20.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 364/5

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001 z 8. marca 2001, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách (2), bolo veľakrát podstatne zmenené a doplnené. Je potrebné znovu zmeniť a doplniť maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov, aby sa zohľadnili nové informácie a vývoj v Codex Alimentarius. Zároveň by sa malo znenie nariadenia v prípade potreby vyjasniť. Nariadenie (ES) č. 466/2001 by sa preto malo nahradiť.

(2)

Je veľmi dôležité, aby sa kvôli ochrane verejného zdravia udržiaval obsah kontaminantov na úrovniach, ktoré sú toxikologicky prijateľné.

(3)

Vzhľadom na rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov a z toho vyplývajúce riziko narušenia hospodárskej súťaže sú v prípade niektorých kontaminantov potrebné opatrenia na úrovni Spoločenstva, ktoré by viedli k zabezpečeniu jednotnosti trhu, pričom sa musí dodržať zásada proporcionality.

(4)

Maximálne hodnoty by mali byť stanovené na prísnej úrovni, ktorá je primerane dosiahnuteľná dodržiavaním správnej poľnohospodárskej, rybárskej a výrobnej praxe a zohľadňovaním rizika súvisiaceho so spotrebou potravín. V prípade kontaminantov, ktoré sa považujú za genotoxické karcinogény, alebo v prípadoch, keď súčasné vystavenie obyvateľstva alebo citlivých skupín obyvateľstva dosahuje alebo presahuje prípustný príjem, by mali byť maximálne hodnoty stanovené na najnižšej primerane dosiahnuteľnej úrovni (ALARA). Takéto prístupy zabezpečujú, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uplatňovali opatrenia zamerané na predchádzanie kontaminácii a jej znižovanie v čo najväčšej miere na účely ochrany verejného zdravia. Okrem toho je pre ochranu zdravia citlivej skupiny obyvateľstva zahŕňajúcej dojčatá a malé deti vhodné zaviesť najnižšie maximálne hodnoty, ktoré sú dosiahnuteľné prostredníctvom prísneho výberu základných surovín, ktoré sa používajú na výrobu potravín pre dojčatá a malé deti. Takýto prísny výber základných surovín je vhodný aj pri výrobe určitých špecifických potravín, akými sú napríklad otruby určené na priamu ľudskú spotrebu.

(5)

Aby bolo možné uplatniť maximálne hodnoty na sušené, zriedené, spracované a zložené potraviny, v prípade ktorých neboli stanovené žiadne maximálne hodnoty na úrovni Spoločenstva, mali by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov poskytnúť špecifické koncentračné a zrieďovacie faktory spolu s príslušnými experimentálnymi údajmi odôvodňujúcimi navrhovaný faktor.

(6)

Aby sa zabezpečila účinná ochrana verejného zdravia, výrobky, ktoré obsahujú kontaminanty prekračujúce maximálne hodnoty, by nemali byť uvedené na trh samostatne, po zmiešaní s inými potravinami alebo ako zložka iných potravín.

(7)

Uznáva sa, že triedenie alebo iné spôsoby fyzického spracovania umožňujú znižovať obsah aflatoxínu v zásielkach podzemnice olejnej, orechov, sušeného ovocia a kukurice. Aby sa minimalizoval vplyv na obchod, je vhodné povoliť vyššie hodnoty obsahu aflatoxínu v prípade výrobkov, ktoré nie sú určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložka potravín. V týchto prípadoch by mali byť maximálne hodnoty obsahu aflatoxínov stanovené pri zohľadnení účinnosti, s ktorou vyššie uvedené spôsoby spracovania znižujú obsah aflatoxínu v podzemnici olejnej, orechoch, sušenom ovocí a kukurici na hodnoty, ktoré sú nižšie ako najvyššie maximálne limity stanovené pre výrobky určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložky potravín.

(8)

Aby sa umožnilo účinné presadzovanie maximálnych hodnôt pre niektoré kontaminanty v niektorých potravinách, je pre tieto prípady vhodné zabezpečiť primerané ustanovenia o označovaní.

(9)

Pre klimatické podmienky v niektorých členských štátoch je ťažké zabezpečiť, aby maximálne hodnoty neboli prekročené v prípade čerstvého šalátu a čerstvého špenátu. Týmto členským štátom by sa malo poskytnúť prechodné obdobie, počas ktorého môžu naďalej povoľovať uvádzanie čerstvého šalátu a čerstvého špenátu, ktoré sú vypestované a určené na spotrebu na ich území a v prípade ktorých obsah dusičnanov presahuje maximálne hodnoty, na trh. Pestovatelia šalátu a špenátu so sídlom v členských štátoch, ktoré vydali vyššie uvedené povolenia, by mali postupne upravovať svoje metódy pestovania prostredníctvom uplatňovania správnej poľnohospodárskej praxe odporúčanej na národnej úrovni.

