Smernica Rady 93/76/EHS

z 13. septembra 1993

na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej články 130s a 235,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže Rada vo svojej rezolúcii zo 16. septembra 1986 [4] stanovila nové ciele energetickej politiky spoločenstva pre rok 1995 a pre zosúladenie politík jednotlivých členských štátov;

keďže ministri Rady pre životné prostredie a energiu na svojom stretnutí 29. októbra 1990 súhlasili, že spoločenstvo a členské štáty, uznávajúc, že ostatné vyspelé krajiny prijali podobné záväzky a uznávajúc ciele určené viacerými členskými štátmi pre stabilizáciu a zníženie emisií k rôznym dátumom, sú ochotné podniknúť akcie zamerané na dosiahnutie stabilizácie celkových emisií oxidu uhličitého v roku 2000 na úrovni z roku 1990 v spoločenstve ako celku; keďže tiež súhlasili, že členské štáty, ktoré majú relatívne nízku úroveň spotreby energie, a preto namerali nízku úroveň emisií na obyvateľa alebo iný vhodný základ, sú oprávnené si stanoviť ciele alebo stratégie platné pre oxid uhličitý, zodpovedajúce ich hospodárskemu a sociálnemu vývoju pri súčasnom zlepšení energetickej účinnosti ich hospodárskych činností;

keďže Rada smernicou 91/565/EHS prijala program SAVE zameraný na podporu energetickej účinnosti v spoločenstve [5];

keďže článok 130r zmluvy určuje, že cieľom aktivít spoločenstva vzťahujúcich sa k životnému prostrediu je zabezpečenie premysleného a racionálneho využitia prírodných zdrojov; keďže medzi tieto prírodné zdroje patria tiež ropné produkty, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými zdrojmi energie, ale i hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého;

keďže zmluva neposkytla právomoc na uzákonenie energetických aspektov programov stanovených v tejto smernici, mal by byť využitý jej článok 235;

keďže domácnosti a tretí sektor majú takmer 40 % podiel na konečnej spotrebe energie v spoločenstve a tento sektor neustále rastie, existuje trend zvyšovať ich spotrebu energie a takto aj emisie oxidu uhličitého;

keďže táto smernica je zameraná na ochranu kvality životného prostredia a zabezpečenie premysleného a racionálneho využitia prírodných zdrojov, čo nie je výlučnou záležitosťou kompetencií spoločenstva;

keďže je s cieľom obmedzenia emisií oxidu uhličitého a podpory racionálneho využitia energie potrebné kolektívne úsilie členských štátov zamerané na vykonávanie ustanovení spoločenstva;

keďže majú byť v súlade s princípom vzájomnej pomoci členských štátov stanovené opatrenia na základe potenciálnych zlepšení energetickej účinnosti, účinnosti nákladov, technickej vhodnosti a vplyvu na životné prostredie;

keďže energetická certifikácia pomôže prostredníctvom poskytnutia objektívnych informácií o energetických vlastnostiach budov zlepšiť transparentnosť na trhu s nehnuteľnosťami, a takto podporí investície do úspor energie;

keďže účtovanie nákladov na kúrenie, klimatizáciu a teplú vodu, vypočítaných úmerne a na základe aktuálnej spotreby užívateľom, prispeje v domácnostiach k úsporám energie; keďže je vhodné, aby mali užívatelia takýchto budov možnosť regulovať svoju vlastnú spotrebu tepla, teplej a studenej vody; keďže odporúčania a rezolúcie Rady o účtovaní nákladov na teplo a teplú vodu [6] boli vykonávané len v členských štátoch; keďže významná časť nákladov na kúrenie, klimatizáciu a teplú vodu je stále účtovaná na základe iných faktorov, ako je spotreba energie;

keďže sú potrebné nové metódy finančnej podpory investícií do úspor energie vo verejnom sektore; keďže vzhľadom na vyššie uvedené, by mali členské štáty povoliť a plne využiť tretími osobami ponúknuté možnosti financovania;

keďže budovy majú vplyv na dlhodobú spotrebu energie; keďže vzhľadom na to, že by preto mali byť nové budovy vybavené účinnou tepelnou izoláciou prispôsobenou miestnej klíme; keďže toto platí tiež pre budovy verejných inštitúcií, kde by tieto mali byť príkladom pri zohľadňovaní životného prostredia a energetických súvislostí;

keďže pravidelná údržba ohrievačov vody prispieva k udržiavaniu ich správneho nastavenia v súlade s ich technickou špecifikáciou a takto i k ich optimálnemu výkonu z environmentálneho a energetického hľadiska;

keďže priemyselné odvetvia vyvíjajú všeobecné úsilie o účinnejšie využitie energie, aby dosiahli vlastné hospodárske ciele; keďže by mali byť s cieľom dosiahnutia podstatných zlepšení v energetickej účinnosti podporované energetické audity, najmä v podnikoch s vysokou spotrebou energie;

keďže zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých regiónoch spoločenstva posilní hospodársku a sociálnu súdržnosť spoločenstva, ako je uvedené v článku 130a zmluvy,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účelom tejto smernice je to, aby členské štáty dosiahli cieľ v oblasti obmedzenia emisií oxidu uhličitého, najmä prostredníctvom vypracovania a vykonávania programov v nasledujúcich oblastiach:

- energetická certifikácia budov,

- účtovanie nákladov na kúrenie, klimatizáciu a teplú vodu na základe skutočnej spotreby,

- financovanie investícií do energetickej účinnosti vo verejnom sektore tretími osobami,

- tepelná izolácia nových budov,

- pravidelné prehliadky ohrievačov vody,

- energetické audity podnikov s vysokou spotrebou energie.

