Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1229/2003/ES

z 26. júna 2003,

ktorým sa stanovuje súbor usmernení pre transeurópske energetické siete a zrušuje rozhodnutie č. 1254/96/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na prvý odsek jej článku 156,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy [4],

keďže:

(1) Od prijatia rozhodnutia č. 1254/96/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 1996, ktorým sa stanovuje súbor usmernení pre transeurópske energetické siete [5], vzrástla potreba zapracovania nových priorít, vyzdvihnutia mimoriadne významných projektov, aktualizácie zoznamu týchto projektov a adaptácie postupu, ktorý sa použije pri identifikácii projektov.

(2) Nové priority pochádzajú z vytvorenia vnútorného trhu s energiami, ktorý je viac otvorený a konkurenčný a je dôsledkom vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou [6] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom [7]. Obe vychádzajú zo záverov zasadnutia Európskej rady v marci 2001 v Štokholme, ktoré sa týkalo rozvoja infraštruktúry potrebnej na fungovanie trhu s energiami. Malo by byť vyvinuté mimoriadne úsilie na dosiahnutie cieľov širšieho využívania obnoviteľných energetických zdrojov, čo by bolo prínosom k politike trvalo udržateľného rozvoja.

(3) Výstavba a údržba energetickej infraštruktúry by mala byť podľa pravidla predmetom trhových princípov. Toto je zároveň v súlade s návrhom Komisie na dobudovanie vnútorného trhu s energiami a spoločnými pravidlami o zákone o konkurencii, ktorých cieľom je vytvorenie vnútorného trhu s energiami, ktorý by bol viac otvorený a konkurenčný. Finančná pomoc spoločenstva určená na výstavbu a údržbu by mala byť preto naďalej poskytovaná iba výnimočne. Tieto výnimky by mali byť naozaj opodstatnené.

(4) Energetická infraštruktúra by mala byť budovaná a udržiavaná tak, aby napomáhala vnútornému energetickému trhu fungovať efektívne a bez toho, aby bol v rozpore s kritériami strategických, a tam kde je to možné, aj univerzálnych služieb. Priority tiež vychádzajú z narastajúceho významu transeurópskych energetických sietí pre diverzifikáciu dodávok plynu v rámci spoločenstva, zapojenie energetických sietí kandidátskych krajín a zabezpečenie koordinovanej prevádzky elektrických sietí v Európe a v oblasti Stredozemného a Čierneho mora.

(5) Medzi projektmi, ktoré sa týkajú transeurópskych energetických sietí, je nevyhnutné vyzdvihnúť prioritné projekty, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska fungovania vnútorného trhu s energiami alebo pre bezpečnosť dodávok energií.

(6) Je nevyhnutné prijať postup identifikácie projektov, ktoré sa týkajú transeurópskych energetických sietí v záujme zabezpečenia harmonického uplatnenia nariadenia Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre udeľovanie finančnej pomoci spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí [8].

(7) Postup identifikácie projektov, ktoré sa týkajú transeurópskych energetických sietí, by mal byť prijatý na dvoch úrovniach: na prvej úrovni sa identifikuje obmedzený počet tematicky definovaných projektov spoločného záujmu a na druhej úrovni sa projekty popíšu detailne s dôrazom na špecifikáciu.

(8) Špecifikácie projektov podliehajú zmenám, udávajú sa iba orientačne. Komisia by preto mala byť naďalej splnomocnená k ich aktualizácii. Keďže projekty môžu mať významné politické a hospodárske nadväznosti, je dôležité nájsť prijateľnú rovnováhu medzi legislatívnym nedopatrením a pružnosťou vybraných projektov, ktoré majú potenciál uchádzať sa o podporu spoločenstva.

(9) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pri výkone výkonných právomocí prenesených na Komisiu [9].

(10) Identifikácia projektov spoločného záujmu, ich špecifikácia a prioritné projekty by sa mali uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté výsledky odhadu environmentálneho dopadu projektov, plánov a programov.

(11) Časové obmedzenie, v rámci ktorého Komisia musí vypracovať pravidelnú správu o vykonávaní usmernení rozhodnutia č. 1254/96/ES, by malo byť rozšírené, nakoľko podľa nariadenia (ES) č. 2236/95 je potrebné predkladať výročnú správu obsahujúcu informácie o napredovaní projektov, najmä prioritných projektov.

(12) Kvôli veľkému rozsahu dodatkov k rozhodnutiu č. 1254/96/ES, žiada sa kvôli jasnosti a racionálnosti, aby boli ustanovenia, ktorých sa to týka, prepracované,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Účel

Toto rozhodnutie určuje podstatu a rozsah činnosti spoločenstva pri vytváraní usmernení pre transeurópske energetické siete. Stanovuje súbory usmernení obsahujúce ciele, priority a širokú paletu činností spoločenstva, ktoré sa týkajú transeurópskych energetických sietí. Tieto usmernenia identifikujú projekty spoločného záujmu vrátane tých, ktoré majú v rámci transeurópskych sietí s elektrickou energiou a so zemným plynom prioritu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto rozhodnutie sa uplatní:

1. na sieťach s elektrickou energiou pre:

a) všetky vedenia vysokého napätia, s výnimkou distribučných sietí, a pre podmorské spojenia, ktoré spĺňajú podmienku, že táto infraštruktúra je použitá v medziregionálnom alebo medzinárodnom prenose/prepojení;

b) akékoľvek zariadenie alebo inštaláciu nevyhnutnú na to, aby systém správne fungoval, vrátane ochrany, monitorovania a riadiacich systémov;

2. na siete so zemným plynom pre:

a) vysokotlakové plynovody s výnimkou distribučných sietí, čo umožňuje zásobovanie regiónov spoločenstva z vnútorných alebo z vonkajších zdrojov;

b) zariadenia podzemného zásobníka, ktoré sú napojené na uvedené vysokotlakové plynovody;

c) zariadenia na prijímanie, skladovanie a opätovné splyňovanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a tiež prepravníky zemného plynu podľa kapacity, ktorú treba dodať;

d) akékoľvek zariadenie alebo inštaláciu nevyhnutnú na to, aby systém správne fungoval vrátane ochrany, monitorovacieho zariadenia a riadiacich systémov.

