31989L0048



Úradný vestník L 019 , 24/01/1989 S. 0016 - 0023
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 6 Zväzok 2 S. 0192
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 6 Zväzok 2 S. 0192


Smernica Rady

z 21. decembra 1988

o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov

(89/48/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o Európskom hospodárskom spoločenstve, najmä na jej články 49, 57 (1) a 66,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na názor Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže podľa článku 3 písm. c) zmluvy zrušenie prekážok obmedzujúcich slobodu pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi, predstavuje jeden z cieľov spoločenstva; keďže štátnym príslušníkom členských štátov umožňuje vykonávať povolanie, či už slobodné alebo platené v členskom štáte inom než v tom, kde získali svoju odbornú kvalifikáciu;

keďže ustanovenia, ktoré Rada prijala a podľa ktorých si členské štáty vzájomne uznávajú diplomy vyššieho vzdelania vydané v rámci ich územia, sa týkajú iba niekoľkých povolaní; keďže úroveň a dĺžka vzdelávania a prípravy požadované pre prístup k týmto povolaniam boli regulované podobným spôsobom vo všetkých členských štátoch alebo boli v minimálnom potrebnom súlade s cieľom vytvoriť sektorové systémy pre vzájomné uznávanie diplomov;

keďže s cieľom zabezpečiť rýchlu odpoveď na očakávania štátnych príslušníkov krajín spoločenstva, ktorí majú diplomy o vyššom vzdelaní udelené po ukončení odborného vzdelania a prípravy v nejakom členskom štáte inom, než v ktorom si želajú vykonávať svoje povolanie, mala by sa tiež zaviesť iná metóda uznávania diplomov, aby sa umožnilo tým, ktorí chcú vykonávať svoje povolanie, ktoré v nejakom hostiteľskom členskom štáte závisí od ukončenia postredoškolského vzdelania a prípravy za predpokladu, že majú taký diplom pripravujúci ich na tieto činnosti, udelený po ukončení štúdií trvajúcich aspoň tri roky a bol vydaný iným členským štátom;

keďže tento cieľ možno dosiahnuť zavedením všeobecného systému pre uznávanie diplomov vyššieho vzdelania udelených po ukončení odborného vzdelania a odbornej prípravy aspoň trojročného trvania;

keďže pre tie povolania, na výkon ktorých spoločenstvo nestanovilo potrebnú minimálnu úroveň kvalifikácie, si členské štáty vyhradzujú možnosť stanoviť takúto úroveň s cieľom zabezpečiť kvalitu služieb na ich území; keďže bez toho, aby porušili svoje záväzky stanovené v článku 5 zmluvy, však nesmú požadovať, aby štátny príslušník nejakého členského štátu získal takú kvalifikáciu, ktorú všeobecne viažu na diplomy vydané v rámci jeho vlastného vnútroštátneho systému vzdelávania, kde príslušná osoba už získala úplnú alebo čiastočnú kvalifikáciu v inom členskom štáte; keďže v dôsledku toho ktorýkoľvek členský štát, v ktorom je určité povolanie regulované, je povinný zohľadniť kvalifi káciu požadovanú v inom členskom štáte a určiť, či táto kvalifikácia zodpovedá požiadavkám kvalifikácie príslušného členského štátu;

keďže spolupráca medzi členskými štátmi je vítaná v záujme uľahčenia dodržiavania týchto záväzkov, keďže by mali byť stanovené prostriedky na organizovanie takejto spolupráce;

keďže pojem regulovaná odborná činnosť by mal byť definovaný tak, aby zohľadňoval odlišné sociologické situácie v členských štátoch; keďže tento pojem by sa mal týkať nielen prístupu k odborným činnostiam, ktoré podmieňujú vlastnenie diplomu, ale taktiež k odborným činnostiam, ku ktorým je neobmedzený prístup, ak sú uskutočňované na základe profesijného titulu vyhradeného pre držiteľov určitej kvalifikácie; keďže odborné združenia a organizácie, ktoré udeľujú také tituly svojim členom, sú uznávané verejnými orgánmi, nemôžu uplatňovať svoj súkromný status na zabránenie uplatnenia systému stanoveného touto smernicou;