(10)

Niektoré druhy rýb pochádzajúce z baltského regiónu môžu obsahovať vysoké hodnoty dioxínov a polychlórovaných bifenylov (PCB) podobných dioxínom. Značná časť týchto druhov rýb z baltského regiónu nebude spĺňať maximálne hodnoty, a bude preto vylúčená zo stravy. Ukazuje sa však, že toto vylúčenie rýb zo stravy môže mať negatívny dosah na zdravie v baltskom regióne.

(11)

Švédsko a Fínsko majú zavedený systém, ktorý je schopný zabezpečiť plnú informovanosť spotrebiteľov o stravovacích odporúčaniach týkajúcich sa obmedzení konzumácie rýb z baltského regiónu identifikovanými citlivými skupinami obyvateľstva s cieľom zabrániť potenciálnym zdravotným rizikám. Preto je vhodné udeliť Fínsku a Švédsku výnimku, ktorá im umožňuje na prechodné obdobie uvádzať na trh niektoré druhy rýb pochádzajúce z baltského regiónu a určené na konzumáciu na ich území, v prípade ktorých sú hodnoty obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom vyššie ako hodnoty stanovené v tomto nariadení. Musia byť implementované opatrenia na zabezpečenie, aby ryby a výrobky z nich, ktoré nespĺňajú maximálne hodnoty, neboli uvádzané na trh v iných členských štátoch. Fínsko a Švédsko každoročne podávajú Komisii správy o výsledkoch svojho monitorovania hodnôt obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom v rybách z baltského regiónu, ako aj o opatreniach na zníženie vystavenia ľudí dioxínom a PCB podobných dioxínom z baltského regiónu.

(12)

Na zabezpečenie jednotného presadzovania maximálnych hodnôt by mali príslušné orgány v celom Spoločenstve uplatňovať rovnaké kritériá odberu vzoriek a rovnaké kritériá vykonávania analýzy. Okrem toho je dôležité, aby boli analytické výsledky oznamované a vykladané jednotným spôsobom. Opatrenia týkajúce sa odberu vzoriek a analýzy uvedené v tomto nariadení ustanovujú jednotné pravidlá oznamovania a výkladu.

(13)

V prípade niektorých kontaminantov by mali členské štáty a zainteresované strany monitorovať a oznamovať hodnoty obsahu, ako aj podávať správy o pokroku, pokiaľ ide o uplatňovanie preventívnych opatrení, aby sa Komisii umožnilo posúdiť, či je potrebné upraviť existujúce opatrenia alebo prijať dodatočné opatrenia.

(14)

Akákoľvek maximálna hodnota prijatá na úrovni Spoločenstva môže podliehať preskúmaniu s cieľom zohľadniť pokrok vo vedeckých a technických poznatkoch, ako aj zlepšenia v správnej poľnohospodárskej, rybárskej a výrobnej praxi.

(15)

Otruby a klíčky môžu byť uvádzané na trh na účely priamej ľudskej spotreby, a preto je vhodné stanoviť maximálnu hodnotu obsahu deoxynivalenolu a zearalenónu v týchto komoditách.

(16)

V Codex Alimentarius sa nedávno stanovila maximálna hodnota obsahu olova v rybách, ktorú Spoločenstvo prijalo. Je preto vhodné upraviť zodpovedajúcim spôsobom terajšie ustanovenie týkajúce sa obsahu olova v rybách.

(17)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (3), sa definujú potraviny živočíšneho pôvodu, a preto by sa mali záznamy týkajúce sa potravín živočíšneho pôvodu v niektorých prípadoch zmeniť a doplniť podľa terminológie použitej v uvedenom nariadení.

(18)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa maximálne hodnoty obsahu kontaminantov neuplatňovali na potraviny, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh Spoločenstva pred dátumom začatia uplatňovania týchto maximálnych hodnôt.

(19)

Pokiaľ ide o dusičnany, zelenina je hlavným zdrojom dusičnanov prijímaných v ľudskej potrave. Vedecký výbor pre potraviny (SCF) vo svojom stanovisku z 22. septembra 1995 (4) uviedol, že celkový príjem dusičnanov je spravidla oveľa nižší než prijateľný denný príjem (ADI) vo výške 3,65 mg/kg telesnej hmotnosti (TH). Odporučil však, aby sa pokračovalo v úsilí o znižovanie vystavenia dusičnanom prostredníctvom potravín a vody.

