Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES

z 27. júna 2002,

ktoré sa týka šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 166 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy [4],

keďže:

(1) S cieľom splnenia úloh ustanovených v článku 2 zmluvy článok 163 zmluvy stanovuje, aby cieľom spoločenstva bolo posilnenie vedeckej a technologickej základne priemyslu spoločenstva a jeho podpora s cieľom dosiahnutia väčšej konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni pri súčasnej podpore výskumných činností, ktoré sa považujú za potrebné kvôli ostatným politikám spoločenstva.

(2) Článok 164 zmluvy vymenúva činnosti, ktoré má spoločenstvo vykonať pri dosahovaní týchto cieľov, a tak dopĺňať činnosti vykonávané členskými štátmi.

(3) Zmluva ustanovuje prijatie viacročného rámcového programu stanovujúceho všetky činnosti výskumu, technického rozvoja a demonštračné činnosti spoločenstva. Tento rámcový program plne dodržiava zásadu subsidiarity, ktorú ustanovuje článok 5 zmluvy.

(4) V súlade s článkom 165 zmluvy spoločenstvo a členské štáty majú koordinovať svoje činnosti výskumu a technického rozvoja, aby tak zabezpečili vzájomnú prepojenosť vnútroštátnych politík a politiky spoločenstva.

(5) V roku 2000 Komisia predložila dve oznámenia, jedno o perspektívach a druhé o cieľoch vytvorenia Európskeho výskumného priestoru a jeho uskutočnení a pokyny pre výskumné činnosti Európskej únie v období 2002 až 2006. V roku 2002 Komisia taktiež predložila oznámenie o inovácii v spoločnosti založenej na vedomostiach.

(6) Európska Rada v Lisabone v marci 2000, Santa Marii de Feira v júni 2000 a Štokholme v marci 2001 prijala závery zamerané na vytvorenie Európskeho výskumného a inovačného priestoru s cieľom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej súdržnosti s konečným cieľom, aby sa únia stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším, na vedomostiach založenom, hospodárstvom vo svete.

Na základe povinnosti v článku 6 zmluvy, Európska Rada z Göteborgu v júni 2001 súhlasila so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a pripojila tretí environmentálny rozmer k stratégii z Lisabonu.

Predovšetkým Európska Rada v Lisabone zdôraznila význam iniciatívy Komisie e-Európa, ktorá je zameraná na informačnú spoločnosť pre všetkých, zatiaľ čo Európska Rada v Štokholme tiež zdôraznila potrebu osobitného úsilia v oblasti nových technológií, najmä biotechnológie.

(7) Európsky parlament [5] [6], Rada [7] [8], Hospodársky a sociálny výbor [9] a Výbor pre regióny [10] taktiež podporili vytvorenie Európskeho výskumného priestoru.

(8) 19. októbra 2000 Komisia predložila spolu so svojimi poznatkami z pozorovaní závery externého posudku vykonávania a výsledkov činností spoločenstva vykonávaných počas piatich rokov pred daným posudkom.

(9) Šiesty rámcový program by mal mať štrukturalizujúci účinok na výskum a technický rozvoj v Európe, vrátane členských štátov asociovaných kandidátskych krajín a iných asociovaných krajín, a značný prínos pre vytvorenie Európskeho výskumného priestoru a inováciu.

(10) V súlade s článkom 166 ods. 1 zmluvy je potrebné stanoviť vedecké a technologické ciele a stanoviť príslušné priority pre navrhované činnosti, maximálnu celkovú čiastku, podrobné pravidlá finančnej účasti spoločenstva v šiestom rámcovom programe, ako aj príslušné príspevky pre každú plánovanú činnosť a uviesť všeobecné línie daných činností, ktoré sa budú vykonávať v súlade s cieľom ochrany finančných záujmov spoločenstva. Je dôležité zabezpečiť správne finančné riadenie šiesteho rámcového programu.

(11) Je vhodné klásť osobitný dôraz na potreby malých a stredných podnikov (MSP), majúc na zreteli Európsku chartu pre malé podniky schválenú Európskou Radou vo Feire, ktorej zásady a ôsma línia pre činnosť sú zamerané na posilnenie technologickej kapacity malých podnikov a na uľahčenie prístupu k najlepšiemu výskumu a technológii.

(12) Šiesty rámcový program by mal zabezpečiť významný prínos, ktorý zahŕňa celé spektrum od základného až po aplikovaný výskum, po rozvoj vedeckej a technickej kvality a po koordináciu európskeho výskumu. Rámcový program by mal zdôrazňovať význam zapojenia asociovaných kandidátskych krajín do výskumnej politiky spoločenstva a do Európskeho výskumného priestoru.

(13) Osobitné cieľové projekty a koordinačné činnosti je možné taktiež použiť ako "cestu k dokonalosti", k uľahčeniu prístupu menších výskumných činiteľov vedeckej špičky vrátane MSP, ako aj výskumných činiteľov z asociovaných kandidátskych krajín k činnostiam tohto rámcového programu.

(14) By sa mala uľahčiť účasť najvzdialenejších regiónov na činnostiach vedecko-výskumnej komunity, a to prostredníctvom vhodných mechanizmov prispôsobených ich osobitnej situácii.

(15) Medzinárodný a globálny rozmer v európskych výskumných činnostiach je dôležitý v záujme dosiahnutia vzájomných výhod. Šiesty rámcový program je otvorený pre účasť krajín, ktoré uzavreli potrebné dohody a je tiež otvorený na projektovej úrovni a na základe vzájomnej prospešnosti pre účasť subjektov z tretích krajín a medzinárodných organizácií pre vedeckú spoluprácu. Osobitné činnosti sa vykonajú na podporu účasti vedcov a inštitúcií z rozvojových krajín, stredozemných krajín vrátane západného Balkánu, ako aj Ruska a nových nezávislých štátov (NNŠ).

(16) Spoločné výskumné stredisko by malo prispievať k vykonávaniu rámcového programu, kde môže poskytovať nezávislú, na zákazníka orientovanú podporu pri formulovaní a vykonávaní politík spoločenstva vrátane monitorovania a vykonávania takýchto politík, a to v oblastiach jeho osobitnej pôsobnosti.

(17) Výskumné činnosti vykonávané v rámci šiesteho rámcového programu by mali dodržiavať základné etické zásady, vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie.

(18) V súlade s oznámením Komisie "Stratégia mobility v rámci Európskeho výskumného priestoru" sa podporí mobilita výskumníkov s cieľom úspešného vytvorenia Európskeho výskumného priestoru.

(19) V súlade s oznámením Komisie "Ženy a veda" a rezolúciami Rady z 20. mája 1999 [11] a 26. júna 2001 [12] a rezolúciou Európskeho parlamentu z 3. februára 2000 [13] o tejto téme sa akčný plán vykonáva s cieľom posilnenia a rozšírenia miesta a úlohy žien vo vede a technike a potrebná je ďalšia rozšírená činnosť.

(20) Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade pravidelnú správu o pokroku vo vykonávaní šiesteho rámcového programu. Je taktiež vhodné, aby Komisia vo vhodnom čase a pred predložením svojho návrhu siedmeho rámcového programu dala vykonať nezávislé posúdenie vykonávania činností, majúc na zreteli prínos šiesteho rámcového programu k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru, čo by sa malo vykonať v duchu otvorenosti a s ohľadom na všetky príslušné činitele.

(21) Vykonávanie šiesteho rámcového programu môže znamenať účasť spoločenstva na programoch vykonávaných niekoľkými členskými štátmi alebo vytvorenie spoločných podnikov alebo iných opatrení v zmysle článkov 169 až 171 zmluvy.

(22) Sa uskutočnili konzultácie s Vedecko-technickým výskumným výborom (CREST),

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Týmto sa prijíma viacročný rámcový program pre činnosti výskumu, technický rozvoj a demonštračné činnosti spoločenstva, ďalej len "šiesty rámcový program", a to na obdobie rokov 2002 až 2006.

2. Šiesty rámcový program zahŕňa všetky činnosti spoločenstva uvedené v článku 164 zmluvy.

3. Šiesty rámcový program prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii.

4. Príloha I stanovuje vedecké a technologické ciele a súvisiace priority a uvádza široké spektrum predpokladaných činností.

Článok 2

1. Celková maximálna čiastka finančnej účasti spoločenstva v celom šiestom rámcovom programe predstavuje 16270 miliónov EUR. Podiel určený pre každú činnosť je stanovený v prílohe II.

2. Podrobné pravidlá finančnej účasti spoločenstva upravuje finančné nariadenie uplatniteľné pri všeobecnom rozpočte Európskych spoločenstiev, ktoré dopĺňa príloha III.

Článok 3

Všetky výskumné činnosti vykonávané v rámci šiesteho rámcového programu sa musia vykonávať v súlade so základnými etickými zásadami.

Článok 4

V kontexte ročnej správy, ktorú má predložiť Komisia podľa článku 173 zmluvy, Komisia podá podrobnú správu o pokroku vo vykonávaní šiesteho rámcového programu, ale predovšetkým o pokroku pri dosahovaní svojich cieľov a priorít ustanovených pod každou hlavičkou v prílohe I; tiež bude obsahovať informácie o finančných hľadiskách a využití nástrojov.

Článok 5

Šiesty rámcový program sa bude vykonávať prostredníctvom osobitných programov. Tieto programy si stanovia presné ciele a podrobné pravidlá vykonávania.

Článok 6

1. Komisia priebežne a systematicky monitoruje, s pomocou nezávislých kvalifikovaných odborníkov, priebeh šiesteho rámcového programu a jeho osobitných programov.

2. Komisia, ešte predtým ako predloží svoj návrh ďalšieho rámcového programu, musí zadať vykonanie externého posúdenia priebehu a výsledkov činností spoločenstva za obdobie posledných piatich rokov nezávislým vysoko kvalifikovaným odborníkom.

Komisia oznámi svoje závery, ako aj svoje poznatky z pozorovania Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru pre regióny.

V Luxemburgu 27. júna 2002

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

M. Arias Cañete

[1] Ú. v. ES C 180 E, 26.6.2001, s. 156 a Ú. v. ES C 75 E, 26.3.2002, s. 132.

[2] Ú. v. ES C 260, 17.9.2001, s. 3.

[3] Ú. v. ES C 107, 3.5.2002, s. 111.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2001 (ešte neuverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev), spoločná pozícia Rady z 28. januára 2002 (Ú. v. ES C 113 E, 14.5.2002, s. 54) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. mája 2002 (ešte neuverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev). Rozhodnutie Rady z 3. júna 2002.

[5] Rezolúcia z 18. mája 2000 (Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 250).

[6] Rezolúcia z 15. februára 2001 (Ú. v. ES C 276, 1.10.2002, s. 271).

[7] Rezolúcia z 15. júna 2000 (Ú. v. ES C 205, 19.7.2000, s. 1).

[8] Rezolúcia zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES C 374, 28.12.2000, s. 1).

[9] Stanovisko z 24. mája 2000 (Ú. v. ES C 204, 18.7.2000, s. 70).

[10] Stanovisko z 12. apríla 2000 (Ú. v. ES C 226, 8.8.2000, s. 18).

[11] Ú. v. ES C 201, 16.7.1999, s. 1.

[12] Ú. v. ES C 199, 14.7.2001, s. 1.

[13] Ú. v. ES C 309, 27.10.2000, s. 57.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

VEDECKO-TECHNICKÉ CIELE, HLAVNÉ ČINNOSTÍ A PRIORITY

ÚVOD A VŠEOBECNÝ PREHĽAD

Šiesty rámcový program ("tento program") sa bude vykonávať s cieľom podpory cieľa ustanoveného v článku 163 ods. 1 zmluvy, "posilňovanie vedeckej a technologickej základne priemyslu spoločenstva a jeho podpora s cieľom zvýšenia jeho konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni, a to pri súčasnej podpore všetkých výskumných činností, ktoré sa považujú za potrebné z hľadiska iných kapitol zmluvy".

S cieľom účinnejšieho dosiahnutia tohto cieľa a s cieľom prispenia k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii bude tento program štruktúrovaný okolo nasledovných troch hlavičiek, v rámci ktorých sa vykonajú štyri činnosti ustanovené v článku 164 zmluvy:

- zameranie a integrovanie výskumu spoločenstva,

- štruktúrovanie Európskeho výskumného priestoru,

- posilnenie základov Európskeho výskumného priestoru.

Činnosti v rámci týchto troch hlavičiek prispejú k integrácii výskumných snáh a činností na európskej úrovni, a taktiež prispejú k štruktúrovaniu rôznych rozmerov Európskeho výskumného priestoru. Zabezpečí sa koordinácia činností vykonávaných v rámci týchto hlavičiek.

S cieľom pomoci rozvoja MSP v spoločnosti založenej na vedomostiach a využitia hospodárskeho potenciálu MSP v rozšírenej a lepšie integrovanej Európskej únii sa budú podporovať MSP, vrátane malých a mikropodnikov, ako aj remeselných podnikov, aby sa zúčastňovali vo všetkých oblastiach a všetkých nástrojoch ustanovených v prílohe III šiesteho rámcového programu, najmä však v kontexte činností vykonávaných v prioritných tematických oblastiach v duchu "cesty k dokonalosti". Zabezpečí sa hladký prechod od modalít použitých v piatom rámcovom programe k modalitám používaným v rámci šiesteho rámcového programu.

Na týchto činnostiach sa zabezpečí medzinárodná účasť. Účasť bude otvorená všetkým krajinám, ktoré uzavreli asociačnú dohodu so spoločenstvom. Ostatné tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na tomto programe prostredníctvom dvojstranných dohôd o spolupráci.

Výskumníci a organizácie z tretích krajín sa taktiež môžu z prípadu na prípad zúčastňovať na projektoch. Podrobné podmienky, za ktorých sa môžu subjekty z tretích krajín a medzinárodné organizácie podieľajúce sa na výskumných činnostiach zúčastniť na tomto programe, vrátane finančných ustanovení, sa uvedú v rozhodnutí, ktoré sa prijme podľa článku 167 zmluvy.

