1997L0068 — SK — 10.01.2013 — 009.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 97/68/ES zo 16. decembra 1997 (Ú. v. ES L 059 27.2.1998, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
No |
page |
date |
||
L 227 |
41 |
23.8.2001 |
||
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2002/88/ES z 9. decembra 2002, |
L 35 |
28 |
11.2.2003 |
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2004/26/ES Text s významom pre EHP z 21. apríla 2004, |
L 146 |
3 |
30.4.2004 |
|
L 363 |
368 |
20.12.2006 |
||
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 |
L 188 |
14 |
18.7.2009 |
|
SMERNICA KOMISIE 2010/26/EÚ Text s významom pre EHP z 31. marca 2010, |
L 86 |
29 |
1.4.2010 |
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/88/EÚ Text s významom pre EHP zo 16. novembra 2011, |
L 305 |
1 |
23.11.2011 |
|
SMERNICA KOMISIE 2012/46/EÚ Text s významom pre EHP zo 6. decembra 2012, |
L 353 |
80 |
21.12.2012 |
Zmenené a doplnené:
L 236 |
33 |
23.9.2003 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 97/68/ES
zo 16. decembra 1997
o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a najmä jej článok 100a,
so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),
v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy ( 3 ), z hľadiska spoločného znenia schváleného zmierovacím výborom 11. novembra 1997,
(1) keďže politický a akčný program spoločenstva týkajúci sa životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja ( 4 ) uznáva za základný princíp to, že všetky osoby by mali byť účinne chránené pred uznávanými zdravotnými rizikami vznikajúcimi v dôsledku znečistenia ovzdušia a že to vyžaduje najmä regulovanie emisií oxidu dusičitého (NO2), častíc (PT) – čierny dym a iných znečisťujúcich látok, ako je napríklad oxid uhoľnatý (CO); keďže v záujme prevencie tvorby troposférického ozónu (O3) a jeho sprievodného vplyvu na zdravie a životné prostredie sa musia znížiť emisie prekurzorov oxidov dusíka (NOx) a uhľovodíkov (HC); keďže aj poškodenie životného prostredia spôsobené acidifikáciou (okysľovaním) bude vyžadovať zníženie, medzi iným, emisie NOx a HC;
(2) |
keďže spoločenstvo podpísalo v apríli 1992 protokol UN/ECE o znížení prchavých organických zlúčenín a v decembri 1993 pristúpilo k protokolu o znížení NOx, z ktorých oba sa týkajú Dohovoru o ďalekonosnom cezhraničnom znečistení ovzdušia, ktorý bol schválený v júli 1982; |
(3) |
keďže cieľ znižovania úrovne emisií znečisťujúcich látok z motorov necestných pojazdných strojov a vytvorenia a fungovania vnútorného trhu s motormi a strojmi nie je možné v dostatočnej miere dosiahnuť jednotlivými členskými štátmi a môže sa preto lepšie dosiahnuť zbližovaním právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči znečisťovaniu ovzdušia motormi inštalovanými v necestných pojazdných strojoch; |
(4) |
keďže nedávne výskumy, ktoré uskutočnila Komisia, ukazujú, že emisie z motorov necestných pojazdných strojov sa významným spôsobom podieľajú na celkových antropogénnych emisiách niektorých škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie; keďže kategória vznetových motorov, ktorá bude upravovaná touto smernicou, má značný podiel na znečistení ovzdušia NOx a PT, najmä v porovnaní s podielom pripadajúcim na odvetvie cestnej dopravy; |
(5) |
keďže emisie z necestných pozemných pojazdných strojov vybavených vznetovými motormi, a najmä emisie NOx a PT, tvoria základný dôvod na obavy v tejto oblasti; keďže by tieto zdroje mali byť upravené v prvom rade; avšak keďže bude tiež primerané následne rozšíriť rozsah tejto smernice tak, aby zahrňoval reguláciu emisií z ostatných motorov necestných pojazdných strojov, vrátane prepraviteľných výrobných súprav, na základe príslušných skúšobných cyklov a najmä z benzínových motorov; keďže značné zníženie emisií CO a HC sa môže dosiahnuť predpokladaným rozšírením pôsobnosti tejto smernice na benzínové motory; |
(6) |
keďže by sa čo najskôr mali zaviesť právne predpisy upravujúce emisie z motorov poľnohospodárskych a lesných traktorov zaisťujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako je úroveň stanovená v zmysle tejto smernice, pričom by normy a požiadavky boli v plnej miere v súlade s nimi; |
(7) |
keďže ohľadne certifikačných postupov sa uplatňuje prístup schvaľovania typu, ktorý sa ako európska metóda časovo osvedčil u schvaľovania cestných vozidiel a ich komponentov; keďže ako nový prvok bolo zavedené schvaľovanie základného (východzieho) motora pre skupinu motorov (rady motorov) skonštruovaných z podobných komponentov podľa podobných konštrukčných princípov; |
(8) |
keďže motory vyrobené v súlade s požiadavkami tejto smernice budú musieť byť patrične označené a ohlásené schvaľovacím orgánom; keďže v záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia sa nepredpokladajú žiadne priame kontroly dátumov výroby motorov zo strany orgánu, ktoré sa týkajú posilnených požiadaviek; keďže táto voľnosť výrobcov od nich vyžaduje, aby umožnili prípravu kontrol orgánu na mieste a v pravidelných intervaloch sprístupnili príslušné informácie o plánovaní výroby; keďže absolútna zhoda s ohlásením v súlade s týmto postupom nie je povinná, ale vysoký stupeň zhody by umožnil plánovanie hodnotení schvaľovacími orgánmi a prispel k vzťahu so zvýšenou dôverou medzi výrobcami a orgánmi schvaľujúcimi typy; |
(9) |
keďže schválenia udelené v súlade so smernicou 88/77/EHS ( 5 ) a nariadením OSN/EHK č. 49 série 02 tak, ako je to uvedené v prílohe IV, dodatok II k smernici 92/53/EHS ( 6 ), sa považujú za rovnocenné tomu, čo vyžaduje táto smernica vo svojej prvej etape; |
(10) |
keďže uvedenie motorov do obehu, ktoré sú v súlade s požiadavkami tejto smernice a vzťahuje sa na ne jej pôsobnosť, musí byť v členských štátoch povolené; keďže tieto motory nesmú podliehať žiadnej inej vnútroštátnej emisnej požiadavke; keďže schvaľujúci členský štát učiní potrebné kontrolné opatrenia; |
(11) |
keďže pri stanovení nových skúšobných postupov a hodnôt limitov je potrebné zohľadniť špecifické skladby použitia týchto typov motorov; |
(12) |
keďže je vhodné zaviesť tieto nové normy podľa osvedčeného princípu dvojetapového prístupu; |
(13) |
keďže u motorov s vyšším výkonom sa zdá byť dosiahnutie podstatného zníženia emisií jednoduchšie, nakoľko sa môže použiť existujúca technológia, ktorá bola vyvinutá pre motory cestných vozidiel; keďže sa pri zohľadnení vyššie uvedeného predpokladá odstupňované vykonanie požiadaviek, pričom sa začne najvyšším z troch výkonových pásiem pre etapu I; keďže tento princíp sa zachoval aj pre etapu II s výnimkou nového štvrtého výkonového pásma, ktoré nie je predmetom etapy I; |
(14) |
keďže u tohto odvetvia aplikácií necestných pojazdných strojov, ktoré je teraz upravované a pri porovnaní s emisiami pochádzajúcimi z cestnej dopravy je popri poľnohospodárskych traktoroch najvýznamnejším odvetvím, je možné očakávať uplatňovaním tejto smernice značné zníženie emisií; keďže je vo všeobecnosti kvôli veľmi dobrému prevedeniu naftových motorov ohľadne emisií CO a HC priestor na zlepšenie z hľadiska celkového emitovaného množstva veľmi malý; |
(15) |
keďže v záujme vydania ustanovenia týkajúceho sa prípadu výnimočných technických a ekonomických podmienok boli začlenené postupy, ktoré by mohli zbaviť výrobcov záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice; |
(16) |
keďže v záujme zaistenia „zhody výroby“ po schválení motora sa bude od výrobcov vyžadovať, aby stanovili odpovedajúce opatrenia; keďže boli vydané ustanovenia týkajúce sa prípadu zisteného nesúladu, ktoré stanovujú informačné postupy, nápravné opatrenia a postup spolupráce, čo umožní urovnanie možných rozdielnych stanovísk medzi členskými štátmi ohľadne zhody certifikovaných motorov; |
(17) |
keďže oprávnenie členských štátov stanoviť požiadavky zaisťujúce ochranu pracovníkov pri používaní necestných pojazdných strojov nesmie byť touto smernicou dotknuté; |
(18) |
keďže by sa mali v niektorých prílohách k tejto smernici doplniť technické ustanovenia a podľa potreby prispôsobiť technickému pokroku podľa postupu výboru; |
(19) |
keďže by sa mali stanoviť ustanovenia na zaistenie testovania motorov v súlade s pravidlami správnej laboratórnej praxe; |
(20) |
keďže existuje potreba podpory globálneho obchodu v tomto odvetví maximálnou možnou harmonizáciou emisných noriem v spoločenstve s normami uplatňovanými alebo plánovanými v tretích krajinách; |
(21) |
keďže je preto nevyhnutné predpokladať možnosť opätovného posúdenia situácie na základe dostupnosti a ekonomickej vhodnosti nových technológií a zohľadnenia pokroku dosiahnutého pri realizácii druhej etapy; |
(22) |
keďže 20. decembra 1994 sa dosiahla dohoda o modus vivendi medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou týkajúca sa vykonávacích opatrení pre dokumenty prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy ( 7 ), |
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Ciele
Cieľom tejto smernice je aproximácia právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú emisných noriem a postupov typového schvaľovania u motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch. Bude prispievať k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, pričom bude chrániť zdravie ľudí a životné prostredie.
Článok 2
Definície
Na účely tejto smernice:
— necestné pojazdné stroje znamenajú každý pojazdný stroj, prepraviteľné priemyselné zariadenie alebo vozidlo s alebo bez karosérie, ktoré nie sú určené pre použitie na prepravu osôb alebo tovarov na ceste, v ktorých je inštalovaný spaľovací motor stanovený v prílohe I, časť 1,
— typové schvaľovanie znamená postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ spaľovacieho motora alebo motorová rada s ohľadom na úroveň emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok motorom (motormi) spĺňa príslušné technické požiadavky tejto smernice,
— typ motora znamená kategóriu motorov, ktoré sa nelíšia v takých základných charakteristikách motora, ktoré sú stanovené v prílohe II, dodatok 1,
— motorová rada znamená skupinu motorov výrobcu, u ktorých sa kvôli ich konštrukcii očakávajú podobné charakteristiky emisie výfukových plynov a ktoré vyhovujú požiadavkám tejto smernice,
— základný motor znamená motor vybratý z motorovej rady takým spôsobom, že vyhovuje požiadavkám stanoveným v časti 6 a 7 prílohy I,
— výkon motora znamená čistý výkon tak, ako je to stanovené v časti 2.4 prílohy I,
— deň výroby motora znamená dátum, kedy motor prejde poslednou kontrolou po opustení výrobnej linky. V tejto etape je motor pripravený na dodanie alebo uskladnenie,
— uvedenie na trh znamená proces prvého sprístupnenia motoru na trhu za platbu alebo bezplatne, s cieľom distribúcie a/alebo použitia v spoločenstve,
— výrobca znamená osobu alebo orgán, ktoré sú zodpovedné schvaľovaciemu orgánu za všetky aspekty procesu typového schvaľovania a za zaistenie zhody výroby. Nie je podstatné, či sú osoba alebo orgán priamo zapojené do všetkých etáp konštrukcie motora,
— schvaľovací orgán znamená príslušný orgán alebo orgány členského štátu zodpovedné za všetky aspekty typového schvaľovania motora alebo motorovej rady, za vydanie alebo odňatie osvedčení o schválení, za vykonávanie funkcie kontaktného miesta pre schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a za overovanie zhody výrobných programov výrobcu,
— technická služba znamená organizáciu (organizácie) alebo orgán (orgány), ktoré boli stanovené ako skúšobné laboratórium na vykonávanie skúšok alebo kontrol v mene schvaľovacieho orgánu členského štátu. Túto funkciu môže vykonávať aj samotný schvaľovací orgán,
— informačný dokument znamená dokument stanovený v prílohe II, ktorý stanovuje informácie dodané žiadateľom (o vydanie osvedčenia),
— informačný spis znamená celý spis alebo súbor údajov, výkresov, fotografií atď., dodaných žiadateľom technickej službe alebo schvaľovaciemu orgánu tak, ako je to stanovené v informačnom dokumente,
— informačný balík znamená informačný spis spolu so správami o skúškach alebo iné dokumenty, ktoré technická služba alebo schvaľovací orgán doplnil do informačného spisu počas vykonávania svojich funkcií,
— register k informačnému balíku znamená dokument, v ktorom je uvedený obsah informačného balíka, vhodne očíslovaný alebo inak označený v záujme jasnej identifikácie všetkých strán,
— náhradné motory znamená novo vyrobený motor určený na výmenu motora v strojnom zariadení, ktorý bol dodaný len na tento účel,
— ručne prenosný motor znamená motor, ktorý spĺňa aspoň jednu z nasledovných požiadaviek:
—
a) motor sa musí používať v zariadení, ktoré obsluhujúci nesie počas celého výkonu jeho určenej(určených) funkcie(funkcií);
b) motor sa musí používať v zariadení, ktoré je určené na výkon funkcie(funkcií) v rôznych polohách, napr. obrátený smerom hore, dolu, na stranu;
c) motor sa musí používať v zariadení, ktorého celková čistá hmotnosť motora a vybavenia je nižšia než 20 kg a vykazuje tieto znaky:
i) obsluhujúci musí zariadenie počas výkonu funkcie(funkcií) buď podopierať alebo niesť;
ii) obsluhujúci musí počas výkonu funkcie(funkcií) zariadenie podopierať alebo riadiť jeho polohu;
iii) motor sa musí používať v generátore alebo čerpadle;
— ručne neprenosný motor znamená motor, ktorý nespadá pod definíciu ručného motora,
— ručne prenosný motor na odborné používanie v rôznych polohách znamená ručne prenosný motor, ktorý spĺňa požiadavky bodu definície ručného motora uvedené pod písmenami a) aj b) a u ktoréhovýrobca schvaľovaciemu orgánu preukázal, že pre motor platí kategória 3 času emisnej trvanlivosti (podľa bodu 2.1 dodatku 4 k prílohe IV),
— čas emisnej trvanlivosti znamená počet hodín uvedený v prílohe IV dodatku 4, ktorý sa používa na stanovenie faktorov zhoršenia,
— malá séria rodiny motorov znamená rodinu zážihových motorov s celkovou ročnou výrobou menšou než 5 000 jednotiek,
— výrobca malej série rodiny zážihových motorov znamená výrobcu s celkovou ročnou výrobou menšou než 25 000 jednotiek,
— plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy predstavujú plavidlá určené na použitie na vnútrozemské vodné toky o dĺžke 20 metrov alebo viac a s výtlakom 100 m3 alebo viac podľa vzorca definovaného v prílohe I, oddiel 2, bod 2.8a, alebo remorkéry či tlačné remorkéry vybudované na vlečenie alebo tlačenie alebo pre pohyb pozdĺž boku plavidla na 20 metrov alebo viac,
— Táto definícia nezahŕňa:
—
— plavidlá určené na prepravu cestujúcich s nie viac ako 12 členmi okrem posádky,
— rekreačné plavidlá o dĺžke menej ako 24 metrov (ako je stanovené v článku 1, odsek 2, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktorá sa týka rekreačných plavidiel ( 8 ),
— služobné plavidlá (lode) patriace kontrolným orgánom,
— požiarne plavidlá,
— vojenské plavidlá,
— rybárske plavidlá z registra rybárskych plavidiel spoločenstva,
— námorné lode, vrátane vlečných a tlačných remorkérov, ktoré pôsobia alebo majú základňu v pobrežných vodách alebo dočasne na vnútrozemských vodných cestách, vybavené platným plavebným alebo bezpečnostným povolením, ako je stanovené v prílohe I, oddiel 2, bod 2.8b.
— pôvodný výrobca zariadenia (OEM) predstavuje výrobcu typu necestného pojazdného stroja,
— pružný systém znamená postup umožňujúci výrobcom motorov počas obdobia medzi dvoma nasledujúcimi etapami limitných hodnôt uviesť na trh obmedzené množstvo motorov inštalovaných do necestných pojazdných strojov, ktoré však vyhovujú predchádzajúcej etape emisných limitných hodnôt.
Článok 3
Žiadosť o typové schválenie
1. Žiadosť o typové schválenie motora alebo motorovej rady musí byť predložená schvaľovaciemu orgánu členského štátu. Žiadosť musí sprevádzať informačný spis, ktorého obsah je uvedený v informačnom dokumente v prílohe II. Motor vyhovujúci typovým charakteristikám motora popísaným v prílohe II, dodatok 1, musí byť predložený technickej službe zodpovednej za vykonanie schvaľovacích skúšok.
2. V prípade žiadosti o typové schválenie motorovej rady, ak schvaľovací orgán stanoví, že pokiaľ ide o zvolený základný motor, predložená žiadosť nereprezentuje v plnej miere motorovú radu popísanú v prílohe II, dodatok 2, musí byť na schválenie podľa odseku 1 zabezpečený alternatívny a, podľa potreby, dodatočný základný motor.
3. Žiadna žiadosť ohľadne jedného typu motora alebo motorovej rady nemôže byť predložená viac ako jednému členskému štátu. Pre každý schvaľovaný typ motora alebo radu motorov musí byť predložená samostatná žiadosť.
Článok 4
Postup typového schvaľovania
1. Členský štát, ktorému sa predloží žiadosť, udelí typové schválenie na všetky typy alebo rady motorov, ktoré vyhovujú náležitostiam v informačnom spise a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.
2. Členský štát vyplní všetky aplikovateľné časti osvedčenia o typovom schválení podľa vzoru uvedeného ►M2 v prílohe VII ◄ u každého typu motora alebo motorovej rady, ktorú schvaľuje a zostaví alebo overí obsah registra k informačnému balíku. Osvedčenia o typovom schválení musia byť očíslované v súlade so spôsobom popísaným ►M2 v prílohe VIII ◄ . Vyplnené osvedčenie o typovom schválení a jeho prílohy sa doručia žiadateľovi. ►M5 Komisia zmení a doplní prílohu VIII. Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2. ◄
3. Ak schvaľovaný motor plní svoju funkciu alebo poskytuje špecifickú vlastnosť iba v spojení s inými dielmi necestných pojazdných strojov a z tohto dôvodu sa môže súlad s jedným alebo viac požiadavkami overiť iba vtedy, keď schvaľovaný motor pracuje v spojení s inými strojnými dielmi, či už skutočnými alebo simulovanými, bude v súlade s tým obmedzený rozsah typového schvaľovania motora (motorov). Osvedčenie o typovom schválení pre typ motora alebo radu motorov potom bude obsahovať všetky obmedzenia jeho použitia a budú uvedené všetky podmienky pre jeho montáž.
4. Schvaľovací orgán každého členského štátu má:
a) každý mesiac zaslať schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov zoznam (obsahujúci náležitosti uvedené ►M2 v prílohe IX ◄ ) typových schválení týkajúcich sa motora a rady motorov, ktoré počas tohto mesiaca udelil, odmietol udeliť alebo odňal;
b) po obdržaní žiadosti schvaľovacieho orgánu ďalšieho členského štátu bezodkladne zaslať:
— kópiu osvedčenia o typovom schválení motora alebo rady motorov s/bez informačného balíka pre každý typ motora alebo radu motorov, ktorú schválil alebo odmietol schváliť alebo odňal, a/alebo
— zoznam motorov vyrobených podľa udelených typových schválení tak, ako je to popísané v článku 6 ods. 3, ktorý obsahuje náležitosti uvedené ►M2 v prílohe X ◄ , a/alebo
— kópiu prehlásenia popísaného v článku 6 ods. 4.
5. Schvaľovací orgán každého členského štátu má každý rok alebo okrem toho po obdržaní zodpovedajúcej žiadosti, zaslať Komisii kópiu záznamového listu tak, ako je to uvedené ►M2 v prílohe XI ◄ , týkajúcej sa motorov schválených od posledného oznámenia.
6. Vznetové motory na iné použitie ako na pohon koľajových vozidiel a plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy sa môžu uvádzať na trh podľa pružného systému v súlade s postupom uvedeným v prílohe XIII popri odsekoch 1 až 5.
Článok 5
Zmeny schválení
1. Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, musí prijať potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby bol informovaný o každej zmene v náležitostiach uvedených v informačnom balíku.
2. Žiadosť o zmenu alebo rozšírenie typového schválenia má byť predložená výlučne schvaľovaciemu orgánu členského štátu, ktorý udelil pôvodné typové schválenie.
3. Ak sa zmenili náležitosti uvedené v informačnom balíku, príslušný schvaľovací orgán členského štátu má:
— podľa potreby vydať revidovanú stranu (strany) informačného balíka, pričom označí každú revidovanú stranu tak, aby jasne uvádzala charakter zmeny a dátum opätovného vydania. Pri každom vydaní revidovaných strán má byť zmenený aj register k informačnému balíku (ktorý je pripojený k osvedčeniu o typovom schválení) tak, aby uvádzal posledné dátumy revidovaných strán, a
— vydať revidované osvedčenie o typovom schválení (označené číslom rozšírenia), ak sa zmenila akákoľvek informácia na ňom (s vylúčením jeho príloh), alebo ak sa od dátumu bežne uvedeného na schválení zmenili normy tejto smernice. Revidované osvedčenie má jasne uvádzať dôvod zmeny a dátum opätovného vydania.
Ak príslušný schvaľovací orgán členského štátu zistí, že zmena informačného balíka oprávňuje ďalšie skúšky alebo kontroly, bude o tom informovať výrobcu a vydá uvedené dokumenty iba po vykonaní úspešných ďalších skúšok alebo kontrol.
Článok 6
Súlad
1. Výrobca priradí každej jednotke vyrobenej v súlade so schváleným typom značky v zmysle definície v časti 3 prílohe I, vrátane čísla typového schválenia.
2. Ak osvedčenie o typovom schválení, v súlade s článkom 4 ods. 3, zahŕňa obmedzenia použitia, má výrobca dodať s každou vyrobenou jednotkou podrobné informácie o týchto obmedzeniach a uviesť všetky podmienky pre jej montáž. Ak sa dodáva jedinému výrobcovi strojov séria typov motora, je dostatočné poskytnúť mu iba jeden taký informačný dokument, najneskôr v deň dodávky prvého motora, ktorý dodatočne uvádza príslušné identifikačné čísla motorov.
3. Výrobca má zaslať na požiadanie schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie, do 45 dní po skončení každého kalendárneho roka a bezodkladne po každom podaní žiadosti, keď sa menia požiadavky tejto smernice a okamžite po každom ďalšom dátume, ktorý môže orgán stanoviť, zoznam, ktorý obsahuje rozsah identifikačných čísiel pre každý typ motora vyrobený v súlade s požiadavkami tejto smernice od posledného podania správ alebo od prvej aplikovateľnosti požiadaviek tejto smernice. Ak to nie je vyjasnené kódovacím systémom motorov, musí tento zoznam stanoviť vzájomné vzťahy identifikačných čísiel k zodpovedajúcim typom motora alebo radám motorov a k číslam typového schválenia. Okrem toho musí tento zoznam obsahovať príslušné informácie, ak výrobca prestane vyrábať schválený typ motora alebo radu motorov. Ak sa nevyžaduje pravidelné zasielanie tohto zoznamu schvaľovaciemu orgánu, výrobca musí uchovávať tieto záznamy aspoň po dobu 20 rokov.
4. Výrobca musí zaslať schvaľovaciemu orgánu, ktorý udelil typové schválenie, do 45 dní po skončení každého kalendárneho roka a v každom termíne predloženia žiadosti uvedenom v článku 9, prehlásenie, ktoré stanovuje typy motorov a rady motorov spolu s príslušnými identifikačnými kódmi motorov pre tie motory, ktoré chce vyrábať od tohto dňa.
5. Vznetové motory uvedené na trh podľa „pružného systému“ sa označia v súlade s prílohou XIII.
Článok 7
Akceptovanie ekvivalentných schválení
1. Európsky parlament a Rada, jednajúce na návrh Komisie, môžu uznať ekvivalentnosť medzi podmienkami a ustanoveniami pre typové schválenie motorov stanovenými touto smernicou a postupmi stanovenými medzinárodnými nariadeniami a nariadeniami tretích krajín, v rámci multilaterálnych a bilaterálnych dohôd medzi spoločenstvom a tretími krajinami.
2. Členské štáty uznajú typové schválenia a prípadne zodpovedajúce schvaľovacie značky uvedené v prílohe XII, pokiaľ sú zhodné s touto smernicou.
Článok 7a
Plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy
1. Nasledovné opatrenia sa vzťahujú na motory inštalované do vnútrozemských vodných plavidiel. Netýka sa to odsekov 2 a 3, kým Centrálna komisia pre plavbu na Rýne (ďalej CCNR) neuzná ekvivalenciu medzi požiadavkami stanovenými touto smernicou a požiadavkami stanovenými v rámci mannheimského dohovoru pre plavbu na Rýne a kým o tom nie je informovaná Komisia.
2. Do 30. júna 2007 nesmú členské štáty odmietnuť uvedenie na trh u tých motorov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené CCNR etapa I, pre ktorú sú emisné limity stanovené v prílohe XIV.
3. Od 1. júla 2007 až do vstupu ďalšej sady limitných hodnôt, ktoré budú vyplývať z ďalších zmien a doplnení tejto smernice, do platnosti, nesmú členské štáty odmietnuť uvedenie na trh u tých motorov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené CCNR etapa II, pre ktorú sú emisné limitné hodnoty stanovené v prílohe XV.
4. Komisia prispôsobí prílohu VII s cieľom začleniť doplňujúce a špecifické informácie, ktoré sa možno budú požadovať v súvislosti s typovým schválením pre motory montované do plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy. Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.
5. Na účely tejto smernice, pokiaľ ide o vnútrozemské vodné plavidlá, každý pomocný motor s výkonom viac ako 560 kW bude predmetom tých istých požiadaviek ako hnacie motory.
Článok 8
Uvedenie na trh
1. Členské štáty nemôžu odmietnuť uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, na trh.
2. Členské štáty povolia iba registráciu, ak sa to na ne vzťahuje alebo uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice ohľadom uvoľnenia do obehu.
2a. Členské štáty nevydajú osvedčenie plavby vo vnútrozemských vodách spoločenstva stanovené smernicou Rady 82/714/ES zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy ( 9 ), žiadnemu plavidlu, ktorého motory nespĺňajú požiadavky tejto smernice.
3. Schvaľovací orgán členského štátu udeľujúci typové schválenie musí prijať potrebné opatrenia vo vzťahu k tomuto schváleniu s cieľom zaregistrovať a kontrolovať, v prípade potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, identifikačné čísla tých motorov, ktoré sú vyrobené v súlade s požiadavkami tejto smernice.
4. Ďalšia kontrola identifikačných čísiel sa môže uskutočniť v spojení s kontrolou súladu výroby v zmysle popisu v článku 11.
5. Pokiaľ ide o kontrolu identifikačných čísiel, výrobca alebo jeho zástupcovia zriadení v spoločenstve musia bezodkladne poskytnúť na požiadanie zodpovednému schvaľovaciemu orgánu všetky potrebné informácie týkajúce sa jeho/ich zákazníkov spolu s identifikačnými číslami motorov, ktoré boli vykázané ako motory vyrobené v súlade s článkom 6 ods. 3. Tam, kde sú motory predané výrobcovi strojov, nevyžadujú sa ďalšie informácie.
6. Ak nie je výrobca schopný na žiadosť schvaľovacieho orgánu overiť požiadavky tak, ako to ustanovuje článok 6, najmä v súvislosti s odsekom 5 tohto článku, môže byť schválenie udelené ohľadne odpovedajúceho typu alebo rady motorov v zmysle tejto smernice odňaté. Informačný postup bude potom vykonaný v zmysle popisu v článku 12 ods. 4.
Článok 9
Časový harmonogram – vznetové motory
1. UDELENIE TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ
Po 30. júni 1998 členské štáty nemôžu odmietnuť udeliť typové schválenie pre typ alebo radu motorov alebo vydať dokument v zmysle popisu ►M2 v prílohe VII ◄ a nemôžu zaviesť žiadne iné požiadavky typového schvaľovania s ohľadom na emisie znečisťujúce ovzdušie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor, ak tento motor spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici, pokiaľ ide o emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok.
2. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA I (KATEGÓRIE MOTOROV A/B/C)
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo radu motorov a vydať dokument v zmysle popisu ►M2 v prílohe VII ◄ a odmietnuť udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor:
po 30. júni 1998 u motorov s výkonom:
— A: |
130 kW ≤ V ≤ 560 kW, |
— B: |
75 kW ≤ V < 130 kW, |
— C: |
37 kW ≤ V < 75 kW, |
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke ►M2 v bode 4.1.2.1 prílohy I ◄ .
3. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA II (KATEGÓRIE MOTOROV D, E, F, G)
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo rad motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor ešte neuvedený na trh.
— D: |
po 31. decembri 1999 u motorov s výkonom: 18 kW ≤ V < 37 kW, |
— E: |
po 31. decembri 2000 u motorov s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW, |
— F: |
po 31. decembri 2001 u motorov s výkonom: 75 kW ≤ V < 130 kW, |
— G: |
po 31. decembri 2002 u motorov s výkonom: 37 kW ≤ V < 75 kW, |
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke ►M2 v bode 4.1.2.3 prílohy I ◄ .
3a. TYPOVÉ SCHVÁLENIA PRE MOTORY ETAPY IIIA (KATEGÓRIE MOTOROV H, I, J a K)
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený do obehu:
— H: po 30. júni 2005 u motorov – iných ako sú motory s konštantnou rýchlosťou – s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,
— I: po 31. decembri 2005 u motorov – iných ako sú motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 75 kW ≤ V ≤ 130 kW,
— J: po 31. decembri 2006 u motorov – iných ako sú motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 37 kW ≤ V ≤ 75 kW,
— K: po 31. decembri 2005 u motorov – iných ako sú motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 19 kW ≤ V ≤ 37 kW,
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.
3b. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE MOTORY PRACUJÚCE PRI KONŠTANTNÝCH OTÁČKACH (KATEGÓRIE MOTOROV H, I, J a K)
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený na trh:
— motory H pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2009 u motorov s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,
— motory I pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2009 u motorov s výkonom: 75 kW ≤ V ≤ 130 kW,
— motory J pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom: 37 kW ≤ V ≤ 75 kW,
— motory K pracujúce pri konštantných otáčkach: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom: 19 kW ≤ V ≤ 37 kW,
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.
3c. TYPOVÉ SCHVÁLENIA PRE MOTORY ETAPY IIIB (KATEGÓRIE MOTOROV L, M, N a P)
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený na trh:
— L: po 31. decembri 2009 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,
— M: po 31. decembri 2010 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 75 kW ≤ V ≤ 130 kW,
— N: po 31. decembri 2010 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 56 kW ≤ V ≤ 75 kW,
— P: po 31. decembri 2011 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 37 kW ≤ V ≤ 56 kW,
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.5. prílohy I.
3d. TYPOVÉ SCHVÁLENIA PRE MOTORY ETAPY IV (KATEGÓRIE MOTOROV Q a R)
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie u necestných pojazdných strojov, v ktorých je inštalovaný motor zatiaľ neuvedený na trh:
— Q: po 31. decembri 2012 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 130 kW ≤ V ≤ 560 kW,
— R: po 31. septembri 2013 u motorov – iných ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach – s výkonom: 56 kW ≤ V ≤ 130 kW,
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.6. prílohy I.
3e. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ PRE VNÚTROZEMSKÉ PLAVIDLÁ (KATEGÓRIE MOTOROV V)
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:
— V1:1: po 31. decembri 2005 u motorov s výkonom 37 kW alebo viac a zdvihovým objemom pod 0,9 litrov na valec,
— V1:2: po 30. júni 2005 u motorov so zdvihovým objemom 0,9 alebo viac, no menej ako 1,2 litra na valec,
— V1:3: po 30. júni 2005 u motorov so zdvihovým objemom 1,2 alebo viac, no menej ako 2,5 litra na valec a u motorov s výkonom: 37 kW ≤ V < 75 kW,
— V1:4: po 31. decembri 2006 u motorov so zdvihovým objemom 2,5 alebo viac, no menej ako 5 litrov na valec,
— V2: po 31. decembri 2007 u motorov so zdvihovým objemom 5 alebo viac litrov na valec,
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.
3f. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ V MOTOROVÝCH VOZŇOCH
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:
— RC A: po 30. júni 2005 u motorov s výkonom nad 130 kW
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I.
3g. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIB PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ V MOTOROVÝCH VOZŇOCH
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:
— RC B: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom nad 130 kW
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.5. prílohy I.
3h. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIA PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ DO LOKOMOTÍV
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:
— RL A: po 31. decembri 2005 u motorov s výkonom: 130 kW ≤ V < 560 kW
— RH A: po 31. decembri 2007 u motorov s výkonom: 560 kW < V
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.4. prílohy I. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na typy alebo rady motorov, ak motor bol zmluvne kúpený pred 20.májom 2004, a je zabezpečené, že motor bude uvedený na trh najneskôr dva roky po príslušnom dátume pre danú kategóriu motorov.
3i. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPY IIIB PRE HNACIE MOTORY POUŽÍVANÉ DO LOKOMOTÍV
Členské štáty odmietnu udeliť typové schválenie pre nasledovné typy alebo rady motorov a vydať dokument v zmysle popisu v prílohe VII:
— R B: po 31. decembri 2010 u motorov s výkonom nad 130 kW
ak motor nesplní požiadavky stanovené v tejto smernici a ak emisie tuhých a plynných znečisťujúcich látok z motora nevyhovujú hodnotám limitov uvedených v tabuľke v časti 4.1.2.5. prílohy I. Opatrenia tohto odseku sa nevzťahujú na typy alebo rad motorov, uvedených ak sa zmluvou motor kupuje pred 20. májom 2004 a je zabezpečené, že motor bude uvedený na trh nie neskôr ako dva roky po dátume použiteľnosti pre príslušnú kategóriu lokomotív.
4. ►M3 UVEDENIE NA TRH: DÁTUMY VÝROBY MOTOROV ◄
Po nižšie uvedených dátumoch, s výnimkou strojov a motorov určených na vývoz do tretích krajín, členské štáty povolia registráciu, ak sa to na ne vzťahuje alebo ►M2 uvedenie motorov na trh ◄ , či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, do obehu iba vtedy, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice a iba vtedy, ak je motor schválený v súlade s jednou z kategórií v zmysle definície v odseku 2 a 3.
Etapa I
— kategória A: 31. december 1998
— kategória B: 31. december 1998
— kategória C: 31. marec 1999
Etapa II
— kategória D: 31. december 2000
— kategória E: 31. december 2001
— kategória F: 31. december 2002
— kategória G: 31. december 2003
Napriek tomu môže členský štát u každej kategórie odložiť každý dátum vo vyššie uvedenej požiadavke o dva roky ohľadne motorov s dátumom výroby pred uvedeným dátumom.
Povolenie udelené pre motory etapy I musí byť ukončené s účinkom od povinnej realizácie etapy II.
4a. Bez toho, aby bol doktnutý článok 7a a článok 9 ods. 3g a ods. 3h, po nižšie uvedených dátumoch, s výnimkou strojov a motorov určených na vývoz do tretích krajín, členské štáty povolia uvedenie nových motorov, či už montovaných v strojoch alebo nie, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, na trh iba vtedy, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice, a iba vtedy, ak je motor schválený v súlade s jednou z kategórií v zmysle definície v odseku 2 a 3.
Etapa III A iné ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach
— kategória H: 31. december 2005
— kategória I: 31. december 2006
— kategória J: 31. december 2007
— kategória K: 31. december 2006
Etapa III A motory vnútrozemských plavidiel
— kategória V1:1: 31. december 2006
— kategória V1:2: 31. december 2006
— kategória V1:3: 31. december 2006
— kategória V1:4: 31. december 2008
— kategória V2: 31. december 2008
Etapa III A motory pracujúce pri konštantných otáčkach
— kategória H: 31. december 2010
— kategória I: 31. december 2010
— kategória J: 31. december 2011
— kategória K: 31. december 2010
Etapa III A motory motorových vozňov
— kategória RC A: 31. december 2005
Etapa III A motory lokomotív
— kategória RL A: 31. december 2006
— kategória RH A: 31. december 2008
Etapa III B iné ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach
— kategória L: 31. december 2010
— kategória M: 31. december 2011
— kategória N: 31. december 2011
— kategória P: 31. december 2012
Etapa III B motory motorových vozňov
— kategória RC B: 31. december 2011
Etapa III B motory lokomotív
— kategória R B: 31. december 2011
Etapa IV iné ako motory pracujúce pri konštantných otáčkach
— kategória Q: 31. december 2013
— kategória R: 30. september 2014
Pre každú kategóriu môže sa každý dátum vo vyššie uvedenej požiadavke odložiť o dva roky vo veci motorov s dátumom výroby pred uvedeným dátumom.
Povolenie udelené pre motory jednej etapy emisných hodnôt limitov musí byť ukončené s účinnosťou od povinného uplatňovania ďalšej etapy hodnôt limitov.
4b. OZNAČENIE PREDBEŽNÉHO SPLNENIA POŽIADAVIEK NORIEM ETÁP IIA, IIIB A IV
Pre typy motorov alebo rady motorov, ktoré spĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v časti 4.1.2.4, 4.1.2.5 a 4.1.2.6 prílohy I pred dátumami stanovenými v odseku 4 tohto článku, povolia členské štáty osobitné označenie, z ktorého bude vyplývať, že príslušné zariadenie spĺňa požadované limitné hodnoty pred stanovenými dátumami.
Článok 9a
Časový harmonogram – zážihové motory
1. ROZDELENIE DO TRIED
Na účely tejto smernice sa zážihové motory rozdeľujú to týchto tried.
Hlavná trieda S malé motory s čistým výkonom ≤ 19 kW
Hlavná trieda S sa delí na dve kategórie:
H |
: |
motory pre ručné strojné zariadenia |
N |
: |
motory pre ručne neprenosné strojné zariadenia |
Trieda/kategória |
Zdvihový objem (kubické cm) |
Ručne prenosné motory Trieda SH:1 |
< 20 |
Trieda SH:2 |
≥ 20 < 50 |
Trieda SH:3 |
≥ 50 |
Ručne neprenosné motory Trieda SN:1 |
< 66 |
Trieda SN:2 |
≥ 66 < 100 |
Trieda SN:3 |
≥ 100 < 225 |
Trieda SN:4 |
≥ 225 |
2. UDELENIE TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ
Po 11. auguste 2004 nesmú členské štáty odmietnuť udeliť typové schválenie pre typ motora SI alebo rodinu motorov alebo odmietnuť vydať dokument popísaný v prílohe VII a nesmú stanoviť žiadne iné požiadavky týkajúce sa typového schválenia z hľadiska emisií znečisťujúcich ovzdušie pre mimocestné mobilné strojné zariadenia, v ktorých je motor namontovaný, ak motor spĺňa požiadavky špecifikované v tejto smernici vzťahujúce sa k emisiám plynných škodlivín.
3. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA I
Členské štáty odmietnu po 11. auguste 2004 udeliť typové schválenie pre typ alebo rodinu motorov a vydať dokumenty popísané v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie pre mimocestné mobilné strojné zariadenia, v ktorých je namontovaný motor, ak motor nespĺňa požiadavky špecifikované v tejto smernici a keď emisie plynných škodlivín z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v bode 4.2.2.1 prílohy I.
4. TYPOVÉ SCHVÁLENIA ETAPA II
Členské štáty:
po 1. auguste 2004 pre motory triedy SN:1 a SN:2
po 1. auguste 2006 pre motory triedy SN:1 a SN:4
po 1. auguste 2007 pre motory triedy SH:1, SH:2 a SN:3
po 1. auguste 2008 pre motory triedy SH:3
odmietnu udeliť typové schválenie pre typ alebo rodinu motorov a vydať dokumenty popísané v prílohe VII a odmietnu udeliť každé iné typové schválenie pre mimocestné mobilné strojné zariadenia, v ktorých je namontovaný motor, ak motor nespĺňa požiadavky špecifikované v tejto smernici a keď emisie plynných škodlivín z motora nespĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v bode 4.2.2.2 prílohy I.
5. UVEDENIE NA TRH: DÁTUMY VÝROBY MOTOROV
Šesť mesiacov po dátumoch uvedených v odsekoch 3 a 4 pre príslušnú kategóriu motora, s výnimkou strojných zariadení a motorov určených na vývoz do tretích štátov, povolia členské štáty uviesť na trh motory bez ohľadu na to, či už sú alebo nie sú namontované v strojných zariadeniach na trh, len ak tieto spĺňajú požiadavky tejto smernice.
6. OZNAČENIE PREDBEŽNÉHO SPLNENIA POŽIADAVIEK ETAPY II
Pre typy motorov alebo skupiny motorov, ktoré spĺňajú limitné hodnoty stanovené v tabuľke v bode 4.2.2.2 prílohy I, povolia členské štáty osobitné označenie, z ktorého bude vyplývať, že príslušné zariadenie spĺňa požadované limitné hodnoty pred stanovenými dátumami.
7. VÝNIMKY
Nasledovné strojné zariadenia sú na tri roky po nadobudnutí účinnosti emisných limitných požiadaviek vyňaté z vykonávacích termínov pre uvedené emisné limitné požiadavky etapy II.
— |
ručná prenosná reťazová píla : ručné zariadenie určené na rezanie dreva s reťazovou pílou, držané dvoma rukami so zdvihovým objemom motora nad 45 cm3, podľa EN ISO 11681–1; |
— |
strojné zariadenia s horným úchytom (napr. ručné vŕtačky a reťazové píly na odvetvovanie stromov) : ručné zariadenie s rukoväťou na vrchu strojného zariadenia určeného na vŕtanie dier alebo na rezanie dreva s reťazovou pílou (podľa EN ISO 11681–2); |
— |
ručný prenosný krovinorez so spaľovacím motorom : ručné zariadenie s rotujúcou čepeľou vyrobenou z kovového alebo plastického materiálu, určené na sekanie buriny, krovia, malých stromov a podobnej vegetácie. Musí byť projektované podľa normy EN ISO 11806, aby mohlo byť používané v rôznych polohách ako napr. horizontálnej alebo obrátené smerom dolu, so zdvihovým objemom motora nad 40 cm3; |
— |
ručné prenosné nožnice na živý plot : ručné zariadenie určené na úpravu živých plotov a kríkov pomocou jednej alebo niekoľkých vratných sekacích čepelí, podľa normy EN 774; |
— |
ručná prenosná píla so spaľovacím motorom : ručné zariadenie určené na rezanie tvrdých materiálov ako je kameň, asfalt, betón alebo oceľ pomocou jedného alebo niekoľkých rotujúcich kovových brúsnych kotúčov so zdvihovým objemom motora nad 50 cm3podľa normy EN 1454; a |
— |
ručne neprenosný motor triedy SN : 3 s horizontálnym hriadeľom: len tie motory triedy SN:3 s výkonom rovným alebo menším než 2,5 kW, ktoré sa používajú hlavne na vybrané priemyselné účely, vrátane kultivátorov (pôdnych fréz), kotúčových rezačiek, prevzdušňovačov trávnikov a generátorov. |
Bez ohľadu na prvý pododsek sa obdobie určené na výnimku v rámci kategórie strojných zariadení s horným úchytom, viacpolohových ručných nožníc na živé ploty a reťazových píl na odvetvovanie stromov s ručným úchytom na profesionálne použitie, v ktorých sú inštalované motory tried SH:2 a SH:3, predlžuje do 31. júla 2013.
8. LEHOTA PRE NEPOVINNÉ PLNENIE
Členské štáty môžu predsa však pre každú kategóriu posunúť dátumy stanovené v odsekoch 3, 4 a 4 o dva roky, pokiaľ ide o motory so skorším dátumom výroby, než sú uvedené dátumy.
Článok 10
Výnimky a alternatívne postupy
1. Požiadavky článku 8, odseky 1 a 2, článku 9, odsek 4, a článku 9a, odsek 5, sa nevzťahujú na:
— motory používané ozbrojenými silami,
— motory vyňaté v súlade s odsekmi 1a a 2,
— motory používané v strojoch určených primárne pre spustenie a vyslobodzovanie záchranných člnov,
— motory používané v strojoch určených primárne pre spustenie a vyslobodzovanie plavidiel vymrštených na pobrežie.
1a. Bez toho aby bol dotknutý článok 7a a na článok 9, odseky 3g a 3h, náhradný motor, okrem hnacích motorov motorových vozňov, lokomotív a vnútrozemských plavidiel, musí spĺňať limitné hodnoty, ktoré musel spĺňať vymieňaný motor, keď bol uvádzaný na trh.
▼M7 —————
1b. Odchylne od článku 9 ods. 3g, 3i a 4a môžu členské štáty povoliť umiestnenie týchto motorov pre koľajové vozidlá a lokomotívy na trh:
a) náhradné motory, ktoré spĺňajú limity etapy III A, ak majú nahradiť motory pre koľajové vozidlá a lokomotívy, ktoré:
i) nespĺňajú normu etapy III A alebo
ii) spĺňajú normu etapy III A, ale nespĺňajú normu etapy III B;
b) náhradné motory, ktoré nespĺňajú limity etapy III A a majú nahradiť motory pre koľajové vozidlá bez ovládacieho systému a sú neschopné samostatného pohybu, pokiaľ tieto motory spĺňajú normu, ktorá nie je nižšia ako normy, ktoré spĺňajú motory zabudované do rovnakého typu existujúcich koľajových vozidiel.
Povolenia podľa tohto odseku sa môžu udeliť iba v prípadoch, keď schvaľovací orgán členského štátu je presvedčený, že použitie náhradného motora, ktorý spĺňa požiadavky poslednej platnej emisnej etapy v dotknutom koľajovom vozidle alebo lokomotíve, spôsobí závažné technické ťažkosti.
1c. Motory, na ktoré sa vzťahujú odseky 1a alebo 1b, sú označené štítkom s nápisom „NÁHRADNÝ MOTOR“ a s jedinečným referenčným označením danej odchýlky.
1d. Komisia hodnotí vplyvy uplatňovania odseku 1b na životné prostredie a možné technické ťažkosti v súvislosti s jeho dodržiavaním. Na základe uvedeného hodnotenia Komisia predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu s hodnotením odseku 1b, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh vrátane konečného dátumu uplatňovania uvedeného odseku.
2. Každý členský štát môže na požiadanie výrobcu vyňať motory na konci série, ktoré sú stále v zásobe alebo zásoby necestných pojazdných strojov ohľadne ich motorov, z časového limitu (limitov) pre uvedenie do obehu uvedeného v článku 9 ods. 4 v súlade s nasledovnými podmienkami:
— výrobca musí predložiť žiadosť schvaľovacím orgánom toho členského štátu, ktorý schválil zodpovedajúci typ(-y) alebo radu (rady) motorov pred účinnosťou časového limitu (limitov),
— žiadosť výrobcu musí obsahovať zoznam v zmysle definície v článku 6 ods. 3 tých nových motorov, ktoré nie sú uvedené do obehu v časovom limite (limitoch); v prípade motorov, ktoré sú predmetom tejto smernice po prvýkrát, musí predložiť svoju žiadosť orgánu typového schvaľovania toho členského štátu, kde je motor uskladnený,
— žiadosť musí stanoviť technické a/alebo ekonomické dôvody, z ktorých vychádza,
— motory musia zodpovedať typu alebo rade, pre ktoré už typové schválenie nie je platné, alebo ktoré predtým nepotrebovali typové schválenie, ale ktoré boli vyrobené podľa časového limitu (limitov),
— motory museli byť fyzicky uskladnené v rámci spoločenstva v časovom limite (limitoch),
— maximálny počet nových motorov jedného alebo viac typov uvedených do obehu v každom členskom štáte uplatnením tejto výnimky nesmie presiahnuť 10 % nových motorov všetkých dotyčných typov umiestnených v tomto členskom štáte počas predchádzajúceho roku,
— ak je žiadosť členským štátom akceptovaná, členský štát musí do jedného mesiaca zaslať schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov náležitosti a dôvody výnimiek udelených výrobcovi,
— členský štát udeľujúci výnimky podľa tohto článku zodpovedá za zaistenie toho, aby výrobca splnil všetky zodpovedajúce záväzky,
— schvaľovací orgán musí vydať pre každý predmetný motor osvedčenie o zhode, na ktorom bol urobený osobitný záznam. Podľa vhodnosti sa môže použiť zlúčený dokument, ktorý obsahuje všetky predmetné identifikačné čísla motorov,
— členské štáty musia každý rok zaslať Komisii zoznam udelených výnimiek s uvedením dôvodov.
Táto možnosť je obmedzená na obdobie 12 mesiacov, ktoré začína dňom, v ktorom motory po prvýkrát podliehali časovému limitu (limitom) pre uvedenie do obehu.
3. Splnenie požiadaviek článku 9a ods. 4 a (5) sa posunie o tri roky pre výrobcov malej série motorov.
4. Požiadavky článku 9a ods. 4 a (5) sa nahradia zodpovedajúcimi požiadavkami etapy I pre malé série rodiny motorov s maximálne 25 000 jednotkami za predpokladu, že jednotlivé rodiny motorov majú rôzne zdvihové objemy valcov.
5. Motory môžu byť uvedené na trh podľa „pružného systému“ v súlade s opatreniami v prílohe XIII.
6. Odsek 2 sa nevzťahuje na hnacie motory inštalované do plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy.
7. Členské štáty povolia uvedenie motorov na trh, ako je vymedzené v oddiele 1 bode A ods. i), ii) a v) prílohy I podľa pružného systému v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe XIII.
Článok 11
Súlad výrobných programov
1. Členský štát udeľujúci typové schválenie má prijať potrebné opatrenia s cieľom overiť, ohľadne technických podmienok (špecifikácií) stanovených v časti 5 prílohy I, podľa potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, či bol realizovaný primeraný program v záujme zaistenia efektívnej kontroly súladu výroby predtým, ako udelí typové schválenie.
2. Členský štát, ktorý udelil typové schválenie, prijme potrebné opatrenia s cieľom overiť, ohľadne technických podmienok stanovených v časti 5 prílohy I, podľa potreby v spolupráci so schvaľovacími orgánmi ostatných členských štátov, či je program uvedený v odseku 1 naďalej primeraný a či každý motor z výroby nesúci číslo typového schválenia v zmysle tejto smernice naďalej odpovedá popisu tak, ako je uvedený v osvedčení o schválení a jeho dodatkoch pre schválený typ alebo radu motorov.
Článok 12
Nesúlad so schváleným typom alebo radou
1. Nesúlad so schváleným typom alebo radou existuje tam, kde sú zistené odchýlky od náležitostí v osvedčení o typovom schválení a/alebo informačného balíka a tam, kde neboli tieto odchýlky povolené, v zmysle článku 5 ods. 3, členským štátom, ktorý udelil typové schválenie.
2. Ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie zistí, že motory sprevádzané osvedčením o zhode alebo nesúce schvaľovaciu značku neodpovedajú typu alebo rade, ktorú schválil, musí prijať potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby motory vo výrobe opäť odpovedali schválenému typu alebo rade. Schvaľovacie orgány tohto členského štátu oznámia schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov prijaté opatrenia, ktoré môžu podľa potreby viesť až k odobratiu typového schválenia.
3. Ak členský štát preukáže, že motory s číslom typového schválenia nezodpovedajú schválenému typu alebo rade, môže požiadať členský štát, ktorý udelil typové schválenie, aby overil, či motory vo výrobe zodpovedajú schválenému typu alebo rade. Takéto kroky sa učinia do šiestich mesiacov od dňa predloženia žiadosti.
4. Schvaľovacie orgány členských štátov sa majú vzájomne informovať do jedného mesiaca o každom odobratí typového schválenia a dôvodoch takéhoto opatrenia.
5. Ak členský štát, ktorý udelil typové schválenie, spochybňuje nesúlad, ktorý mu bol oznámený, príslušné členské štáty musia usilovať o urovnanie sporu. Komisia má byť informovaná a podľa potreby uskutoční náležité konzultácie s cieľom dosiahnuť urovnanie.
Článok 13
Požiadavky na ochranu pracovníkov
Ustanovenia tejto smernice nebudú mať vplyv na právo členských štátov stanoviť, pri riadnom dodržiavaní zmluvy také požiadavky, ktoré môžu považovať za potrebné na zaistenie ochrany pracovníkov pri použití strojov uvedených v tejto smernici za predpokladu, že to nemá vplyv na uvedenie príslušných motorov do obehu.
Článok 14
Komisia prijme akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré sú nevyhnutné na prispôsobenie príloh technickému pokroku, s výnimkou požiadaviek špecifikovaných v oddiele 1, oddieloch 2.1 až 2.8 a oddiele 4 prílohy I.
Tieto opatrenia, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.
Článok 14a
Komisia preštuduje možné technické ťažkosti pri plnení požiadaviek etapy II v určitých oblastiach používania motorov, najmä u mobilných strojných zariadení, v ktorých sú namontované motory tried SH:2 a SH:3. Ak štúdie Komisie preukážu, že z technických dôvodov niektoré mobilné strojné zariadenia, najmä ručne prenosné motory na odborné používanie v rôznych polohách, nemôžu splniť uvedené požiadavky v stanovených lehotách, Komisia predloží do 31. decembra 2003 správu sprevádzanú príslušnými návrhmi na predĺženie obdobia uvedeného v článku 9a ods. 7 a/alebo na ďalšie derogácie, ktoré pre také strojné zariadenia nesmú presiahnuť päť rokov, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 15 ods. 2.
Článok 15
Výbor
1. Komisii bude pomáhať Výbor pre prispôsobenie smerníc o odstránení technických prekážok obchodu v sektore motorových vozidiel technickému pokroku (ďalej ako „výbor“).
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
▼M5 —————
Článok 16
Schvaľovacie orgány a technické služby
Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy a adresy schvaľovacích orgánov a technických služieb, ktoré sú zodpovedné na účely tejto smernice. Oznámené služby musia spĺňať požiadavky tak, ako sú stanovené v článku 14 smernice 92/53/EHS.
Článok 17
Transpozícia do vnútroštátneho práva
1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 1998. Musia o tom bezodkladne informovať Komisiu.
Keď členské štáty príjmu tieto opatrenia, musia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo musia byť sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Spôsoby učinenia takéhoto odkazu musia byť stanovené členskými štátmi.
2. Členské štáty oznámia Komisii texty ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti, ktorú upravuje táto smernica.
Článok 18
Vstup do platnosti
Táto smernica nadobudne účinnosť 20. deň od jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.
Článok 19
Ďalšie zníženie hodnôt emisných limitov
Európsky parlament a Rada rozhodnú do konca roka 2000 o návrhu, ktorý Komisia predloží do konca roka 1999, o ďalšom znížení hodnôt emisných limitov, pri zohľadnení globálnej dostupnosti metód kontrolovania emisií znečisťujúcich ovzdušie zo vznetových motorov a situácie v oblasti kvality ovzdušia.
Článok 20
Adresovanie
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
ZOZNAM PRÍLOH
PRÍLOHA I |
Rozsah platnosti, definície, symboly a skratky, označenie motorov, špecifikácie a testy, špecifikácie posudzovania zhody výroby, parametre definujúce rodinu motorov, výber základného motora |
Doplnok 1 |
Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx |
Doplnok 2 |
Požiadavky riadiacej oblasti v prípade motorov stupňa IV |
PRÍLOHA II |
Informačné dokumenty |
Dodatok 1 |
Základné charakteristiky (základného) motora |
Dodatok 2 |
Základné charakteristiky rodiny motorov |
Dodatok 3 |
Základné charakteristiky typu motora v rámci rodiny |
PRÍLOHA III |
Postup testu pre vznetové motory |
Dodatok 1 |
Postupy merania a odberu vzorky |
Dodatok 2 |
Kalibračný postup (NRSC, NRTC) |
Dodatok 3 |
►M3 Vyhodnotenie údajov a výpočty ◄ |
Dodatok 4 |
Plán NRTC motorového dynamometra |
Doplnok 5 |
Požiadavky na životnosť |
Doplnok 6 |
stanovenie emisií CO2 pre motory stupňa I, II, IIIA, IIIB a IV |
Doplnok 7 |
Alternatívne stanovenie emisií CO2 |
PRÍLOHA IV |
Postup testu – zážihové motory |
Dodatok 1 |
Postup merania a odberu vzoriek |
Dodatok 2 |
Ciachovanie analytických prístrojov |
Dodatok 3 |
Vyhodnotenie údajov a výpočty |
Dodatok 4 |
Faktory zhoršenia |
PRÍLOHA V |
►M3 Tehnične značilnosti referenčnega goriva, predpisanega za homologacijske preskuse in preverjanje skladnosti proizvodnje ◄ |
PRÍLOHA VI |
Analytický a vzorkovací systém |
PRÍLOHA VII |
Osvedčenie o typovom schválení |
Dodatok 1 |
Skúšobný protokol týkajúci sa skúšobných výsledkov vznetových motorov |
Dodatok 2 |
Výsledky testu pre zážihové motory |
Dodatok 3 |
Vybavenie a pomocné zariadenia inštalované pri teste stanovenia výkonu motora |
PRÍLOHA VIII |
Systém číslovania schvaľovacích osvedčení |
PRÍLOHA IX |
Zoznam vydaných typových schválení motora/motorovej rodiny |
PRÍLOHA X |
Zoznam vyrobených motorov |
PRÍLOHA XI |
Karta údajov typovo schválených motorov |
PRÍLOHA XII |
Uznávanie iných typových schválení |
PRÍLOHA XIII |
Ustanovenia pre motory uvádzané na trh podľa „Flexibilného programu“ |
PRÍLOHA XIV |
|
PRÍLOHA XV |
|
PRÍLOHA I
ROZSAH, DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY, ZNAČKY MOTOROV, TECHNICKÉ PODMIENKY A SKÚŠKY, STANOVENIE SÚLADU VYHODNOTENÍ VÝROBY, PARAMETRE DEFINUJÚCE RADU MOTOROV, VOĽBA ZÁKLADNÉHO MOTORA
1. ROZSAH
Táto smernica sa vzťahuje na všetky motory montované do mimocestných mobilných strojných zariadení a na pomocné motory inštalované vo vozidlách určených na prepravu cestujúcich alebo tovaru po ceste.
Táto smernica sa nevzťahuje na motory pre pohon:
— poľnohospodárskych traktorov v zmysle definície v smernici 74/150/EHS ( 12 ).
Okrem toho, aby boli motory predmetom tejto smernice, musia byť inštalované v strojoch, ktoré spĺňajú nasledovné špecifické požiadavky:
A. určené a vybavené tak, aby sa mohli pohybovať alebo aby sa mohlo s nimi pohybovať na ceste alebo mimo nej, a ktoré majú:
(i) vznetové motory s čistým výkonom v súlade s oddielom 2.4, ktorý je vyšší ako alebo rovný 19 kW, ale maximálne 560 kW, a ktorý pracuje skôr pri rozdielnych otáčkach ako pri jediných konštantných otáčkach; alebo
(ii) vznetové motory s čistým výkonom v súlade s oddielom 2.4, ktorý je vyšší ako alebo rovný 19 kW, ale maximálne 560 kW, a ktorý pracuje pri konštantných otáčkach. Limity platia až od 31. decembra 2006; alebo
(iii) zážihové motory s čistým výkonom v súlade s oddielom 2.4. maximálne do 19 kW; alebo
(iv) motory konštruované na pohon motorových vozňov, ktoré sú samohybné koľajnicové vozidlá špeciálne konštruované na prepravu tovaru a cestujúcich; alebo
(v) motory konštruované na pohon lokomotív, ktoré sú samohybné časti koľajnicových zariadení konštruované pre pohyb alebo poháňanie vozidiel , ktoré sú konštruované na prepravu nákladu, cestujúcich a iného vybavenia, ale ktoré sami o sebe neboli konštruované ani určené na prepravu nákladu, cestujúcich (nie tých, čo obsluhujú lokomotívu) alebo iného vybavenia. Všetky pomocné motory alebo motory určené na pohon zariadenia konštruovaného na uskutočnenie údržby alebo stavebných prác na koľajniciach nie sú posudzované podľa tohto odseku, ale podľa bodu A, odsek (i).
