2007R0834 — SK — 01.07.2013 — 002.001

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

NARIADENIE RADY (ES) č. 834/2007

z 28. júna 2007

o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91

(Ú. v. ES L 189, 20.7.2007, p.1)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  No

page

date

►M1

NARIADENIE RADY (ES) č. 967/2008 z 29. septembra 2008,

  L 264

1

3.10.2008

►M2

NARIADENIE RADY (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013,

  L 158

1

10.6.2013


Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 156, 15.6.2011, s. 12  (834/2007)



▼B

NARIADENIE RADY (ES) č. 834/2007

z 28. júna 2007

o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91



RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 1 ),

keďže:

(1)

Ekologická výroba predstavuje komplexný systém manažmentu poľnohospodárskych fariem a výroby potravín, ktorý je kombináciou tých najlepších environmentálnych postupov, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov, uplatňovania prísnych noriem v oblasti pohody zvierat a výrobnej metódy v súlade s preferenciou určitých spotrebiteľov pre produkty vyrábané pomocou prírodných látok a procesov. Spôsob ekologickej výroby takto zohráva dvojitú spoločenskú úlohu, keď na jednej strane zabezpečuje konkrétny trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po ekologických produktoch a na strane druhej dodáva verejnosti tovary prispievajúce k ochrane životného prostredia a k pohode zvierat, ako aj k rozvoju vidieka.

(2)

Prínos sektora ekologického poľnohospodárstva vo väčšine členských štátov rastie. Rast dopytu spotrebiteľov je zvlášť výrazný v posledných rokoch. Najnovšie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky s dôrazom na trhovú orientáciu a zásobovanie kvalitnými produktmi spĺňajúcimi požiadavky spotrebiteľov budú s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej podnecovať trh s ekologickými produktmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti zohrávajú právne predpisy ekologickej výroby zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci poľnohospodárskej politiky a úzko súvisia s vývojom poľnohospodárskych trhov.

(3)

Cieľom právneho rámca Spoločenstva, ktorým sa riadi sektor ekologickej výroby, by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými produktmi, ako aj zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov k produktom označeným ako ekologické. Právny rámec by sa mal ďalej zameriavať na vytváranie podmienok, za ktorých môže tento sektor napredovať v súlade s rozvojom výroby a trhu.

(4)

V oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskom akčnom pláne pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo sa navrhuje, aby sa zlepšili a posilnili normy Spoločenstva v oblasti ekologického poľnohospodárstva, ako aj požiadavky týkajúce sa dovozu a inšpekcie. Rada vo svojich záveroch z 18. októbra 2004 vyzvala Komisiu, aby preskúmala právny rámec Spoločenstva v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť zjednodušenie a celkový súlad, a najmä stanoviť zásady podnecujúce harmonizáciu noriem a prípadne aj zníženie úrovne podrobností.

(5)

Je preto vhodné jasnejšie definovať ciele, zásady a pravidlá uplatňované v ekologickej výrobe s cieľom prispieť k transparentnosti a dôvere spotrebiteľov, ako aj k harmonizovanému vnímaniu koncepcie ekologickej výroby.

(6)

Na tento účel by sa nariadenie Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín ( 2 ) malo zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(7)

Všeobecný rámec Spoločenstva pre pravidlá ekologickej výroby by sa mal vytvoriť s ohľadom na rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu a akvakultúru vrátane pravidiel zberu voľne rastúcich rastlín a morských rias, pravidiel konverzie, ako aj pravidiel výroby spracovaných potravín vrátane vína a krmív a ekologických kvasníc. Komisia by mala povoľovať používanie produktov a látok a rozhodovať o metódach, ktoré sa majú používať v ekologickom poľnohospodárstve a pri spracovávaní ekologických potravín.

(8)

Rozvoj ekologickej výroby by mal byť naďalej podporovaný, a to najmä zavádzaním používania nových techník a látok vhodnejších na ekologickú výrobu.

(9)

Geneticky modifikované organizmy (GMO) a produkty vyrobené z GMO alebo pomocou GMO nie sú zlučiteľné s koncepciou ekologickej výroby a vnímaním ekologických produktov spotrebiteľom. Z tohto dôvodu by sa tieto nemali používať v ekologickom poľnohospodárstve alebo pri spracovávaní ekologických produktov.

(10)

Cieľom je mať v ekologických produktoch čo najnižší možný výskyt GMO. Súčasné prahové hodnoty pre označenie predstavujú stropy, ktoré súvisia výhradne s náhodným výskytom GMO a technicky nezabrániteľnou prítomnosťou GMO.

(11)

Ekologické poľnohospodárstvo by sa malo v prvom rade spoliehať na obnoviteľné zdroje v rámci miestne organizovaných poľnohospodárskych systémov. V snahe minimalizovať využívanie neobnoviteľných zdrojov by sa mali odpady a vedľajšie produkty rastlinného a živočíšneho pôvodu recyklovať pre vrátenie živín do pôdy.

(12)

Ekologická rastlinná výroba by mala prispievať k zachovaniu a zvyšovaniu pôdnej úrodnosti, ako aj k zabraňovaniu pôdnej erózii. Rastliny by mali byť prednostne vyživované cez pôdny ekosystém a nie prostredníctvom rozpustných hnojív pridávaných do pôdy.

(13)

Základnými prvkami systému manažmentu ekologickej rastlinnej výroby sú manažment pôdnej úrodnosti, výber druhov a odrôd, viacročná rotácia plodín, recyklácia organickej hmoty a kultivačné techniky. Doplnkové hnojivá, pôdne pomocné látky a prípravky na ochranu rastlín by sa mali používať iba vtedy, ak sú zlučiteľné s cieľmi a zásadami ekologickej výroby.

(14)

Živočíšna výroba je základom pre organizáciu poľnohospodárskej výroby v ekologických poľnohospodárskych podnikoch do tej miery, že poskytuje potrebnú organickú hmotu a živiny pre obrábanú pôdu, a teda prispieva k zlepšeniu pôdy a k rozvoju trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

(15)

S cieľom zamedziť znečisteniu životného prostredia, najmä prírodných zdrojov, ako sú pôda a voda, ekologická živočíšna výroba by mala v zásade zabezpečiť úzky vzťah medzi takouto výrobou a pôdou, vhodné systémy viacročnej rotácie a kŕmenie hospodárskych zvierat produktmi plodín ekologického poľnohospodárstva dopestovaných v poľnohospodárskom podniku samotnom alebo v susediacich ekologických poľnohospodárskych podnikoch.

(16)

Keďže ekologický chov dobytka predstavuje činnosť týkajúcu sa pôdy, zvieratá by mali mať, vždy keď je to možné, prístup k voľným plochám alebo na pastviny.

(17)

V rámci ekologického chovu dobytka by sa mali dodržiavať prísne normy týkajúce sa pohody zvierat a spĺňať druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat, zatiaľ čo manažment zdravia zvierat by mal byť založený na prevencii chorôb. V tomto ohľade by sa mala venovať mimoriadna pozornosť podmienkam ustajnenia, postupom chovu a hustote chovu. Okrem toho by sa pri výbere plemien mala brať do úvahy ich schopnosť prispôsobiť sa miestnym podmienkam. Vykonávacie predpisy pre živočíšnu výrobu a akvakultúru by mali prinajmenšom zabezpečiť súlad s ustanoveniami Európskeho dohovoru pre ochranu zvierat chovaných na hospodárske účely a následnými odporúčaniami jeho stáleho výboru (T-AP).

(18)

Systém ekologickej živočíšnej výroby by sa mal zameriavať na doplnenie produkčných cyklov rôznych druhov hospodárskych zvierat s ekologicky chovanými zvieratami. Malo by sa tak podporiť zväčšovanie genofondu ekologických zvierat, zlepšiť sebestačnosť, a tým zabezpečiť rozvoj sektora.

(19)

Ekologické spracované produkty by sa mali vyrábať s využitím takých spôsobov spracovania, ktoré zaručujú zachovanie ekologickej integrity a zásadných vlastností produktu počas všetkých štádií výrobného reťazca.

(20)

Spracované potraviny by sa mali označovať ako ekologické len vtedy, ak všetky alebo skoro všetky zložky poľnohospodárskeho pôvodu sú ekologické. Osobitné ustanovenia o označovaní by sa mali ustanoviť pre spracované potraviny, ktoré obsahujú poľnohospodárske zložky, ktoré sa nedajú získať ekologickým spôsobom, ako je to v prípade produktov poľovníctva a rybolovu. Okrem toho by sa na účely informovanosti spotrebiteľov, transparentnosti na trhu a s cieľom stimulovať používanie ekologických zložiek malo za určitých podmienok v zozname zložiek umožniť odkazovanie na ekologickú výrobu.

(21)

Je vhodné zabezpečiť flexibilitu pre uplatňovanie pravidiel výroby s cieľom umožniť prispôsobenie ekologických noriem a požiadaviek miestnym klimatickým alebo zemepisným podmienkam, špecifickým postupom chovu a štádiám vývinu. Toto by malo umožniť uplatňovanie výnimiek z pravidiel, ale iba v rámci špecifických podmienok stanovených v právnych predpisoch Spoločenstva.

(22)

Je dôležité zachovať dôveru spotrebiteľov k ekologickým produktom. Výnimky z požiadaviek uplatniteľných na ekologickú výrobu by sa preto mali prísne obmedzovať na prípady, keď sa uplatňovanie výnimiek z pravidiel považuje za opodstatnené.

(23)

V záujme ochrany spotrebiteľov a spravodlivej hospodárskej súťaže by sa malo zabezpečiť, aby pojmy používané na označovanie ekologických produktov v celom Spoločenstve boli chránené nezávisle od použitého jazyka pred používaním na označovanie neekologických produktov. Takáto ochrana by sa mala uplatňovať aj na bežné odvodeniny alebo zdrobneniny takýchto pojmov bez ohľadu na to, či sa používajú samostatne alebo v kombinácii.

(24)

V záujme zavedenia jasnosti pre spotrebiteľov na celom trhu Spoločenstva by logo EÚ malo byť povinné pre všetky balené biopotraviny vyrobené v rámci Spoločenstva. Inak by malo byť používanie loga EÚ dobrovoľné pre nebalené ekologické produkty vyrobené v rámci Spoločenstva alebo pre akékoľvek ekologické produkty dovezené z tretích krajín.

(25)

Považuje sa však za vhodné, aby sa používanie loga EÚ obmedzilo na produkty, ktoré obsahujú iba alebo takmer iba ekologické zložky, s cieľom nezavádzať spotrebiteľov, pokiaľ ide o ekologickú povahu celého produktu. Preto by nemalo byť povolené používanie loga EÚ na označovanie produktov vyrobených v období konverzie alebo spracovaných potravín s menej ako 95 % ekologických zložiek poľnohospodárskeho pôvodu.

(26)

Logo EÚ by za žiadnych okolností nemalo brániť tomu, aby sa súčasne používali národné alebo súkromné logá.

(27)

Okrem toho v záujme zabránenia klamlivým praktikám a akejkoľvek možnej dezorientácii spotrebiteľov v súvislosti s pôvodom produktu v Spoločenstve alebo mimo Spoločenstva by spotrebitelia mali byť informovaní, vždy keď sa logo EÚ použije, o mieste, kde boli poľnohospodárske suroviny, z ktorých je produkt zložený, vyprodukované.

(28)

V predpisoch Spoločenstva by sa mala presadzovať harmonizovaná koncepcia ekologickej výroby. Príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie by sa mali zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť prekážky voľnému pohybu produktov spĺňajúcich požiadavky, na ktoré bol certifikát vydaný štátnou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou so sídlom v inom členskom štáte. Tieto organizácie by nemali najmä vykonávať žiadne dodatočné kontroly alebo ukladať finančné zaťaženia.

(29)

V záujme súladu s právnymi predpismi Spoločenstva v iných oblastiach by sa malo členským štátom v prípade rastlinnej a živočíšnej výroby umožniť uplatňovať na ich vlastnom území vnútroštátne pravidlá výroby, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá Spoločenstva pre ekologickú výrobu, pod podmienkou, že tieto vnútroštátne pravidlá sa uplatňujú aj na neekologickú výrobu a sú inak v súlade s právom Spoločenstva.