(20)

Keďže klimatické podmienky majú veľký vplyv na hodnoty obsahu dusičnanov v niektorých druhoch zeleniny, napríklad v šaláte a špenáte, mali by sa preto stanoviť odlišné maximálne hodnoty obsahu dusičnanov v závislosti od ročného obdobia.

(21)

Pokiaľ ide o aflatoxíny, SCF vo svojom stanovisku z 23. septembra 1994 uviedol, že aflatoxíny sú genotoxické karcinogény (5). Na základe tohto stanoviska je vhodné obmedziť celkový obsah aflatoxínu v potravinách (suma aflatoxínov B1, B2, G1 a G2), ako aj obsah samostatného aflatoxínu B1, keďže aflatoxín B1 je zďaleka najtoxickejšia zlúčenina. V prípade aflatoxínu M1 v potravinách určených pre dojčatá a malé deti by sa malo zvážiť možné zníženie terajšej maximálnej hodnoty vzhľadom na vývoj pri analytických postupoch.

(22)

Pokiaľ ide o ochratoxín A (OTA), SCF prijal vedecké stanovisko 17. septembra 1998 (6). Vykonalo sa hodnotenie príjmu OTA v strave obyvateľov Spoločenstva (7) v rámci smernice Rady 93/5/EHS z 25. februára 1993 o pomoci členských štátov Komisii a o ich spolupráci pri vedeckom skúmaní otázok týkajúcich sa potravín (8) (SCOOP). Dňa 4. apríla 2006 prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚPB) na žiadosť Komisie aktualizované vedecké stanovisko týkajúce sa ochratoxínu A v potravinách (9), pričom sa zohľadnili nové vedecké informácie a odvodil prípustný týždenný príjem (TWI) vo výške 120 ng/kg TH.

(23)

Na základe týchto stanovísk je vhodné stanoviť maximálne hodnoty pre obilie a výrobky z obilia, sušené plody viniča, praženú kávu, víno, hroznovú šťavu a potraviny určené pre dojčatá a malé deti, ktoré všetky značne prispievajú k všeobecnému vystaveniu ľudí ochratoxínu A alebo vystaveniu citlivých skupín spotrebiteľov, napríklad detí.

(24)

Vhodnosť stanovenia maximálnej hodnoty obsahu OTA v potravinách, ako napríklad sušené ovocie iné ako sušené plody viniča, kakao a výrobky z neho, koreniny, mäsové výrobky, zelená káva, pivo a sladkovka hladkoplodá, ako aj preskúmanie existujúcich maximálnych hodnôt obsahu ochratoxínu A, predovšetkým v sušených plodoch viniča a hroznovej šťave, sa budú posudzovať z hľadiska nedávneho vedeckého stanoviska EÚPB.

(25)

Pokiaľ ide o patulín, SCF na svojom zasadaní 8. marca 2000 schválil dočasný maximálny prípustný denný príjem (PMTDI) patulínu vo výške 0,4 μg/kg TH (10).

(26)

V roku 2001 bola vykonaná úloha SCOOP Hodnotenie príjmu patulínu v strave obyvateľov členských štátov EÚ (11) v rámci smernice 1993/5/EHS.

(27)

Na základe tohto hodnotenia a pri zohľadnení PMTDI by sa mali stanoviť maximálne hodnoty obsahu patulínu v určitých potravinách na účely ochrany spotrebiteľov pred nežiaducou kontamináciou. Tieto maximálne hodnoty by mali byť prehodnotené a v prípade potreby znížené pri zohľadení pokroku vo vedeckých a technických poznatkoch a implementácie odporúčania Komisie 2003/598/ES z 11. augusta 2003 o prevencii a znížení kontaminácie patulínom v jablkovej šťave a prísadách jablkovej šťavy v iných nápojoch (12).

(28)

Pokiaľ ide o toxíny Fusarium, SCF prijal niekoľko stanovísk, pričom v decembri 1999 hodnotil deoxynivalenol (13) a stanovil prípustný denný príjem (TDI) vo výške 1 μg/kg TH, v júni 2000 hodnotil zearalenón (14) a stanovil dočasný TDI vo výške 0,2 μg/kg TH, v októbri 2000 hodnotil fumonizíny (15) (aktualizované v apríli 2003) (16) a stanovil TDI vo výške 2 μg/kg TH, v októbri 2000 hodnotil nivalenol (17) a stanovil dočasný TDI vo výške 0,7 μg/kg TH, v máji 2001 hodnotil T-2 toxín a HT-2 toxín (18) a stanovil kombinovaný dočasný TDI vo výške 0,06 μg/kg TH a vo februári 2002 hodnotil trichotecény ako skupinu (19).