Účasť na činnostiach programu sa podporí prostredníctvom zverejnenia potrebných informácií o obsahu, podmienkach a postupoch, ktoré budú vo vhodnej dobe a vhodným spôsobom k dispozícii potenciálnym účastníkom vrátane tých, ktorí pochádzajú z asociovaných kandidátskych a iných asociovaných krajín.

Počas vykonávania tohto programu, a vo výskumných činnostiach z neho vyplývajúcich, sa budú dodržiavať základné etické zásady vrátane požiadaviek na životné podmienky zvierat. Tieto zahŕňajú, okrem iného, zásady obsiahnuté v Charte základných práv Európskej únie, ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudského života, ochranu osobných údajov a súkromia, ako aj životného prostredia v súlade s právom spoločenstva, a ak je to vhodné aj medzinárodné dohody, ako je Helsinská deklarácia, Dohoda Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne podpísaná v Oviede 4. apríla 1997 a ďalší protokol o zákaze klonovania ľudských bytostí podpísaný v Paríži 12. januára 1998, Konvencia OSN o právach dieťaťa, Všeobecná deklarácia o ľudskom genóme a ľudských právach, ktorú prijalo UNESCO a príslušné rezolúcie Svetovej zdravotníckej organizácie, Amsterdamský protokol o ochrane a životných podmienkach zvierat; ako aj súčasné právne predpisy, nariadenia a etické usmernenia v krajinách, kde sa bude výskum vykonávať.

1. ZAMERANIE A INTEGROVANIE VÝSKUMU SPOLOČENSTVA

Činnosti vykonávané pod touto hlavičkou, ktoré budú predstavovať najdôležitejšiu časť snáh v rámci tohto programu, sú určené na integrovanie výskumných snáh a činností na európskej úrovni. Budú zamerané predovšetkým na sedem jasne definovaných tematických prioritných oblastí, zatiaľ čo sa budú uskutočňovať ďalšie osobitné opatrenia v širšej oblasti vedeckého a technologického výskumu.

Spoločné výskumné stredisko poskytne nezávislú, na zákazníka orientovanú podporu pri formulovaní a vykonávaní politík spoločenstva vrátane monitorovania vykonávania takýchto politík v rámci oblastí jeho osobitnej pôsobnosti.

1.1. Tematické priority

Identifikovalo sa sedem prioritných tematických oblasti, menovite:

1. živé vedy, genomika a biotechnológia pre zdravie;

2. informačné technológie pre spoločnosť;

3. nanotechnológie a nanovedy, na vedomostiach založené multifunkčné materiály a nové výrobné procesy a nástroje;

4. aeronautika a vesmír;

5. kvalita a bezpečnosť potravín;

6. trvalo udržateľný rozvoj, globálna zmeny a ekosystémy;

7. občania a vládnutie spoločnosti založenej na vedomostiach.

1.2. Osobitné činnosti pokrývajúce širšiu oblasť výskumu

1.2.1. Podporné politiky a predpokladané vedecké a technologické potreby

Činnosti na podporu politík spoločenstva a výskum zohľadňujúci nové a vznikajúce vedecké a technologické potreby.

1.2.2. Horizontálne výskumné činnosti zahŕňajúce MSP

Tieto osobitné činnosti sú určené na pomoc európskym MSP v tradičných alebo nových oblastiach, s cieľom podporiť ich technologické kapacity a rozvinúť ich schopnosť pôsobiť na európskej i medzinárodnej úrovni.

1.2.3. Osobitné opatrenia na podporu medzinárodnej spolupráce

Na podporu zahraničných vzťahov a rozvojovej politiky spoločenstva sa podniknú osobitné opatrenia zamerané na podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu. V zásade sa to bude týkať troch skupín tretích krajín:

a) rozvojové krajiny;

b) stredozemné krajiny vrátane západného Balkánu;

c) Rusko a nové nezávislé štáty.

1.3. Nejadrové činnosti Spoločného výskumného strediska

Pre činnosti Spoločného výskumného strediska sa vybrali dve osobitné výskumné oblasti, a to:

a) potraviny, chemické výrobky a zdravie;

b) životné prostredie a trvalá udržateľnosť.

2. ŠTRUKTUROVANIE EURÓPSKEJ VÝSKUMNEJ OBLASTI

Činnosti v tejto oblasti zahŕňajú:

2.1. Výskum a inovácia

Činnosti na podporu technologickej inovácie, využitia výskumných výsledkov, prenosu poznatkov a technológií, a vytvorenia technologických podnikov v spoločenstve a vo všetkých jeho regiónoch sa budú vykonávať pod touto hlavičkou s cieľom dopĺňať činnosti súvisiace s inováciou v rámci hlavičky "zameranie a integrovanie výskumu spoločenstva".

2.2. Ľudské zdroje a mobilita

Činnosti na podporu rozvoja ľudských zdrojov svetovej triedy vo všetkých regiónoch spoločenstva prostredníctvom podporovania cezhraničnej mobility s cieľom vzdelávania, zvyšovania odbornosti alebo prenosu poznatkov medzi rôznymi sektormi, podporovania rozvoja dokonalosti a pomoci s cieľom zatraktívniť Európu pre výskumníkov z tretích krajín. Potenciál ponúkaný všetkými sektormi obyvateľstva, predovšetkým žien by sa mali rozvíjať prostredníctvom vhodných podporných opatrení.

2.3. Infraštruktúra výskumu

Činnosti na podporu optimálneho využitia výskumnej infraštruktúry, vrátane prístupu k nej a podpora identifikácie, plánovania a v odôvodnených prípadoch vytvorenie moderných výskumných zariadení európskeho záujmu.

2.4. Veda a spoločnosť

Činnosti na podporu harmonických vzťahov medzi vedou a spoločnosťou a povedomia spoločnosti týkajúceho sa inovácie ako dôsledku nových vzťahov a informovaného dialógu medzi výskumníkmi, priemyselníkmi, tvorcami politík a občanmi.

3. POSILNENIE ZÁKLADOV EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU

Činnosti na lepšiu koordináciu a podporu koherentného rozvoja výskumu a rozvojových politík v Európe. Poskytli by finančnú podporu takým opatreniam, ako je otvorenie národných programov.

Podrobnejší opis činností vykonávaných pod týmito troma hlavičkami je uvedený nižšie.

1. ZAMERANIE A INTEGROVANIE VÝSKUMU SPOLOČENSTVA

Činnosti vykonávané pod touto hlavičkou budú predstavovať najdôležitejšiu časť výskumných snáh v rámci tohto programu, ktorý je zameraný na to, aby prispel k všeobecnému cieľu zmluvy, ktorým je posilňovanie vedecko-technickej základne priemyslu spoločenstva a jeho podpora s cieľom jeho väčšej konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni pri súčasnej podpore všetkých výskumných činností, ktoré sa považujú za potrebné z hľadiska ostatných kapitol zmluvy. S cieľom dosiahnutia európskej pridanej hodnoty zhromažďovaním kritickej masy zdrojov sa tento program zameria na sedem jasne definovaných tematických prioritných oblastí, v ktorých sa výskumné snahy spoločenstva budú integrovať tak, že budú koherentnejšie a prepojenejšie v európskom meradle.

Činnosťami pod touto hlavičkou sa bude osobitná pozornosť venovať technologickej inovácii a počiatočnému rozvoju vysoko inovačných podnikov v oblastiach životného záujmu európskej konkurencieschopnosti. Uskutoční sa výskum zameraný na ciele úzko súvisiace s jednou alebo viacerými témami v tematickej priorite. Na miery a skúšobné hľadiská sa bude taktiež klásť potrebný dôraz. Ak je to pre príslušnú činnosť relevantné, patrične sa zohľadní zásada trvalo udržateľného rozvoja, ako aj sociálno-ekonomické, etické a širšie kultúrne hľadiská predpokladaných činností a rovnosť pohlaví.

Snahy v tematických prioritách budú dopĺňať osobitné horizontálne výskumné činnosti, ktoré budú riešiť MSP, inováciu a medzinárodnú spoluprácu a taktiež budú zohľadňovať politické ciele spoločenstva a budúce a vznikajúce výskumné potreby.

1.1. Tematické priority

1.1.1. Živé vedy, genomika a biotechnológia pre zdravie [1]

C i e ľ

Činnosti vykonávané v tejto oblasti sú určené na pomoc Európe využívať, prostredníctvom integrovaného výskumného úsilia, výsledky dosiahnuté pri dekódovaní genómov žijúcich organizmov presnejšie, v prospech verejnému zdravia a občanov a na zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia európskej biotechnológie. V oblasti uplatňovania sa dôraz bude klásť na výskum zameraný na prílev základných znalostí prostredníctvom aplikačného stupňa ("prekladový" prístup), aby sa umožnil skutočný, konzistentný a koordinovaný pokrok na európskej úrovni a zlepšila kvalita života.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

"Postgenomický" výskum založený na analýze ľudského genómu a genómov iných organizmov bude kulminovať v početných aplikáciách v rôznych sektoroch spojených so zdravím a menovite v rozvoji nových diagnostických nástrojov a novej liečby, ktorá bude môcť pomáhať v boji s chorobami, ktoré nie sú v súčasnosti pod kontrolou a ktorá môže predstavovať významné trhy. Tento výskum môže mať dopad aj na výskum v takých oblastiach, ako je životné prostredie a poľnohospodárstvo.

V zdravotníckej oblasti je cieľom rozvinúť lepšie stratégie zamerané na pacienta, a to v oblasti prevencie a riadenia choroby a pre zdravé žitie a starnutie. Ďalej v tomto kontexte sa bude pozornosť venovať detským chorobám a príslušnej liečbe vždy, keď to bude vhodné. Okrem toho sa stanovila osobitná priorita, aby Európa koordinovaným spôsobom zmobilizovala svoje úsilie v oblasti boja proti rakovine a konfrontácie s najvýznamnejšími prenosnými chorobami spojenými s chudobou. Tento výskum sa preto sústredí na prenos nových vznikajúcich poznatkov, ktoré sa neobmedzujú na genomiku a ostatné oblasti základného výskumu, a to do aplikácií, ktoré zlepšujú klinickú prax a verejné zdravie.

Aby si únia mohla zlepšiť svoju pozíciu v tejto oblasti a mať prospech z hospodárskeho a sociálneho spustenia očakávaného rozvoja, a tiež aby mohla prispieť k medzinárodnej diskusii, je potrebné značne zvýšiť investície a, v rámci koherentného úsilia, integrovať výskumné činnosti prebiehajúce v Európe.

Navrhované činnosti

Činnosti spoločenstva vykonávané za týmto účelom budú riešiť nasledovné hľadiská:

A. Moderná genomika a jej uplatnenie pre zdravie

a) základné znalosti a základné nástroje pre funkčnú genomiku vo všetkých organizmoch:

i) vyjadrenie génu a proteomika;

ii) štrukturálna genomika;

iii) komparatívna genomika a genetika obyvateľstva;

iv) bio-informatika;

v) prístupy multidisciplinárnej funkčnej genomiky k základným biologickým procesom.

b) Aplikácia poznatkov a technológií v oblasti genomiky a biotechnológie pre zdravie:

i) technologické platformy pre rozvoj v oblasti nových diagnostických, preventívnych a terapeutických nástrojov (vrátane farmakogenomických prístupov, výskum kmeňa bunky a alternatívne metódy v oblasti skúšok na zvieratách).

B. Boj s najzávažnejšími chorobami

a) Na uplatňovanie orientovaný prístup ku znalostiam a technológiám lekárskej genomiky ,vrátane využitia živočíšnej a rastlinnej genomiky, ak je to relevantné, hlavne však v týchto oblastiach [2]:

i) boj s cukrovkou, chorobami nervového systému (ako je Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a nový druh Creutzfeldt-Jakobovej choroby a, ak je to primerané, aj psychická choroba), kardiovaskulárne choroby a vzácne choroby;

ii) boj s rezistenciou voči antibiotikám a ostatným liekom;

iii) štúdium ľudského rozvoja, mozgu a procesu starnutia.

b) Širší prístup neobmedzujúci sa na genomiku a ostatné oblasti základného výskumu sa bude vykonávať s ohľadom na:

i) rakovinu s dôrazom na rozvoj na pacienta orientovaných stratégií od prevencie až po diagnózu a liečbu vrátane troch prepojených zložiek:

- vypracovanie potrebných sietí a iniciatív na koordináciu činností národného výskumu,

- podporu klinického výskumu zameraného na potvrdenie nových a dokonalejších zásahov,

- podporu "prekladového" výskumu;

ii) boj s tromi s chudobou súvisiacimi infekčnými chorobami (AIDS, malária a tuberkulóza), ktoré majú na úrovni únie i na medzinárodnej úrovni prednosť z hľadiska kontroly choroby.

1.1.2. Technológie informačnej spoločnosti (IST)

Cieľ

Činnosti vykonávané v tejto oblasti podľa záverov lisabonskej Európskej Rady a cieľov iniciatívy e-Európa sú zamerané na podporu rozvoja hardvérových, aj softvérových technológií v Európe a uplatňovanie v srdci tvorby informačnej spoločnosti s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a umožniť európskym občanom vo všetkých regiónoch únie mať plný prospech z rozvoja spoločnosti založenej na vedomostiach. Orientácia na budúcu generáciu IST prinesie uplatňovanie IST a služby každému a taktiež umožní rozvoj ďalšej generácie technológií viac orientovanej na užívateľa.

Zdôvodnenie úsilia a európskej pridanej hodnoty

Na začiatku 21. storočia informačné a komunikačné technológie revolucionizujú fungovanie hospodárstva a spoločnosti a vytvárajú nové spôsoby výroby, obchodu a komunikácie.

Toto sa stalo druhým najvýznamnejším sektorom hospodárstva v únii s ročným trhom 2000 miliárd EUR a s počtom zamestnancov viac než 2 milióny osôb v Európe, počet, ktorý stále rastie.

Európa má dobrú pozíciu na vedenie a formovanie budúceho rozvoja, a to nielen technológií, ale aj ich dopadu na náš život a prácu. Budúca konkurencieschopnosť celého európskeho priemyslu a životná úroveň občanov Európy veľmi závisí od budúcich snáh vo výskume IST v oblasti prípravy ďalšej generácie výrobkov, procesov a služieb.