keďže je tiež potrebné stanoviť charakteristiku odbornej praxe alebo adaptačného obdobia, ktoré môže členský štát okrem diplomu vyššieho vzdelania požadovať od príslušnej osoby v prípade, že kvalifikácia danej osoby nezodpovedá kvalifikácii stanovenej vnútroštátnymi ustanoveniami;

keďže môže byť tiež zavedená skúška spôsobilosti namiesto adaptačného obdobia; keďže účinok obidvoch bude na zlepšenie existujúcej situácie v rámci vzájomného uznávania diplomov medzi členskými štátmi a preto to uľahčí voľný pohyb osôb v rámci spoločenstva; keďže ich funkciou je stanoviť schopnosť migranta, ktorým je osoba, ktorá už získala svoju odbornú prípravu v inom členskom štáte, prispôsobiť sa tomuto novému odbornému prostrediu; keďže z pohľadu migranta skúška spôsobilosti bude mať výhodu skrátenia praxe; keďže v zásade výber medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti by mal urobiť sám migrant; keďže povaha určitých povolaní je však taká, že členským štátom musí byť za určitých okolností umožnené, aby stanovili buď adaptačné obdobie, alebo skúšku spôsobilosti; keďže hlavne rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov, ktoré sa môžu líšiť čo do rozsahu z jedného členského štátu na druhý, zaručujú osobitné ustanovenia, pretože vzdelanie alebo odborná príprava potvrdená diplomom, osvedčením alebo iným dokumentom formálnej kvalifikácie v oblasti práva v pôvodnom členskom štáte spravidla nepokrýva právnické vedomosti vyžadované hostiteľským štátom so zreteľom na príslušnú právnu oblasť;

keďže okrem toho všeobecný systém pre uznávanie diplomov vyššieho vzdelania nemá za cieľ ani úpravu pravidiel, vrátane pravidiel profesionálnej etiky uplatniteľných na akúkoľvek osobu vykonávajúcu nejaké povolanie na území nejakého členského štátu, ani vylúčiť migrantov z uplatňovania týchto pravidiel; keďže tento systém je určený na stanovenie príslušných opatrení a zabezpečenie toho, aby migranti dodržiavali profesionálne pravidlá hostiteľského štátu;

keďže články 49, 57 ods. 1 a 66 zmluvy splnomocňujú spoločenstvo prijať ustanovenia potrebné na zavedenie a uskutočňovanie takého systému;

keďže všeobecný systém uznávania diplomov vyššieho vzdelania neovplyvňuje uplatňovanie článku 48 ods. 4 a článku 55 zmluvy;

keďže takýto systém posilňovaním práva štátneho príslušníka spoločenstva používať svoje odborné schopnosti v akomkoľvek členskom štáte doplňuje a posilňuje jeho právo získavať tieto schopnosti, kdekoľvek si to želá;

keďže tento systém by mal byť vyhodnotený po uplynutí určitého času pôsobenia na určenie toho, ako účinne funguje a hlavne ako môže byť vylepšený, alebo ako môže byť rozšírená jeho sféra uplatneniat,

PRIJALA NASLEDOVNÚ SMERNICU:

Článok 1

Pre účely tejto smernice budú platiť nasledovné definície:

a) diplom: akýkoľvek diplom, osvedčenie alebo iný doklad o formálnej kvalifikácii, alebo akýkoľvek súbor takých diplomov, osvedčení alebo iných dokladov:

- ktorý bol udelený príslušným orgánom niektorého členského štátu a označený v súlade s jeho vlastnými zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami,

- ktorý preukazuje, že držiteľ úspešne skončil postredoškolské štúdium aspoň trojročného trvania, alebo štúdium rovnakej dĺžky popri zamestnaní, na univerzite alebo inštitúcii vyššieho vzdelávania alebo inej inštitúcii podobnej úrovne a tamit, kde je to vhodné, že úspešne ukončil odbornú prípravu požadovanú okrem postredoškolského štúdia, a

- ktorý preukazuje, že držiteľ má odbornú kvalifikáciu požadovanú na začatie alebo vykonávanie regulovaného povolania v tom členskom štáte,

za predpokladu, že vzdelanie a príprava potvrdené diplomom, osvedčením alebo iným dokladom formálnej kvalifikácie boli absolvované hlavne v rámci spoločenstva, alebo jeho držiteľ má trojročnú odbornú prax potvrdenú členským štátom, ktorý uznal diplom, osvedčenie alebo iný doklad o formálnej kvalifikácii z tretej krajiny.

