21.1.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 19/27

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 92/2005

z 19. januára 2005,

ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 v súvislosti so spôsobmi likvidácie alebo použitia živočíšnych vedľajších produktov a ktorým sa mení a dopĺňa príloha VI v súvislosti s transformáciou bioplynu a spracovaním kafilerických tukov

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (1), najmä na jeho článok 4 ods. 2 písm. e), článok 5 ods. 2 písm. g), článok 6 ods. 2 písm. i) a článok 32 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 1774/2002 určuje pravidlá týkajúce sa spôsobov likvidácie a použitia živočíšnych vedľajších produktov. Rovnako určuje možnosť dodatočných spôsobov likvidácie alebo použitia živočíšnych vedľajších produktov, ktoré sa majú schváliť na základe konzultácie s príslušným vedeckým výborom.

(2)

Vedecký riadiaci výbor (VRV) vydal 10. a 11. apríla 2003 stanovisko k šiestim alternatívnym výrobným metódam na bezpečné spracovanie a likvidáciu živočíšnych vedľajších produktov. Na základe tohto stanoviska sa päť procesov považuje za bezpečných pre likvidáciu a/alebo použitie materiálu skupiny 2 a 3 za určitých podmienok.

(3)

VRV vydal 10. a 11. apríla 2003 konečné stanovisko a správu o spracovaní živočíšneho odpadu pomocou vysokoteplotnej a vysokotlakovej alkalickej hydrolýzy obsahujúce usmernenia o možnostiach použitia alkalickej hydrolýzy a o jej rizikách pre likvidáciu materiálu skupín 1, 2 a 3.

(4)

Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EABP) vydala 26. a 27. novembra 2003 stanovisko k procesu výroby bioplynu pomocou vysokotlakovej hydrolýzy [High Pressure Hydrolysis Biogas (HPHB)], ktoré obsahuje usmernenia o možnostiach použitia tohto procesu a o jeho rizikách pre likvidáciu materiálu skupiny 1.

(5)

Popri výrobných metódach, ktoré sú určené nariadením (ES) č. 1774/2002, sa preto päť procesov môže schváliť ako alternatívne spôsoby na likvidáciu a/alebo použitie živočíšnych vedľajších produktov v súlade so stanoviskami VRV. Rovnako je vhodné stanoviť podmienky pre používanie týchto procesov.

(6)

Komisia požiadala niektorých žiadateľov o schválenie procesov, aby poskytli podrobnejšie informácie týkajúce sa bezpečnosti ich procesov pri spracovaní a likvidácii materiálu skupiny 1. Tieto informácie sa majú v stanovenom čase zaslať Európskej agentúre pre bezpečnosť potravín na účel posúdenia.

(7)

Pred posúdením a so zreteľom na súčasné stanoviská VRV, podľa ktorých je loj bezpečný, čo sa týka TSE, predovšetkým ak sa varí pod tlakom a filtruje, aby sa odstránili nerozpustné nečistoty, treba schváliť jeden z procesov, ktorým sa spracúva živočíšny tuk na bionaftu, rovnako pre spracovanie a likvidáciu väčšiny materiálov skupiny 1, za prísnych podmienok, okrem tých najnebezpečnejších. V takom prípade treba ujasniť, že spracovanie a likvidácia môže zahŕňať získanie bioenergie.

(8)

Schválenie a využívanie takýchto alternatívnych spôsobov by malo prebiehať bez toho, aby bola dotknutá ďalšia uplatniteľná legislatíva EÚ, predovšetkým environmentálna legislatíva, a preto by sa mali prevádzkové podmienky stanovené v tomto nariadení, tam kde je to potrebné, implementovať podľa článku 6 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (2).

(9)

Čo sa týka procesov, ktoré boli schválené na spracovanie živočíšnych vedľajších produktov skupiny 1 a ako doplnkové kontrolné opatrenie pre pravidelné monitorovanie parametrov spracovania, účinnosť procesu spolu s jeho bezpečnosťou v súvislosti so zdravím zvierat a verejným zdravým by sa mala príslušným orgánom preukázať formou testovania v skúšobnej prevádzke počas prvých dvoch rokov nasledujúcich po implementácii procesu v každom príslušnom členskom štáte.