(30)

Používanie GMO sa v ekologickej výrobe zakazuje. V záujme jasnosti a koherencie by nemalo byť možné označiť produkt za ekologický vtedy, ak sa musí označiť ako produkt obsahujúci GMO, zložený z GMO alebo vyrobený z GMO.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa ekologické produkty vyrábali v súlade s požiadavkami stanovenými podľa právneho rámca Spoločenstva týkajúceho sa ekologickej výroby, činnosti, ktoré prevádzkovatelia vykonávajú vo všetkých štádiách výroby, prípravy a distribúcie ekologických produktov, by mali podliehať kontrolnému systému zriadenému a riadenému v súlade s pravidlami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá ( 3 ).

(32)

Uplatňovanie požiadaviek oznamovania a kontroly pre určité typy maloobchodníkov, ako napríklad tých, ktorí produkty predávajú priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, sa môže v niektorých prípadoch javiť ako neprimerané. Je preto vhodné umožniť členským štátom oslobodiť takýchto prevádzkovateľov od daných požiadaviek. V záujme zabránenia podvodom je však potrebné vylúčiť z udelenia tejto výnimky tých maloobchodníkov, ktorí vyrábajú, pripravujú alebo skladujú ekologické produkty inde ako na mieste predaja alebo ktorí dovážajú ekologické produkty, alebo ktorí uzavreli zmluvu na výkon uvedených činnosti s treťou stranou.

(33)

Ekologické produkty dovážané do Európskeho spoločenstva by malo byť možné uvádzať na trh Spoločenstva ako ekologické, ak boli vyrobené v súlade s pravidlami výroby a podrobené kontrolným mechanizmom, ktoré sú v súlade s mechanizmami ustanovenými v právnych predpisoch Spoločenstva alebo sú s nimi rovnocenné. Okrem toho by sa mal na produkty dovezené na základe rovnocenného systému vzťahovať certifikát vydaný príslušným orgánom alebo uznanou štátnou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou dotknutej tretej krajiny.

(34)

V prípade dovážaných produktov by sa pri posudzovaní rovnocennosti mali zohľadňovať medzinárodné normy ustanovené v Codex Alimentarius.

(35)

Považuje sa za vhodné zachovať zoznam tretích krajín, ktoré Komisia uznala za krajiny s výrobnými normami a kontrolnými mechanizmami rovnocennými s tými, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva. Pre tretie krajiny, ktoré nie sú zahrnuté do tohto zoznamu, by Komisia mala vyhotoviť zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných za príslušné vykonávať úlohu zabezpečovania kontrol a certifikácie v dotknutých tretích krajinách.

(36)

Príslušné štatistické informácie by sa mali zhromažďovať s cieľom získať spoľahlivé údaje potrebné na vykonávanie a následný vývoj tohto nariadenia. Tieto informácie zároveň slúžia ako nástroj pre výrobcov, organizátorov trhu a tvorcov politiky. Požadované štatistické informácie by sa mali vymedziť v kontexte štatistického programu Spoločenstva.

(37)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od dátumu, ktorý poskytne Komisii dostatok času na prijatie opatrení nevyhnutných na jeho vykonávanie.

(38)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 4 ).

(39)

Dynamický vývoj ekologického sektora, určité veľmi citlivé otázky súvisiace s ekologickým spôsobom výroby a potreba zabezpečiť hladko fungujúci vnútorný trh a kontrolné systémy sú vhodným dôvodom pre preskúmanie pravidiel Spoločenstva o ekologickom poľnohospodárstve v budúcnosti, berúc do úvahy skúsenosti získané pri uplatňovaní týchto pravidiel.

(40)

Kým sa v Spoločenstve neprijmú podrobné pravidlá výroby pre určité živočíšne druhy, vodné rastliny a mikroriasy, členské štáty by mali mať možnosť zabezpečiť uplatňovanie vnútroštátnych noriem alebo v prípade, že neexistujú, súkromných noriem akceptovaných alebo uznaných členskými štátmi,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:



HLAVA I

CIEĽ, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie poskytuje základ pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby a zároveň zabezpečuje efektívne fungovanie vnútorného trhu, zaručuje spravodlivú hospodársku súťaž, zabezpečuje dôveru spotrebiteľa a chráni jeho záujmy.

Stanovuje spoločné ciele a zásady s cieľom podporiť pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa:

a) všetkých stupňov výroby, prípravy a distribúcie ekologických produktov a ich kontroly;

b) používania označení týkajúcich sa ekologickej výroby pri označovaní a pri reklame.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto produkty, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva vrátane akvakultúry, ak sa tieto produkty uvádzajú na trh alebo sú určené na uvádzanie na trh:

a) živé alebo nespracované poľnohospodárske produkty;

b) spracované poľnohospodárske produkty na použitie ako potraviny;

c) krmivá;

d) vegetatívny množiteľský materiál a osivá určené na pestovanie.

Produkty získané lovom a rybolovom voľne žijúcich živočíchov sa nepovažujú za ekologickú výrobu.

Toto nariadenie sa uplatňuje aj na kvasnice, ktoré sa používajú ako potraviny alebo krmivo.

3.  Toto nariadenie sa uplatňuje na každého prevádzkovateľa, ktorý sa zapája do činností v ktoromkoľvek stupni výroby, prípravy a distribúcie týkajúcej sa produktov ustanovených v odseku 2.

Činnosti spoločného stravovania však nepodliehajú tomuto nariadeniu. Členské štáty môžu na označovanie a kontrolu produktov pochádzajúcich z činností spoločného stravovania uplatňovať vnútroštátne pravidlá, alebo ak tieto neexistujú, súkromné normy, v prípade že sú tieto pravidlá v súlade s právom Spoločenstva.

4.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva alebo vnútroštátne ustanovenia a v súlade s právom Spoločenstva týkajúcim sa produktov uvedených v tomto článku, ako sú ustanovenia upravujúce výrobu, prípravu, uvádzanie na trh, označovanie a kontrolu vrátane právnych predpisov o potravinách a výžive zvierat.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) „ekologická výroba“ je využívanie výrobnej metódy v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie;

b) „stupeň výroby, prípravy a distribúcie“ je akýkoľvek stupeň od prvotnej výroby ekologického produktu vrátane prvotnej výroby po jeho skladovanie, spracovanie, prepravu, predaj alebo dodávku konečnému spotrebiteľovi a prípadne označovanie, reklama, dovoz, vývoz a subdodávateľské činnosti;

c) „ekologické, biologické“ je také, ktoré pochádza z ekologickej výroby alebo s ňou súvisí;

d) „prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba alebo osoby zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia v ekologickej činnosti, ktorú riadi;

e) „rastlinná výroba“ je výroba rastlinných poľnohospodárskych produktov vrátane zberu voľne rastúcich rastlinných produktov na komerčné účely;

f) „živočíšna výroba“ je chov domácich alebo zdomácnených suchozemských zvierat (vrátane hmyzu);

g) vymedzenie pojmu „akvakultúra“ je uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo ( 5 );

h) „konverzia“ je prechod z neekologického poľnohospodárstva na ekologické počas ustanoveného časového obdobia, počas ktorého sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa ekologickej výroby;

i) „príprava“ sú operácie uchovávania a/alebo spracovania ekologických produktov vrátane porážky a rozrábky produktov hospodárskych zvierat a tiež balenie, označovanie a/alebo zmeny v označovaní, ktoré sa týkajú ekologickej výrobnej metódy;

j) vymedzenia pojmov „potraviny“, „krmivá“ a „umiestnenie na trh“ sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( 6 );

k) „označenie“ sú akékoľvek pojmy, slová, údaje, ochranné známky, obchodná značka, grafické náležitosti alebo symbol, ktoré sa týkajú alebo sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, upozornení, etikete, tabuľke, krúžku alebo prstenci sprevádzajúcom produkt alebo odkazujúcom na produkt;

l) vymedzenie pojmu „balená potravina“ je uvedené v článku 1 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín ( 7 );

m) „reklama“ je akékoľvek podanie informácií verejnosti rôznymi prostriedkami okrem etikety, ktorého zámerom je ovplyvňovať a formovať postoj, presvedčenie a správanie alebo ktoré pravdepodobne bude mať takýto účinok, a to na účely priamej alebo nepriamej podpory predaja ekologických produktov;

n) „príslušný orgán“ je ústredný orgán členského štátu zodpovedný za organizovanie úradných kontrol v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia alebo akýkoľvek iný orgán, na ktorý bola táto právomoc prenesená; prípadne zahŕňa aj zodpovedajúci orgán tretej krajiny;

o) „štátna inšpekčná organizácia“ je štátna organizácia členského štátu, na ktorú príslušný orgán preniesol celú alebo len čiastočnú právomoc vykonávať inšpekciu a certifikáciu v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami toho nariadenia; prípadne zahŕňa aj zodpovedajúcu štátnu inšpekčnú organizáciu tretej krajiny alebo zodpovedajúcu štátnu inšpekčnú organizáciu pôsobiacu v tretej krajine;

p) „súkromná inšpekčná organizácia“ je nezávislá súkromná tretia strana, ktorá vykonáva inšpekciu a certifikáciu v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia; prípadne zahŕňa aj zodpovedajúcu súkromnú inšpekčnú organizáciu tretej krajiny alebo zodpovedajúcu súkromnú inšpekčnú organizáciu pôsobiacu v tretej krajine;

q) „značka zhody“ je vyjadrenie o zhode s konkrétnym súborom noriem alebo iných normatívnych dokumentov vo forme značky;

r) vymedzenie pojmu „zložky“ je uvedené v článku 6 ods. 4 smernice 2000/13/ES;

s) vymedzenie pojmu „prípravky na ochranu rastlín“ je uvedené v smernici Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh ( 8 );

t) vymedzenie pojmu „geneticky modifikovaný organizmus (GMO)“ je uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS ( 9 ), a pritom tento organizmus nie je získaný použitím techník genetickej modifikácie uvedených v prílohe IB k uvedenej smernici;

u) „vyrobený z GMO“ je produkt získaný celkom alebo čiastočne z GMO, ktorý však neobsahuje ani nepozostáva z GMO;

v) „vyrobený pomocou GMO“ je produkt získaný s využitím GMO ako posledného živého organizmu vo výrobnom procese, ktorý však neobsahuje ani nepozostáva z GMO, ani nie je vyrobený z GMO;

w) vymedzenie pojmu „doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat“ je uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat ( 10 );

x) „rovnocenný“ pri opisovaní rôznych systémov alebo opatrení znamená, že dané systémy alebo opatrenia sú schopné spĺňať rovnaké ciele a zásady uplatňovaním pravidiel, ktoré zabezpečujú rovnakú úroveň zhody;

y) „pomocné technologické látky“ sú akékoľvek látky, ktoré sa samotné ako zložka potravy nekonzumujú, ale úmyselne sa používajú pri spracovávaní surovín, potravín alebo ich zložiek s cieľom splniť určitý technologický zámer počas ošetrovania alebo spracovávania, čoho výsledkom môže byť neúmyselná, ale technicky nevyhnutná prítomnosť zvyškov tejto látky alebo jej derivátov v konečnom produktu, za predpokladu, že tieto zvyšky nepredstavujú žiadne zdravotné riziko a nemajú žiaden technologický vplyv na konečný produkt;

z) vymedzenie pojmu „ionizujúce žiarenie“ je uvedené v smernici Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia ( 11 ), a obmedzené článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením ( 12 );

aa) „činnosti spoločného stravovania“ sú príprava ekologických produktov v reštauráciách, nemocniciach, jedálňach a iných podobných potravinárskych podnikoch na mieste predaja alebo dodávky konečnému spotrebiteľovi.



