26.1.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 23/3

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/107/ES

z 15. decembra 2004,

ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Na základe zásad obsiahnutých v článku 175 ods. 3 zmluvy šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva, prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (3), ustanovuje potrebu znížiť znečistenie na úrovne, ktoré minimalizujú škodlivé účinky na ľudské zdravie, venujúc zvláštnu pozornosť najmä citlivej časti obyvateľstva a životnému prostrediu ako celku, zlepšiť monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia, vrátane depozície znečisťujúcich látok, a poskytovať informácie verejnosti.

(2)

Článok 4 ods. 1 smernice Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality voľného ovzdušia (4) požaduje, aby Komisia predkladala návrhy na reguláciu znečisťujúcich látok uvedených v prílohe I k uvedenej smernici, berúc do úvahy ustanovenia odsekov 3 a 4 uvedeného článku.

(3)

Vedecké dôkazy ukazujú, že arzén, kadmium, nikel a niektoré polycyklické aromatické uhľovodíky sú pre ľudí genotoxickými karcinogénmi a že neexistuje identifikovateľný prah, pod ktorým tieto látky nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie. Na ľudské zdravie a životné prostredie vplývajú prostredníctvom koncentrácií v okolitom ovzduší a prostredníctvom depozície. S ohľadom na nákladovú efektívnosť nemožno v určitých oblastiach dosiahnuť koncentrácie arzénu, kadmia, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší, ktoré by nepredstavovali závažné riziko pre ľudské zdravie.

(4)

S cieľom minimalizovať škodlivé účinky arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v ovzduší na ľudské zdravie, venujúc osobitnú pozornosť citlivej časti populácie a životnému prostrediu ako celku, by sa mali stanoviť cieľové hodnoty, ktoré je potrebné dosahovať v čo najväčšej možnej miere. Benzo(a)pyrén by sa mal používať ako markér karcinogénneho rizika polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.

(5)

Cieľové hodnoty by nevyžadovali žiadne opatrenia obsahujúce neprimerané náklady. Čo sa týka priemyselných zariadení, nezahŕňali by opatrenia mimo uplatňovania najlepších dostupných techník (best available techniques – BAT), ako to požaduje smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (5), a najmä by to neviedlo k uzavretiu žiadneho zariadenia. To by však vyžadovalo od členských štátov, aby prijali všetky nákladovo efektívne redukčné opatrenia v relevantných odvetviach.

(6)

Najmä cieľové hodnoty tejto smernice sa nemajú chápať ako normy kvality životného prostredia, ako sú definované v článku 2 ods. 7 smernice 96/61/ES a ktoré vyžadujú podľa článku 10 uvedenej smernice prísnejšie podmienky ako tie, ktoré možno dosiahnuť použitím BAT.

(7)

V súlade s článkom 176 zmluvy si môžu členské štáty uchovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia týkajúce sa arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov za predpokladu, že sú kompatibilné so zmluvou a že sa oznámia Komisii.

(8)

Monitorovanie arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu by malo byť povinné, keď koncentrácie prekročia určité medze na hodnotenie. Doplnkové prostriedky hodnotenia môžu znížiť požadovaný počet vzorkovacích miest stáleho merania. Predpokladá sa ďalšie monitorovanie pozaďových koncentrácií v okolitnom ovzduší a depozícia.

(9)

Ortuť je veľmi nebezpečná látka pre ľudské zdravie a životné prostredie. Je prítomná všade v životnom prostredí a vo forme metylortuti má schopnosť akumulovať sa v organizmoch a najmä koncentrovať sa v organizmoch umiestnených vyššie v potravinovom reťazci. Ortuť uvoľnená do atmosféry je schopná prenosu na veľké vzdialenosti.

(10)

Komisia plánuje predstúpiť v roku 2005 s ucelenou stratégiou obsahujúcou opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred uvoľňovaním ortuti, založenou na prístupe životného cyklu a zohľadňujúcou výrobu, používanie, spracovanie odpadov a emisie. V tomto kontexte by mala Komisia zvážiť všetky vhodné opatrenia s úmyslom znížiť množstvo ortuti v suchozemských a vodných ekosystémoch, a tým aj prijímanie ortuti v potrave, a vyhnúť sa použitiu ortuti v určitých výrobkoch.

(11)

Účinky arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov na ľudské zdravie, vplývajúce aj prostredníctvom potravinového reťazca a na životné prostredie ako celok, pôsobia prostredníctvom koncentrácií v okolitom ovzduší a depozície; akumulácia týchto látok v pôde a ochrana podzemnej vody by sa mali zohľadniť. S cieľom umožniť preskúmanie tejto smernice v roku 2010 by mala Komisia a členské štáty zvážiť podporu výskumu účinkov arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov na ľudské zdravie a životné prostredie, najmä prostredníctvom depozície.