(10)

V dôsledku schválenia transformácie živočíšnych vedľajších produktov skupiny 1, treba zmeniť a doplniť prílohu VI, kapitoly II a III nariadenia (ES) č. 1774/2002.

(11)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Spracovanie a likvidácia materiálu skupiny 1

1.   Proces alkalickej hydrolýzy, ako sa definuje v prílohe I a proces výroby bioplynu pomocou vysokotlakovej hydrolýzy ako sa definuje v prílohe III sa schvaľujú a príslušný orgán ich môže povoliť na spracovanie a likvidáciu materiálu skupiny 1.

2.   Proces výroby bionafty ako sa definuje v prílohe IV sa schvaľuje a príslušný orgán ho môže povoliť na spracovanie a likvidáciu materiálu skupiny 1, s výnimkou materiálu, ktorý sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. a) i) a ii) nariadenia (ES) č. 1774/2002.

Avšak materiál pochádzajúci zo zvierat, ktoré sa uvádzajú v článku 4 ods. 1 bod ii) sa môže pre tento proces použiť pod podmienkou, že:

a)

zvieratá boli v čase zabitia mladšie ako 24 mesiacov, alebo

b)

zvieratá boli laboratórne testované na prítomnosť TSE podľa nariadenia (ES) č. 999/2001 (3) a výsledok týchto testov bol negatívny.

Príslušný organ môže rovnako povoliť tento proces na spracovanie a likvidáciu akéhokoľvek spracovaného živočíšneho tuku skupiny 1.

Článok 2

Spracovanie a použitie alebo likvidácia materiálu skupiny 2 alebo 3

Procesy alkalickej hydrolýzy, vysokotlakovej vysokoteplotnej hydrolýzy, procesu výroby bioplynu pomocou vysokotlakovej hydrolýzy, proces výroby bionafty a proces splyňovania podľa Brookesa ako sa definujú v prílohách I až V v tomto poradí sa schvaľujú a príslušný orgán ich môže povoliť na spracovanie a použitie alebo likvidáciu materiálu skupín 2 alebo 3.

Článok 3

Podmienky na implementovanie procesov definovaných v prílohách I až V

Potom, ako príslušný orgán povolí proces, schváli prevádzky, ktoré používajú jeden z procesov uvedených v prílohách I až V, ak je prevádzka v súlade s technickými podmienkami a parametrami v príslušnej prílohe a s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 1774/2002, s výnimkou technických podmienok a parametrov ustanovených v danom nariadení pre iné procesy. Na tento účel predloží osoba zodpovedná za prevádzku príslušnému orgánu dôkaz o tom, že sa spĺňajú všetky technické podmienky a parametre ustanovené v príslušnej prílohe.

Článok 4

Označovanie a ďalšia likvidácia alebo použitie výsledných materiálov

1.   Výsledné materiály sa budú trvalo označovať podľa technických možností značkou v súlade s prílohou VI, kapitolou I, bodom 8 nariadenia (ES) č. 1774/2002.

Avšak v prípade, keď spracovávané vedľajšie produkty predstavujú výlučne materiál skupiny 3 a keď výsledné materiály nie sú určené na likvidáciu ako odpad, takéto označovanie sa nebude vyžadovať.

2.   Materiály, ktoré vznikli na základe spracovania materiálu skupiny 1, sa zlikvidujú ako odpad pomocou:

a)

spaľovania a spoluspaľovania v súlade s ustanoveniami smernice 2000/76/ES o spaľovaní odpadov;

b)

zakopania na skládke schváleného smernicou Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov (4);

c)

ďalšej transformácie v prevádzke na výrobu bioplynu a likvidácie zvyškov rozkladu, ako sa uvádza v písmenách a) alebo b).