S nasledovným sa bude zachádzať rovnakým spôsobom ako s diplomom, v rámci významu prvého pododseku: akýkoľvek diplom, osvedčenie alebo iná formálna kvalifikácia alebo akýkoľvek súbor takých diplomov, osvedčení alebo iného dokladu udeleného príslušným orgánom v niektorom členskom štáte, ako sú udelené pri úspešnom ukončení vzdelania a prípravy získanej v spoločenstve a uznané príslušným orgánom v tom členskom štáte ako rovnocenné, a ak zaručujú rovnaké práva vo vzťahu k začatiu a vykonávaniu regulovaného povolania v tom členskom štáte;

b) hostiteľský členský štát: ktorýkoľvek členský štát, v ktorom štátny príslušník niektorého členského štátu sa uchádza o výkon povolania podliehajúceho regulácii v tom členskom štáte, ktorý je iný ako ten, v ktorom získal svoj diplom alebo prvýkrát vykonával príslušné povolanie;

c) regulované povolanie: regulovaná odborná činnosť alebo rozsah činností, ktoré predstavujú toto povolanie v niektorom členskom štáte;

d) regulovaná odborná činnosť: odborná činnosť, pokiaľ začatie alebo vykonávanie takejto činnosti alebo jednej z jej spôsobov vykonávania v členskom štáte predpokladá priamo či nepriamo v zmysle zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení vlastnenie diplomu. Nasledovné bude osobitne predstavovať spôsob vykonávania regulovanej odbornej činnosti:

- vykonávanie činnosti na základe profesijného titulu, pokiaľ používanie takého titulu je vyhradené pre držiteľa diplomu podmieneného zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami,

- vykonávanie profesionálnej činnosti týkajúcej sa zdravia, pokiaľ odmena a/alebo náhrada za takú činnosť podlieha vlastneniu diplomu na základe opatrení zameraných na sociálnu istotu vo vnútroštátnom meradle.

Tam, kde neplatí prvý pododsek, odborná činnosť bude pokladaná za regulovanú odbornú činnosť, ak ju vykonávajú členovia nejakého združenia alebo organizácie, účelom ktorej je osobitne podporovať a udržiavať vysoký štandard príslušnej odbornej oblasti a ktorá na dosiahnutie tohto cieľa je uznávaná v osobitnej forme niektorým členským štátom a:

- udeľuje diplom svojim členom,

- zabezpečuje, že jej členovia rešpektujú pravidlá odborného správania, ktoré sú predpísané, a

- prepožičiava im právo používať titul alebo poverovací list, alebo mať prospech zo štatútu zodpovedajúcemu tomuto diplomu.

Neúplný zoznam združení alebo organizácií, ktoré pri prijatí tejto smernice spĺňajú podmienky druhého pododseku, sa nachádza v prílohe. Kedykoľvek členský štát uzná nejaké združenie alebo organizáciu v zmysle druhého pododseku, bude o tom informovať Komisiu, ktorá uverejní túto informáciu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

e) odborná prax: skutočné a legálne vykonávanie príslušnej profesie v niektorom členskom štáte;

f) adaptačné obdobie: vykonávanie regulovaného povolania v hostiteľskom štáte pod dohľadom kvalifikovaného člena tohto povolania, pričom takéto obdobie praxe pod dohľadom je pravdepodobne doplnené ďalšou odbornou prípravou. Toto obdobie praxe pod dohľadom bude predmetom hodnotenia. Podrobné pravidlá usmerňujúce adaptačné obdobie a jeho hodnotenie ako aj štatút migranta pod dohľadom budú stanovené príslušným orgánom v hostiteľských štátoch;

g) skúška spôsobilosti: test obmedzený na odborné vedomosti uchádzača, vypracovaný príslušnými orgánmi hostiteľskej krajiny s cieľom zhodnotiť schopnosť uchádzača vykonávať regulované povolanie v danom členskom štáte.