(12)

Štandardizované presné meracie techniky a spoločné kritéria na umiestňovanie meracích staníc sú dôležitými prvkami pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia, takže získané informácie sú porovnateľné v celom Spoločenstve. Poskytnutie referenčných meracích metód sa považuje za dôležitú otázku. Komisia už dala pokyn na prípravu noriem CEN na meranie týchto zložiek v okolitom ovzduší, kde sú definované cieľové hodnoty (arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén) ako aj depozícia ťažkých kovov, s úmyslom ich skorého vypracovania a schválenia. V prípade absencie normalizovaných metód CEN by malo byť povolené použitie medzinárodných alebo vnútroštátnych normalizovaných referenčných metód merania.

(13)

Informácie o koncentráciách a depozícii regulovaných znečisťujúcich látok by sa mali zasielať Komisii ako základ pre pravidelné správy.

(14)

Aktualizované informácie o koncentráciách a depozícii regulovaných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší by mali byť rýchlo dostupné verejnosti.

(15)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľné na porušenia ustanovení tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(16)

V súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6), by sa mali prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice.

(17)

Zmeny a doplnenia potrebné na prispôsobenie tejt o smernice vedeckému a technickému pokroku by sa mali týkať len kritérií a techník hodnotenia koncentrácií a depozície regulovaných znečisťujúcich látok, alebo podrobných ustanovení na zasielanie informácií Komisii. Nemali by priamo alebo nepriamo spôsobovať pozmeňovanie cieľových hodnôt,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Ciele

Ciele tejto smernice sú:

a)

ustanoviť cieľovú hodnotu pre koncentráciu arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu v okolitom ovzduší, s cieľom vyhnúť sa, predísť alebo znížiť škodlivé účinky arzénu, kadmia, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok;

b)

zabezpečiť, aby sa s ohľadom na arzén, kadmium, nikel a polycyklické aromatické uhľovodíky udržala kvalita okolitého ovzdušia tam, kde je dobrá, a aby sa zlepšovala v ostatných prípadoch;

c)

určiť spoločné metódy a kritériá na hodnotenie koncentrácii arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší, ako aj na depozíciu arzénu, kadmia, ortuti, niklua polycyklických aromatických uhľovodíkov;

d)

zabezpečiť získanie primeraných informácií o koncentráciách arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší, ako aj o depozícii arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov a zabezpečiť ich sprístupnenie verejnosti.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice sa uplatňujú definície z článku 2 smernice 96/62/ES s výnimkou definície „cieľovej hodnoty“.

Uplatňujú sa tiež tieto definície:

a)

   „cieľová hodnota znečistenia ovzdušia“ je úroveň znečistenia okolitého ovzdušia určená s cieľom vyhnúť sa, predísť alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok, ktorá sa má podľa možnosti dosiahnuť za dané obdobie;

b)

   „celková alebo hromadná depozícia“ je celkové množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa prenieslo z atmosféry na povrchy (napr. na pôdu, vegetáciu, vodu, budovy atď.) v danej oblasti v danom čase;

c)

   „horná medza na hodnotenie“ je úroveň uvedená v prílohe II, pod ktorou možno v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 96/62/ES použiť na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia kombináciu meraní a modelovacích techník;

d)

   „dolná medza na hodnotenie“ je úroveň uvedená v prílohe II, pod ktorou je možno v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice 96/62/ES výhradne použiť na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia samotné modelovanie alebo techniky objektívneho odhadu;

e)

   „stále merania“ sú merania uskutočňované na stálych miestach nepretržitým alebo náhodným odberom vzoriek, v súlade s článkom 6 ods. 5 smernice 96/62/ES;

f)

   „arzén“, „kadmium“, „nikel“ a „benzo(a)pyrén“ znamenajú celkový obsah týchto prvkov a zlúčenín vo frakcii PM10;

g)

   „PM10“ je pevná častica, ktorá prejde zariadením so vstupným otvorom definovaným v EN 12341, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 μm s 50 % účinnosťou;

h)

   „polycyklické aromatické uhľovodíky“ sú organické zlúčeniny zložené z najmenej dvoch spojených benzénových jadier obsahujúcich len uhlík a vodík;

i)

   „celková plynná ortuť“ sú výpary ortuti ako prvku (Hg0) a reaktívna plynná ortuť, t. j. druh ortuti rozpustný vo vode s dostatočne vysokým tlakom pár, aby existoval v plynnom stave.

Článok 3

Cieľové hodnoty

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré nevyžadujú neprimerané náklady, aby zabezpečili, že od 31. decembra 2012 koncentrácie arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu, používaného ako markér karcinogénneho rizika polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší, hodnotené podľa článku 4, neprekročia cieľové hodnoty ustanovené v prílohe I.

2.   Členské štáty zostavia zoznam zón a aglomerácií, v ktorých sú úrovne arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu pod zodpovedajúcimi cieľovými hodnotami. Členské štáty udržujú úrovne týchto znečisťujúcich látok v týchto zónach a aglomeráciách pod zodpovedajúcimi cieľovými hodnotami a snažia sa udržiavať čo najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia v súlade s trvalo udržateľným rozvojom.

