2005R2187 — SK — 20.07.2016 — 004.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE RADY (ES) č. 2187/2005 z 21. decembra 2005 (Ú. v. ES L 349 31.12.2005, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
L 182 |
1 |
12.7.2007 |
||
|
L 199 |
4 |
31.7.2010 |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1237/2010 z 15. decembra 2010, |
L 348 |
34 |
31.12.2010 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/812 z 20. mája 2015, |
L 133 |
1 |
29.5.2015 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1139 zo 6. júla 2016, |
L 191 |
1 |
15.7.2016 |
|
NARIADENIE RADY (ES) č. 2187/2005
z 21. decembra 2005
na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1434/98 a zrušuje nariadenie (ES) č. 88/98
KAPITOLA I
ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet a pôsobnosť
Toto nariadenie ustanovuje technické ochranné opatrenia súvisiace s používaním a vykladaním zdrojov rybného hospodárstva v morských vodách patriacich do zvrchovanosti alebo jurisdikcie členských štátov a situovaných v zemepisnej oblasti uvedenej v prílohe I.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia:
a) „aktívny výstroj“ je akýkoľvek rybársky výstroj, pri ktorom sa pri love vyžaduje aktívny pohyb výstroja, vrátane predovšetkým vlečených výstrojov a kruhových výstrojov:
i) „vlečná sieť“ je akýkoľvek výstroj vlečený jedným alebo viacerými rybárskymi plavidlami, ktorý pozostáva z kužeľovitého alebo pyramídovitého tela (ako vlečné telo), ukončeného vzadu koncovým rukávcom;
ii) „trámová vlečná sieť“ je výstroj s vlečnou sieťou otvorenou horizontálne prostredníctvom oceľovej alebo drevenej trubice, trámu a sieťoviny s kotviacimi reťazami, reťazovými podložkami alebo reťazami s prichytávacími ihlami, aktívne vlečená pri dne motorom plavidla;
iii) „dánska záťahová sieť“ je kruhový alebo vlečený výstroj, ktorý sa ovláda z lode prostredníctvom dvoch dlhých lán (záťahových lán) určených na nahnanie rýb smerom k otvoru siete. Výstroj tvorený sieťou sa konštrukciou a veľkosťou podobá spodnej vlečnej sieti a pozostáva z dvoch dlhých krídel, tela a vaku (koncový rukávec);
iv) „škrabák“ je sieť alebo kovový kôš pripevnený na ráme rôznych tvarov a veľkostí, ktorý má v spodnej časti zbernú čepeľ, ktorá je niekedy zúbkovaná;
v) „kruhová záťahová sieť“ je akýkoľvek kruhový výstroj tvorený sieťou, ktorej spodná časť sa sťahuje prostredníctvom šnúry na spodnej strane siete, ktorá prechádza radom kruhov pozdĺž spodného lana a ktorá umožňuje stiahnutie a uzavretie siete;
b) „pasívny výstroj“ je akýkoľvek rybársky výstroj, pre ktorý sa pri love nevyžaduje aktívny pohyb výstroja a zahŕňa žiabrové siete, zamotávajúce siete, viacstenné žiabrové siete, pascové siete, lovné šnúry, koše a pasce. Siete môžu pozostávať z jednej alebo viacerých oddelených sietí, ktoré sú vybavené vrchnými, spodnými a spojovacími lanami a môžu byť vybavené ukotveným, plávajúcim a navigačným zariadením:
i) „žiabrová sieť“ a „zamotávajúca sieť“ je akýkoľvek výstroj vyrobený z jedného kusu sieťoviny, ktorý vo vode vertikálne udržiavajú plaváky a závažia. Loví živé vodné organizmy buď zamotaním, alebo zachytením medzi oká;
ii) „viacstenná žiabrová sieť“ je výstroj vytvorený z dvoch alebo viacerých kusov siete spoločne paralelne zavesených na jedno hlavné lano, ktorý vo vode vertikálne udržiavajú plaváky a závažia;
iii) „lovné šnúry“ sú určitý počet spojených šnúr, ktoré sú buď upevnené na dne alebo unášané prúdom, pričom každá z nich je vybavená veľkým množstvom háčikov s návnadami;
c) „háky“ sú zahnuté, zaostrené kusy oceľového drôtu, obyčajne s ostňom;
d) „čas ponorenia“ je časový úsek od chvíle, keď sa siete po prvý raz vložia do vody až do chvíle, keď sa úplne vytiahnu na palubu rybárskeho plavidla;
e) „sieťovina so štvorcovými okami“ je taká stavba sieťoviny, pri ktorej je z dvoch sád rovnobežných šnúr, ktoré tvoria oko, jedna sada rovnobežná s pozdĺžnou osou siete a druhá s ňou zviera pravý uhol;
f) „koncový rukávec“ je posledných 8 metrov vlečnej siete, ktorý má buď tvar valca, t. j. má všade rovnaký obvod, alebo kužeľovitý tvar;
g) „spevňovací vak“ je valcovitý kus sieťoviny úplne obklopujúci koncový rukávec vlečného výstroja, ktorý sa môže v intervaloch pripojiť ku koncovému rukávcu;
h) „zadný pás“ je najzadnejší kruhový pás pripevnený ku koncovému rukávcu, merané pri pozdĺžnom roztiahnutí ôk;
i) „zdvíhací pás“ je časť lana, ktorá obopína obvod koncového rukávca alebo spevňovacieho vaku, ak existuje, a je k nemu pripevnená pomocou slučiek alebo krúžkov;
j) „okrúhly pás“ je časť lana, ktorá obopína obvod koncového rukávca alebo spevňovacieho vaku, a ktorá je k nemu pripevnená;
k) „klapka“ je kus sieťoviny upevnený v sieti aktívneho výstroja takým spôsobom, ktorý umožňuje úlovku dostať sa z prednej časti výstroja do zadnej, ale obmedzuje jeho možnosti návratu;
l) „bója koncového rukávca“ je nadnášajúca jednotka pripevnená ku koncovému rukávcu;
m) „bójové lano“ je lano spájajúce koncovú bóju s časťou rybárskeho výstroja, ktorý je nadnášaný alebo označený;
n) „nástavec“ je nezužujúca sa časť vlečnej siete v tvare valca, t.j. časť s rovnakým obvodom, ako je obvod koncového rukávca, ktorá je ku koncovému rukávcu pripojená, alebo je jeho pokračovaním;
o) „unášaná sieť“ je žiabrová sieť alebo splietaná sieť, ktorá sa udržiava na hladine mora alebo v určitej vzdialenosti pod hladinou pomocou plávajúcich zariadení voľne unášaných prúdom, oddelene, alebo častejšie s loďou, ku ktorej je pripevnená. Môže byť vybavená ďalšími plávajúcimi zariadeniami na stabilizovanie siete a/alebo obmedzenie jej unášania prúdom;
p) „nezamýšľané úlovky“ sú náhodné úlovky morských organizmov, ktoré musia byť v súlade s článkom 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 ( 1 ) vylodené a započítané do kvót buď z dôvodu veľkosti, ktorá nedosahuje minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, alebo preto, že boli ulovené nad rámec množstiev povolených podľa pravidiel upravujúcich zloženie úlovkov alebo vedľajšie úlovky.
KAPITOLA II
SIETE A PODMIENKY ICH POUŽITIA
ODDIEL I
Cieľové druhy
Článok 3
Cieľové druhy a minimálne veľkosti ôk
1. Pre každú z podoblastí uvedených v prílohe I je rozsah prípustnej veľkosti ôk pre každý cieľový druh vymedzený v prílohe II pri rybolove s vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami a podobným výstrojom a v prílohe III pri rybolove so žiabrovými sieťami, zamotávajúcimi sieťami a viacstennými žiabrovými sieťami. Žiadna časť výstroja alebo sietí nesmie mať veľkosť ôk menšiu, ako je najmenšia veľkosť ôk v každom rozsahu veľkosti ôk.