Smernica sa nevzťahuje na tieto oblasti použitia:
B. lode s výnimkou plavidiel určených na použitie na vnútrozemských tokoch;
▼M3 —————
D. lietadlá;
E. rekreačné vozidlá, napr.:
— snežné skútre,
— terénne motocykle,
— terénne vozidlá.
2. DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY
Na účel tejto smernice,
2.1. |
vznetový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe kompresie/vznietenia (napr. dieselový motor); |
2.2. |
plynné znečisťujúce látky znamenajú oxid uhoľnatý, uhľovodíky (predpokladaný pomer C1: H1.85) a oxidy dusíka, pričom posledne menované sú vyjadrené v ekvivalente oxidu dusičitého (NO2); |
2.3. |
tuhé znečisťujúce látky znamenajú všetok materiál na stanovenom filtračnom médiu po rozriedení výfukových plynov vznetového motora čistým prefiltrovaným vzduchom tak, aby teplota neprekročila 325 K (52 °C); |
2.4. |
čistý výkon znamená výkon v „EHS kW“ získaný na testovacej stolici (na skúšanie motorov) na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent meraný v súlade s metódou EHS merania výkonu vznetových motorov u cestných vozidiel tak, ako je to stanovené v smernici 80/1269/EHS ( 13 ), okrem toho, že je zamedzený výkon chladiaceho ventilátora motora ( 14 ) a sú dodržané skúšobné podmienky a referenčné palivo stanovené v tejto smernici; |
2.5. |
menovité otáčky znamená maximálne otáčky pri plnom zaťažení, ktorú umožňuje regulátor stanovený výrobcom; |
2.6. |
percentuálne zaťaženie znamená časť maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora; |
2.7. |
otáčky pri maximálnom krútiacom momente znamená otáčky motora, pri ktorých sa získa z motora maximálny krútiaci moment, stanovené výrobcom; |
2.8. |
stredné otáčky znamená také otáčky motora, ktoré spĺňajú jednu z nasledovných požiadaviek: — u motorov, ktoré sú určené na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, stredné otáčky sú stanovené otáčky pri maximálnom krútiacom momente, ak k nej dochádza v rozmedzí 60 % až 75 % menovitej rýchlosti, — ak sú udávané otáčky pri maximálnom krútiacom momente menšie ako 60 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 60 % z menovitých otáčok, — ak sú udávaná otáčky pri maximálnom krútiacom momente väčšie ako 75 % z menovitých otáčok, potom sú stredné otáčky 75 % z menovitých otáčok, — u motorov, testovaných podľa cyklu G1, stredné otáčky zodpovedajú 85 % maximálnych menovitých otáčok (pozri bod 3.5.1.2 prílohy IV); |
2.8a. |
vztlak 100 m3 alebo viac vo veci plavidiel určených na použitie na vnútrozemských tokoch znamená ich vztlak vyrátaný zo vzorca LxBxT, kde „L“ je maximálna dĺžka trupu lode bez kormidla a čelene, „B“ je maximálna šírka trupu meraná po vonkajší okraj obloženia plášťa (okrem kolies, obvodových pásov, apod.) a „T“ je vertikálna vzdialenosť medzi najnižším bodom trupu alebo kýlu a maximálnou líniou ponoru; |
2.8b. |
platné plavebné alebo bezpečnostné povolenie (osvedčenie) znamená: a) osvedčenie potvrdzujúce súlad s Medzinárodným dohovorom o bezpečnosti života na mori (SOLAS) z roku 1974, tak ako bol zmenený a doplnený, alebo rovnocenné osvedčenie, alebo b) osvedčenie potvrdzujúce súlad s Medzinárodným dohovorom o vyťažených líniách z roku 1966, tak ako bol zmenený a doplnený, alebo rovnocenné osvedčenie, a osvedčenie IOPP potvrdzujúce súlad s Medzinárodným dohovorom o zabránení pred znečistením z lodí (MARPOL) z roku 1973, ako bol zmenený a doplnený; |
2.8c |
vypínacie zariadenie znamená zariadenie, ktoré meria, reaguje alebo odpovedá na prevádzkové premenné z dôvodu aktivácie, modulovania, oneskorenia alebo deaktivácie fungovania niektorej časti alebo funkcie emisného kontrolného systému tak, že efektivita kontrolného systému je znížená pod úroveň podmienok použitia normálneho necestného pojazdného stroja, pokiaľ nasadenie takého zariadenia nie je skutočne zahrnuté v povolenom postupe používaného emisného testu; |
2.8d |
iracionálna stratégia emisnej kontroly znamená každú stratégiu alebo meranie, ktoré za normálnych prevádzkových podmienok použitia necestného pojazdného stroja znižuje efektivitu emisného kontrolného systému na úroveň nižšiu, ako je očakávaná efektivita používaného emisného testovacieho postupu; |
2.9. |
nastaviteľný parameter znamená akékoľvek nastaviteľné zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý môže ovplyvniť emisie alebo výkon motora počas emisných testov alebo normálnej prevádzky; |
2.10. |
dodatočná úprava znamená prechod výfukových plynov cez zariadenie alebo systém, ktorého účelom je chemicky, fyzikálne zmeniť plyny pred vypustením do atmosféry; |
2.11. |
zážihový motor znamená motor, ktorý pracuje na princípe zážihového zapaľovania; |
2.12. |
pomocné emisné riadiace zariadenie znamená každé zariadenie, ktoré registruje prevádzkové parametre motora s cieľom riadenia činnosti každej časti emisného kontrolného systému; |
2.13. |
emisný kontrolný systém znamená akékoľvek zariadenie, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý kontroluje alebo znižuje emisie; |
2.14. |
palivový systém znamená všetky komponenty zapojené do dávkovania a zmiešavania paliva; |
2.15. |
pomocný motor znamená motor inštalovaný v motorovom vozidle alebo na ňom, ktorý neslúži na pohyb vozidla; |
2.16. |
trvanie fázy znamená čas medzi ukončením otáčok a/alebo krútiaceho momentu predchádzajúcej fázy alebo fázy predkondicionovania a začiatkom ďalšej fázy. Zahŕňa čas, v priebehu ktorého sa menia otáčky a/alebo krútiaci moment a stabilizácia na začiatku každej fázy; |
2.17. |
testovací cyklus znamená postupnosť testovacích bodov, z ktorých každý je daný definovanými otáčkami alebo krútiacim momentom, nasledovaných podmienkami motora v ustálenom stave (NRSC test) alebo v stave prechodných prevádzkových podmienok (NRTC test); |
2.18. |
symboly a skratky
|
3. OZNAČENIA MOTORA
3.1. |
Vznetové motory schválené v súlade s touto smernicou musia mať:
|
3.2 |
Zážihové motory schválené v súlade s touto smernicou musia mať:
|
►M2 3.3. ◄ |
Tieto označenia musia byť trvanlivé počas životnosti motora a musia byť jasne čitateľné a nezmazateľné. Ak sú použité nálepky alebo štítky, musia byť pripevnené takým spôsobom, aby bolo pripevnenie trvanlivé počas životnosti motora a aby sa nálepky/štítky nedali odstrániť bez ich zničenia alebo poškodenia. |
►M2 3.4. ◄ |
Tieto označenia musia byť pripevnené k dielu motora, ktorý je potrebný na normálnu prevádzku motora a normálne nevyžaduje výmenu počas životnosti motora.
|
►M2 3.5. ◄ |
Kódovanie motorov v súvislosti s identifikačnými číslami musí byť také, aby umožnilo nepochybné stanovenie postupu výroby. |
►M2 3.6. ◄ |
Predtým ako motory opustia výrobnú linku, musia niesť všetky označenia. |
►M2 3.7. ◄ |
Presná poloha označení motora je oznámená v ►M2 prílohy VII ◄ , časť 1. |
4. TECHNICKÉ PODMIENKY (ŠPECIFIKÁCIE) A SKÚŠKY
4.1. Vznetové motory
►M2 4.1.1. ◄ Všeobecne
Komponenty, ktoré majú vplyv na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok, musia byť navrhnuté, konštruované a zmontované tak, aby umožnili motoru pri normálnom použití, napriek kmitaniu, ktorému môže byť vystavený, dodržanie ustanovení tejto smernice.
Technické opatrenia prijaté výrobcom musia byť také, aby zaistili efektívne obmedzenie emisií, v zmysle tejto smernice, počas celej normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok použitia. Tieto ustanovenia sa považujú za splnené, ak sú dodržané ustanovenia v častiach ►M2 4.1.2.1 ◄ , ►M2 4.1.2.3 ◄ a 5.3.2.1.
Ak sa použije katalyzátor a/alebo odlučovač tuhých (znečisťujúcich) častíc, výrobca musí preukázať skúškami trvanlivosti, ktoré môže vykonať sám v súlade so správnou technickou praxou a odpovedajúcimi záznamami, že u týchto zariadení na dodatočnú úpravu sa môže očakávať riadne fungovanie počas životnosti motora. Záznamy musia byť vytvorené v súlade s požiadavkami časti 5.2 a najmä s časťou 5.2.3. Pre zákazníka musí byť zaistená odpovedajúca záruka. Dovolená je systematická výmena zariadenia po určitej prevádzkovej dobe motora. Každé nastavenie, oprava, demontáž, čistenie alebo výmena komponentov alebo systémov motora, ktoré sa vykonávajú periodicky v záujme prevencie funkčnej poruchy motora v súvislosti so zariadením na dodatočnú úpravu sa musia vykonať iba do takej miery, že sú technologicky nevyhnutné na zaistenie riadneho fungovania systému riadenia emisií. V súlade s tým musia byť požiadavky plánovanej údržby začlenené do príručky zákazníka, musia byť predmetom vyššie uvedených záručných ustanovení a schválené pred udelením schválenia. Do informačného dokumentu musí byť začlenený odpovedajúci výťah z príručky s ohľadom na údržbu/výmeny zariadenia (zariadení) na úpravu a záručné podmienky tak, ako je to stanovené v prílohe II k tejto smernici.
Všetky motory, ktoré uvoľňujú výfukové plyny zmiešané s vodou, budú vybavené vo výfukovom systéme motora, ktoré sa nachádza v spodnej časti motora a pred každým miestom, v ktorom sa výfukové plyny dostávajú do kontaktu s vodou (alebo ktorýmkoľvek chladiacim/destilačným médiom), spojením pre dočasné pripojenie zariadenia odberu vzoriek pre plynné alebo tuhé znečisťujúce emisie. Je dôležité, aby umiestnenie tohto spojenia umožňovalo prístup dobre zmiešanej reprezentatívnej vzorky výfukových plynov. Toto spojenie by malo byť navinuté na štandardnú trubicu veľkosti nie väčšej polovica palca a malo by byť uzatvorené zátkou, ak nie je v činnosti (ekvivalentné spojenia sú povolené).
►M2 4.1.2. ◄ Technické podmienky týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok
Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na skúšanie sa merajú metódami popísanými ►M2 v prílohe VI ◄ .
Môžu sa akceptovať iné systémy alebo analyzátory, ak poskytujú výsledky rovnocenné s nasledovnými referenčnými systémami:
— u plynných emisií meraných v neupravených výfukových plynoch systém znázornený na obrázku 2 ►M2 v prílohe VI ◄ ,
— u plynných emisií meraných v riedených výfukových plynoch plnoprietokového zrieďovacieho systému systém znázornený na obrázku 3 ►M2 v prílohe VI ◄ ,
— u tuhých emisií plnoprietokový zrieďovací systém pracujúci buď so samostatným filtrom pre každý režim, alebo s jednou filtračnou metódou, ktorý je znázornený na obrázku 13 ►M2 v prílohe VI ◄ .
Stanovenie rovnocennosti systému vychádza z korelačnej štúdie cyklu siedmich skúšok (alebo viac skúšok) medzi posudzovaným systémom a jedným alebo viac z vyššie uvedených referenčných systémov.
Kritérium rovnocennosti je definované ako ± 5 % zhoda priemerov vážených hodnôt cyklických emisií. Použitým cyklom je cyklus uvedený v prílohe III, časť 3.6.1.
Pre zavedenie nového systému do smernice vychádza stanovenie rovnocennosti z výpočtu opakovateľnosti a reprodukovateľnosti, v zmysle popisu v norme ISO 5725.
►M2 4.1.2.1. ◄ |
Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie častíc nesmú pre etapu I prekročiť množstvo uvedené v tabuľke nižšie:
|
►M2 4.1.2.2. ◄ |
Emisné limity uvedené v bode ►M2 4.1.2.1 ◄ sú výstupné limity motora a musia sa dosiahnuť pred akýmkoľvek zariadením na dodatočnú úpravu. |
►M2 4.1.2.3. ◄ |
Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie častíc nesmú pre etapu II prekročiť množstvo uvedené v tabuľke nižšie:
|
4.1.2.4. |
Emisie oxidu uhoľnatého, emisie zmesi uhľovodíkov a oxidov dusíka a emisie častíc nesmú v etape IIIA prekročiť množstvá uvedené v tabuľke nižšie:
|
4.1.2.5. |
Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov a oxidov dusíka (alebo ich zmesi, ak je to relevantné) a emisie častíc nesmú v etape IIIB prekročiť množstvá uvedené v tabuľke nižšie:
|
4.1.2.6. |
Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov a oxidov dusíka (alebo ich zmes, ak je to relevantné) a emisie častíc nesmú v etape IV prekročiť množstvá uvedené v tabuľke nižšie:
|
4.1.2.7. |
Limitné hodnoty v častiach 4.1.2.4, 4.1.2.5 a 4.1.2.6 zahŕňajú zhoršenie vypočítané v súlade s prílohou III, dodatok 5. V prípade noriem limitných hodnôt obsiahnutých v častiach 4.1.2.5 a 4.1.2.6 za všetkých náhodne vybratých záťažových podmienok, prináležiacich k určitej kontrolnej oblasti a s výnimkou špecifických prevádzkových podmienok motorov, ktoré nie sú predmetom týchto opatrení, emisie vzoriek odoberaných v úsekoch trvania 30 sekúnd nesmú byť pre tieto normy prekročené o viac ako 100 % limitných hodnôt vyššie uvedených tabuliek. Kontrolná oblasť, pre ktorú nesmie byť percento prekročené a vyčlenené prevádzkové podmienky motorov sú definované v súlade s postupom uvedeným v článku 15. |
►M3 4.1.2.8. ◄ |
Ak v zmysle definície podľa časti 6 v súvislosti s prílohou II, dodatok 2, jedna rada motorov obsadzuje viac ako jedno výkonové pásmo, musia emisné hodnoty základného motora (typové schválenie) a všetkých typov motora v rámci rovnakej rady (COP) splniť prísnejšie požiadavky vyššieho výkonového pásma. Žiadateľ má slobodnú voľbu obmedziť definíciu rád motorov na jednovýkonové pásma a v súlade s tým požiadať o certifikáciu. |
4.2. Zážihové motory
4.2.1. Všeobecne
Komponenty schopné ovplyvniť emisie plynných škodlivín musia byť projektované, konštruované a montované tak, aby umožnili motoru pri normálnom používaní a napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené, spĺňať ustanovenia tejto smernice.
Technické opatrenia vykonané výrobcom musia byť také, aby zabezpečili, že vyššie uvedené emisie budú účinne limitované podľa tejto smernice počas normálnej životnosti motora a za normálnych podmienok používania, v súlade s dodatkom 4 prílohy IV.
4.2.2. Špecifikácie týkajúce sa emisií škodlivín
Emisie plynných škodlivín z motora predvedené na testovanie sa merajú metódami popísanými v prílohe VI (vrátane zariadenia na dodatočnú úpravu).
Môžu sa použiť aj iné systémy alebo analyzátory ak poskytujú ekvivalentné výsledky ako nasledovné referenčné systémy:
— pre plynné emisie merané v neriedených výfukových plynoch, systém znázornený na obrázku 2 prílohy VI,
— pre plynné emisie merané v zriedených výfukových plynoch systému riedenia plného prietoku, systém znázornený na obrázku 3 prílohy VI,
4.2.2.1. |
Emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získaný pre etapu I nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:
Etapa I
|
4.2.2.2. |
Emisie oxidu uhoľnatého a súčet emisií uhľovodíkov a oxidov dusíka získané pre etapu II nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:
Etapa II (1)
Emisie NOx nesmú vo všetkých triedach motorov prekročiť 10 g/kWh. |
4.2.2.3. |
Bez ohľadu na definíciu „ručného motora“ v článku 2 tejto smernice, dvojdobé motory používané na pohon snehových fréz musia spĺňať len normy SH:1, SH:2 alebo SH:3. |
4.3. Montáž na pojazdných strojoch
Montáž motora na pojazdných strojoch musí vyhovovať obmedzeniam stanoveným v rozsahu typového schválenia. Okrem toho musia byť vždy splnené nasledovné charakteristiky ohľadne schválenia motora:
4.3.1. |
nesmie prekročiť nasávacie stlačenie stanovené pre schválený motor v prílohe II, dodatok 1 alebo 3; |
4.3.2. |
protitlak výfukových plynov nesmie prekročiť protitlak stanovený pre schválený motor v prílohe II, dodatok 1 alebo 3. |
5. STANOVENIE HODNOTENÍ ZHODY VÝROBY
5.1. |
Čo sa týka overenia existencie uspokojivých opatrení a postupov na zaistenie efektívnej kontroly zhody výroby pred udelením typového schválenia, schvaľovací orgán musí tiež akceptovať registráciu výrobcu podľa harmonizovanej normy EN 29002 (ktorej rozsah pokrýva príslušné motory) alebo ekvivalentnej akreditačnej normy ako splňujúce požiadavky. Výrobca musí poskytnúť podrobnosti o registrácii a zaviazať sa informovať schvaľovací orgán o každej zmene jej platnosti alebo rozsahu. V záujme overenia toho, či sú priebežne plnené požiadavky časti 4.2, sa musia vykonať vhodné kontroly výroby. |
5.2. |
Držiteľ schválenia musí najmä:
|
5.3. |
Príslušný orgán, ktorý udelil schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody aplikovateľné na každú výrobnú jednotku.
|
6. PARAMETRE DEFINUJÚCE RADU MOTORA
Rada motora sa môže definovať základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre motory v rámci rady. V niektorých prípadoch môže existovať interakcia parametrov. Musia sa zohľadniť aj tieto vplyvy, aby boli do motorovej rady začlenené iba motory s podobnými charakteristikami emisie výfukových plynov.
Aby sa motory mohli považovať za motory patriace k rovnakej motorovej rade, musí byť spoločný nasledovný zoznam základných parametrov:
6.1. |
Spaľovací cyklus: — dvojdobý — štvordobý |
6.2. |
Chladiace médium: — vzduch — voda — olej |
6.3. |
Zdvihový objem jednotlivých valcov, v rozmedzí od 85 % do 100 % najväčšieho zdvihového objemu v rámci rodiny motorov |
6.4. |
Spôsob nasávania vzduchu: |
6.5. |
Druh paliva — nafta — benzín. |
6.6. |
Typ/konštrukcia spaľovacej komory |
6.7. |
Ventily a kanáliky – usporiadanie, veľkosť a počet |
6.8. |
Palivový systém Pre naftu: — vstrekovač čerpadlového potrubia — radové vstrekovacie čerpadlo — rozvádzacie čerpadlo — jednoduché vstrekovanie — vstrekovacia jednotka. Pre benzín: — karburátor — nepriame vstrekovanie — priame vstrekovanie. |
6.9. |
Rôzne vlastnosti — recirkulácia výfukových plynov — vstrekovanie vody/emulzia vody — vstrekovanie vzduchu — plniaci chladiaci systém — typ zapaľovania (vznetové, zážihové). |
6.10. |
Dodatočná úprava výfukových plynov — oxidačný katalyzátor — redukčný katalyzátor — trojcestný katalyzátor — tepelný reaktor — filter tuhých častíc. |
7. VÝBER ZÁKLADNÉHO MOTORA
7.1. |
Základný motor rady sa musí vybrať pomocou primárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri udávanej rýchlosti pri maximálnom krútiacom momente. V prípade, že dva alebo viac motorov majú tieto primárne kritéria rovnaké, základný motor sa musí vybrať pomocou sekundárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri menovitej rýchlosti. Za určitých podmienok môže schvaľovací orgán dôjsť k uzáveru, že emisná rada sa v najhoršom prípade môže najlepšie charakterizovať odskúšaním druhého motora. Schvaľovací orgán môže teda vybrať dodatočný motor pre skúšku na základe vlastností, ktoré signalizujú, že môže mať najvyššie emisné úrovne motorov v rámci tohto radu. |
7.2. |
Ak motory v rámci rady zahŕňajú iné premenné vlastnosti, u ktorých by sa mohlo uvažovať, že ovplyvňujú emisie výfukových plynov, musia sa určiť a zohľadniť pri výbere základného motora aj tieto vlastnosti. |
8. POŽIADAVKY NA TYPOVÉ SCHVÁLENIE PRE ETAPY III B A IV
8.1. |
Tento oddiel sa vzťahuje na typové schvaľovanie elektronicky riadených motorov, ktoré využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovaného paliva (ďalej len „motor“). Tento oddiel sa uplatňuje bez ohľadu na technológiu použitú na to, aby tieto motory spĺňali hodnoty emisných limitov stanovené v oddieloch 4.1.2.5 a 4.1.2.6 tejto prílohy. |
8.2. |
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto oddielu sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
|
8.3. |
Všeobecné požiadavky
8.3.1. Požiadavky na základnú stratégiu regulovania emisií
8.3.2. Požiadavky na pomocnú stratégiu regulovania emisií
8.3.3. Požiadavky na dokumentáciu
|
8.4. |
►M8
Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx v prípade motorov stupňa IIIB
◄
|
8.5. |
Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx v prípade motorov stupňa IV
|
8.6. |
Regulačná oblasť pre stupeň IV
V súlade s bodom 4.1.2.7 tejto prílohy, v prípade motorov stupňa IV nesmú emisie odobraté v regulačnej oblasti definované v prílohe I doplnku 2 prekročiť limitné hodnoty emisií uvedené v tabuľke 4.1.2.6 tejto prílohy o viac ako 100 %. 8.6.1. Požiadavky na preukazovanie Technická služba musí vybrať najviac tri náhodné body zaťaženia a otáčok v regulačnej oblasti na skúšanie. Technická služba tiež musí určiť náhodné poradie skúšobných bodov. Skúška sa musí vykonať v súlade so základnými požiadavkami NRSC, pričom každý skúšobný bod musí byť vyhodnotený samostatne. Každý skúšobný bod musí splniť limitné hodnoty definované v bode 8.6. 8.6.2. Skúšobné požiadavky Skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime skúšobných cyklov, ako je opísané v prílohe III. Avšak v prípade, keď sa výrobca podľa bodu 1.2.1 prílohy III rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, skúška sa musí vykonať takto: a) skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime skúšobných cyklov, ako je opísané v písmene a) až e) bodu 7.8.1.2 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, ale pred postupmi, ktoré nasledujú po vykonaní skúšky v písm. f) alebo po skúške v odstupňovanom modálnom cykle (Ramped modal cycle test) uvedenej v písm. a) až d) bodu 7.8.2.2 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, ale pred postupmi, ktoré nasledujú po vykonaní skúšky v písm. e) podľa potreby; b) skúšky sa musia vykonať podľa požiadaviek písmen b) až e) bodu 7.8.1.2 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 s použitím metódy viacstupňových filtrov (jeden filter pre každý skúšobný bod) pre každý z troch vybraných skúšobných bodov; c) pre každý skúšobný bod sa musí vypočítať špecifická emisná hodnota (v g/kWh); d) emisné hodnoty sa môžu vypočítať na molárnom základe podľa doplnku A.7 alebo na hmotnostnom základe podľa doplnku A.8, ale mali by byť konzistentné s metódou použitou v prípade nespojitého režimu alebo skúšky v odstupňovanom modálnom cykle; e) Na výpočty súčtu plynných emisií sa Nmode musí nastaviť na 1 a musí sa použiť váhový faktor 1; f) na výpočty súčtu tuhých častíc sa použije metóda viacstupňových filtrov a na výpočty súčtu sa Nmode musí nastaviť na 1 a musí sa použiť váhový faktor 1. |
8.7. |
Overovanie emisií plynov z kľukovej skrine v prípade motorov stupňa IV
|
9. VÝBER VÝKONNOSTNEJ KATEGÓRIE MOTOROV
9.1. Na účely stanovenia zhody motorov s meniacimi sa otáčkami definovanými v bode 1.A i) a 1.A iv) tejto prílohy s emisnými limitmi uvedenými v bode 4 tejto prílohy musia byť rozdelené do výkonnostných pásiem podľa najvyššej hodnoty čistého výkonu meraného v súlade s bodom 2.4 prílohy I.
9.2. Pre iné typy motorov sa použije menovitý čistý výkon.
Doplnok 1
Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx
1. Úvod
V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx. Sú v nej zahrnuté požiadavky na motory, ktoré predpokladajú používanie činidla na zníženie emisií.
1.1. Definície a skratky
„Diagnostický systém regulácie NOx (NCD)“ je systém motora, ktorý dokáže
a) zistiť poruchu regulácie NOx;
b) určiť pravdepodobnú poruchu systému regulácie NOx na základe informácií uložených v pamäti počítača a/alebo prečítaním týchto informácií v prístroji mimo vozidla.
„Porucha regulácie NOx (NCM)“ je pokus neoprávnene manipulovať so systémom regulácie NOx motora alebo porucha, ktorá ma vplyv na tento systém a vyplýva z pokusu o manipuláciu, podľa tejto smernice musí viesť zistenie takej poruchy k aktivácii systému výstrahy alebo podnecovania.
„Diagnostický poruchový kód (DTC)“ je číslicový alebo alfanumerický indikátor, ktorý identifikuje alebo označuje poruchu regulácie NOx.
„Potvrdený a aktívny diagnostický poruchový kód (DTC)“ je diagnostický poruchový kód, ktorý sa ukladá počas časového intervalu, v ktorom systém NCD zistí, že došlo k poruche.
„Snímací nástroj“ je zariadenie na externé skúšanie používané na mimopalubnú komunikáciu so systémom NCD.
„Rad motorov podľa NCD“ je výrobcom stanovená skupina systémov motorov, ktoré používajú rovnaké metódy monitorovania/diagnostiky funkčných porúch regulácie NOx.
2. Všeobecné požiadavky
Systém motora musí byť vybavený diagnostickým systémom regulácie NOx (NCD), ktorý dokáže identifikovať poruchy regulácie NOx (NCM) uvedené v tejto prílohe. Každý systém motorov, na ktorý sa vzťahuje tento bod, musí byť navrhnutý, zostrojený a namontovaný tak, aby bol schopný spĺňať tieto požiadavky za bežných podmienok prevádzky. Pri dosahovaní tohto cieľa je prijateľné, že motory, ktoré boli použité dlhšie, ako je ich životnosť špecifikovaná v bode 3.1 doplnku 5 prílohy III k tejto smernici, vykazujú určité zhoršenie výkonu a citlivosti diagnostického systému regulácie NOx (NCD), takže prahy špecifikované v tejto prílohe môžu byť prekročené predtým, ako budú systémy výstrahy a/alebo podnecovania aktivované.
2.1. Požadované informácie
2.1.1. |
Ak si systém regulovania emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v bode 2.2.1.13 doplnku 1 a v bode 2.2.1.13 doplnku 3 prílohy II uviesť charakteristiky tohto činidla, vrátane typu činidla, informácií o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkových teplotných podmienok a odkazu na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu. |
2.1.2. |
Podrobné písomné informácie plne opisujúce funkčné prevádzkové charakteristiky systému výstrahy prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 4 a systému podnecovania prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 5 sa predkladajú schvaľovaciemu orgánu v čase podania žiadosti o typové schválenie. |
2.1.3. |
Výrobca musí poskytnúť dokumenty na inštaláciu, ktoré keď ich použije výrobca pôvodného zariadenia, zabezpečia, že motor vrátane systému regulácie emisií, ktorý je súčasťou schváleného typu motora, ak je nainštalovaný v stroji, bude fungovať spolu s potrebnými časťami stroja, spôsobom, ktorý bude v súlade s požiadavkami tejto prílohy. Táto dokumentácia musí obsahovať podrobné technické požiadavky a ustanovenia týkajúce sa systému motora (softvér, hardvér a komunikácia) potrebné pre správnu inštaláciu systému motora do stroja. |
2.2. Prevádzkové podmienky
2.2.1. |
Diagnostický systém regulácie NOx musí byť funkčný za týchto podmienok: a) pri hodnotách teploty okolia medzi 266 K a 308 K (– 7 °C a 35 °C); b) v nadmorských výškach pod 1 600 m; c) pri teplotách chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70 °C). Tento bod sa neuplatňuje v prípade monitorovania hladiny činidla v nádrži, ak sa monitorovanie vykonáva za všetkých podmienok, za ktorých je meranie technicky uskutočniteľné (napríklad za všetkých podmienok, pri ktorých kvapalné činidlo nezamrzne). |
2.3. Ochrana pred zamrznutím činidla
2.3.1. |
Je povolené používať vyhrievanú alebo nevyhrievanú nádrž činidla a systém dávkovania. Vyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.2. Nevyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.3.
|
2.3.2. |
Nádrž s činidlom a systém dávkovania
|
2.3.3. |
Aktivácia systému výstrahy a systému podnecovania prevádzkovateľa pre nevyhrievaný systém
|
2.4. Diagnostické požiadavky
2.4.1. |
Diagnostický systém regulácie NOx musí byť schopný identifikovať poruchy regulácie NOx uvedené v tejto prílohe prostredníctvom diagnostických poruchových kódov uložených v počítačovej pamäti a na požiadanie umožniť prečítanie tejto informácie v prístroji mimo vozidlo. |
2.4.2. |
Požiadavky na zaznamenávanie diagnostických poruchových kódov
|
2.4.3. |
Požiadavky na vymazávanie diagnostických poruchových kódov (DTC) a) Diagnostické poruchové kódy nemôžu byť vymazané samotným systémom NCD z počítačovej pamäte, pokiaľ nebola odstránená porucha súvisiaca s diagnostickým poruchovým kódom. b) Systém NCD môže vymazať všetky poruchové kódy na požiadanie prostredníctvom vlastného snímača alebo nástroja údržby, ktorý poskytuje výrobca motora na požiadanie, alebo prostredníctvom prístupového kódu poskytnutého výrobcom motora. |
2.4.4. |
Systém NCD nesmie byť naprogramovaný alebo skonštruovaný tak, aby sa kedykoľvek v priebehu celej životnosti motora celkom alebo čiastočne deaktivoval z dôvodu doby opotrebovania stroja. Systém rovnako nesmie obsahovať algoritmus alebo stratégiu určenú na znižovanie účinnosti systému NCD rokmi. |
2.4.5. |
Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre systému NCD musia byť odolné proti neoprávnenej manipulácii. |
2.4.6. |
Rad motorov podľa NCD Výrobca je zodpovedný za určenie radu motorov podľa NCD. Vytváranie skupín systémov motorov v rámci radu motorov podľa NCD sa vykoná na základe osvedčeného odborného úsudku a musí ho schváliť správny orgán. Motory, ktoré nepatria do rovnakého radu motorov, môžu napriek tomu patriť do rovnakého radu motorov podľa NCD. 2.4.6.1. Parametre vymedzujúce rad motorov podľa NCD Rad motorov podľa NCD je vymedzený základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre systémy motorov v rámci radu. Aby mohli byť systémy motorov považované za motory toho istého radu motorov podľa NCD, musia si byť podobné v týchto základných parametroch: a) systémy regulácie emisií; b) metódy monitorovania NCD; c) kritériá na monitorovanie NCD; d) monitorovacie parametre (napr. frekvencia). Tieto podobné charakteristiky musí preukázať výrobca pomocou vhodných technických postupov preukazovania alebo inými vhodnými postupmi a musí ich schváliť schvaľovací orgán. Výrobca môže požiadať schvaľovací orgán o schválenie malých rozdielov v metódach monitorovania/diagnostiky diagnostického systému regulácie NOx, pokiaľ ide o zmenu konfigurácie motora, vtedy, keď tieto metódy považuje výrobca za podobné a líšia sa len v špecifických charakteristikách daných komponentov (napr. vo veľkosti, prietoku výfukových plynov atď.); alebo je ich podobnosť stanovená na základe osvedčeného odborného úsudku. |
3. Požiadavky na údržbu
3.1. Výrobca dodá alebo zariadi, aby všetkým majiteľom nových motorov alebo strojov boli dodané písomné pokyny o systéme regulácie emisií a o jeho správnom používaní.
V uvedených pokynoch sa uvádza, že v prípade, ak systém regulácie emisií nefunguje správne, prevádzkovateľ bude o probléme informovaný systémom výstrahy prevádzkovateľa, a že aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa v dôsledku ignorovania tejto výstrahy povedie k tomu, že vozidlo nebude schopné vykonávať svoju úlohu.
3.2. V pokynoch sa uvádzajú požiadavky na správne používanie a údržbu motorov s cieľom zachovať ich emisné parametre, prípadne aj na správne používanie spotrebiteľných činidiel.
3.3. Pokyny musia byť napísané jasne a pre laika zrozumiteľne v rovnakom jazyku, aký je použitý v návode na obsluhu necestného pojazdného stroja alebo motora.
3.4. V pokynoch sa musí uviesť, či prevádzkovateľ musí dopĺňať upotrebiteľné činidlá v čase medzi intervalmi bežnej údržby. Uvedie aj požadovanú kvalitu činidla. Uvádza sa v nich, ako by mal prevádzkovateľ doplniť nádrž činidla. Informácie musia tiež udávať pravdepodobnú rýchlosť spotreby činidla pre daný typ motora a spôsob, ako často sa má dopĺňať.
3.5. V pokynoch musí výrobca uviesť, že používanie a dopĺňanie požadovaného činidla so správnymi špecifikáciami je povinné, aby motor zodpovedal požiadavkám na vydanie typového schválenia pre daný typ motora.
3.6. V pokynoch musí byť vysvetlené, ako funguje systém výstrahy prevádzkovateľa a systém podnecovania prevádzkovateľa. Okrem toho v nich musia byť vysvetlené dôsledky ignorovania systému výstrahy a nedoplnenia činidla alebo neodstránenia problému, pokiaľ ide o výkon vozidla a protokolovanie chýb.
4. Systém výstrahy prevádzkovateľa
4.1. Súčasťou stroja musí byť aj systém výstrahy prevádzkovateľa používajúci vizuálnu výstrahu, ktorá informuje prevádzkovateľa o tom, že hladina činidla je nízka, kvalita činidla je nedostatočná, že došlo k prerušeniu dávkovania alebo poruche typu špecifikovaného v bode 9, čo v prípade, ak nedôjde k včasnej náprave, povedie k aktivácii systému podnecovania prevádzkovateľa. Systém výstrahy musí byť aktívny aj v prípade aktivovania systému podnecovania prevádzkovateľa opísaného v bode 5.
4.2. Výstraha nesmie byť rovnaká ako výstraha použitá v prípade signalizácie poruchy alebo inej údržby motora, avšak môže použiť rovnaký systém výstrahy.
4.3. Systém výstrahy prevádzkovateľa môže pozostávať z jednej alebo viacerých kontroliek alebo môže zobrazovať krátke správy, ktoré napríklad jednoznačne indikujú:
— zostávajúci čas pred aktiváciou podnetov nízkoúrovňového alebo silného podnecovania,
— úroveň nízkoúrovňového alebo silného podnecovania, napr. úroveň zníženia krútiaceho momentu,
— podmienky, za ktorých je možné zrušiť zablokovanie stroja.
V prípade, že sa uvádzajú správy, systém používaný na zobrazovanie týchto správ môže byť rovnaký ako systém používaný na iné účely údržby.
4.4. Podľa voľby výrobcu môže systém výstrahy zahŕňať akustický komponent na varovanie prevádzkovateľa. Zrušenie akustických varovaní prevádzkovateľom je povolené.
4.5. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa aktivuje tak, ako je uvedené v bodoch 2.3.3.1, 6.2, 7.2, 8.4 a 9.3.
4.6. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa musí deaktivovať, keď zaniknú podmienky pre jeho aktiváciu. Systém výstrahy prevádzkovateľa sa nesmie deaktivovať automaticky bez toho, aby bol odstránený dôvod na jeho aktiváciu.
4.7. Systém výstrahy môže byť dočasne prerušený iným výstražným signálom poskytujúcim dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.
4.8. Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému výstrahy prevádzkovateľa sú uvedené v bode 11.
4.9. Súčasne so žiadosťou o typové schválenie podľa tejto smernice výrobca preukáže funkčnosť systému výstrahy prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 11.
5. Systém podnecovania prevádzkovateľa
5.1. |
Súčasťou stroja musí byť systém podnecovania prevádzkovateľa založený na jednom z týchto princípov: 5.1.1. dvojstupňový systém podnecovania, ktorý sa začína nízkoúrovňovým podnecovaním (obmedzenie výkonu) a po ňom nasleduje silné podnecovanie (účinné zablokovanie prevádzky stroja); 5.1.2. jednostupňový systém silného podnecovania (účinné zablokovanie prevádzky stroja) aktivovaný za podmienok systému nízkoúrovňového podnecovania podľa špecifikácie v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1. |
5.2. |
Na základe predchádzajúceho schválenia orgánom typového schvaľovania, motor môže byť vybavený prostriedkom na vypnutie podnecovania prevádzkovateľa počas stavu núdze vyhlásenej národnou alebo regionálnou vládou, ich pohotovostnými službami alebo ozbrojenými zložkami. |
5.3. |
Systém nízkoúrovňového podnecovania
5.3.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania sa musí aktivovať potom, ako nastane ktorákoľvek z podmienok uvedených v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1. 5.3.2. Systém nízkoúrovňového podnecovania postupne zníži maximálne možný krútiaci moment motora v celom rozsahu jeho otáčok o 25 % medzi maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu a bodom prerušenia regulátora, ako je zobrazené na obrázku 1. Miera zníženia krútiaceho momentu musí byť minimálne 1 %/min. 5.3.3. Môžu sa použiť iné opatrenia podnecovania, ktoré sa preukážu orgánu typového schvaľovania s tým, že ich úroveň silného podnecovania je rovnaká alebo vyššia. Obrázok 1 Schéma zníženia krútiaceho momentu pri nízkoúrovňovom podnecovaní |
5.4. |
Systém silného podnecovania
5.4.1. Systém silného podnecovania sa musí aktivovať potom, ako nastane ktorákoľvek z podmienok uvedených v bodoch 2.3.3.2, 6.3.2, 7.3.2, 8.4.2 a 9.4.2. 5.4.2. Systém silného podnecovania musí znížiť použiteľnosť stroja na úroveň, ktorá je dostatočne zaťažujúca a prinúti prevádzkovateľa vyriešiť všetky problémy súvisiace s bodmi 6 až 9. Prípustné sú tieto stratégie: 5.4.2.1. Krútiaci moment medzi maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu a momentom prerušenia regulátora sa musí postupne znižovať z nízkoúrovňového podnecovania krútiaceho momentu na obrázku 1 minimálne 1 % za minútu na 50 % maximálneho krútiaceho momentu alebo menej a otáčky motora sa musia postupne znižovať na 60 % menovitých otáčok alebo menej v rámci rovnakého časového intervalu ako prebieha znižovanie krútiaceho momentu, podľa obrázku 2. Obrázok 2 Schéma zníženia krútiaceho momentu pri silnom podnecovaní 5.4.2.2. Môžu sa použiť iné opatrenia na podnecovanie, ktoré sa preukážu orgánu typového schvaľovania s tým, že ich úroveň silného podnecovania je rovnaká alebo vyššia. |
5.5. |
S cieľom zohľadniť obavy týkajúce sa bezpečnosti a umožniť samoopravnú diagnostiku, použitie funkcie zablokovania podnecovania z dôvodu uvoľnenia plného výkonu motora sa povoľuje za predpokladu, že: — je aktívna maximálne 30 minút a — obmedzuje sa na 3 aktivácie počas každého intervalu, keď je systém výstrahy prevádzkovateľa aktívny. |
5.6. |
Systém podnecovania prevádzkovateľa sa musí deaktivovať, keď zaniknú podmienky pre jeho aktiváciu. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa nesmie automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod na jeho aktiváciu. |
5.7. |
Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa sú uvedené v bode 11. |
5.8. |
Súčasne so žiadosťou o typové schválenie podľa tejto smernice výrobca musí preukázať činnosť systému podnecovania prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 11. |
6. Dostupnosť činidla
6.1. Ukazovateľ hladiny činidla
Stroj musí mať ukazovateľ, ktorý jasne informuje prevádzkovateľa o hladine činidla v nádrži. Minimálna akceptovateľná úroveň výkonnosti pre ukazovateľ činidla je tá, pri ktorej musí nepretržite indikovať hladinu činidla, pričom systém výstrahy prevádzkovateľa uvedený v bode 4 je aktivovaný. Ukazovateľ činidla môže byť vo forme analógovej alebo digitálnej zobrazovacej jednotky a môže ukazovať hladinu ako podiel plného objemu nádrže, množstvo zostatkového činidla alebo odhadovaný zvyšný počet prevádzkových hodín.
6.2. Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa
6.2.1. Systém výstrahy prevádzkovateľa uvedený v bode 4 sa musí aktivovať, keď hladina činidla klesne pod 10 % objemu nádrže činidla alebo pod vyššie percento podľa voľby výrobcu.
6.2.2. Výstraha musí byť v spojitosti s ukazovateľom činidla jasná, aby prevádzkovateľ pochopil, že hladina činidla je nízka. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, prostredníctvom vizuálnej výstrahy sa zobrazí správa indikujúca nízku úroveň činidla (napr. „nízka hladina močoviny“, „nízka hladina AdBlue“ alebo „nízka hladina činidla“).
6.2.3. Systém výstrahy prevádzkovateľa nemusí byť na začiatku stále aktivovaný (napr. správa sa nemusí stále zobrazovať), avšak aktivácia musí naberať na intenzite až bude zobrazená stále v prípade, keď je nádrž s činidlom prázdna a vtedy, keď sa dosiahne bod, kedy sa aktivuje systém podnecovania prevádzkovateľa (napr. frekvencia, pri ktorej kontrolka bliká). Vyvrcholí upozornením prevádzkovateľa na úrovni, ktorú zvolí výrobca, toto upozornenie však musí byť v momente, keď sa systém podnecovania prevádzkovateľa uvedený v bode 6.3 uvedie do činnosti výraznejšie, ako keď bol aktivovaný po prvý raz.
6.2.4. Nepretržitá výstraha sa nesmie dať ľahko zablokovať alebo ignorovať. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí sa explicitná správa (napr. „doplniť močovinu“, „doplniť AdBlue“ alebo „doplniť činidlo“). Nepretržité varovanie môže byť dočasne prerušené inými výstražnými signálmi poskytujúcimi dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.
6.2.5. Nesmie existovať možnosť vypnúť systém výstrahy prevádzkovateľa, kým činidlo nebude doplnené na výšku hladiny nevyžadujúcu jeho aktiváciu.
6.3. Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa
6.3.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak hladina v nádrži činidla klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu alebo pod vyššie percento podľa voľby výrobcu.
6.3.2. Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak je nádrž činidla prázdna (to znamená, že systém dávkovania nie je schopný ďalej čerpať činidlo z nádrže) alebo pri akejkoľvek hladine pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, podľa uváženia výrobcu.
6.3.3. S výnimkou v rozsahu povolenom v bode 5.5 nesmie byť možné vypnúť systém nízkoúrovňového alebo silného podnecovania, kým činidlo nebude doplnené na výšku hladiny nevyžadujúcu jeho príslušnú aktiváciu.
7. Monitorovanie kvality činidla
7.1. |
Motor alebo stroj musí byť vybavený prostriedkami zisťujúcimi prítomnosť nesprávneho činidla na prístrojovej doske. 7.1.1. Výrobca musí stanoviť minimálnu prípustnú koncentráciu činidla CDmin, ktorá vedie k emisiám z výfukového potrubia neprekračujúcim hodnotu 0,9 g/kWh. 7.1.1.1. Správna hodnota CDmin sa musí preukázať počas typového schvaľovania postupom vymedzeným v bode 12 a zaznamená sa v rozšírenej dokumentácii uvedenej v bode 8 prílohy I. 7.1.2. Akákoľvek koncentrácia činidla nižšia ako CDmin musí byť zistená a považovaná na účely bodu 7.1 za nesprávne činidlo. 7.1.3. Kvalite činidla sa pridelí osobitné počítadlo („počítadlo kvality činidla“). Počítadlo kvality činidla musí udávať počet prevádzkových hodín motora s nesprávnym činidlom. 7.1.3.1. Nepovinne môže výrobca zlúčiť poruchu kvality činidla spolu s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 8 a 9 do jedného počítadla. 7.1.4. Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla kvality činidla sú opísané v bode 11. |
7.2. |
Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa
Keď monitorovací systém potvrdí, že kvalita činidla je nesprávna, systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, musí zobraziť správu obsahujúcu dôvod výstrahy (napr. „zistená nesprávna močovina“, „zistené nesprávne AdBlue“, alebo „zistené nesprávne činidlo“). |
7.3. |
Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa
7.3.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak nedôjde k náprave kvality činidla v priebehu 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2. 7.3.2. Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak sa kvalita činidla nenapraví v priebehu maximálne 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2. 7.3.3. Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11. |
8. Činnosť dávkovania činidla
8.1. |
Motor musí obsahovať prostriedok na určenie prerušenia dávkovania. |
8.2. |
Počítadlo činnosti dávkovania činidla
8.2.1. Činnosti dávkovania sa pridelí osobitné počítadlo („počítadlo činnosti dávkovania“) Toto počítadlo musí udávať prevádzkové hodiny motora, ktoré sa vyskytnú s prerušením činnosti dávkovania činidla. Toto sa nevyžaduje, ak si takéto prerušenie vyžaduje ECU motora, pretože prevádzkové podmienky stroja sú také, že emisné charakteristiky stroja nevyžadujú dávkovanie činidla. 8.2.1.1. Nepovinne môže výrobca zlúčiť poruchu dávkovania činidla spolu s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7 a 9 do jedného počítadla. 8.2.2. Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla dávkovania činidla sú opísané v bode 11. |
8.3. |
Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa
Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať v prípade prerušenia dávkovania, ktoré určí počítadlo činnosti dávkovania podľa bodu 8.2.1. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu obsahujúcu dôvod výstrahy (napr. „porucha dávkovania močoviny“, „porucha dávkovania AdBlue“ alebo „porucha dávkovania činidla“). |
8.4. |
Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa
8.4.1. Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa musí aktivovať, ak sa dávkovanie činidla nenapraví v priebehu maximálne 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 8.3. 8.4.2. Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak sa dávkovanie činidla nenapraví v priebehu maximálne 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému výstrahy prevádzkovateľa opísaného v bode 8.3. 8.4.3. Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11. |
9. Poruchy monitorovania, ktoré môžu byť pripísané neoprávnenej manipulácii
9.1. |
Okrem hladiny činidla v nádrži, kvality činidla a prerušenia dávkovania, sa musia monitorovať tieto poruchy, pretože môžu byť pripísané neoprávnenej manipulácii: i) ventil EGR s obmedzenou činnosťou; ii) poruchy diagnostického systému regulácie NOx podľa opisu v bode 9.2.1. |
9.2. |
Požiadavky na monitorovanie
|
9.3. |
Aktivácia systému výstrahy prevádzkovateľa
Systém výstrahy prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať v prípade výskytu ktorejkoľvek z porúch uvedených v bode 9.1 a musí indikovať, že je potrebná neodkladná oprava. Ak systém výstrahy zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu niektorý z dôvodov výstrahy (napríklad „ventil dávkovania činidla je odpojený“ alebo „kritická porucha spojená s emisiami“). |
9.4. |
Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa
|
9.5. |
Ako alternatívu k požiadavkám v bode 9.2 môže výrobca použiť snímač NOx umiestnený vo výfukovom potrubí. V takom prípade: — hodnota NOx nesmie prekročiť prah 0,9 g/kWh, — môže sa použiť hlásenie jedinej poruchy „vysoký obsah NOx – príčina neznáma“, — bod 9.4.1 musí znieť „v priebehu 10 prevádzkových hodín motora“, — bod 9.4.2 musí znieť „v priebehu 20 prevádzkových hodín motora“. |
10. Požiadavky na preukazovanie
10.1. Všeobecné ustanovenia
Súlad s požiadavkami tejto prílohy sa, ako je uvedené v tabuľke 1 a špecifikované v tomto bode, musí preukázať počas typového schvaľovania:
a) preukázaním aktivácie systému výstrahy;
b) preukázaním aktivácie systému nízkoúrovňového podnecovania, ak jestvuje;
c) preukázaním aktivácie systému silného podnecovania.
Tabuľka 1
Uvedenie obsahu procesu preukazovania v súlade s ustanoveniami bodov 10.3 a 10.4 tohto doplnku
Mechanizmus |
Prvky preukazovania |
Aktivácia systému výstrahy uvedená v bode 10.3 tohto doplnku |
— 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla) — doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby |
Aktivácia systému nízkoúrovňového podnecovania uvedená v bode 10.4 tohto doplnku |
— 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla) — doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby — 1 skúška zníženia krútiaceho momentu |
Aktivácia systému silného podnecovania uvedená v bode 10.4.6 tohto doplnku |
— 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla) — doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby |
10.2. Rady motorov alebo rady motorov podľa NCD
Súlad radu motorov alebo radu motorov podľa NCD s požiadavkami tohto bodu 10 sa môže preukazovať skúškou jedného z členov posudzovaného radu za predpokladu, že výrobca preukáže schvaľovaciemu orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci radu podobné.
10.2.1. |
Preukazovanie, že monitorovacie systémy pre ostatných členov radu motorov podľa NCD sú podobné sa môže vykonať tak, že sa schvaľovacím orgánom predložia také prvky ako algoritmy, funkčné analýzy atď. |
10.2.2. |
Skúšaný motor vyberie výrobca po dohode so schvaľovacím orgánom. Môže, ale nemusí to byť základný motor posudzovaného radu. |
10.2.3. |
Ak motory radu motorov patria do radu motorov podľa NCD, ktorý už bol typovo schválený podľa bodu 10.2.1 (obrázok 3), súlad tohto radu motorov sa považuje za preukázaný bez ďalších skúšok za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci posudzovaných radov motorov a radov motorov podľa NCD podobné. |
10.3. Preukázanie aktivácie systému výstrahy
10.3.1. |
Súlad aktivácie varovného systému sa preukazuje vykonaním dvoch skúšok: nedostatok činidla a kategóriou jednej poruchy posudzovanej v bode 7 až 9 tejto prílohy. |
10.3.2. |
Výber porúch, ktoré sa majú podrobiť skúške
|
10.3.3. |
Preukázanie
|
10.3.4. |
Preukázanie aktivácie systému výstrahy sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 10.3.3 bol systém výstrahy riadne aktivovaný. |
10.4. Preukazovanie aktivácie systému podnecovania
10.4.1. |
Preukazovanie aktivácie systému podnecovania sa vykonáva skúškami uskutočnenými na skúšobnom zariadení motora.
|
10.4.2. |
Skúšobným postupom sa musí preukázať aktivácia systému podnecovania v prípade nedostatku činidla a v prípade jednej z porúch vymedzených v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy. |
10.4.3. |
Na účely tohto preukázania: a) schvaľovací orgán musí okrem nedostatku činidla vybrať jednu z porúch uvedených v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy, ktorá sa predtým použila pri preukazovaní aktivácie systému výstrahy; b) výrobcovi musí byť po dohode so schvaľovacím orgánom povolené zrýchliť skúšku simuláciou dosiahnutia určitého počtu prevádzkových hodín; c) dosiahnutie zníženia krútiaceho momentu požadované pre nízke podnecovanie sa môže preukázať súčasne so schvaľovacím procesom celkovej výkonnosti motora vykonaným v súlade s touto smernicou. Samostatné meranie krútiaceho momentu počas preukazovania systému podnecovania sa v tomto prípade nevyžaduje; d) silné podnecovanie sa musí preukázať podľa požiadaviek bodu 10.4.6 tohto doplnku. |
10.4.4. |
Výrobca musí okrem toho preukázať činnosť systému podnecovania za tých podmienok porúch vymedzených v bodoch 7, 8 a 9 tejto prílohy, ktoré neboli vybrané na použitie v preukazovacích skúškach opísaných v bodoch 10.4.1 až 10.4.3. Tieto dodatočné preukazovania sa môžu vykonať tak, že výrobca predloží schvaľovaciemu orgánu technický prípad s použitím dôkazov, ako sú algoritmy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok.
|
10.4.5. |
Preukazovacia skúška systému nízkoúrovňového podnecovania
|
10.4.6. |
Preukazovacia skúška systému silného podnecovania
|
10.4.7. |
Alternatívne, ak sa výrobca rozhodne a dohodne so schvaľovacím orgánom, môže sa preukázanie mechanizmov podnecovania vykonať na kompletnom stroji v súlade s požiadavkami bodu 5.4 buď tak, že sa stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok.
|
11. Opis aktivačných a deaktivačných mechanizmov výstrahy a podnecovania prevádzkovateľa
11.1. |
S cieľom doplniť požiadavky uvedené v tejto prílohe týkajúce sa aktivačných a deaktivačných mechanizmov výstrahy a podnecovania prevádzkovateľa, v tomto bode 11 sa špecifikujú technické požiadavky na uskutočňovanie aktivačných a deaktivačných mechanizmov. |
11.2. |
Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému výstrahy
|
11.3. |
Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému podnecovania prevádzkovateľa
|
11.4. |
Mechanizmus počítadla
11.4.1. Všeobecné informácie
11.4.2. Princíp mechanizmu počítadla
|
11.5. |
Znázornenie aktivačných a deaktivačných mechanizmov a mechanizmov počítadla
|
12. Preukazovanie najnižšej prípustnej koncentrácie činidla CDmin
12.1. Výrobca musí počas typového schvaľovania preukázať správnu hodnotu CDmin vykonaním časti cyklu NRTC so štartom za tepla s použitím činidla s koncentráciou CDmin.
12.2. Skúška musí nasledovať po príslušnom cykle, resp. cykloch NCD alebo výrobcom definovanom cykle predkoncionovania, umožňujúc, aby sa uzavretý systém regulácie NOx prispôsobil kvalite činidla s koncentráciou CDmin.
12.3. Emisie znečisťujúcich látok vyplývajúce z tejto skúšky musia byť nižšie ako prah NOx špecifikovaný v bode 7.1.1 tejto prílohy.
Doplnok 2
Požiadavky riadiacej oblasti v prípade motorov stupňa IV
1. Regulačná oblasť motora
Regulačná oblasť motora (pozri obrázok 1) sa definuje takto:
rozsah otáčok: od otáčok A k vysokým otáčkam,
kde:
otáčky A = nízke otáčky + 15 % (vysoké otáčky – nízke otáčky).
Vysoké a nízke otáčky podľa definície v prílohe III alebo ak sa výrobca rozhodne, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 prílohy III, že použije postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, musí sa použiť definícia bodov 2.1.33 a 2.1.37 predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
Ak sú namerané otáčky motora A v rozsahu ± 3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, musia sa použiť deklarované otáčky motora. Ak sa v prípade ktorýchkoľvek skúšobných otáčok prekročí táto tolerancia, použijú sa namerané otáčky motora.
2. |
Zo skúšania sa musia vylúčiť tieto podmienky prevádzky motora: a) body pod 30 % maximálneho krútiaceho momentu; b) body pod 30 % maximálneho výkonu. Výrobca môže požiadať, aby technická služba vylúčila prevádzkové body z riadiacej oblasti definované v bode 1 a 2 tohto doplnku počas certifikácie/typového schválenia. V závislosti od kladného stanoviska schvaľovacieho orgánu môže technická služba udeliť toto vylúčenie, ak výrobca dokáže preukázať, že motor nie je nikdy schopný prevádzky v týchto bodoch, keď sa používa v akejkoľvek kombinácii stroja. |
Obrázok 1
Regulačná oblasť
PRÍLOHA II
INFORMAČNÝ DOKUMENT č…
týkajúca sa typového schválenia a stanovujúca opatrenia voči emisii plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch
(Smernica 97/68/ES naposledy zmenená a doplnená smernicou../…/ES)
Dodatok 1
2. OPATRENIA PROTI ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA
2.1. |
Zariadenie na recyklovanie plynov kľukovej skrine: áno/nie ( 16 )… |
2.2. |
Prídavné zariadenia proti znečisťovaniu (ak existujú a nie sú uvedené pod iným bodom)
|
5. NASTAVENIE VENTILOV
5.1. |
Maximálny zdvih a uhly otvárania a zatvárania vo vzťahu k úvratiam alebo ekvivalentné údaje: … |
5.2. |
Referenčné rozpätia a/alebo rozpätia nastavenia ( 17 ) |
5.3. |
Systém meniteľného nastavenia ventilov (podľa vhodnosti a na mieste nasávania a/alebo výfuku)
|
6. USPORIADANIE SACÍCH A VÝFUKOVÝCH KANÁLIKOV
6.1. |
Poloha, veľkosť a počet: |
7. SYSTÉM ZAPAĽOVANIA
7.1. Cievka zapaľovania
7.1.1. |
Značka(-y): … |
7.1.2. |
Typ(-y): … |
7.1.3. |
Číslo: … |
7.2. |
Zapaľovacia sviečka, resp. sviečky …
|
7.3. |
Induktor: …
|
7.4. |
Časovanie zapaľovania: …
|
Dodatok 2
Dodatok 3
2. OPATRENIA PROTI ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA
2.1. |
Zariadenie na recyklovanie plynov kľukovej skrine: áno/nie ( 18 ) … |
2.2. |
Prídavné zariadenia proti znečisťovaniu (pokiaľ existujú a nie sú uvedené pod iným bodom)
|
►(7) M2 ►(7) M2 ►(7) M2 ►(7) M2 ►(7) M2 ►(7) M2 ►(7) M2
PRÍLOHA III
POSTUP TESTU PRE VZNETOVÉ MOTORY
1. ÚVOD
1.1. |
V tejto prílohe sa opisuje spôsob stanovovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo skúšaných motorov. Používajú sa tieto skúšobné cykly: — NRSC [mimocestný stály (jazdný) cyklus] vhodný pre špecifikáciu zariadení, ktorý sa používa na meranie emisií oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc pre etapy I, II, III A, III B a IV motorov opísaných v bodoch i) a ii) oddielu 1.A prílohy I, a — NRTC [mimocestný nestály (jazdný) cyklus], ktorý sa používa na meranie emisií oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc pre etapy III B a IV motorov opísaných v bode i) oddielu 1.A prílohy I, — v prípade motorov určených na používanie vo vnútrozemských plavidlách sa používa postup skúšky ISO podľa ISO 8178-4:2002 a IMO ( 19 ) MARPOL ( 20 ) 73/78, príloha VI (kód NOx), — v prípade motorov určených na pohon motorových železničných vozňov sa na meranie plynných a tuhých znečisťujúcich látok pre etapu III A a pre etapu III B používa NRSC, — v prípade motorov určených na pohon lokomotív sa na meranie plynných a tuhých znečisťujúcich látok pre etapu III A a pre etapu III B používa NRSC. |
1.2. |
Výber skúšobného postupu
Skúška sa musí vykonať na motore namontovanom na skúšobnom zariadení a pripojenom k dynamometru. 1.2.1. Skúšobné postupy pre stupne I, II, IIIA, IIIB a IV Skúška sa musí vykonať v súlade s postupom uvedeným v tejto prílohe alebo, podľa výberu výrobcu; použije sa skúšobný postup uvedený v prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Okrem toho sa uplatňujú tieto požiadavky: i) požiadavky na životnosť podľa doplnku 5 k tejto prílohe; ii) ustanovenia týkajúce sa riadiacej oblasti motora, ako je uvedené v bode 8.6 prílohy I (len v prípade motorov stupňa IV); iii) požiadavky na podávanie správ o CO2, ako je stanovené v doplnku 6 k tejto prílohe, v prípade motorov skúšaných podľa postupu v tejto prílohe. V prípade motorov skúšaných podľa postupu uvedeného v prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 sa musí uplatňovať doplnok 7 tejto prílohy; iv) referenčné palivo v prílohe V tejto smernice sa musí používať pre motory skúšané podľa požiadaviek v tejto prílohe. Referenčné palivo uvedené v prílohe V tejto smernice sa musí použiť v prípade motorov skúšaných podľa požiadaviek v prílohe 4B predpisu EHK OSN 96 série zmien 03. 1.2.1.1. V prípade, že sa výrobca v súlade s prílohou I, bodom 8.6.2 rozhodne, že na skúšanie motorov stupňov I, II, IIIA alebo IIIB použije skúšobný postup špecifikovaný v prílohe 4B predpisu EHK OSN 96 série zmien 03, musia sa použiť skúšobné cykly špecifikované v bode 3.7.1. |
1.3. |
Princípy merania: Emisie výfukových látok motorov, ktoré majú byť merané, obsahujú plynné zložky (oxid uhoľnatý, celkové uhľovodíky a oxidy dusíka) a častice. Navyše, často sa používa oxid uhličitý ako stopový plyn pre určenie zrieďovacieho pomeru pre čiastočne a plne prietokové zrieďovacie systémy. Dobrá technická prax odporúča všeobecné meranie oxidu uhličitého ako výborný nástroj pre detekciu problémov merania počas uskutočňovania testu.
|
2. SKÚŠOBNÉ PODMIENKY
2.1. Všeobecné požiadavky
Všetky objemy a objemové prietoky sa vzťahujú na 273 K (0 °C) a 101,3 kPa.
