EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 1. 2024

COM(2024) 26 final

2024/0012(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o posilnení bezpečnosti výskumu

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Ako sa uvádza v Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti uverejnenej v júni 2023 1 , zvyšujúce sa geopolitické napätie na celom svete a nepriateľské hospodárske opatrenia, kybernetické útoky a útoky na kritickú infraštruktúru, zahraničné zasahovanie a dezinformácie odhalili riziká a zraniteľnosti v našich spoločnostiach, hospodárstvach a podnikoch. V niektorých prípadoch sa ukázalo, že Európa by mala byť lepšie pripravená na vyvíjajúce sa, nové a vznikajúce riziká, ktoré sa objavili v týchto náročnejších geopolitických súvislostiach.

Kritické technológie a technológie dvojakého použitia zohrávajú v tejto súvislosti hlavnú úlohu, keďže niektorí z našich konkurentov používajú na posilnenie svojho politického, hospodárskeho a vojenského postavenia vznikajúce prelomové technológie. V dôsledku toho môžu byť európsky výskum a inovácie vystavené škodlivému vplyvu a zneužívaniu, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť alebo porušujú naše etické normy.

Odvetvie výskumu a inovácií je osobitne zraniteľné z dôvodu svojej otvorenosti a internacionalizácie, ktoré sú jeho podstatou. Preto je na posilnenie bezpečnosti výskumu v odvetví výskumu a inovácií v celej Európe potrebný prispôsobený prístup, ktorý je silne ukotvený v akademickej slobode a inštitucionálnej autonómii, čo sú základné zásady výskumu a inovácií.

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a organizácie vykonávajúce výskum sa musia orientovať v čoraz zložitejšom a napätejšom medzinárodnom prostredí. Povinnosťou EÚ je pomôcť im fungovať v tomto priestore zodpovedne a bezpečne pri plnom rešpektovaní akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie.

V navrhovanom odporúčaní Rady sa prvýkrát ponúka spoločné vymedzenie problému a spoločného chápania naliehavosti. Poskytuje sa v ňom politické usmernenie o tom, ako má vyzerať účinná politická reakcia, pričom sa prihliada na to, že väčšina úsilia v oblasti bezpečnosti výskumu sa týka pohybu v „sivých zónach“, v ktorých určité formy medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií nemusia byť zakázané, napriek tomu sú však neželané, pretože predstavujú riziká pre bezpečnosť Únie a jej členských štátov, prípadne sú neetické.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Európska stratégia hospodárskej bezpečnosti vychádza z prístupu troch pilierov: podpory hospodárskej základne a konkurencieschopnosti EÚ; ochrany pred rizikami ohrozujúcimi hospodársku bezpečnosť a partnerstva s čo najširšou škálou krajín s cieľom riešiť spoločné obavy a záujmy. Jej cieľom je poskytnúť rámec pre dôkladné posúdenie a riadenie rizík ohrozujúcich hospodársku bezpečnosť na úrovni EÚ, členských štátov a podnikov a zároveň zachovať a zvýšiť našu hospodársku dynamiku. 

Komisia sa v stratégii zaviazala, že „navrhne opatrenia na zlepšenie bezpečnosti výskumu, čím sa zabezpečí systematické a dôsledné presadzovanie existujúcich nástrojov a identifikujú sa a budú sa riešiť všetky ostatné nedostatky, pričom sa zachová otvorenosť inovačného systému.“ Návrhom odporúčania Rady sa tento záväzok realizuje formulovaním hlavných zásad zodpovednej internacionalizácie a kľúčových politických oblastí na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni, ktorých cieľom je posilniť bezpečnosť výskumu a vypracovať zoznam iniciatív na úrovni EÚ na podporu úsilia členských štátov a odvetvia.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

–úsilie v oblasti boja proti hybridným hrozbám v rámci stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu 7 a Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu 8 ,

–európske pravidlá vývozu položiek s dvojakým použitím a technológie dvojakého použitia mimo EÚ stanovené v nariadení EÚ o kontrole vývozu 9 . Na pomoc inštitúciám vysokoškolského vzdelávania a organizáciám vykonávajúcim výskum Komisia v septembri 2021 vydala odporúčanie o programoch dodržiavania pravidiel, pokiaľ ide o výskum zahŕňajúci položky s dvojakým použitím 10 ,

–balík právnych predpisov o obrane demokracie prijatý Komisiou v decembri 2023 pred európskymi voľbami v júni 2024. Cieľom balíka je riešiť hrozby zahraničného zasahovania prostredníctvom zvýšenia úrovní transparentnosti činností v oblasti zastupovania záujmov a zároveň podporiť občiansku angažovanosť a účasť občanov v našich demokraciách 11 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V súlade s článkom 182 ods. 5 ZFEÚ majú Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom možnosť ustanoviť opatrenia potrebné na uskutočnenie európskeho výskumného priestoru ako doplnok k činnostiam plánovaným v rámci viacročného rámcového programu.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

Národné vlády majú najlepšie predpoklady na to, aby oslovili svoje univerzity a iné organizácie vykonávajúce výskum a podporovali ich pri prijímaní potrebných opatrení. Spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ sú však potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania európskeho výskumného priestoru a na zmenšenie nerovností spôsobených rozdielnymi vnútroštátnymi opatreniami v oblasti bezpečnosti výskumu.

V súčasnosti nie je informovanosť o rizikách rovnomerne rozložená v celej EÚ. Zatiaľ čo čoraz väčší počet členských štátov a aktérov v oblasti výskumu a inovácií vyvíja a zavádza osobitné ochranné opatrenia, zdá sa, že iné si túto problematiku stále vo veľkej miere neuvedomujú, čo vytvára zraniteľnosti, ktoré by sa mohli ľahko zneužiť. Preto je nevyhnutná minimálna úroveň konzistentnosti prístupu v celej EÚ.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Na Európske centrum odborných poznatkov o bezpečnosti výskumu, ktoré Komisia plánuje zriadiť, sa vyčlenia prostriedky z existujúceho rozpočtu programu Horizont Európa. Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru, zvažuje sa viacero možností, ktoré bude Komisia ďalej skúmať na základe preferencií členských štátov a zainteresovaných strán týkajúcich sa jeho funkcií.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

–Po predstavení predmetného problému a politických súvislostí návrhu v odôvodneniach sa vysvetľuje jeho rozsah pôsobnosti. Navrhuje sa vymedzenie „bezpečnosti výskumu“, ktoré vychádza z hlavných prvkov rôznych medzinárodne používaných vymedzení. Takisto sa objasňuje, ktorým organizáciám a zainteresovaným stranám je odporúčanie v prvom rade určené.