Pri love akýchkoľvek druhov uvedených v prílohách II a III sa zakazuje používať vlečné siete, dánske záťahové siete a podobný výstroj, žiabrovky, zakliesňovacie siete a viacstenné žiabrovky s okami menšími, ako sa stanovuje pre cieľový druh v uvedených prílohách.
2. Minimálne percento cieľového druhu spomedzi živých vodných zdrojov ponechaných na palube pre každú geografickú podoblasť a každý rozsah veľkosti ôk je uvedené v prílohách II a III.
3. Ak sa na palube počas rybolovnej plavby nachádzajú škrabáky, je zakázané ponechať na palube a vyložiť akékoľvek množstvo živých vodných zdrojov, pokiaľ aspoň 85 % živej hmotnosti týchto zdrojov netvoria mäkkýše a/alebo riasy Furcellaria lumbricalis.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na nezamýšľané úlovky druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Tieto nezamýšľané úlovky sa vylodia a započítajú do kvót.
4. V akejkoľvek podoblasti je zakázané používať žiabrové siete alebo zamotávajúce siete s veľkosťou ôk menšou, ako sa uvádza v prílohe III.
5. V akejkoľvek podoblasti je zakázané používať viacstenné žiabrové siete s veľkosťou ôk v tej časti siete, ktorá má najväčšie oká, ktorá nezodpovedá jednej z kategórií uvedených v prílohe III, pokiaľ nie je veľkosť ôk v tej časti siete, ktorá má najmenšie oká, menšia ako 16 mm. Ak je veľkosť najmenších ôk menšia ako 16 mm, všetky oká s veľkosťou nad 16 mm musia zodpovedať kategóriám uvedeným v prílohe III.
6. V prípade všetkých rybárskych plavieb sú vykládky zakázané, ak úlovok chytený v podoblastiach uvedených v prílohe I a ponechaný na palube nespĺňa zodpovedajúce podmienky uvedené v prílohe II alebo III.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na nezamýšľané úlovky druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Tieto nezamýšľané úlovky sa vylodia a započítajú do kvót.
Článok 4
Výpočet percenta cieľových druhov
1. Percentá cieľových druhov uvedených v prílohách II a III sa vypočítajú ako pomer živej váhy všetkých druhov uvedených v prílohách II a III, ktoré sa buď ponechajú na palube po vytriedení, alebo vyložia.
2. Percento cieľového druhu alebo iného druhu sa získa súčtom všetkých množstiev cieľových druhov a ostatných druhov uvedených v prílohách II a III ponechaných na palube.
3. Množstvá druhov uvedených v prílohách II a III preložené z rybárskeho plavidla sa zohľadnia pri výpočte percent cieľových druhov pre uvedené plavidlo.
4. Percentá cieľových druhov sa môžu vypočítať na základe jednej alebo viacerých reprezentatívnych vzoriek.
ODDIEL II
Aktívny výstroj
Článok 5
Štruktúra rybárskeho výstroja
1. Nesmú sa používať žiadne zariadenia, ktoré upchávajú alebo inak zmenšujú oká v ktorejkoľvek časti koncového rukávca.
2. Odchylne od odseku 1 je povolené pripevniť k vonkajšej časti spodnej polovice vaku koncového rukávca akýkoľvek aktívny výstroj, ľubovoľnú plachtovinu, sieťovinu alebo iný materiál, ktorého účelom je obmedziť opotrebovanie alebo zabrániť opotrebovaniu. Tento materiál sa pripevní len pozdĺž predného a bočných okrajov koncového rukávca.
3. Odchylne od odseku 1 je pri rybolove vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk menej ako 90 mm povolené pripevniť k vonkajšej časti koncového rukávca spevňovací vak. Veľkosť ôk spevňovacieho vaku je aspoň dvakrát taká veľká ako veľkosť ôk koncového rukávca a v žiadnom prípade nie je menšia ako 80 mm.
Spevňovací vak sa môže pripevniť v týchto bodoch:
a) na jeho prednom okraji;
b) na jeho zadnom okraji; alebo
c) po obvode medzi zadnou a prednou časťou.
Spevňovací vak sa môže priviazať:
a) po obvode ku koncovému rukávcu a k nástavcu, okolo jedného radu ôk; alebo
b) pozdĺžne pozdĺž jedného radu ôk.
4. Odchylne od odseku 1 je povolené:
a) používať pri aktívnom výstroji spätnú sieť alebo klapku. Klapka sa môže pripevniť vo vnútri alebo na prednej časti koncového rukávca. Na klapku sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnych veľkostiach ôk uvedené v prílohe II. Vzdialenosť od bodu predného pripevnenia klapky po zadný koniec koncového rukávca je aspoň trojnásobok dĺžky klapky;
b) pripojiť na akúkoľvek vonkajšiu časť koncového rukávca senzor určený na meranie objemu úlovkov;
c) používať pri rybolove s vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk menšou ako 90 mm okrúhle pásy a zdvíhací pás pripevnený k vonkajšej časti koncového rukávca;
d) používať pri rybolove s vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk rovnajúcou sa alebo väčšou ako 90 mm jeden zdvíhací pás pripevnený k vonkajšej časti koncového rukávca;
e) pripevniť k dvom postranným obrubám koncového rukávca plaváky;
f) používať zadný pás pripevnený k vonkajšej časti koncového rukávca. Vzdialenosť medzi zadným pásom a lanom koncového rukávca musí byť 50 cm alebo menej.
Článok 6
Špecifické zakázané konštrukcie
Zakazuje sa používať:
a) akýkoľvek koncový rukávec, v ktorom sa počet rovnako veľkých ôk v ktorejkoľvek časti obvodu koncového rukávca zvyšuje od prednej časti smerom k zadnej časti;
b) akýkoľvek nástavec, ktorého obvod je v ktoromkoľvek bode menší než obvod najprednejšieho konca koncového rukávca, ku ktorému je nástavec pripojený;
c) akýkoľvek koncový rukávec s veľkosťou oka rovnajúcou sa alebo väčšou ako 32 mm, ktorý nemá žiadne oká štvorcového alebo kosoštvorcového tvaru;
d) akákoľvek vlečná sieť, dánska záťahová sieť alebo podobný výstroj s veľkosťou ôk 90 mm alebo viac, ku ktorej je koncový rukávec pripojený iným spôsobom, ako okrem prišitím k tej časti siete, ktorá sa nachádza pred koncovým rukávcom;
e) akákoľvek vlečná sieť, dánska záťahová sieť alebo podobný výstroj s veľkosťou ôk 90 mm alebo viac, ktorý má v ktoromkoľvek obvode koncového rukávca, okrem spojov alebo obrúb, viac ako 100 otvorených kosoštvorcových ôk a menej ako 40 otvorených kosoštvorcových ôk;
f) akýkoľvek koncový rukávec, ktorého natiahnutá dĺžka hornej polovice sa približne nerovná natiahnutej dĺžke spodnej polovice.
Článok 7
Selektivita pri love tresky vlečnou sieťou
Komisia na základe porady s Vedeckým technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo predloží Rade najneskôr v septembri 2007 posúdenie selektivity pri love tresky aktívnym výstrojom, pre ktorý sa treska uznáva ako cieľový druh.
ODDIEL III
Pasívny výstroj
Článok 8
Rozmery a čas ponorenia
1. Ak sa rybolov vykonáva prostredníctvom žiabrových sietí, zamotávajúcich sietí alebo viacstenných žiabrových sietí, zakazuje sa používať viac ako 9 km sietí pre plavidlá s celkovou dĺžkou 12 m a menej a 21 km sietí pre plavidlá s celkovou dĺžkou viac ako 12 m.
2. Čas ponorenia sietí uvedený v odseku 1 nesmie prekročiť 48 hodín.
3. Odchylne od odseku 2 nie je v prípade rybolovu pod ľadom čas ponorenia sietí uvedený v odseku 1 obmedzený.
Článok 9
Obmedzenia unášaných sietí
1. Od 1. januára 2008 sa zakazuje uchovávať na palube unášané siete alebo ich používať na rybolov.
2. V rokoch 2006 a 2007 môžu plavidlá uchovávať na palube unášané siete alebo ich používať na rybolov, ak im to povolia príslušné orgány vlajkového členského štátu.