2.2. Skúšobné podmienky motora
2.2.1. |
Meria sa absolútna teplota Ta nasávacieho vzduchu motora vyjadrená v kelvinoch a suchý atmosférický tlak ps vyjadrený v kPa a podľa nasledovných ustanovení sa určuje parameter fa: Motory s prirodzeným saním a mechanicky preplňované motory:
Motor preplňovaný turbokompresorom s alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:
|
2.2.2. |
Platnosť skúšky Aby sa skúška uznala za platnú, parameter fa musí byť taký, aby:
|
2.2.3. |
Motory s chladením plniaceho vzduchu Teplota plniaceho vzduchu sa zaznamená a pri deklarovaných menovitých otáčkach a plnom zaťažení by mala byť v okruhu ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu špecifikovanej výrobcom. Teplota chladiaceho média by mala byť najmenej 293 K (20 °C). Ak sa použije testovací systém skúšobne alebo sa použije externý kompresor, teplota plniaceho vzduchu by mala byť nastavená v okruhu ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu stanovenej výrobcom pri otáčkach deklarovaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení. Teplota chladiča a prietoková rýchlosť chladiča s plneným vzduchom pri hore uvedenom nastavení by sa nemala meniť v priebehu celého testovacieho cyklu. Objem chladiča s plneným vzduchom bude založená na dobrej technickej praxi a bežných aplikáciách vozidlo/stroj. Nepovinne môže byť nastavenie chladiča s plneným vzduchom v súlade so SAE J 1937, ako bolo uverejnené v januári 1995. |
2.3. Systém prívodu vzduchu motora
Skúšobný motor je vybavený systémom prívodu vzduchu predstavujúci obmedzenie prívodu vzduchu v limite ± 300 Pa hodnoty stanovenej výrobcom pre čističku čistého vzduchu pri prevádzkových podmienkach motora tak, ako sú stanovené výrobcom, čo vedie k maximálnemu prietoku vzduchu. Obmedzenia sú nastavené pre menovité otáčky a plné zaťaženie. Môže sa použiť systém skúšobne za predpokladu, že kopíruje skutočné prevádzkové podmienky motora.
2.4. Výfukový systém motora
Testovaný motor musí byť vybavený výfukovým systémom, ktorého protitlak výfukových plynov je v rozsahu ± 650 Pa hodnoty stanovenej výrobcom v prevádzkových podmienkach motora, pri ktorých sa dosiahne maximálny udávaný výkon.
Ak je motor vybavený dodatočným zariadením na úpravu výfukových plynov, výfukové potrubie má mať rovnaký priemer ako je používaný pre najmenej štvor-potrubné priemery pred začiatkom rozšírenej časti dodatočného zariadenia na úpravu výfukových plynov. Vzdialenosť od okraja výfukového potrubia alebo vývodu turbokompresora k dodatočnému zariadeniu na úpravu má byť rovnaká ako v strojovej zostave alebo v rozsahu vzdialenosti stanovenej výrobcom. Spätný protitlak výfuku alebo obmedzenie má spĺňať rovnaké kritériá ako sú uvedené predtým a môže byť vybavený ventilom. Kontajner dodatočného zariadenia môže byť odstránený počas testovania modelu a počas ciachovania súčastí motora a nahradený rovnocenným kontajnerom, ktorý má neúčinný katalyzátor.
2.5. Chladiaci systém
Chladiaci systém motora s dostatočným objemom na udržiavanie motora v normálnych prevádzkových teplotách stanovených výrobcom.
2.6. Mazací olej
Technické podmienky mazacieho oleja použitého na skúšku sa musia zaznamenať a predložiť s výsledkami skúšky.
2.7. Skúšobné palivo
Palivo je referenčným palivom stanoveným ►M2 v prílohe V ◄ .
Cetánové číslo a obsah síry referenčného paliva použitého na skúšku sa musí zaznamenať v častiach 1.1.1 a 1.1.2 ►M2 prílohy VII ◄ , dodatok 1.
Teplota paliva na vstupe vstrekovacieho čerpadla musí byť 306 – 316 K (33 – 43 °C).
3. SKÚŠOBNÝ CHOD (NRSC TEST)
3.1. Stanovenie nastavení dynamometra
Meranie špecifických emisií je založené na nekorigovanom brzdnom účinku v súlade s ISO 14396:2002.
Pomocné zariadenia potrebné len na prevádzku strojného zariadenia, ktoré môžu byť namontované na motore, sa pri teste odstránia. Nasledovný neúplný zoznam je daný ako príklad:
— vzduchový kompresor pre brzdy
— kompresor riadenia s posilňovačom
— kompresor pre klimatizáciu
— pumpy pre hydraulické poháňacie zariadenie
Ak sa pomocné zariadenia neodstránili, určí sa výkon, ktorý absorbovali v teste otáčok tak, aby sa vypočítali nastavenia dynamometra s výnimkou motorov, u ktorých také zariadenia tvoria integrálnu časť motora (napr. chladiace ventilátory u vzduchovo chladených motorov).
Nastavenia odporu pri prívode vzduchu a protitlaku výfukového potrubia sa nastavia tak, aby zodpovedali horným limitom výrobcu v súlade s oddielmi 2.3 a 2.4.
Hodnoty maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených testovacích otáčkach sa musia určiť experimentálne tak, aby sa mohli vypočítať hodnoty krútiaceho momentu pre špecifické testovacie fázy. U motorov, ktoré nie sú určené na prevádzku nad určitý rozsah otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, musí maximálny krútiaci moment pri skúšobných otáčkach udať výrobca.
Nastavenie motora pre každú testovaciu fázu sa vypočíta pomocou vzorca:
Ak pomer
hodnotu PAE môže overiť technický orgán udeľujúci typové schválenie.
►M3 3.2. ◄ Príprava vzorkovacích filtrov
Aspoň jednu hodinu pred skúškou sa musí každý filter (pár) umiestniť do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a umiestniť do vážiacej komory na stabilizáciu. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter (pár) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (pár) sa následne uloží do uzavretej Petriho misky alebo držiaka filtra až dovtedy, kým nie je potrebný na skúšanie. Ak sa filter (pár) nepoužije do ôsmich hodín po svojom odobratí z vážiacej komory, pred použitím sa musí znovu odvážiť.
►M3 3.3. ◄ Inštalácia meracieho zariadenia
Prístrojové vybavenie a vzorkovacie sondy sa inštalujú podľa potreby. Pri použití plnoprietokového zrieďovacieho systému na riedenie výfukových plynov sa musí k systému pripojiť koncová rúrka.
►M3 3.4. ◄ Spúšťanie zrieďovacieho systému a motora
Zrieďovací systém a motor sa spúšťajú a zahrievajú dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky neustália na plnom zaťažení a menovitých otáčkach (časť 3.6.2).
3.5 Nastavenie riediaceho pomeru
Systém odberu vzoriek tuhých častíc sa spúšťa a prebieha na obtoku pre metódy s jedným filtrom (nepovinný je pri metóde s viacerými filtrami). Východzie hodnoty tuhých častíc riediaceho vzduchu môžu byť určené prietokom riediaceho vzduchu cez filtre tuhých častíc. Ak je použitý filtrovaný riediaci vzduch, môže byť jedno meranie urobené hocikedy pred testom, počas neho alebo po teste. Ak riediaci vzduch nie je filtrovaný, meranie musí byť urobené na jednej vzorke počas trvanie testu.
Riediaci vzduch musí byť nastavený tak, aby v každej fáze dosiahol maximálnu teplotu čelnej plochy filtra 325 K (52 °C) alebo menej. Celkový riediaci pomer nesmie byť menší než štyri.
POZNÁMKA:Pri rovnovážnych metódach môže byť teplota filtra udržiavaná na alebo pod maximálnou teplotou 325 K (52 °C) namiesto dodržiavanie teplotného rozpätia 42 °C – 52 °C.
Pri jedno a viacfiltrových metódach sa musí hmotnostný prietok vzorky cez filter udržiavať pri konštantnom podiele hmotnostného prietoku zriedených výfukových plynov u plnoprietokových systémov u všetkých fáz. Tento hmotnostný pomer musí byť v tolerancii ± 5 % s vo veci na priemernú hodnotu fázy, okrem prvých 10 sekúnd každej fázy pre systémy bez schopnosti obtoku. U zrieďovacích systémov s čiastočným obtokom pri jednofiltrovej metóde musí byť hmotnostný prietok cez filter konštantný v tolerancii ± 5 % s vo veci na priemernú hodnotu fázy, okrem prvých 10 sekúnd každej fázy u systémov bez schopnosti obtoku.
U systémov s regulovanou koncentráciou CO2 alebo NOX sa musí obsah riediaceho vzduchu merať na začiatku a konci každého testu. Namerané hodnoty východiskových koncentrácií CO2 alebo NOX riediaceho vzduchu musia byť pred testom a po teste odlišné maximálne o 100 ppm resp. 5 ppm.
Pri použití systému analýzy riedených výfukových plynov sa príslušné východiskové koncentrácie stanovia odberom vzoriek riediaceho vzduchu do odberového vaku v celom rozsahu priebehu testu.
Priebežná (bez vaku) východisková koncentrácia sa môže odobrať v minimálne troch bodoch, na začiatku, na konci a v bode blízko stredu cyklu a spriemerovať. Na žiadosť výrobcu sa merania východzích hodnôt môžu vynechať.
►M3 3.6. ◄ Kontrola analyzátorov
Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musí byť stanovený rozsah.
►M3 3.7. ◄ Skúšobný cyklus
3.7.1. |
Špecifikácie zariadení podľa oddielu 1.A prílohy I: 3.7.1.1. V prípade motorov, na ktoré sa vzťahujú body i) a iv) oddielu 1.A prílohy I, pri prevádzke dynamometra sa na skúšanom motore dodržiava nasledujúci 8-fázový cyklus ( 21 ):
3.7.1.2. V prípade motorov, na ktoré sa vzťahuje bod ii) oddielu 1.A prílohy I, sa pri prevádzke dynamometra na skúšanom motore dodržiava nasledovný 5-fázový cyklus ( 22 ):
Hodnoty zaťaženia sú percentuálnymi hodnotami krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému výkonu definovanému ako disponibilný maximálny výkon v priebehu postupu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť k dispozícii počas neobmedzeného počtu hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa predpisu výrobcu. 3.7.1.3. V prípade hnacích motorov ( 23 ) určených na používanie vo vnútrozemských plavidlách sa používa postup skúšky ISO podľa ISO 8178-4:2002 a IMO MARPOL 73/78, príloha VI (kód NOx). Hnacie motory, ktoré poháňajú vrtuľu s pevnými listami, sa skúšajú na dynamometri pomocou nasledujúceho 4-fázového stáleho pracovného cyklu ( 24 ) vyvinutého tak, aby predstavoval prevádzku komerčných námorných naftových motorov:
Hnacie motory vnútrozemských plavidiel s fixnými otáčkami s nastaviteľnými alebo elektricky prepojenými vrtuľami sa skúšajú na dynamometri pomocou nasledujúceho 4-fázového stáleho pracovného cyklu ( 25 ) charakterizovaného rovnakými faktormi zaťaženia a váženia ako vyššie uvedený cyklus, ale s motorom pracujúcim v každej fáze pri menovitých otáčkach:
3.7.1.4. V prípade motorov, na ktoré sa vzťahuje bod v) oddielu 1.A prílohy I, sa pri prevádzke dynamometra na skúšanom motore dodržiava nasledujúci 3-fázový cyklus ( 26 )
|
►M3 3.7.2. ◄ |
Príprava motora Zahrievanie motora a systému musí byť pri maximálnych otáčkach a krútiacom momente, aby sa stabilizovali parametre motora podľa odporúčaní výrobcu. Poznámka: Doba prípravy by tiež mala zabrániť vplyvu usadením z predchádzajúcej skúšky vo výfukovom systéme. Medzi skúšobnými bodmi existuje aj požadovaná doba ustálenia (stabilizácie), ktorá bola začlenená v záujme minimalizácie medzibodových vplyvov. |
►M3 3.7.3. ◄ |
Postup testu
Musí sa začať testovací interval. Test sa vykoná v poradí fáz, ako bolo predtým stanovené pre testovacie cykly. Počas každej fázy daného testovacieho cyklu po počiatočnej prechodnej dobe sa stanovené otáčky musia udržiavať v rozsahu ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min-1 podľa toho, ktoré z nich sú vyššie, okrem nízkych voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v toleranciách udávaných výrobcom. Stanovený krútiaci moment sa musí udržiavať tak, aby priemer v celom priebehu merania bol v tolerancii ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri testovacích otáčkach. Pre každé meranie je potrebný minimálny čas 10 minút. Ak je pre testovanie motora potrebný dlhší čas odoberania vzorky z dôvodov získania dostatočného množstva častíc na meracom filtri, môže byť interval testovania fázy predĺžený. Dĺžka fázy sa musí zaznamenať a oznámiť. Hodnoty koncentrácie plynných výfukových emisií budú merané zaznamenávané počas posledných troch minút fázy. Ako je udávané výrobcom, odoberanie vzoriek tuhých častíc a meranie plynných emisií by nemalo začať pred dosiahnutím ustálenia motora a má byť zhodné s jeho ukončením. Teplota paliva sa meria na vstupe do vstrekovacieho čerpadla alebo tak, ako to stanoví výrobca a miesto merania sa zaznamenáva. |
►M3 3.7.4. ◄ |
Odozva analyzátora Výstup analyzátora sa zaznamenáva na páskový zapisovač, alebo sa meria ekvivalentným systémom zberu údajov, pričom výfukové plyny pretekajú cez analyzátor aspoň počas posledných troch minút každého režimu. Ak sa u merania CO a CO2 uplatní odober vzoriek do vreca (pozri dodatok 1, časť 1.4.4), vzorka sa musí umiestniť do vreca počas posledných troch minút každého režimu a vo vreci umiestnená vzorka analyzovať a zaznamenať. |
►M3 3.7.5. ◄ |
Odber vzoriek častíc Odber vzoriek častíc sa môže realizovať buď jednofiltrovou alebo viacfiltrovou metódou (dodatok 1, časť 1.5). Nakoľko sa výsledky týchto metód môže mierne líšiť, s výsledkami sa musí udávať použitá metóda. U jednofiltrovej metódy sa počas odberu vzoriek musia úpravou prietoku vzorky a/alebo času odberu vzoriek náležite zohľadniť modálne váhové faktory stanovené v postupe skúšobného cyklu. Odber vzoriek sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Čas odberu vzoriek na režim musí byť aspoň 20 sekúnd u jednofiltrovej metódy a aspoň 60 sekúnd u viacfiltrovej metódy. U systémov bez možnosti obtoku musí byť čas vzorkovania na režim aspoň 60 sekúnd u jednofiltrovej i viacfiltrovej metódy. |
►M3 3.7.6. ◄ |
Podmienky motora U každého režimu sa po ustálení motora musia merať otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu, prietok paliva a prietok vzduchu alebo výfukových plynov. Ak meranie prietoku výfukových plynov alebo meranie spaľovacieho vzduchu a spotreby paliva nie je možné, môže sa vypočítať pomocou metódy rovnováhy uhlíka a kyslíka (pozri dodatok 1, časť 1.2.3). Musia sa zaznamenať všetky ďalšie údaje potrebné na výpočet (pozri dodatok 3, časti 1.1 a 1.2). |
►M3 3.8. ◄ Opätovná kontrola analyzátorov
Po emisnej skúške sa na opätovnú kontrolu použije nulový plyn a rovnaký rozsahový (segmentovací) plyn. Skúška sa bude považovať za prijateľnú, ak je rozdiel výsledkov dvoch meraní menší ako 2 %.
4. SKÚŠOBNÁ PREVÁDZKA (NRTC TEST)
4.1. Úvod
Necestný prechodný cyklus (NRTC ) je uvedený v prílohe III, dodatok 4, ako postup sekundu po sekunde normalizovaných otáčok a hodnoty krútiaceho momentu použiteľný pre všetky vznetové motory pokryté touto smernicou. Na účel prevedenia testu na testovanej bunke motora majú byť normalizované hodnoty prepočítané na aktuálne hodnoty individuálne pre testovaný motor na základe ciachovacej krivky. Tento prepočet uvedený ako denormalizácia a vyvinutý testovací cyklus je uvedený ako referenčný cyklus na testovanie motora. S týmito referenčnými otáčkami a hodnotami krútiaceho momentu má byť cyklus spustený na testovanej bunke a zaznamenané spätná odozva otáčok a hodnoty krútiaceho momentu. Na účel overenia chodu testu má byť urobená okamžite po ukončení testu regresná analýza medzi referenčnými a spätnými otáčkami a hodnotami krútiaceho momentu.
4.1.1. |
Použitie nepovolených metód alebo iracionálnej kontroly alebo iracionálnych stratégií kontroly emisií je zakázané. |
4.2. Postup ciachovania motora
Pri aplikovaní NRTC na testovanú bunku, má byť motor ociachovaný pred spustením testovacieho cyklu kvôli stanoveniu otáčok proti krivke krútiaceho momentu.
4.2.1. Stanovenie rozsahu ciachovaných otáčok
Minimum a maximum ciachovaných otáčok je definované nasledovne:
Minimum ciachovaných otáčok |
= |
voľnobežné otáčky |
Maximum ciachovaných otáčok |
= |
nhi × 1,02 alebo otáčky pri ktorých plné zaťaženie krútiaceho momentu klesá na nulu, alebo je nižšie (kde nhi sú vysoké otáčky, definované ako najvyššie otáčky motora pri dosiahnutí 70 % menovitej rýchlosti.) |
4.2.2. Ciachovacia krivka motora
Zahrievanie motora a systému musí byť pri maximálnej rýchlosti, aby sa stabilizovali parametre motora podľa odporúčaní výrobcu a kvalitnej strojárskej praxe. Keď je motor stabilizovaný, ciachovanie motora musí prebiehať v súlade s nasledovnými postupmi.
4.2.2.1. Predbežná schéma
a) Motor musí byť nezaťažený a bežať na voľnobežné obrátky.
b) Motor musí bežať pri nastavení plného zaťaženia vstrekovacieho potrubia pri minime ciachovaných otáčok.
c) Otáčky motora musia stúpať s priemernou rýchlosťou 8 ± 1 min - 1/s s minimálnych na maximálne ciachované otáčky. Otáčky motora a hodnoty krútiaceho momentu musia byť zaznamenané pri odoberaní vzoriek rýchlosťou najmenej jednu hodnotu (interval) za sekundu.
4.2.2.2. Kroková schéma
a) Motor musí byť nezaťažený a bežať na voľnobežné obrátky.
b) Motor musí bežať pri nastavení plného zaťaženia vstrekovacieho čerpadla pri minime ciachovaných otáčok.
c) Pri udržaní plného zaťaženia musí byť minimum ciachovaných otáčok udržané najmenej 15 s a priemer krútiaceho momentu počas posledných 5 s musí byť zaznamenaný. Maximum krivky krútiaceho momentu z minimálnych na maximálne ciachované otáčky musí byť stanovené pri nie väčšom zvýšení otáčok ako 100 ± 20/min. Každý interval testovania musí byť udržaný aspoň 15 s a priemer krútiaceho momentu počas posledných 5 s musí byť zaznamenaný.
4.2.3. Vytvorenie ciachovacej krivky
Zaznamenané údaje zo všetkých intervalov testovania podľa oddielu 4.2.2 musia byť prepojené pomocou lineárnej interpolácie medzi bodmi (intervalmi). Výsledná krivka krútiaceho momentu je ciachovacia krivka a musí byť použitá na prepočet normalizovaných hodnôt krútiaceho momentu dynamometra motora uvedeného v zozname prílohy IV na aktuálne hodnoty krútiaceho momentu pre testovaný cyklus, ako je opísaný v oddiele 4.3.3.
4.2.4. Alternatívne ciachovanie
Ak je výrobca presvedčený, že predchádzajúce ciachovacie techniky nie sú bezpečné, alebo nie sú reprezentatívne pre všetky dané motory, môžu byť použité alternatívne ciachovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia spĺňať zámer špecifikovaných ciachovacích postupov na stanovenie dosiahnuteľného maxima krútiaceho momentu pri všetkých otáčkach motora dosiahnutých počas testovacieho cyklu. Odchýlky od ciachovacích techník špecifikovaných v tomto oddieli musia byť z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti odsúhlasené zúčastnenými stranami s odôvodnením ich použitia. V žiadnom prípade však nesmie krivka krútiaceho momentu prebiehať znižovaním otáčok motora pri riadených motoroch alebo motoroch preplňovaných turbokompresorom.
4.2.5. Opakované testovanie
Motor nie je potrebné ciachovať pred každým z testovacích cyklov. Motor musí byť preciachovaný pred testovacím cyklom ak:
— ak od posledného ciachovania ubehol dlhší čas ako je stanovený v technickom posudku, alebo
— na motore boli prevedené fyzické zmeny alebo rekalibrácia, ktorá mohla potenciálne ovplyvniť výkon motora.
4.3. Vytvorenie referenčného testovacieho cyklu
4.3.1. Referenčné otáčky
Referenčné otáčky (nref) zodpovedajú hodnote vo výške 100 % normalizovaných otáčok uvedených v pláne motorového dynamometra v doplnku 4 prílohy III. Skutočný cyklus motora vyplývajúci z denormalizácie na referenčné otáčky závisí vo veľkej miere od výberu príslušných referenčných otáčok. Referenčné otáčky sa stanovia podľa tohto vzorca:
nref = nízke otáčky + 0,95 x (vysoké otáčky – nízke otáčky)
(vysoké otáčky sú najvyššie otáčky motora, pri ktorých sa dosiahne 70 % menovitého výkonu, nízke otáčky sú najnižšie otáčky motora, pri ktorých sa dosiahne 50 % menovitého výkonu).
Ak sú namerané referenčné otáčky v rámci +/– 3 % referenčných otáčok deklarovaných výrobcom, deklarované referenčné otáčky sa môžu použiť na emisnú skúšku. Ak sa povolená odchýlka prekročí, na emisnú skúšku sa používajú namerané referenčné otáčky ( 27 ).
4.3.2. Denormalizácia otáčok motora
Otáčky majú byť denormalizované pomocou tejto rovnice:
4.3.3. Denormalizácia krútiaceho momentu motora
Hodnoty krútiaceho momentu v dynamometre motora v zozname v prílohe III, doplnok 4, sú normalizované k maximu krútiaceho momentu pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu majú byť denormalizované pomocou ciachovacej krivky stanovenej v súlade s oddielom 4.2.2 nasledovne:
pre príslušné aktuálne otáčky ako je stanovené v oddieli 4.3.2.
4.3.4. Príklad denormalizačného postupu
Napríklad, nasledovný testovací interval má byť denormalizovaný:
% otáčok = 43 %
% krútiaceho momentu = 82 %
Dané sú nasledovné hodnoty:
referenčné otáčky = 2 200 /min
voľnobežné otáčky = 600/min
s výsledkom
S maximom krútiaceho momentu 700 Nm odpočítaným z ciachovacej krivky pri 1 288 /min
4.4. Dynamometer
4.4.1. |
Pri použití dynamometra sa signál krútiaceho momentu má preniesť na os motora a má sa brať do úvahy zotrvačnosť dynamometra. Aktuálny krútiaci moment motora je krútiaci moment odčítaný na dynamometri plus moment neschopnosti brzdenia znásobený uhlovým zrýchlením. Kontrolný systém má vykonávať tento výpočet v reálnom čase. |
4.4.2. |
Ak je motor testovaný s dynamometrom s vírivým prúdením, odporúča sa aby počet intervalov kde je rozdie menší ako 5 % vrcholu krútiaceho momentu neprekročil 30 (kde Tsp je požadovaný krútiaci moment, je odvodené od otáčok motora a ΤD je rotačná neschopnosť vírivého momentu dynamometra). |
4.5. Priebeh emisnej skúšky
V nasledujúcom diagrame je uvedený postup skúšky:
Pred cyklom merania sa podľa potreby môže spustiť jeden alebo viac skúšobných cyklov na kontrolu motora, skúšobnej komory a emisných systémov.
4.5.1. Príprava filtrov na odber vzoriek
Najmenej hodinu pred začiatkom skúšky sa každý filter vloží do Petriho misky, ktorá je chránená pred znečistením prachom a umožňuje výmenu vzduchu, a umiestni sa do váhovej komory na účely stabilizácie. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter odváži a zaznamená sa hmotnosť. Filter sa potom vloží do uzavretej Petriho misky alebo utesneného držiaka filtrov až dovtedy, kým bude potrebný na skúšku. Filter sa musí použiť do ôsmich hodín od vybratia z váhovej komory. Zaznamená sa vlastná hmotnosť.
4.5.2. Montáž meracieho zariadenia
Prístrojové vybavenie a odberové sondy sa inštalujú predpísaným spôsobom. Koncová rúra sa pripojí k systému riadenia plného prietoku, ak sa používa.
4.5.3. Spustenie systému riedenia
Spustí sa systém riedenia. Celkový prietok zriedených výfukových plynov cez systém riadenia plného prietoku alebo prietok zriedených výfukových plynov cez systém riadenia časti prietoku sa nastaví tak, aby v systéme nedochádzalo ku kondenzácii vody a aby sa teplota na vstupe do filtra pohybovala v rozmedzí od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C).
4.5.4. Spustenie systému odberu vzoriek tuhých častíc
Systém odberu vzoriek tuhých častíc sa spustí a nechá sa pracovať s obtokom. Úroveň pozadia častíc zrieďovacieho vzduchu sa môže určiť odberom vzorky zrieďovacieho vzduchu pred vstupom výfukových plynov do zrieďovacieho tunela. Ak je k dispozícii iný systém odberu vzorky tuhých častíc, uprednostňuje sa odber vzorky pozadia častíc počas nestáleho cyklu. V ostatných prípadoch sa môže na odber tuhých častíc nestáleho cyklu použiť systém odberu vzorky tuhých častíc. Ak sa používa filtrovaný zrieďovací vzduch, môže sa vykonať jedno meranie pred skúškou alebo po skúške. Ak zrieďovací vzduch nie je filtrovaný, pred začiatkom a po ukončení cyklu by sa mali vykonať merania a hodnoty by sa mali spriemerovať.
4.5.5. Kontrola analyzátorov
Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musí sa stanoviť merací rozsah. Ak sa použijú vaky na odber vzoriek, musia byť vyprázdnené.
4.5.6. Požiadavky na chladenie
Môže sa použiť postup prirodzeného alebo núteného chladenia. V prípade núteného chladenia sa na základe osvedčeného odborného úsudku nastavia systémy, ktoré vháňajú do motora chladiaci vzduch a chladný olej do systému mazania motora, a tak odvádzajú cez systém chladenia motora teplo z chladiaceho prostriedku a zo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V prípade núteného chladenia systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa chladiaci vzduch nevpúšťa, kým teplota systému dodatočnej úpravy výfukových plynov neklesne pod hodnotu katalytickej aktivácie. Nie je povolený žiadny postup chladenia, ktorého výsledkom by boli nereprezentatívne hodnoty emisií.
Skúška výfukových emisií pri štartovacom cykle za studena sa môže začať po vychladení až vtedy, keď sa teplota motorového oleja, chladiaceho prostriedku a systému na dodatočnú úpravu stabilizuje medzi 20 °C a 30 °C na minimálny čas pätnásť minút.
4.5.7. Priebeh cyklu
4.5.7.1.
Postup skúšky sa začína cyklom so štartom za studena po dokončení vychladenia, keď sú splnené všetky požiadavky uvedené v oddiele 4.5.6.
Motor sa uvedie do činnosti v súlade s postupom spúšťania, ktorý odporúča výrobca v príručke vlastníka, a použije sa buď bežný štartér, alebo dynamometer.
Hneď pri naštartovaní motora sa spustí časovač „voľnobehu bez zaťaženia“. Motor sa nechá bežať na voľnobežných otáčkach bez zaťaženia 23 ± 1 s. Nestály cyklus motora sa začne tak, že prvý záznam cyklu mimo voľnobehu nastane pri 23 ± 1 s. Čas nezaťaženého voľnobehu je zahrnutý do 23 ± 1 s.
Skúška sa vykoná podľa referenčného cyklu stanoveného v prílohe III doplnku 4. Nastavovacie body, ktoré určujú otáčky a krútiaci moment motora, sa udávajú s frekvenciou 5 Hz alebo viac (odporúča sa 10 Hz). Nastavovacie body sa vypočítajú lineárnou interpoláciou medzi 1 Hz nastavovacími bodmi referenčného cyklu. Namerané hodnoty otáčok a krútiaceho momentu motora sa v priebehu skúšobného cyklu zaznamenajú najmenej raz za sekundu a tieto signály môžu byť elektronicky filtrované.
4.5.7.2.
Pri naštartovaní motora sa meracie zariadenia uvedú do činnosti súčasne so:
— začiatkom odberu alebo analýzy zrieďovacieho vzduchu, ak sa používa systém riedenia plného prietoku,
— začiatkom odberu alebo analýzy nezriedených výfukových plynov v závislosti od použitej metódy,
— začiatkom merania množstva zriedených výfukových plynov a požadovaných teplôt a tlakov,
— začiatkom zaznamenávania hmotnostného prietoku výfukových plynov, ak sa uplatňuje analýza nezriedených výfukových plynov,
— začiatkom zaznamenávania nameraných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu dynamometra.
Ak sa uplatňuje meranie nezriedených výfukových plynov, koncentrácie emisií (HC, CO a NOx) a hmotnostný prietok výfukových plynov sa musia merať nepretržite a do počítačového systému ukladať s frekvenciou najmenej 2 Hz. Všetky ostatné údaje sa môžu zaznamenávať so vzorkovacou frekvenciou aspoň 1 Hz. Pri analógových analyzátoroch sa zaznamená odozva a kalibračné údaje sa môžu použiť online alebo offline pri vyhodnocovaní údajov.
Ak sa používa systém riedenia plného prietoku, HC a NOx sa merajú nepretržite v zrieďovacom tuneli s frekvenciou aspoň 2 Hz. Priemerné koncentrácie sa určia integráciou signálov z analyzátorov počas skúšobného cyklu. Čas odozvy systému nesmie byť väčší ako 20 sekúnd a musí byť koordinovaný s kolísaním prietoku CVS, a ak je to potrebné, aj s odchýlkami času odberu vzoriek/skúšobného cyklu. Koncentrácie CO a CO2 sa určia integráciou alebo analýzou koncentrácií vo vzorkovacom vaku počas cyklu. Koncentrácie plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu sa určia integráciou alebo zberom do vaku na odber vzoriek pozadia. Všetky ostatné parametre, ktoré je potrebné merať, sa zaznamenajú rýchlosťou najmenej jedno meranie za sekundu (1 Hz).
4.5.7.3.
Na začiatku merania sa systém odberu vzoriek tuhých častíc prepne z obtoku na režim odberu tuhých častíc.
Ak sa používa systém riedenia časti prietoku, odberové čerpadlo(-á) sa nastaví(-ia) tak, aby prietok cez odberovú sondu tuhých častíc alebo prenosovú trubicu zostal úmerný hmotnostnému prietoku výfukových plynov.
Ak sa používa systém s riedenia plného prietoku, odberové čerpadlo(-á) sa nastaví( ia) tak, aby sa prietok cez odberovú sondu tuhých častíc alebo prenosovú trubicu udržiaval na hodnote nastaveného prietoku s prípustnou odchýlkou ± 5 %. Ak sa používa kompenzácia (t. j. proporcionálne regulovanie prietoku vzoriek), musí sa preukázať, že pomer hlavného prietoku cez tunel k prietoku vzorky tuhých častíc sa nemení viac ako o ± 5 % jeho nastavenej hodnoty (s výnimkou prvých 10 sekúnd odberu vzoriek).
POZNÁMKA: Pri dvojitom riedení je prietokom vzorky čistý rozdiel medzi prietokom cez odberové filtre a prietokom sekundárneho zrieďovacieho vzduchu
Zaznamená sa priemerná teplota a priemerný tlak na vstupe plynomera(-ov) alebo prístrojov na meranie prietoku. Ak nie je možné udržať nastavený prietok počas celého cyklu (v medziach ± 5 %) v dôsledku vysokého zaťaženia filtra tuhými časticami, skúška je neplatná. Skúška sa vykoná opätovne pri nižšom prietoku a/alebo s filtrom väčšieho priemeru.
4.5.7.4.
Ak sa motor zastaví v ktoromkoľvek bode počas skúšobného cyklu so štartovaním za studena, motor sa vráti do pôvodného stavu, potom sa zopakuje postup vychladenia, motor sa znovu naštartuje a skúška sa zopakuje. Ak sa v priebehu skúšobného cyklu vyskytne porucha ktoréhokoľvek potrebného skúšobného zariadenia, skúška je neplatná.
4.5.7.5.
Po ukončení skúšobného cyklu so štartom za studena sa zastaví meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov, objemu zriedených výfukových plynov, prietoku plynov do zberných vakov a čerpadlo na odber vzoriek častíc. V prípade integrovaného analytického systému musí odber vzoriek pokračovať až do uplynutia časových intervalov odozvy systému.
Ak sa použíjú koncentrácie v zberných vakoch, analyzujú sa čo najskôr a v každom prípade najneskôr do 20 minút po skončení skúšobného cyklu.
Po skončení emisnej skúšky sa musí na opakovanú kontrolu analyzátorov použiť nulovací plyn a ten istý plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami získanými pred skúškou a po nej menší ako 2 % hodnoty rozsahového plynu.
Filtre častíc sa vrátia do vážiacej komory najneskôr jednu hodinu po ukončení skúšky. Kondicionujú sa v Petriho miske, ktorá je chránená pred znečistením prachom, a umožňuje výmenu vzduchu najmenej počas jednej hodiny, a potom sa vážia. Zaznamenáva sa hrubá hmotnosť filtrov.
4.5.7.6.
Ihneď po vypnutí motora sa vypne(-ú) chladiaci(-e) ventilátor(-y) motora, ak sa používa(-jú), ako aj dúchadlo CVS (alebo sa odpojí výfukový systém od CVS), ak sa používa.
Motor sa kondicionuje 20 ± 1 minútu. Motor a dynamometer sa pripravia na skúšku so štartom za tepla. Vyprázdnené vaky na odber vzoriek sa pripoja na systém odberu vzoriek zriedených výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu. Spustí sa CVS (ak sa používa alebo ak ešte nie je spustený) alebo sa na CVS pripojí výfukový systém (ak je odpojený). Spustia sa čerpadlá na odber vzoriek [okrem čerpadla (čerpadiel) na odber vzoriek tuhých častíc], chladiaci ventilátor (chladiace ventilátory) motora a systém zberu údajov.
Pred začiatkom skúšky sa výmenník tepla systému odberu s konštantným objemom (ak sa používa) a zohriate komponenty akéhokoľvek systému (systémov) nepretržitého odberu vzoriek (v prípade potreby) predhrejú na ich stanovenú prevádzkovú teplotu.
Prietok vzorky sa upraví na požadovaný prietok a zariadenie na meranie prietoku plynu CVS sa nastaví na nulu. Do každého z držiakov filtrov sa opatrne nainštaluje čistý filter tuhých častíc a do potrubia na prietok vzorky sa nainštalujú zmontované držiaky filtrov.
4.5.7.7.
Hneď pri naštartovaní motora sa spustí časovač „voľnobehu bez zaťaženia“. Motor sa nechá bežať na voľnobežných otáčkach bez zaťaženia 23 ± 1 s. Nestály cyklus motora sa začne tak, že prvý záznam cyklu mimo voľnobehu nastane pri 23 ± 1 s. Do času 23 ± 1 s je zahrnutý čas nezaťaženého voľnobehu.
Skúška sa vykoná podľa referenčného cyklu stanoveného v doplnku 4 prílohy III. Nastavovacie body, ktoré určujú otáčky a krútiaci moment motora, sa udávajú s frekvenciou 5 Hz alebo viac (odporúča sa 10 Hz). Nastavovacie body sa vypočítavajú lineárnou interpoláciou medzi 1 Hz nastavovacími bodmi referenčného cyklu. Namerané hodnoty otáčok a krútiaceho momentu motora sa v priebehu skúšobného cyklu zaznamenajú najmenej raz za sekundu a tieto signály môžu byť elektronicky filtrované.
Potom sa opakuje postup opísaný v predchádzajúcich oddieloch 4.5.7.2 a 4.5.7.3.
4.5.7.8.
Ak sa motor zastaví v ktoromkoľvek bode počas cyklu so štartom za tepla, motor sa môže vypnúť a znovu zahrievať 20 minút. Potom sa môže cyklus so štartom za tepla znovu spustiť. Povolené je iba jedno opakované zahrievanie a jeden cyklus so štartom za tepla.
4.5.7.9.
Po ukončení cyklu so štartom za tepla sa zastaví meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov, objemu zriedených výfukových plynov, prietoku plynov do zberných vakov a čerpadlo na odber vzoriek častíc. V prípade integrovaného analytického systému musí odber vzoriek pokračovať až do uplynutia časových intervalov odozvy systému.
Ak sa použijú koncentrácie v zberných vakoch, analyzujú sa čo najskôr a v každom prípade najneskôr do 20 minút po skončení skúšobného cyklu.
Po skončení emisnej skúšky sa musí na opakovanú kontrolu analyzátorov použiť nulovací plyn a ten istý plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami získanými pred skúškou a po nej menší ako 2 % hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu.
Filtre častíc sa vrátia do vážiacej komory najneskôr jednu hodinu po ukončení skúšky. Kondicionujú sa v Petriho miske, ktorá je chránená pred znečistením prachom a umožňuje výmenu vzduchu, minimálne počas jednej hodiny, a potom sa vážia. Zaznamenáva sa hrubá hmotnosť filtrov.
4.6. Overenie priebehu testu
4.6.1. Posun údajov
Na minimalizáciu skreslenia kvôli oneskoreniu medzi spätnými a referenčnými hodnotami cyklu, celkové otáčky motora a spätný signál krútiaceho momentu môže byť priblížený alebo posunutý v čase s vo veci na referenčné otáčky a interval krútiaceho momentu. Ak sú spätné signály posunuté, aj otáčky aj krútiaci moment musia byť posunuté o rovnakú hodnotu a v rovnakom smere.
4.6.2. Výpočet výkonu cyklu
Aktuálny výkon cyklu Wact (kWh) sa má vypočítať použitím každej dvojice zaznamenaných spätných otáčok motora a krútiaceho momentu. Aktuálny výkon cyklu Wact sa používa na porovnanie referenčného cyklu Wref a na výpočet špecifických emisií brzdenia. Rovnaké metódy sa majú použiť na integráciu referenčného a aktuálneho výkonu motora. Ak sú hodnoty stanovené medzi hodnotami blízko referenčných alebo blízko odmeraných, má byť použitá lineárna interpolácia.
Integrovaním referenčného a aktuálneho výkonu cyklu sa majú všetky negatívne hodnoty krútiaceho momentu upraviť na nulu a započítať. Ak je integrácia prevedená pri nižšej frekvencii ako 5 Hz a ak sa počas daného časového intervalu hodnota krútiaceho momentu zmení z pozitívnej na negatívnu alebo z negatívnej na pozitívnu, negatívna časť sa má prepočítať a nastaviť na nulu. Pozitívna časť sa má zahrnúť do integrovanej hodnoty.
Wact má byť medzi – 15 % a +15 % z Wref.
4.6.3. Overovacie štatistiky testovaného cyklu
Pre otáčky, krútiaci moment a výkon motora má byť použitá lineárna regresia spätných hodnôt k referenčným hodnotám. Toto sa má urobiť po posune všetkých spätných údajov, ak bola zvolená táto možnosť. Má sa použiť metóda najmenších štvorcov najviac sa zhodujúca s rovnicou vo forme:
kde:
y |
= |
spätná (aktuálna) hodnota otáčok (min-1), krútiaci moment (N.m), alebo výkon (kW) |
m |
= |
sklon (uhol) regresnej priamky |
x |
= |
referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaci moment (N.m), alebo výkon (kW) |
b |
= |
y záchyt regresnej priamky |
Štandardná odchýlka výpočtu (SE) y na x a koeficient determinácie (r2) sa má vypočítať pre každú regresnú priamku.
Odporúča sa robiť túto analýzu pri 1 Hz. Aby bol test uznaný za platný, musí spĺňať kritériá tabuľky1.
Tabuľka č. 1 – povolené odchýlky regresnej priamky
|
Rýchlosť |
Krútiaci moment |
Výkon |
Štandardná chyba odhadu (SE) Y na X |
max. 100 min-1 |
max. 13 % výkonu plánovaného maximálneho krútiaceho momentu motora |
max. 8 % výkonu plánovaného maximálneho výkonu |
Sklon regresnej priamky, m |
0,95 až 1,03 |
0,83 – 1,03 |
0,89 – 1,03 |
Koeficient určenia, r2 |
min. 0,9700 |
min. 0,8800 |
min. 0,9100 |
úsek Y regresnej priamky, b |
± 50 min-1 |
± 20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
± 4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
Vypustenia bodov sú povolené výlučne na účely regresie pred výpočtom regresie, ak sa uvádzajú v tabuľke č. 2. Tieto body sa však nesmú vypustiť pri výpočte práce cyklu a emisií. Pokojový bod je definovaný ako bod, ktorý má normalizovaný referenčný krútiaci moment 0 % a normalizovanú referenčnú rýchlosť 0 %. Vypustenie bodu sa môže použiť pre celý alebo ktorúkoľvek časť cyklu.
Tabuľka č. 2 – povolené vypustenie bodov z regresnej analýzy (body, pre ktoré sa použije vypustenie bodu, sa musia špecifikovať)
Podmienky |
Body rýchlosti a (alebo) krútiaceho momentu a (alebo) výkonu, ktoré sa môžu vypustiť s odkazom na podmienky uvedené v ľavom stĺpci |
Prvých 24 (± 1) s a posledných 25 s |
Rýchlosť, krútiaci moment a výkon |
Široko otvorený uzatvárací ventil a spätná väzba krútiaceho momentu < 95 % referenčného krútiaceho momentu |
Krútiaci moment a (alebo) výkon |
Široko otvorený uzatvárací ventil a spätná väzba rýchlosti < 95 % referenčnej rýchlosti |
Rýchlosť a (alebo) výkon |
Uzatvorený uzatvárací ventil, spätná väzba rýchlosti > kľudovej rýchlosti + 50 min–1, a spätná väzba krútiaceho momentu > 105 % referenčného krútiaceho momentu |
Krútiaci moment a (alebo) výkon |
Uzatvorený uzatvárací ventil, spätná väzba rýchlosti ≤ kľudovej rýchlosti + 50 min–1, a spätná väzba krútiaceho momentu = Výrobcom stanovený/nameraný kľudový krútiaci moment ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu |
Rýchlosť a (alebo) výkon |
Zatvorený uzatvárací ventil a spätná väzba rýchlosti > 105 % referenčnej rýchlosti |
Rýchlosť a (alebo) výkon |
Dodatok 1
POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORKY
1. POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORKY (NRSC TEST)
Zložky plynov a častíc emitované motorom predloženým na skúšanie sa musia merať metódami uvedenými v prílohe VI. Metódy v prílohe VI opisujú odporučené analytické systémy pre plynné emisie (bod 1.1) a odporučené systémy zrieďovania častíc a odberu vzoriek (bod 1.2).
1.1. Špecifikácia dynamometra
Musí sa použiť motorový dynamometer s primeranými vlastnosťami na výkon skúšobného cyklu opísaného v prílohe III, oddiel 3.7.1. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a rýchlosti musí umožňovať meranie výkonu v rozpätí vymedzených limitov. Dodatočné výpočty môžu byť potrebné. Presnosť meracieho prístroja musí byť taká, aby sa nepresiahli maximálne povolené odchýlky hodnôt uvedených v bode 1.3.
1.2. Prietok výfukového plynu
Prietok výfukového plynu sa musí stanoviť jednou z metód uvedených v oddieloch 1.2.1. až 1.2.4.
1.2.1. Metóda priameho merania
Priame meranie prietoku výfukových plynov prietokovou tryskou alebo rovnocenným meracím systémom (pre podrobnosti pozri ISO 5167:2000).
Poznámka:Priame meranie prietoku plynu je zložitá úloha. Musia sa vykonať opatrenia, aby sa zabránilo chybám merania, ktoré ovplyvnia chyby emisných hodnôt.
1.2.2. Metóda merania vzduchu a paliva
Meranie prietoku vzduchu a prietoku paliva.
Musia sa použiť prietokomery vzduchu a prietokomery paliva s presnosťou uvedenou v časti 1.3.
Výpočet prietoku výfukového plynu je takýto:
1.2.3. Metóda bilancie uhlíka
Výpočet hmotnosti výfukových plynov zo spotreby paliva a koncentrácií výfukového plynu použitím metódy bilancie uhlíka (príloha III, dodatok 3).
1.2.4. Indikátorová meracia metóda
Táto metóda obsahuje meranie koncentrácie indikátorového plynu vo výfukových plynoch. Známe množstvo inertného plynu (napr. čisté hélium) sa vstrekne do prietoku výfukového plynu ako indikátor. Plyn sa zmieša a zriedi výfukovým plynom, ale nesmie reagovať vo výfukovej rúre. Koncentrácia plynu sa následne musí zmerať vo vzorke výfukového plynu.
Aby sa zabezpečilo dokonalé zmiešanie indikátorového plynu, vzorkovacia sonda výfukového plynu sa musí umiestniť najmenej vo vzdialenosti 1 m alebo 30-násobku priemeru výfukovej rúry, podľa toho, čo z nich je väčšie, v smere prúdu od miesta vstreknutia indikátorového plynu. Vzorkovacia sonda sa môže umiestniť bližšie k miestu vstreknutia, ak je dokonalé zmiešanie overené porovnaním koncentrácie indikátorového plynu s referenčnou koncentráciou v okamihu, keď sa indikátorový plyn vstrekne proti prúdu motora.
Prietok indikátorového plynu sa musí nastaviť tak, aby koncentrácia indikátorového plynu pri kľudovej rýchlosti motora po zmiešaní bola nižšia ako je plný rozsah analyzátora indikátorového plynu.
Výpočet prietoku výfukového plynu je takýto:
kde
GEXHW |
= |
okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov (kg/s) |
GT |
= |
prietok indikátorového plynu (cm3/min) |
konc.mix |
= |
okamžitá koncentrácia indikátorového plynu po zmiešaní, (ppm) |
ρEXH |
= |
hustota výfukového plynu (kg/m3) |
konc.a |
= |
koncentrácia pozadia indikátorového plynu v nasávanom vzduchu (ppm) |
Koncentrácia pozadia indikátorového plynu (konc. a) sa môže stanoviť spriemerovaním koncentrácie pozadia nameranej bezprostredne pred a po skúšobnom chode.
Ak je koncentrácia pozadia menšia ako 1 % koncentrácie indikátorového plynu po zmiešaní (konc.mix ) pri maximálnom prietoku výfukových plynov, koncentrácia pozadia sa môže zanedbať.
Celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu a musí byť kalibrovaný podľa dodatku 2, bod 1.11.2.
1.2.5. Metóda merania prietoku vzduchu a merania pomeru vzduchu a paliva
Táto metóda zahŕňa výpočet hmotnosti výfukových plynov z prietoku vzduchu a výpočet pomeru vzduchu a paliva. Výpočet okamžitej hmotnosti výfukového plynu je nasledovný:
kde
A/Fst |
= |
stoichiometrický pomer vzduch/palivo (kg/kg) |
λ |
= |
relatívny pomer vzduch/palivo |
konc.CO2 |
= |
suchá koncentrácia CO2 (%) |
konc.CO |
= |
suchá koncentrácia CO (ppm) |
konc.HC |
= |
koncentrácia HC (ppm) |
Poznámka: Výpočet sa týka motorovej nafty s pomerom H/C rovným 1,8.
Vzduchový prietokomer musí spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3, analyzátor CO2 musí spĺňať špecifikácie bodu 1.4.1 a celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu.
Prípadne sa môže na meranie relatívneho pomeru vzduchu a paliva použiť zariadenie na meranie pomeru vzduchu a paliva, ako je snímač typu oxidu zirkoničného, v súlade so špecifikáciami vety 1.4.4.
1.2.6. Celkový prietok zriedeného výfukového plynu
Pri použití plnoprietokového zrieďovacieho systému sa musí celkový prietok zriedených výfukových plynov (GTOTW) merať s PDP, CFV alebo SSV (príloha VI, oddiel 1.2.1.2.) Presnosť musí byť v súlade s ustanoveniami prílohy III, dodatok 2, oddiel 2.2.
1.3. Presnosť
Kalibrácia všetkých meracích prístrojov musí byť odvoditeľná z národných alebo medzinárodných noriem a musí byť v súlade s požiadavkami uvedenými v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3 – Presnosť meracích prístrojov
Č. |
Merací prístroj |
Presnosť |
1 |
Rýchlosť motora |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
2 |
Krútiaci moment |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
3 |
Spotreba paliva |
± 2 % maximálnej hodnoty motora |
4 |
Spotreba vzduchu |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
5 |
Prietok výfukového plynu |
± 2,5 % odčítanej hodnoty alebo ± 1,5 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
6 |
Teploty ≤ 600 K |
± 2 K absolútna |
7 |
Teploty > 600 K |
± 1 % odčítanej hodnoty |
8 |
Tlak výfukového plynu |
± 0,2 kPa absolútny |
9 |
Pokles nasávaného vzduchu |
± 0,05 kPa absolútny |
10 |
Atmosferický tlak |
± 0,1 kPa absolútny |
11 |
Ostatné tlaky |
± 0,1 kPa absolútny |
12 |
Absolútna vlhkosť |
± 5 % odčítanej hodnoty |
13 |
Prietok zrieďovacieho vzduchu |
± 2 % odčítanej hodnoty |
14 |
Prietok zriedeného výfukového plynu |
± 2 % odčítanej hodnoty |
1.4. Stanovenie zložiek
1.4.1. Všeobecné špecifikácie analyzátora
Analyzátory musia mať merací rozsah vhodný pre presnosť požadovanú na meranie koncentrácií zložiek výfukových plynov (bod 1.4.1.1). Odporúča sa, aby sa analyzátory používali tak, aby nameraná koncentrácia bola v rozsahu 15 % až 100 % plného rozsahu stupnice.
Ak je hodnota plného rozsahu stupnice 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej, alebo ak sú použité odčítacie systémy (počítače, zariadenia na zber údajov) s dostatočnou presnosťou a rozlíšením menším ako 15 % plného rozsahu, sú akceptovateľné aj koncentrácie nižšie ako 15 % plného rozsahu stupnice. V tomto prípade sa musia vykonať dodatočné kalibrácie s cieľom zabezpečiť presnosť kalibračných kriviek – príloha III, dodatok 2, oddiel 1.5.5.2.
Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali dodatočné chyby.
1.4.1.1. Chyba merania
Analyzátor sa nesmie odchyľovať od nominálneho kalibračného bodu o viac ako ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 0,3 % plného rozsahu stupnice pri nule, podľa toho, čo z nich je väčšie.
POZNÁMKA: Na účely tohto štandardu sa presnosť definuje ako odchýlka odčítanej hodnoty analyzátora od nominálnych kalibračných hodnôt za použitia kalibračného plynu (= skutočná hodnota).
1.4.1.2. Opakovateľnosť
Opakovateľnosť, definovaná ako 2,5–násobok štandardnej odchýlky 10-ich opakovaných odoziev na daný kalibračný alebo rozsahový plyn, nesmie byť väčšia ako ± 1 % plného rozsahu koncentrácie pre každé rozpätie použité nad 155 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % každého rozpätia použitého pod 155 ppm (alebo ppm C).
1.4.1.3. Hluk
Medzišpičková odozva analyzátora na nulovacie a kalibračné plyny alebo rozsahové plyny počas ktorejkoľvek 10–sekundovej časovej periódy nesmie presiahnuť 2 % plného rozsahu na všetkých použitých rozpätiach.
1.4.1.4. Kolísanie nuly
Kolísanie nuly počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom rozpätí. Nulová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane šumu, na nulovací plyn počas 30–sekundového časového intervalu.
1.4.1.5. Kolísanie rozsahu
Kolísanie rozsahu počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom rozpätí. Rozsahová odozva je definovaná ako stredná odozva vrátane šumu, na rozsahový plyn počas 30–sekundového časového intervalu.
1.4.2. Sušenie plynu
Prípadné zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny vplyv na koncentráciu meraných plynov. Chemické sušičky nie sú prijateľnou metódou na odstraňovanie vody zo vzorky.
1.4.3. Analyzátory
V oddieloch 1.4.3.1 až 1.4.3.5 sa opisujú zásady merania, ktoré sa majú uplatniť. Podrobný popis systémov merania je uvedený v prílohe VI.
Merané plyny sa musia analyzovať nasledovnými prístrojmi. Pri nelineárnych analyzátoroch sa povoľuje použitie linearizačných obvodov.
1.4.3.1. Analýza oxidu uhoľnatého (CO)
Analyzátor oxidu uhoľnatého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.
1.4.3.2. Analýza oxidu uhličitého (CO2)
Analyzátor oxidu uhličitého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.
1.4.3.3. Analýza uhľovodíkov (HC)
Analyzátor uhľovodíkov musí byť plameňovo-ionizačného detekčného typu s detektorom (HFID), ventilmi, potrubím, atď., vyhrievaným tak, aby udržiaval teplotu plynu 463 K (190 °C) ± 10 K.
1.4.3.4. Analýza oxidov dusíka (NOX)
Analyzátor oxidov dusíka musí byť chemiluminiscenčného detekčného (CLD) alebo vyhrievaného chemiluminiscenčný detekčného (HCLD) typu s konvertorom NO2/NO, ak sa meria na suchej báze. Ak sa meria na mokrej báze, musí sa použiť HCLD s konvertorom s teplotou udržiavanou nad 328 K (55 °C) za predpokladu, že sa vykoná kontrola zhášania vo vode (príloha III, dodatok 2, oddiel 1.9.2.2).
Pri CLD aj HCLD sa vzorkovacia dráha musí udržiavať pri teplote steny 328 K až 473 K (55 °C až 200 °C) po konvertor na suché meranie, a po analyzátor na mokré meranie.
1.4.4. Vzduch na meranie paliva
Vzduch do zariadenia na meranie paliva používaného na stanovenie prietoku výfukového plynu, ako sa špecifikuje v časti 1.2.5, musí byť vzduch so širokým rozsahom do snímača palivového pomeru alebo lambda snímača typu oxidu zirkoničného.
Snímač sa musí nainštalovať priamo na výfukovú rúru v mieste, kde je teplota výfukového plynu dostatočne vysoká na to, aby eliminovala vodnú kondenzáciu.
Presnosť snímača s vloženou elektronikou musí byť v rozsahu:
± 3 % odčítanej hodnoty λ < 2
± 5 % odčítanej hodnoty 2 ≤ λ < 5
± 10 % odčítanej hodnoty 5 ≤ λ
Na dosiahnutie vyššie špecifikovanej presnosti sa snímač musí nakalibrovať podľa výrobcu prístroja.
1.4.5. Odber vzoriek plynných emisií
Vzorkovacie sondy na odber plynných emisií sa musia nainštalovať vo vzdialenosti najmenej 0,5 m alebo 3-násobku priemeru výfukového potrubia – podľa toho, čo z nich je väčšie – proti smeru vyústenia systému výfukových plynov, pokiaľ je to možné čo najďalej a dostatočne blízko k motoru tak, aby teplota výfukového plynu bola najmenej 343 K (70 °C) pri sonde.
V prípade viacvalcového motora s vetveným potrubím výfukových plynov musí byť vstup do sondy umiestnený dostatočne ďaleko v smere prúdu tak, aby vzorka reprezentovala priemerné emisie výfukových plynov zo všetkých valcov. Pri viacvalcových motoroch s rôznymi skupinami potrubí, ako je usporiadanie motora v tvare „V“, je povolené získať vzorku z každej skupiny jednotlivo a vypočítať priemernú emisiu výfukových plynov. Môžu sa použiť iné metódy, u ktorých sa preukázala korelácia s vyššie uvedenými metódami. Pri výpočte emisií výfukových plynov sa musí použiť celkový hmotnostný prietok výfukových plynov motora.
Ak je zloženie výfukového plynu ovplyvnené akýmkoľvek systémom pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa musí odobrať proti smeru prúdu od tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy I, a v smere prúdu z tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy II. Ak sa pre stanovenie častíc použije plnoprietokový zrieďovací systém, plynné emisie sa môžu stanoviť v zriedenom výfukovom plyne. Vzorkovacie sondy musia byť umiestnené v blízkosti vzorkovacej sondy častíc v zrieďovacom tuneli (príloha IV, bod 1.2.1.2, DT a bod 1.2.2, PSP). CO a CO2 sa môžu prípadne stanoviť vzorkovaním do vreca a následným meraním koncentrácie vo vzorkovacom vreci.
1.5. Stanovenie častíc
Na stanovenie častíc je potrebný zrieďovací systém. Zriedenie sa môže vykonať zrieďovacím systémom s čiastočným prietokom alebo plnoprietokovým zrieďovacím systémom. Prietoková kapacita zrieďovacieho systému musí byť dostatočne veľká na to, aby úplne eliminovala vodnú kondenzáciu v zrieďovacích a vzorkovacích systémoch, a udržala teplotu zriedeného výfukového plynu v teplotnom rozpätí od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C) bezprostredne proti prúdu od filtrových držiakov. Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, je povolené odvlhčovanie zrieďovacieho vzduchu pred vstupom do zrieďovacieho systému. Ak je teplota prostredia nižšia ako 293 K (20 °C), odporúča sa predohrev zrieďovacieho vzduchu nad teplotnú hranicu 303 K (30 °C). Teplota zriedeného vzduchu pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela však nesmie prekročiť 325 K (52 °C).
