27.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 114/64

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/32/ES

z 5. apríla 2006

o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

V Spoločenstve existuje potreba zvýšenia energetickej účinnosti konečného využitia energie, riadeného dopytu po energii a podpory výroby obnoviteľnej energie vzhľadom na to, že rozsah akéhokoľvek iného ovplyvňovania dodávok energie a podmienok distribúcie, či už prostredníctvom budovania nových kapacít alebo zlepšovania prenosu a distribúcie, sú z krátkodobého až strednodobého hľadiska relatívne obmedzené. Táto smernica preto prispieva k zvýšenej bezpečnosti zásobovania.

(2)

Zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie prispeje aj k zníženiu spotreby primárnej energie, zníženiu emisií CO2 a ostatných skleníkových plynov, a tým aj k zabráneniu nebezpečným klimatickým zmenám. Tieto emisie sa naďalej zvyšujú, čím sa plnenie záväzkov z Kjóta stáva stále ťažším. Ľudská činnosť súvisiaca s odvetvím energetiky sa podieľa na emisiách skleníkových plynov Spoločenstva až 78 %. Šiesty environmentálny akčný program ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (4) predpokladá, že je potrebné ďalšie zníženie emisií, aby sa dosiahol dlhodobý cieľ Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, podľa ktorého sa majú koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére stabilizovať na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zásahu do klimatického systému. Preto sú potrebné konkrétne politiky a opatrenia.

(3)

Zvýšenie energetickej účinnosti umožní využívať možné nákladovo efektívne úspory energie hospodársky efektívnym spôsobom. Opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti by mohli viesť k takýmto úsporám energie a tak pomôcť Spoločenstvu znížiť závislosť na dovozoch energie. Posun smerom k energeticky účinným technológiám môže naviac podporiť inovatívnosť a konkurencieschopnosť Európskeho spoločenstva, ako sa zdôrazňuje v lisabonskej stratégii.

(4)

V oznámení Komisie o vykonávaní prvej etapy Európskeho programu o zmene klímy bola za jedno z prioritných opatrení súvisiacich s klimatickými zmenami, ktoré sa majú prijať na úrovni Spoločenstva, označená smernica o riadení dopytu po energii.

(5)

Táto smernica je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (5) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (6), ktoré ustanovujú možnosť využívať energetickú účinnosť a riadenie na strane spotreby ako alternatívy nových dodávok a ochrany životného prostredia, a orgánom členských štátov okrem iného umožňujú vyhlasovať výberové konania na budovanie nových kapacít alebo sa rozhodnúť pre energetickú účinnosť a opatrenia na strane spotreby, vrátane systémov „bielych osvedčení“.

(6)

Touto smernicou nie je dotknutý článok 3 smernice 2003/54/ES, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby všetci odberatelia v domácnostiach a, ak to členské štáty považujú za vhodné, aj malé podniky mohli využívať univerzálnu službu, t. j. právo na dodávky elektrickej energie stanovenej kvality na ich území za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné a transparentné ceny.

(7)

Cieľom tejto smernice je preto nielen pokračovať v podpore energetických služieb na strane ponuky, ale aj vytvoriť silnejšie podnety na strane spotreby. Verejný sektor v každom členskom štáte by mal preto ísť príkladom v súvislosti s investíciami, údržbou a inými výdavkami na zariadenia, ktoré využívajú energiu, energetické služby a iné opatrenia v oblasti zvýšenia energetickej účinnosti. Verejný sektor by sa preto mal podporovať pri začleňovaní zvyšovania energetickej účinnosti do svojich investičných plánov, odpisov a prevádzkových rozpočtov. Verejný sektor by sa mal ďalej snažiť používať pri verejných súťažiach vo verejnom obstarávaní kritériá energetickej účinnosti, postup, ktorý je umožnený na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (7) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (8), pričom tento princíp bol potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 17. septembra 2002 vo veci C-513/99 (9). Vzhľadom na to, že administratívne štruktúry sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, rozdielne druhy opatrení, ktoré môže verejný sektor vykonávať, by sa mali vykonávať na vhodnej celoštátnej, regionálnej a/alebo miestnej úrovni.

(8)

Existuje veľa rôznych spôsobov, ako môže byť verejných sektor príkladom: okrem príslušných opatrení vymenovaných v prílohe III a VI môže verejný sektor napríklad iniciovať pilotné projekty energetickej účinnosti a podporovať energeticky účinné správanie zamestnancov. Na dosiahnutie požadovaného multiplikačného účinku by sa malo niekoľko takýchto činností efektívnym spôsobom oznámiť jednotlivým občanom a/alebo spoločnostiam, pričom by sa mal klásť dôraz na úsporu nákladov.

(9)

Liberalizácia maloobchodných trhov pre koncových odberateľov elektrickej energie, zemného plynu, uhlia a lignitu, vykurovania a v niektorých prípadoch dokonca diaľkového vykurovania a chladenia viedla takmer vždy k zvýšeniu účinnosti a zníženiu nákladov na výrobu, transformáciu a distribúciu energie. Táto liberalizácia neviedla k významnej hospodárskej súťaži v oblasti produktov a služieb, ktorej výsledkom mohlo byť zvýšenie energetickej účinnosti na strane spotreby.

(10)

Rada vo svojom uznesení zo 7. decembra 1998 o energetickej účinnosti v Európskom spoločenstve (10) schválila pre Spoločenstvo ako celok cieľ, ktorým je zlepšenie energetickej intenzity konečnej spotreby do roku 2010 o ďalší jeden percentuálny bod ročne.

(11)

Členské štáty by preto mali prijať národné indikatívne ciele, aby sa podporovala energetická účinnosť konečného využitia energie a zabezpečilo sa pokračovanie rastu a životaschopnosti trhu s energetickými službami, čo prispeje k vykonávaniu lisabonskej stratégie. Prijatie národných indikatívnych cieľov na podporu energetickej účinnosti konečného využitia energie zabezpečí synergický účinok s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva, uplatnenie ktorých prispeje k dosiahnutiu týchto národných cieľov.

(12)

Táto smernica od členských štátov vyžaduje, aby vykonávali činnosti, pričom splnenie jej cieľov závisí od toho, aký účinok majú takéto činnosti na koncových užívateľov energie. Konečný výsledok činností členských štátov teda závisí od mnohých vonkajších faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie užívateľov, pokiaľ ide o ich využívanie energie a ich vôľu uplatňovať metódy na úsporu energie a používať zariadenia na úsporu energie. Napriek tomu, že sa členské štáty zaviažu vynaložiť úsilie na dosiahnutie cieľovej hodnoty 9 %, národný cieľ úspor energie je v podstate indikatívny a neobsahuje žiadnu právne vynútiteľnú povinnosť členských štátov dosiahnuť ho.

(13)

V snahe o dosiahnutie svojich národných indikatívnych cieľov si členské štáty môžu stanoviť cieľ vyšší ako 9 %.

(14)

Zvýšenie energetickej účinnosti bude ťažiť z výmeny informácií, skúseností a najlepších postupov na všetkých úrovniach, vrátane najmä verejného sektora. Preto by mali členské štáty vymenovať opatrenia prijaté v súvislosti s touto smernicou a podľa možností prehodnotiť ich účinky v akčných plánoch energetickej účinnosti.

(15)

V snahe o energetickú účinnosť prostredníctvom zmien technológií, správania a/alebo hospodárskych zmien by sa malo predchádzať významným negatívnym vplyvom na životné prostredie a mali by sa dodržiavať sociálne priority.

(16)

Financovanie dodávok a náklady na strane spotreby zohrávajú pri energetických službách dôležitú úlohu. Vytváranie fondov na podporu vykonávania programov energetickej účinnosti a iných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a na podporu rozvoja trhu s energetickými službami môže byť vhodným nástrojom na zabezpečenie nediskriminačného počiatočného financovania na takomto trhu.

(17)

Zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie možno dosiahnuť zlepšením dostupnosti a dopytu po energetických službách alebo inými opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti.

(18)

Na účely využitia potenciálu úspor energie v niektorých segmentoch trhu, ako sú napríklad domácnosti, v ktorých nie sú energetické audity všeobecne komerčne dostupné, by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť energetických auditov.

(19)

Závery Rady z 5. decembra 2000 označujú podporovanie energetických služieb prostredníctvom vypracovania stratégie Spoločenstva za prioritu v rámci činností na zlepšenie energetickej účinnosti.

(20)

Distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti môžu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve, ak energetické služby ponúkané na trhu obsahujú energeticky účinné konečné využitie energie, akým je vnútorná tepelná pohoda, teplá úžitková voda, chladenie, výroba produktov, osvetlenie a hybná sila. Takto maximalizácia ziskov distribútorov energie, prevádzkovateľov distribučných sústav a maloobchodných energetických spoločností užšie súvisí s predajom energetických služieb čo najväčšiemu počtu odberateľov namiesto predaja čo najväčšieho množstva energie každému odberateľovi. Členské štáty by sa mali snažiť predísť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže v tejto oblasti, aby zaručili rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov energetických služieb; môžu však delegovať túto úlohu na vnútroštátny regulačný orgán.

