Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES

z 28. januára 2003

o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy [4] na základe spoločného textu schváleného Zmierovacím výborom 8. novembra 2002,

keďže:

(1) Zvýšený prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí a šírenie takých informácií prispieva k zlepšovaniu povedomia o záležitostiach životného prostredia, voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti na rozhodovaní o otázkach životného prostredia a prípadne aj k lepšiemu životnému prostrediu.

(2) Smernica Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí [5], ustanoviac opatrenia na výkon práva prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, vyvolala proces zmeny prístupu orgánov k otázke otvorenosti a tansparentnosti, ktorý by sa mal rozvíjať a pokračovať. Táto smernica rozširuje jestvujúci prístup umožňovaný podľa smernice 90/313/EHS.

(3) Článok 8 uvedenej smernice vyžaduje od členských štátov, aby informovali Komisiu o získaných skúsenostiach, na základe ktorých je Komisia povinná podať správu Európskemu parlamentu a Rade spolu s akýmkoľvek vhodným návrhom na revíziu smernice.

(4) Správa vypracovaná podľa článku 8 uvedenej smernice identifikuje konkrétne problémy pri praktickom uplatňovaní smernice.

(5) Dňa 25. júna 1998 Európske spoločenstvo podpísalo Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Ustanovenia práva spoločenstva musia byť v súlade s uvedeným dohovorom vzhľadom na jeho uzavretie Európskym spoločenstvom.

(6) V záujme zvyšovania transparentnosti je namiesto zmeny a doplnenia vhodnejšie smernicu 90/313/EHS nahradiť, aby poskytovala zainteresovaným stranám jednoduchý, jasný a koherentný právny text.

(7) Rozdiely medzi platnými právnymi predpismi členských štátov týkajúcimi sa prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány, môžu spôsobiť v spoločenstve nerovnosť v prístupe k takým informáciám alebo v podmienkach hospodárskej súťaže.

(8) Je potrebné zabezpečiť, aby každá fyzická osoba a právnická osoba mala právo prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány, bez povinnosti preukazovať oprávnený záujem.

(9) Je tiež potrebné, aby verejné orgány sprístupňovali a šírili informácie o životnom prostredí širokej verejnosti v čo najširšej miere najmä s využitím informačných a komunikačných technológií. Pri podávaní správ podľa tejto smernice a kontrole jej plnenia by sa malo prihliadať aj na budúci rozvoj týchto technológií.

(10) Je potrebné vyjasniť definíciu informácie o životnom prostredí tak, aby sa vzťahovala na informácie o stave životného prostredia, faktoroch, opatreniach alebo činnostiach ovplyvňujúcich alebo schopných ovplyvniť životné prostredie, alebo navrhovaných na jeho ochranu, na hospodárske analýzy nákladov využívané v rámci takých opatrení alebo činností a tiež informácie o stave zdravia a bezpečnosti osôb, vrátane kontaminácie potravinového reťazca, podmienok ľudského života, kultúrnych miest a stavieb v rozsahu, v akom sú alebo by mohli byť nimi ovplyvnené, poskytovanú v ľubovoľnej forme.

(11) Na naplnenie zásady článku 6 zmluvy, aby požiadavky ochrany životného prostredia boli začlenené do definície a vykonávania politík a činností spoločenstva, by sa mala definícia verejných orgánov rozšíriť tak, aby zahrňovala vládu alebo inú verejnú správu na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni bez ohľadu na osobitné právomoci v oblasti životného prostredia. Definícia by sa mala podobne rozšíriť, aby zahrňovala aj iné osoby alebo orgány vykonávajúce funkcie verejnej správy vo vzťahu k životnému prostrediu podľa národného práva, ako aj iné, im podriadené osoby alebo orgány, ktoré majú verejné právomoci alebo funkcie vo vzťahu k životnému prostrediu.

(12) Informácie o životnom prostredí, ktoré fyzicky majú iné orgány v mene verejných orgánov, by mali takisto patriť do pôsobnosti tejto smernice.