Poznámka: Pri ustálenom postupe sa teplota filtra môže udržiavať pri alebo pod maximálnou teplotou 325 K (52 °C) namiesto príslušného teplotného rozpätia od 42 do 52 °C.
Pri systéme s čiastočným prietokom sa vzorkovacia sonda na odber častíc musí nainštalovať v blízkosti a proti smeru prúdu od plynnej sondy tak, ako sa definuje v oddiele 4.4 a v súlade s prílohou VI, oddiel 1.2.1.1, obrázok 4-12 EP a SP.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom musí byť navrhnutý tak, aby rozdeľoval prúd výfukových plynov na dve časti, z ktorých menšia sa riedi vzduchom a následne sa použije na meranie častíc. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa zrieďovací pomer stanovil veľmi presne. Môžu sa použiť rôzne metódy rozdeľovania, pri ktorých typ použitého rozdeľovania do významnej miery určuje technické zariadenie na odber vzoriek a postupy, ktoré sa majú použiť (príloha VI, oddiel 1.2.1.1).
Na stanovenie hmotnosti častíc sa vyžaduje systém na odber vzoriek častíc, filtre na odber vzoriek častíc, mikrogramová bilancia a váhová komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.
Pri odbere vzoriek častíc sa môžu uplatniť dve metódy:
— jednofiltrová metóda využíva jeden pár filtrov (pozri oddiel 1.5.1.3 tohto dodatku) pre všetky režimy skúšobného cyklu. Počas vzorkovacej fázy skúšky sa musí značná pozornosť venovať vzorkovacím časom a prietokom. Pre skúšobný cyklus sa však vyžaduje iba jeden pár filtrov,
— viacfiltrová metóda predpisuje, že pre každý jednotlivý režim skúšobného cyklu sa musí použiť jeden pár filtrov (pozri bod 1.5.1.3 tohto dodatku). Táto metóda umožňuje miernejšie postupy odberov vzoriek, ale používa viac filtrov.
1.5.1. Filtre na vzorkovanie častíc
1.5.1.1. Špecifikácia filtra
Pre certifikačné skúšky sa vyžadujú sklovláknité filtre potiahnuté fluórouhlíkom alebo membránové filtre na báze fluórouhlíka. Pre osobitné aplikácie sa môžu použiť rôzne filtračné materiály. Všetky typy filtrov musia mať zbernú účinnosť 0,3 μm DOP (dioktylftalát) aspoň 99 % pri čelnej rýchlosti plynu v rozpätí od 35 do 100 cm/s. Pri vykonávaní korelačných skúšok medzi laboratóriami alebo medzi výrobcom a schvaľovacím orgánom sa musia použiť filtre rovnakej kvality.
1.5.1.2. Veľkosť filtra
Filtre častíc musia mať minimálny priemer 47 mm (priemer sfarbenia 37 mm). Filtre s väčším priemerom sú prijateľné (oddiel 1.5.1.5.).
1.5.1.3. Hlavný a záložný filter
Počas skúšobného postupu sa zriedené výfukové plyny vzorkujú párom filtrov umiestneným v sérii (jeden základný a jeden záložný filter). Záložný filter musí byť umiestnený vo vzdialenosti najviac 100 mm v smere prúdu od hlavného filtra a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť samostatne alebo ako pár, s filtrami umiestnenými stranami sfarbenia navzájom k sebe.
1.5.1.4. Čelná rýchlosť filtra
Musí sa dosiahnuť čelná rýchlosť plynu prechádzajúceho cez filter 35 až 100 cm/s. Nárast tlakového rozdielu medzi začiatkom a koncom skúšky nesmie byť väčší ako 25 kPa.
1.5.1.5. Zaťaženie filtra
Odporúčané minimálne zaťaženia filtra pre najbežnejšie veľkosti filtra je uvedené v nasledovnej tabuľke. Pre väčšie veľkosti filtra je minimálne zaťaženie filtra 0,065 mg/1 000 mm2 plochy filtra.
Priemer filtra (mm) |
Odporúčaný priemer sfarbenia (mm) |
Odporúčané minimálne zaťaženie (mg) |
47 |
37 |
0,11 |
70 |
60 |
0,25 |
90 |
80 |
0,41 |
110 |
100 |
0,62 |
Pri viacfiltrovej metóde musí byť odporúčané minimálne zaťaženie filtra, pre súčet všetkých filtrov, výsledok príslušnej horeuvedenej hodnoty a druhej odmocniny celkového počtu režimov.
1.5.2. Špecifikácie váhovej komory a analytickej bilancie
1.5.2.1. Podmienky váhovej komory
Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa upravujú a vážia filtre častíc, sa musí počas úpravy a váženia všetkých filtrov udržiavať pri teplote 295 K (22 °C) ± 3 K. Vlhkosť sa musí udržiavať na rosnom bode 282,5 (9,5 °C) ± 3 K a relatívna vlhkosť 45 ± 8 %.
1.5.2.2. Váženie referenčných filtrov
Prostredie komory (alebo miestnosti) musí byť bez okolitých nečistôt (ako je prach), ktoré by sa usádzali na filtroch častíc počas ich stabilizácie. Narušenia technických podmienok miestnosti na váženie, ako sa uvádza v oddiele 1.5.2.1., budú povolené, ak čas ich trvania nepresiahne 30 minút. Miestnosť na váženie by mala spĺňať požadované technické podmienky pred vstupom pracovníkov do nej. Najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo páry referenčných filtrov sa musia odvážiť v rozpätí štyroch hodín od, ale najlepšie v rovnakom čase, ako sa uskutoční váženie vzorkovacieho filtra (páru). Musia mať rovnakú veľkosť a byť vyrobené z rovnakého materiálu ako sú vzorkovacie filtre.
Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (párov referenčných filtrov) mení medzi vážením vzorkovacích filtrov o viac ako 10 μg, potom sa musia všetky vzorkovacie filtre vyradiť a skúška emisií opakovať.
Ak nie je splnené kritérium stability miestnosti na váženie, uvedené v oddiele 1.5.2.1, ale váženie referenčných filtrov (páru) spĺňa vyššie uvedené kritérium, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti vzorkovacích filtrov alebo prehlásiť skúšky za neplatné, nastaviť kontrolný systém miestnosti na váženie a opätovne skúšku vykonať.
1.5.2.3. Analytická bilancia
Analytická bilancia použitá na stanovenie hmotnosti všetkých filtrov musí mať presnosť (smerodajnú odchýlku) 2 μg a rozlíšenie 1 μg (1 číslica = 1 μg) špecifikované výrobcom bilancie.
1.5.2.4. Odstránenie účinkov statickej elektriny
Na účely odstránenia účinkov statickej elektriny musia byť filtre pred vážením neutralizované, napríklad polóniovým neutralizátorom alebo zariadením s podobným účinkom.
1.5.3. Dodatočné špecifikácie na meranie častíc
Všetky diely zrieďovacieho systému a systému na odber vzoriek z výfukového potrubia až po držiak filtra, ktoré sú v kontakte so surovým a zriedeným výfukovým plynom, sa musia navrhnúť tak, aby sa minimalizovalo usadzovanie alebo premena častíc. Všetky diely musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom.
2. POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORIEK (SKÚŠKA NRTC)
2.1. Úvod
Zložky plynov a častíc emitované motorom predloženým na skúšanie sa musia merať metódami uvedenými v prílohe VI. Metódy uvedené v prílohe VI opisujú odporúčané analytické systémy pre plynné emisie (oddiel 1.1) a odporúčané systémy zrieďovania častíc a odberu vzoriek (oddiel 1.2).
2.2. Zariadenie dynamometra a skúšobnej komory
Nasledovné zariadenie sa musí použiť na emisné skúšky motorov na motorových dynamometroch:
2.2.1. Motorový dynamometer
Na vykonanie skúšobného cyklu, opísaného v dodatku 4 k tejto prílohe, sa musí použiť motorový dynamometer s primeranými vlastnosťami. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a rýchlosti musí umožňovať meranie výkonu v rámci vymedzených hraníc. Môžu byť potrebné ďalšie výpočty. Presnosť meracieho zariadenia musí byť taká, aby sa nepresiahli maximálne povolené odchýlky čísiel uvedených v tabuľke č. 3.
2.2.2. Iné prístroje
Prístroje na meranie spotreby paliva, spotreby vzduchu, teploty chladiacej zmesi a mazadla, tlaku výfukového plynu a viacnásobného poklesu nasávania, teploty výfukového plynu, teploty nasávaného vzduchu, atmosférického tlaku, vlhkosti a teploty paliva, sa musia použiť podľa potreby. Tieto prístroje musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke č. 3:
Tabuľka č. 3 – Presnosť meracích prístrojov
Č. |
Merací prístroj |
Presnosť |
1 |
Rýchlosť motora |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
2 |
Krútiaci moment |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
3 |
Spotreba paliva |
± 2 % maximálnej hodnoty motora |
4 |
Spotreba vzduchu |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
5 |
Prietok výfukového plynu |
± 2,5 % odčítanej hodnoty alebo ± 1,5 % maximálnej hodnoty motora, podľa toho, ktoré z nich je väčšie |
6 |
Teploty ≤ 600 K |
± 2 K absolútna |
7 |
Teploty > 600 K |
± 1 % odčítanej hodnoty |
8 |
Tlak výfukového plynu |
± 0,2 kPa absolútny |
9 |
Pokles nasávaného vzduchu |
± 0,05 kPa absolútny |
10 |
Atmosferický tlak |
± 0,1 kPa absolútny |
11 |
Ostatné tlaky |
± 0,1 kPa absolútny |
12 |
Absolútna vlhkosť |
± 5 % odčítanej hodnoty |
13 |
Prietok zrieďovacieho vzduchu |
± 2 % odčítanej hodnoty |
14 |
Prietok zriedeného výfukového plynu |
± 2 % odčítanej hodnoty |
2.2.3. Prietok surového výfukového plynu
Na výpočet emisií v surovom výfukovom plyne a na kontrolu zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom je potrebné poznať hmotnostný prietok výfukového plynu. Na stanovenie hmotnostného prietoku výfukových plynov sa môže použiť jedna z dole uvedených metód.
Na účely výpočtu emisií musí byť časová odozva pri každej dole uvedenej metóde rovná alebo menšia, ako je požiadavka na časovú odozvu analyzátora, ako sa uvádza v dodatku 2, oddiele 1.11.1.
Na účely kontroly zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom sa vyžaduje rýchlejšia odozva. Pre zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom s priamou kontrolou sa vyžaduje časová odozva ≤ 0,3 s. Pre zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom s predikčnou kontrolou založenou na vopred zaznamenanom skúšobnom chode sa vyžaduje časová odozva systému merania prietoku výfukových plynov ≤ 5 s s nábehovým časom ≤ 1 s. Časová odozva systému musí byť špecifikovaná výrobcom prístroja. Spojené požiadavky časovej odozvy pre prietok výfukového plynu a zrieďovací systém s čiastočným prietokom sú uvedené v bode 2.4.
Metóda priameho merania
Priame meranie okamžitého prietoku výfukových plynov sa môže vykonať systémami, ako sú:
— zariadenia tlakového rozdielu, ako je prietoková tryska (pre podrobnosti pozri ISO 5167:2000),
— podzvukový prietokomer
— vírivý prietokomer.
Musia sa vykonať predbežné kroky, aby sa zabránilo chybám merania, ktoré ovplyvnia chyby emisnej hodnoty. Takéto kroky zahŕňajú starostlivú inštaláciu zariadenia do systému motorových výfukových plynov, podľa odporučení výrobcu zariadenia a správnej technickej praxe. Najmä výkon motora a emisie nesmú byť ovplyvnené inštaláciou zariadenia.
Prietokomery musia spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3.
Metóda merania vzduchu a paliva
Táto metóda zahŕňa meranie prietoku vzduchu a prietoku paliva s vhodnými prietokomermi. Výpočet okamžitého prietoku výfukového plynu je takýto:
Prietokomery musia spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3, ale musia byť tiež dostatočne presné na to, aby spĺňali presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu.
Indikátorová meracia metóda
Táto metóda zahŕňa meranie koncentrácie indikátorového plynu vo výfukových plynoch.
Známe množstvo inertného plynu (napr. čisté hélium) sa vstrekne do prietoku výfukového plynu ako indikátor. Plyn sa zmieša a zriedi s výfukovým plynom, ale nesmie reagovať vo výfukovej rúre. Koncentrácia plynu sa potom meria vo vzorke výfukového plynu.
Aby sa zabezpečilo dokonalé zmiešanie indikátorového plynu, vzorkovacia sonda výfukového plynu sa musí umiestniť vo vzdialenosti najmenej 1 m alebo 30-násobku priemeru výfukovej rúry, podľa toho, čo z nich je väčšie, v smere prúdu od miesta vstreknutia indikátorového plynu. Vzorkovacia sonda sa môže umiestniť bližšie k miestu vstreknutia, ak je dokonalé zmiešanie overené porovnaním koncentrácie indikátorového plynu s referenčnou koncentráciou v okamihu, keď sa indikátorový plyn vstrekne proti smeru prúdu motora.
Prietok indikátorového plynu sa musí nastaviť tak, aby sa koncentrácia indikátorového plynu pri kľudovej rýchlosti motora po zmiešaní stala nižšou, ako je plný rozsah analyzátora indikátorového plynu.
Výpočet prietoku výfukového plynu je takýto:
kde
GEXHW |
= |
okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov (kg/s) |
GT |
= |
prietok indikátorového plynu (cm3/min) |
konc.mix |
= |
okamžitá koncentrácia indikátorového plynu po zmiešaní (ppm) |
ρEXH |
= |
hustota výfukového plynu (kg/m3) |
konc.a |
= |
koncentrácia pozadia indikátorového plynu v nasávanom vzduchu (ppm) |
Koncentrácia pozadia indikátorového plynu (konc. a) sa môže stanoviť spriemerovaním koncentrácie pozadia nameranej bezprostredne pred skúšobným chodom a po skúšobnom chode.
Ak je koncentrácia pozadia menšia ako 1 % koncentrácie indikátorového plynu po zmiešaní (konc.mix ) pri maximálnom prietoku výfukových plynov, koncentrácia pozadia sa môže zanedbať.
Celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu, a musí byť kalibrovaný podľa dodatku 2, odsek 1.11.2.
Metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva
Táto metóda zahŕňa výpočet hmotnosti výfukových plynov z prietoku vzduchu a výpočet pomeru vzduchu a paliva. Výpočet okamžitého hmotnostného prietoku výfukového plynu je nasledovný:
kde
A/Fst |
= |
stoichiometrický pomer vzduch/palivo (kg/kg) |
λ |
= |
relatívny pomer vzduch/palivo |
konc.CO2 |
= |
suchá koncentrácia CO2 (%) |
konc.CO |
= |
suchá koncentrácia CO (ppm) |
konc.HC |
= |
koncentrácia HC (ppm) |
Poznámka:Výpočet sa týka motorovej nafty s pomerom H/C rovnajúcim sa 1,8.
Vzduchový prietokomer musí spĺňať presnostné špecifikácie uvedené v tabuľke č. 3, použitý analyzátor CO2 musí spĺňať špecifikácie v oddiele 2.3.1 a celkový systém musí spĺňať presnostné špecifikácie pre prietok výfukového plynu.
Prípadne sa môže na meranie nadmerného pomeru vzduchu a paliva použiť zariadenie na meranie pomeru vzduchu a paliva, ako je snímač typu oxidu zirkoničného, v súlade so špecifikáciami v oddiele 2.3.4.
2.2.4. Prietok zriedeného výfukového plynu
Na výpočet emisií v zriedenom výfukovom plyne je potrebné poznať hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu. Celkový prietok zriedeného výfukového plynu za cyklus (kg/skúšku) sa vypočíta z meracích hodnôt počas cyklu a odpovedajúcich kalibračných údajov zariadenia na meranie prietoku (V0 pre PDP, KV pre CFV, Cd pre SSV): musia sa použiť odpovedajúce metódy opísané v dodatku 3, bod 2.2.1. Ak celková hmotnosť vzorky častíc a plynných znečisťujúcich látok presahuje 0,5 % celkového prietoku CVS, prietok CVS sa musí korigovať alebo sa prietok vzorky častíc vráti do CVS pred zariadenie na meranie prietoku.
2.3. Stanovenie plynných zložiek
2.3.1. Všeobecná špecifikácia analyzátora
Analyzátory musia mať merací rozsah s vhodnou presnosťou vyžadovanou na meranie koncentrácií zložiek výfukových plynov (oddiel 1.4.1.1.). Odporúča sa, aby sa analyzátory prevádzkovali tak, aby nameraná koncentrácia spadala do intervalu od 15 do 100 % plného rozsahu.
Ak je hodnota plného rozsahu 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej, alebo ak sú použité čítacie systémy (počítače, zariadenia pre zaznamenávanie údajov), ktoré zabezpečujú dostatočnú presnosť a rozlíšenie menšie ako 15 % plného rozsahu, sú prijateľné aj koncentrácie menšie ako 15 % plného rozsahu. V tomto prípade sa majú vykonať dodatočné kalibrácie s cieľom zabezpečiť presnosť kalibračných kriviek – príloha III, dodatok 2, oddiel 1.5.5.2.
Elektromagnetická kompatibilita (EMK) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali dodatočné chyby.
2.3.1.1. Chyba merania
Analyzátor sa nesmie odkloniť od hodnoty nominálneho kalibračného bodu o viac ako ± 2 % odčítanej hodnoty alebo 0,3 % plného rozsahu, podľa toho, čo z nich je väčšie.
Poznámka: Presnosť sa na účely tohto štandardu definuje ako odchýlka odčítanej hodnoty analyzátora od nominálnych kalibračných hodnôt získaných použitím kalibračného plynu (= skutočná hodnota).
2.3.1.2. Opakovateľnosť
Opakovateľnosť, definovaná ako 2,5-násobok štandardnej odchýlky 10-tich opakovaných odoziev na daný kalibračný alebo rozsahový plyn, nesmie byť väčšia ako ± 1 % koncentrácie plného rozsahu pre každý interval použitý nad 155 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % pre každý interval použitý pod 155 ppm (alebo ppm C).
2.3.1.3. Hluk
Medzišpičková odozva analyzátora na nulové a kalibračné alebo rozsahové plyny počas 10-sekundovej periódy nesmie presiahnuť 2 % plného rozsahu na všetkých použitých intervaloch.
2.3.1.4. Kolísanie nuly
Kolísanie nuly počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom intervale. Nulová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane rušenia, na nulový plyn počas 30 sekundového časového intervalu.
2.3.1.5. Kolísanie meracieho rozsahu
Kolísanie meracieho rozsahu počas jednohodinovej periódy musí byť menšie ako 2 % plného rozsahu na najnižšom použitom intervale. (Merací) rozsah je definovaný ako rozdiel medzi rozsahovou odozvou a nulovou odozvou. Rozsahová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane rušenia, na rozsahový plyn počas 30 sekundového časového intervalu.
2.3.1.6. Doba nábehu
Doba nábehu analyzátora inštalovaného v meracom systéme nesmie presiahnuť pri analýze neupraveného výfukového plynu 2,5 s.
Poznámka: Iba samotné vyhodnotenie časovej odozvy analyzátora neurčí jasne vhodnosť celkového systému pre prechodné skúšanie. Objemy a obzvlášť mŕtve objemy nachádzajúce sa v celom systéme neovplyvnia iba prepravný čas prenosu od sondy k analyzátoru, ale tiež čas nábehu. Prepravné časy vo vnútri analyzátora by sa definovali ako časová odozva analyzátora, podobne ako konvertory alebo vodné siete nachádzajúce sa vo vnútri analyzátorov NOx. Stanovenie času odozvy celkového systému sa opisuje v dodatku 2, oddiele 1.11.1.
2.3.1. Sušenie plynu
Niektoré špecifikácie, ako napríklad pre skúšobný cyklus NRSC sa uplatňujú (oddiel 1.4.2), ako sa uvádza nižšie.
Prípadné sušiace zariadenie plynu musí mať minimálny vplyv na koncentráciu meraných plynov. Chemické sušičky nepredstavujú prijateľnú metódu na odstránenie vody zo vzorky.
2.3.2. Analyzátory
Niektoré špecifikácie ako napríklad pre skúšobný cyklus NRSC sa uplatňujú (oddiel 1.4.3), ako sa uvádza nižšie.
Merané plyny sa musia analyzovať nasledovnými prístrojmi. U nelineárnych analyzátorov je povolené používanie linearizačných obvodov.
2.3.3.1. Analýza oxidu uhoľnatého (CO)
Analyzátor oxidu uhoľnatého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.
2.3.3.2. Analýza oxidu uhličitého (CO2)
Analyzátor oxidu uhličitého musí byť nedisperzného infračerveného (NDIR) absorpčného typu.
2.3.3.3. Analýza uhľovodíkov (HC)
Analyzátor uhľovodíkov musí byť vyhrievaného plameňovo-ionizačného detektorového (HFID) typu s detektorom, ventilmi, potrubím, atď., vyhrievaný tak, aby udržiaval teplotu plynu 463 K (190 °C) ± 10 K.
2.3.3.4. Analýza oxidov dusíka (NOX)
Analyzátor oxidov dusíka musí byť chemiluminiscenčného detektorového (CLD) alebo vyhrievaného chemiluminiscenčného detektorového (HCLD) typu s prevodníkom NO2/NO, ak sa meria na suchej báze. Ak sa meria na mokrej báze, musí sa použiť HCLD s prevodníkom udržiavaným nad 328 K (55 °C) za predpokladu, že sa vykoná kontrola zhášania vo vode (príloha III, dodatok 2, oddiel 1.9.2.2).
U CLD aj HCLD sa musí uchovať vzorkovacia dráha pri teplote steny od 328 K do 473 K (od 55 do 200 °C) po prevodník pre suché meranie a po analyzátor pre mokré meranie.
2.3.4. Vzduch na meranie paliva
Vzduch do zariadenia na meranie paliva, použitého pre stanovenie prietoku výfukového plynu, ako sa špecifikuje v oddiele 2.2.3, musí byť vzduch so širokým rozsahom pre snímač palivového pomeru alebo lambda snímač typu oxidu zirkoničného.
Snímač sa musí nainštalovať priamo na výfukovú rúru v mieste, kde je teplota výfukového plynu dostatočne vysoká na to, aby eliminovala vodnú kondenzáciu.
Presnosť snímača s vloženou elektronikou musí byť v rozsahu:
± 3 % odčítanej hodnoty λ < 2
± 5 % odčítanej hodnoty 2 ≤ λ < 5
± 10 % odčítanej hodnoty 5 ≤ λ
Aby sa dosiahla vyššie špecifikovaná presnosť, snímač sa musí nakalibrovať podľa výrobcu prístroja.
2.3.5. Odber vzoriek plynných emisií
2.3.5.1. Prietok neupraveného výfukového plynu
Na výpočet emisií v neupravenom výfukovom plyne sa uplatňujú rovnaké špecifikácie ako pre skúšobný cyklus NRSC (oddiel 1.4.4.), ako sa uvádza nižšie.
Vzorkovacie sondy plynných emisií sa musia nainštalovať najmenej vo vzdialenosti 0,5 m alebo 3-násobku priemeru výfukového potrubia – podľa toho, čo je z nich väčšie – proti smeru vyústenia systému výfukových plynov, pokiaľ je to možné čo najďalej a dostatočne blízko k motoru, aby bola zabezpečená teplota výfukového plynu najmenej 343 K (70 °C) na sonde.
V prípade viacvalcového motora s vetveným potrubím výfukových plynov musí byť vstup do sondy umiestnený dostatočne ďaleko v smere toku tak, aby vzorka reprezentovala priemerné emisie výfukových plynov zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch s rôznymi skupinami potrubí, ako je usporiadanie motora v tvare „V“, je dovolené získať vzorku z každej skupiny jednotlivo a vypočítať priemernú emisiu výfukových plynov. Môžu sa použiť iné metódy, u ktorých sa preukázalo, že sú vo vzájomnom vzťahu s vyššie uvedenými metódami. Pre výpočet emisie výfukových plynov sa musí použiť celkový hmotnostný prietok výfukových plynov motora.
Ak je zloženie výfukového plynu ovplyvnené akýmkoľvek systémom pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa musí odobrať proti prúdu tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy I a v smere prúdu vychádzajúceho z tohto zariadenia pri skúškach v rámci etapy II.
2.3.5.2. Prietok zriedeného výfukového plynu
Pri použití plnoprietokového zrieďovacieho systému sa uplatňujú tieto špecifikácie.
Výfuková rúra medzi motorom a plnoprietokovým zrieďovacím systémom musí spĺňať požiadavky v prílohe VI.
Vzorkovacia(e) sonda(y) na odber plynných emisií musí(ia) byť nainštalovaná(é) v zrieďovacom tuneli v mieste, kde sa zrieďovací vzduch dobre mieša s výfukovými plynmi, a v blízkosti vzorkovacej sondy častíc.
Vo všeobecnosti môže byť odber vzoriek vykonaný dvoma spôsobmi:
— znečisťujúce látky sa odoberajú počas cyklu do vzorkovacieho vreca a merajú po ukončení skúšky,
— znečisťujúce látky sa odoberajú priebežne a zlúčia počas cyklu; táto metóda je povinná pre HC a NOx.
Koncentrácie pozadia musia byť odoberané v protismere prúdu zrieďovacieho tunela do vzorkovacieho vreca a musia sa odpočítať od koncentrácie emisií podľa dodatku 3, oddielu 2.2.3.
2.4. Stanovenie častíc
Stanovenie častíc si vyžaduje zrieďovací systém. Zriedenie sa môže vykonať zrieďovacím systémom s čiastočným prietokom alebo plnoprietokovým zrieďovacím systémom. Prietoková kapacita zrieďovacieho systému musí byť dostatočne veľká na to, aby úplne eliminovala vodnú kondenzáciu v zrieďovacích systémoch a systémoch na odber vzoriek, a udržala teplotu zriedeného výfukového plynu v teplotnom rozpätí od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C) bezprostredne proti prúdu od filtrových držiakov. Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, je povolené odvlhčovanie zrieďovacieho vzduchu pred vstupom do zrieďovacieho systému. Ak je teplota prostredia nižšia ako 293 K (20 °C), odporúča sa predohrev zrieďovacieho vzduchu nad teplotnú hranicu 303 K (30 °C). Teplota zrieďovacieho vzduchu však pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela nesmie prekročiť 325 K (52 °C).
Sonda na odber častíc sa musí nainštalovať v blízkosti vzorkovacej sondy plynných emisií, a inštalácia musí spĺňať ustanovenia oddielu 2.3.5.
Na stanovenie hmotnosti častíc sa vyžaduje systém na odber vzoriek častíc, filtre na odber vzoriek častíc, analytická (mikrogramová) váha a váhová komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.
Špecifikácie zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom musí byť navrhnutý tak, aby rozdelil prúd výfukových plynov na dve časti, z ktorých menšia sa riedi vzduchom a následne sa použije na meranie častíc. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa zrieďovací pomer stanovil veľmi presne. Môžu sa použiť rôzne metódy rozdeľovania, pri ktorých typ použitého delenia do významnej miery vymedzuje technické prostriedky na odber vzoriek a postupy, ktoré sa majú použiť (príloha VI, oddiel 1.2.1.1).
Na kontrolu zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom sa vyžaduje systém rýchlej odozvy. Transformačný čas systému sa stanoví podľa postupu uvedeného v dodatku 2, oddiele 1.11.1.
Ak je zložený transformačný čas merania prietoku výfukových plynov (pozri predchádzajúci oddiel) a systém s čiastočným prietokom menší ako 0,3 s, môže sa použiť priama kontrola. Ak však transformačný čas presahuje 0,3 s, musí sa použiť predikčná kontrola založená na predzaznamenanom skúšobnom chode. V tomto prípade musí byť doba nábehu ≤ 1 s a doba oneskorenia spojenia ≤ 10 s.
Celková odozva systému musí byť navrhnutá tak, aby bola zabezpečená reprezentatívna vzorka častíc, GSE , úmerná hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Na stanovenie pomernosti sa musí vykonať regresná analýza GSE oproti GEXHW najmenej 5 Hz získaných údajov a musia byť splnené nasledovné kritériá:
— korelačný koeficient r lineárnej regresie medzi GSE a GEXHW nesmie byť menší ako 0,95,
— štandardná chyba odhadu GSE na GEXHW nesmie presiahnuť 5 % maxima GSE,
— GSE úsek regresnej priamky nesmie presiahnuť ± 2 % maxima GSE,
Prípadne sa môže vykonať predbežné skúšanie a signál hmotnostného prietoku výfukových plynov z predbežnej skúšky sa môže použiť na kontrolu prietoku vzorky do systému častíc (predikčná kontrola). Tento postup sa vyžaduje, ak je transformačný čas systému častíc, t 50.P alebo/a transformačný čas signálu hmotnostného prietoku výfukových plynov t 50.F> 0,3 s. Ak sa časová stopa GEXHW.pre predbežnej skúšky, ktorá kontroluje GSE , posunie o „predikčný“ čas t 50.P + t 50.F., získa sa nesprávna kontrola čiastočného zrieďovacieho systému.
Pre stanovenie korelácie medzi GSE a GEXHW sa musia použiť údaje odobrané počas skutočnej skúšky, s časom GEXHW vyrovnaným o t 50.P pomerným ku GSE (žiadny príspevok z t 50.P pre časové vyrovnanie). Znamená to, že časový posun medzi GEXHW a GSE je rozdiel ich transformačných časov signálu stanovených podľa dodatku 2, oddielu 2.6.
Pre čiastočné zrieďovacie systémy výfukových plynov má presnosť prietoku vzorky GSE osobitný význam, ak sa nemeria priamo, ale je stanovená meraním prietokového rozdielu:
V tomto prípade je presnosť ± 2 % GTOTW a GDILW nedostatočná na zabezpečenie prijateľnej presnosti GSE . Ak je prietok plynu stanovený meraním prietokového rozdielu, maximálna chyba rozdielu musí byť taká, aby presnosť GSE bola v rozsahu ± 5 % pri zrieďovacom pomere menšom ako 15. Môže sa vypočítať použitím efektívnej hodnoty chýb každého prístroja.
Prijateľná presnosť GSE sa môže dosiahnuť jednou z týchto metód:
a) absolútna presnosť GTOTW a GDILW je v rozsahu ± 0,2 %, čo zabezpečuje dosiahnutie presnosti GSE ≤ 5 % pri zrieďovacom pomere 15; väčšie chyby sa však vyskytnú pri väčších zrieďovacích pomeroch,
b) kalibrácia GDILW pomerného k GTOTW sa vykoná tak, aby sa dosiahla rovnaká presnosť pre GSE ako v písmene a); podrobnosti kalibrácie sú uvedené v dodatku 2, oddiele 2.6,
c) presnosť GSE sa stanoví nepriamo z presnosti zrieďovacieho pomeru stanoveného stopovým plynom, napr. CO2; pre GSE sa opätovne vyžaduje presnosť zodpovedajúca metóde uvedenej v písmene a),
d) absolútna presnosť GTOTW a GDILW je v rozpätí ± 2 % plného rozsahu, maximálna chyba rozdielu medzi GTOTW a GDILW je v rozpätí ± 0,2 % a lineárna chyba je v rozpätí ± 0,2 % najväčšej hodnoty GTOTW pozorovanej počas skúšky.
2.4.1. Filtre na vzorkovanie častíc
2.4.1.1. Špecifikácia filtrov
Pre certifikačné skúšky sa vyžadujú sklovláknité filtre potiahnuté fluórouhlíkom alebo membránové filtre na báze fluórouhlíka. Pre osobitné aplikácie sa môžu použiť rôzne filtračné materiály. Všetky typy filtrov musia mať zbernú účinnosť 0,3 μm DOP (dioktylftalát) najmenej 99 % pri čelnej rýchlosti plynu 35 až 100 cm/s. Pri vykonávaní korelačných skúšok medzi laboratóriami alebo výrobcom a schvaľovacím orgánom sa musia použiť filtre rovnakej kvality.
2.4.1.2. Veľkosť filtra
Filtre častíc musia mať minimálny priemer 47 mm (priemer sfarbenia 37 mm). Prijateľné sú filtre s väčším priemerom (oddiel 2.4.1.5).
2.4.1.3. Hlavné a záložné filtre
Počas skúšobného postupu sa odber vzoriek zo zriedených výfukových plynov vykonáva párom filtrov umiestnených v sérii (jeden hlavný a jeden záložný filter). Záložný filter nesmie byť umiestnený viac ako 100 mm po prúde za hlavným filtrom a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť samostatne alebo ako pár, s filtrami umiestnenými stranami sfarbenia k sebe.
2.4.1.4. Čelná rýchlosť filtra
Musí sa dosiahnuť čelná rýchlosť plynu cez filter 35 až 100 cm/s. Nárast poklesu tlaku medzi začiatkom a koncom skúšky nesmie byť väčší ako 25 kPa.
2.4.1.5. Zaťaženie filtrov
Odporúčané minimálne zaťaženie filtra pre najbežnejšie veľkosti filtra je uvedené v nasledovnej tabuľke. Minimálne zaťaženie filtra pre väčšie veľkosti filtra je 0,065 mg/1 000 m2 plochy filtra.
Priemer filtra (mm) |
Odporúčaný priemer sfarbenia (mm) |
Odporúčané minimálne zaťaženie (mg) |
47 |
37 |
0,11 |
70 |
60 |
1,25 |
90 |
80 |
0,41 |
110 |
100 |
0,62 |
2.4.2. Špecifikácie váhovej komory a analytickej bilancie
2.4.2.1. Technické podmienky váhovej komory
Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa upravujú a vážia filtre častíc sa musí udržiavať v rozpätí 295 K (22 °C) ± 3 K počas úpravy a váženia všetkých filtrov. Vlhkosť sa musí udržiavať na rosnom bode 282,5 (9,5 °C) ± 3 K a relatívna vlhkosť 45 ± 8 %.
2.4.2.2. Váženie referenčných filtrov
Prostredie komory (alebo miestnosti) musí byť bez akýchkoľvek okolitých nečistôt (ako je prach), ktoré by sa usadzovali na filtroch častíc počas ich stabilizácie. Narušenia špecifikácie miestnosti na váženie, ako sú uvedené v oddiele 2.4.2.1., budú dovolené, ak trvanie narušení nepresiahne 30 minút. Miestnosť na váženie by mala spĺňať požadované špecifikácie pred vstupom pracovníkov. Najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo dvojice referenčných filtrov sa musia odvážiť počas štyroch hodín, ale najlepšie v rovnakom čase ako sa uskutoční váženie (dvojice) vzorkovacieho filtra. Musia mať rovnakú veľkosť a byť vyrobené z rovnakého materiálu, ako sú vzorkovacie filtre.
Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (dvojíc referenčných filtrov) mení medzi vážením vzorkovacích filtrov o viac ako 10 μg, potom sa musia všetky vzorkovacie filtre vyradiť a emisná skúška opakovať.
Ak nie je splnené kritérium stability miestnosti na váženie, uvedené v časti 2.4.2.1., ale váženie referenčných filtrov (dvojíc) spĺňa vyššie uvedené kritérium, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti vzorkovacích filtrov alebo prehlásiť skúšky za neplatné, nastaviť kontrolný systém miestnosti na váženie a opätovne vykonať skúšky.
2.4.2.3. Analytická bilancia
Analytická bilancia použitá na stanovenie hmotností všetkých filtrov musí mať presnosť (smerodajnú odchýlku) 2 μg a rozlíšenie 1 μg (1 číslica = 1 μg) špecifikované výrobcom váhy.
2.4.2.4. Odstránenie účinkov statickej elektriny
Na odstránenie účinkov statickej elektriny sa filtre musia pred vážením neutralizovať, napríklad polóniovým neutralizátorom alebo zariadením s podobným účinkom.
2.4.3. Dodatočné špecifikácie na meranie častíc
Všetky dielce zrieďovacieho systému a systému na odber vzoriek z výfukového potrubia až po držiak filtra, ktoré sú v kontakte s neupraveným a zriedeným výfukovým plynom, sa musia navrhnúť tak, aby minimalizovali usadzovanie alebo premenu častíc. Všetky dielce musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom.
Dodatok 2
KALIBRAČNÝ POSTUP (NRSC, NRTC ( 28 )),
1. KALIBRÁCIA ANALYTICKÝCH PRÍSTROJOV
1.1. Úvod
Každý analyzátor sa kalibruje tak často, ako je to potrebné na splnenie požiadaviek tejto normy týkajúcich sa presnosti. Kalibračná metóda, ktorá sa musí použiť, je popísaná v tomto odseku pre analyzátory uvedené v dodatku 1, časť 1.4.3.
1.2. Kalibračné plyny
Musí sa rešpektovať skladovateľnosť všetkých kalibračných plynov.
Musí sa zaznamenať doba použiteľnosti kalibračných plynov stanovená výrobcom.
1.2.1. Čisté plyny
Požadovaná čistota kalibračných plynov je definovaná kontaminačnými limitmi uvedenými nižšie. Pre prevádzku musia byť k dispozícii nasledovné plyny:
— čistený dusík
— (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO)
— čistený kyslík
— (čistota > 99,5 obj. % O2)
— zmes vodík-hélium
— (40 ± 2 % vodík, bilančné hélium)
— (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 400 ppm ►M1 CO2 ◄ )
— čistený syntetický vzduch
— (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO)
— (obsah kyslíka 18 – 21 obj. %)
1.2.2. Kalibračné a rozsahové (segmentovacie) plyny
K dispozícii musí byť zmes plynov, ktoré majú nasledovné chemické zloženie:
— C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri časť 1.2.1)
— CO a čistený dusík
— NO a čistený dusík (množstvo NO2 obsiahnutého v kalibračnom plyne nesmie prekročiť 5 % obsahu NO)
— O2 a čistený dusík
— CO2 a čistený dusík
— CH4 a čistený syntetický vzduch
— C2H6 a čistený syntetický vzduch
Poznámka: dovolené sú iné kombinácie plynov za predpokladu, že tieto plyny vzájomne nereagujú.
Skutočná koncentrácia kalibračného a rozsahového plynu musí byť v tolerancii ± 2 % z nominálnej hodnoty. Všetky koncentrácie kalibračného plynu musia byť udané na objemovej báze (objemové percento alebo objemové ppm).
Plyny použité na kalibráciu a merací rozsah sa môžu získať aj pomocou deliča plynov, zriedenia čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom. Presnosť zariadenia na výrobu zmesi musí byť taká, aby sa mohla koncentrácia zriedených kalibračných plynov stanoviť v tolerancii ± 2 %.
Táto presnosť predpokladá, že základné plyny použité na miešanie musia mať známu presnosť v rozpätí najmenej ± 1 %, odvoditeľnú z národných (medzinárodných) plynových štandardov. Overenie sa vykoná v rozpätí 15 až 50 % plného rozsahu pre každú kalibráciu zahŕňajúcu miešací prístroj. V prípade neúspešného prvého overenia sa môže uskutočniť dodatočné overenie pomocou iného kalibračného plynu.
Prípadne sa môže miešacie zariadenie skontrolovať prístrojom s lineárnou povahou, napr. pomocou plynu NO s CLD. Rozsahová hodnota prístroja sa musí upraviť rozsahovým plynom priamo napojeným na prístroj. Použité nastavenia miešacieho zariadenia sa musia skontrolovať a nominálna hodnota sa musí porovnať s meranou koncentráciou prístroja. Tento rozdiel musí byť v každom bode v rozpätí ± 1 % nominálnej hodnoty.
Môžu sa použiť iné metódy založené na správnej technickej praxi a po predchádzajúcom súhlase zainteresovaných strán.
Poznámka: Pre stanovenie kalibračnej krivky presného analyzátora sa odporúča presný delič plynu s presnosťou v rozpätí ± 1 %. Delič plynu musí byť kalibrovaný výrobcom prístroja.
1.3. Prevádzkový postup u analyzátorov a systému na odber vzoriek
Prevádzkový postup u analyzátorov sa musí riadiť spúšťacími a prevádzkovými pokynmi výrobcu prístroja. Musia byť začlenené minimálne požiadavky uvedené v častiach 1.4 až 1.9.
1.4. Skúška netesnosti
Musí sa vykonať skúška netesnosti systému. Sonda musí byť odpojená od výfukového systému a koniec zazátkovaný. Musí byť zapnuté čerpadlo analyzátora. Po počiatočnej dobe ustálenia by mali všetky prietokomery ukazovať nulu. Ak nie, je nutné skontrolovať potrubia na odber vzoriek a korigovať chybu. Maximálna dovolená netesnosť na vákuovej strane je 0,5 % používaného prietoku pre kontrolovanú časť systému. Na odhad používaných prietokov sa môžu použiť prietoky analyzátora a obtoku.
Ďalšou metódou je zavedenie krokovej zmeny koncentrácie na začiatku potrubia na odber vzoriek prepnutím z nulového na rozsahový plyn.
Ak po primeranej časovej dobe ukazuje odčítaný údaj nižšiu koncentráciu v porovnaní so zavedenou koncentráciou, poukazuje to na problémy kalibrácie alebo netesnosti.
1.5. Kalibračný postup
1.5.1. Zostava prístroja
Zostava prístroja sa musí kalibrovať a kalibračné krivky overiť pri štandardných plynoch. Môžu sa použiť rovnaké prietokové pomery plynov ako pri odbere vzoriek výfukových plynov.
1.5.2. Čas zahrievania
Čas zahrievania by mal byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Ak nie je stanovený, na zahrievanie analyzátorov sa odporúčajú minimálne dve hodiny.
1.5.3. Analyzátor NDIR a HFID
Podľa potreby sa musí analyzátor NDIR vyladiť a plameň spaľovania analyzátora HFID sa musí optimalizovať (časť 1.8.1).
1.5.4. Kalibrácia
Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí kalibrovať.
Použitím čisteného syntetického vzduchu (alebo dusíka) sa musia analyzátory CO, CO2, NOx, HC a O2 nastaviť na nulu.
Príslušné kalibračné plyny sa musia zaviesť do analyzátorov, hodnoty zaznamenať a kalibračná krivka zostrojiť podľa časti 1.5.6.
Nulové nastavenie sa musí znovu skontrolovať a kalibračný postup podľa potreby opakovať.
1.5.5. Zostrojenie kalibračnej krivky
1.5.5.1. Všeobecné pokyny
►M3 Kalibračná krivka analyzátora je vytvorená najmenej šiestimi kalibračnými bodmi (okrem nuly), ktoré sú čo najrovnomernejšie rozložené. ◄ Najvyššia nominálna koncentrácia musí byť rovná alebo vyššia ako 90 % plného rozsahu.
Kalibračná krivka sa vypočíta metóda najmenších štvorcov. Ak je výsledný polynómny stupeň väčší ako 3, počet kalibračných bodov (vrátane nuly) musí byť rovný tomuto polynómnemu stupňu plus 2.
Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac ako ± 2 % od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a viac ako ± 0,3 % plného rozsahu v nule.
Z kalibračnej krivky a kalibračných bodov je možné overiť, či bola kalibrácia vykonaná správne. Musia byť uvedené rôzne charakteristické parametre analyzátora, najmä:
— merací rozsah,
— citlivosť,
— dátum vykonania kalibrácie.
1.5.5.2. Kalibrácia pod 15 % plného rozsahu
Kalibračná krivka analyzátora je zostrojená aspoň 10 kalibračnými bodmi (bez nuly), ktoré sú rozložené tak, aby 50 % kalibračných bodov bolo pod 10 % plného rozsahu.
Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.
Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac ako ± 4 % od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a viac ako ± 0,3 % plného rozsahu v nule.
1.5.5.3. Alternatívne metódy
Ak je možné preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený rozsahový prepínač atď.) môže poskytnúť ekvivalentnú presnosť, potom sa môžu tieto alternatívy použiť.
1.6. Overenie kalibrácie
Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí pred každou analýzou overiť v súlade s nasledujúcim postupom.
Kalibrácia sa overuje pomocou nulového plynu a rozsahového plynu, ktorých nominálna hodnota je viac ako 80 % plnej stupnice meracieho rozsahu.
Ak sa u dvoch posudzovaných bodov zistená hodnota nelíši o viac ako ± 4 % plného rozsahu od udávanej referenčnej hodnoty, nastavovacie parametre sa môžu upraviť. V prípade, že tomu tak nie je, musí sa v súlade s časťou 1.5.4 zostrojiť nová kalibračná krivka.
1.7. Skúška účinnosti prevodníka NOx
Účinnosť prevodníka použitého na zmenu NO2 na NO je odskúšaná v zmysle ustanovení častí 1.7.1 až 1.7.8 (obrázok 1).
1.7.1. Príprava skúšky
Účinnosť prevodníkov sa môže skúšať použitím skúšky znázornenej na obrázku 1 (pozri tiež dodatok 1, časť 1.4.3.5.) a postupu nižšie pomocou ozonátora.
Obrázok 1
Schéma zariadenia na skúšanie účinnosti prevodníka NO2
1.7.2. Kalibrácia
CLD a HCLF sa kalibrujú v najpoužívanejšom prevádzkovom rozsahu podľa technických podmienok výrobcu pomocou nulového a rozsahového plynu (ktorého obsah NO sa musí rovnať asi 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 plynnej zmesi menej ako 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť v režime NO, aby rozsahový plyn neprechádzal cez prevodník. Udaná koncentrácia sa musí zaznamenať.
1.7.3. Výpočet
Účinnosť prevodníka NOx sa vypočíta nasledovným spôsobom:
a) |
koncentrácia NOx podľa časti 1.7.6; |
b) |
koncentrácia NOx podľa časti 1.7.7; |
c) |
koncentrácia NO podľa časti 1.7.4; |
d) |
koncentrácia NO podľa časti 1.7.5. |
1.7.4. Pridanie kyslíka
Cez tvarovku T sa priebežne pridáva do prúdu plynu kyslík alebo nulový vzduch, kým udávaná koncentrácia nie je asi o 20 % menšia ako udávaná kalibračná koncentrácia uvedené v časti 1.7.2. (Analyzátor je v režime NO.)
Udávaná koncentrácia c) sa musí zaznamenať. Ozonátor je počas procesu deaktivovaný.
1.7.5. Aktivácia ozonátora
Ozonátor je teraz aktivovaný, aby vyrábal dostatok ozónu na zníženie koncentrácie NO na asi 20 % (minimálne 10 %) kalibračnej koncentrácie uvedenej v časti 1.7.2. Udávaná koncentrácia b) sa musí zaznamenať. (Analyzátor je v režime NO.)
1.7.6. Režim NOx
Analyzátor NO sa následne prepne do režimu NOx tak, aby zmes plynov (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádzala cez prevodník. Udávaná koncentrácia a) sa musí zaznamenať. (Analyzátor je v režime NOx.)
1.7.7. Deaktivácia ozonátora
Ozonátor je teraz deaktivovaný. Zmes plynov popísaná v časti 1.7.6 prechádza cez prevodník do detektora. Udávaná koncentrácia b) sa musí zaznamenať. (Analyzátor je v režime NOx.)
1.7.8. Režim NO
Pri prepnutí na režim NO s deaktivovaným ozonátorom je odstavený aj prúd kyslíka alebo syntetického vzduchu. Odčítaný údaj NOx analyzátora sa nesmie odchylovať o viac ako ± 5 % od hodnoty nameranej podľa časti 1.7.2. (Analyzátor je v režime NO.)
1.7.9. Skúšobný interval
Účinnosť prevodníka sa musí odskúšať pred každou kalibráciou analyzátora NOx.
1.7.10. Požiadavka účinnosti
Účinnosť prevodníka nesmie byť menšia ako 90 %, ale veľmi sa odporúča vyššia účinnosť 95 %.
Poznámka: Ak u analyzátora v najbežnejšom rozsahu nemôže ozonátor poskytnúť zníženie z 80 % na 20 % podľa časti 1.7.5, potom sa musí použiť najvyšší rozsah, ktorý poskytne toto zníženie.
1.8. Nastavenie FID
1.8.1. Optimalizácia odozvy detektora
HFID musí byť nastavený tak, ako to stanovuje výrobca prístroja. Na optimalizáciu odozvy na najbežnejšom prevádzkovom rozsahu by sa mal použiť propán vo vzdušnom rozsahovom plyne.
U prietokov paliva a vzduchu nastavených na odporúčania výrobcu sa musí do analyzátora zaviesť rozsahový plyn 350 ± 75 ppm C. Odozva v danom prietoku paliva sa určuje z rozdielu medzi odozvou rozsahového plynu a odozvou nulového plynu. Prietok paliva sa musí krokovo (prírastkovo) nastaviť nad a pod špecifikáciu výrobcu. Rozsahová a nulová odozva pri týchto prietokoch paliva sa musí zaznamenať. Rozdiel medzi rozsahovou a nulovou odozvou sa musí graficky znázorniť a prietok paliva upraviť podľa bohatej strany krivky.
1.8.2. Faktory odozvy uhľovodíkov
Analyzátor sa kalibruje pomocou propánu vo vzduchu a čistenom syntetickom vzduchu, podľa časti 1.5.
Faktory odozvy sa stanovujú pri uvedení analyzátora do prevádzky a po veľkých prevádzkových intervaloch. Faktor odozvy (Rf) pre príslušný druh uhlovodíka je pomer odčítaného údaju C1 na FID ku koncentrácii plynu vo valci vyjadrený ppm C1.
Koncentrácia skúšobného plynu musí byť na takej úrovni, aby poskytovala odozvu približne 80 % z plného rozsahu. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ± 2 % vo vzťahu ku gravimetrickej (vážkovej) norme vyjadrenej v objeme. Okrem toho musí byť plynový valec predbežne upravovaný po dobu 24 hodín pri teplote 298 K (25 °C) ± 5 K.
Používané skúšobné plyny a odporúčané rozsahy faktora odozvy sú nasledovné:
— metán a čistený syntetický vzduch: |
1,00 ≤ Rf ≤ 1,15 |
— propylén a čistený syntetický vzduch: |
0,90 ≤ Rf ≤ 1,1 |
— toluén a čistený syntetický vzduch: |
0,90 ≤ Rf ≤ 1,10 |
Tieto hodnoty sa vzťahujú na faktor odozvy (Rf) 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.
1.8.3. Kontrola interferencie kyslíka
Interferenčná kontrola kyslíka sa musí stanoviť pri uvedení analyzátora do prevádzky a po veľkých prevádzkových intervaloch.
Keď kontrolné kyslíkové interferenčné plyny spadnú do horných 50 %, musí sa vybrať rozsah. Skúška sa vykoná pri nastavenej požadovanej teplote pece.
1.8.3.1. Kyslíkové interferenčné plyny
Kyslíkové interferenčné plyny musia obsahovať propán s 350 ppmC + 75 ppmC uhľovodíka. Hodnota koncentrácie sa stanoví na povolené odchýlky kalibračného plynu chromatografickou analýzou celkových uhľovodíkov s nečistotami alebo dynamickým miešaním. Dusík musí byť prevládajúcim zrieďovadlom s bilančným kyslíkom. Zmesi vyžadované pre skúšanie dieselových motorov sú:
Koncentrácia O2 |
Bilancia |
21 (20 až 22) |
Dusík |
10 (9 až 11) |
Dusík |
5 (4 až 6) |
Dusík |
1.8.3.2. Postup
a) analyzátor musí byť vynulovaný,
b) rozsah analyzátora musí byť nastavený s 21 % kyslíkovou zmesou,
c) nulová odozva musí byť opätovne skontrolovaná, a ak sa zmenila o viac ako 0,5 % plného rozsahu, uplatňujú sa písmená a) a b),
d) musia sa zaviesť 5 % a 10 % kontrolné kyslíkové interferenčné plyny,
e) nulová odozva musí byť opätovne skontrolovaná a ak sa zmenila o viac ako ± 1 % plného rozsahu, skúška sa musí opakovať,
f) interferencia kyslíka (% O2I) sa vypočíta pre každú zmes podľa písmena d) nasledovne:
A |
= |
koncentrácia uhľovodíkov (ppmC) rozsahového plynu uvedeného v písmene b) |
B |
= |
koncentrácia uhľovodíkov (ppmC) v kontrolných kyslíkových interferenčných plynoch uvedených v písmene d) |
C |
= |
odozva analyzátora |
D = percento plného rozsahu odozvy analyzátora príslušné k A
g) % interferencie kyslíka (% O2I) musí byť pred skúškou menšie ako ± 3,0 % pre všetky požadované kontrolné kyslíkové interferenčné plyny,
h) ak je interferencia kyslíka väčšia ako ± 3,0 %, prietok vzduchu nedosahujúci a presahujúci špecifikácie výrobcu sa musí prírastkovo vyregulovať; veta 1.8.1. sa uplatňuje na každý prietok,
i) ak je po vyregulovaní prietoku vzduchu interferencia kyslíka väčšia ako ± 3,0 %, prietok paliva a prietok vzorky musí byť rôzny; veta 1.8.1. sa uplatňuje na každé nové nastavenie,
j) ak je interferencia kyslíka stále väčšia ako ± 3,0 %, analyzátor, palivo FID alebo spaľovací vzduch musí byť pred skúšaním opravený alebo vymenený; táto veta sa tiež uplatňuje na opravené alebo vymenené zariadenia alebo plyny.
1.9. Interferenčné účinky u analyzátorov NDIR a CLD
Plyny prítomné vo výfukových plynoch iné ako analyzované plyny môžu ovplyvňovať odčítanie na prístroji niekoľkými spôsobmi. Pozitívna interferencia vzniká v prístrojoch NDIR, kde interferenčný plyn poskytuje rovnaký účinok ako meraný plyn, ale v menšej miere. Negatívna interferencia vzniká v prístrojoch NDIR interferenciou plynu rozširujúceho absorpčné pásmo meraného plynu a v prístrojoch CLD interferenciou plynu pohlcujúceho žiarenie. Interferenčné kontroly v častiach 1.9.1 a 1.9.2 sa musia vykonať pred počiatočným použitím analyzátora a po veľkých prevádzkových intervaloch.
1.9.1. Interferenčná kontrola analyzátora CO
Voda a CO2 môže ovplyvňovať výkon analyzátora CO. Preto sa cez vodu musí prebublať pri izbovej teplote rozsahový plyn CO s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu maximálneho prevádzkového rozsahu použitého počas skúšania a odozva analyzátora sa musí zaznamenať. Odozva analyzátora nesmie byť viac ako 1 % z plného rozsahu u rozsahov rovných alebo väčších ako 300 ppm alebo viac ako 3 ppm u rozsahov menších ako 300 ppm.
1.9.2. Kontroly zhášania analyzátora NOx
Dvomi záujmovými plynmi u analyzátorov CLD (a HCLD) sú CO2 a vodná para. Zhášacie odozvy týchto plynov sú úmerné ich koncentrácii a preto vyžadujú skúšobné metódy na stanovenie zhášania pri najvyšších očakávaných koncentráciách, ktoré sú zaregistrované počas skúšania.
1.9.2.1. Kontrola zhášania CO2
Rozsahový plyn CO2 s koncentráciou 80 až 100 % z plného rozsahu maximálneho prevádzkového rozsahu musí prejsť cez analyzátor NDIR a hodnota CO2 sa musí zaznamenať ako A. Následne sa musí zriediť na približne 50 % rozsahovým plynom NO a musí prejsť cez NDIR a (H)CLD, pričom hodnoty CO2 a NO sú zaznamenané ako B resp. C. Prívod CO2 sa musí uzavrieť, cez (H)CLD prechádza iba rozsahový plyn NO a hodnota NO je zaznamenaná ako D.
Zhášanie sa vypočíta nasledovným spôsobom:
a nesmie byť väčšie ako 3 % z plného rozsahu.
kde:
A |
: |
nezriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR % |
B |
: |
zriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR % |
C |
: |
zriedená koncentrácia NO meraná CLD ppm |
D |
: |
nezriedená koncentrácia NO meraná CLD ppm |
1.9.2.2. Kontrola krížovej citlivosti vodnej pary
Táto kontrola sa uplatňuje iba na merania mokrej koncentrácie plynu. Výpočet zhášania vo vode musí zohľadňovať riedenie rozsahového plynu NO vodnou parou a zníženie koncentrácie vodnej pary v zmesi na koncentráciu očakávanú počas skúšania. Rozsahový plyn NO s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu oproti normálne prevádzkovému rozpätiu musí prejsť cez (H)CLD a hodnota NO sa zaznamená ako D. Plyn NO musí prebublať cez vodu pri izbovej teplote a prejsť cez (H)CLD, pričom hodnota NO sa zaznamená ako C. Stanoví sa teplota vody a zaznamená sa ako F. Stanoví sa tlak nasýtených pár zmesi, ktorý odpovedá teplote vody prebublávača (F) a zaznamená sa ako G. Koncentrácia vodnej pary (v %) zmesi sa vypočíta nasledovne:
a zaznamená sa ako H. Očakávaná koncentrácia riedeného ciachovacieho plynu NO (vo vodnej pare) sa vypočíta nasledovne:
a zaznamená ako De. Pre výfukové plyny dieselového motora sa musí odhadnúť maximálna koncentrácia vodnej pary výfukových plynov (v %) očakávaná počas skúšania z maximálnej koncentrácie CO2 vo výfukovom plyne alebo nezriedenej koncentrácie rozsahového plynu CO2 (A, ako sa meria v časti 1.9.2.1), za predpokladu, že atómový pomer H/C paliva je 1,8 až 1, nasledovne:
Hm = 0,9 × A
a zaznamená sa ako Hm.
Krížová citlivosť vodnej pary sa vypočíta nasledovne: % krížová citlivosť H2O =a nesmie byť väčšia
než 3 % plného rozsahu stupnice.
De |
: |
očakávaná zriedená koncentrácia NO (ppm) |
C |
: |
zriedená koncentrácia NO (ppm) |
Hm |
: |
maximálna koncentrácia vodnej pary (%) |
H |
: |
skutočná koncentrácia vodnej pary (%) |
Poznámka: Je dôležité, aby ciachovací plyn NO obsahoval minimálnu koncentráciu NO2 pre túto kontrolu, pretože absorpcia NO2 vo vode sa vo výpočte krížovej citlivosti nebrala do úvahy.
1.10. Kalibračné intervaly
Analyzátory sa kalibrujú podľa časti 1.5 aspoň každé tri mesiace alebo pri vykonaní každej opravy alebo zmeny systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.
1.11. Dodatočné kalibračné požiadavky na meranie neupravených výfukových plynov počas skúšky NRTC
1.11.1. Kontrola časovej odozvy analytického systému
Nastavenie systému pre vyhodnotenie časovej odozvy musí byť úplne rovnaké ako počas merania skúšobného chodu (t.j. tlak, prietokové množstvá, nastavenia filtrov na analyzátoroch a všetky ostatné vplyvy na časovú odozvu). Stanovenie časovej odozvy sa musí vykonať so zapnutím plynu priamo na vstupe vzorkovacej sondy. Zapnutie plynu sa musí vykonať v priebehu menej ako 0,1 sekundy. Plyny použité pre skúšku musia spôsobiť zmenu koncentrácie najmenej 60 % FS.
Zaznamená sa koncentračná stopa koncentračná stopa každej zložky jednotlivého plynu. Časová odozva je definovaná ako rozdiel časov medzi zapnutím plynu a vhodnou zmenou zaznamenanej koncentrácie. Časová odozva systému (t90) pozostáva z doby oneskorenia meracieho detektora a doby nábehu detektora. Doba oneskorenia je definovaná ako čas od zmeny (t0) do času, keď odozva nenadobudne 10 % konečnej odčítanej hodnoty (t10). Doba nábehu je definovaná ako čas medzi 10 a 90 % odozvou konečnej odčítanej hodnoty (t90 - t10).