Priemyselné a komerčné úspechy takého druhu, ktoré Európa dosiahla v mobilnej komunikácii ako dôsledku globálneho systému pre úroveň mobilnej komunikácie (GSM), sa nezopakujú, pokiaľ sa nevyvinie spoločné úsilie pri investovaní kritickej kapacity výskumných zdrojov v tejto oblasti prostredníctvom integrácie snáh verejného a súkromného sektora v európskom meradle.

Z hľadiska vytvorenia čo najväčšieho dopadu v ekonomickom a sociálnom zmysle by sa snaha mala zamerať na budúcu generáciu tých technológií, v ktorých počítače, pripojenia a siete budú viac integrované do každodenného prostredia a prostredníctvom jednoduchých a "prirodzených" interakcií budú poskytovať dostupné množstvo služieb a aplikácií. Táto vízia "inteligentného prostredia" (interaktívne inteligentné prostredie) uvádza užívateľa, ľudskú bytosť, do centra budúceho rozvoja spoločnosti založenej na vedomostiach.

Činnosti spoločenstva sa zamerajú na technologické priority, ktoré túto víziu umožnia uskutočniť. Zameriavajú sa na zmobilizovanie spoločnosti výskumníkov okolo určených iniciatív, ako je rozvoj ďalších generácií systémov mobilnej komunikácie tak, aby sa dosiahli strednodobé a dlhodobé ciele, pričom bude možné reagovať na nové potreby a požiadavky trhu, ale aj verejnej politiky a občanov.

Navrhované činnosti

Podniknuté činnosti budú preto riešiť tieto technologické priority:

Integrovanie výskumu do technologických oblastí prioritného záujmu pre občanov a podniky.

Ako doplnenie a pokračovanie v pokroku, ktorý sa očakáva vo vývoji základných technológií, výskum zameraný na hľadanie riešení najväčších sociálnych a ekonomických problémov, ktorým čelí vznikajúca spoločnosť založená na vedomostiach vrátane dôsledkov pre prácu a pracovné prostredie, sa preto zameriava na:

a) výskum technológií riešiacich kľúčové problémy bezpečnosti, ktoré vyvstali z "digitálneho" sveta a potreba zabezpečenia práv a súkromia občanov;

b) systémy "inteligentného prostredia" ponúkajúce prístup k informačnej spoločnosti pre všetkých bez ohľadu na vek a situáciu (ako je invalidita alebo iné individuálne okolnosti), ako aj interaktívne a inteligentné systémy pre zdravie, mobilitu, bezpečnosť, voľný čas, cestovný ruch, prístup a ochrana kultúrneho dedičstva a životného prostredia;

c) elektronický a mobilný obchod, ako aj technológie pre bezpečné transakcie a infraštruktúru, nové nástroje a nové metódy práce, technológie pre učenie (ako je e-vzdelávanie) a systémy riadenia poznatkov v podnikoch, systémy integrovaného riadenia podnikov a pre e-vládu, berúc do úvahy potreby užívateľa;

d) rozsiahle distribučné systémy a platformy vrátane systémov založených na informačnej databáze globálnych zdrojov (GRID), ktoré poskytujú účinné riešenia zložitých problémov v oblastiach, ako je životné prostredie, energetika, zdravotníctvo, doprava a priemyselný dizajn.

Komunikačná a počítačová infraštruktúra

Mobilná, bezdrôtová, optická a širokopásmová komunikačná infraštruktúra a počítačové a softvérové technológie, ktoré sú spoľahlivé, širokouplatniteľné a je ich možné upraviť tak, aby spĺňali rastúce potreby uplatňovania a služieb. Práca sa zameria na:

a) nové generácie bezdrôtových a mobilných komunikačných systémov a sietí; satelitné komunikačné systémy; úplne optické technológie; integrácia a riadenie komunikačných sietí vrátane medziprevádzkových sieťových riešení; technológie zvyšujúce kapacitu potrebnú na rozvoj systémov, infraštruktúry a služieb najmä audiovizuálne aplikácie. Práca tiež bude viesť k rozvoju ďalšej internetovej generácie;

b) konfigurácia softvérových technológií, distribuované a vložené systémy podporujúce rozvoj multifunkčných a komplexných služieb, ktoré zahŕňajú inžinierstvo rôznych činiteľov a kontrolu zložitých a rozsiahlych systémov s cieľom zabezpečenia spoľahlivosti a odolnosti.

Súčiastky a mikrosystémy

Miniaturizované a nízkonákladové súčiastky založené na nových materiáloch a integrujúce rozšírenú funkčnosť so snahou zamerať sa na:

a) dizajn a výrobu nano-, mikro- a opto-elektronických a fotonických súčiastok vrátane tých, ktoré sa používajú na ukladanie informácií, posúvajúc tak hranice miniaturizácie a znižovania nákladov a spotreby energie mikroelektronických a mikrosystémových súčiastok pri zohľadňovaní dopadov systémov IST na životné prostredie;

b) nanoelektronika, mikrotechnológie, vizuálne systémy a mikrosystémy a multidisciplinárny výskum v oblasti nových materiálov a kvantových prístrojov; nové počítačové modely a koncepcie.

Informačné riadenie a rozhranie

Výskum v oblasti nástrojov informačného riadenia a rozhrania s cieľom ľahšej interakcie, kdekoľvek a kedykoľvek so službami a aplikáciami vychádzajúcimi z poznatkov, ktorý rieši:

a) systémy zastúpenia a riadenia poznatkov vychádzajúce z kontextu a sémantiky, vrátane kognitívnych systémov, ako aj nástrojov na tvorbu, organizovanie, usmerňovanie, obnovu, zdieľanie, ochranu a rozširovanie digitálneho obsahu;

b) multisenzorické rozhrania schopné porozumieť a interpretovať prirodzené vyjadrovanie ľudských bytostí pomocou slov, gest a rôznych zmyslov, virtuálne prostredie, ako aj viacjazyčné a multikultúrne systémy nevyhnutné pre vznik spoločnosti založenej na vedomostiach v európskom meradle.

1.1.3. Nanotechnológie a nanovedy, multifunkčné materiály založené na poznatkoch a nové výrobné procesy a zariadenia

Cieľ

Cieľom činností v tejto oblasti je pomoc, aby Európa dosiahla kritickú kapacitu potrebnú na rozvoj a využívanie špičkovej technológie pri výrobkoch, službách a výrobných procesoch budúcich rokov založených na poznatkoch, a to najmä s cieľom vyššej ekologickej efektívnosti a menšej emisie nebezpečných látok v životnom prostredí.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Odvetvie výroby v Európe v súčasnosti vyrába tovary a služby v hodnote okolo 4000 miliárd EUR ročne. Na svetovom trhu s rastúcou konkurenciou musí udržiavať a zvyšovať svoju konkurencieschopnosť pri súčasnom splnení požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Za týmto účelom je potrebné klásť značný dôraz na dizajn, rozvoj a rozširovanie najnovších technológií, nanotechnológií, z poznatkov vychádzajúcich multifunkčných materiálov a nových výrobných procesov.

Tým, že hraničia s kvantovým inžinierstvom si materiálová technológia a molekulárna biológia a jeden z predvídateľných nábojov ďalšej priemyselnej revolúcie, nanotechnológie vyžadujú značné investície.

Európa má značné vedomosti v určitých odvetviach, ako je nanoprodukcia a nanochémia a potrebuje zvýšiť a koordinovať svoje úsilie v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o materiály, cieľom je rozvíjať inteligentné materiály, od ktorých sa očakáva, že pridajú značnú hodnotu z hľadiska ich uplatnenia v takých sektoroch, ako je doprava, energetika, elektronika a biomedicína, a pre ktoré jestvuje potenciálny trh niekoľko desiatok miliárd eúr.

Rozvoj pružných, integrovaných a čistých výrobných systémov si bude tiež vyžadovať značné výskumné úsilie v oblasti uplatňovania nových technológií vo výrobe a riadení.

Navrhované činnosti

Nanotechnológie a nanovedy:

a) dlhodobý interdisciplinárny výskum v oblasti pochopenia javov, ovládania procesov a rozvíjania výskumných nástrojov;

b) supramolekulárna stavba a makromolekuly;

c) nanobiotechnológie;

d) nanometrové inžinierske techniky na tvorbu materiálov a súčiastok;

e) rozvoj manipulačných a kontrolných zariadení a prístrojov;

f) uplatnenie v takých oblastiach ako je zdravotníctvo, chemický priemysel, energetika a životné prostredie.

Multifunkčné materiály založené na poznatkoch:

a) rozvoj základných znalostí;

b) technológie spojené s výrobou a transformáciou, vrátane spracovania multifunkčných poznatkoch založených na materiálov a biomateriálov;

c) podporné inžinierstvo.

Nové výrobné procesy a zariadenia:

a) rozvoj nových procesov a pružných a inteligentných výrobných systémov zahŕňajúcich pokrok vo virtuálnych výrobných technológiách, vrátane simulácií, interaktívnych rozhodovacích systémov, vysoko jemného inžinierstva a inovačnej robotiky;

b) systémový výskum potrebný na trvalo udržateľné spracovanie odpadu a kontrolu rizika vo výrobe a spracovaní vrátane bio-procesov vedúcich k znižovaniu spotreby primárnych zdrojov a menšieho znečistenia;

c) rozvoj nových koncepcií, ktoré optimalizujú životný cyklus priemyselných systémov, výrobkov a služieb.

1.1.4 Aeronautika a vesmír

Cieľ

Cieľ činností vykonávaných v tejto oblasti je dvojaký: posilnenie vedeckej a technologickej základne európskej aeronautiky a kozmického priemyslu prostredníctvom integrácie výskumného úsilia a podpora jeho väčšej konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni; a pomôcť využiť potenciál európskeho výskumu v tomto odvetví s cieľom zlepšenia bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Odvetvie aeronautiky sa skladá z dvoch technologicky a ekonomicky samostatných odvetví, ktoré sú však úzko prepojené z hľadiska ich priemyselných a politických dôsledkov a zahrnutých účastníkov a sú príkladom toho, kde má Európa tradičný úspech a hospodársky a komerčný potenciál.

Avšak investície Spojených štátov do kozmického priestoru sú tri až šesťkrát vyššie, v závislosti od odvetvia.

V stále náročnejšom konkurenčnom prostredí predvídateľné letecké požiadavky vo svete zodpovedajú asi 14000 novým lietadlám počas budúcich 15 rokov, čo predstavuje trh o hodnote 1000 miliárd EUR. Snahy s cieľom integrovania priemyselných kapacít a rozvojových činností, ktoré priniesli európske úspechy v tejto oblasti je potrebné teraz dostihnúť podobnými snahami v oblasti integrovania výskumu v prioritných témach a predmetoch.

S týmto cieľom by sa mali optimalizovať výskumné snahy európskeho, národného a súkromného sektora okolo spoločnej vízie a agendy strategického výskumu.

V oblasti kozmu bude spoločenstvo v dôsledku oznámenia Komisie: "Európa a vesmír: otvorenie novej kapitoly" podporovať výskum zameraný na využitie vesmíru v prospech trhu a spoločnosti.

Navrhované činnosti

Aeronautika

Výskumné činnosti spoločenstva v oblasti aeronautiky, vrátane leteckých dopravných systémov, budú riešiť výskumné činnosti a činnosti technologického rozvoja potrebné na:

a) zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu s ohľadom na civilné letectvo, motory a vybavenie;

b) znižovanie negatívnych dopadov letectva na životné prostredie, a to znížením spotreby paliva, CO2, NOx a ostatných chemických znečisťujúcich látok a poruchy zvuku;

c) zvýšenie leteckej bezpečnosti v kontexte značného nárastu leteckej prepravy;

d) zvýšenie kapacity a bezpečnosti leteckého dopravného systému na podporu "Jednotného európskeho vzdušného priestoru" (kontrolné a riadiace systémy leteckej prepravy).

Vesmír

Vesmírne činnosti spoločenstva vykonávané v úzkej koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), ostatnými vesmírnymi agentúrami, výskumnými strediskami a priemyslom s cieľom posilnenia súladu najvýznamnejších investícií budú riešiť:

a) výskum informačných systémov a služieb založených na satelitoch, ktoré sú relevantné pre satelitný navigačný projekt Galileo;

b) výskum na satelitoch založených systémov pre globálne monitorovanie životného prostredia a platformu bezpečnosti (GMES) pri zohľadnení potrieb užívateľov;

c) najnovší výskum potrebný na integrovanie vesmírneho segmentu a segmentu Zeme v oblasti komunikácií.

1.1.5. Kvalita a bezpečnosť potravín

Cieľ

Činnosti vykonávané v tejto oblasti sú zamerané na pomoc pri vytváraní integrovanej vedeckej a technologickej základne potrebnej na rozvoj výroby nepoškodzujúcej životné prostredie a distribučného reťazca bezpečnejších zdravších a rôznorodých potravín vrátane morských živočíchov a na kontrolu rizika spojeného s potravinami, pričom sa bude spoliehať najmä na nástroje biotechnológie pri zohľadnení výsledkov postgenomického výskumu, ako aj na kontrolu zdravotného rizika spojeného so zmenami životného prostredia.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Nedávne potravinové krízy, a najmä bovinná spongiformná encefalopatia (BSE), poukázali na zložitosť problematiky potravinovej bezpečnosti a na skutočnosť, že vo väčšine prípadov majú medzinárodné a cezhraničné dôsledky.

Integrácia európskeho vnútorného trhu v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva spôsobuje, že je potrebné riešiť problémy vznikajúce v tejto oblasti a vykonávať príslušný výskum v európskom meradle. V súlade s týmto kritériom sa zriadil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín [3].

Občania a spotrebitelia očakávajú, že výskum pomôže zabezpečiť, aby potraviny a predávané výrobky boli vysokej kvality, zdravé a aby sa dali bezpečne skonzumovať. Preto by sa mal klásť dôraz na celý reťazec výroby potravín, vrátane uplatnenia zoológie, botaniky a biotechnológie v tejto oblasti, ak je to vhodné. Taktiež by sa mali zohľadniť požiadavky vzťahujúce sa na životné podmienky a zdravie zvierat.