HLAVA II

CIELE A ZÁSADY EKOLOGICKEJ VÝROBY

Článok 3

Ciele

Ekologická výroba sleduje tieto všeobecné ciele:

a) vytvoriť trvalo udržateľný systém manažmentu poľnohospodárstva, ktorý:

i) rešpektuje prírodné systémy a cykly a udržiava a zvyšuje zdravie pôdy, vody, rastlín a zvierat a rovnováhu medzi nimi;

ii) prispieva k vysokej úrovni biologickej diverzity;

iii) zodpovedne využíva energiu a prírodné zdroje, ako je voda, pôda, organické látky a vzduch;

iv) dodržiava vysokú úroveň noriem v oblasti pohody zvierat, a najmä rešpektuje druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat;

b) zamerať sa na výrobu produktov vysokej kvality;

c) zamerať sa na výrobu širokého spektra potravín a iných poľnohospodárskych produktov, ktoré spĺňajú požiadavky spotrebiteľa na tovary vyrábané postupmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, zdravie ľudí, zdravie rastlín alebo zdravie a pohodu zvierat.

Článok 4

Celkové zásady

Ekologická výroba sa zakladá na týchto zásadách:

a) vhodný návrh a manažment biologických procesov založených na ekologických systémoch využívajúcich vnútorné prírodné zdroje systému pomocou metód, ktoré:

i) využívajú živé organizmy a metódy mechanickej výroby;

ii) uplatňujú v praxi pestovanie plodín a živočíšnu výrobu alebo uplatňujú v praxi akvakultúru, ktorá spĺňa zásadu trvalo udržateľného využívania v rámci rybného hospodárstva;

iii) vylučujú používanie GMO a produktov vyrobených z nich alebo pomocou nich s výnimkou veterinárnych liekov;

iv) sa zakladajú na hodnotení rizika a prípadne na využití opatrení predbežnej opatrnosti a preventívnych opatrení;

b) obmedzovanie používania vonkajších vstupov. Ak sú vonkajšie vstupy potrebné alebo ak neexistujú vhodné postupy manažmentu a metódy uvedené v písmene a), tak sa obmedzujú na:

i) vstupy z ekologickej výroby;

ii) prírodné látky alebo látky prírodného pôvodu;

iii) málo rozpustné minerálne hnojivá;

c) prísne obmedzovanie používania chemických syntetických vstupov na nasledovné výnimočné prípady:

i) ak neexistujú vhodné postupy manažmentu, a

ii) vonkajšie vstupy uvedené v písmene b) nie sú na trhu k dispozícii, alebo

iii) ak použitie vonkajších vstupov uvedených v písmene b) prispieva k neprijateľným vplyvom na životné prostredie;

d) ak sú v rámci tohto nariadenia potrebné úpravy pravidiel ekologickej výroby, zohľadňuje sa zdravotný stav, regionálne rozdiely v klimatických a miestnych podmienkach, stupne rozvoja a špecifické postupy chovu.

Článok 5

Osobitné zásady uplatniteľné na farme

Okrem celkových zásad stanovených v článku 4 sa ekologické poľnohospodárstvo zakladá na týchto osobitných zásadách:

a) udržiavanie a zlepšovanie pôdneho života a prirodzenej pôdnej úrodnosti, stability a biodiverzity pôdy, zabraňovanie zhutneniu pôdy a pôdnej erózii a boj proti nim a vyživovanie rastlín najmä prostredníctvom pôdneho ekosystému;

b) minimalizovanie využívania neobnoviteľných zdrojov a vstupov, ktoré nepochádzajú z farmy;

c) recyklácia odpadov a vedľajších produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu na vstupy do rastlinnej a živočíšnej výroby;

d) zohľadňovanie miestnej alebo regionálnej ekologickej rovnováhy pri rozhodovaniach súvisiacich s výrobou;

e) udržiavanie zdravia zvierat podporovaním ich prirodzenej imunologickej obrany, ako aj výberom vhodných plemien a postupov chovu;

f) udržiavanie zdravia rastlín prostredníctvom preventívnych opatrení, ako napríklad výber vhodných druhov a odrôd odolných voči škodcom a chorobám, vhodná rotácia plodín, mechanické a fyzikálne metódy a ochrana prirodzených nepriateľov škodcov;

g) v živočíšnej výrobe uplatňovanie miestnej adoptácie zvierat a nadväznosti živočíšnej výroby na pôdu;

h) dodržiavanie vysokej úrovne pohody zvierat s rešpektovaním druhovo špecifických potrieb;

i) výroba produktov ekologickej živočíšnej výroby zo zvierat, ktoré boli počas celého svojho života, od narodenia alebo vyliahnutia, chované v ekologických chovoch;

j) výber plemien so zreteľom na schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, na ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám alebo zdravotným problémom;

k) kŕmenie hospodárskych zvierat ekologickým krmivom, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek z ekologického poľnohospodárstva a z prírodných nepoľnohospodárskych látok;

l) uplatňovanie postupov chovu zvierat, ktoré zlepšujú imunitný systém a posilňujú prirodzenú obranyschopnosť voči ochoreniam, najmä vrátane pravidelného pohybu a prístupu na voľné plochy a prípadne na pastviny;

m) vylúčenie chovu umelo indukovaných polyploidných zvierat;

n) zachovanie biodiverzity prírodných vodných ekosystémov, trvalého dobrého stavu vodného prostredia a kvality okolitých vodných a suchozemských ekosystémov v akvakultúre;

o) kŕmenie vodných organizmov krmivom, ktoré pochádza z trvalo udržateľného využívania rybného hospodárstva, ako je definované v článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu ( 13 ), alebo ekologickým krmivom, ktoré pozostáva z poľnohospodárskych zložiek ekologického poľnohospodárstva a z prírodných nepoľnohospodárskych látok.

Článok 6

Osobitné zásady uplatniteľné na spracovanie biopotravín

Okrem celkových zásad stanovených v článku 4 sa výroba spracovaných biopotravín zakladá na týchto osobitných zásadách:

a) výroba biopotravín z ekologických poľnohospodárskych zložiek okrem prípadov, keď nejaká zložka nie je na trhu k dispozícii v biokvalite;

b) obmedzenie používania doplnkových látok do potravín, zložiek nepochádzajúcich z ekologickej výroby, najmä s technologickou a senzorickou funkciou a mikroživín a pomocných technologických látok na použitie v minimálnej miere a iba v prípade základnej technologickej potreby alebo na osobitné výživové účely;

c) vylúčenie látok a spracovateľských metód, ktoré by mohli byť zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu produktu;

d) starostlivé spracovanie potravín, prednostne s využívaním biologických, mechanických a fyzikálnych metód.

Článok 7

Osobitné zásady uplatniteľné na spracovanie biokrmiva

Okrem celkových zásad stanovených v článku 4 sa výroba spracovaných biokrmív zakladá na týchto osobitných zásadách:

a) výroba biokrmiva z kŕmnych surovín pochádzajúcich z ekologickej výroby okrem prípadov, keď kŕmna surovina nie je na trhu k dispozícii v biokvalite;

b) obmedzenie používania doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat a pomocných technologických látok na minimálnu mieru a len v prípade nevyhnutných technologických a zootechnických potrieb alebo na osobitné výživové účely;

c) vylúčenie látok a spracovateľských metód, ktoré by mohli byť zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu produktu;

d) starostlivé spracovanie krmiva, prednostne s využitím biologických, mechanických a fyzikálnych metód.



HLAVA III

PRAVIDLÁ VÝROBY



KAPITOLA 1

Všeobecné pravidlá výroby

Článok 8

Všeobecné požiadavky

Prevádzkovatelia dodržiavajú pravidlá výroby ustanovené v tejto hlave a vykonávacie predpisy, ktoré sú stanovené v článku 38 písm. a).

Článok 9

Zákaz používania GMO

1.  GMO a produkty vyrobené z GMO alebo pomocou GMO sa nesmú používať ako potraviny, krmivo, pomocné technologické látky, prípravky na ochranu rastlín, hnojivá, pôdne pomocné látky, osivo, vegetatívny množiteľský materiál, mikroorganizmy a zvieratá v ekologickej výrobe.

2.  Na účely zákazu uvedeného v odseku 1, ktorý sa týka GMO alebo produktov vyrábaných z GMO ako potraviny alebo krmivo, sa prevádzkovatelia môžu spoliehať na etikety sprevádzajúce produkt alebo akýkoľvek iný priložený dokument, pripojený alebo dodaný podľa smernice 2001/18/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách ( 14 ) alebo nariadenia (ES) č. 1830/2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov.

Prevádzkovatelia môžu predpokladať, že pri výrobe nakupovaných produktov potravín alebo krmív sa nepoužili GMO alebo produkty vyrobené z GMO, ak tieto produkty nie sú označené alebo k nim nie je pripojený dokument podľa uvedených nariadení, pokiaľ nedostali iné informácie o tom, že označenie uvedených produktov nie je v súlade s uvedenými nariadeniami.

3.  Na účely zákazu uvedeného v odseku 1 s ohľadom na produkty, ktoré nie sú potravinou ani krmivom, alebo produktom vyrobeným pomocou GMO, prevádzkovatelia, ktorí používajú takéto produkty nepochádzajúce z ekologickej výroby zakúpené od tretej strany, požadujú potvrdenie od predajcu, že dodávané produkty neboli vyrobené z GMO ani pomocou GMO.

4.  Komisia určí v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 opatrenia na vykonávanie zákazu používania GMO a produktov vyrobených z GMO alebo pomocou GMO.

Článok 10

Zákaz používania ionizujúceho žiarenia

Používanie ionizujúceho žiarenia na ošetrovanie biopotravín alebo biokrmív alebo surovín používaných v biopotravinách alebo biokrmivách sa zakazuje.



KAPITOLA 2

Výroba na farme

Článok 11

Všeobecné pravidlá výroby na farme

Celý poľnohospodársky podnik sa riadi v súlade s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na ekologickú výrobu.

V súlade so konkrétnymi podmienkami, ktoré sa majú stanoviť v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2, sa však poľnohospodársky podnik môže rozdeliť na jasne oddelené výrobné jednotky alebo miesta akvakultúry, z ktorých nie všetky jednotky podliehajú ekologickej výrobe. Pokiaľ ide o zvieratá, majú sa chovať rôzne druhy zvierat. Pokiaľ ide o akvakultúru, môžu sa chovať rovnaké druhy pod podmienkou, že výrobné miesta sú dostatočne oddelené. Pokiaľ ide o rastliny, majú sa pestovať rôzne odrody, ktoré sú ľahko odlíšiteľné.

V prípade, že v súlade s druhým pododsekom sa na ekologickú výrobu nevyužívajú všetky výrobné jednotky poľnohospodárskeho podniku, udržiava prevádzkovateľ pôdu, zvieratá a produkty používané alebo vyrábané v jednotkách ekologickej výroby oddelene od pôdy, zvierat a produktov používaných alebo vyrábaných v jednotkách neekologickej výroby a vedie dostatočné záznamy o oddelení jednotiek ekologickej a neekologickej výroby.

Článok 12

Pravidlá rastlinnej výroby

1.  Okrem všeobecných pravidiel poľnohospodárskej výroby stanovených v článku 11 sa na ekologickú rastlinnú výrobu uplatňujú tieto pravidlá:

a) ekologická rastlinná výroba používa postupy obrábania a pestovania, ktoré zachovávajú alebo zvyšujú obsah organickej hmoty v pôde, zvyšujú stabilitu a biodiverzitu pôdy a zabraňujú zhutneniu pôdy a pôdnej erózii;

b) pôdna úrodnosť a biologická aktivita pôdy sa zachováva a zvyšuje viacročnou rotáciou plodín, vrátane strukovín a iných plodín využívaných na zelené hnojenie a používaním maštaľného hnoja alebo organickej hmoty, oboch pokiaľ možno kompostovaných, pochádzajúcich z ekologickej výroby;

c) povoľuje sa používanie biodynamických prípravkov;

d) okrem toho sa hnojivá a pôdne pomocné látky môžu používať, len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

e) nesmú sa používať minerálne dusíkaté hnojivá;

f) všetky používané techniky rastlinnej výroby zabraňujú alebo minimalizujú akýkoľvek príspevok ku kontaminácii životného prostredia;

g) predchádzanie škodám, ktoré spôsobujú škodcovia, choroby a buriny, sa zakladá predovšetkým na ochrane prírodných nepriateľov, výbere druhov a odrôd, rotácii plodín, pestovateľských techník a tepelných procesoch;

h) v prípade zisteného ohrozenia určitej plodiny sa prípravky na ochranu rastlín môžu používať, len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

i) na výrobu produktov okrem osív a vegetatívnych množiteľských materiálov sa používa iba ekologicky vypestované osivo a ekologicky vypestovaný množiteľský materiál. Na tento účel sa materská rastlina v prípade osiva a rodičovská rastlina v prípade vegetatívneho množiteľského materiálu pestuje v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení aspoň počas obdobia jednej generácie alebo v prípade viacročných plodín aspoň počas dvoch vegetačných období;

j) čistiace a dezinfekčné prostriedky sa v rastlinnej výrobe používajú len vtedy, keď boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16.

