PRÍLOHA

Strategické usmernenia Spoločenstva o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, 2007 – 2013

1.   USMERNENIA PRE KOHÉZNU POLITIKU NA OBDOBIE ROKOV 2007 – 2013

V súlade s integrovanými usmerneniami pre rast a zamestnanosť obnovenej lisabonskej agendy by sa pri programoch spolufinancovaných prostredníctvom kohéznej politiky mali prostriedky zamerať na tieto tri priority (1):

—	zlepšenie atraktivity členských štátov, regiónov a miest prostredníctvom zlepšenia dostupnosti, zabezpečenia primeranej kvality a úrovne služieb a zachovania životného prostredia,

—	podpora inovácie, podnikania a rastu znalostnej ekonomiky prostredníctvom výskumných a inovačných kapacít vrátane nových informačných a komunikačných technológií a

—	vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest získavaním väčšieho počtu ľudí do pracovného pomeru alebo podnikateľskej činnosti, zlepšovaním prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a zvyšovaním investícií do ľudského kapitálu.

So zohľadnením lisabonskej agendy pri nových programoch sa pozornosť venuje týmto zásadám:

Po prvé v súlade so samotnou opätovne začatou lisabonskou agendou by sa mala kohézna politika zamerať vo väčšej miere na vedomosti, výskum a inovácie a ľudský kapitál. Preto by sa celkové finančné aktivity na podporu týchto oblastí akcie mali výrazne zvýšiť, ako to vyžadujú nové ustanovenia o vyčlenení prostriedkov (2). Okrem toho by sa členské štáty a regióny mali nechať viesť najlepšími postupmi, ak sa dosiahli viditeľne pozitívne výsledky s ohľadom na rast a zamestnanosť.

Po druhé členské štáty a regióny by sa mali snažiť o dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja a podporiť synergie medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom. Obnovená Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť a národné programy reforiem zdôrazňujú význam environmentálnych aspektov pre rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Ochranu životného prostredia treba pri príprave programov a projektov brať do úvahy, aby sa podporil trvalo udržateľný rozvoj.

Po tretie členské štáty a regióny by mali na všetkých úrovniach prípravy a implementácie programov a projektov sledovať cieľ rovnosti medzi mužmi a ženami. Mohlo by sa to uskutočniť prostredníctvom osobitných akcií na podporu rovnosti a dôkladným preskúmaním toho, ako na mužov a ženy môžu vplývať iné projekty a riadenie fondov.

Po štvrté členské štáty by mali prijať primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas rôznych štádií implementácie fondov. Jedným z kritérií, ktoré pri definovaní operácií financovaných z fondov treba dodržiavať a zohľadniť počas rôznych štádií implementácie, je najmä prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

V ďalších častiach sa budú v každej kapitole skúmať kľúčové aspekty každej z týchto širokých oblastí na základe presne stanovených usmernení. Nie všetky tieto podrobnejšie usmernenia sú relevantné pre všetky regióny. Najvhodnejšia kombinácia investícií napokon závisí od analýzy predností a nedostatkov každého členského štátu a regiónu a špecifických národných a regionálnych podmienok. Usmernenia skôr predstavujú jednotný rámec, ktorý majú členské štáty a regióny použiť pri vypracúvaní národných, regionálnych a miestnych programov, najmä s cieľom zhodnotiť svoj príspevok k cieľom Spoločenstva s ohľadom na súdržnosť, rast a zamestnanosť.

1.1.   Usmernenie: Urobiť Európu a jej regióny atraktívnejším priestorom pre investície a prácu

Jedným z predpokladov pre rast a zamestnanosť je zabezpečiť, aby bola podnikom k dispozícii potrebná infraštruktúra (napr. doprava, životné prostredie, energie). Moderná a bezpečná infraštruktúra je dôležitým faktorom výkonu mnohých podnikov, ktorý ovplyvňuje atraktivitu regiónov a miest z ekonomického i sociálneho hľadiska. Investíciami do infraštruktúry v regiónoch, ktoré zaostávajú, najmä v nových členských štátoch, sa bude podporovať rast, a tým posilňovať konvergencia s ostatnou časťou Únie, ako aj zlepšovať kvalita života. Zdroje by nemali plynúť iba z grantov, ale podľa možnosti aj zo súkromného sektora a z pôžičiek, napríklad z Európskej investičnej banky (EIB). V nasledujúcom programovom období budú mať príslušné úrady v členských štátoch možnosť vo väčšej miere využívať odborné vedomosti EIB pri príprave projektov vhodných na financovanie z európskych finančných prostriedkov v rámci iniciatívy JASPERS.

1.1.1.   Rozšírenie a zlepšenie dopravnej infraštruktúry

Za nevyhnutný predpoklad hospodárskeho rozvoja sa môže považovať zavedenie účinnej, flexibilnej, bezpečnej a čistej dopravnej infraštruktúry, pretože oživuje produktivitu, a tým perspektívy rozvoja príslušných regiónov prostredníctvom uľahčenia pohybu osôb a tovaru. Dopravné siete oživujú obchodné príležitosti a súčasne zvyšujú efektivitu. Okrem toho je rozvoj celoeurópskych dopravných infraštruktúr v celej Európe (najmä v príslušných častiach tridsiatich prioritných projektov pre transeurópske dopravné siete, „projekty TEN-T“), s osobitným zameraním na cezhraničné projekty, nevyhnutný na dosiahnutie väčšej integrácie národných trhov, zvlášť v kontexte rozšírenej Únie.

Investície do infraštruktúry je potrebné prispôsobiť osobitným potrebám a úrovni hospodárskeho rozvoja príslušných regiónov a krajín. Tieto potreby sú spravidla najväčšie v konvergenčných regiónoch a krajinách, na ktoré sa vzťahuje Kohézny fond. Investície do infraštruktúry (ako aj iné investície) zvyčajne vykazujú nižšiu mieru návratnosti, ak presiahnu určitú úroveň financovania. Hospodárske výnosy z takýchto investícií sú vysoké vtedy, keď je infraštruktúra nedostatočná a základné siete neboli dokončené, ale výnosy sa pravdepodobne znížia, keď sa dosiahne určitá úroveň.

Preto by sa mala zohľadniť úroveň regionálneho hospodárskeho rozvoja a existencia veľkých dotácií do infraštruktúry. V najmenej rozvinutých regiónoch a krajinách môžu medzinárodné a medziregionálne prepojenia počas dlhšieho obdobia priniesť vyššie výnosy formou zvýšenej konkurencieschopnosti podnikov a takisto môžu uľahčiť mobilitu pracovných síl. Na druhej strane môže byť pre regióny s rozptýlenou malou hospodárskou základňou a so štruktúrou osídlenia založenou na malých mestách vhodnejšie vytvoriť regionálnu dopravnú infraštruktúru. V regiónoch, v ktorých je nedostatočná cestná sieť, by finančné prostriedky mali byť k dispozícii aj na výstavbu hospodársky nevyhnutných cestných prepojení. Mali by sa riešiť aj výzvy súvisiace s mobilitou a prístupnosťou v mestských oblastiach, pričom sa podporia integrované systémy riadenia a čisté dopravné riešenia.

Aby sa maximalizovali výnosy pochádzajúce z investícií do dopravy, pomoc z fondov by mala vychádzať z niekoľkých zásad.

Po prvé na určenie úrovne a povahy infraštruktúrnych investícií, ktoré sa majú realizovať, by sa mali použiť objektívne kritériá. Napríklad potenciálna miera návratnosti by sa mala počítať podľa stavu hospodárskeho rozvoja a povahy hospodárskych činností príslušných regiónov, aktuálnej hustoty a kvality infraštruktúry alebo miery preťaženia. Pri určovaní sociálnych výnosov by sa mali zohľadniť aj environmentálne a sociálne dôsledky plánovaných infraštruktúrnych projektov.

Po druhé v súlade s Bielou knihou (3) by sa v čo najväčšej miere mala rešpektovať zásada trvalej udržateľnosti životného prostredia. Malo by sa pokračovať v úsilí o prechod na ekologickejšie druhy dopravy. Každý druh dopravy by sa však vo vzťahu k životnému prostrediu a všeobecnej výkonnosti mal optimalizovať, najmä pokiaľ ide o využívanie infraštruktúr v rámci rôznych druhov a medzi nimi (4).

Po tretie v konvergenčných regiónoch a krajinách, na ktoré sa vzťahuje Kohézny fond, by sa osobitná pozornosť mala venovať modernizácii železničného systému, a to tak, že sa dôkladne vyberú prioritné oblasti, aby sa zabezpečila ich interoperabilita v rámci európskeho riadiaceho systému železničnej dopravy (ERTMS).

Po štvrté investície do dopravnej infraštruktúry by malo sprevádzať náležité riadenie dopravy s osobitným dôrazom na bezpečnosť, v súlade s vnútroštátnymi normami a normami Spoločenstva. Národné alebo regionálne stratégie by mali zohľadňovať potrebu dosiahnuť vyrovnané (a životné prostredie nezaťažujúce) druhové rozdelenie dopravy, ktoré slúži hospodárskym aj environmentálnym potrebám. Stratégie by mali napríklad zahŕňať inteligentné dopravné systémy, platformy pre viac druhov dopravy, a najmä technológiu použitú pri systéme ERTMS a programe SESAR (Single European Sky ATM Research Programme – pre jednotnejší systém riadenia leteckej dopravy v Európe).

Z vyššie uvedených zásad vyplývajú tieto usmernenia pre akciu:

—

Členské štáty a regióny oprávnené v rámci cieľa Konvergencia (5) alebo Kohézneho fondu by z 30 projektov európskeho záujmu mali udeliť primeranú prioritu tým, ktoré sa týkajú ich územia. V rámci tejto skupiny projektov si osobitnú pozornosť zasluhujú cezhraničné prepojenia. Iné projekty TEN-T a strategické dopravné prepojenia by sa mali podporiť v takom prípade, keď značne prispievajú k rastu a konkurencieschopnosti.

—	Aj doplnkové investície do vedľajších prepojení budú v kontexte integrovanej regionálnej dopravnej a komunikačnej stratégie pre mestské a vidiecke oblasti dôležité, aby sa zabezpečilo, že regióny využívajú možnosti, ktoré sa vytvorili prostredníctvom veľkých sietí.

—

Pri podpore železničnej infraštruktúry by sa malo usilovať o zabezpečenie väčšieho prístupu. Železničné poplatky by mali uľahčiť prístup nezávislým subjektom. Mali by takisto zlepšiť vytvorenie interoperabilnej siete v celej EÚ. Dodržiavanie a uplatnenie interoperability a zavedenie ERTMS do vozového parku a tratí by malo byť súčasťou všetkých financovaných projektov tam, kde je to vhodné.

—

Podpora environmentálne trvalo udržateľných dopravných sietí najmä v mestských oblastiach. Zahŕňa to prostriedky verejnej dopravy (vrátane parkovacích a dopravných infraštruktúr), plány mobility, cestných obvodových okruhov, zvyšovanie bezpečnosti na cestných križovatkách a cestách (chodníky určené pre cyklistov a chodcov). Zahŕňa aj akcie, ktoré umožňujú prístup k službám verejnej dopravy pre určité cieľové skupiny (staršie osoby, zdravotne postihnuté osoby) a umožňujú prevádzku sietí pre alternatívne palivá do vozidiel. Vnútrozemské vodné cesty môžu takisto prispieť k trvalej udržateľnosti sietí.