Preto je potrebné mať k dispozícii úplné, presné a najnovšie vedecké poznatky. Popri verejnom zdraví je v hre aj prosperita sektora, ktorá vo vyjadrení ročného obratu predstavuje okolo 600 miliárd EUR a 2,6 milióna pracovných miest.

Berúc do úvahy skutočnosť, že malé podniky tvoria najväčšiu časť potravinárskeho sektora, úspech činností bude závisieť od prispôsobenia poznatkov a procesov osobitným znakom týchto podnikov.

Je taktiež potrebné, aby Európa mohla značne prispievať k výskumným snahám v týchto otázkach, ktoré teraz vznikajú na svetovej úrovni ako aj koherentne prispievať k medzinárodnej diskusii o nich, a to na základne presných a úplných poznatkov.

Rovnaké poznámky sa vzťahujú na rôzne hľadiská problémov spojených s dopadom environmentálnych faktorov na zdravie (napr. endokrinné disruptory, karcinogény), ktoré sú zdrojom rastúcich obáv európskych občanov a ktoré sa často manifestujú na medzinárodnej úrovni. Zo všetkých týchto dôvodov, ale tiež s cieľom dosiahnutia prínosu z kombinácie najlepších zdrojov poznatkov dostupných v rôznych oblastiach, by sa daný výskum mal vykonávať na európskej úrovni takým spôsobom, aby zabezpečoval skutočnú koordináciu národných činností.

Navrhované činnosti

Činnosti spoločenstva budú zahŕňať výskum a ak je to vhodné aj postgenomický výskum vzťahujúci sa na rôzne hľadiská kontroly zdravotných rizík a prepojenia zdravia s potravou:

a) bezpečnejšie a životné prostredie nepoškodzujúce výrobné a spracovateľské metódy a zdravšie, výživné, funkčné a rozmanité potraviny a živočíšne krmivo založené na takých systémoch ako integrovaná výroba, poľnohospodárstvo využívajúce nižšie vstupy vrátane ekologického poľnohospodárstva a využívanie botaniky, zoológie a biotechnológie;

b) epidemiológia chorôb súvisiacich s potravinami a alergie vrátane vplyvu stravy na zdravie detí a metódy analýzy príčin alergií z potravín;

c) účinok potravín, napríklad nových výrobkov, výrobkov z ekologického poľnohospodárstva, funkčných potravín, výrobkov obsahujúcich geneticky upravené organizmy a tých výrobkov, ktoré sú výsledkom najnovšieho biotechnologického vývoja v oblasti zdravia;

d) procesy "sledovateľnosti" po celom výrobnom reťazci, napríklad v prípade geneticky upravených organizmov vrátane tých, ktoré vyplynuli z posledného biotechnologického vývoja;

e) analytické metódy, odhalenie a kontrola chemických znečisťujúcich látok a jestvujúcich alebo objavujúcich sa patogénnych mikroorganizmov (ako sú vírusy, baktérie, kvasinky, huby, parazity a nové činitele priónového typu, vrátane vývoja diagnostických skúšok na BSE a klusavkou oviec pred zabitím);

f) účinok živočíšneho krmiva, vrátane výrobkov obsahujúcich geneticky upravené organizmy, na ľudské zdravie a využitie polovýrobkov rôzneho pôvodu v tomto krmive;

g) environmentálne zdravotné riziká spojené s potravinovým reťazcom (chemické, biologické a fyzické) a kombinované vystavenie povolených látok vrátane dopadu miestnych environmentálnych katastrof a kontaminácie na bezpečnosť potravín s dôrazom na kumulatívne riziká, cesty prenosu na človeka, dlhodobé účinky a vystavenie malým dávkam, ako aj vplyv na obzvlášť zraniteľné skupiny, a to predovšetkým na deti.

1.1.6. Trvalo udržateľný rozvoj, globálna zmena a ekosystémy

Cieľ

Činnosti vykonávané v tejto oblasti sú zamerané na posilnenie vedeckých a technologických kapacít potrebných na to, aby Európa mohla vykonávať trvalo udržateľný rozvoj, na ktorý poukázala Európska Rada v Göteborgu, prostredníctvom integrácie svojich environmentálnych, hospodárskych a sociálnych cieľov s osobitným ohľadom na obnoviteľnú energiu, dopravu a trvalo udržateľné obhospodarovanie pôdnych a morských zdrojov Európy. Tieto činnosti by mali umožniť členským štátom, asociovaným kandidátskym a iným asociovaným krajinám významným spôsobom sa podieľať na medzinárodnom úsilí v oblasti pochopenia a kontroly globálnej zmeny a zachovania rovnováhy ekosystémov.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Vykonávanie trvalo udržateľného rozvoja v globálnom meradle si vyžaduje hlavne:

a) dizajn, rozvoj a rozširovanie technológií a riešení, ako je podpora zmien správania v oblasti spotreby energie (vedúcej k energeticky inteligentnej Európe) a nových prístupov týkajúcich sa mobility, čo umožní zabezpečiť ochranu a rozumnejšie, účinnejšie a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov s menším odpadom a emisiami a znížením dopadov hospodárskej činnosti na životné prostredie. Sektormi strategického významu v tomto kontexte sú energetika a doprava, najmä však hľadiská rozvoja miest a regiónov týchto sektorov;

b) lepšie pochopenie ekosystémov a mechanizmov a dopadov globálnej zmeny (napríklad klimatickej zmeny) vrátane dopadu týchto mechanizmov na pôdne a morské zdroje; ako aj rozvoj príslušných prognostických kapacít.

Pokiaľ ide o technológiu, dvomi prioritnými oblasťami sú energetika a doprava, ktoré sú zodpovedné za viac ako 80 % celkových emisií skleníkových plynov a viac ako 90 % emisií CO2, ako na to už poukázala Zelená kniha Komisie "K európskej stratégii za bezpečnosť zásob energie" a Biela kniha Komisie "Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnutia".

Podľa Kjótskeho protokolu z roku 1997 k Rámcovému dohovoru Spojených národov o klimatickej zmene sa požaduje, aby Európska únia znížila počas obdobia rokov 2008 až 2012 emisie skleníkových plynov o 8 % oproti úrovni v roku 1990. Toto si bude vyžadovať inovačné, trvalo udržateľné energetické a dopravné riešenia. Ostatné dôležité záväzky sú obsiahnuté v medzinárodných nástrojoch, ako je Konvencia OSN o biologickej diverzite z roku 1992, Konvencia OSN z roku 1994 o boji proti vysušovaniu v krajinách veľmi postihnutých suchom a/alebo proti vysušovaniu najmä v Afrike a Protokol z Montrealu z roku 1987 o látkach, ktoré zmenšujú ozónovú vrstvu, ako aj stratégia únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja vrátane šiesteho environmentálneho akčného programu.

Dosiahnutie horeuvedeného cieľa v krátkej dobe si vyžaduje mimoriadne úsilie pri zavádzaní technológií, ktoré sú v súčasnosti vo vývoji. Činnosť spoločenstva je dôležitá z hľadiska zabezpečenia koordinácie prínosu Európy k svetovému úsiliu.

Okrem tohto cieľa je pre dlhodobé vykonávanie trvalo udržateľného rozvoja v budúcich desaťročiach v tomto ohľade potrebné zabezpečiť dostupnosť najvhodnejších zdrojov a nosičov energie, a to za ekonomických podmienok. Toto si bude vyžadovať trvalé dlhodobejšie výskumné úsilie.

Strednodobé a dlhodobé výskumné úsilie bude tiež potrebné v oblasti rozvoja trvalo udržateľných európskych dopravných systémov a v oblasti pokroku v kontexte globálnej zmeny a ochrany biodiverzity, ako i zachovania ekosystémov, čo by tiež prispelo k trvalo udržateľného využitiu pôdnych a morských zdrojov. V kontexte globálnej zmeny majú stratégie integrovaného, trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskych a lesných ekosystémov osobitný význam pre zachovanie týchto ekosystémov a významne prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju Európy.

Navrhované činnosti

Úsilie vedecko-výskumnej komunity sa zameria na činnosti v týchto oblastiach:

1. Trvalo udržateľné energetické systémy [4]

a) z krátkodobého a strednodobého hľadiska najmä v mestskom prostredí:

i) čistá energia najmä obnoviteľné zdroje energie a ich integrovanie do energetického systému vrátane zásob, distribúcie a využívania;

ii) úspory energie a energetická efektívnosť vrátane takej, ktorá sa dosiahne prostredníctvom využívania obnoviteľných surovín;

iii) alternatívne motorové palivá;

b) zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska:

i) palivové články vrátane ich uplatňovania;

ii) nové technológie pre vodiče energie, dopravu a skladovanie v európskom meradle, najmä vodíková technológia;

iii) nové a dokonalé koncepcie v oblasti obnoviteľných energetických technológií so značným budúcim energetickým potenciálom vyžadujúce si dlhodobé výskumné úsilie;

iv) likvidácia CO2 spojená s čistejšími fabrikami na fosílne palivo.

II. Trvalo udržateľná pozemná doprava [5]

a) rozvoj bezpečných a konkurencieschopných dopravných systémov a dopravných prostriedkov na prepravu cestujúcich a nákladu nepoškodzujúcich životné prostredie a čistá mestská doprava s racionálnym využitím auta v meste:

i) nové technológie a koncepcie pozemnej dopravy vrátane nových hnacích systémov a integrácie palivových článkov na dopravné účely;

ii) pokrokový dizajn a výrobné techniky vedúce k vyššej kvalite, bezpečnosti, recyklovateľnosti, pohodliu a nákladovej efektívnosti;

b) efektívnejšia a konkurencieschopnejšia železničná a námorná doprava riešiaca interoperatívnosť dopravných modusov a zabezpečujúca inteligentnú a bezpečnú prepravu cestujúcich a nákladu:

i) vyváženosť a integrovanie rôznych modusov najmä v mestskom a regionálnom kontexte vrátane riadenia novej mobility a dopravných logistických systémov s cieľom efektívnejšej železničnej a námornej prepravy (napríklad prostredníctvom podpory intermodality a interoperatívnosti);

ii) zvyšovanie bezpečnosti a vyhýbanie sa hromadeniu dopravy (najmä v mestských oblastiach) prostredníctvom integrovania inovačných elektronických a softvérových riešení a prostredníctvom využívania pokrokových satelitných navigačných systémov a telematických riešení.

III. Globálna zmena a ekosystémy

Činnosti spoločenstva budú prioritne riešiť tieto hľadiská:

a) dopad a mechanizmy emisií skleníkových plynov a atmosferických znečisťujúcich látok zo všetkých zdrojov, vrátane takých, ktoré vyplývajú z energetických zásob, dopravy a poľnohospodárstva, na klímu, zmenšovanie ozónovej vrstvy a uhlíkové kanály (oceány, lesy a pôda), a to najmä s cieľom zlepšenia predpovede a posúdenia možnosti zmierenia dopadov;

b) vodný cyklus, vrátane hľadísk vzťahujúcich sa na pôdu;

c) chápanie morskej a zemskej biodiverzity, funkcií morského ekosystému, ochrana genetických zdrojov, trvalo udržateľné riadenie zemského a morského ekosystému a jeho interakcie s ľudskými činnosťami;

d) mechanizmy vysušovania a prírodných katastrof;

e) stratégie trvalo udržateľného obhospodarovania pôdy vrátane integrovaného obhospodarovania pobrežných zón vrátane integrovaných koncepcií pre viacúčelové využívanie poľnohospodárskych a lesných zdrojov a integrovaný lesný/drevný reťazec;

f) operatívne prognózovanie a modelovanie vrátane výskumných systémov globálnej klimatickej zmeny.

Výskum vykonávaný v rámci tejto priority bude doplnený vývojom pokrokových metód hodnotenia rizík a metód hodnotenia environmentálnej kvality vrátane príslušného prednormatívneho výskumu merania a vykonávania skúšok za týmto účelom.

1.1.7. Občania a vládnutie v spoločnosti založenej na vedomostiach

Cieľ

Činnosti vykonávané v tejto oblasti sú určené na mobilizovanie v koherentnom úsilí, a to v celej šírke a rôznosti európskych výskumných kapacít v oblasti hospodárskych, politických, sociálnych a humanitných vied, ktoré sú potrebné na pochopenie a riešenie otázok týkajúcich sa vzniku spoločnosti založenej na vedomostiach, ako i nových foriem vzťahov medzi jej občanmi na jednej strane a medzi jej občanmi a inštitúciami na strane druhej.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Na Európskej Rade v Lisabone v marci 2000 si Európska únia stanovila ambiciózny cieľ stať sa "najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším, na vedomostiach založeným hospodárstvom na svete, ktoré je schopné trvalého hospodárskeho rastu zabezpečujúceho viac a lepšie pracovné miesta a väčšiu sociálnu kohéziu".

V tomto ohľade Európska Rada v Lisabone zdôraznila, že "ľudské zdroje sú hlavnou silou Európy" a poukázala na potrebu, aby sa európske vzdelávacie a školiace systémy "prispôsobili ako potrebám na vedomostiach založenej spoločnosti, tak aj potrebe zvyšovania miery zamestnanosti a zlepšenia kvality".

Prechod Európy k hospodárstvu a spoločnosti založenej na vedomostiach a jej trvalo udržateľný rozvoj v záujme kvality života všetkých občanov bude ľahší, ak prebehne spôsobom, ktorý je správne pochopený a riadený. To si vyžaduje značné výskumné úsilie týkajúce sa otázok integrovaného a udržateľného hospodárskeho a sociálneho pokroku, ktorý vychádza zo základných hodnôt spravodlivosti a solidarity a kultúrnej rôznorodosti, ktorá charakterizuje európsky model spoločnosti, ako aj výskum problematiky súvisiacej s podnikaním a zakladaním, rastom a rozvojom malých podnikov.

V tomto ohľade by výskum hospodárskych, politických, sociálnych a humanitných vied mal predovšetkým pomôcť zabezpečiť kontrolu a využívanie exponenciálne rastúceho množstva informácií a poznatkov a pochopenie procesov v práci v tejto oblasti.