3.   Členské štáty zostavia zoznam zón a aglomerácií, v ktorých sa cieľové hodnoty ustanovené v prílohe I prekračujú.

V týchto zónach a aglomeráciách určia členské štáty oblasti prekročenia a zdroje, ktoré k nemu prispievajú. V príslušných oblastiach členské štáty preukážu uplatňovanie všetkých potrebných opatrení, ktoré nevyžadujú neprimerané náklady, zameraných najmä na prevládajúce zdroje emisií, aby dosiahli cieľové hodnoty. V prípade priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 96/61/ES, to znamená uplatňovanie BAT, definovaných v článku 2 ods. 11 uvedenej smernice.

Článok 4

Hodnotenie koncentrácií v okolitom ovzduší a rýchlostí depozície

1.   Kvalita okolitého ovzdušia s ohľadom na arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén sa hodnotí na celom území členských štátov.

2.   V súlade s kritériami uvedenými v odseku 7 je meranie povinné v týchto zónach:

a)

zóny a aglomerácie, v ktorých sú úrovne medzi hornou a dolnou medzou na hodnotenie, a

b)

iné zóny a aglomerácie, kde úrovne prekračujú hornú medzu na hodnotenie.

Určené merania možno doplniť modelovacími technikami, aby sa vytvorila primeraná úroveň informácií o kvalite okolitého ovzdušia.

3.   Kombináciu meraní vrátane indikatívnych meraní uvedených v prílohe IV oddiel I a modelovacích techník možno použiť na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia v zónach a aglomeráciách, kde sú úrovne v reprezentatívnom časovom období medzi hornou a dolnou medzou na hodnotenie, ktoré sa majú určiť podľa prílohy II oddiel II.

4.   V zónach a aglomeráciách, kde sú úrovne pod dolnou úrovňou na hodnotenie, ktorá sa má určiť podľa prílohy II oddiel II, je možné na hodnotenie úrovní znečistenia ovzdušia výhradne použiť samotné modelovanie alebo techniky objektívneho odhadu.

5.   Keď sa musia merať znečisťujúce látky, merania sa uskutočnia na stálych miestach nepretržitým alebo náhodným odberom vzoriek. Počet meraní musí byť dostatočný, aby sa umožnilo určenie úrovní.

6.   Horné a dolné medze na hodnotenie pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén v okolitom ovzduší sú ustanovené v oddieli I prílohy II. Zaradenie každej zóny alebo aglomerácie na účely tohto článku sa preskúma najmenej každých päť rokov v súlade s postupom ustanoveným v oddieli II prílohy II. Zaradenie sa preskúma skôr v prípade, že došlo k významnej zmene v činnostiach, ktoré majú vplyv na koncentrácie arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu v okolitom ovzduší.

7.   Kritériá na určenie umiestnenia vzorkovacích miest na meranie arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu v okolitom ovzduší, aby sa hodnotilo dodržanie cieľových hodnôt, sú uvedené v oddieloch I a II prílohy III. Minimálny počet vzorkovacích miest stáleho merania koncentrácií každej znečisťujúcej látky je stanovený v oddiele IV prílohy III a miesta musia byť umiestnené v každej zóne alebo aglomerácii, v ktorej sa meranie vyžaduje, ak sú stále merania jediným zdrojom údajov o koncentráciách v nich.

8.   Na zhodnotenie podielu benzo(a)pyrénu v okolitom ovzduší každý členský štát monitoruje iné relevantné polycyklické aromatické uhľovodíky na obmedzenom množstve meracích miest. Tieto zlúčeniny zahŕňajú aspoň: benz(a)antracén, benzo(b)fluorantén, benzo(j)fluorantén, benzo(k)fluorantén, indeno(1,2,3-cd)pyrén a dibenz(a,h)antracén. Monitorovacie miesta pre tieto polycyklické aromatické uhľovodíky sú umiestnené spolu so vzorkovacími miestami pre benzo(a)pyrén a vyberajú sa takým spôsobom, aby sa dali identifikovať geografické variácie a dlhodobé trendy. Uplatňujú sa oddiely I, II a III prílohy III.

9.   Bez ohľadu na úrovne koncentrácie jedno pozaďové vzorkovacie miesto sa umiestni každých 100 000 km2 na indikatívne meranie arzénu, kadmia,niklu,celkovej plynnej ortuti,benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v odseku 8 v okolitom ovzduší a na celkovú depozíciu arzénu, kadmia, ortuti, niklu, benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v odseku 8. Každý členský štát zriadi aspoň jednu meraciu stanicu; členské štáty však môžu, po dohode a v súlade s usmerneniami vytvorenými podľa postupu uvedeného v článku 6, vytvoriť jednu alebo niekoľko spoločných meracích staníc, ktoré pokryjú susediace zóny v priľahlých členských štátoch, aby sa dosiahlo potrebné priestorové rozlíšenie. Odporúča sa tiež meranie časticovej a plynnej dvojmocnej ortuti. Monitorovanie sa má koordinovať, kde to je vhodné, s monitorovacou stratégiou a meracím programom Európskeho monitorovania a merania znečisťujúcich látok (EMEP). Vzorkovacie miesta pre tieto znečisťujúce látky sa vyberú takým spôsobom, aby sa dali identifikovať geografické variácie a dlhodobé trendy. Uplatňujú sa oddiely I, II a III prílohy III.

