Smernica 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady

z 15. júla 2003

o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 71,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy [3]

keďže:

(1) článok 5 ods. 1, 2 a 4 nariadenia (EHS) č. 3820/85 [4] stanovuje, že niektorí vodiči zapojení do prepravy tovaru alebo cestujúcich musia mať v závislosti od svojho veku, kategórie použitého vozidla a na dĺžky trasy osvedčenie o odbornej spôsobilosti v súlade s pravidlami spoločenstva o minimálnej úrovni výcviku vodičov na niektoré druhy cestnej dopravy; táto úroveň je stanovená smernicou 76/914/EHS [5];

(2) vzhľadom na to, že sa ustanovenia nariadenia (EHS) 3820/85 uplatňujú na veľmi malé percento vodičov a že v súčasnosti sa povinný výcvik vodičov vyžaduje len v malom počte členských štátov, väčšina vodičov jazdiacich v súčasnosti na území spoločenstva vykonáva svoje povolanie len na základe vodičského preukazu;

(3) aby mohli vodiči plniť nové požiadavky vyplývajúce z rozvoja trhu cestnej dopravy, pravidlá spoločenstva by sa mali uplatňovať na všetkých vodičov bez ohľadu na to, či jazdia ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo platení zamestnanci a či ide o dopravu pre svoje potreby alebo dopravu vykonávanú za poplatok alebo odmenu;

(4) stanovenie nových pravidiel spoločenstva je zamerané na to, aby kvalifikácia vodiča bola štandardom, ktorý bude zabezpečovať prístup k vykonávaniu jeho povolania;

(5) osobitne povinnosť mať základnú kvalifikáciu a podrobiť sa pravidelnému výcviku má za cieľ zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a bezpečnosť vodiča vrátane činností vykonávaných vodičom počas času státia vozidla; okrem toho moderný charakter profesie vodiča by mal vzbudiť záujem mladých ľudí o toto povolanie, čo v krátkom čase prispeje k získaniu nových vodičov;

(6) aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam hospodárskej súťaže, táto smernica by sa mala uplatňovať na vedenie vozidiel štátnymi príslušníkmi členského štátu, ako aj štátnymi príslušníkmi tretích štátov, ktorí sú zamestnaní v podniku členského štátu alebo tento podnik využíva ich služby;

(7) aby sa mohlo preukázať, že si vodič plní svoje povinnosti, mali by členské štáty vydať vodičovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ďalej ako "OOS", ktoré potvrdzuje jeho základnú kvalifikáciu alebo pravidelné školenie;

(8) vzhľadom na to, že existujú rozdiely medzi súčasnými systémami v niektorých členských štátoch, členské štáty by si mohli vybrať z niekoľkých možností tak, aby uľahčili vykonávanie ustanovení týkajúcich sa základnej kvalifikácie;

(9) aby si vodič udržal svoju kvalifikáciu, mali by súčasní vodiči podliehať povinnosti absolvovať pravidelný výcvik, ktorým by si obnovili svoju zručnosť a skúsenosti dôležité na výkon ich povolania;

(10) minimálne požiadavky na základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik sa týkajú bezpečnostných pravidiel, ktoré musia byť dodržiavané pri jazde a počas státia vozidla; vývoj defenzívneho štýlu jazdy - predvídanie nebezpečenstva a branie ohľadu na ostatných účastníkov premávky - ktorý ide ruka v ruke s racionálnou spotrebou paliva, bude mať pozitívny dopad na spoločnosť, ako aj na samotný sektor cestnej dopravy;

(11) táto smernica nemá vplyv na práva nadobudnuté vodičom, ktorý vlastnil vodičský preukaz potrebný na vykonávanie povolania pred dátumom stanoveným na získanie OOS potvrdzujúceho príslušnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik;

(12) organizovať kurzy stanovené na základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik by mohli len školiace strediská, ktoré boli schválené príslušnými orgánmi členských štátov; na zabezpečenie kvality týchto školiacich stredísk by príslušné orgány mali stanoviť harmonizované kritériá na ich schválenie vrátane vysokej úrovne profesionality;

(13) nielen príslušné orgány členských štátov, ale aj každý subjekt nimi určený by mal byť zodpovedný za organizovanie skúšok súvisiacich so základnou kvalifikáciou a pravidelným výcvikom; vzhľadom na význam tejto smernice na bezpečnosť cestnej premávky a na rovnosť podmienok hospodárskej súťaže, príslušné orgány členských štátov by mali dohliadať na tieto skúšky;

(14) členské štáty by mali predpísať, že absolvovanie prvého výcviku a vydanie príslušného OOS sa musí uskutočniť do piatich rokov nasledujúcich buď po dátume vydania OOS potvrdzujúceho základnú kvalifikáciu, alebo po termíne stanovenom pre určitých vodičov na uplatnenie ich nadobudnutých práv; malo by byť možné aj skrátenie alebo predĺženie týchto časových limitov; po prvom pravidelnom výcviku by mal vodič absolvovať pravidelný výcvik každých päť rokov;

(15) aby sa potvrdilo, že vodič, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, je držiteľom jedného OOS v zmysle tejto smernice, a aby sa uľahčilo vzájomné uznávanie rôznych OOS, mali by členské štáty buď k vodičskému preukazu, alebo k novej kvalifikačnej karte vodiča pripojiť k tomu určený harmonizovaný kód spoločenstva spolu s dátumom skončenia platnosti kódu, ktorý by členské štáty vzájomne uznávali; vzor karty je uvedený v tejto smernici; táto karta by plnila rovnaké bezpečnostné požiadavky ako je vodičský preukaz z hľadiska dôležitosti s tým spojených práv pre bezpečnosť cestnej premávky a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže; možnosť poskytnutá členským štátom pripevniť kód na novú kartu by im umožnila stanoviť čas platnosti vodičských preukazov, ktorá by nebola totožná s dátumom skončenia platnosti pravidelného výcviku, pretože smernica 91/439/EHS [6] stanovuje, že každý členský štát má si ponechať právo určiť dobu platnosti vodičských preukazov, ktoré vydáva na základe vnútroštátnych kritérií;

(16) prílohy I a Ia k smernici 91/439/EHS by sa mali zmeniť a doplniť tak, aby sa do zoznamu harmonizovaných kódov a podkódov uvedených v týchto prílohách doplnil nový kód spoločenstva stanovujúci lehotu, dokedy vodič spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť bez ohľadu na to, či ide o základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik;