Článok 3

Ciele

Spoločenstvo by malo propagovať medzištátne prepojenie, medzištátnu prevádzku a rozvoj transeurópskych energetických sietí a prístup k týmto sieťam podľa súčasných právnych predpisov spoločenstva, s úmyslom:

a) podporiť efektívne fungovanie vnútorného trhu ako takého a vnútorného trhu s energiami osobitne, a zároveň podporovať racionálnu výrobu, distribúciu a využívanie energetických zdrojov a rozvoj a pripájanie obnoviteľných energetických zdrojov, aby sa znižovali náklady na energiu pre spotrebiteľa a aby sa prispelo k diverzifikácii energetických zdrojov;

b) uľahčovať rozvoj a znižovať izoláciu menej preferovaných a ostrovných regiónov spoločenstva a tým napomáhať posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

c) opätovné posilnenie bezpečnosti dodávok energie, napríklad aj posilnením vzťahov, vo vzájomnom záujme, s tretími krajinami v energetickom sektore, najmä v rámci Dohody o energetickej charte a dohodách o spolupráci uzavretých spoločenstvom.

Článok 4

Priority

Priority činností spoločenstva v oblasti transeurópskych energetických sietí by mali byť v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a mali by byť takéto:

1. pre siete s elektrickou energiou aj so zemným plynom:

a) prispôsobujúce a rozvíjajúce energetické siete, aby sa podporilo fungovanie vnútorného trhu s energiami a najmä riešenie problémov úzkoprofilových (hlavne prihraničných oblastí), preťaženosť a chýbajúce spojenia, a zohľadňujúce potreby, ktoré vychádzajú z fungovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a so zemným plynom a z rozširovania Európskeho spoločenstva;

b) vytvárajúce energetické siete v ostrovných, izolovaných, okrajových a mimoriadne okrajových regiónoch a zároveň propagujúce diverzifikáciu energetických zdrojov a využívanie obnoviteľných energetických zdrojov spolu s prepojením tých sietí, u ktorých je to potrebné;

2. pre siete s elektrickou energiou:

a) prispôsobujúce a rozvíjajúce siete, ktoré uľahčujú integráciu/prepojenie výroby obnoviteľných zdrojov;

b) medzištátne fungovanie sietí s elektrickou energiou v rámci Európskeho spoločenstva s tými, ktoré fungujú na území kandidátskych a ostatných krajín Európy a prímorských oblastí Stredozemného a Čierneho mora;

3. pre siete so zemným plynom:

rozvoj sietí s plynom v záujme naplnenia dopytu Európskeho spoločenstva po zemnom plyne, riadenia jeho systémov dodávky plynu a medzištátneho fungovania plynových sietí s tými, ktoré fungujú v tretích krajinách Európy a prímorských oblastí Stredozemného a Čierneho mora, ako aj diverzifikácie zdrojov zemného plynu a dodávateľských ciest.

Článok 5

Základné črty akcie

Základnými črtami akcie spoločenstva v transeurópskych energetických sieťach sú:

a) identifikácia projektov spoločného záujmu;

b) vytváranie prijateľnejšieho kontextu pre rozvoj týchto sietí v súlade s článkom 156 ods. 1 Dohody.

Článok 6

Dodatkové kritériá pre projekty spoločného záujmu

1. Spoločné kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri rozhodovaní o úpravách, špecifikáciách alebo uplatňovaní v rámci aktualizácie projektov spoločného záujmu, sú tieto:

a) projekty spadajúce do rozsahu článku 2;

b) projekty korešpondujúce s cieľmi a s prioritami stanovenými v článkoch 3 a 4, v tomto poradí;

c) projekty vykazujúce potenciálnu ekonomickú priechodnosť.

Projekty spoločného záujmu, ktoré sa dotýkajú územia členského štátu, budú potrebovať schválenie príslušného členského štátu.

2. Dodatkové kritériá na identifikáciu projektov spoločného záujmu sú stanovené v prílohe II.

3. Akákoľvek úprava, ktorá mení popis dodatkových kritérií pre projekty spoločného záujmu, ako je uvedené v prílohe II, vrátane podstatných zmien ovplyvňujúcich tieto kritériá, ako sú úplne nové projekty alebo nové krajiny určenia, budú prehodnotené v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Dohody.

4. Iba tie projekty zo zoznamu prílohy III, ktoré spĺňajú kritériá spomenuté v paragrafe 1 a 2, budú oprávnené na finančnú podporu spoločenstva poskytovanú podľa nariadenia (ES) č. 2236/95.

5. Indikatívne špecifikácie projektov vrátane, ak je to vhodné, ich geografického popisu sú stanovené v prílohe III. Tieto špecifikácie sa budú aktualizovať podľa postupu uvedeného v článku 10 ods. 2. Aktualizácie sú technickej podstaty a musia sa obmedziť na technické zmeny projektov, potrebu upraviť napríklad konkrétnu časť špecifického vedenia alebo obmedzenú adaptáciu lokality projektu.

6. Členské štáty prijmú akékoľvek opatrenia, ktoré posúdia ako nevyhnutné na uľahčenie a urýchlenie dokončenia projektov spoločného záujmu a na minimalizáciu zdržaní, pričom sa tieto projekty riadia právnymi predpismi spoločenstva a medzinárodnými dohovormi o životnom prostredí. Nevyhnutné je najmä rýchle dokončenie povoľovacích postupov.

7. Tam, kde sa časti projektov spoločného záujmu dotýkajú územia tretích krajín, môže Komisia po dohode s príslušnými členskými štátmi predložiť návrhy podľa potreby v rámci manažmentu dohôd medzi spoločenstvom a týmito tretími krajinami a v súlade s Dohodou o energetickej charty s ohľadom na tretie krajiny, ktoré sú signatármi tejto dohody, pre projekty, ktoré sú príslušnými tretími krajinami považované za projekty obojstranného záujmu, aby sa uľahčilo ich vykonávanie.