–Potom sa navrhujú zásady zodpovednej internacionalizácie. Tieto zásady sú vypracované tak, aby sa mohli využiť na podporu formulovania a koncipovania politickej reakcie na bezpečnosť výskumu na každej úrovni (úrovni EÚ, vnútroštátnej úrovni alebo úrovni jednotlivých organizácií vykonávajúcich výskum). Zásady vychádzajú z prístupov použitých pri vypracúvaní vnútroštátnych a odvetvových usmernení o zodpovednej internacionalizácii. Z reakcie na výzvu na predkladanie podkladov je možné dospieť k záveru, že tieto zásady jednoznačne v komunite zainteresovaných správ zarezonovali.

–Nasledujúci oddiel obsahuje konkrétne odporúčania členským štátom. Je rozdelený na štyri pododdiely. V prvom pododdiele sa uvádza, čo sa odporúča subjektom verejného sektora urobiť pre odvetvie výskumu a inovácií, pokiaľ ide o vytvorenie podpornej štruktúry a poskytnutie usmernenia. Druhý pododdiel sa venuje hlavnej úlohe, ktorú zohrávajú vnútroštátne financujúce organizácie pri posilňovaní bezpečnosti výskumu. V treťom pododdiele sa rozoberá, čo sa odporúča urobiť členským štátom na podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a organizácií vykonávajúcich výskum pri zavádzaní ochranných opatrení a politík.

–V poslednom pododdiele sa uvádza množstvo podporných opatrení a iniciatív Komisie, v prípade ktorých je potrebná podpora členských štátov.

–V poslednom oddiele sa uvádza, ako sa budú uskutočňovať a monitorovať činnosti v nadväznosti na odporúčanie.

2024/0012 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

o posilnení bezpečnosti výskumu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292 prvú a druhú vetu v spojení s jej článkom 182 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Otvorenosť, medzinárodná spolupráca a akademická sloboda sú základnými predpokladmi výskumu a inovácií na svetovej úrovni. V dôsledku rastúceho medzinárodného napätia a geopolitického významu výskumu a inovácií však naši výskumníci a akademickí pracovníci pri medzinárodnej spolupráci čoraz častejšie čelia rizikám spojeným s bezpečnosťou výskumu, čo má za následok, že európsky výskum a inovácie sú vystavené škodlivému vplyvu a zneužívaniu, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť alebo porušujú naše etické normy. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a organizácie vykonávajúce výskum, a to verejné aj súkromné, podporovali a aby sa im udelili právomoci na riešenie týchto rizík. Na zachovanie otvorenosti a bezpečnosti medzinárodnej spolupráce sú potrebné presné a primerané ochranné opatrenia.

(2)Otvorená veda zabezpečuje, že veda je v čo najväčšej miere prístupná, čo je na prospech vede, hospodárstvu aj spoločnosti ako celku, pričom medzinárodná spolupráca prispieva k účinnému riešeniu globálnych výziev. Akademická sloboda znamená, že výskumníci môžu slobodne vykonávať svoj výskum a vyberať si výskumné metódy, ako aj výskumných partnerov z celého sveta, pričom medzinárodná mobilita talentov vo výskume obohacuje vedecké skúmanie a je základným predpokladom na posilnenie inovácií a dosahovanie prelomových vedeckých objavov.

(3)Zintenzívňujúce sa strategické súperenie a návrat k mocenskej politike vedú k čoraz častejším transakčným vzťahom medzi štátmi. Táto zmena viedla k hrozbám, ktoré sú rôznorodejšie, nepredvídateľné a často hybridné 15 . Keďže technológie majú obrovský vplyv na získanie politického, hospodárskeho a vojenského vedenia, niektorí konkurenti EÚ sa usilujú o svetové prvenstvo vo vznikajúcich prelomových technológiách, aby tak posilnili svoje vojenské a spravodajské schopnosti, pričom aktívne presadzujú stratégie civilno-vojenskej fúzie.

(4)Hybridné hrozby môžu ovplyvniť všetky príslušné odvetvia, pre svoju otvorenosť, akademickú slobodu, inštitucionálnu autonómiou a celosvetovú spoluprácu je však odvetvie výskumu a inovácií voči nim osobitne zraniteľné. Ich terčom sú výskumníci a inovátori usadení v EÚ a ich cieľom je získať špičkové poznatky a technológie, a to často pomocou skrytých a podvodných metód alebo priamej krádeže, ale častejšie využívaním medzinárodnej akademickej spolupráce, ktorá sa zdanlivo uskutočňuje v dobrej viere. Okrem ohrozenia našej bezpečnosti môžu tieto hybridné hrozby ovplyvniť akademickú slobodu v Európe.

(5)Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a ďalšie organizácie vykonávajúce výskum sa preto pohybujú v čoraz náročnejšom medzinárodnom prostredí, v ktorom hrozí neželaný prenos kritických poznatkov a technológií do problematických krajín, v ktorých sa môžu využiť na posilnenie ich vojenských schopností alebo na účely, ktoré sú v rozpore so základnými hodnotami. Hoci tieto spolupráce nie sú vždy zo zákona zakázané, sú neželateľné, pretože predstavujú významné bezpečnostné a etické obavy.

(6)Vzhľadom na svoju inštitucionálnu autonómiu a akademickú slobodu sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a ďalšie organizácie vykonávajúce výskum primárne zodpovedné za vývoj a riadenie svojej medzinárodnej spolupráce. Subjekty verejného sektora na všetkých úrovniach by im mali poskytovať pomoc a podporu, priznávať im právomoci prijímať informované rozhodnutia a riadiť súvisiace riziká ohrozujúce bezpečnosť výskumu, čím sa zaistí otvorenosť aj bezpečnosť medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu, inovácií a vysokoškolského vzdelávania.