3. Maximálny počet plavidiel, ktorým môže členský štát povoliť uchovávať v rokoch 2006 a 2007 na palube unášané siete alebo ich používať na rybolov, nesmie prekročiť 40 %, resp. 20 % rybárskych plavidiel, ktoré používali unášané siete v období 2001–2003.
4. Odchylne od odseku 3, v podoblastiach 25–32 maximálny počet plavidiel, ktorým môže členský štát povoliť uchovávať v rokoch na palube unášané siete alebo ich používať na rybolov, nesmie prekročiť 40 % rybárskych plavidiel, ktoré používali unášané siete v období 2001–2003.
5. Členské štáty do 30. apríla každého roka oznámia Komisii zoznam plavidiel, ktoré majú povolenie vykonávať rybolovné činnosti unášanými sieťami.
Článok 10
Podmienky týkajúce sa unášaných sietí
1. Kapitán rybárskeho plavidla, ktoré používa unášané siete vedie denník, do ktorého každý deň zaznamenáva tieto informácie:
a) celková dĺžka sietí na palube;
b) celková dĺžka sietí použitých pri každej rybárskej operácii;
c) množstvo, dátum a miesto vedľajších úlovkov veľrybotvarých cicavcov.
2. Všetky rybárske plavidlá, ktoré používajú unášané siete, musia mať na palube povolenie uvedené v článku 9 ods. 2.
ODDIEL IV
Spoločné ustanovenia o výstroji a jeho používaní
Článok 11
Určovanie veľkosti ôk a hrúbky povrazu sieťoviny
Pri určovaní veľkosti ôk a hrúbky povrazu sieťoviny rybárskych sietí sa uplatňuje nariadenie Komisie (ES) č. 129/2003 z 24. januára 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá pre stanovovanie veľkosti ôk a hrúbky povrazu rybárskych sietí ( 2 ).
Článok 12
Dosahovanie požadovaného percentuálneho podielu úlovku
1. Ak sa morské organizmy druhu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, vylovia nad rámec povolených percentuálnych podielov uvedených v prílohách II a III, uplatňuje sa článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Tieto nezamýšľané úlovky sa vylodia a započítajú do kvót.
2. Morské organizmy druhu, na ktorý sa povinnosť vylodiť úlovky v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 nevzťahuje, vylovené nad rámec povolených percentuálnych podielov stanovených v prílohách II a III k tomuto nariadeniu sa nevylodia, ale bezodkladne sa vrátia do mora.
Článok 13
Podmienky používania výstroja
1. Výstroj, ktorý sa nesmie použiť v určitej geografickej oblasti alebo počas určitého obdobia, sa musí uložiť tak, aby nebol pripravený na použitie v zakázanej oblasti alebo počas zakázaného obdobia. Náhradný výstroj sa musí uložiť oddelene a tak, aby nebol pripravený na použitie.
2. Rybársky výstroj sa nepovažuje za pripravený na použitie, ak:
a) sú v prípade vlečných sietí, dánskych záťahových sietí a podobného výstroja okrem párových vlečných sietí:
i) vlečné dosky pripevnené k vnútornej alebo vonkajšej strane záštity paluby alebo trámovej podpery;
ii) vlečné šnúry alebo laná odpojené od vlečných dosiek alebo záťaží;
b) sú v prípade párových vlečných sietí závažia na koncoch krídel odpojené a uložené;
c) sú v prípade lovných šnúr, žiabrových sietí, zamotávacích sietí a viacstenných žiabrových sietí:
i) siete uložené pod priviazaným krytom;
ii) šnúry a háky uložené v uzavretých debnách;
d) je v prípade kruhovej záťahovej siete od nej odpojený hlavný alebo spodný drôt.
▼M5 —————
KAPITOLA III
MINIMÁLNA VEĽKOSŤ RÝB PRI VYKLÁDKE
Článok 14
Meranie rýb
1. Morský organizmus nedosahuje požadovanú veľkosť, ak sú jeho rozmery menšie než minimálna ochranná referenčná veľkosť, ktorá je uvedená v prílohe IV pre príslušný druh a príslušnú zemepisnú oblasť, alebo minimálna ochranná referenčná veľkosť inak stanovená v súlade s právnymi predpismi Únie. Minimálne ochranné referenčné veľkosti stanovené v prílohe IV k tomuto nariadeniu sa uplatňujú okrem prípadu, ak boli minimálne ochranné referenčné veľkosti stanovené v akte, ktorý sa prijal v súlade s článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
2. Veľkosť rýb sa meria od konca nosa so zatvorenými ústami po najvzdialenejší koniec chvostovej plutvy.
Článok 14a
Postup stanovenia minimálnych ochranných referenčných veľkostí v súvislosti s plánmi pre odhadzovanie
Komisia je na účely prijatia aktov uvedených v článku 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 splnomocnená počas doby jeho trvania stanovovať minimálne ochranné referenčné veľkosti pre tie druhy, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky v zmysle článku 15 uvedeného nariadenia. Tieto veľkosti sa stanovujú delegovaným aktom prijatým v súlade s článkom 28b tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 s cieľom zabezpečiť ochranu mlade morských organizmov a v prípade potreby sa môžu odchyľovať od minimálnych ochranných referenčných veľkostí stanovených v prílohe IV k tomuto nariadeniu.
Článok 15
Ponechanie rýb, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť, na palube
1. Pokiaľ ide úlovky morských organizmov, ktoré nedosahujú požadovanú veľkosť a patria k druhu, na ktorý sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, uplatňuje sa článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
1a. Ak sa úlovky uvedené v odseku 1, vylodili, členské štáty zavedú opatrenia na uľahčenie ich skladovania alebo odbytu, ako je podpora investícií do výstavby a prispôsobenia vyloďovacích miest a prístreškov, alebo podpora investícií s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu produktov rybárstva.
1b. Morské organizmy, ktoré nedosahujú požadovanú veľkosť a patria k druhu, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť vylodiť úlovky v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, sa nesmú ponechávať na palube, prekladať na inú loď, vyloďovať, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať ani ponúkať na predaj, ale bezodkladne sa vracajú do mora.
2. Na iné ryby ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe II ako cieľové druhy pre kategórie veľkosti ôk „menšie ako 16 mm“ alebo „od 16 do 31 mm“, ulovené vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami a podobným výstrojom s veľkosťou ôk menšou ako 32 mm alebo kruhovými záťahovými sieťami, sa odsek 1 nevzťahuje za predpokladu, že sa tieto ryby nebudú triediť a predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj na ľudskú spotrebu.
Článok 15a
Zákaz triedenia
Všetky druhy, na ktoré sa vzťahuje kvóta a ktoré sa ulovia počas rybolovných operácií, sa vezmú na palubu plavidla a následne vyložia, pokiaľ to nie je v rozpore s povinnosťami ustanovenými v nariadeniach Únie v oblasti rybného hospodárstva, ktorými sa ustanovujú technické, kontrolné a ochranné opatrenia, najmä v tomto nariadení, v nariadení (ES) č. 2371/2002 alebo v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva ( 3 )
KAPITOLA IV
OBMEDZENIA TÝKAJÚCE SA URČITÝCH OBLASTÍ, DRUHOV RYBOLOVU ALEBO ŽIVÝCH VODNÝCH ZDROJOV
Článok 16
Zakázané oblasti
Počas celého roku je zakázané akýmkoľvek aktívnym výstrojom loviť ryby v zemepisnej oblasti ohraničenej loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto body, merané podľa systému súradníc WGS84:
1. 54° 23′ s. š., 14° 35′ v. d.;
2. 54° 21′ s. š., 14° 40′ v. d.;
3. 54° 17′ s. š., 14° 33′ v. d.;
4. 54° 07′ s. š., 14° 25′ v. d.;
5. 54° 10′ s. š., 14° 21′ v. d.;
6. 54° 14′ s. š., 14° 25′ v. d.;
7. 54° 17′ s. š., 14° 17′ v. d.;
8. 54° 24′ s. š., 14° 11′ v. d.;
9. 54° 27′ s. š., 14° 25′ v. d.;
10. 54° 23′ s. š., 14° 35′ v. d.