(21)

Plne prihliadajúc na vnútroštátnu organizáciu aktérov na trhu v odvetví energetiky a s cieľom podporovať zavádzanie energetických služieb a vykonávanie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti ustanovenej v tejto smernici by mali členské štáty mať možnosť ustanoviť povinnosť poskytovať takéto služby a zúčastňovať sa na takýchto opatreniach pre distribútorov energie, prevádzkovateľov distribučných sústav alebo maloobchodné energetické spoločnosti alebo, ak je to vhodné, pre dvoch alebo všetkých takýchto aktérov na trhu.

(22)

Uzatváranie finančných dohôd s tretími stranami je inovačným postupom, ktorý by sa mal podporovať. V rámci takýchto dohôd sa príjemca vyhne investičným nákladom tým, že časť finančnej hodnoty úspor energie, ktorá vznikne v dôsledku investície tretej strany, použije na splatenie investičných nákladov a úrokov tejto tretej strany.

(23)

Mali by sa odstrániť neopodstatnené podnety pre vysokú spotrebu energie, aby tarify a iné ustanovenia o energii viazanej na sieť viac podporovali energetickú účinnosť konečného využívania energie.

(24)

Podpora trhu s energetickými službami sa môže zabezpečiť rôznymi prostriedkami, vrátane nefinančných prostriedkov.

(25)

Energetické služby, programy zvýšenia energetickej účinnosti a iné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti zavádzané so zámerom dosiahnuť cieľ úspor energie možno podporovať a/alebo vykonávať prostredníctvom dobrovoľných dohôd medzi zúčastnenými stranami a orgánmi verejného sektora, ktoré určia členské štáty.

(26)

Dobrovoľné dohody uvedené v tejto smernici by mali byť transparentné a mali by zahŕňať aspoň tieto náležitosti: kvantifikované a rozvrhnuté ciele, monitorovanie a podávanie správ.

(27)

V súvislosti s energetickou účinnosťou a úsporami energie zohráva dôležitú úlohu sektor pohonných látok a sektor dopravy.

(28)

Pri vymedzovaní opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti by sa malo prihliadať na nárast účinnosti dosiahnutý rozšíreným používaním nákladovo efektívnych technologických inovácií, napríklad elektronickým meraním. Individuálne meracie zariadenia za konkurencieschopné ceny zahŕňajú v kontexte tejto smernice presné kalorimetre.

(29)

S cieľom umožniť koncovým užívateľom rozhodovať o svojej individuálnej spotrebe energie na základe kvalitnejších informácií malo by sa im o tejto spotrebe poskytnúť primerané množstvo informácií spolu s inými relevantnými informáciami, ako napríklad informáciami o dostupných opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti, porovnávacích profiloch koncových užívateľov alebo objektívne technické špecifikácie zariadení, ktoré využívajú energiu, medzi ktoré môžu patriť systémy typu „Factor Four“ alebo podobné zariadenia. Je potrebné pripomenúť, že niektoré takéto cenné informácie by už mali byť na základe článku 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES koncovým odberateľom poskytnuté. Okrem toho by sa mali užívatelia aktívne podporovať v tom, aby pravidelne kontrolovali hodnoty na svojich meracích zariadeniach.

(30)

Všetky druhy informácií súvisiacich s energetickou účinnosťou by mali byť v dostatočnej miere a v príslušnej podobe, vrátane prostredníctvom vyúčtovania, rozšírené medzi príslušnými cieľovými skupinami. Môžu zahŕňať informácie o finančných a právnych rámcoch, komunikačných a podporných kampaniach a rozsiahlej výmene najlepších postupov na všetkých úrovniach.

(31)

Prijatím tejto smernice sú všetky podstatné ustanovenia smernice Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE) (11) upravené inými právnymi predpismi Spoločenstva, a preto by sa smernica 93/76/EHS mala zrušiť.

(32)

Keďže ciele tejto smernice, a to podporovanie energetickej účinnosti konečného využitia energie a rozvoj trhu s energetickými službami nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)

Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je podporiť nákladovo efektívne zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie v členských štátoch prostredníctvom:

a)

poskytovania potrebných indikatívnych cieľov ako aj mechanizmov, podnetov a inštitucionálnych, finančných a právnych rámcov potrebných na odstránenie existujúcich prekážok trhu a nedokonalostí, ktoré bránia účinnému konečnému využitiu energie;

b)

vytvorenia podmienok pre rozvoj a podporu trhu s energetickými službami a poskytovania iných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti koncovým užívateľom.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na:

a)

poskytovateľov opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, distribútorov energie, prevádzkovateľov distribučných sústav a maloobchodných energetických spoločností. Členské štáty však môžu z uplatňovania článkov 6 a 13 vylúčiť malých distribútorov energie, malých prevádzkovateľov distribučných sústav a malé maloobchodné energetické spoločnosti;

b)

koncových odberateľov; smernica sa však nevzťahuje na tie spoločnosti, ktoré sa zaoberajú kategóriami činností uvedenými v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (13);

c)

ozbrojené sily iba v rozsahu, v ktorom uplatňovanie tejto smernice nespôsobuje konflikt s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa používajú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„energia“ znamená všetky formy komerčne dostupnej energie, vrátane elektrickej energie, zemného plynu (vrátane skvapalneného zemného plynu), skvapalneného uhľovodíkového plynu, akéhokoľvek paliva pre vykurovanie a chladenie (vrátane diaľkového vykurovania a chladenia), uhlia a lignitu, rašeliny, pohonných hmôt (okrem leteckých palív a ťažkých vykurovacích olejov pre námornú dopravu) a biomasy, ako je vymedzená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (14);

b)

„energetická účinnosť“ je pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a vstupom energie;

c)

„zvýšenie energetickej účinnosti“ znamená zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie dosiahnuté zmenami technológie, správania a/alebo hospodárskymi zmenami;

d)

„úspory energie“ sú množstvo usporenej energie určené meraním a/alebo odhadom spotreby pred a po vykonaní jedného alebo viacerých opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré vplývajú na spotrebu energie;

e)

„energetická služba“ je fyzický prospech, využitie alebo výhoda získaná kombináciou energie s energeticky účinnou technológiou a/alebo s činnosťou, ktorá môže zahŕňať prevádzkovanie, údržbu a kontrolu potrebnú na dodanie služby, ktorá sa dodáva na základe zmluvy a v jej dôsledku za bežných okolností preukázateľne dochádza k overiteľnému a zmerateľnému alebo odhadnuteľnému zvýšeniu energetickej účinnosti a/alebo k primárnym úsporám energie;

f)

„mechanizmy energetickej účinnosti“ sú všeobecné nástroje, ktoré vlády alebo orgány štátnej správy používajú na vytvorenie podporného rámca alebo stimulov pre subjekty, ktoré pôsobia na trhu s cieľom poskytovať a nakupovať energetické služby a ostatné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti;

g)

„programy na zvýšenie energetickej účinnosti“ sú činnosti, ktoré sa uplatňujú na skupiny koncových odberateľov a v dôsledku ktorých zvyčajne dochádza k overiteľnému a zmerateľnému alebo odhadnuteľnému zvýšeniu energetickej účinnosti;

h)

„opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti“ sú všetky činnosti, v dôsledku ktorých zvyčajne dochádza k overiteľnému a zmerateľnému alebo odhadnuteľnému zvýšeniu energetickej účinnosti;

i)

„spoločnosť poskytujúca energetické služby“ (ESCO) je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje energetické služby a/alebo iné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti v zariadení alebo priestoroch užívateľa a nesie pritom určitú mieru finančného rizika. Platba za poskytnuté služby závisí (úplne alebo čiastočne) od dosiahnutia zvýšenia energetickej účinnosti a splnenia ostatných dohodnutých kritérií výkonu;

j)

„zmluvná energetická služba“ je dohoda na zmluvnom základe, uzatvorená medzi prijímateľom a poskytovateľom (zvyčajne ESCO) o opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, v rámci ktorej sa investície do takýchto opatrení financujú podľa zmluvne dohodnutej úrovne zvýšenia energetickej účinnosti;

k)

„financovanie treťou stranou“ je dohoda na zmluvnom základe, ktorej súčasťou je okrem dodávateľa energie a prijímateľa opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti tretia strana, ktoré poskytuje kapitál na také opatrenie a prijímateľovi sa stanovuje poplatok, ktorý sa rovná časti úspor energie, ktoré sa dosiahnu v dôsledku opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti. Takouto treťou stranou môže alebo nemusí byť ESCO;

l)

„energetický audit“ je systematický postup na získanie dostatočných informácií o súčasnom profile energetickej spotreby budovy alebo skupiny budov, priemyselnej prevádzky a/alebo zariadenia alebo súkromných alebo verejných služieb, na identifikáciu a kvantifikáciu nákladovo efektívnych možností úspor energie a ktorého súčasťou je správa o príslušných zisteniach;

m)