—

Aby sa zabezpečila optimálna efektivita dopravných infraštruktúr na podporu regionálneho rozvoja, mala by sa pozornosť venovať zlepšovaniu prepojenia izolovaných ostrovných alebo najvzdialenejších území na projekty TEN-T. V tejto súvislosti pomôže vytvorenie vedľajších prepojení so zameraním na intermodalitu a trvalo udržateľnú dopravu. S ostatným územím by mali byť prepojené najmä prístavy a letiská.

—	Väčšia pozornosť by sa mala venovať rozvoju „morských diaľnic“ a námornej doprave na krátke vzdialenosti ako možnej alternatíve k cestnej diaľkovej doprave a železničnej doprave.

Pri členských štátoch, ktoré dostávajú v tom istom čase podporu z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov, by sa malo pri programoch rozlišovať medzi druhmi akcií financovaných jednotlivými fondmi, pričom Kohézny fond má kľúčovú úlohu pri podpore transeurópskych dopravných sietí.

Na druhej strane by sa štrukturálne fondy mali vo všeobecnosti zameriavať na rozvoj infraštruktúry, ktorá súvisí s opatreniami na stimulovanie hospodárskeho rastu (ako napríklad rozvoj cestovného ruchu a zlepšenia na zvýšenie atraktivity priemyselných lokalít). Čo sa týka cestnej infraštruktúry, investície by mali zodpovedať aj celkovému cieľu cestnej bezpečnosti.

Spolufinancovanie z fondov by malo dopĺňať príspevky z rozpočtu pre transeurópske siete, pričom by sa malo vyhnúť duplicite, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva. Členské štáty môže využiť koordinátorov ako prostriedky na skrátenie času, ktorý uplynie medzi určením plánovania siete a skutočnou konštrukciou. Členské štáty budú musieť jednotlivo vopred určiť najvhodnejší nástroj pre plánované projekty. Finančné prostriedky kohéznej politiky sa môžu kombinovať so zárukami za pôžičky, ktoré sú časťou nástrojov TEN-T.

1.1.2.   Posilnenie synergií medzi ochranou životného prostredia a rastom

Investície do životného prostredia môžu prispieť k hospodárstvu troma spôsobmi: môžu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť hospodárskeho rastu, znižujú vonkajšie náklady na životné prostredie pre hospodárstvo (napr. zdravotné náklady, náklady spojené s odstránením znečistenia alebo náhradou škody) a stimulujú inováciu a tvorbu pracovných miest. Budúce kohézne programy by sa mali usilovať o posilnenie potenciálnych synergií medzi ochranou životného prostredia a rastom. V tomto kontexte by malo mať vysokú prioritu poskytovanie všetkých služieb v oblasti životného prostredia, ako sú čisté zásoby vody, infraštruktúra na spracovanie odpadu a čistenie odpadových vôd, hospodárenie s prírodnými zdrojmi, dekontaminácia pôdy s cieľom prípravy pre nové hospodárske činnosti a ochrana pred určitými environmentálnymi rizikami (napr. dezertifikácia, suchá, požiare a záplavy).

Aby sa maximalizovali ekonomické prínosy a minimalizovali náklady, prioritu by malo mať riešenie znečistenia životného prostredia a jeho zdrojov. V sektore odpadového hospodárstva to znamená zamerať sa na predchádzanie tvorbe odpadov, recyklovanie a biologický rozklad odpadov, ktoré sú nákladovo efektívne a pomáhajú pri tvorbe pracovných miest.

Stratégie rozvoja by mali byť založené na predchádzajúcom hodnotení potrieb a osobitných problémov, ktorým čelia regióny, a ak je to možné, s použitím vhodných ukazovateľov. Malo by sa podľa možností vyvinúť úsilie na podporu internalizácie vonkajších nákladov na životné prostredie a zavedenie a rozvoj trhových nástrojov (pozri napríklad nástroje navrhnuté v Akčnom pláne pre environmentálne technológie). Pozornosť sa v tejto súvislosti zameriava na iniciatívu Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, ktorá bude od roku 2008 poskytovať celoeurópske aktuálne informácie o pokrytí a využití zeme a o stave oceánov, ako aj mapy výskytu v prípade katastrof a nehôd.

Preto sa odporúčajú tieto usmernenia pre akciu:

—

uspokojenie významných potrieb investícií do infraštruktúry najmä v konvergenčných regiónoch, a predovšetkým v nových členských štátoch, s cieľom vyhovieť právnym predpisom týkajúcim sa životného prostredia v oblastiach vodného a odpadového hospodárstva, ovzdušia, ochrany prírody a druhov a biodiverzity,

—

zabezpečenie atraktívnych podmienok pre podniky a ich vysokokvalifikovaný personál. To možno zabezpečiť podporou územného plánovania, ktoré znižuje neorganizované rozrastanie miest, a obnovením fyzického prostredia vrátane rozvoja prírodných a kultúrnych hodnôt. Investície do tejto oblasti by mali byť jasne spojené s rozvojom inovačných podnikov na príslušných miestach vytvárajúcich pracovné príležitosti,

—	podpora investícií, ktoré by prispeli k plneniu záväzkov vyplývajúcich pre EÚ z Kjótskeho protokolu, okrem investícií do trvalo udržateľných zdrojov energie a trvalo udržateľnej dopravy v rámci iných stratégií,

—	prijatie opatrení na predchádzanie rizikám prostredníctvom lepšieho hospodárenia s prírodnými zdrojmi, cielenejšieho výskumu a lepšieho vyžívania IKT a inovačnejších politík verejnej správy vrátane napríklad preventívneho monitorovania.

Pri členských štátoch, ktoré dostávajú podporu z Kohézneho fondu i zo štrukturálnych fondov, by sa malo pri programoch jasne rozlišovať medzi druhmi akcí financovanými každým jednotlivým fondom.

1.1.3.   Riešenie intenzívneho využívania tradičných zdrojov energie Európou

Súvisiacou prioritou je potreba znižovať tradičnú energetickú závislosť prostredníctvom zlepšení v hospodárení s energiou a obnoviteľnej energie. Investície do týchto oblastí prispievajú k bezpečnosti zásobovania energiou v prospech dlhodobého rastu, pričom pôsobia ako zdroj inovácie, poskytujú príležitosti vývozu a sú nákladovo efektívne, najmä keď ceny energie zostávajú na vysokej úrovni.

Aby sa zabezpečila bezpečnosť zásobovania, je potrebné aj investovanie do tradičných zdrojov energie. V prípadoch zrejmého zlyhania trhu a v tých, v ktorých to nie je v rozpore s liberalizáciou trhu, by sa mali fondy sústrediť predovšetkým na dokončenie vzájomných prepojení s osobitným dôrazom na transeurópske siete, zdokonalenie elektrorozvodnej siete a dokončenie a zdokonalenie sietí na prepravu a distribúciu plynu, prípadne aj v ostrovných a najvzdialenejších regiónoch.

Usmernenia pre akciu v tejto kapitole sú:

—	podpora projektov na zlepšenie hospodárenia s energiou, napríklad v budovách, a šírenie modelov rozvoja, ktoré sú málo energeticky náročné,

—

podpora rozvoja a využívania obnoviteľných a alternatívnych technológií (napríklad vietor, slnko, biomasa) aj na účely vykurovania a chladenia, ktoré by umožnili EÚ vedúcu pozíciu a tak posilnili jej konkurenčné postavenie. Takéto investície takisto prispievajú k plneniu lisabonského cieľa, ktorým je zabezpečiť, aby sa do roku 2010 získavalo 21 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov,

—	koncentrovanie investícií do tradičných zdrojov energie, aby sa rozvíjali siete v prípadoch zrejmého zlyhania trhu. Tieto investície sa zväčša týkajú konvergenčných regiónov.

1.2.   Usmernenie: Zlepšenie poznatkov a inovácie pre rast

Ciele Spoločenstva smerom k rastu a tvorbe pracovných miest si budú vyžadovať štrukturálnu zmenu v hospodárstve a orientáciu na činnosti založené na vedomostiach. To si vyžaduje úsilie vo viacerých oblastiach: riešiť nízku úroveň výskumu a technického rozvoja (VTR) najmä v súkromnom sektore; podporovať inováciu prostredníctvom zdokonalených výrobkov, procesov a služieb, ktoré by obstáli v medzinárodnej konkurencii; zvýšiť regionálne a miestne schopnosti tvoriť a prijímať nové technológie (predovšetkým IKT); a viac podporiť ochotu prevziať riziko.

Výdavky VTR vyjadrené ako podiel HDP sa zvýšili iba okrajovo na 1,9 % HDP a sú značne pod lisabonským cieľom 3 % (6). Zatiaľ čo zaostávanie podnikových investícií do VTR je naďalej značné, ukazuje sa, že aj na verejné investície sa v tejto oblasti vyvíja tlak. Rozdiel, ktorý vzniká vnútri a medzi štátmi s ohľadom na VTR a inováciu, najmä v spojení s podnikovými výdavkami do VTR, je omnoho väčší ako rozdiel v príjmoch. Hoci sa skombinovali a podnikli vnútroštátne iniciatívy a iniciatívy Spoločenstva, je potrebné zladiť podnikateľské potreby s ponukou VTR z verejných a súkromných inštitúcií VTR. Nevýhoda Európy v inovácii v porovnaní s inými vedúcimi ekonomikami sa zväčšuje. Aj v rámci Európy pokračuje rozdiel v inovácii, pretože Únia príliš často zlyháva pri premene vedomostného a technického rozvoja do trhovo orientovaných výrobkov a procesov. Kohézna politika môže pomôcť pri riešení hlavných problémov zaostávajúceho výkonu Európy v inovácii vrátane neúčinných inovačných systémov, nedostatočnej podnikateľskej dynamiky alebo pomalého využívania IKT podnikmi.

V tomto kontexte je potrebné zvýšiť národné a regionálne kapacity VTR, aby sa podporili investície do infraštruktúry IKT a vhodným technologickým transferom a mechanizmami výmeny vedomostí šírili technológie a vedomosti. Zvyšovanie povedomia na podporu lepšieho využívania existujúceho potenciálu VTR by sa mohlo stimulovať prostredníctvom „prezieravosti“ regiónu a iných regionálnych strategických metód plánovania, ktoré zahŕňajú pravidelný a systematický dialóg s kľúčovými zúčastnenými stranami. Takisto je dôležité zlepšiť schopnosť firiem, najmä MSP, absorbovať VTR prostredníctvom akcií na rozvoj schopností a zručností, stimulovať v Európe tvorbu a využívanie väčšej zásoby vysokokvalifikovaných talentovaných výskumníkov; zvýšiť súkromné a verejné investície do VTR a inovácie a stimulovať partnerstvá VTR v rôznych regiónoch Únie. Európske technologické platformy napríklad ponúkajú možnosť lepšie prispôsobiť výskumné programy podnikateľským potrebám; kohézna politika môže zohrávať významnú úlohu pri implementácii ich strategických výskumných agend v celej Únii vrátane menej rozvinutých regiónov.