10.   Tam, kde sa hodnotia regionálne vzorce vplyvu na ekosystémy, sa môže zvážiť použitie bioindikátorov.

11.   Pre zóny a aglomerácie, v ktorých sú informácie zo staníc stáleho merania dopĺňané informáciami z iných zdrojov, ako sú emisné inventúry, metódy indikatívneho merania a modelovanie kvality ovzdušia, je pre určenie koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší dostatočný počet staníc stáleho merania, ktoré sa majú zriadiť a priestorové rozlíšenie ostatných techník stanovených v súlade s oddielom I prílohy III a oddielom I prílohy IV.

12.   Ciele pre kvalitu údajov sú stanovené v oddiele I prílohy IV. Ak sa na hodnotenie používajú modely kvality ovzdušia, uplatňuje sa oddiel II prílohy IV.

13.   Referenčné metódy na odber vzoriek a analýzu arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší sú ustanovené v oddieloch I, II a III prílohy V. Oddiel IV prílohy V stanoví referenčné techniky na meranie celkovej depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov a oddiel V prílohy V uvádza referenčné techniky modelovania kvality ovzdušia, ak sú takéto techniky dostupné.

14.   Členské štáty informujú Komisiu o metódach používaných na predbežné hodnotenie kvality ovzdušia podľa článku 11 ods. 1 písm. d) smernice 96/62/ES do dátumu uvedeného v článku 10 tejto smernice.

15.   Všetky zmeny a doplnenia potrebné na prispôsobenie ustanovení tohto článku a oddielu II prílohy II a príloh III až V vedeckému a technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 6, ale nesmú viesť k priamym alebo nepriamym zmenám cieľových hodnôt.

Článok 5

Prenos informácií a správ

1.   Členské štáty zašlú Komisii s ohľadom na zóny a aglomerácie, v ktorých boli prekročené akékoľvek cieľové hodnoty ustanovené v prílohe I, nasledujúce informácie:

a)

zoznamy dotknutých zón a aglomerácií;

b)

oblasti prekročenia;

c)

hodnotené hodnoty koncentrácií;

d)

dôvody prekročenia a najmä akékoľvek zdroje, ktoré k nemu prispeli;

e)

obyvateľstvo vystavené takémuto prekročeniu.

Členské štáty oznamujú aj všetky údaje hodnotené v súlade s článkom 4,pokiaľ ich už neoznámili podľa rozhodnutia Rady 97/101/ES z 27. januára 1997, ktorým sa zavádza vzájomná výmena informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie vo voľnom ovzduší v rámci členských štátov (7).

Informácie sa zasielajú za každý kalendárny rok najneskôr do 30. septembra nasledujúceho roku a prvýkrát za kalendárny rok nasledujúci po 15. februára 2007.

2.   Okrem požiadaviek ustanovených v odseku 1 členské štáty tiež oznámia všetky opatrenia prijaté podľa článku 3.

3.   Komisia zabezpečí, že všetky informácie zaslané podľa odseku 1 sa bezodkladne sprístupnia verejnosti vhodnými prostriedkami, ako je internet, tlač a iné ľahko prístupné médiá.

4.   Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 6 akékoľvek podrobné ustanovenia na zasielanie informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 6

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor zriadený článkom 12 ods. 2 smernice 96/62/ES.

2.   Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 7

Informácie pre verejnosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa jasné a pochopiteľné informácie o koncentráciách arzénu, kadmia, ortuti, niklu a benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší uvedených v článku 4 ods. 8, ako aj o rýchlosti depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu a benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov uvedených v článku 4 ods. 8 pravidelne sprístupňovali verejnosti, ako aj príslušným organizáciám ako napr. environmentálnym organizáciam, spotrebiteľským organizáciam, organizáciam zastupujúcim záujmy citlivej časti obyvateľstva a iným príslušným orgánom zdravotnej starostlivosti.

2.   Informácie tiež uvádzajú každé ročné prekročenie cieľových hodnôt arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu uvedených v prílohe I. V informáciách sa uvedie dôvod prekročenia a oblasť, na ktorú sa vzťahuje. Poskytnú tiež krátke hodnotenie vo vzťahu k cieľovej hodnote a príslušné informácie týkajúce sa účinkov na zdravie a vplyvu na životné prostredie.

Informácie o akýchkoľvek opatreniach prijatých podľa článku 3 sa sprístupnia organizáciám uvedeným v odseku 1 tohto článku.