Článok 16a
Obmedzenie oblasti rybolovu
1. Od 1. mája do 31. októbra sa zakazuje vykonávať akúkoľvek rybolovnú činnosť v oblastiach vymedzených loxodrómami, ktoré postupne spájajú tieto polohy, ktoré sa merajú v súlade so súradnicovým systémom WGS84:
a) Oblasť 1:
— 55°45′ s. š., 15°30′ v. d.
— 55°45′ s. š., 16°30′ v. d.
— 55° 00′ s. š., 16°30′ v. d.
— 55°00′ s. š., 16°00′ v. d.
— 55°15′ s. š., 16°00′ v. d.
— 55°15′ s. š., 15°30′ v. d.
— 55°45′ s. š., 15°30′ v. d.
b) Oblasť 2:
— 55°00′ s. š., 19°14′ v. d.
— 54°48′ s. š., 19°20′ v. d.
— 54°45′ s. š., 19°19′ v. d.
— 54°45′ s. š., 18°55′ v. d.
— 55°00′ s. š., 19°14′ v. d.
c) Oblasť 3:
— 56°13′ s. š., 18°27′ v. d.
— 56°13′ s. š., 19°31′ v. d.
— 55°59′ s. š., 19°13′ v. d.
— 56°03′ s. š., 19°06′ v. d.
— 56°00′ s. š., 18°51′ v. d.
— 55°47′ s. š., 18°57′ v. d.
— 55°30′ s. š., 18°34′ v. d.
— 56°13′ s. š., 18°27′ v. d.
2. Odchylne od odseku 1 sa povoľuje rybolov pomocou žiabroviek, zakliesňovacích sietí a viacstenných žiabroviek s veľkosťou ôk najmenej 157 mm alebo pomocou unášaných lovných šnúr. Na palube sa nesmie uchovávať žiaden iný výstroj.
Článok 17
Obmedzenia lovu lososa obyčajného a pstruha morského
1. Uchovávanie lososa obyčajného (Salmo salar) alebo pstruha obyčajného (Salmo trutta) na palube je zakázané:
a) od 1. júna do 15. septembra vo vodách podoblastí 22 až 31;
b) od 15. júna do 30. septembra vo vodách podoblasti 32.
V tých prípadoch, keď sa na lososa atlantického (Salmo salar) vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, sa prvý pododsek tohto odseku neuplatňuje na úlovky lososa atlantického. V tých prípadoch, keď sa na pstruha morského (Salmo trutta) vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, sa prvý pododsek tohto odseku na úlovky pstruha obyčajného neuplatňuje. Nezamýšľané úlovky lososa atlantického (Salmo salar) alebo pstruha morského (Salmo trutta) sa vylodia a v prípade lososa atlantického započítajú do kvót.
Zakazuje sa však lov lososa atlantického (Salmo salar) alebo pstruha morského (Salmo trutta) pomocou akéhokoľvek rybárskeho výstroja v zemepisných oblastiach a počas období, ktoré sú uvedené v prvom pododseku tohto odseku, a ako sa uvádza v odseku 2.
2. Zakázaná oblasť je počas uzavretého obdobia viac ako štyri námorné míle od základných línií.
3. Odchylne od odseku 1 je povolený lov lososa atlantického (Salmo salar) a pstruha morského (Salmo trutta) pomocou pascových sietí.
Článok 18
Obmedzenia lovu úhora
Počas celého roka je zakázané uchovávať na palube úhora uloveného akýmkoľvek aktívnym výstrojom.
Článok 18a
Obmedzenia rybolovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého
1. Zakazuje sa ponechávať na palube tieto druhy rýb, ak sa ulovia v nasledujúcich zemepisných oblastiach a počas naledujúcich období:
|
Druh |
Zemepisná oblasť |
Obdobie |
|
platesa bradavičnatá (Platichthys flesus) |
podoblasti 26, 27, 28 a 29 južne od 59° 30′ s. š. |
od 15. februára do 15. mája |
|
podoblasť 32 |
od 15. februára do 31. mája |
|
|
kalkan veľký (Psetta maxima) |
podoblasti 25, 26 a 28 južne od 56° 50′ s. š. |
od 1. júna do 31. júla |
2. Odchylne od odseku 1 možno pri rybolove vlečnými sieťami, dánskymi záťahovými sieťami alebo podobným výstrojom s veľkosťou ôk 105 mm alebo viac alebo pri rybolove žiabrovkami, zakliesňovacími sieťami alebo viacstennými žiabrovkami s veľkosťou ôk 100 mm alebo viac uchovávať na palube a vykladať vedľajšie úlovky platesy bradavičnatej a kalkana veľkého do 10 % živej hmotnosti celkového úlovku ponechaného na palube a vyloženého počas období zákazu uvedených v odseku 1.
Článok 19
Obmedzenia nevytriedených vykládok
1. Nevytriedené úlovky sa vykladajú výhradne v prístavoch a na vykládkových miestach, kde je v prevádzke program odberu vzoriek uvedený v odseku 2.
2. Členské štáty zabezpečia, aby boli zriadené vhodné programy odberu vzoriek, umožňujúce účinné sledovanie nevytriedených vykládok podľa druhov.
KAPITOLA V
OSOBITNÉ OPATRENIA PRE RIŽSKÝ ZÁLIV
Článok 20
Osobitné rybárske povolenie
1. Na účely rybolovu v podoblasti 28-1 musia mať plavidlá osobitné rybárske povolenie vydané v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1627/94.
2. Členské štáty zabezpečia, aby boli plavidlá, ktorým bolo vydané osobitné rybárske povolenie uvedené v odseku 1 zaradené do zoznamu, ktorý obsahuje ich názov a interné registračné číslo a ktorý sa uverejní na internetovej stránke, ktorej adresu každý členský štát oznámi Komisii.
3. Plavidlá zaradené do zoznamu musia spĺňať tieto podmienky:
a) celkový výkon motorov (kW) plavidiel zaradených do zoznamov nesmie presiahnuť celkový výkon motorov, ktorý každý členský štát dodržiaval v podoblasti 28–1 v rokoch 2000–2001;
b) výkon motora plavidla nesmie nikdy presiahnuť 221 kilowattov (kW).
Článok 21
Výmena plavidiel alebo motorov
1. Každé jednotlivé plavidlo uvedené na zozname v článku 20 ods. 2 je možné nahradiť iným plavidlom alebo plavidlami, za predpokladu že:
a) taká náhrada nemá za následok zvýšenie celkového výkonu motorov, ako je uvedené v článku 20 ods. 3 písm. a) v dotknutom členskom štáte; a
b) výkon motora ktoréhokoľvek náhradného plavidla nikdy neprekročí 221 kW.
2. Motor ktoréhokoľvek jednotlivého plavidla zaradeného na zoznam uvedený v článku 20 ods. 2 je možné nahradiť za predpokladu, že:
a) nahradením motora sa nikdy neprekročí výkon motora daného plavidla 221 kW; a
b) výkon náhradného motora nie je taký, aby takáto náhrada viedla k zvýšeniu celkového výkonu strojov, ako je uvedené v článku 20 ods. 3 písm. a) pre dotknutý členský štát.
Článok 22
Zákaz rybolovu vlečnými sieťami
V podoblasti 28-1 je vo vodách s hĺbkou menej ako 20 metrov zakázaný rybolov vlečnými sieťami.
KAPITOLA VI
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 23
Zakázaný rybársky výstroj a postupy
1. Lov živých vodných zdrojov metódami, ktorých súčasťou je použitie výbušnín, jedovatých alebo omamných látok, elektrického prúdu alebo akýchkoľvek projektilov, je zakázaný.
2. Predaj, vystavovanie alebo ponúkanie na predaj živých vodných zdrojov ulovených metódami uvedenými v odseku 1 je zakázaný.