(13) Informácie o životnom prostredí by sa mali sprístupniť žiadateľom čo najskôr a v primeranom čase a s prihliadnutím na lehoty, ktoré uviedol žiadateľ.

(14) Verejné orgány by mali sprístupniť informácie o životnom prostredí vo forme alebo formáte, ako požaduje žiadateľ, pokiaľ už nie sú verejne dostupné v inej forme alebo formáte, alebo nie je vhodné ich sprístupniť inou formou alebo v inom formáte. Navyše, verejné orgány by mali byť povinné vynaložiť všetko primerané úsilie na udržiavanie informácií o životnom prostredí, ktoré spravujú alebo ktoré sú uchovávané pre ne vo forme alebo formátoch, ktoré sú ľahko reprodukovateľné a dostupné elektronickými prostriedkami.

(15) Členské štáty by mali určiť praktické postupy, na základe ktorých sa také informácie efektívne sprístupnia. Tieto postupy zaručia, aby boli informácie efektívne a ľahko prístupné a aby sa postupne stávali verejnosti dostupné prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí vrátane verejne dostupných zoznamov a registrov verejných orgánov alebo zoznamov informácií o životnom prostredí spravovaných verejnými orgánmi alebo určených pre ne.

(16) Právo na informácie znamená, že zverejňovanie informácií by malo byť všeobecným pravidlom a verejné orgány by mali byť oprávnené odmietnuť požiadavku na informácie o životnom prostredí v osobitných a jednoznačne definovaných prípadoch. Dôvody odmietnutia by sa mali vykladať obmedzujúcim spôsobom, pričom verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, by sa mal zvažovať oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. Príčiny odmietnutia by sa mali poskytnúť žiadateľovi v lehote ustanovenej touto smernicou.

(17) Verejné orgány by mali sprístupňovať informácie o životnom prostredí čiastočne, keď je možné oddeliť informáciu patriacu do rozsahu výnimiek od zvyšku požadovaných informácií.

(18) Verejným orgánom by sa malo umožniť vyberať za poskytovanie informácií o životnom prostredí poplatok, ale taký poplatok by mal byť primeraný. Z toho vyplýva všeobecné pravidlo, že poplatky nesmú prevyšovať skutočné náklady vypracovania príslušného materiálu. Mali by sa obmedziť prípady, keď sa vyžaduje preddavok. V jednotlivých prípadoch, keď verejné orgány sprístupňujú informácie o životnom prostredí na komerčnom základe a keď je to potrebné, aby sa zaručila kontinuita zberu a uverejňovania takých informácií, považuje sa za rozumné vyberanie poplatku na trhovom základe; preddavok možno vyžadovať. Zoznam poplatkov by mal byť uverejnený a dostupný žiadateľom spolu s informáciami o okolnostiach, za akých možno poplatok vyberať alebo odpustiť.

(19) Žiadatelia by mali mať možnosť v správnom alebo súdnom konaní napadnúť konanie alebo opomenutie verejného orgánu týkajúce sa ich žiadosti.

(20) Verejné orgány by sa mali snažiť zaručiť, aby informácie o životnom prostredí, ktoré vypracovali alebo ktoré boli vypracované v ich mene, boli zrozumiteľné, presné a porovnateľné. Na požiadanie by sa mala oznamovať aj metóda použitá na vypracovanie informácií, pretože to je dôležitý faktor pri posudzovaní kvality poskytnutých informácií.

(21) V záujme zvýšenia povedomia verejnosti v záležitostiach životného prostredia a na zlepšenie ochrany životného prostredia by mali verejné orgány vhodným spôsobom sprístupňovať a šíriť informácie o životnom prostredí, ktoré sú významné pre ich funkciu, najmä dostupnými prostriedkami počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky.

(22) Táto smernica by sa po nadobudnutí účinnosti mala vyhodnocovať každé štyri roky z hľadiska skúseností a po predložení príslušných správ členských štátov by sa na tomto základe mala podrobiť revízii. Komisia by mala predložiť hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade.