3.   Informácie sa sprístupnia napríklad prostredníctvom internetu, tlače a iných ľahko prístupných médií.

Článok 8

Podávanie správ a preskúmanie

1.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2010 zašle Európskemu parlamentu a Rade správu založenú:

a)

na skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tejto smernice;

b)

najmä na výsledkoch najnovšieho vedeckého výskumu o účinkoch vystavenia arzénu, kadmiu, ortuti, niklu a polycyklickým aromatickým uhľovodíkom na ľudské zdravie, venujúc osobitnú pozornosť citlivej časti obyvateľstva a životnému prostrediu ako celku, a

c)

na technologickom rozvoji, vrátane pokroku dosiahnutom v meracích metódach a inom hodnotení koncentrácií týchto znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší a ich depozície.

2.   Správa uvedená v odseku 1 vezme do úvahy:

a)

súčasnú kvalitu ovzdušia, trendy a projekcie do roku 2015 a neskôr;

b)

rozsah na ďalšie znižovanie znečisťujúcich emisií zo všetkých relevantných zdrojov a možné prínosy zavedenia limitných hodnôt pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe I, zameraných na zníženie rizika pre ľudské zdravie, berúc do úvahy technickú uskutočniteľnosť a nákladovú efektívnosť a každú významnú dodatočnú ochranu zdravia a životného prostredia, ktorú by to poskytlo;

c)

vzťahy medzi znečisťujúcimi látkami a príležitosťami na kombinované stratégie pre zlepšenie kvality ovzdušia v Spoločenstve a súvisiace ciele;

d)

súčasné a budúce požiadavky na informovanie verejnosti a na výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou;

e)

skúsenosti získané pri uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a najmä podmienky, za ktorých sa uskutočnilo meranie, ako je uvedené v prílohe III;

f)

sekundárne ekonomické prínosy pre životné prostredie a zdravie pri znižovaní emisií arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v rozsahu, v akom sa dajú posúdiť;

g)

primeranosť veľkosti častíc frakcie používanej na odber vzoriek s ohľadom na všeobecné požiadavky merania tuhých častíc;

h)

vhodnosť benzo(a)pyrénu ako markéra pre celkovú karcinogénnu aktivitu polycyklických aromatických uhľovodíkov so zreteľom na prevažne plynné formy polycyklických aromatických uhľovodíkov ako napr. fluorantén.

Z hľadiska najnovšieho vedeckého a technického vývoja Komisia tiež preskúma účinky arzénu, kadmia a niklu na ľudské zdravie, s cieľom kvantifikovať ich genotoxickú karcinogénnosť. Po zohľadnení opatrení prijatých podľa stratégie pre ortuť Komisia tiež zváži, či by bolo prínosné uskutočniť ďalšie kroky, týkajúce sa ortuti, berúc do úvahy technickú uskutočniteľnosť a nákladovú efektívnosť a každú významnú dodatočnú ochranu zdravia a životného prostredia, ktorá by sa tým poskytla.

3.   S cieľom dosiahnuť úrovne koncentrácií v okolitom ovzduší, ktoré by ďalej znižovali škodlivé účinky na ľudské zdravie a viedli by k vysokej úrovni ochrany životného prostredia ako celku, zohľadňujúc technickú uskutočniteľnosť a nákladovú efektívnosť ďalšej činnosti, správu uvedenú v odseku 1 môžu sprevádzať, ak je to vhodné, návrhy na zmeny a doplnenia tejto smernice, ktoré by zohľadňovali najmä výsledky získané v súlade s odsekom 2. Okrem toho Komisia zváži reguláciu depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu a špecifických polycyklických aromatických uhľovodíkov.

Článok 9

Sankcie

Členské štáty stanovia sankcie uplatniteľné na porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 10

Vykonávanie

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 15. februára 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po dni jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 15. decembra 2004

Za Európsky parlament

predseda

J. P. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

A. NICOLAÏ

(1)  Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004, s. 16.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 20. apríla 2004 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), rozhodnutie Rady z 15. novembra 2004.

(3)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(6)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(7)  Ú. v. ES L 35, 5.2.1997, s. 14. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2001/752/ES (Ú. v. ES L 282, 26.10.2001, s. 69).

PRÍLOHA I

Cieľové hodnoty pre arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén

Znečisťujúca látka

Cieľová hodnota (1)

Arzén

6 ng/m3

Kadmium

5 ng/m3

Nikel

20 ng/m3

Benzo(a)pyrén

1 ng/m3

(1)  Pre celkový obsah vo frakcii PM10 priemerne za kalendárny rok.