3.   Materiály, ktoré vznikli pri spracovaní materiálov skupiny 2 alebo 3 sa budú:

a)

likvidovať ako odpad podľa ustanovení odseku 2;

b)

ďalej spracovávať na tukové deriváty na použitia uvedené v článku 5 ods. 2 písm. b) ii) nariadenia (ES) č. 1774/2002 bez predchádzajúceho použitia metód spracovania 1 až 5;

c)

používať, transformovať alebo priamo likvidovať podľa článku 5 ods. 2 písm. c) i), ii) a iii) nariadenia (ES) č. 1774/2002 bez predchádzajúceho použitia metódy spracovania 1.

4.   Akýkoľvek výsledný odpad ako napr. kal, obsah filtrov, popol a zvyšky rozkladu, ktorý vznikol pri výrobnom postupe, sa zlikviduje podľa odseku 2 písm. a) alebo b).

Článok 5

Dodatočná kontrola úvodnej implementácie

1.   Nasledujúce ustanovenia sa budú uplatňovať počas prvých dvoch rokov implementácie nasledujúcich procesov v každom členskom štáte na spracovanie živočíšnych vedľajších produktov uvedených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1774/2002:

a)

alkalická hydrolýza ako sa definuje v prílohe I;

b)

proces vzniku bioplynu pomocou vysokotlakovej hydrolýzy ako sa definuje v prílohe III;

c)

výroba bionafty ako sa definuje v prílohe IV.

2.   Prevádzkar alebo dodávateľ procesu určí skúšobnú prevádzku v každom členskom štáte, kde sa minimálne každý rok uskutočnia testy na opätovné potvrdenie účinnosti procesu so zreteľom na zdravie zvierat a verejné zdravie.

3.   Príslušný organ zabezpečí, že:

a)

v skúšobnej prevádzke sa použijú vhodné testy na materiály pochádzajúce z jednotlivých krokov spracovania, ako napr. kvapalné a pevné zvyšky a akýkoľvek plyn nazhromaždený počas procesu; a

b)

oficiálna kontrola skúšobnej prevádzky bude zahŕňať mesačnú inšpekciu prevádzky a overovanie parametrov spracovania a uplatňovaných podmienok.

Na konci každého druhého roku oznámi príslušný orgán Komisii výsledky kontroly a všetky praktické operačné ťažkosti, ktoré sa vyskytli.

Článok 6

Zmena a doplnok k prílohe VI nariadenia (ES) č. 1774/2002

Kapitoly II a III prílohy VI nariadenia (ES) č. 1774/2002 sa menia a dopĺňajú takto:

1.

V bode B v kapitole II sa na konci čísla 4 pridáva táto veta:

„Výsledné materiály zo spracovania materiálu skupiny 1 sa však môžu transformovať v prevádzke na výrobu bioplynu pod podmienkou, že spracovanie prebehlo podľa schválenej alternatívnej metódy v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. e), a ak nie je inak bližšie určené, výroba bioplynu je súčasťou danej alternatívnej metódy a výsledný materiál sa likviduje v súlade s podmienkami stanovenými pre danú alternatívnu metódu.“

2.

Na konci kapitoly III sa pridáva táto veta:

„Môžu sa však používať iné procesy pre ďalšie spracovanie živočíšnych tukov pochádzajúcich z materiálu skupiny 1 pod podmienkou, že tieto procesy sú schválené ako alternatívna metóda v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. e).“

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretí deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Bude sa uplatňovať najneskôr od 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. januára 2005

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie

(1)  Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 668/2004 (Ú. v. EÚ L 112, 19.4.2004, s. 1).

(2)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

(3)  Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.

PRÍLOHA I

PROCES ALKALICKEJ HYDROLÝZY

1.

Alkalická hydrolýza znamená spracovanie živočíšnych vedľajších produktov za týchto podmienok:

a)

Roztok hydroxidu sodného (NaOH) alebo hydroxidu draselného (KOH) (alebo v kombinácii s obidvomi) sa používa v množstve, ktoré zaručuje približnú molárnu ekvivalenciu pre váhu, typ a zloženie živočíšnych vedľajších produktov určených na rozklad.