(23) Pretože členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele navrhovanej smernice a lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ako je ustanovené v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality, ako je ustanovené v uvedenom článku, táto smernica neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(24) Ustanovenia tejto smernice neovplyvnia právo členského štátu na zachovanie alebo zavedenie opatrení zabezpečujúcich širší prístup k informáciám, ako vyžaduje táto smernica,

PRIJALI TÚTO SMERNICU

Článok 1

Ciele

Ciele tejto smernice sú:

a) zaručiť právo prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány alebo ktoré sú pre ne uchovávané a ustanoviť základné podmienky a praktické postupy na jeho výkon, a

b) zabezpečiť, aby sa, ako samozrejmosť, informácie o životnom prostredí postupne sprístupňovali verejnosti a šírili a aby sa dosiahla čo najširšia systematická dostupnosť a šírenie informácií o životnom prostredí. Na tento účel sa podporuje najmä používanie dostupnej počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

1. "Informácie o životnom prostredí" sú akékoľvek informácie v písomnej, vizuálnej, zvukovej, elektronickej alebo ľubovoľnej inej forme o:

a) stave prvkov životného prostredia, ako sú vzduch a atmosféra, voda, pôda, zem, krajina a prírodné prostredie vrátane mokradí, pobreží a morských oblastí, biologická diverzita a jej zložky vrátane geneticky modifikovaných organizmov, a o interakcii medzi týmito prvkami;

b) faktoroch, ako sú látky, energia, hluk, žiarenie alebo odpad vrátane rádioaktívneho odpadu, emisie, vypúšťanie alebo iné uvoľňovanie do životného prostredia, ktoré ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť prvky životného prostredia uvedené v písmene a);

c) opatreniach (vrátane administratívnych), ako sú politiky, legislatíva, plány, programy, environmentálne dohody a činnosti, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť prvky a faktory uvedené v písmenách a) a b), ako aj opatrenia alebo činnosti určené na ochranu týchto prvkov;

d) správach o implementácii environmentálnej legislatívy;

e) nákladových a iných hospodárskych analýzach a predpokladoch využívaných v rámci opatrení a činností uvedených v písmene c) a

f) stave zdravia a bezpečnosti ľudí, vrátane prípadnej kontaminácie potravinového reťazca, o podmienkach ľudského života, kultúrnych lokalít a stavbách, pokiaľ majú alebo môžu byť dotknuté prvkami životného prostredia uvedenými v písmene a) alebo prostredníctvom týchto prvkov niektoré z faktorov alebo opatrení uvedených písmenách b) a c).

2. "Verejný orgán" je:

a) vláda alebo iná verejná administratíva vrátane verejných poradných orgánov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;

b) každá fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca funkcie verejnej správy podľa národného práva vrátane osobitných povinností, činností alebo služieb vo vzťahu k životnému prostrediu a

c) každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá, pod kontrolou orgánu alebo osoby uvedenej pod písmenom a) alebo b), má verejné zodpovednosti alebo funkcie alebo vykonáva verejnú službu vo vzťahu k životnému prostrediu.

Členské štáty môžu ustanoviť, že táto definícia sa nevzťahuje na orgány alebo inšitúcie, keď konajú s právomocou súdu alebo zákonodarcu. Ak ich ustanovenia v čase prijatia tejto smernice neobsahujú proces preskúmavania v zmysle článku 6, členské štáty môžu tieto orgány alebo inštitúcie z definície vyňať.

3. "Informácie, ktoré má verejný orgán" sú informácie o životnom prostredí v jeho vlastníctve, ktoré tento orgán vypracoval alebo obdržal.

4. "Informácie uchovávané pre verejný orgán" sú informácie o životnom prostredí, ktoré fyzicky má fyzická osoba alebo právnická osoba v mene verejného orgánu.

5. "Žiadateľ" je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada informácie o životnom prostredí.

6. "Verejnosť" je jedna alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.

Článok 3

Prístup k informáciám o životnom prostredí na základe žiadosti

1. Členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány boli povinné, v súlade s ustanoveniami tejto smernice, sprístupniť informácie o životnom prostredí, ktoré majú alebo ktoré sú pre ne uchovávané, na požiadanie každému žiadateľovi bez toho, aby musel preukázať svoj oprávnený záujem.