(17) mali by sa stanoviť osobitné certifikačné ustanovenia pre vodičov, ktorí spadajú do pôsobnosti tejto smernice a ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích štátov;

(18) Komisia by mala monitorovať vykonávanie tejto smernice najmä z hľadiska rôznych systémov základnej kvalifikácie, ktoré stanovila, a mala by Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov predložiť príslušnú správu;

(19) vzhľadom na značný počet vodičov, ktorí spadajú do pôsobnosti tejto smernice, ustanovenia týkajúce sa základnej kvalifikácie by sa mali uplatňovať v dvoch etapách v závislosti od toho, či ide o prepravu cestujúcich alebo tovaru; etapovité uplatňovanie tejto smernice z hľadiska základnej kvalifikácie vodičov vozidiel nákladnej a osobnej dopravy by malo byť možné aj pri pravidelnom výcviku;

(20) opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy uplatňovania vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu [7];

(21) aby sa zohľadnilo uplatňovanie dvoch rôznych lehôt vzťahujúcich sa k ustanoveniam o základnej kvalifikácii, mali by sa zrušiť príslušné ustanovenia nariadenia (EHS) č. 3820/85, ako aj smernica 76/914/EHS;

(22) aby sa rešpektovali princípy práva spoločenstva, je však žiaduce, aby boli vodiči vozidiel používaných na vykonávanie prepráv, ktoré majú menší vplyv na bezpečnosť cestnej premávky alebo u ktorých by požiadavky tejto smernice znamenali neúmerné ekonomické alebo spoločenské zaťaženie, vyňatí z uplatňovania tejto smernice;

(23) pretože cieľ navrhovaného opatrenia, t. j. vytvorenie štandardu v rámci celého spoločenstva na základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty, a preto je z hľadiska rozsahu a účinkov navrhovaného opatrenia lepšie dosiahnuteľný na úrovni spoločenstva, môže spoločenstvo prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy; v súlade s princípom proporcionality stanoveným v tom istom článku táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

Táto smernica sa uplatňuje na vedenie vozidiel vykonávaných:

a) štátnymi príslušníkmi členského štátu a

b) štátnymi príslušníkmi tretích štátov, ktorí sú zamestnaní v podniku členského štátu alebo tento podnik využíva ich služby,

ďalej ako "vodiči" cestnej dopravy v rámci spoločenstva na cestách otvorených pre verejnosť, ktorí používajú:

- vozidlá, na vedenie ktorých sa požaduje vodičské oprávnenie kategórie C1, C1 + E, C alebo C + E v zmysle smernice 91/439/EHS alebo vodičské oprávnenie uznávané ako rovnocenné,

- vozidlá, na vedenie ktorých sa požaduje vodičské oprávnenie kategórie D1, D1 + E, D alebo D + E v zmysle smernice 91/439/EHS alebo vodičské oprávnenie uznávané ako rovnocenné.

Článok 2

Výnimky

Táto smernica sa neuplatňuje na vodičov:

a) vozidiel s maximálnou povolenou rýchlosťou do 45 km/h;

b) vozidiel používaných ozbrojenými silami, civilnou obranou, protipožiarnou službou alebo orgánmi zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku, alebo vozidiel, ktoré sú pod ich kontrolou;

c) vozidiel, ktoré sa na účely technického vývoja, opravy alebo údržby podrobujú testom, alebo nových, alebo prestavaných vozidiel, ktoré ešte neboli uvedené do prevádzky;

d) vozidiel používaných v prípadoch núdze alebo určených na plnenie záchranných úloh;

e) vozidiel používaných vo vodičských kurzoch každou osobou, ktorá chce získať vodičské oprávnenie alebo OOS v zmysle článku 6 a článku 8 ods. 1;

f) vozidiel používaných pri nepodnikateľskej preprave osôb alebo tovaru na súkromné účely;

g) vozidiel prepravujúcich materiál alebo zariadenie, ktoré má použiť vodič v priebehu svojej práce za predpokladu, že vedenie vozidla nie je vodičovou hlavnou činnosťou.

Článok 3

Kvalifikácia a výcvik

1. Vedenie vozidiel v zmysle článku 1 podlieha povinnej základnej kvalifikácii a povinnému pravidelnému výcviku. Na tento účel členské štáty zabezpečia:

a) systém základnej kvalifikácie

Členské štáty si zvolia jednu z týchto dvoch možností:

i) možnosť kombinácie účasti na kurze a skúšky

V súlade s oddielom 2 bodom 2.1 prílohy I, tento typ základnej kvalifikácie zahŕňa povinnú účasť na kurze v priebehu stanoveného času trvania. Ukončí sa skúškou. Po úspešnom zložení skúšky sa vystaví OOS podľa článku 6 ods. 1 písm. a);

ii) možnosť týkajúca sa len skúšok

V súlade s oddielom 2 bodom 2.2 prílohy I tento typ základnej kvalifikácie nezahŕňa povinnú účasť na kurze, ale len teoretické a praktické skúšky. Ukončí sa skúškou. Po úspešnom zložení skúšky sa vystaví OOS podľa článku 6 ods. 1 písm. b);

Členské štáty však môžu vodičovi povoliť jazdu na svojom území bez získania OOS, keď sa podrobuje národnému profesnému výcvikovému kurzu aspoň šesť mesiacov počas maximálne troch rokov. V súvislosti s týmto profesným výcvikovým kurzom sa môžu skúšky uvedené v bode i) a ii) ukončiť v etapách;

b) systém pravidelného výcviku

V súlade s oddielom 4 prílohy I pravidelný výcvik zahŕňa povinnú účasť na kurze. Potvrdzuje sa vystavením OOS v zmysle článku 8 ods. 1.

2. Členské štáty môžu zaviesť aj systém zrýchlenej základnej kvalifikácie tak, aby vodič mohol viesť vozidlo v prípadoch uvedených v článku 5 ods. 2 písm. a) bod ii) a písm. b) a v článku 5 ods. 3 písm. a) bod i) a písm. b).