Kým priame príspevky sú naďalej dôležité, predovšetkým v konvergenčných regiónoch, je potrebné zamerať sa na poskytovanie kolektívnych podnikových a technologických služieb skupinám firiem s cieľom pomôcť im zlepšiť ich inovačnú kapacitu. Priame príspevky jednotlivým firmám by mali mať za cieľ zdokonalenie VTR a inovačnej kapacity firmy skôr ako dočasné zníženie svojich výrobných nákladov, ktoré majú zaťažujúce účinky. Je to dôležité najmä v tradičných sektoroch, hlavne v tých, ktoré sú vystavené globálnej konkurencii vyžadujúcej dodatočné úsilie na udržanie konkurencieschopnosti, ako aj v MSP, ktoré často predstavujú najväčší zdroj zamestnanosti na regionálnej úrovni. Predovšetkým je potrebné prispôsobiť tieto politiky konkrétnym podmienkam každého regiónu, a najmä potrebám MSP. Národné, regionálne a miestne stratégie by mali byť založené na vyčerpávajúcom prieskume investičných príležitostí VTR.

Vedomosti a inovácia sú stredobodom úsilia Spoločenstva na podporu rýchlejšieho rastu a väčšej zamestnanosti. Na úrovni Únie boli navrhnuté dva navzájom súvisiace rámcové programy: Siedmy rámcový program pre VTR a Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (PKI). Synergia medzi kohéznou politikou a týmito nástrojmi je nevyhnutná, aby sa výskumná a kohézna politika na regionálnej úrovni posilňovali, pričom sa v národných a regionálnych stratégiách rozvoja zachytí, ako sa tento cieľ dosiahne. Kohézna politika môže pomôcť všetkým regiónom vytvoriť kapacity výskumu a inovácie a tak prispieť k efektívnej účasti týchto regiónov na európskom výskumnom priestore a celkovo na výskumných a inovačných činnostiach Spoločenstva. Zohráva predovšetkým dve dôležité úlohy. Prvá je pomáhať regiónom implementovať regionálne inovačné stratégie a akčné plány, ktoré by potenciálne mohli mať významný vplyv na konkurencieschopnosť na regionálnej úrovni a v Únii ako celku. Druhá je prispieť k zväčšovaniu výskumnej a inovačnej kapacity v regióne na úroveň, ktorá mu umožní zúčastňovať sa na nadnárodných výskumných projektoch.

Regionálne stratégie by sa preto mali sústrediť na investovanie do VTR, inovácií, ľudského kapitálu a podnikania; mali by zaistiť, aby tieto investície zodpovedali ekonomickým potrebám regiónu a aby bolo možné premietnuť výskum do ľahko predajnej inovácie výrobku, procesu a služieb; zlepšiť transfer technológií a výmenu vedomostí; podporiť rozvoj, šírenie a preberanie IKT v rámci firiem a zabezpečiť, aby podniky, ktoré chcú investovať do tovarov s vysokou pridanou hodnotou, mali prístup k finančným prostriedkom. V takýchto stratégiách by sa mali špecificky stanoviť možnosti experimentovania s cieľom zvýšiť schopnosť politických intervencií a sprostredkovateľských organizácií motivovať na inováciu regionálne a miestne subjekty, predovšetkým MSP.

1.2.1.   Zvýšenie investícií do výskumu a technického rozvoja a ich lepšie zameranie

Konkurencieschopnosť európskych podnikov závisí v rozhodujúcej miere od ich schopnosti uviesť nové vedomosti na trh čo najrýchlejšie. Verejná podpora VTR je opodstatnená, pretože zlyhania trhu existujú, a tiež ju možno odôvodniť verejným charakterom určitých investícií do VTR. Okrem toho otázka vlastníctva výsledkov výskumu a potreba dosiahnuť kritické množstvo v určitých sektoroch výskumu opodstatňujú vládnu podporu VTR.

Osobitný charakter VTR by sa mal vziať do úvahy pri implementácii regionálnej politiky. VTR si vyžaduje najmä úzku spoluprácu medzi účastníkmi, aby sa stimulovala tvorba kompetenčných centier, ktoré sú potrebné na dosiahnutie kritického množstva. Kľúčovú úlohu môže hrať geografická blízkosť, a to prostredníctvom existencie zoskupení MSP a inovačných centier vytvorených napríklad pri verejných výskumných inštitúciách. V dôsledku toho sa musia činnosti VTR priestorovo sústreďovať, pričom sa podporuje absorpčná schopnosť oblastí s malou intenzitou VTR.

VTR v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch by sa mali rozvíjať okolo existujúcich kompetenčných centier a mali by sa vyhnúť nadmernému priestorovému rozptylu zdrojov. Aj tu môžu európske technologické platformy prispieť k zameraniu investícií na prioritné oblasti výskumu. Investície by mali takisto dopĺňať európske priority stanovené v Siedmom rámcovom programe a mali by podporiť ciele obnovenej lisabonskej agendy. Uprednostniť by sa mal rozvoj nových a na trhu umiestniteľných výrobkov, služieb a spôsobilostí.

Akcie v oblasti VTR by mali byť spojené s politikou Spoločenstva v oblasti VTR a potrebami príslušných regiónov. Z hľadiska metodického postupu je potrebné, aby sa zakladali na spoľahlivom analytickom prístupe, ako je predvídavosť; rovnako ako aj použití ukazovateľov, ako sú patenty; ľudských zdrojoch vo VTR; umiestnení súkromných a verejných výskumných inštitúcií a na existencii zoskupení inovačných podnikov.

Usmernenia pre akciu v oblasti VTR možno určiť takto:

—	posilňovanie spolupráce medzi podnikmi, ako aj medzi podnikmi a verejnými výskumnými/terciárnymi vzdelávacími inštitúciami napríklad podporovaním tvorby regionálnych a transregionálnych kompetenčných zoskupení,

—	podporovanie činností VTR v MSP a transfer technológií (umožnenie MSP dostať sa k službám VTR vo verejne financovaných výskumných inštitúciách),

—	podpora regionálnych cezhraničných a nadnárodných iniciatív zameraných na posilňovanie výskumnej spolupráce a tvorbu kapacít v prioritných oblastiach výskumnej politiky Spoločenstva,

—	posilňovanie tvorby kapacít vo výskume a vývoji vrátane IKT, výskumnej infraštraštruktúry a ľudského kapitálu v oblastiach s významným potenciálom rastu.

Programy – najmä pre regióny oprávnené v rámci cieľa Konvergencia – môžu prispieť k rozvoju infraštruktúry VTR a vzdelávania (vrátane regionálnych vysokorýchlostných dátových sietí medzi výskumnými ústavmi a v rámci nich), vzdelávacej infraštruktúry, vybavenia a prístrojového vybavenia vo verejne financovaných výskumných inštitúciách aj v podnikoch pod podmienkou, že investície sú priamo napojené na ciele regionálneho hospodárskeho rozvoja. To môže zahŕňať výskumnú infraštruktúru, pre ktorú boli z predchádzajúcich rámcových programov financované realizačné štúdie. Podporovaním priorít Siedmeho rámcového programu by sa malo snažiť o rozvoj plného potenciálu vznikajúcich a existujúcich kompetenčných centier a o zintenzívnenie investovania do ľudského kapitálu najmä školeniami výskumníkov na národnej úrovni a vytváraním podmienok na získanie výskumníkov školených v zahraničí.

1.2.2.   Uľahčenie inovácie a podpora podnikania

Inovácia je výsledkom komplexných a vzájomne pôsobiacich procesov vrátane schopnosti podnikov byť prístupnými doplnkovým vedomostiam pochádzajúcim od iných trhových účastníkov, organizácií a inštitúcií.

Investície do inovácie predstavujú nadradenú prioritu pre kohéznu politiku v rámci programov pre konvergenciu i pre regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Ich spolufinancovanie by malo byť hlavnou prioritou v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje program uvedený ako druhý v poradí a do ktorých je potrebné sústrediť obmedzené finančné zdroje, aby sa dosiahlo kritické množstvo a vznikol pákový efekt.

Hlavným cieľom by malo byť posilnenie podnikateľského prostredia, ktoré podporuje tvorbu, šírenie a používanie nových vedomostí firmami. Pre vytvorenie efektívnych regionálnych inovačných systémov je potrebné, aby sa hospodárski, sociálni a politickí aktéri stretávali s postupmi, ktoré majú vo svete, nielen na národnej alebo miestnej úrovni, v technike a hospodárstve vedúcu pozíciu. V tejto súvislosti by sa malo usilovať aj o spoluprácu s inovačnými prenosovými centrami a Európskymi informačnými centrami, ktoré sa financujú podľa PKI, najmä v oblasti nadnárodnej technológie a prenikania informácií.

Je potrebné podporovať začínajúce spoločnosti, najmä v oblasti VTR, s cieľom rozvíjať partnerstvá s výskumnými inštitúciami s dlhodobým výhľadom a jasnou trhovou orientáciou. Kohéznou politikou by sa malo usilovať o vyrovnávanie zlyhaní trhu, ktoré prekážajú inovácii a podnikaniu. Akcie by sa mali orientovať na existujúce centrá činnosti, aby sa využil regionálny potenciál VTR a posilnilo vytváranie sietí a technologická spolupráca v rámci regiónov a medzi nimi.

Verejné orgány by mali zabezpečiť, že výskumné inštitúcie, súkromný a verejný sektor využívajú plný potenciál synergií medzi nimi.

Z hľadiska metodického postupu by sa stratégie hospodárskeho rozvoja mohli zlepšiť zberom údajov o existujúcich inovačných činnostiach v príslušných regiónoch, napríklad o podávaní patentov súkromných osôb alebo o charaktere, rozsahu a potenciáli rozvoja existujúcich zoskupení inovačných činností vrátane tých, ktoré zahŕňajú súkromné aj verejné výskumné inštitúcie. V tomto ohľade by mohli byť prospešné aj prieskumy inovácie Spoločenstva a európsky ukazovateľ inovácie.

Usmernenia pre akciu v tejto kapitole sú:

—

zefektívnenie regionálnej ponuky, čo sa týka inovácie, vzdelania a VTR a ich lepšie sprístupnenie firmám, najmä MSP, napríklad zakladaním kompetenčných centier, sústreďovaním MSP, ktoré využívajú špičkovú technológiu, pri inštitúciách pre výskum a technológiu alebo rozvíjaním a vytváraním regionálnych zoskupení okolo veľkých spoločností,

—

poskytovanie podporných služieb podnikom, aby sa im, a najmä MSP, umožnilo zvýšiť konkurencieschopnosť a medzinárodné zviditeľnenie najmä využitím príležitostí, ktoré vytvoril vnútorný trh. Podnikateľské služby by mali uprednostniť využívanie synergií (napríklad transfer technológií, vedecké parky, komunikačné centrá pre IKT, inkubátory a súvisiace služby, spoluprácu so zoskupeniami) a poskytnúť väčšiu tradičnú podporu v oblastiach riadenia, marketingu, technickej podpory, prijímania do zamestnania a iných profesionálnych a komerčných služieb,

—

zabezpečenie plného využitia európskych predností v oblasti ekoinovácií. Ekoinovácie by sa mali spolu so zlepšením postupov MSP podporiť prostredníctvom zavedenia systémov environmentálneho riadenia. Okamžitým investovaním do tejto oblasti sa umožní, že podniky v EÚ budú v blízkej budúcnosti mať silnejšie postavenie, keď iné regióny len docenia potrebu takýchto technológií. Je to oblasť, ktorá má jasnú súvislosť s Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu,

—

podporovanie podnikania a uľahčenie vzniku a rozvoja nových firiem. Tiež by sa mal klásť dôraz na podporovanie udržiavania a tvorby spoločností z výskumných inštitúcií alebo firiem s použitím rôznych techník (napríklad zvyšovanie povedomia, tvorba prototypov, tútorstvo a poskytnutie podpory v oblasti riadenia a technológie pre potenciálnych podnikateľov).