2. Žiadateľovi sa sprístupnia informácie o životnom prostredí podľa článku 4 a so zreteľom na žiadateľom uvedenú lehotu:

a) čo najskôr, alebo najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadateľovej žiadosti verejnému orgánu uvedenému v odseku 1, alebo

b) do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti verejnému orgánu, ak objem a komplexnosť informácií sú také, že jednomesačnú lehotu podľa písmena a) nemožno dodržať. V takých prípadoch sa žiadateľovi čo najrýchlejšie, v každom prípade pred uplynutím uvedenej jednomesačnej lehoty, oznámi každé také predĺženie a jeho dôvody.

3. Ak je žiadosť formulovaná príliš všeobecným spôsobom, verejný orgán čo najskôr, a najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 2 písm. a), vyzve žiadateľa, aby žiadosť spresnil, a pomôže mu pritom napr. poskytnutím informácií o využívaní verejných registrov uvedených v odseku 5 písm. c). Verejné orgány môžu, keď to považujú za primerané, zamietnuť žiadosť podľa článku 4 ods. 1 písm. c).

4. Keď žiadateľ požiada verejný orgán o sprístupnenie informácií o životnom prostredí v osobitnej forme alebo formáte (vrátane vo forme kópií), verejný orgán ich takto sprístupní, pokiaľ:

a) už sú verejne dostupné inou formou alebo v inom formáte, ktorý je ľahko dostupný žiadateľom, najmä podľa článku 7, alebo

b) je pre verejný orgán primerané ich sprístupnenie inou formou alebo v inom formáte a v takom prípade uvedie dôvody, prečo ich sprístupnil takou formou alebo v takom formáte.

Na účely tohto odseku verejné orgány vynaložia všetko primerané úsilie na udržiavanie informácií o životnom prostredí, ktoré majú alebo ktoré sú pre ne uchovávané vo forme alebo formátoch, ktoré sú ľahko reprodukovateľné a dostupné počítačovými telekomunikačnými alebo inými elektronickými prostriedkami.

Dôvody odmietnutia sprístupniť informácie o životnom prostredí, úplne alebo čiastočne, v požadovanej forme alebo formáte sa žiadateľovi oznamujú v lehote uvedenej v odseku 2 písm. a).

5. Na účely tohto článku členské štáty zabezpečia, aby:

a) úradníci boli povinní podporovať verejnosť pri hľadaní prístupu k informáciám;

b) zoznamy verejných orgánov boli verejne dostupné a

c) aby boli definované praktické postupy na zabezpečenie účinného výkonu práva prístupu k informáciám o životnom prostredí, napríklad:

- vymenovaním informačných úradníkov,

- vytvorením a udržovaním zariadení na preštudovanie požadovaných informácií,

- registrami alebo zoznamami informácií o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány alebo informačné strediská, s jasnými údajmi, kde takéto informácie možno nájsť.

Členské štáty zabezpečia, aby verejné orgány vhodne informovali verejnosť o jej právach vyplývajúcich z tejto smernice a v primeranom rozsahu v tomto smere poskytovali informácie, usmernenia a rady.

Článok 4

Výnimky

1. Členské štáty môžu ustanoviť, aby žiadosť o informácie o životnom prostredí bola zamietnutá, ak:

a) verejný orgán, ktorému je žiadosť adresovaná, požadované informácie nemá alebo nie sú preň uchovávané. V takom prípade, keď tento verejný orgán vie, že tieto informácie má alebo sú uchovávané pre iný verejný orgán, čo najrýchlejšie postúpi žiadosť tomuto inému orgánu a informuje o tom žiadateľa alebo informuje žiadateľa o verejnom orgáne, ktorému, podľa jeho názoru, možno podať žiadosť o požadované informácie;

b) žiadosť je zjavne nerozumná;

c) žiadosť je formulovaná príliš všeobecne, s prihliadnutím na článok 3 ods. 3;

d) žiadosť sa týka práve dokončovaných materiálov alebo nedokončených dokumentov alebo údajov;

e) žiadosť sa týka internej korešpondencie, s prihliadnutím na verejný záujem, ktorému uverejnenie slúži.

