vzorky sa môže určiť postupom ustanoveným v ISO 11222 (2002) „Kvalita ovzdušia – Stanovenie neistoty priemernej hodnoty pri meraniach kvality ovzdušia“. Ak sa náhodné merania používajú na hodnotenie požiadaviek na limitnú hodnotu PM10, mal by sa namiesto počtu prekročení, na ktorý veľmi vplýva rozsah údajov, hodnotiť 90,4-percentil (má byť nižší alebo rovný 50 µg/m3).

(2)  Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a dopravy.

(3)  Jedno náhodné denné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

(4)  Jedno náhodné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

PRÍLOHA II

Určenie požiadaviek na hodnotenie koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší v zóne alebo aglomerácii

A.   Horný a dolný prah na hodnotenie

Uplatňujú sa tieto horné a dolné prahy na hodnotenie:

1.   Oxid siričitý

	Ochrana zdravia	Ochrana vegetácie
Horný prah na hodnotenie	60 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (75 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)	60 % zimnej kritickej úrovne (12 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	40 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (50 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)	40 % zimnej kritickej úrovne (8 µg/m3)

2.   Oxid dusičitý a oxidy dusíka

	Hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí (NO2)	Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí (NO2)	Ročná kritická úroveň na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov (NOx)
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty(140 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok)	80 % limitnej hodnoty (32 µg/m3)	80 % kritickej úrovne (24 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (100 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok)	65 % limitnej hodnoty (26 µg/m3)	65 % kritickej úrovne(19,5 µg/m3)

3.   Suspendované častice (PM10/PM2,5)

	24 hodinový priemer PM10	Ročný priemer PM10	Ročný priemer PM2,5  (1)
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (35 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok)	70 % limitnej hodnoty (28 µg/m3)	70 % limitnej hodnoty (17 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (25 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok)	50 % limitnej hodnoty (20 µg/m3)	50 % limitnej hodnoty (12 µg/m3)

4.   Olovo

	Ročný priemer
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (0,35 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (0,25 µg/m3)

5.   Benzén

	Ročný priemer
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (3,5 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	40 % limitnej hodnoty (2 µg/m3)

6.   Oxid uhoľnatý

	Osemhodinový priemer
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (7 mg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (5 mg/m3)

B.   Určenie prekročení horných a dolných prahov na hodnotenie

Prekročenia horných a dolných prahov na hodnotenie sa určujú na základe koncentrácií počas predchádzajúcich piatich rokov, ak sú k dispozícii dostatočné údaje. Prah na hodnotenie sa považuje za prekročený, ak bol v priebehu týchto predchádzajúcich piatich rokov prekročený aspoň v troch jednotlivých rokoch.

Ak sú k dispozícii údaje za menej ako päť rokov, členské štáty môžu na určenie prekročení horných a dolných prahov na hodnotenie kombinovať krátkodobé meracie kampane počas roku a na miestach, ktoré sa pravdepodobne vyznačujú najvyššími úrovňami znečistenia, s výsledkami získanými z informácií z emisných inventúr a modelovania.

---

(1)  Horný prah na hodnotenie a dolný prah na hodnotenie pre PM2,5 sa nevzťahujú na merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.

PRÍLOHA III

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší

A.   Všeobecne

Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach a aglomeráciách v súlade s týmito kritériami:

1.   Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí v súlade s kritériami na umiestňovanie vzorkovacích miest pre stále merania stanovenými v oddieloch B a C na všetkých miestach okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 2. Zásady stanovené v oddieloch B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné vzhľadom na určenie špecifických miest, na ktorých sa stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pričom sa kvalita okolitého ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovaním.

2.   Dodržiavanie limitných hodnôt zameraných na ochranu zdravia ľudí sa neposudzuje na týchto miestach:

a)	miesta v rámci oblastí, do ktorých nemá verejnosť prístup a v ktorých nie sú stále obytné plochy;

b)	v súlade s článkom 2 ods. 1 v priestoroch tovární alebo v okolí priemyselných zariadení, na ktoré sa uplatňujú všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

c)	vozovky a stredné oddeľujúce pásy ciest, okrem miest, kde majú chodci bežný prístup na stredný oddeľujúci pás.

B.   Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni

1.   Ochrana zdravia ľudí

a)

Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu zdravia ľudí sa umiestnia tak, aby poskytovali údaje o: — oblastiach v zónach a aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt, — úrovniach v iných oblastiach v zónach a aglomeráciach, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva.

b)

Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu malých mikropriestorov v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m na miestach zameraných na dopravu a s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach, ak je to možné.

c)

Mestské pozaďové miesta sa umiestnia tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti smeru vetra od stanice. Úrovni znečistenia by nemal dominovať jediný zdroj, pokiaľ nie je táto situácia typická pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko kilometrov štvorcových.

d)	Ak je cieľom hodnotenie vidieckych pozaďových úrovní, vzorkovacie miesto nemôžu ovplyvňovať aglomerácie alebo priemyselné objekty v jeho blízkosti, t. j. miesta bližšie ako päť kilometrov.

e)	Ak sa majú hodnotiť príspevky z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v najbližšej obytnej oblasti v smere vetra od zdroja. Keď nie je známa pozaďová koncentrácia, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúceho vetra.

f)	Vzorkovacie miesta majú byť podľa možnosti tiež reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

g)	V prípade potreby ochrany zdravia ľudí sa berie do úvahy potreba umiestňovať vzorkovacie miesta na ostrovy.

2.   Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov

Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov sa umiestnia viac ako 20 km od aglomerácií alebo viac ako 5 km od ostatných zastavaných oblastí, priemyselných zariadení alebo diaľnic alebo hlavných ciest s dopravným sčítaním vyšším ako 50 000 vozidiel za deň, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odoberaný vzduch reprezentoval kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti s rozlohou aspoň 1 000 km2. Členský štát môže po zohľadnení geografických podmienok alebo možností na ochranu mimoriadne zraniteľných oblastí umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti.

Zohľadňuje sa aj potreba hodnotenia kvality ovzdušia na ostrovoch.

C.   Umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni

Pokiaľ je to možné, uplatňuje sa nasledujúce:

—

prúdenie okolo vzorkovacej sondy vo vstupnom otvore musí byť neobmedzené (voľné v uhle aspoň 270°) bez akejkoľvek prekážky ovplyvňujúcej prúdenie vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia (zvyčajne vzdialené niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň 0,5 m od najbližšej budovy v prípade vzorkovacích miest, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby),

—	vo všeobecnosti by mal byť vstupný otvor vzorkovacieho zariadenia 1,5 m (dýchacia zóna) až 4 m nad zemou; za istých okolností môžu byť potrebné vyššie stanovištia (až do 8 m); vyššie umiestnenie môže byť tiež vhodné, ak stanica reprezentuje veľkú oblasť,

—	sonda vo vstupnom otvore nesmie byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti zdrojov, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s okolitým ovzduším,

—	výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru vzorkovacieho zariadenia,

—	pre všetky znečisťujúce látky musia byť vzorkovacie sondy, ktoré sú orientované na dopravu, umiestnené aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky a najviac 10 m od obrubníka.