8. Hodnotenie ekonomickej priechodnosti uvedené v odseku 1 písm. c) bude založené na analýze nákladov a ziskov, v ktorej sa budú brať do úvahy všetky náklady a zisky vrátane stredných a dlhodobých spolu s environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávok a prínosu k hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Článok 7

Prioritné projekty

1. Projekty spoločného záujmu uvedené v článku 6 ods. 4, ktoré sú zahrnuté v prílohe I, budú mať prioritu pri udeľovaní finančnej podpory spoločenstva poskytovanej podľa nariadenia (ES) č. 2236/95. O úpravách prílohy 1 sa rozhodne v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Dohody.

2. Príslušné členské štáty a Komisia sa budú snažiť, každý v rámci svojej vlastnej pôsobnosti, urýchliť vykonávanie prioritných projektov, hlavne cezhraničných projektov.

3. Prioritné projekty budú kompatibilné s trvalo udržateľným rozvojom a budú spĺňať nasledujúce kritériá:

a) budú mať významný dopad na konkurenčné fungovanie vnútorného trhu a/alebo

b) posilnia bezpečnosť dodávok v spoločenstve.

Článok 8

Vplyvy na hospodársku súťaž

Keď sa projekty posudzujú, treba vyvíjať snahu, aby sa brali do úvahy aj vplyvy na vzájomnú súťaž. Preferované bude súkromné financovanie alebo financovanie príslušnými ekonomickými operátormi. V súlade s ustanoveniami dohody sa má vyhýbať akýmkoľvek deformáciám súťaže medzi operátormi na trhu.

Článok 9

Obmedzenia

1. Toto rozhodnutie nebude mať za následok nijaký finančný záväzok pre členský štát či pre spoločenstvo.

2. Toto rozhodnutie sa nedotkne výsledkov odhadu environmentálneho dopadu projektov, plánov a programov, ktoré určujú povoľovací rámec pre takéto projekty v budúcnosti. Výsledky odhadu environmentálneho dopadu, ak sa takýto odhad vyžaduje v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva, by sa mali zvážiť skôr, než sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva rozhodne o vykonaní týchto projektov.

Článok 10

Výbor

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa vyskytne odkaz na tento odsek, budú sa uplatňovať články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 11

Správa

Každé dva roky vypracuje Komisia správu o vykonávaní tohto rozhodnutia, ktorú predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Regionálnemu výboru. Pozornosť bude v tejto správe upriamená aj na vykonávanie a pokrok vo vykonávaní prioritných projektov, ako aj na možnosti ich financovania, hlavne na otázku príspevku z fondov spoločenstva, ktoré sa týkajú cezhraničných pripojení, ako je to uvedené v prílohe II bodoch 1, 2 a 7.

Článok 12

Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť tretí deň nasledujúci po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Týmto sa zrušuje rozhodnutie č. 1254/96/ES bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa uplatnenia uvedeného rozhodnutia. Odkazy na rozhodnutie č. 1254/96/ES sa budú chápať ako odkazy na toto rozhodnutie.

Článok 14

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 26. júna 2003

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

A. Tsochatzopoulos

[1] Ú. v. ES C 151 E, 25.6.2002, s. 207.

[2] Ú. v. ES C 241, 7.10.2002, s. 146.

[3] Ú. v. ES C 278, 14.11.2002, s. 35.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. októbra 2002 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 6. februára 2003 (Ú. v. ES C 64 E, 18.3.2003, s. 22) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. júna 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. júna 2003.

[5] Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 147. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 1741/1999/ES (Ú. v. ES L 207, 6.8.1999, s. 1).

[6] Ú. v. ES L 27, 30.1.1997, s. 20.

[7] Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/1999 (Ú. v. ES L 197, 29.7.1999, s. 1).

[9] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE

Osi pre prioritné projekty podľa článku 7

ELEKTRICKÉ SIETE

EL.1. Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko:

opätovné posilnenie siete s elektrickou energiou v záujme vyriešenia preťaženia v tokoch elektrickej energie cez Benelux.

EL.2. Hranice Talianska s Francúzskom, Rakúskom, Slovinskom a Švajčiarskom:

zvýšenie kapacity cezhraničných elektrických prepojení.

EL.3. Francúzsko – Španielsko – Portugalsko:

zvýšenie kapacity cezhraničných elektrických prepojení medzi týmito krajinami a pre Pyrenejský polostrov a rozvoj distribučnej siete v ostrovných regiónoch.

EL.4. Grécko – balkánske krajiny – systém UCTE:

rozvoj elektrickej infraštruktúry, aby sa mohlo Grécko pripojiť k systému UCTE.

EL.5. Spojené kráľovstvo – kontinentálna Európa a severná Európa:

vytvorenie/zvýšenie kapacity cezhraničných elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie.

EL.6 Írsko – Spojené kráľovstvo:

zvýšenie kapacity cezhraničných elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie.

EL.7. Dánsko – Nemecko – baltský kruh (zahŕňajúci Nórsko – Švédsko – Fínsko – Dánsko – Nemecko):

zvýšenie kapacity cezhraničných elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie.

PLYNOVÉ SIETE

ZP.1. Spojené kráľovstvo – severná kontinentálna Európa, zahŕňajúca Holandsko, Dánsko a Nemecko – (s pripojeniami do krajín regiónu Baltského mora) – Rusko:

plynovody spájajúce hlavné európske zdroje plynu, zlepšenie cezhraničného fungovania sietí a zvýšenie bezpečnosti dodávok.

ZP.2. Alžírsko – Španielsko – Taliansko – Francúzsko – severná kontinentálna Európa:

výstavba nových plynovodov z Alžírska do Španielska, do Francúzska a do Talianska a zvýšenie kapacity sietí v Španielsku, Taliansku a Francúzsku a medzi nimi.