Aby sa umožnilo vykonať tento test, príslušné orgány zostavia zoznam predmetov, ktoré, na základe porovnania vzdelávania a prípravy požadovaných v členskom štáte a ktoré získal uchádzač, nie sú pokryté diplomom alebo iným dôkazom o formálnej kvalifikácii uchádzača.

Skúška spôsobilosti musí zohľadniť skutočnosť, že uchádzač je kvalifikovaný odborník v pôvodnom členskom štáte, odkiaľ pochádza. Bude sa týkať predmetov vybraných z uvedeného zoznamu, ktorých ovládanie je rozhodujúce pre schopnosť výkonu daného povolania v hostiteľskej krajine. Test môže tiež zahrnovať vedomosti o odborných pravidlách, ktoré sa môžu uplatniť pre dané činnosti v hostiteľskom členskom štáte. Podrobné uplatňovanie skúšky spôsobilosti bude určené príslušnými orgánmi toho štátu s meritórnym prihliadnutím na pravidlá práva spoločenstva.

Štatút uchádzača v hostiteľskom členskom štáte, ktorý si želá pripraviť sa na skúšku spôsobilosti v tom štáte, bude určený príslušnými orgánmi tohto štátu.

Článok 2

Táto smernica sa bude vzťahovať na ktoréhokoľvek štátneho príslušníka členského štátu, ktorý si želá vykonávať regulované povolanie v hostiteľskom členskom štáte v samostatnom zárobkovom postavení alebo ako zamestnanec.

Táto smernica sa nebude vzťahovať na povolania, ktoré sú predmetom samostatnej smernice stanovujúcej opatrenia na vzájomné uznávanie diplomov členskými štátmi.

Článok 3

Ak je v hostiteľskom členskom štáte začatie výkonu alebo vykonávanie regulovaného povolania podmienené vlastníctvom diplomu, príslušný orgán nemôže z dôvodov neprimeranej kvalifikácie odmietnuť schváliť štátnemu príslušníkovi členského štátu začať alebo vykonávať toto povolanie za rovnakých podmienok, aké stanovuje vlastným štátnym príslušníkom:

a) ak je uchádzač držiteľom diplomu, ktorý bol udelený v členskom štáte a ktorý sa vyžaduje v ďalšom členskom štáte pre začatie vykonávania alebo vykonávanie príslušného povolania na jeho území, alebo

b) ak uchádzač vykonával príslušné povolanie na plný úväzok počas dvoch rokov v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov v ďalšom členskom štáte, ktorý nereguluje toto povolanie v zmysle článku 1 písm. c) a prvého pododseku článku 1 písm. d), a vlastní doklad o jednej alebo viacerých formálnych kvalifikáciách:

- ktoré boli udelené príslušným orgánom v členskom štáte, stanovené v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami tohto štátu,

- ktoré preukazujú, že držiteľ úspešne ukončil postredoškolské štúdium aspoň trojročného trvania alebo primeranej dĺžky popri zamestnaní, na univerzite alebo v inštitúcii vyššieho vzdelávania, alebo v ďalšej inštitúcii členského štátu rovnakej úrovne, a kde je to vhodné, že úspešne zavŕšil odbornú prípravu vyžadovanú ako dodatok k postredoškolskému štúdiu, a

- ktoré pripravili uchádzača na vykonávanie svojho povolania.

Nasledovné sa bude posudzovať rovnakým spôsobom ako doklad formálnej kvalifikácie, na ktorý sa vzťahuje prvý pododsek: akákoľvek formálna kvalifikácia alebo akýkoľvek súbor takých formálnych kvalifikácií udelených príslušným orgánom v členskom štáte, ak sú udelené pri úspešnom zavŕšení prípravy získanej v spoločenstve a uznané tým členským štátom ako rovnocenné za predpokladu, že ostatné členské štáty a Komisia boli informované o tomto uznaní.