V súlade s oddielom 3 prílohy I zrýchlená základná kvalifikácia zahŕňa povinnú účasť na kurze. Ukončí sa skúškou. Po úspešnom zložení skúšky sa kvalifikácia potvrdzuje vystavením OOS v zmysle článku 6 ods. 2.

3. Členské štáty môžu vodičov, ktorí získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa smernice 96/26/ES [8], oslobodiť od povinnosti podrobiť sa skúškam uvedeným v odseku 1 písm. a) bode i) a ii) a v odseku 2 v oblastiach vedomostí, ktoré predpisuje uvedená smernica, a prípadne od povinnosti zúčastniť sa časti kurzu, ktorá im zodpovedá.

Článok 4

Nadobudnuté práva

Od povinnosti získať základnú kvalifikáciu sú oslobodení títo vodiči:

a) vodiči, ktorí sú držiteľmi oprávnenia kategórie D1, D1 + E, D alebo D + E, alebo oprávnenia uznaného ako rovnocenné, vydaného najneskôr do dvoch rokov po konečnom termíne transpozície tejto smernice;

b) vodiči, ktorí sú držiteľmi oprávnenia kategórie C1, C1 + E, C alebo C + E, alebo oprávnenia uznaného ako rovnocenné, vydaného najneskôr do troch rokov po konečnom termíne transpozície tejto smernice.

Článok 5

Základná kvalifikácia

1. Prístup k základnej kvalifikácii si nevyžaduje, aby bolo predtým získané zodpovedajúce vodičské oprávnenie.

2. Vodiči vozidiel určených na prepravu tovaru môžu viesť:

a) po dovŕšení veku 18 rokov:

i) vozidlá patriace do kategórií vodičského oprávnenia C a C + E za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 1;

ii) vozidlá patriace do kategórií vodičského oprávnenia C1 a C1 + E za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 2;

b) po dovŕšení veku 21 rokov vozidlá patriace do kategórií vodičského oprávnenia C a C + E za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 2

3. Vodiči vozidiel určených na prepravu osôb môžu viesť:

a) po dovŕšení veku 21 rokov:

i) vozidlá patriace do kategórií vodičského oprávnenia D a D + E určené na prepravu osôb v pravidelnej doprave, keď trasa neprekročí 50 km, a vozidlá patriace do kategórií vodičského oprávnenia D1 a D1 + E za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 2.

Každý členský štát môže vodičom jednej z vyššie uvedených kategórií povoliť viesť také vozidlá na svojom území po dovŕšení veku 18 rokov za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 1;

ii) vozidlá patriace do kategórií vodičského oprávnenia D a D + E za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 1.

Každý členský štát môže vodičom jednej z vyššie uvedených kategórií povoliť viesť také vozidlá na svojom území po dovŕšení veku 20 rokov za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 1. Tento vek sa môže znížiť na 18 rokov, keď vodič vedie také vozidlá bez cestujúcich;

b) po dovŕšení veku 23 rokov vozidlá patriace do kategórií vodičského oprávnenia D a D + E za predpokladu, že sú držiteľmi OOS podľa článku 6 ods. 2

4. Bez toho, aby boli dotknuté vekové limity špecifikované v odseku 2, vodiči nákladnej dopravy, ktorí sú držiteľmi OOS podľa článku 6 pre jednu z kategórií uvedených v odseku 2 tohto článku, sú oslobodení od povinnosti získať také OOS na každú inú kategóriu vozidiel menovanú v uvedenom odseku.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú za rovnakých podmienok na vodičov osobnej dopravy v kategóriách uvedených v odseku 3.

5. Vodiči nákladnej dopravy, ktorí rozšíria alebo zmenia svoje činnosti tak, aby mohli prepravovať osoby alebo naopak, a ktorí sú držiteľmi CPC podľa článku 6, nemusia opakovať spoločnú časť základnej kvalifikácie, ale len časti špecifické na novú kvalifikáciu.

Článok 6

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti potvrdzujúce základnú kvalifikáciu

1. OOS potvrdzujúce základnú kvalifikáciu

a) OOS vydané na základe účasti na kurze a skúšky

V súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bod i) členské štáty musia od uchádzačov vyžadovať, aby sa zúčastnili kurzov vo výcvikovom stredisku schválenom príslušnými orgánmi podľa oddielu 5 prílohy I, ďalej len "schválené výcvikové stredisko". Predmetom týchto kurzov musia byť všetky oblasti uvedené v oddiele 1 prílohy I. Tento výcvik sa ukončí úspešným zložením skúšky uvedenej v oddiele 2 bode 2.1 prílohy I. Uvedenú skúšku organizujú príslušné orgány členských štátov alebo subjekt nimi určený a slúži na to, aby sa zistilo, či uchádzač má vo vymenovaných oblastiach úroveň vedomostí požadovanú v oddiele 1 prílohy I. Uvedené orgány alebo subjekty dohliadajú na skúšku a po úspešnom zložení skúšky vydajú vodičom OOS potvrdzujúce základnú kvalifikáciu.

b) OOS vydané na základe skúšok

V súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bod ii) členské štáty musia od uchádzačov vyžadovať, aby zložili teoretické a praktické skúšky uvedené v oddiele 2 bode 2.2 prílohy I. Tieto skúšky organizujú príslušné orgány členských štátov alebo subjekt nimi určený a slúžia na to, aby sa zistilo, či uchádzač má vo všetkých vyššie vymenovaných oblastiach úroveň vedomostí požadovanú v oddiele 1 prílohy I. Uvedené orgány alebo subjekty dohliadajú na skúšku a po úspešnom zložení skúšky vydajú vodičom OOS potvrdzujúce základnú kvalifikáciu.

2. OOS potvrdzujúce zrýchlenú základnú kvalifikáciu

V súlade s článkom 3 ods. 2 členské štáty musia od uchádzačov vyžadovať, aby sa zúčastnili kurzov v schválenom výcvikovom stredisku. Predmetom týchto kurzov musia byť všetky oblasti uvedené v oddiele 1 prílohy I.

Tento výcvik sa ukončí skúškou podľa oddielu 3 prílohy I. Túto skúšku organizujú príslušné orgány členských štátov alebo subjekt nimi určený a slúži na to, aby sa zistilo, či uchádzač má vo vymenovaných oblastiach úroveň vedomostí požadovanú v oddiele 1 prílohy I. Uvedené orgány alebo subjekty dohliadajú na skúšku a po úspešnom zložení skúšky vydajú vodičom OOS potvrdzujúce zrýchlenú základnú kvalifikáciu.