(7)V posledných rokoch prebiehajú na úrovni EÚ diskusie o posilnení bezpečnosti výskumu, pričom sa realizuje aj viacero iniciatív:

–V máji 2021 Komisia vydala oznámenie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám 16 , v ktorom sa uvádza nová európska stratégia pre politiku medzinárodného výskumu a inovácií. Rada v septembri 2021 reagovala prijatím záverov Rady 17 , v ktorých poskytla politický mandát na spoluprácu v oblasti bezpečnosti výskumu.

–V rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027 Horizont Európa 18 boli zavedené viaceré ochranné opatrenia, ktorými sa uplatňuje osobitná zodpovednosť EÚ ako jedného z najväčších financovateľov výskumu v Európe.

–V novembri 2021 Rada prijala politický program EVP na roky 2022 – 2024 v rámci svojich záverov o budúcom riadení európskeho výskumného priestoru (EVP) 19 , v ktorých je riešenie zahraničného zasahovania jedným z prioritných opatrení.

–V januári 2022 Komisia v nadväznosti na záväzky, ktoré jej vyplývajú z globálneho prístupu, ako aj z politického programu EVP, vydala pracovný dokument útvarov Komisie o riešení zahraničného zasahovania do výskumu a inovácií 20 . Okrem toho sa s cieľom uľahčiť partnerské učenie medzi členskými štátmi konali počas roka 2023 činnosti vzájomného učenia.

–V oznámení Komisie o európskej stratégii pre univerzity 21 sa pripomína, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania majú jedinečné postavenie na križovatke vzdelávania, výskumu a inovácií, a preto zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru 22 a európskeho výskumného priestoru, zahraničné zasahovanie do inštitúcií vysokoškolského vzdelávania sa identifikuje ako hrozba a podporuje sa vykonávanie usmernení o zahraničnom zasahovaní. Ústredným prvkom stratégie je úloha inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri ochrane európskych demokratických hodnôt.

–Európsky parlament prijal 9. marca 2022 uznesenie o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií, v ktorom vyzýva na posilnenie akademickej slobody, zlepšenie transparentnosti zahraničného financovania, ako aj na mapovanie a monitorovanie zahraničného zasahovania v kultúrnej, akademickej a náboženskej oblasti 23 .

–Zo širšieho hľadiska bezpečnosti a obrany prebieha úsilie v rámci stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu 24 , ako aj Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu 25 , zamerané na spoločné posudzovanie hrozieb a výziev a väčšiu súdržnosť opatrení v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj prostredníctvom najrôznejších nástrojov na odhaľovanie hybridných hrozieb a reakciu na ne v rámci súboru nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám.

–V oblasti pravidiel EÚ týkajúcich sa kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím a technológií dvojakého použitia má pre bezpečnosť výskumu veľký význam nariadenie EÚ o kontrole vývozu 26 . Na pomoc inštitúciám vysokoškolského vzdelávania a organizáciám vykonávajúcim výskum Komisia v septembri 2021 vydala odporúčanie o programoch dodržiavania pravidiel, pokiaľ ide o výskum zahŕňajúci položky s dvojakým použitím 27 .

(8)Komisia a vysoký predstaviteľ prijali spoločné oznámenie o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti 28 , ktoré sa zameriava na zabezpečenie toho, aby Únia naďalej využívala výhody vyplývajúce z hospodárskej otvorenosti, a to pri minimalizovaní rizík pre jej hospodársku bezpečnosť. V stratégii sa navrhuje prístup troch pilierov: podpora hospodárskej základne a konkurencieschopnosti EÚ; ochrana pred rizikami a partnerstva s čo najširšou škálou krajín s cieľom riešiť spoločné obavy a záujmy. V každom pilieri zohráva výskum a inovácia kľúčovú úlohu.

(9)V nadväznosti na toto spoločné oznámenie Komisia identifikovala kritické technologické oblasti pre hospodársku bezpečnosť EÚ na ďalšie posúdenie rizík s členskými štátmi, a to vo svojom odporúčaní z 3. októbra 2023 29 . Posúdenia rizík sa už prioritne začali v štyroch z desiatich identifikovaných oblastiach kritických technológií, konkrétne v oblasti pokročilých polovodičov, umelej inteligencie, kvantovej výpočtovej techniky a biotechnológií. Výsledok dokončených hodnotení rizík sa môže použiť pri ďalších opatreniach na vykonávanie Európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti vrátane opatrení na posilnenie bezpečnosti výskumu.

(10)V spoločnom oznámení o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti sa ďalej avizovalo, že Komisia navrhne opatrenia na posilnenie bezpečnosti výskumu, ktorými sa zabezpečí využívanie existujúcich nástrojov a identifikujú a odstránia všetky zostávajúce nedostatky, pričom sa zachová otvorenosť inovačného ekosystému.

(11)Pokiaľ ide o určenie nedostatkov uvedené v predchádzajúcom bode, z diskusií s členskými štátmi a organizáciami zainteresovaných strán vyplýva naliehavá potreba tvorcov politík a odborníkov z praxe dosiahnuť väčšiu jednoznačnosť koncepcie, spoločné chápanie predmetných problémov, ako aj toho, čo predstavuje primeranú a účinnú politickú reakciu.

(12)Čoraz väčší počet členských štátov vypracoval alebo vypracúva politiky zamerané na posilnenie bezpečnosti výskumu. Hoci toto úsilie vo všeobecnosti prispieva k zlepšovaniu informovanosti a posilňovaniu odolnosti, nekoordinované znásobenie vnútroštátnych opatrení by malo za následok zlepenec vnútroštátnych politík, rozdiely medzi členskými štátmi, a teda aj fragmentáciu európskeho výskumného priestoru. Preto je na zabezpečenie rovnakých podmienok a ochranu etiky v európskom výskumnom priestore potrebná koordinácia na úrovni EÚ.

(13)Malo by sa zdôrazniť, že ochranné opatrenia na zaistenie bezpečnosti výskumu môžu byť naozaj účinné len vtedy, ak sa konzistentne uplatňujú na všetkých úrovniach, čiže na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých verejných a súkromných organizácií vykonávajúcich výskum, aby sa zabránilo nedostatkom a ich obchádzaniu.