Do úvahy možno brať aj tieto faktory:

—	rušivé zdroje,

—	bezpečnosť,

—

prístup,

—	dostupnosť elektrickej energie a telefonického spojenia,

—	viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie,

—	bezpečnosť verejnosti a obsluhy,

—	vhodnosť súčasného umiestnenia vzorkovacích miest pre rozličné znečisťujúce látky,

—	požiadavky plánovania.

D.   Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup pri výbere miest by sa mal plne zdokumentovať v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Miesta sa preskúmajú v pravidelných intervaloch s novou dokumentáciou, aby sa zabezpečila platnosť výberových kritérií počas celého obdobia.

PRÍLOHA IV

MERANIA NA VIDIECKYCH POZAĎOVÝCH MIESTACH BEZ OHĽADU NA KONCENTRÁCIE

A.   Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie o úrovniach v pozadí. Tieto informácie majú zásadný význam pri posúdení zvýšených úrovní v znečistenejších oblastiach (ako sú mestské pozaďové lokality, priemyselné lokality, dopravné lokality), pri hodnotení možného príspevku diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie, pri podpore analýzy rozčlenenia zdrojov a pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach, ako sú suspendované častice. Sú tiež dôležité pre zvýšené využívanie modelovania aj v mestských oblastiach.

B.   Látky

Meranie PM2,5 musí zahŕňať aspoň celkovú hmotnostnú koncentráciu a koncentrácie príslušných zlúčenín na určenie ich chemického zloženia. Je potrebné zahrnúť aspoň tento zoznam chemických látok:

SO4 2–	Na+	NH4 +	Ca2+	elementárny uhlík (EU)
NO3 –	K+	Cl–	Mg2+	organický uhlík (OU)

C.   Umiestnenie

Merania by sa mali vykonať najmä vo vidieckych pozaďových oblastiach v súlade s časťami A, B a C prílohy III.

PRÍLOHA V

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále merania koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší

Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí a výstražných prahov v zónach a aglomeráciách, v ktorých sú stále merania jediným zdrojom informácií

1.   Plošné zdroje

Obyvateľstvo aglomerácie alebo zóny (v tisícoch)	Ak maximálne koncentrácie prekračujú horný prah na hodnotenie (1)		Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom na hodnotenie
	Znečisťujúce látky okrem PM	PM (2) (súčet PM10 a PM2,5) (súčet PM10 a PM2,5)	Znečisťujúce látky okrem PM	PM (2) (súčet PM10 a PM2,5)
0 – 249	1	2	1	1
250 – 499	2	3	1	2
500 – 749	2	3	1	2
750 – 999	3	4	1	2
1 000 – 1 499	4	6	2	3
1 500 – 1 999	5	7	2	3
2 000 – 2 749	6	8	3	4
2 750 – 3 749	7	10	3	4
3 750 – 4 749	8	11	3	6
4 750 – 5 999	9	13	4	6
≥ 6 000	10	15	4	7

2.   Bodové zdroje

Na hodnotenie znečistenia v blízkosti bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta po zohľadnení hustoty emisií, pravdepodobných distribučných modelov znečistenia okolitého ovzdušia a možnej expozície obyvateľstva.

B.   Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.

Na tento účel sa prevádzkuje jedno vzorkovacie miesto na milión obyvateľov spočítaných v aglomeráciách a ďalších mestských oblastiach s viac ako 100 000 obyvateľmi. Tieto vzorkovacie miesta sa môžu prelínať so vzorkovacími miestami podľa oddielu A.

C.   Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania kritických úrovní na ochranu vegetácie v iných zónach ako sú aglomerácie

Ak maximálne koncentrácie prekračujú horný prah na hodnotenie	Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom na hodnotenie
1 stanica na každých 20 000 km2	1 stanica na každých 40 000 km2

V ostrovných zónach by sa mal počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočítať po zohľadnení pravdepodobného režimu šírenia znečistenia okolitého ovzdušia a možnej expozície vegetácie.

---

(1)  Pre oxid siričitý, suspendované častice, benzén a oxid uhoľnatý: zahrnúť aspoň jednu monitorovaciu stanicu na mestskom pozadí a jednu stanicu orientovanú na dopravu pod podmienkou, že to nezvýši počet vzorkovacích miest. Pre tieto znečisťujúce látky sa celkový počet mestských pozaďových staníc a celkový počet staníc orientovaných na dopravu v členskom štáte požadovaný podľa oddielu A bodu 1 nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok. Vzorkovacie miesta, na ktorých sa za posledné tri roky limitná hodnota pre PM10 prekročila, sa zachovajú, pokiaľ nie je potrebné premiestnenie v dôsledku osobitných okolností, najmä územného rozvoja.

(2)  Ak sa PM2,5 a PM10 merajú v súlade s článkom 8 na tej istej monitorovacej stanici, počítajú sa za dve rozdielne vzorkovacie miesta. Celkový počet vzorkovacích miest pre PM2,5 a PM10 v členskom štáte, ktorý sa požaduje podľa oddielu A bodu 1, sa nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok a počet vzorkovacích miest pre PM2,5 v mestskom pozadí aglomerácií a mestských oblastí musí spĺňať požiadavky podľa oddielu B prílohy V.

PRÍLOHA VI

Referenčné metódy hodnotenia koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu, oxidu uhoľnatého a ozónu

A.   Referenčné metódy merania

1.   Referenčná metóda merania oxidu siričitého

Referenčná metóda merania oxidu siričitého je opísaná v EN 14212:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácie oxidu siričitého prostredníctvom ultrafialovej fluorescencie“.

2.   Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka

Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je opísaná v EN 14211:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu dusičitého a oxidu dusnatého prostredníctvom chemiluminiscenčnej metódy“.

3.   Referenčná metóda vzorkovania a merania olova

Referenčná metóda vzorkovania olova je opísaná v oddiele A bode 4 tejto prílohy. Referenčná metóda merania olova je opísaná v EN 14902:2005 „Štandardná metóda merania Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 rozptýlených suspendovaných častíc“.

4.   Referenčná metóda vzorkovania a merania PM10

Referenčná metóda vzorkovania a merania PM10 je opísaná v EN 12341:1999 „Kvalita ovzdušia – Určenie frakcie PM10 rozptýlených suspendovaných častíc – Referenčná metóda a skúšobné postupy v teréne na dôkaz referenčnej rovnocennosti meracích metód“.