(29)

V rámci smernice 93/5/EHS bola úloha vedeckej spolupráce „Zber údajov o výskyte toxínov Fusarium v potravinách a hodnotenie ich príjmu v strave obyvateľov členských štátov EÚ“ vykonaná a dokončená v septembri 2003 (20).

(30)

Na základe vedeckých stanovísk a hodnotenia príjmu v strave je vhodné stanoviť maximálne hodnoty obsahu deoxynivalenolu, zearalenónu a fumonizínov. Pokiaľ ide o fumonizíny, výsledky kontroly nedávnych úrod ukazujú, že kukurica a výrobky z kukurice môžu byť veľmi vysoko kontaminované fumonizínmi a je náležité, aby sa prijali opatrenia, ktoré zamedzia, aby sa kukurica a výrobky z kukurice s takto neprijateľne vysokou úrovňou kontaminácie dostali do potravinového reťazca.

(31)

Odhady príjmu ukazujú, že prítomnosť T-2 toxínu a HT-2 toxínu môže vyvolávať obavy z hľadiska verejného zdravia. Preto sú vývoj spoľahlivej a citlivej metódy, zber viacerých údajov o výskyte a rozsiahlejšie prešetrovanie/výskum faktorov podieľajúcich sa na prítomnosti T-2 toxínu a HT-2 toxínu v obilí a výrobkoch z obilia, najmä v ovse a výrobkoch z ovsa, dôležité a pripisuje sa im vysoká priorita.

(32)

Kvôli spoločnému výskytu netreba uvažovať o osobitných opatreniach pre 3-acetyl-deoxynivalenol, 15-acetyl-deoxynivalenol a fumonizín B3, keďže opatrenia týkajúce sa hlavne deoxynivalenolu a fumonizínu B1 a B2 by takisto chránili ľudskú populáciu pred neželaným vystavením 3-acetyl-deoxynivalenolu, 15-acetyl-deoxynivalenolu a fumonizínu B3. To isté platí pre nivalenol, pri ktorom možno do istej miery pozorovať spoločný výskyt s deoxynivalenolom. Okrem toho vystavenie ľudí nivalenolu sa považuje za podstatne nižšie ako dočasný TDI. Pokiaľ ide o ostatné trichotecény zahrnuté vo vyššie uvedenej úlohe vedeckej spolupráce, akými sú napríklad 3-acetyl-deoxynivalenol, 15-acetyl-deoxynivalenol, fusarenón-X, T2-triol, diacetoxyscirpenol, neosolaniol, monoacetoxyscirpenol a verrucol, obmedzené informácie, ktoré sú k dispozícií, ukazujú, že ich výskyt nie je veľmi rozšírený a že zistené hodnoty ich obsahu sú spravidla nízke.

(33)

Klimatické podmienky počas rastu, predovšetkým počas kvitnutia, majú závažný vplyv na obsah toxínov Fusarium. Správna poľnohospodárska prax, pri ktorej sú rizikové faktory znížené na minimum, môže však do istej miery zamedziť kontaminácii hubami Fusarium. Odporúčanie Komisie 2006/583/ES zo 17. augusta 2006 o prevencii a znížení obsahu toxínov Fusarium v obilninách a výrobkoch z obilnín (21) obsahuje všeobecné princípy prevencie a znižovania kontaminácie toxínmi Fusarium (zearalenón, fumonizíny a trichotecény) v obilí, ktoré budú implementované prostredníctvom rozvoja národných kódexov postupov založených na týchto zásadách.

(34)

Mali by sa stanoviť maximálne hodnoty obsahu toxínov Fusarium pre nespracované obilie uvedené na trh na účely prvostupňového spracovania. Postupy čistenia, triedenia a sušenia sa nepovažujú za prvostupňové spracovanie, pokiaľ nie je vykonané fyzikálne pôsobenie na samotnom jadre zrna. Vymieľanie sa považuje za prvostupňové spracovanie.

(35)

Keďže miera, do akej sú pri nespracovanom obilí toxíny Fusarium odstránené čistením a spracovaním, sa môže odlišovať, je vhodné stanoviť maximálne hodnoty pre výrobky z obilia určené pre konečného spotrebiteľa, ako aj pre hlavné zložky potravín získané z obilia, aby v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia boli k dispozícii presadzovateľné právne predpisy.