2.  Zber voľne rastúcich rastlín a ich častí prirodzene rastúcich v prírodných oblastiach, lesoch a poľnohospodárskych oblastiach sa považuje za spôsob ekologickej výroby za predpokladu, že:

a) sa tieto oblasti počas obdobia minimálne troch rokov pred zberom neošetrili produktmi, ktoré neboli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

b) zber nemá vplyv na stálosť prirodzeného biotopu ani na zachovanie druhov v oblasti zberu.

3.  Opatrenia potrebné na vykonávanie pravidiel výroby obsiahnutých v tomto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2

Článok 13

Pravidlá výroby morských rias

1.  Zber voľne rastúcich morských rias a ich častí prirodzene rastúcich v mori sa považuje za spôsob ekologickej výroby pod podmienkou, že:

a) oblasti rastu majú vysokú ekologickú kvalitu definovanú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( 15 ), a do doby jej implementácie, pokiaľ ide o kvalitu určených vôd, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/113/ES z 12. decembra 2006 o kvalite vôd mäkkýšov ( 16 ), a z hľadiska zdravia nie sú nevhodné. Kým sa do vykonávacích právnych predpisov nezavedú podrobnejšie pravidlá, voľne rastúce jedlé morské riasy sa nesmú zbierať v oblastiach, ktoré nespĺňajú kritériá pre oblasti triedy A alebo triedy B definované v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu ( 17 );

b) zber neovplyvní dlhodobú stabilitu prirodzeného biotopu ani zachovávanie druhov v oblasti zberu.

2.  Aby sa morské riasy považovali za ekologické, musia sa pestovať v pobrežných zónach, ktorých vlastnosti sú z hľadiska životného prostredia a zdravia rovnocenné aspoň vlastnostiam uvedeným v odseku 1. Okrem toho:

a) sa vo všetkých štádiách výroby od odberu mladých morských rias až po zber využívajú trvalo udržateľné postupy;

b) s cieľom zabezpečiť zachovanie širokého genofondu by sa mladé morské riasy mali pravidelne odoberať z voľnej prírody, aby doplnili zásoby v oblastiach pestovania;

c) sa nesmú používať hnojivá s výnimkou krytých zariadení, a to len ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe na tento účel podľa článku 16.

3.  Opatrenia potrebné na vykonávanie pravidiel výroby obsiahnutých v tomto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2

Článok 14

Pravidlá živočíšnej výroby

1.  Okrem všeobecných pravidiel výroby na farme ustanovených v článku 11 sa na živočíšnu výrobu uplatňujú tieto pravidlá:

a) pokiaľ ide o pôvod zvierat:

i) ekologické hospodárske zvieratá sa narodia a chovajú na ekologických farmách;

ii) na účely reprodukcie sa za osobitných podmienok môžu na farmu priniesť neekologicky chované zvieratá. Takéto zvieratá a produkty z nich sa môžu považovať za ekologické po dodržaní obdobia konverzie uvedeného v článku 17 ods. 1 písm. c);

iii) zvieratá prítomné v chove na začiatku obdobia konverzie a produkty z nich možno považovať za ekologické po dodržaní obdobia konverzie uvedeného v článku 17 ods. 1 písm. c);

b) pokiaľ ide o postupy chovu a podmienky ustajnenia/stanovenia včelstiev:

i) personál zodpovedný za chov zvierat musí mať potrebné základné vedomosti a zručnosti, pokiaľ ide o potreby týkajúce sa zdravia a pohody zvierat;

ii) v rámci postupov chovu vrátane hustoty chovu, ako aj podmienok ustajnenia sa zabezpečuje dodržiavanie vývojových, fyziologických a etologických potrieb zvierat;

iii) hospodárske zvieratá majú stály prístup k voľným plochám, prednostne na pastviny, a to vždy, keď to umožňuje počasie a stav pôdy okrem prípadov, keď na základe právnych predpisov Spoločenstva platia obmedzenia a povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia ľudí a zvierat;

iv) počet kusov hospodárskych zvierat je obmedzený v záujme minimalizovania nadmerného spásania, rozdupávania pôdy, erózie alebo znečistenia spôsobeného zvieratami alebo v dôsledku aplikácie ich hnoja;

v) ekologické hospodárske zvieratá sa chovajú oddelene od ostatných hospodárskych zvierat. Spásanie spoločnej pôdy ekologickými zvieratami a ekologickej pôdy neekologickými zvieratami sa však povoľuje za určitých obmedzujúcich podmienok;

vi) zakazuje sa priväzovanie alebo izolácia hospodárskych zvierat, okrem prípadov aplikovaných na jednotlivé zvieratá na obmedzenú dobu v opodstatnených prípadoch a pokiaľ je to z dôvodov bezpečnosti, pohody alebo z veterinárnych dôvodov;

vii) doba trvania prepravy hospodárskych zvierat sa minimalizuje;

viii) akékoľvek utrpenie vrátane mrzačenia sa minimalizuje počas celého života zvieraťa vrátane porážky;

ix) včelnice sa umiestňujú do oblastí, ktoré zabezpečujú, že zdroje nektáru a peľu pochádzajú v zásade z ekologicky pestovaných plodín alebo prípadne z prirodzenej vegetácie či neekologicky spravovaných lesov alebo plodín, ktoré sa ošetrujú spôsobmi, ktoré majú iba malý vplyv na životné prostredie. Včelnice sa udržiavajú v dostatočnej vzdialenosti od zdrojov, ktoré by mohli spôsobiť kontamináciu včelích produktov alebo zlý zdravotný stav včiel;

x) úle a materiály používané pri chove včiel sú vyhotovujú najmä z prírodných materiálov;

xi) zakazuje sa ničenie včiel v plástoch ako spôsob súvisiaci so zberom včelích produktov;

c) pokiaľ ide o rozmnožovanie:

i) pri reprodukcii sa používajú prirodzené metódy. Povoľuje sa však umelé oplodnenie;

ii) reprodukcia sa nesmie vyvolávať podávaním hormónov alebo podobných látok, ak nejde o spôsob veterinárnej terapeutickej liečby v prípade jednotlivého zvieraťa;

iii) iné formy umelej reprodukcie, napríklad klonovanie alebo prenos embryí, sa nesmú používať;

iv) vyberajú sa vhodné plemená. Výber plemena prispieva aj k predchádzaniu utrpenia zvierat a zabraňuje potrebe mrzačenia zvierat;

d) pokiaľ ide o krmivo:

i) hlavné získavanie krmiva pre hospodárske zvieratá z poľnohospodárskeho podniku, kde sa tieto zvieratá chovajú, alebo z iných ekologických poľnohospodárskych podnikov v tom istom regióne;

ii) hospodárske zvieratá sa kŕmia ekologickým krmivom, ktoré spĺňa požiadavky na výživu zvierat v rôznych stupňoch ich vývinu. Časť kŕmnej dávky môže obsahovať krmivo z podnikov, ktoré sú v konverzii na ekologické poľnohospodárstvo;

iii) s výnimkou včiel majú hospodárske zvieratá stály prístup na pastvinu alebo k objemovému krmivu;

iv) neekologické kŕmne suroviny rastlinného pôvodu, kŕmne suroviny živočíšneho alebo minerálneho pôvodu, doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat, určité produkty, ktoré sa používajú vo výžive zvierat, a pomocné technologické látky sa používajú len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

v) rastové stimulátory a syntetické aminokyseliny sa nesmú používať;

vi) mláďatá cicavcov sa kŕmia prírodným mliekom, prednostne materským;

e) pokiaľ ide o prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu:

i) predchádzanie chorobám sa zakladá na výbere plemena a kmeňa, postupoch manažmentu chovu, vysokokvalitnom krmive a pohybe, vhodnej hustote chovu a primeranom a vhodnom ustajnení v hygienických podmienkach;

ii) ochorenie sa okamžite lieči s cieľom zabrániť utrpeniu zvieraťa; ak nie je vhodné použiť fytoterapeutické, homeopatické a iné produkty, môžu sa v prípade potreby a za prísnych podmienok použiť chemicky syntetizované alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík. Predovšetkým sa stanovia obmedzenia pre priebeh liečby a určia sa ochranné lehoty;

iii) imunologické veterinárne lieky sa môžu používať;

iv) povoľuje sa liečba súvisiaca s ochranou zdravia ľudí a zvierat uložená na základe právnych predpisov Spoločenstva;

f) pokiaľ ide o čistenie a dezinfekciu, prostriedky na čistenie a dezinfekciu budov a zariadení určených pre poľnohospodárske zvieratá sa používajú len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16.

2.  Opatrenia a podmienky potrebné na vykonávanie pravidiel výroby obsiahnutých v tomto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2

Článok 15

Pravidlá výroby pre vodné živočíchy

1.  Okrem všeobecných pravidiel výroby na farme stanovených v článku 11 sa pri akvakultúre uplatňujú tieto pravidlá:

a) pokiaľ ide o pôvod vodných živočíchov:

i) ekologická akvakultúra sa zakladá na chove mladých jedincov, ktoré pochádzajú z ekologických chovov generačných rýb a ekologických sádok;

ii) ak mladé jedince z ekologických chovov generačných rýb alebo ekologických sádok nie sú k dispozícii, môžu sa do sádky za osobitných podmienok preniesť živočíchy z neekologickej výroby;

b) pokiaľ ide o postupy chovu:

i) personál zodpovedný za chov živočíchov má potrebné základné vedomosti a zručnosti, pokiaľ ide o potreby živočíchov v oblasti ich zdravia a pohody;

ii) v rámci postupov chovu vrátane kŕmenia, dizajnu zariadení, hustoty chovu a kvality vody sa zabezpečí dodržiavanie vývojových, fyziologických a behaviorálnych potrieb živočíchov;

iii) postupy chovu minimalizujú negatívny vplyv sádky na životné prostredie vrátane úniku chovaných jedincov;

iv) ekologické živočíchy sa chovajú oddelene od ostatných vodných živočíchov;

v) pri preprave sa zabezpečí zachovanie pohody živočíchov;

vi) akékoľvek utrpenie živočíchov vrátane utrpenia počas porážky sa udržiava na minimálnej úrovni;

c) pokiaľ ide o rozmnožovanie:

i) nesmie sa uskutočňovať umelá indukcia polyploidia, umelá hybridizácia, klonovanie ani vytváranie jednopohlavných kmeňov s výnimkou ručného triedenia;

ii) vyberajú sa vhodné kmene;

iii) zavedú sa druhovo špecifické podmienky manažmentu chovu generačných rýb, rozmnožovania a produkcie mladých jedincov;

d) pokiaľ ide o krmivo pre ryby a kôrovce:

i) živočíchy sa kŕmia krmivom, ktoré spĺňa požiadavky na výživu živočíchov v rôznych vývojových štádiách;

ii) rastlinná zložka krmiva pochádza z ekologickej výroby a zložka krmiva vyrobená z vodných živočíchov pochádza z trvalo udržateľného využívania v rámci rybného hospodárstva;

iii) neekologické kŕmne suroviny rastlinného pôvodu, kŕmne suroviny živočíšneho alebo minerálneho pôvodu, doplnkové látky určené na používanie vo výžive vodných živočíchov, určité produkty, ktoré sa používajú vo výžive živočíchov, a pomocné technologické látky sa použijú iba vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16;

iv) rastové stimulátory a syntetické aminokyseliny sa nesmú používať;

e) pokiaľ ide o lastúrniky a iné druhy, ktoré nekŕmi človek, ale živia sa prírodným planktónom:

i) takéto vodné živočíchy získavajú všetky potrebné živiny z prírody, okrem mladých jedincov chovaných v liahňach a odchovných rybníkoch;

ii) chovajú sa vo vodách, ktoré spĺňajú kritériá pre oblasti triedy A alebo triedy B definované v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 854/2004;

iii) oblasti chovu majú vysokú ekologickú kvalitu definovanú v smernici 2000/60/ES a do doby jej implementácie, pokiaľ ide o kvalitu určených vôd, v smernici 2006/113/ES;

f) pokiaľ ide o prevenciu chorôb a veterinárnu liečbu:

i) prevencia chorôb sa zakladá na chove živočíchov v optimálnych podmienkach, ktoré sa dosahujú pomocou vhodného umiestnenia, optimálnej štruktúry sádok, uplatňovaním dobrých postupov a manažmentu chovu vrátane pravidelného čistenia a dezinfekcie priestorov vysokokvalitným krmivom, vhodnou hustotou chovu a výberom plemien a kmeňov;

ii) ochorenie sa okamžite lieči s cieľom zabrániť utrpeniu živočíchov; ak nie je vhodné použiť fytoterapeutické, homeopatické a iné produkty, môžu sa v prípade potreby a za prísnych podmienok použiť chemicky syntetizované alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík. Predovšetkým sa stanovia obmedzenia pre priebeh liečby a určia sa ochranné lehoty;

iii) imunologické veterinárne lieky sa môžu používať;

iv) povoľuje sa liečba súvisiaca s ochranou zdravia ľudí a zvierat uložená na základe právnych predpisov Spoločenstva;

g) pokiaľ ide o čistenie a dezinfekciu, prostriedky na čistenie a dezinfekciu rybníkov, klietok, budov a zariadení sa používajú len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe podľa článku 16.