„finančné nástroje pre úspory energie“ sú všetky finančné nástroje, ako napríklad fondy, dotácie, daňové úľavy, pôžičky, financovanie tretími stranami, zmluvná energetická služba, zmluvy o garantovaných úsporách energie, energetický outsourcing a ostatné súvisiace zmluvy, ktoré na trhu sprístupňujú štátne alebo súkromné inštitúcie s cieľom čiastočne alebo úplne finančne pokryť prvotné náklady na projekt vykonania opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti;

n)

„koncový odberateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje energiu pre svoju vlastnú konečnú spotrebu;

o)

„distribútor energie“ je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za prepravu energie na účely jej dodania koncovým odberateľom alebo do distribučných staníc, ktoré predávajú energiu koncovým odberateľom. Táto definícia nezahŕňa prevádzkovateľov distribučných sústav elektrickej energie a zemného plynu, ktorí sú vymedzení v písmene p);

p)

„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie, zabezpečenie údržby, a ak je to potrebné, za vývoj sústavy na distribúciu elektrickej energie alebo zemného plynu v danej oblasti a prípadne za jej prepojenie s ostatnými sústavami, ako aj za zabezpečenie toho, aby sústava dlhodobo spĺňala primerané požiadavky na distribúciu elektrickej energie alebo zemného plynu;

q)

„maloobchodná energetická spoločnosť“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva energiu koncovým odberateľom;

r)

„malý distribútor, malý prevádzkovateľ distribučnej sústavy a malá maloobchodná energetická spoločnosť“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá distribuuje alebo predáva energiu koncovým odberateľom a ktorá distribuuje alebo predáva menej ako ekvivalent 75 GWh energie za rok alebo zamestnáva menej ako 10 osôb alebo ktorej ročný obrat a/alebo ročná súvaha neprekračuje 2 000 000 EUR;

s)

„biele osvedčenia“ sú osvedčenia vydávané nezávislými orgánmi osvedčovania, ktorými sa potvrdzujú vyhlásenia aktérov na trhu o úsporách energie dosiahnutých v dôsledku opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti.

KAPITOLA II

CIELE ÚSPOR ENERGIE

Článok 4

Všeobecný cieľ

1.   Členské štáty prijmú pre deviaty rok uplatňovania tejto smernice celkový národný indikatívny cieľ úspor energie vo výške 9 %, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom energetických služieb a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, a vyvíjajú úsilie o jeho dosiahnutie. Členské štáty vykonávajú nákladovo efektívne, uskutočniteľné a primerané opatrenia, ktorých cieľom je prispievať k dosiahnutiu tohto cieľa.

Tento národný indikatívny cieľ úspor energie sa stanoví a vypočíta v súlade s ustanoveniami a metodikou ustanovenou v prílohe I. Na účely porovnávania úspor energie a prevodu na porovnateľnú jednotku sa použijú prevodné súčinitele ustanovené v prílohe II, pokiaľ nemožno odôvodniť použitie iných prevodných súčiniteľov. Príklady prípustných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti sú uvedené v prílohe III. Všeobecný rámec pre meranie a overovanie úspor energie je uvedený v prílohe IV. Národné úspory energie v porovnaní s národným indikatívnym cieľom úspor energie sa merajú od 1. januára 2008.

2.   Na účely prvého akčného plánu energetickej účinnosti (EEAP), ktorý sa má odovzdať podľa článku 14, každý členský štát stanoví aj prechodný národný indikatívny cieľ úspor energie pre tretí rok uplatňovania tejto smernice a vypracuje prehľad stratégie plnenia prechodných a celkových cieľov. Takýto prechodný cieľ musí byť realistický a v súlade s celkovým národným indikatívnym cieľom úspor energie uvedeným v odseku 1.

Komisia predloží stanovisko k tomu, či je prechodný národný indikatívny cieľ realistický a je v súlade s celkovým cieľom.

3.   Každý členský štát vypracuje programy a opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti.

4.   Členské štáty poveria jeden alebo viacero už existujúcich alebo nových orgánov alebo agentúr celkovou kontrolou a zodpovednosťou za dohľad nad rámcom zriadeným v súvislosti s cieľom uvedeným v odseku 1. Tieto orgány následne overujú úspory energie, ktoré sa dosiahli v dôsledku energetických služieb alebo ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti vrátane existujúcich vnútroštátnych opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a podávajú správy o výsledkoch.

5.   Komisia po preskúmaní a podaní správy o uplatňovaní tejto smernice počas prvých troch rokov preskúma, či je vhodné vypracovať návrh smernice na ďalší rozvoj trhového prístupu v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti prostredníctvom bielych osvedčení.

Článok 5

Energetická účinnosť konečného využitia energie vo verejnom sektore

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v kontexte tejto smernice bol verejný sektor príkladom. Na tento účel podľa potreby účinne informujú občanov a/alebo spoločnosti o vzorovej úlohe a činnostiach verejného sektora.

Členské štáty zabezpečia, aby verejný sektor vykonal opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti zameriavajúc sa na nákladovo efektívne opatrenia, ktoré vytvárajú čo najväčšie úspory energie v čo najkratšom čase. Takéto opatrenia sa vykonávajú na vhodnej celoštátnej, regionálnej a/alebo miestnej úrovni a môžu pozostávať z legislatívnych návrhov a/alebo dobrovoľných dohôd, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2 písm. b), alebo z iných systémov s rovnakým účinkom. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa verejného obstarávania:

—

použijú sa aspoň dve opatrenia zo zoznamu uvedeného v prílohe VI,

—

členské štáty na uľahčenie tohto postupu vydajú usmernenia o energetickej účinnosti a úsporách energie, ktoré môžu slúžiť ako hodnotiace kritérium pri udeľovaní verejných zákaziek.

Členské štáty uľahčia a umožnia výmenu najlepších postupov medzi orgánmi verejného sektora, napríklad v súvislosti s postupmi verejného obstarávania v oblasti energetickej účinnosti, na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni; na tento účel organizácia uvedená v odseku 2 spolupracuje s Komisiou, pokiaľ ide o výmenu najlepších postupov podľa článku 7 ods. 3.

2.   Členské štáty poveria už existujúcu alebo novú organizáciu alebo organizácie zodpovednosťou za správu, riadenie a vykonávanie integrácie požiadaviek na zvýšenie energetickej účinnosti podľa odseku 1. Tieto organizácie sa môžu zhodovať s orgánmi alebo agentúrami uvedenými v článku 4 ods. 4.

KAPITOLA III

PODPORA ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI KONEČNÉHO VYUŽITIA ENERGIE A ENERGETICKÝCH SLUŽIEB

Článok 6

Distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby distribútori energie a/alebo prevádzkovatelia distribučných sústav a/alebo maloobchodné energetické spoločnosti:

a)

na požiadanie, ale nie viac ako jedenkrát ročne, poskytli súhrnné štatistické informácie o svojich koncových odberateľoch orgánom alebo agentúram uvedeným v článku 4 ods. 4 alebo inému určenému orgánu, ak takýto orgán odovzdá získané informácie orgánom alebo agentúram uvedeným v článku 4 ods. 4. Tieto informácie musia postačovať na riadne vypracovanie a realizáciu programov na zvýšenie energetickej účinnosti a podporu a monitorovanie energetických služieb a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti. Tieto informácie môžu obsahovať údaje z minulosti a musia obsahovať údaje o súčasnej spotrebe koncových užívateľov vrátane informácií o prípadných záťažových profiloch, o segmentácii a zemepisnej polohe odberateľov, pričom sa v súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva musí zachovávať integrita a dôvernosť údajov, ktoré sú súkromnej povahy alebo ktoré sú citlivé z obchodného hľadiska;

b)

zdržiavali sa akýchkoľvek činností, ktoré by mohli byť prekážkou dopytu po energetických službách a ostatných opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti a poskytovania takýchto služieb a opatrení, alebo ktoré by mohli brániť rozvoju trhu s energetickými službami a ostatnými opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti. Príslušné členské štáty prijmú vhodné opatrenia na to, aby v prípade ich výskytu takéto činnosti ukončili.

2.   Členské štáty:

a)

zvolia jednu alebo viacero z nasledujúcich požiadaviek, ktoré musia splniť distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a/alebo maloobchodné energetické spoločnosti priamo a/alebo nepriamo prostredníctvom iných poskytovateľov energetických služieb alebo opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti:

i)

zabezpečenie ponuky energetických služieb pre svojich koncových odberateľov za konkurencieschopné ceny a podpora takýchto služieb alebo

ii)

zabezpečenie dostupnosti nezávislých energetických auditov a/alebo opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti pre svojich koncových odberateľov za konkurencieschopné ceny a ich podpora v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 12 alebo

iii)

prispievanie do fondov a mechanizmov financovania uvedených v článku 11. Úroveň týchto príspevkov sa rovná minimálne odhadovaným nákladom na ponuku ktorejkoľvek z činností uvedených v tomto odseku a dohodne sa s príslušnými orgánmi alebo agentúrami uvedenými v článku 4 ods. 4 a/alebo

b)

zabezpečia existenciu alebo zriadenie dobrovoľných dohôd a/alebo iných trhovo orientovaných systémov, ako napríklad biele osvedčenia, s rovnakým účinkom ako je účinok jednej alebo viacerých požiadaviek uvedených v písmene a). Dobrovoľné dohody sa hodnotia, sú pod dohľadom a kontrolou členského štátu, ktorý zabezpečuje, aby mali v praxi rovnaký účinok ako účinok jednej alebo viacerých požiadaviek uvedených v písmene a).