Článok 24
Vedecký výskum
1. Toto nariadenie sa neuplatňuje pre rybolovné činnosti, ktoré sa vykonávajú výhradne na účely vedeckého výskumu za týchto podmienok:
a) rybolovné činnosti sa vykonávajú s povolením a v rámci právomoci dotknutého členského štátu alebo členských štátov;
b) členský štát alebo členské štáty, vo vodách ktorých sa výskum vykonáva, musia byť o rybolovných činnostiach vopred informované;
c) plavidlo, ktoré uskutočňuje rybolovné činnosti, musí mať na palube povolenie vydané členským štátom, pod vlajkou ktorého sa plaví.
2. Bez ohľadu na odsek 1 živé vodné zdroje chytené na účely uvedené v odseku 1 sa nemôžu predávať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj pokiaľ:
a) nedosahujú minimálnu veľkosť vykládky uvedenú v prílohe IV a sa vyčerpajú rybolovné možnosti zdrojov, pre ktoré sú takéto možnosti stanovené; alebo
b) sa priamo nepredávajú na iné účely ako na ľudskú spotrebu.
Článok 25
Umelé zarybňovanie a transplantácia
Toto nariadenie sa nevzťahuje na rybolovné činnosti vykonávané výhradne pre potreby umelého zarybňovania alebo transplantácie živých vodných zdrojov s povolením a na základe právomoci dotknutého členského štátu alebo členských štátov. Ak sa zarybňovanie alebo transplantácia vykonáva vo vodách iného členského štátu alebo členských štátov, všetky dotknuté členské štáty o tom musia byť informované vopred.
Článok 26
Opatrenia prijaté členskými štátmi platné výhradne pre rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou
1. S cieľom zachovávať a riadiť zásoby alebo znižovať vplyv rybolovu na morský ekosystém môžu členské štáty prijať technické opatrenia určené na obmedzenie úlovkov, ktoré:
a) dopĺňajú opatrenia ustanovené v nariadeniach ►M3 Únie ◄ týkajúcich sa rybného hospodárstva; alebo
b) presahujú rámec minimálnych požiadaviek stanovených nariadeniami ►M3 Únie ◄ týkajúcimi sa rybného hospodárstva.
2. Opatrenia uvedené v odseku 1 sa vzťahujú výhradne na rybárov dotknutého členského štátu a musia byť zlučiteľné s právom ►M3 Únie ◄ .
3. Dotknutý členský štát musí o takýchto opatreniach bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu.
4. Členské štáty na požiadanie Komisie poskytne všetky informácie potrebné na stanovenie, či dané opatrenia spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1.
5. V prípade, že Komisia usúdi, že opatrenia nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, prijme rozhodnutie, ktorým požiada členský štát, aby opatrenia stiahol alebo ich upravil.
Článok 27
Vedecké posúdenie druhov výstroja
Komisia do 1. januára 2008 zabezpečí, aby sa uskutočnilo vedecké posúdenie vplyvu, ktorý má používanie žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a zamotávajúcich sietí na veľrybotvaré cicavce a aby sa výsledky posúdenia predložili Európskemu parlamentu a Rade.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 28
Vykonávacie predpisy
Podrobné pravidlá vykonávania tohto nariadenia sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002.
Článok 28a
Postup prijímania technických opatrení v súvislosti s plánmi pre odhadzovanie
Komisia je na účely prijatia aktov uvedených v článku 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 splnomocnená počas doby jeho trvania prijímať osobitné ustanovenia týkajúce sa jednotlivých druhov rybolovu alebo druhov morských organizmov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky, pozostávajúce z technických opatrení uvedených v článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia. Takéto opatrenia sa prijímajú prostredníctvom delegovaného aktu prijatého v súlade s článkom 28b tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 s cieľom zvýšiť selektivitu výstroja alebo znížiť, prípadne, pokiaľ je to možné, eliminovať nechcené úlovky a môžu sa, ak je to vhodné, odchýliť od opatrení ustanovených v tomto nariadení.
Článok 28aa
Postup prijímania technických opatrení v rámci viacročných plánov
Komisia je na účely prijatia aktov uvedených v článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 ( 4 ) a na obdobie jeho platnosti splnomocnená prijímať technické opatrenia. Takéto technické opatrenia sa stanovia prostredníctvom delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 28b tohto nariadenia a článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a v príslušnom prípade sa môžu odchýliť od týchto ustanovení:
a) špecifikácie cieľových druhov, veľkostí ôk a minimálnych ochranných referenčných veľkostí jedincov, ktoré sú stanovené v prílohách II, III a IV k tomuto nariadeniu a na ktoré sa odkazuje v článkoch 3 a 4 a článku 14 ods. 1 tohto nariadenia;
b) štruktúra, vlastnosti a pravidlá, ktorými sa riadi používanie aktívneho výstroja, stanovené v článku 5 ods. 2, 3 a 4 a článku 6 tohto nariadenia a v prílohe II k tomuto nariadeniu;
c) štruktúra, vlastnosti a pravidlá, ktorými sa riadi používanie pasívneho výstroja, stanovené v článku 8 tohto nariadenia;
d) zoznam(-y) súradníc oblastí a období, v ktorých platia zákazy alebo obmedzenia rybolovu, ako je stanovené v článkoch 16 a 16a tohto nariadenia;
e) druhy, na ktoré sa uplatňuje článok 18a ods. 1 tohto nariadenia, ako aj geografické oblasti a obdobia uplatňovania obmedzení rybolovu v prípade určitých populácií stanovené v uvedenom odseku, a tiež technické podrobnosti výnimky stanovenej v článku 18a ods. 2 tohto nariadenia.
Článok 28b
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v ►M5 článkoch 14a, 28a a 28aa ◄ sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. júna 2015.
3. Delegovanie právomoci uvedené v ►M5 článkoch 14a, 28a a 28aa ◄ môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa ►M5 článkov 14a, 28a a 28aa ◄ nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 29
Zmeny a doplnenia príloh
Zmeny a doplnenia prílohy I a doplnkov 1 a 2 k prílohe II sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002.
Článok 30
Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1434/98
Nariadenie (ES) č. 1434/98 sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. V článku 1 sa vypúšťa odsek 2.
2. V článku 2 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
3. V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Slede ulovené:
— v oblastiach 1 a 2 pomocou vlečených sietí s minimálnou veľkosťou ôk rovnou alebo väčšou ako 32 mm; alebo
— v oblasti 3 pomocou vlečených sietí s minimálnou veľkosťou ôk rovnou alebo väčšou ako 40 mm; alebo
— v oblastiach 1 alebo 2 alebo 3 pomocou akéhokoľvek rybárskeho výstroja okrem vlečených sietí,
sa nesmú vykladať na iné účely ako na priamu ľudskú spotrebu, pokiaľ sa najskôr neponúkli na predaj na priamu ľudskú spotrebu a nenašiel sa kupec.“
4. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Avšak všetky slede ulovené pomocou akéhokoľvek rybárskeho výstroja v rámci podmienok špecifikovaných v článku 2 môžu byť vyložené na iné účely ako je priama ľudská spotreba.“
Článok 31
Zrušenie
Nariadenie (ES) č. 88/98 sa zrušuje.
Odkazy na zrušené nariadenie sa vykladajú ako odkazy na toto nariadenie a čítajú sa v súlade s korelačnou tabuľkou v prílohe V.
Článok 32
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2006.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
Podoblasti zemepisnej oblasti uvedenej v článku 1, ktoré sa majú merať podľa systému súradníc WGS84
Podoblasť 22
Vody ohraničené priamkou vedenou od Hasenøre Hoved (56° 09′ s. š., 10° 44′ v. d.) na východnom pobreží Jutlandu po Gniben Spids (56° 01′ s. š., 11° 18′ v. d.) na západnom pobreží Sjællandu; potom pozdĺž západného pobrežia a južného pobrežia Sjællandu po bod ležiaci na 12° 00′ v. d.; odtiaľ rovno na juh po ostrov Falster; potom pozdĺž východného pobrežia ostrova Falster po Gedser Odde (54° 34′ s. š., 11° 58′ v. d.); ďalej priamo na východ po 12° 00′ v. d.; potom rovno na juh k pobrežiu Nemecka; potom juhozápadným smerom pozdĺž pobrežia Nemecka a východného pobrežia Jutlandu až do východiskového bodu.
