(Akty prijaté podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/80/SVV

z 27. januára 2003

o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 29, článok 31 písm. e) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na podnet Dánskeho kráľovstva [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

Keďže:

(1) Únia je znepokojená nárastom trestných činov v oblasti životného prostredia a ich účinkov, ktoré sa stále viac rozširujú aj za hranice štátov, v ktorých sa trestné činy páchajú.

(2) Takéto trestné činy predstavujú hrozbu pre životné prostredie a preto si vyžadujú tvrdú reakciu.

(3) Environmentálne trestné činy sú problémom, ktorému čelia spoločne všetky členské štáty, ktoré by preto mali podniknúť zosúladené akcie na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva [3].

(4) V marci 2001 Európska Komisia predložila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva [4], ktorý vychádzal z článku 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(5) Rada považovala za potrebné zahrnúť do tohto rámcového rozhodnutia celý rad podstatných ustanovení, ktoré boli uvedené v navrhovanej smernici, najmä tie, ktoré vymedzujú správanie, ktoré členské štáty musia v rámci ich vnútroštátneho práva ustanoviť ako trestné činy.

(6) Európsky parlament prijal stanovisko k navrhovanej smernici 9. apríla 2002. V októbri 2002 Európska Komisia predložila zmenený a doplnený návrh smernice podľa článku 250 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Rada nepovažuje za potrebné upravovať toto rámcové rozhodnutie podľa uvedeného návrhu.

(7) Rada zvážila tento návrh, ale dospela k záveru, že nemôže dosiahnuť väčšinu, ktorá sa na jeho prijatie vyžaduje. Uvedená väčšina sa domnievala, že návrh presahoval právomoci, ktoré spoločenstvu priznáva Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a že ciele je možné dosiahnuť prijatím rámcového rozhodnutia na základe hlavy VI Zmluvy o Európskej únii. Rada sa taktiež domnievala, že toto rámcové rozhodnutie vychádzajúce z článku 34 Zmluvy o Európskej únii je tým správnym nástrojom na uloženie povinnosti členským štátom stanoviť trestné sankcie. Zmenený a doplnený návrh, ktorý predložila Komisia, nebol takej povahy, aby Rada v tejto súvislosti zmenila svoju pozíciu.

(8) Za environmentálne trestné činy by mali byť zodpovedné nielen fyzické, ale aj právnické osoby.

(9) Členské štáty by mali zakotviť rozsiahle súdne právomoci v súvislosti s uvedenými trestnými činmi, aby sa predišlo tomu, aby fyzické alebo právnické osoby mohli uniknúť trestnému stíhaniu jednoducho preto, že trestný čin nebol spáchaný na ich území.

(10) Rada Európy prijala 4. novembra 1998 Dohovor o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorý bol zohľadnený v ustanoveniach tohto právneho aktu,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a) "nezákonný" znamená porušujúci zákon, správne rozhodnutie alebo rozhodnutie prijaté príslušným orgánom, vrátane tých, ktoré uvádzajú do účinnosti záväzné ustanovenia práva spoločenstva zamerané na ochranu životného prostredia;

b) "voda" znamená všetky druhy podzemných a povrchových vôd, vrátane vôd jazier, riek, oceánov a morí;

c) "právnická osoba" znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa platného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných verejných orgánov, ktoré vykonávajú štátnu moc a vykonávajú činnosť pre verejnoprávne medzinárodné organizácie.