(14)V osobitných prípadoch môže byť pri dodržiavaní príslušných právnych predpisov a pravidiel EÚ prínosné výkladové usmernenie. To sa týka najmä pravidiel kontroly vývozu, predovšetkým nehmotného prenosu technológie, vízových požiadaviek v prípade zahraničných výskumníkov 30 , ako aj výkladu určitých požiadaviek na riadenie aktív otvorenej vedy a duševného vlastníctva z pohľadu bezpečnosti výskumu.

(15)Je dôležité, aby sa hybridné hrozby, ktoré majú vplyv na výskumný a inovačný ekosystém, štrukturálne posudzovali, čím sa posilní situačná informovanosť tvorcov politík, a to využívaním jednotnej kapacity na analýzu spravodajských informácií (SIAC), najmä strediska pre hybridné hrozby, úsilia Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám 31 , ako aj agentúry ENISA v oblasti kybernetických hrozieb 32 .

(16)Vzhľadom na to, že významná časť výskumu a inovácií sa uskutočňuje v súkromnom sektore, je mimoriadne dôležité vypracovať zacielené usmernenie a nástroje pre podniky, a najmä startupy a malé a stredné podniky s intenzívnym výskumom. Hoci riziká, ktorým sú spoločnosti vystavené, môžu byť podobné, ich situácia sa líši od situácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a organizácií vykonávajúcich výskum. Preto by sa mala venovať pozornosť existujúcim pravidlám, a to aj tým, ktoré sa týkajú kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím a preverovania zahraničných investícií, ako aj prebiehajúcemu úsiliu v oblasti monitorovania investícií v zahraničí.

(17)Pri príprave tohto odporúčania sa venovala náležitá pozornosť skúsenostiam členských štátov, ako aj partnerov EÚ, a to v rámci dvojstranných aj viacstranných formátov. Prihliada sa v ňom na poznatky z politík kľúčových partnerov, pričom sa zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať prístup, ktorý je vhodný pre jedinečnú európsku situáciu. S našimi partnermi sa neustále usilujeme vymieňať si informácie a skúsenosti, ako aj osvedčené postupy, a snažíme sa nájsť spôsoby, ako zosúladiť ochranné opatrenia, a to aj prostredníctvom viacstranného dialógu o hodnotách a zásadách, v rámci rokovaní o pridružení a spoločných zasadnutí riadiaceho výboru pre vedu a technológie v súvislosti s medzinárodnými vedecko-technickými dohodami, ako aj na viacstranných fórach, akými sú G7, OECD a NATO, a prostredníctvom príslušných viacstranných dohôd o kontrole vývozu.

(18)Obavám o bezpečnosť výskumu sa venuje čoraz väčšia pozornosť, pričom sa zintenzívňuje prebiehajúca diskusia o súvisiacich rizikách a o tom, ako ich čo najlepšie riadiť. Vzhľadom na to je potrebné ďalej zlepšovať informovanosť, uľahčovať partnerské učenie medzi členskými štátmi a príslušnými organizáciami zainteresovaných strán, ako aj prispievať k vzdelávaciemu prístupu, ktorý je zároveň pružný aj agilný.

ROZSAH PÔSOBNOSTI

1.Na účely tohto odporúčania sa „bezpečnosť výskumu“ týka riadenia rizík súvisiacich:

a)s neželaným prenosom kritických poznatkov, know-how a technológií, ktorý môže ovplyvniť bezpečnosť EÚ a jej členských štátov, napríklad vtedy, ak sa v tretích krajinách využije na vojenské účely;

b)so škodlivým vplyvom na výskum, keď môžu výskum zneužiť tretie krajiny na potlačenie určitých naratívov alebo podnecovanie autocenzúry medzi študentmi a výskumníkmi, čím sa porušuje akademická sloboda a etika vo výskume v EÚ;

c)s porušeniami etických zásad, keď sa poznatky a technológie využívajú na potlačenie alebo podkopanie základných hodnôt, či už v EÚ, alebo inde.

2.Na účely tohto odporúčania by sa mala „medzinárodná spolupráca“ chápať ako spolupráca verejných a súkromných organizácií vykonávajúcich výskum a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s výskumnými a inovačnými organizáciami a spoločnosťami usadenými mimo EÚ. Výskumné a inovačné organizácie a spoločnosti usadené v EÚ, ale vlastnené alebo kontrolované mimo EÚ, by sa mali zvážiť na základe hodnotenia rizika.

3.V kontexte tohto odporúčania je „hodnotenie rizika“ proces súvisiaci s medzinárodnou spoluprácou v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorom sa zohľadňuje kombinácia hlavných rizikových faktorov. Kombinácia týchto faktorov určuje úroveň rizika. Kľúčové prvky, ktoré je potrebné posúdiť, sa môžu zoskupiť do štyroch kategórií:

–rizikový profil organizácií usadených v EÚ začínajúcich medzinárodnú spoluprácu: zváženie silných a slabých stránok organizácie vrátane finančných závislostí, ktoré sú relevantné pre výskumný projekt,

–oblasť výskumu a inovácií, v ktorej sa uskutočňuje medzinárodná spolupráca: zváženie toho, či sa projekt zameriava na oblasť výskumu, napr. oblasť kritickej technológie, alebo zahŕňa metodiku alebo výskumnú infraštruktúru, ktorá sa považuje za osobitne citlivú z hľadiska bezpečnosti alebo etických/ľudských práv,

–rizikový profil tretej krajiny, v ktorej je usadený alebo vlastnený, prípadne z ktorej je kontrolovaný, medzinárodný partner (napr.: vzťahujú sa na krajinu sankcie alebo má nedostatky z hľadiska zásad právneho štátu, prípadne zlé výsledky v oblasti ochrany ľudských práv, agresívnu stratégiu civilno-vojenskej fúzie alebo obmedzenú akademickú slobodu),

–rizikový profil medzinárodnej partnerskej organizácie: vykonanie náležitej starostlivosti vo vzťahu k organizácii, s ktorou plánujete spolupracovať, s cieľom zistiť, či má prepojenie na vládu alebo armádu, či existujú prepojenia príslušných výskumníkov/zamestnancov, ako aj zistiť, aké sú úmysly partnera, pokiaľ ide o koncové využívanie alebo uplatňovanie výsledkov výskumu.