ZP.3. Krajiny Kaspického mora – Stredný východ – Európska únia:

nové siete plynovodov do Európskej únie z nových zdrojov, zahŕňajúce plynovody Turecko – Grécko, Grécko – Taliansko a Turecko – Rakúsko.

ZP.4. Distribučné sklady LNG v Belgicku, vo Francúzsku, v Španielsku, v Portugalsku a v Taliansku:

diverzifikácia zdrojov dodávok a vstupných bodov, zahŕňajúca pripojenia LNG k prepravnej sieti.

ZP.5. Podzemný zásobník v Španielsku, v Portugalsku, v Taliansku, v Grécku a v regióne Baltského mora:

zvýšenie kapacity v Španielsku, v Taliansku a v regióne Baltského mora a výstavba prvých zariadení v Portugalsku a v Grécku.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

TRANS-EURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE

Doplnkové kritériá pre projekty spoločného záujmu

ELEKTRICKÉ SIETE:

1. Rozvíjanie sietí s elektrickou energiou v ostrovných, izolovaných, okrajových a mimoriadne okrajových regiónoch za súčasnej propagácie diverzifikácie energetických zdrojov a posilňovania využívania obnoviteľných energií a prepojenie elektrických sietí týchto regiónov, ak je to vhodné.

- Írsko — Spojené kráľovstvo (Wales)

- Grécko (ostrovy)

- Taliansko (Sardínia) — Francúzsko (Korzika) — Taliansko (pevnina)

- Prepojenia ostrovných regiónov

- Prepojenia mimoriadne okrajových regiónov vo Francúzsku, v Španielsku a v Portugalsku

2. Rozvíjanie elektrických prepojení medzi členskými štátmi potrebné na fungovanie vnútorného trhu a v záujme zabezpečenia spoľahlivosti fungovania elektrických sietí.

- Francúzsko — Belgicko — Holandsko — Nemecko

- Francúzsko — Nemecko

- Francúzsko — Taliansko

- Francúzsko — Španielsko

- Portugalsko — Španielsko

- Fínsko — Švédsko

- Rakúsko — Taliansko

- Írsko — Spojené kráľovstvo (Severné Írsko)

- Rakúsko — Nemecko

- Holandsko — Spojené kráľovstvo

- Nemecko — Dánsko — Švédsko

- Grécko — Taliansko

3. Rozvíjanie elektrických prepojení v rámci členských štátov, kde je to potrebné v záujme využitia prepojení medzi členskými štátmi, fungovania vnútorného trhu alebo pripojenia obnoviteľných energetických zdrojov

- všetky členské štáty

4. Rozvíjanie elektrických prepojení s nečlenskými štátmi a hlavne s kandidátskymi krajinami a tým prispievanie k cezhraničnému fungovaniu, prevádzkovej spoľahlivosti elektrických sietí alebo dodávok elektrickej energie v rámci Európskeho spoločenstva

- Nemecko — Nórsko

- Holandsko — Nórsko

- Švédsko — Nórsko

- Spojené kráľovstvo — Nórsko

- Taliansko — Slovinsko

- Baltský elektrický okruh: Nemecko — Poľsko — Rusko — Estónsko — Lotyšsko — Litva — Švédsko — Fínsko — Dánsko — Bielorusko

- Nórsko — Švédsko — Fínsko — Rusko

- Stredomorský elektrický okruh: Francúzsko — Španielsko — Maroko — Alžírsko — Tunisko — Líbya — Egypt — krajiny Blízkeho východu — Turecko — Grécko — Taliansko

- Nemecko — Poľsko

- Grécko — Turecko

- Taliansko — Švajčiarsko

- Grécko — balkánske krajiny

- Španielsko — Maroko

- EÚ — balkánske krajiny — Bielorusko — Rusko — Ukrajina

- Čiernomorský elektrický okruh: Rusko — Ukrajina — Rumunsko — Bulharsko — Turecko — Gruzínsko

5. Činnosti na zlepšenie fungovania cezhraničných prepojení elektrických sietí v rámci vnútorného trhu a najmä identifikácia úzkoprofilových a chýbajúcich spojení, hľadanie riešenia v záujme vyrovnania sa s preťaženosťou a preberanie metód predpovedania a prevádzky elektrických sietí:

- Identifikácia úzkoprofilových a chýbajúcich spojení, hlavne cezhraničných, v rámci elektrických sietí.

- Hľadanie riešení pre manažment elektrických tokov v záujme vyrovnania sa s preťaženosťou elektrických sietí.

- Preberanie metód predpovedania a prevádzky elektrických sietí požadovaných na fungovanie vnútorného trhu a na využívanie vysokého podielu obnoviteľných energetických zdrojov.

SIETE SO ZEMNÝM PLYNOM

6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov, hlavne do ostrovných, izolovaných, okrajových alebo mimoriadne okrajových regiónov a rozvíjanie plynových sietí v týchto regiónoch

- Spojené kráľovstvo (Severné Írsko)

- Írsko

- Španielsko

- Portugalsko

- Grécko

- Švédsko

- Dánsko

- Mimoriadne okrajové regióny: Francúzsko, Španielsko, Portugalsko

7. Rozvíjanie plynových prepojení v záujme naplniť potreby vnútorného trhu alebo posilnenie bezpečnosti dodávok, vrátane pripojenia osobitných sietí s plynom

- Írsko — Spojené kráľovstvo

- Francúzsko — Španielsko

- Portugalsko — Španielsko

- Rakúsko — Nemecko

- Rakúsko — Maďarsko

- Rakúsko — Taliansko

- Grécko — ostatné balkánske krajiny

- Taliansko — Grécko

- Rakúsko — Česká republika

- Rakúsko — Slovinsko — Chorvát

- Spojené kráľovstvo

- Nemecko — Poľsko

- Dánsko — Spojené kráľovstvo

- Dánsko — Nemecko — Švédsko

8. Rozvíjanie kapacít na prijímanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a na skladovanie zemného plynu potrebného na uspokojovanie dopytu a riadenia systému dodávok plynu a diverzifikácia zdrojov a dodávateľských trás.