5.   Referenčná metóda vzorkovania a merania PM2,5

Referenčná metóda vzorkovania a merania PM2,5 je opísaná v EN 14907:2005 „Štandardná gravimetrická metóda merania na určenie hmotnostných frakcií PM2,5 rozptýlených suspendovaných častíc“.

6.   Referenčná metóda vzorkovania a merania benzénu

Referenčná metóda merania benzénu je opísaná v EN 14662:2005, častiach 1, 2 a 3 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií benzénu“.

7.   Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého

Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je opísaná v EN 14626:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu uhoľnatého prostredníctvom nedisperznej infračervenej spektroskopie“.

8.   Referenčná metóda merania ozónu

Referenčná metóda merania ozónu je opísaná v EN 14625:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií ozónu prostredníctvom ultrafialovej fotometrie“.

B.   Preukázanie rovnocennosti

1.   Členský štát môže použiť akúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže preukázať, že výsledky sú rovnocenné s ktoroukoľvek z metód uvedených v oddiele A, alebo v prípade suspendovaných častíc ktorúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže dotknutý členský štát preukázať, že má trvalý vzťah k referenčnej metóde. V tom prípade sa výsledky dosiahnuté pomocou tejto metódy musia upraviť, aby sa získali výsledky rovnocenné s tými, ktoré by sa dosiahli pri použití referenčnej metódy.

2.   Komisia môže od členských štátov požadovať vypracovanie a predloženie správy o preukázaní rovnocennosti v súlade s odsekom 1.

3.   Pri hodnotení prijateľnosti správy uvedenej v odseku 2 Komisia odkazuje na svoj pokyn o preukazovaní rovnocennosti (uverejní sa). V prípade, že členské štáty využívali dočasné faktory na aproximáciu rovnocennosti, tieto sa potvrdia a/alebo zmenia s odkazom na pokyn Komisie.

4.   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa opravy v prípade potreby vykonali tiež spätne v súvislosti s predchádzajúcimi údajmi z merania s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.

C.   Štandardizácia

Pri plynných znečisťujúcich látkach sa musí objem štandardizovať na teplotu 293 K a atmosférický tlak na 101,3 kPa. Objem vzorky pre suspendované častice a látky, ktoré sa analyzujú v suspendovaných časticiach (napr. olovo), sa vzťahuje na okolité podmienky, ako sú teplota a atmosférický tlak v čase merania.

D.   Zavedenie nového vybavenia

Nové vybavenie, ktoré sa kúpi na vykonávanie tejto smernice, sa musí zosúladiť s referenčnou metódou alebo rovnocennou metódou do 11. júna 2010.

Vybavenie, ktoré sa používa pri stálom meraní, sa musí zosúladiť s referenčnou metódou alebo rovnocennou metódou do 11. júna 2013.

E.   Vzájomné uznávanie údajov

Príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 3 uznajú pri typovom schvaľovaní, ktorého cieľom je preukázať, že vybavenie spĺňa výkonnostné požiadavky referenčných metód uvedených v oddiele A, protokoly o skúškach, ktoré vydali laboratóriá v iných členských štátoch akreditované podľa normy EN ISO 17025 na vykonávanie takého skúšania.

PRÍLOHA VII

CIEĽOVÉ HODNOTY A DLHODOBÉ CIELE PRE OZÓN

A.   Vymedzenie pojmov a kritériá

1.   Vymedzenie pojmov

AOT 40 [vyjadrený v (µg/m3) · počet hodín] je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m3 (= 40 častí na miliardu) a 80 µg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).

2.   Kritériá

Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti použijú tieto kritériá:

Parameter	Vyžadovaný podiel platných údajov
1-hodinové hodnoty	75 % (t. j. 45 minút)
8-hodinové hodnoty	75 % hodnôt (t. j. 6 hodín)
Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota z 8 po sebe nasledujúcich hodín	75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň)
AOT40	90 % 1-hodinových hodnôt počas doby určenej na vypočítanie hodnoty AOT40 (1)
Ročná stredná hodnota	75 % 1-hodinových hodnôt letného (od apríla do septembra) a 75 % hodnôt zimného (od januára do marca, od októbra do decembra) obdobia samostatne
Počet prekročení a maximálne hodnoty za mesiac	90 % denných maximálnych 8-hodinových stredných hodnôt (27 dostupných denných hodnôt za mesiac) 90 % 1-hodinových hodnôt od 8.00 do 20.00 hod. SEČ
Počet prekročení a maximálne hodnoty za rok	päť zo šiestich mesiacov počas letného obdobia (od apríla do septembra)

B.   Cieľové hodnoty

Cieľ	Priemerované obdobie	Cieľová hodnota	Dátum, ku ktorému by sa mala cieľová hodnota dosiahnuť (2)
Ochrana zdravia ľudí	maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota (3)	120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov (4)	1.1.2010
Ochrana vegetácie	od mája do júla	AOT40 (vypočítaný z 1-hodinových hodnôt) 18 000 µg/m3 · hod. v priemere piatich rokov (4)	1.1.2010

C.   Dlhodobé ciele

Cieľ	Priemerované obdobie	Dlhodobý cieľ	Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele
Ochrana zdravia ľudí	maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku	120 µg/m3	neurčený
Ochrana vegetácie	od mája do júla	AOT40 (vypočítaný z 1-hodinových hodnôt) 6 000 µg/m3 · hod.	neurčený

---

(1)  V prípadoch, keď nie sú k dispozícii všetky možné merané údaje, na vypočítanie hodnôt AOT40 sa použije tento faktor:

AOT40odhad = AOT40meraný ×	celkový možný počet hodín (*)
	počet nameraných hodinových hodnôt

(*)	Predstavuje počet hodín v rámci doby uvedenej v definícii AOT40 (t. j. od 8.00 do 20.00 h SEČ každoročne od 1. mája do 31. júla pre ochranu vegetácie a každoročne od 1. apríla do 30. septembra pre ochranu lesov).

(2)  Dodržiavanie cieľových hodnôt sa bude posudzovať od tohto dátumu. To znamená, že rok 2010 bude prvým rokom, za ktorý sa budú údaje používať na výpočet súladu počas nasledujúcich 3 alebo prípadne 5 rokov.

(3)  Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do 24.00 hod. daného dňa.

(4)  Ak nie je možné určiť troj- alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, minimálne ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt budú tieto:

—	pre cieľovú hodnotu na ochranu zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,

—	pre cieľovú hodnotu na ochranu vegetácie: platné údaje za tri roky.

