SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 2003/30/ES

z 8. mája 2003

o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy [4],

keďže:

(1) Európska Rada na zasadaní v Gőteborgu 15. a 16. júna 2001 prijala stratégiu spoločenstva pre udržateľný rozvoj obsahujúcu rad opatrení, ktoré zahŕňajú aj rozvoj biopalív.

(2) Prírodné zdroje a ich prezieravé a rozvážne využívanie ako je uvedené v článku 174 odsek 1 zmluvy, zahŕňajú ropu, zemný plyn a pevné palivá, ktoré sú významnými zdrojmi energie ale aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

(3) Je tu však široké spektrum biomasy z poľnohospodárskych a lesných produktov, ako aj zo zvyškov a odpadov z lesníctva a lesného a potravinárskeho priemyslu, ktorá by sa mohla využiť na výrobu biopalív.

(4) Na sektor dopravy pripadá viac než 30 % spotreby energie v spoločenstve, ktorý sa stále zvyšuje a táto tendencia je spätá so zvyšovaním emisií oxidu uhličitého; táto expanzia sa v percentuálnom vyjadrení zvýši po vstupe kandidátskych štátoch do Európskej únie.

(5) Biela kniha Komisie "Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnutia" očakáva, že emisie CO2 v doprave sa zvýšia o 50 % za obdobie od roku 1990 do roku 2010 na zhruba 1113 miliónov ton a hlavná zodpovednosť zostáva na cestnej doprave, na ktorú pripadá 84 % emisií CO2 v doprave. Z ekologického hľadiska Biela kniha preto vyzýva na zníženie závislosti na rope (v súčasnosti 98 %) v dopravnom sektore používaním alternatívnych palív, ako sú biopalivá.

(6) Väčšie používanie biopalív v doprave tvorí časť balíka opatrení potrebných na splnenie záväzkov Kjótskeho protokolu a každého balíka opatrení potrebných na splnenie ďalších záväzkov v tomto ohľade.

(7) Zvýšené používanie biopalív bez toho, aby sa vylúčili iné alternatívne palivá, vrátane LPG a CNG, je jedným z nástrojov, ktorými môže spoločenstvo znížiť závislosť dopravy na importovanej energii a vplyv priemyslu palív na dopravu, a tým bezpečnosť zásobovania energiou z hľadiska strednodobého a dlhodobého; táto úvaha však nesmie žiadnym spôsobom znižovať význam dodržiavania právnych predpisov spoločenstva o kvalite paliva, emisiách vozidiel a kvalite ovzdušia.

(8) Na základe výsledkov technologického pokroku je väčšina vozidiel v obehu v Európskej únii schopná bez problémov používať zmes z nízkym obsahom biopalív. Najnovší technologický vývoj umožňuje používať vyššie percento biopalív v zmesi. Niektoré štáty už používajú zmesi s 10 % a vyšším obsahom biopalív.

(9) Vozový park ponúka používanie biopalív vyšších koncentrácií; v niektorých mestách už jazdia vozidlá na čisté biopalivá a v niektorých prípadoch to pomohlo zvýšiť kvalitu ovzdušia v mestských oblastiach. Členské štáty by mohli preto ďalej podporovať používanie biopalív v dopravných prostriedkoch verejnej dopravy.

(10) Podporovanie používania biopalív v doprave predstavuje krok smerom k širšiemu využívaniu biomasy, čo umožní rozsiahlejšie zdokonalenie biopalív v budúcnosti, pričom sa nevylučujú iné možnosti a najmä možnosť používania vodíka.

(11) Politika členských štátov týkajúca sa výskumu väčšieho využívania biopalív by mala v značnej miere zahŕňať aj techniku spojenú s využívaním vodíka a mala by túto možnosť podporovať, zohľadňujúc relevantné rámcové programy spoločenstva.