Článok 4

1. Bez vplyvu na článok 3 hosťujúci členský štát môže od uchádzača takisto požadovať:

a) dôkaz o odbornej praxi, pričom dĺžka vzdelania a prípravy uvedenej na podporu jeho žiadosti v zmysle článku 3 písm. a) a b) je aspoň o jeden rok kratšia ako sa vyžaduje v hostiteľskom členskom štáte. V tomto prípade požadovaná doba odbornej praxe:

- nemôže dvojnásobne prevýšiť nedostatok vzdelania a prípravy tam, kde sa nedostatok vzťahuje na postredoškolské štúdiá a/alebo na dobu skúšobnej praxe vykonávanej pod kontrolou profesionálneho dozoru a končiacej skúškou,

- nemôže prevýšiť nedostatok tam, kde sa nedostatok vzťahuje na odbornú prax vyžadujúcu pomoc kvalifikovaného odborníka.

V prípade diplomov, ktorých sa týka znenie posledného pododseku článku 1 písm. a), dĺžka vzdelávania a prípravy uznaná za rovnocennú bude stanovená tak ako v prípade vzdelávania a prípravy vymedzených v prvom pododseku článku 1 písm. a).

Pri uplatňovaní týchto ustanovení sa musí brať do úvahy odborná prax, na ktorú sa vzťahuje článok 3 písm. b).

Požadovaná odborná prax rozhodne nemôže byť dlhšia ako štyri roky;

b) ukončiť adaptačné obdobie nepresahujúce tri roky alebo podrobiť sa skúške spôsobilosti:

- tam, kde sa obsah vzdelania a prípravy, ktoré nadobudol podľa znenia článku 3 písm. a) a b), podstatne odlišuje od toho, ktorý sa vyžaduje pre získanie diplomu v hostiteľskom členskom štáte, alebo

- tam, kde v prípade vzťahujúcom sa na článok 3 písm. a) povolanie regulované v hostiteľskom členskom štáte obsahuje jednu alebo viac regulovaných odborných činností, ktoré nie sú súčasťou povolania regulovaného v členskom štáte, z ktorého uchádzač pochádza alebo prichádza, a ktorej odlišnosť zodpovedá požadovanému špecifickému vzdelaniu a príprave v hostiteľskom členskom štáte a zahŕňa podstatne odlišný obsah od toho, ktorý sa vyžaduje na získanie diplomu predloženého uchádzačom, alebo

- tam, kde v prípade vzťahujúcom sa na článok 3 písm. b) povolanie regulované v hostiteľskom členskom štáte obsahuje jednu alebo viac regulovaných odborných činností, ktoré nie sú súčasťou povolania vykonávaného uchádzačom v členskom štáte, z ktorého pochádza alebo prichádza, a ktorej odlišnosť zodpovedá špecifickému vzdelaniu a príprave požadovanej v hostiteľskom členskom štáte a zahŕňa obsah podstatne odlišný od toho, na ktorý sa vzťahuje dôkaz formálnej kvalifikácie predložený uchádzačom.

Ak hostiteľský členský štát využije túto možnosť, musí dať uchádzačovi právo vybrať si medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti. Ako výnimku z tohto princípu si môže hostiteľský členský štát stanoviť buď adaptačné obdobie alebo skúšku spôsobilosti pre povolania, ktorých prax si vyžaduje presnú znalosť vnútroštátneho práva a ohľadne ktorých poskytnutie rady a/alebo pomoci týkajúcej sa vnútroštátneho práva je základnou a stabilnou stránkou odbornej činnosti. Tam, kde hostiteľský členský štát zamýšľa zaviesť výnimky pre iné povolania vzhľadom na právo výberu uchádzača, uplatní sa postup uvedený v článku 10.

2. Ale hostiteľský členský štát nemôže uplatniť ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) hromadne.

Článok 5

Bez toho, aby boli dotknuté články 3 a 4, hostiteľský členský štát môže uchádzačovi za účelom zdokonalenia jeho schopnosti adaptovať sa na odborné prostredie v danom štáte, povoliť na základe rovnocennosti absolvovať v ňom tú časť odborného vzdelania a prípravy, ktorú predstavuje odborná prax, získanú pomocou kvalifikovaného odborníka, ktorú neabsolvoval vo svojom pôvodnom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého prichádza.

