Rozhodnutie Komisie

z 24. júla 1998,

ktoré sa týka určitých osobitných transakcií určených v rámci práce na protokole o postupe pri nadmernom schodku pre uplatnenie článku 1 smernice Rady 89/130/EHS, Euratom o harmonizácii výpočtu hrubého národného produktu v trhových cenách

[oznámené pod číslom dokumentu K(1998) 2204]

(Text s významom pre EHP)

(98/501/ES, Euratom)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva atómovej energie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/130/EHS, Euratom z 13. februára 1989 o harmonizácii výpočtu hrubého národného produktu v trhových cenách [1], a najmä na jej článok 1,

keďže definícia hrubého domáceho produktu v trhových cenách uvedená v článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 3605/93 z 22. novembra 1993 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku [2], ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa odvoláva na definíciu článku 2 smernice 89/130/EHS, Euratom,

keďže pre overenie štatistických údajov, ktoré má predložiť podľa protokolu o postupe pri nadmernom deficite, Komisia je informovaná o určitých osobitných transakciách, ktoré majú dosah na HDP a HNP, a musí ich zhodnotiť,

keďže preto, aby sa uplatnili články 2 a 6 nariadenia (ES) 3605/93 o uplatňovaní protokolu o postupoch pri nadmernom deficite, je potrebné objasniť a doplniť určité pravidlá ESA, druhé vydanie, týkajúce sa vyššie uvedených osobitných transakcií podľa rámca o definícii o GNPmp uvedenej v článku 1 smernice 89/130/EHS, Euratom,

keďže opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 6 smernice 89/130/EHS, Euratom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Aby sa uplatnil článok 1 smernice 89/130/EHS, Euratom, v prílohe sú uvedené osobitné transakcie, ktoré majú dosah na HDP alebo HNP a ktoré sa určili do 31. decembra 1997, a účtovné metódy, ktoré členské štáty uplatnia pri týchto transakciách podľa ESA, druhého vydania.

Článok 2

Členské štáty prehodnotia svoje odhady HDP a HNP pre rok 1994 a nasledujúce roky, aby vzali do úvahy účtovné metódy ustanovené v článku 1.

Článok 3

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 24. júla 1998

Za Komisiu

Yves-Thibault de Silguy

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 49, 21.2.1989, s. 26.

[2] Ú. v. ES L 332, 31.12.1993, s. 7.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

I. Postup pri úrokoch v prípade dlhopisov s hlbokým disážiom, predávaných hlboko pod ich nominálnu hodnotu, a dlhopisov s nulovým kupónom

1. "konvenčné/štandardné" dlhopisy

ESA 79 (odsek 706) uvádza postup pri rozdiele medzi emisnou cenou a nominálnou hodnotou pre dlhopisy, ktoré sa môžu označiť ako "konvenčné/štandardné" (tie, pre ktoré je tento rozdiel malý):

- pre krátkodobé dlhopisy, rozdiel medzi emisnou cenou a nominálnou hodnotou sa má považovať za úrok zaznamenaný pri emisii dlhopisov, tento rozdiel má preto dosah na deficit vlády,

- pre strednodobé a dlhodobé dlhopisy, rozdiel medzi emisnou cenou a nominálnou hodnotu sa nemá považovať za úrok, ale za nadobudnutie ziskov a strát, tento rozdiel preto nemá žiadny dosah na deficit vlády.

Potom je potrebné stanoviť:

- rozdiel medzi krátkodobým a strednodobým: toto je stanovené v bode 2 nižšie,

- rozdiel medzi dlhopismi, pre ktoré sa rozdiel medzi emisnou cenou a nominálnou hodnotou považuje za malý (konvenčné/štandardné dlhopisy), a dlhopismi, pre ktoré je tento rozdiel veľký (neštandardné dlhopisy), toto je prípad dlhopisov s hlbokým disážiom alebo veľkým ážiom. Bod 3 nižšie pojednáva o dlhopisoch vydaných s hodnotou hlboko pod svoju nominálnou hodnotou.