PRÍLOHA VIII

Kritériá klasifikácie a umiestňovania vzorkovancích miest na hodnotenie koncentrácií ozónu

Na stále merania sa vzťahuje nasledovné:

A.   Umiestnenie na makroúrovni

Typ stanice	Ciele merania	Reprezentatívnosť (1)	Kritériá umiestnenia na makroúrovni
Mestská	Ochrana zdravia ľudí: posúdiť expozíciu mestského obyvateľstva ozónu, t. j. v miestach, kde je hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoká a reprezentuje expozíciu bežného obyvateľstva	Niekoľko km2	Mimo vplyvu miestnych emisií, napr. z dopravy, čerpacích staníc atď.; odvetrané miesta, kde je možné merať dobre zmiešané úrovne; Miesta, ako sú obytné a obchodné oblasti miest, parky (nie v bezprostrednej blízkosti stromov), hlavné ulice a námestia s veľmi nízkou alebo žiadnou premávkou, voľné priestranstvá využívané na vzdelávacie, športové a rekreačné účely
Predmestská	Ochrana zdravia ľudí a vegetácie: posúdiť expozíciu obyvateľstva a vegetácie v predmestiach aglomerácií, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým môže byť obyvateľstvo a vegetácia priamo alebo nepriamo vystavené	Niekoľko desiatok km2	V určitej vzdialenosti od oblasti s maximálnymi emisiami, v smere vetra vzhľadom na prevládajúci smer vetra/smer za podmienok, ktoré sú priaznivé pre tvorbu ozónu; v okrajových oblastiach aglomerácií, kde sú obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy vystavené vysokým úrovniam ozónu; prípadne v niekoľkých predmestských staniciach, aj proti smeru vetra od oblasti s maximálnymi emisiami s cieľom určiť regionálne pozaďové úrovne ozónu
Vidiecka	Ochrana zdravia ľudí a vegetácie: posúdiť expozíciu obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na subregionálnej úrovni	Subregionálne úrovne (niekoľko stoviek km2)	Stanice môžu byť umiestnené v malých osadách a/alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami, lesmi alebo plodinami; reprezentatívna vzorka ozónu mimo dosahu priamych miestnych emisií, ako sú priemyselné zariadenia a cesty; na voľných priestranstvách, nie však na vrcholoch vyšších pohorí
Vidiecka pozaďová	Ochrana vegetácie a zdravia ľudí: posúdiť expozíciu plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na regionálnej úrovni, ako aj expozíciu obyvateľstva	Regionálne/celoštátne/kontinentálne úrovne (od 1 000 do 10 000 km2)	Stanice umiestnené v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, napr. s prírodnými ekosystémami, lesmi, vo vzdialenosti aspoň 20 km od mestských a priemyselných oblastí a mimo miestnych emisií; je potrebné vyhnúť sa miestam, ktoré lokálne podliehajú zvýšenej tvorbe prízemných inverzných podmienok, taktiež vrcholom vyšších pohorí; neodporúčajú sa pobrežné oblasti s ustáleným každodenným veterným cyklom miestneho charakteru.

Pre vidiecke stanice a vidiecke pozaďové stanice sa vo vhodných prípadoch umiestnenie koordinuje s monitorovacími požiadavkami nariadenia Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúceho sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (2).

B.   Umiestnenie na mikroúrovni

Postup pri umiestňovaní na mikroúrovni v oddiele C prílohy III sa dodržiava, pokiaľ je to možné, pričom sa zabezpečí, aby bola sonda vo vstupnom otvore umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od takých zdrojov, ako sú pece a spaľovacie komíny, a viac ako 10 metrov od najbližšej cesty, pričom táto vzdialenosť sa zvyšuje v závislosti od hustoty premávky.

C.   Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup v oddiele D prílohy III sa dodržiava pri uplatňovaní riadneho skríningu a interpretácie monitorovacích údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu merané na príslušných miestach.

---

(1)  Vzorkovacie miesta by mali byť podľa možnosti reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

(2)  Ú. v. EÚ L 334, 30.11.2006, s. 1.

PRÍLOHA IX

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále meranie koncentrácií ozónu

A.   Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále nepretržité merania na posúdenie dodržiavania cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných prahov, ak sú takéto merania jediným zdrojom informácií

Obyvateľstvo (× 1 000)	Aglomerácie (mestské a predmestské) (1)	Ostatné zóny (predmestské a vidiecke) (1)	Vidiecke pozaďové miesta
< 250		1	1 stanica/50 000 km2 ako priemerná hustota zo všetkých zón v krajine (2)
< 500	1	2
< 1 000	2	2
< 1 500	3	3
< 2 000	3	4
< 2 750	4	5
< 3 750	5	6
> 3 750	1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov	1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov

B.   Minimálny počet vzorkovacích miest PRE stále merania v zónach a aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele

Počet vzorkovacích miest pre ozón musí v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového hodnotenia, ako sú modely kvality ovzdušia a spoluumiestnené merania oxidu dusičitého, postačovať na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a iných zónach môže byť znížený na jednu tretinu počtu uvedeného v oddiele A. Keď sú informácie zo staníc stáleho merania jediným zdrojom informácií, musí sa udržiavať aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica, koordináciou s určitým počtom staníc v susediacich zónach sa musí zabezpečiť primerané hodnotenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Počet vidieckych pozaďových staníc je 1 na 100 000 km2.

---

(1)  Aspoň jedna stanica v predmestskej oblasti, v ktorej sa pravdepodobne vyskytne najvyššia expozícia obyvateľstva. V aglomeráciách sa minimálne 50 % staníc umiestni v predmestských oblastiach.

(2)  V zložitom teréne sa odporúča 1 stanica na 25 000 km2.

PRÍLOHA X

MERANIA PREKURZOROV OZÓNU

A.   Ciele

Hlavnými cieľmi týchto meraní je analýza všetkých trendov prekurzorov ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola súladu emisných inventúr a pomoc pri priraďovaní zdrojov emisií k sledovaným koncentráciám znečistenia.

Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.

B.   Látky

Merania prekurzorov ozónu zahŕňajú aspoň oxidy dusíka (NO a NO2) a príslušné prchavé organické zlúčeniny (VOC). Zoznam VOC odporúčaných na meranie sa uvádza nižšie:

	1-butén	izoprén	etylbenzén
etán	trans-2-butén	n-hexán	m + p-xylén
etylén	cis-2-butén	i-hexán	o-xylén
acetylén	1,3-butadién	n-heptán	1,2,4-trimetylebenzén
propán	n-pentán	n-oktán	1,2,3-trimetylebenzén
propén	i-pentán	i-oktán	1,3,5-trimetylebenzén
n-bután	1-pentén	benzén	formaldehyd
i-bután	2-pentén	toluén	bezmetánové uhľovodíky spolu

C.   Umiestnenie

Merania sa uskutočňujú najmä v mestských alebo predmestských oblastiach na akomkoľvek monitorovacom mieste zriadenom v súlade s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa považuje za vhodné vzhľadom na monitorovacie ciele uvedené v oddiele A.