(12) Čistý rastlinný olej z olejnatých rastlín vyrobený lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, no chemicky nemodifikovaný, by sa tiež mohol používať ako biopalivo v špecifických prípadoch, keď je jeho použitie zlučiteľné s typom príslušného motora a zodpovedajúcimi emisnými požiadavkami.

(13) Nové druhy paliva by mali zodpovedať uznávaným technickým normám, ak majú byť vo väčšom rozsahu prijateľné pre zákazníkov a výrobcov vozidiel a tým by mali preniknúť na trh. Technické normy tvoria aj základňu pre požiadavky týkajúce sa emisií a monitorovania emisií. Ťažkosti sa môžu vyskytnúť pri zabezpečovaní požiadavky, aby nové druhy palív spĺňali súčasné technické normy, ktoré boli v značnej miere vyvíjané pre bežné fosílne palivá. Komisia a normalizačné orgány by mali monitorovať vývoj, prispôsobovať a aktívne vyvíjať normy, najmä z aspektu odparovania tak, aby sa mohli zaviesť nové druhy paliva pri dodržaní environmentálnych požiadaviek.

(14) Bioetanol a bionafta použité vo vozidlách v čistej forme alebo ako zmes by mali zodpovedať normám kvality stanoveným s cieľom zabezpečiť optimálny výkon motora. Tak by sa v prípade bionafty pre dieselové motory, kde je výrobným procesom esterifikácia, mohla použiť norma Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) prEN 14214 o metylesteroch mastných kyselín (FAME). Podobne by mala CEN vypracovať vhodné normy pre ostatné dopravné biopalivové výrobky v Európskej únii.

(15) Podporovanie používania biopalív v súlade s udržateľnou praxou v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve stanovenou v pravidlách, ktorými sa riadi spoločná poľnohospodárska politika, by mohlo vytvoriť nové príležitosti pre udržateľný rozvoj vidieka vo väčšej miere na trh orientovanej poľnohospodárskej politike, zameranej na európsky trh a na prosperujúci vidiecky život a multifunkčné poľnohospodárstvo, a mohlo by otvoriť nový trh pre inovačné poľnohospodárske výrobky so zreteľom na súčasné a budúce členské štáty.

(16) Vo svojej rezolúcii z 8. júna 1998 [5] Rada potvrdila stratégiu Komisie a akčný plán pre obnoviteľné zdroje energie a požadované špecifické opatrenia v sektore biopalív.

(17) Zelená kniha Komisie "K európskej stratégii pre bezpečnosť zásobovania energiou" stanovila ciel 20 % náhrady bežných palív alternatívnymi palivami v sektore cestnej dopravy do roku 2020.

(18) Alternatívne palivá len vtedy preniknú na trh, ak budú všeobecne dostupné a konkurencieschopné.

(19) Vo svojej rezolúcii z 18. júna 1998 [6] Európsky parlament vyzval k zvýšeniu trhového podielu biopalív v priebehu piatich rokov na 2 % pomocou balíka opatrení vrátane daňových výnimiek, finančnej pomoci pre spracovateľský priemysel a stanovenia povinného podielu biopalív pre ropné spoločnosti.

(20) Optimálna metóda zvýšenia podielu biopalív na národných trhoch a trhu spoločenstva závisí na dostupnosti zdrojov a surovín, na národných politikách, ako aj politike spoločenstva podporiť biopalivá a na daňových opatreniach a na primeranom zapojení všetkých zainteresovaných strán.

(21) Národné politiky na podporu používania biopalív by nemali viesť k zákazu voľného pohybu palív, ktoré spĺňajú harmonizované environmentálne kritériá stanovené právnymi predpismi spoločenstva.

(22) Podpora výroby a používania biopalív by mala prispieť k zníženiu závislosti na dovoze energie a emisií skleníkových plynov. Okrem toho biopalivá v čistej forme alebo ako zmes, sa môžu v zásade používať v existujúcich motorových vozidlách a v súčasných systémoch distribúcie paliva pre motorové vozidlá. Zmiešavanie biopalív s fosílnymi palivami by mohlo prispieť k potenciálnej úspore nákladov v distribučnom systéme spoločenstva.