4.Na účely tohto odporúčania zahŕňa „odvetvie výskumu a inovácií“ všetky organizácie vykonávajúce výskum a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v celej Únii, a to verejné aj súkromné. Vzhľadom na význam ostatných zainteresovaných strán, ako napríklad úradov pre transfer technológií, agentúr v oblasti internacionalizácie, obchodných komôr a spoločností s intenzívnym výskumom, môže byť toto odporúčanie rovnako relevantné aj pre všetkých ostatných aktérov vo výskumnom a v inovačnom ekosystéme EÚ. Ak je to relevantné, môžu sa zohľadniť aj činnosti medzinárodnej spolupráce týkajúce sa vzdelávania.

ZÁSADY ZODPOVEDNEJ INTERNACIONALIZÁCIE

1.Neprerušená podpora a obhajoba akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie pri zohľadnení skutočnosti, že zodpovednosť za medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií leží predovšetkým na inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a ďalších organizáciách vykonávajúcich výskum.

2.Neprerušená podpora a stimulovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií s partnermi v tretích krajinách, ktorá je otvorená aj bezpečná, a to v súlade so zásadou „také otvorené, ako je len možné, také uzavreté, ako je potrebné“, čím sa zabezpečí vyhľadateľnosť, prístupnosť, interoperabilita a opätovná použiteľnosť výsledkov výskumu, pri náležitom zohľadnení platných obmedzení vrátane bezpečnostných obáv.

3.Zabezpečenie primeranosti opatrení: ak sa zavedú ochranné opatrenia, nemali by prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na zmiernenie predmetných rizík, pričom by mali zabraňovať zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. Cieľom je znížiť riziko, a nie oddeľovať.

4.Riadenie opatrení v oblasti bezpečnosti výskumu na účely ochrany hospodárskej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti Únie a vnútroštátnej bezpečnosti, a obrany spoločných hodnôt vrátane akademickej slobody pri súčasnom odmietaní protekcionizmu a neopodstatneného politického využívania výskumu a inovácií.

5.Podpora vlastného riadenia v rámci odvetvia, pri ktorom majú výskumníci a inovátori právomoc prijímať informované rozhodnutia a ktorým sa podčiarkujú spoločenské zodpovednosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, a to na základe zásady „s akademickou slobodou prichádza akademická zodpovednosť“.

6.Prijatím celoštátneho prístupu, ktorý je kombináciou príslušných odborných poznatkov a zručností, sa zabezpečuje komplexný prístup k bezpečnosti výskumu a posilňuje súdržnosť krokov vlády a vysiela odkaz odvetviu výskumu a inovácií vrátane konkrétnych krokov na zvýšenie úrovne zručností a rekvalifikáciu príslušnej pracovnej sily.

7.Pri presadzovaní prístupu založeného na riziku: prijatie politík nerozlišujúcich medzi krajinami, v ktorých sa identifikujú a riešia riziká pre bezpečnosť výskumu, nech už vyplývajú odkiaľkoľvek, keďže to je najlepšia záruka toho, že sa zachová vyvážený prístup k príležitostiam a rizikám pri spolupráci v oblasti výskumu a inovácií a že sa neprehliadne vývoj v prostredí hrozieb vrátane vzniku nových aktérov hrozieb.

8.Zabezpečenie toho, aby sa vyvinulo maximálne úsilie zamerané na predchádzanie všetkým formám diskriminácie a stigmatizácie, a to priamej, ako aj nepriamej, ktorá sa môže vyskytnúť ako neželaný vedľajší účinok ochranných opatrení, a zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv a spoločných hodnôt.

9.Uznanie dynamickej povahy bezpečnosti výskumu formovanej vznikajúcimi rizikami, novými poznatkami a geopolitickými súvislosťami, ktorá si vyžaduje prístup k vzdelávaniu s pravidelným preskúmaním, aby sa zabezpečila aktuálnosť, účinnosť a primeranosť politík v oblasti bezpečnosti výskumu.

TÝMTO ODPORÚČA ČLENSKÝM ŠTÁTOM:

pri plnom rešpektovaní inštitucionálnej autonómie a akademickej slobody a v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a ich zodpovednosťou za vnútroštátnu bezpečnosť, aby:

1.sa usilovali o vypracovanie a realizáciu súdržného súboru politických opatrení na posilnenie bezpečnosti výskumu a pritom čo najlepšie využili prvky uvedené v tomto oddiele a prihliadli na uvedené zásady zodpovednej internacionalizácie;

2.sa zapájali do dialógu so zainteresovanými stranami z oblasti výskumu a inovácií s cieľom definovať povinnosti a úlohy a vypracovať vnútroštátny akčný plán, v ktorom sa sformulujú prípadné vnútroštátne usmernenia a uvedú príslušné opatrenia a iniciatívy na posilnenie bezpečnosti výskumu, ako aj harmonogram ich vykonávania;

3.vytvorili podpornú štruktúru, napr.: poradné centrum pre bezpečnosť výskumu, na pomoc výskumníkom a inovátorom pri zvládaní rizík súvisiacich s medzinárodnou spoluprácou v oblasti výskumu a inovácií. Na základe kombinácie medziodvetvových odborných poznatkov a zručností by malo poskytovať informácie a poradenstvo, ktoré môžu organizácie vykonávajúce výskum využiť na prijímanie informovaných rozhodnutí, váženie príležitostí a rizík perspektívnej medzinárodnej spolupráce, ako aj ďalších služieb, po ktorých je v odvetví výskumu a inovácií jednoznačný dopyt, a to vrátane činností v oblasti zlepšovania informovanosti a odbornej prípravy;

4.posilnili dôkazovú základňu tvorby politiky v oblasti bezpečnosti výskumu prostredníctvom analýzy prostredia hrozieb, a to aj z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom vykonania alebo zadania vykonania výskumu súvisiaceho s príslušnou politikou;

5.venovali osobitnú pozornosť kritickým technológiám uvedeným v odporúčaní Komisie o oblastiach kritických technológií pre hospodársku bezpečnosť EÚ na ďalšie posúdenie rizík s členskými štátmi 33 a výsledkom takýchto kolektívnych posúdení rizík;