- Všetky členské štáty

9. Rozvíjanie kapacít na prepravu plynu (plynovodov) potrebných na uspokojovanie dopytu a na diverzifikáciu dodávok z vnútorných a vonkajších zdrojov, ako aj dodávateľských trás.

- Nordická sieť s plynom: Nórsko — Dánsko — Nemecko — Švédsko — Fínsko — Rusko — Baltské krajiny — Poľsko

- Alžírsko — Španielsko — Francúzsko

- Rusko — Ukrajina — EÚ

- Rusko — Bielorusko — Poľsko — EÚ

- Líbya — Taliansko

- Krajiny Kaspického mora — EÚ

- Rusko — Ukrajina — Moldavsko — Rumunsko — Bulharsko — Grécko — ostatné balkánske krajiny

- Nemecko — Česká republika — Rakúsko — Taliansko

- Rusko — Ukrajina — Slovensko — Maďarsko — Slovinsko — Taliansko

- Holandsko — Nemecko — Švajčiarsko — Taliansko

- Belgicko — Francúzsko — Švajčiarsko — Taliansko

- Dánsko — (Švédsko) — Poľsko

- Nórsko — Rusko — EÚ

- Írsko

- Alžírsko — Taliansko — Francúzsko

- Stredný východ — EÚ

10. Činnosti na zlepšenie fungovania prepojených cezhraničných sietí so zemným plynom v rámci vnútorného trhu a najmä identifikácia úzkoprofilových a chýbajúcich spojení, hľadanie riešení v záujme vyrovnania sa s preťaženosťou a preberanie metód predpovedania a prevádzky sietí so zemným plynom:

- Identifikácia úzkoprofilových a chýbajúcich spojení, hlavne cezhraničných sietí so zemným plynom.

- Hľadanie riešení pre manažment tokov zemného plynu v záujme vyrovnania sa s preťaženosťou sietí so zemným plynom.

- Preberanie metód predpovedania a prevádzky sietí so zemným plynom požadovaných na fungovanie vnútorného trhu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE

Projekty spoločného záujmu a ich špecifikácie, v súčasnosti identifikované podľa kritérií stanovených v prílohe II

ELEKTRICKÉ SIETE

1. Rozvíjanie elektrických sietí v izolovaných regiónoch

1.1. Podmorský kábel Írsko — Wales (UK)

1.2. Posilnenie spojenia Ipiros (GR) — Puglia (IT)

1.3. Pripojenie Southern Cyclades (GR)

1.4. 30 kV káblové spojenie pod vodou medzi ostrovmi Faial, Pico a S. Jorge (Azorské ostrovy, PT)

1.5. Pripojenie a posilnenie siete v Terceira, Faial a S. Miguel (Azorské ostrovy, PT)

1.6. Pripojenie a posilnenie siete v Madeire (PT)

1.7. Podmorský kábel Sardínia (IT) — talianska pevnina

1.8. Podmorský kábel Korzika (FR) — Taliansko

1.9. Pripojenie talianska pevnina — Sicília (IT)

1.10. Zdvojenie pripojenia Sorgente (IT) — Rizziconi (IT)

1.11. Nové pripojenia na Baleárskych a Kanárskych ostrovoch (ES)

2. Rozvíjanie elektrických prepojení medzi členskými štátmi

2.1. Vedenie Moulaine (FR) — Aubange (BE)

2.2. Vedenie Avelin (F) — Avelgem (BE)

2.3. Vedenie Vigy (FR) — Marlenheim (FR)

2.4. Vedenie Vigy (FR) — Uchtelfangen (DE)

2.5. Fázový tranformátor La Praz (FR)

2.6. Ďalšie zvýšenie kapacity cez existujúce cezhraničné prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom

2.7. Nové cezhraničné prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom

2.8. Nové cezhraničné prepojenie cez Pyreneje medzi Francúzskom a Španielskom

2.9. Prepojenie východné Pyreneje medzi Francúzskom a Španielskom

2.10. Prepojenia medzi severným Portugalskom a severovýchodným Španielskom

2.11. Vedenie Sines (PT) — Alqueva (PT) — Balboa (ES)

2.12. Vedenie Valdigem (PT) — Douro Internacional (PT) — Aldeadávila (ES) a zariadenia Douro Internacional

2.13. Nové prepojenia severu Gulf of Bothnia medzi Fínskom a Švédskom

2.14. Vedenie — Lienz (AT) — Cordignano (IT)

2.15. Nové prepojenie medzi Talianskom a Rakúskom v Brennerskom priesmyku

2.16. Prepojenie medzi Írskom a Severným Írskom

2.17. Vedenie St Peter (AT) — Isar (DE)

2.18. Podmorský kábel medzi juhovýchodným Anglickom a stredným Holandskom

2.19. Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Nemeckom, napr. vedenie Kasso — Hamburg

2.20. Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Švédskom

3. Rozvíjanie elektrických prepojení v rámci členských štátov

3.1. Prepojenia na dánskej východo-západnej osi: prepojenie medzi dánskymi západnými (UCTE) a východnými (NORDEL) sieťami.