Je dôležité zabezpečiť, aby spoločnosti, vrátane MSP, mohli komerčne využívať výsledky výskumu.

Podnikové služby by mal poskytovať, pokiaľ možno, súkromný sektor alebo zmiešané verejno-súkromné organizácie. Služby by mali byť prvotriedne, rýchlo k dispozícii, ľahko prístupné a reagujúce na potreby MSP. Kvalita služieb by sa mala stanoviť a monitorovať a medzi poskytovateľmi by mala existovať súdržnosť, ktorú možno zabezpečiť napríklad zriaďovaním verejno-súkromných partnerstiev a centrálnych poradní.

Administratívne postupy sú často príliš zložité. Informácie a prvotná podpora by mali byť k dispozícii zo siete centrálnych poradní, ktoré by mohli slúžiť ako rozhranie medzi súkromným sektorom a žiadateľom o príspevok; to by mohlo zahŕňať rôzne akcie spolufinancované v rámci kohéznej politiky. Títo poskytovatelia by mali byť kompetentní na celú škálu štátnych pomocí – nezávisle od národných alebo regionálnych kompetencií – a mali by mať stanovené ciele efektívnosti, ktoré sa pravidelne monitorujú.

Vždy keď to okolnosti umožňujú, by sa osobitným podnikovým kategóriám (napr. začínajúcim podnikom alebo nedávno presunutým spoločnostiam) alebo podnikateľom (napr. mladým ľuďom, ženám, starším pracovníkom alebo príslušníkom etnických menšín) mala poskytnúť primeraná a prispôsobená podpora. Aj na školách by sa malo podporovať vzdelávanie v oblasti podnikania.

1.2.3.   Podpora informačnej spoločnosti pre všetkých

Šírenie IKT v celom hospodárstve Únie predstavuje silnú páku na zdokonaľovanie úrovní produktivity aj konkurencieschopnosti regiónov. Šírenie IKT takisto podnecuje reorganizáciu výrobných postupov a vznik nových služieb pre podniky a súkromné osoby. Výkonné a účinné elektronické poskytovanie verejných služieb, najmä v oblastiach štátnej správy a zdravotníctva, má významný potenciál pre hospodársky rast a umožnenie nových služieb. Šírenie technológie môže podporovaním zakladania a rastu kompetenčných centier v oblasti aktivít IKT a rozvojom prepojenosti a sieťovania medzi podnikmi, a najmä MSP, prispieť k regionálnemu rozvoju. Opatreniami by sa mal podnietiť rozvoj výrobkov a služieb s cieľom uľahčiť a stimulovať súkromné investície do IKT, zatiaľ čo sa v sektore IKT zabezpečí hospodárska súťaž.

Politické opatrenia by sa preto mali zamerať na prepojiteľnosť. Zahŕňa to zdokonalenie služieb inovačnej podpory MSP s osobitným cieľom oživiť transfer technológií medzi výskumnými inštitúciami a podnikmi. Vyžaduje si to aj rozvoj schopností potrebných v znalostnej ekonomike a rozvíjanie obsahu prostredníctvom poskytovania elektronických aplikácií a služieb (ako je oblasť štátnej správy, obchodu, vzdelávania a zdravotníctva), ktoré sú zaujímavými alternatívami iných, často nákladnejších modelov poskytovania služieb. Osobitne sa to týka vzdialených a riedko osídlených oblastí, ako aj najvzdialenejších regiónov, ostrovov alebo oblastí so znevýhodňujúcimi prírodnými podmienkami. Použitie a rozvoj výrobkov a služieb založených na obsahu môže evidentne fungovať, len ak je k dispozícii vhodná infraštruktúra, ktorá je schopná podporovať širokopásmové služby. Preto je dôležité, aby v celej Únii a za primerané ceny bola k dispozícii vhodná širokopásmová komunikačná infraštruktúra.

Investície do infraštruktúry IKT by spravidla mali zohľadňovať prudký technický rozvoj a rešpektovať zásady technologickej neutrality a otvoreného prístupu. Dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže a implementácie regulačného rámca pre elektronickú komunikáciu je neodmysliteľné.

Je potrebné, aby sa akcie zakladali na kontextových ukazovateľoch súvisiacich s existujúcou hospodárskou štruktúrou (vrátane priemyselnej špecializácie, úrovne hospodárskeho rozvoja, kvality prepojenia na IKT a potenciálnych synergií medzi regionálnymi centrami hospodárskej aktivity). Určenie regionálnych potrieb by malo zohľadniť existujúce iniciatívy Spoločenstva v prospech IKT, najmä iniciatívu i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť (7).

Pokiaľ vezmeme do úvahy, že IKT sa dotýkajú všetkých sektorov hospodárstva a spoločnosti, je nevyhnutné, aby členské štáty a regióny vyvinuli kompatibilné stratégie pre informačnú spoločnosť, ktoré zaručia súdržnosť a integráciu medzi sektormi prostredníctvom vyrovnávania opatrení pre ponuku a dopyt na základe miestnych požiadaviek, účasti zúčastnených strán a silnej verejnej politickej podpory.

Usmernenia pre akciu sú:

—

zabezpečenie preberania IKT firmami a domácnosťami a podpora rozvoja prostredníctvom vyváženej podpory ponuky a dopytu výrobkov IKT a verejných aj súkromných služieb, ako aj prostredníctvom väčšieho investovania do ľudského kapitálu. Tieto akcie by mali zvýšiť produktivitu, podporiť otvorené a konkurencieschopné digitálne hospodárstvo a všetkým prístupnú spoločnosť (napríklad zlepšovanie prístupnosti pre zdravotne postihnuté osoby a staršie osoby) a tak oživiť rast a zamestnanosť,

—	zaistenie dostupnosti infraštruktúry IKT a súvisiacich služieb v prípadoch, keď ich trh nedokáže zabezpečiť za prijateľné náklady a na adekvátnej úrovni, ktorú si vyžadujú služby, najmä vo vzdialených a vidieckych oblastiach a v nových členských štátoch.

1.2.4.   Zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom

Ďalším kľúčovým faktorom podpory vedomostí a inovácie je uľahčiť prístup k finančným prostriedkom. Aby sa posilnil rast a tvorba pracovných miest, musí byť pre podnikateľov a podniky výhodnejšie investovať do rozvoja a produkcie tovaru a služieb než zamerať úsilie napríklad na aktivity prinášajúce špekulatívne zisky.

Prístup k finančným prostriedkom je v tomto kontexte často ťažký a takto sa vytvára prekážka rastu a tvorbe pracovných miest. Zlepšenie prístupu ku kapitálu je dôležité pre činnosti VTR aj pre začínajúce podniky. Trhy rizikového kapitálu súvisiace s inovačnými činnosťami je potrebné rozvíjať v spojení s lepším regulačným prostredím, ktoré uľahčuje podnikanie.

Tieto programy by sa mohli uskutočniť v úzkej spolupráci s Európskym investičným fondom (EIF) v rámci iniciatívy Jeremie s cieľom získať finančné zdroje v oblastiach, v ktorých zlyhania trhu v súvislosti s činnosťami VTR spájajúcimi sa s vysokým rizikom prekážajú podnikaniu. Primerane sa musí tiež prihliadať na účinok vládnej podpory zakladaniu podnikov, aby sa vyhlo vytlačeniu súkromných investícií a opatreniam, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž. Mala by sa zlepšiť aj koordinácia medzi fondmi.

Súkromný kapitál a rizikový kapitál a finančné prostriedky v obehu pre inovačne začínajúce podniky by mali zohrávať hlavnú úlohu ako motor podnikania, inovácie a tvorby pracovných miest; inštitúcie vo verejnom sektore nie sú vždy najvhodnejšie na podstúpenie rizika. Prioritou by malo byť zriadenie alebo rozšírenie špecializovaných poskytovateľov rizikového kapitálu a bankových záruk v prípadoch, v ktorých trh zlyháva. Zvyčajne budú účinnejšie, ak poskytnú integrovaný súbor podporných činností, ktorý zahŕňa školenie ešte pred založením alebo expanziou podniku.

Na základe týchto princípov usmernenia pre akciu sú:

—

podporovanie nástrojov bez udelenia príspevku ako pôžičky, financovanie podriadených dlhov zaručenými dlhmi, konvertibilné finančné nástroje (mezanínový úver) a kapitálové investície (napr. počiatočný vklad do nového podniku a rizikový kapitál). Príspevky by sa mali používať na tvorbu a udržiavanie infraštruktúr, ktoré uľahčujú prístup k finančným prostriedkom (napr. kancelárie pre technologický transfer, inkubátory, siete „business angels“ – podnikatelia ochotní investovať do začínajúcich podnikov, investičné programy pripravenosti). Mohli by sa podporovať aj mechanizmy ručenia a vzájomného ručenia, aby sa uľahčil prístup MSP k mikroúverom. V tejto súvislosti by EIB a EIF mohli poskytnúť hodnotný príspevok,

—	rozvíjanie integrovaného prístupu, ktorým sa súbežne podporuje inovácia, jej premietnutie do novej komerčnej aktivity a dostupnosť rizikového kapitálu,

—	oslovenie určitých osobitných skupín, napríklad mladých podnikateľov alebo ženy podnikateľky či znevýhodnené skupiny.

Aby sa MSP poskytla požadovaná podpora a súčasne sa rozvíjal európsky trh rizikového kapitálu, je osobitne dôležité úzko spolupracovať s EIF, ktorý počas rokov získal odbornosť. Mohlo by to zahŕňať účasť v iniciatíve Jeremie.

1.3.   Usmernenie: väčšie množstvo a kvalitnejšie pracovné miesta

S opätovným začatím Lisabonskej stratégie Európska rada schválila jediný súbor usmernení, ktoré spájajú Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky (8) a Usmernenia európskej stratégie zamestnanosti, ktorými sa integruje makroekonomická, mikroekonomická politika a politika zamestnanosti pre rast a pracovné miesta. V súlade s nariadeniami o fondoch (9) sa v oblasti zamestnanosti a ľudských zdrojov priority Strategických usmernení Spoločenstva o súdržnosti zhodujú s tými, ktoré sa uvádzajú v Európskej stratégii zamestnanosti (10), a sú doplnené o odporúčania EÚ pre zamestnanosť, v ktorých sú uvedené priority danej krajiny.