Súčasťou programov môžu byť zákony, iné právne predpisy, ekonomické a administratívne nástroje, informovanie vzdelávanie a dobrovoľné dohody, ktorých dosah môže byť objektívne odhadnutý.

Článok 2

Členské štáty vypracujú a vykonajú programy zamerané na energetickú certifikáciu budov. Energetická certifikácia budov, ktorá pozostáva z opisu ich energetických charakteristík, musí poskytnúť perspektívnym užívateľom informácie týkajúce sa energetickej účinnosti budovy.

Ak to je vhodné, certifikácia musí tiež obsahovať možnosti zlepšenia týchto energetických charakteristík.

Článok 3

Členské štáty vypracujú a vykonajú programy zamerané na úmerné účtovanie nákladov na kúrenie, klimatizáciu a teplú vodu vypočítaných na základe aktuálnej spotreby. Tieto programy musia umožniť, aby boli náklady za tieto služby rozdelené medzi užívateľov časti alebo celej budovy na základe určitých množstiev tepla, studenej a teplej vody spotrebovaných každým užívateľom. Toto sa vzťahuje na budovy alebo ich časti, ktoré majú spoločné kúrenie, klimatizáciu alebo zariadenie na ohrev vody. Užívateľom týchto budov by malo byť umožnené regulovať ich vlastnú spotrebu tepla, teplej a studenej vody.

Článok 4

Členské štáty vypracujú a vykonajú programy zamerané na umožnenie financovania investícií do energetickej účinnosti vo verejnom sektore tretími osobami.

Na účely tejto smernice "financovanie tretími osobami" znamená poskytnutie auditových, inštalačných, prevádzkových, údržbových a finančných služieb pre investície do energetickej účinnosti, eventuálna návratnosť časti alebo celých nákladov na tieto služby sa prejaví v oblasti úspor energie.

Článok 5

Členské štáty vypracujú a vykonajú programy zamerané na to, aby nové budovy mali z dlhodobého hľadiska na základe noriem platných v členských štátoch účinnú tepelnú izoláciu, berúc do úvahy klimatické podmienky alebo klimatické oblasti a plánované využitie budovy.

Článok 6

Členské štáty vypracujú a vykonajú programy zamerané na pravidelnú inšpekciu kotolní so skutočným menovitým výkonom väčším ako 15 kW s cieľom zlepšenia prevádzkových podmienok z hľadiska spotreby energie a obmedzenia emisií oxidu uhličitého.

Článok 7

Členské štáty vypracujú a vykonajú programy zamerané na podporu pravidelných energetických auditov priemyselných podnikov s vysokou spotrebou energie, s cieľom zlepšenia ich energetickej účinnosti a obmedzenia emisií oxidu uhličitého a môžu prijať podobné ustanovenia i pre iné podniky s vysokou spotrebou energie.

Článok 8

Členské štáty určia rozsah programov uvedených v článku 1 až 7 na základe potenciálneho zlepšenia energetickej účinnosti, účinnosti nákladov, technickej vhodnosti a vplyvu na životné prostredie.

Článok 9

Členské štáty zašlú každé dva roky Komisii správu o výsledkoch opatrení prijatých s cieľom zavádzania programov uvedených v tejto smernici. Takisto informujú Komisiu o možnostiach, ktoré si vybrali pri prijatých opatreniach. Naviac zašlú Komisii, ak ich o to požiada, odôvodnenie obsahu programov, berúc do úvahy článok 8.

Komisii pri posudzovaní správ členských štátov pomáha poradný výbor zriadený rozhodnutím 91/565/EHS, ktorý koná podľa postupu uvedeného v článku 6 tohto rozhodnutia.

Článok 10

1. Členské štáty čo najskôr, najneskôr však do 31. decembra 1994, uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v článku 1 potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Členské štáty sú povinné prijať nevyhnutné ustanovenia, aby dosiahli ciele tejto smernice.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Toto analogicky platí, aj ak majú programy inú formu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo iných opatrení uvedených v článku 1, ktoré prijali v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 11

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 13. septembra 1993

Za Radu

predseda

Ph. Maystadt

[1] Ú. v. ES C 179, 16.7.1992, s. 8.

[2] Ú. v. ES C 176, 28.6.1993.

[3] Ú. v. ES C 19, 25.1.1993, s. 134.

[4] Ú. v. ES C 241, 25.9.1986, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 307, 8.11.1991, s. 34.

[6] Odporúčanie 76/493/EHS (Ú. v. ES L 140, 28.5.1976, s. 12).Odporúčanie 77/712/EHS (Ú. v. ES L 295, 18.11.1977, s. 1).Rezolúcia z 9.6.1980 (Ú. v. ES C 149, 18.6.1980, s. 3).Rezolúcia z 15.1.1985 (Ú. v. ES C 20, 22.1.1985, s. 1).

--------------------------------------------------