Na tento účel by mali mať dobrovoľné dohody jasné a jednoznačné ciele a obsahovať požiadavky na kontrolu a podávanie správ spojené s postupmi, ktoré by mohli smerovať k revízii a/alebo k dodatočným opatreniam, ak sa ciele nedosiahnu alebo ak bude pravdepodobné, že sa nedosiahnu. So zreteľom na zabezpečenie dosiahnutia transparentnosti budú dobrovoľné dohody verejne dostupné a uverejnené pred začatím ich uplatňovania v rozsahu, aký umožňujú platné ustanovenia o dôvernosti, a budú obsahovať výzvu pre zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby pre aktérov na trhu iných ako sú distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti, ako napríklad ESCO, spoločnosti inštalujúce energetické zariadenia, poradenské a konzultantské spoločnosti z oblasti energetiky, boli k dispozícii dostatočné stimuly, spravodlivá hospodárska súťaž a rovnaké predpoklady na to, aby poskytovali energetické služby, energetické audity a opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti uvedené v odseku 2 písm. a) bodoch i) a ii).

4.   Členské štáty môžu preniesť zodpovednosť na prevádzkovateľov distribučných sústav podľa odsekov 2 a 3, iba ak je prenos zodpovednosti v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa oddeleného účtovníctva, ktoré sú ustanovené v článku 19 ods. 3 smernice 2003/54/ES a v článku 17 ods. 3 smernice 2003/55/ES.

5.   Tento článok sa vykonáva bez toho, aby boli dotknuté odchýlky alebo výnimky povolené podľa smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Článok 7

Dostupnosť informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie o mechanizmoch energetickej účinnosti a finančných a právnych rámcoch prijatých s cieľom dosiahnuť národný indikatívny cieľ úspor energie boli transparentné a v dostatočnej miere rozšírené medzi príslušnými aktérmi na trhu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vyvinuli väčšie snahy o podporu energetickej účinnosti konečného využitia energie. Vytvoria vhodné podmienky a stimuly pre operátorov na trhu, aby mohli koncovým odberateľom poskytovať viac informácií a rád o energetickej účinnosti konečného využitia energie.

3.   Komisia zabezpečí, aby sa vymieňali a v rozsiahlej miere šírili informácie o najlepších postupoch pri úsporách energie.

Článok 8

Dostupnosť systémov kvalifikácie, akreditácie a osvedčovania

Na účely dosiahnutia vysokej úrovne odbornej spôsobilosti, objektivity a spoľahlivosti členské štáty tam, kde to považujú za potrebné, zabezpečia dostupnosť vhodných systémov kvalifikácie, akreditácie a/alebo osvedčovania poskytovateľov energetických služieb, energetických auditov a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti uvedených v článku 6 ods. 2 písm. a) bodoch i) a ii).

Článok 9

Finančné nástroje pre úspory energie

1.   Členské štáty zrušia alebo zmenia a doplnia vnútroštátne právne predpisy iné ako tie, ktoré sú jednoznačne daňovej povahy, ktoré zbytočne alebo neprimeraným spôsobom bránia alebo obmedzujú používanie finančných nástrojov pre úspory energie na trhu s energetickými službami alebo ostatnými opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti.

2.   Členské štáty sprístupnia súčasným a možným budúcim odberateľom energetických služieb a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti vo verejnom aj súkromnom sektore vzory zmlúv, ktoré vypracujú pre tieto finančné nástroje. Môžu ich vydať orgány alebo agentúry uvedené v článku 4 ods. 4.

Článok 10

Tarify, ktoré podporujú energetickú účinnosť a ostatné ustanovenia o energii viazanej na sieť

1.   Členské štáty zabezpečia zrušenie tých stimulov v rámci taríf za prenos a distribúciu, ktoré zbytočne zvyšujú množstvo distribuovanej alebo prenášanej energie. Členské štáty môžu v tejto súvislosti a v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 2003/54/ES a s článkom 3 ods. 2 smernice 2003/55/ES uložiť podnikom podnikajúcim v odvetviach elektrickej energie a plynu povinnosti súvisiace so službou vo verejnom záujme.

2.   Členské štáty môžu umožniť sociálne prvky systémov a tarifných štruktúr, ak sa akékoľvek rušivé účinky na prenosové a distribučné sústavy minimalizujú na nevyhnutnú úroveň a budú primerané sociálnym cieľom.

Článok 11

Fondy a mechanizmy financovania

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 87 a 88 zmluvy, členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viac fondov na podporu vykonávania programov na zvýšenie energetickej účinnosti a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a podporu rozvoja trhu s uvedenými opatreniami. Medzi takéto opatrenia patrí aj podpora vykonávania energetických auditov, finančných nástrojov pre úspory energie a v prípade potreby, aj kvalitnejšieho merania spotreby a informatívneho vyúčtovania spotreby. Fondy sa zameriavajú aj na odvetvia konečného využitia s vyššími transakčnými nákladmi a rizikami.

2.   Zriadené fondy môžu poskytovať granty, pôžičky, finančné záruky a/alebo iné druhy financovania, ktoré zabezpečia dosiahnutie výsledku.

3.   Fondy sú k dispozícii pre všetkých poskytovateľov opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, ako napríklad ESCO, nezávislí poradcovia z oblasti energetiky, distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav, maloobchodné energetické spoločnosti a spoločnosti inštalujúce energetické zariadenia. Členské štáty môžu rozhodnúť o sprístupnení fondov pre všetkých koncových odberateľov. Výberové konania alebo rovnocenné postupy, ktoré zabezpečujú úplnú transparentnosť, sa tiež vykonávajú v úplnom súlade s uplatniteľnými predpismi o verejnom obstarávaní. Členské štáty zabezpečia, že také fondy dopĺňajú komerčne financované opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a nekonkurujú im.

Článok 12

Energetické audity

1.   Členské štáty zabezpečia dostupnosť účinných vysoko kvalitných systémov energetických auditov, vytvorených s cieľom identifikovať možné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré sa budú vykonávať nezávisle pre všetkých koncových užívateľov, vrátane menších domácností, obchodných subjektov a malých a stredne veľkých odberateľov z priemyselných odvetví.

2.   Segmenty trhu, ktoré majú vyššie transakčné náklady a zariadenia, ktoré nie sú zložité, možno pokryť prostredníctvom iných opatrení, ako napríklad dotazníky alebo počítačové programy, ktoré sa sprístupnia na internete a/alebo pošlú odberateľom poštou. Členské štáty zabezpečia dostupnosť energetických auditov pre segmenty trhu, pre ktoré nie sú komerčne dostupné, berúc do úvahy článok 11 ods. 1.

3.   Osvedčovanie podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (15) sa považuje za rovnocenné s energetickým auditom spĺňajúce požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku a s energetickým auditom uvedeným v prílohe VI písm. e) k tejto smernici. Audity, ktoré sú výsledkom systémov založených na dobrovoľných dohodách medzi organizáciami zúčastnených strán a určeným orgánom, na ktorý dohliada a ktorý kontroluje príslušný členský štát v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. b) tejto smernice, sa tiež považujú za audity, ktoré splnili požiadavky ustanovené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Článok 13

Meranie a informatívne vyúčtovanie spotreby energie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v ktorej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektrickej energie, zemného plynu, diaľkového vykurovania a/alebo chladenia teplej úžitkovej vody, za konkurencieschopné ceny individuálne meracie zariadenia, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.