2.  Opatrenia a podmienky potrebné na vykonávanie pravidiel výroby obsiahnutých v tomto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2

Článok 16

Produkty a látky používané v poľnohospodárstve a kritériá na ich povoľovanie

1.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 povoľuje na použitie v ekologickej výrobe a zahŕňa do užšieho zoznamu produkty a látky, ktoré sa môžu používať v ekologickej výrobe na tieto účely:

a) ako prípravky na ochranu rastlín;

b) ako hnojivá a pôdne pomocné látky;

c) ako neekologické kŕmne suroviny rastlinného pôvodu, kŕmne suroviny živočíšneho alebo minerálneho pôvodu a určité látky používané vo výžive zvierat;

d) ako doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat a pomocné technologické látky;

e) ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu rybníkov, klietok, budov a zariadení určených na živočíšnu výrobu;

f) ako prostriedky na čistenie a dezinfekciu budov a zariadení používaných na rastlinnú výrobu vrátane skladovacích priestorov v poľnohospodárskom podniku.

Produkty a látky uvedené v užšom zozname sa môžu používať len vtedy, ak je predmetné použitie povolené v poľnohospodárstve všeobecne v dotknutých členských štátoch podľa príslušných ustanovení Spoločenstva alebo podľa vnútroštátnych ustanovení v súlade s právom Spoločenstva.

2.  Povoľovanie produktov a látok uvedených v odseku 1 podlieha cieľom a zásadám ustanoveným v hlave II a týmto všeobecným a konkrétnym kritériám, ktoré sa hodnotia ako celok:

a) ich použitie je potrebné pre trvalo udržateľnú výrobu a je nevyhnutné pre použitie, na ktoré je určené;

b) všetky produkty a látky sú rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu okrem prípadov, keď produkty alebo látky z takýchto zdrojov nie sú k dispozícií v dostatočných množstvách alebo dostatočnej kvalite alebo ak nie sú k dispozícií alternatívy;

c) v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. a) sa uplatňuje toto:

i) ich použitie je nevyhnutné na boj proti škodlivým organizmom alebo konkrétnej chorobe, pre ktorú nie sú dostupné iné biologické, fyzikálne alebo pestovateľské alternatívy ani kultivačné postupy, ani iné účinné postupy manažmentu;

ii) ak produkty nie sú rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho ani minerálneho pôvodu a nie sú identické s ich prírodnou formou, môžu sa povoliť, len ak podmienky ich používania vylučujú akýkoľvek priamy kontakt s jedlými časťami plodín;

d) v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. b) ich použitie je nevyhnutné na dosiahnutie alebo udržiavanie pôdnej úrodnosti alebo na splnenie špecifických výživových požiadaviek plodín alebo na účely špecifickej úpravy pôdy;

e) v prípade produktov uvedených v odseku 1 písm. c) a d) sa uplatňuje nasledovné:

i) sú potrebné na zachovanie zdravia, pohody a životaschopnosti zvierat a prispievajú k vhodnej strave, ktorá uspokojuje fyziologické a behaviorálne potreby príslušných druhov alebo by nebolo možné vyrobiť alebo uchovávať takéto krmivo bez použitia takýchto látok;

ii) krmivo minerálneho pôvodu, stopové prvky, vitamíny alebo provitamíny sú prírodného pôvodu. V prípade, že tieto látky nie sú dostupné, môžu sa na použitie v ekologickej výrobe povoliť chemicky presne definované analogické látky.

3.  

a) Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 ustanoviť podmienky a obmedzenia pre poľnohospodárske produkty, na ktoré sa môžu aplikovať produkty alebo látky uvedené v odseku 1, spôsob použitia, dávkovanie, časové obmedzenia pre použitie a kontakt s poľnohospodárskymi produktmi a v prípade potreby rozhodnúť o stiahnutí týchto produktov a látok.

b) Ak sa členský štát domnieva, že produkt alebo látka by sa mala doplniť do zoznamu uvedeného v odseku 1 alebo z neho stiahnuť, alebo že by sa mali zmeniť a doplniť podmienky používania uvedené v písmene a), zabezpečí, aby sa spis s uvedenými dôvodmi na doplnenie, stiahnutie alebo zmeny a doplnenia oficiálne zaslal Komisii a členským štátom.

Požiadavky na zmenu a doplnenie alebo na stiahnutie, ako aj ich rozhodnutia sa uverejňujú.

c) Produkty a látky používané pred prijatím tohto nariadenia na účely, ktoré zodpovedajú účelom ustanoveným v odseku 1 tohto článku sa môžu naďalej používať aj po prijatí nariadenia. Komisia môže v súlade s článkom 37 ods. 2 v každom prípade stiahnuť takéto produkty alebo látky zo zoznamu.

4.  Členské štáty môžu na svojom území regulovať používanie produktov a látok v ekologickom poľnohospodárstve na iné účely ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 pod podmienkou, že ich použitie spĺňa ciele a zásady stanovené v hlave II a všeobecné a konkrétne kritériá stanovené v odseku 2 a ak sa pritom dodržiava právo Spoločenstva. Dotknutý členský štát oznámi ostatným členským štátom a Komisii takéto vnútroštátne pravidlá.

5.  V ekologickom poľnohospodárstve je dovolené používať produkty a látky, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 4, ak spĺňajú ciele a zásady stanovené v hlave II a všeobecné kritériá stanovené v tomto článku.

Článok 17

Konverzia

1.  Na farmu, ktorá začína s ekologickou výrobou, sa vzťahujú tieto pravidlá:

a) obdobie konverzie sa začne čo najskôr potom ako prevádzkovateľ oznámi svoju činnosť príslušným orgánom a podriadi svoj podnik kontrolnému systému v súlade s článkom 28 ods. 1;

b) počas obdobia konverzie sa uplatňujú všetky pravidlá, ktoré stanovuje toto nariadenie;

c) definujú sa obdobia konverzie špecifické pre konkrétny typ rastlinnej alebo živočíšnej výroby;

d) v poľnohospodárskom podniku alebo jednotke, v ktorej je sčasti ekologická výroba a sčasti prebieha konverzia na ekologickú výrobu, drží prevádzkovateľ produkty ekologickej výroby oddelene od produktov vyrobených v období konverzie, zvieratá drží oddelene alebo tak, aby sa dali ľahko oddeliť a vedie primerané záznamy na preukázanie takéhoto oddelenia;

e) s cieľom vymedziť uvedené obdobie konverzie sa môže vziať do úvahy obdobie, ktoré bezprostredne predchádza dátumu začiatku obdobia konverzie, v prípade, že sa súčasne vyskytujú určité podmienky;

f) zvieratá a produkty z nich vyrobené počas obdobia konverzie uvedeného v písmene c) sa nesmú uvádzať na trh s označeniami uvedenými v článkoch 23 a 24, ktoré sa používajú na označovanie produktov a pri reklame na produkty.

2.  Opatrenia a podmienky potrebné na vykonávanie pravidiel obsiahnutých v tomto článku, a najmä obdobia uvedené v odseku 1 písm. c) až f) sa vymedzia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2



KAPITOLA 3

Výroba spracovaného krmiva

Článok 18

Všeobecné pravidlá výroby spracovaného krmiva

1.  Výroba spracovaného biokrmiva prebieha oddelene v čase alebo priestore od výroby spracovaného neekologického krmiva.

2.  Kŕmne suroviny z ekologickej výroby alebo kŕmne suroviny z výroby v období konverzie sa nesmú objaviť v zložení biokŕmneho produktu súčasne s rovnakými kŕmnymi surovinami vyrobenými neekologickým spôsobom.

3.  Žiadna kŕmna surovina používaná alebo spracovávaná v ekologickej výrobe nesmie byť upravovaná pomocou chemicky syntetizovaných rozpúšťadiel.

4.  Nesmú sa používať látky a techniky obnovujúce vlastnosti stratené pri spracovaní a uskladňovaní biokrmiva, ktoré naprávajú dôsledky nedbanlivosti pri spracovávaní alebo ktoré môžu byť inak zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu týchto produktov.

5.  Opatrenia a podmienky potrebné na vykonávanie pravidiel výroby obsiahnutých v tomto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2



KAPITOLA 4

►C1  Výroba spracovaných potravín ◄

Článok 19

Všeobecné pravidlá výroby spracovaných potravín

1.  Príprava spracovaných biopotravín prebieha oddelene v čase alebo priestore od výroby spracovaných neekologických potravín.

2.  Na zloženie spracovaných biopotravín sa vzťahujú tieto podmienky:

a) produkt sa vyrába hlavne zo zložiek poľnohospodárskeho pôvodu; pri určovaní, či sa produkt vyrába hlavne zo zložiek poľnohospodárskeho pôvodu, sa neberie do úvahy pridaná voda a kuchynská soľ;

b) v potravinách na osobitné výživové účely sa môžu použiť len také doplnkové látky, pomocné technologické látky, ochucovadlá, voda, soľ, prípravky obsahujúce mikroorganizmy a enzýmy, minerály, stopové prvky, vitamíny, ako aj aminokyseliny a iné mikroživiny, ktoré boli povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 21;

c) neekologické poľnohospodárske zložky sa môžu používať len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 21 alebo ich dočasne povolil niektorý členský štát;

d) ekologická zložka sa nesmie vyskytovať spolu s rovnakou zložkou v neekologickej kvalite alebo zložkou vyrobenou v období konverzie;

e) potraviny vyrobené z plodín v období konverzie obsahujú len jednu zložku poľnohospodárskeho pôvodu.

3.  Látky a techniky, ktoré obnovujú vlastnosti stratené pri spracovaní a uskladňovaní biopotravín, naprávajú dôsledky nedbanlivosti pri spracovávaní týchto produktov alebo ktoré môžu byť inak zavádzajúce, pokiaľ ide o pravú povahu týchto produktov, sa nesmú používať.

Opatrenia potrebné na vykonávanie pravidiel výroby obsiahnutých v tomto článku a najmä tých, ktoré sa týkajú spracovateľských metód, a podmienok dočasného povoľovania členskými štátmi uvedených v odseku 2 písm. c) sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2.

Článok 20

Všeobecné pravidlá výroby biokvasníc

1.  Na výrobu biokvasníc sa používajú len ekologicky vyrobené substráty. Iné produkty a látky sa môžu používať len vtedy, ak boli povolené na používanie v ekologickej výrobe v súlade s článkom 21.