Podoblasť 23
Vody ohraničené priamkou vedenou od Gilbjerg Hoved (56° 08′ s. š., 12° 18′ v. d.) na severnom pobreží Sjællandu po Kullen (56° 18′ s. š., 12° 28′ v. d.) na pobreží Švédska; potom južným smerom pozdĺž pobrežia Švédska po maják Falsterbo (55° 23′ s. š., 12° 50′ v. d.); potom cez južný vstup do Øresundu po maják Stevns (55° 19′ s. š., 12° 28′ v. d.) na pobreží Sjællandu; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Sjællandu až do východiskového bodu.
Podoblasť 24
Vody ohraničené priamkou vedenou od majáka Stevns (55° 19′ s. š., 12° 28′ v. d.) na východnom pobreží Sjællandu cez južný vstup do Øresundu po maják Falsterbo (55° 23′ s. š., 12° 50′ v. d.) na pobreží Švédska; potom pozdĺž južného pobrežia Švédska po maják Sandhammaren (55° 24′ s. š., 14° 12′ v. d.); odtiaľ po maják Hammerodde (55° 18′ s. š., 14° 47′ v. d.) na severnom pobreží Bornholmu; potom pozdĺž západného a južného pobrežia Bornholmu po bod ležiaci na 15° 00′ v. d.; odtiaľ priamo na juh k pobrežiu Poľska; potom západným smerom pozdĺž pobrežia Poľska a Nemecka po bod ležiaci na 12° 00′ v. d.; potom priamo na sever po bod ležiaci na 54° 34′ s. š. a 12° 00′ v. d.; potom priamo na západ po Gedser Odde (54° 34′ s. š., 11° 58′ v. d.); odtiaľ pozdĺž východného a severného pobrežia ostrova Falster po bod ležiaci na 12° 00′ v. d.; odtiaľ priamo na sever smerom k južnému pobrežiu Sjællandu; potom západným a severným smerom pozdĺž západného pobrežia Sjællandu až do východiskového bodu.
Podoblasť 25
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu na východnom pobreží Švédska ležiaceho na 56° 30′ s. š. a pokračujúcou priamo na východ k západnému pobrežiu ostrova Öland; po obídení južnej strany ostrova Öland po bod na východnom pobreží ležiaci na 56° 30′ s. š., priamo na východ po 18° 00′ v. d.; potom priamo na juh k pobrežiu Poľska; potom západným smerom pozdĺž pobrežia Poľska po bod ležiaci na 15° 00′ v. d.; potom priamo na sever k ostrovu Bornholm; potom pozdĺž južného a západného pobrežia Bornholmu po maják Hammerodde (55° 18′ s. š., 14° 47′ v. d.); potom po maják Sandhammaren (55° 24′ s. š., 14° 12′ v. d.) na južnom pobreží Švédska; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.
Podoblasť 26
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu ležiaceho na 56° 30′ s. š. a 18° 00′ v. d. a pokračujúcou priamo na východ smerom k západnému pobrežiu Lotyšska; potom južným smerom pozdĺž pobrežia Lotyšska, Litvy, Ruska a Poľska po bod na poľskom pobreží ležiaci na 18° 00′ v. d.; potom priamo na sever až do východiskového bodu.
Podoblasť 27
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu na východnom kontinentálnom pobreží Švédska ležiaceho na 59° 41′ s. š. a 19° 00′ v. d. a pokračujúcou priamo na juh k severnému pobrežiu ostrova Gotland; potom južným smerom pozdĺž západného pobrežia Gotland do bodu ležiaceho na 57° 00′ s. š.; potom priamo na západ po 18° 00′ v. d.; potom priamo na juh po 56° ′ s. š.; potom na západ k východnému pobrežiu ostrova Öland; potom po obídení južnej strany ostrova Öland po bod na jeho západnom pobreží ležiaci na 56° 30′ s. š.; potom priamo na západ k pobrežiu Švédska; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.
Podoblasť 28–1
Vody ohraničené na západe priamkou vedenou z 57° 34,1234′ s. š., 21° 42,9574′ v. d. po 57° 57,4760′ s. š., 21° 58,2789′ v. d., ďalej smerom na juh po najjužnejší bod polostrova Sõrve a potom severovýchodným smerom pozdĺž pobrežia ostrova Saaremaa; a na severe priamkou vedenou z 58° 30′ s. š., 23° 13,2′ v. d. po 58° 30′ s. š., 23° 41,1′ v. d.
Podoblasť 28–2
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu ležiaceho na 58° 30′ s. š. a 19° 00′ v. d. a pokračujúcou priamo na východ k západnému pobrežiu ostrova Saaremaa; potom smerom na juh pozdĺž západného pobrežia ostrova Saaremaa po 57° 57,4760’ s. š. and 21° 58,2789’ v. d.; potom na juh po bod ležiaci na 57° 34,1234′ s. š. a 21° 42,9574′ v. d.; potom južným smerom pozdĺž pobrežia Lotyšska do bodu ležiaceho na 56° 30′ s. š.; potom priamo na západ po 18° 00′ v. d.; potom priamo na sever po 57° 00′ s. š.; potom priamo na východ k západnému pobrežiu ostrova Gotland; potom severným smerom po bod na severnom pobreží Gotlandu ležiaci na 19° 00′ v. d.; potom priamo na sever až do východiskového bodu.
Podoblasť 29
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu na východnom kontinentálnom pobreží Švédska ležiaceho na 60° 30′ s. š., pokračujúcou priamo na východ ku kontinentálnemu pobrežiu Fínska; potom južným smerom pozdĺž západného a južného pobrežia Fínska do bodu na južnom kontinentálnom pobreží ležiacom na 23° 00′ v. d.; potom priamo na juh po 59° 00′ v. d.; potom priamo na východ ku kontinentálnemu pobrežiu Estónska; potom južným smerom pozdĺž západného pobrežia Estónska do bodu ležiaceho na 58° 30′ s. š.; potom priamo na západ k východnému pobrežiu ostrova Saaremaa; potom, po obídení severnej strany ostrova Saaremaa smerom do bodu na jeho západnom pobreží ležiaceho na 58° 30′ s. š.; potom priamo na západ po 19° 00′ v. d.; potom priamo na sever do bodu na východnom kontinentálnom pobreží Švédska ležiaceho na 59° 41′ s. š.; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.
Podoblasť 30
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu na východnom pobreží Švédska ležiaceho na 63° 30′ s. š. a pokračujúcou priamo na východ ku kontinentálnemu pobrežiu Fínska; potom južným smerom pozdĺž pobrežia Fínska do bodu ležiaceho na 60° 30′ s. š.; potom priamo na západ ku kontinentálnemu pobrežiu Švédska; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.
Podoblasť 31
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu na východnom pobreží Švédska ležiaceho na 63° 30′ s. š., pokračujúcou po obídení severnej časti Bothnianskeho zálivu do bodu na západnom kontinentálnom pobreží Fínska ležiaceho na 63° 30′ s. š.; potom na západ až do východiskového bodu.
Podoblasť 32
Vody ohraničené priamkou vedenou z bodu na južnom pobreží Fínska ležiaceho na 23° 00′ v. d. a pokračujúcou, po obídení východnej časti Fínskeho zálivu do bodu na západnom pobreží Estónska ležiaceho na 59° 00′ v. d.; potom priamo na západ po 23° 00′ v. d.; potom priamo na sever až do východiskového bodu.