3.2. Prepojenie na dánskej severo-južnej osi

3.3. Nové pripojenia v severnom Francúzsku

3.4. Nové pripojenia v juhozápadnom Francúzsku

3.5. Vedenie Trino Vercellese (IT) — Lacchiarelle (IT)

3.6. Vedenie Turbigo (IT) — Rho — Bovisio (IT)

3.7. Vedenie Voghera (IT) — La Casella (IT)

3.8. Vedenie S. Fiorano (IT) — Nave (IT)

3.9. Vedenie Benátky sever (IT) — Cordignano (IT)

3.10. Vedenie Redipuglia (IT) — Udine Ovest (IT)

3.11. Nové pripojenia na východo-západnej osi Talianska

3.12. Vedenie Tavarnuzze (IT) — Casellina (IT)

3.13. Vedenie Tavarnuzze (IT) — S.Barbara (IT)

3.14. Vedenie Rizziconi (IT) — Feroleto (IT) — Laino (IT)

3.15. Nové pripojenia na severo-južnej osi Talianska

3.16. Úpravy siete umožňujúce pripojenia obnoviteľných zdrojov v Taliansku

3.17. Nové pripojenia veternej energie v Taliansku

3.18. Nové pripojenia na severnej osi Španielska

3.19. Nové pripojenia na stredomorskej osi Španielska

3.20. Nové pripojenia na osi Galicia (ES) — Centro (ES)

3.21. Nové pripojenia na osi Centro (ES) — Aragón (ES)

3.22. Nové pripojenia na osi Aragón (ES) — Levante (ES)

3.23. Nové pripojenia v Andalúzii (ES)

3.24. Vedenie Pedralva (PT) — Riba d'Ave (PT) a zariadenia Pedralva

3.25. Vedenie Recarei (PT) — Valdigem (PT)

3.26. Vedenie Picote (PT) — Pocinho (PT) (v štádiu modernizácie)

3.27. Modifikácia terajšieho vedenia Pego (PT) — Cedillo (ES)/Falagueira (PT) a zariadenia Falagueira

3.28. Vedenie Pego (PT) — Batalha (PT) a zariadenia Batalha

3.29. Vedenie I Sines (PT) — Ferreira do Alentejo (PT) (v štádiu modernizácie)

3.30. Nové pripojenia veternej energie v Portugalsku

3.31. Vedenia Pereiros (PT) — Zêzere (PT) — Santarém (PT) a zariadenia Zêzere

3.32. Vedenia I a II Batalha (PT) — Rio Maior (PT) (v štádiu modernizácie)

3.33. Vedenie Carrapatelo (PT) — Mourisca (PT) (v štádiu modernizácie)

3.34. Vedenie Valdigem (PT) — Viseu (PT) — Anadia (PT)

3.35. Odklonenie terajšieho vedenia Rio Maior (PT) — Palmela (PT) do Ribatejo (PT) a zariadenia Ribatejo

3.36. Transformátorovňa a prepájacie vedenia Thessaloniki (GR), Lamia (GR) a Patras (GR)

3.37. Pripojenia regiónov Evia (GR), Lakonia (GR) a Trácia (GR)

3.38. Posilnenie existujúcich prepojení v okrajových regiónoch gréckej pevniny

3.39. Vedenie Tynagh (IE) — Cashla (IE)

3.40. Vedenie Flagford (IE) — East Sligo (IE)

3.41. Pripojenia na severovýchode a severozápade Španielska, najmä na pripojenie k sieti kapacít vyrábajúcich energiu z vetra

3.42. Pripojenia v Baskicku (ES), Aragóne (ES) a v Navarre (ES)

3.43. Pripojenia v Galícii (ES)

3.44. Pripojenia v strednom Švédsku

3.45. Pripojenia v južnom Švédsku

3.46. Vedenie Lübeck/Siems (DE) — Görries (DE)

3.47. Vedenie Lübeck/Siems (DE) — Krümmel (DE)

3.48. Pripojenia v Severnom Írsku v nadväznosti na cezhraničné prepojenia s Írskom

3.49. Pripojenia na severozápade Spojeného kráľovstva

3.50. Pripojenia v Škótsku a v Anglicku výhľadovo kvôli rozsiahlejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie

3.51. Nové mimopobrežné pripojenia veternej energie v Belgicku

3.52. Transformátorovňa Borssele (NL)

3.53. Implementácia zariadenia na kompenzáciu reakčného výkonu (NL)

3.54. Vedenie St. Peter (AT) — Tauern (AT)

3.55. Vedenie Südburgenland (AT) — Kainachtal (AT)

4. Rozvíjanie elektrických prepojení s nečlenskými štátmi

4.1. Vedenie Neuenhagen (DE) — Vierraden (DE) — Krajnik (PL)

4.2. Spojenie Brunsbüttel (DE) — južné Nórsko

4.3. Vedenie S. Fiorano (IT) — Robbia (CH)

4.4. Nové cezhraničné prepojenie Taliansko — Švajčiarsko

4.5. Vedenie Philippi (GR) — Maritsa 3 (Bulharsko)

4.6. Vedenie Amintaio (GR) — Bitola (FYROM)

4.7. Vedenie Kardia (GR) — Elbasan (Albania)

4.8. Vedenie Elbasan (Albania) — Podgorica (Srbsko a Čierna Hora)

4.9. Transformátorovňa Mostar (Bosna a Hercegovina) a prepájacie trasy

4.10. Transformátorovňa Ernestinovo (Chorvátsko) a prepájacie trasy

4.11. Nové prepojenia medzi Gréckom a Albánskom, Bulharskom a FYROM

4.12. Vedenie Philippi (GR) — Hamidabad (TR)

4.13. Podmorský kábel medzi severovýchodným/východným Anglickom a južným Nórskom

4.14. Spojenie Eemshaven (NL) — Feda (NO)

4.15. Podmorský kábel medzi južným Španielskom a Marokom (posilňujúci existujúce prepojenie)

4.16. Prepojenia pre Baltský elektrárenský okruh: Nemecko — Poľsko — Rusko — Estónsko — Lotyšsko — Litva — Švédsko — Fínsko — Dánsko — Bielorusko