6.posilnili medziodvetvovú spoluprácu na vládnej úrovni, a to najmä spojením tvorcov politík zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácie, zahraničné veci, spravodajstvo a bezpečnosť;

7.umožňovali výmenu informácií s verejnými a súkromnými organizáciami vykonávajúcimi výskum o uvedenej analýze a výskume, a to aj prostredníctvom utajovaných a neutajovaných informačných brífingov alebo špecializovaných styčných dôstojníkov;

8.získavali poznatky o odolnosti odvetvia, ako aj účinnosti a primeranosti platných politík v oblasti bezpečnosti výskumu, a to aj, pokiaľ je to možné, prostredníctvom pravidelného testovania odolnosti a simulácií incidentov;

9.s cieľom zabezpečiť dodržiavanie platných pravidiel EÚ týkajúcich sa kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím a sankcií prijatých podľa článku 29 ZEÚ a článku 215 ZFEÚ prijali vnútroštátne opatrenia, a to predovšetkým v oblasti prenosu nehmotných technológií, ako aj posilnili vykonávanie a presadzovanie sankčných režimov, ktoré sú relevantné pre výskum a inovácie, napríklad tých, ktorými sa zakazuje prenos určitých technológií;

10.proaktívne prispievali k jednotnej kontaktnej platforme EÚ na riešenie zahraničného zasahovania do výskumu a inovácií poskytovaním nástrojov a zdrojov vypracovaných vďaka verejnému financovaniu s cieľom uľahčiť cezhraničné využívanie týchto nástrojov a zdrojov a používateľsky ústretovo a prístupne ich poskytovať;

11.spoločne so súkromným sektorom vypracovali zacielené informácie a usmernenie pre podniky uskutočňujúce súkromný výskum a inovácie, a to vrátane startupov a malých a stredných podnikov s intenzívnym výskumom;

12.v prípade potreby a na základe posúdenia rizík zvážili uplatnenie opatrení uvedených v tomto odporúčaní na činnosti medzinárodnej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania vrátane činností mobility študentov a zamestnancov;

Úloha organizácií financujúcich výskum

13.spolupracovali s organizáciami vykonávajúcimi výskum s cieľom zabezpečiť, aby:

a)bezpečnosť výskumu bola neoddeliteľnou súčasťou procesu podávania žiadosti, pri ktorom sa zohľadňujú rôzne faktory, ktoré spoločne charakterizujú rizikový profil projektu. Cieľom je podnietiť prijímateľov, aby porozmýšľali nad súvislosťami, v ktorých sa bude uskutočňovať spolupráca v oblasti výskumu a inovácií, a aké motivácie a (skryté) motívy pri nej môžu zohrávať úlohu, čím sa zabezpečí včasné odhalenie potenciálnych rizík a hrozieb, aby sa v čo najväčšej možnej miere zabránilo vzniku problémov v neskoršom štádiu;

b)výskumné projekty vybraté na financovanie, ktoré vzbudzujú obavy („varovné signály“), podliehali hodnoteniu rizika primeraného ich rizikovému profilu, z ktorého vyplynie dohoda na vhodných ochranných opatreniach na riešenie identifikovaných rizík, pričom sa zabezpečí, aby sa zbytočne nepredlžovala lehota na udelenie grantu a zabráni sa zbytočnému administratívnemu zaťaženiu;

c)sa pri uplatňovaní ochranných opatrení vo vnútroštátnych programoch financovania zohľadňovali opatrenia uplatňované v rámci príslušných programov financovania EÚ;

d)sa žiadatelia usilovali o poskytnutie záruk perspektívnymi partnermi projektov s vysokým rizikovým profilom, napríklad prostredníctvom uzavretia partnerskej dohody, že výsledky výskumu sa využijú v súlade so základnými hodnotami vrátane dodržania ľudských práv;

e)boli vo financujúcej organizácii k dispozícii primerané odborné poznatky a zručnosti na riešenie obáv týkajúcich sa bezpečnosti výskumu, ako aj zavedené primerané monitorovacie a hodnotiace opatrenia na vykonávanie dohľadu nad projektmi v jednotlivých fázach vrátane sledovania incidentov a prijímania dôveryhodných opatrení v prípade nedodržania predpisov;

Podpora inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a ďalších organizácií vykonávajúcich výskum

14.povzbudzovali a podporovali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a ďalšie organizácie vykonávajúce výskum pri

a)vytváraní celoodvetvovej platformy zainteresovaných strán s cieľom uľahčiť výmenu informácií, partnerské učenie, vývoj nástrojov a vypracovanie usmernení, ako aj hlásenie incidentov; je potrebné zvážiť združovanie zdrojov, aby sa čo najlepšie využívali obmedzené a rozptýlené zdroje a odborné poznatky;

b)štrukturálnom vykonávaní postupov interného riadenia rizík, a to aj prostredníctvom hodnotenia rizík, náležitej starostlivosti v prípade perspektívnych partnerov a postúpení prvkov vzbudzujúcich obavy („varovné signály“) na vyššie úrovne interného rozhodovania, pričom sa zabráni zbytočnému administratívnemu zaťaženiu;

c)vyžadovaní začlenenia kľúčových rámcových podmienok, ako napríklad dodržiavania základných hodnôt, akademickej slobody, reciprocity a dohôd o správe aktív duševného vlastníctva vrátane šírenia a valorizácie výsledkov, poskytovania licencií na výsledky alebo prenosu výsledkov a zakladania spin-off podnikov do partnerských dohôd o výskume uzatváraných so zahraničnými subjektmi, a to aj prostredníctvom memoránd o porozumení, ako aj zavedenia stratégie ukončenia spolupráce v prípade nedodržiavania podmienok dohôd;

d)posudzovaní rizík súvisiacich s programami talentov v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu sponzorovanými zahraničnými vládami, ktoré sa zameriava najmä na všetky neželané povinnosti uložené ich prijímateľom a zaručenie toho, aby poskytovatelia kurzov a odbornej prípravy na akademickej pôde sponzorovaní zahraničnými vládami dodržiavali poslanie a pravidlá hostiteľskej inštitúcie;