Článok 7

Pravidelný výcvik

Pravidelný výcvik umožní držiteľom OOS podľa článku 6 a vodičom uvedeným v článku 4 aktualizovať svoje vedomosti, ktoré sú dôležité pri ich práci, so zvláštnym dôrazom na bezpečnosť cestnej premávky a racionalizáciu spotreby paliva.

Tento výcvik organizuje schválené výcvikové stredisko podľa oddielu 5 prílohy I. Ak vodič zmení podnik, musí sa zohľadniť pravidelný výcvik, ktorému sa už podrobil.

Pravidelný výcvik slúži na to, aby prehĺbil alebo zopakoval niektoré oblasti vedomostí uvedené v oddiele 1 prílohy I.

Článok 8

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti potvrdzujúce pravidelný výcvik

1. Keď vodič dokončil pravidelný výcvik uvedený v článku 7, príslušné orgány členských štátov alebo schválené výcvikové stredisko vydá vodičovi OOS potvrdzujúce pravidelný výcvik.

2. Prvý kurz pravidelného výcviku musia absolvovať títo vodiči:

a) držitelia OOS podľa článku 6 do piatich rokov od vydania tohto OOS;

b) vodiči uvedení v článku 4 do troch rokov od príslušného dňa uvedeného v článku 14 ods. 2 v súlade s časovým plánom, o ktorom rozhodnú členské štáty.

Členské štáty môžu skrátiť alebo predĺžiť lehoty uvedené pod písmenom a) a b), medzi iným tak, aby sa zhodovali s lehotami skončenia platnosti vodičského preukazu alebo tak, aby bolo zabezpečené postupné zavedenie pravidelného výcviku. Lehoty však nesmú byť kratšie než tri roky alebo dlhšie než sedem rokov.

3. Vodič, ktorý skončil prvý kurz pravidelného výcviku podľa odseku 2, sa musí každých päť rokov, pred skončením platnosti OOS potvrdzujúceho pravidelný výcvik, podrobiť pravidelnému výcviku.

4. Držitelia OOS podľa článku 6 alebo OOS podľa odseku 1 tohto článku a vodiči uvedení v článku 4, ktorí už viac nevykonávajú svoje povolanie a nespĺňajú požiadavky odsekov 1, 2 a 3, musia pred tým, než začnú znova vykonávať svoje povolanie, absolvovať kurz pravidelného výcviku.

5. Vodiči cestnej nákladnej alebo osobnej dopravy, ktorí skončili kurzy pravidelného výcviku na jednu z kategórií vodičského oprávnenia uvedených v článku 5 ods. 2 a 3, sú oslobodení od povinnosti absolvovať ďalší pravidelný výcvik na iné kategórie uvedené v týchto odsekoch.

Článok 9

Miesto výcviku

Vodiči uvedení v článku 1 písm. a) musia získať základnú kvalifikáciu uvedenú v článku 5 v členskom štáte, v ktorom majú svoje bydlisko podľa článku 14 nariadenia (EHS) č. 3821/85 [9].

Vodiči uvedení v článku 1 písm. b) musia získať túto kvalifikáciu v členskom štáte, v ktorom je zriadený podnik, alebo v členskom štáte, ktorý im vydal pracovné povolenie.

Vodiči uvedení v článku 1 písm. a) a b) sa musia podrobiť pravidelnému výcviku uvedenému v článku 7 v členskom štáte, v ktorom majú svoje bydlisko alebo v členskom štáte, v ktorom pracujú.

Článok 10

Kód spoločenstva

1. Na základe OOS podľa článku 6 a OOS podľa článku 8 ods. 1 príslušné orgány členských štátov, berúc do úvahy ustanovenia článku 5 ods. 2 a 3 a článku 8, vyznačia kód spoločenstva uvedený v odseku 2 tohto článku vedľa zodpovedajúcich kategórií oprávnenia:

- buď na vodičskom preukaze,

- alebo na kvalifikačnej karte vodiča zhotovenej v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II.

Kvalifikačná karta vodiča vydaná členskými štátmi sa bude vzájomne uznávať. Pri vydaní karty príslušné orgány skontrolujú platnosť vodičského preukazu, ktorého číslo je uvedené na karte.

2. Do zoznamu harmonizovaných kódov spoločenstva v prílohách I a Ia k smernici 91/439/EHS sa doplní tento kód spoločenstva:

"95. Vodič, ktorý je držiteľom OOS a spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti uvedené v článku 3 do… (napr. 95.01.01.2012)."

3. a) Vodič uvedený v článku 1 písm. b), ktorý vedie vozidlá nákladnej dopravy, musí preukázať, že má kvalifikáciu a výcvik požadovaný touto smernicou prostredníctvom vodičského osvedčenia podľa nariadenia (ES) č. 484/2002 [10].

Okrem osvedčenia môžu členské štáty vodičovi vydať kvalifikačnú kartu vodiča podľa prílohy II, označenú príslušným kódom spoločenstva.

b) Vodič uvedený v článku 1 písm. b), ktorý vedie vozidlá osobnej dopravy, musí preukázať, že má kvalifikáciu a výcvik požadovaný touto smernicou prostredníctvom:

- buď kódu spoločenstva vyznačeného na vzore vodičského preukazu spoločenstva, ak je držiteľom takého preukazu, alebo

- kvalifikačnej karty vodiča podľa prílohy II, označenej príslušným kódom spoločenstva, alebo

- národného osvedčenia, ktorého platnosť na svojom území členské štáty vzájomne uznávajú.

Článok 11

Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku

Zmeny a doplnky potrebné na prispôsobenie príloh I a II vedeckému a technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 12 ods. 2

Článok 12

Postup výboru

1. Komisii bude pomáhať výbor.

2. Kde sa uvádza odkaz na tento odsek, budú sa uplatňovať články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie určené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovené na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 13

Správa

Do 10. septembra 2001 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu obsahujúcu prvé hodnotenie vykonávania tejto smernice, najmä z hľadiska rovnocennosti rôznych systémov základnej kvalifikácie uvedených v článku 3 a ich účinnosti pri dosahovaní cieľovej úrovne kvalifikácie. Správa bude sprevádzaná prípadnými zodpovedajúcimi návrhmi.