Vždy, keď sa nahrádza existujúce meracie zariadenie a pokiaľ je to technicky možné a nákladovo efektívne so zreteľom na odhadované potenciálne dlhodobé úspory, poskytujú sa individuálne meracie zariadenia za konkurencieschopné ceny. Individuálne meracie zariadenia za konkurencieschopné ceny sa vždy poskytujú aj pri zriadení nového pripojenia v novej budove alebo pri uskutočnení rozsiahlej renovácie, ako ustanovuje smernica 2002/91/ES.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby vyúčtovanie, ktoré vykonávajú distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti, bolo podľa potreby založené na skutočnej spotrebe energie a bolo prezentované jasným a zrozumiteľným spôsobom. Spolu s účtom sa koncovým odberateľom sprístupnia vhodné informácie, ktoré im sprostredkujú komplexný prehľad o aktuálnych nákladoch na energiu. Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby sa vykonáva tak často, aby odberatelia mohli svoju spotrebu energie regulovať.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav alebo maloobchodné energetické spoločnosti, predkladali koncovým odberateľom jasným a zrozumiteľným spôsobom v účtoch, zmluvách, transakciách a/alebo potvrdeniach vydaných v distribučných staniciach alebo spolu s týmito dokumentmi podľa potreby tieto informácie:

a)

súčasné skutočné ceny a skutočnú spotrebu energie;

b)

porovnanie súčasnej spotreby energie koncového odberateľa so spotrebou za rovnakú dobu počas predchádzajúceho roka, pokiaľ je to možné, v grafickej podobe;

c)

porovnania s priemerným, normalizovaným alebo referenčným spotrebiteľom energie z rovnakej kategórie užívateľov, ak je to možné a užitočné;

d)

kontaktné informácie spotrebiteľských organizácií, energetických agentúr alebo podobných orgánov vrátane webových adries, z ktorých možno získať informácie o dostupných opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti, porovnávacích profiloch koncových užívateľov a/alebo objektívnych technických špecifikáciách zariadení, ktoré využívajú energiu.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Správy

1.   Členské štáty, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice už, na akékoľvek účely, používajú metódy výpočtu merania úspor energie podobné typom uvedeným v prílohe IV, môžu Komisii odovzdať primerane podrobné informácie. Informácie sa odovzdajú čo najskôr, podľa možnosti najneskôr do 17 novembra 2006. Takéto informácie umožnia Komisii zohľadňovať existujúce postupy.

2.   Členské štáty predložia Komisii tieto EEAP:

—

najneskôr do 30. júna 2007 prvý EEAP,

—

najneskôr do 30. júna 2011 druhý EEAP,

—

najneskôr do 30. júna 2014 tretí EEAP.

Všetky EEAP charakterizujú opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti plánované na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 a ods. 2 a na splnenie ustanovení o vzorovej úlohe verejného sektora a poskytovaní informácií a rád koncovým odberateľom stanoveným v článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 2.

Druhý a tretí EEAP:

—

zahŕňa podrobnú analýzu a hodnotenie predchádzajúceho EEAP,

—

zahŕňa konečné výsledky so zreteľom na splnenie cieľov úspory energie stanovených v článku 4 ods. 1 a ods. 2;

—

zahŕňa plány a informácie o dodatočných opatreniach zameraných na existujúce alebo predpokladané nedostatky pri plnení cieľa a o predpokladaných dôsledkoch týchto opatrení,

—

v súlade s článkom 15 ods. 4 používa a postupne zvyšuje mieru využívania harmonizovaných ukazovateľov účinnosti a kritérií hodnotenia predchádzajúcich opatrení a odhadovaných dôsledkov plánovaných budúcich opatrení,

—

je založený na dostupných údajoch, ktoré dopĺňajú odhady.

3.   Najneskôr do 17 mája 2008 uverejní Komisia hodnotenie vplyvov založené na analýze nákladov a ziskov a vzájomného vzťahu medzi normami EÚ, právnymi predpismi, politikami a opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie.

4.   EEAP sa hodnotí v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2:

—

prvý EEAP sa preskúma do 1. januára 2008,

—

druhý EEAP sa preskúma do 1. januára 2012,

—

tretí EEAP sa preskúma do 1. januára 2015.

5.   Komisia na základe EEAP posúdi v akom rozsahu dosiahli členské štáty pokrok pri plnení národných indikatívnych cieľov úspor energie. Komisia uverejní správu, ktorá obsahuje závery:

—

o prvých EEAP do 1. januára 2008,

—

o druhých EEAP do 1. januára 2012,

—

o tretích EEAP do 1. januára 2015.

Tieto správy obsahujú informácie o súvisiacich činnostiach na úrovni Spoločenstva vrátane v súčasnosti platných právnych predpisov a právnych predpisov, ktoré sa príjmu v budúcnosti. Správy zohľadnia systém hodnotenia uvedený v článku 15 ods. 4, zistia najlepšie postupy, prípady, v ktorých členské štáty a/alebo Komisia nedosahujú dostatočný pokrok, a môžu obsahovať odporúčania.

Druhá správa sa v prípade potreby a vhodnosti doplní o návrhy dodatočných opatrení, vrátane možného predĺženia doby uplatňovania cieľov, určené Európskemu parlamentu a Rade. Ak sa v správe zistí, že pokrok pri dosahovaní národných indikatívnych cieľov úspor energie nie je dostatočný, tieto návrhy sa zamerajú na úroveň a povahu cieľov.

Článok 15

Preskúmanie a prispôsobovanie rámca

1.   Hodnoty a metódy výpočtu uvedené v prílohách II, III, IV a V sa prispôsobujú technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2.

2.   Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 do 1. januára 2008 podľa potreby zdokonalí a doplní body 2 až 6 prílohy IV, pričom dodrží všeobecný rámec ustanovený v prílohe IV.

3.   Komisia do 1. januára 2012 zvýši v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 percentuálny podiel harmonizovaných výpočtov zhora nadol používaných v harmonizovanom výpočtovom modeli, ktorý je uvedený v bode 1 prílohy IV, bez toho, aby boli dotknuté systémy členských štátov, v ktorých je už tento podiel vyšší. Nový harmonizovaný výpočtový model s podstatne vyšším percentuálnym podielom výpočtov zdola nahor sa prvý raz použije od 1. januára 2012.

Ak to bude možné a vhodné, použije sa pri meraní celkových úspor energie počas celej doby uplatňovania smernice harmonizovaný výpočtový model bez toho, aby boli dotknuté modely tých členských štátov, ktoré používajú vyšší percentuálny podiel výpočtov zdola nahor.

4.   Najneskôr do 30. júna 2008 Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 16 ods. 2 pripraví súbor harmonizovaných ukazovateľov energetickej účinnosti a smerných hodnôt, ktoré sú na nich založené, zohľadňujúc dostupné údaje alebo údaje, ktoré je možné získať pre každý členský štát nákladovo účinným spôsobom. Pri príprave týchto harmonizovaných ukazovateľov energetickej účinnosti a smerných hodnôt použije Komisia ako referenčný dokument indikatívny zoznam uvedený v prílohe V. Členské štáty postupne zapracujú tieto ukazovatele a smerné hodnoty do štatistických údajov zaradených do svojich EEAP, ako je to uvedené v článku 14 a použijú ich ako jeden z dostupných nástrojov rozhodovania o budúcich prioritných oblastiach svojich EEAP.

Komisia najneskôr do 17 mája 2011 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri stanovení ukazovateľov a smerných hodnôt.

Článok 16

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 17

Zrušenie

Smernica 93/76/EHS sa týmto zrušuje.

Článok 18

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 17 mája 2008, okrem ustanovení článku 14 ods. 1, 2 a 4, pre ktoré je dátumom transpozície najneskôr 17 máj 2006. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o takomto odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 20

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 5. apríla 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

H. WINKLER

(1)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 115.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 22.12.2004, s. 19.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 7. júna 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 23. septembra 2005 (Ú. v. EÚ C 275 E, 8.11.2005, s. 19) a pozícia Európskeho parlamentu z 13. decembra 2005 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady zo 14. marca 2006.

(4)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. Smernica zmenená a doplnená smernicou Rady 2004/85/ES (Ú. v. EÚ L 236, 7.7.2004, s. 10).

(6)  Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.

(7)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 2083/2005 (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2005, s. 28).

(8)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 2083/2005.

(9)  C-513/99: Concordia Bus Finland Oy Ab, predtým Stagecoach Finland Oy Ab v Helsingin kaupunki a HKL-Bussiliikenne (Zb. 2002, s. I-7213).

(10)  Ú. v. ES C 394, 17.12.1998, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 237, 22.9.1993, s. 28.

(12)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(13)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2004/101/ES (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 18).

(14)  Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(15)  Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

PRÍLOHA I

Metodika výpočtu národného indikatívneho cieľa úspor energie

Metodika používaná pri výpočte národných indikatívnych cieľov úspor energie ustanovených v článku 4 je táto:

1.

Členské štáty použijú na výpočet priemernej ročnej spotreby ročnú konečnú vnútrozemskú spotrebu energie všetkých spotrebiteľov energie v rozsahu tejto smernice za posledných päť rokov, ktoré predchádzajú vykonávaniu tejto smernice, pre ktoré sú k dispozícii oficiálne údaje. Konečná spotreba energie je množstvo energie, ktorá bola počas tohto päťročného obdobia distribuovaná alebo predaná koncovým odberateľom a nie je upravená podľa dennostupňov, štrukturálnych zmien alebo zmien výroby.

Na základe tohto priemerného ročného objemu spotreby sa jedenkrát vypočíta národný indikatívny cieľ úspor energie a výsledné absolútne množstvo energie, ktoré sa má usporiť, sa bude uplatňovať počas celého trvania účinnosti tejto smernice.

Národný indikatívny cieľ úspor energie:

a)

pozostáva z 9% priemerného ročného objemu spotreby, ktorý je uvedený vyššie;

b)

meria sa v deviatom roku uplatňovania tejto smernice;

c)

je výsledkom kumulatívnych ročných úspor energie dosiahnutých počas deväťročného obdobia uplatňovania tejto smernice;

d)

sa dosiahne prostredníctvom energetických služieb a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti.