PRÍLOHA XI

LIMITNÉ HODNOTY NA OCHRANU ZDRAVIA ĽUDÍ

A.   Kritériá

Bez toho, aby bola dotknutá príloha I, sa pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických parametrov použijú na kontrolu platnosti tieto kritériá:

Parameter	Vyžadovaný podiel platných údajov
1-hodinové hodnoty	75 % (t. j. 45 minút)
8-hodinové hodnoty	75 % hodnôt (t. j. 6 hodín)
Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota	75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň)
24-hodinové hodnoty	75 % hodinových priemerov (t. j. aspoň 18 hodinových hodnôt)
Ročná stredná hodnota	90 % (1) 1-hodinových hodnôt alebo (ak nie sú k dispozícii) 24-hodinových hodnôt za rok

B.   Limitné hodnoty

Priemerované obdobie	Limitná hodnota	Medza tolerancie	Dátum, ku ktorému sa má limitná hodnota dosiahnuť
Oxid siričitý
1 hodina	350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 24-krát za kalendárny rok	150 µg/m3 (43 %)	— (2)
1 deň	125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok	Žiadna	— (2)
Oxid dusičitý
1 hodina	200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok	50 % k 19. júlu 1999 so znížením k 1. januáru 2001 a potom každých 12 mesiacov rovnakým ročným percentom až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010	1. január 2010
Kalendárny rok	40 µg/m3	50 % k 19. júlu 1999 so znížením k 1. januáru 2001 a potom každých 12 mesiacov rovnakým ročným percentom až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010	1. január 2010
Benzén
Kalendárny rok	5 µg/m3	5 µg/m3 (100 %) k 13. decembru 2000 so znížením k 1. januáru 2006 a potom každých 12 mesiacov o 1 µg/m3 až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010	1. január 2010
Oxid uhoľnatý
Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota (3)	10 mg/m3	60 %	— (2)
Olovo
Kalendárny rok	0,5 µg/m3  (4)	100 %	— (4)
PM10
1 deň	50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok	50 %	— (2)
Kalendárny rok	40 µg/m3	20 %	— (2)

---

(1)  Požiadavky na výpočet ročnej strednej hodnoty nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

(2)  Účinné už od 1. januára 2005.

(3)  Maximálna denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do 24.00 hod. daného dňa.

(4)  Účinné už od 1. januára 2005. Limitná hodnota, ktorá sa má dosiahnuť do 1. januára 2010 v bezprostrednej blízkosti špecifických priemyselných zdrojov, ktoré sa nachádzajú na miestach kontaminovaných v dôsledku desaťročia trvajúcich priemyselných činností. V takýchto prípadoch bude do 1. januára 2010 limitná hodnota 1,0 µg/m3. Oblasti, na ktoré sa vzťahujú vyššie limitné hodnoty, sa nesmú rozšíriť ďalej ako 1 000 m od takýchto špecifických zdrojov.

PRÍLOHA XII

INFORMAČNÉ A VÝSTRAŽNÉ PRAHY

A.   Výstražné prahy pre znečisťujúce látky okrem ozónu

Hodnoty sa merajú počas troch po sebe nasledujúcich hodín na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu či aglomeráciu, podľa toho, čo je menšie.

Znečisťujúca látka	Výstražný prah
Oxid siričitý	500 µg/m3
Oxid dusičitý	400 µg/m3

B.   Informačné a výstražné prahy pre ozón

Účel	Priemerované obdobie	Prah
Informácie	1 hodina	180 µg/m3
Výstraha	1 hodina (1)	240 µg/m3

---

(1)  Na vykonávanie článku 24 sa prekročenie prahu meria alebo predpovedá tri po sebe nasledujúce hodiny.

PRÍLOHA XIII

KRITICKÉ ÚROVNE NA OCHRANU VEGETÁCIE

Priemerované obdobie	Kritická úroveň	Medza tolerancie
Oxid siričitý
Kalendárny rok a zimné obdobie (od 1. októbra do 31. marca)	20 µg/m3	Žiadna
Oxidy dusíka
Kalendárny rok	30 µg/m3 NOx	Žiadna

PRÍLOHA XIV

NÁRODNÝ CIEĽ ZNÍŽENIA EXPOZÍCIE, CIEĽOVÁ HODNOTA A LIMITNÁ HODNOTA PRE PM2,5

A.   Indikátor priemernej expozície

Indikátor priemernej expozície vyjadrený v µg/m3 (IPE) sa zakladá na meraniach na mestských pozaďových miestach v zónach a aglomeráciách na celom území členského štátu. Mal by sa hodnotiť ako nepretržitá ročná stredná hodnota koncentrácie z troch kalendárnych rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta stanovené podľa oddielu B prílohy V. IPE na referenčný rok 2010 predstavuje strednú hodnotu koncentrácie za roky 2008, 2009 a 2010.

Ak však nie sú k dispozícii údaje za rok 2008, členské štáty môžu použiť strednú hodnotu koncentrácie za roky 2009 a 2010 alebo strednú hodnotu koncentrácie za roky 2009, 2010 a 2011. Členské štáty, ktoré tieto možnosti využijú, musia svoje rozhodnutie oznámiť Komisii do 11. septembra 2008.

IPE na rok 2020 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky tieto vzorkovacie miesta za roky 2018, 2019 a 2020. IPE sa využíva na preskúmanie toho, či sa dosiahol národný cieľ zníženia expozície.

IPE na rok 2015 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky tieto vzorkovacie miesta za roky 2013, 2014 a 2015. IPE sa využíva na preskúmanie toho, či sa dosiahol záväzok zníženia koncentrácie expozície.

B.   Národný cieľ zníženia expozície

Cieľ zníženia expozície tykajúci sa IPE v roku 2010		Rok, v ktorom by sa mal dosiahnuť cieľ zníženia expozície
Počiatočná koncentrácia v µg/m3	Cieľ zníženia v percentách	2020
< 8,5 = 8,5	0 %
> 8,5 – < 13	10 %
= 13 – < 18	15 %
= 18 – < 22	20 %
≥ 22	Všetky vhodné opatrenia na dosiahnutie 18 μg/m3

Ak je IPE v referenčnom roku 8,5 µg/m3 alebo menej, cieľ zníženia expozície sa rovná nule. Cieľ zníženia expozície sa rovná nule aj v prípadoch, ak IPE dosiahne v ktoromkoľvek momente počas obdobia od roku 2010 do roku 2020 úroveň 8,5 µg/m3 a udrží sa na tejto úrovni alebo nižšie.