Ak sa žiadosť zamietne, pretože sa týka práve dokončovaného materiálu, verejný orgán uvedie orgán, ktorý materiál pripravuje, a uvedie predpokladaný čas potrebný na jeho dokončenie.

2. Členské štáty môžu ustanoviť, že žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí sa zamietne, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť:

a) dôvernosť konania verejných orgánov, keď túto dôvernosť ustanovuje zákon;

b) medzinárodné vzťahy, verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu;

c) prebiehajúce súdne procesy, možnosť každej osoby na spravodlivý súd alebo možnosť verejného orgánu viesť vyšetrovanie trestno-právnej alebo disciplinárnej povahy;

d) dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií, keď takúto dôvernosť ustanovuje národné právo alebo právo spoločenstva na ochranu oprávneného hospodárskeho záujmu vrátane verejného záujmu na zachovaní utajenia štatistických údajov a daňového tajomstva;

e) práva duševného vlastníctva;

f) dôvernosť osobných údajov alebo spisov vzťahujúcich sa na fyzickú osobu, keď táto osoba nesúhlasila so sprístupnením týchto informácií pre verejnosť a keď je takáto dôvernosť ustanovená národným právom alebo právom spoločenstva;

g) záujmy alebo ochranu ktorejkoľvek osoby, ktorá požadované informácie poskytla dobrovoľne bez toho, aby bola na to zo zákona povinná alebo jej bolo možné na základe zákona túto povinnosť uložiť, ak táto osoba s uverejnením príslušných informácií nesúhlasila;

h) ochranu životného prostredia, ktorej sa informácie o životnom prostredí týkajú, napríklad miesta výskytu vzácnych druhov.

Dôvody zamietnutia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykladajú reštriktívnym spôsobom, pričom v každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení. V každom jednotlivom prípade sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie, oproti záujmu, ktorému slúži zamietnutie. Členské štáty, v zmysle odseku 2 písm. a), d), f), g) a h), nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.

V rámci a na účely uplatňovania pododseku f) členské štáty zabezpečia, aby sa dodržali požiadavky smernice 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane osobnosti so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takých údajov [6].

3. Keď členský štát ustanoví výnimky, môže vypracovať verejne prístupný zoznam kritérií, na základe ktorých príslušný orgán môže rozhodovať o nakladaní so žiadosťami.

4. Keď žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácií o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány alebo ktoré sú pre ne uchovávané, sprístupnia sa informácie čiastočne, ak je možné akékoľvek informácie patriace do rozsahu odseku 1 písm. d) a e) alebo odseku 2 oddeliť od zvyšku požadovaných informácií.

5. Odmietnutie sprístupniť požadovanú informáciu alebo jej časť sa oznámi žiadateľovi písomne alebo elektronicky, ak bola žiadosť podaná písomne alebo ak to žiadateľ požaduje, a to v lehotách uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) alebo prípadne b). V oznámení sa uvedú dôvody odmietnutia a informácie o opravnom prostriedku ustanovenom podľa článku 6.

Článok 5

Poplatky

1. Za prístup do akýchkoľvek verejných registrov alebo zoznamov ustanovených alebo udržiavaných, ako je uvedené v článku 3 ods. 5, ani za nazeranie do požadovaných informácií na mieste sa poplatok nevyberá.

2. Verejné orgány môžu vybrať poplatok za poskytnutie akýchkoľvek informácií o životnom prostredí, ale taký poplatok nesmie prevýšiť primeranú sumu.

3. Ak sa poplatky vyberajú, verejné orgány uverejnia a sprístupnia žiadateľom cenník poplatkov, ako aj informácie o okolnostiach, za ktorých možno poplatok vyberať alebo odpustiť.