Táto metodika merania úspor energie zabezpečuje, aby množstvo celkových úspor energie, ktoré predpisuje táto smernica, bolo pevne stanoveným množstvom, ktoré nezávisí od budúceho rastu HDP ani akéhokoľvek budúceho zvýšenia spotreby energie.

2.

Národné indikatívne ciele úspor energie sa uvádzajú v absolútnych hodnotách v GWh alebo v ekvivalentnej jednotke vypočítanej podľa prílohy II.

3.

Pri výpočte ročných úspor energie sa môžu zohľadňovať úspory energie dosiahnuté v konkrétnom roku po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, ktoré vyplývajú z opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré sa začali vykonávať v predchádzajúcom roku, nie však pred rokom 1995, a ktoré majú trvalý účinok. V niektorých prípadoch, ak je to opodstatnené okolnosťami, sa môžu zohľadňovať aj opatrenia, ktoré sa začali vykonávať pred rokom 1995, najneskôr však v roku 1991. Opatrenia technologickej povahy by sa mali buď aktualizovať, aby bolo možné zohľadniť technologický pokrok alebo hodnotiť vo vzťahu k smerným hodnotám pre takéto opatrenia. Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa spôsobu merania alebo hodnotenia vplyvu takýchto opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré by boli založené, ak je to možné, na existujúcich právnych predpisoch Spoločenstva, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (1) a smernica 2002/91/ES.

Výsledné úspory energie však musia byť vo všetkých prípadoch overiteľné a zmerateľné alebo odhadnuteľné v súlade so všeobecným rámcom uvedeným v prílohe IV.

(1)  Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

PRÍLOHA II

Obsah energie vo vybraných palivách pre konečné využitie – prevodná tabuľka (1)

Energetický produkt

kJ (výhrevnosť)

kgoe (výhrevnosť)

kWh (výhrevnosť)

1 kg koksu

28 500

0,676

7,917

1 kg čierneho uhlia

17 200 – 30 700

0,411 – 0,733

4,778 – 8,528

1 kg hnedouhoľných brikiet

20 000

0,478

5,556

1 kg lignitu

10 500 – 21 000

0,251 – 0,502

2,917 – 5,833

1 kg hnedého uhlia

5 600 – 10 500

0,134 – 0,251

1,556 – 2,917

1 kg olejovej bridlice

8 000 – 9 000

0,191 – 0,215

2,222 – 2,500

1 kg rašeliny

7 800 – 13 800

0,186 – 0,330

2,167 – 3,833

1 kg rašelinových brikiet

16 000 – 16 800

0,382 – 0,401

4,444 – 4,667

1 kg zvyškového vykurovacieho oleja (ťažký olej)

40 000

0,955

11,111

1 kg ľahkého vykurovacieho oleja

42 300

1,010

11,750

1 kg motorového paliva (benzín)

44 000

1,051

12,222

1 kg parafínu

40 000

0,955

11,111

1 kg skvapalneného uhľovodíkového plynu

46 000

1,099

12,778

1 kg zemného plynu (2)

47 200

1,126

13,10

1 kg skvapalneného zemného plynu

45 190

1,079

12,553

1 kg dreva (25 % vlhkosť) (3)

13 800

0,330

3,833

1 kg peliet/drevených brikiet

16 800

0,401

4,667

1 kg odpadu

7 400 – 10 700

0,177 – 0,256

2,056 – 2,972

1 MJ získaného tepla

1 000

0,024

0,278

1 kWh elektrickej energie

3 600

0,086

1 (4)

Zdroj: Eurostat.

(1)  Ak je to opodstatnené, členské štáty môžu použiť iné prevodné súčinitele.

(2)  93 % metánu.

(3)  Členské štáty môžu použiť iné hodnoty v závislosti od druhu dreva, ktorý sa v danom členskom štáte najviac používa.

(4)  V prípade úspor vyjadrených v kWh elektrickej energie môžu členské štáty použiť základný koeficient 2,5, ktorý odráža odhadovanú 40-percentnú priemernú účinnosť výroby energie v EÚ počas cieľového obdobia. Ak je to opodstatnené, členské štáty môžu použiť iný koeficient.

PRÍLOHA III

Indikatívny zoznam príkladov prípustných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti

V tejto prílohe sú uvedené príklady oblastí, v ktorých možno vypracovať a realizovať programy a ostatné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti podľa článku 4.

Aby sa takéto opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti mohli zohľadňovať, ich výsledkom musia byť úspory energie, ktoré možno jednoznačne zmerať a overiť alebo odhadnúť v súlade s usmerneniami uvedenými v prílohe IV, a ich vplyv na úspory energie nesmie byť už započítaný v rámci iných osobitných opatrení. Tieto zoznamy nie sú úplné, slúžia však ako usmernenie.

Príklady prípustných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti:

 

Sektor domácností a tretí sektor

a)

vykurovanie a chladenie (napríklad tepelné čerpadlá, nové účinné kotly, inštalácia/efektívna modernizácia systémov diaľkového vykurovania/chladenia);

b)

izolácia a vetranie (napríklad izolácia dutých stien a striech, dvojité/trojité zasklenie okien, pasívne vykurovanie a chladenie);

c)

teplá voda (napríklad inštalácia nových zariadení, priame a účinné využitie pri vykurovaní priestorov, v práčkach);

d)

osvetlenie (napríklad nové úsporné žiarovky a preradníky, digitálne systémy riadenia, používanie detektorov pohybu pre systémy osvetlenia v komerčných budovách);

e)

varenie a chladenie (napríklad nové účinné zariadenia, systémy spätného získavania tepla);

f)

ďalšie zariadenia a prístroje (napríklad zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, nové účinné zariadenia, časové riadenie na optimalizáciu využívania energie, zníženie strát energie v pohotovostnom režime, inštalácia kondenzátorov na zníženie jalového výkonu, transformátory s nízkymi stratami);

g)

domáca výroba obnoviteľných zdrojov energie, ktorou sa zníži množstvo nakupovanej energie (napríklad aplikácie solárnych kolektorov, výroba teplej úžitkovej vody, vykurovanie a chladenie priestorov podporované solárnou energiou);

 

Sektor priemyslu

h)

výrobné procesy (napríklad účinnejšie využívanie stlačeného vzduchu, kondenzátu, prepínačov a ventilov, využívanie automatizovaných a integrovaných systémov, účinné pohotovostné režimy);

i)

motory a pohony (napríklad častejšie používanie elektronického riadenia, variabilných pohonov, integrovaného programovania aplikácií, frekvenčných meničov, elektrických motorov s vysokou účinnosťou);

j)

ventilátory, variabilné pohony a vetranie (napríklad nové zariadenia/systémy, využitie prirodzeného vetrania);

k)

riadenie zohľadňujúce dopyt (napr. riadenie záťaže, regulačné systémy na vyrovnávanie špičkovej záťaže);

l)

vysoko účinná kombinovaná výroba (napríklad zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla);

 

Sektor dopravy

m)

používaný druh dopravy (napríklad podpora energeticky účinných vozidiel, energeticky účinné využívanie vozidiel vrátane systémov regulácie tlaku pneumatík, energeticky účinné vybavenie a dodatkové vybavenie vozidiel, prísady do paliva, ktoré zvyšujú energetickú účinnosť, oleje s vysokou mazivosťou a pneumatiky s nízkym valivým odporom);

n)

zmena druhu dopravy (napríklad riešenia dopravy z domu do zamestnania a späť, ktoré si nevyžadujú použitie automobilov, spoločné používanie automobilov, zmeny druhu dopravy od druhov dopravy s vyššou spotrebou energie k druhom dopravy s nižšou spotrebou energie na osobokilometer alebo tonokilometer);

o)

dni bez áut;

 

Medzisektorové opatrenia

p)

štandardy a normy zamerané najmä na zvýšenie energetickej účinnosti výrobkov a služieb, vrátane budov;

q)

systémy energetického štítkovania;

r)

meranie, inteligentné meracie systémy, ako napríklad diaľkovo ovládané individuálne meracie zariadenia a informatívne vyúčtovanie spotreby;

s)

školenia a vzdelávanie, ktoré vedie k používaniu energeticky účinných technológií a/alebo techník;

 

Horizontálne opatrenia

t)

predpisy, dane atď., ktorých účinkom je zníženie konečnej spotreby energie;

u)

cielené informačné kampane zamerané na podporu zvyšovania energetickej účinnosti a opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti.

PRÍLOHA IV

Všeobecný rámec pre meranie a overovanie úspor energie

1.   Meranie a výpočty úspor energie a ich normalizácia

1.1.   Meranie úspor energie

Všeobecné

Pri meraní dosiahnutých úspor energie podľa článku 4 s cieľom zistiť celkové zvýšenie energetickej účinnosti a uistiť sa o účinku jednotlivých opatrení sa na meranie ročných zvýšení energetickej účinnosti pre EEAP uvedené v článku 14 použije harmonizovaný model výpočtu, ktorý používa kombináciu metód výpočtu zhora nadol a zdola nahor.