Článok 14

Transpozícia a vykonávanie

1. Členské štáty do 10. septembra 2006 uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty budú uplatňovať tieto opatrenia:

- od 10. septembra 2008, pokiaľ ide o základnú kvalifikáciu vyžadovanú na vedenie vozidiel patriacich do kategórií vodičského oprávnenia D1, D1 + E, D a D + E,

- od 10. septembra 2009, pokiaľ ide o základnú kvalifikáciu vyžadovanú na vedenie vozidiel patriacich do kategórií vodičského oprávnenia C1, C1 + E, C a C + E.

Členské štáty to bezodkladne oznámia Komisii a budú si vzájomne pomáhať pri uplatňovaní týchto opatrení.

Článok 15

Zrušenie

1. Článok 5 nariadenia (EHS) č. 3820/85 sa týmto mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa zrušuje s účinnosťou od 10. septembra 2009;

b) odseky 2 a 4 sa zrušujú s účinnosťou od 10. septembra 2008.

2. Smernica 76/914/EHS s zrušuje s účinnosťou od 10. septembra 2009.

3. Zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 76/914/EHS sa prestanú uplatňovať:

- od 10. septembra 2008 pre vodičov vozidiel cestnej osobnej dopravy,

- od 10. septembra 2009 pre vodičov vozidiel cestnej nákladnej dopravy.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 17

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 15. júla 2003

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

G. Tremonti

[1] Ú. v. ES C 154 E, 29.5.2001, s. 258 a Ú. v. ES C 20 E, 28.1.2003, s. 263.

[2] Ú. v. ES C 260, 17.9.2001, s. 90.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. januára 2002 (Ú. v. ES C 271 E, 7.11.2002, s. 381), spoločná pozícia Rady z 5. decembra 2002 (Ú. v. EÚ C 32 E, 11.2.2003, s. 9) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. apríla 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 13. júna 2003.

[4] Nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 1).

[5] Smernica Rady 76/914/EHS zo 16. decembra 1976 o minimálnej úrovni výcviku niektorých vodičov cestnej dopravy (Ú. v. ES L 357, 29.12.1976, s. 36).

[6] Smernica Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch (Ú. v. ES L 237, 24.8.1991, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2000/56/ES (Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s. 45).

[7] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[8] Smernica Rady 96/26/ES z 29. apríla 1996 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách s cieľom uľahčiť týmto prevádzkovateľom uplatňovanie slobody usadiť sa v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy (Ú. v. ES L 124, 23.5.1996, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/76/ES (Ú. v. ES L 277, 14.10.1998, s. 17).

[9] Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, 3.12.1985, s. 8). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1360/2002 (Ú. v. ES L 207, 5.8.2002, s. 1).

[10] Nariadenie (ES) č. 484/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 1. marca 2002, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 881/92 a (EHS) č. 3118/93 na účely zavedenia vodičského osvedčenia (Ú. v. ES L 76, 19.3.2002, s. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

MINIMÁLNA KVALIFIKÁCIA A POŽIADAVKY NA VÝCVIK

Oddiel 1: Zoznam oblastí vedomostí

Vedomosti zohľadňované členskými štátmi pri stanovovaní základnej kvalifikácie vodiča a pravidelnom výcviku musia obsahovať aspoň oblasti vedomostí uvedené v tomto zozname. Uchádzači musia dosiahnuť úroveň vedomostí a praktickej zručnosti potrebnej na bezpečné vedenie vozidiel príslušnej kategórie vodičského oprávnenia.

Minimálna úroveň vedomostí nesmie byť nižšia než úroveň 2 úrovňovej štruktúry výcviku uvedenej v prílohe I k rozhodnutiu 85/368/EHS [1], t. j. úroveň dosiahnutá počas povinného vzdelávania, doplnená odborným výcvikom.

1. Zlepšenie racionálneho jazdného správania na základe bezpečnostných predpisov

Všetky vodičské oprávnenia

1.1. Cieľ: poznať charakteristiky prevodového systému, aby sa najlepšie využili:

krivky týkajúce sa momentu zotrvačnosti, výkonu, špecifickej spotreby motora, oblasti optimálneho využitia počítadla otáčok, optimálna oblasť otáčok pri radení.

1.2. Cieľ: poznať technické charakteristiky a činnosť bezpečnostných ovládačov na ovládanie vozidla, minimalizovať opotrebenie a zabrániť chybnej funkcii:

špecifické charakteristiky hydraulického obvodu podtlakovej brzdy, obmedzenia pri používaní brzdy a odľahčovacej brzdy (retardéra), kombinované používanie bŕzd a odľahčovacej brzdy, lepší vzťah medzi rýchlosťou a prevodovými pomermi, využívanie zotrvačného momentu vozidla, využívanie spôsobov spomaľovania a brzdenia pri klesaní, činnosti v prípade poruchy.

1.3. Cieľ: schopnosť optimalizácie spotreby paliva:

optimalizácia spotreby paliva používaním know-how podľa bodov 1.1 a 1.2.

Oprávnenia C, C + E, C1, C1 + E

1.4. Cieľ: schopnosť zaručiť bezpečnosť nákladu pri uplatnení bezpečnostných predpisov a správneho využitia vozidla:

sily pôsobiace na vozidlo pri pohybe, používanie prevodových stupňov podľa zaťaženia vozidla a profilu cesty, výpočet užitočného zaťaženia vozidla alebo jazdnej súpravy, výpočet celkového objemu, rozloženie nákladu, dôsledky preťaženia na nápravu, stabilita vozidla a ťažisko, druhy balenia a palety;

hlavné kategórie tovaru, ktoré si vyžadujú zabezpečenie nákladu, techniky upínania a zabezpečenia, používanie pripevňovacích pásov, kontrola zabezpečovacích zariadení, používanie prekladacích zariadení, umiestňovanie a odstraňovanie plachiet.

Oprávnenia D, D + E, D1, D1 + E

1.5. Cieľ: schopnosť zaručiť pohodlie a bezpečnosť cestujúcich

správne posúdenie pozdĺžnych a bočných pohybov vozidla, ohľaduplné správanie sa na ceste, poloha na vozovke, hladké brzdenie, zohľadňovanie prečnievania, používanie špecifických infraštruktúr (verejné dopravné plochy, vyhradené dopravné pruhy), zvládanie konfliktov medzi bezpečnou jazdou a inými úlohami vodiča, zaobchádzanie s cestujúcimi, osobitosti určitých skupín cestujúcich (invalidi, deti).