Transformačný čas je pre časové vyrovnanie analyzátora a signálov prietoku výfukových plynov v prípade neupraveného merania definovaný ako čas od zmeny (t0) po dobu, keď odozva nenadobudne 50 % konečnej odčítanej hodnoty (t50).
Časová odozva systému musí byť ≤ 10 sekúnd s dobou nábehu ≤ 2,5 sekundy pre limitované zložky (CO, NOX, HC) a všetky použité rozpätia.
1.11.2 Kalibrácia analyzátora stopového plynu na meranie prietoku výfukových plynov
Ak sa používa analyzátor na meranie koncentrácie stopového plynu, musí byť kalibrovaný pomocou štandardného plynu.
Kalibračná krivka musí byť vytvorená najmenej desiatimi kalibračnými bodmi (okrem nuly), ktoré sú rozložené tak, že polovica kalibračných bodov je umiestnená medzi 4 až 20 % plného rozsahu analyzátora a zvyšok sa nachádza medzi 20 až 100 % plného rozsahu. Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.
Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac ako ± 1 % plného rozsahu od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu v rozpätí od 20 do 100 % plného rozsahu. Nesmie sa tiež líšiť o viac ako ± 2 % od nominálnej hodnoty v rozpätí od 4 do 20 % plného rozsahu.
Analyzátor musí byť vynulovaný a jeho rozsah nastavený pred skúšobným chodom pomocou nulového plynu a rozsahového plynu, ktorého nominálna hodnota je viac ako 80 % plného rozsahu analyzátora.
2. KALIBRÁCIA MERACIEHO SYSTÉMU ČASTÍC
2.1. Úvod
Každá zložka sa kalibruje tak často, ako je to potrebné v záujme splnenia požiadaviek presnosti tejto normy. Použitá kalibračná metóda je popísaná v tejto časti pre zložky uvedené v prílohe III, dodatok 1, časť 1.5 a v prílohe V.
2.2. Kalibrácia plynových prietokomerov alebo prístrojov na meranie prietoku musí byť odvoditeľná z národných (medzinárodných) noriem.
Maximálna chyba meranej hodnoty musí byť v rozpätí ± 2 % odčítanej hodnoty.
U zrieďovacích systémov s čiastočným prietokom má presnosť vzorkového prietoku GSE osobitný význam, ak sa nemeria priamo, ale je stanovená meraním prietokového rozdielu.
V tomto prípade presnosť GTOTW a GDILW ± 2 % nie je dostatočná na zabezpečenie prijateľnej presnosti GSE . Ak je prietok plynu stanovený meraním prietokového rozdielu, maximálna chyba rozdielu musí byť taká, aby presnosť GSE bola v rozsahu ± 5 % pri zrieďovacom pomere menšom ako 15. Môže sa vypočítať použitím efektívnej hodnoty chýb každého prístroja.
2.3. Kontrola zrieďovacieho pomeru
Pri použití vzorkovacích systémov častíc bez EGA (príloha V, časť 1.2.1.1) sa musí vypočítať zrieďovací pomer u každej inštalácie nového motora pri bežiacom motore a s použitím meraní koncentrácie CO2 alebo NOx v neupravených alebo zriedených výfukových plynoch.
Nameraný zrieďovací pomer musí byť v tolerancii ± 10 % vypočítaného zrieďovacieho pomeru z merania koncentrácie CO2 alebo NOx.
2.4. Kontrola podmienok čiastočného prietoku
Rozsah rýchlosti výfukových plynov a kolísania tlaku sa kontroluje a nastavuje podľa požiadaviek prílohy V, časť 1.2.1.1, EP, podľa vhodnosti.
2.5. Kalibračné intervaly
Prístroje na meranie prietoku sa kalibrujú aspoň každé tri mesiace alebo pri vykonaní každej zmeny systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.
2.6. Dodatočné kalibračné požiadavky na zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom
2.6.1. Periodická kalibrácia
Ak je prietok vzorkového plynu stanovený meraním prietokového rozdielu, prietokomer alebo prístroje na meranie prietoku musia byť kalibrované podľa jedného z nasledovných postupov, a to tak, aby prietok sondy GSE do tunela spĺňal požiadavky na presnosť uvedené v dodatku I, oddiele 2.4:
Merač prietoku GDILW je zapojený v sérii na merač prietoku GTOTW , pričom rozdiel medzi dvoma prietokovými meračmi je kalibrovaný na najmenej päť nastavených hodnôt s prietokovými hodnotami rovnomerne rozloženými medzi najnižšou hodnotou GDILW a hodnotou GTOTW , použitou počas skúšky. Zrieďovací tunel môže byť vynechaný.
Kalibrované zariadenie na meranie hmotnostného prietoku je v sérii zapojené na prietokomer GTOTW a kontroluje sa presnosť hodnoty použitej pre skúšku. Ďalej je kalibrované zariadenie na meranie hmotnostného prietoku v sérii zapojené na merač prietoku GDILW a kontroluje sa presnosť najmenej piatich nastavených hodnôt odpovedajúcich zrieďovaciemu pomeru v rozsahu od 3 do 50, pomerných ku GTOTW použitému počas skúšky.
Prenosová rúrka TT je odpojená od výfukových plynov a kalibrované zariadenie na meranie prietoku s vhodným rozsahom na meranie GSE sa napojí na prenosovú rúrku. Hodnota GTOTW sa ďalej nastaví na hodnotu použitú počas skúšky a hodnota GDILW sa postupne nastaví na najmenej päť hodnôt odpovedajúcich zrieďovacím pomerom q v rozsahu od 3 do 50. Prípadne sa môže zabezpečiť osobitná kalibračná prietoková dráha, pri ktorej sa tunel vynechá, ale prietok celkového a zrieďovacieho vzduchu cez odpovedajúce merače sa udržiava ako pri skutočnej skúške.
Stopový plyn je privádzaný do prenosovej rúrky TT. Tento stopový plyn môže byť zložkou výfukového plynu ako je CO2 alebo NOX. Zložka stopového plynu sa po zriedení v tuneli zmeria. Meranie sa vykoná pri piatich zrieďovacích pomeroch v rozpätí od 3 do 50. Presnosť vzorkového prietoku sa stanoví zo zrieďovacieho pomeru q.
Pri zaručení presnosti GSE sa musí zohľadniť presnosť plynových analyzátorov.
2.6.2. Kontrola prietoku uhlíka
Kontrola prietoku uhlíka pomocou skutočných výfukových plynov sa veľmi odporúča pre detekčné meranie a kontrolu problémov a overenie správnej prevádzky zrieďovacieho systému s čiastkovým prietokom. Kontrola prietoku uhlíka by sa mala vykonať prinajmenšom vždy pri inštalácii nového motora alebo významnej zmene usporiadania režimu skúšky.
Motor musí byť v činnosti pri špičkovom zaťažení krútiaceho momentu a špičkovej rýchlosti alebo inom ustálenom režime, pri ktorom sa produkuje najmenej 5 % CO2. Vzorkovací systém s čiastočným prietokom musí byť prevádzkovaný s faktorom zrieďovania v rozsahu približne od 15 do 1.
2.6.3. Kontrola pred skúškou
Kontrola pred skúškou sa musí vykonať v priebehu dvoch hodín pred spustením skúšky týmto spôsobom:
Presnosť prietokových meračov sa musí skontrolovať rovnakou metódou ako sa používa pre kalibráciu najmenej dvoch bodov, vrátane hodnôt prietoku GDILW , ktoré odpovedajú zrieďovacím pomerom v rozpätí 5 až 15 pre hodnotu GTOTW použitú počas skúšky.
Kontrola pred skúškou sa môže vynechať, ak je možné zo záznamov postupu kalibrácie opísaného vyššie preukázať, že kalibrácia merača prietoku je ustálená počas dlhšieho časového obdobia.
2.6.4. Stanovenie transformačného času
Nastavenie systému pre vyhodnotenie transformačného času musí byť presne rovnaké ako počas merania skúšobného chodu. Transformačný čas sa musí stanoviť touto metódou:
Nezávislý referenčný prietokomer s meracím rozsahom vhodným pre prietok sondy sa v sérii zapojí na sondu a tesne sa s ňou spojí. Tento prietokomer musí mať transformačný čas krokovej veľkosti prietoku použitý pri meraní časovej odozvy, menší ako 100 ms, s dostatočne malým obmedzením prietoku, aby sa neovplyvňoval dynamický výkon (dynamika) zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom, a v súlade so správnou technickou praxou.
Do vstupu prietoku výfukových plynov (alebo prietoku vzduchu, ak je prietok výfukových plynov vypočítaný) zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom sa musí zaviesť kroková zmena, z nízkeho prietoku po najmenej 90 % plného rozsahu. Spúšťač krokovej zmeny by mal byť ten istý, ktorý sa používa na začatie predikčnej kontroly pri skutočnom skúšaní. Krokové stimuly prietoku výfukových plynov a odozva prietokomera sa musí zaznamenať vo vzorke najmenej 10 Hz.
Pre systém čiastočného zriedeného prietoku sa musí z týchto údajov stanoviť transformačný čas, ktorý predstavuje čas od začatia krokového stimulu po hranicu 50 % odozvy prietokomera. Podobným spôsobom sa stanovia transformačné časy signálu GSE zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom a signálu GEXHW merača prietoku výfukových plynov. Tieto signály sa použijú pri regresných kontrolách vykonaných po každej skúške (dodatok I, oddiel 2.4).
Výpočet sa musí zopakovať pre najmenej päť nárastových a poklesových stimulov a výsledky sa spriemerujú. Vnútorný transformačný čas (< 100 ms) referenčného prietokomera sa musí odpočítať od tejto hodnoty. Toto je „predikčná hodnota“. zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom, ktorá sa použije v súlade s dodatkom I, oddielom 2.4.
3. KALIBRACIJA SISTEMA CVS
3.1. Všeobecne
Systém CVS musí byť kalibrovaný pomocou presného prietokomera a prostriedkov na zmenu prevádzkových podmienok.
Prietok cez systém musí byť meraný pri rôznych prevádzkových nastaveniach. Merajú sa kontrolné parametre systému týkajúce sa prietoku.
Môžu sa použiť rôzne typy prietokomerov, napr. kalibračná Venturiho trubica, kalibračný laminárny prietokomer, kalibračný turbínový merač.
3.2. Kalibrácia pozitívneho objemového čerpadla (PDP)
Všetky parametre čerpadla musia byť merané súčasne s parametrami kalibračnej Venturiho trubice, ktorá je v sérii zapojená na čerpadlo. Vypočítaný prietok (v m3/min na vstupe čerpadla, absolútny tlak a teplota) sa musí vyniesť na plochu oproti korelačnej funkcii, ktorá predstavuje hodnotu špecifického spojenia parametrov čerpadla. Stanoví sa lineárna rovnica, ktorá sa týka prietoku čerpadla a korelačnej funkcie. Kalibrácia sa musí vykonať pre všetky použité rozpätia, ak má CVS viacnásobný rýchlostný pohon.
Počas kalibrácie sa musí urdžiavať teplotná stabilita.
Úniky zo všetkých spojov a potrubí medzi kalibračnou Venturiho trubicou sa musia udržať menšie ako 0,3 % hodnoty najnižšieho prietoku (najväčšie obmedzenie a najmenšia rýchlosť PDP).
3.2.1. Analýza údajov
Prietok vzduchu (QS) pri každom obmedzení nastavenia (najmenej šesť nastavení) sa vypočíta v norme m3/min z údajov prietokomera pomocou metódy danej výrobcom. Prietok vzduchu sa ďalej musí prepočítať na prietok čerpadla (V0) v m3/ot. pri absolútnej teplote na vstupe čerpadla a absolútnom tlaku nasledovne
kde,
QS |
= |
prietok vzduchu za štandardných podmienok |
T |
= |
teplota na vstupe čerpadla (K) |
PA |
= |
absolútny tlak na vstupe čerpadla (pB – pA) (kPa) |
N |
= |
rýchlosť čerpadla (ot./s) |
Aby sa zohľadnilo vzájomné pôsobenie zmien tlaku v čerpadle a kĺzanie čerpadla, korelačná funkcia (X0) medzi rýchlosťou čerpadla, rozdielom tlakov na vstupe a výstupe čerpadla a absolútnym tlakom na výstupe čerpadla sa vypočíta takto:
kde,
ΔpP |
= |
rozdiel tlakov na vstupe a výstupe čerpadla (kPa) |
ΔpA |
= |
absolútny tlak na výstupe čerpadla (kPa) |
Na zostavenie nasledovnej kalibračnej rovnice sa musí použiť lineárne vyrovnanie metódou najmenších štvorcov nasledovne:
D0 a m sú zachytávacia a sklonová konštanta, samostatne popisujúce regresné priamky.
Pre systém CVS s viacnásobnou rýchlosťou musia byť kalibračné krivky, zostrojené pre rôzne rozpätia prietoku čerpadla, približne súbežné, a zachytávacie hodnoty (D0 ) musia stúpať s klesaním prietokového rozsahu čerpadla.
Hodnoty vypočítané z rovnice musia byť v rozpätí ± 0,5 % nameranej hodnoty V0. Hodnoty m sa budú líšiť podľa druhu čerpadla. Prúdenie častíc dovnútra spôsobí v priebehu času kĺzanie čerpadla nadol, čo sa prejaví nižšími hodnotami m. Preto sa kalibrácia musí vykonať pri spustení čerpadla, po hlavnej údržbe, a, ak overenie celkového systému (oddiel 3.5) udáva zmenu kĺzania.
3.3. Kalibrácia Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV)
Kalibrácia CFV je založená na prietokovej rovnici pre kritickú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe, ako sa uvádza nižšie:
kde,
KV |
= |
kalibračný koeficient |
pA |
= |
absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa) |
T |
= |
teplota na vstupe Venturiho trubice (K) |
3.3.1. Analýza údajov
Prietok vzduchu (QS) pri každom obmedzení nastavenia (najmenej osem nastavení) sa vypočíta v norme m3/min z údajov prietokomera pomocou metódy danej výrobcom. Kalibračný koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:
kde,
QS |
= |
prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), (m3/s) |
T |
= |
teplota na vstupe Venturiho trubice (K) |
pA |
= |
absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa) |
Pre stanovenie rozpätia kritického prietoku sa KV musí vyniesť na plochu ako funkcia tlaku na vstupe Venturiho trubice. KV bude mať pri kritickom (zúženom) prietoku pomerne konštantnú hodnotu. So znižovaním tlaku (vákuum sa zvyšuje) sa Venturiho trubica stáva priechodnou a KV sa znižuje, čo naznačuje prevádzkovanie CFV mimo povolený rozsah.
Pre najmenej osem bodov nachádzajúcich sa v oblasti kritického prietoku sa musí vypočítať priemerné KV a štandardná odchýlka. Štandardná odchýlka nesmie presiahnuť hodnotu ± 0,3 % priemerného KV.
3.4. Kalibrácia podzvukovej Venturiho trubice (SSV)
Kalibrácia SSV je založená na prietokovej rovnici pre podzvukovú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe, poklesu tlaku medzi miestom vstupu a hrdlom, ako sa uvádza nižšie:
kde,
A0 = súbor konštánt a jednotiek premenných
= 0,006111 v SI jednotkách
d |
= |
priemer hrdla SSV (m) |
CD |
= |
výpustný koeficient SSV |
PA |
= |
absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa) |
T |
= |
teplota na vstupe Venturiho trubice (K) |
r |
= |
pomer hrdla SSV k absolútnemu miestu vstupu, statický tlak =
|
ß |
= |
pomer priemeru hrdla SSV, d, k vnútornému priemeru miesta vstupu rúry . |
3.4.1. Analýza údajov
Prietok vzduchu (QSSV) sa pri každom nastavení prietoku (najmenej šestnásť nastavení) vypočíta v norme m3/min z údajov prietokomera pomocou metódy danej výrobcom. Výpustný koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:
kde,
QSSV |
= |
prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), m3/s |
T |
= |
teplota na vstupe Venturiho trubice, K |
d |
= |
priemer hrdla SSV, m |
r |
= |
pomer hrdla SSV k absolútnemu vstupu, statický tlak =
|
β |
= |
pomer priemeru hrdla SSV, d, k vnútornému priemeru vstupnej rúry = . |
Na stanovenie rozpätia podzvukového prietoku v hrdle SSV sa Cd musí vyniesť na plochu ako funkcia Reynoldsovho čísla. Re sa v hrdle SSV vypočíta pomocou tohto vzorca:
kde,
A1 |
= |
súbor konštánt a jednotiek premenných =
|
QSSV |
= |
prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), (m3/s) |
d |
= |
priemer hrdla SSV (m) |
μ |
= |
absolútna alebo dynamická viskozita plynu vypočítaná podľa tohto vzorca: |
kg/m-s
kde,
b |
= |
empirická konštanta =
|
S |
= |
empirická konštanta = 110,4 K |
Pretože QSSV je vstupnou hodnotou pre výpočet Re, výpočty musia začať s počiatočným odhadom QSSV alebo Cd kalibračnej Venturiho trubice a opakovať, pokiaľ sa QSSV nezbieha. Presnosť konvergenčnej metódy musí byť ± 0,1 % alebo viac.
Pre najmenej šestnásť bodov v oblasti podzvukového prietoku musia byť vypočítané hodnoty Cd z výslednej kalibračnej krivky, hodiace sa do rovnice, v rozsahu ± 0,5 % nameraného Cd pre každý kalibračný bod.
3.5. Overenie celkového systému
Celková presnosť vzorkovacieho systému CVS a analytického systému sa stanoví zavedením známej hmotnosti plynných znečisťujúcich látok do systému, ktorý je zatiaľ v bežnej prevádzke. Znečisťujúca látka sa analyzuje a hmotnosť sa vypočíta podľa prílohy III, dodatku 3, oddielu 2.4.1, s výnimkou prípadu propánu, kde sa pre HC namiesto faktora 0,000479 použije faktor 0,000472. Musí sa použiť jedna z týchto dvoch techník.
3.5.1. Meranie s kritickým otvorom prietoku
Známe množstvo čistého plynu (propánu) sa privedie do systému CVS cez kalibrovaný kritický otvor. Ak je tlak na vstupnom otvore dostatočne vysoký, prietok, ktorý je upravený s kritickým prietokovým otvorom, je nezávislý na tlaku na výstupnom otvore (kritický prietok). Systém CVS sa musí prevádzkovať ako pri bežnej emisnej skúške výfukových plynov päť až desať minút. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (vzorkovacím vrecom alebo integračnou metódou) a musí sa vypočítať hmotnosť plynu. Takto stanovená hmotnosť musí byť v rozpätí ± 3 % známej hmotnosti vstreknutého plynu.
3.5.2. Meranie gravimetrickou technikou
Váha valca naplneného propánom sa musí stanoviť s presnosťou ± 0,01 g. Po dobu približne päť až desať minút musí byť systém CVS prevádzkovaný ako pri bežnej emisnej skúške výfukových plynov, zatiaľ čo sa oxid uhoľnatý alebo propán vstrekuje do systému. Množstvo vypusteného čistého plynu sa musí stanoviť rozdielovým vážením. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (vzorkovacím vrecom alebo integračnou metódou) a musí sa vypočítať hmotnosť plynu. Takto stanovená hmotnosť musí byť v rozpätí ± 3 % známej hmotnosti vstreknutého plynu.
Dodatok 3
VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY
1. ►M3 VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY – SKÚŠKA NRSC ◄
1.1. Vyhodnotenie údajov o plynných emisiách
Na vyhodnotenie plynných emisií sa musí spriemerovať tabuľkové odčítanie posledných 60 sekúnd každého režimu a ak sa použije metóda uhlíkovej rovnováhy, počas každého režimu sa musia stanoviť z priemerných tabuľkových odčítaných údajov a zodpovedajúcich kalibračných údajov priemerné koncentrácie (conc) HC, CO, NOx a CO2. Iný druh zaznamenávania sa môže použiť vtedy, ak zaisťuje ekvivalentný zber údajov.
Priemerné východiskové koncentrácie (concd) sa môžu stanoviť z odčítaných údajov zrieďovacieho vzduchu vo vreci alebo z priebežného (nevrecového) odčítavania pozadia a zodpovedajúcich kalibračných údajov.
1.2. Emisie častíc
Pre vyhodnotenie častíc sa pri každom režime zaznamenávajú celkové hmotnosti (MSAM, i) vzoriek prejdených cez filtre. Filtre sa musia vrátiť do váhovej komory a upravovať po dobu najmenej 1 hodiny, ale nie viac ako 80 hodín, a následne odvážiť. Musí sa zaznamenať celková hmotnosť filtrov a odčítať váha obalu (pozri oddiel 3.1, príloha III). Hmotnosť častíc (Mf pri jednofiltrovej metóde; Mf, i pri viacfiltrovej metóde) je súčtom hmotností častíc zachytených na hlavných a záložných filtroch. Ak sa má použiť korekcia pozadia, musí sa zaznamenať hmotnosť zrieďovacieho vzduchu (MDIL) prejdeného cez filtre a hmotnosť častíc (Md). Ak sa urobilo viac ako jedno meranie, musí sa pre každé jednotlivé meranie vypočítať kvocient Md/MDIL a hodnoty sa musia spriemerovať.
1.3. Výpočet plynných emisií
Záverečné oznámené skúšobné výsledky sa odvodzujú prostredníctvom nasledovných krokov:
1.3.1. Stanovenie prietoku výfukového plynu
Pretok izpušnih plinov (GEXHW) se za vsak režim obratovanja določi v skladu s točkami 1.2.1 do 1.2.3 Dodatka 1 Priloge III.
Pri uporabi sistema redčenja s celotnim tokom se skupno razmerje pretoka razredčenih izpušnih plinov (GTOTW) za vsak režim obratovanja določi v skladu s točko 1.2.4 Dodatka 1 Priloge III.
1.3.2. Suchá/mokrá korekcia
Suchá/mokrá korekcia (GEXHW,) sa stanoví pre každý režim podľa prílohy III, dodatku 1, oddielu 1.2.1. až 1.2.3.
Pri použití GEXHW sa nameraná koncentrácia prepočíta na mokrú bázu podľa nasledovného vzorca, ak sa už nemerala na mokrej báze:
konc. (mokrá) = kw × konc. (suchá)
Pre neupravený výfukový plyn:
Pre zriedneny plýn:
alebo:
Pre zrieďovací vzduch:
Pre nasávaný vzduch (ak sa líši od zrieďovacieho vzduchu):
kde:
Ha |
: |
absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu) |
Hd |
: |
absolútna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu) |
Rd |
: |
relatívna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu (%) |
Ra |
: |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pd |
: |
tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu (kPa) |
pa |
: |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pB |
: |
celkový barometrický tlak (kPa). |
Poznámka: Ha a Hd sa môžu odvodiť použitím všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
1.3.3. Korekcia vlhkosti pre NOx
Keďže emisia NOx závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí kvôli teplote a vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktorom kH uvedeným v tomto vzorci:
kde:
Ta |
: |
teploty vzduchu v (K) |
Ha |
: |
vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu): |
kde:
Ra |
: |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pa |
: |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pB |
: |
celkový barometrický tlak (kPa). |
Poznámka: Ha môže byť odvodené použitím všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
1.3.4. Výpočet hmotnostných emisných prietokov
Hmotnostné emisné prietoky sa vypočítajú pre každý režim takto:
a) Pre neupravený výfukový plyn ( 29 ):
b) Pre zriedený výfukový plyn (29) :
kde:
konc.c je koncentrácia korigovaná o hodnotu pozadia
alebo:
DF = 13,4/konc.co2.
Koeficienty u – mokré musia sa použiť podľa tabuľky č. 4:
Tabuľka č. 4 Hodnoty koeficientov u – mokré pre rôzne zložky výfukových plynov
Plyn |
u |
Konc. |
NOx |
0,001587 |
ppm |
CO |
0,000966 |
ppm |
HC |
0,000479 |
ppm |
CO2 |
15,19 |
percento |
Hustota HC vychádza z priemerného pomeru uhlíka k vodíku 1: 1,85.
1.3.5. Výpočet špecifických emisií
Špecifická emisia (g/kWh) sa vypočíta pre jednotlivé zložky týmto spôsobom:
kde
Váhové faktory a počet režimov (n) použitých vo vyššie uvedenom výpočte sú podľa prílohy III, oddielu 3.7.1.
1.4. Výpočet emisie častíc
Emisia častíc sa vypočíta nasledovným spôsobom:
1.4.1. Korekčný faktor vlhkosti častíc
Keďže emisia častíc dieselového motora závisí na podmienkach okolitého vzduchu, hmotnostný prietok častíc sa musí kvôli vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktorom KP uvedeným v tomto vzorci:
kde,
Ha : vlhkosť nasávaného vzduchu, gram vody na kg suchého vzduchu
kde:
Ra |
: |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pa |
: |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pb |
: |
celkový barometrický tlak (kPa). |
Poznámka: Ha sa môže odvodiť pomocou všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
1.4.2. Zrieďovací systém s čiastočným prietokom
Uvádzané záverečné výsledky emisných skúšok častíc musia byť odvodené nasledovnými krokmi. Keďže sa môžu použiť rôzne typy kontroly zriedenia, uplatňujú používajú sa pri ekvivalentnom hmotnostnom prietoku zriedeného výfukového plynu GEDF rôzne metódy výpočtu. Všetky výpočty vychádzajú z priemerných hodnôt jednotlivých režimov (i) počas odberu vzorky.
1.4.2.1. Izokinetické systémy
GEDFW,i = GEXHW,i × qi
kde r odpovedá pomeru prierezových plôch izokinetickej sondy Ap a výfuku AT:
1.4.2.2. Systémy s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx
GEDFW,i = GEXHW,i × qi
kde:
Konc.E |
= |
mokrá koncentrácia stopového plynu v neupravených výfukových plynoch |
Konc.D |
= |
mokrá koncentrácia stopového plynu v zriedených výfukových plynoch |
Konc.A |
= |
mokrá koncentrácia stopového plynu v zrieďovacom vzduchu |
Koncentrácie merané na suchej báze sa musia prepočítať na mokrú bázu podľa oddielu 1.3.2.
1.4.2.3. Systémy s meraním CO2 a metóda bilancie uhlíka
kde:
CO2D |
= |
koncentrácia CO2 v zriedených výfukových plynoch |
CO2A |
= |
koncentrácia CO2 v zrieďovacom vzduchu |
(koncentrácie v objemových % na mokrej báze)
Táto rovnica vychádza z predpokladu bilancie uhlíka (atómy uhlíka dodávané do motora sú emitované v podobe CO2) a je odvodená týmito krokmi:
GEDFW,i = GEXHW,i × qi
a:
1.4.2.4. Systémy s meraním prietoku
GEDFW,i = GEXHW,i × qi
1.4.3. Plnoprietokový zrieďovací systém
Uvádzané záverečné výsledky emisnej skúšky častíc sa musia odvodiť nasledovnými krokmi.
Všetky výpočty musia vychádzať z priemerných hodnôt jednotlivých režimov (i) počas doby odberu vzoriek.
GEDFW,i = GTOTW,i
1.4.4. Výpočet hmotnostného prietoku častíc
Hmotnostný prietok častíc sa vypočíta takto:
Pri jednofiltrovej metóde:
kde:
(GEDFW)aver počas skúšobného cyklu sa stanoví sčítaním priemerných hodnôt jednotlivých režimov počas doby odberu vzoriek:
kde i = 1,… n
Pri viacfiltrovej metóde:
kde i = 1,… n
Hmotnostný prietok častíc sa môže korigovať o hodnotu pozadia takto:
Pri jednofiltrovej metóde:
Ak sa vykonáva viac ako jedno meranie, (Md/MDIL) sa musí nahradiť (Md/MDIL)aver
alebo:
DF = 13,4/konc.CO2
Pri viacfiltrovej metóde:
Ak sa vykonáva viac ako jedno meranie, (Md/MDIL) sa musí nahradiť (Md/MDIL)aver
alebo:
DF = 13,4/konc.CO2
1.4.5. Výpočet špecifických emisií
Špecifická emisia častíc PT (g/kWh) sa vypočíta týmto spôsobom ( 30 ):
Pri jednofiltrovej metóde:
Pri viacfiltrovej metóde:
1.4.6 Efektívny váhový faktor
Pri jednofiltrovej metóde sa vypočíta efektívny váhový faktor WFE,i pre každý režim týmto spôsobom:
kde i = 1, … n.
Hodnota efektívnych váhových faktorov musí byť v rozsahu ± 0,005 (absolútna hodnota) váhových faktorov uvedených v prílohe III, oddiele 3.7.1.
2. VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY (SKÚŠKA NRTC)
V tejto časti sú uvedené nasledovné meracie princípy, ktoré môžu byť použité na vyhodnotenie emisií znečisťujúcich látok počas cyklu NRTC:
— plynné zložky sa merajú v neupravenom výfukovom plyne na základe reálneho času a častice sa stanovia pomocou zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom,
— plynné zložky a častice sa stanovia pomocou plnoprietokového zrieďovacieho systému s (CVS).
2.1. Výpočet plynných emisií v neupravenom výfukovom plyne a emisie častíc so zrieďovacím systémom s čiastočným prietokom
2.1.1. Úvod
Signály okamžitej koncentrácie plynných zložiek sa po vynásobení s okamžitým hmotnostným prietokom výfukových plynov používajú pre výpočet hmotnosti emisií. Hmotnostný prietok výfukových plynov sa môže merať priamo, alebo sa môže vypočítať metódou uvedenou v prílohe III, dodatku 1, oddielu 2.2.3. (meranie nasávaného vzduchu a prietoku paliva, stopová metóda, meranie nasávaného vzduchu a pomeru vzduch/palivo). Osobitná pozornosť sa musí venovať časovým odozvám rôznych prístrojov. Tieto rozdiely musia byť prepočítané o časové vyrovnanie signálov.
Pri časticiach sa signály hmotnostného prietoku výfukových plynov používajú pre kontrolu zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom, či sa odoberá vzorka úmerná hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Kvalita úmernosti je kontrolovaná regresnou analýzou medzi vzorkou a prietokom výfukových plynov, ako sa uvádza v prílohe III, dodatku 1, oddielu 2.4.
2.1.2. Stanovenie plynných zložiek
2.1.2.1. Výpočet hmotnosti emisie
Hmotnosť znečisťujúcich látok Mgas (g/skúška) sa musí stanoviť výpočtom okamžitej hmotnosti emisií z neupravených koncentrácií znečisťujúcich látok, hodnôt u z tabuľky č. 4 (pozri tiež oddiel 1.3.4) a hmotnostného prietoku výfukových plynov, vyrovnaných o transformačný čas, a integráciou okamžitých hodnôt počas cyklu. Koncentrácie by sa mali prednostne merať na mokrej báze. Ak sa meria na suchej báze použije sa pre hodnoty okamžitej koncentrácie pred akýmkoľvek ďalším výpočtom suchá/mokrá korekcia uvedená nižšie.
Tabuľka č. 4: Hodnoty koeficientov u – mokré pre rôzne zložky výfukových plynov
Plyn |
u |
konc. |
NOx |
0,001587 |
ppm |
CO |
0,000966 |
ppm |
HC |
0,000479 |
ppm |
CO2 |
15,19 |
percento |
Hustota HC je založená na priemernom pomere uhlíka k vodíku 1: 1,85.
Použije sa tento vzorec:
(v g/skúška)
kde
u |
= |
pomer medzi hustotou zložky výfukových plynov a hustotou výfukového plynu |
konc.i |
= |
okamžitá koncentrácia príslušnej zložky v neupravenom výfukovom plyne (ppm) |
GEXHW,i |
= |
okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov (kg/s) |
f |
= |
vzorkovacia frekvencia (Hz) |
n |
= |
počet meraní |
Pri výpočte NOX sa musí použiť faktor korekcie vlhkosti kH uvedený nižšie.
Okamžite meraná koncentrácia sa musí prepočítať na mokrú bázu uvedenú nižšie, ak sa už nemerala na mokrej báze.
2.1.2.2. Suchá/mokrá korekcia
Ak je okamžite meraná koncentrácia meraná na suchej báze, musí sa prepočítať na mokrú bázu podľa tohto vzorca:
kde
s
kde
konc.CO2 |
= |
suchá koncentrácia CO2 (%) |
konc.CO |
= |
suchá koncentrácia CO (%) |
Ha |
= |
vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu) |
±
Ra |
: |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pa |
: |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pB |
: |
celkový barometrický tlak (kPa) |
Poznámka: Ha sa môže odvodiť použitím všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
2.1.2.3. Korekcia vlhkosti a teploty pre NOx
Keďže emisia NOx závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí kvôli vlhkosti a teplote okolitého vzduchu korigovať faktormi uvedenými v tomto vzorci:
s:
Ta |
= |
teplota nasávaného vzduchu, K |
Ha |
= |
vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu |
kde:
Ra |
: |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pa |
: |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pB |
: |
celkový barometrický tlak (kPa). |
Poznámka: Ha sa môže odvodiť použitím všeobecne prijatého vzorca, z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
2.1.2.4.
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:
kde:
Mplyn,studený |
= |
celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok počas cyklu so štartom za studena (g), |
Mplyn,zahriatie |
= |
celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok počas cyklu so štartom za tepla (g), |
Wskut,zahriatie |
= |
skutočná práca za cyklus so štartom za studena tak, ako je stanovený v prílohe III oddiele 4.6.2 (kWh), |
Wskut,studený |
= |
skutočná práca za cyklus so štartom za tepla tak, ako je stanovený v prílohe III oddiele 4.6.2 (kWh) |
2.1.3. Stanovenie častíc
2.1.3.1.
Hmotnosť tuhých častíc MPT,studenýa MPT,zahriatie (g/skúška) sa vypočítava niektorou z týchto metód:
a)
kde:
MPT |
= |
MPT,studený pre cyklus so štartom za studena, |
MPT |
= |
MPT,zahriatie pre cyklus so štartom za tepla, |
Mf |
= |
hmotnosť tuhých častíc vo vzorkách odobratých počas celého cyklu (mg), |
MEDFW |
= |
hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu počas celého cyklu (kg), |
MSAM |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez zberné filtre tuhých častíc (kg). |
Celková hmotnosť ekvivalentných zriedených výfukových plynov počas cyklu sa určí takto:
kde:
GEDFW,i |
= |
okamžitý ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu (kg/s), |
GEXHW,i |
= |
okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov (kg/s), |
qi |
= |
okamžitý zrieďovací pomer, |
GTOTW,i |
= |
okamžitý hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu cez zrieďovací tunel (kg/s), |
GDILW,i |
= |
okamžitý hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu (kg/s), |
f |
= |
rýchlosť odberu vzoriek údajov (Hz), |
n |
= |
počet meraní |
b)
kde:
MPT |
= |
MPT,studený pre cyklus so štartom za studena, |
MPT |
= |
MPT,zahriatie pre cyklus so štartom za tepla, |
Mf |
= |
hmotnosť tuhých častíc vo vzorkách odobratých počas celého cyklu (mg), |
rs |
= |
priemerný vzorkovací pomer počas skúšobného cyklu, |
kde:
MSE |
= |
hmotnosť odobratých výfukových plynov počas celého cyklu (kg), |
MEXHW |
= |
celkový hmotnostný prietok výfukového plynu počas celého cyklu (kg), |
MSAM |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez zberné filtre tuhých častíc (kg), |
MTOTW |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez zrieďovací tunel (kg). |
POZNÁMKA: V prípade systému odberu celej vzorky sú hodnoty MSAM a MTOTW totožné.
2.1.3.2. Korekčný faktor vlhkosti častíc
Keďže emisia častíc dieselových motorov závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia častíc sa musí kvôli vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktorom KP uvedeným v nasledujúcom vzorci.
kde
Ha = vlhkosť nasávaného vzduchu v g vody na kg suchého vzduchu
Ra |
: |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pa |
: |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pB |
: |
celkový barometrický tlak (kPa) |
Poznámka: Ha sa môže odvodiť použitím všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
2.1.3.3.
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú takto:
kde:
MPT,studený |
= |
hmotnosť tuhých častíc počas cyklu so štartom za studena (g/skúška), |
MPT,zahriatie |
= |
hmotnosť tuhých častíc počas cyklu so štartom za tepla (g/skúška), |
Kp, studený |
= |
korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice počas cyklu so štartom za studena, |
Kp, zahriatie |
= |
korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice počas cyklu so štartom za tepla, |
Wskut, studený |
= |
skutočná práca počas cyklu so štartom za studena podľa oddielu 4.6.2 prílohy III (kWh), |
Wskut, zahriatie |
= |
skutočná práca počas cyklu so štartom po zahriatí po dľa oddielu 4.6.2 prílohy III (kWh). |
2.2. Stanovenie plynných zložiek a zložiek častíc s plnoprietokovým zrieďovacím systémom
Pre výpočet emisií v zriedenom výfukovom plyne je potrebné poznať hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu. Celkový prietok zriedeného výfukového plynu počas cyklu MTOTW (kg/skúška) sa vypočíta z meracích hodnôt počas cyklu a odpovedajúcich kalibračných údajov zariadenia na meranie prietoku (V0 pre PDP, KV pre CFV, Cd pre SSV): môžu sa použiť odpovedajúce metódy uvedené v časti 2.2.1. Ak celková hmotnosť vzorky častíc (MSAM ) a plynných znečisťujúcich látok presahuje 0,5 % celkového prietoku CVS (MTOTW ), prietok CVS sa musí kvôli MSAM korigovať, alebo sa prietok vzorky častíc vráti do CVS pred zariadením na meranie prietoku prietokovým meracím zariadením.
2.2.1. Stanovenie prietoku zriedeného výfukového plynu
Systém PDP-CVS
Ak sa teplota zriedených výfukových plynov udržiava počas cyklu pomocou výmenníka tepla v rozsahu ± 6 K , výpočet hmotnostného prietoku počas cyklu je nasledovný:
kde
MTOTW |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu na mokrej báze počas cyklu |
V0 |
= |
objem načerpaného plynu za otáčku za skúšobných podmienok (m3/ot.) |
Np |
= |
celkové otáčky čerpadla za skúšku |
pB |
= |
atmosferický tlak v skúšobnej bunke (kPa) |
p1 |
= |
pokles tlaku pod hodnotu atmosferického tlaku na vstupe čerpadla (kPa) |
T |
= |
priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla počas cyklu (K) |
Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t.j. bez výmenníka tepla), musí sa vypočítať okamžitá hmotnosť emisií a zlúčiť počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:
kde
Np,i = celkové otáčky čerpadla za časový interval
Systém CFV-CVS
Ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu pomocou výmenníka tepla v rozpätí ± 11 K, výpočet hmotnostného prietoku počas cyklu je takýto:
kde
MTOTW |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu na mokrej báze počas cyklu |
t |
= |
čas cyklu (s) |
KV |
= |
kalibračný koeficient kritického prietoku Venturiho trubice za tandardných podmienok |
pA |
= |
absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa) |
T |
= |
absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice (K) |
Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t.j. bez výmenníka tepla), musí sa vypočítať okamžitá hmotnosť emisií a zlúčiť za cyklus. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:
kde
Δti = časový(é) interval(y)
Systém SSV-CVS
Ak sa teplota zriedených výfukových plynov udržiava počas cyklu pomocou výmenníka tepla v rozpätí ± 11 K, výpočet hmotnostného prietoku počas cyklu je takýto:
kde
A0 = súbor konštánt a jednotiek premenných
= 0,006111 v SI jednotkách
d |
= |
priemer hrdla SSV (m) |
Cd |
= |
výpustný koeficient SSV |
PA |
= |
absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa) |
T |
= |
teplota na vstupe Venturiho trubice (K) |
r |
= |
pomer hrdla SSV k absolútnemu miestu vstupu, statický tlak =
|
ß |
= |
pomer priemeru hrdla SSV, d, k vnútornému priemeru miesta vstupu rúry = . |
Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t.j. bez výmenníka tepla), musí sa vypočítať okamžitá hmotnosť emisií a zlúčiť za cyklus. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:
kde
Δti = časový(é) interval(y)
Výpočet reálneho času sa musí začať s primeranou hodnotou Cd ako napríklad 0,98, alebo primeranou hodnotou QSSV . Ak sa výpočet začne s QSSV , počiatočná hodnota QSSV sa musí použiť na vyhodnotenie Re.
Reynoldsovo číslo v hrdle SSV musí byť počas všetkých emisných skúšok v rozpätí Reynoldsových čísiel použitých pre odvodenie kalibračnej krivky bližšie uvedenej v dodatku 2, oddiele 3.2.
2.2.2. Korekcia vlhkosti pre NOx
Keďže emisia NOx závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí kvôli vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktormi uvedenými v nasledovnom vzorci.
kde
Ta |
= |
teplota vzduchu (K) |
Ha |
= |
vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu), |
kde
Ra |
= |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pa |
= |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pB |
= |
celkový barometrický tlak (kPa). |
Poznámka: Ha sa môže odvodiť použitím všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
2.2.3. Výpočet hmotnostného prietoku emisií
2.2.3.1. Systémy s konštantným hmotnostným prietokom
Pri systémoch s výmenníkom tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok MGAS (g/skúška) stanoví z tejto rovnice:
MGAS = u × konc × MTOTW,
kde
u |
= |
pomer medzi hustotou zložky výfukových plynov a hustotou zriedeného výfukového plynu, ako sa uvádza v tabuľke č. 4, bode 2.1.2.1 |
konc. |
= |
priemerné koncentrácie korigované o koncentrácie pozadia počas cyklu od zlúčenia (povinné pre NOX a HC) alebo vrecového merania (ppm) |
MTOTW |
= |
celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu počas cyklu stanovená v časti 2.2.1 (kg) |
Keďže emisia NOx závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí kvôli vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktorom k H, ako sa uvádza v oddiele 2.2.2.
Koncentrácie merané na suchej báze sa musia prepočítať na mokrú bázu v súlade s oddielom 1.3.2.
2.2.3.1.1. Stanovenie koncentrácií korigovaných o hodnotu pozadia
Aby sa získali čisté koncentrácie znečisťujúcich látok musí sa priemerná koncentrácia pozadia plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu odpočítať od meranej koncentrácie. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia sa môžu stanoviť metódou vzorkovacieho vreca alebo kontinuálnym meraním s integráciou. Použije sa tento vzorec:
konc. = konc.e – konc.d x (1 – (1/DF))
kde,
konc. |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky v zriedenom výfukovomplyne, korigovaná o čiastku príslušnej znečisťujúcej látky obsiahnutej v zrieďovacom vzduchu (ppm) |
konc.e |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zriedenom výfukovom plyne (ppm) |
konc.d |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zrieďovacom vzduchu (ppm) |
DF |
= |
faktor zrieďovania |
Faktor zrieďovania sa vypočíta takto:
2.2.3.2. Systémy kompenzácie prietoku
Pri systémoch bez výmenníka tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok MGAS (g/skúška) stanoví vypočítaním okamžitej hmotnosti emisií a integráciou okamžitých hodnôt počas cyklu. Korekcia pozadia sa tiež priamo použije pre hodnotu okamžitej koncentrácie. Použije sa tento vzorec:
kde
konc.e,i |
= |
okamžitá koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zriedenom výfukovom plyne (ppm) |
konc.d |
= |
koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zrieďovacom vzduchu (ppm) |
u |
= |
pomer medzi hustotou zložky výfukových plynov a hustotou zriedeného výfukového plynu, ako sa uvádza v tabuľke č. 4, bode 2.1.2.1 |
MTOTW,i |
= |
okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu (oddiel 2.2.1) (kg) |
MTOTW |
= |
celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu počas cyklu (oddiel 2.2.1) (kg) |
DF |
= |
faktor zrieďovania |
Keďže emisia NOx závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí kvôli vlhkosti okolitého vzduchu korigovať faktorom k H, ako sa uvádza v oddiele 2.2.2.
2.2.4. Výpočet špecifických emisií
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítavajú pre každú jednotlivú zložku takto:
kde:
Mplyn,studený |
= |
celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok počas cyklu so štartom za studena (g), |
Mplyn,zahriatie |
= |
celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok počas cyklu so štartom za tepla (g), |
Wskut,studený |
= |
skutočná práca počas cyklu so štartom za studena podľa oddielu 4.6.2 prílohy III (kWh), |
Wskut,zahriatie |
= |
skutočná práca počas cyklu so štartom za tepla podľa oddielu 4.6.2 prílohy III (kWh). |
2.2.5. Výpočet emisie častíc
2.2.5.1.
Hmotnosť tuhých častíc MPT,studený a MPT,zahriatie (g/skúška) sa vypočíta takto:
kde:
MPT |
= |
MPT,studený pre cyklus so štartom za studena, |
MPT |
= |
MPT,zahriatie pre cyklus so štartom za tepla, |
Mf |
= |
hmotnosť tuhých častíc vo vzorkách odobratých počas cyklu (mg), |
MTOTW |
= |
celková hmotnosť zriedených výfukových plynov počas cyklu podľa oddielu 2.2.1 (kg), |
MSAM |
= |
hmotnosť zriedeného výfukového plynu odobratého zo zrieďovacieho tunela na zachytenie tuhých častíc (kg) |
a
Mf |
= |
Mf,p + Mf,b, ak sa váži samostatne (mg), |
Mf,p |
= |
hmotnosť tuhých častíc zachytených na primárnom filtri (mg), |
Mf,b |
= |
hmotnosť tuhých častíc zachytených na koncovom filtri (mg). |
Ak sa používa systém dvojitého riedenia, hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu sa odpočíta od celkovej hmotnosti dvojnásobne riedených výfukových plynov vedených cez filtre častíc.
MSAM = MTOT – MSEC
kde:
MTOT |
= |
hmotnosť dvojnásobne zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filter tuhých častíc (kg), |
MSEC |
= |
hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu (kg). |
Ak sa úroveň pozadia tuhých častíc v zrieďovacom vzduchu určuje v súlade s oddielom 4.4.4 prílohy III, môže byť hmotnosť tuhých častíc korigovaná na pozadie. V tomto prípade sa hmotnosť častíc MPT,studený a MPT,zahriatie (g/skúška) vypočíta takto:
kde:
MPT |
= |
MPT,studený pre cyklus so štartom za studena, |
MPT |
= |
MPT,zahriatie pre cyklus so štartom za tepla, |
Mf, MSAM, MTOTW |
= |
pozri uvedené predtým, |
MDIL |
= |
hmotnosť primárneho zrieďovacieho vzduchu, ktorý prešiel vzorkovacím zariadením tuhých znečisťujúcich látok pozadia (kg), |
Md |
= |
hmotnosť zachytených tuhých znečisťujúcich látok pozadia primárneho zrieďovacieho vzduchu (mg), |
DF |
= |
zrieďovací faktor určený v oddiele 2.2.3.1.1. |
2.2.5.2. Korekčný faktor vlhkosti častíc
Keďže emisia častíc dieselových motorov závisí na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia častíc sa musí korigovať vzhľadom na vlhkosť okolitého vzduchu faktorom KP uvedeným v nasledujúcom vzorci.
kde
Ha = vlhkosť nasávaného vzduchu v g vody na kg suchého vzduchu
kde:
Ra |
: |
relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%) |
pa |
: |
tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa) |
pb |
: |
celkový barometrický tlak (kPa). |
Poznámka: Ha sa môže odvodiť pomocou všeobecne prijatého vzorca z merania relatívnej vlhkosti, ako sa uvádza vyššie, alebo merania rosného bodu, tlaku pár alebo suchého/mokrého merania teplomerovou guličkou.
2.2.5.3.