Pri tvorbe harmonizovaného modelu výpočtu podľa článku 15 ods. 2 je cieľom výboru využiť v rozsahu, v akom je to možné, údaje, ktoré už bežne poskytuje Eurostat a/alebo národné štatistické agentúry.

Výpočty zhora nadol

Metóda výpočtu zdola nahor znamená, že pri výpočte množstva úspor energie sa ako východiskový bod použijú vnútroštátne úrovne úspor alebo agregované úrovne úspor jednotlivých sektorov. Ročné údaje sa potom upravia o vonkajšie faktory, ako sú dennostupne, štrukturálne zmeny, sortiment výrobkov atď., aby sa získala hodnota, ktorá presne udáva celkové zvýšenie energetickej účinnosti, ako sa uvádza v bode 1.2. Táto metóda neumožňuje získať presné a podrobné merania, ani nedokazuje príčinnú súvislosť medzi opatreniami a z nich vyplývajúcimi úsporami energie. Väčšinou je však jednoduchšia a menej nákladná a často sa uvádza ako „indikátor energetickej účinnosti“, pretože naznačuje vývoj.

Pri tvorbe metódy výpočtu zhora nadol využívanej v tomto harmonizovanom modeli výpočtu je práca výboru v rozsahu, v ktorom je to možné, založená na existujúcich metodikách, ako napríklad model ODEX (1).

Výpočty zdola nahor

Metóda výpočtu zdola nahor znamená, že úspory energie získané vykonávaním osobitného opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti sa merajú v kilowatthodinách (kWh), v jouloch (J) alebo v kilogramoch olejového ekvivalentu (kgoe) a sčítavajú sa s výsledkami úspor energie z iných osobitných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti. Orgány alebo agentúry uvedené v článku 4 ods. 4 zabezpečia, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu úspor energie, ktoré vyplývajú z kombinácie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti (vrátane mechanizmov). Pre metódu výpočtu zdola nahor sa môžu použiť údaje a metódy uvedené v bodoch 2.1 a 2.2.

Pred 1. januárom 2008 Komisia pripraví harmonizovaný model výpočtov zdola nahor. Tento model pokryje úroveň medzi 20 a 30 % konečnej ročnej vnútrozemskej spotreby energie sektorov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, po náležitom zvážení faktorov uvedených nižšie v písmenách a), b) a c).

Do 1. januára 2012 bude Komisia pokračovať v príprave tohto harmonizovaného modelu výpočtov zdola nahor, ktorý pokryje podstatne vyššiu úroveň konečnej ročnej vnútrozemskej spotreby energie sektorov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, po náležitom zvážení faktorov uvedených nižšie v písmenách a), b) a c).

Pri príprave harmonizovaného modelu výpočtov zdola nahor Komisia zohľadní tieto faktory a v súlade s nimi zdôvodní svoje rozhodnutie:

a)

skúsenosť s harmonizovaným modelom výpočtov v prvých piatich rokoch jeho využívania;

b)

očakávaný možný rast presnosti ako výsledok väčšieho podielu výpočtov zdola nahor;

c)

odhadované možné dodatočné náklady a/alebo administratívne prekážky.

Pri tvorbe takéhoto harmonizovaného modelu zdola nahor podľa článku 15 ods. 2 je cieľom výboru použiť normalizované metódy, ktoré si vyžadujú minimálnu administratívnu záťaž a náklady s tým, že sa využijú najmä metódy merania uvedené v bodoch 2.1 a 2.2 a že sa pozornosť sústredí na tie sektory, kde sa môže harmonizovaný model zdola nahor použiť s čo najväčšou nákladovou efektívnosťou.

Členské štáty, ktoré si to želajú, môžu okrem časti, ktorá je predpísaná harmonizovaným modelom zdola nahor, používať ďalšie merania zdola nahor, a to po získaní súhlasu Komisie v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 na základe opisu metodiky predloženého dotknutým členským štátom.

Ak pre niektoré sektory nie sú k dispozícii výpočty zdola nahor, použijú sa v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 v správach pre Komisiu ukazovatele zhora nadol alebo kombinácia výpočtov zhora nadol a zdola nahor, pokiaľ s tým Komisia súhlasí. Komisia preukáže primeranú flexibilitu v tejto veci najmä pri posudzovaní žiadostí v súvislosti s prvým EEAP opísaným v článku 14 ods. 2. Na účely zmerania vplyvu opatrení vykonaných po roku 1995 (a v niektorých prípadoch najskôr od roku 1991), ktorých vplyv však trvá, bude niekoľko krát potrebné použiť výpočty zhora nadol.

1.2.   Spôsoby normalizácie merania úspor energie

Úspory energie sa stanovia meraním a/alebo odhadom spotreby pred vykonaním opatrenia a po jeho vykonaní, pričom sa zabezpečí úprava a normalizácia vzhľadom na vonkajšie podmienky, ktoré bežne ovplyvňujú využitie energie. Podmienky, ktoré zvyčajne ovplyvňujú spotrebu energie, sa môžu v priebehu času meniť. K týmto podmienkam môžu patriť pravdepodobné dôsledky jedného alebo viacerých z týchto možných faktorov, ako sú:

a)

poveternostné podmienky, ako napríklad dennostupne;

b)

úrovne obsadenosti budov;

c)

otváracie hodiny pre neobytné budovy;

d)

intenzita využívania inštalovaného zariadenia (výrobná kapacita závodov); produktový mix;

e)

výrobná kapacita závodov, úroveň výroby, objem alebo pridaná hodnota vrátane zmien HDP;

f)

časový plán pre zariadenia a vozidlá;

g)

vzťah k iným jednotkám.

2.   Údaje a metódy, ktoré možno použiť (merateľnosť)

Existuje niekoľko metód zberu údajov pre meranie a/alebo odhad úspor energie. Počas vyhodnocovania energetickej služby alebo opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti často nebude možné spoľahnúť sa len na merania. Rozlišuje sa preto medzi metódami merania úspor energie a metódami odhadu úspor energie, pričom metódy odhadu sa používajú častejšie.

2.1.   Údaje a metódy založené na meraniach

Účty od distribučných spoločností alebo maloobchodných energetických spoločností

Účty zostavené na základe merania spotreby energie môžu tvoriť základ merania počas reprezentatívneho obdobia pred zavedením opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti. Tieto účty sa potom môžu porovnať s účtami zostavenými na základe merania za ďalšie reprezentatívne obdobie po zavedení a používaní opatrenia. Výsledky by sa podľa možností mali porovnať s kontrolnou skupinou (nie so skupinou účastníkov), alebo by sa mali normalizovať podľa opisu uvedeného v bode 1.2.

Údaje o predaji energie

Spotreba rôznych druhov energie (napr. elektrickej energie, plynu, vykurovacieho oleja) sa môže merať porovnávaním údajov o predaji od maloobchodného predajcu alebo distribútora, ktoré sa získajú pred zavedením opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, s údajmi o predaji z obdobia po zavedení opatrenia. Môže sa použiť kontrolná skupina alebo sa údaje môžu normalizovať.

Údaje o predaji zariadení a spotrebičov

Výkon zariadení a spotrebičov sa môže počítať na základe informácií získaných priamo od výrobcu. Údaje o predaji zariadení a spotrebičov možno zvyčajne získať od maloobchodných predajcov. Môžu sa vykonať aj osobitné prieskumy a merania. Dostupné údaje sa môžu porovnať s údajmi o predaji, aby sa určilo množstvo úspor energie. Pri použití tejto metódy by sa mali uskutočniť úpravy, ktoré zohľadnia zmeny v používaní zariadení a spotrebičov.

Údaje o záťaži konečnej spotreby

Spotrebu energie budovy alebo zariadenia možno plne monitorovať, aby sa zaznamenala potreba energie pred a po zavedení opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti. Významné relevantné faktory (napr. výrobný proces, špeciálne zariadenia, vykurovacie zariadenia) sa môžu zmerať presnejšie.

2.2.   Údaje a metódy založené na odhadoch

Údaje odhadnuté na základe jednoduchého technického posúdenia: bez inšpekcie

Výpočet odhadu údajov na základe jednoduchého technického posúdenia bez inšpekcie na mieste je najbežnejšou metódou získavania údajov na účely merania predpokladaných úspor energie. Údaje možno odhadnúť použitím technických princípov bez toho, aby sa použili údaje získané priamo na mieste, avšak za použitia predpokladov založených na špecifikáciách zariadení, výkonových charakteristikách, prevádzkových profiloch vykonaných opatrení a štatistiky atď.

Údaje odhadnuté na základe rozšíreného technického posúdenia: s inšpekciou

Údaje o spotrebe energie možno vypočítať na základe informácií, ktoré získa externý odborník počas auditu alebo iného spôsobu návštevy jedného alebo viacerých cieľových objektov. Takto možno vyvinúť komplexnejšie algoritmy/simulačné modely a uplatniť ich na väčší počet objektov (napr. budovy, zariadenia, vozidlá). Tento typ merania je často vhodný na doplnenie a upresnenie údajov odhadnutých na základe jednoduchého technického posúdenia.