(36)

V prípade kukurice nie sú ešte presne známe všetky faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku toxínov Fusarium, predovšetkým zearalenónu a fumonizínov B1 a B2. Preto sa prevádzkovateľom potravinárskych podnikov zapojeným do obilninového reťazca poskytuje časová lehota na vykonanie prešetrenia zdrojov vzniku týchto mykotoxínov a na určenie riadiacich opatrení, ktoré sa majú prijať, aby sa predišlo ich prítomnosti v čo najväčšej rozumnej miere. Navrhuje sa, aby od roku 2007 boli uplatňované maximálne hodnoty založené na v súčasnosti dostupných údajoch o výskyte, pokiaľ sa pred týmto termínom nestanovia špecifické maximálne hodnoty na základe nových informácii o výskyte a vzniku.

(37)

Keďže sa v ryži zistili nízke úrovne kontaminácie toxínmi Fusarium, pre ryžu a výrobky z ryže neboli stanovené žiadne maximálne hodnoty.

(38)

Do 1. júla 2008 by sa malo zvážiť preskúmanie maximálnych hodnôt obsahu deoxynivalenolu, zearalenónu, fumonizínu B1 a B2, ako aj vhodnosť stanovenia maximálnej hodnoty obsahu T-2 toxínu a HT-2 toxínu v obilí a vo výrobkoch z obilia pri zohľadnení pokroku vo vedeckých a technologických poznatkoch týkajúcich sa týchto toxínov v potravinách.

(39)

Pokiaľ ide o olovo, SCF prijal 19. júna 1992 stanovisko (22), v ktorom potvrdil dočasný prípustný týždenný príjem (PTWI) vo výške 25 μg/kg TH, ktorý v roku 1986 navrhla Svetová zdravotnícka organizácia. SCF prišiel vo svojom stanovisku k záveru, že stredná hodnota obsahu olova v potravinách pravdepodobne nevyvoláva bezprostredné obavy.

(40)

V rámci smernice 93/5/EHS bola úloha vedeckej spolupráce 3.2.11 „Hodnotenie vystavenia obyvateľov členských štátov EÚ arzénu, kadmiu, olovu a ortuti prostredníctvom stravy“ vykonaná v roku 2004 (23). Vzhľadom na toto hodnotenie a stanovisko vydané Vedeckým výborom pre potraviny je vhodné prijať opatrenia na zníženie prítomnosti olova v potravinách v čo najväčšej miere.

(41)

Pokiaľ ide o kadmium, SCF vo svojom stanovisku z 2. júna 1995 (24) potvrdil dočasný prípustný týždenný príjem vo výške 7 μg/kg TH a odporučil zvýšiť úsilie o zníženie vystavenia kadmiu prostredníctvom stravy, keďže potraviny sú hlavným zdrojom príjmu kadmia u ľudí. V rámci úlohy vedeckej spolupráce 3.2.11 sa vykonalo hodnotenie vystavenia prostredníctvom stravy. Vzhľadom na toto hodnotenie a na stanovisko vydané Vedeckým výborom pre potraviny je vhodné prijať opatrenia na zníženie prítomnosti kadmia v potravinách v čo najväčšej miere.

(42)

Pokiaľ ide o ortuť, EÚPB prijal 24. februára 2004 stanovisko týkajúce sa ortuti a metylortuti v potravinách (25) a schválil dočasný prípustný týždenný príjem vo výške 1,6 μg/kg TH. Metylortuť je chemická forma vyvolávajúca najväčšie obavy a môže tvoriť až 90 % celkového obsahu ortuti v rybách a morských živočíchoch. Pri zohľadnení výsledkov úlohy vedeckej spolupráce 3.2.11 prišiel EÚPB k záveru, že hodnoty obsahu ortuti zisteného v potravinách iných ako v rybách a morských živočíchoch vyvolávajú len malé obavy. Pri formách ortuti, ktorá sa nachádza v týchto iných potravinách, zväčša nejde o metylortuť, a preto sa považujú za menšie riziko.

(43)

Okrem stanovenia maximálnych hodnôt je vhodným prístupom pre ochranu citlivých skupín obyvateľstva v prípade metylortute cielené poradenstvo spotrebiteľom. Preto je ako odpoveď na túto potrebu na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (26) sprístupnené informačné oznámenie o metylortuti v rybách a v produktoch rybolovu. Viaceré členské štáty takisto vydali poučenie týkajúce sa tejto otázky, ktoré je určené pre ich obyvateľov.

