Odvolanie podané 24. decembra 2017: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 13. októbra 2017 vo veci T-572/16, Brouillard/Komisia

(Vec C-728/17 P)

(2018/C 112/27)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P. Mihaylova, G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Alain Laurent Brouillard

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a skreslení. Tento odvolací dôvod sa skladá z troch častí a týka sa bodov 36, 39, 43 až 56, 62 a 63 napadnutého rozsudku.

V prvej časti Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci výkladu oznámenia o výberovom konaní. V bodoch 36, 45 a 47 až 56 napadnutého rozsudku Všeobecný súd na jednej strane nesprávne usúdil, že prídavné meno „úplné“, použité vo výraze „úplné právnické vzdelanie“, ktorý sa nachádza v oznámení o výberovom konaní, neodkazuje na obsah požadovaného diplomu, a na druhej strane že slovo „zodpovedajúci“, ktoré sa nachádza vo výraze „diplom zodpovedajúci minimálne magisterskej úrovni“, neodkazuje na diplom, ale na vzdelanie. Komisia sa tiež domnieva, že doslovný a teleologický výklad nepodporuje závery Všeobecného súdu, keďže výklad podmienok účasti vo výberovom konaní treba podať na základe opisu úloh na obsadzovaných miestach, ktoré podľa prílohy I oznámenia o výberovom konaní predstavovali prekladateľské úlohy vykonávané „vysoko kvalifikovanými právnymi odborníkmi“.

V druhej časti Komisia poukazuje na nesprávne právne posúdenie v rámci výkladu článku 5 ods. 3 písm. c) bodu i) služobného poriadku, ktorý bol podaný v bodoch 46 až 49, 52 a 53 napadnutého rozsudku. Komisia sa domnieva, že toto ustanovenie služobného poriadku je úplne irelevantné na účely výberových konaní a predovšetkým nebráni administratíve, aby pri vyhotovovaní obsahu oznámenia o výberovom konaní stanovila podmienky účasti, ktoré sú prísnejšie než kritériá stanovené v tomto ustanovení. Na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd, oznámenie o výberovom konaní nemožno vykladať vzhľadom na toto ustanovenie služobného poriadku.

V tretej časti Komisia poukazuje na skreslenie obsahu titulu magister v odbornej oblasti z Univerzity v Poitiers a prihlášky žalobcu v prvostupňovom konaní do výberového konania. Komisia sa domnieva, že z týchto dvoch dôkazov vyplýva, že žalobca nemá diplom, ktorý by zodpovedal diplomu magister 2 v odbore právo po skončení päťročného štúdia, vyžadovanému v oznámení o výberovom konaní. Konštatovania Všeobecného súdu v bodoch 39, 43 až 44 a 52 až 54 napadnutého rozsudku sú preto nesprávne.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení v rámci výkladu pravidiel upravujúcich vymedzenie právomocí výberovej komisie počas overovania existencie diplomu uchádzača. Tento druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 37, 52 a 54 až 56 napadnutého rozsudku, spochybňuje úvahy Všeobecného súdu, podľa ktorých výberová komisia mala prijať diplom žalobcu v prvostupňovom konaní iba na základe vnútroštátnych ustanovení upravujúcich vydávanie diplomu.

Tretí odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 39, 44, 47 až 48, 52 a 57 až 61 napadnutého rozsudku, sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom Všeobecný súd nedostatočne uviedol, na základe ktorých dôkazov v spise má žalobca v prvostupňovom konaní diplom, ktorý mu umožňuje splniť podmienku vyžadovanú v oznámení o výberovom konaní. Okrem toho si Všeobecný súd protirečí, pretože aj keď tvrdil, že úplné právnické vzdelanie a diplom potvrdzujúci úplné vysokoškolské štúdium predstavujú dve rôzne skutočnosti, konštatoval existenciu diplomu bez toho, aby uviedol, aká skutočnosť by sa mohla považovať za dôkaz preukazujúci existenciu úplného právnického vzdelania. Napokon Všeobecný súd dostatočne nevysvetlil, prečo v rozsudku vo veci T-420/13, ktorý sa stal právoplatný, bol diplom žalobcu v rámci postupu zadávania zákazky na prekladateľské služby ako „freelance“ pre administratívu Súdneho dvora zamietnutý, zatiaľ čo ten istý diplom teraz odôvodňuje, aby ten istý žalobca mohol byť vymenovaný za právnika – lingvistu v rámci prekladateľskej služby Súdneho dvora.