Článok 2

Úmyselné trestné činy

Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby nasledovné konanie bolo v jeho vnútroštátnom práve upravené ako trestný čin:

a) vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva látok alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobí smrť alebo vážne poranenie osoby;

b) nezákonné vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie určitého množstva látok alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobí alebo by mohlo spôsobiť ich trvalé alebo značné zhoršenie alebo smrť alebo vážne poranenie osoby alebo značné poškodenie chránených pamiatok, iných chránených objektov, majetku, živočíchov alebo rastlín;

c) nezákonné zneškodňovanie, úprava, ukladanie, preprava, vývoz alebo dovoz odpadu, vrátane nebezpečného odpadu, ktoré spôsobí alebo by mohlo spôsobiť smrť alebo ťažké ublíženie na zdraví alebo značne poškodiť kvalitu ovzdušia, pôdy, vody, živočíchov alebo rastlín;

d) nezákonná prevádzka závodu, v ktorom sa vykonáva nebezpečná činnosť a ktorá mimo závodu spôsobí alebo by mohla spôsobiť smrť alebo vážne poranenie akejkoľvek osoby alebo značne poškodiť kvalitu ovzdušia, pôdy, vody, živočíchov alebo rastlín;

e) nezákonná výroba, úprava, uskladňovanie, používanie, preprava, vývoz alebo dovoz jadrového materiálu alebo iných nebezpečných rádioaktívnych látok, ktoré spôsobia alebo by mohli spôsobiť smrť alebo vážne poranenie osoby alebo značne poškodiť kvalitu ovzdušia, pôdy, vody, živočíchov alebo rastlín;

f) nezákonná držba, odber, poškodzovanie, zabíjanie alebo obchodovanie s chránenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín alebo ich časťami, aspoň v tých prípadoch, kedy im hrozí vyhynutie, ako je vymedzené podľa vnútroštátneho práva;

g) nezákonný obchod s látkami, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu;

ak sú spáchané úmyselne.

Článok 3

Trestné činy z nedbanlivosti

Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby konanie vymenované v článku 2, upravil vo svojom vnútroštátnom práve ako trestný čin, ak je spáchané z nedbanlivosti alebo aspoň z dôvodu hrubej nedbanlivosti.

Článok 4

Spolupáchateľstvo a podnecovanie

Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa spolupáchateľstvo alebo podnecovanie konania, ktoré je uvedené v článku 2, považovalo za trestné.

Článok 5

Sankcie

1. Každý členský štát príjme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa konanie uvedené v článkoch 2 až 3 trestalo účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami, vrátane, aspoň v závažných prípadoch, trestami odňatia slobody, ktoré môžu byť dôvodom na extradíciu.

2. Trestné sankcie ustanovené v ods. 1 môžu byť doplnené inými ďalšími sankciami alebo opatreniami, najmä zákazom výkonu činnosti fyzickej osoby, ktorá si vyžaduje úradné povolenie alebo schválenie, alebo zákaz financovania, vedenia alebo riadenia spoločnosti alebo nadácie, ak skutočnosti, ktoré viedli k usvedčeniu tejto osoby jasne preukazujú, že existuje riziko, že by mohla pokračovať v tom istom type trestnej činnosti.

Článok 6

Zodpovednosť právnických osôb

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2 a 3, spáchané v ich prospech ktoroukoľvek osobou, ktorá koná buď samostatne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

a) právomoci zastupovať právnickú osobu;

b) právomoci rozhodovať v mene právnickej osoby; alebo

c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby,

ako aj za spolupáchateľstvo alebo podnecovanie konania uvedeného v článku 2.

2. Okrem prípadov ustanovených v ods. 1 prijme každý členský štát potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohla byť právnická osoba zodpovedná, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola osoby uvedenej v ods. 1 umožnila spáchanie trestného činu takého druhu, aké sú uvedené v článkoch 2 a 3 v prospech tejto právnickej osoby, osobou ktorá podlieha jej právomoci.

3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa ods. 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú na trestnom čine takého druhu, aké sú uvedené v článkoch 2 a 3, zainteresované ako páchatelia, podnecovatelia, alebo spolupáchatelia.