Úsilie o plnú zamestnanosť a vyššiu produktivitu závisí od širokej škály akcií vrátane tých, o ktorých sa už hovorilo. Investície do infraštruktúry, rozvoja podnikov a výskumu zlepšujú pracovné príležitosti krátkodobo ako výsledok účinku prvej fázy a dlhodobo vďaka pozitívnemu vplyvu na produktivitu a konkurencieschopnosť. S cieľom maximalizovať zamestnanosť a vytvoriť trvalé miesta vysokej kvality z týchto investícií by sa ľudský kapitál mal ďalej rozvíjať a posilňovať.

V zmysle rozvoja ľudského kapitálu sa v usmerneniach pre zamestnanosť zdôrazňujú tri priority pre akciu v oblasti politiky zamestnanosti členských štátov:

—	získať viac ľudí do pracovného pomeru a udržať ich v ňom a zmodernizovať systémy sociálnej ochrany,

—	zlepšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov a flexibilnosť trhov práce,

—	zvýšiť investície do ľudského kapitálu prostredníctvom kvalitnejšieho vzdelávania a odbornej prípravy.

Okrem týchto priorít by sa primeraná pozornosť mala venovať investíciám na zlepšenie efektívnosti vo verejnej správe, ako aj vo vzdelávacích, sociálnych, zdravotných a kultúrnych infraštruktúrach.

Kohézna politika by sa mala zamerať na riešenie špecifických problémov európskej stratégie zamestnanosti v každom členskom štáte podporovaním akcií v rámci cieľov Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť pri zohľadnení rozsahu aktivít definovaného v legislatívnom rámci. Pre cieľ uvedený ako prvý je k dispozícii viac vhodných akcií a finančných zdrojov. V prípade posledného cieľa bude potrebné zdroje Spoločenstva oveľa viac zamerať na to, aby sa dosiahol výrazný účinok.

Programy rozvoja zamestnanosti a ľudských zdrojov by mali zohľadniť výzvy a priority danej krajiny, ako sa to zdôrazňuje v odporúčaniach pre zamestnanosť a v národných programoch reforiem. Územné rozdiely by sa mali účinne riešiť programami, či už riadenými na národnej, alebo regionálnej úrovni, ktoré by mali byť prispôsobené potrebám v rôznych oblastiach.

A na záver, jedným z najviditeľnejších aspektov európskej pridanej hodnoty v období štrukturálnych fondov 2000 – 2006 bola podpora členských štátov a regiónov pri výmene skúseností a vytváraní sietí, čím sa prispelo k inovácii. V tejto súvislosti by sa skúsenosti získané v rámci iniciatívy Spoločenstva EQUAL mali využiť tak, že sa zohľadnia zásady, o ktoré sa opiera: inovácia, nadnárodnosť, partnerstvo, uplatňovanie rodového hľadiska.

1.3.1.   Získať viac ľudí pre pracovný pomer a udržať ich v ňom a zmodernizovať systémy sociálnej ochrany

Rozširovanie základne hospodárskej činnosti, zvyšovanie úrovní zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti sú nevyhnutné, aby sa udržal hospodársky rast, podporil vznik sociálne prístupnej spoločnosti a aby sa odstránila chudoba. Už len z hľadiska očakávaného poklesu obyvateľstva v produktívnom veku je zvyšovanie účasti na zamestnanosti bezpodmienečne potrebné. V rámci usmernení pre zamestnanosť usmernenia pre akciu v tejto kapitole sú:

—	implementácia politík zamestnanosti zameraných na dosiahnutie plnej zamestnanosti, zlepšenie kvality a produktivity práce a posilňovanie sociálnej a územnej súdržnosti,

—	podpora celoživotného prístupu k práci,

—	zaručenie pracovných trhov bez vylúčenia, zvýšenie atraktivity práce a urobenie práce finančne zaujímavejšou pre ľudí hľadajúcich prácu vrátane znevýhodnených a neaktívnych ľudí,

—	zlepšenie ohlasu na trhové potreby.

Akcie by sa mali zakladať na predchádzajúcej definícii potrieb, napríklad s použitím národných a/alebo regionálnych ukazovateľov, ako je miera nezamestnanosti a zamestnanosti, miera dlhodobej nezamestnanosti, podiel obyvateľstva ohrozeného chudobou a úroveň príjmov. Pozornosť by sa mala venovať miestnej úrovni, kde existuje riziko, že sa regionálnymi štatistikami nezachytia kritické rozdiely.

Na podporu poskytovania služieb uchádzačom o zamestnanie, nezamestnaným a znevýhodneným ľuďom je nevyhnutná existencia výkonných a účinných inštitúcií pracovného trhu, najmä služieb na sprostredkovanie zamestnanosti, ktoré dokážu reagovať na výzvy spôsobené rýchlou hospodárskou a sociálnou reštrukturalizáciou a starnutím obyvateľstva. Mohli by získať podporu zo štrukturálnych fondov. Tieto inštitúcie zohrávajú ústrednú úlohu pri implementácii aktívnych politík trhu práce a poskytovaní personalizovaných služieb s cieľom podporovať pracovnú a geografickú mobilitu a – aj na miestnej úrovni – zlaďovať ponuku práce s dopytom po nej. Mali by pomôcť predvídať nedostatky a problémy na trhu práce a požiadavky na pracovnú spôsobilosť a odbornosť. Prispelo by to aj k priaznivému riadeniu hospodárskej migrácie. Ľahký prístup k ponuke služieb a ich transparentnosť sú rozhodujúce. Sieť EURES je ústrednou pri zvyšovaní zamestnaneckej a geografickej mobility na európskej aj národnej úrovni (11).

Dôležitou prioritou by malo byť posilnenie aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, aby sa uchádzačom o zamestnanie, nezamestnaným a neaktívnym, starším pracovníkom, ako aj tým, u ktorých existuje zvýšené riziko, že sa stanú nezamestnanými, pomohlo prekonať prekážky pre vstup na pracovný trh alebo pre zotrvanie na ňom a aby sa podporila ich mobilita, pričom by sa zvýšená pozornosť mala venovať pracovníkom s nižšou kvalifikáciou. Akcie by sa mali zamerať na poskytovanie personalizovaných služieb vrátane pomoci pri hľadaní práce, umiestnení a odbornej príprave, aby sa schopnosti uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov prispôsobili potrebám miestneho trhu práce. Plne by sa mal zohľadniť potenciál zárobkovej a podnikateľskej činnosti, vedomostí o IKT a digitálnej gramotnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať:

—

implementácii Európskeho paktu mládeže uľahčovaním prístupu k zamestnaniu pre mladých ľudí, zjednodušovaním prechodu od vzdelávania k práci aj prostredníctvom usmerňovania pri výbere povolania, poskytovania pomoci pri dokončovaní vzdelania a pri prístupe k vhodnej odbornej príprave a učňovskej príprave,

—

implementácii Európskeho paktu pre rodovú rovnosť uplatňovaním rodového hľadiska a osobitných akcií na zvýšenie účasti žien na zárobkovej činnosti, zníženie pracovnej segregácie a riešenie rozdielov pri odmeňovaní mužov a žien a stereotypov založených na rozdiele pohlaví a na podporu pracovného prostredia priaznivejšieho pre rodinu a zosúladenie profesijného života s rodinným. Spolu s uplatňovaním rodového hľadiska v politikách a opatreniach, zvyšovaním povedomia a dialógom medzi zúčastnenými stranami je rozhodujúce uľahčiť prístup k zariadeniam a službám starostlivosti o deti a závislé osoby,

—

osobitným akciám na posilnenie prístupu migrantov k pracovnému trhu a na uľahčenie ich sociálnej integrácie prostredníctvom odbornej prípravy a uznania platnosti kvalifikácií získaných v zahraničí, individuálneho poradenstva, jazykovej prípravy, vhodnej podpory podnikaniu a zvyšovania povedomia medzi zamestnávateľmi a migrujúcimi pracovníkmi, čo sa týka ich práv a povinností, ako aj posilňovaním presadzovania antidiskriminačných pravidiel.

Ďalšou dôležitou prioritou by malo byť zabezpečiť trh práce, ktorý zahŕňa znevýhodnených ľudí alebo ľudí so zvýšeným rizikom sociálneho vylúčenia, ako aj osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, dlhodobo nezamestnaných, menšiny a zdravotne postihnuté osoby. To si vyžaduje ešte širší rozsah podpory, aby sa vytvorila cesta k integrácii a bojovalo proti diskriminácii. Cieľom by malo byť:

—	zlepšiť ich schopnosť zamestnať sa zvýšením účasti na odbornom vzdelávaní a odbornej príprave, preškolením, vhodnými stimulmi a organizáciou pracovného procesu, ako aj nevyhnutnou sociálnou podporou a službami starostlivosti aj prostredníctvom rozvoja sociálneho hospodárstva,

—	bojovať proti diskriminácii a podporiť prijímanie rozmanitosti na pracovisku prostredníctvom školení v oblasti rozmanitosti a kampaní na zvyšovanie povedomia, do ktorých by boli plne zapojené miestne spoločenstvá a podniky.

1.3.2.   Zlepšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a flexibility trhu práce

V prostredí zvyšujúcich sa tlakov globalizácie, vrátane náhlych a neočakávaných obchodných otrasov a pokračujúceho zavádzania nových technológií, musí Európa zvýšiť svoju schopnosť predvídať, vyvolávať a prijímať hospodársku a sociálnu zmenu. V rámci usmernení pre zamestnanosť usmernenia pre akciu v tejto kapitole sú:

—	podpora flexibility v kombinácii s istotou zamestnania a zníženie členitosti trhu práce s náležitým zohľadnením úlohy sociálnych partnerov,

—	zabezpečenie vývoja nákladov na prácu a mechanizmov určovania príjmu, ktoré sú priaznivé pre zamestnanosť.

Úsilie by sa malo zamerať na podporu investovania podnikov, najmä MSP, do ľudských zdrojov a pracovníkov prostredníctvom vypracovania stratégií celoživotného vzdelávania a systémov, ktoré vybavujú zamestnancov, predovšetkým nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov, potrebnými kvalifikáciami, aby sa prispôsobili znalostnej ekonomike a predĺžili svoj produktívny vek. Pozornosť by sa mala venovať najmä:

—	rozvoju stratégií a systémov celoživotného vzdelávania vrátane mechanizmov, ako sú regionálne a sektorové fondy, s cieľom zvýšiť investície podnikov a účasť pracovníkov na odbornej príprave,

—

implementácii takýchto stratégií prispievaním na financovanie programov a činností odbornej prípravy. Prednosť by mali dostať podnikatelia a MSP vrátane uľahčovania ich prístupu k vonkajším zdrojom odbornej kvalifikácie, finančnému inžinierstvu (napríklad k nástroju Jeremie) a k vonkajším riešeniam odborného vzdelávania s dôrazom na IKT a manažérske schopnosti. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať zvyšovaniu účasti nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov na odbornej príprave a preškoľovaní.