Článok 6

1. Ak príslušný orgán hostiteľského štátu požaduje od osôb zaujímajúcich sa o výkon regulovaného povolania dôkaz o ich dobrom mene a povesti, alebo o tom, že nebol na nich vyhlásený konkurz, alebo že im nebol pozastavený alebo zakázaný výkon tohto povolania v dôsledku závažného odborného pochybenia alebo trestného činu, daný štát bude akceptovať vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov zaujímajúcich sa o výkon daného povolania na jeho území predloženie dokladov vydaných príslušnými orgánmi v pôvodnom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, dokazujúce, že tieto požiadavky boli splnené.

Ak príslušné orgány pôvodného členského štátu, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, nevydajú dokumenty uvedené v prvom pododseku, také dokumenty budú nahradené čestným vyhlásením — alebo v štátoch, kde nie je zavedený inštitút čestného vyhlásenia, slávnostným vyhlásením — vykonaným príslušnou osobou pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom, alebo ak je to vhodné, pred notárom alebo kvalifikovaným odborným orgánom pôvodného členského štátu alebo členského štátu, z ktorého daná osoba prichádza; taká organizácia alebo notár vydá osvedčenie potvrdzujúce hodnovernosť čestného vyhlásenia alebo slávnostného vyhlásenia.

2. Ak príslušný orgán niektorého hostiteľského členského štátu požaduje od štátnych príslušníkov členského štátu zaujímajúcich sa o výkon alebo vykonávajúcich povolanie, osvedčenie o telesnom a duševnom zdraví, tento orgán prijme ako dostatočný dôkaz predloženie dokladu požadovaného v pôvodnom členskom štáte alebo členskom štáte, z ktorého uchádzač prichádza.

Ak pôvodný členský štát alebo členský štát, z ktorého cudzí štátny príslušník prichádza, nekladie žiadne podobné požiadavky na tých, ktorí sa zaujímajú o výkon alebo vykonávajú dané povolanie, hostiteľský členský štát prijme od týchto štátnych príslušníkov osvedčenie vydané príslušným orgánom toho štátu zodpovedajúceho osvedčeniam vydávaným v hostiteľskom členskom štáte.

3. Príslušné orgány hostiteľského štátu môžu požadovať, aby dokumenty a osvedčenia uvedené v odsekoch 1 a 2 boli predložené najneskôr do troch mesiacov od ich vydania.

4. Ak príslušný orgán niektorého hostiteľského štátu vyžaduje od štátnych príslušníkov členského štátu zaujímajúcich sa o výkon alebo vykonávajúcich regulované povolanie, zloženie prísahy alebo slávnostného vyhlásenia, a kde forma takej prísahy alebo vyhlásenia nemôže byť použitá štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, orgán zabezpečí, aby dotknutej osobe bola ponúknutá vhodná a rovnocenná forma prísahy alebo vyhlásenia.

Článok 7

1. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu uznajú právo štátnych príslušníkov členských krajín, ktorí spĺňajú podmienky pre začiatok alebo výkon regulovaného povolania na ich území, používať profesijný titul hostiteľského členského štátu, ktorý zodpovedá tomuto povolaniu.

2. Príslušné orgány hostiteľských členských štátov uznajú právo štátnych príslušníkov členských štátov spĺňajúcich podmienky pre začatie alebo výkon regulovaného povolania na ich území, používať ich právoplatný akademický titul a kde sa to hodí, jeho skratku odvodenú od titulu pôvodného členského štátu alebo členského štátu, z ktorého prichádzajú, v jazyku príslušného štátu. Hostiteľský členský štát môže vyžadovať, aby sa po tomto titule uvádzal názov a miesto ustanovizne alebo skúšobnej komisie, ktoré titul udelili.