4.17. Spojenie južné Fínsko — Rusko

4.18. Spojenie Nemecko — Poľsko — Litva — Bielorusko — Rusko (východozápadná vysokovýkonová spojnica)

4.19. Spojenie Poľsko — Litva

4.20. Podmorský kábel medzi Fínskom a Estónskom

4.21. Nové prepojenia medzi severným Švédskom a severným Nórskom

4.22. Nové prepojenia medzi stredným Švédskom a stredným Nórskom

4.23. Vedenie Borgvik (S) — Hoesle (NO) — región Oslo (NO)

4.24. Nové prepojenia medzi systémami UCTE a CENTREL

4.25. Nové prepojenia medzi systémom UCTE/CENTREL a balkánskymi krajinami

4.26. Prepojenia a medzičlánok medzi rozširujúcim sa systémom UCTE a Bieloruskom, Ruskom a Ukrajinou, vrátane premiestnenia HVDC konverznej stanice, ktorá predtým fungovala medzi Rakúskom a Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou a Nemeckom a Českou republikou

4.27. Prepojenia v čiernomorskom elektrárenskom okruhu: Rusko — Ukrajina — Rumunsko- Bulharsko — Turecko — Gruzínsko

4.28. Nové pripojenia v oblasti Čierneho mora s ohľadom na cezhraničné fungovanie rozšíreného systému UCTE so sieťami príslušných krajín

4.29. Nové pripojenia v stredomorskom elektrickom okruhu: Francúzsko — Španielsko — Maroko — Alžírsko — Tunisko — Líbya — Egypt — krajiny blízkeho východu — Turecko — Grécko — Taliansko

4.30. Podmorský kábel medzi južným Španielskom a severozápadným Alžírskom

4.31. Podmorský kábel medzi Talianskom a Alžírskom

4.32. Nové pripojenia v barentskom regióne/oblasti

4.33. Inštalácia pružného alternatívneho moderného prenosového systému medzi Talianskom a Slovinskom

4.34. Nové cezhraničné pripojenie Taliansko — Slovinsko

4.35. Podmorský kábel Taliansko a Chorvátsko

4.36. Posilnenie prepojení medzi Dánskom a Nórskom

5. Aktivity, ktoré zlepšujú fungovanie cezhraničných sietí s elektrickou energiou v rámci vnútorného trhu

(Zatiaľ nie je určená žiadna špecifikácia)

PLYNOVÉ SIETE

6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov

6.1. Rozvíjanie siete zemného plynu z Belfastu smerom k severozápadnému regiónu Severného Írska (UK), a ak to bude možné, aj na západné pobrežie Írska

6.2. LNG v Santa Cruz de Tenerife, Kanárske ostrovy (ES)

6.3. LNG v Las Palmas de Gran Canaria (ES)

6.4. LNG v Madeire (PT)

6.5. Rozvíjanie siete s plynom vo Švédsku

6.6. Prepojenie medzi Baleárskymi ostrovmi (ES) a španielskou pevninou

6.7. Vysokotlaková odbočka do Trácie (GR)

6.8. Vysokotlaková odbočka do Korintu (GR)

6.9. Vysokotlaková odbočka do severozápadného Grécka (GR)

6.10. Prepojenie ostrovov Lolland (DK) a Falster (DK)

7. Rozvíjanie prepojení v záujme uspokojenia potrieb vnútorného trhu alebo posilnenia bezpečnosti dodávok vrátane pripojenia separátnych sietí plynu

7.1. Prídavný cezhraničný plynovod medzi Írskom a Škótskom

7.2. Cezhraničné severojužné prepojenie, vrátane plynovodu Dublin — Belfast

7.3. Kompresorová stanica na plynovode Lacq (FR) — Calahorra (ES)

7.4. Kompresorová stanica na plynovode Lacq (FR) — Calahorra (ES)

7.5. Plynovod Perpignan (FR) — Barcelona (ES)

7.6. Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu zásobujúceho Portugalsko cez južné Španielsko a Galíciu a Asturias cez Portugalsko

7.7 Plynovod Puchkirchen (AT) — Burghausen (DE)

7.8. Plynovod Andorf (AT) — Simbach (DE)

7.9. Plynovod Wiener Neustadt (AT) — Sopron (HU)

7.10. Plynovod Bad Leonfelden (DE) — Linz (AT)

7.11. Plynovod severozápadné Grécko — Elbasan (AL)

7.12. Cezhraničný plynovod Grécko — Taliansko

7.13. Kompresorová stanica na hlavnom plynovode v Grécku

7.14. Prepojenia medzi sieťami v Rakúsku a v Českej republike

7.15. Koridor na prepravu plynu v juhovýchodnej Európe cez Grécko, FYROM (former Yugoslavian republic of Macedonia), Srbsko a Čiernu horu, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko

7.16. Koridor na prepravu plynu medzi Rakúskom a Tureckom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko

7.17. Cezhraničné plynovody medzi Spojeným kráľovstvom, Holandskom a Nemeckom spájajúce hlavné zdroje a trhy severozápadnej Európy

7.18. Prepojenie medzi severovýchodným Nemeckom (berlínska oblasť) a severozápadným Poľskom (štetínska oblasť) s odbočkou zo Schmöllnu do Lubminu (DE, oblasť Greifswald)

7.19. Prepojenie medzi mimopobrežnými zariadeniami v Severnom mori alebo z dánskych mimopobrežných zariadení na pobrežné zariadenia Spojeného kráľovstva