Dôležité je predovšetkým lepšie predvídanie a prospešné riadenie hospodárskej reštrukturalizácie najmä v dôsledku zmien spojených s otvorením obchodu. Zohľadniť by sa malo takisto vytvorenie monitorovacích systémov so zapojením sociálnych partnerov, podnikov a miestnych spoločenstiev, aby sa podrobne preskúmali sociálno-ekonomické zmeny na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a odhadli budúce hospodárske trendy a trendy na trhu práce. Spolu s aktívnymi opatreniami na posilnenie hospodárskej prosperity regiónov je potrebné zaviesť podporu programov zameraných na modernizáciu trhov práce a predvídanie postupných zmien v celej Únii, najmä v sektoroch ako poľnohospodársky, textilný, automobilový a ťažobný priemysel. Funkciu tu majú aj služby súvisiace so zamestnanosťou, s odbornou prípravou a podporou pracovníkov v kontexte reštrukturalizácie spoločnosti a sektora, ako sú programy rýchleho ohlasu v prípade masových prepúšťaní.

Pozornosť by sa mala venovať aj rozvoju a šíreniu vedomostí o inovačných a adaptabilných formách organizácie práce s cieľom využiť nové technológie, vrátane elektronickej práce doma (teleworking), zlepšovaniu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci (napr. priemyselná bezpečnosť), zvyšovaniu produktivity a podporovaniu lepšieho zosúlaďovania práce s rodinným životom. Mohlo by to zahŕňať aj zvyšovanie povedomia sociálnej zodpovednosti podnikov, vytváranie povedomia o zamestnaneckých právach, iniciatívy na dodržiavanie pracovného práva, stlmenie tieňovej ekonomiky a spôsoby, ako transformovať prácu vykonávanú načierno na riadne zamestnanie.

Sociálnym partnerom pripadá dôležitá úloha pri vytváraní mechanizmov, ktoré zabezpečujú pružnosť trhu práce. Členské štáty by preto mali povzbudzovať zapojenie sociálnych partnerov do aktivít, ktoré spadajú pod túto prioritu. V rámci cieľa Konvergencia sa má ďalej vyčleniť primeraná suma zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu (ESF) na budovanie kapacít, čo má zahrnúť odbornú prípravu, opatrenia týkajúce sa vytvárania sietí, zintenzívnenie sociálneho dialógu a aktivity, ktoré spoločne podnikajú sociálni partneri.

1.3.3.   Zvýšenie investícií do ľudského kapitálu zlepšením vzdelávania a kvalifikácií

Európa potrebuje investovať viac do ľudského kapitálu. Priveľa ľudí nevstupuje na trh práce alebo nezotrvá na ňom pre nedostatok kvalifikácií (vrátane základných schopností písať, čítať a počítať) alebo pre nepomer medzi dopytom po kvalifikáciách a ich ponukou. Aby sa zlepšil prístup k zamestnaniu pre všetky vekové skupiny a zvýšili úrovne produktivity a kvality práce, je potrebné zintenzívniť investície do ľudského kapitálu a vypracovať a implementovať účinné národné stratégie celoživotného vzdelávania na úžitok jednotlivcov, podnikov, hospodárstva a spoločnosti. V rámci usmernení pre zamestnanosť usmernenia pre akciu v tejto kapitole sú:

—	rozšírenie a zlepšenie investícií do ľudského kapitálu,

—	prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy novým kvalifikačným požiadavkám.

Reformy v oblasti odbornej prípravy orientovanej na trh práce s cieľom získať väčší počet ľudí do pracovného pomeru a zvýšiť prispôsobivosť pracovníkov a podnikov je nutné spojiť s reformami systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Zo štrukturálnych fondov sa počas predchádzajúcich programových období značne investovalo do systémov vzdelávania a odbornej prípravy. V ďalšom programovom období by sa investície do ľudského kapitálu mali posilniť zameraním na lisabonské ciele v súlade s integrovanými usmerneniami pre rast a zamestnanosť. Je potrebné zaoberať sa týmito všeobecnými prioritami:

—	zvyšovanie a zlepšovanie investícií do ľudského kapitálu vrátane rozvoja vhodných stimulov a mechanizmov deľby nákladov pre podniky, verejné orgány a jednotlivcov,

—

podporovanie súvislých a komplexných stratégií celoživotného vzdelávania s osobitnou pozornosťou venovanou uspokojeniu kvalifikačných potrieb znalostnej ekonomiky vrátane podpory spolupráce a zakladania partnerstiev medzi členskými štátmi, regiónmi a mestami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom uľahčiť výmenu skúseností a osvedčeného postupu vrátane inovačných projektov. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať potrebám znevýhodnených skupín,

—	podporovanie navrhovania a zavádzania reforiem v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy podľa možnosti s použitím spoločných európskych štandardov a zásad najmä s cieľom zvýšiť relevantnosť vzdelávania a odbornej prípravy pre trh práce,

—	posilňovanie prepojení medzi univerzitami, výskumnými a technologickými centrami a podnikmi najmä prostredníctvom činností v rámci sietí a spoločných opatrení.

V rámci cieľa Konvergencia čelia mnohé členské štáty a regióny značným výzvam vo vzdelávaní a v odbornej príprave. Finančné zdroje by sa mali použiť na implementáciu reforiem, ktoré by sa mali zaoberať týmito osobitnými prioritami:

—

zabezpečenie adekvátnej ponuky zaujímavého, prístupného a vysokokvalitného vzdelania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach vrátane zlepšenia schopností a kvalifikácie personálu, podpora flexibilných spôsobov výučby a nových možností začínajúcich sa už v školskom a predškolskom veku, akcie na dosiahnutie významného poklesu podielu tých, ktorí predčasne končia školskú dochádzku, a väčšej miery ukončeného stredoškolského vzdelania, ako aj zlepšený prístup k predškolskému a školskému vzdelávaniu,

—	podporovanie modernizácie terciárneho vzdelávania a rozvoja ľudského potenciálu vo výskume a inováciách prostredníctvom postgraduálnych štúdií, ďalšej odbornej prípravy výskumníkov a získanie väčšieho počtu mladých ľudí pre vedecké a technické študijné odbory,

—	podporovanie kvality a atraktivity odborného vzdelávania a prípravy vrátane učňovského a podnikateľského vzdelávania,

—	podľa možnosti zabezpečenie väčšej mobility na regionálnej, národnej alebo nadnárodnej úrovni a podporovanie rámcov a systémov na podporu transparentnosti a uznávania kvalifikácií a validácie nonformálneho a informálneho vzdelávania,

—	investovanie do infraštruktúry vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane IKT, v prípade, že takéto investície sú potrebné na implementáciu reformy, a/alebo v prípade, že môžu významne prispieť k zvyšovaniu kvality a efektívnosti systému vzdelávania a odbornej prípravy.

1.3.4.   Administratívne kapacity

V predchádzajúcich programových obdobiach fondy prostredníctvom technickej pomoci posilnili riadiace kapacity členských štátov a riadiacich orgánov pri implementácii nariadení. To sa vzťahuje aj na obdobie rokov 2007 – 2013.

Základnou požiadavkou hospodárskeho rastu a zamestnanosti sú okrem riadenia fondov účinné administratívne kapacity verejných správ a verejných služieb, t. j. inteligentná správa. Takisto sa v súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou, ktorá vyzýva na lepšiu legislatívu, navrhovanie a uskutočňovanie politík, aby sa vytvorili podmienky pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, budú z fondov podporovať investície do ľudského kapitálu administratívnych a verejných služieb na všetkých územných úrovniach a do ich príslušného vybavenia IKT.

Pre kohézne krajiny a regióny v rámci cieľa Konvergencia je na uskutočňovanie a urýchľovanie reforiem, zvyšovanie a rast hospodárstva ako celku a podporu sociálnej a územnej súdržnosti a trvalo udržateľného rozvoja nevyhnutné zvýšiť produktivitu a kvalitu práce vo verejnom sektore, najmä v oblasti hospodárstva, zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania, zdravotníctva, životného prostredia a súdnictva. Štrukturálne fondy môžu mať dôležitú úlohu v mnohých oblastiach pri podpore návrhu účinnej politiky a implementácie so zapojením všetkých príslušných zúčastnených strán.

Kohézne krajiny a regióny spadajúce pod cieľ Konvergencia sa preto vyzývajú na ďalšie budovanie verejných správ a verejných služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Akcie v tejto oblasti by mali zohľadňovať osobitnú situáciu každého členského štátu. Preto sa členské štáty v súlade so zásadou koncentrácie vyzývajú na vykonanie komplexnej analýzy s cieľom určiť oblasti politiky, ktoré si vyžadujú najväčšiu podporu administratívnym kapacitám. Investovanie by sa malo zamerať na tie oblasti politiky, v ktorých existujú najväčšie prekážky pre sociálno-ekonomický vývoj a pre kľúčové prvky administratívnych reforiem.

Členské štáty by mali zabezpečiť, že potreba zvýšiť efektívnosť a transparentnosť vo verejných správach a modernizovať verejné služby, sa primerane rieši. Usmernenia pre akciu v tejto kapitole sú:

—	podporiť vhodný politický a programový návrh, monitorovanie, hodnotenie a odhad dosahu prostredníctvom štúdií, štatistík, odborných posudkov a prognóz, podpory, medzirezortnej koordinácie a dialógu medzi príslušnými verejnými a súkromnými orgánmi,

—

posilniť budovanie kapacít pri uskutočňovaní politík a programov aj s ohľadom na predchádzanie trestnej činnosti a presadzovanie právnych predpisov najmä prostredníctvom zisťovania potrieb odborného vzdelávania, posúdenia a zhodnotenia kariérneho rozvoja, postupov sociálneho auditu, implementácie zásad transparentného riadenia, odborného vzdelávania manažmentu a zamestnancov, osobitnej podpory kľúčových služieb, inšpekčných úradov a sociálno-ekonomických aktérov.

1.3.5.   Ochrana zdravia pracovnej sily

Na základe demografickej štruktúry EÚ, starnúceho obyvateľstva a pravdepodobného poklesu pracovnej sily v nadchádzajúcich rokoch je nevyhnutné, aby Únia podnikla kroky na zvýšenie počtu rokov, v ktorých môže pracovná sila dlhšie pracovať v dobrom zdravotnom stave. Investície do podpory zdravotnej starostlivosti a prevencie chorôb pomáha udržať aktívnu účasť na spoločenskom živote pre toľko pracovníkov, ako je možné, a tak sa udržiava ich prínos k hospodárstvu a zníženie miery závislosti. Má to priamy vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť, ako aj významné pozitívne účinky celkovo na kvalitu života.

Medzi európskymi regiónmi existujú veľké rozdiely v zdravotnom stave a v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Preto je dôležité, aby kohézna politika prispievala k zariadeniam zdravotnej starostlivosti, čím napomáha zvyšovať počet rokov, v ktorých pracovná sila môže dlhšie pracovať v dobrom zdravotnom stave, najmä v menej prosperujúcich členských štátoch a regiónoch. Zlepšovanie zdravotného stavu v Spoločenstve a preventívne opatrenia majú dôležitú úlohu pri znižovaní nerovností v zdravotníctve. Dobrá zdravotná starostlivosť ústi do väčšej účasti na trhu práce, dlhšieho produktívneho veku, vyššej produktivity, nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť a do nižších sociálnych nákladov.