PRÍLOHA II
Vlečné siete, dánske záťahové siete a podobný výstroj: rozsah veľkosti ôk, cieľové druhy a požadované percentuálne podiely úlovku
|
Cieľové druhy |
Rozsah veľkosti ôk (mm) |
||||||
|
< 16 |
16 ≤ a < 32 |
16 ≤ a < 105 |
32 ≤ a < 90 |
32 ≤ a < 105 |
≥ 90 (3) |
||
|
Skupiny podoblastí |
|||||||
|
22–32 |
22–27 |
28–32 |
22–23 |
24–27 |
22–23 |
22–32 |
|
|
Minimálne percentuálne podiely cieľového druhu |
|||||||
|
90 (1) |
90 (1) |
90 |
100 |
||||
|
Piesočnice (Ammodytidae) |
* |
* |
* |
* |
* |
* |
* |
|
Šprota severná (Sprattus sprattus) |
|
* |
* |
* |
* |
* |
* |
|
Sleď obyčajný (Clupea harengus) |
|
|
* |
* |
* |
* |
* |
|
Solea obyčajná (Solea vulgaris) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Platesa (Pleuronectes platessa) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Treska bezfúza (Merlangius merlangus) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Pakambala kosoštvorcová (Scophthalmus rhombus) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Platesa limanda (Limanda limanda) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Platesa bradavičnatá (Platichthys flesus) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Platesa malohlavá (Microstomus kitt) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Kambala veľká (Psetta maxima) |
|
|
|
|
|
* |
* |
|
Treska škvrnitá (Gadus morhua) |
|
|
|
|
|
|
* |
|
(1) Treska môže predstavovať najviac 3 % živej váhy úlovku ponechaného na palube. (2) Povolené sú výhradne vlečné siete, dánske záťahové sieťe a podobný výstroj s únikovým oknom typu Bacoma alebo s koncovým rukávcom typu T90 a nástavcom s veľkosťou ôk a špecifikáciami uvedenými v doplnkoch 1 a 2. (3) Používanie trámovej vlečnej siete nie je povolené. (4) Treska bezfúza môže predstavovať najviac 40 % živej váhy úlovku ponechaného na palube. (5) Sleď obyčajný môže predstavovať najviac 45 % živej váhy úlovku ponechaného na palube. |
|||||||
Dodatok 1
Špecifikácie koncového rukávca typu BACOMA
Opis
a) Veľkosť koncového rukávca, nástavca a zadného konca vlečnej siete
i) Koncový rukávec tvoria dva dielce, ktoré sú spojené na každej strane jednou obrubou, pričom obe obruby majú rovnakú dĺžku.
ii) Minimálna veľkosť oka kosoštvorcových ôk je 105 mm. Povraz je vyrobený z polyetylénových vlákien s hrúbkou jednoduchého pletiva nepresahujúcou 6 mm alebo s hrúbkou dvojitého pletiva nepresahujúcou 4 mm.
iii) Je zakázané používať koncové rukávce a nástavce vyrobené len z jedného kusu sieťoviny a len s jednou obrubou.
iv) Počet otvorených kosoštvorcových ôk okrem ôk na obrubách nesmie byť v prípade žiadneho nástavca v ľubovoľnom bode ľubovoľného obvodu väčší alebo menší ako maximálny počet ôk na obvode predného konca koncového rukávca (obrázok 1).
b) Umiestnenie okna
i) Okno sa vkladá do horného dielca koncového rukávca (obrázok 2).
ii) Okno sa musí končiť najviac 4 oká od koncového rukávca vrátane ručne pleteného radu ôk, cez ktorý prechádza lano koncového rukávca (obrázok 3 alebo 4).
c) Veľkosť okna
i) Šírka okna vyjadrená počtom pásov ôk sa rovná počtu otvorených kosoštvorcových ôk v hornom paneli vydelenému. V prípade potreby bude možné ponechať najviac 20 % z počtu otvorených kosoštvorcových ôk v hornom dielci, rozdelených rovnomerne na obe strany dielca okna (obrázok 4).
ii) Dĺžka okna je najmenej 5,5 m.
iii) Odchylne od bodu ii) je dĺžka okna minimálne 6 m, ak je k oknu pripojený senzor na meranie objemu úlovku.
d) Sieťovina okna
i) Oká majú otvor najmenej 120 mm. Oká musia byť štvorcové, t. j. všetky štyri strany sieťoviny okna budú rovnaké.
ii) Sieťovina sa upevní tak, aby pásy viedli súbežne a kolmo na dĺžku koncového rukávca. Sieťovina musí byť upletená z jedného povrazu bez uzlov alebo z materiálu s podobnými preukázanými výberovými vlastnosťami. Bezuzlová sieťovina je sieťovina, ktorá je zložená zo štvorstranných ôk, pričom rohy ôk sú tvorené vzájomným prepletením povrazov dvoch priľahlých strán oka.
iii) Priemer jedného povrazu je najmenej 5 mm.
e) Iné špecifikácie
i) Zadný pás nesmie obopínať únikové okno typu BACOMA.
ii) Bója koncového rukávca má guľovitý tvar a maximálny priemer 40 cm. Lanom je pripevnená ku koncovému rukávcu.
iii) Klapka nesmie prekrývať únikové okno typu BACOMA.
Obrázok 1
Mechanizmus vlečnej siete je možné rozdeliť na tri rôzne časti podľa tvaru a funkcie. Telo vlečnej siete je zvyčajne zúžené. Nástavec je nezúžená časť, zvyčajne vyrobená buď z jedného, alebo dvoch kusov siete. Aj koncový rukávec tvorí nezúžená časť, často pozostávajúca z dvojitej šnúry, aby bola odolnejšia proti veľkému opotrebovaniu. Časť pod zdvíhacím pásom sa nazýva zdvíhací vak.
Obrázok 2
|
A |
Nástavec |
|
B |
Koncový rukávec |
|
C |
Únikové okno, dielec so štvorcovými okami |
|
1 |
Horný dielec, max. 50 otvorených kosoštvorcových ôk |
|
2 |
Dolný dielec, max. 50 otvorených kosoštvorcových ôk |
|
3 |
Obruby |
|
4 |
Okrúhle spoje alebo viazanie |
|
5 |
Zdvíhací pás |
|
6 |
Zadný pás |
|
7 |
Lano koncového rukávca |
|
8 |
Vzdialenosť okna od lana koncového rukávca (obrázky č. 3 a č. 4) |
|
9 |
Lano bóje |
|
10 |
Bója koncového rukávca |
Obrázok 3
UPEVNENIE OKNOVÉHO DIELCA
|
A |
Dielec so štvorcovými okami s veľkosťou 120 m (25 pásov) |
|
B |
Pripojenie dielca so štvorcovými okami k obrube |
|
C |
Pripojenie dielca so štvorcovými okami ku kosoštvorcovej sieti |
|
D |
Sieť s kosoštvorcovými okami s veľkosťou 105 mm (najviac 50 otvorených ôk) |
|
E |
Vzdialenosť oknového dielca od lana koncového rukávca. Okno sa musí končiť najviac 4 oká od lana koncového rukávca vrátane ručne upleteného radu ôk, cez ktoré prechádza lano koncového rukávca |
|
F |
Jeden rad ručne zapletených ôk lana koncového rukávca |
Obrázok 4
UPEVNENIE OKNOVÉHO DIELCA
|
A |
Dielec so štvorcovými okami s veľkosťou 120 mm (20 pásov) |
|
B |
Pripojenie dielca so štvorcovými okami k obrube |
|
C |
Pripojenie dielca so štvorcovými okami ku kosoštvorcovej sieti |
|
D |
Sieť s kosoštvorcovými okami s veľkosťou 105 mm (najviac 50 otvorených ôk) |
|
E |
Vzdialenosť oknového dielca od lana koncového rukávca. Okno sa musí končiť najviac 4 oká od lana koncového rukávca vrátane ručne upleteného radu ôk, cez ktoré prechádza lano koncového rukávca |
|
F |
Jeden rad ručne zapletených ôk lana koncového rukávca |
|
G |
Najviac 10 % po oboch stranách otvorených ôk D |
Dodatok 2
ŠPECIFIKÁCIE VLEČNEJ SIETE T90
a) Vymedzenie pojmov
1. Výstroj typu T90 je definovaný ako vlečné siete, dánske záťahové siete a podobný výstroj, ktorého koncový rukávec a nástavec sú vyrobené z kosoštvorcovej uzlovej sieťoviny otočenej o 90o tak, aby bol hlavný smer pletenia sieťoviny súbežný so smerom vlečenia.