1.6. Cieľ: schopnosť zaručiť bezpečnosť nákladu pri uplatnení bezpečnostných predpisov a správneho využitia vozidla:

sily pôsobiace na vozidlo pri pohybe, používanie prevodových stupňov podľa zaťaženia vozidla a profilu cesty, výpočet úžitkového zaťaženia vozidla alebo jazdnej súpravy, rozloženie zaťaženia, dôsledky preťaženia na nápravu, stabilita vozidla a ťažisko.

2. Uplatňovanie predpisov

Všetky vodičské oprávnenia

2.1. Cieľ: poznať sociálne prostredie cestnej dopravy a predpisy, ktorými sa riadi:

maximálne povolené pracovné časy pre sektor dopravy; princípy, uplatňovanie a dôsledky nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85; pokuty za porušovanie, nesprávne používanie a neoprávnené zásahy do tachografov; vedomosti o sociálnom prostredí cestnej dopravy; práva a povinnosti vodičov z hľadiska základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku.

Oprávnenia C, C + E, C1, C1 + E

2.2. Cieľ: poznať predpisy, ktorými sa riadi preprava tovaru:

dopravné prevádzkové licencie, povinnosti v rámci štandardných zmlúv na prepravu tovaru, zhotovovanie dokumentov, ktoré tvoria prepravnú zmluvu, povolenia v medzinárodnej doprave, povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej doprave, zhotovovanie medzinárodných nákladných listov, prekračovanie hraníc, špeditéri, špeciálne sprievodné dokumenty na tovar.

Oprávnenia D, D + E, D1, D1 + E

2.3. Cieľ: poznať predpisy, ktorými sa riadi preprava osôb:

preprava špecifických skupín cestujúcich, bezpečnostné zariadenia v autobusoch, bezpečnostné pásy, zaťaženie vozidla.

3. Zdravie, cestná a environmentálna bezpečnosť, služby, logistika

Všetky vodičské oprávnenia

3.1. Cieľ: uvedomenie si rizík v cestnej premávke a rizík pracovných úrazov u vodičov:

druhy pracovných úrazov v sektore dopravy, štatistika cestných nehôd, účasť nákladných vozidiel/autobusov, ľudské, materiálne a finančné následky.

3.2. Cieľ: schopnosť zabrániť kriminalite a pašovaniu ilegálnych prisťahovalcov:

všeobecné informácie, dôsledky pre vodičov, preventívne opatrenia, kontrolný zoznam, právne predpisy týkajúce sa zodpovednosti prevádzkovateľov dopravy.

3.3. Cieľ: schopnosť zabrániť poškodeniu zdravia:

ergonomické princípy, pohyby a polohy, ktoré predstavujú riziko, fyzická kondícia, cvičenia vzťahujúce sa na manipuláciu s nákladom, osobná ochrana.

3.4. Cieľ: uvedomenie si významu dobrého fyzického a duševného stavu

zásady zdravej a vyváženej výživy, vplyv alkoholu, drog alebo akýchkoľvek iných látok schopných ovplyvniť správanie, symptómy, príčiny, vplyvy únavy a stresu, základná úloha cyklu práce a odpočinku.

3.5. Cieľ: schopnosť posúdiť núdzové situácie:

správanie v núdzových situáciách, posúdenie situácie, zabránenie komplikáciám pri nehode, zavolanie pomoci, pomoc zraneným a poskytnutie prvej pomoci, reakcia v prípade požiaru, evakuácia spolujazdcov z nákladného vozidla/cestujúcich autobusu, zaručenie bezpečnosti všetkých cestujúcich, reakcia v prípade násilných činov, základné princípy vypracovania správy o nehode.

3.6. Cieľ: schopnosť správať sa tak, aby to prispelo k zvýšeniu imidžu podniku:

správanie sa vodiča a imidž podniku: význam kvality služieb poskytovaných vodičom pre podnik, rôzne úlohy vodiča, ľudia, s ktorými bude vodič v styku, údržba vozidla, organizácia práce, obchodné a finančné dôsledky právneho sporu.

Oprávnenia C, C + E, C1, C1 + E

3.7. Cieľ: poznať ekonomické prostredie nákladnej cestnej dopravy a organizáciu trhu:

cestná nákladná doprava vo vzťahu k ostatným druhom dopravy (hospodárska súťaž, zasielatelia), rôzne činnosti cestnej dopravy (doprava vykonávaná za poplatok alebo odmenu, doprava pre svoje potreby, pomocné dopravné činnosti) organizácia hlavných typov dopravnej spoločnosti a pomocných dopravných činností, rôzne dopravné špecializácie, (cisternové vozidlá, regulovaná teplota atď.), zmeny v sektore dopravy (diverzifikácia poskytovaných služieb, kombinovaná doprava železnica — cesta, subdodávateľ atď.).

Oprávnenia D, D + E, D1, D1 + E

3.8. Cieľ: poznať ekonomické prostredie osobnej cestnej dopravy a organizáciu trhu:

cestná osobná doprava vo vzťahu k ostatným druhom osobnej dopravy (železnica, súkromné automobily), rôzne činnosti zahŕňajúce prepravu osôb po ceste, prekračovanie hraníc (medzinárodná doprava), organizácia hlavných typov dopravnej spoločnosti vykonávajúcej prepravu osôb.

Oddiel 2: Povinná základná kvalifikácia podľa článku 3 ods. 1 písm. a)

2.1. Možnosť kombinácie účasti na kurze a skúšky

Základná kvalifikácia musí zahŕňať výučbu všetkých oblastí vedomostí uvedených v zozname podľa oddielu 1. Čas trvania tejto základnej kvalifikácie musí byť 280 hodín.

Každý uchádzač musí osobne viesť aspoň 20 hodín vozidlo príslušnej kategórie, ktoré spĺňa minimálne požiadavky skúšobných vozidiel definovaných v smernici 91/439/EHS.