Je dôležité, aby sa kohéznou politikou najmä v zaostávajúcich regiónoch prispelo k zlepšeniu zariadení dlhodobej starostlivosti a k investovaniu do zlepšenia zdravotníckej infraštruktúry najmä v prípade, keď ich absencia alebo nedostatočný rozvoj je veľkou prekážkou hospodárskeho rozvoja. Členské štáty by mali zabezpečiť, že sa potreba zvýšiť efektívnosť v systémoch zdravotnej starostlivosti rieši prostredníctvom investícií do IKT, vedomostí a inovácií. Usmernenia pre akciu v tejto kapitole sú:

—

zabraňovanie zdravotným rizikám s cieľom prispieť k zvýšeniu úrovne produktivity prostredníctvom informačných kampaní o zdraví, zabezpečovaním transferu vedomostí a technológie a zabezpečením toho, že služby v zdravotníctve sú vybavené potrebnými kvalifikáciami, výrobkami a vybavením na predchádzanie rizikám a minimalizovanie z nich vyplývajúcich možných škôd,

—

preklenutie rozdielov v zdravotníckej infraštruktúre a podporovanie účinného poskytovania služieb, ak je hospodársky rozvoj menej prosperujúcich členských štátov a regiónov nepriaznivo ovplyvnený. Táto akcia by mala byť založená na podrobnej analýze optimálnej úrovne poskytovania služieb a vhodnej technológie, ako je telemedicína a možnosť šetriť náklady prostredníctvom poskytovania elektronických zdravotníckych služieb.

2.   ÚZEMNÝ ROZMER KOHÉZNEJ POLITIKY

Jeden zo znakov kohéznej politiky – na rozdiel od sektorových politík – spočíva v jej schopnosti prispôsobiť sa špecifickým potrebám a povahám osobitných geografických výziev a možností. V rámci kohéznej politiky je geografický aspekt dôležitý. Pri tvorbe svojich programov a koncentrovaní zdrojov na kľúčové priority by členské štáty a regióny mali venovať týmto špecifickým geografickým podmienkam osobitnú pozornosť.

Zohľadnenie územného rozmeru prispeje k vytvoreniu trvalo udržateľných komunít a pomôže zabrániť tomu, aby sa nerovnomerným regionálnym rozvojom znižoval celkový potenciál rastu. Takýto prístup si môže takisto vyžiadať, aby sa riešili špecifické problémy a možnosti týkajúce sa mestských a vidieckych oblastí, ako aj určitých území, akými sú cezhraničné a širšie nadnárodné oblasti alebo regióny, ktoré trpia inými nedostatkami vzhľadom na ich ostrovnú polohu, odľahlosť (napríklad najvzdialenejšie alebo arktické regióny), riedke osídlenie alebo hornatý charakter. Možno bude potrebné sa zaoberať aj environmentálnymi a demografickými prekážkami, ktorým čelia pobrežné oblasti. Úspešná implementácia akcií na podporu územnej súdržnosti si vyžaduje implementačné mechanizmy, ktoré môžu prispieť k zaručeniu spravodlivého zaobchádzania so všetkými územiami na základe ich individuálnych schopností ako faktor konkurencieschopnosti. Dobrá správa vecí verejných je preto dôležitá, aby sa úspešne pristupovalo k územnému rozmeru.

V prípade budúcej generácie programov by podporovanie územného rozmeru dokonca malo byť súčasťou úsilia o zabezpečenie, aby celé územie Európy malo možnosť prispieť k agende rastu a zamestnanosti. Konkrétne to znamená, že územnej súdržnosti by sa mal pripisovať rozdielny význam v závislosti od dejín, kultúry alebo inštitucionálneho systému každého členského štátu.

Veľmi dôležité je aj vytváranie partnerstiev vysokej kvality, čím sa zapoja aktéri každej úrovne – národnej, regionálnej, mestskej, vidieckej a miestnej. Úspech v oblasti územnej súdržnosti závisí od komplexnej stratégie, ktorá stanovuje rámec, v rámci ktorého sa presadzujú osobitné ciele a akcie.

Nový legislatívny rámec poskytuje členským štátom možnosť delegovať na mestá fondy, ktorých účelom je prostredníctvom nových programov riešiť problémy týkajúce sa miest. Mestá by sa mali zapojiť do celého procesu, aby sa výhody partnerstva plne využili. Mohlo by to zahŕňať zodpovednosť za navrhovanie a implementáciu delegovanej časti programu.

Novým legislatívnym rámcom sa stanovuje aj osobitná pomoc najvzdialenejším regiónom, aby sa zohľadnili vysoké náklady, ktoré týmto regiónom vznikajú pre veľkú vzdialenosť. Zabezpečiť, aby táto pomoc prispievala k realizácii programovej stratégie ako celku, t. j. k vytváraniu trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti, bude predstavovať osobitnú výzvu.

2.1.   Príspevok miest k rastu a zamestnanosti

Ako je uvedené v oznámení Komisie o kohéznej politike a mestách, viac než 60 % obyvateľstva v Európskej únii žije v mestských oblastiach s vyše 50 000 obyvateľmi (12). Mestá a mestské aglomerácie všeobecne sú sídlom väčšiny pracovných miest, podnikov a inštitúcií vyššieho vzdelávania a kľúčom na dosiahnutie sociálnej súdržnosti. Európske mestá a mestské aglomerácie majú tendenciu priťahovať pracovníkov s vysokou kvalifikáciou, čím sa často vytvára kruh na seba pozitívne pôsobiacich prvkov, ktorý stimuluje inováciu a podnikanie, a tým zvyšuje ich schopnosť priťahovať nové talenty.

V mestách a mestských aglomeráciách sa okrem príležitostí sústreďujú aj výzvy a mali by sa zohľadňovať špecifické problémy, ktorým mestské oblasti čelia, akými sú nezamestnanosť a sociálne vylúčenie (vrátane problému „chudobných pracujúcich“), vysoká a narastajúca miera trestnej činnosti, preťažená doprava a existencia zanedbaných lokalít v rámci mestských hraníc.

Programy so zameraním na mestské oblasti môžu mať rôznu formu. Po prvé existujú akcie na propagovanie miest ako motorov regionálneho rozvoja. Cieľom takýchto akcií by mali byť zlepšenia konkurencieschopnosti napríklad vytváraním zoskupení. Podporované akcie zahŕňajú opatrenia podporujúce podnikanie, inováciu a rozvoj služieb vrátane služieb výrobcom. Získanie a udržanie vysokokvalifikovaného personálu je takisto dôležité (prostredníctvom opatrení, ktoré sa týkajú prístupu, ponuky služieb v oblasti kultúry atď.).

Po druhé existujú akcie na podporu vnútornej súdržnosti v rámci mestských oblastí, ktoré sa usilujú o zlepšenie situácie v krízových štvrtiach. Prináša to nielen bezprostredný úžitok samotným štvrtiam, ale prispieva aj k zmierneniu tlaku na predmestia, ktoré sa nekontrolovateľne rozrastajú ako dôsledok hľadania lepšej kvality života.

V tejto súvislosti sú dôležité opatrenia, ktorých cieľom je obnovenie fyzického prostredia, opätovný rozvoj nevyužitých priemyselných lokalít najmä v starých priemyselných mestách a zachovanie a rozvoj historického a kultúrneho dedičstva s potenciálnym pozitívnym vplyvom na rozvoj cestovného ruchu, aby sa vybudovali atraktívnejšie mestá, v ktorých ľudia budú chcieť bývať. Obnova existujúcich verejných priestranstiev a priemyselných lokalít môže hrať dôležitú úlohu pri zmierňovaní odlevu do predmestí a pri rozrastaní miest, čím sa pomôžu vytvoriť podmienky nevyhnutné pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj. Celkovo môžu mestá zlepšením plánovania, navrhovania a udržiavania verejných priestranstiev oslabiť v podstatnej miere faktor trestnej činnosti a pomôcť pri budovaní atraktívnych ulíc, parkov a otvorených priestranstiev, ktoré sú bezpečné a sú tak aj vnímané. V mestských oblastiach sú environmentálne, ekonomické a sociálne aspekty silne prepojené. Mestské prostredie vysokej kvality prispieva k priorite obnovenej Lisabonskej stratégie, ktorej cieľom je urobiť Európu atraktívnejším miestom pre pracovnú silu, bývanie a investície (13).

Po tretie existujú akcie na podporu vyváženejšieho polycentrického rozvoja budovaním mestských sietí na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, čo zahŕňa prepojenia hospodársky najsilnejších miest a iných metských oblastí vrátane malých a stredne veľkých miest. Vyžiada si to strategický výber pri určovaní a posilňovaní pólov rastu a čo je rovnako dôležité, zavedenie sietí, ktoré ich spoja tak z fyzického (infraštruktúra, informačné technológie atď.), ako aj z ľudského (akcie na podporu spolupráce atď.) hľadiska. Keďže tieto póly majú širšie pole pôsobnosti, ktoré zahŕňa časti vidieka ležiace v bezprostrednej blízkosti, prispievajú k trvalo udržateľnému a vyváženému rozvoju príslušného členského štátu a Spoločenstva ako celku. Vidiecke oblasti podobným spôsobom poskytujú služby širšej spoločnosti napríklad vo forme rekreačných príležitostí a vysokohodnotného krajinného prostredia. Dôraz by sa preto mal klásť na styčné body miest a vidieka.

Na základe predchádzajúcich skúseností sa mestské akcie riadia viacerými kľúčovými zásadami. Prvou je, že kľúčoví partneri v mestách a miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov. Ako sa už uvádzalo, členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za mestský rozvoj na mestá. Osobitný význam to má tam, kde je potrebná priestorová blízkosť, aby sa napríklad reagovalo na problémy prevažne miestneho charakteru, akým je sociálne vylúčenie alebo chýbajúci prístup k dôležitým službám.

Po druhé príprava strednodobého až dlhodobého plánu trvalo udržateľného mestského rozvoja je spravidla predpokladom úspechu, pretože sa tým zabezpečí previazanosť investícií a ich environmentálna kvalita. Pomôže to zaistiť aj angažovanie súkromného sektora a jeho účasť na obnove miest. Celkovo je potrebný multidisciplinárny alebo integrovaný prístup. Pri akciách miestneho charakteru, ako napríklad pri podpore sociálneho začlenenia, si to vyžaduje, aby sa akcie, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie kvality života (vrátane životného prostredia a bývania) alebo na zvýšenie úrovne služieb občanom, kombinovali s akciami na podporu vývoja nových činností a vytvárania pracovných miest s cieľom perspektívne zabezpečiť budúcnosť príslušných oblastí. Nová iniciatíva Jessica je navrhnutá tak, aby propagovala a uľahčovala vývoj produktov finančného inžinierstva na podporu projektov zahrnutých do integrovaných mestských plánov rozvoja.

Integrované podporné služby a programy by sa mali celkovo zamerať na tie skupiny, ktoré to najviac potrebujú, ako sú imigranti, mládež a ženy. Je potrebné povzbudiť všetkých občanov, aby sa zapojili do plánovania i realizácie služieb.

2.2.   Podpora hospodárskej diverzifikácie vidieckych oblastí, oblastí rybolovu a oblastí so znevýhodňujúcimi prírodnými podmienkami

Kohézna politika môže hrať kľúčovú úlohu aj pri podpore hospodárskeho oživenia vidieckych oblastí tým, že bude dopĺňať akcie, ktoré sú podporované prostredníctvom nového fondu na rozvoj vidieka (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka – EPFRV) (14). Cieľom tohto komplementárneho prístupu by mala byť podpora reštrukturalizácie a diverzifikácie hospodárstva vo vidieckych oblastiach Európy.