(44)

Pokiaľ ide o anorganický cín, SCF prišiel vo svojom stanovisku z 12. decembra 2001 (27) k záveru, že hodnoty obsahu anorganického cínu vo výške 150 mg/kg v nápojoch v plechovkách a 250 mg/kg v iných potravinách v konzervách môžu spôsobovať u niektorých jednotlivcov gastrické podráždenie.

(45)

V záujme ochrany verejného zdravia pred týmto ohrozením zdravia je potrebné stanoviť maximálne hodnoty obsahu anorganického cínu v potravinách v konzervách a v nápojoch v plechovkách. Ak nebudú k dispozícií údaje o citlivosti dojčiat a malých detí na anorganický cín v potravinách, je potrebné preventívne chrániť zdravie tejto citlivej skupiny obyvateľstva a stanoviť nižšie maximálne hodnoty.

(46)

Pokiaľ ide o 3-monochlóropropán-1,2-diol (3-MCPD), SCF prijal 30. mája 2001 vedecké stanovisko týkajúce sa 3-MCPD v potravinách (28), ktorým aktualizoval na základe nových vedeckých informácií svoje stanovisko zo 16. decembra 1994 (29) a stanovil prípustný denný príjem (TDI) 3-MCPD vo výške 2 μg/kg TH.

(47)

V rámci smernice 93/5/EHS bola úloha vedeckej spolupráce „Zber a porovnávanie údajov o hodnotách obsahu 3-MCPD a súvisiacich látok v potravinách“ vykonaná a dokončená v júni 2004 (30). Sójová omáčka a produkty na báze sójovej omáčky prispievajú v najväčšej miere k príjmu 3-MCPD v strave. Niektoré iné potraviny konzumované v niektorých krajinách vo veľkých množstvách, ako napríklad chlieb alebo cestoviny, takisto značne prispievajú k príjmu 3-MCPD, ktorý je spôsobený skôr vysokou konzumáciou ako vysokými hodnotami obsahu 3-MCPD v týchto potravinách.

(48)

Preto by mali byť stanovené maximálne hodnoty obsahu 3-MCPD v hydrolyzovanej rastlinnej bielkovine (HRB) a v sójovej omáčke, pri zohľadnení rizika spojeného s konzumáciou týchto potravín. Od členských štátov sa vyžaduje, aby preskúmali, či sa 3-MCPD nevyskytuje v iných potravinách, aby sa mohlo posúdiť, či je potrebné stanoviť maximálne hodnoty obsahu 3-MCPD pre ďalšie potraviny.

(49)

Pokiaľ ide o dioxíny a PCB, SCF prijal 30. mája 2001 stanovisko týkajúce sa dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách (31), ktorým aktualizoval svoje stanovisko z 22. novembra 2000 (32) a stanovil prípustný týždenný príjem (TWI) pre dioxíny a PCB podobné dioxínom vo výške 14 pg toxického ekvivalentu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO-TEQ)/kg TH.

(50)

Dioxíny uvedené v tomto nariadení zahŕňajú skupinu 75 kongenerov polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov (PCDD) a 135 kongenerov polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF), z ktorých 17 je toxikologicky významných. Polychlórované bifenyly (PCB) predstavujú skupinu 209 rôznych kongenerov, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín podľa ich toxikologických vlastností: 12 kongenerov vykazuje toxikologické vlastnosti podobné vlastnostiam dioxínov, a preto sa často označujú ako PCB podobné dioxínom. Ostatné PCB nevykazujú toxicitu podobnú dioxínom, ale majú odlišný toxikologický profil.

(51)

Každý kongener dioxínov alebo PCB podobných dioxínom vykazuje rozdielnu úroveň toxicity. Aby bolo možné sčítať toxicitu týchto rozličných kongenerov, zaviedla sa koncepcia faktorov toxickej ekvivalencie (TEF), ktorá má uľahčiť hodnotenie rizika a regulačnú kontrolu. To znamená, že analytické výsledky týkajúce sa kongenerov všetkých jednotlivých dioxínov a PCB podobných dioxínom, ktoré sú toxikologicky významné, sa vyjadria kvantifikovateľnou jednotkou, a to toxickým ekvivalentom TCDD (TEQ).

(52)

Odhady vystavenia zohľadňujúce úlohu vedeckej spolupráce „Hodnotenie príjmu dioxínov a súvisiacich PCB v strave obyvateľov členských štátov EÚ“, ktorá bola dokončená v júni 2000 (33), ukazujú, že príjem v strave značnej časti obyvateľov Spoločenstva je vyšší ako TWI.