C.   Záväzok zníženia koncentrácie expozície

Záväzok zníženia koncentrácie expozície	Rok, v ktorom sa má záväzok dosiahnuť
20 µg/m3	2015

D.   Cieľová hodnota

Priemerované obdobie	Cieľová hodnota	Dátum, ku ktorému by sa mala cieľová hodnota dosiahnuť
Kalendárny rok	25 µg/m3	1. január 2010

E.   Limitná hodnota

Priemerované obdobie	Limitná hodnota	Medza tolerancie	Dátum, ku ktorému sa má limitná hodnota dosiahnuť
PRVÉ ŠTÁDIUM
Kalendárny rok	25 µg/m3	20 % k 11. júnu 2008 so znížením k nasledujúcemu 1. januáru a potom každých 12 mesiacov o rovnaké ročné percento až k hodnote 0 % k 1. januáru 2015	1. január 2015
DRUHÉ ŠTÁDIUM (1)
Kalendárny rok	20 µg/m3		1. január 2020

---

(1)  Druhé štádium – Komisia preskúma orientačnú limitnú hodnotu v roku 2013 so zreteľom na ďalšie informácie o vplyvoch na zdravie a životné prostredie, o technickej uskutočniteľnosti a skúsenostiach súvisiacich s cieľovou hodnotou v členských štátoch.

PRÍLOHA XV

Informácie, ktoré sa zahrnú do miestnych, regionálnych alebo národných plánov kvality ovzdušia na zlepšenie kvality okolitého ovzdušia

A.   Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 23 (plány kvality ovzdušia)

1.   Lokalizácia nadmerného znečistenia

a)

región;

b)	mesto (mapa);

c)	meracia stanica (mapa, zemepisné súradnice).

2.   Všeobecné informácie:

a)	typ zóny (mesto, priemyselná alebo vidiecka oblasť);

b)	odhad znečistenej oblasti (km2) a obyvateľstva vystaveného znečisteniu;

c)	užitočné klimatické údaje;

d)	príslušné údaje o topografii;

e)	dostatočné informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu.

3.   Zodpovedné orgány

Mená a adresy osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie plánov na zlepšenie.

4.   Povaha a hodnotenie znečistenia:

a)	koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky (pred vykonávaním opatrení na zlepšenie);

b)	koncentrácie namerané od začiatku projektu;

c)	techniky využité pri hodnotení.

5.   Pôvod znečistenia

a)	zoznam hlavných zdrojov emisií, ktoré spôsobujú znečistenie (mapa);

b)	celkové množstvo emisií z týchto zdrojov (tony/rok);

c)	informácie o znečistení, ktoré pochádza z iných regiónov.

6.   Analýza situácie

a)	podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenie (napr. doprava vrátane cezhraničnej dopravy, tvorba sekundárnych znečisťujúcich látok v atmosfére);

b)	podrobnosti o možných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia.

7.   Podrobnosti o týchto opatreniach alebo projektoch na zlepšenie, ktoré existovali pred 11. júnom 2008, t. j.:

a)	miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia;

b)	pozorované účinky týchto opatrení.

8.   Podrobnosti o týchto opatreniach alebo projektoch prijatých s cieľom znížiť znečistenie po nadobudnutí účinnosti tejto smernice:

a)	zoznam a opis všetkých opatrení stanovených v projekte;

b)	časový harmonogram vykonávania;

c)	odhad plánovaných zlepšení kvality ovzdušia a predpokladaného času potrebného na dosiahnutie týchto cieľov.

9.   Podrobnosti o dlhodobo plánovaných alebo skúmaných opatreniach alebo projektoch.

10.   Zoznam publikácií, dokumentov, prác atď. použitých na doplnenie údajov požadovaných v tejto prílohe.

B.   Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 22 ods. 1

1.   Všetky informácie, ako sú ustanovené v oddiele A.

2.   Informácie o stave vykonávania týchto smerníc:

1.	smernica Rady 70/220/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel (1);

2.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc (2);

3.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (3);

4.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a suspendovaných znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov, inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (4);

5.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív (5);

6.	smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach (6);

7.	smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (7);

8.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (8);

9.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení;

10.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie;

11.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel (9);

12.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES zo 6. júla 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES vzhľadom na o obsah síry v lodných palivách (10);

13.

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách (11);

14.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (12).

3.   Informácie o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v súvislosti s dosahovaním cieľov kvality ovzdušia vrátane:

a)	znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov tým, že sa zabezpečí, aby boli malé a stredné stacionárne spaľovacie zdroje (vrátane spaľovní biomasy) vybavené zariadením na kontrolu emisií alebo aby boli nahradené;

b)	znižovania emisií z vozidiel prostredníctvom dodatočného vybavenia zariadeniami na kontrolu emisií; malo by sa zvážiť využívanie ekonomických stimulov na urýchlené osvojenie opatrení;

c)

obstarávania zo strany verejných orgánov v súlade s príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorého predmetom sú cestné vozidlá, palivá a spaľovacie zariadenia na zníženie emisií, vrátane nákupu: — nových vozidiel, vrátane vozidiel z nízkymi emisiami, — čistejších dopravných automobilových služieb, — nízkoemisných stacionárnych spaľovacích zdrojov, — nízkoemisných palív pre stacionárne a mobilné zdroje;

d)	opatrení na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom plánovania a riadenia dopravy (vrátane stanovenia poplatkov za dopravné zaťaženie, diferencovaných parkovacích poplatkov a ostatných ekonomických stimulov; zriaďovania „nízkoemisných zón“);

e)	opatrení na podporu zmeny dopravy na menej znečisťujúce druhy;

f)	zabezpečenia využívania nízkoemisných palív v malých, stredných a veľkých stacionárnych zdrojoch a v mobilných zdrojoch;

g)	opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia prostredníctvom systému povolení podľa smernice 2008/1/ES, národných plánov podľa smernice 2001/80/ES a prostredníctvom využívania ekonomických nástrojov, ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie s emisiami;

h)	ak je to vhodné, opatrení na ochranu zdravia detí alebo iných citlivých skupín obyvateľstva.

---

(1)  Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/96/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 81).

(2)  Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

(4)  Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES.

(5)  Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(6)  Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87).

(7)  Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59).

(8)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

(9)  Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87.

(10)  Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59.

(11)  Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 715/2007 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

(12)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

PRÍLOHA XVI

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa aktuálne informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, bežne sprístupňovali verejnosti.

2.   Poskytnuté koncentrácie v okolitom ovzduší sa oznámia vo forme priemerných hodnôt v rámci príslušného priemerovaného obdobia, ako je ustanovené v prílohe VII a v prílohách XI až XIV. Informácie uvádzajú aspoň všetky úrovne prekračujúce ciele kvality ovzdušia vrátane limitných hodnôt, cieľových hodnôt, výstražných prahov, informačných prahov alebo dlhodobých cieľov pre regulované znečisťujúce látky. Poskytnú aj krátke hodnotenie v súvislosti s cieľmi kvality ovzdušia a vhodné informácie o vplyvoch na zdravie, prípadne na vegetáciu.