PRÍLOHA II

Určenie požiadaviek na hodnotenie koncentrácií arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu v okolitom ovzduší v zóne alebo aglomerácii

I.   Horné a dolné medze na hodnotenie

Použijú sa tieto horné a dolné medze na hodnotenie:

 

Arzén

Kadmium

Nikel

B(a)P

Horná medza na hodnotenie v percentách cieľovej hodnoty

60 %

(3,6 ng/m3)

60 %

(3 ng/m3)

70 %

(14 ng/m3)

60 %

(0,6 ng/m3)

Dolná medza na hodnotenie v percentách cieľovej hodnoty

40 %

(2,4 ng/m3)

40 %

(2 ng/m3)

50 %

(10 ng/m3)

40 %

(0,4 ng/m3)

II.   Určenie prekročení horných a dolných medzí na hodnotenie

Prekročenia horných a dolných medzí na hodnotenie sa určujú na základe koncentrácií počas predchádzajúcich piatich rokov, ak sú k dispozícii dostatočné údaje. Medza na hodnotenie sa považuje za prekročenú, ak bola prekročená aspoň počas troch kalendárnych rokov z týchto predchádzajúcich piatich rokov.

Ak sú k dispozícii údaje za menej ako päť rokov, členské štáty môžu kombinovať krátke meracie kampane počas obdobia roku a na miestach, ktoré sú pravdepodobne typické pre najvyššie úrovne znečistenia s výsledkami získanými z informácií z emisných inventúr a modelovania, aby určili prekročenia horných a dolných medzí na hodnotenie.

PRÍLOHA III

Umiestnenie a minimálny počet vzorkovacích miest na meranie koncentrácií v okolitom ovzduší a rýchlosti depozície

I.   Umiestňovanie merania v makromeradle

Vzorkovacie miesta sa vyberajú tak, aby:

—

poskytli údaje o oblastiach v zónach a aglomeráciách, kde je pravdepodobne obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené najvyšším koncentráciám v priemere za kalendárny rok,

—

poskytli údaje o úrovniach v ostatných oblastiach v zónach a aglomeráciách, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska vystavenia bežného obyvateľstva,

—

poskytli údaje o rýchlosti depozície, ktoré predstavujú nepriame vystavenie obyvateľstva prostredníctvom potravinového reťazca.

Vzorkovacie miesta sa umiestnia vo všeobecnosti tak, aby sa predišlo meraniu v rámci veľmi malých mikroprostredí v ich bezprostrednej blízkosti. Ako usmernenie, vzorkovacie miesto by malo byť umiestnené tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v okolitých oblastiach nie menších ako 200 m2 v miestach zameraných na dopravu a najmenej 250 m × 250 m, v priemyselných miestach, ak je to realizovateľné, a niekoľko kilometrov štvorcových v mestských pozaďových miestach.

Kde je cieľom hodnotiť pozaďové úrovne, vzorkovacie miesto by nemalo byť ovplyvňované aglomeráciami alebo priemyselnými miestami v jeho blízkosti, t. j. miesta bližšie ako niekoľko kilometrov.

Kde sa má vyhodnotiť podiel z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v najbližšej obytnej oblasti po vetre od zdroja. Kde nie je známa koncentrácia pozadia, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúceho vetra. Najmä tam, kde sa uplatňuje článok 3 ods. 3, by sa vzorkovacie miesta mali umiestniť tak, aby sa dalo monitorovať uplatňovanie BAT.

Vzorkovacie miesta majú byť tiež, tam kde je to možné, reprezentatívne s ohľadom na podobné lokality, ktoré sa nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti. Majú sa umiestňovať, kde je to vhodné, spolu so vzorkovacími miestami na PM10.

II.   Umiestňovanie merania v mikro meradle

Pokiaľ je to uskutočniteľné, mali by sa dodržať nasledujúce pokyny:

—

prúdenie okolo vstupného otvoru vzorkovacej sondy musí byť neobmedzené, bez prekážok, ktoré môžu ovplyvniť prúd vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia (obvykle niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok, a ak ide o odberové body, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby, aspoň 0,5 m od najbližšej budovy),

—

vo všeobecnosti bod vstupného otvoru vzorkovacej sondy by mal byť medzi 1,5 m (dýchacia zóna) a 4 m nad zemou. Za istých okolností sa môžu umiestniť vyššie (do 8 m). Vyššie umiestnenie môže byť tiež vhodné, ak stanica reprezentuje veľkú oblasť,

—

vstupný otvor sondy by nemal byť umiestnený v bezprostrednej blízkosti zdrojov, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s okolitým ovzduším,

—

výstupný otvor sondy by sa mal umiestnť tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru sondy,

—

umiestnenie vzorkovacích miest orientovaných na dopravu má byť aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky a aspoň 4 m od stredu najbližšieho dopravného pásu; vstupné otvory by sa mali umiestniť tak, aby reprezentovali kvalitu ovzdušia blízko línie zástavby,

—

na meranie depozície vo vidieckych pozaďových oblastiach sa použijú usmernenia a kritéria EMEP do tej miery, pokiaľ je to praktické a keď tieto prílohy neustanovujú inak.