V Európe sa táto otázka objavuje najmä v súvislosti s budúcim rozširovaním, fungovaním demokracie a nových foriem vládnutia, ako i v jej všeobecnom kontexte. To, čo je v stávke, je vzťah medzi občanmi a inštitúciami v zložitom politickom a rozhodovacom prostredí charakterizovanom koexistenciou národnej, regionálnej a európskej rozhodovacej úrovne a rastúcej úlohy občianskej spoločnosti a jej zástupcov na politickej debate.

Otázky ako tieto majú jasný a vnútorný rozmer a je toho veľa, čo je možné získať ich preskúmaním z globálnej perspektívy berúc do úvahy historický rozmer, ako aj kultúrne dedičstvo.

Tento európsky rozmer sa pri výskume vedenom na národnej úrovni len začína brať do úvahy a ešte sa mu nevenuje taká pozornosť, ktorú by si vyžadoval.

Zdá sa byť nanajvýš vhodné, aby sa tieto hľadiská riešili v európskom meradle. Ba čo viac, činnosť podniknutá na úrovni únie umožní zabezpečiť požadovaný stupeň metodologickej koherencie a záruku, že sa maximálne využije celý rad rôznych prístupov jestvujúcich v Európe a európska rozmanitosť.

Navrhované činnosti

Činnosť spoločenstva sa zameria na tieto témy:

na vedomostiach založená spoločnosť a sociálna súdržnosť:

a) výskum týkajúci sa cieľov stanovených Európskou Radou v Lisabone a následnými Radami, predovšetkým systematická analýza najlepších metód na zlepšenie výroby, prenosu a využívania poznatkov v Európe;

b) možnosti rozvoja na vedomostiach založenej spoločnosti s cieľom dosiahnutia cieľov únie zdôraznených Európskou Radou v Lisabone, Nice a Štokholme, najmä tých, ktoré sa týkajú zlepšenia kvality života, sociálnej politiky, politiky zamestnanosti a politiky týkajúcej sa trhu s pracovnými silami, celoživotného vzdelávania a posilňovania sociálnej kohézie a trvalo udržateľného rozvoja s náležitým zvážením rôznych sociálnych modelov v Európe a pri zohľadnení hľadísk týkajúcich sa starnutia obyvateľstva;

c) rôznorodosť dynamiky a spôsobov prechodu na spoločnosť založenú na vedomostiach na miestnej, národnej a regionálnej úrovni;

občianstvo, demokracia a nové formy vládnutia, najmä v kontexte zvýšenej integrácie a globalizácie a z hľadiska histórie a kultúrneho dedičstva:

- dôsledky európskej integrácie a rozširovania únie pre demokraciu, koncepciu zákonnosti a fungovania inštitúcií únie prostredníctvom lepšieho pochopenia politických a sociálnych inštitúcií v Európe a ich historického vývoja,

- výskum predefinovania oblasti pôsobnosti a zodpovednosti, ako i vzťahov medzi nimi a nových foriem vládnutia,

- otázky spojené s riešením sporov a obnovou mieru a spravodlivosti, vrátane ochrany základných práv,

- vznik nových foriem občianstva a kultúrnej identity, formy a dopad integrácie a kultúrna rôznorodosť v Európe; sociálny a kultúrny dialóg zahŕňajúci Európu, ako aj zvyšok sveta.

Z operatívneho hľadiska sa činnosti spoločenstva zamerajú na podporu:

a) cezhraničného výskumu a komparatívnych štúdií a koordinovaný rozvoj štatistiky a kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov;

b) interdisciplinárneho výskumu na podporu verejných politík;

c) zriadenia a využívania výskumnej infraštruktúry a databázy údajov a poznatkov v európskom meradle.

1.2. Osobitné činnosti zahŕňajúce širšiu oblasť výskumu

1.2.1. Podpora politiky a očakávané vedecké a technologické potreby

Tieto činnosti zaistia účinné a pružné riadenie výskumu, ktorý je podstatný pre základné ciele spoločenstva vo forme podpory pri formulovaní a vykonávaní politík spoločenstva a objavovania nových a vznikajúcich vedeckých problémov a príležitostí, ak nie je možné tieto požiadavky splniť v rámci tematických priorít.

Spoločným znakom týchto činností je, že sa budú vykonávať v rámci viacročnej perspektívy, ktorá priamo zohľadňuje potreby a hľadiská hlavných činiteľov (tvorcov politík, skupiny priemyselných užívateľov, špičkových výskumných spoločností a pod.). V zásade sa budú vykonávať v spojení s ročným programovacím mechanizmom, prostredníctvom ktorého sa stanovia osobitné priority zodpovedajúce identifikovaným potrebám a spadajúcim do horeuvedených cieľov.

A. Výskum zameraný na politiku

Výskumné činnosti pod touto hlavičkou sú určené ako odpoveď na vedecké a technologické potreby politík spoločenstva vo forme podpory pri formulovaní a vykonávaní politík spoločenstva, majúc na zreteli tiež záujmy budúcich členov spoločenstva a asociovaných krajín. V prípade potreby môžu zahŕňať prednormatívny výskum, meranie a vykonávanie skúšok pre potreby politík spoločenstva.

Tieto činnosti si vyžadujú pružnú definíciu politického zamerania a osobitné činnosti a metódy intervencie, ktoré budú dopĺňať tematické priority a ktoré budú v celkovom kontexte programu koordinované.

Podľa toho budú zahŕňať témy spojené s tematickými prioritami, ale ktoré nie sú vhodné pre vedecky zameraný prístup s cieľom identifikácie príslušných jednotlivých otázok. Taktiež sa zabezpečí vhodné rozdelenie úloh a synergia medzi týmito činnosťami a priamymi činnosťami Spoločného výskumného centra zameraného na potreby politík spoločenstva.

Príslušnými oblasťami, ktoré sa budú podporovať, sú tieto:

a) spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika;

b) trvaloudržateľný rozvoj najmä politické ciele spoločenstva vzťahujúce sa na životné prostredie (vrátane takých, ktoré sú stanovené v šiestom environmentálnom akčnom programe), dopravu a energetiku;

c) ostatné politiky spoločenstva, menovite zdravie (najmä verejné zdravie), regionálny rozvoj, obchod, rozvojová pomoc, vnútorný trh a konkurencieschopnosť, sociálna politika a zamestnanosť, vzdelávanie a školenia, kultúra, rovnosť pohlaví, ochrana spotrebiteľa, tvorba priestoru pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, vonkajšie vzťahy vrátane takých politík, ktoré sa týkajú podpory rozširovania a vrátane požadovaných štatistických metód a nástrojov;

d) politické ciele spoločenstva odvodené z orientácií stanovených Európskou Radou týkajúce sa napríklad hospodárskej politiky, informačnej spoločnosti, ako aj e-Európy a podniku.

V rámci týchto oblastí sú výskumnými prioritami, ktoré odpovedajú na počiatočne identifikované politické potreby, a ktoré budú doplnené v priebehu vykonávania tohto programu tieto:

1. Udržateľné obhospodarovanie prírodných zdrojov Európy

Výskum pod touto hlavičkou sa zameria najmä na:

a) modernizáciu a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva a lesníctva vrátane ich multifunkčnej úlohy na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a podpory vidieckych oblastí;

b) nástroje a hodnotiace metódy trvalo udržateľného riadenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

c) modernizáciu a trvalú udržateľnosť rybného hospodárstva vrátane výrobných systémov založených na akvakultúrach;

d) nové a životné prostredie nepoškodzujúce výrobné metódy na zlepšenie zdravia a životných podmienok zvierat;

e) environmentálne posúdenie (pôda, voda, ovzdušie, hluk vrátane účinkov chemických látok);

f) posúdenie environmentálnych technológií na podporu politických rozhodnutí najmä ohľadom efektívnych, ale nízkonákladových technológií v kontexte dodržiavania environmentálnych právnych predpisov.

2. Zabezpečenie zdravia, bezpečnosti a príležitosti pre ľudí Európy

Výskum pod touto hlavičkou sa zameria najmä na:

a) determinanty zdravia a zabezpečenie vysokej kvality a trvalo udržateľné služby zdravotnej starostlivosti a dôchodkových systémov (najmä v kontexte starnutia a demografickej zmeny);

b) otázky verejného zdravia vrátane epidemiológie, ktoré prispievajú k prevencii chorôb a dávajú odpoveď na vznikajúce zriedkavé a prenosné choroby, alergie, postupy v oblasti bezpečného darcovstva krvi a orgánov, skúšobné metódy bez použitia zvierat;

c) dopad environmentálnych otázok na zdravie (vrátane metód hodnotenia rizík a zmiernenia rizík prírodných katastrof pre ľudí);

d) otázky kvality života vzťahujúce sa na hendikepovaných/invalidných ľudí (vrátane zariadení s rovnakým prístupom);

e) pochopenie migrácie a toky utečencov;

f) pochopenie kriminálnych trendov v kontexte verejnej bezpečnosti;

g) otázky vzťahujúce sa na občiansku ochranu (vrátane bio-bezpečnosti a ochrany pred rizikom z teroristických útokov) a manažment kríz.

3. Podpora ekonomického potenciálu a súdržnosti väčšej a integrovanejšej Európskej únie

Výskum pod touto hlavičkou sa zameria najmä na:

a) podporu európskej integrácie, trvalo udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti a obchodných politík (vrátane dokonalejších prostriedkov na posúdenie hospodárskeho rozvoja a kohézie);

b) rozvoj nástrojov, ukazovateľov a prevádzkových parametrov na posúdenie trvalo udržateľných výkonov dopravných a energetických systémov (hospodárske, environmentálne a sociálne);

c) analýzu globálnej bezpečnosti a potvrdenie systémov dopravy a výskum vzťahujúci sa na riziká nehôd a bezpečnosti v systémoch mobility;

d) prognóza a rozvoj inovačných politík udržateľnosti zo strednodobého a dlhodobého hľadiska;

e) otázky informačnej spoločnosti (ako je riadenie a ochrana digitálnych aktív vrátane prístupu k informačnej spoločnosti);

f) ochrana kultúrneho dedičstva a s tým spojené ochranné stratégie;

g) lepšia kvalita, prístup a rozširovanie európskej štatistiky.

B. Výskum na objavenie nových a vznikajúcich vedecko-technických problémov a príležitostí

Výskumné činnosti vykonávané pod touto hlavičkou sú určené na to, aby sa pružne a rýchlo odpovedalo na najväčšie nepredvídateľné zmeny, vznikajúce vedecké a technologické problémy a príležitosti, ako aj potreby objavujúce sa na hraniciach vedomostí, špecifickejšie v multitematických a interdisciplinárnych oblastiach.

V tomto kontexte sa vykonajú tieto činnosti:

a) výskum vo vznikajúcich oblastiach poznania a o budúcich technológiách mimo prioritných tematických oblastí alebo tých, ktoré sa nimi prelínajú, predovšetkým však v transdisciplinárnych oblastiach, ktoré sú vysoko inovačné a zahŕňajú zodpovedajúce vysoké (technické) riziká. Bude otvorený novým vedeckým snahám na hraniciach poznania a technologického know-how, ktoré majú značný potenciál pre väčší priemyselný a/alebo sociálny dopad alebo pre rozvoj európskych výskumných schopností z dlhodobého hľadiska;

b) výskum na rýchle posúdenie nových objavov alebo novosledovaných javov, ktoré môžu naznačovať vznikajúce riziká alebo problémy majúce veľký význam pre európsku spoločnosť a pre identifikáciu vhodných odpovedí.

Pri identifikovaní potenciálnych výskumných tém pod touto hlavičkou sa osobitná pozornosť venuje názorom výskumnej spoločnosti a oblastiam, kde je európska činnosť vhodná z hľadiska potenciálu rozvinutia strategických pozícií na hranici poznania a na nových trhoch alebo predvídaniu najdôležitejších otázok, s ktorými má európska spoločnosť počítať.

1.2.2. Horizontálne výskumne činnosti zahŕňajúce MSP

Tieto osobitné činnosti vykonávané na podporu európskej konkurencieschopnosti a podnikov a inovačnej politiky sú zamerané na pomoc európskym MSP v tradičných alebo nových oblastiach na podporu ich technologických kapacít a rozvoja ich schopnosti pôsobiť na európskej i medzinárodnej úrovni.

Informácie a rady o možnostiach zahrnutia MSP sa zabezpečia prostredníctvom vstupných bodov ustanovených Komisiou a s využitím národnej schémy kontaktných bodov.

Okrem týchto špecifických výskumných činností pre MSP sa budú MSP povzbudzovať, aby sa zúčastňovali na všetkých oblastiach tohto programu najmä v kontexte činností vykonávaných v prioritných tematických oblastiach.

Činnosti, ktoré sa budú môcť vykonať v celej oblasti vedy a technológie pokrytej výskumnou politikou spoločenstva, budú mať formu:

a) činnosti kooperatívneho výskumu

Výskumné činnosti vykonávané vykonávateľmi VaV pre určitý počet MSP o témach spoločného záujmu. Tieto činnosti môžu tiež vykonávať inovačné MSP v spolupráci s výskumnými strediskami a univerzitami.

b) činnosti kolektívneho výskumu

Výskumné činnosti vykonávané v rámci VaV pre priemyselné združenia alebo priemyselné zoskupenia vo všetkých odvetviach hospodárstva, kde sú MSP významné z hľadiska európskej úrovne vrátane rozširovania výsledkov.

1.2.3. Osobitné opatrenia na podporu medzinárodnej spolupráce

Na podporu vonkajších vzťahov vrátane rozvojovej politiky spoločenstva sa prijmú osobitné opatrenia zamerané na podporu medzinárodnej výskumnej spolupráce. Okrem týchto osobitných opatrení bude možná účasť tretích krajín v rámci tematických priorít. Zapoja sa tieto skupiny tretích krajín:

a) rozvojové krajiny;

b) stredozemné krajiny vrátane západného Balkánu;

c) Rusko a nové nezávislé štáty (NNŠ) vrátane predovšetkým činností vykonávaných prostredníctvom Medzinárodného združenia na podporu spolupráce s vedcami z NNŠ (INTAS).