(23) Pretože cieľ navrhovaného opatrenia, t. j. zavedenie všeobecných princípov zabezpečujúcich minimálne percento biopalív na trhu a v distribúcii, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty jednotlivo a môžu sa preto z hľadiska rozsahu a účinku navrhovaných opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v tom istom článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(24) Mal by sa podporovať výskum a technologický vývoj v oblasti udržateľnosti biopalív.

(25) Zvýšenie používania biopalív by malo byť sprevádzané podrobnými analýzami environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho dosahu, aby sa rozhodlo, či je účelné zvýšiť podiel biopalív vo vzťahu k bežným palivám.

(26) Mali by sa realizovať opatrenia, ktorými by sa umožnilo rýchle prispôsobenie zoznamu biopalív, percentuálneho podielu obnoviteľných látok a časového harmonogramu zavádzania biopalív na dopravný trh s palivami, technickému pokroku a výsledkom posúdenia environmentálneho dopadu prvej etapy zavádzania.

(27) Mali by sa zaviesť opatrenia na rýchly vývoj noriem kvality pre biopalivá používané na pohon motorových vozidiel ako čisté biopalivá, ako aj zložky v zmesi s bežnými palivami. Hoci biologicky rozložiteľný podiel odpadu je potenciálne užitočným zdrojom výroby biopalív, norma kvality musí zohľadniť možnú kontamináciu prítomnú v odpade, aby sa zabránilo poškodeniu zvláštnych komponentov vozidla alebo zhoršeniu emisií.

(28) Podpora biopalív by mala byť v súlade s cieľmi bezpečnosti zásobovania palivami a environmentálnymi a príslušnými politickými cieľmi a opatreniami v každom členskom štáte. Pritom môžu členské štáty uvažovať s nákladovo najefektívnejším publikovaním možností využitia biopalív.

(29) Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy uplatňovania vykonávacích právomocí delegovaným na Komisiu [7],

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica je zameraná na podporu používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív ako náhrady nafty alebo benzínu na dopravné účely v každom členskom štáte, tým sa má prispieť k tomu, aby sa dosiahli ciele ako je splnenie záväzkov vo vzťahu na klimatické zmeny, ekologicky priaznivá bezpečnosť zásobovania palivami a podpora obnoviteľných zdrojov energie.

Článok 2

1. Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:

a) "biopalivá" znamenajú kvapalné alebo plynné palivá pre dopravu, vyrobené z biomasy;

b) "biomasa" znamená biologicky odbúrateľný podiel výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesníctva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky odbúrateľný podiel priemyselného a komunálneho odpadu;

c) "iné obnoviteľné palivá" znamenajú obnoviteľné palivá iné, ako sú biopalivá, ktoré pochádzajú z obnoviteľných zdrojov energie, ako je definované v smernici 2001/77/ES [8] a používajú sa na dopravné účely;

d) "energetický obsah" znamená dolnú výhrevnú hodnotu paliva.

2. Za biopalivá sa považujú minimálne tieto výrobky:

a) "bioetanol": etanol vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, používaný ako biopalivo;

b) "bionafta": metylester vyrobený z rastlinného alebo živočíšneho oleja s kvalitou nafty, používaný ako biopalivo;

c) "bioplyn": palivový plyn vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu, používaný ako biopalivo alebo drevný plyn;

d) "biometanol": metanol vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo;

e) "biodimetyléter" dimetyléter vyrobený z biomasy, používaný ako biopalivo;

f) "bio-ETBE (etyl-tri-butyl-éter)": ETBE vyrobený na báze bioetanolu. Percentuálny objem bio-ETBE, ktorý sa počíta ako biopalivo je 47 %;