Článok 7

Sankcie voči právnickým osobám

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickú osobu, ktorá je zodpovedná podľa článku 6, bolo možné potrestať účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami, ktoré zahŕňajú trestné alebo aj iné ako trestné sankcie, peňažné tresty, prípadne iné sankcie ako sú:

a) vylúčenie z nároku na štátne dávky alebo podporu;

b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania podnikateľskej činnosti;

c) nariadenie súdneho dozoru;

d) súdny príkaz k likvidácii;

e) povinnosť prijať osobitné opatrenia s cieľom predchádzať následkom konania, ako je napríklad konanie, z ktorého vyplynula trestná zodpovednosť.

Článok 8

Právomoc

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na založenie svojej právomoci s ohľadom na trestné činy, ktoré sú uvedené v článkoch 2 a 3, ak je trestný čin spáchaný:

a) úplne alebo čiastočne na jeho území, dokonca aj v prípade, ak sa účinky trestného činu prejavia úplne inde;

b) na palube lode alebo lietadla, ktoré je v danom členskom štáte zaregistrované alebo sa plaví alebo letí pod jeho vlajkou;

c) v prospech právnických osôb, ktoré majú sídlo na jeho území;

d) jedným z jeho štátnych príslušníkov, ak je spáchaný čin trestný podľa trestného práva, kde bol spáchaný alebo ak miesto, kde bol spáchaný, nespadá pod žiadnu územnú právomoc.

2. S výnimkou ustanovení článku 9 sa ktorýkoľvek členský štát môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať alebo že bude uplatňovať len v osobitných prípadoch alebo za osobitných okolností pravidlo o právomoci ustanovené v:

a) ods. 1 písm. c);

b) ods. 1 písm. d).

Článok 9

Extradícia a trestné stíhanie

1. a) Každý členský štát, ktorý podľa svojho vnútroštátneho práva nevydáva svojich štátnych príslušníkov, prijme opatrenia potrebné na určenie právomoci nad trestnými činmi uvedenými v článkoch 2 a 3, ak by boli spáchané jeho štátnymi príslušníkmi mimo jeho územia.

b) Každý členský štát v prípade, ak je jeden z jeho štátnych príslušníkov obvinený, že v inom členskom štáte spáchal trestný čin súvisiaci s konaním uvedeným v článkoch 2 a 3 a tento členský štát túto osobu nevydá druhému členskému štátu len z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, predloží tento prípad príslušným orgánom na účely prípadného trestného stíhania. Na účely umožnenia uskutočnenia trestného stíhania sa spisy, informácie a usvedčujúce dôkazy k trestnému činu zašlú v súlade s postupmi ustanovenými v článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o extradícii. Dožadujúci členský štát je informovaný o začatí trestného stíhania a o jeho výsledku.

2. Na účely tohto článku sa výraz "štátny príslušník členského štátu" vykladá v súlade s vyhlásením tohto štátu vykonaným podľa článku 6 ods. 1 písm. b) a c) Európskeho dohovoru o extradícii z 13. decembra 1957.

Článok 10

Vykonanie

1. Členské štáty do 27. januára 2005 prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

2. Členské štáty do 27. apríla 2005 oznámia Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení transponujúcich záväzky, ktoré pre nich vyplývajú z tohto rámcového rozhodnutia, do ich vnútroštátneho práva. Na základe týchto informácií a písomnej správy Komisie Rada najneskôr do 27. januára 2006 skontroluje rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím.

Článok 11

Územná pôsobnosť

Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na Gibraltár.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 27. januára 2003

Za Radu

predseda

G. Papandreou

[1] Ú. v. ES C 39, 11.2.2000, s. 4.

[2] Stanoviská prijaté 7. júla 2000 (Ú. v. ES C 121, 24.4.2001, s. 494) a 9. apríla 2002 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Pozri tiež prílohu.

[4] Ú. v. ES C 180 E, 26.6.2001, s. 238.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Rada berie na vedomie, že Rakúsko má v úmysle dosiahnuť súlad s článkom 2 písm. f) a g) v súvislosti s menej závažnými prípadmi a s článkom 3 ustanovením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v rámci správneho trestného práva.

--------------------------------------------------