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítavajú takto:
kde:
MPT,studený |
= |
hmotnosť tuhých častíc počas jedného cyklu NRTC so štartom za studena (g/skúška), |
Mp, studený |
= |
hmotnosť tuhých častíc počas jedného cyklu NRTC so štartom za tepla (g/skúška), |
Kp, zahriatie |
= |
korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice počas cyklu so štartom za studena, |
Kskut, studený |
= |
korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice počas cyklu so štartom za tepla, |
Wskut, studený |
= |
skutočná práca počas cyklu so štartom za studena podľa oddielu 4.6.2 prílohy III (kWh), |
Wskut, zahriatie |
= |
skutočná práca počas cyklu so štartom za tepla podľa oddielu 4.6.2 prílohy III (kWh). |
Dodatok 4
PLÁN NRTC MOTOROVÉHO DYNAMOMETRA
Čas (s) |
Normál. rýchlosť (%) |
Normál. krútiaci mom. (%) |
1 |
0 |
0 |
2 |
0 |
0 |
3 |
0 |
0 |
4 |
0 |
0 |
5 |
0 |
0 |
6 |
0 |
0 |
7 |
0 |
0 |
8 |
0 |
0 |
9 |
0 |
0 |
10 |
0 |
0 |
11 |
0 |
0 |
12 |
0 |
0 |
13 |
0 |
0 |
14 |
0 |
0 |
15 |
0 |
0 |
16 |
0 |
0 |
17 |
0 |
0 |
18 |
0 |
0 |
19 |
0 |
0 |
20 |
0 |
0 |
21 |
0 |
0 |
22 |
0 |
0 |
23 |
0 |
0 |
24 |
1 |
3 |
25 |
1 |
3 |
26 |
1 |
3 |
27 |
1 |
3 |
28 |
1 |
3 |
29 |
1 |
3 |
30 |
1 |
6 |
31 |
1 |
6 |
32 |
2 |
1 |
33 |
4 |
13 |
34 |
7 |
18 |
35 |
9 |
21 |
36 |
17 |
20 |
37 |
33 |
42 |
38 |
57 |
46 |
39 |
44 |
33 |
40 |
31 |
0 |
41 |
22 |
27 |
42 |
33 |
43 |
43 |
80 |
49 |
44 |
105 |
47 |
45 |
98 |
70 |
46 |
104 |
36 |
47 |
104 |
65 |
48 |
96 |
71 |
49 |
101 |
62 |
50 |
102 |
51 |
51 |
102 |
50 |
52 |
102 |
46 |
53 |
102 |
41 |
54 |
102 |
31 |
55 |
89 |
2 |
56 |
82 |
0 |
57 |
47 |
1 |
58 |
23 |
1 |
59 |
1 |
3 |
60 |
1 |
8 |
61 |
1 |
3 |
62 |
1 |
5 |
63 |
1 |
6 |
64 |
1 |
4 |
65 |
1 |
4 |
66 |
0 |
6 |
67 |
1 |
4 |
68 |
9 |
21 |
69 |
25 |
56 |
70 |
64 |
26 |
71 |
60 |
31 |
72 |
63 |
20 |
73 |
62 |
24 |
74 |
64 |
8 |
75 |
58 |
44 |
76 |
65 |
10 |
77 |
65 |
12 |
78 |
68 |
23 |
79 |
69 |
30 |
80 |
71 |
30 |
81 |
74 |
15 |
82 |
71 |
23 |
83 |
73 |
20 |
84 |
73 |
21 |
85 |
73 |
19 |
86 |
70 |
33 |
87 |
70 |
34 |
88 |
65 |
47 |
89 |
66 |
47 |
90 |
64 |
53 |
91 |
65 |
45 |
92 |
66 |
38 |
93 |
67 |
49 |
94 |
69 |
39 |
95 |
69 |
39 |
96 |
66 |
42 |
97 |
71 |
29 |
98 |
75 |
29 |
99 |
72 |
23 |
100 |
74 |
22 |
101 |
75 |
24 |
102 |
73 |
30 |
103 |
74 |
24 |
104 |
77 |
6 |
105 |
76 |
12 |
106 |
74 |
39 |
107 |
72 |
30 |
108 |
75 |
22 |
109 |
78 |
64 |
110 |
102 |
34 |
111 |
103 |
28 |
112 |
103 |
28 |
113 |
103 |
19 |
114 |
103 |
32 |
115 |
104 |
25 |
116 |
103 |
38 |
117 |
103 |
39 |
118 |
103 |
34 |
119 |
102 |
44 |
120 |
103 |
38 |
121 |
102 |
43 |
122 |
103 |
34 |
123 |
102 |
41 |
124 |
103 |
44 |
125 |
103 |
37 |
126 |
103 |
27 |
127 |
104 |
13 |
128 |
104 |
30 |
129 |
104 |
19 |
130 |
103 |
28 |
131 |
104 |
40 |
132 |
104 |
32 |
133 |
101 |
63 |
134 |
102 |
54 |
135 |
102 |
52 |
136 |
102 |
51 |
137 |
103 |
40 |
138 |
104 |
34 |
139 |
102 |
36 |
140 |
104 |
44 |
141 |
103 |
44 |
142 |
104 |
33 |
143 |
102 |
27 |
144 |
103 |
26 |
145 |
79 |
53 |
146 |
51 |
37 |
147 |
24 |
23 |
148 |
13 |
33 |
149 |
19 |
55 |
150 |
45 |
30 |
151 |
34 |
7 |
152 |
14 |
4 |
153 |
8 |
16 |
154 |
15 |
6 |
155 |
39 |
47 |
156 |
39 |
4 |
157 |
35 |
26 |
158 |
27 |
38 |
159 |
43 |
40 |
160 |
14 |
23 |
161 |
10 |
10 |
162 |
15 |
33 |
163 |
35 |
72 |
164 |
60 |
39 |
165 |
55 |
31 |
166 |
47 |
30 |
167 |
16 |
7 |
168 |
0 |
6 |
169 |
0 |
8 |
170 |
0 |
8 |
171 |
0 |
2 |
172 |
2 |
17 |
173 |
10 |
28 |
174 |
28 |
31 |
175 |
33 |
30 |
176 |
36 |
0 |
177 |
19 |
10 |
178 |
1 |
18 |
179 |
0 |
16 |
180 |
1 |
3 |
181 |
1 |
4 |
182 |
1 |
5 |
183 |
1 |
6 |
184 |
1 |
5 |
185 |
1 |
3 |
186 |
1 |
4 |
187 |
1 |
4 |
188 |
1 |
6 |
189 |
8 |
18 |
190 |
20 |
51 |
191 |
49 |
19 |
192 |
41 |
13 |
193 |
31 |
16 |
194 |
28 |
21 |
195 |
21 |
17 |
196 |
31 |
21 |
197 |
21 |
8 |
198 |
0 |
14 |
199 |
0 |
12 |
200 |
3 |
8 |
201 |
3 |
22 |
202 |
12 |
20 |
203 |
14 |
20 |
204 |
16 |
17 |
205 |
20 |
18 |
206 |
27 |
34 |
207 |
32 |
33 |
208 |
41 |
31 |
209 |
43 |
31 |
210 |
37 |
33 |
211 |
26 |
18 |
212 |
18 |
29 |
213 |
14 |
51 |
214 |
13 |
11 |
215 |
12 |
9 |
216 |
15 |
33 |
217 |
20 |
25 |
218 |
25 |
17 |
219 |
31 |
29 |
220 |
36 |
66 |
221 |
66 |
40 |
222 |
50 |
13 |
223 |
16 |
24 |
224 |
26 |
50 |
225 |
64 |
23 |
226 |
81 |
20 |
227 |
83 |
11 |
228 |
79 |
23 |
229 |
76 |
31 |
230 |
68 |
24 |
231 |
59 |
33 |
232 |
59 |
3 |
233 |
25 |
7 |
234 |
21 |
10 |
235 |
20 |
19 |
236 |
4 |
10 |
237 |
5 |
7 |
238 |
4 |
5 |
239 |
4 |
6 |
240 |
4 |
6 |
241 |
4 |
5 |
242 |
7 |
5 |
243 |
16 |
28 |
244 |
28 |
25 |
245 |
52 |
53 |
246 |
50 |
8 |
247 |
26 |
40 |
248 |
48 |
29 |
249 |
54 |
39 |
250 |
60 |
42 |
251 |
48 |
18 |
252 |
54 |
51 |
253 |
88 |
90 |
254 |
103 |
84 |
255 |
103 |
85 |
256 |
102 |
84 |
257 |
58 |
66 |
258 |
64 |
97 |
259 |
56 |
80 |
260 |
51 |
67 |
261 |
52 |
96 |
262 |
63 |
62 |
263 |
71 |
6 |
264 |
33 |
16 |
265 |
47 |
45 |
266 |
43 |
56 |
267 |
42 |
27 |
268 |
42 |
64 |
269 |
75 |
74 |
270 |
68 |
96 |
271 |
86 |
61 |
272 |
66 |
0 |
273 |
37 |
0 |
274 |
45 |
37 |
275 |
68 |
96 |
276 |
80 |
97 |
277 |
92 |
96 |
278 |
90 |
97 |
279 |
82 |
96 |
280 |
94 |
81 |
281 |
90 |
85 |
282 |
96 |
65 |
283 |
70 |
96 |
284 |
55 |
95 |
285 |
70 |
96 |
286 |
79 |
96 |
287 |
81 |
71 |
288 |
71 |
60 |
289 |
92 |
65 |
290 |
82 |
63 |
291 |
61 |
47 |
292 |
52 |
37 |
293 |
24 |
0 |
294 |
20 |
7 |
295 |
39 |
48 |
296 |
39 |
54 |
297 |
63 |
58 |
298 |
53 |
31 |
299 |
51 |
24 |
300 |
48 |
40 |
301 |
39 |
0 |
302 |
35 |
18 |
303 |
36 |
16 |
304 |
29 |
17 |
305 |
28 |
21 |
306 |
31 |
15 |
307 |
31 |
10 |
308 |
43 |
19 |
309 |
49 |
63 |
310 |
78 |
61 |
311 |
78 |
46 |
312 |
66 |
65 |
313 |
78 |
97 |
314 |
84 |
63 |
315 |
57 |
26 |
316 |
36 |
22 |
317 |
20 |
34 |
318 |
19 |
8 |
319 |
9 |
10 |
320 |
5 |
5 |
321 |
7 |
11 |
322 |
15 |
15 |
323 |
12 |
9 |
324 |
13 |
27 |
325 |
15 |
28 |
326 |
16 |
28 |
327 |
16 |
31 |
328 |
15 |
20 |
329 |
17 |
0 |
330 |
20 |
34 |
331 |
21 |
25 |
332 |
20 |
0 |
333 |
23 |
25 |
334 |
30 |
58 |
335 |
63 |
96 |
336 |
83 |
60 |
337 |
61 |
0 |
338 |
26 |
0 |
339 |
29 |
44 |
340 |
68 |
97 |
341 |
80 |
97 |
342 |
88 |
97 |
343 |
99 |
88 |
344 |
102 |
86 |
345 |
100 |
82 |
346 |
74 |
79 |
347 |
57 |
79 |
348 |
76 |
97 |
349 |
84 |
97 |
350 |
86 |
97 |
351 |
81 |
98 |
352 |
83 |
83 |
353 |
65 |
96 |
354 |
93 |
72 |
355 |
63 |
60 |
356 |
72 |
49 |
357 |
56 |
27 |
358 |
29 |
0 |
359 |
18 |
13 |
360 |
25 |
11 |
361 |
28 |
24 |
362 |
34 |
53 |
363 |
65 |
83 |
364 |
80 |
44 |
365 |
77 |
46 |
366 |
76 |
50 |
367 |
45 |
52 |
368 |
61 |
98 |
369 |
61 |
69 |
370 |
63 |
49 |
371 |
32 |
0 |
372 |
10 |
8 |
373 |
17 |
7 |
374 |
16 |
13 |
375 |
11 |
6 |
376 |
9 |
5 |
377 |
9 |
12 |
378 |
12 |
46 |
379 |
15 |
30 |
380 |
26 |
28 |
381 |
13 |
9 |
382 |
16 |
21 |
383 |
24 |
4 |
384 |
36 |
43 |
385 |
65 |
85 |
386 |
78 |
66 |
387 |
63 |
39 |
388 |
32 |
34 |
389 |
46 |
55 |
390 |
47 |
42 |
391 |
42 |
39 |
392 |
27 |
0 |
393 |
14 |
5 |
394 |
14 |
14 |
395 |
24 |
54 |
396 |
60 |
90 |
397 |
53 |
66 |
398 |
70 |
48 |
399 |
77 |
93 |
400 |
79 |
67 |
401 |
46 |
65 |
402 |
69 |
98 |
403 |
80 |
97 |
404 |
74 |
97 |
405 |
75 |
98 |
406 |
56 |
61 |
407 |
42 |
0 |
408 |
36 |
32 |
409 |
34 |
43 |
410 |
68 |
83 |
411 |
102 |
48 |
412 |
62 |
0 |
413 |
41 |
39 |
414 |
71 |
86 |
415 |
91 |
52 |
416 |
89 |
55 |
417 |
89 |
56 |
418 |
88 |
58 |
419 |
78 |
69 |
420 |
98 |
39 |
421 |
64 |
61 |
422 |
90 |
34 |
423 |
88 |
38 |
424 |
97 |
62 |
425 |
100 |
53 |
426 |
81 |
58 |
427 |
74 |
51 |
428 |
76 |
57 |
429 |
76 |
72 |
430 |
85 |
72 |
431 |
84 |
60 |
432 |
83 |
72 |
433 |
83 |
72 |
434 |
86 |
72 |
435 |
89 |
72 |
436 |
86 |
72 |
437 |
87 |
72 |
438 |
88 |
72 |
439 |
88 |
71 |
440 |
87 |
72 |
441 |
85 |
71 |
442 |
88 |
72 |
443 |
88 |
72 |
444 |
84 |
72 |
445 |
83 |
73 |
446 |
77 |
73 |
447 |
74 |
73 |
448 |
76 |
72 |
449 |
46 |
77 |
450 |
78 |
62 |
451 |
79 |
35 |
452 |
82 |
38 |
453 |
81 |
41 |
454 |
79 |
37 |
455 |
78 |
35 |
456 |
78 |
38 |
457 |
78 |
46 |
458 |
75 |
49 |
459 |
73 |
50 |
460 |
79 |
58 |
461 |
79 |
71 |
462 |
83 |
44 |
463 |
53 |
48 |
464 |
40 |
48 |
465 |
51 |
75 |
466 |
75 |
72 |
467 |
89 |
67 |
468 |
93 |
60 |
469 |
89 |
73 |
470 |
86 |
73 |
471 |
81 |
73 |
472 |
78 |
73 |
473 |
78 |
73 |
474 |
76 |
73 |
475 |
79 |
73 |
476 |
82 |
73 |
477 |
86 |
73 |
478 |
88 |
72 |
479 |
92 |
71 |
480 |
97 |
54 |
481 |
73 |
43 |
482 |
36 |
64 |
483 |
63 |
31 |
484 |
78 |
1 |
485 |
69 |
27 |
486 |
67 |
28 |
487 |
72 |
9 |
488 |
71 |
9 |
489 |
78 |
36 |
490 |
81 |
56 |
491 |
75 |
53 |
492 |
60 |
45 |
493 |
50 |
37 |
494 |
66 |
41 |
495 |
51 |
61 |
496 |
68 |
47 |
497 |
29 |
42 |
498 |
24 |
73 |
499 |
64 |
71 |
500 |
90 |
71 |
501 |
100 |
61 |
502 |
94 |
73 |
503 |
84 |
73 |
504 |
79 |
73 |
505 |
75 |
72 |
506 |
78 |
73 |
507 |
80 |
73 |
508 |
81 |
73 |
509 |
81 |
73 |
510 |
83 |
73 |
511 |
85 |
73 |
512 |
84 |
73 |
513 |
85 |
73 |
514 |
86 |
73 |
515 |
85 |
73 |
516 |
85 |
73 |
517 |
85 |
72 |
518 |
85 |
73 |
519 |
83 |
73 |
520 |
79 |
73 |
521 |
78 |
73 |
522 |
81 |
73 |
523 |
82 |
72 |
524 |
94 |
56 |
525 |
66 |
48 |
526 |
35 |
71 |
527 |
51 |
44 |
528 |
60 |
23 |
529 |
64 |
10 |
530 |
63 |
14 |
531 |
70 |
37 |
532 |
76 |
45 |
533 |
78 |
18 |
534 |
76 |
51 |
535 |
75 |
33 |
536 |
81 |
17 |
537 |
76 |
45 |
538 |
76 |
30 |
539 |
80 |
14 |
540 |
71 |
18 |
541 |
71 |
14 |
542 |
71 |
11 |
543 |
65 |
2 |
544 |
31 |
26 |
545 |
24 |
72 |
546 |
64 |
70 |
547 |
77 |
62 |
548 |
80 |
68 |
549 |
83 |
53 |
550 |
83 |
50 |
551 |
83 |
50 |
552 |
85 |
43 |
553 |
86 |
45 |
554 |
89 |
35 |
555 |
82 |
61 |
556 |
87 |
50 |
557 |
85 |
55 |
558 |
89 |
49 |
559 |
87 |
70 |
560 |
91 |
39 |
561 |
72 |
3 |
562 |
43 |
25 |
563 |
30 |
60 |
564 |
40 |
45 |
565 |
37 |
32 |
566 |
37 |
32 |
567 |
43 |
70 |
568 |
70 |
54 |
569 |
77 |
47 |
570 |
79 |
66 |
571 |
85 |
53 |
572 |
83 |
57 |
573 |
86 |
52 |
574 |
85 |
51 |
575 |
70 |
39 |
576 |
50 |
5 |
577 |
38 |
36 |
578 |
30 |
71 |
579 |
75 |
53 |
580 |
84 |
40 |
581 |
85 |
42 |
582 |
86 |
49 |
583 |
86 |
57 |
584 |
89 |
68 |
585 |
99 |
61 |
586 |
77 |
29 |
587 |
81 |
72 |
588 |
89 |
69 |
589 |
49 |
56 |
590 |
79 |
70 |
591 |
104 |
59 |
592 |
103 |
54 |
593 |
102 |
56 |
594 |
102 |
56 |
595 |
103 |
61 |
596 |
102 |
64 |
597 |
103 |
60 |
598 |
93 |
72 |
599 |
86 |
73 |
600 |
76 |
73 |
601 |
59 |
49 |
602 |
46 |
22 |
603 |
40 |
65 |
604 |
72 |
31 |
605 |
72 |
27 |
606 |
67 |
44 |
607 |
68 |
37 |
608 |
67 |
42 |
609 |
68 |
50 |
610 |
77 |
43 |
611 |
58 |
4 |
612 |
22 |
37 |
613 |
57 |
69 |
614 |
68 |
38 |
615 |
73 |
2 |
616 |
40 |
14 |
617 |
42 |
38 |
618 |
64 |
69 |
619 |
64 |
74 |
620 |
67 |
73 |
621 |
65 |
73 |
622 |
68 |
73 |
623 |
65 |
49 |
624 |
81 |
0 |
625 |
37 |
25 |
626 |
24 |
69 |
627 |
68 |
71 |
628 |
70 |
71 |
629 |
76 |
70 |
630 |
71 |
72 |
631 |
73 |
69 |
632 |
76 |
70 |
633 |
77 |
72 |
634 |
77 |
72 |
635 |
77 |
72 |
636 |
77 |
70 |
637 |
76 |
71 |
638 |
76 |
71 |
639 |
77 |
71 |
640 |
77 |
71 |
641 |
78 |
70 |
642 |
77 |
70 |
643 |
77 |
71 |
644 |
79 |
72 |
645 |
78 |
70 |
646 |
80 |
70 |
647 |
82 |
71 |
648 |
84 |
71 |
649 |
83 |
71 |
650 |
83 |
73 |
651 |
81 |
70 |
652 |
80 |
71 |
653 |
78 |
71 |
654 |
76 |
70 |
655 |
76 |
70 |
656 |
76 |
71 |
657 |
79 |
71 |
658 |
78 |
71 |
659 |
81 |
70 |
660 |
83 |
72 |
661 |
84 |
71 |
662 |
86 |
71 |
663 |
87 |
71 |
664 |
92 |
72 |
665 |
91 |
72 |
666 |
90 |
71 |
667 |
90 |
71 |
668 |
91 |
71 |
669 |
90 |
70 |
670 |
90 |
72 |
671 |
91 |
71 |
672 |
90 |
71 |
673 |
90 |
71 |
674 |
92 |
72 |
675 |
93 |
69 |
676 |
90 |
70 |
677 |
93 |
72 |
678 |
91 |
70 |
679 |
89 |
71 |
680 |
91 |
71 |
681 |
90 |
71 |
682 |
90 |
71 |
683 |
92 |
71 |
684 |
91 |
71 |
685 |
93 |
71 |
686 |
93 |
68 |
687 |
98 |
68 |
688 |
98 |
67 |
689 |
100 |
69 |
690 |
99 |
68 |
691 |
100 |
71 |
692 |
99 |
68 |
693 |
100 |
69 |
694 |
102 |
72 |
695 |
101 |
69 |
696 |
100 |
69 |
697 |
102 |
71 |
698 |
102 |
71 |
699 |
102 |
69 |
700 |
102 |
71 |
701 |
102 |
68 |
702 |
100 |
69 |
703 |
102 |
70 |
704 |
102 |
68 |
705 |
102 |
70 |
706 |
102 |
72 |
707 |
102 |
68 |
708 |
102 |
69 |
709 |
100 |
68 |
710 |
102 |
71 |
711 |
101 |
64 |
712 |
102 |
69 |
713 |
102 |
69 |
714 |
101 |
69 |
715 |
102 |
64 |
716 |
102 |
69 |
717 |
102 |
68 |
718 |
102 |
70 |
719 |
102 |
69 |
720 |
102 |
70 |
721 |
102 |
70 |
722 |
102 |
62 |
723 |
104 |
38 |
724 |
104 |
15 |
725 |
102 |
24 |
726 |
102 |
45 |
727 |
102 |
47 |
728 |
104 |
40 |
729 |
101 |
52 |
730 |
103 |
32 |
731 |
102 |
50 |
732 |
103 |
30 |
733 |
103 |
44 |
734 |
102 |
40 |
735 |
103 |
43 |
736 |
103 |
41 |
737 |
102 |
46 |
738 |
103 |
39 |
739 |
102 |
41 |
740 |
103 |
41 |
741 |
102 |
38 |
742 |
103 |
39 |
743 |
102 |
46 |
744 |
104 |
46 |
745 |
103 |
49 |
746 |
102 |
45 |
747 |
103 |
42 |
748 |
103 |
46 |
749 |
103 |
38 |
750 |
102 |
48 |
751 |
103 |
35 |
752 |
102 |
48 |
753 |
103 |
49 |
754 |
102 |
48 |
755 |
102 |
46 |
756 |
103 |
47 |
757 |
102 |
49 |
758 |
102 |
42 |
759 |
102 |
52 |
760 |
102 |
57 |
761 |
102 |
55 |
762 |
102 |
61 |
763 |
102 |
61 |
764 |
102 |
58 |
765 |
103 |
58 |
766 |
102 |
59 |
767 |
102 |
54 |
768 |
102 |
63 |
769 |
102 |
61 |
770 |
103 |
55 |
771 |
102 |
60 |
772 |
102 |
72 |
773 |
103 |
56 |
774 |
102 |
55 |
775 |
102 |
67 |
776 |
103 |
56 |
777 |
84 |
42 |
778 |
48 |
7 |
779 |
48 |
6 |
780 |
48 |
6 |
781 |
48 |
7 |
782 |
48 |
6 |
783 |
48 |
7 |
784 |
67 |
21 |
785 |
105 |
59 |
786 |
105 |
96 |
787 |
105 |
74 |
788 |
105 |
66 |
789 |
105 |
62 |
790 |
105 |
66 |
791 |
89 |
41 |
792 |
52 |
5 |
793 |
48 |
5 |
794 |
48 |
7 |
795 |
48 |
5 |
796 |
48 |
6 |
797 |
48 |
4 |
798 |
52 |
6 |
799 |
51 |
5 |
800 |
51 |
6 |
801 |
51 |
6 |
802 |
52 |
5 |
803 |
52 |
5 |
804 |
57 |
44 |
805 |
98 |
90 |
806 |
105 |
94 |
807 |
105 |
100 |
808 |
105 |
98 |
809 |
105 |
95 |
810 |
105 |
96 |
811 |
105 |
92 |
812 |
104 |
97 |
813 |
100 |
85 |
814 |
94 |
74 |
815 |
87 |
62 |
816 |
81 |
50 |
817 |
81 |
46 |
818 |
80 |
39 |
819 |
80 |
32 |
820 |
81 |
28 |
821 |
80 |
26 |
822 |
80 |
23 |
823 |
80 |
23 |
824 |
80 |
20 |
825 |
81 |
19 |
826 |
80 |
18 |
827 |
81 |
17 |
828 |
80 |
20 |
829 |
81 |
24 |
830 |
81 |
21 |
831 |
80 |
26 |
832 |
80 |
24 |
833 |
80 |
23 |
834 |
80 |
22 |
835 |
81 |
21 |
836 |
81 |
24 |
837 |
81 |
24 |
838 |
81 |
22 |
839 |
81 |
22 |
840 |
81 |
21 |
841 |
81 |
31 |
842 |
81 |
27 |
843 |
80 |
26 |
844 |
80 |
26 |
845 |
81 |
25 |
846 |
80 |
21 |
847 |
81 |
20 |
848 |
83 |
21 |
849 |
83 |
15 |
850 |
83 |
12 |
851 |
83 |
9 |
852 |
83 |
8 |
853 |
83 |
7 |
854 |
83 |
6 |
855 |
83 |
6 |
856 |
83 |
6 |
857 |
83 |
6 |
858 |
83 |
6 |
859 |
76 |
5 |
860 |
49 |
8 |
861 |
51 |
7 |
862 |
51 |
20 |
863 |
78 |
52 |
864 |
80 |
38 |
865 |
81 |
33 |
866 |
83 |
29 |
867 |
83 |
22 |
868 |
83 |
16 |
869 |
83 |
12 |
870 |
83 |
9 |
871 |
83 |
8 |
872 |
83 |
7 |
873 |
83 |
6 |
874 |
83 |
6 |
875 |
83 |
6 |
876 |
83 |
6 |
877 |
83 |
6 |
878 |
59 |
4 |
879 |
50 |
5 |
880 |
51 |
5 |
881 |
51 |
5 |
882 |
51 |
5 |
883 |
50 |
5 |
884 |
50 |
5 |
885 |
81 |
50 |
886 |
50 |
5 |
887 |
50 |
5 |
888 |
51 |
5 |
889 |
51 |
5 |
890 |
51 |
5 |
891 |
63 |
50 |
892 |
81 |
34 |
893 |
81 |
25 |
894 |
81 |
29 |
895 |
81 |
23 |
896 |
80 |
24 |
897 |
81 |
24 |
898 |
81 |
28 |
899 |
81 |
27 |
900 |
81 |
22 |
901 |
81 |
19 |
902 |
81 |
17 |
903 |
81 |
17 |
904 |
81 |
17 |
905 |
81 |
15 |
906 |
80 |
15 |
907 |
80 |
28 |
908 |
81 |
22 |
909 |
81 |
24 |
910 |
81 |
19 |
911 |
81 |
21 |
912 |
81 |
20 |
913 |
83 |
26 |
914 |
80 |
63 |
915 |
80 |
59 |
916 |
83 |
100 |
917 |
81 |
73 |
918 |
83 |
53 |
919 |
80 |
76 |
920 |
81 |
61 |
921 |
80 |
50 |
922 |
81 |
37 |
923 |
82 |
49 |
924 |
83 |
37 |
925 |
83 |
25 |
926 |
83 |
17 |
927 |
83 |
13 |
928 |
83 |
10 |
929 |
83 |
8 |
930 |
83 |
7 |
931 |
83 |
7 |
932 |
83 |
6 |
933 |
83 |
6 |
934 |
83 |
6 |
935 |
71 |
5 |
936 |
49 |
24 |
937 |
69 |
64 |
938 |
81 |
50 |
939 |
81 |
43 |
940 |
81 |
42 |
941 |
81 |
31 |
942 |
81 |
30 |
943 |
81 |
35 |
944 |
81 |
28 |
945 |
81 |
27 |
946 |
80 |
27 |
947 |
81 |
31 |
948 |
81 |
41 |
949 |
81 |
41 |
950 |
81 |
37 |
951 |
81 |
43 |
952 |
81 |
34 |
953 |
81 |
31 |
954 |
81 |
26 |
955 |
81 |
23 |
956 |
81 |
27 |
957 |
81 |
38 |
958 |
81 |
40 |
959 |
81 |
39 |
960 |
81 |
27 |
961 |
81 |
33 |
962 |
80 |
28 |
963 |
81 |
34 |
964 |
83 |
72 |
965 |
81 |
49 |
966 |
81 |
51 |
967 |
80 |
55 |
968 |
81 |
48 |
969 |
81 |
36 |
970 |
81 |
39 |
971 |
81 |
38 |
972 |
80 |
41 |
973 |
81 |
30 |
974 |
81 |
23 |
975 |
81 |
19 |
976 |
81 |
25 |
977 |
81 |
29 |
978 |
83 |
47 |
979 |
81 |
90 |
980 |
81 |
75 |
981 |
80 |
60 |
982 |
81 |
48 |
983 |
81 |
41 |
984 |
81 |
30 |
985 |
80 |
24 |
986 |
81 |
20 |
987 |
81 |
21 |
988 |
81 |
29 |
989 |
81 |
29 |
990 |
81 |
27 |
991 |
81 |
23 |
992 |
81 |
25 |
993 |
81 |
26 |
994 |
81 |
22 |
995 |
81 |
20 |
996 |
81 |
17 |
997 |
81 |
23 |
998 |
83 |
65 |
999 |
81 |
54 |
1 000 |
81 |
50 |
1 001 |
81 |
41 |
1 002 |
81 |
35 |
1 003 |
81 |
37 |
1 004 |
81 |
29 |
1 005 |
81 |
28 |
1 006 |
81 |
24 |
1 007 |
81 |
19 |
1 008 |
81 |
16 |
1 009 |
80 |
16 |
1 010 |
83 |
23 |
1 011 |
83 |
17 |
1 012 |
83 |
13 |
1 013 |
83 |
27 |
1 014 |
81 |
58 |
1 015 |
81 |
60 |
1 016 |
81 |
46 |
1 017 |
80 |
41 |
1 018 |
80 |
36 |
1 019 |
81 |
26 |
1 020 |
86 |
18 |
1 021 |
82 |
35 |
1 022 |
79 |
53 |
1 023 |
82 |
30 |
1 024 |
83 |
29 |
1 025 |
83 |
32 |
1 026 |
83 |
28 |
1 027 |
76 |
60 |
1 028 |
79 |
51 |
1 029 |
86 |
26 |
1 030 |
82 |
34 |
1 031 |
84 |
25 |
1 032 |
86 |
23 |
1 033 |
85 |
22 |
1 034 |
83 |
26 |
1 035 |
83 |
25 |
1 036 |
83 |
37 |
1 037 |
84 |
14 |
1 038 |
83 |
39 |
1 039 |
76 |
70 |
1 040 |
78 |
81 |
1 041 |
75 |
71 |
1 042 |
86 |
47 |
1 043 |
83 |
35 |
1 044 |
81 |
43 |
1 045 |
81 |
41 |
1 046 |
79 |
46 |
1 047 |
80 |
44 |
1 048 |
84 |
20 |
1 049 |
79 |
31 |
1 050 |
87 |
29 |
1 051 |
82 |
49 |
1 052 |
84 |
21 |
1 053 |
82 |
56 |
1 054 |
81 |
30 |
1 055 |
85 |
21 |
1 056 |
86 |
16 |
1 057 |
79 |
52 |
1 058 |
78 |
60 |
1 059 |
74 |
55 |
1 060 |
78 |
84 |
1 061 |
80 |
54 |
1 062 |
80 |
35 |
1 063 |
82 |
24 |
1 064 |
83 |
43 |
1 065 |
79 |
49 |
1 066 |
83 |
50 |
1 067 |
86 |
12 |
1 068 |
64 |
14 |
1 069 |
24 |
14 |
1 070 |
49 |
21 |
1 071 |
77 |
48 |
1 072 |
103 |
11 |
1 073 |
98 |
48 |
1 074 |
101 |
34 |
1 075 |
99 |
39 |
1 076 |
103 |
11 |
1 077 |
103 |
19 |
1 078 |
103 |
7 |
1 079 |
103 |
13 |
1 080 |
103 |
10 |
1 081 |
102 |
13 |
1 082 |
101 |
29 |
1 083 |
102 |
25 |
1 084 |
102 |
20 |
1 085 |
96 |
60 |
1 086 |
99 |
38 |
1 087 |
102 |
24 |
1 088 |
100 |
31 |
1 089 |
100 |
28 |
1 090 |
98 |
3 |
1 091 |
102 |
26 |
1 092 |
95 |
64 |
1 093 |
102 |
23 |
1 094 |
102 |
25 |
1 095 |
98 |
42 |
1 096 |
93 |
68 |
1 097 |
101 |
25 |
1 098 |
95 |
64 |
1 099 |
101 |
35 |
1 100 |
94 |
59 |
1 101 |
97 |
37 |
1 102 |
97 |
60 |
1 103 |
93 |
98 |
1 104 |
98 |
53 |
1 105 |
103 |
13 |
1 106 |
103 |
11 |
1 107 |
103 |
11 |
1 108 |
103 |
13 |
1 109 |
103 |
10 |
1 110 |
103 |
10 |
1 111 |
103 |
11 |
1 112 |
103 |
10 |
1 113 |
103 |
10 |
1 114 |
102 |
18 |
1 115 |
102 |
31 |
1 116 |
101 |
24 |
1 117 |
102 |
19 |
1 118 |
103 |
10 |
1 119 |
102 |
12 |
1 120 |
99 |
56 |
1 121 |
96 |
59 |
1 122 |
74 |
28 |
1 123 |
66 |
62 |
1 124 |
74 |
29 |
1 125 |
64 |
74 |
1 126 |
69 |
40 |
1 127 |
76 |
2 |
1 128 |
72 |
29 |
1 129 |
66 |
65 |
1 130 |
54 |
69 |
1 131 |
69 |
56 |
1 132 |
69 |
40 |
1 133 |
73 |
54 |
1 134 |
63 |
92 |
1 135 |
61 |
67 |
1 136 |
72 |
42 |
1 137 |
78 |
2 |
1 138 |
76 |
34 |
1 139 |
67 |
80 |
1 140 |
70 |
67 |
1 141 |
53 |
70 |
1 142 |
72 |
65 |
1 143 |
60 |
57 |
1 144 |
74 |
29 |
1 145 |
69 |
31 |
1 146 |
76 |
1 |
1 147 |
74 |
22 |
1 148 |
72 |
52 |
1 149 |
62 |
96 |
1 150 |
54 |
72 |
1 151 |
72 |
28 |
1 152 |
72 |
35 |
1 153 |
64 |
68 |
1 154 |
74 |
27 |
1 155 |
76 |
14 |
1 156 |
69 |
38 |
1 157 |
66 |
59 |
1 158 |
64 |
99 |
1 159 |
51 |
86 |
1 160 |
70 |
53 |
1 161 |
72 |
36 |
1 162 |
71 |
47 |
1 163 |
70 |
42 |
1 164 |
67 |
34 |
1 165 |
74 |
2 |
1 166 |
75 |
21 |
1 167 |
74 |
15 |
1 168 |
75 |
13 |
1 169 |
76 |
10 |
1 170 |
75 |
13 |
1 171 |
75 |
10 |
1 172 |
75 |
7 |
1 173 |
75 |
13 |
1 174 |
76 |
8 |
1 175 |
76 |
7 |
1 176 |
67 |
45 |
1 177 |
75 |
13 |
1 178 |
75 |
12 |
1 179 |
73 |
21 |
1 180 |
68 |
46 |
1 181 |
74 |
8 |
1 182 |
76 |
11 |
1 183 |
76 |
14 |
1 184 |
74 |
11 |
1 185 |
74 |
18 |
1 186 |
73 |
22 |
1 187 |
74 |
20 |
1 188 |
74 |
19 |
1 189 |
70 |
22 |
1 190 |
71 |
23 |
1 191 |
73 |
19 |
1 192 |
73 |
19 |
1 193 |
72 |
20 |
1 194 |
64 |
60 |
1 195 |
70 |
39 |
1 196 |
66 |
56 |
1 197 |
68 |
64 |
1 198 |
30 |
68 |
1 199 |
70 |
38 |
1 200 |
66 |
47 |
1 201 |
76 |
14 |
1 202 |
74 |
18 |
1 203 |
69 |
46 |
1 204 |
68 |
62 |
1 205 |
68 |
62 |
1 206 |
68 |
62 |
1 207 |
68 |
62 |
1 208 |
68 |
62 |
1 209 |
68 |
62 |
1 210 |
54 |
50 |
1 211 |
41 |
37 |
1 212 |
27 |
25 |
1 213 |
14 |
12 |
1 214 |
0 |
0 |
1 215 |
0 |
0 |
1 216 |
0 |
0 |
1 217 |
0 |
0 |
1 218 |
0 |
0 |
1 219 |
0 |
0 |
1 220 |
0 |
0 |
1 221 |
0 |
0 |
1 222 |
0 |
0 |
1 223 |
0 |
0 |
1 224 |
0 |
0 |
1 225 |
0 |
0 |
1 226 |
0 |
0 |
1 227 |
0 |
0 |
1 228 |
0 |
0 |
1 229 |
0 |
0 |
1 230 |
0 |
0 |
1 231 |
0 |
0 |
1 232 |
0 |
0 |
1 233 |
0 |
0 |
1 234 |
0 |
0 |
1 235 |
0 |
0 |
1 236 |
0 |
0 |
1 237 |
0 |
0 |
1 238 |
0 |
0 |
Nižšie je uvedené grafické zobrazenie plánu NRTC dynamometra.
Plán NRTC dynamometra
Rýchlost' [%]
Krútiaci moment [%]
Čas [s]
Doplnok 5
Požiadavky na životnosť
1. OVEROVANIE ŽIVOTNOSTI VZNETOVÝCH MOTOROV STUPŇA IIIA A IIIB
Tento doplnok sa vzťahuje len na vznetové motory stupňa IIIA a IIIB.
1.1. |
Výrobcovia musia stanoviť hodnotu faktora zhoršenia pre každú regulovanú znečisťujúcu látku v prípade všetkých radov motorov stupňa IIIA a IIIB. Tieto faktory zhoršenia sa musia použiť pre typové schválenie a skúšania na výrobnej linke.
|
1.2. |
Informácie o faktore zhoršenia v žiadostiach o schválenie
|
2. OVEROVANIE ŽIVOTNOSTI VZNETOVÝCH MOTOROV STUPŇA IV
2.1. Všeobecné informácie
2.1.1. |
Tento bod sa vzťahuje na vznetové motory stupňa IV. Na žiadosť výrobcu sa môže vzťahovať na vznetové motory stupňov IIIA a IIIB ako alternatíva k požiadavkám bodu 1 tohto doplnku. |
2.1.2. |
V tomto bode 2 sa uvádzajú postupy na výber motorov, ktoré sa majú skúšať počas programu akumulácie prevádzky na účely stanovenia faktorov zhoršenia pre typové schválenie motorov stupňa IV a posúdení zhody výroby. Faktory zhoršenia sa musia vzťahovať v súlade s bodom 2.4.7 na emisie namerané podľa prílohy III k tejto smernici. |
2.1.3. |
Prevádzkové akumulačné skúšky alebo emisné skúšky vykonávané s cieľom stanoviť zhoršenie nemusia byť vykonané za prítomnosti schvaľujúceho orgánu. |
2.1.4. |
Tento bod 2 tiež podrobne opisuje údržbu súvisiacu i nesúvisiacu s emisiami, ktorá by sa mala alebo môže vykonávať na motoroch podliehajúcich programu akumulácie prevádzky. Táto údržba musí zodpovedať údržbe vykonávanej na motoroch v prevádzke a musí sa oznámiť majiteľom nových motorov. |
2.1.5. |
Na žiadosť výrobcu môže orgán typového schvaľovania povoliť použitie faktorov zhoršenia, ktoré boli stanovené s použitím postupov, ktoré sú alternatívou k postupom uvedeným v bodoch 2.4.1 až 2.4.5. V tomto prípade musí výrobca k spokojnosti schvaľovacieho orgánu preukázať, že použité alternatívne postupy sú rovnako dôsledné ako postupy uvedené v bodoch 2.4.1 až 2.4.5. |
2.2. Definície
Vzťahujú sa na bod 2 doplnku 5:
2.2.1. |
„cyklus starnutia“ je prevádzka stroja alebo motora (rýchlosť, zaťaženie, výkon), ktorá sa má vykonať počas akumulácie prevádzky; |
2.2.2. |
„dôležité komponenty súvisiace s emisiami“ sú komponenty, ktoré sú určené predovšetkým na reguláciu emisií: akýkoľvek systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, elektronická riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a hnacie jednotky, a systém recirkulácie výfukových plynov (ďalej len „EGR“ – exhaust gas recirculation) vrátane všetkých súvisiacich filtrov, chladičov, riadiacich ventilov a potrubia; |
2.2.3. |
„dôležitá údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá sa má vykonať na dôležitých komponentoch súvisiacich s emisiami; |
2.2.4. |
„údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá významne ovplyvňuje emisie, alebo ktorá môže ovplyvniť zhoršenie emisných vlastností vozidla alebo motora emisiami počas ich bežného používania v prevádzke; |
2.2.5. |
„rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy“ je podskupina radu motorov vytvorená výrobcom, používajúca podobný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov; |
2.2.6. |
„údržba nesúvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá významne neovplyvňuje emisie a ktorá nemá dlhodobý vplyv na zhoršenie emisných vlastností stroja alebo motora počas ich používania v prevádzke, potom ako je údržba vykonaná; |
2.2.7. |
„Program akumulácie prevádzky“ je cyklus starnutia a doba akumulácie prevádzky na určenie faktorov zhoršenia pre rad motorov so systémom dodatočnej úpravy. |
2.3. Výber motorov na stanovenie faktorov zhoršenia pre čas životnosti emisií
2.3.1. |
Na emisné skúšanie s cieľom stanoviť faktory zhoršenia pre čas životnosti emisií sa vyberú motory z radu motorov definovaného v bode 6 prílohy I k tejto smernici. |
2.3.2. |
Motory z rôznych radov motorov sa môžu ďalej spájať do radov na základe typu použitého systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na to, aby motory s rôznym usporiadaním valcov, ale s podobnými technickými špecifikáciami a inštaláciou pre systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov, boli zaradené do toho istého radu motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, výrobca musí poskytnúť schvaľovaciemu orgánu údaje preukazujúce, že účinnosť znižovania emisií takýchto systémov motora je podobná. |
2.3.3. |
Výrobca motorov vyberie jeden motor reprezentujúci rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov určený v súlade s bodom 2.3.2 na skúšky v priebehu programu akumulácie prevádzky vymedzenom v bodom 2.4.2 a predloží o tom správu schvaľovaciemu orgánu pred začiatkom každej skúšky.
|
2.4. Stanovenie faktorov zhoršenia pre čas životnosti emisií
2.4.1. Všeobecné informácie
Faktory zhoršenia životnosti uplatňované na rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov sa získavajú z vybraných motorov na základe programu akumulácie prevádzky, ktorý zahŕňa pravidelné skúšanie pre emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v rámci skúšok NRSC a NRTC.
2.4.2. Program akumulácie prevádzky
Programy akumulácie prevádzky sa môžu uskutočňovať podľa voľby výrobcu tak, že stroj vybavený vybraným motorom sa nechá bežať v prevádzkovom programe akumulácie alebo sa vybraný základný motor nechá bežať v programe akumulácie prevádzky dynamometra.
2.4.2.1. Akumulácia prevádzky alebo akumulácia prevádzky dynamometra
2.4.2.1.1. Výrobca musí určiť formu a trvanie akumulácie prevádzky a cyklus starnutia pre motory v súlade s osvedčenou inžinierskou praxou.
2.4.2.1.2. Výrobca určí skúšobné body, v ktorých sa budú merať plynné emisie a emisie tuhých častíc v priebehu cyklov NRSC a NRTC so štartom za tepla. Minimálny počet skúšobných bodov sú tri, jeden na začiatku, jeden približne uprostred a jeden na konci programu akumulácie prevádzky.
2.4.2.1.3. Emisné hodnoty v prvom bode a poslednom bode času životnosti emisií vypočítané podľa bodu 2.4.5.2 musia byť v rámci limitných hodnôt platných pre daný rad motorov, ale jednotlivé emisné výsledky zo skúšobných bodov môžu tieto limitné hodnoty prekročiť.
2.4.2.1.4. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania stačí vykonať iba jeden skúšobný cyklus (buď cyklus NRSC alebo cyklus NRTC so štartom za tepla) v každom skúšobnom bode, pričom druhý skúšobný cyklus prebehne len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.
2.4.2.1.5. V prípade motorov s konštantnou rýchlosťou, motorov s výkonom pod 19 kW, motorov s výkonom nad 560 kW, motorov určených na používanie vo vnútrozemských plavidlách a motorov určených na pohon motorových železničných vozňov a lokomotív, sa v každom bode musí vykonať len cyklus NRSC.
2.4.2.1.6. Programy akumulácie prevádzky môžu byť odlišné pre rôzne rady motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov.
2.4.2.1.7. Programy akumulácie prevádzky môžu byť kratšie ako čas životnosti emisií, ale nesmú byť kratšie ako ekvivalentná časť najmenej jednej štvrtiny príslušného času životnosti emisií špecifikovaného v bode 3 tohto doplnku.
2.4.2.1.8. Zrýchlené starnutie je povolené upravením programu akumulácie prevádzky na základe spotreby paliva. Úprava sa musí zakladať na pomere medzi bežnou spotrebou paliva v prevádzke a spotrebou paliva v cykle starnutia, ale spotreba paliva v cykle starnutia nesmie prekročiť bežnú spotrebu paliva v prevádzke o viac ako 30 %.
2.4.2.1.9. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania sa môžu povoliť alternatívne metódy zrýchleného starnutia.
2.4.2.1.10. Výrobca musí v žiadosti o typové schválenie plne opísať program akumulácie prevádzky a podať o ňom správu orgánu pre typové schvaľovanie pred začatím skúšok.
2.4.2.2. |
Ak sa orgán typového schvaľovania rozhodne, že treba vykonať dodatočné merania medzi bodmi vybranými výrobcom, musí to oznámiť výrobcovi. Výrobca musí pripraviť revidovaný program akumulácie prevádzky, ktorý schváli orgán typového schvaľovania. |
2.4.3. Skúšanie motora
2.4.3.1. Systém stabilizácie motora
2.4.3.1.1. Pre každý rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov určí výrobca počet hodín chodu stroja alebo motora, po ktorom sa činnosť systému dodatočnej úpravy výfukových plynov stabilizuje. Na žiadosť schvaľovacieho orgánu výrobca poskytne údaje a analýzu, ktoré použil na toto určenie. Alternatívne sa výrobca môže rozhodnúť pre chod motora alebo stroja medzi 60 a 125 hodinami alebo pre zodpovedajúci čas na cyklus starnutia s cieľom stabilizovať systém dodatočnej úpravy výfukových plynov motora.
2.4.3.1.2. Koniec doby stabilizácie stanovený v bode 2.4.3.1.1 sa považuje za začiatok programu akumulácie prevádzky.
2.4.3.2. Skúšanie akumulácie prevádzky
2.4.3.2.1. Po stabilizácii bude motor v chode počas programu akumulácie prevádzky, ktorý si zvolil výrobca, ako je opísané v bode 2.3.2. V pravidelných intervaloch počas programu akumulácie prevádzky určených výrobcom a prípadne stanovených aj orgánom typového schvaľovania podľa bodu 2.4.2.2 sa motor podrobí skúškam na plynné emisie a emisie tuhých častíc motora v cykloch NRSC a NRTC so štartom za tepla.
Výrobca sa môže rozhodnúť, že zmeria samostatne emisie znečisťujúcich látok pred ktorýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy a emisie znečisťujúcich látok za ktorýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy.
Ak bolo v súlade s bodom 2.4.2.1.4 dohodnuté, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla), vykoná sa druhý skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla) len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.
V súlade s bodom 2.4.2.1.5, v prípade motorov s konštantnou rýchlosťou, motorov s výkonom pod 19 kW, motorov s výkonom nad 560 kW, motorov určených na používanie vo vnútrozemských plavidlách a motorov určených na pohon motorových železničných vozňov a lokomotív, sa v každom bode musí vykonať len cyklus NRSC.
2.4.3.2.2. Počas programu akumulácie prevádzky sa musí vykonať na motore údržba podľa bodu 2.5.
2.4.3.2.3. Počas programu akumulácie prevádzky sa na motore alebo stroji môže vykonať neplánovaná údržba, napr. v prípade, že bežný diagnostický systém výrobcu zistil problém, ktorý by prevádzkovateľovi stroja indikoval, že sa objavila chyba.
2.4.4. Predkladanie správ
2.4.4.1. |
O výsledkoch všetkých emisných skúšok (NRSC a NRTC so štartom za tepla) vykonaných počas programu akumulácie prevádzky sa podávajú správy orgánu typového schvaľovania. Ak sa niektorá emisná skúška vyhlási za neplatnú, výrobca poskytne vysvetlenie, prečo bola skúška vyhlásená za neplatnú. V takom prípade sa v priebehu ďalších 100 hodín akumulácie prevádzky vykoná ďalšia séria emisných skúšok. |
2.4.4.2. |
Výrobca si ponechá záznamy o všetkých informáciách týkajúcich sa všetkých emisných skúšok a údržby vykonaných na motore počas programu akumulácie prevádzky. Tieto informácie sa predkladajú schvaľovaciemu orgánu spoločne s výsledkami emisných skúšok vykonaných počas programu akumulácie prevádzky. |
2.4.5. Stanovenie faktorov zhoršovania
2.4.5.1. |
Pre každú znečisťujúcu látku meranú počas cyklov NRSC a NRTC so štartom za tepla a v každom skúšobnom bode počas programu akumulácie prevádzky sa vykoná „najvhodnejšia“ lineárna regresná analýza na základe všetkých výsledkov skúšok. Výsledky každej skúšky pre každú znečisťujúcu látku sa vyjadrujú s presnosťou na rovnaký počet desatinných miest ako limitná hodnota pre danú znečisťujúcu látku, platná pre daný rad motorov, plus jedno ďalšie desatinné miesto. V súlade s bodom 2.4.2.1.4 alebo bodom 2.4.2.1.5, ak sa vo všetkých skúšobných bodoch vykonal len jeden skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla), regresná analýza sa musí vykonať na základe skúšobných výsledkov zo skúšobného cyklu vykonaného v každom skúšobnom bode. Na žiadosť výrobcu a s predbežným súhlasom orgánu typového schvaľovania sa môže povoliť nelineárna regresia. |
2.4.5.2. |
Hodnoty emisií pre každú znečisťujúcu látku na začiatku programu akumulácie prevádzky a v konečnom bode času životnosti emisií, ktorý sa uplatňuje na skúšaný motor, sa vypočítajú z regresnej rovnice. Ak je program akumulácie prevádzky kratší ako čas životnosti emisií, hodnoty emisií v konečnom bode času životnosti emisií sa určia extrapoláciou regresnej rovnice, ako je stanovené v bode 2.4.5.1. V prípade, že sa emisné hodnoty používajú pre rady motorov v rovnakom rade zariadení dodatočnej úpravy, ale s rozdielnymi časmi životnosti emisií, potom sa musia emisné hodnoty na konci času životnosti emisií prepočítať pre každý čas životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice tak, ako je stanovené v bode 2.4.5.1. |
2.4.5.3. |
Faktor zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku je vymedzený ako pomer uplatnených emisných hodnôt v konečnom bode času životnosti emisií a na začiatku programu akumulácie prevádzky (násobkový faktor zhoršenia). Na žiadosť výrobcu a s predbežným súhlasom orgánu typového schvaľovania sa môže použiť doplnkový faktor zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku. Doplnkový faktor sa definuje ako rozdiel medzi vypočítanými emisnými hodnotami v konečnom bode času životnosti emisií a na začiatku programu akumulácie prevádzky. V prípade emisií NOx je príklad stanovenia faktorov zhoršenia pomocou lineárnej regresie znázornený na obrázku 1. Miešanie násobkového a doplnkového faktora zhoršenia v rámci jedného súboru znečisťujúcich látok nie je povolené. Ak je výsledkom výpočtu hodnota menšia ako 1,00 pre násobkový faktor zhoršenia alebo menšia ako 0,00 pre doplnkový faktor zhoršenia, potom hodnota faktora zhoršenia bude 1,0, resp. 0,00. Ak bolo v súlade s bodom 2.4.2.1.4 dohodnuté, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla), a druhý skúšobný cyklus (NRSC alebo NRTC so štartom za tepla) sa vykoná len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky, faktor zhoršenia vypočítaný pre skúšobný cyklus, ktorý sa uskutočnil v každom skúšobnom bode, sa bude uplatňovať aj na druhý skúšobný cyklus. |
2.4.6. Pridelené faktory zhoršenia
2.4.6.1. |
Alternatívne môže výrobca namiesto vykonania programu akumulácie prevádzky na účely stanovenia faktorov zhoršenia použiť tieto pridelené násobkové faktory zhoršenia:
Pridelené doplnkové faktory zhoršenia nie sú dané. Nie je povolené zmeniť pridelené násobkové faktory zhoršenia na doplnkové faktory zhoršenia. V prípadoch, kde sú použité pridelené faktory zhoršenia, musí výrobca predložiť orgánu typového schvaľovania jasný dôkaz, že možno odôvodnene očakávať, že komponenty na reguláciu emisií majú životnosť, ktorá zodpovedá daným prideleným faktorom. Toto odôvodnenie môže byť založené na konštrukčnej analýze alebo skúškach alebo kombinácii obidvoch. |
2.4.7. Použitie faktorov zhoršenia
2.4.7.1. |
Motory musia spĺňať príslušné emisné limity pre každú znečisťujúcu látku, platné pre daný rad motorov, po použití faktorov zhoršenia na skúšobné výsledky namerané podľa prílohy III (vážené emisie skúšobného cyklu pre špecifické emisie tuhých častíc a každý jednotlivý plyn). V závislosti od typu faktora zhoršenia sa uplatňujú tieto ustanovenia: — násobkový: (vážené emisie skúšobného cyklu pre špecifické emisie) * faktor zhoršenia ≤ emisný limit, — doplnkový: (vážené emisie skúšobného cyklu pre špecifické emisie) + faktor zhoršenia ≤ emisný limit. Ak sa výrobca, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 tejto prílohy, rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, vážené emisie špecifického cyklu môžu v prípade potreby obsahovať úpravu pre nepravidelnú regeneráciu. |
2.4.7.2. |
Pre násobkový faktor zhoršenia NOx + HC sa stanovia samostatné HC a NOx faktory zhoršenia a použijú sa samostatne pri výpočte úrovní emisného zhoršenia z výsledku emisnej skúšky pred spojením výsledných hodnôt zhoršenia NOx + HC na stanovenie zhody s normou. |
2.4.7.3. |
Výrobca sa môže rozhodnúť, že faktory zhoršenia stanovené pre rad motorov so systémom dodatočnej úpravy prenesie na systém motora, ktorý nespadá do toho istého radu motorov so systémom dodatočnej úpravy. V takých prípadoch musí výrobca preukázať schvaľovaciemu orgánu, že systém motora, pre ktorý bol rad motorov so systémom dodatočnej úpravy pôvodne skúšaný, a systém motora, na ktorý sa faktory zhoršenia prenášajú, majú podobné technické špecifikácie a požiadavky na montáž do stroja a že emisie takéhoto motora alebo systému motora sú podobné. V prípade, že sú faktory zhoršenia prenesené na systém motora s odlišným časom životnosti emisií, potom sa musia faktory zhoršenia prepočítať na uplatniteľný čas životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice tak, ako je stanovené v bode 2.4.5.1. |
2.4.7.4. |
Faktor zhoršenia sa musí pre každú znečisťujúcu látku v prípade každého použiteľného skúšobného cyklu zaznamenať v dokumente so skúšobnými výsledkami stanovenom v doplnku 1 k prílohe VII. |
2.4.8. Kontrola zhody výroby
2.4.8.1. |
Zhoda výroby v súvislosti s dodržiavaním emisných limitov sa kontroluje na základe bodu 5 prílohy I. |
2.4.8.2. |
Výrobca sa môže rozhodnúť, že zmeria emisie znečisťujúcich častíc pred ktorýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy v rovnakom čase, v akom sa vykonáva skúška typového schválenia. Pritom výrobca môže získať neformálne faktory zhoršenia oddelene pre motor a pre systém dodatočnej úpravy, ktorý môže použiť ako prostriedok na dokončenie revízie výrobnej linky. |
2.4.8.3. |
Na účely typového schválenia sa v dokumente so skúšobnými výsledkami stanovenom v doplnku 1 k prílohe VII sa musia zaznamenať len tie faktory zhoršenia, ktoré sa stanovili v súlade s bodom 2.4.5 alebo 2.4.6. |
2.5. Údržba
Na účely programu akumulácie prevádzky sa údržba vykonáva v súlade s príručkou výrobcu pre prevádzku a údržbu.
2.5.1. Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami
2.5.1.1. |
Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami realizovaná počas chodu motora na účely vykonávania programu akumulácie údržby sa musí vykonávať v intervaloch s ekvivalentným odstupom, ktoré budú špecifikované v pokynoch výrobcu na údržbu pre majiteľa stroja alebo motora. Tento program údržby môže byť v prípade potreby aktualizovaný počas programu akumulácie prevádzky za predpokladu, že z programu údržby sa nevynechá ani jedna operácia údržby po tom, čo sa daná operácia vykonala na skúšanom motore. |
2.5.1.2. |
Výrobca motora musí pre programy akumulácie prevádzky špecifikovať nastavenie, čistenie a údržbu (v prípade potreby) a plánovanú výmenu týchto dielov: — filtre a chladiče v systéme recirkulácie výfukových plynov, — ventil nútenej ventilácie kľukovej skrine, ak sa používa, — hroty vstrekovacej dýzy paliva (len čistenie je povolené), — vstrekovacie dýzy paliva, — turbodúchadlo, — elektronická riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a ovládače, — systém dodatočnej úpravy tuhých častíc (vrátane súvisiacich komponentov), — systém dodatočnej úpravy NOx (vrátane súvisiacich komponentov), — systém recirkulácie výfukových plynov vrátane všetkých súvisiacich regulačných ventilov a potrubia, — akýkoľvek iný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov. |
2.5.1.3. |
Nevyhnutná plánovaná údržba súvisiaca s emisiami sa musí vykonať len vtedy, keď sa má vykonať v prevádzke a požiadavka na vykonanie takejto údržby sa oznámi majiteľovi stroja. |
2.5.2. Zmeny v plánovanej údržbe
2.5.2.1. |
Výrobca musí predložiť orgánu typového schvaľovania žiadosť o schválenie každej novej plánovanej údržby, ktorú chce vykonať počas programu akumulácie prevádzky, a následne ju odporučiť majiteľom strojov a motorov. Žiadosť musí byť doložená údajmi, ktoré odôvodňujú potrebu novej plánovanej údržby a interval údržby. |
2.5.3. Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami
2.5.3.1. |
Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami, ktorá je odôvodnená a technicky nevyhnutná (napr. výmena oleja, výmena olejového filtra, výmena palivového filtra, výmena vzduchového filtra, údržba chladiaceho systému, nastavenie voľnobežných otáčok, regulátora otáčok, krútiaceho momentu motorovej skrutky, vôle ventilu, vôle vstrekovača paliva, nastavenie napnutia všetkých hnacích remeňov atď.), sa môže vykonávať na motoroch alebo strojoch vybraných pre program akumulácie prevádzky v najmenej častých intervaloch odporúčaných výrobcom majiteľovi (napr. nie v intervaloch odporúčaných pre ťažkú prevádzku). |
2.5.4. Oprava
2.5.4.1. |
Opravy komponentov systému motora vybraného na skúšanie v programe akumulácie prevádzky sa musia vykonávať len v prípade zlyhania komponentu alebo poruchy systému motora. Oprava samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému nie je povolená okrem prípadov definovaných v bode 2.5.4.2. |
2.5.4.2. |
Ak dôjde k poruche samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému počas programu akumulácie prevádzky, akumulácia prevádzky sa považuje za neplatnú a musí sa začať nová akumulácia prevádzky s novým systémom motora, pokiaľ sa pokazené komponenty nevymenia za rovnocenné komponenty, ktoré boli vystavené podobnému počtu hodín akumulácie prevádzky. |
3. ČAS ŽIVOTNOSTI EMISIÍ V PRÍPADE MOTOROV STUPŇA IIIA, IIIB A IV
3.1. |
Výrobcovia musia použiť čas životnosti emisií uvedený v tabuľke 1 tohto bodu.
Tabuľka 1 Čas životnosti emisií pre vznetové motory stupňa IIIA, IIIB a IV (v hodinách)
|
Doplnok 6
stanovenie emisií CO2 pre motory stupňa I, II, IIIA, IIIB a IV
1. Úvod
1.1. |
Tento doplnok obsahuje ustanovenia a skúšobné postupy na podávanie správ o emisiách CO2 pre všetky stupne počínajúc I až IV. Ak sa výrobca rozhodne, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 tejto prílohy, že použije postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, musí sa uplatniť doplnok 7 tejto prílohy. |
2. Všeobecné požiadavky
2.1. |
Emisie CO2 sa musia stanoviť v rámci uplatniteľného skúšobného cyklu špecifikovaného v bode 1.1 prílohy III v súlade s bodom 3 (NRSC), resp. bodom 4 (NRTC so štartom za tepla) prílohy III. V prípade motorov stupňa IIIB sa emisie CO2 určia v skúšobnom cykle NRTC so štartom za tepla. |
2.2. |
Výsledky skúšok sa oznamujú ako spriemerované hodnoty cyklu špecifické pre brzdenie a vyjadrené v jednotkách g/kWh. |
2.3. |
Ak sa výrobca rozhodne, že NRSC sa vykoná ako odstupňovaný modálny cyklus, musia sa použiť odkazy na NRTC stanovené v tejto prílohe alebo požiadavky doplnku 7 k prílohe III. |
3. Stanovenie emisií CO2
3.1. Meranie neupravených výfukových plynov
Tento bod sa uplatňuje, ak sa CO2 meria v neupravených výfukových plynoch.
3.1.1. Meranie
CO2 v neupravených výfukových plynoch emitovaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 1.4.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.3.3.2 (NRTC) doplnku 1 prílohy III.
Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 1.5 doplnku 2 k prílohe III.
Systém merania musí spĺňať požiadavky bodu 1.4.1. (NRSC), resp. bodu 2.3.1 (NRTC) doplnku 1 k prílohe III.
3.1.2. Hodnotenie údajov
Príslušné údaje sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 3.7.4. (NRSC), resp. bodom 4.5.7.2 (NRTC) prílohy III.
3.1.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus
V prípade merania na suchom základe sa musí použiť korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu 1.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.1.2.2 (NRTC) doplnku 3 k prílohe III.
V prípade NRSC sa hmotnosť CO2 (g/h) musí vypočítať pre každý jednotlivý režim podľa bodu 1.3.4 doplnku 3 k prílohe III. Prietoky výfukových plynov sa musia stanoviť podľa bodov 1.2.1 až 1.2.5 doplnku 1 k prílohe III.
V prípade NRTC sa hmotnosť CO2 (g/skúška) musí vypočítať podľa bodu 2.1.2.1 doplnku 3 k prílohe III. Prietok výfukových plynov sa musí stanoviť podľa bodu 2.2.3 doplnku 1 k prílohe III.
3.2. Meranie v zriedených výfukových plynoch
Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa CO2 meria v zriedených výfukových plynoch.
3.2.1. Meranie
CO2 v zriedených výfukových plynoch emitovaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 1.4.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.3.3.2 (NRTC) doplnku 1 k prílohe III. Riedenie výfukových plynov sa vykonáva pomocou filtrovaného okolitého vzduchu, syntetického vzduchu alebo dusíka. Kapacita prietoku v celom prietokovom systéme musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek.
Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 1.5 doplnku 2 k prílohe III.
Systém merania musí spĺňať požiadavky bodu 1.4.1. (NRSC), resp. bodu 2.3.1 (NRTC) doplnku 1 k prílohe III.
3.2.2. Hodnotenie údajov
Príslušné údaje sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 3.7.4. (NRSC), resp. bodom 4.5.7.2 (NRTC) prílohy III.
3.2.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus
V prípade merania na suchom základe sa musí použiť korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu 1.3.2 (NRSC), resp. bodu 2.1.2.2 (NRTC) doplnku 3 k prílohe III.
V prípade NRSC sa hmotnosť CO2 (g/h) musí vypočítať pre každý jednotlivý režim podľa bodu 1.3.4 doplnku 3 k prílohe III. Prietoky zriedených výfukových plynov sa musia stanoviť podľa bodu 1.2.6 doplnku 1 k prílohe III.
V prípade NRTC sa hmotnosť CO2 (g/skúška) musí vypočítať podľa bodu 2.2.3 doplnku 3 k prílohe III. Prietok zriedených výfukových plynov sa musí stanoviť podľa bodu 2.2.1 doplnku 3 k prílohe III.
Korekcia na pozadie sa musí použiť v súlade s bodom 2.2.3.1.1 doplnku 3 k prílohe III.
3.3. Výpočet emisií špecifických pre brzdenie
3.3.1. NRSC
Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:
kde
a
CO2 mass,i |
je hmotnosť CO2 jednotlivého režimu (g/h) |
Pm,i |
je nameraný výkon jednotlivého režimu (kW) |
PAE,i |
je výkon príslušenstva jednotlivého režimu (kW) |
WF,i |
je váhový faktor jednotlivého režimu. |
3.3.2. NRTC
Práca vykonaná počas cyklu potrebná na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie sa stanoví v súlade s bodom 4.6.2 prílohy III.
Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:
kde
m CO2, hot |
sú hmotnostné emisie CO2 pri NRTC so štartom za tepla, g) |
W act, hot |
je skutočná práca cyklu pri NRTC so štartom za tepla (kWh) |
Doplnok 7
Alternatívne stanovenie emisií CO2
1. Úvod
Ak sa výrobca, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 tejto prílohy, rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, uplatňujú sa ustanovenia a skúšobné postupy na podávanie správ o emisiách CO2 stanovené v tomto doplnku.
2. Všeobecné požiadavky
2.1. |
Emisie CO2 sa musia určiť v rámci skúšobného cyklu NRTC so štartom za tepla podľa bodu 7.8.3 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. |
2.2. |
Výsledky skúšok sa oznamujú ako spriemerované hodnoty cyklu špecifické pre brzdenie a vyjadrené v jednotkách g/kWh. |
3. Stanovenie emisií CO2
3.1. Meranie neupravených výfukových plynov
Tento bod sa uplatňuje, ak sa CO2 meria v neupravených výfukových plynoch.
3.1.1. Meranie
CO2 v neupravenom výfukovom plyne emitovanom z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 9.4.6 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 8.1.4 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
Systém merania musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 8.1.9 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
3.1.2. Hodnotenie údajov
Príslušné údaje sa musia zaznamenať a ukladať podľa bodu 7.8.3.2 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
3.1.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus
V prípade merania na suchom základe sa korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu A.8.2.2 doplnku 8 alebo bodu A.7.3.2 doplnku 7 k prílohe 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 musí uplatniť na okamžité hodnoty koncentrácie skôr, ako sa vykoná akýkoľvek ďalší výpočet.
Hmotnosť CO2 (g/skúška) sa vypočíta vynásobením časovo korigovaných okamžitých koncentrácií CO2 s prietokmi výfukových plynov a integráciou v rámci skúšobného cyklu podľa:
a) bodu A.8.2.1.2 a bodu A.8.2.5 doplnku 8 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, použitím hodnôt u CO2 z tabuľky A.8.1 alebo výpočtom hodnôt u podľa bodu A.8.2.4.2 doplnku 8 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03;
b) alebo bodu A.7.3.1 a bodu A.7.3.3 doplnku 7 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
3.2. Meranie zriedených výfukových plynov
Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa CO2 meria v zriedených výfukových plynoch.
3.2.1. Meranie
CO2 v zriedených výfukových plynoch emitovaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 9.4.6 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. Výfukový plyn sa zrieďuje filtrovaným okolitým vzduchom, syntetickým vzduchom a dusíkom. Kapacita prietoku v celom prietokovom systéme musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek.
Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 8.1.4 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
Systém merania musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 8.1.9 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
3.2.2. Hodnotenie údajov
Príslušné údaje sa musia zaznamenať a ukladať podľa bodu 7.8.3.2 prílohy 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
3.2.3. Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus
V prípade merania na suchom základe sa korekcia zo suchého základu na mokrý podľa bodu A.8.3.2 doplnku 8 alebo bodu A.7.4.2 doplnku 7 k prílohe 4B k predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03 musí uplatniť na okamžité hodnoty koncentrácie skôr, ako sa vykoná akýkoľvek ďalší výpočet.
Hmotnosť CO2 (g/skúška) sa vypočíta vynásobením časovo korigovaných okamžitých koncentrácií CO2 s prietokmi výfukových plynov a integráciou v rámci skúšobného cyklu podľa:
a) bodu A.8.3.1 a bodu A.8.3.4. doplnku 8 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, použitím hodnôt u CO2 z tabuľky A.8.2 alebo výpočtom hodnôt u podľa bodu A.8.3.3 doplnku 8 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03;
b) alebo bodu A.7.4.1 a bodu A.7.4.3 doplnku 7 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
Korekcia na pozadie sa musí použiť v súlade s bodom A.8.3.2.4 doplnku 8 alebo bodom A.7.4.1 doplnku 8 k prílohe 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
3.3. Výpočet emisií špecifických pre brzdenie
Práca vykonaná počas cyklu potrebná na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie sa musí stanoviť v súlade s bodom 7.8.3.4 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03.
Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:
kde
mCO2, hot |
sú hmotnostné emisie CO2 pri NRTC so štartom za tepla g) |
Wact, hot |
je skutočná práca cyklu pri NRTC so štartom za tepla (kWh). |
PRÍLOHA IV
TESTOVACIE POSTUPY PRE ZÁŽIHOVÉ MOTORY
1. ÚVOD
1.1 |
Táto príloha popisuje spôsob stanovenia emisií plynných škodlivín z testovaných motorov. |
1.2 |
Test sa musí vykonať s motorom namontovaným na skúšobnej stolici a pripojeným k dynamometru. |
2. PODMIENKY TESTU
2.1 Podmienky testu motora
Meria sa absolútna teplota (Ta) vzduchu nasávaného do motora, vyjadrená v kelvinoch, a suchý atmosférický tlak (ps), vyjadrený v kPa, a podľa nasledovných vzorcov sa určí parameter fa:
2.1.1 Platnosť testu
Aby sa test uznal za platný, parameter fa musí byť taký, aby:
2.1.2 Motory s chladením plniaceho vzduchu
Musí sa zaznamenať teplota chladiaceho média a teplota plniaceho vzduchu.
2.2 Sací systém motora
Testovaný motor musí byť vybavený systémom nasávania vzduchu, ktorého odpor pri nasávaní vzduchu je v rámci 10 % horného limitu stanoveného výrobcom pre čistý vzduchový filter v prevádzkových podmienkach motora špecifikovaných výrobcom, pri ktorých nastáva maximálny prietok vzduchu u príslušnej aplikácie motora.
Pre malé zážihové motory (zdvihový objem < 1 000 cm3) sa môže použiť systém reprezentujúci inštalovaný motor.
2.3 Výfukový systém motora
Testovaný motor musí byť vybavený výfukovým systémom, ktorého protitlak výfukových plynov je v rámci 10 % horného limitu stanoveného výrobcom v prevádzkových podmienkach motora, pri ktorých sa dosiahne maximálny udávaný výkon u príslušnej aplikácie motora.
Pre malé zážihové motory (zdvihový objem < 1 000 cm3) sa môže použiť systém reprezentujúci inštalovaný motor.