Do úvahy možno brať aj tieto faktory:

—

interferujúce zdroje,

—

bezpečnosť,

—

prístup,

—

dostupnosť elektrickej energie a telefónneho spojenia,

—

viditeľnosť miesta vo vzťahu k jeho okoliu,

—

bezpečnosť verejnosti a obsluhy,

—

možnosť umiestnenia rôznych odberových bodov pre rozličné znečisťujúce látky,

—

plánovacie požiadavky.

III.   Dokumentácia a kontrola výberu vzorkovacieho miesta

Postup pri výbere umiestňovania sa by sa mal úple zdokumentovať v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Lokality sa kontrolujú v pravidelných intervaloch a vybavujú sa novou dokumentáciou tak, aby sa zabezpečila platnosť výberových kritérií počas celého obdobia.

IV.   Kritériá na určenie počtu vzorkovacích miest stáleho merania koncentrácií arzénu, kadmia, niklu a benzo(a)pyrénu v okolitom ovzduší

Minimálny počet vzorkovacích miest stáleho merania na hodnotenie dodržiavania cieľových hodnôt pre ochranu ľudského zdravia v zónach a aglomeráciách, kde je stále meranie jediným zdrojom informácií.

a)   Plošné zdroje

Obyvateľstvo aglomerácie alebo zóny

(v tisícoch)

Ak maximálne koncentrácie prekračujú hornú medzu na hodnotenie (1)

Ak sú maximálne koncentrácie medzi hornou a dolnou medzou na hodnotenie

As, Cd, Ni

B(a)P

As, Cd, Ni

B(a)P

0 – 749

1

1

1

1

750 – 1 999

2

2

1

1

2 000 – 3 749

2

3

1

1

3 750 – 4 749

3

4

2

2

4 750 – 5 999

4

5

2

2

≥ 6 000

5

5

2

2

b)   Bodové zdroje

Na hodnotenie znečistenia v blízkosti bodových zdrojov by sa počet vzorkovacích miest stáleho merania mal určiť po zohľadnení hustoty emisií, pravdepodobného rozptýlenia látok znečistujúcich okolité ovzdušie a možného vystavenia obyvateľstva.

Vzorkovacie miesta by sa mali umiestniť tak, aby bolo možné monitorovať uplatňovanie BAT definovaných v článku 2 ods. 11 smernice 96/61/ES.

(1)  Má zahŕňať aspoň jednu mestskú pozaďovú stanicu a pre benzo(a)pyrén tiežjednu stanicu orientovanú na dopravu, za predpokladu, že to nezvýši počet vzorkovacích miest.

PRÍLOHA IV

Ciele v kvalite údajov a požiadavky na modely kvality ovzdušia

I.   Ciele v kvalite údajov

Nasledujúce ciele v kvalite údajov sú uvedené ako usmernenie na zabezpečenie kvality.

 

Benzo(a)pyrén

Arzén, kadmium a nikel

Polycyklické aromatické uhľovodíky iné ako benzo(a)pyrén, celková plynná ortuť

Celková depozícia

— Nepresnosť

 

 

 

 

Stále a indikatívne merania

50 %

40 %

50 %

70 %

Modelovanie

60 %

60 %

60 %

60 %

— Minimálny počet údajov

90 %

90 %

90 %

90 %

— Minimálne časové pokrytie

 

 

 

 

Stále merania

33 %

50 %

 

 

Indikatívne merania (1)

14 %

14 %

14 %

33 %

Nepresnosť (vyjadrená ako 95 % interval spoľahlivosti) metód použitých na hodnotenie koncentrácií okolitého ovzdušia sa vyhodnotí v súlade so zásadami CEN Príručky na vyjadrovanie neistôt pri meraniach (ENV 13005-1999), metodikou ISO 5725:1994 a usmernením uvedeným v CEN Správe o kvalite ovzdušia – Postup odhadu neistoty referenčných metód merania kvality okolitého ovzdušia (CR 14377:2002E). Percentá nepresnosti sú uvedené pre jednotlivé merania, z ktorých sa urobí priemer podľa typického času odberu vzorky pre 95 % interval spoľahlivosti. Nepresnosť meraní sa interpretuje ako taká, ktorá sa uplatňuje v oblasti príslušnej cieľovej hodnoty. Stále a indikatívne merania sa musia rovnomerne rozložiť na celý rok, aby sa predišlo skresleniu výsledkov.

Požiadavky na minimálny zber údajov a časové pokrytie nezahŕňajú straty údajov v dôsledku pravidelnej kalibrácie alebo bežnej údržby prístrojov. Dvadsaťštyrihodinový odber vzoriek sa vyžaduje na meranie benzo(a)pyrénu a ďalších polycyklických aromatických uhľovodíkov. Pri dodržaní opatrnosti možno jednotlivé vzorky odobraté v období do jedného mesiaca spájať a analyzovať ako zloženú vzorku za predpokladu, že metóda zabezpečí, aby boli vzorky počas tohto obdobia stabilné. Tri rovnorodé zlúčeniny benzo(b)fluorantén, benzo(j)fluorantén, benzo(k)fluorantén môže byť ťažké analyticky rozložiť. V takýchto prípadoch sa môžu oznamovať ako súčet. Doporučuje sa tiež dvadsaťštyrihodinový odber vzoriek na meranie koncentrácií arzénu, kadmia a niklu. Odber vzoriek sa musí rozložiť rovnomerne na dni v týždni a počas roka. Na meranie rýchlosti depozície sa odporúčajú mesačné alebo týždenné odbery vzoriek počas celého roka.