2. Rozdiel medzi krátkodobým a strednodobým a dlhodobým

Zmenky a krátkodobé dlhopisy sú tie, ktorých splatnosť je do 12 mesiacov vrátane.

Týmto sa medzi krajinami EÚ zabezpečí dokonalá kompatibilita spracovania konvenčných/štandardných dlhopisov vydaných v hodnote blízkej nominálnej hodnote a je to v súlade s ESA 79; zaznamenávanie úrokových platieb pre krátkodobé dlhopisy sa teda nemôže presunúť z jedného roka do druhého.

3. Dlhopisy s hlbokým disážiom

Dlhopisy s hlbokým disážiom sú dlhopisy vydané s hodnotou menšou než je nominálna hodnota, nesúce úroky v sadzbe nižšej ako je trhová sadzba.

Dlhopisy s hlbokým disážiom sa definujú ako dlhopisy, ktorých nominálny kupón je menší než 50 % príslušnej výnosnosti v pomere k splatnosti (vypočítanej na základe emisnej ceny).

Pre tieto dlhopisy s hlbokým disážiom, rozdiel medzi emisnou cenou a nominálnou hodnotou sa má považovať za úrok, ktorý sa má zaúčtovať v čase umorenia dlhopisu. Toto je v súlade s rozhodnutím prijatým pri dlhopisoch s nulovým kupónom.

4. Dlhopisy s nulovým kupónom

Rozdiel medzi emisnou cenou a výkupnou cenou dlhopisu s nulovým kupónom sa považuje za úrok, ktorý sa má zaznamenať ako úrok zaplatený pri splatnosti dlhopisu.

II. Postup pri úrokoch v prípade dlhopisov s indexovou sadzbou

V prípade dlhopisov s "indexovou sadzbou" sa majú uplatniť dva rôzne postupy v závislosti na tom, či je dlhopis spojený s indexom spotrebiteľských cien alebo s finančným aktívom, ako je napríklad zahraničná mena alebo zlato.

V prípade, ak je dlhopis spojený s indexom spotrebiteľských cien, "zhodnotenie kapitálu" kvôli pohybu indexu sa má považovať za úrok. Úrok by sa mal zaznamenať v čase umorenia dlhopisu.

V prípade, že dlhopis je spojený s finančným aktívom, ako je napríklad zahraničná mena alebo zlato, "zhodnotenie kapitálu" by sa nemalo považovať za úrok, ale za "kapitálový zisk/stratu", ako v prípade dlhopisov vydaných v zahraničnej mene.

III. Kapitalizovaný úrok z vkladov a ostatné finančné nástroje zahrnuté v ESA 79

Úrok sa zaznamená samostatne od istiny a kapitalizovaná suma sa zaznamená, keď je splatná, a nerozdelí sa medzi rôzne obdobia. To znamená, že v prípade vkladov alebo podobných finančných nástrojov, ktoré sú záväzkami inštitucionálnej jednotky, kapitalizovaný úrok sa zaznamená ako výdavok tejto inštitucionálnej jednotky, keď držiteľom týchto nástrojov vyplatí úrok.

IV. Postup pri zameniteľných dlhopisoch vydaných v niekoľkých tranžiach ("coupons courus")

V prípade zameniteľných dlhopisov (dlhopisov, ktoré sú vydané v tranžiach v rôznom čase bez zmeny v dátume vyplatenia kupónov) sa zaznamená akruovaný kupón ako krátkodobý záväzok/pasívum pod záhlavím "účet pohľadávok a záväzkov" (kód F72, ESA 79).

V praxi to znamená, že ak inštitucionálna jednotka vydá dlhopis v rôznych tranžiach, no s tým istým kupónom, zvýši sa emisná cena posledných tranží, aby sa zabezpečil ten istý výnos pre všetkých držiteľov dlhopisu. Rozdiel medzi pôvodnou emisnou cenou a vyššou emisnou cenou druhej tranže sa zaznamená ako krátkodobý záväzok voči držiteľovi druhej tranže, ktorý sa vyrovná, keď bude kupón splatný.