2.4 Chladiaci systém
Použije sa chladiaci systém motora s dostatočným objemom na udržiavanie motora v normálnych prevádzkových teplotách predpísaných výrobcom. Toto ustanovenie sa vzťahuje na jednotky, ktoré musia byť odpojené aby sa mohol merať výkon ako napr. dúchadlo, u ktorého musí byť chladiaci ventilátor odmontovaný, aby sa dosiahol prístup ku kľukovému hriadeľu.
2.5 Mazací olej
Použije sa mazací olej, ktorý spĺňa špecifikácie výrobcu motora pre určitý motor a predpokladané použitie. Výrobcovia musia používať mazadlá reprezentujúce komerčne dostupné motorové mazacie oleje.
Špecifikácie mazacieho oleja použitého na test sa musia zaznamenať v bode 1.2 dodatku 2 prílohy VII pre zážihové motory a predložiť s výsledkami testu.
2.6 Nastaviteľné karburátory
Motory s obmedzene nastaviteľnými karburátormi sa testujú v oboch extrémnych nastaveniach.
2.7 Testovacie palivo
Použije sa referenčné palivo špecifikované v prílohe V.
Oktánové číslo a hustota referenčného paliva použitého na test sa zaznamená v bode 1.1.1 dodatku 2 prílohy VII pre zážihové motory.
U dvojdobých motorov sa pomer zmesi paliva a oleja musí rovnať pomeru odporučenému výrobcom. Podiel oleja v zmesi palivo/olej dodávanej do dvojdobých motorov a z toho vyplývajúca hustota paliva sa zaznamenajú v bode 1.1.4 dodatku 2 prílohy VII pre zážihové motory.
2.8 Stanovenie nastavení dynamometra
Meranie emisií je založené na nekorigovanom brzdnom účinku. Pomocné zariadenia potrebné len na prevádzku strojného zariadenia, ktoré môžu byť namontované na motore, sa pri teste odstránia. Ak sa pomocné zariadenia neodstránili, určí sa výkon, ktorý absorbovali, aby sa vypočítali nastavenia dynamometra s výnimkou motorov, u ktorých také zariadenia tvoria integrálnu časť motora (napr. chladiace ventilátory u vzduchovo chladených motorov).
Nastavenia odporu pri prívode vzduchu a protitlaku výfukového potrubia sa u motorov, u ktorých je to možné, nastavia tak, aby zodpovedali horným limitom výrobcu v súlade s bodmi 2.2 a 2.3. Hodnoty maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených testovacích otáčkach sa musia určiť experimentálne, aby sa mohli vypočítať hodnoty krútiaceho momentu pre špecifikované testovacie fázy. U motorov, ktoré nie sú určené na prevádzku nad určitý rozsah otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, musí maximálny krútiaci moment pri skúšobných otáčkach udať výrobca. Nastavenie motora pre každú testovaciu fázu sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:
kde:
S |
je nastavenie dynamometra [kW], |
PM |
je maximálny pozorovaný alebo udávaný výkon pri testovacích otáčkach v testovacích podmienkach (pozri dodatok 2 prílohy VII) [kW], |
PAE |
je udávaný celkový výkon akéhokoľvek pomocného zariadenia inštalovaného s cieľom testu [kW], ktoré sa nevyžaduje podľa dodatku 3 prílohy VII, |
L |
je podiel krútiaceho momentu špecifikovaného pre testovaciu fázu. |
Ak je pomer
hodnotu PAE môže overiť technický orgán udeľujúci typové schválenie.
3. PRIEBEH TESTU
3.1 Inštalovanie meracieho vybavenia
Prístroje a vzorkovacie sondy sa inštalujú podľa požiadaviek. Pri použití plnoprietokového riediaceho systému na riedenie výfukových plynov sa musí k systému pripojiť výfuková trubica.
3.2 Spustenie systému riedenia a motora
Riediaci systém a motor sa spúšťajú a zahrievajú dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky nestabilizujú pri plnom zaťažení a menovitých otáčkach (bod 3.5.2).
3.3 Nastavenie riediaceho pomeru
Celkový riediaci pomer nesmie byť menší než štyri.
U systémov s regulovanou koncentráciou CO2 alebo NOx sa musí obsah riediaceho vzduchu merať na začiatku a konci každého testu. Namerané hodnoty východzích koncentrácií CO2 alebo NOx riediaceho vzduchu sa môžu pred a po teste líšiť maximálne o 100 ppm resp. 5 ppm.
Pri použití systému analýzy riedených výfukových plynov sa príslušné východzie koncentrácie stanovia odberom vzoriek riediaceho vzduchu do odberového vaku v celom rozsahu priebehu testu.
Priebežná (bez vaku) východzia koncentrácia sa môže odobrať v minimálne troch bodoch, na začiatku, na konci a v bode blízko stredu cyklu a spriemerovať. Na žiadosť výrobcu sa merania východzích hodnôt môžu vynechať.
3.4 Kontrola analyzátorov
Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musí sa ciachovať merací rozsah.
3.5 Testovací cyklus
3.5.1 |
Špecifikácia c pre strojné zariadenia podľa bodu 1Aiii prílohy I. Pri prevádzke dynamometra na testovanom motore sa musí dodržať nasledovný testovací cyklus pre daný typ strojného zariadenia:
3.5.1.1 Testovacie fázy a váhové faktory
(1) Hodnoty zaťaženia sú percentuálnymi hodnotami krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému výkonu definovanému ako disponibilný maximálny výkon počas postupu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť spustený na neobmedzený počet hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa predpisu výrobcu. Na lepšiu ilustráciu definície základného výkonu, pozri obrázok 2 normy ISO 8528–1: 1993(E). (2) Pre etapu I sa môže použiť 0,90 a 0,10 namiesto 0,85 a 0,15 3.5.1.2 Voľba vhodného testovacieho cyklu Ak je hlavný účel používania modelu motora známy, potom sa testovací cyklus môže zvoliť na základe príkladov uvedených v bode 3.5.1.3. Ak je hlavný účel používania modelu motora neistý, potom by sa mal vhodný testovací cyklus zvoliť na základe špecifikácie motora. 3.5.1.3 Príklady (zoznam nie je vyčerpávajúci) Typické príklady: cyklus D: elektrické agregáty s premenlivým zaťažením vrátane elektrických agregátov na lodiach a vo vlakoch (nie na pohon), chladiace jednotky, zváracie agregáty; plynové kompresory; cyklus G1: trávnikové kosačky s motorom vpredu alebo vzadu; golfové vozíky, zametače trávnikov; ručne vedené rotačné alebo valcové trávnikové kosačky; zariadenia na odpratávanie snehu; drviče odpadkov; cyklus G2: prenosné generátory, čerpadlá, zváracie prístroje a vzduchové kompresory; môžu sem patriť zariadenia na úpravu trávnikov a záhradné zariadenia, ktoré pracujú pri menovitých otáčkach motora; cyklus G3: dúchadlá; reťazové píly; nožnice na živé ploty; prenosné píly motorové kultivátory; prístroje na striekanie; upravovače trávnikov; sacie zariadenia. |
3.5.2 |
Kondicionovanie motora Zahrievanie motora a systému musí byť pri maximálnych otáčkach a krútiacom momente, aby sa stabilizovali parametre motora podľa odporúčaní výrobcu. Poznámka: Čas kondicionovania by tiež mal zabrániť pôsobeniu usadením vo výfukovom systéme z predchádzajúceho testu. Medzi fázami testu sa vyžaduje aj čas stabilizácie, ktorý bol začlenený v záujme minimalizácie vzájomného ovplyvňovania jednotlivých fáz. |
3.5.3 |
Postup testu Testovacie cykly G1, G2 alebo G3 sa vykonajú vo vzostupnom poradí vyššie uvedených čísiel fáz príslušného cyklu. Čas odberu vzoriek v každej fáze musí byť aspoň 180 s. Hodnoty koncentrácie výfukových emisií sa musia merať a zaznamenávať za posledných 120 s príslušného času odberu vzoriek. Pre každý merací bod musí byť trvanie fázy dostatočné na dosiahnutie tepelnej stálosti motora pred začiatkom odberu vzoriek. Trvanie fázy sa zaznamená a oznámi. a) U motorov pri testovacej konfigurácii s reguláciou otáčok dynamometra: počas každej fázy testovacieho cyklu po počiatočnej prechodnej dobe sa stanovené otáčky musia udržiavať v rozsahu ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min-1. podľa toho, ktoré z nich sú vyššie, okrem nízkych voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v toleranciách udávaných výrobcom. Špecifikovaný krútiaci moment sa musí udržiavať tak, aby priemer v celom priebehu merania bol v rozmedzí ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri testovacích otáčkach. b) U motorov pri testovacej konfigurácii s reguláciou zaťaženia dynamometra: počas každej fázy testovacieho cyklu po počiatočnej prechodnej dobe sa stanovené otáčky musia udržiavať v rozsahu ± 2 % menovitých otáčok alebo ± 3 min-1. podľa toho, ktoré z nich sú vyššie, ale v každom prípade sa musia udržiavať v rozmedzí ± 5 %, okrem nízkych voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v toleranciách udávaných výrobcom. Počas každej fázy testovacieho cyklu, keď je predpísaný krútiaci moment 50 % alebo väčší než maximálny krútiaci moment pri testovacích otáčkach, musí sa priemer špecifikovaného krútiaceho momentu počas trvania zberu údajov udržiavať v rozmedzí ± 5 % predpísaného krútiaceho momentu. Počas fáz testovacieho cyklu, keď je predpísaný krútiaci moment menší než 50 % maximálneho krútiaceho momentu pri testovacích otáčkach, musí sa priemer špecifikovaného krútiaceho momentu počas trvania zberu údajov udržiavať v rozmedzí ± 10 % predpísaného krútiaceho momentu alebo ± 0,5 Nm podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. |
3.5.4 |
Odozva analyzátora Výstup analyzátorov sa zaznamenáva na páskový zapisovač alebo sa meria ekvivalentným systémom zberu údajov, pričom výfukový plyn preteká cez analyzátory aspoň počas posledných 180 s každej fázy. Ak sa u merania riedeného CO a CO2 použije odber vzoriek do vaku (pozri dodatok 1, bod 1.4.4), vzorka sa musí umiestniť do vaku počas posledných 180 s každej fázy a vo vaku umiestnená vzorka sa musí analyzovať a zaznamenať. |
3.5.5 |
Podmienky motora U každej fázy sa po stabilizovaní motora musia merať otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu a prietok paliva. Musia sa zaznamenať akékoľvek doplňujúce údaje potrebné pre výpočet (pozri body 1.1 a 1.2 dodatku 3). |
3.6 Opätovná kontrola analyzátorov
Po emisnom teste sa na opätovnú kontrolu použije nulovací plyn a rovnaký ciachovací plyn. Test sa bude považovať za platný, ak je rozdiel výsledkov dvoch meraní menší než 2 %.
Dodatok 1
1. POSTUP MERANIA A ODBERU VZORIEK
Plynné komponenty emitované motorom predloženým na testovanie sa merajú metódami popísanými v prílohe VI. Metódy uvedené v prílohe VI popisujú odporúčané analytické systémy pre plynné emisie (bod 1.1).
1.1 Špecifikácia dynamometra
Na vykonanie testovacích cyklov popísaných v bode 3.5.1 prílohy IV sa musí použiť motorový dynamometer s primeranými charakteristikami. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a otáčok musí umožniť meranie výkonu hriadeľa v rámci daných limitov. Môžu byť potrebné ďalšie výpočty.
Presnosť meracieho zariadenia musí byť taká, aby sa neprekročili maximálne tolerancie hodnôt uvedených v bode 1.3.
1.2 Prietok paliva a celkový prietok zriedených plynov
Na meranie prietoku paliva, z ktorého sa vychádza pri výpočte emisií (dodatok 3) sa používajú prístroje s presnosťou stanovenou v bode 1.3. Ak sa použije plnoprietokový riediaci systém, celkový prietok riedených výfukových plynov (GTOTW) sa meria s PDP alebo CFV – príloha VI bod 1.2.1.2. Presnosť musí zodpovedať ustanoveniam bodu 2.2 dodatku 2 prílohy III.
1.3 Presnosť
Ciachovanie všetkých meracích prístrojov musí vychádzať z národných (medzinárodných) noriem a musí spĺňať požiadavky uvedené v tabuľkách 2 a 3.
Tabuľka 2 – Povolené odchýlky meracích prístrojov pre parametre vzťahujúce sa k motoru
Číslo |
Položka |
Povolená odchýlka |
1 |
Otáčky motora |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |
2 |
Krútiaci moment |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |
3 |
Spotreba paliva () |
± 2 % maximálnej hodnoty motora |
4 |
Spotreba vzduchu () |
± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá hodnota je väčšia |
(1) Výpočty emisií výfukových plynov popísané v tejto smernici sú v niektorých prípadoch založené na rôznych metódach merania a/alebo výpočtu. Z dôvodu obmedzených celkových tolerancií pre výpočet výfukových emisií, povolené hodnoty u niektorých položiek, použité v príslušných rovniciach, musia byť menšie než povolené tolerancie uvedené v ISO 3046–3. |
Tabuľka 3 – Povolené odchýlky meracích prístrojov pre iné dôležité parametre
Číslo |
Položka |
Povolená odchýlka |
1 |
Teplota ≤ 600 K |
± 2 % K absolútna |
2 |
Teplota ≥ 600 K |
± 2 % odčítanej hodnoty |
3 |
Tlak výfukových plynov |
± 0,2 kPa absolútny |
4 |
Podtlaky v sacom potrubí |
± 0,05 kPa absolútne |
5 |
Atmosférický tlak |
± 0,1 kPa absolútny |
6 |
Iné tlaky |
± 0,1 kPa absolútny |
7 |
Relatívna vlhkosť |
± 3 absolútna |
8 |
Absolútna vlhkosť |
± 5 % odčítanej hodnoty |
9 |
Prietok riediaceho vzduchu |
± 2 % odčítanej hodnoty |
10 |
Prietok zriedených výfukových plynov |
± 2 % odčítanej hodnoty |
1.4 Stanovenie plynných komponentov
1.4.1 Všeobecné špecifikácie analyzátora
Analyzátory musia mať merací rozsah vhodný pre presnosť požadovanú na meranie koncentrácií komponentov výfukových plynov (bod 1.4.1.1). Odporúča sa, aby boli analyzátory používané tak, aby nameraná koncentrácia bola v rozsahu 15 % až 100 % plného rozsahu stupnice.
Ak je hodnota plného rozsahu stupnice 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej, alebo ak sú použité odčítacie systémy (počítače, zariadenia na zber dát) s dostatočnou presnosťou a rozlíšením menším než 15 % plného rozsahu, sú akceptovateľné aj koncentrácie menšie než 15 % plného rozsahu stupnice. V tomto prípade sa musí urobiť dodatočné ciachovanie s cieľom zaistiť presnosť ciachovacích kriviek – bod 1.5.5.2 dodatku 2 tejto prílohy.
Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali dodatočné chyby.
1.4.1.1 Presnosť
Analyzátor sa nesmie odchyľovať od menovitého ciachovacieho bodu o viac než ± 2 % odčítanej hodnoty v celom meracom rozsahu okrem nuly a ± 0,3 % plného rozsahu stupnice pri nule. Presnosť sa stanoví podľa ciachovacích požiadaviek uvedených v bode 1.3.
1.4.1.2 Opakovateľnosť
Opakovateľnosť definovaná ako 2,5–násobok štandardnej odchýlky 10 opakovaných odoziev na daný ciachovací alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu, nesmie byť väčšia než ± 1 % z koncentrácie plného rozsahu stupnice pre každý interval použitý nad 100 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % každého intervalu použitého pod 100 ppm (alebo ppm C).
1.4.1.3 Hluk
Medzišpičková odozva analyzátora na nulovacie a ciachovacie plyny alebo plyny na nastavenie meracieho rozsahu, počas ktoréhokoľvek 10–sekundového časového intervalu, nesmie prekročiť 2 % plného rozsahu stupnice vo všetkých použitých intervaloch.
1.4.1.4 Kolísanie nuly
Nulová odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane šumu, na nulovací plyn počas 30–sekundového časového intervalu. Kolísanie nuly počas jednej hodiny musí byť menšie než 2 % plného rozsahu stupnice v najnižšom použitom intervale.
1.4.1.5 Kolísanie meracieho rozsahu
Meracia ciachovacia odozva je definovaná ako stredná odozva, vrátane šumu, na ciachovací plyn počas 30–sekundového časového intervalu. Kolísanie meracieho rozsahu počas jednej hodiny musí byť menšie než 2 % plného rozsahu v najnižšom použitom intervale.
1.4.2 Sušenie plynu
Výfukové plyny sa môžu merať vlhké alebo suché. Akékoľvek zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny vplyv na koncentráciu meraných plynov. Chemické sušičky nie sú prijateľnou metódou na odstraňovanie vody zo vzorky.
1.4.3 Analyzátory
Body 1.4.3.1 až 1.4.3.5 popisujú zásady merania, ktoré sa majú použiť. Podrobný popis systémov merania je uvedený v prílohe VI.
Merané plyny sa musia analyzovať nasledovnými prístrojmi. U nelineárnych analyzátorov je povolené použitie linearizačných obvodov.
1.4.3.1 Analýza oxidu uhoľnatého (CO)
Typ analyzátora oxidu uhoľnatého musí byť nedisperzný infračervený a absorpčný (NDIR).
1.4.3.2 Analýza oxidu uhličitého (CO2)
Typ analyzátora oxidu uhličitého musí byť nedisperzný infračervený a absorpčný (NDIR).
1.4.3.3 Analýza kyslíku (O2)
Analyzátorom kyslíku musí byť paramagnetický detektor (PMD), snímač oxidu zirkoničitého (ZRDO) alebo elektrochemický snímač (ECS).
Poznámka: Snímače oxidu zirkoničitého sa neodporúčajú keď koncentrácie HC a CO sú vysoké ako aj u zážihových motorov s chudobnou zmesou. U elektrochemických snímačov sa musí kompenzovať krížová citlivosť na CO2 a NOx.
1.4.3.4 Analýza uhľovodíkov (HC)
Analyzátorom uhľovodíkov u odberu vzoriek neriedeného plynu musí byť ohrievaný detektor s ionizáciou plameňom (HFID) s detektorom, ventilmi, potrubím, atď., vyhrievaným tak, aby sa udržiavala teplota plynu 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C).
Analyzátorom uhľovodíkov u odberu vzoriek riedeného plynu musí byť buď ohrievaný detektor s ionizáciou plameňom (HFID) alebo detektor s ionizáciou plameňom (FID).
1.4.3.5 Analýza oxidov dusíka (NOx)
Analyzátorom oxidov dusíka musí byť chemiluminiscenčný detektor (CLD) alebo ohrievaný chemiluminiscenčný detektor (HCLD) s konvertorom NO2/NO, ak sa meria na suchej báze. Ak sa meria na mokrej báze, musí sa použiť HCLD s konvertorom udržiavaným nad 333 K (55 °C) za predpokladu, že je splnená kontrola krížovej citlivosti vodnej pary (príloha III, dodatok 2, bod 1.9.2.2). U oboch CLD a HCLD sa odber vzoriek musí udržiavať pri teplote steny 328 K až 473 K (55 °C až 200 °C) po konvertor pri meraní na suchej báze a po analyzátor pri meraní na mokrej báze.
1.4.4 Odber vzoriek plynných emisií
Ak je zloženie výfukových plynov ovplyvnené akýmkoľvek systémom na dodatočnú úpravu výfukových plynov, vzorka výfukových plynov sa musí odobrať za týmto zariadením.
Sonda na odber vzoriek plynných emisií by sa mala nachádzať na vysokotlakovej strane výfukového tlmiča a tak ďaleko od výstupu systému výfukových plynov ako je to možné. Na zabezpečenie úplného zmiešania výfukových plynov motora pred sondou sa môže nepovinne vložiť zmiešavacia komora medzi výstup tlmiča a odberovú sondu. Vnútorný objem zmiešavacej komory nesmie byť menší než 10 násobok zdvihového objemu valcov testovaného motora, mal by mať približne rovnaké rozmery pokiaľ ide o výšku, šírku a hĺbku a podobať sa kocke. Veľkosť zmiešavacej komory by mala byť čo možno najmenšia a komora by mala byť umiestnená čo najbližšie k motoru. Výfukové potrubie vychádzajúce zo zmiešavacej komory tlmiča by malo byť aspoň 610 mm dlhé od umiestnenia sondy a malo by mať dostatočnú veľkosť, aby sa minimalizoval protitlak. Teplota vnútorného povrchu zmiešavacej komory sa musí udržiavať nad rosným bodom výfukových plynov a odporúča sa minimálna teplota 338 K (65 °C).
Všetky komponenty sa môžu voliteľne merať priamo v riediacom tuneli, alebo pomocou odberu vzorky do vaku a následného merania koncentrácie v odberovom vaku.
Dodatok 2
1. CIACHOVANIE ANALYTICKÝCH PRÍSTROJOV
1.1 Úvod
Každý analyzátor sa ciachuje tak často, ako je to potrebné na splnenie požiadaviek tejto normy na presnosť. Ciachovacia metóda, ktorá sa musí použiť, je popísaná v tomto odseku pre analyzátory uvedené v bode 1.4.3 dodatku 1.
1.2 Ciachovacie plyny
Musí sa rešpektovať trvanlivosť všetkých ciachovacích plynov.
Musí sa zaznamenať dátum použiteľnosti ciachovacích plynov stanovený výrobcom.
1.2.1 Čisté plyny
Požadovaná čistota ciachovacích plynov je definovaná kontaminačnými limitmi uvedenými nižšie. Pre prevádzku musia byť k dispozícii nasledovné plyny:
— čistený dusík (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO),
— čistený kyslík (čistota > 99,5 objemového % O2),
— zmes vodík–hélium (40 ± 2 % vodík, zvyškové hélium); (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 400 ppm CO2),
— čistený syntetický vzduch (kontaminácia ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO) (obsah kyslíka 18–21 objemového %).
1.2.2 Ciachovacie plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu
K dispozícii musí byť zmes plynov, ktoré majú nasledovné chemické zloženie:
— C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri bod 1.2.1),
— CO a čistený dusík,
— a čistený dusík (množstvo NO2 obsiahnuté v tomto ciachovacom plyne nesmie presiahnuť 5 % obsahu NO),
— CO2 a čistený dusík,
— CH4 a čistený syntetický vzduch,
— C2H6 a čistený syntetický vzduch.
Poznámka: iné kombinácie plynov sú povolené za predpokladu, že tieto plyny vzájomne nereagujú.
Skutočná koncentrácia ciachovacieho a plynu na nastavenie meracieho rozsahu musí byť v rámci ± 2 % menovitej hodnoty. Všetky koncentrácie ciachovacieho plynu musia byť dané na objemovej báze (objemové percento alebo objemové ppm).
Plyny použité na ciachovanie a stanovenie meracieho rozsahu sa môžu získať aj pomocou presného zmiešavacieho zariadenia (rozdeľovača plynov), riedením pomocou čisteného N2 alebo čisteného syntetického vzduchu. Presnosť zmiešavacieho zariadenia musí byť taká, aby sa mohla koncentrácia zriedených ciachovacích plynov stanoviť s toleranciou ± 1,5 %. Táto presnosť znamená, že základné plyny použité na zmiešanie musia byť známe s presnosťou aspoň ± 1 % a vychádzať z národných alebo medzinárodných noriem pre plyny. Overenie sa vykoná pri 15 % až 50 % plného rozsahu stupnice pre každé ciachovanie s pomocou zmiešavacieho zariadenia.
Voliteľne sa môže zmiešavacie zariadenie kontrolovať prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napr. s použitím plynu NO s CLD. Ciachovacia hodnota prístroja sa nastaví s plynom na stanovenie meracieho rozsahu priamo pripojeným k prístroju. Zmiešavacie zariadenie sa kontroluje pri používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovná s nameranými koncentráciami prístroja. Tento rozdiel musí byť v každom bode v rámci ± 0,5 % menovitej hodnoty.
1.2.3 Overenie krížovej citlivosti kyslíka
Skúšobné plyny na kontrolu citlivosti kyslíka musia obsahovať propán s 350 ppm ± 75 ppm C uhľovodíka. Hodnota koncentrácie sa určí so zohľadnením tolerancií ciachovacieho plynu pomocou chromatografickej analýzy celkových uhľovodíkov spolu s nečistotami alebo pomocou dynamického zmiešavania. Dusík je dominantným rozpúšťadlom zvyšku kyslíka. Zmes potrebná na testovanie benzínových motorov je nasledovná:
O2 koncentrácia krížovej citlivosti |
zvyšok |
10 (9 až 11) |
dusík |
5 (4 až 6) |
dusík |
0 (0 až 1) |
dusík |
1.3 Prevádzkový postup u analyzátorov a systému na odber vzoriek
Prevádzkový postup u analyzátorov sa musí riadiť spúšťacími a prevádzkovými pokynmi výrobcu prístroja. V nich musia byť začlenené minimálne požiadavky uvedené v bodoch 1.4 až 1.9. Pre laboratórne prístroje ako je GC prístroj a vysokovýkonné kvapalné chromatografy (HPLC) platí len bod 1.5.4.
1.4 Test netesnosti
Musí sa vykonať test netesnosti systému. Sonda musí byť odpojená od výfukového systému a koniec sa musí uzavrieť. Musí sa zapnúť čerpadlo analyzátora. Po počiatočnej stabilizačnej perióde by mali všetky prietokomery ukazovať nulu. Ak tomu tak nie je, musí sa skontrolovať potrubie na odber vzoriek a korigovať chyba.
Maximálna povolená netesnosť na podtlakovej strane je 0,5 % skutočného prietoku pre kontrolovanú časť systému. Na odhad skutočných prietokov sa môžu použiť prietoky analyzátora a obtoku.
Alternatívne sa môže systém odsať na tlak, minimálne podtlak, 20 kPa (80 kPa absolútny). Po počiatočnom stabilizačnom časovom intervale nesmie zvýšenie tlaku δp (kPa/min) prekročiť:
kde:
Vsyst |
= |
objem systému [1] |
fr |
= |
prietok systému [1/min] |
Ďalšou metódou je zavedenie krokovej zmeny koncentrácie na začiatku potrubia na odber vzoriek prepnutím z nulovacieho na ciachovací plyn. Ak po primeranom čase odčítaný údaj ukazuje nižšiu koncentráciu v porovnaní so zavedenou koncentráciou, poukazuje to na problémy ciachovania alebo netesnosti.
1.5 Ciachovací postup
1.5.1 Prístrojová zostava
Prístrojová zostava sa musí ciachovať a ciachovacie krivky overiť pomocou ciachovacích plynov. Môžu sa použiť rovnaké prietoky plynov ako pri odbere vzoriek výfukových plynov.
1.5.2 Čas ohrievania
Čas ohrievania by mal byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Ak nie je špecifikovaný, na ohrievanie analyzátorov sa odporúčajú minimálne dve hodiny.
1.5.3 Analyzátor NDIR a HFID
Podľa potreby sa musí analyzátor NDIR vyladiť a musí sa optimalizovať plameň spaľovania analyzátora HFID (bod 1.9.1).
1.5.4 GC a HPCL
Oba prístroje sa musia ciachovať podľa správnej laboratórnej praxe a odporúčania výrobcu.
1.5.5 Zostrojenie ciachovacej krivky
1.5.5.1 Všeobecné pokyny
a) Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí ciachovať.
b) Použitím čisteného syntetického vzduchu (alebo dusíka) sa musia analyzátory CO, CO2, NOx a HC nastaviť na nulu.
c) Príslušné ciachovacie plyny sa zavedú do analyzátorov, zaznamenajú sa hodnoty a zostroja sa ciachovacie krivky.
d) Pre všetky rozsahy prístrojov, s výnimkou najnižšieho rozsahu, sa ciachovacie krivky zostroja z aspoň 10 ciachovacích, rovnomerne rozmiestnených bodov (okrem nuly). Pre najnižší rozsah prístroja sa ciachovacia krivka zostrojí pomocou aspoň 10 ciachovacích bodov (okrem nuly) rozmiestnených tak, aby polovica ciachovacích bodov ležala pod 15 % plného rozsahu stupnice analyzátora a zvyšok nad 15 % plného rozsahu stupnice. Pre všetky rozsahy musí byť najvyššia menovitá koncentrácia rovná alebo vyššia než 90 % plného rozsahu stupnice.
e) Ciachovacia krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov. Môže sa použiť lineárna alebo nelineárna rovnica s najlepšou zhodou.
f) Ciachovacie body sa nesmú líšiť od čiary najlepšej zhody najmenších štvorcov o viac než ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 3 % plného rozsahu stupnice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.
g) Nulové nastavenie sa znovu skontroluje a podľa potreby sa opakuje ciachovací postup.
1.5.5.2 Alternatívne metódy
Ak je možné preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený prepínač rozsahu, atď.) môže poskytnúť ekvivalentnú presnosť, potom sa môžu tieto alternatívy použiť.
1.6 Overenie ciachovania
Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí pred každou analýzou overiť podľa nasledovného postupu.
Ciachovanie sa overuje pomocou nulovacieho plynu a plynu na stanovenie meracieho rozsahu, ktorých menovitá hodnota je väčšia než 80 % plnej stupnice meracieho rozsahu.
Ak sa u dvoch uvažovaných bodov zistená hodnota nelíši o viac než ± 4 % plnej stupnice od uvedenej referenčnej hodnoty, nastavovacie parametre sa môžu modifikovať. V prípade, že tomu tak nie je, musí sa overiť plyn na stanovenie meracieho rozsahu ( 34 ) alebo sa musí podľa bodu 1.5.5.1 zostrojiť nová ciachovacia krivka.
1.7 Ciachovanie analyzátora indikátorového plynu pre meranie prietoku výfukových plynov
Analyzátor na meranie koncentrácie indikátorového plynu sa ciachuje s použitím ciachovacieho plynu.
Ciachovacia krivka sa zostrojí pomocou aspoň 10 ciachovacích bodov (okrem nuly) rozmiestnených tak, aby polovica ciachovacích bodov ležala medzi 4 % a 20 % plného rozsahu stupnice analyzátora a zvyšok medzi 20 % a 100 % plného rozsahu stupnice. Ciachovacia krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.
Ciachovacia krivka sa nesmie líšiť o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice od menovitej hodnoty každého ciachovacieho bodu, v rozmedzí od 20 % do 100 % plného rozsahu stupnice. Nesmie sa tiež líšiť o viac než ± 2 % odčítanej hodnoty od menovitej hodnoty v rozmedzí od 4 % do 20 % plného rozsahu stupnice. Analyzátor sa nastaví na nulu a pred testom sa ciachuje; nato sa použije nulovací a ciachovací plyn, ktorého menovitá hodnota je väčšia než 80 % plnej stupnice analyzátora.
1.8 Test účinnosti konvertora NOx
Účinnosť konvertora použitého na zmenu NO2 na NO sa testuje podľa ustanovení bodov 1.8.1 až 1.8.8 (obrázok 1 dodatku 2 prílohy III).
1.8.1 Usporiadanie testovacej zostavy
Účinnosť konvertorov sa môže testovať pomocou ozonátora použitím testovacej zostavy znázornenej na obrázku 1 prílohy III a postupu uvedeného nižšie.
1.8.2 Ciachovanie
CLD a HCLF sa musia ciachovať v najpoužívanejšom prevádzkovom rozsahu podľa špecifikácií výrobcu pomocou nulovacieho a ciachovacieho plynu (ktorého obsah NO sa musí rovnať asi 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 plynnej zmesi musí byť menšia než 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť vo fáze NO, aby ciachovací plyn neprechádzal cez konvertor. Udaná koncentrácia sa musí zaznamenať.
1.8.3 Výpočet
Účinnosť konvertora NOx sa vypočíta nasledovným spôsobom:
Kde:
a |
= |
koncentrácia NOx podľa bodu 1.8.6; |
b |
= |
koncentrácia NOx podľa bodu 1.8.7; |
c |
= |
koncentrácia NO podľa bodu 1.8.4; |
d |
= |
koncentrácia NO podľa bodu 1.8.5; |
1.8.4 Pridanie kyslíka
Cez spojku tvaru T sa priebežne do prúdu plynu pridáva kyslík alebo nulovací vzduch, kým udávaná koncentrácia nie je asi o 20 % nižšia než udávaná ciachovacia koncentrácia uvedená v bode 1.8.2. (Analyzátor je vo fáze NO).
Zaznamená sa udávaná koncentrácia c). Ozonátor ostáva počas procesu vypnutý.
1.8.5 Zapnutie ozonátora
Následne sa zapne ozonátor, aby vyrábal dostatok ozónu na zníženie koncentrácie NO na asi 20 % (minimálne 10 %) ciachovacej koncentrácie uvedenej v bode 1.8.2. Zaznamená sa udávaná koncentrácia d). (Analyzátor je vo fáze NO).
1.8.6 Fáza NOx
Analyzátor NO sa potom prepne do fázy NOx tak, aby zmes plynov (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádzala cez konvertor. Zaznamená sa udávaná koncentrácia a). (Analyzátor je vo fáze NOx).
1.8.7 Vypnutie ozonátora
Ozonátor je teraz vypnutý. Zmes plynov popísaná v bode 1.8.6 prechádza cez konvertor do detektora. Zaznamená sa udávaná koncentrácia b). (Analyzátor je vo fáze NOx).
1.8.8 Fáza NO
Po prepnutí na fázu NO s vypnutým ozonátorom sa zastaví aj prúd kyslíka alebo syntetického vzduchu. Odčítaný údaj NOx analyzátora sa nesmie odchyľovať o viac než ± 5 % od hodnoty nameranej podľa bodu 1.8.2. (Analyzátor je vo fáze NO).
1.8.9 Testovací interval
Účinnosť konvertora sa musí kontrolovať mesačne.
1.8.10 Požadovaná účinnosť
Účinnosť konvertora nesmie byť menšia než 90 %, ale dôrazne sa odporúča vyššia účinnosť 95 %.
Poznámka: Ak sa u analyzátora v najbežnejšom rozsahu nemôže ozonátorom dosiahnuť zníženie z 80 % na 20 % podľa bodu 1.8.5, musí sa potom použiť najvyšší rozsah, ktorým sa dosiahne toto zníženie.
1.9 Nastavenie FID
1.9.1 Optimalizácia odozvy detektora
HFID musí byť nastavený tak, ako to stanovuje výrobca prístroja. Na optimalizáciu odozvy v najbežnejšom prevádzkovom rozsahu sa má použiť vo vzduchu ciachovací plyn z propánu.
S prietokom paliva a vzduchu, nastaveným podľa odporúčania výrobcu, sa musí do analyzátora zaviesť plyn na stanovenie meracieho rozsahu 350 ± 75 ppm C. Odozva v danom prietoku paliva sa stanoví z rozdielu medzi odozvou ciachovacieho plynu a odozvou nulovacieho plynu. Prietok paliva sa musí postupne nastaviť nad a pod špecifikáciu výrobcu. Pri týchto prietokoch paliva sa zaznamená ciachovacia a nulová odozva. Graficky sa znázorní rozdiel medzi ciachovacou a nulovou odozvou a prietok paliva sa upraví podľa najhrubšej strany krivky. Toto je počiatočné nastavenie prietoku, ktoré sa môže ďalej optimalizovať v závislosti na výsledkoch faktoru odozvy uhľovodíkov a kontroly krížovej citlivosti kyslíka podľa bodov 1.9.2 a 1.9.3.
Ak krížová citlivosť kyslíka alebo faktor odozvy uhľovodíkov nespĺňajú nasledovné špecifikácie, prietok vzduchu sa postupne nastaví nad a pod špecifikácie výrobcu, body 1.9.2 a 1.9.3 sa opakujú pre každý prietok.
1.9.2 Faktory odozvy uhľovodíkov
Analyzátor sa ciachuje pomocou propánu vo vzduchu a čisteného syntetického vzduchu podľa bodu 1.5.
Faktory odozvy sa určujú pri uvedení analyzátora do prevádzky a po väčších intervaloch údržby. Faktor odozvy (Rf) pre príslušný druh uhľovodíka je pomer na FID odčítaného údaju C1 ku koncentrácii plynu vo valci, vyjadrený v ppm C1.
Koncentrácia testovacieho plynu musí byť na takej úrovni, aby poskytovala odozvu približne 80 % plného rozsahu stupnice. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ± 2 % vo vzťahu ku gravimetrickej norme vyjadrenej v objeme. Okrem toho musí byť plynový valec predkondicionovaný po dobu 24 hodín pri teplote 298 K (25 °C) ± 5 K.
Používané testovacie plyny a odporúčané rozsahy faktora odozvy sú tieto:
— metán a čistený syntetický vzduch: 1,00 ≤ Rf ≤ 1,15
— propylén a čistený syntetický vzduch: 0,90 ≤ Rf ≤ 1,1
— toluén a čistený syntetický vzduch: 0,90 ≤ Rf ≤ 1,10
Tieto hodnoty sa vzťahujú na faktor odozvy (Rf) 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.
1.9.3 Kontrola krížovej citlivosti kyslíka
Kontrola krížovej citlivosti kyslíka sa musí stanoviť pri uvedení analyzátora do prevádzky a po väčších intervaloch údržby. Zvolí sa taký rozsah, v ktorom testovací plyn pre krížovú citlivosti kyslíka spadá do horných 50 %. Test sa vykoná s nastavenou požadovanou teplotou pece. Plyny pre krížovú citlivosť kyslíka sú špecifikované v bode 1.2.3.
a) Analyzátor sa nastaví na nulu.
b) Analyzátor sa ciachuje s 0 % kyslíkovou zmesou pre nebenzínové motory.
c) Znovu sa skontroluje nulová odozva. Ak sa zmenila o viac než 0,5 % plnej stupnice, opakujú sa kroky podľa podbodov a a b tohto bodu.
d) Zavedie sa kontrola krížovej citlivosti kyslíka v 5 % a 10 % zmesi.
e) Znovu sa skontroluje nulová odozva. Ak sa zmenila o viac než ± 1 % plnej stupnice, test sa opakuje.
f) Krížová citlivosť kyslíka (% O2 l) sa pre každú zmes v kroku d vypočíta takto:
kde:
A |
= |
koncentrácia uhľovodíkov (ppm C) ciachovacieho plynu použitého v podbode b) |
B |
= |
koncentrácia uhľovodíkov (ppm C) plynov použitých pri kontrole krížovej citlivosti kyslíka v podbode d) |
C |
= |
odozva analyzátora |
D |
= |
percento plného rozsahu stupnice odozvy analyzátora podľa A |
g) % krížovej citlivosti kyslíka (% O2 l) musí byť menšie než ± 3 % pre všetky predpísané plyny na kontrolu krížovej citlivosti kyslíka pred testom.
h) Ak je krížová citlivosť kyslíka väčšia než ± 3 %, prietok vzduchu sa postupne nastaví nad a pod špecifikáciami výrobcu pričom sa opakuje bod 1.9.1 pre každý prietok.
i) Ak je krížová citlivosť kyslíka väčšia než ± 3 % po nastavení prietoku vzduchu, prietok paliva a potom prietok vzorky sa zmení, pričom sa opakuje bod 1.9.1 pre každé nové nastavenie.
j) Ak je krížová citlivosť kyslíka stále ešte väčšia než ± 3 %, analyzátor, FID paliva alebo vzduch horáku sa pred testom opraví alebo vymení. Tento bod sa potom opakuje s opraveným alebo vymeneným zariadením alebo plynmi.
1.10 Krížová citlivosť u analyzátorov CO, CO2, NOx a O2
Plyny, prítomné vo výfukových plynoch, iné než sú analyzované plyny, môžu ovplyvňovať odčítané hodnoty niekoľkými spôsobmi. Pozitívna krížová citlivosť nastáva v prístrojoch NDIR a PMD, kde interferenčný plyn poskytuje rovnaký účinok ako meraný plyn, ale v menšej miere. Negatívna krížová citlivosť vzniká v prístrojoch NDIR interferenčným plynom rozširujúcim absorpčné pásmo meraného plynu a v prístrojoch CLD interferenčným plynom potlačujúcim žiarenie. Kontroly krížovej citlivosti v bodoch 1.10.1 a 1.10.2 sa musia vykonať pred počiatočným použitím analyzátora a po väčších intervaloch údržby, no aspoň raz za rok.
1.10.1 Kontrola krížovej citlivosti analyzátora CO
Voda a CO2 môže ovplyvňovať výkon analyzátora CO. Preto sa cez vodu musí prebublať pri izbovej teplote ciachovací plyn CO2 s koncentráciou 80 % až 100 % plného rozsahu stupnice pri maximálnom prevádzkovom rozsahu použitom počas testovania a musí sa zaznamenať odozva analyzátora. Odozva analyzátora nesmie byť väčšia než 1 % plnej stupnice u rozsahov rovných alebo väčších než 300 ppm alebo väčšia než 3 ppm u rozsahov menších než 300 ppm.
1.10.2 Kontrola krížovej citlivosti analyzátora NOx
Dvoma plynmi, ktoré sa musia brať osobitne na zreteľ u analyzátorov CLD (a HCLD), sú CO2 a vodná para. Krížová citlivosť týchto plynov je úmerná ich koncentrácii a preto sa vyžadujú testovacie metódy na stanovenie krížovej citlivosti pri najvyšších očakávaných koncentráciách, ktoré sú zaregistrované počas testovania.
1.10.2.1 Kontrola krížovej citlivosti CO2
Ciachovací plyn CO2, s koncentráciou 80 % až 100 % plného rozsahu stupnice maximálneho prevádzkového rozsahu, musí prejsť cez analyzátor NDIR a musí sa zaznamenať hodnota CO2 ako A. Potom sa musí zriediť na približne 50 % ciachovacím plynom NO a musí prejsť cez NDIR a (H)CLD, pričom hodnoty CO2 a NO sa zaznamenajú ako B resp. C. Prívod CO2 sa musí uzavrieť a cez (H)CLD prechádza len ciachovací plyn NO a hodnota NO sa zaznamená ako D.
Krížová citlivosť sa vypočíta takto:% krížovej citlivosti
kde:
A |
: |
nezriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR v % |
B |
: |
zriedená koncentrácia CO2 meraná NDIR v % |
C |
: |
zriedená koncentrácia NO meraná CLD v ppm |
D |
: |
nezriedená koncentrácia NO meraná CLD v ppm |
Môžu sa použiť alternatívne metódy riedenia a zisťovania hodnôt ciachovacieho plynu CO2 a NO, ako aj dynamického zmiešavania/riedenia.
1.10.2.2 Kontrola krížovej citlivosti vodnej pary
Táto kontrola sa vzťahuje iba na merania mokrej koncentrácie plynu. Výpočet krížovej citlivosti vodnej pary musí zohľadňovať riedenie ciachovacieho plynu NO vodnou parou a nastavenie koncentrácie vodnej pary zmesi na koncentráciu očakávanú počas testovania.
Ciachovací plyn NO s koncentráciou 80 % až 100 % plného rozsahu stupnice normálneho prevádzkového rozsahu musí prejsť cez (H)CLD a zaznamená sa hodnota NO ako D. Plyn NO musí potom prebublať cez vodu pri teplote miestnosti, prejsť cez (H)CLD a musí sa zaznamenať hodnota NO ako C. Musí sa stanoviť teplota vody a zaznamenať ako F. Musí sa stanoviť a zaznamenať ako G tlak nasýtených pár zmesi, ktorý zodpovedá teplote vody prebublávača (F). Koncentrácia vodnej pary (v %) zmesi sa vypočíta takto:
a zaznamená sa ako H. Očakávaná koncentrácia riedeného ciachovacieho plynu NO (vo vodnej pare) sa vypočíta takto:
a zaznamená sa ako De.
Krížová citlivosť vodnej pary nesmie byť väčšia než 3 % plného rozsahu stupnice a vypočíta sa takto:
kde:
De |
: |
očakávaná zriedená koncentrácia NO (ppm) |
C |
: |
zriedená koncentrácia NO (ppm) |
Hm |
: |
maximálna koncentrácia vodnej pary (%) |
H |
: |
skutočná koncentrácia vodnej pary (%) |
Poznámka: Je dôležité, aby ciachovací plyn NO obsahoval minimálnu koncentráciu NO2 pre túto kontrolu, pretože absorpcia NO2 vo vode sa vo výpočtoch krížovej citlivosti nebrala do úvahy.
1.10.3 Kontrola krížovej citlivosti analyzátora O2
Odozva analyzátora PMD na plyny iné než kyslík je porovnateľne slabšia. Ekvivalenty kyslíka bežných prvkov výfukových plynov sú uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1 – ekvivalenty kyslíka
Plyn |
Ekvivalenty kyslíka |
Oxid uhličitý (CO2) |
– 0,623 |
Oxid uhoľnatý (CO) |
– 0,354 |
Oxid dusnatý (NO) |
+ 44,4 |
Oxid dusičitý (NO2) |
+ 28,7 |
Voda (H2O) |
– 0,381 |
Ak sa majú vykonať merania s vyššou presnosťou, nameraná koncentrácia kyslíka sa koriguje podľa tohto vzorca:
1.11 Ciachovacie intervaly
Analyzátory sa ciachujú podľa bodu 1.5 aspoň každé tri mesiace alebo kedykoľvek pri oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť ciachovanie.
Dodatok 3
1. VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY
1.1 Vyhodnotenie údajov o plynných emisiách
Na vyhodnotenie plynných emisií sa musí spriemerovať tabuľkové odčítanie posledných 120 sekúnd každej fázy a počas každej fázy sa musia stanoviť z priemerných tabuľkových odčítaných údajov a zodpovedajúcich ciachovacích údajov priemerné koncentrácie (conc) HC, CO, NOx a CO2. Iný druh zaznamenávania sa môže použiť vtedy, ak zabezpečuje ekvivalentný zber údajov.
Priemerné východzie koncentrácie (concd) sa môžu stanoviť z odčítaných údajov riediaceho vzduchu vo vaku alebo z priebežného (mimo vakového) základného odčítavania a zodpovedajúcich ciachovacích údajov.
1.2 Výpočet plynných emisií
Záverečné oznámené výsledky testu sa zistia pomocou nasledovných krokov:
1.2.1 Suchá/mokrá korekcia
Nameraná koncentrácia prepočíta na mokrú bázu podľa nasledovných vzorcov, ak už nie je nameraná na mokrej báze:
Pre neriedené výfukové plyny:
kde α je pomer vodík/uhlík v palive.
Koncentrácia H2 vo výfukových plynoch sa vypočíta:
Faktor kw2 sa vypočíta:
pričom Ha je absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu v g vody na kg suchého vzduchu.
Pre riedené výfukové plyny:
pre meranie vlhkého CO2:
alebo pre meranie suchého CO2:
kde α je pomer vodík/uhlík v palive.
Faktor kw1 sa vypočíta podľa nasledovných rovníc:
kde:
Hd |
absolútna vlhkosť riediaceho vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu |
Ha |
absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu |
Pre riadiaci vzduch:
Faktor kw1 sa vypočíta z nasledovných rovníc:
kde:
Hd |
absolútna vlhkosť riediaceho vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu |
Ha |
absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu |
Pre nasávaný vzduch (ak je iný než riediaci vzduch):
Faktor kw2 sa vypočíta z nasledovných rovníc:
pričom Ha je absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu.
1.2.2 Korekcia vlhkosti pre NOx
Pretože emisie NOx závisia na podmienkach okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí, berúc do úvah vlhkosť, vynásobiť faktorom KH:
pričom Ha je absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu.
1.2.3 Výpočet hmotnostných prietokov emisií
Hmotnostné prietoky emisií Gasmass sa pre každú fázu vypočítajú takto:
a) Pre neriedené výfukové plyny ( 35 ):
kde:
GFUEL [kg/h] je hmotnostný prietok paliva;
MWGas [kg/kmol] molekulová hmotnosť jednotlivého plynu podľa tabuľky 1:
Tabuľka 1 – Molekulové hmotnosti
Plyn |
MWGas [kg/kmol] |
NOx |
46,01 |
CO |
28,01 |
HC |
MWHC = MWFUEL |
CO2 |
44,01 |
— MWFUEL = 12,011 + α x 1,00794 + β x 15,9994 [kg/kmol] je molekulová hmotnosť paliva s pomerom vodíka k uhlíku α a pomerom kyslíka k uhlíku β paliva ( 36 );
— CO2AIR je koncentrácia CO2 v nasávanom vzduchu (predpokladá sa, že sa rovná 0,04 % ak nie je nameraná).
b) Pre riedené výfukové plyny ( 37 ):
kde:
— GTOTW [kg/h] je hmotnostný prietok riedených výfukových plynov na mokrej báze, ktorý sa pri použití systému riedenia plného prietoku stanoví podľa prílohy III dodatku 1 bodu 1.2.4,
— concc je východisková korigovaná koncentrácia:
—
— s
—
Koeficient u je uvedený v tabuľke 2.
Tabuľka 2 – Hodnoty koeficienta u
Plyn |
u |
conc |
NOx |
0,001587 |
ppm |
CO |
0,000966 |
ppm |
HC |
0,000479 |
ppm |
CO2 |
15,19 |
% |
Hodnoty koeficientu u sú založené na molekulovej hmotnosti riedených výfukových plynov rovnej 29 [kg/mol]; hodnota HC vychádza z priemerného pomeru uhlíka k vodíku 1: 1,85.
1.2.4 Výpočet špecifických emisií
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:
kde:
Pi = PM,i + PAE,i
Keď je na účely testu inštalované pomocné zariadenie ako je chladiaci ventilátor alebo dúchadlo, absorbovaný výkon sa pripočíta k výsledkom s výnimkou motorov, u ktorých také zariadenie tvorí integrálnu časť motora. Výkon chladiaceho ventilátora alebo dúchadla sa stanoví pri otáčkach použitých pre testy buď výpočtom zo štandardných charakteristík alebo praktickými testmi (dodatok 3 prílohy VII).
Váhové faktory a počet fáz (n), použitých vo vyššie uvedenom výpočte, sú uvedené v bode 3.5.1.1 prílohy IV.
2. PRÍKLADY
2.1 Údaje týkajúce sa neriedených výfukových plynov zo štvordobého zážihového motora
S odkazom na experimentálne údaje (tabuľka 3) sa výpočty prvýkrát vykonajú pre fázu 1 a potom sa rozšíria na všetky ostatné fázy pričom sa použije rovnaký postup.
Tabuľka 3 – Experimentálne údaje štvordobého zážihového motora
Fáza |
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Otáčky motora |
min-1 |
2 550 |
2 550 |
2 550 |
2 550 |
2 550 |
1 480 |
Výkon |
kW |
9,96 |
7,5 |
4,88 |
2,36 |
0,94 |
0 |
Čiastkové zaťaženie |
% |
100 |
75 |
50 |
25 |
10 |
0 |
Váhové faktory |
– |
0,090 |
0,200 |
0,290 |
0,300 |
0,070 |
0,050 |
Barometrický tlak |
kPa |
101,1 |
101,1 |
101,1 |
101,1 |
101,1 |
101,1 |
Teplota vzduchu |
°C |
20,5 |
21,3 |
22,4 |
22,4 |
20,7 |
21,7 |
Relatívna vlhkosť vzduchu |
% |
38,0 |
38,0 |
38,0 |
37,0 |
37,0 |
38,0 |
Absolútna vlhkosť vzduchu |
gH20/kgair |
5,696 |
5,986 |
6,406 |
6,236 |
5,614 |
6,136 |
CO suchý |
ppm |
60 995 |
40 725 |
34 646 |
41 976 |
68 207 |
37 439 |
NOx mokrý |
ppm |
726 |
1 541 |
1 328 |
377 |
127 |
85 |
HC mokrý |
ppm C1 |
1 461 |
1 308 |
1 401 |
2 073 |
3 024 |
9 390 |
CO2 suchý |
% obj. |
11,4098 |
12,691 |
13,058 |
12,566 |
10,822 |
9,516 |
Hmotnostný prietok paliva |
kg/h |
2,985 |
2,047 |
1,654 |
1,183 |
1,056 |
0,429 |
Pomer H/C α |
– |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
Pomer O/C β |
|
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
2.1.1 Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu
Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu sa vypočíta na prevod meraní suchého CO a CO2 na mokrej báze:
kde:
Tabuľka 4 – Mokré hodnoty CO a CO2 v rôznych testovacích fázach
Fáza |
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
H2 suchý |
% |
2,450 |
1,499 |
1,242 |
1,554 |
2,834 |
1,422 |
kw2 |
– |
0,009 |
0,010 |
0,010 |
0,010 |
0,009 |
0,010 |
kw |
– |
0,872 |
0,870 |
0,869 |
0,870 |
0,874 |
0,894 |
CO mokrý |
ppm |
53 198 |
35 424 |
30 111 |
36 518 |
59 631 |
33 481 |
CO2 mokrý |
% |
9,951 |
11,039 |
11,348 |
10,932 |
9,461 |
8,510 |
2.1.2 Emisie HC
kde:
Tabuľka 5 – Emisie HC [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
HCmass |
28,361 |
18,248 |
16,026 |
16,625 |
20,357 |
31,578 |
2.1.3 Emisie NOx
Najprv sa vypočíta korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx:
Tabuľka 6 – Korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
KH |
0,850 |
0,860 |
0,874 |
0,868 |
0,847 |
0,865 |
Potom sa vypočíta NOxmass [g/h]:
Tabuľka 7 – Emisie NOx [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
NOxmass |
39,717 |
61,291 |
44,013 |
8,703 |
2,401 |
0,820 |
2.1.4 Emisie CO
Tabuľka 8 – Emisie CO [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
COmass |
2 084,588 |
997,638 |
695,278 |
591,183 |
810,334 |
227,285 |
2.1.5 Emisie CO2
Tabuľka 9 – Emisie CO2 [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
CO2mass |
6 126,806 |
4 884,739 |
4 117,202 |
2 780,662 |
2 020,061 |
907,648 |
2.1.6 Špecifické emisie
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:
Tabuľka 10 – Emisie [g/h] a váhové faktory v rôznych testovacích fázach
Fáza |
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
HCmass |
g/h |
28,361 |
18,248 |
16,026 |
16,625 |
20,357 |
31,578 |
NOxmass |
g/h |
39,717 |
61,291 |
44,013 |
8,703 |
2,401 |
0,820 |
COmass |
g/h |
2 084,588 |
997,638 |
695,278 |
591,183 |
810,334 |
227,285 |
CO2mass |
g/h |
6 126,806 |
4 884,739 |
4 117,202 |
2 780,662 |
2 020,061 |
907,648 |
Výkon PI |
kW |
9,96 |
7,50 |
4,88 |
2,36 |
0,94 |
0 |
Váhové faktory WFI |
– |
0,090 |
0,200 |
0,290 |
0,300 |
0,070 |
0,050 |
2.2 Údaje týkajúce sa neriedených výfukových plynov zo zážihového dvojdobého motora
S odkazom na experimentálne údaje (tabuľka 11) sa výpočty prvýkrát vykonajú pre fázu 1 a potom sa rozšíria na všetky ostatné fázy pričom sa použije rovnaký postup.
Tabuľka 11 – Experimentálne údaje dvojdobého zážihového motora
Fáza |
|
1 |
2 |
Otáčky motora |
min-1 |
9 500 |
2 800 |
Výkon |
kW |
2,31 |
0 |
Čiastkové zaťaženie |
% |
100 |
0 |
Váhové faktory |
– |
0,9 |
0,1 |
Barometrický tlak |
kPa |
100,3 |
100,3 |
Teplota vzduchu |
°C |
25,4 |
25 |
Relatívna vlhkosť vzduchu |
% |
38,0 |
38,0 |
Absolútna vlhkosť vzduchu |
gH20/kgair |
7,742 |
7,558 |
CO suchý |
ppm |
37 086 |
16 150 |
NOx mokrý |
ppm |
183 |
15 |
HC mokrý |
ppm C1 |
14 220 |
13 179 |
CO2 suchý |
% obj. |
11,986 |
11,446 |
Hmotnostný prietok paliva |
kg/h |
1,195 |
0,089 |
Pomer H/C α |
– |
1,85 |
1,85 |
Pomer O/C β |
|
0 |
0 |
2.2.1 Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu
Korekčný faktor kw prevodu zo suchého na mokrý stav sa vypočíta na prevod meraní suchého CO a CO2 na mokrej báze:
kde:
Tabuľka 12 – Mokré hodnoty CO a CO2 v rôznych testovacích fázach
Fáza |
|
1 |
2 |
H2 suchý |
% |
1,357 |
0,543 |
kw2 |
– |
0,012 |
0,012 |
kw |
– |
0,874 |
0,887 |
CO mokrý |
ppm |
32 420 |
14 325 |
CO2 mokrý |
% |
10,478 |
10,153 |
2.2.2 Emisie HC
kde:
Tabuľka 13 – Emisie HC [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
HCmass |
112,520 |
9,119 |
2.2.3 Emisie NOx
Korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx je u dvojdobých motorov rovný 1:
Tabuľka 14 – Emisie NOx [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
NOxmass |
4,800 |
0,034 |
2.2.4 Emisie CO
Tabuľka 15 – Emisie CO [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
CO |
517,851 |
20,007 |
2.2.5 Emisie CO2
Tabuľka 16 – Emisie CO2 [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
CO2mass |
2 629,658 |
222,799 |
2.2.6 Špecifické emisie
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:
Tabuľka 17 – Emisie [g/h] a váhové faktory v rôznych testovacích fázach
Fáza |
|
1 |
2 |
HCmass |
g/h |
112,520 |
9,119 |
NOxmass |
g/h |
4,800 |
0,034 |
COmass |
g/h |
517,851 |
20,007 |
CO2mass |
g/h |
2 629,658 |
222,799 |
Výkon PII |
kW |
2,31 |
0 |
Váhové faktory WFI |
– |
0,85 |
0,15 |
2.3 Údaje týkajúce sa riedených výfukových plynov zo štvordobého zážihového motora
S odkazom na experimentálne údaje (tabuľka 18) sa výpočty prvýkrát vykonajú pre fázu 1 a potom sa rozšíria na všetky ostatné fázy pričom sa použije rovnaký postup.