3. V prípade, že nejaké povolanie v hostiteľskom členskom štáte je regulované nejakým združením alebo organizáciou v zmysle článku 1 písm. d), štátni príslušníci členských štátov budú oprávnení používať profesijný titul alebo poverovacie listy udelené touto organizáciou alebo združením ako dôkaz o členstve.

Ak združenie alebo organizácia podmieňuje členstvo určitými kvalifikačnými požiadavkami, môže ich uplatniť voči štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí vlastnia diplom v zmysle článku 1 a) alebo formálnu kvalifikáciu v zmysle článku 3 b), iba v súlade s touto smernicou, osobitne jej článkami 3 a 4.

Článok 8

1. Hostiteľský členský štát prijme ako dôkaz toho, že sa splnili podmienky stanovené v článkoch 3 a 4, osvedčenia a doklady vydané príslušnými orgánmi v členských štátoch, ktoré príslušná osoba predloží na podporu svojej žiadosti na výkon daného povolania.

2. Postup posúdenia žiadosti na výkon regulovaného povolania bude ukončený čo najskôr a výsledok bude oznámený odôvodneným rozhodnutím príslušného orgánu v členskom štáte najneskôr štyri mesiace po predložení všetkých dokladov vzťahujúcich sa na príslušnú osobu. Proti tomuto rozhodnutiu alebo jeho nevydaniu je prípustný opravný prostriedok na súd v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva.

Článok 9

1. Členské štáty určia v lehote stanovenej v článku 12 príslušné orgány, ktoré sú splnomocnené prijímať žiadosti a robiť rozhodnutia uvedené v tejto smernici.

Túto informáciu oznámia ostatným členským štátom a Komisii.

2. Každý členský štát určí osobu zodpovednú za koordináciu činností orgánov uvedených v odseku 1 a bude o tom informovať ostatné členské štáty a Komisiu. Jeho úlohou bude podporovať jednotné uplatňovanie tejto smernice na všetky príslušné povolania. Pod záštitou Komisie sa zriadi koordinačná skupina zložená z koordinátorov vymenovaných každým členským štátom alebo ich zástupcami a na čele skupiny bude predstaviteľ Komisie.

Úlohou tejto skupiny bude:

- uľahčovať zavedenie tejto smernice,

- zhromažďovať užitočné informácie pre jej uplatnenie v členských štátoch.

Skupina sa môže radiť s Komisiou o všetkých zamýšľaných zmenách existujúceho systému.

3. Členské štáty prijmú opatrenia na poskytnutie potrebných informácií o uznávaní diplomov v rámci tejto smernice. V tejto úlohe jej môže pomáhať informačné stredisko o akademickom uznávaní diplomov a obdobiach štúdia stanovených členskými štátmi v rámci uznesenia Rady a ministrov školstva, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady dňa 9. februára 1976 [4] a keď je to vhodné, aj príslušné odborné združenia a organizácie. Komisia vyvinie príslušný podnet na zabezpečenie toho, aby sa rozvíjalo a koordinovalo oznámenie potrebných informácií.

Článok 10

1. Ak v zmysle tretej vety druhého pododseku článku 4 (1) b) členský štát navrhne žiadateľom odoprieť právo voľby medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti vo vzťahu k povolaniu v zmysle tejto smernice, okamžite oznámi Komisii príslušný návrh ustanovenia. Súčasne oznámi Komisii dôvody, ktoré boli nevyhnutné na zavedenie príslušných ustanovení.

Komisia ihneď oznámi ostatným členským štátom každý návrh, ktorý obdržala. Môže sa tiež poradiť o návrhu s koordinačnou skupinou uvedenou v článku 9 (2).

2. Bez vplyvu na možnosti Komisie a ostatných členských štátov pripomienkovať návrh, členský štát môže prijať ustanovenie iba vtedy, ak Komisia nedospela k opačnému rozhodnutiu v rámci troch mesiacov.

3. Na požiadanie niektorého členského štátu alebo Komisie im členské štáty bezodkladne oznámia konečný text ustanovenia vyplývajúceho z uplatnenia tejto smernice.

Článok 11

Vzhľadom na uplynutie obdobia stanoveného v článku 12 oznámia členské štáty Komisii správu o uplatňovaní zavedeného systému každý druhý rok.