V prípade vysokého podielu tuku v živočíšnych vedľajších produktoch, ktorý neutralizuje zásadu, pridaná zásada sa upravuje podľa aktuálneho obsahu tuku v materiáli.

b)

Živočíšne vedľajšie produkty a alkalická zmes sa zahrejú na vnútornú teplotu najmenej 150 °C pri tlaku (absolútnom) najmenej 4 bary na najmenej

i)

tri hodiny bez prerušenia;

ii)

šesť hodín s prerušením v prípade spracovania živočíšnych vedľajších produktov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) i) a ii) nariadenia (ES) č. 1774/2002. Avšak materiál pochádzajúci zo zvierat, ktoré sa uvádzajú v článku 4 ods. 1 bod ii), sa môže spracovať v súlade s bodom 1b) i) pod podmienkou, že:

—

zvieratá boli v čase zabitia mladšie ako 24 mesiacov, alebo

—

zvieratá boli predmetom laboratórnych testov na zistenie prítomnosti TSE podľa nariadenia (ES) č. 999/2001 a že výsledok týchto testov bol negatívny; alebo

iii)

jednu hodinu bez prerušenia v prípade živočíšnych vedľajších produktov, ktoré pozostávajú výlučne z rybích alebo hydinových materiálov.

c)

Proces prebieha v dávkach a materiál v nádobe sa neustále mieša; a

d)

Živočíšne vedľajšie produkty sa spracúvajú spôsobom, pri ktorom sa požiadavky na čas-teplotu-tlak dosiahnu v rovnakom čase.

2.

Živočíšne vedľajšie produkty sa umiestnia do oceľového legovaného kontajnera. Odmerané množstvo zásady za pridáva v pevnej forme alebo vo forme roztoku, ako sa uvádza v bode 1a). Nádoba sa uzavrie a jej obsah sa zahrieva v súlade s bodom 1b). Fyzická energia vytvorená neustálym pumpovaním dáva neprestajne do obehu tekutý materiál, ktorý sa nachádza v nádobe, a tak napomáha procesu rozkladania, až kým sa tkanivá nerozpustia a kosti a zuby nezmäknú.

3.

Na základe vyššie uvedeného spracovania sa výsledné materiály môžu transformovať v prevádzke na výrobu bioplynu pod podmienkou, že

a)

transformácia materiálu uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 1774/2002 a vzniknutých produktov v prevádzke na výrobu bioplynu prebieha na rovnakom mieste a v uzavretom systéme ako proces popísaný v bodoch 1 a 2, ktoré sa uvádzajú vyššie;

b)

je k dispozícii vhodný systém čistenia plynu, aby sa vylúčila kontaminácia bioplynu proteínovými zvyškami.

c)

Bioplyn sa spaľuje rýchlo pri minimálnej teplote 900 °C s následným rýchlym ochladením („kalenie“).

PRÍLOHA II

PROCES VYSOKOTLAKOVEJ VYSOKOTEPLOTNEJ HYDROLÝZY

1.

Proces vysokotlakovej vysokoteplotnej hydrolýzy znamená spracovanie živočíšnych vedľajších produktov za týchto podmienok:

a)

živočíšne vedľajšie produkty sa zahrejú na teplotu v strede hmoty najmenej 180 °C aspoň počas 40 minút bez prerušenia pri tlaku (absolútnom) najmenej 12 barov, zahrejú sa nepriamou parnou aplikáciou v biolytickom reaktore;

b)

proces prebieha v dávkach a materiál v nádobe sa neustále mieša; a

c)

živočíšne vedľajšie produkty sa spracúvajú spôsobom, pri ktorom sa požiadavky na čas-teplotu-tlak dosiahnu v rovnakom čase.

2.

Základom technológie je vysokotlakový, vysokoteplotný parný reaktor. Pri týchto zvýšených tlakoch a teplotách sa vyskytujú fenomén hydrolýzy, čím sa lámu dlhé reťazové molekuly organických materiálov na menšie fragmenty.

Živočíšne vedľajšie produkty vrátane celých tiel zvierat, sa umiestnia do kontajnera („biolytického reaktora“). Nádoba sa uzavrie a jej obsah sa zahrieva v súlade s bodom 1a). Pri dehydratačnom cykle sa vodná para kondenzuje a môže sa použiť na iné účely, alebo sa môže odstrániť. Každý cyklus v jednom reaktore trvá priemerne 4 hodiny.