2. Smer pletenia sieťoviny pri bežnej kosoštvorcovej uzlovej sieti (A) a pri sieti otočenej o 90o (B) je znázornený na obrázku 1.
Obrázok 1
b) Veľkosť ôk a rozmer
Veľkosť ôk musí byť aspoň 120 mm. Odchylne od článku 6 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 517/2008 ( 5 ) sa veľkosť ôk koncového rukávca a nástavca meria kolmo na pozdĺžnu os rybárskeho výstroja.
c) Hrúbka pletiva
Materiál povrazu koncového rukávca a nástavca musí byť vyrobený zo zapletených polyetylénových vlákien, pričom hrúbka povrazu nesmie prekročiť 6 mm v prípade pletiva z jedného povrazu a 4 mm v prípade pletiva z dvoch povrazov. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na najzadnejší rad ôk koncového rukávca, ak je k nemu pripojené lano koncového rukávca.
d) Vyhotovenie
1. Koncový rukávec a nástavec s otočenými okami (typ T90) sa vyrába z dvoch rovnako veľkých dielcov s minimálnym počtom 50 ôk na dĺžku, ktoré sú orientované, ako je uvedené vyššie, spojených dvoma postrannými obrubami.
2. Počet otvorených ôk musí byť v ľubovoľnom obvode od prednej časti nástavca po najzadnejšiu časť koncového rukávca rovnaký.
3. V bode pripojenia koncového rukávca alebo nástavca k zužujúcej sa časti vlečnej siete sa musí počet ôk na obvode koncového rukávca alebo nástavca rovnať 50 % počtu ôk v poslednom rade ôk zužujúcej sa časti vlečnej siete.
4. Koncový rukávec a nástavec je znázornený na ďalej uvedenom obrázku 2.
e) Obvod
Počet ôk v ľubovoľnom obvode koncového rukávca a nástavca okrem spojov a obrúb nesmie byť vyšší ako 50.
f) Okrúhle spoje
Na prednom okraji dielcov, z ktorých je zložený koncový rukávec aj nástavec, musí byť pletený rad polovičných ôk. Na zadnom okraji dielca koncového rukávca musí byť úplný rad pletených ôk, ktoré dokážu viesť lano koncového rukávca.
g) Bója koncového rukávca
Bója koncového rukávca má guľovitý tvar a maximálny priemer 40 cm. Lanom je pripevnená ku koncovému rukávcu.
Obrázok 2
PRÍLOHA III
Žiabrové siete, zamotávajúce siete a viacstenné žiabrové siete: rozsah veľkosti ôk a cieľové druhy
|
Cieľové druhy |
Rozsah veľkosti ôk (mm) |
||||
|
16 ≤ a < 110 |
32 ≤ a < 110 |
90 ≤ a < 156 (2) |
110 ≤ a < 156 |
≥ 157 |
|
|
Skupiny podoblastí |
|||||
|
28-32 |
22-27 |
22-23 |
22-32 |
22-32 |
|
|
Minimálne percentuálne podiely cieľového druhu |
|||||
|
90 (1) |
90 (1) |
90 |
90 |
100 |
|
|
Šprota severná (Sprattus sprattus) |
* |
* |
* |
* |
* |
|
Sleď obyčajný (Clupea harengus) |
* |
* |
* |
* |
* |
|
Solea obyčajná (Solea vulgaris) |
|
|
* |
* |
* |
|
Platesa (Pleuronectes platessa) |
|
|
* |
* |
* |
|
Treska bezfúza (Merlangius merlangus) |
|
|
* |
* |
* |
|
Pakambala kosoštvorcová (Scophthalmus rhombus) |
|
|
* |
* |
* |
|
Platesa limanda (Limanda limanda) |
|
|
* |
* |
* |
|
Platesa bradavičnatá (Platichthys flesus) |
|
|
* |
* |
* |
|
Platesa malohlavá (Microstomus kitt) |
|
|
* |
* |
* |
|
Kambala veľká (Psetta maxima) |
|
|
* |
* |
* |
|
Treska škvrnitá (Gadus morhua) |
|
|
|
* |
* |
|
Losos obyčajný (Salmo salar) |
|
|
|
|
* |
|
(1) Treska môže predstavovať najviac 3 % živej váhy úlovku ponechaného na palube. (2) Tento rozsah veľkosti ôk je prípustný do 30. júna 2006. |
|||||
PRÍLOHA IV
Minimálne ochranné referenčné veľkosti
|
Druh |
Zemepisná oblasť |
►M4 Minimálna ochranná referenčná veľkosť ◄ |
|
Treska škvrnitá (Gadus morhua) |
Podoblasti 22–32 |
38 cm |
|
Platesa bradavičnatá (Platichthys flesus) |
Podoblasti 22 až 25 |
23 cm |
|
Podoblasti 26 až 28 |
21 cm |
|
|
Podoblasti 29 až 32, južne od 59° 30' s. š. |
18 cm |
|
|
Platesa (Pleuronectes platessa) |
Podoblasti 22 až 32 |
25 cm |
|
Kambala veľká (Psetta maxima) |
Podoblasti 22 až 32 |
30 cm |
|
Pakambala kosoštvorcová (Scophthalmus rhombus) |
Podoblasti 22 až 32 |
30 cm |
|
Úhor riečny (Anguilla anguilla) |
Podoblasti 22 až 32 |
35 cm |
|
Losos obyčajný (Salmo salar) |
Podoblasti 22 až 30 a 32 |
60 cm |
|
Podoblasť 31 |
50 cm |
|
|
Pstruh obyčajný (Salmo trutta) |
Podoblasti 22 až 25 a 29 až 32 |
40 cm |
|
Podoblasti 26 až 28 |
50 cm |
PRÍLOHA V
KORELAČNÁ TABUĽKA
|
Nariadenie Rady (ES) č. 88 /98 |
Toto nariadenie |
|
Článok 1 |
Článok 1 |
|
Článok 2 |
— |
|
Článok 3 ods. 1 a 2 |
Článok 14 |
|
Článok 3 ods. 3 |
Článok 15 ods. 1 |
|
Článok 3 ods. 4 |
— |
|
Článok 3 ods. 5 |
— |
|
Článok 4 |
— |
|
Článok 5 ods. 1 a 3 |
Článok 3 |
|
Článok 5 ods. 2 |
— |
|
Článok 6 |
Článok 11 |
|
Článok 7 |
Článok 5 |
|
Článok 8 ods. 1 |
Článok 13 ods. 1 |
|
Článok 8 ods. 2 |
Článok 13 ods. 2 |
|
Článok 8 ods. 3 |
Článok 16 |
|
Článok 8 ods. 4 |
Článok 13 ods. 3 |
|
Článok 8 písm. a) |
Článok 9 |
|
Článok 8 písm. b) |
Článok 10 |
|
Článok 9 ods. 1 |
Článok 17 |
|
Článok 9 ods. 2 |
Článok 8 ods. 1 |
|
Článok 10 ods. 1 |
— |
|
Článok 10 ods. 2 |
Článok 23 ods.1 |
|
Článok 10 ods. 3 |
— |
|
Článok 10 ods. 4 |
— |
|
Článok 11 |
Článok 24 |
|
Článok 12 |
Článok 25 |
|
Článok 13 |
Článok 26 |
|
Článok 14 |
Článok 28 |
|
Článok 15 |
Článok 31 |
|
Článok 16 |
Článok 32 |
|
Príloha I |
Príloha I |
|
Príloha II |
— |
|
Príloha III |
Príloha IV |
|
Príloha IV |
Prílohy II a III |
|
Príloha V |
Doplnok I k prílohe II |
|
Príloha VI |
Príloha V |
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).
( 2 ) Ú. v. ES L 22, 25.1.2003, s. 5.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 zo 6. júla 2016, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 (Ú. v. EÚ L 191, 15.7.2016, s. 1).
( 5 ) Ú. v. EÚ L 151, 11.6.2008, s. 5.