Počas osobného vedenia vozidla musí uchádzača sprevádzať inštruktor, ktorý je zamestnancom schváleného výcvikového strediska. Každý vodič môže viesť vozidlo maximálne osem hodín z 20 hodín v špeciálnom teréne alebo na výkonnom trenažéri tak, aby sa mohlo zhodnotiť racionálne vedenie vozidla založené na bezpečnostných predpisoch, najmä z hľadiska ovládania vozidla v rôznych podmienkach cestnej premávky a pri rôznom stave vozovky podľa poveternostných podmienok, ako aj nočného alebo denného času.

Pre vodičov uvedených v článku 5 ods. 5 musí základná kvalifikácia trvať 70 hodín vrátane piatich hodín osobného vedenia vozidla.

Po skončení uvedeného výcviku príslušné orgány členských štátov alebo subjekty nimi určené podrobia vodiča písomnej alebo ústnej skúške. Skúška musí obsahovať aspoň jednu otázku z každého z cieľov uvedených v zozname oblastí vedomostí podľa oddielu 1.

2.2. Možnosť skúšky

Príslušné orgány členských štátov alebo subjekty nimi určené organizujú vyššie uvedené teoretické a praktické skúšky, aby overili, či má uchádzač úroveň vedomostí požadovanú v oddiele 1 vzhľadom na všetky oblasti a ciele tam uvedené.

a) Teoretická skúška sa skladá z dvoch častí:

i) otázky s viacerými možnosťami odpovedí, otázky vyžadujúce priamu odpoveď alebo kombinácia oboch;

ii) prípadové štúdie.

Minimálny čas trvania teoretickej skúšky musí byť štyri hodiny.

b) Praktická skúška sa skladá z dvoch častí:

i) vodičská skúška zameraná na posúdenie racionálneho vedenia vozidla založeného na bezpečnostných predpisoch. Skúška sa musí uskutočniť podľa možností na ceste mimo zastavanej oblasti, na rýchlostných cestách alebo diaľniciach (alebo podobných cestách) a na všetkých druhoch miest v zastavanej oblasti s rôznymi druhmi ťažkostí, s ktorými sa môže vodič stretnúť. Bolo by žiaduce, aby skúška prebiehala v podmienkach rôznej hustoty premávky. Čas vedenia vozidla na ceste by sa mal optimálne využiť na posúdenie uchádzača vo všetkých rôznych oblastiach premávky, s ktorými sa môže stretnúť. Minimálny čas trvania tejto skúšky musí byť 90 minút;

ii) praktická skúška, ktorá sa týka aspoň bodov 1.4, 1.5, 1.6, 3.2, 3.3 a 3.5.

Minimálny čas trvania tejto skúšky musí byť 30 minút.

Vozidlo použité na praktické skúšky musí spĺňať minimálne požiadavky na skúšobné vozidlá definované v smernici 91/439/EHS.

Praktická skúška môže byť doplnená treťou časťou skúšky, ktorá sa uskutoční v špeciálnom teréne alebo na trenažéri tak, aby sa mohlo zhodnotiť racionálne vedenie vozidla založené na bezpečnostných predpisoch, najmä z hľadiska ovládania vozidla v rôznych podmienkach cestnej premávky a rôznom stave vozovky podľa poveternostných podmienok, ako aj nočného alebo denného času.

Čas trvania tejto časti nie je stanovený. Ak by sa vodič podrobil takejto skúške, jej trvanie sa môže odvodiť z 90 minút vodičskej skúšky uvedenej v bode i), no odvodený čas nesmie prekročiť 30 minút.

Pre vodičov uvedených v článku 5 ods. 5 musí byť teoretická skúška obmedzená na oblasti vedomostí uvedené v oddiele 1 vzťahujúce sa na vozidlá, ktoré sú predmetom novej základnej kvalifikácie. Takí vodiči sa však musia podrobiť celej praktickej skúške.

Oddiel 3: Zrýchlená základná kvalifikácia podľa článku 3 ods. 2

Zrýchlená základná kvalifikácia musí zahŕňať všetky oblasti vedomostí uvedených v zozname podľa oddielu 1. Čas trvania musí byť 140 hodín.

Každý uchádzač musí osobne viesť aspoň 10 hodín vozidlo príslušnej kategórie, ktoré spĺňa minimálne požiadavky skúšobných vozidiel definované v smernici 91/439/EHS.

Počas osobného vedenia vozidla musí uchádzača sprevádzať inštruktor, ktorý je zamestnancom schváleného výcvikového strediska. Každý vodič môže viesť vozidlo maximálne štyri hodiny z 10 hodín v špeciálnom teréne alebo na výkonnom trenažéri tak, aby sa mohlo zhodnotiť racionálne vedenie vozidla založené na bezpečnostných predpisoch, najmä z hľadiska ovládania vozidla v rôznych podmienkach cestnej premávky a pri rôznom stave vozovky podľa poveternostných podmienok, ako aj nočného alebo denného času.

Pre vodičov uvedených v článku 5 ods. 5 musí zrýchlená základná kvalifikácia trvať 35 hodín vrátane dve a pol hodiny osobného vedenia vozidla.

Po skončení uvedeného výcviku príslušné orgány členských štátov alebo subjekty nimi určené podrobia vodiča písomnej alebo ústnej skúške. Skúška musí obsahovať aspoň jednu otázku z každého z cieľov uvedených v zozname oblastí vedomostí podľa oddielu 1.

Oddiel 4: Povinný pravidelný výcvik podľa článku 3 ods. 1 písm. b)

Kurzy povinného pravidelného výcviku musí organizovať schválené výcvikové stredisko. Ich trvanie musí byť 35 hodín každých päť rokov, minimálne v sedemhodinových časových úsekoch. Tento pravidelný výcvik sa môže uskutočniť sčasti na výkonných trenažéroch.

Oddiel 5: Schválenie základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku

5.1. Výcvikové strediská zabezpečujúce základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik musia schváliť príslušné orgány členských štátov. Schválenie sa môže udeliť len na písomnú žiadosť. K žiadosti musia byť priložené tieto dokumenty:

5.1.1. primeraný program kvalifikácie a výcviku, v ktorom budú špecifikované oblasti vyučovaných tém, ako aj vykonávací plán a učebné metódy;

5.1.2. kvalifikácie inštruktorov a oblasti činnosti;

5.1.3. informácie o prevádzkových priestoroch, v ktorých sa kurzy uskutočnia, o učebnom materiáli, zdrojoch, ktoré sú k dispozícii na praktickú prácu a o použitom vozovom parku;

5.1.4. podmienky týkajúce sa účasti na kurzoch (počet účastníkov).