Článok 6

Prístup k spravodlivosti

1. Členské štáty zabezpečia, aby každý žiadateľ, ktorý sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie bola ignorovaná (úplne alebo čiastočne), bezdôvodne zamietnutá, neprimerane zodpovedaná alebo že sa s ňou nenakladalo v súlade s ustanoveniami článkov 3, 4 alebo 5, mal prístup k postupu, v ktorom môže konanie alebo opomenutie dotknutého verejného orgánu znovu zvážiť ten istý alebo iný verejný orgán, alebo ich môže administratívne preskúmať nezávislý a nestranný orgán ustanovený zákonom. Každý taký postup musí byť promptný a buď bezplatný, alebo nenákladný.

2. Okrem opravného postupu podľa odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ mal prístup k opravnému postupu pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom, ktorý môže preskúmať konanie alebo opomenutie príslušného verejného orgánu a ktorého rozhodnutia môžu byť konečné. Členské štáty môžu okrem toho ustanoviť, aby opravný prostriedok smeli využiť aj tretie strany poškodené zverejnenými informáciami.

3. Pre verejný orgán, ktorý informácie má, sú konečné rozhodnutia podľa odseku 2 záväzné. Dôvody sa uvedú písomne aspoň v prípadoch, keď sa prístup k informáciám zamieta podľa tohto článku.

Článok 7

Šírenie informácií o životnom prostredí

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby verejné orgány organizovali informácie o životnom prostredí, ktoré sú významné pre ich funkciu a ktoré majú alebo sú pre ne uchovávané, s úmyslom ich aktívne a systematicky na verejnosti šíriť, najmä dostupnými prostriedkami počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky.

Informácie sprístupnené prostriedkami počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky nemusia obsahovať informácie zbierané pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, pokiaľ už sú dostupné v elektronickej forme.

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o životnom prostredí postupne stávali dostupné v elektronických databázach, ktoré sú ľahko prístupné verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.

2. Informácie, ktoré sa majú sprístupniť a šíriť, sa podľa potreby aktualizujú a obsahujú aspoň:

a) texty medzinárodných zmlúv, dohovorov alebo dohôd, právnych predpisov spoločenstva, národnej, regionálnej a miestnej legislatívy týkajúcej sa životného prostredia alebo súvisiacej s ním;

b) politiky, plány a programy súvisiace so životným prostredím;

c) správy o pokroku vykonaní položiek podľa písmena a) a b), keď ich verejné orgány pripravili alebo majú v elektronickej forme;

d) správy o stave životného prostredia podľa odseku 3;

e) údaje alebo prehľady údajov získané pri monitorovaní činností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť životné prostredie;

f) povolenia s významným vplyvom na životné prostredie a environmentálne dohody alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo nájsť v rámci článku 3;

g) štúdie vplyvov na životné prostredie a posudky rizík týkajúce sa prvkov životného prostredia podľa článku 2 ods. 1 písm. a) alebo odkaz na miesto, kde si tieto informácie možno vyžiadať alebo nájsť v rámci článku 3.

3. Bez dosahu na niektorú osobitnú ohlasovaciu povinnosť ustanovenú právnymi predpismi spoločenstva prijmú členské štáty potrebné opatrenia, aby zabezpečili uverejňovanie národných a podľa potreby aj regionálnych alebo miestnych správ o stave životného prostredia v pravidelných, najviac štvorročných intervaloch; takéto správy obsahujú informácie o kvalite životného prostredia a o jeho zaťažení.

4. Bez dosahu na niektorú osobitnú povinnosť uloženú právnymi predpismi spoločenstva vykonajú členské štáty potrebné opatrenia, aby v prípade ohrozenia ľudského zdravia alebo životného prostredia, bez ohľadu na to, či je dôsledkom ľudského konania alebo má prirodzenú príčinu, zabezpečili okamžité a bezodkladné šírenie všetkých informácií, ktoré verejné orgány majú alebo sú pre ne uchovávané a ktoré by umožnili pravdepodobne postihnutej verejnosti vykonať opatrenia na zabránenie alebo zmiernenie nebezpečenstva, ktoré z ohrozenia vyplýva.

5. Výnimky podľa článku 4 ods. 1 a 2) sa môžu uplatniť v súvislosti s povinnosťami uloženými v tomto článku.

6. Členské štáty môžu splniť požiadavky tohto článku vytvorením odkazov na internetové stránky, na ktorých možno informácie nájsť.