3.   Informácie o koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého, suspendovaných častíc (aspoň PM10), ozónu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší sa aktualizujú aspoň raz denne, a ak je to možné, aktualizujú sa každú hodinu. Informácie o koncentráciách olova a benzénu v okolitom ovzduší uvádzané ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov sa aktualizujú každé tri mesiace, a ak je to možné, každý mesiac.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytovali včasné informácie o skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných prahov a akýchkoľvek informačných prahov. Poskytované údaje obsahujú aspoň tieto informácie:

a)	informácie o pozorovaných prekročeniach: — miesto alebo oblasť prekročenia, — druh prekročeného prahu (informačný alebo výstražný), — čas začiatku a trvanie prekročenia, — najvyššiu 1-hodinovú koncentráciu a v prípade ozónu aj najvyššiu 8-hodinovú strednú hodnotu koncentrácie;

b)	predpoveď na nasledujúce popoludnie/deň (dni): — zemepisnú oblasť očakávaných prekročení informačného a/alebo výstražného prahu, — predpokladané zmeny znečistenia (zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie) spolu s dôvodmi týchto zmien;

c)	informácie o type dotknutého obyvateľstva, možných vplyvoch na zdravie a odporúčanom správaní: — informácie o ohrozených skupinách obyvateľstva, — opis pravdepodobných príznakov, — odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo prijať dotknuté obyvateľstvo, — kde je možné nájsť ďalšie informácie;

d)	informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia a/alebo expozície tomuto znečisteniu: označenie odvetví s hlavnými zdrojmi, odporúčania opatrení na zníženie emisií;

e)	v prípade predpovedaných prekročení podnikne členský štát kroky na zabezpečenie poskytovania údajov v uskutočniteľnom rozsahu.

PRÍLOHA XVII

TABUĽKA ZHODY

Táto smernica	Smernica 96/62/ES	Smernica 1999/30/ES	Smernica 2000/69/ES	Smernica 2002/3/ES
článok 1	článok 1	článok 1	článok 1	článok 1
článok 2 ods. 1 až 5	článok 2 ods. 1 až 5	—	—	—
článok 2 ods. 6 a 7	—	—	—	—
článok 2 ods. 8	článok 2 ods. 8	článok 2 ods. 7	—	—
článok 2 ods. 9	článok 2 ods. 6	—	—	článok 2 ods. 9
článok 2 ods. 10	článok 2 ods. 7	článok 2 ods. 6	—	článok 2 ods. 11
článok 2 ods. 11	—	—	—	článok 2 ods. 12
článok 2 ods. 12 a 13	—	článok 2 ods. 13 a 14	článok 2 písm. a) a b)	—
článok 2 ods. 14	—	—	—	článok 2 ods. 10
článok 2 ods. 15 a 16	článok 2 ods. 9 a 10	článok 2 ods. 8 a 9	—	článok 2 ods. 7 a 8
článok 2 ods. 17 a 18	—	článok 2 ods. 11 a 12	—	—
článok 2 ods. 19, 20, 21, 22 a 23	—	—	—	—
článok 2 ods. 24	—	článok 2 ods. 10	—	—
článok 2 ods. 25 a 26	článok 6 ods. 5	—	—	—
článok 2 ods. 27	—	—	—	článok 2 ods. 13
článok 2 ods. 28	—	—	—	článok 2 ods. 3
článok 3 s výnimkou odseku 1 písm. f)	článok 3	—	—	—
článok 3 ods. 1 písm. f)	—	—	—	—
článok 4	článok 2 ods. 9 a 10, článok 6 ods. 1	—	—	—
článok 5	—	článok 7 ods. 1	článok 5 ods. 1	—
článok 6 ods. 1 až 4	článok 6 ods. 1 až 4	—	—	—
článok 6 ods. 5	—	—	—	—
článok 7	—	článok 7 ods. 2 a 3 so zmenami a doplneniami	článok 5 ods. 2 a 3 so zmenami a doplneniami	—
článok 8	—	článok 7 ods. 5	článok 5 ods. 5	—
článok 9	—	—	—	článok 9 ods. 1 prvý a druhý pododsek
článok 10	—	—	—	článok 9 ods. 1 až 3 so zmenami a doplneniami
článok 11 ods. 1	—	—	—	článok 9 ods. 4
článok 11 ods. 2	—	—	—	—
článok 12	článok 9	—	—	—
článok 13 ods. 1	—	článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 1 a článok 6	článok 3 ods. 1 a článok 4	—
článok 13 ods. 2	—	článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 2	—	—
článok 13 ods. 3	—	článok 5 ods. 5	—	—
článok 14	—	článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 so zmenami a doplneniami	—	—
článok 15	—	—	—	—
článok 16	—	—	—	—
článok 17 ods. 1	—	—	—	článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1
článok 17 ods. 2	—	—	—	článok 3 ods. 2 a 3
článok 17 ods. 3	—	—	—	článok 4 ods. 2
článok 18	—	—	—	článok 5
článok 19	článok 10 so zmenami a doplneniami	článok 8 ods. 3	—	článok 6 so zmenami a doplneniami
článok 20	—	článok 3 ods. 4 a článok 5 ods. 4 so zmenami a doplneniami	—	—
článok 21	—	—	—	—
článok 22	—	—	—	—
článok 23	článok 8 ods. 1 až 4 so zmenami a doplneniami	—	—	—
článok 24	článok 7 ods. 3 so zmenami a doplneniami	—	—	článok 7 so zmenami a doplneniami
článok 25	článok 8 ods. 5 so zmenami a doplneniami	—	—	článok 8 so zmenami a doplneniami
článok 26	—	článok 8 so zmenami a doplneniami	článok 7 so zmenami a doplneniami	článok 6 so zmenami a doplneniami
článok 27	článok 11 so zmenami a doplneniami	článok 5 ods. 2 druhý pododsek	—	článok 10 so zmenami a doplneniami
článok 28 ods. 1	článok 12 ods. 1 so zmenami a doplneniami	—	—	—
článok 28 ods. 2	článok 11 so zmenami a doplneniami	—	—	—
článok 28 ods. 3	—	—	—	—
článok 28 ods. 4	—	príloha IX so zmenami a doplneniami	—	—
článok 29	článok 12 ods. 2	—	—	—
článok 30	—	článok 11	článok 9	článok 14
článok 31	—	—	—	—
článok 32	—	—	—	—
článok 33	článok 13	článok 12	článok 10	článok 15
článok 34	článok 14	článok 13	článok 11	článok 17
článok 35	článok 15	článok 14	článok 12	článok 18
príloha I	—	príloha VIII so zmenami a doplneniami	príloha VI	príloha VII
príloha II	—	príloha V so zmenami a doplneniami	príloha III	—
príloha III	—	príloha VI	príloha IV	—
príloha IV	—	—	—	—
príloha V	—	príloha VII so zmenami a doplneniami	príloha V	—
príloha VI	—	príloha IX so zmenami a doplneniami	príloha VII	príloha VIII
príloha VII	—	—	—	príloha I, príloha III oddiel II
príloha VIII	—	—	—	príloha IV
príloha IX	—	—	—	príloha V
príloha X	—	—	—	príloha VI
príloha XI	—	príloha I oddiel I, príloha II oddiel I a príloha III (so zmenami a doplneniami); príloha IV (nezmenená)	príloha I, príloha II	—
príloha XII	—	príloha I oddiel II, príloha II oddiel II	—	príloha II oddiel I
príloha XIII	—	príloha I oddiel I, príloha II oddiel I	—	—
príloha XIV	—	—	—	—
príloha XV oddiel A	príloha IV	—	—	—
príloha XV oddiel B	—	—	—	—
príloha XVI	—	článok 8	článok 7	článok 6 so zmenami a doplneniami