Je potrebné podporovať synergiu medzi štrukturálnou politikou, politikou zamestnanosti a politikou rozvoja vidieka. V tejto súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť synergiu a konzistentnosť medzi akciami, ktoré sa majú financovať z EFRR, Kohézneho fondu, ESF, Európskeho fondu rybného hospodárstva (EFRH) a EPFRV na danom území a v danej oblasti činnosti. Pokiaľ ide o deliacu čiaru a koordinačné mechanizmy medzi akciami podporovanými z rôznych fondov, hlavné usmerňovacie zásady by sa mali stanoviť na úrovni národných strategických referenčných rámcov/národných strategických plánov.

V prípade kohéznej politiky by mali akcie v prospech vidieckych oblastí alebo oblastí so znevýhodňujúcimi prírodnými podmienkami vrátane mnohých ostrovných regiónov prispievať k vytvoreniu nových príležitostí prostredníctvom diverzifikácie vidieckeho hospodárstva. Patria k nim akcie na podporu poskytovania minimálnej úrovne prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom zvýšiť príťažlivosť pre podniky a kvalifikovaný personál a obmedziť migráciu z týchto oblastí. V tejto súvislosti je potrebné napojenie na hlavné národné a európske siete. Kohéznou politikou by sa mala okrem toho posilňovať endogénna kapacita vidieckych oblastí napríklad prostredníctvom podporovania odbytu výrobkov na národnej aj globálnej úrovni a presadzovania inovačných procesov a výrobkov v rámci existujúcich hospodárskych aktivít.

Osobitnou výzvou je dosiahnutie potrebného kritického množstva na efektívne poskytovanie služieb vrátane služieb na zachovanie zdravej pracovnej sily, ako sa už uvádzalo v predchádzajúcom texte. Zaistenie univerzálneho prístupu ku všetkým službám najmä v riedko osídlených oblastiach by sa mohlo dosiahnuť investovaním do pólov rozvoja vo vidieckych oblastiach (napríklad v malých a stredne veľkých mestách) a rozvojom hospodárskych zoskupení využívajúcich miestne výhody v kombinácii s použitím nových informačných technológií.

Mnohé vidiecke regióny závisia vo veľkej miere od cestovného ruchu. Tieto regióny vyžadujú integrovaný prístup orientovaný na kvalitu, ktorý sa zameriava na spokojnosť spotrebiteľa a je založený na hospodárskych, sociálnych a environmentálnych rozmeroch trvalo udržateľného rozvoja. Akcie by mali využívať prírodné a kultúrne hodnoty a usilovať sa o ich zachovanie a rozvoj, čo môže mať dôležité pozitívne vedľajšie účinky prostredníctvom ochrany biotopov a podpory investícií do biodiverzity. Integrovaný prístup by sa mal zamerať na dosiahnutie pozitívneho účinku v sektore cestovného ruchu, miestnej ekonomike, na ľudí pracujúcich v sektore cestovného ruchu, návštevníkov a miestne obyvateľstvo, ako aj na prírodné a kultúrne dedičstvo.

Pokiaľ ide o sektor rybného hospodárstva, kohézna politika môže ako doplnok k akciám podporovaným v rámci nového EFRH zohrávať významnú úlohu, keďže ekonomická reštrukturalizácia malých ostrovov a pobrežných oblastí závislých od rybolovu je pre geografické dôvody často osobitným problémom.

2.3.   Spolupráca

Opatrenia na podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce vrátane prípadnej námornej spolupráce by mali dopĺňať tri priority už uvedené v predchádzajúcom texte. To by mohlo spôsobiť, že vďaka užšej spolupráci vo všetkých regiónoch EÚ by sa mohlo pomôcť urýchliť hospodársky rozvoj a dosiahnuť vyšší rast. Štátne hranice predstavujú často prekážku rozvoju európskeho územia ako celku a môžu obmedziť jeho potenciál plnej konkurencieschopnosti. V kontexte cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce sú doprava, riadenie vodných zdrojov a ochrana životného prostredia jasnými príkladmi výziev, ktoré si vyžadujú koncentrovaný a integrovaný prístup presahujúci štátne hranice. Pokiaľ ide o implementáciu, členské štáty si možno želajú preskúmať možnosť vytvorenia Európskeho zoskupenia územnej spolupráce, ktoré by prevzalo úlohu riadiaceho orgánu pre určité programy spolupráce.

2.4.   Cezhraničná spolupráca

Cieľom cezhraničnej spolupráce v Európe je integrovať oblasti rozdelené štátnymi hranicami, ktoré čelia spoločným problémom vyžadujúcim si spoločné riešenia. Takýmto výzvam čelia pre fragmentáciu trhov pracovnej sily a kapitálu, sietí infraštruktúry, finančných schopností a inštitúcií všetky hraničné regióny v Únii.

Hoci by sa programy spolupráce mali prispôsobovať osobitnej situácii, ktorej čelí každý hraničný región, je dôležité, aby sa vyvinulo úsilie na sústredenie pomoci hlavným prioritám na podporu rastu a tvorby pracovných miest.

Všeobecne platné odporúčania pre budúcu cezhraničnú spoluprácu sa vzhľadom na veľkú diverzitu situácií nedajú vždy uplatniť. Súčasne je vzhľadom na prekážky, ktoré predstavujú hranice, užitočným východiskovým bodom zlepšenie existujúcej dopravnej a komunikačnej infraštruktúry a v prípade potreby rozvoj nových spojení. To sú predpoklady vzniku alebo rozvoja cezhraničných kontaktov.

Cezhraničná spolupráca by sa mala zamerať na konkurencieschopnosť hraničných regiónov. Okrem toho by mala prispieť k hospodárskej a sociálnej integrácii najmä v prípadoch, v ktorých existujú veľké hospodárske rozdiely na obidvoch stranách. Akcie zahŕňajú podporovanie transferu vedomostí a know-how, rozvoj cezhraničných podnikateľských činností, cezhraničné vzdelávanie/odbornú prípravu a potenciál zdravotnej starostlivosti, integrovanie cezhraničného trhu práce a spoločné zvládnutie environmentálnych a všeobecných hrozieb. Tam, kde už boli vytvorené základné podmienky pre cezhraničnú spoluprácu, pomoc kohéznej politiky by sa mala zamerať na akcie, ktoré prinesú pridanú hodnotu cezhraničným činnostiam: napríklad zvyšovanie cezhraničnej konkurencieschopnosti prostredníctvom inovácie a výskumu a vývoja; spájanie nehmotných sietí (služieb) alebo fyzických sietí (doprava), aby sa posilnila cezhraničná identita ako črta európskeho občianstva; podpora integrácie cezhraničného trhu práce; cezhraničné riadenie vodných zdrojov a zvládanie povodní; spoločné riadenie prírodných a technologických rizík.

Osobitnú pozornosť treba venovať výzvam a príležitostiam, ktoré po rozšírení prichádzajú so zmenou vonkajších hraníc Únie. V tejto súvislosti je potrebné podporovať vzájomne previazané cezhraničné akcie, ktorými sa povzbudzujú ekonomické aktivity na oboch stranách, a odstrániť prekážky rozvoju. Na tento účel sa musí pomocou kohéznej politiky a nového nástroja európskeho susedstva a partnerstva – a v prípade potreby nového predvstupového nástroja – vytvoriť koherentný rámec pre takéto akcie.

2.5.   Nadnárodná spolupráca

V nadnárodných oblastiach je potrebné zvýšiť hospodársku a sociálnu integráciu a súdržnosť. Programy nadnárodnej spolupráce sa usilujú zvýšiť spoluprácu vo všetkých členských štátoch v záležitostiach strategického významu.

Preto by sa podpora mala poskytnúť akciám usilujúcim sa o zdokonalenie fyzického prepojenia území (napr. investície do trvalo udržateľnej dopravy), ako aj nehmotných spojení (siete, výmeny medzi regiónmi a medzi zapojenými stranami).

Predpokladané akcie zahŕňajú budovanie európskych dopravných koridorov (najmä cezhraničných úsekov) a akcie na prevenciu prírodných rizík (napr. požiare, suchá a záplavy), riadenie vodných zdrojov na úrovni povodia, integrovanú námornú spoluprácu, podporovanie trvalo udržateľného mestského rozvoja a siete v oblasti výskumu a vývoja/v oblasti inovácie.

Rozčlenenie súčasných zón pre nadnárodnú spoluprácu bolo upravené, aby sa zabezpečilo, že vytvoria podmienky implementácie základných štrukturálnych opatrení. Boli preto navrhnuté s ohľadom na územnú súdržnosť a funkčné kritériá geografickej povahy, ako je napríklad spoločné povodie rieky alebo spoločná pobrežná zóna, spoločná horská oblasť alebo poloha pri tom istom hlavnom dopravnom koridore. Iné kritériá, ako napríklad história alebo inštitucionálne štruktúry, alebo existujúca spolupráca či dohovory, sú takisto relevantné.

2.6.   Medziregionálna spolupráca

Programy medziregionálnej spolupráce by sa mali zamerať na obnovenú Lisabonskú stratégiu: posilňovanie inovácií, MSP a podnikanie, životné prostredie a prevencia rizika. Okrem toho sa bude podporovať výmena skúseností a najlepších postupov týkajúcich sa rozvoja miest, modernizácia služieb verejného sektora (ako je využívanie IKT v zdravotníctve a štátnej správe), implementácia programov spolupráce, ako aj štúdie a zber údajov. Medziregionálna spolupráca sa bude takisto podporovať v rámci programov pre konvergenciu a regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Navyše sa bude podporovať výmena skúseností a najlepších postupov týkajúcich sa rozvoja miest, sociálneho začlenenia, vzťahu medzi mestami a vidieckymi oblasťami a implementácie programov spolupráce.

---

(1)  Oznámenie jarnému zasadaniu Európskej rady „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – nový začiatok Lisabonskej stratégie“ [KOM(2005) 24, 2.2.2005].

(2)  Článok 9 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).

(3)  „Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnutia“ [KOM(2001) 370].

(4)  „Európa v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre európsky kontinent“ [KOM(2006) 314, 22.6.2006].

(5)  Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1.

(6)  „Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu“ [KOM(2003) 226, 30.4.2003].

(7)  KOM(2005) 229.

(8)  Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 21.

(9)  Článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 12).

(10)  KOM(2005) 141, 12.4.2005.

(11)  EURES založená v roku 1993 je sieť spolupráce medzi Európskou komisiou a verejnými službami zamestnanosti členských štátov EHP (členské štáty EÚ, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko), ako aj inými partnerskými organizáciami.

(12)  Oznámenie Rade a Európskemu parlamentu „Kohézna politika a mestá: príspevok miest k rastu a zamestnanosti v regiónoch“ [KOM(2006) 385, konečné znenie, 12.7.2006].

(13)  Tematická stratégia pre životné prostredie v mestách [KOM(2005) 718, konečné znenie].

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 1685/2005 (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).