Článok 8

Kvalita informácií o životnom prostredí

1. Členské štáty vo svojej pôsobnosti zabezpečia, aby každá nimi alebo v ich mene vypracovaná informácia bola aktuálna, presná a porovnateľná.

2. Na požiadanie verejné orgány odpovedia na žiadosť o informácie podľa článku 2 ods. 1 písm. b) a informujú žiadateľa o mieste, kde môže nájsť dostupné informácie o meracích postupoch, vrátane metód analýzy, zberu a prípravy vzoriek, použitých pri zostavovaní informácií, alebo poukážu na použitý štandardizovaný postup.

Článok 9

Overovacie konanie

1. Najneskôr 14. februára 2009 podajú členské štáty správu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tejto smernice.

Správu predložia Komisii najneskôr 14. augusta 2009.

Najneskôr 14. februára 2004 pošle Komisia členským štátom usmerňujúci dokument, v ktorom členským štátom jasne stanoví spôsob podania správy.

2. Vzhľadom na skúsenosti a s prihliadnutím na rozvoj počítačovej telekomunikačnej alebo elektronickej techniky Komisia vypracuje správu pre Európsky parlament a Radu spolu s návrhom na úpravy, ktoré môže považovať za vhodné.

Článok 10

Vykonanie

Členské štáty uvedú do platnosti zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou od 14. februára 2005. Okamžite o tom informujú Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, je ich súčasťou odkaz na túto smernicu alebo ich taký odkaz sprevádza pri ich úradnom uverejnení. Členské štáty ustanovia spôsoby vytvorenia takého odkazu.

Článok 11

Zrušenie

Smernica 90/313/EHS sa týmto ruší s účinnosťou od 14. februára 2005.

Odkazy na zrušenú smernica sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu podľa korelačnej tabuľky v prílohe.

Článok 12

Účinnosť

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 28. januára 2003

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

G. Papandreou

[1] Ú. v. ES C 337 E, 28.11.2000, s. 156 a Ú. v. ES C 240 E, 28.8.2001, s. 289.

[2] Ú. v. ES C 116, 20.4.2001, s. 43.

[3] Ú. v. ES C 148, 18.5.2001, s. 9.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. marca 2001 (Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 165), spoločná pozícia Rady z 28. januára 2002 (Ú. v. ES C 113 E, 14.5.2002, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 30. mája 2002 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady zo 16. decembra 2002 a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2002.

[5] Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56.

[6] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

KORELAČNÁ TABUĽKA

Smernica 90/313/EHS | Táto smernica |

Článok 1 | Článok 1 písm. a) |

Článok 1 písm. b) |

Článok 2 písm. a) | Článok 2 ods. 1 |

Článok 2 písm. b) | Článok 2 ods. 2 |

– | Článok 2 ods. 3 |

– | Článok 2 ods. 4 |

– | Článok 2 ods. 5 |

– | Článok 2 ods. 6 |

Článok 3 ods. 1 | Článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 5 |

Článok 3 ods. 2 | Článok 4 ods. 2 a článok 4 ods. 4 |

Článok 3 ods. 3 | Článok 4 ods. 1 písm. b), c), d) a e) |

Článok 3 ods. 4 | Článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 5 |

– | Článok 4 ods. 1 písm. a) |

– | Článok 3 ods. 3 |

– | Článok 3 ods. 4 |

Článok 4 | Článok 6 ods. 1 a článok 6 ods. 2 |

– | Článok 6 ods. 3 |

Článok 5 | Článok 5 ods. 1 |

– | Článok 5 ods. 2 |

– | Článok 5 ods. 3 |

Článok 6 | Článok 2 ods. 2 písm. c), článok 3 ods. 1 |

Článok 7 | Článok 7 ods. 1, 2 a 3 |

– | Článok 7 ods. 4 |

– | Článok 7 ods. 5 |

– | Článok 7 ods. 6 |

– | Článok 8 |

Článok 8 | Článok 9 |

Článok 9 | Článok 10 |

Článok 10 | Článok 13 |

– | Článok 11 |

– | Článok 12 |

--------------------------------------------------