V. Lineárne dlhopisy

Lineárne dlhopisy sú, podobne ako zameniteľné dlhopisy, vydané v rôznych tranžiach z toho istého súboru, t. j. s tou istou nominálnou úrokovou sadzbou a s totožným výplatným dátumom kupónov a vyrovnania v dobe splatnosti.

Charakteristické sú tým, že nové tranže sa môžu vydať niekoľko rokov po prvej emisii. Preto sa vydávajú s diskontmi a prémiami, ktoré môžu byť výrazné, ako výsledok zmien v trhových úrokových sadzbách vo vynechanom období od prvej emisie.

Aby sa rozlíšilo medzi nominálnou hodnotou a emisnou cenou (diskont alebo prémia) v čase vydania novej tranže, musí sa urobiť rozdiel medzi tranžami vydanými do dvanástich mesiacov od prvej emisie a tranžami vydanými po dvanástich mesiacoch.

Pre každú tranžu vydanú do dvanástich mesiacov po prvej emisii, rozdiel medzi nominálnou hodnotou a emisnou cenou (diskont alebo prémia) sa musí zaznamenať ako kapitálový zisk alebo strata.

Pre každú tranžu vydanú po dvanástich mesiacoch od prvej emisie, rozdiel medzi nominálnou hodnotou a emisnou cenou (diskont alebo prémia) sa musí zaznamenať ako úrok.

VI. Finančný lízing

Všetky lízingové transakcie sa musia spracovať ako prevádzkový lízing. Napríklad, toto znamená, že ak inštitucionálna jednotka predá nehnuteľnosť alebo iný fixný majetok a prenajme si ho späť s úmyslom získať ho naspäť na konci prenájmu (táto operácia má preto mnohé charakteristiky finančného lízingu), transakcia sa musí spracovať ako prevádzkový lízing. Príjem z predaja nehnuteľnosti sa preto zaznamená ako príjem znižujúci deficit. Povinnosť odkúpiť naspäť majetok na konci lízingu je podmienečným záväzkom, ktorý sa nezaznamenáva v dlhu.

VII. Klasifikácia národných orgánov konajúcich v mene ES (EAGGF, atď.)

Inštitucionálne jednotky, ktoré vykonávajú činnosť regulácie trhu a rozdeľujú dotácie, sa musia klasifikovať takto: ak sa tieto inštitucionálne jednotky nemôžu rozdeliť na jednotky, ktoré regulujú trh, a na jednotky, ktoré rozdeľujú dotácie, potom by sa tieto jednotky mali klasifikovať v sektore verejnej správy, ak sú ich náklady vynaložené pri regulácii trhu v porovnaní s celkovými nákladmi menšie než 80 %.

VIII. Swapy úrokových sadzieb a menové swapy

V prípade swapov úrokových sadzieb by sa mali zaznamenať len čisté platby (príjmy) úrokov medzi dvoma swapujúcimi stranami.

V prípade menových swapov by sa mal každý nevyrovnaný dlh v zahraničnej mene oceniť podľa trhového devízového kurzu a nie podľa devízového kurzu dohodnutého v zmluve o swapovaní.

IX. Dôchodkové fondy

Určité dôchodkové fondy, ktoré financujú dávky v priebežnom systéme a v malej miere aj kapitalizačnom systéme, sa majú klasifikovať v podsektore fondov sociálneho zabezpečenia verejnej správy.

Kritériá klasifikácie sú také, že tieto fondy sú inštitucionálnymi jednotkami, keďže majú úplný súbor účtov a autonómiu v rozhodovaní a vyplácajú dávky poistencom bez odvolávania sa na riziká, ktorým sú vystavení jednotlivci, čo znamená, že tieto zamestnanecké dôchodkové schémy sú stavané na zásade kolektívneho finančného vyrovnania.

--------------------------------------------------