Výskumné priority v tejto kategórii činností sú definované podľa záujmov a cieľov partnerstva medzi spoločenstvom a skupinami príslušných krajín, ako aj podľa ich osobitných hospodárskych a sociálnych potrieb.

Aby sa uľahčilo zapojenie týchto krajín, vytvorí sa v rámci Komisie jediný vstupný bod pre informácie o činnostiach podniknutých v oblastiach medzinárodnej spolupráce.

Tieto činnosti dopĺňajú medzinárodnú výskumnú spoluprácu vykonávanú v rámci tematických prioritných oblastí.

1.3. Nejadrové činnosti Spoločného výskumného centra (SVC)

V súlade so svojím poslaním poskytovať vedeckú a technickú podporu pre politiky spoločenstva zabezpečí SVC nezávislú, na zákazníka orientovanú podporu pri formulovaní a vykonávaní politík spoločenstva, vrátane monitorovania vykonávania týchto politík v rámci jej osobitnej pôsobnosti.

SVC bude vykonávať svoje činnosti v úzkej spolupráci a prostredníctvom budovania siete s vedeckými kruhmi, národnými výskumnými organizáciami, univerzitami a podnikmi v Európe. Je oprávnené zúčastňovať sa na všetkých výskumných činnostiach tohto programu na rovnakom základe ako subjekty zriadené v členských štátoch. Osobitná pozornosť sa bude venovať spolupráci s kandidátskymi krajinami.

Základným spoločným menovateľom činností SVC bude bezpečnosť občanov v jej rôznych hľadiskách, napr. z hľadiska zdravie, životného prostredia a boja proti podvodom.

Pod touto hlavičkou SVC bude vykonávať tieto činnosti:

1. Činnosti vykonávané v súlade s poslaním SVC. Tieto činnosti budú jasne orientované na potreby spotrebiteľa. V tomto kontexte bude existovať určitý stupeň pružnosti pre nečakané výskumné potreby.

Výskum sa sústredí na dve hlavné oblasti týkajúce sa dvoch prioritných oblastí:

a) potraviny, chemické výrobky a zdravie s osobitnou pozornosťou venovanou:

bezpečnosti a kvalite potravín najmä boju s BSE; geneticky upraveným organizmom; chemickým výrobkom vrátane potvrdenia alternatívnych skúšobných postupov s vylúčením zvierat; biomedicínske aplikácie (osobitnejšie vytvorenie odkazov v tejto oblasti);

b) životné prostredie a trvalá udržateľnosť s osobitnou pozornosťou venovanou:

klimatickej zmene (uhlíkový cyklus, modelovanie, dopady) a technológiám pre udržateľný rozvoj (obnoviteľné zdroje energie, nástroje pre integráciu politík); zlepšeniu kvality ovzdušia, ochrane životného prostredia v Európe; rozvoj referenčných meraní a sietí; technickej podpore cieľov GMES.

2. Horizontálne činnosti v doménach, v ktorých má SVC osobitné poslanie:

a) technologické predvídanie: technologické a ekonomické predvídanie založené na činnostiach európskych sietí;

b) referenčné materiály a merania: Referenčný úrad spoločenstva (BCR) a osvedčené referenčné materiály, potvrdenie a kvalifikácia chemických a fyzikálnych meracích metód;

c) bezpečnosť činností a boj s korupciou: objavovanie protipechotných mín, predchádzanie prírodným a technologickým rizikám, siete na podporu kybernetickej bezpečnosti; technológie na kontrolu korupcie.

II. ŠTRUKTUROVANIE EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU

2.1. Výskum a inovácia

Cieľ

Tieto činnosti sú určené na stimuláciu technologickej inovácie, využívanie výskumných výsledkov, transfer poznatkov a technológií a vytvorenie technologických podnikov v spoločenstve a vo všetkých jeho regiónoch, a to nielen v menej rozvinutých oblastiach. Inovácia je aj jedným z najdôležitejších prvkov v programe.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Porovnateľne slabá schopnosť Európy pri transformácii výsledkov výskumnej práce a vedeckých a technických objavov na priemyselné, hospodárske a obchodné úspechy je jednou z najpozoruhodnejších slabých stránok. Činnosti na podporu podnikateľskej inovácie na európskej úrovni môžu napomôcť zvýšiť celkovú úroveň výkonu Európy a zvýšiť európske kapacity v tejto oblasti tým, že sa pomôže podnikom a inovátorom v ich úsilí pôsobiť v európskom meradle a na medzinárodných trhoch a umožnia účastníkom vo všetkých regiónoch únie mať prospech zo skúseností a poznatkov dosiahnutých v ostatných regiónoch prostredníctvom iniciatív podniknutých na tejto úrovni.

Navrhované činnosti

Činnosti vykonávané pod touto hlavičkou budú dopĺňať činnosti týkajúce sa inovácie zahrnuté do činností v rámci hlavičky I.

Tieto činnosti poskytnú všeobecnú podporu na inováciu a budú dopĺňať národné a regionálne činnosti s cieľom zvýšiť koherenciu úsilia v tejto oblasti. Budú mať formu podpory pre:

a) sieťovanie účastníkov a užívateľov v európskom inovačnom systéme a vykonanie analýzy a štúdií na podporu výmeny skúseností a správnej praxe a na lepšie zaangažovanie užívateľov v inovačnom procese;

b) činnosti na podporu transregionálnej spolupráce týkajúcej sa inovácie a podporu zakladania technologických podnikov, ako aj na prípravu regionálnych a transregionálnych stratégií v tejto oblasti vrátane kandidátskych krajín;

c) činnosti na experimentovanie s novými nástrojmi a novými prístupmi týkajúcimi sa technologickej inovácie riešiacej najmä kritické body v inovačnom procese;

d) založenie alebo konsolidovanie informačných služieb a najmä elektronických služieb ako je CORDIS a pomocné služby týkajúce sa inovácie (prenos technológií, ochrana duševného vlastníctva, prístup k rizikovému kapitálu); vrátane činností stredísk prenosu inovácií;

e) hospodárske a technologické inteligentné činnosti (analýza technického rozvoja, aplikácie a trhy, spracovanie a rozširovanie informácií, ktoré môžu pomôcť výskumníkom, podnikateľom, a najmä MSP a investorom pri rozhodovaní);

f) analýza a hodnotenie inovačných činností vykonávaných v rámci výskumných projektov spoločenstva a využitie skúseností, ktoré je možné vyvodiť z inovačných politík.

Niektoré z týchto činností sa budú vykonávať spolu s činnosťami Európskej investičnej banky (EIB) (najmä prostredníctvom Európskeho investičného fondu (EIF)) pod jej "iniciatívou Inovácia 2000", ako aj v koordinácii s opatreniami prijatými prostredníctvom štrukturálnych fondov.

2.2. Ľudské zdroje a mobilita

Cieľ

Činnosti vykonávané pod touto hlavičkou sú určené na podporu rozvoja hojného počtu ľudských zdrojov svetovej triedy vo všetkých regiónoch spoločenstva, a to podporovaním transnárodnej mobility na vzdelávacie účely, rozvojom znalostí alebo prenosom poznatkov najmä medzi rôznymi sektormi; podporovanie špičkového rozvoja; a pomoc pri zatraktívňovaní Európy pre výskumníkov z tretích krajín. Toto by sa malo vykonať s cieľom maximálneho využitia potenciálu, ktorý ponúkajú všetky sektory obyvateľstva najmä ženy a mladí výskumníci, a to tým, že sa prijmú za týmto účelom vhodné opatrenia vrátane opatrení s cieľom vytvárania synergie v oblasti vyššieho vzdelávania v Európe.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Podporovanie transnárodnej mobility je jednoduchý, obzvlášť účinný a silný prostriedok podpory európskej špičky ako celku, ako aj jej rozdelenia v rôznych regiónoch únie. Vytvára príležitosti pre značné zlepšenie kvality vzdelávania výskumníkov, podporuje obeh a využívanie vedomostí a pomáha vytvárať centrá svetovej triedy, ktoré sú príťažlivé v celej Európe. Činnosť v tejto oblasti na úrovni únie (ako v ľudských zdrojoch vo všeobecnosti), ktorá vedie k dosiahnutiu kritickej kapacity, bude mať nevyhnutne najväčší dopad.

Pozornosť sa bude venovať účasti žien v rámci všetkých činností a vhodných opatrení na podporu vyrovnanejšiemu zastúpeniu mužov a žien vo výskume; osobným okolnostiam týkajúcim sa mobility najmä s ohľadom na rodinu, vývoj kariéry a jazykov; rozvoju výskumnej činnosti v menej rozvinutých regiónoch únie a pridružených krajín a potrebe väčšej a účinnejšej spolupráce medzi výskumnými odbormi a medzi akademickým výskumom a priemyslom vrátane MSP.

V spolupráci s najvhodnejšími národnými činnosťami a činnosťami spoločenstva sa pozornosť bude venovať zabezpečeniu praktickej pomoci pre zahraničných výskumníkov vo veciach (právnych, administratívnych, rodinných alebo kultúrnych) týkajúcich sa mobility.

Navrhované činnosti

Tieto činnosti, ktoré sa budú vykonávať v celej oblasti vedy a technológie, budú mať predovšetkým tieto formy:

a) podporné opatrenia pre univerzity, výskumné centrá, podniky vrátane najmä MSP a siete na hosťovanie európskych výskumníkov, ako aj výskumníkov z tretích krajín vrátane vzdelávania výskumníkov pred doktorátom. Tieto činnosti by mohli zahŕňať tvorbu dlhodobých vzdelávacích sietí a podporovanie mobility medzi rôznymi sektormi.

b) individuálne podporné opatrenia pre európskych výskumníkov s cieľom mobility do iných európskych krajín alebo tretích krajín a pre špičkových výskumníkov z tretích krajín, ktorí chcú prísť do Európy. Takáto podpora bude zahŕňať dostatočné dlhé vzdelávacie obdobie a zameria sa na výskumníkov aspoň so štvorročnou skúsenosťou vo výskume, pri čom sa budú riešiť aj potreby vzdelávania v oblasti riadenia výskumu.

c) finančný príspevok pre národné alebo regionálne programy na podporu mobility výskumníkov, a to pre výskumníkov z ostatných európskych krajín;

d) podpora vytvárania a rozvoja európskych výskumných tímov, ktoré sa považujú za tímy s potenciálom dosiahnuť vysokú úroveň dokonalosti, predovšetkým pre činnosti špičkového alebo interdisciplinárneho výskumu v prípade, že takáto podpora môže pridať hodnotu národným opatreniam;

e) vedecké ocenenia za vynikajúcu prácu výskumníka, ktorý čerpal finančnú podporu únie na mobilitu.

Vytvoria sa mechanizmy, ktoré uľahčia návrat výskumníkov do svojich krajín alebo regiónov pôvodu a ich profesionálnu opätovnú integráciu.

Zabezpečí sa úsilie zamerané na dosiahnutie rovnakého zastúpenia pohlaví v predpokladaných činnostiach.

2.3. Výskumná infraštruktúra

Cieľ

Činnosti vykonávané pod touto hlavičkou sú určené na pomoc pri vytváraní rámca výskumnej infraštruktúry najvyššej úrovne v Európe a na podporu jej optimálneho využitia v európskom meradle.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Rozvoj európskeho prístupu vzhľadom na výskumnú infraštruktúru a vykonávanie činností v tejto oblasti na úrovni únie môže značne prispieť k podpore európskeho výskumného potenciálu a jeho využitia: prostredníctvom pomoci pri zabezpečovaní širšieho prístupu k infraštruktúre jestvujúcej v rôznych členských štátoch a zvýšenia komplementarity existujúcich zariadení; prostredníctvom podpory rozvoja alebo tvorby infraštruktúry zabezpečujúcej služby v európskom meradle, ako aj optimálne možnosti budovania v európskych podmienkach a v podmienkach regionálneho a transregionálneho technologického rozvoja.

Tieto činnosti sa budú vykonávať v celej oblasti vedy a technológie vrátane prioritných tematických oblastí.

Navrhované činnosti

a) cezhraničný prístup k výskumnej infraštruktúre;

b) vykonávanie integrovaných činností prostredníctvom infraštruktúry alebo konzorcií infraštruktúry v európskom meradle, ktoré umožnia zabezpečiť poskytovanie služieb v európskom meradle a mohli by popri cezhraničnom prístupe zahŕňať aj zriadenie a prevádzku kooperačných sietí a vykonávanie spoločných výskumných projektov; zvýšenie výkonnostnej úrovne príslušnej infraštruktúry;

c) vysokokapacitná a vysokorýchlostná komunikačná infraštruktúra (vychádzajúca zo zloženia typu GRID) pri využití výsledkov projektu Géant, ako aj služieb elektronického uverejnenia;

d) vykonávanie štúdií uskutočniteľnosti a prípravných prác v oblasti budovania novej infraštruktúry v európskom meradle, berúc do úvahy potreby všetkých potenciálnych užívateľov a systematické hľadanie možností príspevkov napr. z EIB alebo zo štrukturálnych fondov na financovanie takejto infraštruktúry;

e) optimalizácia európskej infraštruktúry cez zabezpečenie určitej podpory rozvoja obmedzeného počtu projektov pre novú infraštruktúru v patrične zdôvodnených prípadoch, ak by takáto podpora mohla mať kritický katalytický účinok v zmysle európskej pridanej hodnoty. Táto podpora ,berúc do úvahy stanovisko členských štátov, môže dopĺňať príspevky z EIB alebo zo štrukturálnych fondov pri financovaní tejto infraštruktúry.