(53)

Z toxikologického hľadiska by sa mali všetky stanovené hodnoty uplatňovať tak na dioxíny, ako aj na PCB podobné dioxínom, v roku 2001 boli však na úrovni Spoločenstva stanovené maximálne hodnoty len pre dioxíny a nie pre PCB podobné dioxínom vzhľadom na veľmi obmedzené údaje o prevalencii PCB podobných dioxínom, ktoré boli v tom čase k dispozícii. Od roku 2001 však bolo k dispozícii viac údajov o prítomnosti PCB podobných dioxínom, a preto sa v roku 2006 stanovili maximálne hodnoty pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom, keďže toto je z toxikologického hľadiska najvhodnejší prístup. Aby sa zabezpečil plynulý prechod, počas prechodného obdobia by sa mali naďalej uplatňovať hodnoty pre dioxíny spolu s hodnotami pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom. Potraviny musia počas prechodného obdobia spĺňať maximálne hodnoty pre dioxíny a maximálne hodnoty pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom. Zrušenie osobitných maximálnych hodnôt pre dioxíny sa zváži do 31. decembra 2008.

(54)

Na účely podpory proaktívneho prístupu k zníženiu dioxínov a PCB podobných dioxínom prítomných v potravinách a krmivách sa v odporúčaní Komisie 2006/88/ES zo 6. februára 2006 o znížení prítomnosti dioxínov, furánov a PCB v krmivách a potravinách (34) stanovili akčné hladiny. Tieto akčné hladiny predstavujú pre príslušné orgány a prevádzkovateľov prostriedok na zdôraznenie prípadov, v ktorých je vhodné identifikovať zdroj kontaminácie a prijať opatrenia na jeho zníženie alebo odstránenie. Keďže zdroje dioxínov a PCB podobných dioxínom sú rôzne, stanovujú sa osobitné akčné hladiny pre dioxíny na jednej strane a pre PCB podobné dioxínom na strane druhej. V stanovenom časovom období by sa mal preskúmať tento proaktívny prístup zameraný na aktívne zníženie obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách a krmivách a následne aj platné maximálne hodnoty s cieľom stanoviť nižšie hodnoty. Preto sa do 31. decembra 2008 zváži značné zníženie maximálnych hodnôt pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom.

(55)

Prevádzkovatelia sa musia snažiť, aby zvýšili svoju schopnosť odstrániť dioxíny, furány a PCB podobné dioxínom z oleja z morských rýb a živočíchov. Podstatne nižšia úroveň, ktorá sa zváži do 31. decembra 2008, bude založená na technických možnostiach najúčinnejšieho dekontaminačného postupu.

(56)

Pokiaľ ide o stanovenie maximálnych hodnôt v prípade iných potravín do 31. decembra 2008, osobitná pozornosť bude venovaná potrebe stanoviť špecifické nižšie maximálne hodnoty obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách určeným pre dojčatá a malé deti pri zohľadnení údajov z monitoringu získaných z programov na monitorovanie dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách určených pre dojčatá a malé deti na roky 2005, 2006 a 2007.

(57)

Pokiaľ ide o polycyklické aromatické uhľovodíky, SCF dospel vo svojom stanovisku zo 4. decembra 2002 (35) k záveru, že viaceré polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) sú genotoxické karcinogény. Spoločný výbor expertov FAO/WHO pre prídavné látky do potravín (JECFA) vykonal v roku 2005 hodnotenie rizík, ktoré predstavujú PAU, a stanovil hranice vystavenia pre PAU ako základ poradenstva pri zlúčeninách, ktoré sú aj genotoxické aj karcinogénne (36).

(58)

Podľa SCF možno používať benzo(a)pyrén ako marker výskytu a účinku karcinogénnych PAU v potravinách vrátane benzo(a)antracénu, benzo(b)fluoranténu, benzo(j)fluoranténu, benzo(k)fluoranténu, benzo(g,h,i)perylénu, chryzénu, cyklopenta(c,d)pyrénu, dibenzo(a,h)antracénu, dibenzo(a,e)pyrénu, dibenzo(a,h)pyrénu, dibenzo(a,i)pyrénu, dibenzo(a,l)pyrénu, indeno(1,2,3-cd)pyrénu a 5-metylchryzénu. Aby sa mohlo pri budúcom preskúmaní posúdiť, či je vhodné ponechať benzo(a)pyrén ako marker, budú potrebné ďalšie analýzy pomerných množstiev týchto PAU v potravinách. Okrem toho by sa mal podľa odporúčania JECFA pre prídavné látky do potravín analyzovať aj benzo(c)fluorén.

