Tretia smernica Rady

z 9. decembra 1969

o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — zavedenia dane z pridanej hodnoty v členských štátoch

(69/463/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 99 a 100,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

keďže Talianska republika a Belgické kráľovstvo oznámili 14. júla a následne 12. septembra 1969 Komisii, že nie sú schopné dodržať termín 1. januára 1970 na zavedenie dane z pridanej hodnoty stanovený v druhom odseku článku 1 Prvej smernice Rady z 11. apríla 1967 [3] o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu; keďže následne tieto členské štáty požiadali o predĺženie lehoty na zavedenie tejto dane o dva roky a o jeden rok;

keďže Belgické kráľovstvo zvažuje, že nie je schopné uplatniť daň z pridanej hodnoty k stanovenému dátumu a to najmä z konjunkturálnych a rozpočtových dôvodov špecifických pre Belgicko;

keďže Talianska republika uviedla, že už je predložený návrh všeobecnej daňovej reformy na prejednanie a prijatie parlamentom, ktorý sa touto otázkou ešte nezaoberal; keďže podľa uvedeného návrhu sa musia prijať primerané právne predpisy do 31. októbra 1970; keďže následne tento členský štát nie je schopný uplatniť daň z pridanej hodnoty v stanovenom termíne;

keďže predĺženie lehoty je možné len vtedy, ak je čo najkratšie;

keďže za týchto okolností nesmie byť uvedenie dane z pridanej hodnoty neskôr ako 1. januára 1972;

keďže jedným z najdôležitejších cieľov uvedenej prvej smernice je vytvoriť, zavedením dane z pridanej hodnoty k 1. januáru 1970, podmienky zamedzujúce tomu, aby bola hospodárska súťaž narušená daňami z obratu;

keďže tento cieľ nie je možné dosiahnuť do 1. januára 1970, najmä ak ide o obchod, keďže tieto členské štáty aj naďalej uplatňujú, prostredníctvom dane z obratu, priemerné sadzby na vyrovnanie domáceho daňového zaťaženia;

keďže členské štáty, ktoré nie sú schopné uviesť daň z pridanej hodnoty do 1. januára 1970, by nemali zvyšovať priemerné vyrovnávacie sadzby k 1. októbru 1969,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Dátum 1. január 1972 nahrádza dátum 1. január 1970 stanovený v článku 1 prvej smernice z 11. apríla 1967.

Článok 2

Pre účely tejto smernice "priemerné sadzby" sú sadzby vyrovnávacích poplatkov pridovoze a vývozných náhrad, ktoré boli zavedené, aby sa pri domácich výrobkoch vyrovnalo daňové zaťaženie vznikajúce viacfázovou kumulatívnou daňou z obratu na rôznych stupňoch výroby, s výnimkou dane z predaja konečným výrobcom.

Článok 3

Priemerné sadzby platné k 1. októbru 1969 sa nesmú zvýšiť.

Priemerné sadzby platné k tomuto dňu sa však prispôsobia prípadným neskorším úpravám sadzieb dane z obratu.

Článok 4

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 9. decembra 1969

Za Radu

prezident

H. J. De Koster

[1] Ú. v. ES C 139, 28.10.1969, s. 32.

[2] Ú. v. ES C 144, 8.11.1969, s. 13.

[3] Ú. v. ES 71, 14.4.1967, s. 1301/67.

--------------------------------------------------