5.2. Príslušný orgán musí udeliť schválenie písomne a za týchto podmienok:

5.2.1. výcvik sa musí uskutočniť v súlade s dokumentmi priloženými k žiadosti;

5.2.2. príslušný orgán musí mať možnosť posielať splnomocnené osoby, ktoré sa budú zúčastňovať výcvikových kurzov v schválených strediskách, a musí byť oprávnený monitorovať také strediská z hľadiska použitých zdrojov a riadneho priebehu výcvikových kurzov a skúšok;

5.2.3. schválenie sa môže odobrať alebo pozastaviť jeho platnosť, ak už naďalej nie sú plnené podmienky schválenia.

Schválené stredisko musí zaručiť, aby inštruktori mali dobré vedomosti o najnovších predpisoch a výcvikových požiadavkách. Inštruktori musia v rámci špecifického výberového postupu preukázať didaktické a vyučovacie vedomosti. Pokiaľ ide o praktickú skúšku, musia inštruktori preukázať skúsenosti ako profesionálni vodiči alebo podobné vodičské skúsenosti napríklad ako inštruktori na vedenie ťažkých vozidiel.

Vyučovací program musí byť v súlade so schválením a musí obsahovať oblasti vedomostí uvedené v zozname v oddiele 1.

[1] Rozhodnutie Rady 85/368/EHS zo 16. júla 1985 o porovnateľnosti kvalifikácií v odbornom vzdelávaní medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 199, 31.7.1985, s. 56).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VZORU EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV NA KVALIFIKAČNÚ KARTU VODIČA

1. Fyzické charakteristiky karty musia zodpovedať normám ISO 7810 a 7816-1.

Metódy overenia fyzických charakteristík karty, ktorými sa zabezpečí ich zhoda s medzinárodnými normami, musia zodpovedať norme ISO 10373.

2. Karta má dve strany:

strana 1 obsahuje:

a) názov "kvalifikačná karta vodiča" vytlačený veľkými písmenami v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, ktorý kartu vydáva;

b) názov členského štátu, ktorý kartu vydáva (nepovinný);

c) rozlišovací znak členského štátu, ktorý kartu vydáva, vytlačený ako negatív v modrom obdĺžniku a obklopený dvanástimi žltými hviezdičkami; rozlišovacie znaky sú tieto:

B : Belgicko

DK : Dánsko

D : Nemecko

GR : Grécko

E : Španielsko

F : Francúzsko

IRL : Írsko

I : Taliansko

L : Luxembursko

NL : Holandsko

A : Rakúsko

P : Portugalsko

FIN : Fínsko

S : Švédsko

UK : Spojené kráľovstvo;

d) informácie špecifické pre kartu, číslované takto:

1. priezvisko držiteľa;

2. meno držiteľa;

3. dátum a miesto narodenia držiteľa;

4. a) dátum vydania;

b) dátum skončenia platnosti;

c) názov vydávajúceho orgánu (môže byť vytlačený na strane 2);

d) iné číslo než je číslo vodičského preukazu na administratívne účely (nepovinné);

5. a) číslo vodičského preukazu;

b) sériové číslo;

6. fotografia držiteľa;

7. podpis držiteľa;

8. bydlisko alebo poštová adresa držiteľa (nepovinné);

9. (pod)kategórie vozidiel, na ktoré vodič spĺňa požiadavky na základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik;

e) nadpis "Vzor Európskych spoločenstiev" v jazyku alebo v jazykoch členského štátu vydávajúceho kartu a záhlavie "kvalifikačná karta vodiča" v ostatných jazykoch spoločenstva vytlačené modrou farbou tak, aby tvorili pozadie karty:

tarjeta de cualificación del conductor

chaufføruddannelsesbevis

Fahrerqualifizierungsnachweis

δελτίο επιμόρφωσης οδηγού

driver qualification card

carte de qualification de conducteur

cárta cáilíochta tiomána

carta di qualificazione del conducente

kwalificatiekaart bestuurder

carta de qualificação do motorista

kuljettajan ammattipätevyyskortti

yrkeskompetensbevis för förare;

f) Referenčné farby:

- modrá: reflexná modrá, systém farieb pantone,

- žltá: žltá, systém farieb pantone.

strana 2 obsahuje:

a) 9. (pod)kategória(-ie) vozidla, na ktoré vodič spĺňa požiadavky na základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik;

10. kód spoločenstva podľa článku 10 tejto smernice;

11. priestor vyhradený na možný záznam členského štátu vydávajúceho kartu, ktorý sa týka dôležitých administratívnych údajov alebo údajov vzťahujúcich sa na bezpečnosť cestnej premávky (nepovinné). Ak sa údaje vzťahujú k bodom stanoveným v tejto prílohe, pred takými údajmi musí byť uvedené príslušné číslo bodu;

b) vysvetlivky k očíslovaným záznamom uvedeným na strane 1 a 2 karty (minimálne k bodom 1, 2, 3, 4 a), 4 b), 4 c), 5 a), 5 b) a 10).

Ak členský štát chce vykonať záznam v národnom jazyku inom, než je jeden z nasledovných jazykov: dánskom, holandskom, anglickom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, talianskom, portugalskom, španielskom a švédskom, vypracuje dvojjazyčnú verziu karty, použijúc jeden z vyššie uvedených jazykov, bez dosahu na iné ustanovenia tejto prílohy.

3. Bezpečnosť vrátane ochrany údajov

Cieľom rôznych prvkov karty je vylúčiť akékoľvek falšovanie alebo neoprávnený zásah a odhaliť každý taký pokus.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby bola úroveň bezpečnosti karty minimálne porovnateľná s úrovňou bezpečnosti vodičského preukazu.

4. Osobitné ustanovenia

Po konzultácii s Komisiou môže členský štát doplniť farby alebo značky, ako sú stĺpcové kódy, národné symboly a bezpečnostné prvky, bez dosahu na iné ustanovenia tejto prílohy.

V súvislosti so vzájomným uznávaním kariet, stĺpcový kód nesmie obsahovať informácie iné než tie, ktoré sú už uvedené v kvalifikačnej karte vodiča alebo ktoré sú dôležité v procese vydávania karty.

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------