PRÍLOHA III

PROCES VÝROBY BIOPLYNU POMOCOU VYSOKOTLAKOVEJ HYDROLÝZY

1.

Proces výroby bioplynu pomocou vysokotlakovej hydrolýzy znamená spracovanie živočíšnych vedľajších produktov za týchto podmienok:

a)

živočíšne vedľajšie produkty na najskôr spracujú pomocou metódy spracovania 1 v spracovateľskej prevádzke schválenom v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002;

b)

na základe vyššie uvedeného procesu sa materiály zbavené tuku spracúvajú pri teplote najmenej 220 °C najmenej 20 minút, pri tlaku (absolútnom) najmenej 25 barov, zahrejú sa pri dvojfázovom postupe, najskôr priamym vstrekovaním pary a potom nepriamo v koaxiálnom výmenníku tepla;

c)

tento proces prebieha v dávkach alebo v prepojenom systéme a materiál sa neustále mieša;

d)

živočíšne vedľajšie produkty sa spracúvajú spôsobom, pri ktorom sa požiadavky na čas-teplotu-tlak dosiahnu v rovnakom čase;

e)

výsledný materiál sa potom zmieša s vodou a anaeróbne sa fermentuje (transformácia bioplynu) v bioplynovom reaktore.

2.

V prípade spracovania živočíšnych vedľajších produktov skupiny 1,

a)

celý proces prebieha na rovnakom mieste a v uzavretom systéme;

b)

bioplyn vyrobený počas procesu sa rýchlo spaľuje v tej istej prevádzke pri teplote najmenej 900 °C a následne sa rýchlo ochladí („kalenie“) a k dispozícii je vhodný systém čistenia plynu, aby sa vylúčila kontaminácia bioplynu proteínovými zvyškami alebo plynmi, ktoré vznikajú pri jeho horení.

3.

Tento proces je navrhnutý na spracovanie materiálu pochádzajúceho z tradičnej kafilérie, ktorý používa metódu spracovania 1. Materiál sa spracúva v súlade s bodom 1 b) a následne sa zmiešava s vodou a odosiela sa na fermentáciu bioplynu.

PRÍLOHA IV

PROCES VÝROBY BIONAFTY

1.

Výroba bionafty znamená spracovanie tukových častí živočíšnych vedľajších produktov (živočíšny tuk) za týchto podmienok:

a)

tuková frakcia živočíšnych vedľajších produktov sa najskôr spracuje pomocou:

i)

metódy spracovania 1 ako sa uvádza v prílohe V, kapitole III nariadenia (ES) č. 1774/2002 v prípade materiálov skupiny 1 alebo 2; a

ii)

ktorejkoľvek metódy spracovania 1 až 5 alebo 7 alebo, v prípade materiálu pochádzajúceho z rýb, pomocou metódy 6 ako sa uvádza v prílohe V, kapitole III nariadenia (ES) č. 1774/2002 v prípade materiálov skupiny 3;

b)

spracovávaný tuk sa oddelí od proteínu a nerozpustné nečistoty sa odstránia na úroveň, ktorá nebude presahovať 0,15 % v hmotnostnom vyjadrení a následne sa odosiela na esterifikáciu a transesterifikáciu. Esterifikácia však nie je potrebná pri spracovávanom tuku skupiny 3. Pre esterifikáciu sa pH zníži na menej ako 1 pridaním kyseliny sírovej (H2SO4; 1,2–2 molárnej) alebo ekvivalentnej kyseliny a zmes sa zahreje na 72 °C na 2 hodiny, počas ktorých sa intenzívne mieša. Transesterifikácia bude prebiehať pomocou zvýšenia pH na približne 14 s 15 % hydroxidom draselným (KOH; 1–3 molárny) alebo s ekvivalentnou zásadou na 35 °C až 50 °C na najmenej 15 až 30 minút. Transesterifikácia sa uskutoční dvakrát za vyššie popísaných podmienok s použitím nového zásaditého roztoku. Po tomto procese nasleduje rafinácia produktov vrátane vákuovej destilácie pri 150 °C, ktorou sa získava bionafta.

c)

v prípade bionafty pochádzajúcej zo spracovania materiálu skupiny 1 je k dispozícii vhodný systém čistenia plynu, aby sa vylúčilo vylučovanie možných nespálených proteínových zvyškov pri spaľovaní bionafty.