(59)

PAU môžu kontaminovať potraviny počas procesov údenia, zohrievania a sušenia, keď môže dôjsť k priamemu styku potravín so spalinami. Okrem toho znečistenie životného prostredia môže spôsobovať kontamináciu polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi, najmä v prípade rýb a produktov rybolovu.

(60)

V rámci smernice 93/5/EHS bola v roku 2004 vykonaná špecifická úloha vedeckej spolupráce „Zber a porovnávanie údajov o výskyte PAU v potravinách“ (37). Vysoké hodnoty obsahu boli zistené v sušenom ovocí, lisovanom olivovom oleji, údených rybách, oleji z hroznových semiačok, výrobkoch z údeného mäsa, čerstvých mäkkýšoch, koreninách/omáčkach a korení.

(61)

V záujme ochrany verejného zdravia je potrebné stanoviť maximálne hodnoty pre benzo(a)pyrén v určitých potravinách, ktoré obsahujú tuky a oleje, a v potravinách, v prípade ktorých môžu procesy údenia alebo sušenia spôsobovať vysoké úrovne kontaminácie. Maximálne hodnoty sú potrebné aj pri potravinách, v prípade ktorých môže znečistenie životného prostredia spôsobovať vysoké úrovne kontaminácie, predovšetkým v rybách a produktoch rybolovu, napríklad v dôsledku únikov ropy z lodí.

(62)

V niektorých potravinách, napríklad v sušenom ovocí a potravinových doplnkoch, bol zistený benzo(a)pyrén, ale z dostupných údajov nevyplýva, ktoré hodnoty možno dosiahnuť prijateľným spôsobom. Na objasnenie, ktoré hodnoty možno v prípade týchto potravín dosiahnuť prijateľným spôsobom, je potrebné ďalšie prešetrenie. Zatiaľ by sa mali uplatňovať maximálne hodnoty obsahu benzo(a)pyrénu v relevantných zložkách, ako napríklad v olejoch a tukoch používaných v potravinových doplnkoch.

(63)

Maximálne hodnoty obsahu PAU a vhodnosť stanovenia maximálnych hodnôt obsahu PAU v kakaovom masle by sa mali preskúmať do 1. apríla 2007 pri zohľadnení pokroku vo vedeckých a technologických poznatkoch týkajúcich sa výskytu benzo(a)pyrénu a iných karcinogénnych PAU v potravinách.

(64)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

zmeny koncentrácie kontaminantu spôsobené procesom sušenia alebo riedenia;

b)

zmeny koncentrácie kontaminantu spôsobené spracovaním;

c)

pomerné podiely zložiek vo výrobku;

d)

analytický limit kvantifikácie.

a)

nie sú určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložka potravín;

b)

spĺňajú príslušné maximálne hodnoty stanovené v bodoch 2.1.1, 2.1.2, 2.1.4 a 2.1.7 prílohy;

c)

podliehajú spracovaniu, ktoré zahŕňa triedenie alebo iné fyzikálne spracovanie, a po tomto spracovaní neprekračujú maximálne hodnoty stanovené v bodoch 2.1.3, 2.1.5 a 2.1.6 prílohy, a ak výsledkom tohto spracovania nie sú iné škodlivé rezíduá;

d)

sú jasne označené s uvedením účelu ich použitia a údaja „výrobok pred priamou ľudskou spotrebou alebo pred použitím ako zložka potravín podlieha triedeniu alebo inému fyzikálnemu spracovaniu s cieľom znížiť kontamináciu aflatoxínom“. Tento údaj je uvedený na etikete každého jednotlivého balíčka, každej jednotlivej škatule atď. alebo na origináli sprievodného dokladu. Identifikačný kód zásielky/šarže je nezmazateľne vyznačený na každom jednotlivom balíčku, na každej jednotlivej škatuli atď. zásielky a na origináli sprievodného dokladu.

a)

1. júl 2006, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu deoxynivalenolu a zearalenónu stanovené v bodoch 2.4.1, 2.4.2, 2.4.4, 2.4.5, 2.4.6, 2.4.7, 2.5.1, 2.5.3, 2.5.5 a 2.5.7 prílohy;

b)

1. júl 2007, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu deoxynivalenolu a zearalenónu stanovené v bodoch 2.4.3, 2.5.2, 2.5.4, 2.5.6 a 2.5.8 prílohy;

c)

1. október 2007, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu fumonizínov B1 a B2 stanovené v bode 2.6 prílohy;

d)

4. november 2006, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu sumy dioxínov a PCB podobných dioxínom stanovené v oddiele 5 prílohy.