 

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia berie na vedomie text smernice o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu prijatej Radou a Európskym parlamentom. Komisia upozorňuje najmä na dôležitosť, ktorú Európsky parlament a členské štáty v článku 22 ods. 4 a odôvodnení 16 tejto smernice pripisujú opatreniam Spoločenstva týkajúcim sa zníženia emisií znečisťujúcich ovzdušie pri zdroji.

Komisia uznáva potrebu zníženia škodlivých emisií znečisťujúcich ovzdušie, ak sa má dosiahnuť významný pokrok smerom k cieľom stanoveným v Šiestom environmentálnom akčnom programe. Oznámenie Komisie týkajúce sa tematickej stratégie o znečistení ovzdušia stanovuje značný počet možných opatrení Komisie. Od prijatia stratégie sa dosiahol významný pokrok v týchto, ako aj iných opatreniach:

—	Rada a Parlament už prijali nové právne predpisy týkajúce sa obmedzenia výfukových emisií z ľahkých úžitkových vozidiel,

—	Komisia prijala návrh nových právnych predpisov na zvýšenie účinnosti právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa priemyselných emisií, vrátane zariadení pre intenzívne poľnohospodárstvo a opatrení na riešenie priemyselných spaľovacích zdrojov menšieho rozsahu,

—	Komisia prijala návrh nových právnych predpisov týkajúcich sa obmedzenia výfukových emisií z motorov inštalovaných v ťažkých úžitkových vozidlách,

—

v roku 2008 plánuje Komisia nové návrhy právnych predpisov, ktoré: — ďalej znížia emisie hlavných znečisťujúcich látok povolené vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, — znížia emisie súvisiace s dopĺňaním paliva pri vozidlách s dieselovými motormi na čerpacích staniciach, — budú riešiť obsah síry v palivách, vrátane lodných palív,

—

prebiehajú aj prípravné práce, pri ktorých sa skúma uskutočniteľnosť: — zlepšenia ekologického dizajnu a zníženia emisií z domácich kotlov a ohrievačov vody; — zníženia obsahu rozpúšťadiel v náteroch, lakoch a výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel, — zníženia výfukových emisií z necestných pojazdných strojov, čím by sa maximálne využili necestné palivá s nízkym obsahom síry, ktoré už Komisia navrhla,

—	Komisia takisto v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (MNO) naďalej presadzuje významné zníženie emisií z lodí a zaväzuje sa predložiť návrhy na opatrenia Spoločenstva, ak sa MNO nepodarí dodať dostatočne ambiciózne návrhy plánované na rok 2008.

Komisia je však viazaná cieľmi iniciatívy „lepšej právnej úpravy“ a potrebou návrhov podložených komplexným hodnotením vplyvov a prínosov. V tomto ohľade a v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva bude Komisia aj naďalej hodnotiť potrebu predloženia nových legislatívnych návrhov, pričom si ponechá právo rozhodnúť, či a kedy by bolo vhodné prezentovať ktorýkoľvek z týchto návrhov.

VYHLÁSENIE HOLANDSKA

Holandsko vždy podporovalo rozvoj ambicióznej a účinnej európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia a bude v tom pokračovať aj v budúcnosti. Je preto spokojné s kompromisom, na ktorom sa Rada a Európsky parlament dohodli, a skladá poklonu Parlamentu, Komisii a predsedníctvu za dosiahnuté výsledky. Nová smernica o kvalite okolitého ovzdušia znamená výrazný pokrok pre životné prostredie i verejné zdravie.

Ako už na to Holandsko poukázalo, keď sa vypracovala spoločná pozícia, kvalitu ovzdušia v našej krajine silno ovplyvňuje cezhraničný vývoj, a preto bude účinný európsky prístup veľkým prínosom. Hlavným záujmom Holandska bolo, aby smernica obsahovala vyvážený balík európskych i vnútroštátnych opatrení, ako aj reálne lehoty na dosiahnutie cieľov súvisiacich s kvalitou ovzdušia. Len vtedy budú môcť členské štáty dosiahnuť stanovené ambiciózne ciele.

Holandsko s potešením víta vyhlásenie Komisie, že včas predloží opatrenia Spoločenstva. Včasné dodržiavanie noriem kvality ovzdušia v celej EÚ bude závisieť od rozumnej európskej politiky, ktorá sa bude zaoberať znečisťovaním pri zdroji. Holandsko by chcelo osobitne poukázať na nedostatok údajov a prevládajúce nejasnosti o emisiách a koncentráciách jemných suspendovaných častíc (PM2,5). Samozrejme však vynaloží všetko úsilie na to, aby ciele smernice splnilo do stanoveného dátumu. Na základe znalostí, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, to bude možné. Holandská vláda vyvíja národný program spolupráce v oblasti kvality ovzdušia, ktorý sa bude zaoberať miestami, kde sa emisné stropy neustále prekračujú, aby sa aj tam mohli splniť normy kvality ovzdušia do stanoveného dátumu.

Holandsko vyjadruje potešenie nad tým, že Rada a Európsky parlament ukončili druhé čítanie včas, aby mohla smernica nadobudnúť účinnosť už začiatkom roku 2008. Je to nevyhnutné pre náš vlastný národný program, ako aj pre opatrenia v krajinách okolo nás. Holandsko bude tvrdo pracovať na tom, aby národný program spolupráce a všetky miestne a regionálne opatrenia boli dostatočné na dosiahnutie európskych noriem kvality ovzdušia.