2.

Živočíšny tuk sa spracúva na výrobu bionafty, ktorá pozostáva z metylesterov mastných kyselín. Toto sa dosiahne esterifikáciou a/alebo transesterifikáciou tuku. Následnou rafináciou produktov vrátane vákuovej destilácie sa získava bionafta, ktorá sa používa ako palivo na spaľovanie.

PRÍLOHA V

PROCES SPLYŇOVANIA PODĽA BROOKESA

1.

Proces splyňovania podľa Brookesa znamená spracovanie živočíšnych vedľajších produktov za týchto podmienok:

a)

Komora na dodatočné spaľovanie sa vyhrieva pomocou zemného plynu.

b)

Živočíšne vedľajšie produkty sa naložia do primárnej komory splyňovača a dvere sa uzavrú. V primárnej komore sa nenachádzajú žiadne spaľovače a vykuruje sa prenosom tepla prívodom z komory na dodatočné spaľovanie, ktorá sa nachádza pod primárnou komorou. Jediný vzduch, ktorý sa dostáva do primárnej komory, je vzduch prichádzajúci cez tri prívodné ventily, ktoré sú namontované na hlavných dverách za účelom podporovať účinnosť procesu.

c)

Živočíšne vedľajšie produkty sa odparujú a menia na zložené uhľovodíky a výsledné plyny prechádzajú z primárnej komory cez úzky otvor na vrchu zadnej steny do miešacej a krakovacej zóny, kde sa rozpadávajú na základné stavebné prvky. Na záver sa plyny dostávajú do komory dodatočného spaľovania, kde sa spaľujú v plameni spaľovača poháňaného zemným plynom za prítomnosti prebytočného vzduchu.

d)

Každá spracovateľská jednotka má dva spaľovače a dva sekundárne vzdušné ventily ako zálohu pre prípad zlyhania spaľovača alebo ventilátora. Sekundárna komora je navrhnutá tak, aby zostával čas najmenej dve sekundy na zotrvanie pri teplote minimálne 950 °C pri všetkých podmienkach pre spaľovanie.

e)

Pri vychádzaní zo sekundárnej komory prechádzajú odsávané plyny cez barometrický zvlhčovač na báze zvislého potrubia, v ktorom sa ochladzujú a riedia s okolitým vzduchom a zároveň sa udržiava stály tlak v primárnej a sekundárnej komore.

f)

Proces sa uskutočňuje počas 24-hodinového cyklu, ktorý zahŕňa nakladanie, spracovanie, ochladzovanie a odstránenie popola. Na záver cyklu sa zostávajúci popol odstráni z primárnej komory pomocou vákuového extrakčného systému do uzavretých vriec, ktoré sa následne zapečatia pred prevezením z miesta spracovania na likvidáciu.

2.

V procese sa uplatňuje spaľovanie prebytočného kyslíka pri vysokej teplote, čím organický materiál oxiduje na CO2, NO2 a H2O. A dávkovací proces sa využíva s predĺženou dobou zotrvania pre živočíšne vedľajšie produkty, ktorá trvá približne 24 hodín. Zdrojom tepla je sekundárna komora vykurovaná zemným plynom, ktorá sa nachádza pod primárnou komorou (v ktorej je umiestnené tkanivo určené na spracovanie). Plyny, ktoré vznikajú ako výsledok spaľovacieho procesu, sa dostávajú do sekundárnej komory, kde ďalej oxidujú. Prúd plynu má minimálnu dobu zotrvania dve sekundy pri odporúčanej teplote 950 °C. Plyny ďalej prechádzajú barometrickým zvlhčovačom, kde sa zmiešavajú s okolitým vzduchom.

3.

Splyňovanie materiálu iného ako sú živočíšne vedľajšie produkty nie je povolené.