g) "bio-MTBE (metyl-tri-butyl-éter)": palivo vyrobené na báze biometanolu. Percentuálny objem bio-ETBE, ktorý sa počíta ako biopalivo je 36 %;

h) "syntetické biopalivá": syntetické uhľovodíky alebo zmesi syntetických uhľovodíkov, ktoré boli vyrobené z biomasy;

i) "biovodík": vodík vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, používaný ako biopalivo;

j) "čistý rastlinný olej": olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný ale chemicky nemodifikovaný, ak je jeho použitie zlučiteľné s typom príslušného motora a zodpovedajúcimi emisnými požiadavkami.

Článok 3

1. a) členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol na ich trh uvedený minimálny podiel biopalív a iných obnoviteľných palív a na tento účel stanovia národné indikatívne ciele.

b) i) referenčnou hodnotou pre tieto ciele sú 2 %, vypočítané na základe energetického obsahu všetkých benzínov a nafty na dopravné účely, uvedených na ich trhy do 31. decembra 2005.

ii) referenčnou hodnotou pre tieto ciele je 5,75 %, vypočítané na základe energetického obsahu všetkých benzínov a nafty na dopravné účely, uvedených na ich trhy do 31. decembra 2010.

2. Biopalivá môžu byť dostupné v týchto formách:

a) ako čisté biopalivá alebo vo vysokej koncentrácii v minerálnych olejových derivátoch, v súlade so špecifickými normami kvality pre použitie v doprave;

b) ako biopalivá zmiešané s minerálnymi olejovými derivátmi, v súlade s príslušnými Európskymi normami popisujúcimi technické špecifikácie pre palivá v doprave (EN 228 a EN 590);

c) ako kvapaliny pochádzajúce z biopalív ako je ETBE (etyl-tri-butyl-éter), kde je percento biopaliva stanovené v článku 2 ods. 2.

3. Členské štáty budú monitorovať vplyv používania biopalív v naftových zmesiach nad 5 % v neprispôsobených vozidlách a prípadne prijmú opatrenia na zabezpečenie zhody s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva o emisných normách.

4. V prijatých opatreniach by mali členské štáty uvažovať s celkovou klimatickou a environmentálnou vyváženosťou rôznych druhov biopalív a iných obnoviteľných palív, a môžu uprednostniť podporu tých palív, ktoré vykazujú veľmi dobrú nákladovo efektívnu environmentálnu bilanciu, pričom zohľadnia aj konkurencieschopnosť a bezpečnosť zásobovania.

5. Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti poskytnuté informácie o dostupnosti biopalív a iných obnoviteľných palív. V prípade podielu biopalív zmiešaných v minerálnych olejových derivátoch, pri ktorých je maximálna hodnota 5 % metylesteru mastnej kyseliny alebo 5 % bioetanolu prekročená, musia byť v predajniach špeciálne označené.

Článok 4

1. Členské štáty do 1. júla každého roku podajú Komisii správu o:

- opatreniach prijatých na podporu používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív ako náhrady za naftu alebo benzín na dopravné účely,

- národných zdrojoch pridelených na výrobu biomasy na iné účely použitia energie než je doprava a

- celkovom predaji palív v doprave a podiel biopalív, čistých alebo zmiešaných, a iných obnoviteľných palív uvedených na trh za predchádzajúci rok. Členské štáty v prípade potreby predložia správu o akýchkoľvek výnimočných podmienkach pri dodávkach surovej ropy alebo ropných výrobkov, ktoré mali vplyv na obchodovanie s biopalivami a inými obnoviteľnými palivami.

Vo svojej prvej správe po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, členské štáty uvedú úroveň svojich národných indikatívnych cieľov pre prvú etapu. V správe za rok 2006 členské štáty uvedú úroveň svojich národných indikatívnych cieľov pre druhú etapu.