7.20. Posilnenie prepravnej kapacity medzi Francúzskom a Talianskom

7.21. Baltské cezhraničné prepojenie medzi Dánskom — Nemeckom — Švédskom

8. Rozvíjanie kapacít na prijímanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a zásobníka zemného plynu

8.1. LNG v Le Verdon-sur-mer (FR, nový distribučný sklad) a plynovod do zásobníka Lussagnet (FR)

8.2. LNG vo Fos-sur-mer (FR)

8.3. LNG v Huelve (ES), rozšírenie existujúceho distribučného skladu

8.4. LNG v Cartagene (ES), rozšírenie existujúceho distribučného skladu

8.5. LNG v Gálícii (ES), nový distribučný sklad

8.6. LNG v Bilbao (ES), nový distribučný sklad

8.7. LNG v regióne Valencia (ES), nový distribučný sklad

8.8. LNG v Barcelone (ES), rozšírenie existujúceho distribučného skladu

8.9. LNG v Sines (PT), nový distribučný sklad

8.10. LNG v Revithousse (GR), rozšírenie existujúceho distribučného skladu

8.11. LNG na severnom pobreží Jadranského mora (IT)

8.12. LNG mimo pobrežia na sever Jadranského mora (IT)

8.13. LNG na južnom pobreží Jadranského mora (IT)

8.14. LNG na Jónskom pobreží (IT)

8.15. LNG na Tyrhénskom pobreží (IT)

8.16. LNG na Ligúrskom pobreží (IT)

8.17. LNG v Zeebrugge/Dudzele (BE, rozšírenie existujúceho distribučného skladu)

8.18. LNG na Isle of Grain, Kent (UK)

8.19. Konštrukcia druhého distribučného skladu pre LNG v Grécku

8.20. Rozvoj zariadení podzemných zásobníkov v Írsku

8.21. Zásobník v južnej Kavale (GR), konverzia vyťaženého mimopobrežného plynového poľa

8.22. Zásobník v Lussagnete (FR, rozšírenie existujúcej lokality)

8.23. Zásobník v Pecorade (FR, konverzia vyťaženého ropného poľa)

8.24. Zásobník v Alsaskom regióne (FR, rozvoj soľných jaskýň)

8.25. Zásobník v regióne Centre (FR, rozvoj vodnej panvy)

8.26. Zásobník na osi sever-juh v Španielsku (nové lokality) v Cantabrii, Aragóne, Castílii y León, Castílii —La Mancha a Andalúzii

8.27. Zásobník na stredozemnej osi v Španielsku (nové lokality) v Katalánsku, Valencii a Murcii

8.28. Zásobník v Carriço (PT, nová lokalita)

8.29. Zásobník v Loenhout (BE, rozšírenie existujúcej lokality)

8.30. Zásobník v Stenlille (DK) a Lille Torup (DK, rozšírenie existujúcej lokality)

8.31. Zásobník v Tønder (DK, nová lokalita)

8.32. Zásobník v Puchkirchen (AT, rozšírenie existujúcej lokality), vrátane pripojenia k systému Penta West pri Andorfe (AT, nová lokalita)

8.33. Zásobník v Baumgarten (AT, nová lokalita)

8.34. Zásobník v Haidach (AT, nová lokalita), vrátane pripojenia do Európskej plynárenskej siete

8.35. Rozvoj podzemných zásobníkových zariadení pre zemný plyn v Taliansku

9. Rozvoj prepravných kapacít pre zemný plyn (plynovodov)

9.1. Vytvorenie a rozvoj spojení v nordickej plynárenskej sieti: Nórsko — Dánsko — Nemecko — Švédsko —Fínsko — Rusko — Pobaltské republiky — Poľsko

9.2 Stredný nordický plynovod: Nórsko, Švédsko, Fínsko

9.3. Severoeurópsky plynovod: Rusko, Baltské more, Nemecko

9.4. Plynovod z Ruska do Nemecka, cez Lotyšsko, Litvu a Poľsko, vrátane rozvoja podzemných zásobníkových zariadení v Lotyšsku

9.5. Plynovod Fínsko — Estónsko

9.6. Nový plynovod z Alžírska do Španielska a Francúzska a zodpovedajúci nárast kapacity v interných sieťach týchto krajín

9.7. Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu Alžírsko — Maroko — Španielsko (až po Córdobu)

9.8. Plynovod Córdoba (ES) — Ciudad Real (ES)

9.9. Plynovod Ciudad Real (ES) — Madrid (ES)

9.10. Plynovod Ciudad Real (ES) — pobrežie Stredozemného mora (ES)

9.11. Vetvy Kastília (ES) — La Mancha (ES)

9.12. Rozšírenie na severozápad Španielska

9.13. Podmorský plynovod Alžírsko — Španielsko a plynovod na pripojenie Francúzska

9.14. Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Európskej únie cez Ukrajinu, Slovensko a Českú republiku

9.15. Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Európskej únie cez Bielorusko a Poľsko

9.16. Plynovod Yagal Sud (medzi plynovodom STEGAL vedúcim do trojuholníka DE, FR, CH)

9.17. Plynovod SUDAL východ (medzi plynovodom MIDAL pri Heppenheime k Burghausenskému pripojeniu s plynovodom PENTA v Rakúsku)

9.18. Plynovod z líbyjských zdrojov do Talianska

9.19. Plynovod zo zdrojov v krajinách pri Kaspickom mori do Európskej únie

9.20. Plynovod Grécko — Turecko

9.21. Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Grécka a ostatných balkánskych krajín cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko a Bulharsko

9.22. Plynovod St. Zagora (BG) — Ihtiman (BG)

9.23. Spojovacie plynovody medzi nemeckými, českými, rakúskymi a talianskymi plynárenskými sieťami

9.24. Plynovod z ruských zdrojov do Talianska cez Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko

9.25. Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu TENP prechádzajúceho z Holandska cez Nemecko do Talianska

9.26. Plynovod Taisnieres (FR) — Oltingue (CH)

9.27. Plynovod z Dánska do Poľska, pravdepodobne cez Švédsko

9.28. Plynovod Nybro (DK) — Dragør (DK) vrátane spojovacieho plynovodu do zásobníka v Stenlille (DK)

9.29. Plynárenská sieť zo zdrojov v Barentsovom mori do Európskej únie cez Švédsko a Fínsko

9.30. Plynovod z poľa Corrib (IE, mimo pobrežia)

9.31. Plynovod z alžírskych zdrojov do Talianska cez Sardíniu s vetvou na Korziku

9.32. Plynovod zo zdrojov na Strednom východe do Európskej únie

9.33. Plynovod z Nórska do Spojeného kráľovstva

10. Aktivity, ktoré zlepšujú fungovanie prepojených plynárenských sietí v rámci vnútorného trhu

(Zatiaľ neboli definované žiadne špecifikácie).

--------------------------------------------------