e)investovaní do špecializovaných interných odborných poznatkov a zručností v oblasti bezpečnosti výskumu, prideľovaní zodpovednosti za bezpečnosť výskumu na primeraných organizačných úrovniach a investovaní do kybernetickej hygieny a do vytvárania kultúry, v ktorej je vyvážená otvorenosť s bezpečnosťou;

f)vypracúvaní programov odbornej prípravy vrátane online kurzov pre odborníkov z praxe a nových zamestnancov v rámci ich zaškoľovania, ako aj učebných plánov zameraných na odbornú prípravu ďalšej generácie bezpečnostných poradcov a tvorcov politík. Školitelia by mali v rámci procesu štrukturálneho preverovania zisťovať a odhaľovať prvky, ktoré vyvolávajú obavy („varovné signály“), v žiadostiach o výskumné pozície, a to najmä v kritických oblastiach výskumu;

g)zabezpečovaní úplnej transparentnosti finančných zdrojov a prepojení výskumných pracovníkov vo vedeckých publikáciách a všetkých ostatných formách šírenia výsledkov výskumu, čím sa zabráni tomu, aby závislosť od zahraničia a konflikty záujmov alebo záväzky ovplyvňovali kvalitu a obsah výskumu;

h)zavádzaní fyzickej aj virtuálnej kompartmentalizácie, ktorou sa zaručuje udelenie prístupu v oblastiach ako laboratóriá a výskumná infraštruktúra, ako aj dáta a systémy, ktoré sú osobitne citlivé, výhrade na základe potreby poznať a v prípade online systémov zavedenie spoľahlivých opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

i)zabezpečovaní predchádzaniu všetkým formám priamej aj nepriamej diskriminácie a stigmatizácie, zaručovaní individuálnej bezpečnosti s osobitným dôrazom na nátlak diaspóry podľa štátu pôvodu a iné formy škodlivého vplyvu, ktorý by mohol viesť k autocenzúre a mohol by mať bezpečnostné dôsledky pre zahraničných výskumníkov, doktorandov a študentov, a zabezpečovaní ohlasovania incidentov;

Podpora opatrení na úrovni Únie

15.plne spolupracovali na umožňovaní opatrení, ktoré Komisia prijala alebo plánuje prijať na podporu vykonávania tohto odporúčania, a najmä:

a)plného využívania otvorenej metódy koordinácie, najmä riadiacich štruktúr EVP, na zlepšovanie informovanosti, uľahčovanie partnerského učenia, ako aj na dosahovanie konzistentnosti politík;

b)zriadenia Európskeho centra odborných poznatkov o bezpečnosti výskumu ako kontaktného miesta prepojeného s jednotnou kontaktnou platformou Komisie na riešenie zahraničného zasahovania do výskumu a inovácií, čím sa prispeje k vytvoreniu celoeurópskeho spoločenstva praxe a vedeniu štrukturálneho dialógu s organizáciami zainteresovaných strán, ako aj k politicky relevantnému výskumu bezpečnosti výskumu a analýze trendov a vzorcov v celej Únii;

c)posilnenia situačnej informovanosti medzi tvorcami politík v spolupráci s vysokým predstaviteľom prostredníctvom štrukturálneho posudzovania hybridných hrozieb, ktoré ovplyvňujú výskumný a inovačný ekosystém;

d)vypracovania metodiky testovania odolnosti, ktorú môžu používať na vnútroštátnej úrovni na dobrovoľnej báze inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a verejné a súkromné organizácie vykonávajúce výskum;

e)pokračovania spolupráce s členskými štátmi a za účasti zainteresovaných strán v oblasti posudzovania rizík kritických technológií 34 , ako aj účasti na dialógu s cieľom zabezpečiť výmenu informácií a konzistentnosť prístupu k hodnoteniu rizík a ochranným opatreniam v oblasti bezpečnosti výskumu vo vnútroštátnych programoch financovania a v príslušných programoch financovania EÚ;

f)vypracovania nástrojov a zdrojov, a to takých, pri ktorých sa nerozlišuje medzi krajinami, ako aj takých, ktoré sú špecifické pre jednotlivé krajiny, na podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a verejných a súkromných organizácií vykonávajúcich výskum pri vykonávaní náležitej starostlivosti v prípade perspektívnych partnerov; ako aj organizovania dvojročného fóra zainteresovaných strán o bezpečnosti výskumu v spolupráci s organizáciami zainteresovaných strán na úrovni EÚ;

g)prípadného vypracovania výkladového usmernenia o vývoji postupov hodnotenia rizika, ako aj o uplatňovaní príslušných právnych predpisov EÚ;

h)spolupráce s odvetvím výskumu a inovácií na posúdení toho, ako čo najlepšie zvýšiť transparentnosť zdrojov financovania výskumu a prepojení výskumníkov;

i)posilnenia dialógu s medzinárodnými partnermi o bezpečnosti výskumu, ako aj prijímania iniciatív na vyjadrenie spoločného postoja EÚ k téme na viacstranných fórach.

PODÁVANIE SPRÁV

1.Členským štátom sa odporúča, aby toto odporúčanie vykonali najskôr, ako to bude možné. Vyzývajú sa, aby Komisii do [vložte dátum 9 mesiacov od prijatia Radou] oznámili svoj akčný plán (uvedený v bode 2 odporúčaní členským štátom), v ktorom sa stanovujú príslušné opatrenia na posilnenie bezpečnosti výskumu vzhľadom na ich príslušnú východiskovú pozíciu.

2. Komisia bude monitorovať pokrok dosahovaný pri vykonávaní tohto odporúčania prostredníctvom rámcov monitorovania a podávania správ o riadení EVP v spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, pričom bude každé dva roky podávať správy Rade v rámci dvojročného podávania správ o globálnom prístupe k výskumu a inováciám. Po vykonaní podrobného posúdenia a na základe budúceho vývoja geopolitickej situácie bude možné navrhnúť ďalšie kroky a opatrenia.

V Bruseli

(1)    Spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 20.6.2023] ( odkaz ).

(2)    Oznámenie Komisie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám: Európska stratégia medzinárodnej spolupráce v meniacom sa svete [COM(2021) 252 z 18.5.2021] ( odkaz ).