2.4. Veda a spoločnosť

Cieľ

Činnosti vykonávané pod touto hlavičkou sú určené na podporu rozvoja harmonických vzťahov medzi vedou a spoločnosťou a otvorenie inovácie v Európe, ako aj prispenie ku kritickému mysleniu vedcov a zodpovednosti voči sociálnym obavám ako dôsledku vzniku nových vzťahov a informovaného dialógu medzi výskumníkmi, priemyselníkmi, tvorcami politík a občanmi. Činnosťami vykonávanými pod touto hlavičkou sú vedecké a spoločenské iniciatívy týkajúce sa politiky, zatiaľ čo výskumné činnosti v rámci tematických priorít a najmä tematickej priority č. 7 zahŕňajú výskum týkajúci sa občanov a vládnutie v širšom meradle.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Otázky vedy/spoločnosti je potrebné vo veľkej miere riešiť na európskej úrovni kvôli ich silnému európskemu rozmeru. To súvisí so skutočnosťou, že veľmi často vznikajú v európskom meradle (ako ukazuje príklad problémov potravinovej bezpečnosti), preto je vhodné, aby sa mohli využívať veľakrát doplnkové skúsenosti a poznatky nadobudnuté v rôznych krajinách a aby sa zohľadnili rôzne názory na ne, čo odráža európsku kultúrnu rôznorodosť.

Navrhované činnosti

Činnosti vykonávané v tejto oblasti riešia v celej oblasti vedy a technológie predovšetkým tieto témy:

a) priblíženie výskumu k spoločnosti: veda a vládnutie, vedecká Rada, zahrnutie spoločnosti do výskumu; predvídavosť;

b) zodpovedné využívanie vedeckého a technologického pokroku v súlade so základnými etickými hodnotami: hodnotenie, riadenie a komunikácia neistoty a rizika; odbornosť; analýza a podpora najosvedčenejších metód pri uplatňovaní preventívnej zásady v rôznych oblastiach tvorby politiky; európsky referenčný systém; výskum etiky vo vzťahu k vede, technickému rozvoju a ich uplatňovanie;

c) pokročenie v dialógu medzi vedou a spoločnosťou: nové formy dialógu s účasťou relevantných partnerov; poznanie spoločnosti zo strany občanov, stimulovanie povedomia; podpora záujmu mladých ľudí o vedeckú kariéru; iniciatívy zamerané na podporu úlohy a miesta žien vo vede a výskume na všetkých úrovniach.

Majú formu činností na podporu:

a) sieťovania a tvorby štrukturálnych prepojení medzi inštitúciami a príslušnými činnosťami na národnej, regionálnej a európskej úrovni najmä na využívanie technológií informačnej spoločnosti;

b) výmeny skúseností a správnej praxe;

c) vykonávania špecifického výskumu;

d) vysokoprofilových iniciatív zvyšujúcich povedomie, ako sú ocenenia a súťaže;

e) tvorby databáz údajov a informácií a vykonávania štúdií, a to najmä štatistických a metodologických štúdií na rôzne témy.

III. POSILŇOVANIE ZÁKLADOV EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU

Cieľ

Činnosti vykonávané pod touto hlavičkou sú zamerané na zlepšenie koordinácie a podporu koherentného rozvoja výskumu a inovačno-stimulačných politík a činností v Európe.

Zdôvodnenie úsilia a európska pridaná hodnota

Aby sa Európsky výskumný priestor stal skutočnosťou, to závisí predovšetkým a hlavne od zlepšenia koherencie a koordinácie výskumu a inovačných činností a politík na národnej, regionálnej a európskej úrovni. Činnosť spoločenstva môže napomôcť podporiť úsilie za týmto účelom, ako aj položiť základy v zmysle informácii, poznatkov a analýz, ktoré sú podstatné pre úspešné ukončenie tohto projektu.

Navrhované činnosti

A. Koordinačné činnosti využívajúce prístup zdola sa vykonávajú v celej oblasti vedy a techniky v takých oblastiach ako:

a) zdravie: zdravie kľúčových skupín obyvateľstva; najzávažnejšie choroby a poruchy (napr. rakovina, cukrovka a s cukrovkou súvisiace choroby, degeneratívne choroby nervového systému, duševné choroby, srdcovocievne choroby, žltačka, alergie, zhoršenie zraku), vzácne choroby, alternatívna alebo nekonvenčná liečba a hlavné choroby spojené s chudobou v rozvojových krajinách; zahrnuté činnosti sa vykonávajú napríklad prostredníctvom koordinácie výskumu a komparatívnych štúdií rozvoja európskej databázy a interdisciplinárnych sietí, výmeny klinickej praxe a koordinácie klinických skúšok;

b) biotechnológia: aplikácie v oblastiach mimo zdravotníctva a potravinárstva;

c) životné prostredie: životné prostredie v meste (vrátane udržateľného mestského rozvoja a kultúrneho dedičstva); morské životné prostredie a obhospodarovanie pôdy/pozemkov; seizmické riziko;

d) energetika: elektrárne novej generácie ("takmer nulová emisia"), skladovanie, doprava a distribúcia energie.

Tieto činnosti budú mať formu lepšej koordinácie výskumných činností vykonávaných v Európe na národnej i európskej úrovni s finančnou podporou pre:

a) vzájomné otvorenie národných a regionálnych programov;

b) sieťovanie výskumných činností vedených na národnej a regionálnej úrovni;

c) administratívne a koordinačné činnosti európskej spolupráce v oblasti vedecko-technického výskumu (COST);

d) vedecko-technické koordinačné činnosti vykonávané v iných európskych rámcoch spolupráce najmä v Európskej vedeckej nadácii;

e) spoluprácu a spoločné iniciatívy špecializovaných európskych organizácií vedeckej spolupráce ako sú CERN, EMBL, ESO, ENO a ESA [6].

Tieto činnosti sa budú vykonávať vo všeobecnom kontexte úsilia vyvinutého s cieľom optimalizácie celkového výkonu európskej vedecko-technickej spolupráce a zabezpečenia, aby sa jej rôzne zložky vrátane COST a Eureka dopĺňali.

B. S cieľom podpory koherentného rozvoja výskumnej a inovačnej politiky v Európe:

a) vykonávanie analýz, štúdií a práce týkajúcej sa vedecko-technického predvídania, štatistiky a ukazovateľov;

b) vytvorenie a podpora činnosti špecializovaných pracovných skupín a fór s cieľom dohody a politickej diskusie;

c) podpora prác na komparatívnom hodnotení výskumnej a inovačnej politiky na národnej, regionálnej a európskej úrovne;

d) podpora vykonávania prác na mapovaní vedecko-technickej dokonalosti v Európe;

e) podpora vykonávania práce potrebnej na zlepšenie regulačného a administratívneho prostredia pre výskum a inováciu v Európe.

[1] Základná znalosť genomiky (vrátane ľudskej/živočíšnej/rastlinnej) je zahrnutá v prvej priorite, ako aj jej aplikácia v oblasti ľudského zdravia. Aplikácia v oblasti potravín je zahrnutá v piatej priorite (napríklad týkajúca sa výživy/lepšej kvality potravín). Ostatné otázky vzťahujúce sa na živé vedy sú riešené v šiestej priorite alebo ich, ak je to vhodné, zahŕňa časť 1.2.1. ("Výskum orientovaný na politiku"), ako aj hlavička III.

[2] Pozri tiež časť 1.2.1. "Politická podpora a predpokladané vedecké a technologické potreby" a hlavičku III (Posilňovanie základov Európskeho výskumného priestoru) pre ostatné témy týkajúce sa zdravia.

[3] Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

[4] Ostatné témy týkajúce sa energie sú obsiahnuté v časti 1.2.1. ("Podpora politiky a očakávané vedecké a technologické potreby") a v hlavičke III.

[5] Ostatné témy týkajúce sa dopravnej politiky (ako je bezpečnosť dopravy, nástroje a ukazovatele výkonov dopravných systémov a odhad) sú obsiahnuté v časti 1.2.1. ("Podpora politiky a očakávané vedecké a technologické potreby").

[6] CERN: Európska organizácia jadrového výskumu; EMBL: Európske laboratórium molekulárnej biológie; ESO: Európske južné observatórium, ENO: Európske severné observatórium, ESA: Európska vesmírna agentúra.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

CELKOVÁ MAXIMÁLNA ČIASTKA, PRÍSLUŠNÉ PODIELY A INDIKATÍVNE PREROZDELENIE

Celková maximálna finančná čiastka a príslušné indikatívne podiely rôznych činností uvedených v článku 164 zmluvy sú tieto:

(v miliónoch EUR) |

Prvá činnosť | 13800 |

Druhá činnosť | 600 |

Tretia činnosť | 290 |

Štvrtá činnosť | 1580 |

Celková maximálna čiastka | 16270 |

(v miliónoch EUR) |

1. | Zameranie a integrovanie výskumu spoločenstva | | | 13345 |

Tematické priority | | 11285 | |

Živé vedy, genomika a biotechnológia pre zdravie | 2255 | | |

= moderná genomika a jej aplikácia pre zdravie | 1100 | | |

= boj s najzávažnejšími chorobami | 1155 | | |

Technológie informačnej spoločnosti | 3625 | | |

Nanotechnológie a nanovedy, multifunkčné materiály založené na poznatkoch a nové výrobné procesy a zariadenia | 1300 | | |

Aeronautika a vesmír | 1075 | | |

Kvalita a bezpečnosť potravín | 685 | | |

Udržateľný rozvoj, globálna zmena a ekosystémy | 2120 | | |

= udržateľné energetické systémy | 810 | | |

= udržateľná pozemná doprava | 610 | | |

= globálna zmena a ekosystémy | 700 | | |

Občania a vládnutie v spoločnosti založenej na vedomostiach | 225 | | |

Osobitné činnosti zahŕňajúce širšiu oblasť výskumu | | 1300 | |

Politická podpora a predpokladané vedecké a technologické potreby | 555 | | |

Horizontálne výskumné činnosti zahŕňajúce MSP | 430 | | |

Osobitné opatrenia na podporu medzinárodnej spolupráce | 315 | | |

Nejadrové činnosti Spoločného výskumného centra | | 760 | |

2. | Štruktúrovanie Európskeho výskumného priestoru | | | 2605 |

Výskum a inovácia | 290 | | |

Ľudské zdroje | 1580 | | |

Výskumná infraštruktúra | 655 | | |

Veda a spoločnosť | 80 | | |

3. | Posilňovanie základov Európskeho výskumného priestoru | | | 320 |

Podpora koordinácie činností | 270 | | |

Podpora koherentného rozvoja politík | 50 | | |

SPOLU | | 16270 |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

NÁSTROJE A PRAVIDLÁ FINANČNEJ ÚČASTI SPOLOČENSTVA

Spoločnosť prispeje finančne v rámci osobitných programov a v súlade s pravidlami účasti na výskumné a technologické činnosti vrátane demonštračných činností tohto programu.

Tieto činnosti, ktoré budú zahŕňať opatrenia na podporu inovácie, budú vykonávané prostredníctvom doleuvedených nástrojov uvádzaných ako "Nepriame činnosti VaV", na ktoré bude spoločenstvo finančne prispievať. Okrem toho spoločenstvo bude realizovať činnosti vykonávané SVC a ktoré sa uvádzajú ako "priame činnosti".

1. NÁSTROJE

Úvod

Nástroj vykonávajúci činnosť musí byť primeraný pôsobnosti a cieľom príslušnej výskumnej činnosti a má zohľadňovať, ak je to vhodné, názory výskumnej spoločnosti. Podľa toho sa veľkosť činnosti môže rôzniť vo vzťahu k témam a predmetom, ktoré zahŕňa v závislosti od kritickej masy odbornosti potrebnej na dosiahnutie európskej pridanej hodnoty a očakávaných výsledkov. V niektorých prípadoch je toto možné dosiahnuť spojením činností venovaných rôznym hľadiskám jedného a toho istého cieľa.

Všetky nástroje by mali zahŕňať, ak je to vhodné, univerzity alebo inštitúcie vyššieho vzdelávania podobnej úrovne, výskumné organizácie a priemysel vrátane MSP. Mohli byť obsahovať činnosti vzťahujúce sa na rozširovanie, prenos a využitie poznatkov, ako aj analýzu a hodnotenie hospodárskeho a sociálneho dopadu príslušných technológií a zahrnutých faktorov na ich úspešné vykonávanie.

Výber činností bude spravidla vychádzať z otvorenej súťaže návrhov a nezávislého rovnocenného posúdenia okrem patrične zdôvodnených prípadov. Všetky výskumné činnosti sa budú pravidelne skúmať a toto bude predovšetkým zahŕňať monitorovanie úrovne výskumnej špičky. Podporí sa účasť MSP vrátane podnikových združení MSP a menších subjektov.

Pokiaľ ide o výskum v prioritných tematických oblastiach (v rámci hlavičky I definovanej v prílohe I):

- význam nových nástrojov (integrované projekty a siete dokonalosti) sa uznáva ako všeobecný prioritný prostriedok na dosiahnutie cieľov kritickej kapacity, zjednodušenia riadenia a európskej pridanej hodnoty, ktorou prispel výskum spoločenstva k tomu, čo sa už podniklo na národnej úrovni a integrácie výskumných kapacít. Avšak veľkosť projektov nie je kritériom na vylúčenie. Prístup zo strany MSP a ostatných malých subjektov k novým nástrojom je zabezpečený,

- nové nástroje sa budú používať od začiatku tohto programu v každej téme a ak sa to považuje za vhodné, ako prioritný prostriedok pri súčasnom využívaní osobitných cieľových výskumných projektov a koordinačných činností,

- v roku 2004 nezávislí odborníci vykonajú hodnotenie účinnosti každého z týchto troch typov nástrojov pri vykonávaní tohto programu.

Výskumné činnosti v oblastiach zahŕňajúcich "Osobitné činnosti pokrývajúce širšiu oblasť výskumu" (v rámci hlavičky I) budú mať formu osobitných cieľových výskumných projektov a osobitných výskumných projektov pre MSP. Siete dokonalosti a integrované projekty sa však môžu využívať v určitých patrične zdôvodnených prípadoch, ak je možné lepšie dosiahnuť dané ciele týmito prostriedkami.

Činnosti uvedené pod hlavičkou II (Štruktúrovanie Európskeho výskumného priestoru) a pod hlavičkou III (Posilňovanie základov Európskeho výskumného priestoru) majú formu osobitných cieľových výskumných a inovačných projektov, integrovaných infraštruktúrnych inovácií a činností na podporu ľudských zdrojov a mobility.

Okrem toho je možné v celom programe uplatňovať špecifické podporné činnosti, koordinačné činnosti i účasť spoločenstva na programoch vykonávaných niekoľkými členskými štátmi podľa článku 169 zmluvy.