Členské štáty môžu robiť len odber mokrej vzorky namiesto hromadnej, ak dokážu, že rozdiel medzi nimi je do 10 %. Rýchlosti depozície by sa mali všeobecne uvádzať v μg/m2 za deň.

Členské štáty môžu uplatňovať menšie minimálne časové pokrytie, ako je uvedené v tabuľke, ale nie menšie ako 14 % pre stále merania a 6 % pre indikatívne merania za predpokladu, že môžu preukázať, že bude splnená 95 % rozšírená nepresnosť ročného priemeru, vypočítaná z cieľov v kvalite údajov v tabuľke podľa ISO 11222:2002 – „Stanovenie neistoty priemernej hodnoty výsledkov meraní za daný časový interval pri meraniach kvality ovzdušia“.

II.   Požiadavky na modely kvality ovzdušia

Kde sa na hodnotenie používa model kvality ovzdušia, zostavia sa odkazy na popisy modelu a informácie o nepresnosti. Nepresnosť pri modelovaní je definovaná ako maximálna odchýlka nameraných a vypočítaných úrovní koncentrácie počas celého roka, bez zohľadňovania načasovania udalostí.

III.   Požiadavky na techniky objektívneho odhadu

Ak sa používajú techniky objektívneho odhadu, nepresnosť nesmie prekročiť 100 %.

IV.   Štandardizácia

Pre látky, ktoré sa majú analyzovať vo frakcii PM10, sa objem vzorky vzťahuje na vonkajšie podmienky.

(1)  Indikatívne merania sú merania, ktoré sa vykonávajú so zníženou pravidelnosťou, ale spĺňajú ostatné ciele v kvalite údajov.

PRÍLOHA V

Referenčné metódy na hodnotenie koncentrácií v okolitom ovzduší a rýchlostí depozície

I.   Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu arzénu, kadmia a niklu v okolitom ovzduší

Referenčná metóda na meranie koncentrácií arzénu, kadmia a niklu v okolitom ovzduší je v súčasnosti v normotvornom procese v CEN a bude založená na manuáli pre odber PM10 vzoriek ekvivalentnom s EN 12341, s následným rozkladom vzoriek a analýzou prostredníctvom atómovej absorpčnej spektrometrie alebo ICP hmotnostnej spektrometrie. V prípade absencie normalizovanej CEN metódy môžu členské štáty použiť vnútroštátne normalizované metódy alebo normalizované ISO metódy.

Členský štát môže použiť aj iné metódy, pri ktorých môže preukázať, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou.

II.   Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší

Referenčná metóda na meranie koncentrácií benzo(a)pyrénu v okolitom ovzduší je v súčasnosti v normotvornom procese v CEN a bude založená na manuáli pre odber PM10 vzoriek ekvivalentnom s EN 12341. V prípade absencie normalizovanej CEN metódy pre benzo(a)pyrén alebo iné polycyklické aromatické uhľovodíky uvedené v článku 4 ods. 8 môžu členské štáty použiť vnútroštátne normalizované metódy alebo normalizované ISO metódy, akou je ISO norma 12884.

Členský štát môže použiť aj iné metódy, pri ktorých môže preukázať, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou.

III.   Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu ortuti v okolitom ovzduší

Referenčná metóda na meranie koncentrácií celkovej plynnej ortuti v okolitom ovzduší je automatizovaná metóda založená na atómovej absorpčnej spektrometrii alebo atómovej fluorescenčnej spektrometrii. V prípade absencie normalizovanej CEN metódy môžu členské štáty použiť vnútroštátne normalizované metódy alebo normalizované ISO metódy.

Členský štát môže použiť aj iné metódy, pri ktorých môže preukázať, že poskytujú výsledky ekvivalentné s vyššie uvedenou metódou.

IV.   Referenčná metóda na odber vzoriek a analýzu depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklua polycyklických aromatických uhľovodíkov

Referenčná metóda na odber vzoriek deponovaného arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov je založená na expozícii cylindrickej nádoby pre depozíciu so štandardizovanými rozmermi. V prípade absencie normalizovanej CEN metódy môžu členské štáty použiť vnútroštátne normalizované metódy.

V.   Referenčné techniky modelovania kvality ovzdušia

Referenčné techniky modelovania kvality ovzdušia nie je možné v súčasnosti určiť. Všetky zmeny a doplnenia na prispôsobenie tohto bodu vedeckému a technickému pokroku musia byť prijaté v súlade s postupom ustanoveným v článku 6.