V týchto správach by mala byť zdôvodnená diferenciácia národných cieľov v porovnaní s referenčnými hodnotami uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b) a mohla by byť založená na týchto prvkoch:

a) objektívne faktory, ako je limitovaný národný potenciál výroby biopalív z biomasy;

b) objem zdrojov pridelených na výrobu biomasy na iné účely použitia energie, ako je doprava a špecifické technické alebo klimatické charakteristiky národného trhu pre palivá v doprave;

c) národné politiky prideľujúce porovnateľné zdroje na výrobu iných palív v doprave, založených na obnoviteľných zdrojoch energie a zhodných s cieľmi tejto smernice.

2. Najneskôr do 31. decembra 2006, a potom každé dva roky vypracuje Komisia pre Európsky parlament a Radu hodnotiacu správu o pokroku vo využívaní biopalív a iných obnoviteľných palív v členských štátoch.

Táto správa musí obsahovať aspoň nasledovné:

a) nákladovú efektívnosť opatrení prijatých členskými štátmi na podporu používania biopalív a iných obnoviteľných palív;

b) hospodárske aspekty a environmentálny dopad ďalšieho zvyšovania podielu biopalív a iných obnoviteľných palív;

c) perspektívu životného cyklu biopalív a iných obnoviteľných palív z hľadiska uvedenia možných opatrení na budúcu podporu tých palív, ktoré sú klimaticky a ekologicky priaznivé a ktoré majú potenciál stať sa konkurencieschopnými a nákladovo efektívnymi;

d) udržateľnosť pestovania plodín používaných na výrobu biopalív, najmä využitie plôch, stupeň intenzity kultivácie, obmena plodín a používania pesticídov;

e) posúdenia používania biopalív a iných obnoviteľných palív z hľadiska ich špecifických vplyvov na klimatickú zmenu a ich vplyv na zníženie emisií CO2;

f) prehľad o ďalších dlhodobých možnostiach týkajúcich sa opatrení energetickej účinnosti v doprave.

Na základe tejto správy Komisia podľa článku 3, ods. 1, predloží Európskemu parlamentu a Rade príslušné návrhy o prispôsobení systému cieľov. Ak na základe tejto správy dospeje k záveru, že indikatívne ciele sa pravdepodobne nedosiahnu z toho dôvodu, že sú neoprávnené a/alebo sa netýkajú nových vedeckých poznatkov, budú v týchto návrhoch vo vhodnej forme formulované národné ciele, vrátane možných záväzných cieľov.

Článok 5

Zoznam uvedený v článku 2 ods. 2 sa môže prispôsobiť technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 Pri prispôsobení tohto zoznamu sa zohľadní environmentálny dosah biopalív.

Článok 6

1. Komisii bude pomáhať výbor.

2. Kde sa uvádza odkaz na tento odsek, budú sa uplatňovať články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovené na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 7

1. Členské štáty najneskôr do 31. decembra 2004 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať Komisiu.

Keď členské štáty príjmu uvedené ustanovenia, zahrnie sa do nich odkaz na túto smernicu, alebo ich takýto odkaz bude sprevádzať v prípade ich úradného uverejnenia. Členské štáty stanovia, ako sa takýto odkaz uvedie.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

Článok 8

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 8. mája 2003

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

M. Chrisochoїdis

[1] Ú. v. ES C 103 E, 30.4.2002, s. 205 a Ú. v. ES C 331 E, 31.12.2002, s. 291.

[2] Ú. v. ES C 149, 21.6.2002, s. 7.

[3] Ú. v. ES C 278, 14.11.2002, s. 29.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 4. júla 2002 (ešte nebolo uverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 18. novembra 2002 (Ú. v. ES C 32 E, 11.2.2003, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2003 (ešte nebolo uverejnené v úradnom vestníku).

[5] Ú. v. ES C 198, 24.6.1998, s. 1.

[6] Ú. v. ES C 210, 6.7.1998, s. 215.

[7] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33).

--------------------------------------------------