Tabuľka 18 – Experimentálne údaje štvordobého zážihového motora
Fáza |
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Otáčky motora |
min-1 |
3 060 |
3 060 |
3 060 |
3 060 |
3 060 |
2 100 |
Výkon |
kW |
13,15 |
9,81 |
6,52 |
3,25 |
1,28 |
0 |
Čiastkové zaťaženie |
% |
100 |
75 |
50 |
25 |
10 |
0 |
Váhové faktory |
– |
0,090 |
0,200 |
0,290 |
0,300 |
0,070 |
0,050 |
Barometrický tlak |
kPa |
980 |
980 |
980 |
980 |
980 |
980 |
Teplota nasávaného vzduchu (1) |
°C |
25,3 |
25,1 |
24,5 |
23,7 |
23,5 |
22,6 |
Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (1) |
% |
19,8 |
19,8 |
20,6 |
21,5 |
21,9 |
23,2 |
Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu (1) |
gH20/kgair |
4,08 |
4,03 |
4,05 |
4,03 |
4,05 |
4,06 |
CO suchý |
ppm |
3 681 |
3 465 |
2 541 |
2 365 |
3 086 |
1 817 |
NOx mokrý |
ppm |
85,4 |
49,2 |
24,3 |
5,8 |
2,9 |
1,2 |
HC mokrý |
ppm C1 |
91 |
92 |
77 |
78 |
119 |
186 |
CO2 suchý |
% obj. |
1,038 |
0,814 |
0,649 |
0,457 |
0,330 |
0,208 |
CO suchý (východiskový) |
ppm |
3 |
3 |
3 |
2 |
2 |
3 |
NOx mokrý (východiskový) |
ppm |
0,1 |
0,1 |
0,1 |
0,1 |
0,1 |
0,1 |
HC mokrý (východiskový) |
ppm C1 |
6 |
6 |
5 |
6 |
6 |
4 |
CO2 suchý (východiskový) |
% obj. |
0,042 |
0,041 |
0,041 |
0,040 |
0,040 |
0,040 |
Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov GTOTW |
kg/h |
625,722 |
627,171 |
623,549 |
630,792 |
627,895 |
561,267 |
Pomer H/C α |
– |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
1,85 |
Pomer O/C β |
|
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
(1) Podmienky pre riediaci vzduch zodpovedajú podmienkam pre nasávaný vzduch. |
2.3.1 Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu
Korekčný faktor kw prevodu zo suchej na mokrú bázu sa vypočíta na prevod meraní suchého CO a CO2 na mokrej báze:
kde:
Tabuľka 19 – Mokré hodnoty CO a CO2 pre zriedený výfukový plyn v rôznych testovacích fázach
Fáza |
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
DF |
– |
9,465 |
11,454 |
14,707 |
19,100 |
20,612 |
32,788 |
kw1 |
– |
0,007 |
0,006 |
0,006 |
0,006 |
0,006 |
0,006 |
kw |
– |
0,984 |
0,986 |
0,988 |
0,989 |
0,991 |
0,992 |
CO mokrý |
ppm |
3 623 |
3 417 |
2 510 |
2 340 |
3 057 |
1 802 |
CO2 mokrý |
% |
1,0219 |
0,8028 |
0,6412 |
0,4524 |
0,3264 |
0,2066 |
Pre riediaci vzduch:
kw,d = 1 – kw1
Pritom je faktor kw1 rovnaký ako už vypočítaný faktor pre zriedený výfukový plyn.
kw,d = 1 – 0,007 = 0,993
Tabuľka 20 – Mokré hodnoty CO a CO2 pre riediaci vzduch v rôznych testovacích fázach
Fáza |
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
kw1 |
– |
0,007 |
0,006 |
0,006 |
0,006 |
0,006 |
0,006 |
kW |
– |
0,993 |
0,994 |
0,994 |
0,994 |
0,994 |
0,994 |
CO mokrý |
ppm |
3 |
3 |
3 |
2 |
2 |
3 |
CO2 mokrý |
% |
0,0421 |
0,0405 |
0,0403 |
0,0398 |
0,0394 |
0,0401 |
2.3.2 Emisie HC
kde:
u |
= |
0,000478 z tabuľky 2 |
concc |
= |
conc – concd x (1 – 1/DF) |
concc |
= |
91 – 6 x (1 – 1/9,465) = 86 ppm |
HCmass |
= |
0,000478 x 86 x 625,722 = 25,666 g/h |
Tabuľka 21 – Emisie HC [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
HCmass |
25,666 |
25,993 |
21,607 |
21,850 |
34,074 |
48,963 |
2.3.3 Emisie NOx
Vypočíta faktor KH pre korekciu emisií NOx z:
Tabuľka 22 – Korekčný faktor vlhkosti KH emisií NOx v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
KH |
0,793 |
0,791 |
0,791 |
0,790 |
0,791 |
0,792 |
kde:
u |
= |
0,001587 z tabuľky 2 |
concc |
= |
conc – concd x (1 – 1/DF) |
concc |
= |
85 – 0 x (1 – 1/9,465) = 85 ppm |
NOXmass |
= |
0,001587 x 85 x 0,79 x 625,722 = 67,168 g/h |
Tabuľka 23 – Emisie NOx [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
NOxmass |
67,168 |
38,721 |
19,012 |
4,621 |
2,319 |
0,821 |
2.3.4 Emisie CO
kde:
u |
= |
0,000966 z tabuľky 2 |
concc |
= |
conc – concd x (1 – 1/DF) |
concc |
= |
3 622 – 3 x (1 – 1/9,465) = 3 620 ppm |
COmass |
= |
0,000966 x 3 620 x 625,722 = 2188,001 g/h |
Tabuľka 24 – Emisie CO [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
COmass |
2 188,001 |
2 068,760 |
1 510,187 |
1 424,792 |
1 853,109 |
975,435 |
2.3.5 Emisie CO2
kde:
u |
= |
15,19 z tabuľky 2 |
concc |
= |
conc – concd x (1 – 1/DF) |
concc |
= |
1,0219 – 0,0421 x (1 – 1/9,465) = 0,9842 % obj. |
CO2mass |
= |
15,19 x 0,9842 x 625,722 = 9354,488 g/h |
Tabuľka 25 – Emisie CO2 [g/h] v rôznych testovacích fázach
Fáza |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
CO2mass |
9 354,488 |
7 295,794 |
5 717,531 |
3 973,503 |
2 756,113 |
1 420,229 |
2.3.6 Špecifické emisie
Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé komponenty takto:
Tabuľka 26 – Emisie [g/h] a váhové faktory v rôznych testovacích fázach
Fáza |
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
HCmass |
g/h |
25,666 |
25,993 |
21,607 |
21,850 |
34,040 |
48,963 |
NOxmass |
g/h |
67,168 |
38,721 |
19,012 |
4,621 |
2,319 |
0,811 |
COmass |
g/h |
2 188,001 |
2 068,760 |
1 510,187 |
1 424,792 |
1 853,109 |
975,435 |
CO2mass |
g/h |
9 354,488 |
7 295,794 |
5 717,531 |
3 973,503 |
2 756,113 |
1 430,229 |
Výkon Pi |
kW |
13,15 |
9,81 |
6,52 |
3,25 |
1,28 |
0 |
Váhové faktory WFI |
– |
0,090 |
0,200 |
0,290 |
0,300 |
0,070 |
0,050 |
Dodatok 4
1. ZHODA S EMISNÝMI NORMAMI
Tento dodatok sa vzťahuje len na zážihové motory v etape II.
1.1 |
Emisné normy výfukových plynov pre motory v etape II, uvedené v prílohe I (4.2), sa vzťahujú na emisie z motorov z hľadiska ich času emisnej trvanlivosti (EPD) stanoveného v súlade s týmto dodatkom. |
1.2 |
U všetkých motorov v etape II, ak sú správne testované podľa postupov stanovených touto smernicou, a emisie všetkých testovaných motorov reprezentujúcich rodinu motorov, po vynásobení faktorom zhoršenia (DF) stanoveným v tomto dodatku, sú menšie alebo rovné každej emisnej norme etapy II (emisný limit motorovej rodiny (FEL), pokiaľ je to aplikovateľné) pre danú motorovú triedu, sa táto rodina motorov považuje za rodinu, ktorej emisie zodpovedajú emisným normám pre danú motorovú triedu. Ak ktorýkoľvek testovaný motor reprezentujúci rodinu motorov má emisie, ktoré po vynásobení faktorom zhoršenia (DF), stanoveným v tomto dodatku, sú väčšie než ktorákoľvek jednotlivá emisná norma (FEL, pokiaľ je to aplikovateľné) pre danú motorovú triedu, sa táto rodina motorov považuje za rodinu, ktorej emisie nezodpovedajú emisným normám pre danú motorovú triedu. |
1.3 |
Výrobcovia motorov malých sérií majú možnosť použiť faktory zhoršenia pre HC + NOx a CO z tabuľky 1 a 2 v tomto bode alebo môžu vypočítať faktory zhoršenia pre HC + NOx a CO podľa postupu popísaného v bode 1.3.1. Pre technológie, ktoré nespadajú do tabuliek 1 a 2 v tomto bode sa musí použiť postup popísaný v bode 1.4 tohto dodatku.
Tabuľka 1: Pridelené faktory zhoršenia ručne prenosných motorov pre HC + NOx a CO pre výrobcov malých sérií
Tabuľka 2: Pridelené faktory zhoršenia ručne neprenosných motorov pre HC + NOx a CO pre výrobcov malých sérií
|
1.4 |
Výrobcovia uplatnia pridelený alebo vypočítaný DF pre každú regulovanú škodlivinu u všetkých rodín motorov etapy II. Také DF sa použijú pri typovom schvaľovaní a testovaní výrobnej linky.
|
2. ČASY EMISNEJ TRVANLIVOSTI PRE MOTORY ETAPY II
2.1 |
Výrobcovia musia pri typovom schvaľovaní vyhlásiť aplikovateľnú kategóriu EDP pre každú rodinu motorov. Taká kategória musí byť kategóriou, ktorá sa najviac približuje predpokladanej praktickej životnosti zariadenia, v ktorom majú byť motory inštalované podľa údajov výrobcu motora. Výrobcovia musia uchovávať údaje podporujúce ich voľbu kategórie EDP pre každú rodinu motorov. Také údaje sa musia na požiadanie predložiť schvaľovaciemu orgánu.
|
PRÍLOHA ►M2 V ◄
TECHNICKÉ VLASTNOSTI REFERENČNÉHO PALIVA URČENÉHO PRE SCHVAĽOVACIE SKÚŠKY A NA OVERENIE ZHODY VÝROBY
REFERENČNÉ PALIVO NECESTNÝCH POJAZDNÝCH STROJOV PRE TYP MOTOROV SCHVÁLENÝ PRE SPLNENIE LIMITNÝCH HODNÔT STUPŇA I a II A PRE MOTORY, KTORÉ SA MAJÚ POUŽIŤ DO VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH PLAVIDIEL
Poznámka:Kľúčové vlastnosti pre výkon motora/emisie výfukových plynov sú zvýraznené.
|
Limity a jednotky (2) |
Skúšobná metóda |
Cetánové číslo (4) |
Minimálne 45 (7) Maximálne 50 |
ISO 5165 |
Hustota pri 15 °C |
Minimálne 835 kg/m3 Maximálne 845 kg/m3 (10) |
ISO 3675, ASTM D 4052 |
Destilácia (3) –95 % bod |
Maximálne 370 °C |
ISO 3405 |
Viskozita pri 40 °C |
Minimálne 2,5 mm2/s Maximálne 3,5 mm2/s |
ISO 3104 |
Obsah síry |
Minimálne 0,1 hmot. % (9) Maximálne 0,2 hmot. % (8) |
ISO 8754, EN 24260 |
Teplota vzplanutia |
Minimálne 55 °C |
ISO 2719 |
CFPP |
Minimálne – Maximálne + 5 °C |
EN 116 |
Korózia medi |
Maximálne 1 |
ISO 2160 |
Conradsonov zvyšok uhlíka (10 % GRD) |
Maximálne 0,3 hmot. % |
ISO 10370 |
Obsah popola |
Maximálne 0,01 hmot. % |
ASTM D 482 (12) |
Obsah vody |
Maximálne 0,05 hmot. % |
ASTM D 95, D 1744 |
Neutralizačná kapacita (silná kyselina) |
|
|
Oxidačná stabilita (5) |
Maximálne 2,5 mg/100 ml |
ASTM D 2274 |
Aditíva (6) |
|
|
Poznámka 1: Ak sa vyžaduje výpočet tepelnej účinnosti motora alebo vozidla, výhrevnosť paliva sa môže vypočítať z:
kde: d = je hustota pri 288 K (15 °C) x = je hmotnostný pomer vody (%/100) y = je hmotnostný pomer popola (%/100) s = je hmotnostný pomer síry (%/100) Poznámka 2: Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri určení ich limitných hodnôt sa použili výrazy ASTM D 3244 „Definovanie bázy u sporov týkajúcich sa kvality ropných produktov“ a pri stanovení minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Nehľadiac na túto mieru, ktorá je potrebná zo štatistických dôvodov, by sa mal výrobca paliva napriek tomu zamerať na nulovú hodnotu, kde je stanovená maximálna hodnota 2R a strednú hodnotu v prípade udania maximálneho a minimálneho limitu. Ak je potrebné vyjasniť otázku toho, či palivo spĺňa požiadavky technických podmienok, mali by sa použiť pojmy ASTM D 3244. Poznámka 3:Uvedené obrázky znázorňujú odparené množstvá (znovuzískané percento + percentuálna strata). Poznámka 4: Rozsah cetánu nie je v súlade s požiadavkou minimálneho rozsahu 4R. V prípadoch sporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva sa však na vyriešenie takýchto sporov môžu použiť pojmy v ASTM D 3244 za predpokladu, že sú skôr vykonané opakované merania dostatočného počtu v záujme dosiahnutia potrebnej presnosti ako jednotlivé stanovenia. Poznámka 5: Aj keď je oxidačná stabilita regulovaná, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Je nutné získať odporúčania dodávateľa, pokiaľ ide o skladovacie podmienky a skladovateľnosť. Poznámka 6: Toto palivo by malo obsahovať iba primárne a krakované uhľovodíkové destilačné zložky; dovolené je odsírenie. Nesmie obsahovať žiadne kovové aditíva alebo aditíva na zlepšenie cetánového čísla. Poznámka 7:Nižšie hodnoty sú dovolené a v tomto prípade sa má udať cetánové číslo použitého referenčného paliva. Poznámka 8:Vyššie hodnoty sú dovolené a v tomto prípade sa má udať obsah síry použitého referenčného paliva. Poznámka 9: Neustále sledovaný z hľadiska trhových trendov. ►M1 Na účely prvého schválenia motora, bez žiadnych dodatočne upravovaných výfukových plynov, na žiadosť žiadateľa je povolená ako menovitá hodnota pre obsah síry hodnota 0,05 hmotnostného % (minimum 0,03 hmotnostného %) a v tomto prípade musí byť úroveň meraných častíc korigovaná smerom hore na priemernú hodnotu, ktorá je menovite špecifikovaná pre obsah síry v palive (0,15 hmotnostného %) podľa rovnice uvedenej nižšie: ◄
kde: PTadj = upravená hodnota PT (g/kWh) PT = nameraná hodnota váženej špecifickej emisie pre emisiu častíc (g/kWh) SFC = vážená špecifická spotreba paliva (g/kWh) vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca NSLF = priemer nominálnej špecifikácie hmotnostného zlomku obsahu síry (tzn. 0,15 %/100) FSF = hmotnostný zlomok obsahu síry v palive (%/100) Rovnica pre výpočet váženej špecifickej spotreby paliva:
kde: Pi = Pm,i + PAE,i Na účel zhody hodnotení výroby v súlade s časťou 5.3.2 prílohy 1 musí byť splnená táto požiadavka použitím referenčného paliva s obsahom síry, ktorý vyhovuje minimálnej/maximálnej úrovni 0,1/0,2 hmot. %. Poznámka 10: Vyššie hodnoty sú dovolené do 855 kg/m3 a v tomto prípade má byť udaná hustota použitého referenčného paliva. Na účel zhody hodnotení výroby v súlade s časťou 5.3.2 prílohy 1 musí byť splnená táto požiadavka použitím referenčného paliva, ktoré vyhovuje minimálnej/maximálnej úrovni 835/845 kg/m3. Poznámka 11:Všetky charakteristiky paliva a limitné (medzné) hodnoty sa majú neustále sledovať z hľadiska trhových trendov. Poznámka 12:Nahradená EN/ISO 6245 s účinkom odo dňa implementácie. |
REFERENČNÉ PALIVO NECESTNÝCH POJAZDNÝCH STROJOV PRE TYP MOTOROV CI SCHVÁLENÝ PRE SPLNENIE HRANIČNÝCH HODNÔT STUPŇA IIIA.
Parameter |
Jednotka |
Limity (1) |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
|||
Cetánové číslo (2) |
|
52 |
54,0 |
EN-ISO 5165 |
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
833 |
837 |
EN-ISO 3675 |
Destilácia: |
|
|
|
|
50 % bod |
°C |
245 |
– |
EN-ISO 3405 |
95 % bod |
°C |
345 |
350 |
EN-ISO 3405 |
– Konečný bod varu |
°C |
– |
370 |
EN-ISO 3405 |
Bod vzplanutia |
°C |
55 |
– |
EN 22719 |
CFPP |
°C |
– |
5 |
EN 116 |
Viskozita pri 40°C |
mm2/s |
2,5 |
3,5 |
EN-ISO 3104 |
Polycyklické aromatické uhľovodíky |
% m/m |
3,0 |
6,0 |
IP 391 |
Obsah síry (3) |
mg/kg |
– |
300 |
ASTM D 5453 |
Korózia medi |
|
– |
trieda 1 |
EN-ISO 2160 |
Conradsonov zvyšok uhlíka (10 % DR) |
% m/m |
– |
0,2 |
EN-ISO 10370 |
Obsah popola |
% m/m |
– |
0,01 |
EN-ISO 6245 |
Obsah vody |
% m/m |
– |
0,05 |
EN-ISO 12937 |
Neutralizačné (silná kyselina) číslo |
mg KOH/g |
– |
0,02 |
ASTM D 974 |
Oxidačná stabilita (4) |
mg/ml |
– |
0,025 |
EN-ISO 12205 |
(1) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich hraničných hodnôt sa použili výrazy ISO 4259 „Ropné produkty – Stanovenie a použitie údajov o presnosti týkajúcich sa skúšobných metód“ a pri stanovení minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). (2) Rozsah cetánu nie je v súlade s požiadavkami minimálneho rozsahu 4R. V prípade rozporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva sa však na vyriešenie takýchto rozporov môžu použiť pojmy ISO 4259, za predpokladu, že opakované merania množstva dostatočného pre archiváciu potrebnej presnosti sa vykonajú pred jednotlivými stanoveniami. (3) Musí sa uviesť aktuálny obsah síry v palive použitom pre skúšku. (4) Aj keď je oxidačná stabilita kontrolovaná, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Od dodávateľa by sa malo získať poučenie týkajúce sa podmienok uskladnenia a trvanlivosti. |
REFERENČNÉ PALIVO NECESTNÝCH POJAZDNÝCH STROJOV PRE TYP MOTOROV CI SCHVÁLENÝ PRE SPLNENIE HRANIČNÝCH HODNÔT STUPŇA IIIB A IV.
Parameter |
Jednotka |
Limity (1) |
Skúšobná metóda |
|
Minimum |
Maximum |
|||
Cetánové číslo (2) |
|
|
54,0 |
EN-ISO 5165 |
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
833 |
865 |
EN-ISO 3675 |
Destilácia: |
|
|
|
|
50 % bod |
°C |
245 |
– |
EN-ISO 3405 |
95 % bod |
°C |
345 |
350 |
EN-ISO 3405 |
– Konečný bod varu |
°C |
– |
370 |
EN-ISO 3405 |
Bod vzplanutia |
°C |
55 |
– |
EN 22719 |
CFPP |
°C |
– |
– 5 |
EN 116 |
Viskozita pri 40 °C |
mm2/s |
2,3 |
3,3 |
EN-ISO 3104 |
Polycyklické aromatické uhľovodíky |
% m/m |
3,0 |
6,0 |
IP 391 |
Obsah síry (3) |
mg/kg |
– |
10 |
ASTM D 5453 |
Korózia medi |
|
– |
trieda 1 |
EN-ISO 2160 |
Conradsonov zvyšok uhlíka (10 % DR) |
% m/m |
– |
0,2 |
EN-ISO 10370 |
Obsah popola |
% m/m |
– |
0,01 |
EN-ISO 6245 |
Obsah vody |
% m/m |
– |
0,02 |
EN-ISO 12937 |
Neutralizačné (silná kyselina) číslo |
mg KOH/g |
– |
0,02 |
ASTM D 974 |
Oxidačná stabilita (4) |
mg/ml |
– |
0,025 |
EN-ISO 12205 |
Mazivosť (HFRR poškodenie opotrebenia) |
μm |
div. |
400 |
CFC F-06-A-96 |
Nafta s prídavkom bio zložiek (FAME) |
zakázaná |
|||
(1) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich hraničných hodnôt sa použili výrazy ISO 4259 „Ropné produkty – Stanovenie a použitie údajov o presnosti týkajúcich sa skúšobných metód“ a pri stanovení minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). (2) Rozsah cetánu nie je v súlade s požiadavkami minimálneho rozsahu 4R. V prípade rozporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva sa však na vyriešenie takýchto rozporov môžu použiť pojmy ISO 4259, za predpokladu, že opakované merania množstva dostatočného pre archiváciu potrebnej presnosti sa vykonajú pred jednotlivými stanoveniami. (3) Musí sa uviesť aktuálny obsah síry v palive použitom pre skúšku typu I. (4) Aj keď je oxidačná stabilita kontrolovaná, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Od dodávateľa by sa malo získať poučenie týkajúce sa podmienok uskladnenia a trvanlivosti. |
REFERENČNÉ PALIVO PRE ZÁŽIHOVÉ MOTORY MIMOCESTNÝCH MOBILNÝCH STROJNÝCH ZARIADENÍ
Poznámka:Palivom pre dvojdobé motory je zmes mazacieho oleja a benzínu špecifikovaná nižšie. Pomer zmesi palivo/olej musí zodpovedať pomeru odporučenému výrobcom podľa bodu 2.7 prílohy IV.
Parameter |
Jednotka |
Limity |
Testovacia metóda |
Uverejnenie |
|
Minimum |
Maximum |
||||
Oktánové číslo výskumnou metódou, RON |
|
95,0 |
– |
EN 25164 |
1993 |
Oktánové číslo motorovou metódou, MON |
|
85,0 |
– |
EN 25163 |
1993 |
Hustota pri 15 °C |
kg/m3 |
748 |
762 |
ISO 3675 |
1995 |
Tlak pár podľa Reida |
kPa |
56,0 |
60,0 |
EN 12 |
1993 |
Destilácia: |
|
|
— |
|
|
začiatok varu |
°C |
24 |
40 |
EN–ISO 3405 |
1988 |
— odparené pri 100 °C |
% obj. |
49,0 |
57,0 |
EN–ISO 3405 |
1988 |
— odparené pri 150 °C |
% obj. |
81,0 |
87,0 |
EN–ISO 3405 |
1988 |
— koniec varu |
°C |
190 |
215 |
EN–ISO 3405 |
1988 |
Zvyšok |
% obj. |
– |
2 |
EN–ISO 3405 |
1988 |
Analýza uhľovodíkov |
– |
|
|
|
– |
— olefíny |
% obj. |
– |
10 |
ASTM D 1319 |
1995 |
— aromáty |
% obj |
28,0 |
40,0 |
ASTM D 1319 |
1995 |
— benzén |
% obj. |
– |
1,0 |
EN 12177 |
1998 |
— nasýtené uhľovodíky |
% obj. |
– |
zostatok |
ASTM D 1319 |
1995 |
Pomer uhlík/vodík |
|
stanovená hodnota |
stanovená hodnota |
|
|
Oxidačná stabilita (2) |
minúty |
480 |
– |
EN–ISO 7536 |
1996 |
Obsah kyslíka |
% hmotn. |
– |
2,3 |
EN 1601 |
1997 |
Živičné látky |
mg/ml |
– |
0,04 |
EN–ISO 6246 |
1997 |
Obsah síry |
mg/kg |
– |
100 |
EN–ISO 14596 |
1998 |
Korózia medi pri 50 °C |
|
– |
1 |
EN–ISO 2160 |
1995 |
Obsah olova |
g/l |
– |
0,005 |
EN 237 |
1996 |
Obsah fosforu |
g/l |
– |
0,0013 |
ASTM D 3231 |
1994 |
Poznámka 1:
Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ISO 4259 „Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test“ a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť). Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je nutné zo štatistických dôvodov, výrobca paliva by sa mal napriek tomu usilovať o nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R a o strednú hodnotu v prípade údajov týkajúcich sa maximálnych a minimálnych limitov. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia ISO 4259.
Poznámka 2:
Palivo môže obsahovať antioxidanty a kovové dezaktivátory bežne používané k stabilizácii tokov benzínu v rafinériách, ale nesmú sa pridávať detergentné a disperzné prísady a olejové rozpúšťadlá.
PRÍLOHA VI
ANALYTICKÝ A VZORKOVACÍ SYSTÉM
1. SYSTÉMY ODBERU VZORIEK PLYNOV A ČASTÍC
Obrázok číslo |
Popis |
2 |
Systém analýzy výfukových plynov pre neupravené výfukové plyny |
3 |
Systém analýzy výfukových plynov pre zriedené výfukové plyny |
4 |
Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia sacieho kompresora, frakčný odber vzoriek |
5 |
Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia tlakového kompresora, frakčný odber vzoriek |
6 |
Čiastočný prietok, regulácia CO2 alebo NOx, frakčný odber vzoriek |
7 |
Čiastočný prietok, CO2 a uhlíková rovnováha, celkový odber vzoriek |
8 |
Čiastočný prietok, jednoduchá Venturiho trubica a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |
9 |
Čiastočný prietok, zdvojená Venturiho trubica alebo hrdlo a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |
10 |
Čiastočný prietok, viacrúrkové delenie a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |
11 |
Čiastočný prietok, regulácia prietoku, celkový odber vzoriek |
12 |
Čiastočný prietok, regulácia prietoku, frakčný odber vzoriek |
13 |
Úplný prietok, objemové čerpadlo alebo Venturiho trubica s kritickým prietokom, frakčný odber vzoriek |
14 |
Systém odberu vzoriek častíc |
15 |
Zrieďovací systém pre plnoprietokový systém |
1.1. |
Stanovenie plynných emisií Oddiel 1.1.1. a obrázky 2 a 3 obsahujú podrobné popisy odporúčaných vzorkovacích a analyzačných systémov. Nakoľko rôzne konfigurácie môžu vytvárať ekvivalentné výsledky, nevyžaduje sa presný súlad s týmito obrázkami. Na poskytnutie ďalších informácií a koordinácie funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť, ak sú vylúčené na základe dobrého technického úsudku.
|
1.2. |
Stanovenie častíc Oddiely 1.2.1 a 1.2.2 a obrázky 4 až 15 obsahujú podrobné popisy odporúčaných zrieďovacích a vzorkovacích systémov. Nakoľko rôzne konfigurácie môžu produkovať ekvivalentné výsledky, nevyžaduje sa presný súlad s týmito obrázkami. Na poskytnutie ďalších informácií a koordináciu funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť, ak ich vylúčenie je založené na dobrom technickom úsudku.
|
1.a. |
Táto príloha sa uplatňuje takto: a) v prípade stupňov I, II, IIIA, IIIB a IV sa uplatňujú požiadavky bodu 1 tejto prílohy VI; b) Ak sa výrobca, na základe možnosti uvedenej v bode 1.2.1 tejto prílohy, rozhodne použiť postup prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03, musí sa uplatniť bod 9 prílohy 4B predpisu EHK OSN č. 96 série zmien 03. |
PRÍLOHA ►M2 VII ◄
Doplnok 1
Skúšobný protokol týkajúci sa skúšobných výsledkov vznetových motorov ( 39 )
Informácie týkajúce sa skúšobného motora
Typ motora:. …
Identifikačné číslo motora:. …
1. |
Informácie týkajúce sa vykonávania skúšky: … 1.1. Referenčné palivo používané na skúšku
1.2. Mazivo
1.3. Zariadenia poháňané motorom (v prípade potreby)
1.4. Výkon motora
|
2. |
Informácie týkajúce sa vykonávania skúšky NRSC: 2.1. Nastavenie dynamometra (kW)
2.2. Úrovne emisií z motora/základného motora ( 42 ) Faktor zhoršenia: vypočítaný/stanovený (42) Špecifikujte hodnoty faktorov zhoršenia a emisné výsledky v tejto tabuľke (42) :
|
3. |
Informácie týkajúce sa vykonávania skúšky NRTC (podľa potreby): 3.1. Emisné výsledky motora/základného motora (44)
Práca vykonaná počas cyklu pre štart za tepla bez regenerácie kWh
|
Dodatok 2
VÝSLEDKY TESTU PRE ZÁŽIHOVÉ MOTORY
1. INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VYKONANIA TESTU(OV) ( 47 )
1.1 Oktánové číslo
1.1.1 |
Oktánové číslo: |
1.1.2 |
Uviesť percentuálny podiel oleja v zmesi, ak je v prípade dvojdobých motorov zmiešaný benzín a mazací prostriedok |
1.1.3 |
Hustota benzínu u štvordobých motorov a zmesi benzín/olej u dvojdobých motorov |
1.2 Mazací prostriedok
1.2.1 |
Značka(y) |
1.2.2 |
Typ(y) |
1.3 (Prípadne) Zariadenie poháňané motorom
1.3.1 |
Vymenovanie a údaje o identifikácii |
1.3.2 |
Výkon absorbovaný pri udaných otáčkach motora (podľa údajov výrobcu):
|
1.4 Výkon motora
1.4.1 |
Otáčky motora: voľnobeh: min-1 stredné otáčky: min-1 menovité otáčky: min-1 |
1.4.2 |
Výkon motora ( 48 )
|
1.5 Emisné úrovne
1.5.1 |
Nastavenie dynamometra (kW)
|
1.5.2 |
Výsledky emisného testu podľa testovacieho cyklu: CO: g/kWh HC: g/kWh NOx: g/kWh |
Dodatok 3
VYBAVENIE A POMOCNÉ ZARIADENIA INŠTALOVANÉ PRI TESTE STANOVENIA VÝKONU MOTORA
Číslo |
Vybavenie a pomocné zariadenia |
Namontované pre emisný test |
1 |
Sací systém |
|
Sacie potrubie |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Systém kontroly emisií kľukovej skrine |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Riadenie dvojitého nasávania sacieho systému |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Prietokomer vzduchu |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Systém prívodu vzduchu |
Áno () |
|
Vzduchový filter |
Áno () |
|
Tlmič sania |
Áno () |
|
Zariadenie obmedzujúce otáčky |
Áno () |
|
2 |
Zariadenie pre ohrev sacieho potrubia |
Áno, štandardné výrobné vybavenie. Ak je to možné, nastaviť do najpriaznivejšej polohy. |
3 |
Výfukový systém |
|
Filter výfukových plynov |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Výfukové potrubie |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Prípojné trubky |
Áno () |
|
Tlmič |
Áno () |
|
Výstupná trubka |
Áno () |
|
Výfuková brzda |
Nie () |
|
Zariadenie k preplňovaniu |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
4 |
Palivové čerpadlo |
Áno, štandardné výrobné vybavenie () |
5 |
Karburátorové vybavenie |
|
Karburátor |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Elektronický systém regulácie, prietokomer vzduchu, atď. |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Príslušenstvo pre plynové motory |
|
|
Reduktor tlaku |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Odparovač |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Zmiešavač |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
6 |
Zariadenie na vstrekovanie paliva (benzínu a nafty) |
|
Predfilter |
Áno, štandardné výrobné vybavenie alebo vybavenie skúšobnej stolice |
|
Filter |
Áno, štandardné výrobné vybavenie alebo vybavenie skúšobnej stolice |
|
Čerpadlo |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Vysokotlakové potrubie |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Vstrekovač |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Vstupný vzduchový ventil |
Áno, štandardné výrobné vybavenie () |
|
Elektronický riadiaci systém, prietokomer vzduchu, atď. |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Systém regulácie/riadenia |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Automatický uzáver pri plnom zaťažení v závislosti na atmosferických podmienkach |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
7 |
Kvapalinové chladiace zariadenie |
|
Chladič |
Nie |
|
Ventilátor |
Nie |
|
Kryt ventilátora |
Nie |
|
Vodné čerpadlo |
Áno, štandardné výrobné vybavenie () |
|
Termostat |
Áno, štandardné výrobné vybavenie () |
|
8 |
Vzduchové chladenie |
|
Kryt |
Nie () |
|
Ventilátor alebo dúchadlo |
Nie () |
|
Zariadenie regulujúce teplotu |
Nie |
|
9 |
Elektrické príslušenstvo |
|
Generátor |
Áno, štandardné výrobné vybavenie () |
|
Rozdeľovač |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Cievka alebo cievky |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Vodič |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Zapaľovacie sviečky |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Elektronický kontrolný systém vrátane snímača klepania/regulácie predstihu |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
10 |
Preplňovacie zariadenie |
|
Kompresor poháňaný buď priamo alebo nepriamo motorom a/alebo výfukovými plynmi |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
Chladič preplňovaného vzduchu |
Áno, štandardné výrobné vybavenie alebo vybavenie skúšobnej stolice () () |
|
Čerpadlo chladiaceho prostriedku alebo ventilátor (poháňané motorom) |
Nie h) () |
|
Termostat chladiaceho prostriedku |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
|
11 |
Pomocný ventilátor skúšobnej stolice |
Áno, ak je potrebný |
12 |
Zariadenie proti znečisťovaniu ovzdušia |
Áno, štandardné výrobné vybavenie () |
13 |
Spúšťacie zariadenie |
Vybavenie skúšobnej stolice |
14 |
Olejové čerpadlo |
Áno, štandardné výrobné vybavenie |
(1) Musí sa namontovať úplný sací systém určený pre uvažované použitie: keď je tu riziko značného vplyvu na výkon motora; v prípade zážihových motorov s prirodzeným nasávaním; ak to požaduje výrobca. (2) Musí sa namontovať úplný sací systém určený pre uvažované použitie: keď je tu riziko značného vplyvu na výkon motora; v prípade zážihových motorov s prirodzeným nasávaním; ak to požaduje výrobca. (3) Ak je v motore zabudovaná výfuková brzda, musí byť jej škrtiaci ventil fixovaný v úplnej otvorenej polohe. (4) V prípade potreby môže byť nastavený tlak v prívode paliva tak, aby reprodukoval tlaky, ktoré sa vyskytujú pri danom režime prevádzky motora (zvlášť ak je použitý vratný palivový systém). (5) Vstupný vzduchový ventil je regulačným ventilom pneumatického regulátora vstrekovacieho čerpadla. Regulátor alebo zariadenie na vstrek paliva môžu obsahovať ďalšie zariadenia, ktoré môžu ovplyvňovať množstvo vstrekovaného paliva. (6) Obeh chladiacej kvapaliny musí zabezpečovať len vodné čerpadlo motora. Kvapalina môže byť chladená vonkajším okruhom tak, že tlaková strata tohto okruhu a tlak na vstupe do čerpadla zostávajú v podstate také isté ako pri systéme chladenia motora. (7) Termostat môže byť fixovaný v úplne otvorenej polohe. (8) Ak sú chladiaci ventilátor alebo dúchadlo namontované na účely testu, absorbovaný výkon sa musí pripočítať k výsledkom, s výnimkou chladiaceho ventilátora vzduchom chladených motorov, namontovaného priamo na kľukovom hriadeli. Výkon chladiaceho ventilátora alebo dúchadla sa stanoví pri otáčkach použitých pri teste buď výpočtom zo štandardných charakteristík alebo praktickými testmi. (9) Minimálny výkon generátora: výkon generátora sa má obmedziť na výkon potrebný na prevádzku príslušenstva nevyhnutného pre chod motora. Ak je potrebné pripojenie k akumulátoru, tento musí byť použitý úplne nabitý a v dobrom stave. (10) Ak sú chladiaci ventilátor alebo dúchadlo namontované na účely testu, absorbovaný výkon sa musí pripočítať k výsledkom, s výnimkou chladiaceho ventilátora vzduchom chladených motorov, namontovaného priamo na kľukovom hriadeli. Výkon chladiaceho ventilátora alebo dúchadla sa stanoví pri otáčkach použitých pri teste buď výpočtom zo štandardných charakteristík alebo praktickými testmi. (11) Preplňované, vzduchom chladené motory sa testujú s chladením preplňovaného vzduchu bez ohľadu nato, či ide o chladenie vzduchom alebo kvapalinou, ale ak výrobca tomu dáva prednosť, môže skúšobnú stolicu nahradiť vzduchovo chladený chladič. V každom prípade má byť meranie výkonu pri každých otáčkach uskutočnené s maximálnym poklesom tlaku a minimálnym poklesom teploty motorového vzduchu prechádzajúceho cez chladič preplňovaného vzduchu na skúšobnej stolici, ako je špecifikovaný výrobcom. (12) Môže zahŕňať napríklad, recyklačný systém výfukových plynov (EGR), katalyzátor, termoreaktor, pomocný prívod vzduchu a protiodparný systém pre palivo. (13) Výkon potrebný pre elektrické alebo iné spúšťacie systémy sa zabezpečí zo skúšobnej stolice. |
PRÍLOHA ►M2 VIII ◄
SYSTÉM ČÍSLOVANIA OSVEDČENÍ O SCHVÁLENÍ
[pozri článok 4 (2)]
1. |
Číslo pozostáva z piatich častí oddelených znakom „*“.
|
2. |
Príklad tretieho schválenia (zatiaľ bez predĺženia) odpovedajúceho dátumu aplikácie A (etapa I, horné výkonové pásmo) a použitie motora pre špecifikáciu pojazdných strojov A, vydaného Veľkou Britániou: e 11*98/…AA*00/000XX*0003*00 |
3. |
Príklad druhého predĺženia štvrtého schválenia odpovedajúceho dátumu aplikácie E (etapa II, stredné výkonové pásmo) pre rovnakú špecifikáciu strojov A, vydaného Nemeckom: e 1*01/…EA*00/000XX*0004*02 |
PRÍLOHA ►M2 IX ◄
PRÍLOHA ►M2 X ◄
PRÍLOHA XI
KARTA ÚDAJOV TYPOVO SCHVÁLENÝCH MOTOROV
1. Zážihové motory
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
Dátum schválenia |
|
|
|
|
|
Názov výrobcu |
|
|
|
|
|
Typ/rad motorov |
|
|
|
|
|
Opis motora |
Všeobecné informácie (1) |
|
|
|
|
Chladiace médium (1): |
|
|
|
|
|
Počet valcov |
|
|
|
|
|
Zdvihový objem (cm3) |
|
|
|
|
|
Typ dodatočnej úpravy (2) |
|
|
|
|
|
Menovité otáčky (min–1) |
|
|
|
|
|
Menovitý čistý výkon (kW) |
|
|
|
|
|
Emisie (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
(1) Kvapalina alebo vzduch. (2) Skratky: CAT = katalyzátor, PT = filter častíc, SCR = selektívna katalytická redukcia. |
2. Vznetové motory ( 49 ) ( 50 )
2.1. Všeobecné informácie o motore
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
Dátum schválenia |
|
|
|
|
|
Názov výrobcu |
|
|
|
|
|
Typ/rad motorov |
|
|
|
|
|
Opis motora |
Všeobecné informácie (1) |
|
|
|
|
Chladiace médium (2): |
|
|
|
|
|
Počet valcov |
|
|
|
|
|
Zdvihový objem (cm3) |
|
|
|
|
|
Typ dodatočnej úpravy (3) |
|
|
|
|
|
Menovité otáčky (min–1) |
|
|
|
|
|
Otáčky pri maximálnom výkone (min–1) |
|
|
|
|
|
Menovitý čistý výkon (kW) |
|
|
|
|
|
Maximálny čistý výkon (kW) |
|
|
|
|
|
(1) Skratky: DI = priame vstrekovanie, PC = predkomôrkové/vírivá komôrka, NA = s prirodzeným nasávaním, TC = turbopreplňované, TCA = turbopreplňované s následným chladením, EGR = recirkulácia výfukových plynov. Príklady: PC NA, DI TCA EGR. (2) Kvapalina alebo vzduch (3) Skratky: DOC = oxidačný katalyzátor pre naftové motory, PT = filter častíc, SCR = selektívna katalytická redukcia. |
2.2. Konečné emisné výsledky
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
Konečný výsledok skúšky NRSC vrátane faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
NRSC CO2 (g/kWh) |
|
|
|
|
|
Konečný výsledok skúšky NRTC vrátane faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
CO2 v cykle NRTC so štartom za tepla (g/kWh) |
|
|
|
|
|
Práca vykonaná v rámci cyklu NRTC so štartom za tepla (kWh) |
|
|
|
|
2.3. Faktory zhoršenia NRSC a výsledky emisných skúšok
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
Faktor zhoršenia násob./dopl. (1) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
Výsledok skúšky NRSC bez faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
(1) Nehodiace sa preškrtnite. |
2.4. Faktory zhoršenia NRTC a výsledky emisných skúšok
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
Faktor zhoršenia násob./dopl. (1) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
Výsledok skúšky NRTC so štartom za studena bez faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
Výsledok skúšky NRTC so štartom za tepla bez faktora zhoršenia (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
(1) Nehodiace sa preškrtnite. |
2.5. Emisné výsledky skúšky NRTC so štartom za tepla
Pre motory stupňa IV sa môžu uviesť informácie o údajoch súvisiacich s regeneráciou.
Typové schválenie daného motora |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
NRTC so štartom za tepla bez regenerácie (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
|
NRTC so štartom za tepla s regeneráciou (g/kWh) |
CO |
|
|
|
|
HC |
|
|
|
|
|
NOx |
|
|
|
|
|
HC + NOx |
|
|
|
|
|
PM |
|
|
|
|
PRÍLOHA XII
UZNÁVANIE INÝCH TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ
1. Tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky sa uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice v prípade motorov kategórií A, B a C podľa definície v článku 9 ods. 2:
1.1. Typové schválenia podľa smernice 2000/25/ES.
1.2. Typové schválenia podľa smernice 88/77/EHS, spĺňajúce požiadavky stupňa A alebo B, pokiaľ ide o článok 2 a bod 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS alebo predpis EHK OSN č. 49.02, v sérii zmien podľa korigenda I/2.
1.3. Typové schválenia podľa predpisu EHK OSN č. 96.
2. V prípade motorov kategórií D, E, F a G (stupeň II) podľa definície v článku 9 ods. 3 sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
2.1. Smernica 2000/25/ES, schválenia stupňa II.
2.2. Typové schválenia podľa smernice 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 99/96/ES, ktoré sú v súlade s požiadavkami stupňov A, B1, B2 alebo C stanovených v článku 2 tejto smernice a s bodom 6.2.1 prílohy I k uvedenej smernici.
2.3. Typové schválenia podľa predpisu EHK OSN č. 49 série zmien 03.
2.4. Schválenia pre stupne D, E, F a G podľa predpisu EHK OSN č. 96, podľa bodu 5.2.1, série zmien 01 predpisu č. 96.
3. V prípade motorov kategórií H, I, J a K (stupeň IIIA) podľa definície v článku 9 ods. 3a a článku 9 ods. 3b sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
3.1. Typové schválenia podľa smernice 2005/55/ES, zmenenej a doplnenej smernicami 2005/78/ES a 2006/51/ES, ktoré sú v súlade so stupňami B1, B2 alebo C stanovenými v článku 2 tejto smernice a s bodom 6.2.1 prílohy I k uvedenej smernici.
3.2. Typové schválenia podľa predpisu EHK OSN č. 49 série zmien 05, ktoré sú v súlade so stupňami B1, B2 a C stanovenými v bode 5.2 daného predpisu.
3.3. Schválenia pre stupne H, I, J a K podľa predpisu EHK OSN č. 96, podľa bodu 5.2.1, série zmien 02 predpisu č. 96.
4. V prípade motorov kategórií L, M, N a P (stupeň IIIB) podľa definície v článku 9 ods. 3c sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
4.1. Typové schválenia podľa smernice 2005/55/ES, zmenenej a doplnenej smernicami 2005/78/ES a 2006/51/ES, ktoré sú v súlade s požiadavkami stupňov B2 alebo C stanovenými v článku 2 tejto smernice a s bodom 6.2.1 prílohy I k uvedenej smernici.
4.2. Typové schválenia podľa predpisu EHK OSN č. 49 série zmien 05, ktoré sú v súlade s požiadavkami stupňov B2 alebo C podľa bodu 5.2 daného predpisu.
4.3. Schválenia pre stupne L, M, N a P podľa predpisu EHK OSN č. 96, podľa bodu 5.2.1, série zmien 03 predpisu č. 96.
5. V prípade motorov kategórií Q a R (stupeň IV) podľa definície v článku 9 ods. 3d sa tieto typové schválenia a v prípade potreby príslušné schvaľovacie značky uznávajú ako rovnocenné so schválením podľa tejto smernice:
5.1. Typové schválenia podľa nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení, ak technická služba potvrdí, že motor spĺňa požiadavky bodu 8.5 prílohy I k tejto smernici.
5.2. Typové schválenia podľa predpisu EHK OSN č 49 série zmien 06, ak technická služba potvrdí, že motor spĺňa požiadavky bodu 8.5 prílohy I k tejto smernici.
PRÍLOHA XIII
USTANOVENIA PRE MOTORY UVÁDZANÉ NA TRH PODĽA „FLEXIBILNÉHO PROGRAMU“
Na základe žiadosti výrobcu zariadenia (OEM) a povolenia udeleného schvaľovacím úradom môže výrobca motora počas obdobia medzi dvoma po sebe idúcimi štádiami hodnôt limitov uviesť na trh obmedzený počet motorov, ktoré spĺňajú len predchádzajúce štádium hodnôt emisných limitov v súlade s týmito podmienkami:
1. OPATRENIA VÝROBCU MOTOROV A OEM
1.1. Okrem etapy III B, OEM, ktorý si želá používať pružný systém s výnimkou pohonných motorov pre koľajové vozidlá a lokomotívy, požiada akýkoľvek schvaľovací orgán o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uviesť na trh motory určené na výlučné použitie OEM. Počet motorov, ktoré nespĺňajú súčasné hodnoty emisných limitov, ale sú schválené pre bezprostredne predchádzajúcu etapu emisných limitov, neprekročí hraničné hodnoty uvedené v bodoch 1.1.1 a 1.1.2.
1.1.1. Počet motorov uvedených na trh podľa pružného systému nesmie v žiadnej kategórií motorov presiahnuť 20 % ročného množstva zariadení s motormi v uvedenej kategórii uvádzaného na trh s motormi realizovaného OEM (vypočítaného ako priemer predaja za posledných päť rokov na trhu Únie). Ak OEM uvádzal na trh Únie zariadenia počas menej ako piatich rokov, priemer sa vypočíta na základe obdobia, počas ktorého OEM uvádzal zariadenia na trh Únie.
1.1.2. Ako nepovinná alternatíva k bodu 1.1.1 a s výnimkou motorov na pohon koľajových vozidiel a lokomotív môže OEM požiadať povolenie pre výrobcov motorov pre OEM s cieľom uviesť na trh pevne stanovený počet motorov na výlučné použitie OEM. Počet motorov v každej kategórii motorov nesmie prekročiť tieto hraničné hodnoty:
Kategória motorov P (kW) |
Počet motorov |
19 ≤ P < 37 |
200 |
37 ≤ P < 75 |
150 |
75 ≤ P < 130 |
100 |
130 ≤ P ≤ 560 |
50 |
1.2. Počas etapy III B, najviac však tri roky od začatia tejto etapy, s výnimkou motorov určených na pohon koľajových vozidiel a lokomotív, OEM, ktorý si želá používať pružný systém, požiada akýkoľvek schvaľovací orgán o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uvádzať na trh motory určené na výlučné použitie OEM. Množstvo motorov, ktoré nespĺňajú súčasné hodnoty emisných limitov, ale sú schválené pre bezprostredne predchádzajúcu etapu emisných limitov, neprekročí hraničné hodnoty stanovené v bodoch 1.2.1. a 1.2.2.
1.2.1. Počet motorov uvedených na trh podľa pružného systému nesmie v žiadnej kategórií motorov presiahnuť 37,5 % ročného množstva zariadení s motormi v uvedenej kategórii uvádzaného na trh s motormi realizovaného OEM (vypočítaného ako priemer predaja za posledných päť rokov na trhu Únie). Ak OEM uvádzal na trh Únie zariadenia počas menej ako piatich rokov, priemer sa vypočíta na základe obdobia, počas ktorého OEM uvádzal zariadenia na trh Únie.
1.2.2. Ako nepovinná alternatíva k bodu 1.2.1 môže OEM požiadať o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uviesť na trh pevne stanovený počet motorov na výlučné použitie OEM. Počet motorov v každej kategórii motorov nesmie prekročiť tieto hraničné hodnoty:
Kategória motorov P (kW) |
Počet motorov |
37 ≤ P < 56 |
200 |
56 ≤ P < 75 |
175 |
75 ≤ P < 130 |
250 |
130 ≤ P ≤ 560 |
125 |
1.3. Pokiaľ ide o motory určené na pohon lokomotív, počas etapy III B, najviac však tri roky od začiatku tejto etapy, môže OEM požiadať o povolenie pre výrobcov motorov pre OEM uviesť na trh maximálne 16 motorov na výlučné použitie OEM. OEM môže tiež žiadať o povolenie pre svojich výrobcov motorov uviesť na trh maximálne 10 ďalších motorov s menovitým príkonom vyšším než 1 800 kW, ktoré majú byť zabudované do lokomotív určených na výlučné použitie v železničnej sieti Spojeného kráľovstva. Predpokladá sa, že lokomotívy spĺňajú túto požiadavku iba vtedy, ak majú bezpečnostný certifikát na prevádzku v sieti Spojeného kráľovstva alebo sú spôsobilé takýto certifikát získať.
Takéto povolenie je udelené iba vtedy, keď z technických dôvodov nie je možné dodržať emisné limity etapy III B.
1.4. OEM v žiadosti schvaľovaciemu orgánu uvedie tieto informácie:
a) vzor štítkov, ktoré sa majú pripevniť na každý kus necestných pojazdných strojov, v ktorých bude inštalovaný motor uvedený na trh podľa pružného systému. Na označení sa uvedie tento text: „STROJ č. … (poradie strojov) Z … (celkový počet strojov v príslušnom výkonnostnom pásme) S MOTOROM č. … S TYPOVÝM SCHVÁLENÍM (smernica 97/68/ES) č. …“;
b) vzor doplnkového označenia, ktorý sa má pripevniť na motor a má obsahovať text uvedený v bode 2.2.
1.5. OEM poskytne schvaľovaciemu orgánu všetky informácie súvisiace s vykonávaním pružného systému, ktoré schvaľovací orgán môže požadovať ako potrebné na prijatie rozhodnutia.
1.6. OEM poskytne akémukoľvek žiadajúcemu schvaľovaciemu orgánu v členských štátoch všetky informácie, ktoré schvaľujúci orgán požaduje s cieľom potvrdiť, že všetky motory, o ktorých sa tvrdí, že sú uvedené na trh podľa pružného systému, alebo označené za uvedené na trh podľa pružného systému, sú riadne potvrdené alebo označené.
2. KROKY VÝROBCU MOTOROV
2.4. |
Výrobca motorov môže uvádzať na trh motory podľa flexibilného programu na základe súhlasu v súlade s oddielom 1 tejto prílohy. |
2.5. |
Výrobca motorov musí na tieto motory upevniť štítok s týmto textom: „Motor uvedený na trh podľa flexibilného programu“ . |
3. KROKY SCHVAĽOVACIEHO ÚRADU
3.4. |
Schvaľovací úrad vyhodnotí obsah žiadosti o flexibilný program a priložené dokumenty. Potom bude informovať OEM o svojom rozhodnutí, či umožní používať flexibilný program alebo nie. |
PRÍLOHA XIV
CCNR štádium I ( 51 )
PN (kW) |
CO (g/kWh) |
HC (g/kWh) |
NOx (g/k/Wh) |
PT (g/kWh) |
37 ≤ PN < 75 |
6,5 |
1,3 |
9,2 |
0,85 |
75 ≤ PN < 130 |
5,0 |
1,3 |
9,2 |
0,70 |
P ≥ 130 |
5,0 |
1,3 |
n ≥ 2 800 tr/min = 9,2 500 ≤ n < 2 800 tr/min = 45 × n(-0,2) |
0,54 |
PRÍLOHA XV
CCNR štádium II ( 52 )
PN (kW) |
CO (g/kWh) |
HC (g/kWh) |
NOx (g/k/Wh) |
PT (g/kWh) |
18 ≤ PN < 37 |
5,5 |
1,5 |
8,0 |
0,8 |
37 ≤ PN < 75 |
5,0 |
1,3 |
7,0 |
0,4 |
75 ≤ PN < 130 |
5,0 |
1,0 |
6,0 |
0,3 |
130 ≤ PN < 560 |
3,5 |
1,0 |
6,0 |
0,2 |
PN ≥ 560 |
3,5 |
1,0 |
n ≥ 3 150 min-1 = 6,0 343 ≤ n < 3 150 min-1 = 45 × n(-0,2) – 3 n < 343 min-1 = 11,00 |
0,2 |
( 1 ) Ú. v. ES C 328, 7.12.1995, s. 1.
( 2 ) Ú. v. ES C 153, 28.3.1996, s. 2.
( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. októbra 1995 (Ú. v. ES C 308, 20.11.1995, s. 29), spoločná pozícia Rady z 20. januára 1997 (Ú. v. ES C 123, 21.4.1997, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. mája 1997, (Ú. v. ES C 167, 2.7.1997, s. 22). Rozhodnutie Rady zo 4. decembra 1997 a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 1997.
( 4 ) Rezolúcia Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli na pôde Rady, z 1. februára 1993 (Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1).
( 5 ) Smernice Rady 88/77/EHS z 3. decembra 1987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti emisiám plynných znečistujúcich látok zo vznetových motorov určených na pohon vozidiel (Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 96/1/ES (Ú. v. ES L 40, 17.2.1996, s. 1).
( 6 ) Smernica Rady 92/53/EHS z 18. júna 1992, ktorá mení a dopĺňa smernicu 70/156/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 1).
( 7 ) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 1.
( 8 ) Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
( 9 ) Ú. v. ES L 301, 28.10.1982, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení 2003.
( 10 ) Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 93/81/EHS (Ú. v. ES L 264, 23.10.1993, s. 49).
( 11 ) Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 72.
( 12 ) Ú. v. ES L 84, 28.3.1974, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 88/297/EHS (Ú. v. ES L 126, 20.5.1988, s. 52).
( 13 ) Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/491/EHS (Ú. v. ES L 238, 15.8.1989, s. 43).
( 14 ) To znamená, že sa, v rozpore s požiadavkami časti 5.1.1.1 Dodatku 1 k smernici 80/1269/EHS, chladiaci ventilátor motora nesmie inštalovať počas skúšky na overenie čistého výkonu motora; ak, naopak, výrobca vykonáva skúšku s inštalovaným ventilátorom na motore, výkon pohltený samotným ventilátorom sa musí pripočítať k takto nameranému výkonu ►M2 to však neplatí pre chladiaci ventilátor vzduchom chladeného motora namontovaný priamo na kľukovom hriadeli (pozri dodatok 3 prílohy VII). ◄
( 15 ) kde x je ľubovoľný jednotlivý výsledok získaný u vzorky n.
( 16 ) Nehodiace sa prečiarknuť.
( 17 ) Nehodiace sa prečiarknite.
( 18 ) Nehodiace sa prečiarknuť.
( 19 ) IMO: Medzinárodná námorná organizácia.
( 20 ) MARPOL: Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí.
( 21 ) Rovnaký ako cyklus C1 opísaný v odseku 8.3.1.1 normy ISO 8178-4:2007 (opravené znenie 1.7.2008).
( 22 ) Rovnaký ako cyklus D2 opísaný v odseku 8.4.1 normy ISO 8178-4: 2002(E).
( 23 ) Pomocné motory s konštantnými otáčkami musia byť osvedčené podľa pracovného cyklu ISO D2, t. j. 5-fázový stály pracovný cyklus uvedený v oddiele 3.7.1.2, kým pomocné motory s meniacimi sa otáčkami musia byť osvedčené podľa pracovného cyklu ISO C1, t. j. 8-fázový stály pracovný cyklus uvedený v oddiele 3.7.1.1.
( 24 ) Rovnaký ako cyklus E3 podľa opisu v oddieloch 8.5.1, 8.5.2. a 8.5.3 normy ISO 8178-4: 2002(E). Tieto štyri fázy ležia na priemernej krivke vrtule na základe meraní používania.
( 25 ) Rovnaké ako cyklus E2 opísaný v oddieloch 8.5.1, 8.5.2 a 8.5.3 normy ISO 8178-4: 2002(E).
( 26 ) Rovnaký ako cyklus F normy ISO 8178-4: 2002(E).
( 27 ) Uvedené je v súlade s normou ISO 8178-11:2006.
( 28 ) Kalibračný postup je spoločný pre skúšky NRSC a NRTC s výnimkou požiadaviek špecifikovaných v oddieloch 1.11. a 2.6.
( 29 ) V prípade NOx sa musí koncentrácia NOx (NOx konc. alebo NOx konc.c) vynásobiť KHNOX (korekčný faktor vlhkosti pre NOx uvedený v oddiele 1.3.3.) týmto spôsobom: KHNOX × konc. alebo KHNOX × konc.c.
( 30 ) Hmotnostný prietok častíc PTmass sa musí vynásobiť Kp (korekčný faktor vlhkosti častíc uvedených v oddiele 1.4.1).
( 31 ) Totožné s cyklom D2 normy ISO 8168–4: 1996(E).
( 32 ) Hodnoty zaťaženia sú percentuálnymi hodnotami krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému výkonu definovanému ako disponibilný maximálny výkon počas postupu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť spustený na neobmedzený počet hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa predpisu výrobcu. Na lepšiu ilustráciu definície základného výkonu, pozri obrázok 2 normy ISO 8528–1: 1993(E).
( 33 ) Pre etapu I sa môže použiť 0,90 a 0,10 namiesto 0,85 a 0,15
( 34 ) Poznámka prekladateľa: v nemeckom a španielskom texte táto časť vety chýba a preklad by znel: „V prípade, že tomu tak nie je, musí podľa bodu 1.5.5.1 zostrojiť nová ciachovacia krivka.“
( 35 ) Poznámka prekladateľa: v nemeckom a španielskom texte táto časť vety chýba a preklad by znel: „V prípade, že tomu tak nie je, musí podľa bodu 1.5.5.1 zostrojiť nová ciachovacia krivka.“
( 36 ) V prípade NOx sa koncentrácia musí vynásobiť korekčným faktorom vlhkosti KH (korekčný faktor vlhkosti pre NOx).
( 37 ) V ISO 8178–1 je úplnejší vzorec molekulovej hmotnosti paliva (vzorec 50 v kapitole 13.5.1b). Vzorec zohľadňuje nielen pomer vodíka k uhlíku a pomer kyslíka k uhlíku, ale aj ostatné možné komponenty paliva ako je síra a dusík. Avšak pretože sú zážihové motory smernice testované s benzínom (stanoveným ako referenčné palivo v prílohe V) obsahujúcim zvyčajne len uhlík a vodík, uvažuje sa zo zjednodušeným vzorcom.“
( 38 ) Obrázky 4 až 12 zobrazujú mnoho typov zrieďovacích systémov s čiastočným prietokom, ktoré sa môžu bežne používať na skúšku v ustálenom stave (NRSC). Kvôli veľmi silným obmedzeniam prechodných skúšok však len tie zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom (obrázky 4 až 12), ktoré môžu spĺňať všetky požiadavky uvedené v časti „Technické podmienky zrieďovacích systémov s čiastočným prietokom“ prílohy III, dodatku 1, oddielu 2.4, sú akceptované pre prechodnú skúšku (NRTC).
( 39 ) V prípade niekoľkých základných motorov je pre každý z nich potrebné uviesť tieto údaje.
( 40 ) Vložte otáčky motora zodpovedajúce 100 % normalizovaným otáčkam, ak sa v rámci skúšky NRSC používajú tieto otáčky.
( 41 ) Nekorigovaný výkon meraný v súlade s ustanoveniami bodu 2.4 prílohy I.
( 42 ) Nehodiace sa preškrtnite.
( 43 ) Uveďte číslo systému používaného podľa definície v bode 1 prílohy VI alebo bode 9 prílohy 4B predpisu EHK R96 série zmien 03, podľa potreby.
( 44 ) Nehodiace sa preškrtnite.
( 45 ) Uveďte číslo systému používaného podľa definície v bode 1 prílohy VI alebo bode 9 prílohy 4B predpisu EHK R96 série zmien 03, podľa potreby.
( 46 ) Nehodiace sa preškrtnite.
( 47 ) V prípade viacerých základných motorov, uviesť pre každý z nich.
( 48 ) Nekorigovaný výkon meraný v súlade s ustanoveniami bodu 2.4 prílohy I.
( 49 ) Uveďte všetky položky, ktoré sa týkajú typu/radu motora.
( 50 ) V prípade radu motorov uveďte podrobnosti o základnom motore.
( 51 ) CCNR protokol 21, uznesenie Centrálnej komisie pre plavbu na Rýne z 31. mája 2001.
( 52 ) CCNR protokol 21, uznesenie Centrálnej komisie pre plavbu na Rýne z 31. mája 2001.