1.1. Siete dokonalosti

Účelom sietí dokonalosti je posilňovať a rozvíjať vedeckú a technologickú špičku spoločenstva prostredníctvom integrácie v súčasnosti existujúcich výskumných kapacít na európskej úrovni alebo vznikajúcich výskumných kapacít na národnej a regionálnej úrovni. Každá sieť bude tiež zameraná na rozvoj poznatkov v osobitnej oblasti cez zhromažďovanie kritickej masy poznatkov. Podporia spoluprácu medzi špičkovými kapacitami na univerzitách, výskumných strediskách, podnikoch vrátane MSP a vedecko-technickými organizáciami. Príslušné činnosti budú vo všeobecnosti skôr zamerané na dlhodobé multidisciplinárne ciele, než na vopred stanovené výsledky v zmysle výrobkov, procesov alebo služieb.

Sieť dokonalosti sa bude vytvárať prostredníctvom spoločného programu činností zahŕňajúceho niekoľko alebo, ak je to vhodné, všetky výskumné kapacity a činnosti účastníkov v príslušnej oblasti na získanie kritickej kapacity poznatkov a európskej pridanej hodnoty. Spoločný program činností by mohol byť zameraný na tvorbu samostatného virtuálneho špičkového centra, čo môže vyústiť do rozvoja potrebných prostriedkov na dosiahnutie trvácnej integrácie výskumných kapacít.

Spoločný program činností bude nutne zahŕňať tie činnosti, ktoré sú zamerané na integráciu, ako aj činnosti vzťahujúce sa na rozšírenie dokonalosti a rozširovanie výsledkov mimo siete.

V závislosti od podmienok, ktoré sa uvedú v osobitných programoch a v pravidlách účasti, siete špičkovej úrovne budú mať vysokú úroveň riadiacej autonómie vrátane, ak je to vhodné, možnosti úpravy zloženia siete a obsahu spoločného programu činností.

1.2. Integrované projekty

Účelom integrovaných projektov je dať veľký impulz konkurencieschopnosti spoločenstva alebo riešiť hlavné spoločenské problémy mobilizovaním kritickej masy zdrojov a kompetencií výskumu a technologického rozvoja. Každý integrovaný projekt by mal byť jasne určený s definovanými vedecko-technickými cieľmi a mal by byť zameraný na dosiahnutie špecifických výsledkov uplatniteľných napríklad z hľadiska výrobkov, procesov alebo služieb. V rámci týchto cieľov môžu zahŕňať dlhodobejší alebo "riskantný" výskum.

Integrované projekty by mali zahŕňať koherentný súbor činností, ktoré sa môžu rôzniť vo veľkosti a štruktúre v závislosti od úloh, ktoré sa budú vykonávať, pričom každá sa bude zaoberať rôznymi hľadiskami výskumu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie spoločných globálnych cieľov a tvoriť koherentný celok vykonávaný v úzkej koordinácii.

Činnosti vykonávané ako súčasť integrovaného projektu by mali zahŕňať výskum a ak je to vhodné, technický rozvoj a/alebo demonštračné činnosti, činnosti pre riadenie a využívanie poznatkov na podporu inovácie a akýkoľvek iný druh činnosti priamo súvisiaci s cieľmi integrovaného projektu.

Podľa podmienok uvedených v špecifických programoch a v pravidlách účasti integrované projekty budú mať vysokú úroveň autonómneho riadenia s možnosťou úpravy partnerstva a obsahu projektu, ak je to vhodné. Budú sa vykonávať na základe celkových finančných plánov prioritne zahŕňajúcich značnú mobilizáciu finančných prostriedkov z verejného a súkromného sektora vrátane financií alebo schém spolupráce ako sú Eureka, EIB a EIF.

1.3. Osobitné cieľové výskumné a inovačné projekty

Osobitné cieľové výskumné projekty sa budú zameriavať na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti. Mali by byť úzko zamerané a mať buď tieto dve formy alebo ich kombináciu:

a) projekt výskumu a technického rozvoja s cieľom získania nových poznatkov buď na značné zlepšenie alebo na rozvoj nových výrobkov, procesov alebo služieb alebo na uspokojenie iných potrieb spoločnosti a politík spoločenstva.

b) demonštračný projekt na preukázanie životaschopnosti nových technológií ponúkajúcich potenciálnu ekonomickú výhodu, ale ktoré nie je možné priamo komercializovať.

Osobitné cieľové inovačné projekty sú určené na skúšanie, potvrdenie a rozširovanie nových inovačných koncepcií a metód na európskej úrovni.

1.4. Osobitné výskumné projekty pre MSP

Osobitné výskumné projekty pre MSP môžu mať tieto formy:

a) kooperatívne výskumné projekty uskutočňované v prospech počtu MSP na témy spoločného záujmu.

b) kolektívne výskumné projekty vykonávané pre priemyselné združenia alebo priemyselné zoskupenia vo všetkých odvetviach hospodárstva, kde majú MSP významné postavenie.

1.5. Činnosti na podporu a rozvoj ľudských zdrojov a mobility

Činnosti na podporu a rozvoj ľudských zdrojov a mobility sa zamerajú na školenie, rozvoj odbornosti alebo prenos poznatkov. Budú zahŕňať podporu činností vykonávaných fyzickými osobami, hostiteľskými štruktúrami vrátane vzdelávacích sietí a tiež európskymi výskumnými tímami.

1.6. Koordinačné činnosti

Koordinačné činnosti sú určené na podporu a propagovanie koordinačných iniciatív výskumných a inovačných činiteľov zameraných na zlepšenie integrácie. Budú zahŕňať také činnosti, ako je organizácia konferencií, stretnutí, vypracovanie štúdií, výmena pracovníkov, výmena a rozširovanie správnej praxe, vytváranie informačných systémov a odborných skupín a môžu, v prípade potreby, zahŕňať podporu pri definovaní, organizácii a riadení spoločných alebo všeobecných iniciatív.

1.7. Osobitné činnosti podpory

Osobitné činnosti podpory budú dopĺňať vykonávanie tohto programu a môžu sa použiť na pomoc pri prípravách na budúce činnosti spoločenstva v oblasti politiky výskumu a technického rozvoja, vrátane monitorovacích a hodnotiacich činností. Predovšetkým budú zahŕňať konferencie, semináre, štúdie a analýzy, vysoké vedecké ocenenia a súťaže, pracovné a odborné skupiny, operatívnu podporu a činnosti v oblasti rozširovania, informovanosti a komunikácie, alebo ich kombináciu ak je to vhodné, v každom prípade. Tiež môžu zahŕňať činnosti na podporu výskumnej infraštruktúry týkajúcej sa napríklad cezhraničného prístupu alebo prípravnej technickej práce (vrátane štúdií uskutočniteľnosti) a rozvoja novej infraštruktúry.

Osobitné činnosti podpory sa budú taktiež vykonávať na stimulovanie, povzbudenie a uľahčenie účasti MSP, malých výskumných tímov, novovybudovaných alebo odľahlých výskumných centier, ako aj takýchto organizácií z kandidátskych krajín na činnostiach prioritných tematických oblastí, a to predovšetkým prostredníctvom sietí dokonalosti a integrovaných projektov. Vykonávanie týchto činností sa bude spoliehať na osobitné informačné a pomocné štruktúry vrátane siete národných kontaktných bodov zriadených členskými štátmi a asociovanými krajinami na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a budú zamerané na zabezpečenie hladkého prechodu z piateho na šiesty rámcový program.

1.8. Integrované infraštruktúrne iniciatívy

Integrované infraštruktúrne iniciatívy by mali kombinovať v jednej činnosti niekoľko základných činnosti na posilnenie a rozvinutie výskumnej infraštruktúry, aby sa zabezpečili služby na európskej úrovni. Preto by mali kombinovať sieťovacie činnosti s podpornou činnosťou (ktorá súvisí s cezhraničným prístupom) alebo výskumné činnosti potrebné na zlepšenie výkonu infraštruktúry avšak s vylúčením financovania investícií do novej infraštruktúry, ktorú je možné financovať len ako osobitnú podpornú činnosť. Budú zahŕňať prvok rozširovania poznatkov medzi potenciálnych užívateľov vrátane priemyslu, a najmä MSP.

1.9. Účasť spoločenstva na programoch vykonávaných niekoľkými členskými štátmi (článok 169)

Podľa článku 169 zmluvy tento nástroj pokryje jasne identifikované programy vykonávané vládami, národnými alebo regionálnymi orgánmi alebo výskumnými organizáciami a môžu sa využiť vo všetkých činnostiach tohto programu [1]. Spoločné vykonávanie týchto programov bude zahŕňať odkaz na osobitnú vykonávaciu štruktúru. Toto je možné dosiahnuť prostredníctvom zosúladených pracovných programov a všeobecných, spoločných alebo koordinovaných ponukových konaní.

2. PODROBNÉ PRAVIDLÁ FINANČNEJ ÚČASTI SPOLOČENSTVA [2]

Spoločnosť bude vykonávať finančné nástroje podľa Rámca spoločenstva pre štátnu pomoc v oblasti výskumu a rozvoja, ako aj v súlade s medzinárodnými pravidlami z tejto oblasti, a to najmä s dohodou WTO o dotáciách a protiopatreniach. V súlade s týmto medzinárodným rámcom bude potrebné, aby sa úroveň a forma finančnej účasti v rámci tohto programu mohla upraviť z prípadu na prípad, najmä ak je k dispozícii financovanie z ostatných zdrojov verejného sektora vrátane iných zdrojov financovania spoločenstva, ako je EIB a EIF.

V prípade účasti subjektov zo zaostávajúcich regiónov by sa na projekt, ak dostane maximálnu intenzitu spolufinancovania oprávneného v rámci tohto programu alebo celkový grant, mohol poskytnúť ďalší príspevok zo štrukturálnych fondov podľa nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch [3].

V prípade účasti subjektov z kandidátskych krajín by sa mohol poskytnúť za podobných podmienok ďalší príspevok z predvstupových finančných nástrojov.

V prípade účasti organizácií zo stredozemných alebo rozvojových krajín by sa mohol naplánovať príspevok z programu MEDA a z finančných nástrojov spoločenstva v oblasti podpory rozvoja.

Finančná účasť spoločenstva sa poskytne v súlade so zásadou spolufinancovania s výnimkou financovania štúdií, konferencií a verejných súťaží.

O finančnej účasti spoločenstva sa rozhodne, okrem patrične zdôvodnených prípadov, na základe otvorenej súťaže ponúk alebo výzvy na súťaž. Výber projektov bude vychádzať z nezávislého rovnocenného posúdenia.

Komisia bude vykonávať výskumné činnosti takým spôsobom, aby zabezpečila ochranu finančných záujmov spoločenstva, a to prostredníctvom účinnej kontroly a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom odrádzajúcich a primeraných pokút.

V rozhodnutiach, ktorými sa schvaľujú osobitné programy vykonávajúce tento program, nemôžu byť žiadne výnimky z pravidiel ustanovených v doleuvedenej tabuľke.

Činnosti VaV a finančný príspevok spoločenstva podľa druhu nástroja

Druh nástroja | Činnosti VaV | Príspevok spoločenstva |

siete dokonalosti | Prioritné tematické oblastiPolitická podpora a očakávané vedecké a technologické potreby | Grant na integráciu: maximálne 25 % hodnoty kapacity a zdrojov navrhnutých na integráciu účastníkmi ako pevne stanovená čiastka na podporu spoločného programu činností |

Integrované projekty | Prioritné tematické oblastiPolitická podpora a očakávané vedecké a technologické potreby | Grant na rozpočet maximálne do: 50 % na výskum35 % na demonštráciu100 % na určité iné činnosti ako je školenie výskumníkov a riadenie konzorcia |

Osobitné cieľové výskumné alebo inovačné projekty | Prioritné tematické oblastiPolitická podpora a očakávané vedecké a technologické potrebyOsobitné činnosti medzinárodnej spoluprácePodpora interakcie medzi výskumom a inováciouRozvíjanie harmonických vzťahov medzi vedou a spoločnosťou | Grant na rozpočet maximálne do 50 % rozpočtu |

Účasť na programoch uskutočňovaných niekoľkými členskými štátmi (článok 169) | Všetky činnosti šiesteho rámcového programu | Stanoví sa v následných rozhodnutiach prijatých na základe článku 169 |

Osobitné výskumné projekty pre MSP | Osobitné výskumné činnosti pre MSP | Grant na rozpočet maximálne do 50 % rozpočtu |

Činnosti na podporu a rozvoj ľudských zdrojov a mobility | Podpora ľudských zdrojov a mobility | Grant na rozpočet maximálne do 100 % rozpočtu, v prípade potreby paušálna suma |

Koordinačné činnosti | Vo všetkých činnostiach šiesteho rámcového programu | Grant na rozpočet maximálne do 100 % rozpočtu |

Osobitné podporné činnosti | Vo všetkých činnostiach šiesteho rámcového programu | Grant na rozpočet maximálne do 100 % rozpočtu, v prípade potreby jednorazová suma. |

Integrované infraštruktúrne iniciatívy | Podpora výskumnej infraštruktúry | Grant k rozpočtu: v závislosti od typu činnosti maximálne 50 až 100 % rozpočtu |

Priame činnosti | Nejadrové činnosti Spoločného výskumného strediska | 100 % |

[1] Je treba uviesť, že národné programy, ktoré sa budú vykonávať spoločne podľa článku 169 zmluvy, podliehajú rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady podľa postupu ustanoveného v článku 251 zmluvy.

[2] Je treba uviesť, že podľa článku 167 zmluvy pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít a rozširovanie výskumných výsledkov s cieľom vykonávania rámcového programu prijíma Európsky parlament a Rada podľa postupu ustanoveného v článku 251 zmluvy. Tieto pravidlá zahŕňajú, okrem iného, minimálny počet účastníkov, účasť orgánov z kandidátskych a tretích krajín, hodnotiace a výberové kritéria činnosti VaV, riadenie činností VaV, otázky zodpovednosti a práva duševného vlastníctva.

[3] Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 1

--------------------------------------------------