Okrem všeobecných poznámok bude táto správa obsahovať štatistický súhrn prijatých rozhodnutí a popis hlavných problémov vyplývajúcich z uplatňovania tejto smernice.

Článok 12

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dodržanie tejto smernice v priebehu dvoch rokov od jej oznámenia [5]. Súčasne budú o tom informovať aj Komisiu.

Členské štáty oznámia Komisii texty hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

Článok 13

Najneskôr do päť rokov od dátumu špecifikovaného v článku 12 podá Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o stave uplatňovania všeobecného systému o uznávaní diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania a prípravy v trvaní aspoň troch rokov.

Po ukončení všetkých potrebných porád predloží Komisia pri tejto príležitosti svoje závery, ktoré obsahujú návrhy na zmeny, ktoré treba urobiť v existujúcom systéme. Tam, kde sa to hodí, Komisia súčasne predloží návrhy na zlepšenie terajšieho systému v záujme toho, aby sa naďalej podporovala sloboda pohybu, právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby dotknutými osobami v zmysle tejto smernice.

Článok 14

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 21. decembra 1988

Za Radu

predseda

V. Papandreou

[1] Ú.v. ES. C 217, 28.8.1985, s. 3a Ú.v. ES. C 143, 10.6.1986, s. 7.

[2] Ú.v. ES. C 345, 31.12.1985, s. 80a Ú.v. ES C 309, 5.12.1988.

[3] Ú.v. ES. C 75, 3.4.1986, s. 5.

[4] Ú.v. ES C 38, 19.2.1976, s. 1.

[5] Táto smernica bola oznámená členským štátom 4. januára 1989.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Zoznam odborných združení alebo organizácií, ktoré spĺňajú podmienky druhého pododseku článku 1 d)

ÍRSKO [1]

1. The Institute of Chartered Accountants in Ireland [2]

2. The Institute of Certified Public Accountants in Ireland [3]

3. The Association of Certified Accountants [4]

4. Institution of Engineers of Ireland

5. Irish Planning Institute

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

1. Institute of Chartered Accountants in England and Wales

2. Institute of Chartered Accountants of Scotland

3. Institute of Chartered Accountants in Ireland

4. Chartered Association of Certified Accountants

5. Chartered Institute of Loss Adjusters

6. Chartered Institute of Management Accountants

7. Institute of Chartered Secretaries and Administrators

8. Chartered Insurance Institute

9. Institute of Actuaries

10. Faculty of Actuaries

11. Chartered Institute of Bankers

12. Institute of Bankers in Scotland

13. Royal Institution of Chartered Surveyors

14. Royal Town Planning Institute

15. Chartered Society of Physiotherapy

16. Royal Society of Chemistry

17. British Psychological Society

18. Library Association

19. Institute of Chartered Foresters

20. Chartered Institute of Building

21. Engineering Council

22. Institute of Energy

23. Institution of Structural Engineers

24. Institution of Civil Engineers

25. Institution of Mining Engineers

26. Institution of Mining and Metallurgy

27. Institution of Electrical Engineers

28. Institution of Gas Engineers

29. Institution of Mechanical Engineers

30. Institution of Chemical Engineers

31. Institution of Production Engineers

32. Institution of Marine Engineers

33. Royal Institution of Naval Architects

34. Royal Aeronautical Society

35. Institute of Metals

36. Chartered Institution of Building Services Engineers

37. Institute of Measurement and Control

38. British Computer Society

[1] Írski štátni príslušníci sú členmi taktiež týchto autorizovaných inštitúcií Spojeného kráľovstva:

- Institute of Chartered Accountants in England and Wales

- Institute of Chartered Accountants of Scotland

- Institute of Actuaries

- Faculty of Actuaries

- The Chartered Institute of Management Accountants

- Institute of Chartered Secretaries and Administrators

- Royal Town Planning Institute

- Royal Institution of Chartered Surveyors

- Chartered Institute of Building

[2] Iba pre potreby vykonávania auditu.

[3] Iba pre potreby vykonávania auditu.

[4] Iba pre potreby vykonávania auditu.

--------------------------------------------------