2.  Biokvasnice sa nesmú nachádzať v biopotravinách alebo v biokrmivách spolu s neekologickými kvasnicami.

3.  V súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 sa môžu ustanoviť podrobné pravidlá výroby.

Článok 21

Kritériá pre určité produkty a látky pri spracovávaní

1.  Povoľovanie produktov a látok na používanie v ekologickej výrobe a ich zahrnutie do užšieho zoznamu produktov a látok uvedených v článku 19 ods. 2 písm. b) a c) spĺňa ciele a zásady ustanovené v hlave II a tieto kritériá, ktoré sa hodnotia ako celok:

i) alternatívy povolené v súlade s touto kapitolou nie sú k dispozícii;

ii) bez ich použitia by nebolo možné vyrábať alebo konzervovať potraviny alebo splniť dané stravovacie požiadavky stanovené na základe právnych predpisov Spoločenstva.

Produkty a látky uvedené v článku 19 ods. 2 písm. b) sa okrem toho vyskytujú v prírode a mohli podstúpiť len mechanické, fyzikálne, biologické, enzymatické alebo mikrobiálne procesy s výnimkou prípadov, ak nie sú takéto produkty a látky z uvedených zdrojov k dispozícii na trhu v dostatočných množstvách a dostatočnej kvalite.

2.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 rozhoduje o povoľovaní produktov a látok a ich zahrnutie do užšieho zoznamu uvedeného v odseku 1 tohto článku a stanoví konkrétne podmienky a obmedzenia ich používania a v prípade potreby aj stiahnutia týchto produktov.

Ak sa členský štát domnieva, že produkt alebo látka by sa mala doplniť do zoznamu uvedeného v odseku 1 alebo z neho stiahnuť, alebo že by sa mali zmeniť a doplniť podmienky používania uvedené v tomto odseku, zabezpečí, aby sa dokumentácia, v ktorej sa uvádzajú dôvody na doplnenie, stiahnutie alebo zmeny a doplnenia oficiálne zaslal Komisii a členským štátom.

Požiadavky na zmenu a doplnenie alebo na stiahnutie, ako aj ich rozhodnutia sa uverejňujú.

Produkty a látky používané pred prijatím tohto nariadenia a spadajúce pod článok 19 ods. 2 písm. b) a c) 1 sa môžu naďalej používať aj po jeho prijatí. Komisia môže v súlade s článkom 37 ods. 2 v každom prípade stiahnuť takéto produkty alebo látky.



KAPITOLA 5

Flexibilita

Článok 22

Výnimky z pravidiel výroby

1.  Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 a podmienkami stanovenými v odseku 2 tohto článku a pri dodržiavaní cieľov a zásad stanovených v hlave II ustanoviť udeľovanie výnimiek z pravidiel výroby stanovených v kapitolách 1 až 4.

2.  Výnimky uvedené v odseku 1 sa musia obmedziť na minimum a prípadne sa musí obmedziť ich trvanie a môžu sa udeľovať iba v týchto prípadoch:

a) ak sú potrebné s cieľom zabezpečiť, aby sa ekologická výroba mohla začať alebo zachovať v podnikoch, ktoré čelia klimatickým, geografickým alebo štrukturálnym obmedzeniam;

b) ak je to potrebné s cieľom zabezpečiť prístup ku krmivu, osivám a vegetatívnemu množiteľskému materiálu, živým zvieratám a iným vstupom na farmu, ak takéto vstupy nie sú na trhu k dispozícii v biokvalite;

c) ak je to potrebné s cieľom zabezpečiť prístup k zložkám poľnohospodárskeho pôvodu, v prípade, že takéto zložky nie sú na trhu k dispozícii v biokvalite;

d) ak sú potrebné s cieľom vyriešiť konkrétne problémy týkajúce sa manažmentu ekologických hospodárskych zvierat;

e) ak sú potrebné vzhľadom na používanie konkrétnych produktov a látok pri spracovaní uvedenom v článku 19 ods. 2 písm. b) s cieľom zabezpečiť výrobu uznávaných potravinárskych produktov v ekologickej forme;

f) ak sú potrebné dočasné opatrenia, ktoré umožňujú pokračovať v ekologickej výrobe alebo ju obnoviť v prípade katastrofických okolností;

g) ak je potrebné použiť doplnkové látky do potravín a iné látky uvedené v článku 19 ods. 2 písm. b) alebo doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat a iné látky uvedené v článku 16 ods. 1 písm. d) a takéto látky nie sú k dispozícii na trhu iné ako vyrobené pomocou GMO;

h) ak sa na základe práva Spoločenstva alebo vnútroštátneho práva vyžaduje, aby sa použili doplnkové látky do potravín a iné látky uvedené v článku 19 ods. 2 písm. b) alebo doplnkové látky určené na používanie vo výžive zvierat uvedené v článku 16 ods. 1 písm. d).

3.  Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 stanoviť konkrétne podmienky uplatňovania výnimiek stanovených podľa odseku 1.



HLAVA IV

OZNAČOVANIE

Článok 23

Používanie pojmov týkajúcich sa ekologickej výroby

1.  Na účely tohto nariadenia sa produkt považuje za produkt, na ktorom sú uvedené pojmy odkazujúce na ekologický spôsob výroby, ak na označení, reklamnom materiáli alebo v obchodných dokumentoch sa takýto produkt, jeho zložky alebo kŕmne suroviny opisujú pojmami, ktoré naznačujú kupujúcemu, že produkt, jeho zložky alebo kŕmne suroviny sa získali v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení. Konkrétne, pojmy uvedené v prílohe, ich odvodeniny alebo zdrobneniny, ako sú „bio“ a „eko“, sa môžu používať samostatne alebo v kombinácii na celom území Spoločenstva a v ktoromkoľvek jazyku Spoločenstva na označovanie a reklamu produktov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo podľa neho.

Pri označovaní a reklame živých alebo nespracovaných poľnohospodárskych produktov sa pojmy vzťahujúce sa na ekologický spôsob výroby môžu používať v prípadoch, keď okrem toho všetky zložky daného produktu boli tiež vyrobené v súlade s požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení.

2.  Pojmy uvedené v odseku 1 sa nesmú používať nikde v Spoločenstve a v žiadnom jazyku Spoločenstva na označovanie produktu, reklamu produktu a v obchodných dokumentoch produktu, ktorý nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, okrem prípadov, keď sa nevzťahujú na poľnohospodárske produkty v potravinách alebo krmivách alebo zjavne nemajú žiadnu súvislosť s ekologickou výrobou.

Okrem toho sa pri označovaní alebo reklame nesmú používať žiadne pojmy vrátane pojmov používaných v ochranných známkach alebo postupy, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa alebo užívateľa tým, že budú naznačovať, že produkt alebo jeho zložky spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

3.  Pojmy uvedené v odseku 1 sa nesmú používať pre produkty, pri ktorých sa pri označovaní alebo reklame musí podľa ustanovení Spoločenstva uviesť, že obsahujú GMO, sú zložené z GMO alebo vyrobené z GMO.

4.  Pokiaľ ide o spracované potraviny, pojmy uvedené v odseku 1 sa môžu používať

a) v obchodných názvoch pod podmienkou, že:

i) spracované potraviny sú v súlade s článkom 19;

ii) aspoň 95 % hmotnosti ich zložiek poľnohospodárskeho pôvodu je ekologických;

b) len v zozname zložiek pod podmienkou, že potraviny sú v súlade s článkom 19 ods. 1 a článkom 19 ods. 2 písm. a), b) a d);

c) v zozname zložiek a v tom istom zornom poli ako obchodný názov pod podmienkou, že:

i) hlavnou zložkou je produkt poľovníctva alebo rybolovu;

ii) obsahuje iné zložky poľnohospodárskeho pôvodu, ktoré sú všetky ekologické;

iii) potraviny sú v súlade s článkom 19 ods. 1 a článkom 19 ods. 2 písm. a), b) a d).

V zozname zložiek sa uvádza, ktoré zložky sú ekologické.

V prípadoch, keď sa uplatňujú písmená b) a c) tohto odseku, sa môžu odkazy na ekologickú výrobnú metódu objaviť iba v súvislosti s ekologickými zložkami a zoznam zložiek zahŕňa označenie celkového percentuálneho podielu ekologických zložiek v pomere k celkovému množstvu zložiek poľnohospodárskeho pôvodu.

Pojmy a označenie percentuálneho podielu uvedeného v predchádzajúcom pododseku sa uvádzajú v rovnakej farbe, veľkosti a štýle písma ako ostatné označenia v zozname zložiek.

5.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto článkom.

6.  Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 upraviť zoznam pojmov uvedených v prílohe.

Článok 24

Povinné označenia

1.  Ak sa používajú pojmy uvedené v článku 23 ods. 1:

a) číselný kód, uvedený v článku 27 ods. 10, štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie, ktorej podlieha prevádzkovateľ, ktorý vykonáva poslednú operáciu výroby alebo prípravy, sa tiež uvedie v označovaní;

b) logo Spoločenstva uvedené v článku 25 ods. 1 sa v prípade balených potravín, uvedie aj na balení;

c) ak sa používa logo Spoločenstva, v rovnakom zornom poli ako logo sa tiež uvedie označenie miesta poľnohospodárskej výroby poľnohospodárskych surovín, z ktorých sa produkt skladá, pričom toto označenie má podľa možností jednu z týchto podôb:

— „Poľnohospodárstvo EÚ“, ak sa poľnohospodárske suroviny vyrobili v EÚ,

— „Poľnohospodárstvo mimo EÚ“, ak sa poľnohospodárske suroviny vyrobili v tretích krajinách,

— „Poľnohospodárstvo EÚ/mimo EÚ“, ak sa časť poľnohospodárskych surovín vyrobila v Spoločenstve a časť v tretej krajine.

Vyššie uvedené označenie „EÚ“ alebo „mimo EÚ“ môže krajina nahradiť alebo doplniť, ak sa všetky poľnohospodárske suroviny, z ktorých sa produkt skladá, vyrobili v tejto krajine.

Na vyššie uvedenom označení „EÚ“ alebo „mimo EÚ“ sa môžu malé hmotnostné množstvá zložiek zanedbať pod podmienkou, že celkové množstvo zanedbaných zložiek neprekračuje 2 % z celkového hmotnostného množstva surovín poľnohospodárskeho pôvodu.

Vyššie uvedené označenie „EÚ“ alebo „mimo EÚ“ nesmie mať výraznejšiu farbu, veľkosť a štýl písma ako obchodný názov produktu.

Pre produkty dovezené z tretích krajín je použitie loga Spoločenstva uvedeného v článku 25 ods. 1 a označenie uvedené v prvom pododseku nepovinné. Ak sa však logo Spoločenstva uvedené v článku 25 ods. 1 nachádza na etikete, označenie uvedené v prvom pododseku sa tiež uvedie na etikete.

2.  Označenia uvedené v odseku 1 sa uvádzajú na výraznom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné, zreteľne čitateľné a nezmazateľné.

3.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 ustanoví konkrétne kritériá, pokiaľ ide o zobrazenie, rozloženie a veľkosť označení uvedených v odseku 1 písm. a) a c).

Článok 25

Logo ekologickej výroby

1.  Logo ekologickej výroby Spoločenstva sa môže používať pri označovaní, prezentácii a reklame produktov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Logo Spoločenstva sa nesmie používať v prípade produktov vyrobených v období konverzie a potravín uvedených v článku 23 ods. 4 písm. b) a c).

2.  Národné a súkromné logá sa môžu používať pri označovaní, prezentácii a reklame produktov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

3.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 ustanoví konkrétne kritériá, pokiaľ ide o zobrazenie, obsah, veľkosť a dizajn loga Spoločenstva.

Článok 26

Konkrétne požiadavky na označovanie

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 stanoví konkrétne požiadavky na označovanie a rozloženie, ktoré sa uplatňujú pre:

a) biokrmivo;

b) produkty rastlinného pôvodu vyrobené v období konverzie;

c) vegetatívny rozmnožovací materiál a osivá určené na pestovanie.



HLAVA V

KONTROLY

Článok 27

Systém kontrol

1.  Členské štáty vytvoria systém kontrol a určia jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za kontroly v súvislosti s povinnosťami ustanovenými v tomto nariadení v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

2.  Okrem požiadaviek ustanovených nariadením (ES) č. 882/2004 systém kontrol ustanovený týmto nariadením minimálne zahŕňa uplatňovanie preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2

3.  V rámci tohto nariadenia sa povaha a frekvencia kontrol určuje na základe posúdenia rizika výskytu nezrovnalostí a porušovaní dodržiavania požiadaviek ustanovených v tomto nariadení. V každom prípade sa všetci prevádzkovatelia s výnimkou veľkoobchodníkov, ktorí narábajú len s balenými výrobkami, a prevádzkovateľov, ktorí predávajú produkty konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi podľa článku 28 ods. 2, podrobia overovaniu súladu aspoň raz za rok.