3.   Postup v prípade neistoty

Všetky metódy uvedené v bode 2 môžu znamenať istú mieru neistoty. Neistota môže vyplývať z (2):

a)

chýb prístrojovej techniky: tie sa zvyčajne vyskytujú v dôsledku chýb v špecifikáciách výrobku poskytnutých jeho výrobcom;

b)

chýb modelu: tie sa zvyčajne vzťahujú na chyby modelu, ktorý sa používa na odhad parametrov zbieraných údajov;

c)

chýb vzorky: tieto sa zvyčajne vzťahujú na chyby vyplývajúce zo skutočnosti, že predmetom štúdia nebolo pozorovanie celej sústavy jednotiek, ale len vzorky jednotiek.

Neistota tiež môže vyplývať z plánovaných aj neplánovaných predpokladov; tie zvyčajne súvisia s odhadmi, stanovením podmienok a/alebo použitím technických údajov. Výskyt chýb súvisí aj so zvoleným systémom zberu údajov, ktorý je načrtnutý v bodoch 2.1 a 2.2. Odporúča sa ďalšia špecifikácia neistoty.

Členské štáty si môžu pri podávaní správ o cieľoch ustanovených v tejto smernici zvoliť metódu kvantifikovanej neistoty. Kvantifikovaná neistota sa potom vyjadruje štatisticky relevantným spôsobom, pričom sa uvedie presnosť, ako aj miera dôveryhodnosti. Napríklad „kvantifikovateľná odchýlka je ± 20 % s istotou na 90 %“.

Pri použití metódy kvantifikovanej neistoty zohľadňujú členské štáty aj skutočnosť, že prijateľná úroveň neistoty požadovaná pre výpočty úspor energie je funkciou úrovne úspor a nákladovej efektívnosti klesajúcej neistoty.

4.   Harmonizovaná životnosť opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti vo výpočtoch zdola nahor

Niektoré opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti trvajú desaťročia, zatiaľ čo iné opatrenia trvajú kratšiu dobu. Zoznam uvedený nižšie poskytuje niekoľko príkladov priemernej životnosti opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti:

Izolácia podkrovia súkromných obydlí

30 rokov

Izolácia dutej steny súkromných obydlí

40 rokov

Zasklenie odstupňované od E po C (v m2)

20 rokov

Kotly odstupňované od B do A

15 rokov

Regulácia vykurovania – modernizácia s výmenou kotla

15 rokov

Kompaktné žiarivky (CFL) z maloobchodu

16 rokov

Zdroj: Záväzok energetickej účinnosti 2005 – 2008, VB

S cieľom, aby členské štáty používali pri podobných opatreniach rovnakú životnosť, sa životnosť týchto opatrení zosúladí na európskej úrovni. Z tohto dôvodu Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený podľa článku 16, najneskôr do 17. novembra 2006 nahradí vyššie uvedený zoznam dohodnutým predbežným zoznamom s priemernou životnosťou rozličných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti.

5.   Postup v prípade multiplikačného efektu úspor energie a pri potrebe vyhnúť sa dvojitému započítaniu pri metódach kombinujúcich výpočet zhora nadol a zdola nahor

Vykonanie jedného opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti, napr. izolácia nádrže s teplou vodou a potrubia v budove alebo iné opatrenie s rovnocenným účinkom, môže v budúcnosti viesť k znásobeným účinkom na trhu, čo znamená, že trh bude vykonávať nejaké opatrenie automaticky bez akýchkoľvek ďalších zásahov orgánov alebo agentúr pre energetiku, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 4, alebo poskytovateľa energetických služieb v súkromnom sektore. Opatrenie s potenciálom multiplikačného efektu je vo väčšine prípadov nákladovo efektívnejšie ako opatrenia, ktoré je potrebné pravidelne opakovať. Členské štáty odhadnú potenciál týchto opatrení z hľadiska úspor energie vrátane ich multiplikačného efektu a overia celkové účinky prostredníctvom dodatočného hodnotenia, prípadne aj za použitia indikátorov.

So zreteľom na hodnotenie horizontálnych opatrení sa môžu použiť ukazovatele energetickej účinnosti, ak je možné určiť spôsob, akým je ich možné pripraviť bez horizontálnych opatrení. Pokiaľ je to možné, musí sa vylúčiť dvojité započítanie úspor, ktoré boli dosiahnuté prostredníctvom cielených programov energetickej účinnosti, energetických služieb a ďalších politických nástrojov. Toto sa vzťahuje predovšetkým na dane vzťahujúce sa na energiu alebo CO2 a na informačné kampane.

V prípade dvojitého započítania úspor energie sa vykonajú opravy. Odporúča sa použitie matríc, ktoré umožňujú sčítanie vplyvov opatrení.

Do správy o celkovom cieli ustanovenom v článku 4 členské štáty nezahŕňajú potenciálne úspory energie, ktoré sa dosiahnu po skončení cieľového obdobia. V každom prípade by sa mali podporovať opatrenia, ktoré majú dlhodobé účinky na trh, a do správ o cieľoch ustanovených v článku 4 by sa mali zahrnúť opatrenia, ktoré už priniesli multiplikačné efekty úspor energie, ak je možné ich zmerať a overiť podľa usmernení uvedených v tejto prílohe.

6.   Postup pri overovaní úspor energie

Pokiaľ je to nákladovo efektívne a potrebné, úspory energie dosiahnuté prostredníctvom konkrétnej energetickej služby alebo iného opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti overí tretia strana. Overenie môžu vykonať nezávislí konzultanti, ESCO alebo iní aktéri na trhu. Príslušné orgány alebo agentúry členského štátu uvedené v článku 4 ods. 4 môžu poskytnúť v tejto veci ďalšie pokyny.

Zdroje: Európsky sprievodca dodatočného hodnotenia pre programy služieb DSM a EE; IEA, databáza INDEEP; IPMVP, zväzok 1 (verzia z marca 2002).

(1)  ODYSSEE-MURE projekt, program SAVE. Komisia, 2005.

(2)  Model na stanovenie úrovne kvantifikovateľnej neistoty na základe týchto troch chýb je uvedený v dodatku B Medzinárodného protokolu o meraní a overovaní výkonu (IPMVP).

PRÍLOHA V

Indikatívny zoznam trhov oblasti premeny energie a čiastkových trhov, pre ktoré je možné vypracovať smerné hodnoty:

1.

Trh s domácimi spotrebičmi/trh informačných technológií a trh s osvetlením

1.1.

Kuchynské spotrebiče (biela technika)

1.2.

Zábavná/informačná technológia

1.3.

Osvetlenie

2.

Trh s vykurovacími zariadeniami pre domácnosť

2.1.

Vykurovanie

2.2.

Zásobovanie teplou vodou

2.3.

Klimatizácia

2.4.

Ventilácia

2.5.

Tepelná izolácia

2.6.

Okná

3.

Trh s priemyselnými pecami

4.

Trh so zariadeniami s motorovým pohonom v priemysle

5.

Trh pre inštitúcie verejného sektora

5.1.

Školy/verejná správa

5.2.

Nemocnice

5.3.

Plavárne

5.4.

Pouličné osvetlenie

6.

Trh s dopravnými službami

PRÍLOHA VI

Zoznam vhodných opatrení verejného obstarávania v oblasti energetickej účinnosti

Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Spoločenstva o verejnom obstarávaní, členské štáty zabezpečia, aby verejný sektor v kontexte svojej vzorovej úlohy, ako je to uvedené v článku 5, uplatňoval najmenej dve požiadavky z tohto zoznamu:

a)

požiadavky týkajúce sa využívania finančných nástrojov pre úspory energie vrátane uzatvárania zmlúv o energetických službách, ktoré stanovujú dosiahnutie merateľných a vopred určených úspor energie (vrátane prípadov, keď sa verejná správa rozhodla pre outsourcing zodpovedností);

b)

požiadavky na nákup zariadenia a vozidiel na základe zoznamov špecifikácií energeticky účinných výrobkov pre rôzne kategórie zariadení a vozidiel, ktoré vypracujú orgány alebo agentúry uvedené v článku 4 ods. 4, prípadne aj za použitia analýzy nákladov pri minimalizovanom životnom cykle alebo porovnateľných metód na zabezpečenie nákladovej efektívnosti;

c)

požiadavky na nákup zariadení s efektívnou spotrebou energie vo všetkých režimoch vrátane pohotovostného režimu, prípadne aj za použitia analýzy nákladov pri minimalizovanom životnom cykle alebo porovnateľných metód na zabezpečenie nákladovej efektívnosti;

d)

požiadavky nahradiť alebo vyriešiť existujúce zariadenia alebo vozidlá zariadeniam uvedeným v písmenách b) a c);

e)

požiadavky na využívanie energetických auditov a uplatňovanie odporúčaní týkajúcich sa nákladovej efektívnosti, ktoré z nich vyplývajú;

f)

požiadavky na nákup alebo nájom energeticky úsporných budov alebo ich častí s cieľom nahradiť alebo zdokonaliť nadobudnuté alebo prenajaté budovy alebo ich časti, aby sa stali energeticky úspornejšími.