(3)    Závery Rady o globálnom prístupe k výskumu a inováciám z 28.9.2021 ( odkaz ), najmä body 3, 11 a 23.

(4)    Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Tackling R&I foreign interference – Staff working document (Riešenie zahraničného zasahovania do výskumu a inovácií – pracovný dokument útvarov Komisie), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie 2022 ( odkaz ).

(5)    Uznesenie Európskeho parlamentu o globálnom prístupe k výskumu a inováciám, P9_TA(2022)0112 zo 6.4.2022 ( odkaz ).

(6)    Odporúčanie Komisie o kritických technologických oblastiach pre hospodársku bezpečnosť EÚ na ďalšie posúdenie rizík s členskými štátmi [C(2023) 6689 z 3.10.2023] ( odkaz ).    

(7)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu [COM(2020) 605 z 24.7.2020] ( odkaz ).

(8)    Rada EÚ: Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu, ST 7371/22 z 21.3.2022 ( odkaz ).

(9)    Nariadenie (EÚ) 2021/821, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím ( odkaz ).

(10)    Odporúčanie Komisie o interných programoch dodržiavania pravidiel, pokiaľ ide o kontroly výskumu zahŕňajúceho položky s dvojakým použitím […], 2021/1700 z 15.9.2021 ( odkaz ).

(11)    Oznámenie Komisie o obrane demokracie, [COM(2023) 630 z 12.12.2023] ( odkaz ).

(12)    Pozri napríklad Annotated collection of guidance for secure and successful R&I cooperation (Anotovaná zbierka usmernení týkajúcich sa bezpečnej a úspešnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií) (2022), ktorú zostavilo DLR-PT na žiadosť Komisie ( odkaz ).

(13)    Ďalšie informácie môžete nájsť napríklad na týchto webových sídlach: pre USA ( odkaz ), pre Spojené kráľovstvo ( odkaz ), pre Austráliu ( odkaz ) a pre Kanadu ( odkaz ).

(14)    Ďalšie informácie o viacstrannom dialógu o hodnotách a zásadách môžete nájsť tu: odkaz .

(15)    Hybridné hrozby vznikajú vtedy, keď sa štátni alebo neštátni aktéri usilujú využiť zraniteľnosti EÚ vo svoj prospech koordinovaným využitím kombinácie opatrení (t. j.: diplomatických, vojenských, hospodárskych, technologických) bez toho, aby formálne vyhlásili vojnu ( odkaz ).

(16)    Oznámenie Komisie o globálnom prístupe k výskumu a inováciám: Európska stratégia medzinárodnej spolupráce v meniacom sa svete [COM(2021) 252 z 18.5.2021] ( odkaz ).

(17)    Závery Rady týkajúce sa globálneho prístupu k výskumu a inováciám z 28.9.2021 ( odkaz ), najmä body 3, 11 a 23.

(18)    V nariadení EÚ 2021/695 o programe Horizont Európa z 28.4.2021 ( odkaz ) sa okrem iného stanovuje hodnotenie bezpečnosti všetkých projektov určených na financovanie (článok 20), možnosť vylúčiť subjekty usadené v tretích krajinách alebo podliehajúce kontrole tretích krajín z určitých výziev (článok 22 ods. 5), ako aj doplniť kritériá oprávnenosti ku kritériám stanoveným v odsekoch 2 až 5 s cieľom zohľadniť osobitné politické požiadavky alebo povahu a ciele akcie (článok 22 ods. 6) a právo Komisie alebo príslušného financujúceho orgánu namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo udeleniu výhradnej licencie k výsledkom (článok 40 ods. 4). Podobné ustanovenia sú súčasťou aj Európskeho obranného fondu a Vesmírneho programu Únie.

(19)    Závery Rady o budúcom riadení európskeho výskumného priestoru z 26.11.2021 ( odkaz ).

(20)    Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Tackling R&I foreign interference – Staff working document (Riešenie zahraničného zasahovania do výskumu a inovácií – pracovný dokument útvarov Komisie), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie 2022 ( odkaz ).

(21)    Oznámenie Komisie o európskej stratégii pre univerzity [COM(2022) 16 z 18.1.2022] ( odkaz ).

(22)    Oznámenie Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 [COM(2020) 625 z 30.9.2020 ( odkaz )].

(23)    Uznesenie Európskeho parlamentu o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií, P9_TA(2022)0064 z 9.3.2022 ( odkaz ).

(24)    Oznámenie Komisie o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu [COM(2020) 605 z 24.7.2020] ( odkaz ).

(25)    Rada Európskej únie: Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu, ST 7371/22 z 21.3.2022 ( odkaz ).

(26)    Nariadenie (EÚ) 2021/821, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím ( odkaz ).

(27)    Odporúčanie Komisie o interných programoch dodržiavania pravidiel, pokiaľ ide o kontroly výskumu zahŕňajúceho položky s dvojakým použitím […], 2021/1700 z 15.9.2021 ( odkaz ).

(28)    Spoločné oznámenie o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti [JOIN(2023) 20 z 20.6.2023] ( odkaz ).

(29)    Odporúčanie Komisie o kritických technologických oblastiach pre hospodársku bezpečnosť EÚ na ďalšie posúdenie rizík s členskými štátmi [C(2023) 6689 z 3.10.2023] ( odkaz ).    

(30)    Smernica (EÚ) 2016/801 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair z 11.5.2016 ( odkaz ).

(31)    Centrum excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám je autonómna sieťová medzinárodná organizácia na boj proti hybridným hrozbám, ktorá bola založená v roku 2017 a sídli v Helsinkách ( odkaz ).

(32)    Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť, ENISA, je agentúra Únie zameraná na dosahovanie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Európe ( odkaz ).

(33)    Odporúčanie Komisie o kritických technologických oblastiach pre hospodársku bezpečnosť EÚ na ďalšie posúdenie rizík s členskými štátmi z 3.10.2023 ( odkaz ).

(34)    Odporúčanie Komisie o kritických technologických oblastiach pre hospodársku bezpečnosť EÚ na ďalšie posúdenie rizík s členskými štátmi z 3.10.2023 ( odkaz ).