4.  Príslušný orgán môže:

a) preniesť svoje kontrolné právomoci na jednu alebo viacero štátnych inšpekčných organizácií. Štátne inšpekčné organizácie predložia dostatočné garancie objektivity a nestrannosti a majú k dispozícii kvalifikovaný personál a zdroje nevyhnutné na splnenie svojich úloh;

b) delegovať úlohy kontroly jednej alebo viacerým súkromným inšpekčným organizáciám. V takomto prípade členský štát určí orgán zodpovedný za schvaľovanie takýchto organizácií a za dohľad nad nimi.

5.  Príslušný orgán môže delegovať kontrolné úlohy na konkrétnu súkromnú inšpekčnú organizáciu, len ak sú splnené podmienky ustanovené v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004, a najmä ak:

a) existuje presný popis úloh, ktoré súkromná inšpekčná organizácia môže vykonávať, a popis podmienok, za ktorých môže vykonávať kontroly;

b) sa preukázalo, že súkromná inšpekčná organizácia:

i) má potrebnú odbornosť, vybavenie a infraštruktúru na vykonávanie úloh, na plnenie ktorých ju delegovali;

ii) má dostatočný počet personálu s vhodnou kvalifikáciou a skúsenosťami a

iii) je nestranná a bez konfliktu záujmov, pokiaľ ide o výkon úloh na plnenie ktorých ju delegovali;

c) súkromná inšpekčná organizácia je akreditovaná podľa najnovšej verzie európskej normy EN 45011 alebo ISO usmernenia 65 (Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy produktov), ktorá bola uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, a schvaľujú ju príslušné orgány;

d) súkromná inšpekčná organizácia pravidelne oznamuje výsledky vykonaných kontrol príslušnému orgánu a vždy, keď si ich príslušný orgán vyžiada. Súkromná inšpekčná organizácia okamžite informuje príslušný orgán, ak výsledky kontrol odhalia nedodržiavanie alebo pravdepodobné nedodržiavanie požiadaviek;

e) existuje účinná koordinácia medzi delegujúcim príslušným orgánom a súkromnou inšpekčnou organizáciou.

6.  Okrem ustanovení odseku 5 príslušný orgán zohľadňuje pri schvaľovaní súkromnej inšpekčnej organizácie tieto kritériá:

a) štandardný kontrolný postup, podľa ktorého musí súkromná inšpekčná organizácia postupovať, obsahujúci podrobný opis kontrolných a preventívnych opatrení, ktoré sa súkromná inšpekčná organizácia zaviaže uplatňovať na prevádzkovateľov, ktorí podliehajú jeho kontrole;

b) opatrenia, ktoré súkromná inšpekčná organizácia plánuje uplatňovať v prípade odhalenia nezrovnalostí a/alebo porušení.

7.  Príslušné orgány nemôžu delegovať na súkromné inšpekčné organizácie tieto úlohy:

a) dohľad nad inými súkromnými inšpekčnými organizáciami ani ich audit;

b) právomoc udeľovať výnimky, ako sa uvádza v článku 22, pokiaľ to nie je ustanovené v konkrétnych podmienkach, ktoré stanovila Komisia v súlade s článkom 22 ods. 3

8.  V súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušné orgány, ktoré delegovali kontrolné úlohy na súkromné inšpekčné organizácie, organizujú podľa potreby audity alebo inšpekcie súkromných inšpekčných organizácií. Ak takýto audit alebo inšpekcia odhalí, že tieto orgány nevykonávajú riadne úlohy, ktoré na ne boli delegované, delegujúci príslušný orgán môže toto delegovanie odobrať. Ak súkromná inšpekčná organizácia neprijme včas primerané opatrenie na nápravu, príslušný orgán odoberie toto delegovanie v čo najkratšom čase.

9.  Okrem ustanovení odseku 8 príslušný orgán:

a) zabezpečuje, že kontroly, ktoré vykonáva súkromná inšpekčná organizácia, sú objektívne a nezávislé;

b) overuje účinnosť týchto kontrol;

c) zaznamenáva všetky zistené nezrovnalosti alebo porušenia a prijaté nápravné opatrenia;

d) zrušuje oprávnenie tej súkromnej inšpekčnej organizácii, ktorá nie je schopná splniť požiadavky uvedené v písmenách a) a b) alebo už prestala spĺňať kritériá uvedené v odsekoch 5, 6, alebo nie je schopná splniť požiadavky ustanovené v odsekoch 11, 12 a 14.

10.  Členské štáty pridelia číselný kód každej štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii, ktorá vykonáva kontrolné úlohy uvedené v odseku 4.

11.  Štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie umožnia príslušným orgánom prístup do svojich kancelárií a zariadení a poskytnú akékoľvek informácie a pomoc, ktoré príslušné orgány považujú za potrebné na splnenie svojich povinností podľa tohto článku.

12.  Štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie zabezpečujú, že u prevádzkovateľov, ktorí podliehajú ich kontrole, sa uplatňujú minimálne preventívne a kontrolné opatrenia uvedené v odseku 2.

13.  Členské štáty zabezpečujú, že stanovený systém kontrol umožňuje vysledovateľnosť každého produktu na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 178/2002, najmä s cieľom poskytnúť spotrebiteľom záruky, že ekologické produkty sa vyrobili v súlade s požiadavkami ustanovenými týmto nariadením.

14.  Každý rok najneskôr do 31. januára štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie zašlú príslušným orgánom zoznam prevádzkovateľov, ktorí sa podrobili kontrolám do 31. decembra predchádzajúceho roku. Súhrnnú správu o kontrolných činnostiach vykonaných počas predchádzajúceho roka poskytnú každý rok do 31. marca.

Článok 28

Dodržiavanie systému kontrol

1.  Každý prevádzkovateľ, ktorý vyrába, pripravuje, uskladňuje alebo dováža z tretej krajiny produkty v zmysle článku 1 ods. 2 alebo ktorý takéto produkty uvádza na trh, pred uvedením akýchkoľvek produktov na trh ako ekologické alebo vyrobené v období konverzie na ekologické:

a) oznámi svoju činnosť príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa daná činnosť vykonáva;

b) podriadi svoje podnikanie systému kontrol uvedenému v článku 27.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na vývozcov, ktorí vyvážajú produkty vyrobené v súlade s pravidlami výroby ustanovenými v tomto nariadení.

Ak prevádzkovateľ zadá nejaké činnosti tretej strane, aj na tohto prevádzkovateľa sa naďalej vzťahujú požiadavky uvedené v písmenách a) a b) a činnosti zadané subdodávateľovi podliehajú systému kontroly.

2.  Členské štáty môžu z uplatňovania tohto článku vyňať prevádzkovateľov, ktorí predávajú produkty priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, za predpokladu, že takéto produkty nevyrábajú, nepripravujú, neuskladňujú inde než na mieste predaja, ani takéto produkty nedovážajú z tretej krajiny, ani neuzavreli zmluvu na výkon takýchto činností s treťou stranou.

3.  Členské štáty určia orgán alebo schvália organizáciu, ktorí bude prijímať takéto oznámenia.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby bol každý prevádzkovateľ, ktorý spĺňa požiadavky tohto nariadenia a ktorý prispieva na výdavky spojené s kontrolou primeranou sumou, oprávnený na zahrnutie do systému kontrol.

5.  Štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie vedú aktualizovaný zoznam obsahujúci názvy a adresy prevádzkovateľov, ktorí sú pod ich kontrolou. Tento zoznam je k dispozícii zainteresovaným stranám.

6.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 prijme vykonávacie predpisy, v ktorých sa uvedú podrobnosti o postupe oznamovania a postupe podriadenia uvedeným v odseku 1 tohto článku, a to najmä s ohľadom na informácie, ktoré majú byť uvedené v oznámení uvedenom v odseku 1 písm. a) tohto článku.

Článok 29

Dokumentácia

1.  Štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie uvedené v článku 27 ods. 4 vedú dokumentáciu o prevádzkovateľovi, ktorý podlieha ich kontrolám a ktorý v rozsahu svojej činnosti spĺňa požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Dokumentácia umožní prinajmenšom identifikovať prevádzkovateľa a druh alebo rozsah produktov, ako aj lehotu platnosti.

2.  Prevádzkovateľ overuje dokumentáciu svojich dodávateľov.

3.  Forma dokumentácie uvedenej v odseku 1 sa vypracuje v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2, pričom sa zohľadnia výhody elektronického oprávňovania.

Článok 30

Opatrenia v prípade porušení a nezrovnalostí

1.  Ak sa v súvislosti s dodržiavaním požiadaviek ustanovených v tomto nariadení zistí nezrovnalosť, štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia zabezpečí, aby pri označovaní a pri reklame nebol odkaz na ekologickú výrobu celej dávky alebo výrobnej šarže, ktorej sa táto nezrovnalosť týka, ak by toto bolo primerané vzhľadom na dôležitosť požiadavky, ktorá sa porušila, a na povahu a konkrétne okolnosti nezákonných činností.

Ak sa zistí vážne porušenie alebo porušenie s dlhotrvajúcim účinkom, štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia zakáže dotknutému prevádzkovateľovi uvádzať na trh produkty, ktoré odkazujú na ekologické výrobné metódy pri ich označovaní alebo pri ich reklame, a to na obdobie, ktoré sa dohodne s príslušným orgánom členského štátu.

2.  Informácie o prípadoch nezrovnalostí alebo porušení, ktoré vplývajú na ekologický štatút produktu, sa okamžite oznámia dotknutým štátnym inšpekčným organizáciám, súkromným inšpekčným organizáciám, príslušným orgánom a dotknutým členským štátom a prípadne Komisii.

Úroveň oznámenia závisí od závažnosti a rozsahu zistenej nezrovnalosti alebo porušenia.

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 stanoviť podrobnosti týkajúce sa formy a spôsobu podávania takýchto oznámení.

Článok 31

Výmena informácií

Na základe žiadosti riadne odôvodnenej potrebou zaručiť, že produkt bol vyrobený v súlade s týmto nariadením, si príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie vymieňajú s inými príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami relevantné informácie o výsledkoch svojich kontrol. Takéto informácie si môžu vymieňať aj na základe vlastnej iniciatívy.



HLAVA VI

OBCHOD S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 32

Dovoz produktov spĺňajúcich požiadavky

1.  Produkt dovážaný z tretej krajiny sa môže uviesť na trh Spoločenstva ako ekologický pod podmienkou, že:

a) produkt spĺňa ustanovenia uvedené v hlavách II, III a IV a je tiež v súlade s vykonávacími predpismi, ktoré sa týkajú jeho výroby, a ktoré sa prijali podľa tohto nariadenia;

b) všetci prevádzkovatelia vrátane vývozcov podliehajú kontrole zo strany štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie uznanej v súlade s odsekom 2;

c) dotknutí prevádzkovatelia sú schopní kedykoľvek poskytnúť dovozcom alebo vnútroštátnym orgánom dokumentáciu uvedenú v článku 29, ktorá umožňuje identifikovať prevádzkovateľa, ktorý vykonal poslednú operáciu, a overiť, či prevádzkovateľ spĺňa požiadavky uvedené v písmene a) a b), a ktorý vydala štátna inšpekčná organizácia a súkromná inšpekčná organizácia uvedená v písmene b).

2.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 uznáva štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku vrátane štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedených v článku 27 za príslušné vykonávať kontroly a vydávať dokumentáciu uvedenú v odseku 1 písm. c) tohto článku v tretích krajinách a zostavuje zoznam týchto štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

Súkromné inšpekčné organizácie sú akreditované podľa najnovšej verzie európskej normy EN 45011 alebo ISO usmernenia 65 (Všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy produktov), ktorá bola uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Súkromné inšpekčné organizácie podrobia svoje činnosti pravidelným hodnoteniam na mieste, dohľadu a viacročným reakreditačným posudzovaniam zo strany akreditačného orgánu.

