Úradný vestník L 045 , 19/02/1975 S. 0019 - 0020
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 13 Zväzok 4 S. 0078
Grécke špeciálne vydanie: Kapitola 05 Zväzok 2 S. 0042
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 13 Zväzok 4 S. 0078
Španielske špeciálne vydanie: Kapitola 05 Zväzok 2 S. 0052
Portugalské špeciálne vydanie Kapitola 05 Zväzok 2 S. 0052
Smernica Rady z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (75/117/EHS) RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 100, so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [1], so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2], keďže uplatňovanie zásady uvedenej v článku 119 zmluvy, podľa ktorej by muži a ženy mali dostávať rovnakú odmenu, je neoddeliteľnou súčasťou vytvorenia a fungovania spoločného trhu; keďže hlavnú zodpovednosť za uplatňovanie tejto zásady majú členské štáty prostredníctvom primeraných zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení; keďže v rezolúcii Rady z 21. januára 1974 [3] o sociálnom akčnom programe, ktorého cieľom je umožniť zosúlaďovanie životných a pracovných podmienok pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení a dosiahnuť vyvážený sociálny a hospodársky rozvoj spoločenstva, sa uznáva, že prioritou by mali byť opatrenia v prospech žien, týkajúce sa prístupu k zamestnaniu, odborného vzdelávania a postupu v zamestnaní, ako aj pracovných podmienok vrátane odmeny; keďže je žiaduce posilniť základné zákony prijatím noriem zameraných na uľahčenie praktického uplatňovania zásady rovnosti tak, aby boli v uvedených oblastiach chránení všetci zamestnanci v spoločenstve; keďže aj napriek snahám o uplatňovanie rezolúcie z konferencie členských štátov z 30. decembra 1961 o rovnakej odmene pre mužov a ženy naďalej pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi a keďže by sa z tohto dôvodu mali aproximovať ich právne predpisy týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny, PRIJALA TÚTO SMERNICU: Článok 1 Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy ustanovená v článku 119 zmluvy, ďalej len "zásada rovnakej odmeny", znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota. Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie zamestnaní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Článok 2 Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce každému zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakej odmeny, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení veci inými príslušnými orgánmi. Článok 3 Členské štáty zrušia akúkoľvek diskrimináciu medzi mužmi a ženami, vyplývajúcu zo zákonov, iných právnych predpisov alebo administratívnych opatrení, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny. Článok 4 Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových tabuliek, dohôd o mzde alebo individuálnych pracovných zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakej odmeny, sa vyhlásia alebo budú môcť vyhlásiť za neplatné, alebo sa budú môcť zmeniť. Článok 5 Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred prepustením na podnet zamestnávateľa, ktoré by boli reakciou na ich sťažnosť podanú v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie zamerané na presadenie dodržiavania zásady rovnakej odmeny. Článok 6 Členské štáty prijmú v súlade so svojou vnútornou situáciou a právnym systémom nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakej odmeny. Dohliadnu na to, aby boli k dispozícii účinné prostriedky na dodržiavanie tejto zásady. Článok 7 Členské štáty sa postarajú o to, aby sa použili všetky primerané spôsoby, napríklad na pracovisku, na oboznámenie zamestnancov s predpismi prijatými na základe tejto smernice, ako aj s platnými relevantnými predpismi. Článok 8 1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do jedného roka od jej oznámenia, o čom ihneď informujú Komisiu. 2. Členské štáty Komisii oznámia znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. Článok 9 Do dvoch rokov od uplynutia jednoročnej lehoty, uvedenej v článku 8, členské štáty poskytnú Komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju Rade. Článok 10 Táto smernica je adresovaná členským štátom. V Bruseli 10. februára 1975 Za Radu predseda G. Fitzgerald [1] Ú. v. ES C 55, 13.5.1974, s. 43. [2] Ú. v. ES C 88, 26.7.1974, s. 7. [3] Ú. v. ES C 13, 12.2.1974, s. 1. --------------------------------------------------