Komisia pri skúmaní žiadostí o uznanie vyzve štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu, aby poskytla všetky potrebné informácie. Komisia môže tiež poveriť expertov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné činnosti, ktoré v tejto tretej krajine vykonáva dotknutá štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia.

Uznané štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie poskytujú posudky vydané akreditačným orgánom prípadne príslušným orgánom, ktoré sa týkajú pravidelného hodnotenia na mieste, dohľadu a viacročného reakreditačného posudzovania ich činností.

Komisia na základe posudkov a s pomocou členských štátov zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami tak, že ich uznanie pravidelne preskúma. Druh dohľadu sa určí na základe hodnotenia rizika výskytu nezrovnalostí alebo porušení ustanovení uvedených v tomto nariadení.

Článok 33

Dovoz produktov poskytujúcich rovnocenne záruky

1.  Produkt dovážaný z tretej krajiny sa tiež môže uviesť na trh Spoločenstva ako ekologický pod podmienkou, že:

a) tento produkt bol vyrobený v súlade s pravidlami výroby, ktoré sú rovnocenné s pravidlami uvedenými v hlavách III a IV;

b) prevádzkovatelia sa podrobili kontrolným opatreniam, ktorých účinnosť je rovnocenná s účinnosťou opatrení uvedených v hlave V a takéto kontrolné opatrenia boli uplatňované permanentne a účinne;

c) prevádzkovatelia vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie v tretej krajine podrobili svoju činnosť systému kontrol uznanému v súlade s odsekom 2 alebo ju podrobili kontrole zo strany štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie uznanej v súlade s odsekom 3;

d) na produkt sa vzťahuje certifikát o inšpekcii vydaný príslušnými orgánmi, štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami tretej krajiny uznanými v súlade s odsekom 2 alebo štátnou inšpekčnou organizáciou, alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou uznanou v súlade s odsekom 3, ktorý potvrdzuje, že daný produkt spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku.

Originál certifikátu uvedeného v tomto odseku sprevádza tovar k prvému príjemcovi; potom dovozca musí uchovávať predmetný certifikát najmenej dva roky na účely predloženia štátnej inšpekčnej organizácii alebo súkromnej inšpekčnej organizácii.

2.  Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 uznať tretie krajiny, ktorých systém výroby spĺňa zásady a pravidlá výroby, ktoré sú rovnocenné so zásadami a pravidlami výroby stanovenými v hlavách II, III a IV a ktorých kontrolné opatrenia sú rovnocenne účinné s opatreniami uvedenými v hlave V, a môže zostaviť zoznam týchto krajín. Pri posudzovaní rovnocennosti sa zohľadnia usmernenia CAC/GL 32 Codex Alimentarius.

Komisia pri skúmaní žiadostí o uznanie vyzve tretiu krajinu, aby poskytla všetky potrebné informácie. Komisia môže poveriť expertov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné opatrenia dotknutej tretej krajiny.

Uznaná tretia krajina zašle do 31. marca každého roku Komisii stručnú výročnú správu o vykonávaní a presadzovaní kontrolných opatrení stanovených v tretej krajine.

Komisia na základe informácií v týchto výročných správach a s pomocou členských štátov zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými tretími krajinami tak, že ich uznanie pravidelne preskúma. Druh dohľadu sa určí na základe hodnotenia rizika výskytu nezrovnalostí alebo porušení ustanovení uvedených v tomto nariadení.

3.  Pre produkty, ktoré nie sú dovážané podľa článku 32 a ktoré nie sú dovážané z tretej krajiny, ktorá je uznaná podľa odseku 2 tohto článku, môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 uznať štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie vrátane štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uvedených v článku 27 za príslušné vykonávať kontroly a vydávať certifikáty v tretích krajinách na účely odseku 1 a zostaví zoznam týchto štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií. Pri posudzovaní rovnocennosti sa zohľadnia usmernenia CAC/GL 32 Codex Alimentarius.

Komisia preskúma každú žiadosť o uznanie, ktorú podala štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia v tretej krajine.

Komisia pri skúmaní žiadostí o uznanie vyzve štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu, aby poskytla všetky potrebné informácie. Štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia podrobia svoje činnosti pravidelným hodnoteniam na mieste, dohľadu a viacročným reakreditačným posudzovaniam akreditačným orgánom, prípadne príslušným orgánom. Komisia môže tiež poveriť expertov, aby na mieste preskúmali pravidlá výroby a kontrolné opatrenia, ktoré v tejto tretej krajine vykonáva dotknutá štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia.

Uznané štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie poskytujú posudky vydané akreditačným orgánom prípadne príslušným orgánom, ktoré sa týkajú pravidelného hodnotenia na mieste, dohľadu a viacročného reakreditačného posudzovania ich činností.

Komisia na základe posudkov a s pomocou členských štátov zabezpečí primeraný dohľad nad uznanými štátnymi inšpekčnými organizáciami a súkromnými inšpekčnými organizáciami tak, že ich uznanie pravidelne preskúma. Druh dohľadu sa určí na základe hodnotenia rizika výskytu nezrovnalostí alebo porušení ustanovení uvedených v tomto nariadení.



HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Voľný pohyb ekologických produktov

1.  Príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie nesmú zakázať alebo obmedziť uvádzanie ekologických produktov na trh skontrolovaných inými štátnymi inšpekčnými organizáciami alebo súkromnými inšpekčnými organizáciami so sídlom v inom členskom štáte z dôvodov týkajúcich sa výrobnej metódy, označovania alebo prezentácie tejto metódy, ak tieto produkty spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Najmä sa nesmú uložiť žiadne ďalšie kontroly alebo finančné zaťaženie okrem tých, ktoré sú stanovené v hlave V tohto nariadenia.

2.  Členské štáty môžu uplatňovať na svojom území prísnejšie pravidlá na rastlinnú a živočíšnu ekologickú výrobu, ak sú tieto pravidlá uplatniteľné aj na neekologickú výrobu a pod podmienkou, že sú v súlade s právom Spoločenstva a nezakazujú ani neobmedzujú uvádzanie ekologických produktov vyrobených mimo územia dotknutého členského štátu na trh.

Článok 35

Zasielanie informácií Komisii

Členské štáty pravidelne zasielajú Komisii tieto informácie:

a) názvy a adresy príslušných orgánov a prípadne ich číselné kódy a ich značky zhody;

b) zoznamy štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií a ich číselné kódy a prípadne ich značky zhody. Komisia pravidelne uverejňuje zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

Článok 36

Štatistické informácie

Členské štáty zašlú Komisii štatistické informácie potrebné na vykonávanie a ďalší vývoj tohto nariadenia. Tieto štatistické informácie sa vymedzia v kontexte štatistického programu Spoločenstva.

Článok 37

Výbor pre ekologickú výrobu

1.  Komisii pomáha regulačný Výbor pre ekologickú výrobu.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 38

Vykonávacie predpisy

Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 a na základe cieľov a zásad ustanovených v hlave II podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto nariadenia. Tieto zahŕňajú najmä:

a) podrobné pravidlá týkajúce sa pravidiel výroby ustanovených v hlave III, najmä pokiaľ ide o špecifické požiadavky a podmienky, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia;

b) podrobné pravidlá týkajúce sa pravidiel označovania ustanovených v hlave IV;

c) podrobné pravidlá týkajúce sa systému kontrol, ktorý je ustanovený podľa hlavy V, najmä pokiaľ ide o minimálne požiadavky na kontrolu, dohľad, audit, konkrétne kritériá pre delegovanie úloh na súkromné inšpekčné organizácie, kritériá na oprávňovanie a odvolávanie takýchto organizácií a dokumentáciu uvedenú v článku 29;

d) podrobné pravidlá týkajúce sa pravidiel dovozu z tretích krajín, ktorý je ustanovený v hlave VI, najmä pokiaľ ide o kritériá a postupy, ktoré sa musia dodržiavať vzhľadom na uznávanie tretích krajín a inšpekčných organizácií podľa článku 32 a 33, vrátane uverejnenia zoznamov uznaných tretích krajín a inšpekčných organizácií a pokiaľ ide o certifikát uvedený v článku 33 ods. 1 písm. d), pričom sa zohľadnia výhody elektronickej certifikácie;

e) podrobné pravidlá týkajúce sa voľného pohybu ekologických produktov ustanovené v článku 34 a zasielania informácií Komisii ustanovené v článku 35.

Článok 39

Zrušenie nariadenia (EHS) č. 2092/91

1.  Nariadenie (EHS) č. 2092/91 sa týmto od 1. januára 2009 zrušuje.

2.  Odkazy na zrušené nariadenie (EHS) č. 2092/91 sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 40

Prechodné opatrenia

V prípade potreby sa v súlade s postupom uvedeným v článku 37 ods. 2 prijmú opatrenia na uľahčenie prechodu od pravidiel stanovených v nariadení (EHS) č. 2092/91 k pravidlám tohto nariadenia.

Článok 41

Správa Rade

1.  Do 31. decembra 2011 Komisia predloží Rade správu.

2.  V správe sa predovšetkým preskúmajú skúsenosti získané z uplatňovania tohto nariadenia a zvážia sa tieto záležitosti:

a) rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o ekologické potraviny pripravované v zariadeniach spoločného stravovania;

b) zákaz používania GMO vrátane dostupnosti produktov, ktoré sa nevyrobili pomocou GMO, vyhlásenia predávajúceho, vhodnosti osobitných prahov tolerancie a ich vplyvu na ekologické odvetvie;

c) fungovanie vnútorného trhu a systému kontrol, pričom sa hlavne posúdi, či zavedené postupy nevedú k nekalej hospodárskej súťaži alebo prekážkam pre výrobu a uvádzanie ekologických produktov na trh.

3.  Komisia v prípade potreby pripojí k správe príslušné návrhy.

Článok 42

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Ak pre určité živočíšne druhy, určité vodné rastliny a určité mikroriasy nie sú ustanovené podrobné pravidlá výroby, uplatňujú sa pravidlá označovania ustanovené v článku 23 a pravidlá kontroly ustanovené v hlave V. Kým sa nevytvoria podrobné pravidlá výroby, uplatňujú sa vnútroštátne pravidlá, alebo ak neexistujú, uplatňujú sa súkromné normy, ktoré členské štáty akceptovali alebo uznali.

Uplatňuje sa od 1. januára 2009.

▼M1

Článok 24 ods. 1 písm. b) a c) sa však uplatňuje od 1. júla 2010.

▼B

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.



PRÍLOHA

POJMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 23 ODS. 1

BG:

биологичен.

ES:

ecológico, biológico.

CS:

ekologické, biologické.

DA:

økologisk.

DE:

ökologisch, biologisch.

ET:

mahe, ökoloogiline.

EL:

βιολογικό.

EN:

organic.

FR:

biologique.

GA:

orgánach.

▼M2

HR:

ekološki.

▼B

IT:

biologico.

LV:

bioloģisks, ekoloģisks.

LT:

ekologiškas.

LU:

biologesch.

HU:

ökológiai.

MT:

organiku.

NL:

biologisch.

PL:

ekologiczne.

PT:

biológico.

RO:

ecologic.

SK:

ekologické, biologické.

SL:

ekološki.

FI:

luonnonmukainen.

SV:

ekologisk.


( 1 ) Stanovisko z 22. mája 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

( 2 ) Ú. v. ES L 198, 22.7.1991, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 394/2007 (Ú. v. EÚ L 98, 13.4.2007, s. 3).

( 3 ) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

( 4 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

( 5 ) Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

( 6 ) 1. Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 575/2006 (Ú. v. EÚ L 100, 8.4.2006, s. 3).

( 7 ) 2. Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/142/ES (Ú. v. EÚ L 368, 23.12.2006, s. 110).

( 8 ) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/31/ES (Ú. v. EÚ L 140, 1.6.2007, s. 44).

( 9 ) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1830/2003 (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24).

( 10 ) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 378/2005 (Ú. v. EÚ L 59, 5.3.2005, s. 8).

( 11 ) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

( 12 ) Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 16. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

( 13 ) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

( 14 ) 1. Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 368, 23.12.2006, s. 99).

( 15 ) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

( 16 ) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 14.

( 17 ) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.